BEHAME.SK 03/2017 by Andrej Kaprinay

3/2017

ROZHÝBTE DETI,

POTREBUJÚ TO!

MARATÓN

JE SPOLOČENSKÁ UDALOSŤ

JÁN MEČIAR

CHCE BEŽAŤ V ATÉNACH

OBSAH 6 Ultrabežec R. Zvolánek sníva o Hardrocku

14 Ako Rýchla koza

prekonala rekord Po stopách Karla Meltzera na Appalachian Trail

32 62

re kráľovnú P sú dôležité raňajky behame.sk v zákulisí MS v Londýne o je šupa! T Prečo by banánová šupa nemala skončiť v koši aratón je spoločenská M udalosť, tvrdí hydrológ Viliam Novák

Koho zaujíma, že tieto hodinky vydržia 24 hodín, kým ich treba znovu nabiť?

Mňa áno.

Steve Way, Garmin-sponsored ultra runner, British 100km road record holder

Výhradný importér zariadení GARMIN pre Slovensko: CONAN, s.r.o.

forerunner.garmin.sk

Beháte? Nakazte aj iných!

ožno ste sa už s nimi niekde stretli. Volajú sa TV JOJ Running Team. Kolegovia z jednej zo slovenských televízií zistili, čo majú spoločné. Vášeň k behu sa šírila na pracovisku ako infekcia, prezradil s úsmevom populárny moderátor Ján Mečiar, ktorý je niekoľko rokov aktívnym bežcom a už aj triatlonistom. Aj vy beháte? A ešte ste sa s tým nikomu nepochválili? Skúste to napríklad na obede s kolegami. Nakazte behom aj iných. Možno tak rozšírite aj početnú rodinu čitateľov magazínu behame.sk. V treťom tohtoročnom čísle nájdete rozhovory so zaujímavými ľuďmi - frutariánom Richardom Zvolánkom alebo hydrológom Viliamom Novákom. Behame.sk nazrelo aj za oponu nedávnych majstrovstiev sveta v atletike v Londýne a vyspovedalo šampiónku v šprinte. Dozviete sa, ako sa legendárnemu ultrabežcovi Karlovi Meltzerovi podarilo prekonať rekord na pretekoch Appalachian Trail, ale aj to, ako sa podarilo agilným košickým organizátorom pred dvadsiatimi rokmi dotiahnuť na Slovensko polmaratónsku svetovú špičku. V téme čísla sa venujeme deťom, tomu, ako v nich prebudiť prirodzenú lásku k pohybu. A okrem toho veľa iného zaujímavého (nielen) bežeckého čítania. Zachovajte nám priazeň,

Magazín – Jeseň 2017 Vydáva: GEVA s.r.o., Veternicová 3158/16, Bratislava, IČO: 43978142 EV 5422/16, ISSN 13393936, III. ročník, číslo III./2017 Kontakt: info@behame.sk redakcia@behame.sk

Redakčná rada: Pavel Malovič, Miloš Škorpil, Braňo Raškovič, René Valent, Andrej Lojdl, Rudolf Šefčík, Štefan Žilka, Peter Kováč, Zoran Boškovič

Design a grafická úprava: Ing. Andrej Kaprinay Jazyková úprava: Alena Sedláková Tlač: Slovensk, s.r.o. Dátum vydania: 5. 9. 2017 Vychádza 4× ročne

www.behame.sk

rozhovor

CHYSTÁM AJ VÄČŠIE

ŠIALENSTVÁ Ultrabežec a frutarián Richard Zvolánek sníva o Hardrocku, chce ho zvládnuť za 30 hodín.

čase, keď čítate tento rozhovor, má už dvojnásobný víťaz Štefánik Trailu Richard Zvolánek za sebou účasť na pretekoch TDS, ktoré sú súčasťou podujatí Ultra Trail du Mont Blanc. Dúfame, že sa mu v Alpách darilo. Behame.sk sa s košickým ultra trailovým bežcom zhováralo krátko po jeho Tatranskej výzve. Nepodarilo sa vám vybehnúť na všetkých deväť plánovaných ta tranských štítov. Do zbierky jeden chýba, ale napriek tomu 110 ki lometrov a 9595 metrov stúpaní za 27 a pol hodiny je úctyhodný výkon. Čo ste si z tohto pokusu ako bežec zobrali?

rozhovor Bežalo sa na žule, čo bolo super, lebo veľké preteky, ktoré chcem ísť v budúcnosti, ako Hardrock, sú kamenisté. Aj náročnosť terénu je dostačujúca na to, aby som si preveril, v akej forme mám šľachy okolo kĺbov a samozrejme aj svaly. Pre mňa bolo dôležité, že som behal o jedenásť a pol hodiny dlhšie ako doterajší najdlhší ultramaratón. Po šestnástich hodinách som mal krízy, keďže som išiel na úvodných štítoch dosť na hranu, lebo som chcel zistiť, ako bude pri pretekárskom tempe fungovať nová strava, ktorú som aplikoval. Zároveň som chcel vedieť, ako dlho viem takú záťaž potiahnuť svalmi. Určite to nebolo poslednýkrát. Chcel by som taký beh absolvovať každý rok. Pripravujem si aj väčšie šialenstvá, ale postupne, lebo na budúci rok musím najprv urobiť tých deväť štítov a potom pridávať niečo viac. Mám ešte jednu myšlienku, ktorú by som chcel zrealizovať s elitnými bežcami zo sveta, a tak spropagovať Slovensko aj Tatry aj slovenský ultratrail, ale detaily si ešte nechám pre seba. Tatranská výzva bola nesúťažný beh. Absolvovali ste už niekedy predtým podobný beh, ktorý nebol súťažou? Tento rok absolvujem s Martinom Kovaľom už piaty prebeh hrebeňom Malej Fatry. Začneme v Terchovej a skončíme v Bojniciach. Každý rok to otáčame. Robíme to ako trojdňovku, ale nie je to také, ako teraz v Tatrách. Vo svete je bežné, že sa elitní bežci rozhodnú prebehnúť rôznymi hrebeňmi, vrchmi, tak som chcel urobiť niečo podobné aj na Slovensku. Športovej verejnosti ste známy najmä dvoma víťazstvami v ultra maratóne Štefánik Trail. Čo pre vás tieto preteky znamenajú?

Najprv som to chcel skúsiť. Posledných 15 mesiacov som v práci behal iba na asfalte, takže som mal natrénovaný aj tento povrch a vedel som, že na Štefánikovi mi asfalt vôbec nebude prekážať. Moje svaly a šľachy si už naň zvykli. Štefánik Trail je v podstate ľahké ultra. Je tam len zopár kopcov a potom sa beží rýchlo, takže viem natrénovať na ďalšie ultramaratóny v zahraničí. Kľúčové pri veľkých ultrabehoch je totiž behať rýchlo aj v záverečných častiach ultramaratónu. Najlepší ultramaratónci sveta sú oveľa rýchlejší ako ja a vyhrávajú preto, lebo vedia v druhej polovici udržať rýchle tempo. Škoda pádov v tomto ročníku, kde som si narazil stehenný sval a kolená. Inak som mohol pokojne pridať, lebo záver po nábreží Dunaja som úplne v pohode bežal tempom pod päť minút na kilometer. Nemal som unavené svaly, ale dole kopcom ma boleli kolená z pádov a pri dlhom, tiahlom zbehu som musel zastaviť, pomasírovať kolená, aby som mohol pokračovať ďalej.

Vo svete je bežné, že sa elitní bežci rozhodnú prebehnúť rôznymi

hrebeňmi, vrchmi, tak som chcel urobiť niečo

podobné aj na Slovensku. Po tomto ročníku Štefánik Trailu ste naznačili, že ešte vidíte priestor na zlepšovanie traťového rekordu (16:14:41). V čom sa dá na takejto trati zlepšovať? Kde sú rezervy, ktorými sa dajú získať ďalšie minúty? Každý rok sa výkonnosťou posúvam vpred. Je to o progresívnom trénovaní. Na čas pod pätnásť hodín sa dá natrénovať aj za dva roky, ale človek preskočí budovanie vytrvalosti a potom sa stane, že kolená alebo šľachy sa preťažia. Treba na to ísť postupne. Pravdupovediac, teraz som mal natrénované zabehnúť o hodinu lepšie ako vlani. To by bolo 15:30. Škoda tých pádov. Na budúci rok to

určite bude 15:30, lebo si dám pozor, aby som nespadol. Už som zlepšil aj techniku zakopávania päty, takže už neťahám nohy pod sebou, ako som zvykol. To bolo preto, že som netrénoval rýchlosť a nohy neboli zvyknuté na kyvadlový pohyb, keď noha od kolena nižšie ide dopredu a zakopáva pomaly až k stehnu. V tomto som sa posunul ďalej. Je to o čiastkových posunoch – uvedomovať si chyby, naprávať ich, robiť kompenzačné cvičenia, pracovať na rýchlosti. Teraz je mojím zámerom zlepšiť rýchlosť, lebo vytrvalosť už mám. To tiež nie je otázka jedného mesiaca. Musím pracovať na hamstringu, pretože to je sval, ktorý som veľmi nepoužíval. Musím absolvovať dlhšie a častejšie tempové behy, aby som ho posilnil. Povedal som si, že rok od Štefánika je dosť dlhý čas, aby som to zvládol. Asi každý ultrabežec musí odpo vedať na otázku, ako sa k takýmto dlhým behom dostal. Čo vás priviedlo k ultramaratónskym vzdialenostiam?

rozhovor metrových pretekoch regenerujú zranené šľachy, kolená a podobne.

Trénovať som začal ako pätnásť ročný krátkymi behmi – vtedy som behal maximálne dvanásť kilometrov. V šestnástich alebo sedemnástich som prvýkrát odbehol polmaratón, ale trailový. V armáde sme behali až do vzdialenosti 35 kilometrov. Po odchode z armády som začal s cestnými maratónmi, ale už vtedy ma bavilo sledovať bežcov v horách. Chcel som skúsiť Psotkov memoriál. Dva ročníky po sebe som bol úplne posledný. Nechápal som, ako je možné, že behám maratón za 3:30 a neviem behať do kopca. Vtedy som pochopil, že to je úplne iný šport. Nevedel som si predstaviť, že to niekedy odbehnem. Ale potom som čítal knihy o zrodení behu a dozvedel som sa, ako ľudia začali behať. Spojil som si to s tým, ako som videl behať starých bežcov na Psotkovom memoriáli – bola víchrica a oni boli v tielku

a trenírkach a ja som bol naobliekaný a nezvládal som to. Povedal som si, že to skúsim natrénovať. Dva roky som behal kopce doma v Košiciach, občas som niečo skúsil v Tatrách indiánskym behom. Vtedy sa objavil beh Tatranská šelma vertical. Prvý ročník som na 98 percent odkráčal. Ale už som približne vedel, ako mám trénovať. Sledoval som ostatných, ako bežia a v ďalšom ročníku som chodil už len päť percent. Pochopil som, že ak budem vytrvalý, nebude také ťažké to natrénovať. Vtedy som prešiel aj na stravu, ktorú mám teraz. Dosť mi pomohlo, že som schudol, odľahčil telo a rýchlejšie regeneroval. Ako som sa zlepšoval, mal som motiváciu k ďalšiemu tréningu, študoval som, ako trénujú zahraniční bežci. Ale aj oni robia v tréningu šialené veci a potom sa čudujú, že po 50-kilo-

Spomenuli ste, že horský beh a beh po rovine sú úplne iné športy. V čom sú z vášho pohľadu také odlišné, keď na prvý pohľad ide o ten istý pohyb, len v inom teréne? Základná vec je, že bežný cestný bežec nebehá v kopcoch. Panuje všeobecný názor, že keď budete behať v kopcoch, tak sa spomalíte. To je aj nie je pravda. Keď robíte špecializované tréningy v kopcoch – napríklad ja robím stupňované výbehy, čiže každý je rýchlejší ako ten predchádzajúci – tak sa zvyšuje VO2 max. a tým, v kombinácii s vytrvalosťou, viem potiahnuť aj rýchlosť. Druhá vec je, že keď nebeháte v kopcoch, stehenné svaly na to nie sú zvyknuté. Možno to potiahnu silou do kopca, ale z kopca nestíhajú, lebo ak beháte po nerovnom povrchu, oveľa viac napínate svaly. Klasický cestný bežec nemá zvyknuté členky a kolená na beh v teréne. Pri trailovom behu je bežné, že došliapnete na nerovný a nestabilný povrch, takže stále máte nejaký výkyv kolena a členka. Ak šľachy nie sú silné, dochádza k ich preťaženiu oveľa rýchlejšie ako u bežca, ktorý je zvyknutý behať v kopcoch. Okrem toho, cestní bežci sú zvyknutí držať tempo a v kopcoch to nie je možné. Rozbehnú sa rýchlo, myslia si, že to vydržia, ale keďže nepoznajú, ako ich telo reaguje pri záťaži v kopcoch a nevedia rozložiť tempo, lebo s tým nemajú skúsenosť, vyhoria. Príprava na ultramaratónske preteky si vyžaduje oveľa viac času ako príprava na kratšie behy. Ako vyzerá váš bežný tréningový týždeň? Bežné je pätnásť hodín tréningu za týždeň. V príprave na konkrét-

ne preteky zvyšujem záťaž. Ak sa chystám behať do kopcov, vtedy trénujem až dvadsať-dvadsaťpäť hodín týždenne. Ak som v práci, musím behať po rovine. Tam sa čas skracuje, ale zase pribúdajú kilo metre. Teraz to beriem už viac na hodiny a na výškové metre – tam je to päť až desaťtisíc. Normálne sa robí sedemdňový tréningový cyklus, kde sa opakuje stredne dlhý beh, tempový beh, úseky. Ja namiesto nich robím výbehy, ale teraz aj úseky, lebo trénujem rýchlosť. Keď si to spočítam, nevychádza mi to. Snažím sa mať medzi úsekmi alebo výbehmi do kopca dva až tri dni pauzu s voľnými behmi, takže si to musím rozložiť na desať dní. Môj tréningový cyklus je desaťdňový. Pozostáva z dvoch dní výbehov do kopca, raz trénujem rýchlosť a do toho nejaký tempový beh, fartlek a pomalé behy. Ľahké behy zaberajú zhruba tri štvrtiny tréningov, čiže ak mám dvadsať tréningov, pätnásť alebo šestnásť z nich je na rozvoj všeobecnej vytrvalosti s tepom do 130 a zvyšok sú tréningy, ktoré ma zrýchľujú alebo posúvajú hranicu odolnosti a bolesti.

Každý rok sa výkonnosťou

posúvam vpred. Je to o progresívnom trénovaní.

chovajú na farmách a nemajú taký prístup k vitamínom a minerálom. Nehovorím, že v kupovanom ovocí a zelenine je ich veľa, preto jem veľké množstvá. Keď si kupujem alebo dostanem doma pestované ovocie a zeleninu, hneď to vidno na množstve, ktoré skonzumujem. Telo samo rozozná, že už stačí, že už je doplnená hladina minerálov a vitamínov. Už nechce viac. Je nejaké jedlo, ktoré ste predtým jedávali, a teraz vám chýba?

emyslím fyziologicky, ale pocito N vo, naň občas máte chuť. Mne chutilo všetko, aj mäso. Ale nerozmýšľam, čo by som si dal. To už som dávno vyhodil z hlavy, lebo viem, že by mi to nepomohlo k výkonu. Bol by som unavenejší, musel by som si pospať a ja chcem čas využiť radšej na tréning. Mal som rád rezance s makom alebo francúzske zemiaky. Mak stále jem, akurát si ho meliem v mlynčeku na kávu a jem s agávovým sirupom alebo medom, aby som mal vápnik. V ostatnom čase jem veľa sezamu, sezamovej pasty, ktorá obsahuje ešte viac vápnika. Predsa len pri behu kosti dostávajú zabrať, takže vápnik treba dopĺňať. Varené zemiaky som pridal do stravy, keď som pred rokom a štvrť nastúpil do práce, kde nemám

Okrem bežeckých výsledkov ste známy aj tým, že ste frutarián, čo je pomerne nezvyčajný spôsob stravovania, aspoň na Slovensku. Ako ste sa k takémuto spôsobu životosprávy dostali a čo vám to prinieslo? V prvom rade som sa dostal na svoju geneticky danú hmotnosť 72 kilogramov. Surová zelenina a ovocie obsahujú cukor, veľa vody s enzýmami, čo pomáha tráveniu. Stravu spracujem rýchlejšie, nepotrebujem ju tráviť tak dlho ako mäso alebo živočíšne bielkoviny. Obsah vitamínov a minerálov je oveľa vyšší ako v mäse a v iných produktoch živočíšneho pôvodu, kde sa zvieratá

rozhovor prioritne behať stomíľovky – začať v Chamonix na Ultra Trail du Mont Blanc. Znovu chcem absolvovať Tatranskú výzvu a Štefánik Trail. Okrem toho by som v roku 2018 chcel absolvovať aj Malofatranskú stovku. To sú priority. Ale uvidíme, ako to bude so sponzormi. Predsa len, ťahať všetko zo svojho vrecka nie je jednoduché.

Varené zemiaky som pridal do stravy, keď som pred rokom a štvrť nastúpil do práce, kde nemám možnosť zjesť

desať banánov naraz. čiže vitariánske, nepečené, prioritne zo sušených datlí v kombinácii s makom alebo kešu orechmi či kokosovým olejom. Dosť dobre mi to trávilo pri behu, až som bol prekvapený. Sušené ovocie mi dalo hneď energiu a tuk možno neskôr. Už ste niečo naznačili o svojich budúcich plánoch, ale možno by sme sa tomu mohli venovať po drobnejšie. Aké sú vaše dlhodobé bežecké plány? Od budúceho roku by som chcel

Niekoľkokrát ste spomenuli elitných svetových bežcov a svoje porovnanie s nimi. V čom sú lepší? Kde je hlavný rozdiel? Minulý rok mi chýbala k elitným bežcom asi hodina na 120-kilo metrových behoch. V kopcoch behá-

FOTO - MICHAL KOSTKA

možnosť zjesť desať banánov naraz. Aj tak som ich však plánoval v budú cnosti pridať na dlhých stomíľových pretekoch, ktorým sa chcem prioritne venovať. Ak bežíte dvadsaťdva až tridsať hodín, na géloch nevydržíte. Keď zase zjete veľa sušeného ovocia, potrebujete ísť na záchod, takže treba vyskúšať niečo iné. Na Tatranskej výzve som na troch občerstvovačkách jedol varené zemiaky a myslím, že mi to pomohlo. Je to škrob, zložený cukor, ktorý sa pomalšie uvoľňuje. Aj keď to nie je ideálne pre telo, mal som informácie od kamarátov, že kedysi bežci, čo mali maratón pod 2:15, jedli pred maratónom zemiakové pyré s maslom. Ja som si namiesto masla dal olivový olej. Prvýkrát som tiež skúsil skombinovať sušené ovocie s orechmi, čiže cukor s tukmi. Naďaleko Košíc jedna firma vyrába tyčinky v raw kvalite,

Máte vysnívané preteky, na kto rých by ste sa v budúcnosti chceli zúčastniť? Určite Hardrock, stomíľové preteky v USA. Nechcem ich len odbehnúť. To nie je môj štýl. Chcem ich odbehnúť čo najlepšie. Mojim cieľom je 30 hodín. Preteky sú v nadmorskej výške aj nad 4000 metrov. Budem musieť trénovať v Alpách alebo v Peru, aby si telo zvyklo. Doteraz som najvyššie behal vo výške 3820 metrov, na najvyššom vrchu strednej Ameriky Cerro Chirripó. Do 3000 metrov to bolo úplne v pohode, ale potom prišla facka, vôbec som sa nevedel pozbierať. Bolo tam dvojmetrové stúpanie na desiatich metroch a musel som to odkráčať. Možno aj pre slabšiu kondíciu. Lenže to bolo pred troma rokmi a odvtedy som sa posunul. Musím počítať s tým, čo viem o svojom tele, doteraz to je hranica 3300 metrov. Ak nechcem, aby mi na Hardrocku na štvortisícovom kopci vystrelilo srdce z hrudníka, musím trénovať vo výškach. Nie však krátko predtým, lebo to telo stresuje. Dobré je odtrénovať to v tej výške, prísť na mesiac domov do nížin, dať sa dokopy a potom tam vyraziť.

„ Ja kvôli bolesti kolena doma netrčím. „

HYALFIT: špičková

výživa kĺbov s kyselinou hyalurónovou a kolagénom

me rovnako. S Antonom Krupickom to v kopcoch bolo to isté, ale ušiel mi na rovinkách a dole kopcom. On behá na rovinke povedzme štyri minúty na kilometer a neunaví sa tak, ako sa unavím ja, pretože moje svaly nie sú zvyknuté na tú rýchlosť, takže sa skôr zakyslia a telo minie veľa energie, aby ich odkyslilo. To znamená, že musím spomaliť. Ak je rozdiel pol minúty na kilometer, za stodvadsať kilometrov sa nazbiera hodina. Špičkoví cestní maratónci behajú ročne dva - tri maratóny. Koľko horských ultramaratónov sa dá ročne absolvovať tak, aby ste išli naozaj na výkon, nie iba na účasť? Do minulého roku som si myslel, že maximálne dve stovky alebo dve stomíľovky a zvyšok do päťdesiat kilometrov. Zisťujem však, že čím je človek trénovanejší, tým rýchlejšie sa dáva dokopy. Minulý rok som po Štefánikovi bol „na šrot“, takmer

som nevedel chodiť, tento rok ma limitovali iba kolená, ktoré som mal narazené. Keď som si ich vyliečil, o týždeň som bežal na Kriváň. Síce som bol unavenejší, ale zvládol som to. Časový rozdiel bol desať minút oproti tomu, čo bežne behávam voľne. Čím viac mám nabehaných tréningových jednotiek v rozumnom tempe a v rozumnom systéme, tým viac som pripravený na ultra a moje telo sa vie skôr vyrovnať so stresom a odbúrať ho z tela. Samozrejme, je tam ešte mierne poškodenie chrupaviek, ktoré sa tiež musia zregenerovať, ale pri správnej strave to ide oveľa rýchlejšie. Teraz si myslím, že potrebujem minimálne mesiac, aby som zregeneroval medzi dvoma ultrabehmi. Ale ťažko povedať, aké by to bolo, keby som ich dal päť za sebou. Zatiaľ som na tom tak, že štyri až päť ročne. Rudolf Ševčík

HYALFIT® vyrába spoločnosť Dacom Pharma s.r.o. - špecialista na výživové doplnky s obsahom kolagénu. Kapsuly obsahujú kryštalický kolagén, ktorý spolu s kyselinou hyalurónovou a vitamínom C prispieva k správnej funkcii väziva a chrupaviek v kĺbe. HYALFIT® je preto určený profesionálnym aj rekreačným športovcom, ktorí ho využívajú ako prevenciu proti problémom s kĺbmi alebo doplnok stravy pri už vzniknutých problémoch. Ľudia vo vyššom veku ho užívajú ako výživu kĺbov pri ich nižšej hybnosti alebo bolestiach. HYALFIT® má tiež priaznivé účinky na pokožku. V prípade, ak potrebujete okamžitú úľavu pre kĺby a svaly, vyskúšajte príjemne chladivý, alebo hrejivý bylinný gél HYALFIT®.

Urobte viac pre svoje kĺby. výživový doplnok

Žiadajte vo Vašej lekárni, alebo na

www.dacomslovakia.sk

príbeh

AKO RÝCHLA KOZA PREKONALA REKORD Na Appalachian Trail sa môžete šmyknúť, uštipne vás had, napadne medveď... A je po všetkom.

arl Meltzer sa o prekonanie rekordu na Appalachian Trail snažil takmer dekádu. Minulý rok sa mu to podarilo. O desať hodín. Na legendárnom ultramaratóne Appalachian Trail dostane každý súťažiaci prezývku. Či ide atakovať svetový rekord, alebo si chce iba užiť atmosféru najslávnejších ultramaratónskych pretekov. Nie je žiadny vzorec. Každého môžu nazvať podľa iných pravidiel. „Moje súťažné meno je Handmade, pretože som si vyrobil tašku, s ktorou absolvujem Appalachian Trail,“ hovoril jeden zo súťažiacich pre dokument Red Bullu. Keď to ďalší začul, usmial sa a hrdo zakričal: „Na Appalachian Trail ma poznajú pod menom Achilles, pretože mám tetovanie nohy s krídlami.“

Najväčší záujem sa v roku 2016 upieral však na bežca s prezývkou Speedgoat. Teda Rýchla koza. Karl Meltzer je rýchly ako koza, na ťažkom skalnatom povrchu Appalachian Trail sa pohybuje mrštne a s istotou.

„Ľudia ma tu tak začali volať a akosi mi to prischlo. Už by som to nemenil,” vysvetľuje Meltzer. Možno pre rýchlosť a skvelý pohyb kozy sa mu podarilo to, čomu venoval desať rokov. Prekonať rekord ikonických pretekov.

Vyše mesiaca cez štrnásť štátov Appalachian Trail sú ultramaratónové preteky, ktoré vznikli v roku 1937. Súťažiaci idú cez štrnásť štátov 3 524 a pol kilometra. Je na nich, či bojujú o pokorenie rekordu,

alebo si len chcú vyskúšať svoje sily. Môžete ich odchodiť, prebehnúť trebárs polovicu. Turisti niekedy absolvujú Trail za šesť mesiacov. Už len účasť má však v bežeckom svete počuteľný cveng.

„Trail vyvoláva v ľuďoch túžbu, mení im životy. Zisťujú, čoho sú a nie sú schopní,” hovorí Karl Meltzer. Rodák z amerického New Hampshire začal s behom už ako tínedžer. Vyhral dovedna 38 sto míľových pretekov, čo sa nepodarilo

príbeh

nikomu inému pred ním. Appalachian Trail absolvoval prvýkrát v roku 2008. „Vtedy mi to trvalo 54 dní,” spomína. Druhýkrát sa vrátil v roku 2014, 600 kilometrov pred koncom však odstúpil pre zranenie. V roku 2015 bol členom tímu Scotta Jureka, ktorý vtedy stanovil nový rekord severoamerického ultramaratónu. „Scott bol pre mňa veľkou motiváciou a ikonou. Bez neho by som

Denne absolvoval 75 kilometrov, čo sú takmer dva maratóny. to nedokázal,“ ubezpečuje Meltzer. Okamžite po oslave s priateľom Jurekom sa začal pripravovať na svoj tretí Appalachian Trail. Tentoraz si neúspech nepripúšťal. „Išiel som tretíkrát. Keby som to nezvládol, neviem, čo by bolo. Do-

kedy si myslíte, že by som to chcel skúšať?” hovoril.

Rekordér v tíme V roku 2016 teda začal pracovať na zložení skupiny, ktorá ho mala sprevádzať. Spolu so šéfom tímu Ericom Belzom, svojim otcom Karlom seniorom a manželkou Cheryl vycestovali do hôr a začali si zapisovať presnú cestu. Museli myslieť na všetko. Na skaly, nehostinné prostredie, premenlivé počasie i potenciálne nebezpečenstvá. Oficiálna stránka pretekov upozorňuje na riziká v podobe jedovatých hadov, hmyzu či medveďov. „Môžete sa šmyknúť, uštipne vás had, napadne medveď, čokoľvek. A je po všetkom,” povedal Meltzer. Tretieho augusta 2016 o 17:00 vyštartoval Meltzer z Mount Katahdin v štáte Maine na svoj tretí Appalachian Trail. „Karl bojuje a vždy chce zvíťaziť. Je úplne jedno v čom. Vždy chce len

víťaziť a vie, čo pre to musí urobiť,” hovoril šéf tímu Eric Belz. Nasledujúce týždne Meltzer bojoval s nehostinným terénom, monotónnym behom lesmi i kamenistými horami. Všetko zaznamenávali filmári Red Bullu. Vznikol z toho dokument Made to be broken. Začínal Meltzerovými pošmyknutiami a pádmi. Unaveným odfukovaním. Paradox, keďže dokument je svedectvom najväčšieho úspechu v Meltzerovom živote, legendy ultramaratónu. Denne absolvoval 75 kilometrov, čo sú takmer dva maratóny. Jeho otec s manželkou a Ericom Belzom sa presúvali medzi dohodnutými stanovišťami. Postupne počas celých pretekov za ním chodili priatelia. Tím doplnil Scott Jurek, ktorého rekord chcel Meltzer prekonať. „Viem, že ma chce prekonať. Ale veď o tom je šport. Milujem pretekanie sa, výzvy. Keď ma prekoná, len sa poteším a pozvem ho na pivo,“ ubezpečoval Jurek.

príbeh

Meltzer denne spálil tisícky kalórií. Kým iní profesionálni športovci ich prijímajú špeciálne namiešanými energetickými nápojmi, Meltzer s tímom sa rozhodli pre inú cestu. Jedol pizzu, sendviče s arašidovým maslom, pečené klobásy či kuracie stehná a zapíjal to pivom. „Nie je to najzdravšia strava, ale musíte do seba dostať čo možno najviac karbohydrátov, tukov a proteínov,“ akoby sa ospravedlňoval Meltzer. Najťažšie obdobie prežíval v štáte Virginia. Bol frustrovaný z monotónneho behu, navyše veľakrát v tme bez akéhokoľvek kolegu po jeho boku. Cieľ sa v jeho očiach vzďaľoval. „Je to monotónne. Všade lesy, hory, tma, samota,“ smutno hovoril. Ležal vo svojom karavane, jeho tím sa k nemu bál vôbec priblížiť. Bol nevrlý, unavený, na napúchajúcich nohách mal vrecká s ľadom. „Samota, lesy, únava. Appalachian Trail sa vás snaží dostať dole psychicky,“ vysvetľoval jeho otec Karl senior. Vtedy sa v zázemí objavil David Horton. Legendárny ultrarunner zabehol Appalachian Trail v roku 1991 za 52 dní a stal sa priekopníkom ikonických pretekov. Vzor pre každého ultrarunnera stál pred Meltzerom s vedierkom kuracích stehien z KFC. Meltzer sa v momente rozžiaril. „Pýtaš sa, či si dosť silný? Si. Pýtaš sa, či si dosť tvrdý? Si. Zvládneš to,“ burcoval Horton Meltzera. Spolu sa najedli a Meltzer bol opäť pripravený súťažiť.

Posledný deň dva maratóny Predposledný deň bol Meltzer ako pred Vianocami. Nevedel zaspať. Vidina možného triumfu mu do tela vliala taký adrenalín, že spal iba tri hodiny.

Samota, lesy, únava. Appalachian Trail sa vás snaží dostať dole psychicky.

Posledný deň vstal o tretej ráno. Bežal rýchlejšie, viac vládal. Vidina rekordu mu uvoľnila unavené členky. Do cieľa prešiel na jeden záťah až 85 kilometrov. To sú dva maratóny. Pamätnú tabuľu, ktorá v Springer Mouintain v štáte Georgia označuje cieľ, víťazoslávne chytil 45 dní, 22 hodín a 38 minút odvtedy, čo vyrazil z Mount Katahdin. Rekord Scotta Jureka z roku 2015 prekonal o desať hodín. „Vyhral som veľa pretekov, ale až toto bol skutočný tanec. Najväčší, ikonický trail. Veľký otec. A konečne je môj,“ vravel Meltzer. Zrazu pôsobil veľmi unavene. Entuziazmus, s ktorým prešiel posledné kilometre, bol preč. Mal

padnuté oči, zažltnuté zuby ukazoval pri bolestivom úsmeve a ledva stál na nohách. Akoby jeho 48 rokov staré telo fungovalo iba pre tento moment. Dosiahnutie rekordu. Na ničom inom nezáležalo. Akoby bol Meltzer nesmrteľný až do momentu, kedy sa na ikonických pretekoch stane sám ikonou. „Pre mnoho ľudí tento rekord nebude veľa znamenať. Keď však budem mať 75 rokov a budem myslieť na tento úspech, pomyslím si, že som dokázal to, po čom som tak sníval. A teda žil som skvelý život,“ povedal Meltzer. Na oslavnej fotografii ho objímali otec Karl senior, Eric Belz i jeho manželka Cheryl. „Ľudia sa ma pýtajú, ako to všetko dokáže. Či je to vari superčlovek. Karl iba ide tvrdo za všetkým, čo robí,“ hovorila Cheryl Meltzerová, zamyslela sa a dodala: „Viete čo? Myslím, že je to superčlovek.“ Zoran Boškovič

FOTO - RED BULL

Pizza, klobása a pivo

téma čísla

ROZHÝBTE DETI,

POTREBUJÚ TO! Lásku k pohybu, k športu, k behu v deťoch najlepšie prebudíte vlastným príkladom. Proste budete sa sami hýbať, športovať, behať a to najlepšie s nimi.

ravdupovediac som zo súčasného stavu pohybu detí mierne mimo. Nejde o to, ako súčasné deti vyzerajú, ale ich celkový fyzický a zdravotný stav je alarmujúci. Ale stále sa s tým dá niečo robiť! Je mi jasné, že pokiaľ ide o pohyb, športovanie detí, nemožno sa odvolávať na minulosť, na to, čo bolo ešte za našich čias úplne prirodzené. Proste, doba sa zmenila. Čo sa však nezmenilo, je, že človek a dieťa špeciálne, sa musí hýbať, a že telocvik v škole či chodenie na nejaký šport to nezachránia. Dospelému človeku chýba štyridsať minút pohybu denne, deťom minimálne trojnásobok. V rôznych článkoch o pohybe, teda

skôr o nehýbaní sa detí, sa môžete dočítať, že „Ak svoje deti naozaj milujete, doprajete im pohyb“. Ako to vyzerá v skutočnosti? Učitelia by o tom mohli rozprávať, koľko detí im prinesie ospravedlnenku na telocvik, že nemôžu cvičiť, pretože... pretože dieťaťu sa nechce jednoducho hýbať. Takže rodič sadne, napíše ospravedlnenku a má pokoj. Chráň Pán Boh, keby učiteľ na ospravedlnenky nedbal, alebo keby od toho „chudáčika“, keď je náhodou zdravý a ospravedlnenku neprinesie, chcel nejaký výkon, to potom rodič volá do školy a sťažuje sa rovno u riaditeľa a hrozí ministerskou komisiou. Pritom deti už od najútlejšieho veku vyjadrujú svoje pocity pohybom. Dojčatá buď radosťou, alebo pri vyjadrení nespokojnosti trepú ručičkami, dupú nohami, vzpierajú sa celým telom. Väčšie deti zdôrazňujú svoju radosť, nespokojnosť či hnev takisto. Proste pohyb k človeku patrí od nepamäti a jeho usmerňovanie či „dusenie“ v detskom veku spôsobuje len jedno, a síce že deti sú čím ďalej tým prchkejšie, ťažko ovládateľné a nedokážu si užívať jednoduché radosti života, ako je chôdza, beh, hra.

Pohyb je dar Keď dnes rodič nemôže svoje dieťa zvládnuť, ide s ním k lekárovi k psychológovi, ktorý dôjde vo väčšine prípadov k jednoznačnej diagnóze: „Hyperaktívne“. Dieťa dostane lieky na upokojenie, ale čo to, ono sa s tým krpcom nedá vydržať, stále si niečo vymýšľa, stále je nespokojný, stále niečo chce, nič ho nebaví, pri ničom nevydrží. Energia chce proste von, a najlepší spôsob, ako ju ventilovať, je pohyb. Podľa jednej nemeckej štúdie, dnešné deti strávia pohybom hodinu denne, pričom až deväť hodín presedia

téma čísla

v škole, alebo doma pred počítačom či televíziou. Predsa len mi nedá, aby som nezalistoval do histórie. V minulosti bolo úplne bežné, že dieťa trávilo celé hodiny vonku (ešte si to pamätám a nielen u seba, ale aj u svojich synov), naháňali sa, liezli po stromoch, hrali na vojakov. Rozbité kolená a hlavy, odreté lakte, roztrhané oblečenie k tomu akosi patrilo. Počas hier sa už prejavovala osobnosť každého dieťaťa, ich zaujatie pre vec. Niekto bol skôr taktik a vyčkával, iný analytik - všetko rozoberal, iný prirodzený vodca. Kto mal, či má deti, vie svoje o období puberty, všeobecne považovanom za obdobie najväčšieho vzdoru. To, že práve tieto roky sú u detí vzhľadom k „ovládaniu“ najhoršie, je celkom prirodzené, lebo v tomto veku sa odohrávajú v tele

najväčšej rastové a vývojové zmeny vo svaloch, kostiach, nervovom systéme, ktoré sú sprevádzané aj enormným prílivom, respektíve výdajom energie.

Rodičia by mali vziať deti za ruku a vyraziť s nimi sa hýbať.

V tomto veku by mal mať človek minimálne tri hodiny spontánneho pohybu denne. Keď bude pohyb riadený, tiež dobre, oveľa lepšie je však spontánny, pretože pri ňom sa zase oveľa viac môže formovať osobnosť jedinca po stránke fyzickej aj psychickej. Výsledkom nedostatočného pohybu u detí a mládeže je obezita, vysoký krvný tlak, neurologické problémy a poruchy koncentrácie.

Prečo sa deti menej hýbu Hlavným dôvodom sú rodičia, ktorí majú strach o zdravie a život svojich ratolestí. Boja sa ich púšťať samé von, ale sami pri tom nemajú čas s deťmi von vyraziť. Inokedy je to prehnaná opatrnosť a strach z potenciálneho úrazu. Na druhej strane, ako už bolo vyššie povedané, podkopávajú tým ich sebavedomie a samostatnosť. Sebavedomie, samostatnosť, psychická odolnosť človeka, tým skôr dieťaťa, ktoré sa hľadá, pramení z vedomia zdravia a fyzickej kondície!

Rodinné prázdniny Téma „športovanie detí“ je cez prázdniny vcelku dosť frekventovaná. Väčšina autorov sa zhoduje, že je to na rodičoch, že rodičia by mali vziať deti za ruku a vyraziť s nimi sa hýbať, majú pravdu, toto je dobré riešenie, má to však dva háčiky. Prvým je náplň a druhým je čas.

Bolesti pri pohybe?

ARNIKAMED

GÉL

Na zmiernenie bolestí pri: ⚫ pomliaždeninách ⚫ podvrtnutiach ⚫ lokálnych bolestiach svalov

Tradičný rastlinný liek určený výhradne na indikácie overené dlhodobým používaním. Pred použitím si pozorne prečítajte písomnú informáciu a o prípadných nežiaducich účinkoch sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

Tradičný rastlinný liek

Distributér: Naturprodukt spol. s r.o., Nádražná 20, Ivanka pri Dunaji, www.naturprodukt.sk • Made in Germany

Žiadajte v lekárňach!

téma čísla Keď začnete uvažovať o náplni, môžete sa samozrejme demokraticky opýtať detí, čo by chceli robiť, ale ja by som to nerobil. Skôr by som sa vrátil v pamäti späť a chcel som si spomenúť, čo ma bavilo, čo som vedel, čoho som ešte schopný a tým by som začal. Dieťa, nemajúc vlastnú skúsenosť, vás usadí hneď na začiatku, keď vám odpovie: „A nezostaneme radšej doma a nezahráme si spoločne nejakú hru na počítači?“. Keď získa skúsenosť, začne si samé hľadať, čo by ho bavilo, potom bude čas začať plniť jeho želanie, najskôr sa jednoducho zmeňte v diktátora, niekto predsa vládnuť musí.

Kde nájsť čas? Tak napríklad počas dovolenky, ale aj po práci, ak sa trošku posnažíte prísť domov za svetla, je šanca s deťmi niekam vyraziť. Aj keď spoločné nočné dobrodružstvo vaše vzťahy tiež posilní a vyplavený adrenalín zabezpečí vám aj deťom, že budete potrebovať ďalšiu dávku, aby ste ho spálili. Pokiaľ to ide, robte všetko spoločne s deťmi aj so svojimi partnermi, vzájomne sa pri tom všetci rešpektujte. Pamätajte, že deti máte, aby ste sa od nich niečo naučili, stále si ešte pamätajú veci, ktoré vy ste počas života zo svojej pamäti úplne vytlačili. Ak naštartujete spoločný proces hýbania sa cez prázdniny, tak verte, že po nich už sa veci začnú samy riešiť, deťom aj vám sa bude po spoločne strávených chvíľach cnieť, ale aj vaše telo a vaša myseľ bude túžiť byť v pohybe, takže nájdete spoločne spôsoby, ako všetko riešiť, bez toho, aby ste volili to najjednoduchšie riešenie - pohyb zo svojho života vytesniť.

Otázky a odpovede Aký je najlepší vek na to, aby deti mohli behať s vami? Najviac detí začne robiť svoje prvé váhavé bežecké krôčiky medzi

Pokiaľ to ide, robte všetko spoločne s deťmi aj so svojimi partnermi, vzájomne sa pri tom všetci rešpektujte.

deviatym a dvanástym mesiacom. V 14 - 15 mesiacoch už vie dieťa väčšinou behať celkom dobre. Ak by ste ho chceli vziať so sebou na vašu bežeckú trasu už teraz, tak s tým ešte počkajte. Existujú síce deti, ktoré už v 3 alebo 4 rokoch rodičia prihlásia na rôzne detské preteky, ale mali by ste si dobre rozmyslieť, či je vaše dieťa na to dosť zrelé. Je tu nebezpečenstvo, že keď sa dieťa preťaží, stratí

chuť behať - a to predsa rozhodne nechcete! Dobrý vek pre začiatok vášho spoločného behania je 5 rokov, ale zo začiatku opatrne a behajte s dieťaťom krátke trasy, maximálne asi 1 km. Ako často by dieťa malo trénovať? Ak vaše dieťa behanie baví, môžete s ním behať raz – dvakrát týždenne. Viac by to v začiatkoch byť nemalo, detský organizmus sa zvýšeným nárokom musí prispôsobiť, a naopak - vy musíte prispôsobiť zaťaženie fyzickým možnostiam dieťaťa. Ako dlhé trasy môžu deti behať? Až do veku 8 rokov by deti mali behať 1, max. 1,5 km v kuse, to zod-

povedá času od päť do desať minút. S pridávaním objemu by ste mali byť veľmi opatrní, a ak bude chcieť vaše dieťa zaradiť pauzu, rozhodne ho nenúťte pokračovať v behu! Majú aj malé deti cit pre tempo? Nie. Keď to preženieme, poznajú deti vlastne len dve rýchlosti: bežať na plný plyn alebo stáť. Už to vysvetľuje, prečo by ste nemali s deťmi behať dlhé trasy v kuse v rovnomernom tempe.

schopnosť odvádzať teplo prostredníctvom potenia celkovo. Detské telíčko pumpuje teda pri športovej činnosti viac krvi pod kožu, čo spôsobí tú pekne červenú farbu v tvári. Tiež vás nemusí znepokojovať, že deti nahlas dýchajú, viac než dospelí. Vzhľadom k horšej termoregulácii prostredníctvom vodného hospodárenia by ste mali byť pri behaní s deťmi zvlášť opatrní v horúcich dňoch, a tiež myslieť na dostatočné dopĺňanie tekutín.

Čo keď vám dieťa pri behu náhle masívne sčervená? To je úplne normálne, deti majú vyššiu telesnú teplotu. K tomu disponujú menšou tvorbou potu ako dospelí a s tým je spojená aj menšia

Mali by sa deti venovať aj iným športom? V každom prípade áno, na to, aby sa venovali len jednej disciplíne, je ešte príliš skoro. U detí, ktoré sa zaoberajú rôznymi športovými

aktivitami, sú motorické schopnosti ako pohyblivosť, rýchlosť alebo koordinácia často oveľa viac rozvinuté ako u rovnako starých nešportujúcich detí. Z lekárskeho hľadiska sa dá odporučiť ľahká atletika, pretože v rámci nej môžu deti vyskúšať celý rad rôznych disciplín. Je zlé, keď má dieťa pri behu veľmi vysoký pulz? Nie, ak to nie je spôsobené kardiovaskulárnym ochorením. Napriek tomu by ste mali dbať na to, aby deti nemali vysokú tepovú frekvenciu príliš dlho. Deti majú vyššiu pokojovú tepovú frekvenciu ako dospelí, v závislosti na veku je až 120 tepov/min. normálna hodnota, oproti 60-80 pri dospelých. Adekvátne vyšší je pulz

téma čísla

V akom teréne by ste mali s deťmi behať? Dospelí behajú preto, aby sa udržali fit, alebo aby si vylepšili svoje osobné rekordy. Pri tom nehrá dôležitú úlohu, či je trasa na tréning zvlášť zaujímavá alebo nie. Deti naproti tomu behajú pre radosť z pohybu a chcú na trase objavovať stále niečo nové. Pre nich je trasa okolo domu podstatne menej atraktívna, ako keď sa s nimi prebehnete v lese, v parku alebo lúkami. Ešte zaujímavejšie pre nich bude, keď si budú môcť občas vybehnúť nejaký kopček. Aké tréningové formy sa odporúča jú pre tréning s deťmi? Behanie sa najlepšie učí hrou. S drilom u detí ďaleko nezájdete a ani nedobehnete. Ani cielený intervalový tréning alebo tempové behy nie sú to pravé. Skúste zostavovať tréning čo najvariabilnejší. Meňte rýchlosť, behajte s deťmi slalom medzi stromami alebo behajte dozadu, na bok alebo napríklad po jednej nohe. Beh sa tiež dá spojiť s rôznymi ďalšími úlohami (na niektorom

mieste musí dieťa zaspievať nejakú pesničku, niečo jednoduché spočítať pod.). Pri takejto forme „tréningu“ často deti ani nepostrehnú, ako už sú na trase dlho.

Deti behajú pre radosť z pohybu a chcú na trase objavovať stále niečo nové.

Kedy je správny čas pre prvé preteky? Paušálne sa to povedať nedá. Na detských pretekoch na 400 alebo 500 m sa môžu deti zúčastniť už niekoľko týždňov po začiatku bežeckých tréningov. Všetky veci okolo pretekov, ako štartové číslo, meranie času a vbiehanie do cieľa ich budú ešte viac motivovať a budú nadšené. Skôr ako ich prihlásite na nejaký dlhší beh, musíte vedieť, že to zvládnu, inak dôjde akurát tak na slzičky a demotiváciu. Ako už bolo povedané, tak asi do 8 rokov by deti rovnako dlhšie trasy ako 1,5 km nemali behať, a aj pri pretekoch platí to, čo pri tréningu teda že pauzy sú povolené a to, že

to dieťa jednoducho „zabalí“, nie je žiadna hanba. Mal by som pri pretekoch bežať s ním? Aj keď je to pri mnohých detských pretekoch povolené, radšej to nerobte. Môže sa totiž stať, že namiesto vášho dieťaťa budete tempo určovať vy a ľahko sa vám stane, že dieťa jednoducho uženiete. Takže bude lepšie, keď budete fandiť niekde pozdĺž trate. Na čo by ste mali dať pozor pri výbere obuvi pre deti? Zohnať detskú bežeckú obuv nie je také jednoduché. Keď už nájdete príslušný obchod, nájdite si čas na skúšanie obuvi. Detské nohy majú iný tvar ako nohy dospeláka, sú plochejšie. Nedajte na to, že sa im páči farba, prípadne značka, a dôkladne vyskúšajte, či majú prsty v obuvi dosť miesta, či obuv nikde netlačí a na nohe skutočne sedí. Pretože deti rýchlo rastú, môže sa vám stať, že budú v niektorom roku potrebovať aj dva páry. Prajeme vám veľa spoločne nabehaných kilometrov, ktoré budú príjemné pre vás i pre vaše deti! Miloš Škorpil

FOTO – BIGSTOCK

aj pri zaťažení - 200 tepov/min. nie je u detí žiadna vzácnosť.

rozhovor

PRE KRÁĽOVNÚ

ŠPRINTU

SÚ DÔLEŽITÉ RAŇAJKY

merická šprintérka Tori Bowieová odchádzala z augustových majstrovstiev sveta v atletike v Londýne s dvoma zlatými medailami. Spolu s ďalšími vybranými médiami sme mali príležitosť krátko vyspovedať prekvapujúcu víťazku behu na 100 metrov. Aký je to pocit byť najrýchlej šou ženou na svete? Vďaka tomu som lepším človekom (smiech). Ale vážne – som vďačná, že som to dosiahla. Nechápte ma zle, ale skôr sa pozerám dopredu, napríklad na to, či budem môcť štartovať v štafete (Tori sa po páde v cieli behu na 100 metrov zranila a odhlásila sa z behu na 200 metrov, v štafete nakoniec priviedla USA ku zlatu). Ste súčasťou silnej generácie šprintérok, do ktorej patria aj

Elaine Thompsonová, Dafne Shippersová či Marie-Josée Ta Louová. Ako blízko k fantas tickým svetovým rekordom Flo rence Griffithovej Joynerovej (10,49 na 100 metrov a 21,34 na 200 metrov) sa vďaka vzájom nej súťaživosti môžete dostať? Neviem. To si vyžaduje dokonalosť a veľa sily a ak mám hovoriť za seba, tak teraz musím trpezlivo pracovať na svojom rozvoji. Práve teraz sa sústreďujem na tréning prvých tridsiatich metrov. Stále príliš skláňam hlavu. Ešte je toho veľa, čo treba zlepšovať. Možno ste nespokojná s prvými tridsiatimi metrami, ale v Lon dýne ste bežali najrýchlejšiu poslednú štyridsiatku vo svojej kariére. Vedeli ste pred cieľom, kde sa nachádzate? Ani veľmi nie. Netušila som,

rozhovor

Finále rozhodol váš predklon na cieľovej čiare. Trénujete ho? Nie, netrénujem. Myslím, že je to najmä o tom, kto chce byť na cieľovej čiare prvý. Po bronze na majstrovstvách sveta v Pekingu a striebre na olympij ských hrách v Riu sa vám tentoraz podarilo zvíťaziť. V čom bol tento rok iný ako tie predchádzajúce? Rozdiel bol v sebavedomí. V minulosti som sa príliš strachovala o výsledok a nedávala som si šance na úspech. Tento rok som sa mentálne nastavila úplne inak a verila som, že to môžem dokázať. V minulosti ste dosahovali výborné výsledky aj v skoku do diaľky (To rin osobný rekord je 695 cm). Ešte stále sa mu venujete, prípadne plánujete sa k nemu vrátiť? Momentálne skok netrénujem, ale plánujem ho smerom k halovým majstrovstvám sveta v Birminghame. Teraz si zoberiem trocha voľna a potom

sa budem venovať aj skoku do diaľky. Rada by som sa dostala do americkej reprezentácie, ale viem, že to bude mimoriadne ťažké. Nie som si celkom istá, či musím na majstrovstvách USA skončiť v prvej dvojke alebo trojke, ale cieľom je dostať sa do tímu. V máji ste zabehli v Eugene 200 metrov za 21,77, čo je piaty najlepší čas v 21. storočí. Povedzte nám niečo o tom behu. Viem, že na dvestovke som celkom dobrá. Boli to moje najlepšie preteky. Nie moje najobľúbenejšie preteky, ale najlepšie. Vedela som, že som v skvelej forme, pretože som začala sezónu časom 22,00. Bežala som si svoje preteky. Vedela som, že musím dobre vybehnúť zákrutu. Ak ju zvládnem, súperky ma budú musieť naháňať na rovinke. Ako vyzerá bežný deň majsterky sveta v šprinte? Počas sezóny je to najmä o tréningu. Dôležité sú dobré raňajky. Potom si chvíľu čítam alebo počúvam hudbu. Snažím sa mentálne dobre naladiť pred tým, ako idem na tré-

Tori Bowieová Rodáčka zo Sand Hill v štáte Mississippi (nar. 27. augusta 1990) súťaží v behu na 100 a 200 metrov a v skoku do diaľky. Prvú veľkú medailu získala na majstrovstvách sveta 2015 v Pekingu (bronz na 100 m), na olympijských hrách 2016 v Riu dosiahla bilanciu zlato (štafeta 4×100 m), striebro (100 m), bronz (200 m), z MS v Londýne má dve zlaté (100 m a štafeta 4×100 m) ning. Dôležitá je pre mňa aj kvalitná regenerácia. Z čoho pozostáva regenerácia špič kovej športovkyne? Lebo bežný človek si pod regeneráciou možno predstaví ležanie na pohovke. To je moja obľúbená časť regenerácie (smiech). Ale športová regenerácia pozostáva z ľadového kúpeľa, masáže, strečingu. Existujú rôzne spôsoby regenerácie. Okrem toho sa musím venovať aj silovému tréningu. Treba zabezpečiť, aby všetko bolo na správnom mieste. Rudolf Ševčík

FOTO: ADIDAS

kde som, až kým som nevidela Ta Louovú.

fit hit

TO JE ŠUPA!

PÄŤ DÔVODOV, PREČO BY STE NEMALI VYHADZOVAŤ BANÁNOVÚ ŠUPU Ak milujete ovocné mixované nápoje a vždy máte dostatočné zásoby banánov, máme pre vás zaujímavú informáciu: banánová šupka je dokonca

Zlepšuje nám náladu Tak ako morka, banánová šupka obsahuje tryptofán. Banánová šupka je bohatá na serotonín, ktorý zlepšuje náladu. Hladina serotonínu je tým vyššia, čím sú banány zrelšie.

výživovo hodnotnejšia než dužina vo vnútri. môžete z tohto ovocia získať oveľa viac, keď do svojho mixu pridáte banánovú šupku. Stačí odstrániť stonku a celý banán vložiť do mixéra. Existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo pridať aj šupu. 32

Pomáha srdcu Banánové šupky majú vysoký podiel draslíka, ktorý spolu so sodíkom pomáha udržiavať hladinu tekutín a elektrolytov vo vašom tele, reguluje tep srdca a chráni srdce pred ochoreniami. Draslík vám dokonca vybieli zuby.

FOTO – BIGSTOCK

Ak máte silný mixér,

Majú vysoký podiel antioxidantov Banánové šupky obsahujú vysokú koncentráciu fytochemikálií, ako sú polyfenoly a karotenoidy – antioxidanty, ktoré bojujú proti rakovine.

Pomôže schudnúť Banánové šupky majú vysoký obsah rozpustnej a nerozpustnej vlákniny, ktorá môže spomaliť trávenie, navodiť pocit plného žalúdku a tým schudnúť. Vláknina zároveň pomáha znížiť hladinu cholesterolu.

Povarte ju Banánovú šupku môžete povariť 10 minút a dať ju do mixéra spolu s ostatným ovocím. Najprv ju však poriadne vyčistite.

rozhovor čísla

JÁN MEČIAR CHCE BEŽAŤ TAM, KDE SA ZRODIL MARATÓN Mnohí poznajú jeho tvár z televíznej obrazovky, kde moderuje spravodajskú reláciu. Mnohí poznajú jeho hlas z rozhlasových vĺn. A mnohí poznajú aj jeho vytrvalé nohy a srdce športovca. S Jánom Mečiarom (46) sme sa bavili o behu po behu. Ráno o ôsmej už mal za sebou pravidelný tréning s kolegami z televízie Joj.

Ako dlho sa takto spolu stretávate? Tuším tretiu sezónu. Každú stredu ráno beháme na dráhe intervaly. A okrem toho samozrejme každý ešte behá individuálne.

Pomohlo? Zbadali ste na sebe pozitívne účinky behu? Určite. Cítim sa lepšie. Chrbát ma nebolí od sedenia, nemám pocit, že som taký stuhnutý.

Odkedy beháte? Približne od roku 2011.

Ako ste sa dostali od rekreačného behu na prvé preteky? Najskôr ma na ne nič nelákalo, veď načo. Začal som behať, aby som sa hýbal a nie podával nejaké úžasné výkony. Ale potom sa raz vrátili kolegovia z Nočného behu v Bratislave celí nadšení. Nechápal som, čo môže byť úžasné na tom, že sa tlačím v mase ľudí, ale presvedčili ma. Vyskúšal som

A podnet bol? Začal som sám od seba. Sedenie ma už ubíjalo. Odjakživa mám sedavé zamestnanie a beh je najlepšie riešenie pre pohyb. Človek na to vlastne takmer nič nepotrebuje. Keď má čas, vtedy vybehne.

rozhovor čísla

to a zapáčilo sa mi to. Preteky vnímam skôr ako spoločenskú akciu, lebo my už sotva niečo vyhráme, ale je to super. Ale zabehli ste už aj maratón... Áno, v roku 2015 som odbehol ČSOB Bratislava Marathon. Trúfali ste si? Netušil som, do čoho idem. Išli sme na maratón s malou dušičkou aj s kolegyňou Evou Nocárovou. Organizátori, s ktorými sa poznáme, nás sledovali po celej trati, či ešte žijeme, či vládzeme. Ale zvládli sme to pod štyri a pol hodiny vlastným tempom. S TV Joj Running Teamom mávate aj spoločné sústredenia? Keď sa dá, tak dvakrát do roka. To sú tiež spoločenské akcie, v rámci ktorých sa cez deň behá a spí a v noci sa žije. Ale naozaj tam nabeháme za štyri dni desiatky kilometrov.

Spoznávajú vás ľudia na trati? Na dlhých behoch áno, povzbudzujú, vykrikujú popri trati, občas sa nejaký bežec pridá a podebatujeme. Je to príjemné.

Veľmi dobre sa v Bratislave behá cez mosty. Čo pre vás znamená čas? Nebudem hovoriť, že ho nesledujem, lebo všetci naň pozeráme, ale nejdem na štart, aby som podal skvelý výkon, ale pre dobrý pocit. Ja už nič asi nevyhrám, ibaže by som sa dožil osemdesiatky, vládal chodiť a dobehol prvý vo svojej kategórii.

Kde rád beháte? Krúženie neznášam. Na intervaly je dráha dobrá, ale radšej sa presúvam z bodu A do bodu B. Veľmi dobre sa v Bratislave behá cez mosty, dá sa to pekne nastaviť podľa toho, koľko má človek času a chuti. V zime chodievame do haly. Po behu ste sa dali aj na triatlon. Prečo? Áno minulý rok sme objavili čaro triatlonu. Je to iné a zasa mi to trošku pomohlo, lebo musím aj plávať. A práve plávanie vám pri premiére robilo najväčšie starosti. Nechal som sa presvedčiť na účasť na Karpatskom triatlone na Záhorí. Uvedomil som si, že som

Dali ste sa dokopy celkom pozoru hodná partia. Áno, beh sa šíril v televízii ako infekcia. Ale začali sme každý sám. Občas sme prehodili v práci slovo o behu a takto sa sformovala skupina ľudí so spoločným záujmom. Ako sa vám pozdávali štafetové preteky Od Tatier k Dunaju? Je to skvelé podujatie, ale zladiť pracovné povinnosti dvanástich ľudí, je dosť komplikované a tento rok sa to, žiaľ, nepodarilo. Mali ste niekedy na pretekoch krízu? Na svojom druhom maratóne v Bratislave. Odbehol som 21 kilometrov a ďalej to jednoducho nešlo. Krízy bývajú, ale takúto veľkú som už nemal. Boli to jediné preteky, ktoré som vzdal.

rozhovor čísla neplával rok a vtedy to bolo navyše v mori. Samozrejme, že to bolo cítiť. Po päťdesiatich metroch som si myslel, že sa utopím a umriem. Ani bicykel nebol bohvieaký, takže to bolo skôr komické, ale tento rok už mi to ide lepšie.

Podľa čoho si vyberáte akcie? Momentálne podľa toho, ako mám čas. A s čím prídu kolegovia. Sám som bežal v Trnave na City rune, v rodnom meste som nemohol chýbať. Do Komárna na

Samozrejme, na polmaratón. Na maratón nemám nabehané.

beh Komárno - Komárom ma zasa zavolala kolegyňa, ktorá tam býva a pracuje.

na maratón do Atén. On ho na vlastnej koži zažil na olympijských hrách v roku 2004 a pre mňa by bolo úžasné bežať maratón v miestach, kde sa zrodil. Braňo Raškovič

A najbližší maratón? Verím, že na budúci rok. Presvedčil som Marcela Matanina, že pôjdeme

Koľko ste plávali? Šesťsto metrov. Je to fajn, v neopréne sa celkom dobre pláva. Po pretekoch ste sa potom dali na plavecký tréning. Áno, v zime som chodil do bazéna a striedal som beh, plávanie, beh... Na bicykel som vysadol až na jar, lebo v zime by to bolo na našich šialených cestách priveľké riziko. Koľko triatlonov ste absolvovali tento rok? Karpatský, Štiavnický, chystám sa do Liptovského Mikuláša i rakúskeho Podersdorfu. Pre mňa je účasť na triatlone vzácnosťou, lebo väčšinou bývajú cez víkend, keď musím pracovať.

Už niekoľko rokov ste súčasťou pro jektu Parasport24 Tour. O čo ide? To už je tradícia. Ja som sa pridal od tretieho ročníka. Jazdíme po Slovensku s hendikepovanými športovcami, ktorí jazdia na hendbajkoch. Má to čaro, sú to silné príbehy.

Chystáte sa opäť aj do Košíc?

FOTO - BEHAME.SK

Ako sa vám darí zladiť športovanie s časovo náročnou prácou? S problémami. Väčšinou mám čas ráno. Tak ako teraz, ráno si odbehnem a do večera som v práci. Na bicykel potrebujete veľa času, tento týždeň sa mi podarí naň vysadnúť možno raz. Občas sa nám podarilo, že po televíznych novinách o dvanástej sme vzali bicykle, pobehali na nich trate na Kolibe a potom sme sa rýchlo vrátili znova do práce.

ov c ž e b e r ný p e r o v t s Ako čerstvý ý syr nízkotučn pribalená lyžička

www.rajo.sk

bsah vysoký o u ín prote

pomáha ii c regenerá v svalo

lekár radí

Laktát je náš tekutý popol.

Ako ho meriame? Všeobecne platí, že lepšie trénovaný človek má pri rovnakom výkone nižšiu hladinu laktátu ako netrénovaný, resp. málo trénovaný.

oncentrácia laktátu patrí k najčastejšie vyšetrovaným parametrom pri záťažových vyšetreniach a výkonnostných testoch športovcov. Zároveň sa používa na vyšetrenie základných patologických stavov pri štandardných záťažových vyšetreniach

pacientov (pri ochorení koronárnych tepien, chronickej obštrukcii dýchacích ciest, chronickom obličkovom zlyhávaní, /metabolických/ poruchách látkovej premeny, atď.), ako aj pri predpisovaní vhodnej intenzity fyzickej záťaže pre športovcov a pacientov rôzneho veku. Interpretácia nameranej koncentrácie laktátu resp. laktátovej krivky je však komplikovaná v dôsledku množstva používaných metód a postupov a tiež rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú výsledky merania. Z hľadiska diagnostiky a preskripcie („predpisovania“) fyzickej záťaže v tréningovom procese športovcov je preto veľmi dôležité, aby špecialisti (klinickí pracovníci) dobre chápali fyziologické zmeny koncentrácie laktátu v plazme aj celkove v krvi pri rôznych stupňoch fyzickej záťaže. Každá pohybová aktivita je spojená s výdajom energie. Ľudský organizmus má k dispozícii

množstvo zdrojov – palív, ktoré sú podľa okamžitej situácie a potreby, akou je intenzita, druh a trvanie svalovej činnosti, spaľované. Týmto mechanizmom vznikajú najrozličnejšie odpadové produkty, ktorých množstvo sa rôznym spôsobom testuje a hodnotí. Význam takýchto meraní je jednoznačne definovaný v teórii a praxi telovýchovného lekárstva vo všetkých športoch a aplikovaný v situáciách špecifických pre určitý druh výkonu a schopnosti regenerácie príslušného športovca. Jednoduchšie povedané – pri spaľovaní čohokoľvek vzniká určité množstvo popola, ktorého množstvo a „kvalitu“ môžeme hodnotiť v rozličných súvislostiach a rovnako tak môžeme sledovať aj schopnosti tento odpad odstraňovať. Ak však nespaľujeme (nemáme energetický výdaj určitej intenzity v akejkoľvek podobe), nič nevzniká a „nemusíme“ to ani odstraňovať.

Teda - akékoľvek pokusy o testovanie množstva a kvality „popola“ v takomto prípade sú vlastne bezvýznamné. Majú síce určitý „psychologický“ význam, ale hospodársky a medicínsky vyjadrené – ide o mrhanie finančnými prostriedkami a vzácnym časom a energiou všetkých zúčastnených… Pre začiatok pohybu, keď iné systémy, a to predovšetkým transportný, nie sú ešte pripravené dodávať pracujúcim svalom kyslík a energetické látky, je v svalovom vlákne pripravené určité množstvo špeciálneho paliva (adenozíntrifosfát – ATP, kreatínfosfát - CP), ktoré sa štiepi a uvoľňuje energiu, aby tak boli umožnené prvé svalové pohyby - kontrakcie. Na začiatku telesnej záťaže teda pracujúci sval funguje akoby so zadržaným dychom – bez prívodu kyslíka. Záleží na intenzite prebiehajúcej záťaže, na veku aj trénovanosti, kedy transportný systém začne dodávať dostatok kyslíku, aby mohli prebiehať iné spôsoby čerpania paliva a jeho spaľovania, ktorý je ekonomicky pre športovca najvýhodnejší. Pri záťaži trvajúcej od 10–15 sekúnd do 2–3 minút vzniká pomerne značné množstvo laktátu (kyseliny mliečnej) – akéhosi „tekutého popola“ ako konečného procesu určitej „likvidácie“ energetických zásob (anaeróbnej glykolýzy). To pôsobí významne na únavu svalov, ako aj celého organizmu – jeho vnútorné prostredie sa stáva „kyslejšie“, plní sa energetickým odpadom. Toto vedie postupne k prerušeniu svalovej činnosti. Laktát nie je ďalej spracovávaný vo svalovej bunke a postupne podľa spádu začína prenikať do krvného obehu, ktorý okysľuje, čomu sa organizmus bráni a kompenzuje situáciu rôznymi spôsobmi telu vlastnými.

Pretože všetky tieto pochody prebiehajú súčasne, rozhodujúcim pre výslednú hladinu laktátu v krvi je rozsah produkcie a rozsah odbúravania. Pokiaľ sú tieto pochody v rovnováhe, potom hladina v periférnej krvi (tam sa najčastejšie – vpichom do cievočky ušného lalôčiku meria) nemusí podstatne stúpať.

Pri záťaži trvajúcej od 10–15 sekúnd do 2–3 minút vzniká pomerne značné

množstvo laktátu. Ak sa však tvorba či vyplavovanie zvyšuje alebo klesá odbúravanie, objaví sa vzostup hladiny laktátu v krvi, ktorý môže dosiahnuť aj extrémnejšie parametre v záťaži až do výšky 20 mmol/l (pri základnej pokojovej hodnote pohybujúcej sa za normálnych okolností v rozpätí od 0,5 do 2,5 mmol/l), pričom niektorí experti udávajú aj záťažové hodnoty do 30 mmol/l ! Je pochopiteľné, že čím je športovec lepšie adaptovaný na telesnú záťaž, zbavuje sa lepšie tepla,

menej alebo neskôr stúpa jeho telesná teplota a vzostup hodnôt laktátu v krvi je neskorší. Vyššia hladina laktátu teda predstavuje stav organizmu pri vysokej záťaži, keď prebieha celý rad kompenzačných mechanizmov, ktoré sa snažia redukovať nepriaznivé vedľajšie vplyvy, ktoré pri vysokých nárokoch na látkovú premenu vo vnútornom telesnom prostredí športovca vznikajú. Vysoká hladina laktátu za normálnych okolností sprevádza vysokú intenzitu telesnej záťaže. Všeobecne platí, že lepšie trénovaný jedinec má pri rovnakom výkone nižšiu hladinu laktátu ako netrénovaný, resp. málo trénovaný. Ďalej platí, že trénovaný je pri extrémnom výkone schopný tolerovať aj vyššiu hladinu vytváraného laktátu. V pokojových podmienkach sú rozdiely hladiny laktátu v krvi medzi trénovaným a málo trénovaným nevýznamné. Vyššia hladina laktátu sa objaví aj pri relatívne nižšej intenzite záťaže jedincov nezvyknutých na výraznejšiu telesnú aktivitu, málo trénovaných, oslabených chorobami alebo zraneniami či s poruchami krvného obehu. Rovnako tak stúpa hladina laktátu pri nezvyklej a hlavne neprimeranej telesnej záťaži.

V priebehu regenerácie po krátkej intenzívnej záťaži sa vzniknutý laktát definitívne likviduje v priebehu 30 až 60 minút (v srdcovom svale, obličkách, neaktívnych svaloch a najmä v pečeni). Pokiaľ sa počas zotavovania vykonáva mierne telesné zaťaženie („dobiehanie“, klusanie, rýchlejšia chôdza), laktát sa odbúrava z krvi rýchlejšie a športovec lepšie a rýchlejšie regeneruje. Sledovaním odpadových produktov sa zaoberajú experti telovýchovného lekárstva intenzívne viac ako

Mechanizmy tvorby laktátu súvisia tiež s postupnou aktivitou jednotlivých typov svalových vlákien.

štyri desaťročia. Existujú batérie špecifických testov najmä podľa nemeckej a škandinávskej školy. Závisí vždy na účelnosti a zámeroch športovcov. Vo väčšine nemeckých tímov

sa testuje štyrikrát do roka, a to na začiatku zimného prípravného obdobia a na jeho konci, ako aj na začiatku letného prípravného obdobia a na jeho konci. Používa sa známy Feld-Stufen test, ktorý pozostáva z opakovaných behov a progresívne narastajúceho bežeckého tempa. Ide o meranie dlhodobejších záťaží podľa všeobecne známej schémy. Aktuálny je aj test na izokinetickom bicykli, ktorý využíva krátkodobé špecifické zaťaženia (20–30 sekúnd). Škandinávska škola využíva častejšie sledovania priamo v aktuálnej záťaži – počas behu. Možnosti testovania sú prakticky „nekonečné“ a v našich podmienkach okrem vzdelania a exaktných zámerov zúčastnených závisia najmä od ekonomickej situácie meraných. Preto sa hľadajú aj rôzne iné variácie sledovania nielen laktátu (tam sa podstata v zásade nemení – meria sa v priebehu záťaže, bezprostredne po záťaži a v ďalších optimálne určených časových intervaloch, ktoré charakterizujú schopnosť regenerovať, likvidovať laktát), ale aj iných - menej preferovaných (a možno účelnejších – v zmysle kontroly trénovanosti a schopnosti regenerácie) odpadových látok. Mechanizmy tvorby laktátu súvisia tiež s postupnou aktivitou jednotlivých typov svalových vlákien, v poradí pomalé vlákna (I), rýchle oxidatívne (IIa) a rýchle glykolytické (IIb). Preto mnohí diagnostici pracujú pri kontrole laktátu neraz priamo so svalovou bunkou a odoberajú v experimente vzorky invazívne zo svalov (svalová biopsia hlbokým vpichom špeciálnou ihlou). Vývoj ide stále ďalej… Štandardným spôsobom merania kapacity aeróbneho (vytrvalostného) systému je takzvaný „step test“, pri ktorom športovec postupne

FOTO – BIGSTOCK

lekár radí

ZDRAVIE ZDRAVIE VV MOBILE MOBILE

BEHÁTE BEHÁTESSMOBILOM? MOBILOM? MÔŽE MÔŽEVÁM VÁMPOMÔCŤ POMÔCŤVIAC, VIAC, AKO AKOSISIMYSLÍTE. MYSLÍTE. Viac Viac sasa o aplikácii o aplikácii dozviete dozviete nana WWW.DOVERA.SK/MOBILNA-APLIKACIA WWW.DOVERA.SK/MOBILNA-APLIKACIA

Asi Asinikomu nikomusasanechce nechcebehať behaťs spreukazom preukazompoistenca poistencavovovrecku vrecku alebo alebov vruke, ruke,lenže lenžeakaksasavám vámpočas počastréningu tréningustane staneúraz úraza avyvy odrazu odrazu potrebujete potrebujete ošetrenie, ošetrenie, bez bez neho neho máte máte väčšinou väčšinou problém. problém. Pokiaľ Pokiaľvám vámnepôjde nepôjdeo oživot, život,nemusia nemusiavás vásv vzdravotníckom zdravotníckom zariadení zariadeníošetriť. ošetriť.Pritom Pritomododrýchlosti rýchlostiposkytnutia poskytnutiaprvej prvejpomoci pomoci a asprávnosti správnostiošetrenia ošetreniazávisí závisítrvanie trvanieliečby liečbya anávrat návratbežca bežcadodo formy. formy. JeJe preto preto dobré dobré vedieť, vedieť, kde kde hľadať hľadať pomoc. pomoc.

AkAkmáte mátepriprisebe sebemobil mobila av vňom ňomaplikáciu aplikáciuDôvera, Dôvera,máte máte(skoro) (skoro) vyhraté. vyhraté. Aplikácia Aplikácia vám vám nielen nielen ukáže ukáže mapu mapu s najbližšími s najbližšími lekárňalekárňamimia apohotovosťami, pohotovosťami,alealevás vásk knim nimajajnaviguje. naviguje.A Atotoajajv vprípade, prípade, žeženie niestestepoistení poistenív vDôvere. Dôvere.AkAkstestepoistencom poistencomDôvery, Dôvery,v vappke appke nájdete nájdeteajajsvoju svojuelektronickú elektronickúzdravotnú zdravotnúkartu, kartu,lieky, lieky,ktoré ktorévám vám lekári lekáripredpísali predpísalia amnoho mnohoiných inýchužitočných užitočnýchinformácií, informácií,vrátane vrátane svojho svojho elektronického elektronického preukazu preukazu poistenca... poistenca...

lekár radí Laktátová krivka laktát (mmol/l)

kondičný bežec

6 5 4

začiatočník špičkový bežec

anaeróbny prah

3 2 1

absolvuje sériu za sebou nasledujúcich úsekov s postupne sa zvyšujúcim úsilím (napr. rýchlosťou behu), pričom sa meria koncentrácia laktátu, ktorý jeho organizmus vytvára na jednotlivých úrovniach výkonu. Výsledkom je t akzvaný laktátový profil, resp. krivka, ktorá má zvyčajne exponenciálny priebeh. Táto krivka znázorňuje závislosť koncentrácie laktátu na rýchlosti jednotlivých úsekov. Z obrázku je zrejmé, že krivka začiatočníka bude posunutá doľava, to znamená, že rovnakú koncentráciu laktátu dosiahne pri oveľa nižšej rýchlosti než trénovaný bežec a zároveň, že pri rovnakej rýchlosti bude mať oveľa vyššiu koncentráciu laktátu než trénovaný bežec. Pri určovaní aeróbnej výkonnosti tréneri a športoví vedci používajú viacero referenčných bodov. Najčastejšie sa používa výraz laktátový prah (LT = lactate threshold). Niektorí autori používajú pojem maximálny laktát v rovnovážnom stave (MLSS = maximum lactate steady state).

15 16 17 18 rýchlosť behu (km/h)

Používajú sa aj iné označenia, resp. referenčné body, napr. „nástup akumulácie laktátu“ (OBLA = onset of blood actate accumulation), IAT (individuálny anaeróbny prah) alebo „bod zlomu laktátovej krivky“. Veľmi často sa používa aj pojem anaeróbny prah (AT = anaerobic threshold). V súčasnosti je však toto označovanie podľa väčšiny autorov prekonané, vzhľadom na to, že v minulosti sa tento anaeróbny prah dával do súvislosti s prechodom medzi aeróbnym a anaeróbnym metabolizmom – akýmsi bodom zlomu, resp. s okamihom, kedy náhle dochádza k „nedostatočnému prísunu kyslíka. V súčasnosti však vieme, že aeróbny (vytrvalostný) a anaeróbny (šprintérsky) metabolizmus fungujú ruka v ruke a teda, že nedochádza k „prepnutiu“ jedného na druhý alebo naopak. Preto sa toto označenie v súčasnosti považuje za menej vhodné, aj keď sa s ním ešte často stretávame v odbornej literatúre aj v terminológii športových a kondičných trénerov. Podľa súčasných poznatkov síce

dochádza k určitým zmenám, avšak tieto zmeny nie sú také dramatické, ako sme si kedysi mysleli. Bolo by teda najvhodnejšie úplne sa vyhnúť výrazu „prah“, avšak keďže ide o zaužívaný pojem, jeho vylúčením by došlo k väčšiemu zmätku v terminológii. Zároveň je potrebné v tejto súvislosti viac zdôrazniť pojem „laktát“ než „anaeróbny“. Preto sa výraz „laktátový prah“ v súčasnosti považuje za najvhodnejší. Základná definícia laktátového prahu (resp. MLSS) je teda nasledovná. Je to maximálna rýchlosť (napr. v m/s, km/h, atď.) resp. výkon (napr. vo wattoch), ktoré športovec dokáže vyvinúť počas dlhšie trvajúceho úsilia (20+ minút – aby došlo k eliminácii vplyvu výkonnosti anaeróbneho systému) bez toho, aby sa koncentrácia laktátu zvyšovala, resp. pri ktorom zostáva koncentrácia laktátu bez väčšej zmeny. Akékoľvek zvýšenie rýchlosti resp. výkonu nad túto úroveň spôsobí postupné zvyšovanie koncentrácie laktátu. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že ide o krivku závislosti koncentrácie laktátu na rýchlosti/ výkone a nie závislosti koncentrácie laktátu na pulzovej frekvencii. Často sa kvôli zjednodušeniu vynáša laktátová krivka na graf s pulzovou frekvenciou na osi x preto, že (hlavne amatérski) športovci uprednostňujú výsledok merania laktátu v podobe „pulzových zón“. Ukazuje sa však, že tepová frekvencia je ovplyvňovaná veľkým množstvom faktorov mimo samotnej úrovne fyzického výkonu (napr. vegetatívnym systémom, hydratáciou, teplotou, psychologickým stavom športovca atď.) a teda používanie závislosti laktát/pulz môže viesť k nepresnostiam v meraní ako aj v samotnej aplikácii výsledkov pri tréningu alebo pri pretekoch. MUDr. Pavel Malovič

www.eurosofa.sk

MERIEM

34 elementov v akcii

najlepšie hodnotenie

SAUVANNE 68 elementov v akcii

Predajňa Bratislava R1 centrum, Rožňavská 1, 02/443 71 338, info@eurosofa.sk Predajňa Banská Bystrica Radvaň Park, Zvolenská cesta 30A, 048/416 36 76, bb@eurosofa.sk otváracie hodiny: Po - Ne 900 - 1900

rozhovor

ŠAMPIONÁT PREDAL KOŠICKÝ MARATÓN VO SVETE

olo to obrovské haló, keď na košických majstrovstvách sveta v polmaratóne zabehli pred dvadsiatimi rokmi prví traja bežci čas pod jednu hodinu. „Z vydareného šampionátu v roku 1997 ťažíme dodnes,“ hovorí riaditeľ Medzinárodné maratónu mieru v Košiciach Branislav Koniar.

Branislav Koniar spomína na majstrovstvá sveta v polmaratóne pred dvadsiatimi rokmi.

V roku 1997 ste boli pri organizácii majstrovstiev sveta v polmarató ne, ktoré sa konali v Košiciach. Ako si na ne spomínate? Všetko sa začalo v roku 1994, keď sme predložili prvú kandidatúru, ktorá síce nebola úspešná, následne sme však v roku 1995 s ďalšou kandidatúrou uspeli a v Monaku nám pridelili právo na organizovanie šampionátu v roku 1997. Už vtedy sa sformoval tím, ktorého veľká časť pracuje aj dnes. Šampionát nás veľa naučil, stmelil a inšpiroval.

Dodnes ťažíme z tohto cenného know-how. Bol to pre organizátorov košického maratónu dovtedajší vrchol? Vrcholov bolo v minulosti viac. Naši predchodcovia ich mali v slávnych 60. rokoch, na ktoré sa často spomína. Alebo aj na víťaznú škandinávsku éru MMM 50. rokov. Ale, samozrejme, pre túto generáciu boli polmaratónske MS rozhodne vrchol. Priniesli predovšetkým spomínané know-how, pretože IAAF má presné šablóny, manuály a postupy, ktoré sme všetky museli použiť. Boli s tým spojené aj mnohé pracovné stretnutia s ľuďmi z IAAF a s ich technologickými partnermi, čo malo veľký význam pre podujatie v roku 1997, ale samozrejme aj pre ďalšie ročníky MMM. Získali sme takisto veľký priestor v živom vysielaní Eurosportu, čo bolo z hľadiska PR pre

MMM určite výnimočné. Samozrejme, zaujali aj športové výsledky, ktoré potvrdili, že trať v Košiciach je mimoriadne rýchla. Keď vtedy prví traja zabehli polmaratón pod hodinu, bolo z toho obrovské haló. To nám potom neskôr pomohlo získavať a presviedčať elitných pretekárov pre štart na MMM v Košiciach. Dokázali sme tak aj vďaka svetovému šampionátu MMM lepšie „predať“ vo svete.

levíznymi právami, začínala sa tiež prestížna Zlatá liga, ktorej pokračovateľom je v súčasnosti Diamantová liga. Víťazi v Košiciach vtedy dostali

Mali bežci ašpirujúci na titul majstrov sveta nejaké špeciálne požiadavky? Na šampionáte bola situácia iná, než ju poznáme z bežných ročníkov MMM. Bežcov na podujatie nominovali národné federácie, a aj keď sme museli zabezpečiť veľkú časť rozpočtu, viaceré položky hradila IAAF. Vtedy fungovala mimoriadne dobre marketingovo aj komerčne, v tom čase rozbehla marketing s te-

veľmi solídne finančné odmeny, za prvé miesto to bolo 40-tisíc dolárov a okrem jednotlivcov bola honorovaná i súťaž družstiev. Atletika bola vtedy na vzostupe a odrazilo sa to aj v Košiciach.

Štartová a cieľová brána, ktorú aj dnes používame, je práve tá, ktorá bola pred 20 rokmi.

Ako vyzerali prípravy na MS z tech nickej stránky? Boli v niečom iné, ako keď ste organizovali klasický Medzinárodný maratón mieru? IAAF mala v manuáli striktne

dané, ako má vyzerať napríklad tribúna pri štarte, ako majú byť umiestnené bariéry, ako má vyzerať štartová a cieľová brána. Jednotlivé konštrukcie boli presne na mieru upravené pre svetový šampionát a mnohé z nich využívame doteraz. Málokto vie, ale štartová a cieľová brána, ktorú aj dnes používame, veľmi precízne skonštruovali pred dvadsiatimi rokmi, a plnohodnotne slúži dodnes. A to je len jedna z vecí, ktoré Košiciam priniesol rok 1997. Čo sa týka organizácie, bolo unikátne, že sme popoludní krátko po skončení MS v polmaratóne organizovali klasický košický maratón. Len tri hodiny po slávnostnom odovzdaní medailí zo svetového šampionátu sme odštartovali prakticky ďalšie preteky, pričom bolo treba zabezpečiť organizačne opäť celú trať, vymeniť reklamné panely na trati či v priestore štartu a cieľa.

rozhovor Vďaka dobrej práci tímu sme však všetko stihli. Dnes zrejme nepochybujete, že snaha organizovať MS v roku 1997 sa oplatila... Vtedy to bola odvážna myšlienka, no nechýbal nám entuziazmus a dnes vieme, že to stálo za to. Už len vďaka kontaktom, ktoré sme získali v IAAF a medzi atletickými manažérmi. Pre budúcnosť MMM to bolo na nezaplatenie.

Poďme aj do súčasnosti. MMM pre zvyšujúci sa záujem v posledných

Generálny sekretár IAAF István Gyulay a Primo Nebiolo.

rokoch každoročne navyšuje svoje kapacity. Aká je situácia tento rok? Záujem je opäť enormný. Pri porovnávaní s vlaňajškom sme tento rok už od februára evidovali medziročný nárast prihlásených o štyridsať percent, čo znamená, že musíme opäť uvažovať, do akej výšky budeme schopní navýšiť kapacitu podujatia. Myslíme si, že približne 7 až 8-percentný nárast v porovnaní s vlaňajškom dokážeme zabezpečiť. Ak teda vlani bežalo približne 12-tisíc športovcov, tentoraz bude kapacita do 13-tisíc. Pozorne sledujeme registráciu a zrejme už v úvode septembra s hrdosťou oznámime, že máme vypredané.

Pripravili ste aj tentoraz nejaké novinky, ktorými prekvapíte účast níkov podujatia? Noviniek je niekoľko. Upozornil by som napríklad na novú špeciálnu mobilnú aplikáciu, ktorá bola prispôsobená pre MMM v Košiciach. Mala by sa dať stiahnuť od 1. septembra. Máme takisto mimoriadne bohatý sprievodný program, v ktorom bude, samozrejme, spomienka na rok 1997, či spomienka na Emila Zátopka, ktorý bol v Košiciach pred 25 rokmi. Zaujímavá je napríklad aj kampaň Diamantový klub, v rámci ktorej odovzdáme certifikáty tým, ktorí úspešne odbehli maratón v Košiciach aspoň 25-krát. Takýchto bežcov je dnes 49. Peter Kováč

Niekdajší šéf IAA, Talian Primo Nebiolo, v Košiciach.

FOTO – ARCHÍV MMM KOŠICE

Je šanca, že Košice zažijú niečo podobné aj v budúcnosti? Šanca určite existuje. Z pohľadu IAAF sa nezdá, že by chcela niečo meniť v maratóne, ktorý sa v prípade majstrovstiev sveta a olympiády viaže ku konkrétnemu podujatiu, ale šanca, že tu opäť uvidíme polmaratónske majstrovstvá sveta nie je vylúčená. Najnovšie sa potichu hovorí o tom, že maratón by sa neuskutočnil ako súčasť atletických majstrovstiev Európy, ale spojili by ho s nejakým komerčným podujatím, čo by bola takisto šanca pre Košice.

PROMO

Vybehnite do ulíc aj vďaka tejto skvelej vychytávke BRATISLAVA – Zdravý životný štýl je v súčasnosti veľmi moderný. Čoraz viac domasedov a „gaučovníkov“ sa už nad sebou zamyslelo a namiesto vyjedania čipsov si nasadili tenisky a objavili čaro behu. Každý však vie, že pohyb je len polovica výhry, dôležitá je aj kvalitná a vyvážená strava. Zabezpečiť si vhodné jedlo v tejto uponáhľanej dobe je však veľmi náročné. Odpoveďou na zbožné priania zamestnaných športovcov je cottage cheese. Čerstvý hrudkovitý syr obsahuje skvelý pomer proteínov, tukov a iných cenných živín,

ktoré dokonale zaženú hlad bez toho, aby zaťažili vaše trávenie a sú ideálnou výživou pre vaše svaly. Cottage cheese je vhodný ako rýchle zdravé raňajky alebo si ho v kombinácii s čerstvou zeleninou doprajte ako ľahký obed či večeru. Cottage syr obsahuje minerálne látky dôležité pre každého aktívneho človeka. Vysoký podiel vápnika má, pri zachovaní správnej životosprávy a zdravého životného štýlu, priaznivý účinok na vývoj kostí a zubov a je nenahraditeľným v prevencii osteoporózy. Voľné ióny vápnika zasa znižujú obsah cholesterolu v krvi.

Ak vás to stále nepresvedčilo, predstavte si ráno, keď nič nestíhate – o raňajkách ani nehovoriac – a spotení sa ženiete do práce. Praktické balenie Cottage Cheese od Rajo s lyžičkou vám dodá správnu dávku energie a navyše vás zachráni pred škvŕkajúcim žalúdkom uprostred dôležitého stretnutia. TIP: Výborná je taktiež kombinácia so semiačkami tekvice, slnečnice a s goji, ktorú nájdete v rade Active Protein. Okrem všetkých dobrých vlastností cottage syra totiž obsahuje aj dávku zdravých proteínov navyše.

zaujalo nás

ČISTÍ BEŽECKOU OBUVOU OCEÁNY Dva športové giganty súperia o svetový rekord v maratóne.

eľké športové podujatia nie sú len festivalom skvelých športových výkonov, ale popredné značky na nich často prichádzajú so zaujímavými novinkami. Adidas tento rok v Londýne počas majstrovstiev sveta v atletike predstavil obuv, ktorá využíva materiál Parley Ocean Plastic. Ide o odpad, ktorý zachytili pred tým, ako sa stihol dostať do oceánu a znečistiť ho. Adidas týmto spôsobom pokračuje v spolupráci s charitatívnou organizáciou Parley. Výsledkom je jednak model adizero Prime Parley pre vytrvalostných bežcov, ako aj vôbec prvé tretry vytvorené technológiou 3D pletenia. Nové tretry mali veľmi úspešnú premiéru, veď Wayde van Niekerk v nich získal zlato na 400 metrov a striebro na 200 metrov a Tori Bowieová zlato na 100 metrov aj v štafete na 4x100 metrov. Van Niekerk si po triumfe na 400 metrov novinku pochvaľoval: „Bežal som v úplne nových tretrách adizero Prime SP Parley, ktoré boli na pocit úžasne ľahké a rýchle a dali mi silu a sebavedomie, aby som na trati naplno využil svoj potenciál.“

Na vytvorenie jedného páru obuvi Adidas adizero Prime Parley je potrebných približne jedenásť plastových fliaš. Z nich sa potom vytvoria nite, z ktorých sa upletie vrchná časť obuvi. Materiál „zachránený“ z oceánu tvorí 95 percent vrchnej časti. Podrážka je vytvorená osvedčenou technológiou Boost, kým ďalšia dlhodobo používaná technológia Torsion System umožňuje nohe veľkú pohyblivosť od päty k špičke, ale zároveň ju chráni pred prílišným skrútením. Podošva Stretchweb je z prírodnej gumy od firmy Continental. Adidas tvrdí, že táto kombinácia energetickej účinnosti a pohodlia dáva bežcovi bezkonkurenčnú rýchlosť a vytrvalosť za akýchkoľvek podmienok.

Smelé plány Na novinke je však najzaujímavejšia práve vrchná časť, a to nielen tým, že je symbolicky vo farbe oceánu skombinovanej s farbami majstrovstiev sveta. Už na prvý pohľad je jasné, že nejde o bežný materiál používaný na bežeckú obuv. Vyzerá skôr ako pletený sveter, takmer až krehko. Špičkoví vytrvalci však majú radi ľahkú obuv. Každý ušetrený gram je dobrý. Vôbec teda neprekvapuje, že Adidas má s novinkou smelé plány. „Pokračujeme v posúvaní hraníc remeselného majstrovstva v snahe posilniť našu tradíciu úspechov v maratóne a dosahovaní svetových rekordov. Takmer desať rokov po tom, ako Haile Gebrselassie vytvoril na maratóne v Berlíne svetový rekord, sa tam vraciame, aby sme

sledovali našich najlepších atlétov, ako sa pokúsia prekonať svetový rekord v našich nových modeloch adizero,“ povedal riaditeľ oddelenia Adidas Running Matthias Amm, mimochodom sám bývalý výborný bežec na 800 metrov. Pre Adidas ide o veľmi prestížnu záležitosť. Súčasný svetový rekordér Dennis Kimetto zabehol svetový rekord 2:02:58 v obuvi Adidas, ale v máji tohto roku sa Eliud Kipchoge, ktorého obúva konkurenčná firma Nike, dostal v neoficiálnom behu pri optimalizovaných podmienkach na 25 sekúnd od hranice dvoch hodín. Maratónsku hviezdu Adidasu, bývalého svetového rekordéra Wilsona

Kipsanga, čaká teda v Berlíne silný súper. Kipsang vo februári zabehol v Tokiu tesne pod 2:04 v obuvi adizero Sub2, čo naznačuje, aký je dlhodobý cieľ Adidasu.

Už po obutí je jasné, že beh v adizero Prime Parley bude nezvyčajný zážitok. Už po obutí je jasné, že beh v adizero Prime Parley bude nezvyčajný zážitok. Je to ako vkĺznuť do pohodlných papúč, v ktorých sa chystáte sadnúť si ku krbu. Lenže namiesto

leňošenia ma čaká beh po mokrom londýnskom asfalte. Napriek tenkej podrážke necítim žiadne výraznejšie otrasy. Noha pevne drží aj zásluhou toho, že látka tesne obopne prsty aj priehlavok. Zároveň však pružný materiál umožňuje prstom pomerne voľný pohyb, takže ak si vyberiete správne číslo, žiadny pocit stiesnenosti nehrozí. Keďže bežíme v skupinke, rozprávame sa a po chvíli zabúdam, že túto obuv mám na sebe po prvý raz. To je vždy dobrý signál. Sedem kilometrov v konverzačnom tempe však nie je žiadna vážna previerka. Skutočný test odolnosti nastáva až po návrate na Slovensko. Tréning

FOTO: ADIDAS

zaujalo nás

na košický maratón je už v plnom prúde, a tak ma čaká 26 kilometrov po asfalte, betóne aj poľných cestách. Som zvedavý, ako bude nová obuv reagovať. Opäť si vnútorne pochvaľujem, ako krásne mi obaľuje nohu, ale zároveň umožňuje potrebný rozsah pohybu chodidla. To oceňujem najmä na poldruha kilometrovej poľnej ceste, kde je terén pomerne nerovný, ale ani na chvíľu nemám pocit, že by mi hrozil výron členka. A to už v tej chvíli mám pred sebou len dva kilometre, čiže nohy sú dosť unavené a náchylnejšie na zlé došliapnutie. Viem, že moja technika behu nie je optimálna, a tak trochu tŕpnem,

Prvé pocity? Zážitok Aj keď Adidas adizero Prime Parley sa v obmedzenom počte bude predávať len v Spojených štátoch a cez internet, mal som možnosť si ich vyskúšať – najprv v upršanom Londýne a potom pri viac ako dvojhodinovom behu, ktorý bol súčasťou tréningu na maratón.

či ma z behu v obuvi s tenkou podrážkou nebudú bolieť achilovky. Premýšľam o tom možno prvých pár minút, ale potom to úplne vypúšťam z hlavy. Žiadne problémy nepozorujem – ani počas behu, ani po ňom. Pôvodne som si nebol istý, či sú Adidas adizero Prime Parley vhodné na dlhé behy aj pre rekreačného bežca, ale prvá skúsenosť je

pozitívna a ak dobrý pocit pretrvá aj v nasledujúcich týždňoch, pobežím v nich aj maratón. Nuž, a čo sa týka využívania oceánskeho odpadu na výrobu športovej obuvi, dúfajme, že Adidas ho rozšíri na čo najväčší počet modelov. Prospeje to planéte aj bežcom. Rudolf Ševčík

móda

BEŽECKÁ MÓDA

Alexandra mikina: adidas Primeknit Hooded šortky: adidas Ultra Energy

Leo

Alexandra

tričko: adidas Supernova

tričko: adidas Primeknit Wool

šortky: adidas Supernova Tokyo

šortky: adidas Ultra Energy

obuv: adidas PureBoost DPR

obuv: adidas UltraBOOST X

mĂłda

Leo bunda: adidas Supernova Storm ĹĄortky: adidas Supernova Tokyo

obuv: Inov-8 roclite 305

Simona bunda: Craft Brilliant 2.0 Light Hood Jacket legíny: Craft Breakaway Tights

Matúš tričko: Craft Brilliant 2.0 Halfzip legíny: raft Essential tights

móda

Simona funkčné tričko: Craft Active Extreme 2.0 CN LS legíny: Craft Breakaway Tights W

Matúš funkčné tričko: Craft Active Extreme 2.0 CN LS legíny: Craft Essential tights

rozhovor

MARATÓN

JE SPOLOČENSKÁ

UDALOSŤ

Profesia vedca a beh sa perfektne dopĺňajú, tvrdí hydrológ Viliam Novák.

á 75 rokov a na konte 116 maratónov! Najviac ho lákal maratón vo Washingtone, ktorý precízne pripravovali vojaci americkej námornej pechoty. Najstarší maratón na svete v Bostone bežal štyri razy, maratón v Moskve päťkrát, pražskú maratónsku trať si vyskúšal osemkrát. V Bratislave sa pasoval s nástrahami trate sedemkrát a najstarší európsky maratón – Medzinárodný maratón mieru v Košiciach bežal jedenásťkrát. „Zbierať maratóny ma nebaví, ale baví ma bežať ich,“ hovorí hydrológ Viliam Novák. Na internetovej stránke behej.cz sme našli, že prvé dlhšie cestné behy ste začali systematicky behať pred 30 rokmi. Prečo až tak nesko ro, po štyridsiatke? Áno je to tak. Maratóny som začal behať až ako 45-ročný. Prečo tak

neskoro? Dôvodov bolo niekoľko. Prvým bola veľká túžba zabehnúť si práve túto trať. Bolo to mojím snom, ktorý sa mi zdal nesplniteľný. Stále som mal pred očami tú ohromnú štreku, ktorá vyžadovala danosti, tvrdý a systematický tréning a najmä veľa času naň. Hoci som od študentských rokov pravidelne behával, na systematické behanie dlhých cestných behov som si našiel čas až pred svojou štyridsiatkou. Vždy bolo niečo dôležitejšie. Najskôr škola, potom práca, rodina. Najskôr som musel vytvoriť podmienky pre život, potom som mohol začať behať maratóny. Aký športový životopis máte za sebou? K športu som sa dostal až na gymnáziu v Kremnici, kam sme sa presťahovali z Dolného Turčeka, čo je malá dedinka neďaleko prame-

rozhovor

ňov rieky Turiec. V škole sme mali viacero skvelých profesorov, medzi nimi aj zanieteného telocvikára Vojta „Pica“ Rahla. Ten nám dával známky podľa toho, kto ako splnil limity určené pre jednotlivé športové disciplíny. Vtedajší odznak PPOV (pripravený k práci a obrane vlasti) sme mali len niektorí a nikdy nám nechýbal na klope kabátu, hrdo sme ho nosili aj na rande (smiech). V zime sme v Kremnici cvičili na náradí, čo bolo tiež tvrdé. Profesorov nekompromisný prístup nás donútil k tomu, že sme po večeroch chodili trénovať do telocvične. Učili sme sa celé zostavy. V lete sme s gymnastikou pokračovali na atletickom ihrisku. V Kremnici ste už vtedy mali regu lárne atletické ihrisko? Áno. A dokonca mám dojem, že Kremnica bola asi jediným mestom na Slovensku, ktoré vtedy

malo špeciálny atletický štadión. Žiadna kombinácia s futbalom. Samozrejme, dráha bola škvarová. A keďže som nepatril k urasteným študentom, usiloval som sa v behu. Pamätám si, že v desiatej triede som zabehol kilometer v čase 3:35,

Pri orientačnom behu beháš hodiny a hodiny v teréne a ani poriadne nevnímaš čas.

pričom limit bol 3:40. Takí vytrvalci sme v triede boli traja. Preto som chodil aj na preteky. Behal som rád a dobre – a to mi zostalo dodnes. Mladý človek potrebuje impulz, aby sa niečoho chytil. Okrem toho Kremnica v časoch mojej mladosti bola predsa Mekkou bežeckého lyžovania. Stačí spomenúť bežcov ako Rudolf Čillík, Fusko, Párička, Slosia-

riková a podobne. V tomto meste v zime každý behal na lyžiach... Takisto aj ja. Ktorému športu ste sa venovali najskôr? Po maturite som odišiel študovať do Bratislavy. Prijali ma na Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT. To mi však nesedelo, lebo na môj vkus tam bolo málo matematiky a fyziky. Traja sme prešli na Fakultu inžinierskeho staviteľstva, na Vodohospodárske stavby, teda na ´vodu´, čo ma baví dodnes. A práve do toho istého krúžku na našej fakulte chodil aj Pezinčan Vojto „Čičo“ Kovačič, ktorý behal orientačný beh. Keď nám raz hovoril o pretekoch, medzi rečou som povedal, že voľakedy na gymnáziu v Kremnici som aj ja behával. Najskôr zostal prekvapený, ale potom ma prehováral, aby som išiel k nim na orientačný beh. Išiel som. Kúpil som si „trampky“ a išiel som s Vojtom do

Pezinka. Tak sa zo mňa stal orientačný bežec. Takže v Pezinku ste medzi orien tačnými bežcami našli to, čo ste hľadali už v Kremnici? Dobrú partiu rovesníkov, ktorí sa venujú rovna kému športu? Máte pravdu. Partia tam bola výborná. Orientačný beh je veľmi zaujímavý šport. Preteky majú svoje čaro. V Pezinku som si našiel mnoho výborných kamarátov, zažil prvé neúspechy, ale aj úspechy na pretekoch. Bolo to fajn. Navyše, pri orientačnom behu beháš hodiny a hodiny v teréne a ani poriadne nevnímaš čas. Zároveň pri tom natrénuješ kilometre a ani ťa to nebolí. Uprostred prírody nevnímaš drinu. V podstate to bola perfektná príprava na maratóny, o ktorých som však vtedy ešte nesníval. A malo to ešte jednu výhodu pre nás všetkých. Pezinský oddiel mal v názve slovo Lokomotíva, čo v praxi

znamenalo, že na všetky preteky po celom vtedajšom Československu sme cestovali na režijné lístky, o čo sa postaral výborný organizátor Pišta Chovanec. Ale ešte stále to nebolo dosť na maratón, keď ste ho odložili až na takmer staré kolená? Viete, aj vysoká škola má svoj koniec. Oženil som sa, prišli deti, povinnosti v práci a na tréning a pretekanie sa v orientačnom behu jednoducho nezostal čas. Navyše ma prijali na študijný pobyt vo vtedajšom Ústave hydrológie SAV, musel som tvrdo pracovať. Čo som nedokončil na pracovisku, dorábal som doma. Voľné soboty vtedy ešte neboli, tak na deti a rodinu mi zostal jeden deň v týždni – nedeľa. A chodiť v nedeľu na preteky? To som si nemohol dovoliť. Šport bol stále súčasťou môjho života. Ale nie súťažný. Až tesne pred štyridsiatkou som si bez extra prípravy zabehol

Národný beh Devín – Bratislava. A tam som stretol partiu chalanov z neformálneho oddielu Železná studnička Bratislava. Bola to partia bežcov, ktorí už vtedy, v roku 1986, pravidelne trikrát v týždni trénovali a viacerí z nich už boli skúsení maratónci. Pridal som sa k nim – a tým to celé vlastne začalo. Prečo bol váš prvý maratón práve Považský maratón, ktorý dnes už neexistuje? Skoro každý maratónec prechádza fázou odhodlania zabehnúť si maratón. Na druhej strane ho brzdia pochybnosti a obavy. Aby ste rozumeli, prvá fáza je veľmi dlhá. Lebo človeku sa do mysle vkrádajú obavy a pochybnosti. Každý sa vtedy pýta sám seba: Naozaj som pripravený na maratón? Dobehnem ho? Čo so mnou urobí povestný 35. kilometer? Čo ak ma zloží? Priznám sa, že aj napriek dobrej príprave som váhal. A hoci ma

rozhovor aj priatelia prehovárali a povzbudzovali, prvý maratón som dosť odkladal. Priateľ Miloš Novotný ma posmeľoval asi najviac. Hovorí mi: „Pozri sa Vilo, maratón v Novom Meste nad Váhom je pre teba ten pravý (Miloš bol z Nového Mesta), jeho riaditeľ je kamarát. Neboj sa, zvládneš to. Prídeme ťa povzbudzovať, prihlásime ťa...“ Vtedy sa už nedalo uhnúť. Dej sa vôľa Božia. Preto som maratónsky krst ohňom prežil práve na Považskom maratóne, ktorý dnes už, žiaľ, neexistuje. Písal sa rok 1987, maratón som zabehol v čase 3:09 h, povestný 35. kilometer som prekvapujúco prebehol bez problémov. Bol som teda maratónec. A bol som na to hrdý.

Najmä po roku 1989. Spomínaný rozmer maratónu stúpol aj tým, že s maratónom sa dalo dostať aj ďalej do sveta. Už sme sa nemuseli chystať iba na zahraničný maratón do Budapešti. Navyše, my sme chodili na maratón s dobrou partiou kamarátov, vyberali sme si zaujímavé destinácie a výkon už nebol jediným lákadlom... Maratóny robíme pre potešenie

Pred tridsiatimi rokmi ste v Trnave zabehli svoj osobný rekord na maratóne 2:57:20 h. Ako si naň spomínate? Vtedy som zabehol prvý raz v živote maratón pod tri hodiny, čo je čas, ktorý odlišuje „dobrých“ maratóncov od tých ostatných. Bola to neuveriteľná eufória. Bežal som vtedy s dlhoročným priateľom Mišom Holíkom, výborným maratóncom. Pred pretekmi sme si povedali, že to skúsime dať pod tri hodiny. Pravda, ak to pôjde. Išlo to veľmi dobre. Mišo ma dokonca musel krotiť, lebo som mal dojem, že bežíme pomaly (smiech). Mišo však ako skúsený maratónec veľmi dobre vedel, čo treba robiť. Nakoniec všetko dobre dopadlo, hoci Mišo mi na posledných dvoch kilometroch utiekol. Priznám sa, že výkon z Trnavy ma držal v eufórii celú zimu. Bol som na seba hrdý, bol som rád, že som trojhodinový maratónec.

z behu, pre nadväzovanie priateľstiev a spoznávanie nových miest a krajín. Už je to pre nás iba zábava, hoci na trati mnohokrát zažijeme aj veľmi ťažké okamihy.

Ako vnímate maratón? Prečo ho vlastne beháte? Pre mňa je motivujúci najmä spoločenský rozmer maratónskeho behu. Ten bol pre mňa vždy príťažlivý. Vždy som maratón vnímal ako spolo čensko-športovo-kultúrnu udalosť.

Nič neplánujem. Uvidím, ako sa budem cítiť a na ktorý maratón budem mať chuť. Ale do Košíc by som ešte chcel ísť.

Až do roku 2007 ste mali svoju normu maximálne štyri maratóny ročne, v roku 2007 ste ich odbehli až sedem. Čo bolo príčinou vášho maratónskeho boomu? Tie štyri maratóny ročne bola správna dávka, ktorá vyplývala z reálnych fyzických, ale aj finančných možností viacerých z nás. Nezabúdajte, že cesta do Chicaga niečo stojí a biedny plat vedeckého pracovníka musí stačiť na všetko. Samozrejme, deti neskôr odrástli, aj plat sa trochu zýšil, takže už sa dalo plánovať veľkorysejšie. A viac maratónov som behal aj preto, že sa našla partia kamarátov ochotná ísť sa so mnou trápiť. Ak sa nemýlim, na žiadnom zahraničnom maratóne som nebežal sám. To by ma nebavilo. Vždy som musel mať niekoho vedľa seba. Ak záznamy na internete neklamú, až do roku 2008 ste behali iba ma ratóny. Potom ste si však pridali aj polmaratóny, desiatky a iné cestné

behy. Prečo? Už vám nestačilo trápiť sa iba na maratónoch? Kratšie trate som behal od začiatku mojej bežeckej kariéry. Lenže tie v záznamoch nie sú. Polmaratóny v mojich začiatkoch boli vzácnosťou. Ak sa dobre pamätám, existovali iba dva: Čachtický polmaratón a Dolnoorešanský polmaratón. Tie som rád a často behal. Potom tu boli dvadsiatky a dvadsaťpäťky. Napríklad chýrny Beh k srdcu SNP v Martine, ktorý už tiež zanikol. A keď hovoríte o trápení, aby ste to správne pochopili, maratón nie je vždy iba o trápení. Maratón je aj o radosti. A tá je v ňom mnohokrát dominantná. Na konte máte zatiaľ 116 marató nov v 15 krajinách. V ktorom meste sa vám najlepšie bežal maratón? Čo sa vám v jeho dejisku najviac páčilo? Bežal som veľa krásnych maratónov. Londýn, Paríž, Drážďany, San Francisco, Sydney, Boston, Košice, Praha, Moskva a veľa iných. Ale ak si mám vybrať mesto, kde sa mi najviac páčilo, musím uviesť US Marine Corps Marathon vo Washingtone D.C. Ten som si doteraz doprial dvakrát. A vždy s dobrou partiou, v ktorej nesmel chýbať priateľ Mišo Holík. Prvým impulzom bol Washington ako mesto, kde je mnoho nádherných múzeí združených v Smithsonian Institute. Mňa ako milovníka letectva najviac priťahovalo Múzeum letectva a kozmonautiky. Jednoducho, to mesto je skvelé. Tak isto organizácia podujatia, ktoré robia vojaci námornej pechoty USA. A trasa, to je fantázia. Štart je v Arlingtone a beží sa cez Georgetown, popri Bielom dome, cez U.S. Kapitol, Lincoln Memorial, Crystal City, Pentagón a cieľ je pri pomníku USMC v Arlingtone. Tento najväčší bronzový pomník znázorňuje vztyčovanie zástavy na Iwo Jime, čo bol prvý japonský ostrov dobytý námornou pechotou. Pre nás Slovákov

má osobitný význam, že veliteľom toho päťčlenného družstva bol Slovák (vtedy ešte občan Československa) Michal (Mike) Stank, ktorý, žiaľ, neskôr na Iwo Jime padol. Koľko maratónov ste v živote nedokončili? Všetky maratóny, na ktoré som nastúpil, som dokončil. Pravdou je, že na niektoré, hoci som sa prihlásil, som nenastúpil kvôli zraneniu alebo chorobe. Z týchto dôvodov som nemohol bežať maratón v Istanbule, v Ľubľane i v Bostone. Ako ide dokopy vedecké povolanie hydrológa s náročnými maratón skymi behmi? Neverili by ste, ako perfektne sa dopĺňajú. Povolanie výskumníka je kombináciou štúdia a terénneho a laboratórneho výskumu. Veľa času človek strávi za stolom a počítačom, ale veľa aj v teréne. Naša práca si vyžaduje jasnú myseľ, ale aj slušnú kondíciu. Batohy so vzorkami a prístrojmi si nosíme sami a aj jamy si musíme vykopať sami. Beh je mimoriadne efektívnym spôsobom regenerácie mysle a samozrejme zlepšuje kondíciu. Iste, nezačal som behať – a ani nebehám – preto, aby som bol efektívny v práci, ale fakt to pomáha. Po hodine behania je zo mňa iný človek. Stres je preč a som pripravený na ďalšie výzvy. Samozrejme, že nie hneď po behu, veď som z neho unavený. Ale práve fyzická únava je nevyhnutnou podmienkou relaxácie mysle. A maratón? Lepší prostriedok mentálnej relaxácie nepoznám. Mali ste medzi maratóncami nejaký vzor? Ani nie. Mne totiž vždy bolo jasné, že ako maratónec som amatér, preto som o vyšších métach ani neuvažoval. Vzorom mi boli priatelia Mišo Holík a Mišo Guttmann, ktorí v mojich začiatkom „sekali“ jeden maratón

rozhovor

Naša práca si vyžaduje jasnú myseľ, ale aj slušnú kondíciu. Batohy so vzorkami a prístrojmi si nosíme sami a aj jamy si musíme vykopať sami.

trate z Atén do Sparty. Obdivoval som a obdivujem Emila Zátopka nielen pre jeho športové výkony, ale aj pre jeho ľudský rozmer. Na ktorom maratóne ste sa najviac vytrápili? Zažil som ich viac. Teraz mi prichádza na rozum Visegrád maratón z nášho Podolínca do Rytra v Poľsku v roku 2008, ktorého trať prekonáva stúpanie zo Starej Ľubovne smerom k poľským hraniciam. Vtedy bolo čertovsky horúco a ja som do cieľa

prišiel v čase 4:17 h. To boli tvrdé podmienky. Niečo podobné som zažil aj v roku 2015 na Rajeckom maratóne. Vtedy sme bežali v úmornej páľave, na slnku bolo 35 stupňov Celzia a to som bol fakt tvrdý. V Rajci som vtedy zabehol najhorší čas mojej maratónskej kariéry. Dotrápil som sa do cieľa v čase 4:27 h. Čo radíte začínajúcim maratóncom, keď si od vás pýtajú rady do mara tónskeho života? Podľa môjho názoru približne polovica populácie medzi 20 – 30 rokom života má predpoklady zabehnúť maratón. Hovorím zabehnúť maratón, nehovorím o čase, v akom ho môžu absolvovať. V začiatkoch by mali behať pomaly, minimálne trikrát v týždni desať kilometrov. Postupne by mali zvyšovať záťaž aspoň na 200 km mesačne a tiež zvyšovať intenzitu tréningu, resp. mali by chodiť na preteky, ktoré sú kratšie ako polmaratón. Podľa môjho názoru práve preteky sú najlepší rýchlostný tréning. Ak všetko rok prebieha podľa plánov, a ak dotyčný dokáže bez väčších problémov absolvovať 30-ki-

lometrový beh, môže sa prihlásiť na prvý maratón. Košický aj Bratislavský mestský maratón sú vhodné dejiská na takýto krst. Profilom trate, aj atmosférou. Prvý maratón treba bežať voľne, rozložiť si sily na dobehnutie. Až po prvom úspešnom maratóne môže bežec uvažovať o zlepšovaní svojho výkonu. Najskôr musí dokončiť prvý maratón. Na ktorý svoj výkon ste najviac hrdý? Nie je to môj najlepší výkon, ale je to víťazstvo v kategórii M70 na Moskovskom medzinárodnom maratóne mieru v roku 2012. Dosiahnutý čas nie je síce žiadna sláva (3:36 h), ale ja si ho veľmi cením. Veď zvíťaziť v Moskve, kde je tak veľa dobrých veteránov, je naozaj skvelé. Zvlášť pre Slováka. A dobeh na Červenom námestí pri chráme Vasilija Blaženého je monumentálny! Prečo som vyhral? Vďaka dvom veciam. Okrem slušnej bežeckej formy som bol veľmi dobre technicky a materiálne vystrojený. Okrem polypropylénových ponožiek, trenírok a tielka som mal aj kvalitné maratónky, čo väčšina ruských

FOTO – BEHAME.SK, ARCHÍV VILIAMA NOVÁKA

za druhým. A tiež Miro Furín z Košíc, ktorý sa ako jediný ,,čechoslovák“ dostal na stupne pre víťazov v gréckej Sparte. Bol totiž tretí v Spartatlone po absolvovaní 260-kilometrovej

bežcov nemala. A to je v pretekoch, počas ktorých celý čas leje a pri teplote vzduchu 10 stupňov Celzia, veľmi dôležité. S výnimkou dvoch bratislavských hamburgov všetky ostatné vaše maratóny, ktoré ste odbehli, sú oficiálne cestné podujatia. Nikdy vás nelákalo behať maratóny -ham burgy na malých okruhoch, ktoré praktizujú mnohí bežci naháňajúci osobné rekordy v počte odbehnu tých maratónov? Máte pravdu. Zbierať maratóny ma nebaví, ale baví ma ich bežať. Podľa možností vždy inde a v zaujímavom prostredí v kruhu priateľov. Odbehol som dva v Bratislave, keď som väčšinu času prerozprával bežiac vo dvojici s Mirom Kriškom, známym zberačom maratónov, ktorý ich má v súčas165x115_orchidea_Layout 1 04/03/15 09:36 nosti odbehnutých viac ako 900. Ale

beriem túto ich vášeň. Pokiaľ dobre poznám dvoch najprominentnejších zberačov maratónov na Slovensku, Šaňa Simona a Mira Kriška, prípadne Evičku Seidlovú, behajú preto, lebo ich to baví. A počet maratónov je už pridaná hodnota. Jednoducho behanie je ich životný štýl. Máte na konte aj ultramaratóny? Zabehol som sedem ultramaratónov. Všetky mali dĺžku približne 50 kilometrov. Šesť z nich bol Beh nonstop hrebeňom Nízkych Tatier Trangoška – Donovaly. Ten sa mi naozaj páčil. Najmä vtedy, keď bolo pekné počasie, čo sa však stávalo zriedka. Jeden ultra tzv. Gatliff maratón s dĺžkou 50 km som zabehol v Anglicku, v Kente. Tam som si skúsil, ako vyzerajú anglické ultra behy. Pretože Kent je rovinaté, alebo iba mierne zvlnené územie, Page 1 nedostanete mapu, ani trať nie je zna-

čená, ale dajú vám do rúk 10 strán popísaného papiera, kde máte napísané aj to, koľko plotov musíte preskočiť, za ktorým rohom odbočiť doľava a podobne. Ale kto to nepozná, horko zaplače. Tento nešťastný ultramaratón okolo mesta Edenbridge mimo ciest mi trval viac ako desať hodín a nabehal som určite o 20 kilometrov viac, ako som mal. Také niečo by som už nechcel zažiť. Skúsil som aj dlhšiu trať, ale nenadchlo ma to. Koľko maratónov chcete v živote ešte odbehnúť, keď ich na konte máte už 116? Nič neplánujem. Uvidím, ako sa budem cítiť a na ktorý maratón budem mať chuť. Ale do Košíc by som ešte chcel ísť. Ani tú vytúženú stovku maratónov som neplánoval: jednoducho sa nazbierali... Štefan Žilka

„NAŠA ORCHIDEA“ V samotnom srdci starej Bratislavy sa nachádza kvetinárstvo ORCHIDEA s dlhoročnou tradíciou. Majiteľom je jeden z najúspešnejších slovenský�ch floristov Ing. Michal Haut. „Na trhu pôsobíme od roku 1999. Snažíme sa klientom ponúkať vždy kvalitný� tovar a služby (pravidelná donáška čerstvý�ch rezaný�ch kvetín do firiem, vý�zdoby na recepcie a ostatné spoločenské podujatia). Zároveň sme klientom k dispozícii u nás v predajni na Hlavnom námestí 2 každý� deň v tý�ždni. Náš vyškolený personál vždy rád poradí pri vý�bere kvetín na každú príležitosť. Snažíme sa profesionálne a kvalitnou prácou pristupovať k zákazníkom a ich požiadavkám“. „Každodenná ponuka je zostavená z bohatého vý�beru rezaný�ch a črepníkových rastlín. Aj ten najnáročnejší zákazník si príde na svoje“.

+421 2 5443 1310 orchidea@orchidea.sk Hlavné námestie 2, Bratislava

www.orchidea.sk

technické novinky

Moment Macro Lens www.shopmoment.com

Prídavný makro objektív zachytáva obrazy aj tých najmenších predmetov. Tento objektív, pracuje menej ako jeden palec od objektu, aby zachytil bohaté textúry, materiály a živé veci, ktoré naše telefóny nikdy neboli schopné vidieť a zachytiť.

Jabra Speak 810 www.jabra.com

Hands free, ktoré sa bude skvele vynímať na stole každej zasadačky. Komunikátor vám prinesie nevídaný komfort najmä pri konferenčných hovoroch, ale pomôže všade tam, kde potrebujete pri komunikácii po telefóne či skype voľné ruky. K PC, tabletu alebo inteligentnému telefónu ho pripojíte pomocou USB kábla, AUX konektorom alebo bezdrôtovo. Kvalitné 360° mikrofóny vedia potlačiť ozvenu, reproduktor poskytuje širokopásmový zvuk. Bluetooth dosiahne veľkorysých a predovšetkým praktických 30 metrov.

Wonder Pack Dash & Dot www.makewonder.com

Akonáhle ich vybalíš zo škatule, hneď začnú prejavovať svoju neposednú povahu a okamžite nadchnú celú rodinu aj školskú triedu. Pre Dash a Dot sú pripravené aplikácie pre inteligentné telefóny a tablety Wonder, Go, Path, Blockly a Xylo, ktoré umožňujú zábavnou formou získať prvé skúsenosti s programovaním a robotikou. Meniť povahu robota, učiť ho riešiť rôzne úlohy, alebo ovládať jeho pohyby je až návykovo zábavné.

CityBug 2 Electric Scooter www.citybug.com

Prežite zábavné chvíle s elektrokolobežkou! Elektrická kolobežka z radu CityBug 2 je vhodná pre každého, kto sa chce moderným a ekologickým spôsobom prepravovať do práce či do školy. Disponuje výkonným motorom 250 W a bezdušovými kolesami, ktoré vás nesklamú. Jej hlavnou prednosťou je skladnosť a s tým spojená jednoduchá prenosnosť. Jednoduché ovládanie s elektrickou a nášľapnou brzdou v zadnom blatníku z nej robia bezpečný dopravný prostriedok pre každý deň. Celkový dizajn kolobežky nekazia žiadne trčiace káble, a preto pôsobí veľmi elegantným dojmom.

LaCie Porsche Design 1TB Mobile Drive P'9220 www.lacie.com

Dokonalé spojenie tvaru a funkčnosti. Jedinečná séria externých pevných diskov s vynikajúcim dizajnom Porsche Design a technologickou vyspelosťou LaCie. Matný kovový dizajn v sofistikovanej elegancii.

Smartx Galaxy Zega X2 pack Razor & Puck www.galaxyzega.com

Razor a Puck sú nové prírastky do Galaxy ZEGA línie bojových hračiek, ktoré spájajú virtuálnu hru s fyzickou. Galaxy Zega prináša bezprostredný športový zážitok z hry tvárou v tvár a ponúka útok, rýchlosť, obranu a všestrannosť.

podujatie

TMA NIE JE PREKÁŽKA, ALE BONUS

Novinkou Telekom Night Run v Bratislave bude trať okolo Modrého kostolíka.

očný beh v hlavnom meste je už tradíciou, ten najbližší si druhý septembrový víkend užijú aj deti. O 9. ročníku Telekon Night Run hovorí hlavný usporiadateľ Jozef Pukalovič z bratislavskej spoločnosti Becool.

Každý rok ponúkate účastníkom Nočného behu nejaké príťažlivé novinky. Aké budú na bežcov čakať tento rok? Aby sme zostali verní tradícii, tak upravená trať hlavného behu. Žiaľ, to je pri našom nočnom behu klasika, pretože v centre mesta je zasa niekoľko rozkopávok a opráv ciest, čomu sa musíme prispôsobiť. Pre mňa osobne však najväčšia zmena bude organizácia detského večerného behu Rexík. Čerpajúc poznatky z tohoročných detských behov v rámci ČSOB Bratislava Maratónu, deti budú v piatok 8. septembra štartovať v koridoroch,

V štartovných číslach budú mať čipy na meranie čistých časov, vďaka

čomu detský večerný beh bude výrazne plynulejší.

v ktorých bude maximálne po 50 detí. Navyše, v štartovných číslach budú mať čipy na meranie čistých časov, vďaka čomu detský večerný beh bude výrazne plynulejší. Dejiskom detského večerného behu bude Pribinova ulica, ktorá je dobre osvetlená. Verím, že deti si túto akciu poriadne užijú. Aj dospelí bežci budú v sobotu 9. septembra štartovať zo štyroch zón, do ktorých bežcov zoraďujete podľa dopredu nahlásených časov z minulých rokov. Hlásia vám účastníci skutočné časy, alebo tie, ktoré by raz chceli v behu na 10 km dosiahnuť? Nie je nič zložitejšie, ako spoznať zmýšľanie každého bežca. Do ich hláv nevidíme... Tým, že výsledky vyhodnocujeme podľa čistých časov, bežci, ktorí uvedú nepravdivé údaje o svojej výkonnosti, nič nezískajú. Nakoniec, našim cieľom nie je robiť strážnikov a overovať si údaje každého účastníka, aj keď samozrejme, určité kontroly si

podujatie robíme. Verím však, že tradiční účastníci našich behov sú už tak vyspelí, že naše úsilie pochopia. To je základ dobrej spolupráce. Keď ide o beh, nezastaví nás ani tma. Keď ide o Telekom Night Run, nič nie je nemožné. Kto z vašej agen túry je autorom týchto sloganov? Musím sa priznať, že tentoraz to nie je nikto z našej firmy. Tento zaujímavý slogan vytvorili u nášho generálneho partnera Telekom. Pomohla nám ich reklamná agentúra, čo sme s radosťou prijali. Motto sa nám veľmi páči, zdá sa nám výstižné pre nočný beh v Bratislave.

Limit je nastavený tak, aby ozaj vyhovoval aj hobby bežcom.

Tvárou Telekom Night Run je dvoj násobný majster sveta v cestnej cyklistike Peter Sagan, ktorý vlani bratislavský nočný beh na diaľku aj odštartoval. Komu zveríte túto poctu tento rok? Nemôžeme dopredu všetko prezradiť. Teraz môžem povedať iba toľko, že to bude zaujímavejšie a príťažlivejšie ako vlani. Časový limit na zdolanie 10 km v nočných uliciach Bratislavy je 90 minút. Budete pomalších bežcov sťahovať z trate? To určite nie. Zatiaľ sa nám to ani jeden rok nestalo. A myslím si, že to nehrozí ani tento rok. Veď limit je nastavený tak, aby ozaj vyhovoval aj hobby bežcom, ktorí nemajú až takú výkonnosť a skúsenosti, ale chcú si akciu jednoducho len odbehnúť a užiť. Čo je nočnou morou pre organizá torov Nočného behu ulicami nočnej Bratislavy?

Magnetom Telekom Night Run je beh cez električkový tunel pod

Hradom a tiež príťažlivé svetelné efekty v meste a invenčne nasvietené historické budovy. Nenazval by som to hneď nočnou morou, ale vzhľadom na to, že preteky sú situované do centra mesta, každý rok mierne korigujú naše predstavy opravy vozoviek, električkových koľají či mostov. Naši kolegovia z dopravnej polície a dopravného podniku sa spolu s nami vždy snažia nájsť kompromis, ktorý na jednej strane udrží atraktivitu trate behu, čo je jeden z hlavných ťahákov celého Telekom Night Run, na druhej strane udrží obslužnosť verejnosti, čo sa týka hromadnej aj individuálnej dopravy aj počas samotného behu.

FOTO - BEHAME.SK

Magnetom Telekom Night Run je beh cez električkový tunel pod Hradom a tiež príťažlivé svetelné efekty v meste a invenčne nasvie tené historické budovy v Starom Meste. Bude to aj tento rok. Ak všetko dobre dopadne, lebo aktuálne sme vo finálnej fáze doťahovania všetkých povolení, tak tunel naozaj bude súčasťou trate. Navyše, novinkou bude trasa okolo Modrého kostolíka, jednej z top turistických atrakcií Bratislavy. Čo vás viedlo k tomu, že ste pre zá ujemcov pripravili v rámci Telekom Night Run štafetový beh? Už minulý rok sme si tento formát zapojenia ľudí do akcie na nočnom behu vyskúšali a osvedčilo sa to. Zistili sme, že ľudia radi behajú vo dvojiciach a v pároch. Tak prečo nie. Štefan Žilka

POVEDZ BEHU SVOJE „ÁNO“

organizátori

generálny partner

registruj sa už od 2. 10. 2017

bežecké novinky Garmin Forerunner 935 www.garmin.sk

Forerunner 935 je novou generáciou športtesterov určených pre široké spektrum aktivít. Vďaka svojej výbave poskytuje detailné analýzy, ktoré sú dostupné a neustále aktualizované v reálnom čase počas použitia. Ultra športový dizajn a nízka hmotnosť len 49 g s príjemným remienkom tvoria unikátne športové hodinky s pokročilou výbavou a doplnkovými smart-funkciami - vhodné aj na denné nosenie. Športtester je vybavený aplikáciami pre beh, bicyklovanie, plávanie (triatlon), ktoré sú doplnené o aplikácie pre turistiku, bežkovanie, paddleboarding, silové tréningy, veslovanie, golf a iné.

adidas adizero Prime Parley www.adidas.sk

V tejto bežeckej obuvi si ani nevšimnete ubiehajúce kilometre. Nové adizero Prime Parley spájajú výkon, inováciu a štýl s účelom. Novinka je k dispozícii vo farbách inšpirovaných oceánmi a v kombinácii s farbami Londýna, kde sa uskutočnili majstrovstvá sveta IAAF.

Inov-8 F-Lite 195 V2 www.vavrys.sk

Koncept F-Lite je jedným z najuniverzálnejších konceptov v kolekcii Inov-8. Model V2 obsahuje nový vnútorne štruktúrovaný jediný diel, ktorý umožňuje obuvi prispôsobiť sa. Priľnavá gumová podrážka je vybavená výstužami ROPE-TEC, ktoré sa využívajú v horolezectve a zvršok je bezšvový a špičkovo priedušný.

CEP Arm Sleeves www.cepsports.com

Nové kompresné ramenné návleky CEP zaručujú väčšiu silu rúk a rýchlejšiu regeneráciu. Anatomicky tvarované rukávy sa nezošmykujú a nevytvárajú sa na nich záhyby. Majú výstelku v oblasti lakťov, ktorá poskytuje ochranu a maximálny komfort. Vďaka návlekom budú vaše ruky ľahké aj po dlhých pretekoch.

Craft Focus 2.0 Hood www.craft.sk

Dámska bunda Craft Focus 2.0 Hood je vhodná na beh a iné aktivity v premenlivom počasí. Netradičný materiál vám bude sedieť ako druhá koža, bunda je odolná proti vetru a čiastočne aj nepremokavá.

Vetsleeve www.wetsleeve.com

Nosiť na ruke pripnutý mobilný telefón je dnes úplne bežné. Vďaka tomu sa priamo ponúka tento priestor využiť aj na účely hydratácie. Wetsleeve cieli práve týmto smerom, vo svojej podstate je to návlek na predlaktí, ktorý vo svojich útrobách skrýva fľašu s objemom 350 mililitrov. Návlek je ušitý z ľahkého a pružného materiálu a zabezpečuje rýchly odvod prebytočného potu. Okolo ruky sa návlek upína širokým popruhom na suchý zips, takže sadne každému.

knižné tipy

Knižné tipy Sen o olympiádě

Sparta - 30 dní do štartu

Vydavateľstvo: Argo, 2017

Vydavateľstvo: Zelený kocúr, 2017

lympijské hry 2008 v Pekingu: Somálčanka Samia Jusuf Omarova zabehla najlepší čas svojho života a stala sa miláčikom publika, hoci v cieli skončila posledná. Keď sa vrátila späť do vlasti, nesmela už trénovať. Vládnucí islamskí fundamentalisti ženám zakázali venovať sa športu. Samia ale na svoj sen štartovať na budúcej olympiáde v Londýne stavila všetko a vydala sa na ďalekú cestu do Európy, aby tam mohla slobodne žiť a športovať. Utopila sa v nafukovacom člne kúsok od talianskeho pobrežia. Pravdivý príbeh somálskej bežkyne symbolizuje tragický osud nespočetných bezmenných utečencov. Popredný nemecký komiksový kresliar Reinhard Kleist znovu dokazuje, že aj ťažkú spoločenskú tému možno rozprávať napínavo a s citom.

parta - 30 dní do štartu predstavuje kompletný tridsaťdňový tréningový program priamo od zakladateľa Spartan Race. V knihe sa naučíte, ako trénovať na prekážkové preteky, či už ste začiatočník pripravujúci sa na svoj prvý prekážkový beh alebo súťažný pretekár, ktorý chce dosiahnuť až na vrchol svojich síl.

KO M P L E T N Ý M E N T I T R O S Ý K C E BEŽ K E I Č A N Z H C o d SV E T O V Ý

LA Ý Z A CHODID L A N A Á V O Č POČÍTA zície chodidla pu a po • analýza ty rávnej obuvi pri výbere sp o tv ns de ra • po h. h predajniac vo vybranýc

intersport.sk

SKVELÝ VÝBER - SVETOVÉ ZNAČKY - ŠPIČKOVÝ SERVIS - ODBORNÉ PORADENSTVO

príbeh

S NOHAMI GEPARDA SA ODRAZILA DO NOVÉHO ŽIVOTA Aimee Mullinsová mala iba rok, keď jej museli amputovať nohy. Napriek tomu sa stala slávnou športovkyňou, modelkou a objavila sa aj vo filmoch.

imee Mullinsová prednášala v detskom múzeu skupine asi tristo detí vo veku od šesť do osem rokov. Aby ich zaujala, priniesla si zaujímavé rekvizity. Niekoľko párov nôh. Presnejšie, ich protetických náhrad. Rozmiestnila ich po stole. Chcela využiť to, čo deti rozlišuje od dospelých. Zvedavosť. Deti chcú chytiť, oblízať či vyskúšať všetko nové, nepoznané, cudzie. Až pod dohľadom dospelých alebo s pribúdajúcim vekom sa takých vecí začnú báť, alebo im nedôverovať. Mullinsová však chcela presný opak. Aby bádali, objavovali, pýtali sa, prípadne čudovali. Preto sa dohodla s rodičmi. Na prvé dve

minúty prídu na prednášku iba deti. Tie vbehli dnu, rozoberali si protetické nohy, študovali ich, pokúšali sa ich nasadiť. Prerušila ich a poprosila, aby jej vymysleli typ nôh, či už zvieraťa alebo superhrdinu, pomocou ktorých sa jej podarí preskočiť dom. Jeden zakričal klokan. Druhý žaba. Tretí by z nej urobil členku Rodinky Úžasných. Jedno osemročné dievča sa s vážnym hlasom spýtalo, prečo by Mullinsová nechcela lietať? „V tom momente som sa zo ženy, ktorú vnímali ako postihnutú, zmenila na niekoho s potenciálom väčším než majú ich samotné telá. Niekoho, kto by dokonca mohol mať superschopnosti,” vysvetľovala

Mullinsová na konferencii Technology, Entertainment, Design (TED). Aimee Mullinsová sa o niečo podobné aj snaží. Posúvať hranice nielen svojich schopností. Byť priekopníkom v tom, ako postihnutí vnímajú samých seba a ako ich vníma verejnosť.

Nohy geparda Mullinsová sa narodila s diagnózou fibulárna hemimélia, v predkolení jej chýbala ihlica. Keď mala rok, amputovali jej pod kolenami obe nohy. Od detstva sa venovala niekoľkým športom. Na strednej škole softbalu a zjazdovému lyžovaniu, na univerzite atletike. Počas štúdii na univerzite

Georgetown vo Washingtone ako prvá žena s amputovanými končatinami súťažila na prestížnych

Bola prvým človekom, ktorý súťažil s karbónovými šprintérskymi nohami modelovanými podľa zadných končatín geparda.

univerzitných majstrovstvách USA NCAA (National Collegiate Athletic Association). V Division I si zmerala sily aj so zdravými študentmi.

Bola tiež prvým človekom, ktorý súťažil s karbónovými šprintérskymi nohami modelovanými podľa zadných končatín geparda. Tie síce existovali už predtým, no až jej používanie v polovici 90. rokov ich spopularizovalo natoľko, že ich začali pravidelnejšie využívať aj iní športovci s amputovanými nohami, ako napríklad juhoafrický bežec Oscar Pistorius. „Do toho momentu som bola mladé dievča, ktoré sa snažilo zapadnúť medzi normálne deti. V momente, ako som si nasadila nohy geparda, som začala objavovať moje skutočné ja veľmi verejným spôsobom,” vysvetľovala Mullinsová.

príbeh

Mullinsová patrí k priekopníčkam v súťažení hendikepovaných športovcov. Na paralympiáde v Atlante v roku 1996 utvorila tri svetové rekordy. V šprinte na 100 a 200 metrov aj v skoku do diaľky. Stala sa z nej celosvetová hviezda, najslávnejšia hendikepovaná športovkyňa na svete. V roku 1998 prestala aktívne súťažiť. Na olympijských hrách 2012 v Londýne bola šéfkou americkej paralympijskej výpravy. Olympijský tím viedol Peter Vidmar. „Peter aj Aimee sú slávni a uznávaní športovci a rodení lídri,” vysvetľoval šéf amerického olympijského výboru (USOC) Larry Probst. V rokoch 2007 až 2009 bola prezidentkou Women’s Sports Foundation, ktorú založila legendárna tenistka Billie Jean Kingová. Mullinsová tak

dva roky zastupovala všetky športovkyne v USA. „Má väčší dar ako iní, je inšpiráciou pre každého, kto pozná jej príbeh,” napísala Lynn Greenberová v článku pre Women’s Sports Foundation. V ženskom múzeu v texaskom Dallase ju zaradili k najúžasnejším ženám 20. storočia. Mullinsová nepozná, aké je, mať nohy. Napriek tomu sa

stala symbolom ľudského potenciálu.

Šťastie praje zvedavým Pre jej priekopnícke protetické nohy z uhlíkových vlákien ju pozývali na konferencie, prednášky, poskytovala rozhovory pre renomované periodiká. „Všetko len preto, že som bola otvorená dobrodružstvám a nasledovala som svoju zvedavosť,” opisovala Mullinsová v eseji pre magazín Self. Prednáša na témy identity, dizajnu a inovácií. Športová kariéra sa tak pre Mullinsovú stala iba akýmsi odrazovým mostíkom. Začala sa venovať motivácii, modelingu a herectvu. Bola múzou slávneho módneho návrhára Alexandra McQueena. Spolupracovala s módnymi časopismi Elle, Glamour či Vogue. Pri modelingu i filme mala jednu hlavnú pod-

FOTO - SPORTS ILLUSTRATED, L‘ORÉAL

Symbol ľudského potenciálu

mienku. Nech na ňu nehľadia cez chýbajúce nohy. Nevyužíva svoje postihnutie. Bojuje proti stereotypom. „Mala som pravidlo, že ak moje protetické nohy boli určujúcim aspektom ponuky, neprijala ju,” písala ďalej v eseji. Fotografi ju pozývali, len aby prekvapili. „Keď som s modelingom začala, videla som na fotografoch, že sa ma snažia dostať do polôh, ktoré sa mi nepáčia. Snažili sa urobiť šokujúcu fotografiu. Šokujúce pre mňa nie je zaujímavé, ale lacné,” vysvetlila. Nechcela, aby jej nohy boli príbehom. Presnejšie, to, že jej chýbajú. Mullinsová sa stala známou rečníčkou. Niekoľkokrát prednášala na každoročnej konferencii TED, ktorej motto je „myšlienky, ktoré stoja za šírenie“.

Diváci si ju obľúbili Na jednu z najslávnejších prednášok na TED v roku 2009 si priniesla dvanásť párov nôh. Kreatívne protetické náhrady - drevené s ornamentmi či plastikové na nerozoznanie od ľudských nôh - si dala vyrobiť na mieru po celom svete. Každá z jej prednášok má milióny pozretí na oficiálnej stránke konferencie a preložili ich do 42 svetových jazykov. „Jedna redaktorka mi povedala: ‘Máte veľkú zásluhu na tom, ako postihnutí vidia protetické nohy a ako na to nazerajú telesne zdatní.’ Spýtala som sa, koho myslí tými telesne zdatnými. Pretože ja som videla človeka s dvoma nohami i rukami, desiatimi prstami na rukách i nohách. Bol však tak obézny, že bol v manipulácii so svojím telom výrazne limitovaný. Ja som s telom vedela urobiť omnoho viac. Napriek tomu, že on nemal žiadne viditeľné postihnutie,” vysvetľovala. Mullinsová dlhé roky bojuje proti

šíreniu stereotypov. Keď novinár či fanúšik povie niečo nesprávne, okamžite ho opraví.

Ako modelka sa objavovala na titulných stranách najslávnejších magazínov.

„Nejde o korektnosť. Ide o to, aby sme neboli leniví v používaní jazyka na popísanie iných. Rovnako, ako iného nerozlišujeme na základe farby pleti, keď je to irelevantné, nepoužívajme niekoho diagnózu, aby sme človeka v momente premenili na obyčajné prídavné meno,” objasňuje. Mullinsová dnes vystupuje po

celom svete ako slávna športovkyňa, modelka i herečka. Ťažko určiť, čo je hlavné. Ako športovkyňa prekonala rekordy a ukázala cestu hendikepovaným športovcom. Ako modelka sa objavovala na titulných stranách najslávnejších magazínov, pričom magazín People ju zaradil k päťdesiatim najkrajším osobám na svete. Ako herečka si zahrala napríklad v Herculovi Poirotovi či oceňovanej sérii Cremaster 3 režiséra Matthewa Barneyho. V roku 2012 o nej písali aj české médiá, keďže sa objavila na festivale v Karlových Varoch. Aj naďalej využíva maximum svojho potenciálu a posúva hranice. A to všetko preto, že nasledovala svoju zvedavosť. Zoran Boškovič

auto-moto

Suzuki Swift:

Malý veľký muž

Obyčajný mestský hatchback? Nie tak celkom. Nový subkompakt Suzuki sa má totiž naozaj čím pochváliť. Najnovšia generácia Swiftu je neuveriteľne ľahká, prináša mikrohybridnú sústavu, asistenčné systémy a dokonca pohon oboch náprav. Nájdite Swiftu súpera...

auto-moto

Swift sa snaží zaujať emocionálnejším dizajnom. Po prvýkrát prináša veľkú 6-uholníkovú masku.

wift je tu s nami už pekných pár rokov a vždy patril k najkompaktnejším predstaviteľom nižšej triedy. To, že je malý, ale neznamená, že zaostáva za konkurentmi. Nová generácia predstavená na jar v Ženeve je toho dôkazom. Prináša hneď niekoľko prekvapení. Začína to podstatne emocionálnejším dizajnom. A keďže Suzuki už neráta s 3-dverovou verziou, kľučky zadných dverí skrylo do rámu okien. Takže nový Swift sa

tvári tak trochu ako kupé. Tvary sú o čosi oblejšie, ale charakter ostáva. Efekt plávajúcej strechy posilnili dizajnéri nielen zatmaveným predným stĺpikom, ale čiastočne aj tým zadným.

Pôvodný formát ale viac emócií Vpredu je veľká nižšie situovaná maska a vyššie umiestnené reflektory s dennými diódami a výraznejšou grafikou. Zadné

svetlá zas zasahujú hlbšie do blatníkov a tiež môžu byť osadené diódami. Stabilitu podporuje aj mierna zmena proporcií. Swift je totiž o 10 mm kratší (3 840 mm), o 15 nižší (1 510 mm), ale až o 40 mm širší (1 510 mm)! Rázvor náprav 2 450 mm sa pritom natiahol o 20 mm. Tým sa skrátili previsy a zväčšil interiér. Redukcia dĺžky teda Swiftu neublížila. V kufri dokonca pribudlo 54 litrov. Takže Swift odvezie 254 litrov nákladu.

Interiér má dizajnovo bližšie k Vitare ako k Balenu. Počítať preto môžeme aj s multimediálnym rozhraním so 7-palcovou obrazovkou.

To, čo nevidieť, je nová ľahká platforma Heartect s veľkým podielom vysokopevnej ocele, ktorá je ľahšia o 30 kg. To však nie je všetko. Celkovo totiž zhodila nová generácia na váhe 120 kg. A to je pri aute nižšej triedy skutočne obdivuhodné. Takže nový Swift s jedným dospelým a dieťaťom na palube váži toľko ako jeho prázdny predchodca. Základná verzia má len neuveriteľných 890 kg. To je hmotnosť, akú mala napríklad

Základná verzia má len neuveriteľných 890 kg. To je hmotnosť, akú mala napríklad Škoda Favorit v osemdesiatych rokoch. Škoda Favorit v osemdesiatych rokoch. Swift je jedným z najľahších sériových áut. Potom neprekvapia jeho atletické schopnosti.

Ľahký a priestranný Napriek zníženiu strechy majú cestujúci rovnakú priestorovú rezervu nad hlavou. Suzuki to dosiahlo znížením polohy sedadiel. Navyše pribudlo vzadu 23 mm na nohy a viac miesta je aj v šírke ramien. Veď Swift má o štyri centimetre širšiu karosériu. Takže napríklad predné sedadlá sú od seba o 20 mm ďalej. Kabína pôsobí podstatne kvalitnejšie ako v minulosti. Palubná doska je úplne nová. V jej centre nájdeme

auto-moto

Rozmery sa prakticky nemenia. Swift je dokonca o 10 mm kratší. Zato rázvor náprav sa natiahol o dva centimetre.

7-palcový displej multimediálneho rozhrania SLDA (Smartphone Linkage Display Audio) z populárnej Vitary. To znamená kompatibilitu so smartfónmi cez Apple CarPlay a Android Auto a pochopiteľne ponuku navigácie či cúvacej kamery. Ďalší, 4,2-palcový farebný TFT displej dostal do vienka prístrojový panel. Má funkciu palubného počítača, ale zobrazuje napríklad aj údaje o bočnom preťažení. Multifunkčný volant má vďaka prierezu v tvare písmena „D“ lepšie padnúť do ruky. Ergonomicky optimalizované sú aj sedadlá s posilnenou bočnou oporou. Za príplatok si môžete dopriať automatickú klimatizáciu, ale aj nové asistenčné systémy, ktoré len tak ľahko v tejto triede nenájdete. A nehovoríme len o autonómnych brzdách a monitorovaní jazdných prúdov, ale najmä o automatickom prepínaní diaľkových svetiel a dokonca o adaptívnom tempomate!

Mikrohybrid aj 4×4 Rovnako pokroková je ponuka motorov. Základom je atmosfé-

Rozmer, objemy Dĺžka (mm) 3 840 Šírka (mm) 1 735 Výška (mm) 1 495 Rázvor náprav (mm) 2 450 Objem kufra (l) 254 Hmotnosť (kg) od 890

Technické údaje Motor

1,2 1,2 1,0 1,0

DualJet

DuelJet SHVS

BoosterJet

BoosterJet SHVS

Zdvihový objem (ccm) 1 242 1 242 998 998 Počet valcov/ventilov 4/16 4/16 3/12 3/12 Max. výkon (kW/ot.) 66/6 000 66/6 000 82/5 500 82/5 500 Max. krút. moment (Nm/ot.) 120/4 400 120/4 400 170/2 000 170/2 000 Prevodovka 5M/CVT 5M/CVT 5M/6A 5M 0 - 100 km (s) 11,9/11,0 11,9/11,0 10,6/10,0 10,6 Max. rýchlosť (km/h) 180/175 180/175 195/190 195 Spotreba na 100 km (l) 4,3/4,6 4,0/4,5 4,6/5,0 4,3

rický 4-valec 1,2 DualJet (66 kW, 120 Nm) s dvojicou vstrekovačov pre každý valec a nad ním litrový preplňovaný 3-valec 1,0 BoosterJet s priamym vstrekovaním paliva (82 kW, 170 Nm). Diesel od Fiatu už pod kapotou nenájdete. Náhradou je mikrohybridná sústava SHVS (Smart Hybrid Vehicle by Suzuki) využívajúca reverzibilný alternátor s výkonom približne 2,3 kW,

poháňaný remeňom. Pri brzdení odovzdáva rekuperovanú energiu malej li-ion batérii a následne ju využíva na štart-stop systém, alebo sa podieľa aj na samotnom pohone vozidla. Celé zariadenie váži len 6,2 kg a možno ho kombinovať nielen s atmosférickým agregátom, ale po prvýkrát aj s motorom 1,0 BoosterJet. V tomto prípade je systém

ŠPORTOVÉ KOMPRESNÉ NOHAVICE ROYAL BAY®

CIELENÁ KOMPRESIA

MÄKKÝ PÁS

REFLEXNÉ BEZPEČNOSTNÉ PRVKY

OCHRANA PROTI ODRENINÁM

RÝCHLOSCHNÚCI

www.royalbay.eu

auto-moto

Jazdné vlastnosti ťažia najmä z väčšieho rázvoru, rozchodu

a nižšej hmotnosti... schopný znížiť normovanú spotrebu z pôvodných 4,6 na 4,2 litra benzínu, čo je porovnateľné s efektívnosťou naftových motorov. V oboch prípadoch je základom 5-stupňová manuálna prevodovka. S motorom

1,2 DualJet môžete voliť kontinuálnu prevodovku CVT a v prípade turba zasa 6-stupňový automat s hydrodynamickým meničom, čo je v tejto triede rarita. Podobne ako pohon oboch náprav 4WD AllGrip s viskóznou spojkou kombinovaný s atmosférickým 4-valcom. Jazdné vlastnosti ťažia najmä z väčšieho rázvoru a rozchodu, nižšej hmotnosti a tiež z ladenia podvozka na európskych cestách. Suzuki testovalo až 90 predprodukčných

prototypov s odlišným nastavením a absolvovalo viac ako 100 000 kilometrov na cestách vo Veľkej Británii a v Nemecku. Výrobu zabezpečí produkčný závod automobilky v maďarskom Ostrihome. Swift sa ukázal slovenskej verejnosti v apríli na autosalóne v Bratislave, na svoj príchod do showroomov si však počkal až do leta. Základná verzia 1,2 DualJet GL štartuje cenou 9 990 eur. Za najlacnejšiu štvorkolku zaplatíte 12 490 eur. Andrej Loydl

VOZIDLO ZAPOŽIČAL: AUTO IDEAL S.R.O., VAJNORSKÁ 12275/97/A, BRATISLAVA

Efekt plávajúcej strechy posilňuje čiastočne zatmavený zadný stĺpik so skrytými kľučkami dverí. To aj preto, že nová generácia už nepočíta s 3-dverovou verziou.

Baumit open

Ktoré zateplenie vám prinesie optimálnu pohodu? Pohoda za každých okolnosti

Či zatepľujete novostavbu alebo rekonštruujete starší dom, Baumit open je ideálnym riešením. Pozostáva z navzájom zosúladených, difúzne otvorených komponentov najvyššej kvality. Baumit open pozitívne ovplyvňuje vnútornú klímu a prináša tepelnú pohodu v zime i v lete. Vďaka vysokej paropriepustnosti je ideálnym riešením pre staršie domy so zavlhnutými stenami. Rovnako je vhodný na novostavby z pórobetónu alebo iných vysoko paropriepustných murovacích prvkov. V prípade požiadavky na rýchly postup výstavby je optimálnym riešením, ktoré napomáha rýchlemu odburávaniu zabudovanej vlhkosti zo stavebných procesov na stavbe.

Baumit open

■ Špičkový, vysoko paropriepustný tepelnoizolačný systém ■ Rovnaká paropriepustnosť ako tehlové murivo ■ Optimálna vnútorná klíma, príjemné bývanie

Baumit Info-linka: 02/59 30 33 33, 59 30 33 66

Myšlienky s budúcnosťou.

S Matejom Tóthom #chodicelarodina Spoločne s Matejom Tóthom podporujeme slovenské rodiny v športovaní. Nahrajte fotku vašej rodinky na výletoch, pri behu, bicyklovaní alebo pri inej športovej aktivite na www.chodicelarodina.sk a hrajte o atraktívne ceny. Hlavnou výhrou je zájazd do Londýna na svetový šampionát v atletike, kde môžete povzbudiť Mateja na jeho ceste k víťazstvu. www.chodicelarodina.sk