Moja kreativita bola v škole potláčaná. Dnes ma tá inakosť, iný pohľad na vec, živí.

má. Ja zas neviem vyriešiť vzorec cez pol tabule ako moje spolužiačky.

Máte z niečoho strach?

Nemyslela som si o sebe, že sa bojím výšok, ale keď pozerám videá na instagrame, kde ľudia natáčajú svoje skoky z výšok, tak sa mi žalúdok krúti. A minule som skúsila prvýkrát v živote virtuálnu realitu, lebo som neverila, že môj mozog ma zast aví v skoku z budovy. Ha-ha, určite, nasadila som si tie okuliare, stála som na okraji budovy a stačilo urobiť krok, aby som letela. Nedala som to, hlava sa mi zatočila, mala som pocit, že sa zabijem. Mozog to vyhodnocuje úplne rovnako ako realitu. Ale asi si to kúpim, lebo mne s a nechce cestovať, tak si len v obývačke nasadím okuliare a budem zrazu na Maledivách. Ako keď ľudia meditujú a vracajú sa v myšlienkach na miesto, kde im bolo dobre, pre mozog to má vraj pozitívne účinky, aj pre celý organizmus.

V čom sa ľudia vo vás mýlia?

Myslia si, že som extrovert, že sa ma veľa vecí nedotýka, ale v skutočnosti som extrémne precitlivelá.

Ako to spracovávate, keď sa vás niečo dotkne? Cez hudbu?

Jedna vec je hudba, druhá vec je, že vyhľadávam samotu. A keď je to už extrémne, tak terapeuta, lebo niekedy sa nedá inak. Energiu nachádzam v s amote, som veľmi rada sama.

To by som o vás fakt nepovedala. To nikto nevie.

Máte nejaký sen, ktorý si ešte chcete splniť? Byť matkou.

A čo pre to robíte?

Čo sa len dá. Ženy sú rôzne, niektoré sú spokojné bez detí, ale ja som s a z tohto sna nikdy nevyspala. Budem to skúšať, kým nevyužijem akúkoľvek možnosť, lebo cítim, že tú lásku potrebujem zažiť. Potrebujem vedieť, aké to je. Moja sestra má dvoch synov, vidím, že to je celkom iný život, myslím, že takáto životná zmena by ma naplnila.

Keby ste mohli položiť len jednu otázku vševediacemu šamanovi, čo by ste sa spýtali?

Mám veľa otázok, ale keby bola len jedna, tak tá, či človek nájde zmysel svojho života, či sa dokáže zmieriť sám so sebou, že je uväznený v tomto tele, žije tento život, či sa nájde v tom, ako to je. Lebo dennodenne bojujeme s nejakou pochybnosťou a niekedy nám veci fakt nedávajú zmysel a môžeme prečítať 3 500 kníh, počúvať všetkých ľudí, ktorí nad tým mudrujú, aj tak si nevieme odpovedať.

Máte už svoj epitaf, vetu, čo vás vystihuje tak, že vám ju môžu tesať na náhrobný kameň?

Keď nie je koniec, tak nie je ko- niec. Napríklad, keď sa kamarátky vracajú ku starým vzťahom, stále to riešia, tak im hovorím, pozri, môžem ti ja tu rozprávať, čo chcem, môžeme to predebatovať, prepiť, presmútiť, preplakať, kým nie je koniec, nie je koniec. Keď to príde, budeš vedieť, že je koniec, že si túto kapitolu života uzavrela.

Koniec. To sa fakt hodí na epitaf. Vidíte a mám dokonca dva v jednom: kým som tu, tak som tu.