Diplomová práca 2017 Barbora Krátka by Barbora Kratka

TRANSFORMACE PRŮMYSLOVÉHO AREÁLU V PARTIZÁNSKÉM (SK) diplomová práca

VYPRACOVALA: Bc. Barbora Krátka FA VUT Brno 2016/2017

VEDÚCI PRÁCE: doc.Ing.arch. Karel Havliš

POĎAKOVANIE Chcela by som veľmi poďakovať vedúcemu mojej práce doc. Ing.arch. Karlovi Havlišovi, za jeho trepezlivosť, čas a cenné rady pri spracovávaní diplomovej práce, Veľké ďakujem tiež patrí Ing.arch. Adele Chroboczkovej, za jej čas strávený pri konzultáciách,jej ochotu, rady a veľmi pozitívny prístup. Veľmi ďakujem aj Bohu,svojej rodine a priateľom za ich trpezlivosť, povzbudzovanie a dodávanie odvahy.

ABSTRAKT Obsahom diplomovej práce je urbanistická štúdia s architektonickým detailom bývalého Baťovho priemyselného areálu v Partizánskom a konkrétne program konverzie budovy 61. Mojim cieľom bolo nájsť vhodný koncept pre konverziu budovy č. 61 vzhľadom k mestu, k ľuďom, ktorí v ňom bývajú a začleniť tak znovu do života budovu, ktorá je dnes prázdna, nevyužívaná a chátra. Cieľom nebolo násilne naplniť funkciami danú budovu, ale postupnými krokmi a etapovite nájsť riešenie ako je možné danú budovu znovu začať využívať a poukázať na fabriku ako na prvok založenia mesta a tiež vyzdvihnúť jedinečnú architektúru Baťovského obdobia.

OBSAH HISTÓRIA _Tomáš Baťa _Začiatky budov Baťovej továrne _Hľadanie ideálneho mesta _Ideálne mesto _”Malé Zlíny” _Časová os _”Malé Zlíny” mapa

.............8 ............12 ............16 ............19 ............19 ............20 ............22

PARTIZÁNSKE - BAŤOVANY _Situácia - mapy _Vznik Baťovian _Priestorové usporiadanie _Vznik fabriky _Prvá etapa výstavby mesta (1938 - cca 1946) _Pôvodná kompozícia mesta

............24 ............26 ............28 ............30 ............34 ............36 ............37

SÚČASNOSŤ _Súčasná kompozícia mesta _Územný plán mesta _Analýza dopravy _SWOT analýza _Budova č.61 _Súčasná situácia _Dochádzková vzdialenosť

............38 ............40 ............42 ............46 ............47 ............48 ............50

STRATÉGIA KONVERZIE BUDOVY _Stratégia konverzie budovy _1 Aktivácia okolia __Vstupy ___Hlavná brána __Okolie ___Podchod __Areál

............54 ............56 ............58 ............60 ............64 ............66 ............70

NÁVRH KONVERZIE BUDOVY _2 Formovanie objemu “očistenie” _3”Oživenie” budovy - 1. Etapa _3”Oživenie” budovy - 2. Etapa _3”Oživenie” budovy - 3. Etapa _3“Oživenie” budovy - 4. Etapa _Rezy a pohľady

............76 ............78 ............84 ............88 ............92 ............94

ZDROJE

............96

TOMÁŠ BAŤA

(3.4.1876 Zlín - 12.7.1932 Otrokovice)

Jeden z najväčších podnikateľov svojej doby a starosta Zlína. Okrem toho, že bol vynikajúci podnikateľ zaviedol aj nové metódy podnikania a motivácie pracovníkov. Pôsobil nie len v Európe, ale aj celosvetovo. Tomáš pochádzal z rodiny, ktorá sa už od roku 1667 venovala obuvníckemu remeslu. Už od detstva sa priúčal popri otcovi v Uherskom Hradišti remeslu ako topánky vyrobiť a čo najlepšie ich predať. V roku 1894 sa traja súrodenci - Antonín, Anna a Tomáš nechali vyplatiť otcom z rodinnej firmy a založili živnosť v Zlíne. Počiatok firmy Baťa. Zo začiatku mali asi 10 pracovníkov - mali fixnú pracovnú dobu a vyplácanú týždennú mzdu. Bol to nezvyčajný a priekopnícky spôsob. Prvé roky boli náročné a hrozil im niekoľkokrát krach. Ale odhodlaný Tomáš sa rozhodol firmu vzchopiť a dať do pohybu. Bol úplne pohltený prácou. O ekonominu sa starala Anna a zabraňovala zbytočnému plytvaniu. Po splatení dlhov bola v roku 1900 postavená prvá výrobná budova s 120 zamestnancami a firma sa nazývala T & A Baťa. V roku 1905 odišiel Tomáš na pol roka do Ameriky, preskúmať spôsoby výroby. Priniesol tzv. ford-taylorovský systém práce, plány na výstavbu továrenských budov a nadšenie pre americký management. V roku 1908 zomrel brat Antonín a keďže Anna sa vydala a odišla, tak Tomáš zostal jediný vlastník firmy.

Tomáš Baťa, obr. 1

Prvá typová výrobná budova v Zlíne 1906, obr. 3

Súrodenci Anna, Tomáš, Antonín, obr. 2

V roku 1910 bolo zamestnaných 350 zamestnancov a denne sa vyrobilo 3000 párov topánok. Narastala produkcia a aj prichádzajúce pracovné sily a tým potreba ich niekde ubytovať. Tak sa začalo s výstavbou “Baťových domčekov” a popri nich vznikli aj ďalšie budovy tvoriace charakteristickú architektúru celého mesta Zlín. Začiatok I.sv vojny spôsobil znovu vzrast firmy. Dôvodom boli zákazky na výrobu vojenských bagandží. V rokoch 1914 - 1918 sa počet zamestnanocv zvýšil desaťnásobne. Firma vlastnou výrobou surovín ušetrila na nákladoch a začala otvárať predajne okrem Zlína po celom štáte: v Prahe, Liberci, Plzni i vo Viedni. Štyri písmená BAŤA sa stali symbolo odvážneho a úspešného podnikania. V roku 1923 mala firma už 112 pobočiek a Tomáš sa stal starostom Zlína. Firma neustále vzrastala a zdokonaľovala riadiace a manžérske funkcie. Prístup k zamestnancom a práci bol prevratný a veľmi systematický. Okrem práce ponúkal Baťa svojim zamestnancom aj dodatočné vzdelávanie v Baťovej škole práce. Vo firme došlo k zavedeniu pásovej výroby podľa závodov Henryho Fordy. V roku 1928 tvorilo továreň 30 budov a neustále sa koncern rozrastal. Baťa začal podnikať aj v iných sférach.

Interiér v dielni Baťovej továrne, obr. 4

Začali vznikať “malé Zlíny” v republike, ale aj po celom svete. Firma proste vzrastala na celosvetovej úrovni. V roku 1932 Tomáš Baťa zahynul pri leteckej nehode, keď cestoval do švajčiarskeho Mohlinu na otvorenie pobočky. Baťove závody z roku 1928, pohľad z juhu, obr. 5

V roku 1932 Tomáš Baťa tragicky zahynul pri páde lietadla, ktorým cestoval do švajčiarskeho Möhlinu - satelitu Zlína otvoriť ďalšiu pobočku. Lietadlo pre nepriaznivé počasie spadlo v Otrokoviciach. Po Tomášovej smrti prevzal firmu jeho brat Ján a postupne aj jeho syn Tomáš, ktorý mal vtedy len 18 rokov. Začiatok II.sv vojny spôsobil to, že Tomáš odchádza z Československa a končí v Kanade, kde tiež zakladá jeden z výrobných závodov - Batawa. V nepokojných časoch sa majiteľom celého koncernu v ČSR stáva matka Tomáša - Mária Baťová. Časy počas vojny a po nej boli tvrdé. Jeho brat Ján Baťa bol považovaný komunistami za zradcu národa, keď odišiel počas vojny do Brazílie. Už počas vojny došlo k premenovaniu viacerých miest Nemcami. Napr. Zlín Gotwalodv, Baťovany - Partizánske.

Vrak lietadla, v ktorom zahynul Tomáš Baťa 12.7.1932, obr. 6

V päťdesiatych rokoch bol svet rozdelený Železnou oponou a predstava, že po vojne sa všetko vráti do pôvodných koľají bola len zbožným prianím. Mnohé pobočky podľahli dekolonizačným tlakom. Baťa však neustále riadil každú z nich. Previedol spoločnosť až do deväťdesitych rokov a v roku 1989 sa vrátil späť do Zlína, do oslobodenej vlasti. Neustále sa snažil o očistenie mena jeho brata Jána, čo sa mu nakoniec aj podarilo v roku 2006 bol Ján súdmi rehabilitovaný. 1.9.2008 Tomáš Baťa zomrel. Celý jeho život dokazoval, že ide uskutočniť aj neuskutočniteľné. A jeho smrť nás postavila pred úlohu pokúšať sa o to aj bez neho. Tomáš Baťa ml. s manželkou Sonjou návrat do Zlína, obr. 7

ZAČIATKY BUDOV BAŤOVEJ TOVÁRNE Postupným zvyšovaním výroby sa prešlo z ručenj výroby na strojovú a to vyžadovalo nové priestory. Tak začala výstavba nových výrobných budov. Pri výstavbe boli tri podmienky: 1. výstavba musela byť lacná - EKONOMIKA 2. musela byť uspôsobená na zmeny výrobných procesov - FLEXIBILITA 3. výstavba musela prebehnúť v krátkom čase RÝCHLOSŤ Závod v prvej fáze vývoja mal všetky rysy neplánovanej výstavby. V roku 1906 vznikali prvé etážové budovy. Prvá trojetážová budova bola 60x20 m bola postavená oproti zlínskemu nádraží - kde bola hlavná brána do závodu. Táto budova bola prototypom: - nebola omietnutá - mala drevené stĺpy a stropy - tehlové nosné múry - zaklenuté okenné otvory - vzhaľdom naznačovala vývoj továrenských budov - bola vzorom pre ostatné budovy na území továrne niekoľko rokov - v roku 1944 bola zničená pri bombardovaní Zlína Postupom času sa výrobné haly vyvíjali. Drevené stĺpy boli nahradené oceľovými, ale zostali drevené stropy, ktoré boli obmedzením pre ďalší vývoj techniky a technológií výroby. V roku 1924 došlo k vytvoreniu charakteristického architektonického výrazu mesta Zlín. Nastala prestavba továrenského areálu. Asanácia starých budov a ich nahrádzanie budovami konštruované novšou technológiou.

Následky bombardovania továrne, obr. 8

fotky str. 150

Továrenská budova, Zlín 1918, pôdorys typického podlažia, obr. 9

Pôvodný typ továrenskej budovy s tehlovými nosnými stenami a drevenými stropmi, 1918, obr. 10

Začal sa používať železobetón (str. 153) a bol vyvinutý modul 6,15x6,15 m, ktorý vyhovoval stavebnému rádu, technológiam a mal optimálne rozmery. Železobetónový skelet bol vyplnený tehelnými parapetmi a oknami, stĺpy boli štvrcové a od roku 1930 kruhové. Jednotlivé poschodia boli prepojené vertikálnym komunikačným jadrom s výťahom, schodiskom a pomocnými plochami. Bola to racionálna, etapizovaná výstavba budov. Jednotlivé budovy boli radené šachovnicovo a boli prepojené dopravnými zariadeniami.

Monolitická skeletová železobetónová výrobná budova, dvojpodlažná, 1924 celkový pohľad a rez

Železobetónový skelet uvoľnil závislosť medzi technológiou, organizáciou práce a stavbou. Dopomohol k intenzívnešiemu osvetleniu a vetraniu. Došlo k “zlínskej štandardizácii” v projektovaní a vo výstavbe. Dochádza k dispozičnej, prevádzkovej a konštruktívnej jednotnosti.

Monolitická skeletová železobetónová výrobná budova, trojpodlažná, 1924 celkový pohľad a rez, obr. 11

Štandardizáciou dochádza k rýchlej výstavbe budov. Dĺžka výstavby päťetážového objektu 80x20 m trvala 5 mesiacov. Začala v júli a v novembri bola hotová. Skeletová konštrucia poskytovala mnoho výhod: - uvoľnenú dispozíciu - voľnosť, flexibilitu, univezálnosť, - dané budovy sa mohli použiť na rôzne účely (rôzna výroba, sklady...) Nevýhodou však bolo, že usporiadanie bolo vhodné na materiálnu výrobu, ale nebolo dostatočne uspôsobené pre ľudí, ktorí tam pracovali.

Monolitická skeletová železobetónová výrobná budova, päťpodlažná, 1924 celkový pohľad a rez, obr. 12

Na základe týchto koncepcií boli realizované závody v celom Československu aj v zahraničí. Štandardizácia a univerzalita stavieb má zvýšenú hodnotu aj v čase: - umožňuje rýchle a nenákladné úpravy - dovoľuje meniť celý obsah - je možné ich postupne modernizovať a prispôsobovať novým potrebám.

Výrobná železobetónová budova, 1924 pôdorys typického podlažia, obr. 13

V roku 1944 došlo k bombardovaniu Zlína a tým aj značnému zničeniu výrobného závodu. Preto bolo potrebné vytvoriť štúdiu na rekonštrukciu závodu. Vytvoril ju architekt Jiří Voženílek. Asanáciou prvého radu budov, ktoré boli hneď vedľa hlavnej komunikačnej tepny, vznikla koncepcia “izolačného” pásu zelene, medzi mestom a továrňou. Podľa tejto novej koncepcie sa stavali ďalšie závody.

V spojení s asanáciou bol vytvorený nový typ budov v roku 1946, tiež od architekta Jiřího Voženílka. Týmto novým typom sa doplnili a nahradili zničené budovy (v Zlíne napríklad budovy 14,15). Tento typ budov bol doplnený o priestory, ktoré zlepšovali úroveň pracovného prostredia. Vytvorili tak optimálne podmienky pre pracujúcich ľudí v továrni. Budovy boli vylepšené o: - sociálne zariadenia - šatne, sprchy; umiestnené v medziposchodiach - svetlá výška bola 4 m - bola doplnená klimatizácia a osvetlenie - pri výstavbe bolo použité oceľové benenie, - obvodový plášť bol so zdvojenými oknami - trojtrakt zostal zachovaný, ale modulová sieť sa zmenila v krajných poliach z 6,15x6,15 na 6,15x7,85 Mapa bombardovania Zlína, 1944, obr. 14

J.Voženílek: Nový typ výrobnej budovy, 1946 celkový pohľad, obr. 15

J.Voženílek: Nový typ výrobnej budovy, 1946 pôdorys typického podlažia, obr. 16

J.Voženílek: Nový typ výrobnej budovy, 1946 pozdĺžny rez. obr. 17

HĽADANIE IDEÁLNEHO MESTA Hľadanie ideálneho mesta začalo už v roku 1918, kedy bol Ján Kotěra požiadaný aby vypracoal regulačný plán pre prvú robotnícku kolóniu. Kotěra mal blízko ideám záhradného mesta. Na základe ideí ZÁHRADNÉHO MESTA boli navrhnuté rodinné domy v zeleni, bez plotov, tovriace tzv. nenásilný prechod do prírody. V druhej polovici 30tych rokov mala firma viac ako 15 000 zamestnancov a dochádzalo k problémom s riadením tak veľkého množstva. Východiskom sa stala decentralizácia materskej firmy v Zlíne. V spojení s nutnosťou zakladať sesterské mestá, sa predstavitelia firmy začali venovať problematike výstavby priemyselného mesta. Vzniklo urbanistické oddelenie. Plán ideálneho priemyselného mesta spracovávali vtedajší najlepší československí architekti ako : hlavný architekt Zlína F.L.Gahura, J.Gočár, E.Hruška, V.Kubečka, R.H.Podzemný, J.Voženílek, Le Corbusier a iní. Poznatky a skúsenosti mali byť zhrnuté do trojdielnej knihy Ideálne priemyslové mesto budúcnosti, tá však nevyšla. Na jej príprave sa podielalo veľké množstvo odborníkov. Kniha však nakoniec nebola vydaná. Mestá mali byť budované podľa teoretickej koncepcie jednotných zásad, do ktorých boli zakotvené nové myšlienky svetového urbanizmu a tiež požiadavky a zásady firmy Baťa.

Niektoré jej teoretické východiská publikoval Pavel Novák v prvej časti svojej dvojdielnej publikácie o zlínskej architektúre: - Priemysel potrebuje akúsi výlučnosť územia, aby sa mohol oprostiť od starostí, ktoré dnes jeho hybnosť najviac zaťažujú. Vedúci ľudia podniku musia byť často na cestách a muisia mať istotu, že im nevzniknú sociálne nepokoje vnútri ich podniku nevzniknú sociálne nepokoje.

- Zásadou je aby rodiny priemyselných spolupracovníkov bývali v jednotlivých domoch so záhradkou. Nie v radových domoch a činžiakoch alebo dokonca v “kasárňach”. Činžové bývanie utláča rodinný život a obmedzuje počet detí. To je nežiadúce. - Činžiaky utlčú mravy a kľud fyzický i duševný. Spoločné bývanie robí pokušenie príliš veľkým styk príliš blízkym a hriech – prameň nespokojnosti a rodinného rozvratu ľahkým.

- Najväčší rozsah mesta je 10 000 - 12 000 obyvateľov. Tomu odpovedá továreň pre 3 000 - 5 000 ľudí. Priemyslovú osadu je nutné budovať na “čistom” mieste. To je na mieste, kde do tej doby bola len orná pôda, lúka alebo les. Priemysel moderný neznesie veľké mesto.

- Inou otázkou je bývanie štátnych úradníkov, sudcov aj povolaní, kde takéto rodiny sú do mesta služobne pridelené na kratšiu alebo dlhšiu dobu, ale sú zvyknuté na činžiakové veľkomestské bývanie. Pre túto vrstvu je nutné budovať domy činžové.

- Priemyselník by mal vykúpiť pôdu v rozsahu asi 400 hektárov tak, aby mohol zostať rozhodujúcim faktorom pri budovaní mesta. Aby sa na tejto pôde nemohol usadiť hneď aj konkurenčný podnik, alebo vôbec iný podnik, ktorý by skomplikoval záujmy a znepriatelil ľudí v osade z dôvodov hospodárskych. Aby jeho spolupracovníci nemohli byť otrávení ľuďmi, takpovediac nezávislými.

- Priemyselník musí byť svojim ľuďom vodcom nie len hospodárskym, ale i politickým a hlavne sociálnym. Nesmie dopustiť aby niekto iný, než on sám, konal túto funkciu, pretože každý iný človek to môže konať len v nepriateľstve k nemu a znepriateľovaním jeho zamestnancov. - Takýto plán mesta sám o sebe priblíži k sebe podnikateľa a jeho pracovníkov. Úsilie za splnenie takéhoto budovateľského plánu spojí ľudí v závode k spolupráci a dá vedúcemu do rúk ono vodcovstvo, ktoré by mu inak veľa ľudí činilo sporným.

- Nemenej dôležitý fakt, ktorý podporoval ďalšie snahy starať sa o lepšie bývanie pre robotníkov bol ten, že spokojný robotník oceňujúci snahu podnikateľovu poskytnúť mu vyšší životný štandard je zdržanlivejší vo svojich túžbach po sociálnych reformách.

- Čím väčší, tým utopistickejší sa ľuďom javí plán, ktorý ale vidia každý deň sa uskutočňovať, tým väčšia je ich snaha, tým pevnejšia je ich dôvera a vernosť. 1

1 - Celá stať: NOVÁK, P. 2008: Zlínska architektúra 1900-1950, Zlín: Pozimos, 2008.s 260

R.H.Podzremný: Ideálne priemyslové mesto, 1937 situácia, obr. 18

IDEÁLNE MESTO

“MALÉ ZLÍNY”

Vedúcou myšlienkou sa stala myšlienka od Roberta Owena (anglický utopista) : “Lepšie životné a pracovné podmienky znamenajú väčšiu výkonnosť pracovníka a teda aj väčší zisk pre podnikateľov. Spokojný robotník oceňuje snahu podnikateľa poskytnúť mu vyšší životný štandard, je zdržanlivejší vo svojich túžbach za soiálnymi reformami. “

Na prelome 20. a 30. rokov 20teho storočia púta na seba pozornosť Baťovská architektúra, ktoré ešte pred vydaním Aténskej charty, iniciovanej Le Corbusierom (1934) , sa stala pratickou demonštráciou zásad modernej urbanistickej tvorby, ktoré boli formulované v charte.

Celkovo bola vypracovaná organizačná schéma závodu, zásady riadenia pred a po výstavbe závodu. Všetko bolo organizované a časovo vymedzené. Koncepcie indeálneho mesta sa stavali v rôznych územiach. Náhlosť spôsoboval príchod II. sv. vojny. V jej priebehu firma budovala ďalšie priemyselné satelitné mestá a dokončovala rozostavané súbory.

Zlínsky funkcionalizmus má medzinárodný kontext satelity zlínskej funkcionalistickej architektúry po celom svete ( projekty a realizácie ideálnych priemyslových miest - továrenských celkov a sídlisk firmy Baťa). Tento rozsiahly urbanistický komplex medzivojnového Zlína “továrenske mesto v záhradách” a jeho satelity sú fenoménom , ktorý má trvalý dosah.

Zrealizované decentralizované jednotky spĺňali ekonomické predpoklady. Avšak predstava o konečnej veľkosti mesta - vyjadrenej uzavretosťou závodu, osídlenia a celého urbanistického útvaru - nefungovala. Aplikácia schémy ideálneho priemyselného mesta bola prekážkou pre ďalší organický vývoj mesta.

Baťovské satelity nevytvárali v mieste svojho vzniku len nové pracovné príležitosti a urbánne celky na vysokej úrovni, ale prinášali tiež nové poňatie života a práce, medziľudských vzťahov, výroby a podnikania, ktoré reprezentovali ľudia vzdelávaní v baťovskom duchu etiky a estetiky moderného zlínskeho prostredia.

Podľa zásad ideálneho mesta vznikali mestá v Českolovensku aj po celom svete.

Fenomén Baťa priniesol aj aspekt sociologický. Napriek tomu, že sa všetko odohrávalo v určitých hraniciach pravidiel, toto usporiadanie bolo otvorené individuálnym aktivitám.

Priestorová predstava ideálneho mesta bola: - tvar vejáru/listu, ktorého pomyselná “stopka” smerovala k vstupu do závodu - medzi závodom a obytnou časťou boli sústredené služby a obchod - okolo sústredeného mestského priestoru boli školy, internátne bývanie a mestská vybavenosť - smerom od hlávneho mestského priestoru viedli ulice (ako žilky listu ) s rodinnými domami - hlavné mestské centrum bolo situované medzi závodom a obytnými štvrťami

Okrem priemyslu vznikali v baťovskom Zlíne aj osvetové, školské, vedecké a kultúrne inštitúcie, ktoré boli na vtedajšie pomery ojedinelé a z nich niektoré pretrvávajú do dnes. Zlínska architektúra a urbanizmus tak nezostáva len nejakým historickým pamätníkom úspechov firmy, ale je aj zdrojom inšpirácie a poučenia. Je to fenomén, ktorý je v prípade porozumenia, schopný uplatňovať sa aj v súvislosti súčasného spoločenského diania. 2

1876 1894 1900 19141918 1918 1923 1923

- vznik svojského architektonického štýlu mesta, - prestavba a asanácia továrne nahradenie starých budov budovami s novou technológiou

112 pobočiek predajní Baťa, Tomáš Baťa sa stáva starostom Zlína

1910

ešte stále sa používal typ budov 80x20 m a 3 etáže

I. sv. vojna - nárast výroby, 10x vyšší počet zamestnancov

postavená prvá výrobná budova

začiatok výstavby Baťových domčekov, 350 zamestnancov /3 000 párov topánok denne

1906

nahradenie drevený stĺpov oceľovými, zostali drevené stropy -obmedzenie vývoja technológií a techniky, 5 etáží 1300 ľudí

výstavba prvej etážovej budovy

narodenie Tomáša Baťu 3.4.1876

1667 začaiatok živnosti BAŤA v Zlíne súrodencami Baťovými

Lukáš Baťa začína s obuvníckym remeslom

ČASOVÁ OS

1924

1938 1939 1944

štúdia rekonštrucie závodu pod vedením J. Voženílka, vznik nového typu výrobnej budovy

1932

bombardovanie Zlína, dopadlo naň 260 bômb, zničenie časti továrne aj mesta

1930

postavenie administratívnej budovy “21tky”

nahradenie stĺpov so štvrcovým priemerom za okrúhly - začiatok budovania satelitu v Otrokoviciach

1928 návrat Tomáša Baťu ml. späť do Zlína

1.9.2008 smrť Tomáša Baťu ml.

odchod Tomáša Baťu ml. do Kanady založenie Batawy

smrť Tomáša Baťu - havária lietadla prevzatie firmy jeho bratom Antonínom a jeho synom Tomášom

zavedenie pásovej výroby

Železná opona

1946 1950 1989 2008

“MALÉ ZLÍNY” V polovici tridsiatych rokov 20. storočia mala firma viac ako 15 000 zamestnancov. Nastával problém s riadením a začalo sa s decentralizáciou výroby do iných miest. Decentralizovali sa nie len filiálky, ale aj celé urbanistické celky doma aj v zahraničí. Začali sa realizovať plány ideálnych priemyselných miest v Československu aj v zahraničí. Viedla k tomu nutnosť decentralizovať výrobný koncern, nedostatok kvalifikovaných výrobných síl aj surovín pri neustálej expanzii Baťovej produkcie, pre ktorú bol československý trh nedostačujúci, uloženie unvesítií. Volba miesta vždy sledovala určité faktory: - blízkosť dopravných ciest, železníc, väčších splavných riek - veľkú rozlohu lacných pozemkov s rezervou pre budúci rozvoj tvoárne aj mesta. Spoločným sa stal jednotný zlínsky stavebný štýl upravený len vzhľadom na klimatické podmienky pre mimoeurópske krajiny. Začiatok výstavby miest: ČSR: Otrokovice 1930 Napajedla 1935 Třebíč 1935 Zruč nad Sázavou 1938 Sezimovo Ústí - Velký Dvůr 1939 Bošany 1932 Baťovany - Partizánske 1938 Batizovce - Svit 1934 Nové Zámky 1935 SVET: Borovo (Chorvátsko) 1932 Chelmek (Poľsko) 1933 Ottmuth - Otmet (Poľsko) 1931 Best (Holandsko) 1933 Möhlin (Švajčiarsko) 1932 Hollecourt-Bataville (Francúzsko) 1933 Tilbury-East Tilbury (Anglicko) 1933 Martfü (Maďarsko) 1941 Batanagar (India) 1934 Kanagar (Sýria) 1934 Alexandria (Egypt) 1936 Belcamp (USA) 1936 Batavia (India) 1938 Batawa (Kanada) 1939 Battatuba (Brazília) 1940 22

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

PARTIZÁNSKE - BAŤOVANY

SITUÁCIA

Obr. 18a

Obr. 18b

1 km

2 km

Obr. 19

Obr. 20

VZNIK BAŤOVIAN Baťovany boli prvým mestom v Československu, ktoré vzniklo na vyššie citovanom podklade zásad tvorby ideálneho premysleného mesta. Ďalšími boli Zruč nad Sázavou a Sezimovo Ústí - Veľký Dvůr.

Historická mapa umiestnenia Baťovian, obr. 21

Baťovany tak patria medzi tri ideálne priemyselné mestá Československa a sú jediným takýmto mestom na území Slovenska. Mesto začalo vznikať v roku 1938 kedy sa začína výstavba prvej trojetážovej továrenskej budovy a súbežne s ňou aj prvých rodinných domov kolónie. Výstavba mesta bola situovaná na nezastavaný pozemok. Presný výber lokácie nebol celkom jednoznačný. Umiestnenie satelitu na Hornej Nitre však už jasné bolo. Baťa tu začal podnikať v roku 1930 keď v Bošanoch odkúpil menšiu upadajúcu továreň na spracovanie kože. Veľmi dobre poznal hospodársku situáciu v Československu aj na Hornej Nitre. Po niekoľkých neúspešných pokusoch odkúpenia pozemkov v okolitých obciach, sa v roku 1938 rozhodlo a novo vznikajúci satelit začal vznikať pri obci Šimonovany (dedina, na ktorej bolo mesto vybudované). Pozemok mal rovinatý charakter, jeho okrajom pretekala meandrujúca rieka Nitra, na niektorých miestach bola močaristá pôda a ukázal sa problém s vysokou spodnou vodou. Železnica v Šimonovanoch viedla už v roku 1896. V období prvej Československej republiky bolo okolie Šimonovian pravažne poľnohospodárske s pomerne veľkou nezamestnanosťou.

Baťovany vznikli ako zhmotnenie úvah o priemyslenom meste, ktorým 20te storočie prialo. Architekti a urbanisti budovali a snívali o víziách lepšieho sveta. Viacerí z nich navrhli formy nových ľudských sídel, v ktorých by boli lepšie podmienky pre život. Predstavitelia európskej avantgardy ako: Tony Garnier (Une cité industrielle, 1917) Le Corbusier (Plan Voisin, 1925) Nikolaj Miliutin (Socgorod, 1930). Ideálne mesto bolo v ich predstavách rozdelené na samostatne funkčné celky pre prácu, bývanie a rekreáciu. Týmto rozdelením sa mal odstrániť negatívny vplyv výroby na bývanie a zabezpečiť nerušený oddych po práci. V Baťových ateliéroch sa od polovice tridsiatych rokov tiež zaoberali myšlienkou na ideálne priemyselné mesto. Zatiaľ čo väčšina avantgardy nemala možnosť svoje vízie uplatniť v praxi, tak projektanti baťovej kancelárie tie svoje sny realizovali rýchlo a v širokom meradle. Kľúčovou osobou v procese prípravy regulačného plánu bol Jiří Voženílek. Regulačný plán, podľa ktorého sa v roku 1939 začalo stavať, vychádzal z plánu pre ideálne priemyslové mesto pre 5000 až 15000 obyvateľov

Regulačný plán podľa ktorého pokračovala výstavba mesta, 1946, obr. 22

PRIESTOROVÉ USPORIADANIE

závody 1948

pohľad na obytnú štvrť 1944

promenáda 1943

pohľad na obytnú štvrť 1972

spoločenský dom 1949

kúpalisko 1949

výstavba kostola 1946

ŠPORTOVISKÁ

ZELENÝ PÁS

PROMENÁDA

NÁMESTIE

OBYTNÉ ŠTVRTE

VEREJNÉ BUDOVY

KOSTOL

ZÁVODY

pohľad na Námestie práce 1950

Základom priestorového usporiadania mesta bolo členenie jednotlivých funkcií do samostatných celkov v závislosti od svetových strán a prevládajúceho smeru vetrov a uvoľnená zástavba. Areál továrne sa rozprestieral na severnom okraji mesta. Od ostatnej zástavby ho oddeľoval pás dopravy a zelene. Súčasne bol s hlavným verejným priestoro m - Námestím práce, spojený širokou komunikáciou - tzv. promenádou. Námestie práce predstavovalo hlavnú kompozičnú a symbolickú os mesta. Tiahlo sa v západo-východnom smere a lemovali ho verejné stavby ako spoločenský dom, kino, obchodný dom, školy, internáty a kostol Božské srdca Ježišovho (návrh od Vladimíra Karfíka) ukončoval toto námestie. Po stranách námestia sa rozprestierali obytné štvrte. Obytné domy boli usporiadané tak aby maximálne využili južnú orientáciu. Južný okraj mesta tvoril areál športovísk.

Obr. 23

Obr. 24

Neoddeliteľnou súčasťou bola zeleň v duchu baťovej predstavy “továreň a mesto v záhradách”. Väčšinu plochu Námestia práce zaberal mestský park. A aj ostatná zástavba bola rozložená v zeleni. Domy nemali oplotenie, všetko bolo delené pomocou zelene. Partizánske si dodnes zachovalo ráz záhradného mesta. Mesto bolo vo 80tych rokoch nazývané “mesto zelene” a v roku 1959 malo 10ha zelene.

Obr. 25

Regulačný plán Baťovian bol niekoľkokrát modifikovaný, ale na rozmiestnenie jednotlivých funkcií sa dodržoval pôvodný regulačný plán. Stavitelia sa ho pridŕžali do 60tych rokov. Najväčšim ráz mesta ovplyvnila extenzívna výstavba v 70tych a 80tych rokoch, kedy vznikli priľahlé panelové sídliska (Luhy a Šípok) a charakteristické solitéry ako nemocnica, nákupné centrá, výšková budova (postavená v roku 1962), ktorá predelila rozsiahle Námestie práce na dve časti a pod.

námestie s výškovou Sídlisko LUHY

Sídlisko ŠÍPOK

Sídlisko Luhy 1975, obr. 26

Výstavba sídliska Luhy 1968, obr. 27

Sídlisko Šípok 1987, obr. 28

Sídlisko Šípok 1982, obr. 29

Námestie práce ešte bez výškovej budovy, obr. 30

Výstavba výškovej budovy 1963, obr. 31

VZNIK FABRIKY Mesto mohlo vzniknúť v 20. storočí podľa predstáv architektov vďaka priemyslu. Baťovany boli založené na “zelenej lúke” ako stroj na prácu a bývanie, parafráza Le Corbusiera. Výroba bola hnacím mechanizmom a podmieňovala rytmus života sídla. Od prosperity výroby závisela ďalšia výstavba aj samotná existencia sídla. Pre Baťovany bol výrobný závod alfou i omegou. Všetci nejako participovali buď na výrobe samotnej alebo vo výstavbe či službách. Táto závislosť sa postupne koncom 50tych rokov uvoľňovala, keď vznikla v meste aj iná výroba a ďalšie zamestnania. Fenomén Baťa nepreslávila len charakteristická architektúra, ale aj tzv. batizmus - dobre organizovaná efektívna výroba a predaj. Odmeňovanie v podobe účasti na zisku (pohyblivá mzda vzhľadom na výkon ), uplatňovanie plánovania, výstavba vlastnej siete predajní, stratégia predaja výrobkov a úderná reklama ako významný nástroj na dosiahnutie úspechu v duchu hesla “Náš zákazník - náš pán! “

1939 príprava na výstavbu druhej trojetážovky, v pozadí prvá trojetážovka, obr. 33

1944 - časť mesta vedľa námestia, dvojdomky a osemdomky, obr. 34

V roku 1935 padlo zo strany firmy Baťa rozhodnutie vybudovať na Slovensku strojárenský závod. V lete 1938 začala výstavba prvej továrenskej haly. Vzápätí po začiatku výstavby došlo k rozdeleniu ČSR a ku vzniku samostatného slovenského štátu. Tým bol aj oklieštený dovoz obuvi na Slovensko zo Zlína. Baťa videl veľkú odbytovú možnosť na Slovensku a rozhodol sa namiesto strojárenského závodu vybudovať obuvnícky. To situáciu trošku skomplikovalo, ale pragmatický podnikateľ Baťa si s tým poradil a podpísal so slovenskou vládou obojstranne výhodnú dohodu. V blízkosti závodu bola vybudovaná moderná robotnícka kolónia – Baťovany, ktorá sa stala domovom pre zamestnancov fabriky. V prvých rokoch obuvníckej výroby fabrika prosperovala, narastal objem výroby a počet zamestnancov. Obr. 32

Zatiaľ čo v Európe a vo svete vznikal konflikt vojenských rozmerov, tak pre Baťovany boli roky 1938 a 1939 vzniku nového mesta. Od roku 1939 plynulo prebiehala výstavba továrne a priľahlých obytných a spoločenských častí. Druhá svetová vojna skomplikovala výrobu a tá zaznamenala značný pokles, ale po 2. svetovej vojne sa znovu rozbehla. V roku 1948 premenovali obec Šimonovany - Baťovany na Baťovany a od novembra 1948 sa obec stala mestom. 1948 - hlavný vstup do závodov, obr. 35

V roku 1948 prebehlo v ČSR znárodnenie všetkých výrobných podnikov, medzi nimi aj Baťových závodov v Baťovanoch. Stali sa z nich Závody 29. augusta (na počesť vyhlásenia Slovenského národného povstania) a 9.2. 1949 premenovali aj mesto z Baťovian na Partizánske. Dnes je výrobe obuvi venovaný len zlomok kapacity vo fabrike. Napriek tomu si mesto uchovalo charakter baťovského sídla. A to jednak ako záhradné mesto, ale aj vzhľadom na bezprostrednú priestorovú i funkčnú zviazvanosť mesta a výrobného areálu. Dnes má Partizánke 23 000 obyvateľov a je to okresné mesto.

1949 - hlavný vstup do závodov po premenovaní na Závody 29. augusta, obr. 36

Erb mesta, obr 38 1948 - pohľad na závod, obr. 37

PRVÁ ETAPA VÝSTAVBY MESTA (1938 - cca 1946)

obr. 39

výstavba Baťovian realizovaná cca do roku 1942

rieka Nitra pred jej reguláciou

PODKLADOVÁ MAPA - súčasné mesto

nerealizovaná výstavba podľa návrhu sídla z roku 1938

obr. 39

rieka Nitra pred jej reguláciou

výstavba baťovian zrealizovaná cca do roku 1946

výstavba baťovian zrealizovaná cca do roku 1946 objekty realizované neskôr v súlade s regulačným plánom z roku 1946 nerealizované objekty podľa regulačného plánu z r. 1946 realizované objekty neskôr situované v súlade s regulačným plánom z roku 1946 - zmena charakteru objektov nerealizované objekty podľa regulačného plánu z roku 1942

PÔVODNÁ KOMPOZÍCIA SÍDLA Mesto vzniklo na „zelenej lúke“ okolo hlavného komunikačného ťahu Topoľčany- Prievidza, podľa jednotného urbanistického plánu navrhnutého na princípoch záhradného mesta a zároveň priemyselného mesta s jasne členenými zónami podľa funkcií zástavby. Továrenský areál na severe bol oddelený od ostatného priestoru mesta širokým pásom zelene, ktorý mal funkciu izolačnú. (tento efekt sa dosiahol až po určitom čase). Jadro mesta tvorila obytná zóna s príslušnou vybavenosťou. Na juhu sa na obytnú štvrť napájala rekreačná zóna so športoviskami (štadión, kúpalisko). Funkčné zóny boli navzájom poprepájané prehľadnou dopravnou sieťou s jasnou hierarchizáciou a účelom jednotlivých komunikačných línií. Centrálnu os tvorí obdĺžnikové námestie a naňho sa napájajúca komunikácia („promenáda“) – spojnica námestia a továrenského areálu. Základné hranice pre vymezenie a situovanie sídla v danom teréne predstavovala existujúca železničná trať, rieka Nitra a dobová hranica katastra Veľké Bielice – Šimonovany.

Porovnanie pôdorysu mesta podľa pôvodne navrhovaného regulačného plánu z roku 1946 (farebné plochy) a realizovanej výstavby (podkladová mapa), obr.40

svetlomodrá – zeleň (okraj navrhovaného sídla) občianska vybavenosť obytná zóna I. (viacpodlažné nájomné domy, internáty) rekreačná zóna izolačný zelený pás obytná zóna II. (rodinné a radové domy) námestie centrálny park továrenský areál Pôvodny regulačný plán Baťovian, podľa ktorého sa začalo stavať, 1938, obr. 41

„promenáda“ 37

MČ Veľké Bielice

Lány Bela n

Šimonovanovany Priemyselný obvod

Štrkovec Partizánske - stred

Stará kolónia Pri Šimonovanoch

Luhy

rieka Nit

Pri štadióne

Salaš MIERKA 1:10 000

SÚČASNÁ KOMPOZÍCIA MESTA Mesto Partizánske má v súčasnosti 23 000 obyvateľov. Kompozične sa veľmi nezmenilo. V okolí námestia sa nachádza verejná vybavenosť, dlhé námestie je predelené výškovou budovou postavenou v roku 1968. Takže sa vytvorila pešia zóna (viď. mapa) a zelený park ukončený kostolom od Vladimíra Karfíka. Mesto sa inak rozrastalo do strán hlavne o obytné zóny. Na severnej strane je stále areál bývalej baťovej fabriky. Železničná trať pretína mesto a oddeľuje areál fabriky od mesta. V okolí železnčnej trete sú záhradkárske lokality. Promenáda, ktorá kedysi spájala námestie s fabrikou bola prebudovaná na podchod, kvôli zvýšenej doprave.

vodná nádrž Bager

obytná zóna občianska vybavenosř,služby, kultúra školské zariadenia cirkevné stavby športové plochy plochy priemyslu a výroby záhradkárske plochy verejná zeleň a parky autobusová stanica

Šípok

vlaková stanica hlavné námestie, pešia zóna podchod hranica mestskej časti

ÚZEMNÝ PLÁN Z ROKU 2015

Územný plán z roku 2015 schválený mestom Partizánske, zhotovený firmou AUREX s.r.o. Počíta so začlenením baťových budov do mesta a ich polyfunkčné využitie. Tiež ráta s tým, že 6 Baťových budov môže byť vyhlásených za Národnú kultúrnu pamiatku. To či budú budovy vyhlásené za NKP alebo nie, bude známe koncom mája 2017.

DOPRAVA Automobilová doprava

komunikácia funkč. triedy B1 komunikácia funkč. triedy C1 komunikácia funkč. triedy C2 komunikácia funkč. triedy C3

Mesto je dobre dopravne napojené na okolieté obce. Centrum od fabriky oddeľuje hlavná komunikačná trieda B1. Ktorá je hlavnou tepnou mesta.

MHD a železničná trať

železničná trať zastávka MHD Hlavná železničná stanica vlaková zastávka autobusová stanica

Mestská hromadná doprava obsluhuje všetky časti mesta. Cez mesto prechádza železnica, ktorá má okrem hlavnej stanice aj zastávku pri mestskej čati Šimonovany

Cyklotrasy

hlavné súčasné mestské caklotrasy (neznačené) regionálne cyklotrasy

Partizánske ako mesto je priateľské cyklistom. Regionálna trasa popri rieke, alebo cyklotrasy cez mesto, ktoré nie sú vyznačené priamo na ceste. Dostupnosť bicyklom je všade.

Všetky druhy dopravy

PRIEMYSELNÝ AREÁL IDEOVÉ VÝCHODISKO MESTA Areál fabriky je tvorený baťovskými budovami, ktorých konštrukčná schéma predstavuje nosná skeletová konštrukcia a výplňové murivo kombinované s veľkými presklenými plochami a tiež charakteristická farebnosť objektov - kombinácia bielej (stĺpy) a červenej (murivo) v areály naďalej prevažujú a určujú naďalej jeho celkový charakter. Priestory medzi objektami sú riešené ako spevnené alebo zatrávnené plochy - v časti s náletovou zeleňou a v časti s udržiavanými sadovníckymi úpravami.

Baťov závod, z ktorého sa neskôr stali ZDA Partizánske vystriedali v súčasnosti iné firmy. Napr. Vulkan a.s. (európsky výrobca špeciálnej celogumovej, gumolisovanej obuvi a polotovarov), Sperian protection Slovakia s.r.o. (výroba ochranných pracovných prostriedkov proti hluku, respirátorov, okuliarov, pracovnej obuvi), Zeis Slovakia (výroba obuvi), Richter Slovakia s. r. o. (výroba a predaj detskej obuvi), Honeywell a zrejme aj iné. V budúcnosti, v prípade naštartovania procesu priamejšieho zapojenia priemyselného areálu (umiestňovaním mestských funkcií) do organizmu mesta, je možné využiť zaujímavý potenciál, ktorý ponúka napríklad aj monumentálny (až veľkomestský) „uličný“priestor medzi prvým a druhým radom objektom.

Troj etážová budova

Priestory medzi objektami

Päť etážová budova

Potencionálny “uličný” priestor

Súbor 3 až 5 podlažných továrenských objektov postupne postavených v pravidelnom rastri. Areál je priamo napojený na železničnú aj nákladnú automobilovú dopravnú sieť. Pôvodne išlo o jeden závod s nadväzujúcimi a poprepájanými prevádzkami (objekty sú vo vrchných poschodiach poprepájané dopravníkovými pásmy v súčasnosti zrejme nefunkčnými).

Súčasná budova Honeywell

Po roku 1990 sa areál postupne stal súborom funkčne nezávislých objektov, prevádzkovaných odlišnými firmami. Napriek tomu sa do súčasnosti zachoval pomerne jednotný výraz areálu. Niektoré objekty boli asanované, dva objekty areálu boli v nedávnej minulosti obnovené vo výraznejšie farebne odlišnom poňatí. Pôvodné povrchy budov (pohľadová tehla) sú v súčasnosti na niektorých budovách omietnuté.

Omietnutá troj etážová budova

Dopravníkové pásy (spojenie medzi budovami)

TRENGHTS - silné stránky

EAKNESSES - slabé stránky

- dobrá dopravná dostupnosť - lokalita v blízkosti centra mesta - architetonický ráz - závody ako prvok založenia mesta

- nákladná oprava/premena areálu - technický stav - rozdielni vlastníci jednotlivých budov - možná neochota niektorých súčastných vlastníkov spolupracovať

- premena areálu, zvýšenie jeho hodnoty - vyhlásenie baťovských budov fabriky za NKP, pamiatkovú zónu - vhodný investor/granty - spracovanie návrhu pre fabriku,dobrá komunikácia a prezentácia verejnosti - komunikácia s mestom - oživenie nevyužívaných priestorov

- možná neochota niektorých majiteľov spolupracovať - nedostatok financií

PPORTUNITIES - príležitosti

HREATS - ohrozenia

BUDOVA č. 61

Fotky súčasného stavu

Vybraná budova č. 61 je v súčasnosti vo vlastníctve firmy Novesta a.s. (výrobca topánok), ktorá využíva jej druhé podlažie ako sklad svojho tovaru. Inak je budova prázdna a nevyužívaná a kvôli tomu postupne chátra. Je to 5 etážová budova, z výhľadom na mesto, keďže je v prvom rade 5 etážových budov. Je jedno z prvotných Baťovských budov v areáli. Je podaný návrh na vyhlásenie šiestich budov za Národnú kultúrnu pamiatku. Medzi týchto šesť budov patrí aj spomínana 61tka. Koncom mája 2017 by mal byť známy výsledok konania.

Budova sa nachádza blízko autobusovej a železničnej stanici a tiež centra mesta.

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

Budova 61 leží v druhej rade budov Baťovej fabriky. Je to 5 etážová budova zo želzobetónového skeletu. Jedna z prvých šiestich budov, ktoré boli vybudované. Postupom času k nej boli pristavené prístavky a tak sa zmenil jej pôvodný tvar. Povrch okolo budovy je tvorený spevnenými plochami chodníkmi, zelenými trávnatými plochami a za budovou je nevyužitý priestor, ktorý zostal po zbúranej budove.

SÚČASNÁ SITUÁCIA MIERKA 1:1 500

RIEŠENÁ BUDOVA

AREÁLU AUTOBUSOVÁ STANICA

ŽELEZNIČNÁ STANICA

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

HRANICA

17 minút 1,5 km

11 minút 1 km

8 minút

6 minút

4 minúty

1 minuta

autobusová stanica železničná stanica

námestie

kostol od Vladimíra Karfíka rieka Nitra

MIERKA 1:10 000

22 minút 2 km

PEŠIA DOCHÁDZKOVÁ VZDIALENOSŤ Riešená budova je súčasťou fabrického areálu. Vzhľadom na veľkosť mesta a polohu v rámci neho, je relatívne blízko do všetkých častí mesta. vodná nádrž Bager

Analýza znázorňuje pešiu dochádzkovú vzdialenosť v rámci mesta. Areál a budova sú položené veľmi blízko dopravných uzlov - autobusovej a železničnej stanice. Pomocou podchodu je možné sa hneď dostať do centra mesta, parku s kostolom od Vladimíra Karfíka, ku rieke a do priľahlých obytných častí.

sídlisko Šípok

STRATÃ&#x2030;GIA KONVERZIE BUDOVY

Fabrika umenia Fabrika umenia je občianske združenie, ktoré vzniklo v Partizánskom. Skupina kreatívnych ľudí, korí majú túžbu priniesť do mesta “svieži vzduch” Ich cieľom je vytvárať v meste Partizánske nové, alternatívne miesta pre umenie a kultúru. Organizujú podujatia, ktoré v meste ešte neboli a snažia sa rozprúdiť život v meste a dosiahnuť to, aby sa mladí ľudia mali dôvod vracť a zároveň mali priestor, kde sa môžu realizovať a rozvíjať svoje talenty. Ich cieľom je vytvoriť kultúrno-spoločenské centrum, dlhodobo ho budovať, vytvoriť alternatívny priestor pre mladých v meste a podporovať ich. Zároveň združovať všetkých občanov na spoločných udalostiach.

1 AKTIVÁCIA OKOLIA

2 “OČISTENIE OBJEMU”

STRATÉGIA KONVERZIE BUDOVY

3 KONVERZIA BUDOVY

4 ROZŠÍRENIE DO OKOLIA

vízia do budúcna

1 AKTIVÁCIA OKOLIA Prvým krokom v mojom návrhu je tzv. AKTIVIZÁCIA okolia. Patria sem tri fázy, ktoré zahŕňajú: - VSTUP - OKOLIE - AREÁL Jednotlivé fázy nemusia nasledovať v tomto poradí. Sú to tri body, ktoré som si stanovila ako dôležité pri ceste k budove, ktorá sa nachádza vo fabrickom areáli, v ktorom ešte stále prebieha výroba.

1. VSTUPY

2. OKOLIE

3. AREÁL

VSTUPY Do priemyselného areálu vedie viacero vstupov. Ja som si vybrala štyri, ktoré sú v najväšej blízkosti riešenej budovy. Jedným z nich je nákladný vstup, cez ktorý vstupujú autá. V mojom riešení s ním počítam ako so vstupom pre obslužné a osobné vozidlá. Ostatné tri vstupy sú pre peších a cyklistov. Dva z nich existujúce a jeden potencionálny vstup smerom k budove 61.

1 - Nákladná brána

2 - Vstup pre peších od autobusových nástupisť

3 - Potencionálny priestor na vytvorenie nového vstupu

4 - Hlavná brána

HLAVNÁ BRÁNA Zo vstupov som si vybrala hlavnú bránu a jej predpriestor, ktorý vnímam ako kľúčový pre vstup do areálu, prístupný priamo z pešieho podchodu a tiež miesto, ktoré je treba “zregenerovať”. V minulosti hlavná brána bola okázalým hlavným vstupom do fabriky, ku ktorému viedla významná promenáda z Námestia práce. Denne ňou prechádzalo niekoľko tisíc ľudí do práce a z práce. Bol to hlavný vstup, ktorý mal určitú vážnosť a vzhľad.

Historické fotky vstupu, obr. 42

Historické fotky vstupu, obr. 43

Promenáda spájajúca námestie s fabrikou, obr. 44

Fotky súčasného stavu hlavného vstupu a predpriestoru

Odstránenie starého vstupu, ponechanie priechodu pre autá

Vytvorenie nového vstupu, ako pripomienka a dôraz na pôvodný s ponechaním prejazdu pre autá.

Vytvorenie nového vstupu a upravenie predpriestoru len pre chodcov a cyklistov.

SÚČASNÝ STAV

NÁVRH

Kedysi pôsobil ako okázalý vstup do závodov, dnes však chátra. Pôvodne myslená a využívaná vrátnica je prázdna a tým pádom už neplní svoj účel. Brána slúži hlavne pre peších. Je priamo prístupná z podchodu, ktorý podchádza hlavnú komunikačnú tepnu mesta.

Cieľom je “zregenerovať” vstup a priestor pred ním. Keďže hlavnú bránu uvažujem ako hlavný vstup a cestu k riešenej budove 61, považujem za vhodné ho upraviť.

Vstup autám nie je povolený. Brána je zamknutá, nestrážená. Využívaná je na prechod zamestnancov do práce a z práce. Pôsobí dojmom, ktorý odpudzuje a vytvára dojem, že človek, ktorý ňou vchádza nie je vítaný. Nezainteresovaní nevedia, či smú alebo nesmú vstúpiť. Pôvodne brána tvorila hlavný vstup do závodov, teda okrem vstupov pre nádkladnú dopravu. Pôsobil prívetivo a naozaj ako hlavný vstup. Postupným chátraním závodov a úpadkom priemyselnej výroby však strácal svoj pôvodný význam. Priestor je nezorganizovaný, hlavne v čase keď priestor pred bránov je plne zaplnený autami. Pôsobí nedefinovane. Parkovisko, na ktorom môžu majitelia áut parkovať sa nachádza cca100m od hlavnej brány (viď mapa). Poprípade vo vnútri areálu sú parkoviská vyhradené pre návštevníkov konkrétnych firiem.

možné plochy parkovania

Za nevhodné považujem to, že priestor pred vstupom slúži ako parkovisko, pretože tým berie význam tomuto priestoru. V blízkosti hlavného vstupu sú parkovacie plochy, ktoré je možné využiť. V tomto priestore uprednosťnujem chodcov a cyklistov. V krokoch 1-3 je znázornená premena miesta. Zmena súčasného vhľadu hlavného vstupu.Zmena miesta zahŕňa: - zachovať hlavný vstup ako hlavný, ale v zmenej podobe, s dôrazom na jeho historickú podobu - hlavný vstup určený chodcom a cyklisotm - zamedziť prístup autám - parkovanie cca100m od daného predpriestoru - zostane len asi 6 parkovacích miest priliehajúcich k priľahlej budove služieb

hlavný vstup s predpriestorom 63

OKOLIE Okolie fabriky tvorí v prevahe autobusové nástupište veľkých rozmerov. V stávajúcom stave to nie je veľmi vábivým a lákavým miestom. Celý priestor by si zaslúžil viac pozornosti. Či už doplnenie drobného mobiliára, prístrešku pre čakajúcich (obr. 2), osvetlenia, kultivácia plôch, zelene, celkové zpríjemnenie priestoru. Z okolia som si však vybrala podchod, ako jediné miesto pešieho spojenia hlavného námestia - pešej zóny s autobusovým nástupišťom a fabrickým areálom (obr. 4).

4 65

PODCHOD Podchod je jediné najrýchlejšie pešie spojenie autobusovej stanice a fabriky s centrom mesta a pešou zónou. Preto si myslím, že by mu mala byť venovaná väčšia pozornosť. Z dôvodu priameho prístupu chodcov do fabriky a ku riešenej budove. V minulosti k fabrike viedla široká promenáda, ale postupom času a zvýšením dopravy sa zmenila v podchod. Nie je to už majestátna promenáda, ale to nestráca na jeho dôležitosti spájania.

Promenáda, obr. 45

Budovanie podchodu, obr. 46

Podchod 1987, obr 47

Súčasný vzhľad podchodu - rekonštruovaný 2006

Sprístupnenie podchodu cyklistom

Zmena farby podchodu

Zmena vzhľadu podchodu - návrat k jeho pôvodnej podobe (viď. obr) 68

SÚČASNÝ STAV

NÁVRH

Súčasný podchod je po rekonštrucii z roku 2006, kedy boli menené elektroinštalácie, strecha, zavedený kamerový systém a doplnené zábradlia.

Môj návrh spočíva v malých zmenách , ktoré je možné etapovite uskutočniť.

V podchode je zákaz jazdy na bicykli, čo je častý problém ľudí, ktorí podchod používajú, že vždy musia zosadnúť a bicykle tlačiť. Keďže sú tam kamery, tak proste nemôžu inak. Podchod je jediné najkratšie pešie spojenie mestského centra a pešej zóny s autobusovou stanicou a fabrikou. Okrem podchodu sú ešte spojovacie body prechody cez hlavný dopravný ťah, ktoré sú ale ďaleko od centra. Súčasný podchod má ďaleko od jeho pôvodného vzhľadu. Či už tvarom alebo farbou a prevedením.

Pôvodný vzhľad podchodu, 1987, obr. 47

1 - Ako prvé si myslím, že je vhodné aby bol podchod sprístupnený cyklistom. Je dostatočne široký na to aby bol využitý aj pre chodcov aj pre cyklistov súčasne a tým by urýchlil prechod cyklistov. Preto nevidím dôvod, aby sa tak nestalo. 2 - Druhý krok je estetická zmena farby podchodu, ktorý je v súčasnosti oranžovej farby z vonku a žltej z vnútra. Myslím, si že to nie je najšťastnejšie riešenie a navrhujem zmenu farby na neutrálnejšieu jednu farby napr. bielu. 3 - Posledný krok je trošku viac ako len malá zmena. Zahŕňa jeho prestavbu a návrat k jeho pôvodnej podobe, ktorá myslím si že je vhodná a esteticky vhodnejšia ako tá súčasná. Ale hlavný dôvod je presvetlenie priestoru podchodu, ktorý v súčasnosti síce mám “okienka”, ktoré rozhodne nespĺňajú funkciu priniesť svetlo do tohto priestoru. Tým by sa priestor podchodu stal svetlejším a myslím si, že aj príjemnejším priestorom.

Súčasný vzhľad podchodu 69

AREÁL Samotný areál fabriky, je využívaný firmami, ktoré v nej sídlia. Je teda do nej zabezpečený prístup autám - nákladná brána, chodci a cyklisti - prevažne hlavná brána, ale aj ostatné.

2 prázdna plocha za budovou

1priestor pred vstupom do budovy

3 “uličný” priestor pri ceste k budove

4 zelené plochy v okolí budovy 71

SÚČASNÝ STAV

NÁVRH

Samotný areál je využívaný rôznymi firmami, ktoré v ňom sídlia. Prístup do neho je možný. Či už pešo, bicyklom alebo autom. Pre autá je vyhradená nákladná brána. Peší a cyklisti sa môžu dostať do areálu cez hlavnú bránu alebo ďalšie dva vstupy.

Vo fáze AREÁL, návrh zahŕňa prístup k budove v areáli. Okrem označenia cesty k budove, ktorá sa nachádza v areáli, tak považujem za potrebné ošetriť cestu k budove napr. doplnením drobného mobiliáru a osvetlenia, ktoré momentálne nie je dostatočné; tak aby samotná cesta k budove bola príjemná a jasne označená a aby ľudia, vedeli kadiaľ a kam majú ísť.

Areál je rozčlenený komunikáciami. Zabezpečený je prístup k jednotlivým budovám. Chodníky pre peších nie sú nejak zvlášť vyhradené. Celá spevnená komunikácia je jeden celok, ktorý nie je rozčlenený. Za budovou 61 sa nachádza plocha, ktorá zostala po budove, ktorá na tom mieste pred tým stála. Aj táto prázdna plocha ma viedla k výberu danej budovy. Je to potenciálne a vhodné miesto práve na konanie rôznych udalostí, ktoré organizuje Občianske združenie Fabrika umenia a tiež potenciálna plocha na vznik “lesíku” uprostred fabrického závodu, kam by mohli chodiť ľudia z jednotlivých firiem trochu zrelaxovať.

Preto VYZNAČENÁ CESTA formou nafarbeného existujúceho povrchu. Ako jednoduché a efektívne riešenie. Veľká voľná plocha, za budovou bude využívaná či už pri akciách v budove alebo bude slúžiť ako zelená oddychová plocha medzi budovami. Jej skultivovanie spočíva vo vyčistení priestoru, nasadenia trávy. Môj návrh zahŕňa jazierko. Vodný prvok, ktorý vyrovnáva mikroklímu v areáli a tiež ako možnosť využívať ho pre zachytávanie zrážok z budov či posedenie pri ňom.

NÁVRH KONVERZIE BUDOVY

2 FORMOVANIE OBJEMU - “OČISTENIE”

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

Súčasná situácia budovy

Súčasný tvar budovy

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

ZMENA OBJEMU

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

Časti budovy, od ktorých budovu “očisťujem”.

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

Nový tvar budovy. Návrat k pôvodnemú vzhľadu.

Situácia navrhovanej budovy

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

Perspektíva navrhovaného tvaru budovy. Jej tvar a podoba vychádza z prvotného tvaru budovy 61.

Konštrukčný systém riešenej budovy je typický baťovský železobetónový skelet. Stĺpy v rastri 6,15x6,15 metra. Výplňové obvodové steny z červenej tehly a veľké okná na celé podlažie.

3. “OŽIVENIE” BUDOVY 1. ETAPA V prvej etape “oživenia” budovy sa konverzuje PRVÉ PODLAŽIE a sprístupňuje sa VYHLIADKA na streche budovy s výhľadom na mesto a okolie. Náplň v prvej etape je hlavne zázemie pre potreby miestneho občianskeho združenia. Priestor pre kancelárie a zázemie občianskeho združenia, multifunkčný priestor, ktorý slúži na rôzne akcie tvorené občianským združením, alebo ľuďmi z mesta. Tiež plochy skladov a dielní, ktoré je možné si prenajímať. Podlažie je prepojené s vonkajším priestorom, čo umožňuje robiť rôzne udalosti vonku aj vo vnútri zároveň. Nadväzuje na priľahlú plochu za budovou, ktorá je navrhovaná ako “lúka” medzi budovymi fabrického areálu.

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

5 NP

4 NP

3 NP

2 NP

1 NP

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

6 NP - STRECHA

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

NAVRHOVANÁ SITUÁCIA mierka 1:1 500

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

Rez hlavným schodiskom, južná fasáda

V priestore vedľa hlavného schodiska sa vždy na medzipodeste nachádza technická miestnosť, ktorá je vždy prístupná z medzipodesty. Pod ňou sú vždy umiestnené toalety pre mužov, ženy a invalidov.

PÔDORYSY 1:500

1.01 HLAVNÝ VSTUP, VÝŤAH 1.02 HLAVNÉ SCHODISKO 1.03 WC 1.04 VSTUPNÁ HALA 1.05 CHODBA 1.06 SKLADY FABRIKY UMENIA 1.07 NÁKLADNÝ VÝŤAH 1.08 DIELNE SO ZÁZEMÍM 1.09 ZÁZEMIE A KANCELÁRIE FABRIKY UMENIA 1.10 MULTIFUNKČNÁ PLOCHA

52 m2 52 m2 52 m2 110 m2 53 m2 288 m2 58 m2 144 m2 204 m2 576 m2

1 NP

2.01 VÝŤAH 2.02 HLAVNÉ SCHODISKO 2.03 WC 2.04 VOĽNÁ PLOCHA 2.05 NÁKLADNÝ VÝŤAH

52 m2 52 m2 52 m2 1475 m2 58 m2

2 NP

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT 81

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

4.01 VÝŤAH 4.02 HLAVNÉ SCHODISKO 4.03 WC 4.04 TECHNICKÉ ZÁZEMIE 4.05 NÁKLADNÝ VÝŤAH 4.06 VOĽNÁ PLOCHA

30 m2 52 m2 52 m2 21,5 m2 58 m2 1475 m2

5.01 VÝŤAH 5.02 HLAVNÉ SCHODISKO 5.03 WC 5.04 VOĽNÁ PLOCHA 5.05 NÁKLADNÝ VÝŤAH

52 m2 52 m2 52 m2 1475 m2 58 m2

3 a 4 NP

6.01 VÝŤAH A SCHODISKO 6.02 ZASTREŠENÁ VYHLIADKA NA STRECHE 6.03 NEZASTREŠENÁ VYHLIADKA NA STRECHE

6 NP - STRECHA

PRODUCED BY ANBY AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT PRODUCED AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

5 NP

52 m2 225 m2 221 m2

Pohľad na hlavný vstup do budovy

PohÄžad na vyhliadku na streche budovy

3. “OŽIVENIE” BUDOVY 2. ETAPA V druhej etape sa k prvému podlažiu pridáva piate podlažie. V ňom sa nachádza KAVIAREŇ so zázemím a priestor galérie, ktorý je súčasťou kaviarne. Kaviareň slúži ako miesto stretávania, tvorenia vzťahov. Lokálne miesto pre oddych, hranie hier, možnosť požičiavania si kníh zo zdieľanej knižnice a vystavovanie svojho umenia v priestoroch mini galérie. V piatom podlaží sa tiež nachádza výstavný priestor, ktorý je venovaný Baťovskej architektúre a celkovo Baťovi a založeniu mesta. Je to dôležitá súčasť budovy, ktorá poukazuje na vznik mesta na základe fabrického areálu. Expozícia výstavy je prepojená s vyhliadkou na streche, ktorá je prístupná aj samostatne. V objeme pribúda svetlík cez 5 a 4 NP na jedno pole 6,15x6,15 m.

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

6 NP - STRECHA

5 NP

4 NP

3 NP

2 NP

1 NP

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

TIONAL PRODUCT

52 m2 52 m2 52 m2 110 m2 53 m2 288 m2 58 m2 144 m2 204 m2 576 m2

2.01 VÝŤAH 2.02 HLAVNÉ SCHODISKO 2.03 WC 2.04 VOĽNÁ PLOCHA 2.05 NÁKLADNÝ VÝŤAH

30 m2 52 m2 52 m2 1475 m2 58 m2

4.01 VÝŤAH 4.02 HLAVNÉ SCHODISKO 4.03 WC 4.04 TECHNICKÉ ZÁZEMIE 4.05 NÁKLADNÝ VÝŤAH 4.06 VOĽNÁ PLOCHA

30 m2 52 m2 52 m2 21,5 m2 23 m2 1475 m2

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

5.01 VÝŤAH A SCHODISKO 5.02 HLAVNÉ SCHODISKO 5.03 WC 5.04 VSTUPNÁ HALA 5.05 VÝSTAVNÝ PRIESTOR 5.06 KAVIAREŇ S GALÉRIOU 5.07 NÁKLADNÝ VÝŤAH

52 m2 52 m2 52 m2 132 m2 850 m2 453 m2 23 m2

PRODUCED BYAUTODESK AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT PRODUCED BY AN EDUCATIONAL PRODUCT

6.01 VÝŤAH A SCHODISKO 6.02 ZASTREŠENÁ VYHLIADKA NA STRECHE 6.03 NEZASTREŠENÁ VYHLIADKA NA STRECHE 6.04 SVETLÍK

Pozdĺ žny rez svetlíkom

Priečny rez - kaviareň

52 m2 225 m2 221 m2 11 m2

KaviareĹ&#x2C6; v 5.NP

Pohľad na vyhliadku so svetlíkom

3. “OŽIVENIE” BUDOVY 3. ETAPA V tretej etape sa život budovy rozrastá aj na štvrté podlažie. Tu vznikajú pristory pre CO-WORKING umiestnené na severnej strane budovy a na južnej strane vzniká priestor pre bývanie. BÝVANIE V LOFTOVÝCH BYTOCH. Toto bývanie je primárne určené pre mladých ľudí študentov, mladomanželov. Niektoré z bytov sú prenajímateľné ( napr. pre hostí okolitých firiem pri prípadných rokovaniach). Byty sú o veľkosti 27 a 56 m2 užitnej plochy. Majú slúžiť ako štartovacie byty pre mladých/ľudí, ktorí môžu tiež využívať priestory co-workingu, ktoré sú na tom istom podlaží. Tiež sú určené pre zamestnancov a členov Občianského združenia Fabriky umenia. Co-workingový priestor, je oddelený pevnou stenou od hlavnej chodby. Ale je už na jeho užívateľoch ako si ho budú chcieť zorganizovať. Vnútorné priečky je možné meniť. Je možné časť z neho oddeliť na samostatné, prenajímateľné kancelárie. Na podlaží sa nachádza sociálne zariadenie pre co-working a tiež priestor pod svetlíkom, ktorý slúži ako akási čakáreň pre ľudí, ktorí prídu za niekým do co-workingu. Cez svetlík je vidno aj z piateho poschodia ak by si niekto odskočil do kaviarne na kávu. SVETLÍK slúži teda aj ako komunikačná cesta, ale primárne ako zdroj svetla. Strecha ma potenciál slúžiť ako komunitná záhradka alebo byť len pobytovou zelenou strechou.

UTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

6 NP - STRECHA

4 NP

3 NP

2 NP

1 NP

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

5 NP

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUC

AL PRODUCT ONAL PRODUCT

2.01 VÝŤAH 2.02 HLAVNÉ SCHODISKO 2.03 WC 2.04 VOĽNÁ PLOCHA 2.05 NÁKLADNÝ VÝŤAH

52 m2 52 m2 52 m2 110 m2 53 m2 288 m2 58 m2 144 m2 204 m2 576 m2

30m2 52 m2 52 m2 1475 m2 58 m2

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT 4.01 VÝŤAH 4.02 HLAVNÉ SCHODISKO 4.03 WC 4.04 TECHNICKÉ ZÁZEMIE 4.05 CHODBA 4.06 NÁKLADNÝ VÝŤAH 4.07 LOFTOVÝ BYT 4.08 LOFTOVÝ BYT 4.09 CO-WORKINGOVÉ PRIESTORY 4.13 TECHNICKÉ ZÁZEMIE NA MEDZIPODESTE

30 m2 52 m2 52 m2 21,5 m2 416 m2 23 m2 52 m2 27 m2 661 m2 52 m2

5.01 VÝŤAH A SCHODISKO 5.02 HLAVNÉ SCHODISKO 5.03 WC 5.04 VSTUPNÁ HALA 5.05 VÝSTAVNÝ PRIESTOR 5.06 KAVIAREŇ S GALÉRIOU 5.07 NÁKLADNÝ VÝŤAH

52 m2 52 m2 52 m2 132 m2 850 m2 453 m2 23 m2

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

6.01 VÝŤAH A SCHODISKO 6.02 ZASTREŠENÁ VYHLIADKA NA STRECHE 6.03 SVETLÍK 6.04 NEZASTREŠENÁ VYHLIADKA NA STRECHE 6.05 ZELENÁ STRECHA / KOMUNITNÉ ZÁHRADKY

Rezy pozdĺž a naprieč loftovými podlažiami s co-workingom.

Priečne rezy cez svetlík

52 m2 225 m2 11 m2 221 m2 550 m2

PrieÄ?ne rezy cez polaĹžie s loftom a coworkingom

3. “OŽIVENIE” BUDOVY 4. ETAPA Štvrtou etapou je víziou do budúcna. Pokračovanie konverzie budovy 61 a možné následné aplikovanie tohto konceptu na iné budovy v areáli, podľa aktuálnych potrieb. Podľa toho ako sa adaptuje tento koncept a ako sa bude život v budove vyvíjať, je možné ďalej transformovať podlažia 2 a 3 v budove 61. Zatiaľ sú to plochy, ktoré slúžia k prenájmu, k nárazovému využitiu rôznych rozmerov.

6 NP - STRECHA

4 NP

3 NP

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

5 NP

2 NP

1 NP

REZY A POHĽADY PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

PRODUCED BY AN AUTODESK EDUCATIONAL PRODUCT

POZDĹŽNY REZ

PRIEČNY REZ

JUŽNÝ POHĽAD

VÝCHODNÝ POHĽAD

Architektonická štúdia budovy č. 61 je návrhom na program, ktorý je možné uskutočnňovať postupne - etapovite. Kde je možné začať ktoroukoľvek etapou a je možné pokračovať nezávisle od predchádzajúcej alebo nastávajúcej fázy. Navrhnutý program má slúžiť hlavne ľuďom z mesta, blízkeho okolia a regiónu. Je to návrh ako je možné s danými budovami v areáli zaobchádzať. Víziou je poukázať na fabriku ako základ mesta a potenciál pre rozvoj. Aj napriek tomu, že priemyselné obdobie pomaly ustupuje neznamená to, že fabrika musí zaniknúť s ním, ale môže sa transformovať spolu s dobou.

SEVERNÝ POHĽAD

ZÁPADNÝ POHĽAD

ZDROJE TEXTY

Doricová, S., Topolcanská, M.: “Variácie štandardu individuálneho bývania firmy Bata [Alternations of Bata Company individual living standard: case Batovany – Partizánske). Architektúra & Urbanizmus, XXXVII, 2003, no. 3-4, pp. 147-170. Moravčíkova, Henrieta: “Social and Architectural Phenomenon of the Bataism in Slovakia”. Slovak Sociological Review, 36, 2004, no 6, pp. 519-543. Moravčíkova, H., Doricová, S., Topolcanská, M.: “Bata’s Architecture: Problematic Cultural Heritage?The Case of Batovany – Partizánske”. DOCOMOMO Journal, 32, March 2005. Moravčíkovy, Henrieta: “Batovany – Partizánske: Vzorné slovenské priemyselné mesto” [Batovany – Partizánske: The Slovak Ideal Industrial Town]. Architektúra & Urbanizmus, XXXVII, 2003, no. 3-4, pp. 113-145. Novák, P.: Zlínská architektura 1900-1950. Zlín, Agentura cas – Pozemní stavby Zlín, a. s. – Nadace studijního ústavu Tomáše Bati, 1993. Partizánske. Staré a nové epochy, Ed. Jozef Vladár, Egon Wiedermann. Bratislava, Mesto Partizánske 2000, 230 s., s. 100 Števček, L., Hornáková, L. (eds.): Satelites of the Functionalist Zlín. Zlín, Státní galerie ve Zlíne 1998. Šlachta, S. (ed.): Vladimír Karfík architekt 20. storocia [Exhibition Catalogue]. Bratislava, SAS 1992. http://batastory.net/cs/info/batovany-idealne-priemyselne-mesto http://batastory.net/cs/info/batovany dokument: Partizánske -”funkcionalistická Baťova architektúra”,urbanistický výzkum a návrh na vyhlásenie pamiat kovej zóny, 2010, Ing. arch. Lýdia Kubeková, Ing. arch. Peter Andráši, Ing. Natália Foltinovičová, PhD Mgr. Filip Jaššo, PhD (archeológia)

100

OBRÁZKY

OBR. 1 - 18 Novák, P.: Zlínská architektura 1900-1950. Zlín, Agentura cas – Pozemní stav by Zlín, a. s. – Nadace studijního ústavu Tomáše Bati, 1993. OBR. 18a https://img4.wikia.nocookie.net/__cb20120125123140/althistory/images/ archive/2/28/20120125125027!Blank_Map_of_Europe,_Burma_Ascension. png OBR. 18b

https://www.google.cz/maps/place/Slov ensko/@48.6198497,19.6283066,8z/data=!4m5!3m4!1s0x471460b9ae 7cc67f:0xcd6b6167b1723a7d!8m2!3d48.669026!4d19.699024?hl=sk

OBR. 19

https://www.google.sk/maps/place/Partiz%C3%A1n ske/@48.6362946,18.3562036,8489m/data=!3m1!1e3!4m5!3m4!1s0x 4714c94d2f10b72b:0x400f7d1c696f3e0!8m2!3d48.628493! 4d18.3768911

OBR. 20

https://mapy.cz/letecka?x=18.3786053&y=48.6276140&z=15&l=0

OBR. 21

https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=48.6192980360411&l ng=18.380192756652825&map=SM75

OBR. 22

http://batastory.net/cs/info/batovany-idealne-priemyselne-mesto

OBR. 23 - 37, 42 - 47 http://www.partizanske.sk/historia.phtml?id3=1629 OBR. 38 http://www.partizanskeweb.sk/sites/default/files/field/image/reb_mesta. jpg OBR. 39, 40 okument: Partizánske -”funkcionalistická Baťova architektúra”,urbanistický výzkum a návrh na vyhlásenie pamiatkovej zóny, 2010, Ing. arch. Lýdia Kubeková, Ing. arch. Peter Andráši, Ing. Natália Foltinovičová, PhD NEOZNAČENÉ OBRÁZKY - súkromný archív

101

102

103