Rudolf Lapal som po dychu

Aj Rudolfovi z Horného Rakúska pomohli postaviť sa po chorobe Covid-19 opäť na nohy terapia v kyslíkovej komore, dychové cvičenia, fyzioterapia, manuálne terapie a nordic walking.

63-ročný podnikateľ a rekreačný športovec žil aktívny život a vo svojej firme trávil denne aj dvanásť hodín. Okrem toho bol vášnivým motorkárom, na motocykli prešiel všetky kontinenty sveta. Z Rakúska sa dostal na motorke až do Kirgizska, cez Tibet až na Nový Zéland. Na jeseň 2021 mal naplánovanú cestu na Aljašku. Do cesty sa mu však nekompromisne postavila korona.

Choroba sa ozvala pulzujúcou bolesťou chrbta na mieste, kde sa pred niekoľkými rokmi zranil. O tri dni neskôr sa dostavila dýchavičnosť. Rudolf svoj stav stále nepokladal za vážny. Až na naliehanie rodiny si odmeral saturáciu krvi kyslíkom. S nízkymi hodnot ami ho hneď prijali do nemocnice a skonštatovali obojstranný zápal pľúc. Napriek vyliečeniu s a necítil zdravý. Pred Vianocami 2021 sa vrátil do práce, ale vládal pracovať len 3-4 hodiny denne. Zvyšok dňa sa rekreačný športovec pokúšal opäť dostať do formy cvičením a odpočinkom. „Rýchlo som však lapal po dychu, moje telo neznieslo záťaž a vlastne som neurobil žiaden pokrok,“ spomína.

Podstúpiť liečbu v ADELI s a rozhodol na základe odporúčania jeho známej, ktorá sa tu takisto liečila. „Keď som prišiel, len s ťažkosťami som dokázal vyjsť na druhé poschodie.“ Po týždni terapie zvládol piate poschodie, po dvoch týždňoch sa zbavil dvojmesačnej bezmocnosti, vysilenia a dýchavičnosti. Dnes plánuje ďalšiu dobrodružnú cestu motorkou.

„Ešte dôležitejšie však pre mňa bude klásť väčší dôraz na zdravý a zmysluplný život,“ prízvukuje.

Lenka N ič lepšie ma

Nemo Hlo Stretn

„Do centra ADELI som prichádzala ako troska, ktorá nevládala dýchať, ani naplno rozmýšľať a sústrediť sa. Ani čo sa týka fyzickej, ale najmä psychickej kondície to nebolo bohviečo. V centre som dostala nielen starostlivosť, ale aj odpovede na moje ot ázky. Už po treťom dni som na sebe cítila pozitívne výsledky,“ hovorí Lenka o svojich dňoch strávených v centre.

Každým dňom rehabilitácie sa jej zlepšovalo dýchanie. Aj bolesti hlavy, ktoré ju sprevádzali posledných dvanásť týždňov, sa začali strácať. „Kadiaľ chodím, každému odporúčam návštevu hyperbarickej komory,“ chváli terapiu, ktorá jej pomohla vrátiť sa po návrate z rehabilitácie do práce. „Bolo to síce náročné, únava ma stále trápila, ale moje sústredenie, ako aj pamäť boli v neporovnateľne lepšom stave ako tesne po prekonaní Covid-19.“

Doris Bála som sa, že sa nevyliečim

V rodine Doris sa z Covid-19 všetci vystrábili pomerne rýchlo – manžel, aj dve deti. Na rozdiel do nich sa však stav mamy, naopak, zhoršoval. Po dlhej práceneschopnosti sa Doris pokúsila opäť začať pracovať v banke. Trápilo ju však veľké množstvo zdravotných problémov.

Mala ťažkosti s prehĺtaním, čítanie s porozumením jej vydržalo maximálne hodinu. Pri rozprávaní jej vypadávali slová, zošediveli jej vlasy, zošúpala sa jej pokožka na dlaniach. Ešte tri mesiace po ochorení mala pocit, že má v hlave čosi „vykĺbené“. Jej telo bolo z ničnerobenia krásne zotavené a zároveň unavené na smrť. Keď zazvonil telefón, prepadávali ju záchvaty paniky, keď mala sama telefonovať kvôli banálnemu termínu u lekára, srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Podľa odborníkov boli všetky výsledky pacientky v norme. Doris však čoraz častejšie prepadal strach, že sa nikdy nevylieči.

Ešte predtým, ako pricestovala do ADELI z rodného Rakúska, urobila zopár krokov, ktoré priniesli výsledky. V prvom rade sa samostatne pokúsila obnoviť normálne hltanie. „Z čias, keď som chodila na logopédiu s deťmi, mi zostali materiály, ktoré som použila na tréning hltania. S kúskom keksíka som cvičila svalstvo úst a hrdla,“ spomína Doris. Podstúpila tiež dýchacie cvičenie s cieľom uvoľniť svalstvo bránice. Pri pravidelných prechádzkach ju zo začiatku zahanbovala jej mama, ktorá šla rýchlejšie… Pomohla jej aj evolučná pedagogička, ktorá sa jej snažila odblokovať koreň mozgu, ktorý údajne blokoval komunikačné funkcie. „Dookola som lúštila sudoku, krížovky a nonstop čítala ľahké romány,“ takto si precvičovala stratenú schopnosť koncentrácie, porozumenia obsahu a tvorby slov pri reči.

Týždeň terapie v ADELI jej vrátil takmer všetko, čo sa obnovovalo len postupne. Na fyzioterapii si osvojila dýchacie techniky na zvládanie stresovej reakcie, nordic walking zvýšil jej výdrž, meditácia obnovila pokojné dýchanie. Prínosom boli aj sedenia v hyperbarickej komore. Po postcovidovej rehabilitácii odchádzala posilnená, vyrovnaná a so sériou cvičení „na doma“.