Čo čítať?

Daniel Pastirčák

Prečo treba čítať Antona Srholca str. 3

1

Skús vymyslieť niečo lepšie, čo by lyžičku odsunulo do múzea. Nevymyslíš. str. 15

Čo čítať?

november 2015, zadarmo www.artforum.sk

ilustrácia: Daniela Olejníková

Sprievodca dobrodružstvom čítania

S odvahou do dobrých kníh!

Tomáš Weiss knižný aktivista

Toľ ko dobrých kníh a tak málo času!

Chce to skutočne kus odvahy dokázať si uprostred toho všetkého sadnúť a čítať si, iba si čítať. Uprostred rodín a občianskej spoločnosti a všetkých tých strojov,

ktoré sa hlásia o našu pozornosť. Doslova každú sekundu sa okolo nás všetko aktualizuje a dožaduje sa našej reakcie.

A potom je tu kniha. To staré haraburdie! Slová a slová, stovky stránok, na ktorých si vás celého nárokuje väčšinou jeden jediný autor, na hodiny a hodiny len pre seba. Zaťahuje vás do iného sveta. Úplne cudzí člověk sa domáha vášho intelektu a vašejh empatie. Blížni aj zá-

stupy núdznych, vaše povinnosti, vaša fyzická kondícia…. To všetko si musí kvôli knihe stúpnuť do radu na váš čas… a počkať. Chce to naozaj odvahu takto okolo seba čas zastaviť. Už aj preto si stále myslíme, že vôbec nie je jedno, po ktorej knihe siahnete. So všetkým rešpektom k rôznym žánrom – kto z vás má toľ ko odvahy, aby ju mohli vyplytvať kvôli zlým knihám!

9

Daniela Olejníková: Zo života hávede

4 - 19 50 tipov na zimné čítanie

2

Skús vymyslieť niečo lepšie, čo by lyžičku odsunulo do múzea. Nevymyslíš.

Kníhupectvo Christiania vzniklo v roku 1992 ako malé pivničné kníhkupectvo zamerané na predaj výberovej literatúry pre náročnejších čitateľov. Svoj názov si so súhlasom vtedajších obyvateľov komunity kodanskej Christianie vybralo práve podľa nej. O dva roky neskôr sa kníhkupectvo presťahovalo do väčších priestorov na Námestí Sv. Egídia a rozšírilo svoj sortiment na kompletnú ponuku knižných titulov vychádzajúcich u nás aj v Českej republike.

V roku 1995 sa Christiania začala venovať aj vydávaniu kníh a postupne prešla od vydávania literárnych prác miestnych autorov k publikovaniu filozofickejších textov a zároveň k vydávaniu pôvodných detských ilustrovaných kníh pod značkou Baba Yaga. Koncom roku 2015 po dlhom zvažovaní spustila Christiania aj svoj internetový obchod. Posledné roky ho vedie kníhkupec Štefan Hamza.

Jana M. Hanzelová Jano H. Mikuš kníhkupci Diera do sveta Liptovský Mikuláš

Kým si sa stal majiteľom Christianie, dlhé roky si v nej pracoval ako kníhkupec. Čo ti priniesol do knihomilského života tento nový status?

Bol to pre mňa dosť výrazný posun. Na jednej strane väčšia sloboda, na druhej strane zodpovednosť za fungovanie obchodu, zodpovednosť voči zákazníkom a zodpovednosť voči kolegom. Nutnosť zbaviť sa strachu a prekonávať prekážky. Snaha zdokonaľovať sa ako človek, ako kníhkupec, aj ako vášnivý čitateľ.

Dlho si váhal pri ponuke stať sa jej novým majiteľom?

Mal si potrebu dať Christianii novú tvár alebo si plynule nadviazal na jej dovtedajšie fungovanie?

Neváhal som ani chvíľu. Keďže som od detstva rád čítal, toto bola ideálna možnosť, ako robiť niečo, čo ma naozaj baví a napĺňa. Christiania mala vďaka Paťovi Strážayovi,ktorý kníhkupectvo založil, výraznú tvár a meno, nemal som potrebu nejako meniť jej podobu, akurát som sa pokúšal a stále sa snažím vylepšovať a dolaďovať veci, o ktorých mám pocit, že by sme ich mohli robiť ešte lepšie, ale to je kontinuálny proces.

Christiania bola dlho pulzujúcim kultúrnym bodom, organizovali ste veľa akcií, vydávali knihy. Prečo ste sa rozhodli prerušiť tieto aktivity?

Hlavný dôvod bol klesajúci záujem. Boli silné generácie mladých, ktoré chodili pravidelne na akcie, veď ty alebo aj ja sme medzi ne patrili. Tieto ročníky postupne odrastali a odchádzali na vysoké školy.

S tým klesala aj účasť na akciách, až postupne klesla na nulu. Jedným z dôvodov mohlo byť aj rozšírenie internetu do domácností, keď ľudia radšej začali vysedávať doma, než by sa venovali kultúre.

Od začiatku sa zameriavate najmä na predaj kvalitnej, hodnotnej literatúry. Vo vašej bohatej ponuke sa však nájdu aj tituly ľahších žánrov. Sú knihy, ktoré rezolútne odmietaš a do Christianie nezoberieš alebo si typ tolerantného kníhkupca, ktorý dá šancu každému typu literatúry?

Je to otázka pohľadu na literatúru alebo jej funkcie.

To, k čomu ja nemám vzťah alebo ma z nejakých dôvodov nepriťahuje, môže byť pre iného zdrojom zábavy, oddychu aj poučenia. Nemám dôvod ani potrebu niekomu určovať, čo má čítať, obzvlášť nie spôsobom, že mu nedám na výber. Nemám patent na

pravdu. Informáciami je svet presýtený, dôležité je používať vlastný rozum a konfrontovať informácie z rôznych zdrojov. Samozrejme, snažíme sa istým spôsobom vstupovať do čitateľského vkusu našich zákazníkov, avšak v žiadnom prípade ich konečný výber nehodnotím podľa môjho osobného názoru.

Ale predsa len, sú tituly, ktoré prejdú tvojou cenzúrou, alebo nie?

Nepovažujem sa za cenzora, myslím, že to nie je termín, ktorý vystihuje to, ktoré knihy si vyberáš alebo nevyberáš do ponuky kníhkupectva. Titulov vychádza tak veľa, že bez výberu z ponuky sa to z priestorových dôvodov ani nedá. Výber záleží aj od toho, čo sa z môjho pohľadu tematicky alebo obsahovo opakuje alebo je nepredajné, ako sú detské tituly v češtine s výnimkou graficky krásnych kníh napríklad z Baobabu alebo iných českých vydavateľstiev.

Nakoľko je pre teba dôležitý individuálny prístup k zákazníkovi? Zákazníci zrejme vedia, že v Christianii im pri výbere knihy dobre poradia.

Individuálny prístup je pre mňa prvoradý. Bez neho by to v Christianii nešlo. Toto je moment, v ktorom vidím najväčší rozdiel medzi naším kníhkupectvom a napríklad knižnými reťazcami. Každého, kto k nám zavíta častejšie, sa snažíme si zapamätať, registrujeme jeho čitateľské záujmy, snažíme sa mu odporúčať vhodné tituly a vôbec, vytvárať akési neformálne väzby.

Mávaš na svoje odporúčania aj nejakú spätnú väzbu?

Stane sa, že zákazník príde po prečítaní za tebou vzdať kompliment, že si mu dobre poradil? Alebo aj opačne? Že ti príde vynadať?

Nevynadal mi ešte nikto, skôr prídu, nech im poradím znova, že to malo úspech, alebo že sa im ten konkrétny titul páčil a chceli by od toho autora ešte niečo iné.

Poprad je turisticky atraktívne mesto. Diere do sveta cez leto výrazne pomohli českí turisti, ktorí sú zrejme zvyknutí viac investovať do literatúry. Ako pomáha turizmus Christianii? Často to závisí od počasia v Tatrách, ak je počasie škaredé a znamená to, že sa veľmi nedá chodiť na túry, tak turisti chodia častejšie, no ak je leto krásne a bez zrážok, tak ako to bolo tento rok, tak ich je pomenej ako iné roky. Keď k nám však už zablúdi pravý český knihomoľ, býva vždy prekvapený našou obrovskou ponukou literatúry v jeho rodnom jazyku. Často u nás nájde tituly, ktoré sú v Česku či na Morave už dávno vypredané.

Blíži sa čas Vianoc – najlepšie a najkrajšie obdobie pre kníhkupcov. Uživiť kníhkupectvo v menšom meste počas roka stojí však veľa síl. Zažíva ešte Christiania kritické obdobia alebo sa dokáže uživiť zo stálych zákazníkov a podporovateľov?

Celý rok je ako na hojdačke, vďaka našim verným zákazníkom to však stále vieme aj v slabších mesiacoch nejako zvládnuť.

Boli aj chvíle, keď si mal chuť Christianiu a knižný svet opustiť?

Zatiaľ našťastie nie. Kým k nám chodia ľudia, ktorým robíme radosť a môžeme ich hlad po literatúre uspokojiť, tak to stále má zmysel robiť, aj keď podmienky sa postupne zhoršujú a najmä malí kníhkupci ťahajú za čoraz kratší koniec.

Stíhaš popri bežných a nevyhnutných podnikateľských povinnostiach čítať? Či si už musíš vystačiť len s anotáciami na prebaloch?

Ani deň bez čítania! Snažím sa každý deň aspoň hodinu čítať, zväčša na úkor spánku. Ale vychádza toľ ko dobrých, krásnych a zaujímavých kníh, že si neviem pomôcť.

Ako vidíš budúcnosť knihy? Patríš ku skeptikom, ktorí predpovedajú knihe zánik alebo, naopak, k optimistom, ktorí tvrdia, že kníh sa len tak nezbavíme?

Skeptici predpovedali zánik knihy neraz a knihy sú, našťastie, stále tu. Umberto Eco mal krásny knižný rozhovor s Jean-Claudom Carrierom práve na túto tému. Jedným z jeho argumentov bolo, že kniha je vynález, ktorý na svoju existenciu, na to, aby sa dal používať, nepotrebuje nič, len čitateľa. Nepotrebuje zdroj energie, nevybijú sa jej baterky, nepotrebuje špecializovaný hardware, software, je dokonalá, nedá sa ďalej zlepšovať, tak ako napríklad lyžička.

Skús vymyslieť niečo lepšie, čo by lyžičku odsunulo do múzea. Nevymyslíš. Kniha je prenosná, vydrží aj tvrdšie zaobchádzanie (aj keď si to nezaslúži). Knihy tu budú s nami dlho, už len preto, že sú okrem iného nositeľmi kultúry, vzdelania a držiteľmi pamäti.

A aké knihy najčastejšie odporúča majiteľ Christianie? Aké sú tvoje knižné srdcovky?

Pri odporúčaniach to závisí od čitateľa a jeho požiadaviek. Nebudem ponúkať niekomu náročnejší román, keď by práve potreboval relaxovať pri nejakých odľahčených poviedkach. Nepodceňujem žiadny literárny žáner, aj oddychová literatúra má svoj veľ ký význam. Ak cítim, že môžem, vtedy sa snažím odporúčať z môjho pohľadu to hodnotnejšie, v poslednom čase napríklad Amerického cisára od Martina Pollacka, Medzerový plod od Veroniky Šikulovej, Alice Munroovú, Slobodu, Tatarku, Eca, Borgésa atď. Zaujímavé knihy vydáva Premedia, Inaque, Artforum, Slovart a množstvo ďalších, samozrejme, aj českých vydavateľov.

Mojich knižných srdcoviek je veľa a niekedy sa menia s pribúdajúcim vekom. Stále tam však figurujú poniektorí bítnici, Stefan Zweig, Michail Bulgakov, Jared Diamond, Orlando Figes. Úžasné čítanie sú denníky Jana Zábranu, alebo spomienky Nadeždy Mandelštamovej. Myslím, že by to bol zoznam bez konca.

3

Sú knihy krásne, knihy náučné, knihy odborné, knihy – príručky, slovníky, encyklopédie; a sú knihy neknihy, knihy rozhovory. Písmená sú v takej knihe iba grafickým záznamom rozhovoru medzi autorom a hrdinom. Hrdina tu, na rozdiel od románu či novely, nie je vymyslený, postava z knihy rozhovorov je živá. Autor jej do úst nevkladá repliky, ktoré vznikli v jeho hlave, kladie jej otázky a postava odpovedá, ako sama chce. Autor je voči nej viac-menej bezmocný. Postava totiž odpovedá sama za seba, z nažitého príbehu, no ten príbeh je v knihe zamlčaný.

Knihy – rozhovory sa tešia veľ kej čitateľskej obľube. Hrdinami či hrdinkami takých kníh sú spravidla celebrity – herci, moderátori, politici, športovci, manažéri úspešných firiem, milionári – skrátka, spoločenská smotánka. Čo ak sa na knižnom trhu objaví kniha rozhovorov s postavou, ktorá očividne nepatrí k onej smotánke? Nevyhrala súťaž krásy, nezlomila svetový rekord, neuspela vo voľ bách, nezarobila milióny. Kto bude takú knihu čítať?

Ak by tu niekde žil človek, ktorému život podrážal nohy, vykázal ho na perifériu, obral ho o postavenie, o pocty a zaslúžené uznanie, no on by napriek tomu zostal silný, hrdý a nezlomený; ak by navyše jeho hrdosť nebola otrávená horkou povýšenosťou, ale bola by plná slobodnej, prostej dobroty; skrátka, ak by tu niekde žil človek, ktorý dokázal v sebe spojiť nezlomnosť s pokorou, a dokázal to za podmienok, ktoré by vo väčšine z nás vyvolali opak, chcel by som ho stretnúť. Ak by tu niekde bol človek, ktorého údelom po všetky dni bola samota, a predsa by jeho život bol zaľudnený zástupmi blížnych; všade, kde by prišiel, zlietali by sa k nemu ľudia ako nočné motýle k horiacej lampe; ak by tu bol taký človek, chcel by som ho stretnúť. Ak by tu niekde bol človek, ktorý by pod drsnými atakmi času dokázal zostať celý a v tvorivom napätí by spájal staré s novým; človek – most medzi včerajškom a zajtrajškom, niekto, kto by to napätie medzi odovzdaným a prichádzajúcim dokázal niesť s pokojom; človek, ktorý, hoci v sebe uchováva staré poklady, je neustále na odvážnej výprave za novými; ak by tu bol taký človek, chcel by som ho stretnúť. Ak by tu bol človek, ktorý

foto: Ctibor Bachratý

Keď mu vzali chrám, chrámom sa mu stala ulica

nestarne, zo starého tela mu žiari mladistvý duch, chcel by som mu položiť pár osobných otázok.

Pozorne by som počúval, čo mi odpovie, aby som pochopil, ako sa v ňom zrodil ten zázrak. Taký človek tu je – ešte stále je medzi nami – otec António.

Tónko Srholec nie je dieťaťom šťasteny. Strážcovia povinného ateizmu ho ako neposlušného kňaza poslali na jedenásť rokov do uránových baní.

Keď si odsedel, čo mu nadelili, za jeho vernosť ho strážcovia viery vykázali na perifériu. Cirkev mu odobrala pastoráciu. Arcibiskupovi Sokolovi bol tŕňom v oku, lebo jeho otvorenosť sa nevošla do priúzkeho konceptu cirkvi. Pohár pretiekol, keď Tónko vystúpil na bohoslužbe v synagóge. Vzali mu všetko, čo možno kňazovi vziať. No António sa nezlomil ani nezahorkol. Keď mu vzali chrám, chrámom sa mu stala ulica. Keď mu odopreli domov, sám sa stal domovom pre bezdomovcov. Voči

„Na pohodových bohoslužbách si neváhal nasadiť smiešnu masku a spolu s nami sa zasmiať nad malichernými šarvátkami našich tradícií.

Ako mohol vzniknúť takýto človek plný nefalšovanej ľudskosti.“

Pišta Vandal, Matúš Zajac, Anton Srholec Anton Srholec Bezdomovec z povolania

Anton Srholec, Štefan Hríb Náš António Kázne, rozhovory, fejtóny

Anton Srholec, jeden z najkrajších ľudí, akých som stretol. Salezián, ktorého komunisti strčili do uránových baní.

Intelektuál s potvrdením „Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu".

Kňaz, ktorého svätil pápež. Človek, ktorý založil útulok pre bezdomovcov Resoty. Za dvadsať rokov tam prijal takmer tisíc chlapov. Bezdomovec z povolania, ako o sebe vraví. Veľkým osobnostiam patrí veľký rešpekt! Táto kniha rozhovorov s fotkami Matúša Zajaca je presne o tom.

Táto kniha prináša nový pohľad na Antona Srholca. Najmä jeho doteraz nepublikované kázne ukazujú, aký duchovný poklad tu mal, najskôr z vôle komunistov a neskôr z rozhodnutia biskupa Sokola, ostať zakopaný. Zostavil, editoval a pýtal sa Štefan Hríb. Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry.

tým, čo ho uväznili či voči tým, čo mu zakázali byť kňazom, neprechováva nevraživosť. Čo mu vzali, stalo sa mu bohatstvom. Stratu dokázal slobodou s pokorou premeniť na zisk. Ak má dnes slovenská Katolícka cirkev tvár, ktorú berie spoločnosť vážne, ak ma tvár, ktorá sa nesúdiacou láskou podobá pápežovi Františkovi, je to tvár otca Antónia. Ak je medzi nami niekto, v čej prítomnosti sa dá uveriť, že Boh je láska, je to otec Srholec. Keď som s ním sedel na plastovej stoličke na chodbe nemocnice, uvedomil som si – prvýkrát som si s úžasom uvedomil – že by mi mohol byť otcom. Má presne toľ ko rokov ako moji rodičia. Náš vzťah je však vzťahom partnerov, akoby sme bol rovesníci. Nikdy ma nepoučoval, akoby sa na otca patrilo, spolu sme vstupovali do nových a nových dobrodružstiev.

Na pohodových bohoslužbách si neváhal nasadiť smiešnu masku a spolu s nami sa zasmiať nad malichernými šarvátkami našich tradícií. Ako mohol vzniknúť takýto človek plný nefalšovanej ľudskosti.

Ako dokázal premeniť neprajnú surovinu života na život plný zmyslu? Otázky mu boli položené. Kládli mu ich za nás Vandal a Hríb. Blonďavý metalista s tvárou antického bôžika, a neústupný advokát absolútna spod lampy. Dvaja rôzni ľudia v dvoch rôznych knihách. Čitateľ v tých knihách nenájde šteklivé pikantnosti celebrít, no nájde v nich prostú ľudskú múdrosť. Kde život je, ktorý stratili sme v žití, kde múdrosť je, čo stratili sme v poznaní, kde poznanie je, čo stratili sme v informáciách? – napísal básnik T. S. Eliot. Vieme mnoho zbytočností, no v záplave mnohého často strácame to jediné, o čo v živote ide – múdrosť – schopnosť odpovedať výzvam života tak, aby sme ich premenili na zmysel. Ak pre nič iné, pre toto je dobré čítať Antónia.

Daniel Pastirčák kazateľ

Noviny Artforum zostavili: Monika Kompaníková, Jakub Kratochvíl Petra Barináková pr@artforum.sk Privítame akékoľvek reakcie.

Texty o knihách sme prebrali zo stránok vydavateľstiev.

Copyright © Artforum Bez písomného súhlasu je zakázané akékoľvek použitie časti alebo celého diela.

Grafický dizajn Milk Design Directors www.milk.sk Layout: Jakub Kratochvíl Tlač: tlačiarne Petit Press, a. s.

Všetky knihy nájdete aj v internetovom obchode na: www.artforum.sk

4

Tina Čorná

Mária Rojko

Ján Štrasser

novinárka

ilustrátorka

prekladateľ

Odporučila by som rada čitateľom aktuálnu knihu – Honeymoon Jany Beňovej.

Patrím medzi skalných obdivovateľov jej prózou zamaskovanej poézie.

Úprimnosť, ktorá je v týchto listoch, odhaľuje bolesť, lásku a tvrdú realitu života.

Pri čítaní tých listov som sa prichytila, ako mnou prechádza zvláštny pocit voyeurizmu, akoby som sa potichu prizerala z ulice do zatvoreného okna na krutosť a láskavosť osudu. Nemý film, ktorý mi bežal pred očami pri čítaní, vo mne vyvolával pocity šťastia, ale aj smútku. Konfrontácia môjho života s mojou dcérou a života Kuba s tatom pri čítaní týchto listov ma nútia stále premýšľať… nad všeličím.

Spôsob svojho písania poézie vyjadril Ivan Laučík už v úvahe Cestou von: ... „Pohyboval som sa sám sebou stiesnený vnútri. Viedol som jazyk k výbuchu. Po výbuchu som našiel cestu von. Vzniklo pár riadkov – boli tým, čím som žil, i ničím viac.“ Posledná veta presne charakterizuje aj jeho publicistiku – autentickosť a originalitu textov, ktoré precízne vyhľadali a do knihy Trblet v oku zostavili Oleg Pastier a Ján Púček.

Po súbornom vydaní Laučíkovej poézie (2003) ho máme teraz celého – múdreho esejistu, vnímavého reportéra, jemného znalca vzácnych počinov literatúry... a vždy skvelého štylistu. Nerád používam toto slovo – ale pozorné čítanie tejto knihy naozaj obohacuje.

Jana Beňová Honeymoon Marenčin PT,2015

Hlavnými hrdinami Honeymoonu sú jedna žena, jeden muž, jeden prízrak a jedna noha.

A množstvo ohrdnutých trabantov, ktoré východní Nemci zanechali na svojej púti na Západ v uliciach Budapešti. Kniha o tom, ako chutia medové týždne, ak ich každý z dvojice trávi na inom mieste. A čo sa ráta medzi predmety v splne. Oona, dievča, ktoré leží v nemocnici a rozhodne sa začať si písať denník. V krajine naokolo sa zatiaľ pomaly dejú prevratné zmeny. Staršie spomienky sa miešajú s aktuálnymi zápismi, Ich s Er formou, obdobie pred chorobou so zápiskami z nemocnice. Po viacnásobnom prečítaní denník poznámkovým aparátom ošetril jej milenec Maté.

Ursiny Dežo, Ursiny Jakub Ahoj tato, milý Kubo Filmotras, 2015

V roku 1994 sa Jakub Ursiny presťahoval do bytu k svojmu otcovi Dežovi. Otec v predtuche blížiaceho sa konca s pocitom, že synovi musí odovzdať svoje životné poznanie, začal písať Jakubovi listy. Jakub túto výzvu opätoval, a vznikol tak jedinečný dialóg medzi otcom a synom o najdôležitejších otázkach života i smrti, ktorá je vždy nebezpečne blízko. Listy síce putovali iba z jednej izby panelákového bytu do druhej, no naplnili svoj zmysel. Ivan Štrpka v predhovore ku knihe píše: „V tých listoch prebieha nenásilný, ale zrejmý proces vzájomného stávania sa vedomým & milujúcim synom a otcom, úplnejším človekom.”

Ivan Laučík Trblet v oku F.R.& G., 2015

Kniha Trblet v oku (výber z publicistických textov) osamelého bežca Ivana Laučíka obsahuje texty napísané v rokoch 1988 – 2004 pomimo básní – v dlhých riadkoch. Žánrovo sú mimoriadne pestré, a preto aj nezaraditeľné. Pohybujú sa na pomedzí poviedky či fejtónu, najbližšie však majú zrejme k žánru eseje (a ešte aj ten presahujú). Laučíkove texty sú osobitým záznamom „prelomu" a následného „prudkého behu" – skutočnosť zhliadnutá očami vidomého je presným záznamom z pozorovaní okolitého otvárajúceho sa sveta, obzretím sa dozadu s cieľom lepšie pochopiť prítomnosť, ale najmä detailnou introspekciou seba a krajiny, ktorá je jeho súčasťou.

5

Michal Havran

Jana Cviková

Zuzana Šeršeňová

publicista

vydavateľka ASPEKT

redaktorka vydavateľstva Slovart

Nová zbierka Michala Habaja ukazuje, že dobrá poézia je ešte stále najcitlivejším médiom a dokáže pomenúvať veci presnejšie ako čokoľvek ostatné. Postava Básnika – Demiurga postihnutého postmorálnym traumatickým syndrómom zdokonaľuje ľudstvo v pokore k zabíjaniu. Robí to v rozvážnych, prorocky ladených varovaniach s chýbajúcim podmieňovacím spôsobom náboženskej literatúry a ukazuje, že sme v istom hraničnom bode.

Komu sa prihovára Básnik Kurtz z Conradovho totemického románu, komu sú adresované jeho varovania?

Habaj síce v Caput Mortuum tvrdí, že sme vstúpili do posthumánnej doby, no zároveň priznáva, že v čase kvitnúcich májových šibeníc vzniká širší priestor pre symbolické myslenie. Pre tých, čo poznajú jeho zničujúci charakter a snahy renesančnej alchýmie podriadiť jeho nezrozumiteľný svet začínajúcej psychológii, nie je táto Habajova pracovná tradícia prekvapujúca. T. S. Elliot, ktorý mal spolu s Ezrom Poundom najciteľnejší vplyv na Habajovu tvorbu, psychológii neveril. Dnes si takúto poéziu nedokážeme ani predstaviť. Napriek tomu existuje, vypovedá o svete vzácnym hlasom orfických mystérií a mala by byť v hlave každého, kto si trúfa na prvovýstup po čerstvých chodníkoch novej paradigmy.

S textami po nemecky píšucej spisovateľ ky slovenského pôvodu Ireny Brežnej pracujem ako prekladateľ ka a vydavateľ ka už viac ako dve desaťročia.

Napriek – či práve vďaka – tomu sa na mňa pri ich čítaní opakovane čosi prilepí, vždy odznova zažívam odtiene literárneho sprítomňovania nekonvenčných svetopohľadov takej (ne)slovenskej autorky. Jej najnovší román poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968, ako aj skúsenosť so súčasnou migráciou. Prepája a prehlbuje ich vzdorovitou rozprávačkou v prvej osobe, ktorá odmieta hodiť svoju skúsenosť „do nebezpečného odpadu a začať od nuly“, rovnako ako neskôr odmieta pokyny šéfky tlmočníckej agentúry sprostredkovávať, ale nezasahovať: „Ona nevisí v kontinentálnej trhline, nepozná rachot pri zrážke kultúr. Pred každým tlmočením si vtĺkam do hlavy: Dávaj si na seba pozor, nechaj brehy brehmi, neponúkaj sa ako most, ktorý je stále k službám, inak po tebe podupú a zrútiš sa. Buď jazykovou kompou.

Prevez pasažierov na druhý breh, odraz sa a vymaž si ich tváre z pamäti. Čosi z oboch brehov sa napriek tomu na prievozníčku nalepí.“ Neviem, či z nej tento román naozaj urobil „najlepšiu migrantku Švajčiarska“, ako to tvrdí jedna z recenzií a vlastne aj prestížna Švajčiarska literárna cena, ale rozhodne sa ho oplatí čítať nielen pre jeho tematickú aktuálnosť.

Do vydavateľstva prichádza denne niekoľ ko rukopisov. Nie všetky sa dajú čítať, a úprimne, nie všetky aj začneme čítať. Ale nejaká intuícia alebo osud, alebo čo to je, mi občas položí ruku na ten správny text. Je to najväčšia radosť, keď sa v mori priemerných textov zjaví niečo zaujímavé. Či už jazykom, formou, alebo obsahom. Miriam ma oslovila príbehom. Silným, obyčajne ľudsky napísaným.

Medzi dvoma záhradami stoji jabloň. Korene a kmeň má v jednej, časť koruny je nad tou druhou. Čie sú opadané jablká? To záleží od toho, komu tie dve záhrady patria. A aj od toho, aká je práve politická situácia. Ľudskosť a snaha pomôcť bez nároku na odmenu však môžu mať aj nepríjemné následky. Jedna z kníh, ktoré mi tento rok urobili radosť.

Michal Habaj Caput Mortuum

inzercia

Drewo a srd, 2015

Skutočná poézia nepripúšťa možnosť voľby. Je to nutnosť; vrh kociek, v ktorom je úlohou básnika správne prečítať čísla osudu. Aká je úloha básnika dnes? Kam siahajú možnosti básnického slova pri pokuse prihovoriť sa dnešku a nestratiť zo zreteľa včerajšok a zajtrajšok? Môžeme obnoviť mýtus básnika, a ak áno, potom za akú cenu? Habajova najnovšia zbierka sa nám prihovára zo sveta, ktorý by sme nechceli zažiť, ale nemáme inú možnosť. Je to náš svet.

Irena Brežná Nevďačná cudzi(n) ka

Aspekt, 2015

Život a písanie Ireny Brežnej poznačila skúsenosť emigrácie z Československa do Švajčiarska v roku 1968. Tento zlomový zážitok tvorí skryté aj očividné podložie jej reportáží, esejí a próz. Prostredníctvom dvoch spomienkových vrstiev prepojených rozprávačkou v prvej osobe, ktorá reflektuje jednak vlastné zážitky z udomácňovania v novej krajine, jednak v role tlmočníčky sprostredkúva pohnuté osudy súčasných migrantov.

Fero Rajec Miriam

Slovart, 2015

Autentický príbeh z nedávnych slovenských dejín. Miriam Grossmanová nemala ľahký život. Počas slovenského štátu prišla o svojich najbližších, ktorým sa už nepodarilo odísť do Palestíny.

Jej spomienky sa spájajú s rodným domom a so susedmi, ktorí jej zachránili život. Spomienky si nechávala pre seba, nechcela nimi priťažiť synovi.

Až na sklonku života sa rozhodla svoj príbeh nahovoriť do diktafónu a zanechať ho synovi, ktorého pre emigráciu vyše dvadsať rokov nevidela.

6

Ako sa darí kníhkupectvu na ruskej periférii?

Kníhkupectvo Piotrovskij sídli v miliónovom meste Perm na Urale.

Nesie meno prvého permského kníhkupca Josifa Julianoviča Piotrovského a pred šiestimi rokmi ho založili štyria priatelia – filológ Michail Maľcev, historik Denis Kornejevskij, filozof Dmitrij Viatkin a básnik Sergej Panin – s cieľom zmeniť upadajúcu knižnú kultúru v Rusku a vrátiť ju na úroveň sovietskych čias, s túžbou predávať knihy a byť súčasťou knižnej kultúry a s presvedčením, že čítanie je jedna z mála hodnotných vecí, ktoré sa v živote dajú robiť.

Kníhkupectvo Piotrovskij začínalo v priestore s rozlohou 100 štvorcových metrov, po troch rokoch sa rozrástlo na 160 štvorcových metrov a dnes zamestnáva päť ľudí a ponúka v závislosti od obdobia sedemnásť - až dvadsaťtisíc kníh predovšetkým z nezávislých vydavateľstiev. Je jediným kníhkupectvom na Urale, ktoré spolu s beletriou, poéziou a detskými knihami ponúka aj umelecké, filozofické tituly a knihy v angličtine. Jediným miestom v Perme, kde sa vtedy dali kúpiť knihy, bol antikvariát, ktorý ponúkal predovšetkým knihy vydané ešte za sovietskej éry a monopolná sieť komerčných kníhkupectiev, ktoré na pulty vykladali predovšetkým vlastné knihy, a tak knihy väčšiny ruských vydavateľov neboli dostupné vôbec. Kníhkupci v Rusku platia za prenájom priestorov rovnaké sumy ako napríklad predajcovia vodky, no marže majú oveľa nižšie a od vlády nedostávajú žiadne úľavy ani dotácie. Nevýhodou oproti iným krajinám je aj samotná rozloha Ruska, náklady na dopravu kníh sú tak podstatnou položkou prevádzkových nákladov. Aj to je dôvod, prečo je kníhkupecký život na Urale taký ponurý a chudobný.

S majiteľom Michailom Maľcevom sme sa stretli počas jesenného knižného festivalu Tabook v českom tábore na spoločnej debate s témou Kultúra na okrajoch. Kníhkupectvá, ktoré spájajú tieto noviny, sú na okraji, pretože sa snažia ponúkať len výber najkvalitnejších a najzaujímavejších kníh. V geografickom okraji sa v slovenskom kontexte nachádza napríklad kultúrne centrum a vydavateľstvo Banská St a nica, ktoré Svätopluk Mikyta so Zuzanou Bodnárovou riadia z malej obce Ilja, v ruskom kontexte je perifériou miliónové mesto s jediným nezávislým kníhkupectvom. Ako sa teda žije kníhkupcom na ruskej periférii?

Cítite sa na okraji?

To závisí od toho, čo sa považuje za hlavný prúd.

Pre mňa najväčším problémom ruskej spoločenskej a kultúrnej sféry je to, že všetky naozaj dôležité akademické práce a uznávané populárno-vedecké knihy vychádzajú v náklade menej ako 5 000 kópií v porovnaní so 150 000 až miliónom kópií, ktoré vychádzali v časoch Sovietskeho zväzu.

To znamená, že minorita v Rusku zahŕňa aj to, čo by za normálnych okolností nezahŕňala. Nanešťastie je v histórii Ruska takýto stav bežný.

Aká je momentálna situácia v Rusku, ak sa pozeráme na kultúru, financovanie či politické tlaky?

Kultúra je v Rusku financovaná z dvoch zdrojov – financuje ju štát a nekomerčné fondy alebo nadácie, ktoré patria ruským oligarchom. Tradičné, takzvané vysoké umenie, ako opera či balet, alebo najznámejšie ruské divadlá sú štátne a sú štátom štedro financované. Samozrejme to znamená, že vláda a ministerstvo kultúry majú nástroje, ako za-

„Všetko, čo robíme, sa postupne stáva nezávislým. Máme to slovo radi.“ tlačiť a zasahovať do vnútorných záležitostí týchto inštitúcií a to spôsobuje veľa problémov a škandálov, najmä teraz, keď mnohí režiséri a dirigenti podporujú opozíciu alebo kritizujú prezidenta Putina a jeho politiku. Keď chcete peniaze na niečo veľ ké, sú tu štátne peniaze, no musíte absolvovať množstvo papierovačiek, schvaľovaní, komisií a podobne. So súkromnými fondmi oligarchov je to jednoduchšie, no grantové schémy, bežné na Západe, tu začali fungovať len nedávno. Predtým tu bol neporiadok, no teraz sa niečo začalo formovať. Keď chcete mať nezávislé kníhkupectvo, tak nepotrebujete veľ ké peniaze, keď chcete robiť niečo veľ ké,

musíte žobrať, doprosovať sa. Ale my, my patrímepredovšetkým do sféry biznisu, nás nepodporuje nikto zvonku, nikto na nás netlačí. Takže môžeme robiť, čo chceme, a to aj robíme.

Je výhodou pôsobiť v Perme, a nie napríklad v Moskve? Máte viac slobody?

Myslím, že áno, pretože Rusko je veľmi centralizovaný štát, všetka politika sa robí v Moskve a slovo federácia v tejto chvíli nič neznamená. My sme takmer úplne slobodní v tom, čo hovoríme.

Centralizovaná je aj kultúra. Vačšina z tých, ktorí chcú kariérny postup, umeleckú kariéru, ide do Moskvy. Ale za posledných možno päť rokov sa situácia zmenila, Moskva je ako preplnený pohár.

Problémom je, že prevažná väčšina vydavateľstiev sídli v Moskve alebo v Petrohrade, Perm je od Moskvy vzdialený tisíc kilometrov, od Petrohradu tisícpäťsto a toho plynú logistické ťažkosti. No nie je to fatálny problém. Sociálne siete sú v Rusku veľmi populárne a dobre rozvinuté, a tak nemáme problém šíriť a získavať informácie, prinajmenšom posledných pár rokov to už nie je problém. Naši zákazníci dostanú nové knihy týždeň po tom, ako sa objavia v Moskve a čítajú knihy rovnako populárne, aktuálne či dôležité, rebríky bestsellerov sa takmer nelíšia. Rozdiely v intelektuálnej sfére medzi hlavným mestom a naším mestom sa nám podarilo zmazať, a to je asi náš najväčší úspech.

Pred troma rokmi ste v jednom rozhovore spomenuli, že chcete zákazníkom ponúknuť desaťkrát viac kníh ako sami očakávajú, že by mohli objaviť alebo prečítať a povzbudzovať ich v tom, aby čítali viac ako predtým. Podarilo sa to?

Pokiaľ ide o počet kníh, tak je stále rovnako veľ ký a myslím, že to zafungovalo. Zákazníci sa vo svojich požiadavkách stali oveľa sofistikovanejšími. Veci sa určite menia k lepšiemu, i keď pomaly.

Aj na Tabooku ste, myslím, spomínali, že po vás začali vznikať v Rusku podobné kultúrne centrá.

Iste, môžem povedať, že je to tak, no nemôžem povedať, že sme práve my tento proces ovplyvnili alebo naštartovali. Možno sme boli prví len chronologicky. Keď sme začínali, boli ľudia skeptickí, hovorili, že dlho nevydržíme, že vyhoríme za pár mesiacov, ale my sme nemali žiadnu konkurenciu, lebo v meste neboli žiadne nezávislé kníhkupectvá.

Bol to úplný start-up a celkom úspešný. Nejako sme to zvládli, dokážeme zarobiť nejaké peniaze, aby sme neumreli od hladu.

V regióne pôsobíte šesť rokov ako kníhkupci a vydavatelia, zakladatelia Aliancie nezávislých vydavateľov a kníhkupcov, organizujete výstavy.

Je to nevyhnutné pre vaše prežitie alebo to robíte jednoducho preto, že chcete robiť niečo viac ako len predávať knihy? Áno, robíme to presne preto, tak ako vy. Myslím, že je to len logický a nevyhnutný dôsledok našej práce. Máme množstvo bočných projektov – knižný veľtrh, festival Genius Loci, ktorý je venovaný knižnej kultúre, cestovaniu a urbánnej kultúre, fórum nezávislých vydavateľov a kníhkupcov, Zimnú filozofickú školu a áno, teraz najnovšie sme s kolegom a jeho ženou rozbehli vydavateľstvo.

To je samostatný projekt. Všetko, čo robíme, sa postupne stáva nezávislým. Máme to slovo radi.

Monika Kompaníková

7

Dobrota Pucherová

Viktor Suchý

Pero Le Kvet

Literárna vedkyňa

Kníhkupectvo Artforum

kníhkupectvo AF Trnava

Túto knihu by bolo možné kritizovať za to, že ponúka azda všetky stereotypné zobrazenia Afriky vrátane sexuálneho zneužívania detí a umierania na AIDS. Devízou NoViolet Bulawayo je však jej štylistická bravúrnosť a schopnosť nadhľadu z pozície americkej imigrantky, vďaka ktorým sa príbeh nezrúti pod ťažobou svojich tém a pripravuje čitateľovi prekvapenia až do konca. Napokon, úlohou literatúry nie je opisovať pochmúrnu realitu televíznych správ, ale pozdvihnúť sa nad ňu.

Rozsiahly román Stehlík je ako živé zátišie s množstvom podrobností. Neuveriteľný príbeh vyrozprávaný presvedčivo. Umne skomponovaná a zoštylizovaná štúdia vykoľajenia života rozprávača. Môžete sa hnať s príbehom opreteky, no radím vám spomaliť a vychutnávať si dlhé pasáže interpretácie obrazov holandských majstrov, starožitného nábytku, názorov, pocitov a snov.

Jonas Karlsson je môj tohtoročný objav. Očaril ma svojím štýlom, humorom a zmyslom pre absurditu. Jeho novelu Faktura by som zaradil medzi klenoty absurdnej prózy. Pomerne útla knižka pojednáva o šťastí a o parametroch, podľa ktorých svoje šťastie vyhodnocujeme. Autor v nej spochybňuje všetko, čo je všeobecne považované za dôvody vedúce ku stavu šťastia. A taktiež naznačuje rôzne uhly pohľadu, ktorými jednotlivec môže nazerať na svoju existenciu a ako sa môžu meniť v závislosti od rôznych životných okolností.

NoViolet Bulawayo Chtělo by to nový jména Román zimbabwianskej autorky píšucej pod pseudonymom NoViolet Bulawayo, žijúcej v USA, je príbehom Darling a jej priateľov, 10 - až 12 - ročných detí vyrastajúcich v provizórnej osade v Zimbabwe na začiatku 21. storočia.

Hravý a naivný detský rozprávač opisuje paradoxy súčasnej Afriky, kde uprostred ekonomického kolapsu čínski developeri stavajú nákupné centrá hladujúce deti poznajú americké popkultúrne ikony, ale nie pizzu.

Odeon, 2015, preklad: Markéta Musilová

Donna Tartt Stehlík Americká spisovateľka Donna Tartt debutovala románom Tajný príbeh z vysokoškolského prostredia v roku 1992. Jej tretí román Stehlík vyšiel v roku 2013 a získal Pulitzerovu cenu. Rozprávač a hlavný protagonista románu Theo Decker si spomína na najdôležitejšie momenty svojho života. Keď mal trinásť rokov, na výstave holandských majstrov vybuchla nálož, ktorá pripravila o život jeho matku i neznámeho starca. Ten mu zveril prsteň a nabádal ho, aby zo steny zvesil a z trosiek múzea vyniesol malé veľdielo – zátišie so slávikom Carela Fabritia.

Slovart, 2015, preklad: Marína a Vladislav Gálisovci

Jonas Karlsson Faktura Práca na čiastočný úväzok vo videopožičovni, občasné stretnutia s hŕstkou priateľov a nenápadná každodenná rutina zakončená vo väčšine prípadov jedením pizze a sledovaním filmov v jednoizbovom byte v štokholmskom Södermalme – tak vyzerá život hlavného predstaviteľa a rozprávača až do momentu, kým v poštovej schránke nepristane záhadná faktúra na astronomickú sumu 5,7 milióna švédskych korún. Práve taká je cena za všetky jeho zážitky a šťastie, ktoré ho kedy stretlo.

Kniha Zlín, 2015, preklad: Martina Kašparová

Števo Hamza Kníhkupec, Christiania Poprad

Nenápadná kniha rakúskeho historika špecializujúceho sa na dejiny strednej a východnej Európy je malým pokladom. Opisuje nielen cestu štyroch mladých mužov zo spišskej obce Brutovce, ktorí sa v roku 1888 rozhodli odísť za lepším životom do Ameriky, ale aj niekoľ ko ďalších osudov spomedzi tisícov ľudí, ktorí emigrovali z Haliča, najchudobnejšej časti rakúsko-uhorskej monarchie, alebo z Ruska pred chudobou či násilím a podnikli strastiplnú cestu za lepším životom.

Najväčšími prekážkami ich putovania nebola vzdialenosť, ale ľudská chamtivosť, xenofóbia a zneužívanie ich biedy, naivity a nešťastia.

Najprekvapivejšie i najzarážajúcejšie sú však paralely so súčasnosťou, akoby ste priam čítali reportáž písanú len pred pár mesiacmi, a nie knihu o histórii, ktorá sa zaoberá udalosťami spred 120-tich rokov. A to je na tom to najsmutnejšie.

Martin Pollack Americký císař Halič, najchudobnejší a najzanedbanejší región rakúsko-uhorskej monarchie, zúbožení Haličania snívajú o lepšom živote za veľkou mlákou. Nevzdelaným a zúfalým ľuďom môžu podvodníci nahovoriť takmer čokoľvek, trebárs i to, že newyorská Socha slobody predstavuje Panenku Máriu a americký cisár pán čaká na chudobných s otvorenou náručou. Prevádzači, agenti a bezohľadní kupliari rozprávkovo zarábajú na nešťastí a nevedomosti svojich blížnych.

Větrné mlýny, 2015, preklad: Tereza Semotamová

8

Illah van Oijen

Jana Hanzelová

Jakub Kolimár

fotografka

KC Diera do sveta, Liptovský Mikuláš

školák, 8 r.

My Holanďania sme známi tým, že sa rozprávame o všetkom možnom aj s našimi deťmi. Či o sexe, alebo o smrti, politike, máme silnú tradíciu práve sa snažiť opravdivo a otvorene deťom všetko vysvetliť. Veľmi obľúbená holandská knižka mojej 5-ročnej dcéry je napríklad o tom, ako „Kikker" (naša obľúbená postavička Žaba) nájde mŕtveho vtáčika. Keď vypukol konflikt na Ukrajine, hľadala som spôsob a nástroje, ako sa s ňou rozprávať o téme vojny, a som vďačná za krásne vydanie Vojny, ktorá zmenila Rondo - je to nádherne ilustrované a má to krásnu pointu, ktorú deti dokážu pochopiť veľmi dobre: najlepšia zbraň proti tme je svetlo. A čo je vhodnejšia téma na Vianoce?

Klárka žije so svojím dedkom Tomášom. Tomáš je kominár. A jedného dňa Tomáš spadne zo strechy a musí do nemocnice. A tu sa začína Klárkino bláznivé putovanie po príbytkoch 11 babičiek, ktoré sa ju snažia, každá svojským a neopakovateľným spôsobom, vychovávať.

Nesmierne vtipná, múdra, dojemná a do poslednej chvíle napínavá (nielen) detská knižka napísaná v netradičnej forme listov. Spolu s nápaditými ilustráciami Alžbety Skálovej je táto formátom miniatúrna knižka (akurát do kabelky na plesovú sezónu), skutočným zážitkom.

Mám rád túto knižku, lebo sú tam lietadlá a ja mám rád lietadlá. Sú tam pekné ilustrácie. Na tých ilustráciách je vidieť detaily a to sa mi na nich najviac páči. Je to o myške, ktorá sa chce dostať do Ameriky, lebo má priateľov a stavia si na to lietadlá, má na to tri pokusy, teda urobila si tri lietadlá. Podľa mňa by sa také lietadlo síce nedalo postaviť, lebo tie lietadlá mali pohon na parný motor a parný motor nevie dať lietadlá do pohybu, nie je taký silný, ale v rozprávkach je všetko možné.

Romanyšyn Romana, Lesiv Andrij Vojna, ktorá zmenila Rondo

Olga Černá Klárka a 11 babiček

Torben Kuhlmann Lindbergh.

Dobrodružství létajícího myšáka

Kniha Vojna, ktorá zmenila Rondo od Romany a Andrija z Art Studia „Agrafka", oceňovaný titul, hovorí prostredníctvom bohatého vizuálneho jazyka o fenoméne vojny a určený je najmä deťom.

Manželia Romana a Andrij si za svoju detskú knihu nedávno v Bologni prebrali jedno z najprestížnejších ilustrátorských ocenení Ragazzi Award.

Olga Černá rozpráva svoj nový príbeh formou listov, ktoré si Klárka s dedkom píšu. So sympatickou ľahkosťou a nadhľadom opisuje autorka – v tomto „prvom epištolárnom románe pre deti“ – rozmanitosť ľudských pováh, príbehy i úskalia dnešného mestského života a všemožné peripetie, ktoré Klárka prežíva.

Knižka je napísaná úsporne, s citom pre detského čitateľa a jemným zmyslom pre humor, ktorý pobaví i rodičov. Pre deti od deviatich rokov.

Charles Lindbergh mal len dvadsaťpäť rokov, keď vzlietol so svojím jednomotorovým strojom Spirit of St. Louis z Rooseveltovho letiska na Long Islande 20. mája 1927 a o necelých 34 hodín pristál v Paríži. Bol to prvý nonstop prelet. Jeho príbeh inšpiroval nemeckého ilustrátora Torbena Kuhlmanna. Do roly odvážneho letca však obsadil myšiaka. Myšiak študuje, kreslí, plánuje, stavia, skúša, prekonáva všemožné prekážky, ale najmä nevzdáva sa.

Skvelá kniha pre malých konštruktérov aj dospelých nadšencov letectva.

Brak, 2015, preklad: Patrik Oriešek

Baobab, 2015

Dynastie 2014, preklad: Radek Malý, Ilustrácie: Torben Kuhlmann

9

Zo života hávede Nestáva sa často, aby detské knihy vychádzali v československej jazykovej mutácii a aby boli zamorené hmyzom a na prvý pohľad nepríjemnými živočíchmi. Je však pravdou, že vkus a záujmy detí sa od vkusu a záujmov rodičov značne líšia a tak české vydavateľstvo Baobab spolu so slovenským vydavateľstvom Artforum vydali knihu Jiřího Dvořáka Hávedník. Knihu ilustrovala skvelá slovenská ilustrátorka Daniela Olejníková.

a on urobil skicu designu. Ja som vybrala písmo.

On nalial celý text, všetky písmenká a takto mi to poslal a ja som si tam potom slová a celé odseky presúvala podľa mojich predstáv, ktoré som mala už pri čítaní textu. A až keď je to celé takto upratané, začnem robiť obrázky.

A aké boli tie tvoje predstavy o ilustráciách, keď si ten text čítala?

Vedela som, že sa chcem vrátiť k linoritu, že si potrebujem odpočinúť od digitálnej práce. Linoryt sa mi hodil k všetkej tej hávedi ako taká tá špinavšia technika. Dôležitý bol aj výber farieb, nad tým som tiež premýšľala a rozprávala sa s Palom Bálikom, ako to urobiť také hávedné. Teraz sa ma veľa ľudí pýta, prečo je to také farebné. My sme zámerne vybrali také disonantné farby, žiarivé, šialené, radioaktívne v spojitosti s jemnou hnedou zemitou farbou, ktorá je vlastne príjemná. A pre nás bola pri rozhodoví ako to budeme tlačiť podstatná práve tá hávednosť.

V tej knihe sú ozaj odpudivé tvory. Okrem všemožných chrobákov je tam aj chrípka alebo kvasinky. To sa dá ako nakresliť? Vedela si, ako vyzerá chrípka alebo kvasinka?

Hlavným zdrojom bol, samozrejme, internet. Už keď som text prvýkrát čítala, hľadala som obrázky.

Mám v počítači všemožné foldre plné obrázkov, mikroskopických záberov rôznej hávede, baktérií alebo rôznych systémov, ako ten tvor žije, jeho životné cykly. A z tejto databázy som vyťahovala detaily, ktoré som používala do ilustrácií. Bolo tam veľa hrabania sa v hávedi.

Na viacerých, no najviac asi na tej, ktorá je v knihe posledná. Je tam domov dôchodcov a k tomu otázka autora, koľ ko sa rôzne typy hávede dožívajú. Je tam nakreslená veľ ká scéna, kde si všemožná háveď hovie v starobinci. Ale takýchto srandičiek tam bolo veľmi veľa, ťažko sa vyťahuje nejaký konkrétny príbeh. Pobavili aj spomínané kvasinky. Výjav, ako sa napchávajú sladkým a ako im je sveta žiť, sa mi veľmi dobre robil. Alebo aj lykožrút a podenka. Ja som si myslela, že o tom viem strašne veľa, lebo ma to odmalička zaujímalo, ale tieto príbehy mi ukázali, že je tam ešte čo dopĺňať a objavovať.

Kniha vyšla najskôr v češtine a ty si mala na festivale Tabook v Tábore s Hávedníkom dielničku, kde si deti mohli spraviť vlastnú háveď. Máš nejaké detské ohlasy na tú knihu?

Zatiaľ viem o jednom čitateľovi, ktorý je veľmi spokojný. S jeho otcom sme si mysleli, že to nezafunguje, že je už len na Supermanov, ale nakoniec si to čítal a jeho otec mu to kradol, aby si to mohol čítať aj on. Myslím, že to bude kniha, ktorú si budú čítať aj deti, aj dospelí. Tak som zvedavá.

Jakub Kratochvíl

Jiří Dvořák Daniela Olejníková

Hávedník Všade okolo nás je veľa živočíchov, ktoré väčšinou nevnímame alebo ich nevidíme či ich vidieť Artforum 2015 radšej ani nechceme.

Delíme sa s nimi o záhradu, byt, posteľ alebo aj o vlastnú kožu. Stojí za to dozvedieť sa, ako žijú, kto sú a aký je ich príbeh a nepozerať na nich len ako na akúsi háveď. Umožní vám to Hávedník Jiřího Dvořáka, ktorý je aj príbehom, aj encyklopédiou, pre deti, aj pre rodičov, aj pre učiteľov prírodopisu. Popri príbehoch o napínavom živote hávede doplnil knihu aj o otázky (vedecké i filozofické), ktoré vám budú vŕtať v hlave aj o krátke básne, ktoré do slovenčiny prebásnil Erik Ondrejička.

Porozprávaj mi o tom, ako si ilustrovala Hávedník.

Predpokladám, že si najprv dostala ten vtipný text o hávedi od pána Dvořáka. Čo si s ním robila?

Dostala som ho oveľa skôr, ako som musela na ilustráciách pracovať, a tak som si ho veľa čítala.

Najprv totiž na knihe musí pracovať dizajnér. Tak som mohla nasávať text a vyberať si príbehy a časti príbehov, ktoré som považovala za dôležité a pre mňa najzaujímavejšie. Potom som sa veľa rozprávala práve s grafickým dizajnérom Palom Bálikom a bavili sme sa o tom, ako budú tie ilustrácie vyzerať.

Pripravila som prvú skicu - ako si to predstavujem

Obľúbila si si nejakú háveď?

Fíha, určite poviem niečo, čo potom budem chcieť zmeniť, ale asi je to Smrtihlav. Keď som prvýkrát čítala ten text a Baobabáci ma poprosili, aby som im poslala nejaké hrubé skice, tak Smrtihlav bol prvý, po kom som skočila. Najľahšie sa mi robil. Ale počas procesu som si určite obľúbila aj iné tvory a možno by nebolo ľahké pochopiť, prečo práve tie, ale ich príbehy môj výber ovplyvnili.

Janko Blažovský

Gabriela Futová

Evička Makýšová

medziknihami.sk

spisovateľka

školáčka, 9 r.

Táto kniha je určená pre deti, ale skutočný pôžitok v nej nájdu aj dospelí. Venuje sa náročným témam, ale poeticky a ukazuje, že deti sa náročným témam nevyhýbajú. Práve naopak, premýšľajú o nich. V knihe sa nachádza aj jedna z najzvláštnejších predstáv o vzťahu Boha a človeka. V tejto predstave sú ľudia snom Boha, pretože Boh spí a sníva svoj sen o svete. Je to myšlienka, ktorá dokáže hlboko zasiahnuť a hlavná postava, chlapec Kristoffer, sa jej bojí, pretože nevie, čo sa stane, ak sa Boh zobudí. Kniha je navyše prekrásne graficky upravená.

Skvelá kniha pre deti, lebo im ukazuje, čo všetko starostlivosť o živého psíka obsahuje, ale je vhodná aj pre rodičov, ktorí chcú svoje deti od nápadu mať psa odhovoriť, lebo je jasné, že skôr či neskôr by sa starali oni. A okrem toho knižka poukazuje na to, že živý tvor nie je vec a podľa toho sa k nemu treba správať. Knižka ma očarila.

Páči sa mi kniha Matilda od Roalda Dahla. Je veľmi zaujímavá a predovšetkým napínavá. Je super, ako Matilda objaví svoje schopnosti a je to zároveň aj smutné, ako ju rodičia nemajú radi, ale ona má na nich úžasné triky a vracia im to. Páči sa mi na Matilde, že číta veľa kníh ako aj ja. Naozaj je to dobrá knižka a odporučila by som ju skôr dievčatám.

Texty pána Dvořáka sú veľmi vtipné. Ilustrácie však tiež. Na ktorej ilustrácii si sa najviac zabavila?

Jan Fosse Kant

Modrý Peter, 2015 Preklad: Anna Fosse Ilustrácie: Jakub Milčák

Kant je krásny filozofický príbeh pre deti, ktorý sa zaoberá vesmírom a strachom z nepoznaného. Jon Fosse je kritikmi vyzdvihovaný a literárnymi cenami ovenčený autor, popredný súčasný svetový dramatik, navrhovaný aj na udelenie Nobelovej ceny za literatúru a aktuálny držiteľ Ceny Severskej rady za literatúru 2015, literárny konzultant prekladu Biblie do nórčiny, luterán, ktorý konvertoval na katolicizmus a dnes žije so svojou slovenskou manželkou neďaleko Bratislavy.

Albatros, 2014 Ilustrácie: Ľudmila Letkovská

Zuzana Štebalská Mami, kúp mi psa!

Roald Dahl Matilda

Zuzana Štelbaská pre malých čitateľov pripravila pútavé rozprávanie o vytrvalom Ondríkovi na jeho ceste k naplneniu toho najväčšieho sna – mať psa.

Chlapec sa na prázdninách u starého otca stretáva s rôznymi situáciami, ktoré ho nútia zamyslieť sa nad vlastnou zodpovednosťou či nad ľahostajnosťou mnohých, malých aj veľkých, ktorí veľakrát zabúdajú na skutočnosť, že i pes je živý tvor, ktorého treba ľúbiť a rešpektovať.

Príbeh malého, výnimočne nadaného dievčatka, ktoré v sebe objaví schopnosť pohybovať predmetmi na diaľku Vás pravdepodobne prinúti - ako sa to stalo miliónom detí, ale i dospelých na celom svete - nepustiť knihu z rúk prv než ju dočítate. Vďaka deju plnému napätia, originálnych nápadov a svojrázneho, niekedy až čierneho humoru sa kniha stala ihneď po prvom vydaní v roku 1988 bestsellerom.

Brak, 2015 Preklad: Patrik Oriešek

10

Monika Kompaníková a Michal Plzák čítajú Šiklovú Jiřina Šiklová čelila stíhaní s horní sazbou až deset let, doma zanechala mladou dceru, která měla těsně před svatbou, syna, který měl před maturitou, starou maminku a ocitla se ve vězení v čase veliké vnitřní krize, vnitřní nejistoty a vnější nesvobody, kterou překonává tím, že - jak bylo jejím zvykem i na svobodě - se vlastně na dálku stará o ty své nejbližší. Píše synovi, píše mamince a píše dceři a snaží se je potěšit v tom smyslu, aby oni neměli obavy, že je jí tam dobře, vlastně až na to jídlo, které moc dobré není, ale že to všechno moc dobře překonává a naopak jim říká, jak oni mají ty životy víst ještě víc na hlubinu. Jiřina Šiklová nás vede k tomu, že smysl nášho života spočívá v tom, že ho sdílíme s ostatními, že dáváme ze sebe kus tím druhým. A to se dá i z toho vězení.

Keby príbeh Jiřiny Šiklovej a dôvod, prečo strávila takmer rok v Ruzyni, boli len fikciou, bola by to skvelo napísaná, filozofickými radami a sociologickými pozorovaniami podfarbená vtipná kniha. Sedemdesiate a osemdesiate roky v bývalom Československu však, žiaľ, fikciou neboli, a tak zostáva korešpondencia väznenej disidentky Šiklovej dôležitým svedectvom o dobe, ktorej pravú podstatu pomaly zastiera nebezpečný spomienkový optimizmus a smútok za lacnými rožkami.

Monika Kompaníková, spisovateľka

Michal Padre Plzák, vydavateľ

Jiřina Šiklová Omlouvám se za svou nepřítomnost.

Dopisy z Ruzyně 1981 – 1982 Kalich, 2015

V listoch písaných po svojom zatknutí za rozvracanie republiky v máji 1981 sa Jiřina Šiklová obracia predovšetkým k svojim deťom a mame či dlhoročnému priateľovi Milanovi Machovcovi a sprostredkovane tiež k svojim blízkym. Činorodosť, humor a záujem o druhých, ktoré sú jej vlastné, sa vo väzení stávajú nielen spôsobom, ako prežiť, ale ako čo najlepšie využiť tento „ukradnutý“ čas. Dcére na diaľku pomáha s prípravou svadby, so synom preberá výber povolania, kolegom z gerontológie posiela inštrukcie k rozpracovanému výskumu, pre priateľov z disentu spisuje rady pre prípad, že by ich postretol rovnaký osud.

Tomáš Weiss obchodník s knihami

V hlavní roli knihy je sbírání léčivých rostlin. A žena, která se v tom, na rozdíl od světa lidí a mezilidských vztahů, vyzná. Sevřeně a suverénně napsáno. S určitou halucinační atmosférou tísnivého světa člověka, který se druhým vyhýbá, vyhledává samotu a trápen psychicky i fyzicky se sune životem jen podle rytmu čtvera ročních dob. A podle toho, kdy mají otevřeno ve výkupu usušených bylin.

Anna Bolavá Do tmy

Odeon, 2015

Príbeh osamelej, chorej ženy, ktorá väčšinu života zasvätila zberu, sušeniu a odovzdávaniu liečivých rastlín, má od začiatku nádych apokalypsy.

Dej sa posúva dopredu pomocou detailne prepracovaného „plánu zberu“.

Konštantou je utorok, keď hrdinka nedočkavo navštevuje výkupňu. I napriek pomalému, zdanlivo nevzrušenému tempu prebubláva pod hladinou čudný nepokoj. Rafinovaný štýl nás kapitolu po kapitole vťahuje hlbšie: hlbšie do starej pôdy, hlbšie do prekliatia zberu bylín.

Denis Horváth

František Malík

kníhkupectvo a antikvariát Pod vŕškom Nitra

OZ literarnyklub.sk, organizátor festivalu BRaK

Najnovšia poviedková zbierka Juliana Barnesa je výnimočným pohľadom na banalitu umierania a s ním spojenej staroby. Výnimočným, lebo svoju tému nepodfarbuje krikľavými tónmi, ukričanosťou hlásnych trúb či prehnanou ornamentálnosťou barokovej architektúry. Jeho texty je azda možné prirovnať k hudbe, ktorá pomaly utícha. Siahnuť po nich sa určite oplatí, aj keď neašpiruje na náuku o láske a umieraní. Miesto toho svojmu čitateľovi ponúka čestné miesto pri Stolku s citróny a nad ich trpkosťou núti prinajmenšom premýšľať.

Na prvé čítanie by sa bolo zdalo, že je to vlastne literárny „hatespeech" s bravúrnou štylistikou a textovou kadenciou ako z guľometu. O to nevyhnutnejšia a prirodzenejšia je láska, ktorá sa znenazdajky vynorí z tejto ufrfľanej smršte. Thomas Bernhard nás touto knihou núti prehodnocovať a spytovať naše „modly" - a to sa mi vidí v tejto dobe tak nesmierne dôležité.

PS: A ak nepoznáte obraz Muž s bielou bradou, tak vedzte, že pri čítaní tejto geniálnej útlej knižky sa nebudete chcieť pozerať na žiadny iný.

Bernhard Thomas Starí majstri

Julian Barnes Stolek s citróny

Julian Barnes Stolek s citróny Albatros plus 2015 Preklad: Viktor Janiš

Oceňovaný britský prozaik Julian Barnes nám v zbierke poviedok predkladá jedenásť príbehov o starnutí, ale tiež o dávnej nádeji, túžbach a vášňach, ktoré boli pre život jednotlivých postáv určujúce.

Každý z hrdinov čelí neodvratnému koncu inak, niektorí s horkosťou, iní zmierene a ďalší so zúrivým odporom. Všetky poviedky spája vynaliezavý štýl, jemný zmysel pre humor a hlboká vnímavosť pre zraniteľnosť a krehkosť medziľudských vzťahov.

Majú akési až starosvetské kúzlo.

Kalligram 2015 Preklad: Juraj Dvorský

Reger, ktorý vyštudoval v Lipsku a vo Viedni hudbu, píše do Timesov kritické články. Už vyše tridsať rokov preto chodí každý druhý deň do Umeleckohistorického múzea vo Viedni. Tu, v Bordoneho sále, presedí niekoľko hodín, ustavične sa pozerá na Tintorettov obraz Muž s bielou bradou a rozjíma o umení a živote. Má na to vhodné podmienky: ideálnu teplotu v Bordoneho sále a Irrsiglera, zriadenca múzea, ktorý splní každé jeho želanie. Ako sa však Reger dokáže vyrovnať so stratou svojej manželky? Dokáže ju nahradiť umenie? Zachránia Regera obrazy starých majstrov?

11

Martin M. Šimečka a Bútorovci čítajú Borbélya Najsilnejším zážitkom tohto roka bol pre mňa román Szilárda Borbélya Vydedenci.

Myslel som si, že už viem o živote v komunizme všetko, ale tento strhujúci príbeh rodiny žijúcej v krutej biede na maďarskom vidieku ma vyviedol z omylu. Román je preto taký skvelý, lebo v skutočnosti sa v ňom komunizmus takmer vôbec nespomína – je to príbeh o tom, ako sa rozmnožuje zlo. Ľudia sú zlí, pretože sú k tomu vychovávaní z pokolenia na pokolenie. Výnimiek je málo, jednou z nich je malý chlapec, ktorý celý príbeh rozpráva. Treba dodať, že zážitok by nebol zďaleka taký silný, keby nebolo úžasného prekladu Magdy Takáčovej.

Martin M. Šimečka, spisovateľ

V čase, keď sa na Slovensku i v Maďarsku vedú debaty o tom, či máme vidieť v utečencoch iba teroristov, konkurentov na domácom trhu práce, vyjedačov z našich tanierov či agentov cudzích kultúr nezlučiteľných s tou našou, nám maďarský básnik, prekladateľ a literárny vedec Szilárd Borbély ponúka oči malého chlapca, aby sme skrz ne nahliadli do sveta jeho detstva, kde sa inakosť takisto vonkoncom nenosila. Jeho jediný román Vydedenci. Mesiáš už odišiel? je silnou umeleckou výpoveďou aj o našom svete.

Nenadarmo sa v knihe hovorí väčšinou v prítomnom čase: je to nielen preto, lebo detstvo v autorovi stále žije, ale aj preto, lebo realita tých čias, druhej polovice 60. rokov a začiatku 70. rokov v zastrčenej dedine na severovýchode Maďarska, v trojuholníku Maďarsko – Rumunsko – Ukrajina je podľa Borbélya do značnej miery aj maďarskou súčasnosťou – a v mnohých ohľadoch aj súčasnosťou našou, slovenskou.

Zora Bútorová, sociologička a Martin Bútora, sociológ

Szilárd Borbély Vydedenci. Mesiáš už odišiel?

Kalligram, 2015 Preklad: Magda Takáčová

Autor svoj román označil za životopisnú fikciu. Rozprávačom je malý chlapec, ktorý sa narodil a žije v ponižujúcich existenčných podmienkach niekde na maďarskom vidieku. Zo svojej perspektívy úprimne rozpráva o svete dospelých, ktorý mu neponúka inú možnosť, iba bezpodmienečnú integráciu alebo útek z domova. Román sa stal literárnym bestsellerom v Maďarsku a Nemecku a okamžite sa tak zaradil ku knihám, ktoré sa už nikdy nebudú dať obísť, keď bude reč o Maďarsku, či už z politického, alebo literárneho hľadiska. „Píšem o chudobe, lebo vidím pokračujúcu dezintegráciu v zaobchádzaní s chudobnými ľuďmi... To mi zožiera srdce." Szilárd Borbély

Pavol Lyrik Remiáš

Andrej Demeter Adamčák

Alan Hyža

hudobník

e.t.c. store

fotograf

Dostal som chuť viac spoznať obdobie hlbšieho stredoveku, keď bolo kresťanstvo čerstvo rozšírené aj do zadnejších kútov Európy, keď otcovia alebo praotcovia súčasníkov boli ešte, povedzme, pohania, animisti alebo lúpeživí Vikingovia. Zaujímalo ma, ako ten temný stredovek pred križiackymi vojnami vyzeral. Aké boli hranice ľudských ilúzií, krutosti, ale aj priateľstva a lásky a všetky tie detaily okolo chutí, vôní, smradov a reči. Pomoc prišla v žilinskom Artfore, kde mi chalani odporučili epickú prvotinu Roberta Lyndona Cesta sněžných ptáků. A tam som sa to dozvedel a ešte som k tomu dostal aj napínavý príbeh. Paráda.

Druhá svetová vojna je na spadnutie: z Prahy pred Hitlerom uteká Josef Kavalier. Utečie do New Yorku, ale vojna ho dostihne. Kniha nielen o utrpení, ale aj o komixoch. Veľ ký americký román!

Z beletrie som prednedávnom dal Storočného starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol od Jonasa Jonassona.

Viem, že je to teraz vychytené a asi nie som vôbec originálny. Ale! Videl som najprv film (čo nebýva zvykom) a veľmi sa mi páčil. Tak som hneď siahol po knihe. Tiež ma vôbec nesklamala. Žasol som nad predstavivosťou autora a jeho schopnosťou zo série náhod a nepredvídateľných udalostí vykonštruovať neuveriteľný dej, spojiť nespojiteľné. Občas trochu presolené, ale vtipné a tým, že som videl film, vedel som jednotlivým postavám priradiť aj tváre. Odporúčam ako naozaj vtipné a pútavé čítanie.

Lyndon Robert Cesta sněžných ptáků Slovart, 2014

Knižní klub, 2012 Preklad: Marie Válková

Veľkolepý, moderne napísaný román sa odohráva v 11. storočí a sprevádza čitateľa takmer celým vtedajším svetom. Francúzsky žoldnier prijme od anglického šľachtica ponuku, aby sa vydal do Konštantínopolu zachrániť jeho syna. Mladý rytier bude prepustený výmenou za šesť mimoriadne dravých vtákov, bielych sokolov. Zo všetkého najskôr Vallon mieri so svojimi spoločníkmi do Nórska, potom putuje cez Grónsko a Rusko k svojmu cieľu.

Michael Chabon Úžasná dobrodružství Kavaliera a Claya

Odeon, 2010 Preklad: David a Markéta Záleskí

V anglosaskej literárnej tradícii nie je veľa kníh, ktoré by tematicky súviseli s Československom. Chabonov príbeh sa začína odvíjať v New Yorku na jeseň 1939, hlavné úlohy v ňom hrajú Samuel Klayman (neskôr sa premenuje na Claya), židovský chlapec z Brooklynu, a Josef Kavalier, ktorý utiekol z Prahy pred Hitlerom. Jeden má rád komiksy a brakovú literatúru, druhý zbožňuje Harryho Houdiniho.

Za túto knihu získal autor v roku 2001 Pulitzerovu cenu.

Jonas Jonasson Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Ikar, 2013 Preklad: Jana Melichárková

Kniha, ktorá sa okamžite po vydaní stala bestsellerom a bola preložená do 40 jazykov, rozpráva príbeh o jednom veselom úteku a zároveň o šialenom živote svojhlavého muža, ktorý sa síce nikdy nezaujímal o politiku, ale napriek tomu bol vždy nejako zapletený do veľkých historických udalostí 20. storočia.

12

V piatok 13. novembra v Rejkjavíku náhle zomrel Juraj Kušnierik, jeden zo zakladateľov kníhkupectva Artforum a týždenníka .týždeň, človek, ktorý stál za mnohými skvelými kultúrnymi aktivitami a projektmi. Stretnúť ste ho mohli v Rádiu_FM, na Pohode, v relácii Pod lampou, na udeľovaní ocenení Biela vrana, na koncertoch k 17. novembru, moderoval krsty kníh, debaty, festivaly, vernisáže, vlastne sme ho stretávali všade, kde sa dialo niečo zmysluplné a pekné. Založil magazín Inforum, z ktorého neskôr vznikla stránka medziknihami.sk aj tieto noviny. Bol to však predovšetkým dobrý a neuveriteľne prajný človek. Spomeňte si na Juraja Kušnierika spolu s kníhkupcami či autormi, ktorí ho poznali.

Broňa Schragge, výtvarníčka S Jurajom som sa zoznámila, keď som mala 19 rokov v relácii Pod lampou. Presne pred desiatimi rokmi.

Odvtedy som si skromne a položartom hovorievala, že „Kušňo ma objavil". V skutočnosti som si v ňom ja našla veľ kého ochrancu a blízkeho človeka. Mal úprimne rád veľa ľudí (popravde, ťažko sa hľadá človek, ktorého by rád nemal), kamarátstvo však nikdy nie je samozrejmosťou. Preto som vďačná za to, že som sa mohla aspoň na chvíľu v tomto časopriestore jeho kamarátkou stať. Ozajstné priateľstvá sú vzácne a smrťou sa nekončia...ale s neprítomnosťou človeka, ktorého máme radi, sa aj tak zmieriť nedá.

Pero le Kvet, kníhkupectvo AF Trnava S Jurajom Kušnierikom som sa zoznámil na Žilinskom literárnom festivale v roku 2009. Juraj vtedy moderoval Kníhkupeckú noc pred kníhkupectvom Artforum.

Strávili sme v spoločnej debate asi 30 minút. To mi celkom stačilo na to, aby som si ho obľúbil a tešil sa na ďalšie stretnutia. Odvtedy sme sa pri rôznych príležitostiach stretli viackrát. Vždy to boli veľmi príjemné stretnutia, pri ktorých sme si aj výnimočne pofajčili.

Keď som Juraja poprosil, aby mi na obálku knihy Minule, keď som výnimočne fajčil 2, ktorú som napísal spolu s Remi Kloosom, napísal kratučký text, Juraj mi poslal text, ktorý sa na tú obálku ledva zmestil.

Nazval ho O (výnimočnom) fajčení. A okrem iného v ňom napísal aj toto: „Som rád, že máme ďalšiu knižku Perových a Remiho príbehov a úvah z cigaretového dymu. A ešte ma teší aj to, že konečne prišli na chuť „sociálnemu fajčeniu“, medzi ktorého vyznávačov sám patrím: spočíva v tom, že nefajčíte osamote, ale – tak ako my v redakcii, tak ako Pero a Remi v niekoľ kých poviedkach – spolu a pritom sa rozprávate. Nech žije (výnimočné, sociálne) fajčenie!“ Juraj bol výnimočný človek, ktorý v mojom srdci zanechal nezmazateľnú stopu. Je mi nesmierne ľúto, že odišiel tak skoro.

Monika Perecárová, Artforum Banská Bystrica Milý Juraj, naše osobné stretnutia boli len také sekundové. (Teba však nebolo treba stretávať, aby človek o Tebe niečo vedel.) V živej pamäti mi zostalo toto: Kedysi sa niekde vo virtuálnych priestoroch rozprúdila debata, v ktorej si debatujúci uťahovali z jednej kapely. A Ty si sa ich zastal. Nebál si sa. Boli to Tvoji kamaráti, ľudia, ktorých si mal rád. Slobodne si si šiel svojimi princípmi, nestratiac pritom tvár ani autoritu.

Hovorí sa, že čo je silnou stránkou človeka, to je zároveň aj jeho slabinou. Môže byť láskavosť slabinou? Po tej Tvojej (na tomto svete) zostáva veľ ké prázdno. Po Tebe tu zostáva veľ ké prázdno.

Jano Ničík, Luboš Mišík, Pavel Stiller, kníhkupectvo Artforum Žilina Juraj k nám do Žiliny chodieval ako pravidelný hosť Žilinského literárneho festivalu. Miloval knihy a vedel o nich aj vášnivo debatovať. Rozhovory viedol s istotou človeka, ktorý sa do hĺbok problémov ponára poctivým čítaním stoviek kníh. Videli sme ho iba raz neistého. Bol u nás na festivale v Žiline a zároveň musel spraviť telefonický rozhovor s nejakou me-

Janka a Palo Bálik, dizajnéri Juraj bol jeden z mála ľudí, ktorý knihy miloval nielen pre ich obsah, ale vedel oceniť aj ich vzhľad. Istým spôsobom nám v našej práci dodával sebadôveru, že tam vonku je predsa len niekto, kto si všimne veci, ktoré idú za rámec knihy ako média. Niekto, kto z toho čo robíme, bude mať úprimnú radosť. Teraz tu už nie je, avšak tá jeho radosť nám bude dobíjať baterky už navždy. Sme mu za ňu nesmierne vďační.

foto: Boris Németh / .týždeň

Juraj Kušnierik

dzinárodnou hudobnou hviezdou sediacou v tuším v Amsterdame. Nervózny čakal u kancelárii žilinského kníhkupectva na náročne získaný čas, ktorý dostal od pophviezdy, netušiac či bude rozhovor príjemný.

Po polhodine vyšiel z kanclíka a hovorí: "Taká veľ ká hviezda a taký milý človek" Ako keby hovoril o sebe.

Monika Mikyšková, výtvarníčka Juraj uvádzal do života moju knihu Lásky. Ozvala som sa mu na poslednú chvíľu, či by moderoval a krstil v ten večer pred dvoma rokmi. Juraj bol vždy veľmi dôsledný a aj keď súhlasil v podstate zo dňa na deň, vypýtal si jeden výtlačok a cez noc ho celý prečítal.

Doteraz si pamätám ako mi kládol otázky a ja som si uvedomila, že ju čítal celú aj keď nemusel. Veľmi ma to dojalo. On bol proste taký.

Marek Šulík, dokumentarista, vydavateľ Tento rok zomreli traja ľudia, ktorých som vždy veľmi rád videl, stretol, čítal, a ktorých povahy mali čosi spoločné. Kornela Földváriho, Petra Lipovského a Juraja Kušnierika spájala nielen radosť z čítania a poznania, ale predovšetkým radosť zo života a z toho, čo nám prináša. Boli to prajní, optimistickí ľudia. Veľmi mi chýbajú. Okrem toho Juraj Kušnierik ako novinár, ale mne sa zdalo, že skôr ako obyčajný človek, vždy podporoval aktivity dokumentaristov, keď sa hlásili o vlastný životný priestor v televízii, na fonde, alebo aj na škole. Nezištne, pre dobrú vec: aby mohli vznikať dobré filmy, tie aby sa mohli dostať k divákom. Vedel klásť otázky ako zvedavé dieťa, číre, priamočiare, bez bočných úmyslov. A to vieme, že deti sa vedia dobre pýtať!

Henrieta Moravčíková, teoretička architektúry Nestáva sa, že by verejnosť, aj keď vzdelaná a rozhľadená, vítala knihy o architektúre so záujmom či nadšením. Dokonca sa nestáva, že by ich vôbec vítala. O to prekvapujúcejšie bolo vidieť, ako na našu architektonickú spisbu reagoval Juraj. Áno, bolo to presne tak, ako dúfa každý autor, s nadšením. Jeho nadšenie sa mohlo sebakritickému skeptikovi spočiatku javiť ako podozrivé. Veď čo už môže byť pre nezainteresovaného také zaujímavé na dejinách či teórii architektúry?

Lenže Juraj každého vzápätí odzbrojil obrovskou vnímavosťou, jedinečným postrehom a schopnosťou opýtať sa na veci, ktoré ste už ponorení vo vlastnej problematike ani sami nedokázali vidieť. Diskuto-

vať s ním o našich knihách, ktoré nikdy nezabudol reflektovať v časopise .týždeň, rozhlasovom vysielaní, či dokonca na verejných diskusiách v rámci rozličných podujatí, Pohodu nevynímajúc, bolo sviatkom a čistým intelektuálnym potešením. Nikdy pritom neostalo len pri architektúre. Juraj dokázal premostiť na širšie spoločenské problémy, ale aj na individuálne osudy tvorcov. Zdá sa, že tí ho osobitne zaujímali, nadchýnali. Bol to práve on, ktorý ma pred pár rokmi podnietil napísať do týždňa veľ kú stať o architektovi Friedrichovi Weinwurmovi. Keď ten článok vyšiel, môj dlhoročný kolega Matúš Dulla skonštatoval, že som konečne načrtla koncepciu monografie. A bolo to ozaj tak. Práve na pôdoryse tejto state sa zrodil finálny text knihy. Knihy, ktorú Juraj opäť s nadšením privítal. Keď krátko po vydaní trónila vo výklade Artfora na akomsi improvizovanom oltári, tento vývojový oblúk sa takmer dokonale uzavrel. Škoda, že sme si odvtedy s Jurajom nestihli sadnúť a o tej knihe v pokoji pokecať. Veľmi mi to chýba!

Daniela Olejníková, ilustrátorka Ďuro, nenahraditeľný žiarič dobra a nadšenia. Pred dvoma rokmi nám ochotne pomáhal uviesť do sveta knižku Liek pre Vĺčika. Krstilo sa - celkom príznačne čajom proti chmáram a trudnej nálade. Jeho narodeninové želanie veľa radosti mi ostane navždy spojené s ním celým, aký bol.

Lina Krišková, Artforum Bratislava Jedno leto pred pár rokmi sa mi vydávala najlepšia kamarátka. Skrsol mi v hlave nápad urobiť pre mladomanželov video s prianiami od ľudí im známych i neznámych. Vzápätí som sa ocitla v Next Apache.

Juraj tam sedel za stolom, sám, na teraske, s pohárom ružového vína a niečo si čítal. Poznali sme sa z Artfora: on bol ten, čo ma vždy istotne zachránil, keď som potrebovala zohnať nebojácneho, charizmatického, veselého a pozitívneho moderátora do akejkoľvek diskusie. Vždy ochotný a s úsmevom, vždy plný nápadov, odhodlania, nebojácna. A v toto popoludnie úplne rovnako: oslovila som ho, či by nezaprial mladomanželom. Nikdy pred tým ich nevidel. Juraj nezaváhal ani na okamih: „Jasné, ako sa volajú?" … A už som natáčala: „Macka a Peťo...tak ja som vás nikdy v živote nevidel, ani neviem kto ste, vlastne vôbec si vás neviem ani predstaviť, ale to mi vôbec nebráni v tom, aby som vám nezaprial strašne veľa lásky, veľa radosti, veľa pokoja, veľa dobrých vecí na celý život, ktorý vás teraz čaká - spoločný život - tak dovoľte mi, aby som si pripil na vaše zdravie. Nech žijete!"

A toto je pre mňa Juraj. Milujúci život a milujúci ľudí a kontakt s ľuďmi. Jeden z mála ľudí, čo poznám, ktorý má to úprimné, nezlomné, hlboko zakorenené základné presvedčenie, že ľudia sú dobrí. Otvorený životu, otvorený láske a dobru. Inšpirujúci.

Madla a Igor Rjabininovci, kníhkupectvo a antikvariát Pod vŕškom Nitra Je nám strašne smutno. Juraj nám nikdy neodíde zo sŕdc, ani zo života, na to je tam príliš hlboko vpísaný.

Asi keby sme pred 25 rokmi neotvorili kníhkupectvo - aj keď vtedy sme si mysleli skôr, že robíme kultúru - tak by sa naše životy neprepojili. Keďže sa prepojili, tak nám bude veľmi chýbať. Ale aj o tom to je, že strata bolí. V niečom nás však už naďalej bude sprevádzať životom. Priali by sme si, aby jeho život ovplyvnil náš, schopnosťou prežívať radosť, umenie, jedlo, víno, chvíle s priateľmi, aby sme mali odvahu stáť si za svojím názorom, zastať sa slabších, aby sme boli schopní rozoznať, čo je dôležité a mali silu odísť z toho, čo dôležité nie je, aj keď to vyzerá vábivo. Aby sme vždy vnímali Toho, kto nás presahuje a nebáli sa. Aby sme stáli pevne otočení tam, kam neveje náš plášť, keď fúka vietor, ale kde sa ukazuje pravda. Aby sme boli dosť tolerantní k druhým a dosť úprimní k sebe, aby sme boli schopní povzbudiť k dobrému, vidieť dobré v tom, čo je naokolo a myslieť dobre aj v ťažkých časoch.

Ak by sme niečo z tohto dokázali, tak by sme sa hádam raz mohli s Jurajkom stretnúť v nebeskej knižnici, lebo predpokladáme, že tam hore sa už knihy nepredávajú.

13

Miro Navrátil

Kníhkupci

Juraj Malíček

Alter Ego, Kežmarok

Artforum Košice

teoretik popkultúry

Vysoké Tatry sú ešte stále obľúbeným cieľom českých horolezcov a turistov. Keďže máme s Čechmi vyše 70-ročnú spoločnú históriu, mnohým z nich sa stali Tatry druhým domovom a pracovali v nich ako architekti, lekári, hotelieri, vedeckí pracovníci, výtvarníci i športovci a spoluvytvárali materiálne a kultúrne hodnoty v tatranskom regióne. Kniha je krátkou spomienkou na významné osobnosti českej komunity v našich veľ horách.

Páči sa mi to? Kto je autor? A na aukcii aj: Koľ ko to stojí? Koľ ko to bude stáť o päť, desať rokov? Čo si o mne pomyslia, keď si to zavesím na stenu? Peter Hook strávil tridsaťpäť rokov na trhu s umením, z toho posledných dvadsať v Sotheby´s. Napísal tento čisto subjektívny slovník, ktorý osvetľuje vzťahy medzi výtvarným dielom a peniazmi, ktoré kupec nakoniec za obraz zaplatí. Teraz aj v paperbacku. 400 strán za 9,50.

No nekúpte to.

Dionýz mi bol vždy bližší ako Apolón a vôbec, cez dno pohára sa svet stáva príjemnejším miestom. Temné existenciálne čaro má dokonca i ten dramatický rozmer expresívneho sebatrýznivého pitia spájaný s Ladislavom Klímom, ale vlastne o inom som chcel.

O piesni The Philosopher´s Song, ktorou Monty Python tematizovali vzťah filozofie a pitia natoľ ko presvedčivo a ironicky hravo, že Scrutonovu knihu Piju, tedy jsem pokojne môžeme považovať za akýsi jej literárny pendant. Víno netreba rehabilitovať ani obhajovať, aj tak je ale milé, že sa na to Scruton podujal, respektíve, že napísal veľmi bystrú a veľmi vtipnú knižku o filozofii a víne. A samozrejme nebanálnu, pričom však stále platí, že všetko dôležité o víne je už v Chajjámových Štvorveršiach.

Kolektív autorov Česká stopa v Tatrách

Podtatranské noviny, 2015

Pre mnohých z nich sa naše veľhory stali domovom a celoživotným pôsobiskom. Kolektív autorov zmapoval prácu a život od vedeckých pracovníkov astronomického ústavu cez architektov a staviteľov až po náruživých horolezcov a lyžiarov od počiatkov modernej turistiky v Tatrách približne v 19. storočí až dodnes. Kniha je ilustrovaná fotografiami a maliarskymi reprodukciami známych i menej známych českých maliarov pôsobiacich v Tatrách (Jaroslav Votruba, Jan Hála, Josef Olexa a iní).

Philipa Hook Snídaně od Sothebyho/ Svět výtvarného umení od A po Z

Kniha Zlín, 2015 Preklad: Martina Neradová

Philip Hook nám vo svojej fascinujúcej a veľmi subjektívnej knihe predkladá pohľad na vizuálneho umelca a jeho zázemie, na tému a štýl (od abstrakcie a všednosti až k surrealizmu a vojne), na silu diela zaveseného na stene, na jeho pôvod a na premenlivosť trhu s umením, ktorého fungovanie autor v jednu chvíľu prirovnáva k vyjednávaniam prestupu futbalových hráčov do konkurenčného tímu. Kniha humorná, objavujúca, pikantná, úžasná a absurdná, plná inteligentných postrehov a vnímavá voči výtvarnému umeniu i svetu, ktorý ho obklopuje.

Roger Scruton Piju, tedy jsem.

Filosofův průvodce vínem

Barrister & Principal, Brno 2015 Preklad: Pavla Doležalová.

Kniha nie je bežnou príručkou o tom, ako či aké piť víno, ktorých existujú tisíce. Je sofistikovaným filozofickým sprievodcom myslením o víne, ale i osobným vyznaním. Knihou napísanou s typickým anglickým humorom, vášnivou a zaujatou obhajobou nápoja, bez ktorého by nevznikla civilizácia.

Obracia sa na všetkých mysliacich ľudí a filozoficky obhajuje prastarú myšlienku, pripisovanú už Platónovi, že bohovia nikdy človeku nedali nič lepšie a cennejšie než víno.

Martina Šáteková

Juraj Horváth

Ondřej Tomášek

Ex libris v SNG, Bratislava

výtvarní a vydavateľ, Baobab

Kníhkupectvo Chooze

Keďže je Mesiac fotografie a Bratislava ňou bude na jeseň opäť žiť, tak dávam do pozornosti skvost medzi fotografickými knihami. Cez Field trip slovenského fotografa Martina Kollara vidíme Izrael –krajinu, v ktorej strávil viac ako rok, úplne inou optikou. Obrazy miest, absurdných situácií či ľudí sú vizuálne krásne čisté a pre nás divákov príťažlivé určitým tajomstvom.

Ak nebude stačiť kniha, naživo si budete môcť pozrieť výstavu Field trip / Exkurzia aj v Slovenskej národnej galérii.

Odporúčam kuchárku, ktorú napísal básnik a botanik Jiří Sádlo spolu s Faridom Dahbim. Je to taký výber z arabskej kuchyne, arabské jedlá sú dobré a treba sa radovať, že ku nám smerujú ľudia zo Sýrie a odinakadiaľ a prinášajú samozrejme so sebou nielen jedlá, ale aj celú kultúru, ktorú naozaj potrebujeme. Naša kultúra to, samozrejme nie je žiadna homogénna, z ničoho upletená kultúra, ale je to kultúra, ktorá je pozliepaná z rôznych črepín.

Jestli se nemýlím, končí měsíc fotografie. Proč se nepustit do tématu, který je naší každodenní součástí?

Každý fotíme. Lépe. Hůře. Jen málo lidí má ale takový talent a píli, jako byl František Drtikol - první slavný český fotograf. Pokud vás zajímá zrod fotografie, volba je jasná. Dějiny světla jsou románem, který vám přiblíží třeba i Mnichov a Prahu.

Farid Dahbi, Jiří Sádlo Mlsné čenichání jihovýchodním směrem

Martin Kollar Field Trip

Mack, 2013

Field Trip / Exkurzia vznikal počas pobytu Martina Kollara v Izraeli v rokoch 2009 – 2011. Fotografický cyklus je súčasťou väčšieho celku s názvom This Place. Do tohto veľkého svetového projektu vybrali dvanásť medzinárodne uznávaných fotografov, ktorí mali stráviť minimálne šesť mesiacov v Izraeli a časti Palestíny a priniesť po svojom pobyte subjektívny pohľad na túto krajinu.

Kto by však očakával od Field Tripu klasické obrazy terorizmom postihnutých oblastí či zábery obetí, bude prekvapený. Fotografie Martina Kollara prinášajú úplne iný pohľad na krajinu, ako vidíme na stránkach novín či magazínov.

Jan Němec Dějiny světla

Dauphin 2014

Kniha napísaná brutálnym jazykom okraja veľkomesta sa hrá s chuťami aj češtinou, ale aj s literárnymi štýlmi, ba čo viac, aj s etnickými a kultúrnymi rozdielmi. Kuchárku zameranú na Balkán a Blízky východ napísali dvaja susedia podľa toho, čo si doma sami varia. A vykúzlili podivuhodný svet, kde sa stretáva škorica s kôprom, kapusta je hlúpa, šalát obsahuje fialky, psi plačú pri krájaní cibule a mäso zmije sa pomaly dusí v jogurte. K literárnemu štýlu Orientu patrí aj množstvo odbočiek, prelínania receptov s poéziou a historkami a ich rozbiehanie do kaleidoskopu kulinárnych variácií.

Host 2014

Kto to vlastne bol František Drtikol? Dandy z banského malomesta, svetoznámy fotograf, ktorého živnosť krachovala, majster aktov, čo nikdy nemal šťastie na ženy, mystik a buddhista, ktorý uveril komunizmu, muž mnohých vonkajších rozporov a ich vnútornej syntézy. Jan Němec (1981) napísal rozsiahlu románovú fresku, ktorá pokrýva viac ako pol storočia: ožívajú tu příbramské bane, Mníchov v dobe secesie aj prvorepubliková bohéma, riadkami sa prechádzajú nahé modelky a svetlo zatiaľ nepozorovane splýva s vedomím… Jan Němec získal za túto knihu Cenu Európskej únie za literatúru.

14

Michal Hvorecký a Aňa Ostrihoňová čítajú Petrowskaju Michal Hvorecký spisovateľ

Výrazný počin mladej nemeckej literatúry, príbeh síce hovoriaci o témach, ktoré nemecká literatúra od konca druhej svetovej vojny pravidelne a podrobne rozoberá – vina, holokaust či to, čo sa dialo v okupovaných krajinách na východe Európy, ale Petrowskaja je originálna v tom, že sa pokúsila literárnou formou ponúknuť pohľad z tej druhej strany, z pohľadu obetí.

Vo viacgeneračnom románe skúma osudy svojich predkov, ktorí prišli z Ukrajiny, z Kyjeva a zakladali v Rakúsko-Uhorsku školy pre hluchonemých. Zároveň je to aj putovanie po svojej vlastnej identite, svojich koreňoch, je to hľadanie seba cez cudzí jazyk a nemčina tam hrá veľmi dôležitú úlohu, pretože jazykom páchateľa hovorí potomok obetí. Kniha je mimoriadne autentickým pokusom vyrovnať sa s obrovskou tragédiou vlastnej rodiny a niekoľ kých generácií a zároveň temne poetickým a krásnym príbehom.

Aňa Ostrihoňová vydavateľka, prekladateľka

Román ukrajinsko-nemeckej novinárky a spisovateľ ky Katje Petrowskej s názvom Asi Ester je spleťou rodinných príbehov odohrávajúcich sa na Ukrajine a v Sovietskom zväze počas uplynulého storočia. Asi Ester je jazykovo veľmi zaujímavý román, keďže jeho autorka nemčinu vníma ako cudziu reč, nemotorne vytvára slovné hry, a pôsobí tak uveriteľne (aj v preklade). Román Asi Ester je plný literárnych odkazov, reálnych osôb, ktoré pôsobia ako vymyslené a naopak. Koniec koncov, nie je dôležité, ako sa veci presne odohrali, dôležitejšie je, ako ich prerozprávame.

Katja Petrowskaja Asi Ester Premedia, 2015, Preklad: Zuzana Demjanová

Príbeh opisuje tragický koniec židovskej komunity v Kyjeve, ktorej súčasťou bola aj rozvetvená autorkina rodina, najmä bábuška Ester, ktorá sa nemeckým vojakom prihovorila v jidiš a tí ju ležérne a rutinne zastrelili na ulici. Katja Petrowskaja sleduje stopy ľudí, ktorí mátožia v jej nespoľahlivej pamäti: študenta Judasa Sterna, prastrýka, ktorý spáchal v Moskve roku 1932 atentát na nemeckého vyslanca; Sternovho brata, revolucionára z Odesy, ktorý si dal krycie meno Petrovskij; a Šimona, „toho, ktorý počuje“ a ktorý založil v devätnástom storočí vo Varšave sirotinec pre hluchonemé židovské deti.

Peter Balko

Richard Pupala

Jaro Vojtek

spisovateľ

scenárista, prozaik

dokumentarista

Dokumentárny román srbskej autorky rozpletá príbehy detí unesených počas druhej svetovej vojny, ktoré boli vychované ako príslušníci čistej árijskej rasy – nullius filii, deti nikoho. Rozsiahly päťstostranový opus, mapujúci rodokmeň židovskej rodiny žijúcej na taliansko-slovinskej hranici v meste Gorizia, spája súkromné dejiny s hnisajúcou históriou sveta, ponúka oceán príbehov, výpovedí, fotografií, čísel, bizarností, tragédií, zázrakov, rozhovorov s mŕtvymi i mien 9 000 Židov, ktorí boli deportovaní alebo zabití na území Talianska v rokoch 1943 až 1945. Sonnenschein dokonáva lobotómiu Európy, apokalypsu nehy, bibliu zabudnutých detí, ktorým sa história i Kristus otočili chrbtom.

Krásne napísané, drsné a nezabudnuteľné. Neodporúčam čítať na dovolenke.

Vynikajúca prvotina slávneho anglického románopisca Johna Fowlesa je presne ten typ prvotiny, ktorý netrpí žiadnou chybou, ktorú prvotiny mávajú. Po známom prípade väznenej Nataschi Kampuschovej to už možno nie je objavná téma, no John Fowles napísal tento príbeh oveľa skôr. Pokiaľ viem, túto knihu miloval aj Truman Capote, takže ju neodporúčam len ja, ale aj Truman Capote.

Je to dojímavá freska z obdobia vynúteného veľ kého sťahovania v Spojených štátoch amerických v 30. rokoch 20. storočia. Hlboko ľudský, humanistický pohľad na utrpenie rodiny hľadajúcej obyčajné šťastie. Hľadanie dôstojnosti obyčajného človeka v krutých podmienkach kapitalizmu ma hlboko dojal. Román z roku 1939 o putovaní utečencov, ktorí sa stretávajú s krutosťou, opovrhovaním a neschopnosťou empatie väčšinovej spoločnosti by som v dnešných dňoch odporučil Slovákom ako povinné čítanie.

John Fowles Sběratel

Dáša Drndič Sonnenschein

Kalligram, 2010 Preklad: Karol Chmel

Román o veľkej, bolestnej a zamlčiavanej téme druhej svetovej vojny. Prostredníctvom histórie židovskej rodiny z Gorizie, ako i osudu mladej ženy Haye Tadeschiovej odhaľuje Daša Drndič omyly a tragédie, v ktorých sa zrkadlia najtemnejšie stránky ľudského bytia, aké sa vynorili na hladinu histórie v dvadsiatom storočí.

Kniha Zlín, 2014 Preklad: Josef Línek

Za hororovou atmosférou príbehu sa skrýva zdanlivo omnoho všednejšia výpoveď o dvoch príslušníkoch spoločenských tried britskej spoločnosti, medzi ktorými sa rozprestiera neprekonateľná priepasť. Väzniteľ je síce psychopatický sexuálny deviant, ale tiež bezvýznamný úradník, ktorý si vďaka výhre v lotérii môže dovoliť odísť zo zamestnania a „starať sa“ o svoju zajatkyňu. Svoju túžbu po vzťahu s krásnou ženou a po manželstve, ktoré by mu otvorilo dvere do bohatšieho a kultivovanejšieho sveta, však realizuje prostredníctvom únosu a uväznenia študentky výtvarných umení v podzemnej miestnosti svojho domu.

John Steinbeck Hrozno hnevu

Slovart, 2014 Preklad: Otakar Kořínek

Román sa radí k vrcholným dielam Johna Steinbecka. Román získal Pulitzerovu cenu a v čase svojho vydania v roku 1939 strhával milióny čitateľov na celom svete, ba v Amerike mnohých dokonca poburoval. Rozvíja príbeh o vysídlenej rodine Joadovcov putujúcej na západ do Kalifornie, v ktorej státisíce migrantov videli zasľúbenú krajinu. Z ich strastí a ustavičných tvrdých konfliktov s novou americkou realitou Steinbeck vytvoril prenikavo humanistické a monumentálne dielo, ktoré svojou tragikou a bojom o ľudskú dôstojnosť nenecháva ani v súčasnosti nikoho ľahostajným.

Al Kotob Khan Bezpečné miesto pre knihy Nech znie slovo oáza akokoľvek otrepane, predsa len najlepšie vystihuje kníhkupectvo Al Kotob Khan, ktoré nájdete vo štvrti Maadi, na jednom z bohatších a zelenších predmestí preľudnenej Káhiry. Pred deviatimi rokmi ho založila Karam Youssef, neuveriteľne živá a aktívna Egypťanka, pôvodne projektová manažérka.

Al Kotob Khan funguje viac ako deväť rokov a popri dvoch ďalších nedávno otvorených menších kníhkupectvách zahŕňa aj vydavateľstvo. Je to kultúrne centrum so všetkým, čo k tomu patrí aj v našich zemepisných šírkach. Poskytuje priestor na debaty, workshopy kreatívneho písanie, prezentácie, dvakrát do mesiaca premietanie filmov a koncerty či veľmi obľúbené pouličné burzy kníh. Aké to je, mať kníhkupectvo v krajine, kde síce žije deväťdesiat miliónov obyvateľov, no len necelých 60 percent dospelých je gramotných, knihy vychádzajú v náklade okolo dvoch tisíc kusov (teda tak ako na Slovensku) a absolútnym bestsellerom na knižnom trhu sa môže stať titul, ktorý sa vypredá v náklade menej ako desaťtisíc kusov?

Karam, predstav nám svoje kníhkupectvo.

Al Kotob Khan som založila v roku 2006. Stopla som moju kariéru a založila kníhkupectvo. Bol to môj životný sen a celý čas som si vravela, že by som mohla skončiť s prácou, ktorú som robila a mohla by som začať robiť niečo, čo naozaj milujem. Kotob Khan nie je len kníhkupectvo, je to miesto pre kultúru alebo, ako ja sama rada hovorím – osvietený bod. Kotob Khan v arabčine znamená miesto, kde sú knihy ochraňované a kde sa s nimi zaobchádza s láskou. Keď sme Kotob Khan založili, naše motto bolo "knihy a káva". Chcela som vytvoriť prívetivé miesto pre tých, ktorí si chcú čítať v tichom a bezpečnom prostredí a možno so šálkou kávy.

Mysleli sme na knihy bez ohľadu na ich pôvod: arabské alebo zahraničné a nikdy sme sa neriadili

ich predajnosťou, nevyhľadávame bestsellery, ale knihy, ktoré môžu arabským a egyptským čitateľom priniesť hodnoty otvorenosti. Uprednostňujeme knihy, ktoré slúžia predovšetkým kultúrnym cieľom, teda modernú filozofiu, psychológiu a antropológiu, sociálnu kritiku, politiku, ekonomiku a prózu – či už sú to listy, eseje, alebo poézia.

Máš jedno kníhkupectvo?

Teraz mám tri prevádzky. Dve sú vo štvrti Maadi a jedno kníhkupectvo sme otvorili v centre Káhiry.

Egypt je veľ ká krajina s deväťdesiatimi miliónmi obyvateľov a prevažná väčšina kníhkupectiev je v centre Káhiry, no nie v ostatných častiach mesta, a to už nehovorím o Hornom Egypte a delte Nílu.

Ja som v centre Káhiry narazila na jednu ulicu, kde bolo vedľa seba niekoľko kníhkupectiev, dvere vedľa dverí, výklad vedľa výkladu.

To je presne to, o čom hovorím. Všetky kníhkupectvá sú koncentrované na jednom mieste. Konkurencia je tak pre mňa „dobrým znamením“, a núti ma robiť svoju prácu lepšie a férovo.

Ako sa darí vydavateľstvu Al Kotob Khan?

Odkedy sme založili kníhkupectvo, snažili sme sa pomáhať začínajúcim autorom. Organizujeme pre nich workshopy tvorivého písania, pomáhame im vydať knihu alebo urobiť prvé kroky k napísaniu ich prvej knihy. Spolupracujeme so zavedenými autormi a snažíme sa sprostredkovať ich skúsenosti mladým autorom tak, aby svoje texty počas týchto workshopov dokončili a pripravili na vydanie. Vydali sme niekoľ kých mladých talentovaných egyptských autorov – Mohamed Rabie, Mona Moheb, Eman Abdel Rehim, Saleh Bek, Bassem Abdel Halim, Riham Saied, Abdlalah Kamal. Ročne vydáme 15 až 20 titulov, prvé vydanie v počte 1 000 kusov. Jedno vydanie sa predáva priemerne jeden až dva roky.

15

Kníhkupectvo Piotrovskij z ruského Permu má problém s distribúciou pre rozľahlosť a centralizáciu krajiny. Ako je na tom Egypt? Predávajú sa vaše knihy len vo vašich kníhkupectvách?

Nie, predávam ich aj v iných obchodoch a robím, čo môžem, aby som ich dostala aj do iných miest mimo Káhiry. Posielam moje knihy aj na niektoré arabské knižné veľtrhy a vo forme elektronických kníh ich predávam na našej stránke www.kotobkhan.com S distribúciou kníh je tu veľ ký problém, pretože je tu málo obchodov, kde môžete knihy ako vydavateľ predávať, sú malé a predajú len niekoľ ko kusov, a tak musíte tvrdo pracovať, aby ste svoje knihy do obchodov umiestnili. Distribučné spoločnosti tu neexistujú, a tak si to musím strážiť sama, obchody obvolať a keď knihy chýbajú, doviezť ich tam. Podľa štatistík je v arabskom svete oveľa nižšia čitateľská úroveň ako inde vo svete. A keďže verím, že čítanie je kľúčové pre rozvoj akéhokoľvek národa, tak som si na seba vzala úlohu podporovať „arabský knižný ekosystém“ a zväčšiť množinu arabských čitateľov. Keď sme situáciu na tomto trhu analyzovali, tak sme zistili, že najväčším problémom pre vydavateľa sú náklady na distribúciu a najväčším problémom pre čitateľa je nedostupnosť kníh. A tak sme vytvorili internetový obchod, ktorý tieto problémy rieši.

Kníhkupci veľkú časť svojej energie a potenciálu venujú oveľa širšej kultúrnej agende, zjavne je to tak aj v Káhire. Áno, robíme množstvo kultúrnych aktivít, projekcie filmov, diskusie o knihách, koncerty, večery poézie. Angažujeme sa aj politicky, napríklad v roku 2011 sme usporiadali niekoľ ko seminárov o politických právach, o význame volieb, hlasovania a ústavných práv občanov. V komunite, v ktorej pracujeme, takéto aktivity potrebujeme, práca v kníhkupectvách by sa nemala obmedzovať len na predaj kníh, mali by slúžiť aj iným veciam, rozvíjať kultúru. Kníhkupectvá sú predsa najlepšie miesta, kde sa stretávajú komunity, ľudia tam prichádzajú a delia sa o podobné myšlienky, názory a budujú puto s ďalšími kníhkupectvami v okolí. Je to aj určitý spôsob marketingu, no robíme to preto, že je to potrebné pre spoločnosť. Chcem povedať, robíme to od začiatku, pretože sme presvedčení, že kníhkupectvo je dobré miesto na stretávanie sa a zdieľanie a my chceme ponúkať niečo viac než len knihy. Chceme ponúkať myšlienky.

Monika Kompaníková

16

Dušan Mitana a Jesse Hughes čítajú Bibliu

Dušan Mitana spisovateľ

Biblia, tam je všetko. Tam sú všetky žánre. Prvá postmoderná knižka. Tam sa miešajú žánre, rôzne, všetko, čo je postmoderné, tak už bolo dávno v Biblii.

Jesse Hughes hudobník, Eagles of Death Metal

Biblia bude vždy mojou obľúbenou knihou. A prečo?

Pretože Boh je Pánom všetkého. A je dobré vedieť, že sa k nám môže prihovoriť, keď otvárame Bibliu. Som katolík, či mi to uveríte, alebo nie.

Janko Ničík

Marta Helmeczyová

Richard Soso Molnár

Artforum Žilina

Juventus Prešov

Artforum Pezinok

Mojím tipom pre milovníkov hôr je kniha Na vrchol K2, ktorú spoločne napísali írsky horolezec Pat Falvey a nepálsky šerpa Pemba Gyalje. Príbehy horolezcov bojujúcich s himalájskymi osemtisícovkami fascinujú čitateľov už desiatky rokov, príbeh z roku 2008 o smrti jedenástich špičkových lezcov je zaujímavý najmä tým, že hlavnú úlohu tragédie nehralo vrtošivé počasie, ale zlé rozhodnutia jednotlivcov, ktorí sa neotočili v pravý čas.

Chcela by som odporučiť knihu, ktorá predstavuje skôr oddychové čítanie a v poslednom čase ma milo prekvapila. Súbor detektívnych poviedok spája postava slepého detektíva, ktorý bravúrne rieši detektívne zápletky na základe svojich dedukčných schopností.

Trochu pripomína Sherlocka Holmesa a trochu slečnu Marplovú. Výborná kniha na oddych počas sychravých jesenných večerov.

Kniha, ktorá vám prebudí fantáziu na plné obrátky, nahlas vás rozosmeje a zároveň vo vás zasadí semienko uvedomenia si tej nekonečnej pominuteľnosti všetkého krásneho a vznešeného. Boris Vian napísal zásadný román o láske. Tú knihu treba prežiť...

Ernest Bramah Oči Maxa Carradosa

Falvey Pat, Gyalje Pemba Na vrchol K2: Od triumfu k děsivé tragédii

Práh, 2015

Prišiel tragicky o život pri hrdinskom úsilí zachrániť životy troch vážne zranených lezcov, ktorí zostali po páde celú noc visieť zamotaní v lanách na vrchole Traversu. Počas nasledujúcich troch dní sa nepálsky šerpa Pemba Gyalje spolu s piatimi ďalšími šerpami pokúšali o záchranu horolezcov, ktorí boli uväznení v zóne smrti nad 8 000 m a neboli schopní z nej uniknúť pre zradný nedostatk kyslíka, vyvolávajúci chronickú únavu, delírium a bezmoc.

Boris Vian Pena dní

Európa, 2015 Preklad: Lucia Hrabětová

„Prečo nemať slepého detektíva?

Naozaj slepého...“ napadlo Ernestovi Bramahovi, keď v divadle sledoval jednu mizernú detektívnu hru, v ktorej sa vyšetrovateľ správal ako hlupák. Jeho slepý detektív Max Carrados vidí najviac, pretože vidí inak: očami svojho rozumu a ostatných nadmieru vyvinutých zmyslov. Môže robiť obhliadku miesta činu aj za absolútnej tmy. Vidiace oči možno zaslepiť ilúziou alebo oklamať – no nie Carradosov sluch, čuch či hmat.

Agentúra Pohoda, 2011 Preklad: Tamara Zemková

Penu dní s prívlastkom najjatrivejší ľúbostný román súčasnosti napísal francúzsky spisovateľ Boris Vian ako 26-ročný. Približne o šesť rokov mladšia je rúškom tajomstva zahalená hlavná postava románu Colin, mladý, veselý chlapec, ktorý akoby nemal minulosť ani budúcnosť. Žije si nad pomery, hoci nikde nepracuje, dokonca má vlastného kuchára Nicolasa.

Colin si každý večer pred spaním hovorí: chcel by som byť zaľúbený, zajtra si určite nájdem dievča. A keďže v románoch sa plnia sny, jedného dňa sa vyberie so svojím priateľom Chickom a jeho láskou Alice na narodeninový večierok pudlíka. Tam stretáva Chloe.

17

Michal, mohla by tu byť informácia o Jablku?

Taká že, na Jablku píšeme o opatrovateľ kách v zahraničí, Srholcovi, prichádzajúcich, Ukrajine, tridsiatnikoch, menšinách, adopciách, ale aj o Pohode a knihách? Kubo

inzercia

inzercia

www.jablko.sk

18

Viera Dubačová

Ľubomír Longauer

Jakub Kratochvíl

divadelná režisérka, aktivistka

grafik

výmyselník, jablko.sk

Bosna, roky deväťdesiate. Vojna, etnická nenávisť, smrť, masové exekúcie, koncentračné tábory. Desiatky reportérov a televíznych štábov z celého sveta vyrážajú na Balkán, aby mohli podať svedectvo o zverstvách páchaných v rozpadajúcej sa Juhoslávii. Z médií presakujú znepokojujúce obrazy, zaznievajú hlasy katov i obetí, slová expertov i politikov. Každá vojna sa však jedného dňa končí. Novinári odchádzajú, experti miznú v informačnom šume, pozornosť médií sa obracia k iným vojnám, k iným nešťastiam. Čo sa deje v krajine, ktorou štyri roky zmietala vojna? Ako sa so stratou blízkych vyrovnávajú tí, čo prežili? Čo cítia a o čom premýšľajú? Kde hľadajú svojich mŕtvych?

A ako ich nachádzajú? To sú otázky, na ktoré sa pokúša priniesť odpoveď kniha poľského reportéra Wojciecha Tochmana, ktorý sa o osudy ľudí žijúcich v Bosne zaujímal nielen počas vojny, ale aj po nej.

Kniha vyšla už vlani, ale mne sa dostala do rúk až v tomto roku. Má 948 strán, písalo ju vyše 40 autorov.

Cenné je, že je to ruský, dôsledne nekomunistický pohľad na vlastné dejiny. Fascinuje ma množstvo faktov, o ktorých som nevedel, navyše v takejto syntéze ešte neboli spracované. Takáto kniha nie je a ani nemôže byť populárna, je však dôležitá. Dejiny obrovského ruského impéria ovplyvnili aj nás, dokonca sme sa po roku 1945 stali jeho vazalskou súčasťou, a samozrejme, ovplyvnili aj moju rodinu a mňa osobne. Moja detská pamäť už zaznamenala Stalinovu smrť. Aj na námestí okresného mesta Martin vo vzdialenej okrajovej gubernii jeho veľríše mu postavili symbolický katafalk, pri ktorom držali stráž pionieri, zväzáci, pracujúci, vojaci, atď. Jeho nástupcu Nikitu Chruščova si pamätám oveľa konkrétnejšie, dokonca som ho aj videl mihnúť sa v okne vlaku na Vrútkach, cez ktoré prechádzal a kam nahnali aj deti, aby ho pozdravili. Mnoho historických dejov, ktoré mi boli známe už v detstve, vnímam po prečítaní tejto knihy v širších súvislostiach a presnejšie.

Kniha je plná faktov o krutostiach boľševického režimu, nie sú v nej žiadne eufemizmy. Krv, krutosť a vraždenie sú opísané otvorene a podložené množstvom svedectiev. Takže knihu odporúčam každému, kto má záujem o dejiny, ale upozorňujem: je to ťažké a miestami aj ťaživé čítanie.

Wojciech L. Tochman Ako by si kameň jedla

Andrej Zubov (editor) Dejiny Ruska 20. století – díl I

Bosna, roky deväťdesiate. Vojna, etnická nenávisť, smrť, masové exekúcie, koncentračné tábory. Desiatky reportérov a televíznych štábov z celého sveta vyrážajú na Balkán, aby mohli podať svedectvo o zverstvách páchaných v rozpadajúcej sa Juhoslávií.

Z médií presakujú znepokojujúce obrazy, zaznievajú hlasy katov i obetí, slová expertov i politikov. Každá vojna sa však jedného dňa končí. Novinári odchádzajú, experti miznú v informačnom šume, pozornosť médií sa obracia k iným vojnám, k iným nešťastiam. Čo sa deje v krajine, ktorou štyri roky zmietala vojna? Ako sa so stratou blízkych vyrovnávajú tí, čo prežili? Čo cítia a o čom premýšľajú? Kde hľadajú svojich mŕtvych? A ako ich nachádzajú?

Dvojdielna, moderne poňatá a od oficiálnej prokremeľskej propagandy nezávislá práca kolektívu ruských autorov, vedeného profesorom Andrejom Borisovičom Zubovom, predstavuje jedinečný pokus o syntetický výklad dejín Ruska 20. storočia. Autori sa v nej pokúšajú odpovedať na otázku, prečo sa ruské dejiny po páde cárizmu uberali cestami vedúcimi k vytvoreniu totalitného, neľudského, cynického, navonok však modernizačného režimu, ktorý vo svojom dôsledku viedol takmer k zničeniu ruskej duše a svojbytnej ruskej civilizácie. Ich pohľad je celkom komplexný.

Vydavateľstvo Absynt, 2015 Preklad: Slavomír Bachura

Argo, Praha, 2014 preklad: Libor Dvořák, Iva Dvořáková, Edita Jiráková, Jitka Komendová, Josef Vološin, Martin Vrba

Majstrovsky napísaná kniha o takej blízkej minulosti, že sa dá čítať, akoby bola o súčasnosti. Alebo je to dobou ktorú žijeme? Komunisti a fašisti používali a používajú rovnaké postupy a správali, správajú sa ako rovnakí hajzli ovplývajúci pocitom menejcennosti, konajúc podľa hesla účel svätí prostriedky, pričom účelom je túžba po moci a následný strach o všetko, čo nakradli. Napríklad je v nej napísané čosi, čo začína byť aktuálne znova, hen: „Proti parlamentnímu systému se komunisté ve fašistickém smyslu odvolávají na vůli mas, kterou reprezentuje komunistická strana jako společenská avantgarda v čele s vůdcem, jenž čte myšlenky mas a uvádí je přímo v činy bez ohledu na parlament a jiné sporostředkující instituce, které v buržoázní demokracii slouží k zastíraní sobeckých partikulárních zájmů.“ Je to napísané ostro a vtipne, prešpikované faktmi z histórie. Je to čosi medzi Canettiho Masou a mocou, Křenovými Dvěmi stoletími střední Evropy a Opráskami sčeskí historje.

Se stim smiř!

Petr Placák Gottwaldovo Československo jako fašistický stát „Konečeným zmyslom celého nášho snaženia, celého života nás komunistov je uskutočnenie veľkých a svätých ideálov socializmu," vyhlásil Klement Gottwald v roku 1946 a nešlo len o rétorický obrat. Komusistickú víziu raja na zemi doboví politici aj nekorší komentátori často prehliadali, hoci len takto je možné ozrejmovať povojnovú nacionálnosocialistickú revolúciu, na ktorej vlne sa komunisti dostali k moci.

Paseka, 2015

19

Balla

Fedor Gál

Verona Šikulová

spisovateľ

sociológ

spisovateľka, knihovníčka

Leto v Baden-Badene ma už dlho drží a nepúšťa, zasa otváram túto raz už prečítanú, mimoriadne podnetnú neveľ kú knižku nielen o Dostojevskom v období jeho hráčskeho ošiaľu, nielen o priam nadľudskej a niekedy až rozčuľujúcej pokore a obetavosti jeho mladej ženy, je tu veľa trpko poučného aj o Sovietskom zväze v brežnevovskom období, lebo to je prítomný – dnes už minulý – čas toho strhujúceho rozprávania, v ktorom sa do prúdu textu podarilo vpašovať napríklad aj čiesi stručné spomienky na blokádu Leningradu, keď jeho obyvatelia jedli mačky a psov, ľudia padali na uliciach a ich zamrznuté mŕtvoly odvážali sánkami, inak by tam ležali primrznuté do jari, áno, pútavosť a hodnota kníh býva často v dosť desivých detailoch, tých pár slov o blokáde mi však priblížilo a sprostredkovalo obraz vojny v ostrejších kontúrach než niektoré päťstostranové historické štúdie, toto všetko a ešte mnoho iného – vrátane Turgeneva s levou hrivou, Gončarova i Solženicyna – sa vynára a zasa mizne v siahodlhých vetách, ktoré Leonid Cypkin sústredene cizeloval celé roky, takže sú tak umne a premyslene poskladané z vsuviek a odbočiek, že ani na okamih nevzniká dojem náhodnosti alebo neusporiadanosti či nebodaj zbytočnosti, ale rovnako sústredení, ako bol pri písaní autor, by mali byť aj čitatelia, lebo len vtedy ich táto kniha bohato odmení.

Fedor Gál: Čítam desivú knihu Doba z druhé ruky Svetlany Alexijevičovej. Ak platí teória prenosu, tak Rusi sú kompletne poškodená populácia.

MUDr. Peter Pöthe: S Rusmi je to asi zaujímavý experiment. Sú na dohľad Európanom, ale nie sú Európania. Akoby boli zvláštnym svetadielom.

FG: Veľ ký útlak, bieda, vodka, indoktrinácia… a skvelá literatúra, filozofia… Ako keby ľudia potrebovali na rozmach ťaživé životné podmienky. Žeby permanentný tlak podporoval kreativitu a pohodlie opak?

To by mohlo dať teórii prenosu zvláštny nádych.

PP: Áno. Takto to je. Tá sviňa Putin im zaistil nejaké základné potreby a oni zapredali širokú ruskú dušu?

Neviem.

FG: Nedal, Peťo. Väčšina žije v núdzi. Dal im ilúziu, že sú súčasťou veľ kého RUSKA. A nepriateľa.

PP: Tak opakujú svoju históriu. S tým prenosom máš asi pravdu.

Vždy odporúčam Hľadanie strateného času od Marcela Prousta. Minulý rok kniha vyšla v Česku a vždy mi je ľúto, že na Slovensku ešte nebola preložená. Pre mňa je to v literatúre zásadná vec, no vyšiel len prvý diel, zvyšok nemáme preložený. Pre spisovateľa je to učebnica, ako písať, ako má veta vyzerať, ako má vyzerať román. Z hľadiska psychologického a vôbec aj z umeleckého, je to pre mňa zásadná vec, až srdcová záležitosť.

Leonid Cypkin Léto v Baden-Badenu

Prostor, 2015 Preklad: Ján Šedivý

Světlana Alexijevičová Doba z druhé ruky.

Konec rudého člověka

Pistorius & Olšanská, 2015 Preklad: Pavla Bošková

Expozícia románu nadväzuje na klasickú ruskú románovú tradíciu. Nejde však o dokumentárny román, fikciu je ťažké odlíšiť od reality. Léto v Baden-Badenu nie je ani románom o Dostojevskom, hoci rozprávač sleduje jeho biografiu. Je to predovšetkým román o láske k Dostojevskému a dalo by sa taktiež povedať o láske Anny Grigorjevny k svojmu mužovi.

Marcel Proust Hledání ztraceného času (kompletné vydanie)

Rybka Publishers, 2012 Preklad: Prokop Voskovec, Jiří Pechar

Výnimočná kniha mimoriadnej autorky, laureátky najprestížnejších ruských, európskych i amerických literárnych cien vrátane Nobelovej ceny za literatúru za rok 2015. Koniec komunistického režimu a nasledujúci rozpad sovietskeho impéria priniesol jeho občanom po začiatočných nádejach sklamanie, frustráciu a dezorientáciu. Text je mozaikou desiatok skutočných hlasov, ktoré Alexijevičová zaznamenala na magnetofón pri rozhovoroch s najrôznejšími ľuďmi. Rozprávajú sa o tom, ako verili sovietskemu systému, ako zabíjali a umierali pre jeho idey, hovoria o tajomstvách a hrôzach komunizmu, o stalinskom gulagu, vojnách.

Sedemdielny román, ktorý vyšiel kompletný v pôsobivom vyhotovení a je považovaný za jedno zo základných diel nielen francúzskej, ale aj svetovej literatúry, vznikal v rokoch 1909 až 1922. Hlavnými témami diela sú čas, pamäť, umenie a poznanie a hlavným „hrdinom" tohto románu-rieky, či skôr románu-katedrály, ktorý má 3 120 strán a figuruje v ňom viac ako 200 postáv, je ľudské vedomie. Týchto sedem zväzkov poskytuje nekonečné množstvo podnetov na čitateľské potešenie aj na premýšľanie, pretože Proust nie je len spisovateľ, ale aj výnimočný filozof, estetik i sociológ.

Julia Sherwood

Luboš Mišík

Pavel Stiller

prekladateľka

Artforum Žilina

Artforum Žilina

Mimoriadne pôsobivý román Zuzany Brabcovej, v roku 2013 vyznamenaný cenou Magnesia Litera. Zmes poetických halucinogénnych opisov a spomienok ženy počas trojmesačného detoxu na uzavretom oddelení psychiatrickej kliniky, v ktorých sa stiera hranica medzi blúznením a realitou. Ďalší, štvrtý autorkin román už, žiaľ, vyjde posmrtne, Zuzana Brabcová v auguste tohto roku vo veku 56 rokov nečakane zomrela.

Prvá časť fantasy ságy Anthony Ryana Píseň krve: Stín krkavce je v rámci svojho žánru nadštandardnou záležitosťou. Výborná atmosféra, precízna motivácia postáv, pomaly budované napätie, dej v štýle historického románu, to všetko sa nevidí tak často pri debutujúcom autorovi.

Vtipná detektívka Nemiř na mě tou věcí Kyrila Bonfiglioliho, prvé dobrodružstvo obchodníka s umením, excentrika a zhýralého aristokrata Charlieho Mortdecaia, je pravé čítanie pre tých, čo im nevadí mačo s vyberaným vkusom.

Zuzana Brabcová Stropy

Druhé město, 2012

Vnútorná dráma prózy sa odohráva v psychiatrickej liečebni, „detox" sa stáva miestom exponovaných medziľudských vzťahov, miestami trýznivých otázok i odpovedí na životné traumy, do ktorých vstupuje vonkajší svet ako znepokojujúci alebo utišujúci element.

Od stien a stropov, akoby sa otvárajúcich do iného neznámeho priestoru, sa taktiež odvíja autorkina silná téma, ktorou je „skúmanie" nášho odhodlania či neschopnosti vyjsť zo seba samého a uznať prevahu druhého, rovnakú dôležitosť má i kritický pohľad na spoločnosťou vyžadovanú schopnosť jedinca obstáť v nejednoznačnom dialógu s mnohotvárnosťou sveta.

Bonfiglioli Kyril Nemiř na mě tou věcí

Anthony Ryan Píseň krve: Stín krkavce

Host, 2014 Preklad: Jakub Kalina

Nový majster rozprávač prináša prvý diel výpravnej fantasy ságy o vojne, intrigách a ťažko skúšanej viere… Vélina Al Sornu, zasväteného Šiestemu rádu, od útleho detstva cvičili na boj a zabíjanie v službách viery. Rád sa stal jeho jedinou rodinou. Vélinov otec bol rytierom kráľa Janusa, panovníka zjednotenej ríše. Postupne odhaľuje dôvody, ktoré jeho otca viedli k tomu, že ho rádu zveril. Ale jedna pravda je dôležitejšia ako všetky ostatné: Vélina Al Sorna čaká budúcnosť, ktorú má ešte len pochopiť. Budúcnosť, ktorá zmení nielen ríšu, ale taktiež celý svet.

Paseka 2015 Preklad: Michala Marková

„Jsem v nejlepších letech, jestli mi rozumíte, vzrůstu jsem průměrného, váhy, žel, nadprůměrné a na mých rysech je interesantně znát, jaký jsem býval oslnivý fešák. Mám rád umění a peníze a sprosté vtipy a alkohol.

Jsem velice úspěšný. Za studií na poměrně slušné druhořadé internátní škole jsem přišel na to, že ve rvačce může vyhrát celkem každý, pokud je připraven vrazit soupeři prst do oka," charakterizuje sám seba na začiatku svojho neobyčajného príbehu trúfalý obchodník s umením, zhýralý aristokrat, snob a excentrik Charlie Mortdecai, hrdina len ťažko zaraditeľného kultového diela Kyrila Bonfiglioliho

Kde nájdete dobré knihy a ich kníhkupcov?

Artforum Bratislava Kozia 20 811 03 Bratislava bratislava@artforum.sk Po – Pi: 10:00 – 20:00 So: 9.00 – 14.00h www.artforum.sk medziknihami.sk

Artforum Košice Mlynská 4 040 01 Košice Po – Pi: 9:00 – 19:00 So: 9:00 – 13:00 kosice@artforum.sk www.artforum.sk

Artforum Žilina Mariánske nám. 11 010 01 Žilina Po – Pi: 9:00 – 19:00 So: 9:00 – 13:00 zilina@artforum.sk www.artforum.sk

Artforum Banská Bystrica Dolná 48 974 01 Banská Bystrica Po – Pi: 9:00 do 19:00 So: 10:00 do 14:00 bystrica@artforum.sk www.artforum.sk

Artforum Pezinok Kollárova 12 901 02 Pezinok Po-Pi: 10.00 – 18.30 Sobota: 9.00 – 12.00 pezinok@artforum.sk www.artforum.sk

CHOOZE shop Bratislava Májkova 2, Starý Avion 81107 Bratislava Po – Pi: 11:00 do 18:00 shop@chooze.sk www.chooze.sk

Artforum vzniklo z potreby konečne sa slobodne – a verejne – venovať tomu, čo sa pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi robilo za zavretými dverami bytov. Chceli sme čítať, počúvať a debatovať, chceli sme organizovať koncerty, vydávať a predávať platne a knihy. Začali sme exilovou literatúrou a samizdatovými časopismi a koncertmi v pavlačovom byte na Ulici Červenej armády. Teraz je súčasťou Artfora na Kozej 20 aj kaviareň, internetový obchod a vydavateľstvo.

Vladimír Michal

Košické Artforum sme otvorili pred dvadsiatimi rokmi ako prvú mimobratislavskú pobočku, posledný rok fungujeme ako samostatné kníhkupectvo.

Nezastupiteľnú úlohu zohrala pri vzniku miestna undergroundová a umelecká komunita. Filozof Erazim Kohák povedal, že taký výber filozofickej literatúry nemožno nájsť ani v Prahe.

Karol Voleman

Na Bottovej ulici v Žiline stálo pôvodne kníhkupectvo Óm, ktoré za pomoci mnohých Žilinčanov založil môj brat Peter Ničík. V roku 1999 sa z neho stalo Artforum. Po štrnástich rokoch sme sa opäť za pomoci mnohých Žilinčanov presťahovali do stredu mesta na Mariánske námestie. Keďže sme nikdy nevnímali kníhkupectvo iba ako mechanizmus na zamieňanie kníh za peniaze, od začiatku sa snažíme, aby bol obchod aj kultúrnym priestorom. Janko Ničík

„V Bystrici chýba Artforum, poďme s tým niečo spraviť,“ povedali sme si a oslovili sme priateľov, priateľky, neskôr majiteľa Artfora Vlada Michala. Vďaka spoločnej práci, energii, fyzickej i finančnej podpore miestnych aktivistov sme mohli dať bystrickému kníhkupectvu finálnu podobu.

Od novembra 2015 ponúka okrem kníh aj dobrú hudbu, filmy, pravidelné besedy, čítačky a ďalšie podujatia.

Rado Sloboda

Pracovať s knihami a stretávať sa s ľuďmi, ktorí majú pozitívny vzťah k literatúre, umeniu a filozofii ma vždy priťahovalo, a tak sa mi vlastne otvorením kníhkupectva splnil sen. Už rok je útočiskom pred masívnou záplavou brainwashingovej reklamy, prázdnymi frázami a falšou priestor, kde sa dá v pokoji posedieť a vybrať si jednu z kníh, ktoré otvárajú tajné dvierka k dobrodružstvu myslenia.

Richard Soso Molnár

CHOOZE je obchod zameraný na knižky a dizajnové produkty, ktoré pre vás starostlivo vyberáme. Nájdete u nás množstvo rôznych vychytávok, ale aj niekoľko starých dobrých evergreenov.

Sme presvedčení, že knihy majú zázračnú silu vytvárať príjemné momenty a zároveň tak robiť ľuďom radosť zo života. Stačí si len vybrať…

Katarína Marchalin

AF Trnava

Kníhkupectvo AF Trnava pokračuje od roku 2011 v odkaze, ktorý v Trnave po šiestich rokoch zanechalo Artforum. Aj Štefánikova 5 naďalej je to miesto, ktoré má svoju špe– v pasáži cifickú podmanivú atmosféru a ktoré 917 01 Trnava ponúka knižný výber toho najlepšieho, 033/5341261 čo je dostupné na trhu. Zároveň je to Po – Pi: 10.00 – 18.00 miesto, kde si len tak môžete prísť posedieť, podebatovať a listovať knihami.

Sob: 10.00 – 12.00 amaltea.af@gmail.com Súčasťou kníhkupectva je aj antikvariát s čitárňou a malá výstavná galéria.

Pero Le Kvet

Kníhkupectvo Pod Vŕškom Nitra

Ex Libris v SNG Bratislava

Antikvariát a libresso Pod Vŕškom Nitra

Nám. Ľ. Štúra 4 811 02 Bratislava Ut – Ne: 10.00 – 18.00 Št: 12.00 – 20.00 exlibrisvsng@sng.sk

Kníhkupectvo Radosť a Libresso Löwy Bardejov Radničné nám. 26 085 01 Bardejov Po – Pi: 9.00 – 18.00 So: 09.00 – 13.00 Libresso Löwy: 9.00 – 23.00 (denne)

Antikvariátik Banská Štiavnica Nám. Sv. Trojice 6, Banská Štiavnica Zimná sezóna (18.10. – 1.5.): Po – Pia: 9.00 – 17.00 So: 10.00 – 17.00 Ne: 10.00 – 16.30 www.antikvariatik.sk

etc./ vinyls, books & more Bratislava Reduta, nám. Eugena Suchoňa 1 811 02 Bratislava Po – Pi: 10:00 - 18:00 etc@etcstore.com www.etcstore.com

Diera do sveta Liptovský Mikuláš

Lásku ku knihám premenila na dnes už povestné kníhkupectvo Ex Libris moja mama Marta Šáteková. Fungovalo na Michalskej ulici, neskôr na Prepoštskej.

Vždy vyberala knihy len podľa svojho vkusu a ľudia sem radi chodili nielen za knihami, ale aj debatovať, poradiť sa.

Teraz som si kníhkupectvo zobrala na starosť ja – jej dcéra a udomácnili sme sa v SNG. Máme publikácie o umení a kultúre, detskú a slovenskú literatúru, katalógy k výstavám v SNG. Martina Šáteková

Kníhkupectvo vzniklo v roku 1998. V ponuke máme rôznu literatúru od českej a slovenskej klasiky cez množstvo jazykovej literatúry až po letné čítanie pre ženy či mapy a glóbusy. Od iných kníhkupectiev sa snažíme odlišovať hlavne prístupom k zákazníkom, ktorým vieme poradiť alebo odporučiť, čo a prečo si prečítať.

Slávo Katušin

Kupecká 7 949 01 Nitra Po – Pi: 9:00 – 18:00 So: 9:00 – 12:00 podvrskom@ podvrskom.sk www.podvrskom.sk

Antikvariát s Libressom má dve časti.

V prednej časti je Libresso, kde si môžete dať výbornú kávu, domáce limonády, zdravé koláčiky, skvelé obložené žemle a iné malé občerstvenie. V zadnej časti, v antikvariáte, máme širokú ponuku literatúry, okrem ezoteriky asi všetky žánre.

Kupecká 8 Okrem príjemného miesta na oddych 949 01 Nitra či prácu je náš obchodík chráneným Po – Sob: 9:00 – 21:00 pracoviskom.

Igor a Madla Rjabininovci www.libresso.

podvrskom.sk

Juventus Prešov Ul. 17. novembra 104 080 01 Prešov Po – Pi: 9.00 – 17.00 So: 9.00 – 12.00 www.knihyjuventus.sk

Alter Ego Kežmarok Náš kamenný Antikvariátik so zameraním na staré knihy, mapy a grafiku nájdete na námestí v Banskej Štiavnici, v budove Mineralogického múzea, no knihy si môžete objednať aj v internetovom obchode. Vykupujeme knihy, ktoré už nepotrebujete a zháňame tie, bez ktorých nemôžete byť. Ako jediný slovenský antikvariát sme členom prestížneho medzinárodného združenia antikvariátov ILAB. Spĺňame vysoké kritériá odbornosti a etické pravidlá obchodovania.

Tomáš Lazar

Do Reduty sa desaťročia chodilo nielen za hudbou, ale aj za knihami. Po rekonštrukcii priestorov bývalého kníhkupectva v Redute nás nový nájomca oslovil s ponukou sprítomniť spomienku na legendárne kníhkupectvo krásnymi knihami. etc. store je v prvom rade miesto, kde sa kupujú vinyly, knihy však milujeme rovnako. V našej ponuke dominuje dizajn, architektúra, cestovanie, fotografické knihy a detská literatúra.

Sme malí, ale vyberaví.

Andrej Demeter Adamčák

Podivný koncept kníhkupectva Diera do sveta (ktorý si stále ľudia mýlia s čitárňou), je na pohľad akousi väčšou domácou knižnicou. Skromný úložný priestor je však pre nás výzvou prinášať výber z toho najlepšieho, čo vychádza Nám. osloboditeľov 1 na slovenskom a českom knižnom trhu Liptovský Mikuláš - predovšetkým z detskej literatúry, Ut - Štv.: 09.00 – 21.00 komiksu, beletrie a kníh o umení. Každá Pi: 09.00 – 22.00 kniha má u nás svoje čestné miesto, So: 10.00 – 22.00 literatúru doslova vystavujeme - Diera Ne: 14.00 – 21:00 do sveta je galéria kníh, ktorých je dieradosveta dovolené sa nielen dotýkať, ale ktoré je nutné čítať. @gmail.com Jana M. Hanzelová

Naše kníhkupectvo je zamerané na kvalitnú beletriu, spoločenské vedy, umenie a kresťanskú a cudzojazyčnú literatúru. Okrem kamenného kníhkupectva máme aj e-shop. Stačí kliknúť na www.podvrskom.sk a všetky naše knihy z kníhkupectva alebo z antikvariátu si môžete prezrieť aj z pohodlia vášho domova. U nás nenájdete všetky knihy, ale takmer o všetkých, ktoré v kníhkupectve nájdete, sa s nami môžete porozprávať.

Madla a Igor Rjabininovci

Hlavné námestie 3 060 01 Kežmarok Po – Pi: 09.00 – 18.00 So: 08.30 – 12.00 alterego@alterego.sk www.alterego.sk

Kníhkupectvo sa nachádza v blízkosti Prešovskej univerzity a funguje viac ako 20 rokov. Špecializuje sa na odbornú literatúru – najmä filozofiu, pedagogiku a psychológiu, záujem je aj o literatúru faktu a biografie. Snažíme sa ponúkať knihy zaujímavé, jedinečné a príťažlivé.

Marta Helmczyová

Kníhkupectvo vzniklo v roku 1992 a špecializovalo sa na alternatívnu literatúru, časom však z materiálnych dôvodov rozšírilo sortiment o ostatné bežné žánre a po zavedení elektriny do okresu pridalo internetový obchod. Naším krédom je neustále zvyšovať naše osobné bohatstvo a užívať si pôvaby kapitalizmu, čo sa nám však darí len v obmedzenej miere, a tak máme radosť z každej vydanej a nami predanej hodnotnej knihy.

Miro Navrátil, Marek Uhrín

Christiania Poprad Námestie sv. Egídia 3004 / 108 058 01 Poprad Po – Pi: 8.00 – 18.00 So: 09.00 – 12.00 www.christiania.sk

Knihy LIC Bratislava Knihy LIC Námestie SNP 12 Po – Pi: 9:30 – 17:30 www.litcentrum.sk

BRaK Bratislava KC Dunaj 901 02 Pezinok Po-Pi: 10.00 – 18.30 Sobota: 9.00 – 12.00 www.brakfestival.sk

Kníhkupectvo Christiania vzniklo v Poprade v roku 1992 so snahou poskytnúť čitateľom široký výber literatúry všetkých žánrov, vďaka čomu sa náš sortiment v súčasnosti rozrástol na vyše 35 200 titulov ponúkaných priamo na pulte. Uznávame trhové prostredie, ale predaj kníh považujeme za oblasť podnikania, ktorého najdôležitejším cieľom nie je finančný zisk, ale vzdelaný a kultúrny človek. Štefan Hamza

V prezentačnom priestore LIC predávame knihy, ktoré vydávame, sústreďujeme sa ďalej na pôvodnú slovenskú tvorbu a na literatúru o Slovensku a o Bratislave. Ponúkame aj katalógy výstav KHB a literárne časopisy.

Miroslava Vallová

BRaK - Bratislavský knižný festival sme založili v roku 2013 s cieľom vytvoriť priestor pre krásne, inšpiratívne a odvážne knižné počiny. Odvtedy sa pole našich aktivít značne rozrástlo: pribudli spolupráce, pravidelné podujatia aj vlastné vydavateľstvo. Koncom leta sme otvorili vlastný priestor s ponukou kníh, časopisov a autorských ilustrácií, ktorý je tak trochu kanceláriou, galériou, spoločenskou miestnosťou, aj kníhkupectvom.

Peter Michalík a Ferči Malík