Projekt 3-4: Transformácie (Ikonické ruiny) časť 1 by Martina Tazka

TRANSFORMÁCIE

…chceme neskoromoderné paláce zo socialistického obdobia zbúrať, alebo rekonštruovať? Myslíme si, že ani jedno ani druhé. Hľadáme spôsoby ako ich transformovať.

projekt 3,4/2017

1/2

TRANSFORMÁCIE

© SAS 2017 Vydáva Spolok architektov Slovenska, člen UIA, Vydavateľstvo SAS, ročník LIX, číslo 3,4/503,504/2017. Zadané do tlače: jún 2017 Odporúčaná cena 7,50 € Šéfredaktor / Editor-in-Chief: Peter Mikloš Zodpovedná redaktorka / Executive Preklady / Translation: Zoja Droppová Editor: Ján Studený Grafická úprava / Visual Editor: Ľubica Segečová Edičná rada / Editorial Board: Ing. arch. Katarína Andrášiová PhD; doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD; Ing. Zuzana Hudeková, PhD; Ing. arch. Mária Kukučková; Ing. arch. Štefan Moravčík Hlavný partner: Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Projekt, slovenská architektonická revue, Panská 15, 811 01 Bratislava IČO: 00 178 471 Telefón: 02 5443 1078 Mobil: 0903 614 046 E-mail: redakcia_projekt@sasarch.sk asopiswww.sasarch.sk z verejných zdrojov podporil Web: Fond na podporu umenia. www.facebook.com/spolokarchitektov

Príspevky jednotlivých autorov reprezentujú výlu ne ich názory a fond nezodpovedá za ich obsah.

Objednávky a predplatné: prijíma redakcia Projekt E-mail: redakcia.tajomnik@gmail.com Rozširuje Vydavateľstvo SAS

PROJEKT TRANSFORMACIE takes place as part of the Shared Cities: Creative Momentum ISSN: 1335-2180 Shared Cities: Creative Momentum (SCCM) is a European cultural platform addressing the contemporary urban challenges of European cities. SCCM is a joint project of Goethe-Institut (DE), Czech Centres (CZ), reSITE (CZ), Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (SK), Association of Belgrade Architects (RS), Hungarian Contemporary Architecture Centre – KÉK (HU), Katowice City of Gardens (PL), KUNSTrePUBLIK (DE), Mindspace (HU), Old Market Hall Alliance (SK), Res Publica – Cities Magazine (PL). Co-funded by the Creative Europe Programme of the European Union. www.sharedcities.eu #SharedCities #SCCM2020

The European Commission support for the production of this publication does not constitute endorsement of the contents which reflects the views only Vychádza 6-krát ročne. of the authors, and the Commission www.facebook.com/spolokarchitektov Predplatné na rok 20 € / študenti 12 € cannot be held responsible for any use Ak číslo nevyjde z technických alebo which may be made of the information iných vážnych dôvodov, nevzniká contained therein. nárok na náhradu predplatného. Neobjednané rukopisy nevraciame. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor. Publikujeme aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie. Za obsah inzercie redakcia nezodpovedá. Evidenčné číslo: EV2828/08 ISSN: 1335-2180 Realizácia: FO ART s.r.o., Bratislava

Hlavný partner:

Časopis z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Príspevky jednotlivých autorov reprezentujú výlučne ich názory a fond nezodpovedá za ich obsah.

www.facebook.com/spolokarchitektov

projekt 3,4/2017

1/2

OBSAH Ján Studený TRANSFORMÁCIE (EDITORIAL)

FILIP DUJARDIN HYPERREALISTICKÁ SUREÁLNOSŤ Andrea Dilhofová BRATISLAVA LUNAPARK

BRANDLHUBER+ EMDE, BURLON ANTIVILLA ROZHOVOR JS S THOMASOM BURLONOM Martin Zaiček PO SEZÓNE

Marian Zervan IKONICKÉ RUINY AKO PROGRAM PRE REINTEGRÁCIU ARCHITEKTÚRY DRUHEJ POLOVICE DVADSIATEHO STOROČIA NA SLOVENSKU DO SÚČASNÉHO SPOLOČENSKO-KULTÚRNEHO PROSTREDIA Martin Mikovčák Miroslav Búran SLOVENSKÝ ROZHLAS - OBNOVA Gabriela Lenďáková STARTUP CENTRUM MLYNSKÁ DOLINA Ernest Bevilaqua STV

Filip Kusák KRÍŽENEC

Miroslav Búran ARCHITEKTÚRA BEZ OBALU Erika Beňuška STEINPLATZ II

Matúš Novanský ISTROPOLIS – MODULÁRNE TRHOVISKO Filip Kusák, Marta Vysocká ISTROPOLIS

Matúš Novanský KONCERTNÁ SÁLA V PREDMOSTÍ MOSTU SNP Martin Jančok SYNAGOGA V ŽILINE – PROJEKT Marek Adamov SYNAGOGA V ŽILINE

Ján Studený DROTÁRSKA - PAVILONY PRE A PROTI Andrea Lizáková DROTÁRSKA

Peter Stec TRANSFORMÁCIE PRÁZDNA

Ján Studený / Benjamín Bradňanský MIESTA V MESTE (BA) / ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU

Zoltán Holocsy NÁJDENÉ PRIESTORY – POTENCIÁL PRE ROZŠÍRENIE VEREJNÉHO PRIESTORU Peter Szalay TERASY BUDÚCNOSTI Kristína Juríková LESS HOMELESS

36 36

Slivka Juraj LEGAL - ILLEGAL: NEŽIADÚCA ARCHITEKTÚRA Filip Kusák HYDRO-TUBE

Tomáš Letenay EINSTEINOVA MESTSKÉ OSTROVY

Henrieta Moravčíková PAMIATKY MODERNEJ ARCHITEKTÚRY A ALTERNATÍVNE STRATÉGIE ICH OCHRANY Ján Studený / Benjamín Bradňanský STRATÉGIE / ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU Juraj Horňák ASSEMBLAGE Maroš Greš BERLIN

Zuzana Jurčišinová DEZEMBER PALÁC KATOVICE Katarína Karásková KATOWICE Gabriela Smetanová TORZO Ján Malík VOID

42 43

ROZHOVOR JS A LIONELOM BILLETTOM Ksa BARRANDOV, EXPO 58, STINK

Marian Zervan STAROSŤ O ARCHITEKTÚRU / CARE FOR ARCHITECTURE: VYZVANIE DO TANCA Nina Bartošová MLYNICA

Ján Studený / Benjamín Bradňanský TEPLÁREŇ ČULENOVA/ ZADANIE PRE ATELIÉR 3 KAT VŠVU Miroslav Búran JURKOVIČ, TEPLÁREŇ ČULENOVA Kristína Juríková ASAMBLÁŽ, TEPLÁREŇ ČULENOVA

Tomáš Letenay HYPOSTYLE SPACE, TEPLÁREŇ ČULENOVA Ján Studený STODOLY NA MYJAVE

53 53

ENGLISH RESUME INTERVIEWS THOMAS BURLON BRANDLHUBER + LIONEL BILLET, ROTOR BRUSEL ORIGINAL VERSION

TRANSFORMÁCIE

projekt 3,4/2017

1/2

je zavislé od zachovania vlastných. Na nich je založená naša identita. Tá nie je zapísaná len v kódoch ľudovej tvorby, ale nachádza sa v originálnych vývojo(EDITORIAL) vých postupoch, ktoré nie sú možné bez Ján Studený väzby s výkonmi z tých krokov. Prejavujeme ho odhaľovanim a tvorbou nových, alebo nachádzanim, sumarizovanim, “Keď sa Gregor Samsa raz ráno prebudil analyzovaním a uchovávaním kvalitných z nepokojných snov, zistil, že sa v posteli produktov z predchádzajucich. Ich vývopremenil na akýsi obludný hmyz. Ležal jom a zdokonaľovaním. Transformácie na chrbte tvrdom ako pancier a keď trosú jedným z evolučných postupov, ktorý chu nadvihol hlavu, uvidel svoje vyklenuté, navrhujeme. hnedé brucho...” Franz Kafka: Premena Aké transformácie? Vybrali sme 41 pro(Die Verwandlung, 1915) jektov, z ktorých každý reflektuje istým spôsobom tento stav. Úvod každej kapiV dnešnej situácii sa ponúkajú dve toly tvorí tzv. key study, príklad prístupu. možnosti ako sprítomniť architektonic- Táto téma sa najviac dotýka nastupujúké stratégie v reálnom svete – návrh cej generácie. Väčšina prezentovaných originálov, ktoré sú príkladmi, vzormi pre projektov sú študentské prace z VŠVU, určité typické situácie a slúžia ako mokde sa spolu s kolegami a študentami dely, alebo obnovou existujúceho fondu na katedre venujeme téme Ikonických a jeho premenou do súčasného úžitkoruín viac semestrov. Rámec v európvého módu. Monografické číslo Projektu skom priestore jej dáva spolupráca je venované Transformáciám. s partnermi v rámci programu Shared Cities: Creative Mementum iniciovaného Čo je transformácia? neziskovou organizáciou reSITE Praha. transformácia = Slovník cudzích slov: V tejto skupine tvoríme výskumnú jedžen. r. premena, premenenie, pretvorenotku a viac zadaní pochádza z podnenie: t. prírody, živočíchov, rastlinstva; tov partnerských skupín. geom. t. súradníc prechod z jednej súradnicovej sústavy do druhej; t. priemet- Podoby transformácie. ní pri ktorej sa nahrádzajú dané inými; t. útvarov spôsob premeny geom. útvarov 1 Transformácia obrazu (Dujardin) na nové; Wikipédia: premena; pretváraSme tvorcami obrazov. Obrazom reality nie; preštruktúrovanie; najmä premena, konkurujú obrazy nereality. Sú oveľa ktorá sa týka len zmeny formy (tvaru) žiadanejšie a v mnohých mozgoch a nie vnútorného obsahu, t. j. bez zásad- vytesňujú príliš všedné a príliš zväzujúce nej zmeny kvality systému. obrazy skutočnosti. Pletú sa nám zo snov do reálneho života. Nie len v TV Prečo transformácie? Ľadovce sa dali sme prišli na to, aký silný vplyv má obraz do pohybu. Nachádzame sa v štádiu na konanie ľudí v reálnom svete a ako premeny a naše prežitie závisí od schop- veľmi potrebujeme inšpiráciu nereálnom. nosti adaptácie. Prečo si myslíme, že Premena obrazu súvisí s dostupnosťou transformácia starých budov je lepšia jeho vytvárania a dokonalosťou jeho než ich likvidácia? Nepopierateľná je ich prejavu. fyzická hodnota, ale zaujíma nás najmä jej kultúrny odkaz. Uchováva poznatky 2 Transformácia ako metóda a postupy predchádzajúcich generá(Brandlhuber+) cii architektov a je nenahraditeľným Potrebuje transformácia plán? Nemyslíme zdrojom prístupu tých nastupujúcich. si, že budeme schopní absorbovať činitele Za tento model vďačíme civilizácii. Život zastúpené v pôvodných štruktúrach bez v našej spoločnosti je však do veľkej toho, že by sme si to nacvičili. Plán znamemiery nasmerovaný k preberaniu cuná reštrikciu slobodnej vôle jednotlivca, dzích vzorov a tento prístup si osvojuje konsenzus v postupoch a hodnotách. aj architektúra. Žiadne architektonické Dostáva absentujúce procesy do života dielo neexistuje bez kontextu. Je späté a je nástrojom na ich riadenie. Plánovanie so svojim mentálnym aj priestorovým je proces, ktorý vyžaduje pripravenosť. okolím. Je späté s krajinou, kde vzniklo Lokálne prejavy posudzuje globálnymi a so svojim užívateľom. Čo nas zaujíma parametrami. V záujme zachovania a prenajviac je historický kontext, odražajpisu architektonických hodnôt pôvodných uci naväznosti a polarity jednotlivych štruktúr umožňuje vstup a obhajobu architektúr k sebe. Prečo je originalita architektonických polôh projektu. Len ak našich postupov zavislá od zachovania budeme schopní architektonické hodnopôvodných budov? Aj keď náš vývoj ty pôvodných štruktúr prejaviť, budeme čerpá z cudzích vzorov, naše prežitie schopní na ne ďalej nadviazať.

TRANSFORMÁCIE

3 Transformácia nadbytočného (Ikonické ruiny) Je potrebné ochraňovať alebo zmazať neskoromoderné paláce? Myslíme si, že ani jedno ani druhé. Hľadáme podoby a mieru ich možnej transformácie. Budova RTVS má 20 000 m2 nevyužitej plochy, budova STV má 18 000 m² nevyužitej plochy, Istropolis nevyužíva 10 000 m², ateliéry Koliba majú 6000 m² plochy, atď. Prázdny je hotel Kyjev s kapacitou 200 lôžok, chátra (polo) prázdny Dom odievania (dnes KC Dunaj) s kapacitou 6000 m², bývalý Veľký Baťa s veľkosťou 2000 m², vo vnútri Starého mesta Ďurkovičova BKB s kapacitou 800 m2. Zvláštnou kapitolou sú osudy kultúrnych domov: budova kultúrneho strediska na Vajnorskej je prázdna, v Dúbravke sa v neadekvátnej súťaži nenašiel kvalitný projekt prestavby Domu kultúry. 4 Transformácia ako dialóg medzi formálnou štruktúrou a neformálnym procesom (Žilina) Každá stavba sa nachádza medzi dvomi pólmi: ideálnym návrhom architekta a dielom, ktoré je výsledkom realizačného procesu. Zaujíma nás, kde a do akej miery dochádza k transformácii návrhu. Čím sú jeho premeny zapríčinené a akým spôsobom proces spätne ovplyvňuje návrh. Extrémne zaujímavá sa nám zdá poloha, kedy návrh počíta s formovaním diela v procese, akým spôsobom ho programuje a ako počíta s jeho „neistým“ výsledkom. 5 Transformácia urbanizmu (Kempusy) Modernistické riešenia silného monobloku s veľkým verejným priestorom vyjadrujú snahu o ovládnutie čo najväčšieho dosiahnuteľného územia. Silu prázdna pociťujeme aj vo viac komponovaných obrazcoch, ako kempusy. V nich inklinujene k tým menej hierarchickým a kempus chápeme ako možnú skladobnú jednotku mesta - s geometrickou osnovou, definovaným obvodom a vrstvenim v čase. 6 Transformácia mesta (Miesta v meste) Mesto je rozbité a jeho štruktúra nie je jasne definovaná. K tomuto stavu dochádza po rozsiahlom extenzívnom rozvoji (plocha Bratislavy sa za posledných 100 rokov zväčšila o 300% a jej súčasná hustota je 3 krát nižšia než napr. hustota Viedne alebo Paríža). Po rokoch opulentnej výstavby prichádza čas miernych krokov. Stabilizácie územia a jeho rozvoj smerom k precizovaniu štruktúry a komplexnosti. K vypĺňaniu medzier a nanášaniu vrstiev. Je to sebaobrana mesta.

TRANSFORMÁCIE

7 Transformácia architektonických stratégií (Paláce) Rola architekta v procese navrhovania sa mení. O účasť prejavujú záujem čoraz širšie kruhy. Majú svoje záujmy, riešia svoje vlastné problémy a získavajú vplyv. Je architekt nezastupiteľný? Architektúra má ambície, ktorých by sa nemala vzdať. Nástroje na jej dosiahnutie by mali byť dostatočne silné, aby sa prirodzene presadili. No zdá sa, že niekedy už nie sú dosť atraktívne ani pre reprezentáciu, ani pre riešenie problémov. Akým spôsobom môže architektúra znovu vstúpiť do tohto procesu a prejaviť výsadnú účasť pre zachovanie kultúrnej povahy stavby? Konečne musia architekti sami, bez objednávky, prejaviť schopnosť orientácie. Musia premyslieť vlastné stratégie. Vytvoriť ponuku, ktorá používa zrozumiteľnú argumentáciu a dôsledky jej uplatnenia budú v súlade s prípravami a záujmami ostatných činiteľov. Používame pri tom vlastné postupy a metódy, vytvárame nové nástroje na ich presadenie.

histórii architektonických návrhov na jeho obnovu ukazujeme „starosť o architektúru“. Vnímame rozdiel medzi starostlivosťou, u nás prezentovanou zväčša pamiatkovou starostlivosťou a starosťou o architektúru. So záujmom o zachovanie a rozvoj architektonických a urbanistických kvalít nášho životného prostredia ju prejavujeme obranou architektúry z čisto architektonických pozícií. Moderná architektúra je v tomto vnímaní ohrozeným druhom a zasluhuje si našu prvoradú pozornosť.

10 Transformácia dedičstva (Industriál) Sme stále v štádiu hľadania a budovania identity. Väčšina súčasných obyvateľov mesta sa sem prisťahovala nedávno, žije tu jednu-dve generácie. V jej prejave stále cítiť dezorientáciu. Rozhodujú však o tom, aké prostredie bude obklopovať tie nasledujúce. Či v ňom budú zastúpené dejiny a odtlačky kultúry, alebo sa znova budeme nachádzať na tabule rasa a priestor tak prenecháme tým primitívnejším, lebo na nič nenadväzujúcim ad hoc riešeniam, presadzujúcim sa silou. 8 Transformácia procesu premeny Okrem starosti o architektúru pociťu(Rotor) jeme prudkú túžbu po ochrane kvality, Na druhej strane sme obklopení staveb- ktorú sme v našom prostredí zdedili, bez ným objemom, ktorému nevieme nájsť ohľadu na jej príslušnosť. Premýšľame využitie. Vynakladáme obrovské prosprostriedky, akými by sa dala zachovať, triedky na jeho asanáciu a navrhovanie podporiť, vrátiť, obnoviť, rekonštruovať, nových, veľakrát ešte horších a menej nájsť, priznať, vyzdvihnúť a regeneroefektívnych riešení. Väčšina nových vať. Odmietame konzervatívne prístupy stavebných produktov je poznačená umŕtvujúce logiku architektúry. V záujhromadným konzumom. Sme obete pro- me zachovania toho najcennejšieho je cesu, kedy materiálne stvárnenie už nie nevyhnutné nechať pristúpiť modernú je prejavom záujmu o dlhovekosť, ale len architektúru k tej historickej. Aby sa dočasne prekrytie potreby. Technické o ňu oprela a aby mohli koexistovať. riešenia musia zohľadňovať prístupnosť Bez ohľadu na čas a podmienky svojho ku koncovému užívateľovi a prispôsobiť vzniku, len v univerzálnych kvalitatívnych sa tak najvyššej možnej miere jej apliká- hodnotách. cii. Ich úroveň klesá, veci sa zjednodušujú. Jedným z riešení sú konštrukčné a materiálové hybridy. K výberu materiálu vychádzame z predstavy, že pre každú konštrukčnú schému existuje ideálne riešenie v štruktúre, voľbe materiálu a jeho spracovania. Chceme používať bežne dostupné technológie, ale chceme ich členiť, hierarchizovať a podrobiť výskumu ďalšieho rozvoja. Nachádzame nové materiálové kombinácie, ktorých dopad je kľúčový pre štruktúru a funkciu výsledku: vežiak z dreva, celooceľový modul (kokpit), most z plastu (3d print), nábytok z lepených oceľových platní, kompaktný povrch (grailcoat). Kombinácie spojení (murovaný objekt na drevených pilótach s betónovým krovom). Skúmame hraničné polohy materiálu: skladobné prvky a ich rozmery, štruktúry klasických skladieb a ich premeny. 9 Transformácia ochrany (Benátky) Na príklade jedného domu (SNG) a na

projekt 3,4/2017

1/2

TRANSFORMÁCIE OBRAZU

FILIP DUJARDIN – HYPERREALISTICKÁ SUREÁLNOSŤ F. D. prináša detský zmysel pre hranie a predstavivosť na "Fikcie", sériu fotografických koláží divoko sochárskych budov, ktoré navrhuje a konštruuje pomocou digitálnych nástrojov. "Kľúčovým prvkom mojej práce je hyperrealita - aby sa ľudia pýtali, či je budova skutočná alebo nie," hovorí Dujardin, o jeho úplne uveriteľných, no mierne absurdných štruktúrach.

B R AT I S L AV A LU N A PA R K Andrea Dilhoﬀová Praktická časť diplomovej práce; ktorá nesie názov Dimenzia emócia a zaoberá sa vo všeobecnosti apercepčným vnímaním architektonického priestoru; je voľným pokračovaním jej písomnej časti. Už tu bol načrtnutý zámer, že samotný projekt by mal ambíciu uvažovať o architektúre ako o vyvolávači emócií, ako o stroji na emócie. Celkový interest tejto problematiky pracuje s manipulatívnou stránkou ľudského subjektívneho afektívneho stavu. Ako príkladná demonštrácie takého javu bol na ďalšie spracovanie témy vybraný koncept zábavných parkov, lunaparkov. Počas dlhého vývoja tohto typologického prvku sa z jednoduchých dedinských zábav a karnevalov vyvinuli do enormných rozmerov tematické parky, kde korporácie za pomoci šikovných architektonicko-technických a vizuálnych metód manipulujú s ľudskou emóciou a obohacujú sa na nej. Názov praktickej časti „Bratislava Lunapark“ teda pojednáva o dvoch súbežných líniách, ktoré sú čitateľné počas celého procesu tvorby práce. Po úvodnej analýze fungovania lunaparkov najmä v rámci prvej a druhej polovice dvadsiateho storočia bolo zrejmé, že ich organizácia viditeľne súvisí s organizáciou miest. Lunapark je parkom

architektúry, strojov a teatrálnosti. Lunapark je teda mestom. Je to zoskupenie, koncentrácia umelo vystavaných architektúr a komunikácií. Mesto nie je vo svojej podstate o nič menej lunaparkom, zábavným parkom. Sú tu atrakcie, lákadlá – landmarky, prepojenia, vzťahy, kulisy, ulice i masa ľudí. Mesto obdobne ako lunapark vytvára zážitky. Bratislava je lunaparkom.

obývanie). Ako obdobný Disneyland ponúka emóciu pre masy, ale emócia nie je jeho jediným prínosom. Nie je významovo prázdny ako Disneyland. Výberom témy sa snaží o zamyslenie, ktoré je tu pridanou hodnotou k zážitku. Vychádza z komerčných lákadiel más, ale zároveň ich ironizuje. Pre Bratislavu s jej historickým vývojom, rýchlym nárastom a akceleráciou množstva vizuálnych a obsahových podnetov je ťažké nachádzať Pre následnú prezentáciu takejto úvahy vlastnú identitu. BALAND je experiment, je dôležité uvažovať o meste – konkrétne kde by mohla Bratislava k svojej identite Bratislave ako o celku, ktorý bude pova- nárazovo prísť. žovaný za tematický základ pre utváranie silnejšieho „lunaparkového“ dojmu Projekt od svojho začiatku nemal ambíz mesta. Práca preto najprv predstavuje cie pracovať s budovaním nových foriem. výber akýchsi landmarkov, ktoré by mali Už vo svojej teoretickej časti načrtával mesto čitateľne reprezentovať a zároveň problém čítania emócií v architektúre by poskytovali bázu na prácu pri navralebo ich prepisu do konkrétnych foriem. hovaní reorganizácie mesta za účelom Narábaním s hotovým environmentom lunaparkizácie Bratislavy. a používaním ostatných urbanizačných postupov pri spracovávaní vznikali pre Pomenovávaním jednotlivých fenométému presvedčivejšie závery. nov, ktoré vytvárajú určitú lunaparkovú atmosféru, vznikli scenáre aplikované Prínosom scenárov, ktorých úlohou je na prostredie Bratislavy. Ich spoločnou zmeniť Bratislavu na lunapark, je ich úlohou je zvyšovať intenzitu zážitku ironický podtón, ktorý má v pozorovatez mesta, jeho organizovania na základe ľovi vzbudiť otázky. I o tom, či už dnes sa emočných predpokladov a pretvárania stala Bratislava lunaparkom. Diskurz je na fantastický obraz. Nie všetky scevážny, hoci forma práce chce narábať náre sú významovo rovnaké, nie všetky s ľahko čitateľným slovníkom. Vedopracujú s rovnakou množinou vopred me je pracované s notoricky známymi určených landmarkov. Ich príbehy sa stavbami, miestami a skutočnosťami, prelínajú alebo na seba nadväzujú. aby scenáre, i napriek svojej nerealizoNiektoré sú dobré rozvíjateľné a niektoré vateľnosti, apelovali na city pozorovateľa sa opierajú o jednoduchú myšlienku. a už samotný projekt vyvolával u neho Pre prácu najdôležitejším scenárom emócie. je návrh „nového centra Bratislavy na zelenej lúke“, pomysleného lunaparku, ktorého tematizácia atrakcií vychádza celá z mesta Bratislavy. Objavujú sa tu narážky na zabudnuté stavby, udalosti, nedokončené alebo nerealizované projekty, nostalgicky známe situácie zo starých pohľadníc i podoby stavieb, ktorých reálna tvár je už dávno nečitateľná. Ich znovurealizácia do súčasného obrazu mesta by nepriniesla vysnívaný dojem nostalgie, keďže kontext originálneho umiestnenia sa rokmi zmenil. V umelo vybudovanom prostredí, by však určitý „retro-utópio-efekt“ mohol byť strategicky dosiahnuteľný. Park nesúci meno BALAND, odvodené zo skratky Bratislavy BA a anglického slova „land“ má svojou formou vedome atakovať verejnosť a bežného Bratislavčana. Význam samotného konceptu BALANDu ešte spočíva v jeho smelej ambícii nastoliť otázku identity samotnej Bratislavy. Je to experiment, ktorého metódy vychádzajú z americkej pôdy, zasadené sú ale do európskeho kontextu (snaží sa o kompletnú 24/7 funkčnosť stavieb - od riadených atrakcií až po permanentné