Anikó Nebolo mi do spevu

Čiperná štyridsiatnička Anikó Sárkányová milovala svoju prácu. Okrem vyučovania spevu a hudobnej výchovy viedla spevácky zbor a sama v zbore spievala. Covid-19 ju však pripútal k posteli a keď jej po týždni saturácia krvi kyslíkom klesla na 80 %, sanitka ju viezla rovno do galantskej nemocnice. Kvôli silnému zápalu jej pľúca fungovali len na polovičný výkon.

Správne nastavená liečba a kyslíkový prístroj preliečili prvotné príznaky covidu, o úplnom vyliečení však nemohlo byť ani reči. Astma, ktorú mala Anikó už pred covidom, sa zhoršila, CT pľúc vykazovalo pokles bránice a navyše sa u nej spustil aj diabetes. Mesiac po návrate z nemocnice bola stále slabá a bez dychu. Frustráciu stupňovala odkázanosť na manžela, práceneschopnosť a nepríjemné pády, keď hlava vydala príkaz, ale nohy neposlúchali. Nedokázala šoférovať, v prstoch nôh akoby nemala vôbec cit. Anikó veru nebolo do spevu… Navyše, kvôli kyslíkovej maske mala napadnuté hrdlo a hlasivky mykózou, zničenú sliznicu v nose a hltane, s ťažkosťami prehĺtala aj obyčajnú vodu. „Po covide som skúšala vyučovať spev online, mala som však dych ako päťročné dieťa, svalstvo celého tela som mala oslabené,“ spomína Anikó

Obrat nastal už po dvoch týždňoch postcovidovej rehabilitácie. „Keď som prišla do ADELI, ledva som chodila a dýchala. Hyperbarická komora mala okamžitý účinok. Už po prvom vstupe som mala akoby ľahší krok, na štvrtý deň cvičení som začala lepšie a zhlboka dýchať. Zlepšila sa mi chôdza, kondička, dýchanie, celé telo. Cukor klesol a vrátil sa mi hlas! Druhý týždeň rehabilitácie som už učila niekoľko online hodín priamo z centra v Piešťanoch,“ vyjadruje vďačnosť odborníkom, ktorí jej podali pomocnú ruku.

Gabriela

Opäť chodím do práce

Mama troch detí patrí ku skupine pacientov, ktorí mali mierny priebeh ochorenia. Tesne po skončení karantény sa však u nej rozvinuli príznaky typické pre postcovidový syndróm: únava, búšenie srdca, úzkosť, strach a panika. Vysoký tep striedali bolesti, až pichanie na hrudi. „Niekedy som sa cítila ako natlakovaný parný hrniec, bolelo ma brucho a do toho mi začali vypadávať vlasy,“ hovorí Gabriela. Dúfala, že tieto dôsledky covidu postupne ustúpia, ale nestalo sa tak. Len počas augusta 2021 vyhľadala pomoc na pohotovosti trikrát. Trpela bolesťami a srdce jej išlo vyskočiť z hrude. „To je tá, čo sem stále chodí,“ počula komentáre za svojím chrbtom. „Ako si len niekto môže myslieť, že matka troch detí bude tráviť čas nekonečným čakaním na pohotovosti, ak na to nemá vážny dôvod?“ krúti nechápavo hlavou Gabriela. „Laboratórne výsledky som však mala vraj výborné, a tak som sa, chronicky vyčerpaná a v bolestiach, ocitla bez pomoci, bez usmernenia odborníkov. Navyše som sa skutočne cítila ako hypochonder. V živote som nebola taká frustrovaná.“

Keď bolesti a únava neustúpili ani po dávkach vitamínov a cvičení, Gabriela sa rozhodla absolvovať týždeň postcovidovej rehabilitácie v ADELI. Pozostávala z dychových cvičení s prvkami ajurvédy, z nordic walking, z terapie zameranej na stabilitu a mobilitu po- hybového systému, takisto z respiračnej fyzioterapie a sedení v hyperbarickej komore. „Pod dohľadom fyzioterapeuta som sa naučila niekoľko cvičení a doma som postupne zvyšovala záťaž. Odporučil mi tiež literatúru a užitočné webové stránky, začala som sa inak stravovať a predovšetkým som upravila svoj spánkový režim. Lepšie spím, po rokoch opäť čítam, celkovo som spomalila. Paradoxne, dnes som voči sebe disciplinovanejšia a mám viac času na deti. Celkový efekt terapie je výborný: opäť chodím každý deň do práce a môj manžel už nerobí úplne všetky domáce práce,“ dodáva Gabriela.