projekt 3,4/2017
1/2
TRANSFORMÁCIE NADBYTOČNÉHO
16
TRANSFORMÁCIE NADBYTOČNÉHO
rou. Architekti sú v tomto svete ovládanom finančnou dravosťou, rigídnosťou starostlivosti a naivizmom aktivizmu vytláčaní na perifériu záujmu a sú pozýR U I N Y A KO vaní ako konzultanti s hlasom poradným. Preto rozumiem snahám architektov PROGRAM PRE dostať sa do centra pozornosti, ale to nepôjde bez toho, aby preukázali, že REINTEGRÁCIU disponujú premyslenými koncepciami a stratégiami a napokon aj kvalitnejšími ARCHITEKTÚRY a efektívnejšími výsledkami. Projekt IkoD R U H E J P O L O V I C E nické ruiny považujem za jednu z takýchto vznikajúcich platforiem, kde sa úlohy vymieňajú a aktivisti sa stávajú hlasom D V A D S I AT E H O poradným a starostlivosť je nahradzovaná permanentnými konzultáciami STOROČIA NA blízkych disciplín napríklad architektúry S L O V E N S K U D O a dejín umenia – a pokusy zachraňovať sa nahrádzujú návodmi ako integrovať architektúru druhej polovice 20. storočia SÚČASNÉHO do životného a spoločensko-kultúrneS P O L O Č E N S K O - ho prostredia. Premyslená koncepcia by sa okrem iného mala vyznačovať aj pojmovým aparátom, v ktorom sa dajú K U LT Ú R N E H O formulovať nielen špecifické architektonické problémy, ale ktorý je schopný PROSTREDIA oslovovať aj iné disciplíny a kultúrnu Marian Zervan verejnosť. Preto rozumiem takisto aj voľbe názvu vznikajúcej architektonickej platformy, ktorý je dostatočne provokujúcim oxymoronom a zapamätateľným Úvod logom, upozorňujúcim na mnohotvárnosť problematiky a súčasne disponuje Náš vzťah k architektúry ďalekej i blízkej kritickými možnosťami rozlišovať. Rád minulosti ovládajú starostlivosť a akby som sa venoval len veľmi stručne prátivizmus ako dve reaktívne sily voči ve poslednému aspektu, teda kritickému expanzívnej aktívnej sile developerov potenciálu názvu. Urobím to tak, že sa a investorov. Zatiaľ čo reaktívna sila sta- pokúsim porovnať tento dvojslovný nárostlivosti navonok vystupuje z pozície zov s príbuznými slovami alebo pojmami. univerzálnych zásad, ktoré nerozlišujú A nakoľko ide o slová dve, budem porovmedzi historickou a modernou archinávať najskôr s ikonou či ikonickosťou tektúrou a architektúrou druhej poloa potom s ruinou. vice 20. storočia, potom aktivizmus už nerozlišuje ani medzi nearchitektúrou Porovnanie prvé: a architektúrou. Univerzálne zásady starostlivosti si ako tak vedia poradiť Nový Slovník súčasného slovenského jas dilemou architektúry ako vzorkovzyka rozlišuje štyri významy slova ikona: nice historicky cenných vrstiev alebo 1. kultový obraz svätca alebo svätice, 2. zjednocovania diela na základe najcen- malý obrázok alebo symbol na obrazovke nejšej vrstvy, potom pri architektúre 20. počítača, 3. znak založení na podobnosti storočia nevedia rozhodnúť ani to, aké medzi označujúcim a označovaným vrstvy chrániť, ani to, čo je najcenneja 4.obdivovaný predstaviteľ, imidžová šia vrstva. Pri modernizme zachraňujú postava, symbol niečoho. Stručný etyschodiská namiesto toho aby chránili to, mologický slovník slovenčiny pozná len čo ovládalo spacialistický modernizmus: dva významy, ale poukazuje na grécky priestorové konštelácie a usporiadania. a latinský pôvod tohto slova. Pokúsim sa Architektúru druhej polovice 20. storoteraz porovnať len tri základné významy čia pre istotu odmietajú chrániť vôbec s pomenovaním ikonická ruina s cieľom pre rôzne vyfabulované architektonické zistiť, aký význam ikonickosti v sebe nealebo urbanistické chyby, namiesto sie, respektíve aké významy ikonickosti toho, aby chránili to, čo je pre ňu charak- vyzdvihuje a ktoré potláča. teristické: hybridné spojenia atypických foriem a materiálov a priestorové zhluky Ikona a ikonické ruiny rozmanitých proveniencií. Aktivizmus si vie poradiť s oslovovaním verejnosti Ikona je obraz svätca, či svätice, ktorých a burcovaním verejnej mienky a možno protoobrazom bol rukou nestvorený alebo aj brikolážovaním, ale nie s architektúrukou tvorený obraz Krista, a preto sú
I KO N I C K É
17
ikony súčasťou sakrálneho priestoru, liturgie a rituálov uctievania. Je otázkou, či by sme našli analógiu ikon v architektúre, hoci medzi cirkevnými stavbami existuje čosi ako cirkevno-správna hierarchia a patrocíniá takúto možnosť minimálne pripúšťajú. Ikona nebola naturalistickou podobnosťou, ale skôr ustáleným ikonografickým a idealizovaným typom so špecifickou geometriou sústredných kruhov a tzv. obrátenou perspektívou, prostredníctvom ktorých človek participoval na posvätnom a stával sa súčasťou náboženského sveta. Ikonické ruiny ako architektonické diela druhej polovice 20. storočia na Slovensku nevznikali s náboženských dôvodov, ale zo svetských a politických dôvodov. Vznikali ťažiskovo v 60. rokoch, teda v časoch uvoľnenia a dočasnej demokratizácie spoločenského života, ale dostavané boli už v čase normalizácie a politických represií. Nesú vďaka svojmu pôvodu v sebe zápis architektonického dialógu so svetovou architektúrou, ale boli spájané s politickými rituálmi slávnostných otvorení, nakoľko sa mali stať výkladnými skriňami socializmu a nedemokratický normalizačný režim si ich neprávom prisvojoval. Po roku 1989 sú všetky tieto diela bez ďalšieho rozlišovania veľkou časťou verejnosti hádzané do jediného nediferencovaného vreca megalomanských stavieb socializmu a namiesto akejkoľvek formy úcty je im preukazovaná organizovaná a cielená neúcta dokonca aj časťou architektonickej obce. Programom išlo zväčša o verejné kultúrne, obchodné, školské alebo administratívne stavby celospoločenského významu s geometriou, ktorá nastoľovala predpoklady a poskytovala rámce nenormalizovanému spôsobu života. Ikonický znak a ikonické ruiny Architektúru ešte aj dnes mnohí chápu ako jedno z nezobrazujúcich umení. Napriek tomu architektúra disponuje komplexom znakov. Znaky architektúry však často neodkazujú na niečo mimoarchitektonické, ale už na niečo architektonizované. Spomínaná gotická katedrála na pôdoryse latinského kríža môže odkazovať práve na základe podobnosti na kríž ako náboženský symbol, ale takýto pôdorys sa dá čítať aj ako odkaz na pôdorysy rímskych táborov a svojimi trojosovými portálmi s dvoma vežami práve na základe podobnosti – teda ikonického znaku –, neodkazuje katedrála výlučne na kríž, ale predovšetkým na pôdorysy zakladaných miest a na mestské brány. Architektúra teda ikonickosť nevylučuje, ale hľadá svoje miesto medzi mimoarchitektonickou a vnútroarchitektonickou ikonickosťou. Manieristické či dokonca aj niektoré
projekt 3,4/2017
1/2
puristické fasády vykazovali podobnosť s ľudskou tvárou a modernistické diela napodobňovali formami a okennými otvormi lietadlá aj lode alebo odkazovali na antické architektonické diela a usporiadania: Farnsworth House v Illinois, USA od Miesa van der Rohe nesie v sebe odkazy na pódiá rímskych chrámov, rodinný dom v Bratislave od Ivana Matušíka odkazuje podobnosťou na Palladiove vily. Ikonické ruiny ako diela druhej polovice 60. rokov 20. storočia sa zvyčajne chápu ako abstraktné a dávajú sa do súvislostí s abstraktným umením. Ich hmotovo-priestorové konfigurácie sú tak hrou geometrických objemov ale aj nezvyklých „neeuklidovských“ foriem: budova nového rozhlasu v Bratislava od Štefana Svetka je obrátenou pyramídou, odkazujúcou svojou podobnosťou na egyptské sepulkrálne stavby, Matušíkov Obchodný dom Prior v Bratislave je kváder na trojuholníkovej podstave, pritom svojím šesťuhoľníkovým rastrom odkazuje nielen na včelie plásty, ale aj na obchodný dom od Marcela Breura v Rotterdame. Premostenie Slovenskej národnej galérie v Bratislave od Vladimíra Dedečka je „neeuklidovskou formou“ ale odkazuje – na základe podobnosti priestorového usporiadania – na antické amfiteátre. Len výnimočne nájdeme v dielach, ktoré sú označované ako ikonické ruiny, mimoarchitektonickú ikonickosť. Dedečkov Štátny archív v Bratislave – na základe podobnosti troch častí spojených obručou – mohol byť z jedného z možných pohľadov obrazom Svätoplukových prútov, hoci ďalšie pohľady a celkové priestorové usporiadanie tento výklad spochybňovali. Ikonická budova a ikonické ruiny Charles Jencks v knihe The Iconic Building z roku 2005 nachádza síce predchodcov ikonických stavieb aj v minulosti, ale v porovnaní s nimi majú ikonické budovy 90. rokov 20. storočia nie jednoznačnú ikonickosť historických stavieb: napríklad katedrála napodobňuje formami mesto, lebo má byť svätým alebo nebeským mestom v meste svetskom, ale ikonickosť nejednoznačnú, respektíve enigmatickú, čo spôsobuje, že ľudia im dávajú mená podľa toho, čo im pripomínajú, hoci samé nevznikali ako obrazy niečoho. Ikonické stavby sa okrem enigmatickej ikonickosti vyznačujú formovou a priestorovou excentrickosťou, prázdnou monumentalitou a ich zámerom je často tzv. Bilbao efekt. Jediné, čo majú spoločné ikonické budovy so svojimi predchodcami s jednoznačnou ikonickosťou je, že obsadzujú významné miesta verejného priestoru a sú pre svoju účasť v panorámach a siluetách miest
znakom týchto miest. Ikonické ruiny 60. rokov na Slovensku nemohli rátať s Bilbao efektom, teda s formou navyšovania rozpočtu prostredníctvom turistiky za umením a architektúrou. Naopak tieto ikonické ruiny sa projektovali ale hlavne dokončovali v časoch, kedy rozpočet skôr vyčerpávali, kedy na ich výstavbu chýbali peniaze, a preto boli napokon postavené v „lacnejších“ verziách alebo nedokončené. Majú však s ikonickými budovami 90. rokov 20. storočia spoločné to, že boli dielami spoločenskej prestíže, osadzovali sa na exponovaných verejných priestoroch a vyznačujú sa formami, ktoré často komplikujú ich jednoznačnú čitateľnosť, hoci žiadna z nich nemala ambície stať sa enigmatickou ikonou ale ani mimoarchitektonickým ikonickým znakom. Niektoré ich formy sú napriek tomu excentrické, hoci nie sú prázdne monumentálne. Ich monumentalita bola zdôvodnená pátosom 60. rokov v Československu a nikdy nebola samoučelná ani deklaratívna: mnohé diela označované pomenovaním ikonické ruiny obsahujú demonumentalizačné postupy. V súčasnosti sú tieto ikonické ruiny síce destináciami ciest zahraničných architektov a študentov architektonických škôl, ale ich Bilbao efekt je minimalizovaný dlhodobým chátraním či mnohokrát dokonca zámerným a manipulovaným znefunkčňovaním. Tieto niektoré veľmi voľné analógie s ikonickými budovami nerešpektujú ich základné rozdiely: predovšetkým dobové a spoločenské. Ikonické ruiny sú skôr v určitom zmysle protoikonickými budovami postavenými lokálnymi architektonickými „hviezdami“ zamestnanými v štátnych projektových ústavoch, ale ich zmysel a postavenie určoval predovšetkým demokratizačný proces umožňujúci široký architektonický dialóg.
Porovnanie druhé:
Módna a dobová ikona a ikonické ruiny Ikonické budovy sú aj dobovými módnymi ikonami. Často ale ikonicky odkazujú na mimoarchitektonické módne ikony. Jencks v svojej knihe The Iconic Building publikuje obchodný dom Selfridges od ateliéru Future Systems ktorý svojím plášťom mimoarchitektonicky ikonicky napodobňoval metalické šaty herečky Audrey Hepburn od značky Paco Rabane. Ikonické ruiny síce vznikali aj ako výkladné skrine socializmu a nesporne aj ako architektonické logá inštitúcií, ktoré mali reprezentovať, ale neboli provoplánovo napodobeninami módnych ikon mimoarchitektonického pôvodu. V našom architektonickom kontexte sa ale stali ikonami architektúry 60. rokov 20. storočia a pre neprajníkov zasa pseudoikonami architektúry socializmu.
Umelá ruina a ikonická ruiny
18
Nakoľko Slovník súčasného slovenského jazyka nedisponuje časťou so slovami začínajúcim písmenom „r“, musím použiť Slovník slovenského jazyka, ktorý nezohľadňuje súčasné významy slov, ale len tie zaužívané a prenesené. Ten rozlišuje pri slove ruina jeden význam: rozvaliny a zrúcaniny a jeden prenesený význam zničeného človeka či už finančne, spoločensky alebo zdravotne. Stručný etymologický slovník slovenčiny akceptuje tieto významy a zdôvodňuje pôvod slova v latinčine, kde označovalo rovnako zvalenie, trosky a rozvaliny ale aj privádzanie na mizinu, zničenie niekoho. Faktická ruina a ikonické ruiny Ako zničené a zrúcané sú vlastne ikonické ruiny? Sú ruinami aj stavby opustené alebo dočasne uzavreté? Symbolicky sú ikonické ruiny pre mnohých ruinami z rozmanitých dôvodov, ale sú nimi aj fakticky? Fakticky sú ruinami rozvaliny či už v stave permanentného rozpadu alebo stabilizovaného rozpadu. Takých stavieb máme v našej histórii mnoho, mnohé z nich sú predmetom ochrany a starostlivosti a viaceré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Neplatí to však o architektúre druhej polovice 20. storočia. Tie sú napokon často umelo smerované do stavu permanentného rozkladu práve preto, že sú symbolicky vytesňované ako hmateľné stopy socializmu, hoci so socialistickým realizmom viedli architektonickú diskusiu a nikdy prvoplánovo neslúžili politickým cieľom. Mnohé z týchto diel však neboli a doposiaľ nie sú faktickými ruinami, ale len nevyhovujú súčasným technickým ani prevádzkovým normám alebo sú ekonomicky nerentabilné.
V období opakujúcich sa historizmov a romantického nadchýňania sa dejinami sa ruiny stali nielen miestom kultúrnych stretnutí a úcty, ale aj nostalgie a umelo sa budovali ako kuriózne architektúry ako neodmysliteľná súčasť záhradnej architektúry. V 20. storočí, ktoré býva označované aj ako priestorové a štruktúrne – a vystriedalo historizujúce storočie 19. –, sa umelé ruiny stavali takisto, ale už nie ako predmety uctievania ani nostalgie. Azda najznámejšími umelým ruinami 70. rokov 20. storočia je séria obchodných domov BEST od skupiny SITE, ktorá ruinózne procesy využívala nielen ako negatívnu reklamu, ale aj ako doklad stavebnej a technickej rafinovanosti. Ikonickú ruiny na Slovensku nie sú umelo stavanými ruinami, ale
TRANSFORMÁCIE NADBYTOČNÉHO
dielami umelo smerovanými do stavu rozpadu a rozkladu. Nie sú predmetom nostalgie ani uctievaným dokladom nedávnej histórie. Práve naopak – v spojení so symbolickou ruinizáciou – sú nechceným dokladom „vymazávanej a deformovanej“ histórie a spoločenského aj architektonického obrazoborectva a prežívajúceho pseudohistorizmu. Toto je špecifický dôvod, ktorý odôvodňuje pomenovanie ikonické ruiny pre diela architektúry druhej polovice 60. rokov 20. storočia v Československu aj v krajinách bývalého východného bloku. Inak by bolo pomenovanie ikonické ruiny mimo kontextov umelých ruín iba provokujúcim oxymoronom. Politická, ideologická aj pseudohistorická ruina a ruinizácia a ikonické ruiny Zruinovať človeka, architekta aj jeho dielo je možné rozmanitými spôsobmi. Keď sa to nedarí fakticky, o čo sa v 90. rokoch 20. storočia pokúsili mnohí kritici architektúry aj niektorí architekti, potom je dostupná aj druhá možnosť – symbolická ruinizácia. Je možné vyhlásiť kultúrnu kliatbu nad architektúrou druhej polovice 20.storočia, mediálne ju ruinizovať ako politickú a ideologickú na jednej strane a z druhej strany ju démonizovať z pseudohistorickej perspektívy ako necitlivú voči historickej architektúre a kontextom. Ikonické ruiny sú ruinami predovšetkým v spomínaných významoch. Záver Projekt Ikonické ruiny chápem ako projekt symbolickej detabuizácie architektonických diel druhej polovice 20. storočia, ako projekt nielen symbolickej ale aj faktickej reintegrácie týchto diel do súčasného spoločenského prostredia. To si vyžaduje okrem pojmových rozlíšení aj inovatívne stratégie takejto faktickej integrácie – odlišné od pamiatkárskych prístupov k historickej architektúre pohybujúcej sa v polarite vzorkovnice všetkých historických vrstiev alebo štýlovej jednoty na základe „najvýznamnejšej“ historickej vrstvy, ako aj od prístupov docomomo k modernej architektúre, ktorá z nej zachováva dizajnové fragmenty a nie to, čo bolo pre modernú architektúru typické: výnimočné priestorové usporiadania. Pred nami stojí teda vážna úloha: preskúmať špecifické stratégie vhodné pre architektúru druhej polovice 20. storočia u nás aj v krajinách bývalého východného bloku, ktoré budú rešpektovať jej osobitosť a nezastupiteľnosť pre architektúru.
SLOVENSKÝ ROZHLAS – OBNOVA Martin Mikovčák Miroslav Búran Projekt obnovy budovy Slovenského rozhlasu, má snahu oživiť, otvoriť a sprístupniť priestory obrátenej pyramídy. Zakladá sa na dostavbe dvoch objektov v nárožných častiach komlpexu. Obnovením cirkulácie pohybu v pôvodnej budove zabezpečujú výmenu jej uzavretého charakteru za nový, komunikujúci s mestom. Samotoná pyramída sa nemení, mení sa len jej funkcia na mediatéku–modernú formu knižnice. K nej sa programovo cez nové prístavby pripájajú funkcie inkubátora a ubytovania. Rozmerová proporcia novej časti vychádza s modulového rozmeru pôvodnej stavby, čím je zaručená ich ďalšia podobnosť a príbuzenstvo. Hlavný nový objekt inkubátora, ktorý je situovaný na streche v severozápadnej časti podnože je členený na 3 časti. Ide o preformátovaný priestor rozhlasovej pyramídy, kde sa odseparováva vnútorné prádzno od terasovitej ochodze. Vzniká tak veľká výrobná hala, malé utilitárne ateliéry a pracovné priestory a voľnočasové terasy zakryté jednotnou strechou. Druhý objekt je situovaný ako pridaná hodnota hlavných objektov mediatéky a inkubátora-ubytanie pre hostí. Tu sa pracuje s vynechaním prádzneho prepájacieho priestoru pyramídy, tá je nahradená otvoreným spodným podlažím, ktoré ďalej distribuje pohyb v rámci budovy. Zvyšok budovy je vyskladaný s rovnorodých buniek s priľahlými exteriérovými terasami. V oboch prípadoch je modifikačným parametrom hrany architektúry výpočet slnečného obalu, ktorý zabráni tienenu okolitých domov, ako reakcia na komplikovanosť a špecifickosť okolitej prevažne bytovej zástavby.
19
STA RT U P CENTRUM M LY N S K Á D O L I N A (ASOCIÁCIE FORMY A JEJ VÝZNAMU, REPETÍCIA) Gabriela Lenďáková Budova Slovenskej televízie bola od výstavby využívaná iba čiastočne. V súčasnej dobe sa nenachádza v jej blízkosti iba areál internátu, viaceré výskumné IT ústavy, areál Slovenskej akadémie vied, ale v budúcnosti sa plánuje aj výstavba centrály firmy Eset. Preto som presvedčená, že program, ktorý som v projekte v budove rozvíjala by naplnil jej kapacity a využil potenciál okolia. Slovensko nemá zatiaľ atraktívne centrum pre začínajúce firmy a startupy, ktoré by spolupracovalo zo študentmi a výskumom. Tiež chýbajú reprezentačné priestory, ktoré by slúžili na prezentovanie projektov pre zahraničné návštevy či veľké konferencie pre vedcov, umelcov, či vývojárov. Preto som sa rozhodla pracovať s témou startupového centra v budove Slovenskej televízie. Považujem budovu Slovenskej televízie za príťažlivú ikonu s kvalitnými vnútornými priestormi, do ktorých som nechcela extrémne zasahovať. Kancelárske bunky, ktoré zaberajú väčšinu priestorov veže by som využila po strhnutí zbytočných vnútorných priečok ako priestory pre jednotlivé umelecké tímy. Každé poschodie má zázemie, spoločenskú miestnosť a prístup k výťahom. Tému práce a vývoja som sa snažila uchopiť aj z pohľadu budúceho vývoja práce ako takej. Predpokladám, že pri väčšom zapájaní technológií do bežného života bude pre pracovníkov prospešné ak nájdu v centre priestory, kde budú môcť aktívne oddychovať. K budove televízie som pripojila prístavbu, rovnako ako som rozšírila
projekt 3,4/2017
1/2
pôvodný program práce na program oddychu a kolaborácie. Pracovala som s formou veže, kde som v analýzach skúšala rozširovať jej časti - napríklad jadro, zavetrenie, či jej celý objem. Ako metódu som použila repetíciu alebo extrudovanie pôvodnej formy k dosiahnutiu nového výsledku. V novej prístavbe som umiestnila priestory, ktoré by nebolo možné umiestniť do hlavnej veže. Nachádzajú sa tam reštaurácie, ktoré pracujú s panoramatickým výhľadom, kaviarne, ktoré ponúkajú uzavreté enklávy, galérie farieb alebo oddychové miestnosti zo zakrivenými stenami pre súkromné konverzácie. Pripojila som aj konferenčné miestnosti, veľkú stretávaciu sálu, hudobnú miestnosť, kaplnku, saunu s bazénom, lezecké poschodia či veľký dvojposchodový park. Projekt ukazuje potenciál, ktorý by táto ikonická ruina mohla v budúcnosti mať.
KRÍŽENEC NA KAMENNÉM NÁMĚSTÍ Filip Kusák
Vzniklý kříženec reaguje na problematiku a charakter (nevyužitá-nepřístupná terasa, absence tramvajových zastávek, monotematický program, parkovací plochy…) i na kvality (odchylky vzniklé při prolnutí dvou urbanistických vrstev - solitéry), které náleží prostoru Kamenného náměstí. Projektem zpřístupňuji střešní terasu pomocí nově navrženého (vloženého) elementu rampy. Rampa je nositelem programu knihkupectví, který na úrovni terasy ústí v program kavárny. Kavárna s knihkupectvím expanduje na střešní terasu. Na terase je tak možné uspořádat aktivity různorodého typu - prostory kavárny nabízí zázemí. Terasa ožívá, promítáme letní kino, pořádáme přednášky a představení, nebo si jen užíváme klidnou oázu s výhledem. Z těchto prostor můžeme taktéž navštívit “halové prostory” nově vzniklé bratislavské knihovny v horizontální formě. Vertikální forma nás pomocí další rampy přivádí do studoven, které postupně otevírají další výhledy na STV město. Dále coworking kanceláře, bar, které se již neodehrávají na rampách. Ernest Bevilaqua Vertikála je zakončena větrnou turbínou (možný vztah s parkovištěm za předpokladu budoucnosti elektromobilů). Stavbe dávam novú funkciu. Z adminis- Podzemní prostory jsou těmito garážetratívnej veže sa stáva vertikálna dedina. mi, které uvolňuji statické dopravě. Ta Chýbajúcu flexibilitu dodávam prostred- v současné době zabírá značnou část níctvom vloženia systému z prefabrikopředpole,Matušíkova „horizontálního vaných modulov, ktoré sú kompatibilné mrakodrapu”. Nastává zde kombinace s mriežkou budovy, variabilné a navzástrategií (přestavby - vložená rampa, jom vymeniteľné. Vytvárajú pole vhodné konverze - parkoviště na promenádu pre vyjadrenie individuality vlastníka / náměstí a přístavby - knihovna…). modulovej bunky. Pretrvávajúca pevná Z formálního pohledu je dům křížen štruktúra budovy poskytuje geometrickú sám sebou v bodě strukturální odchylky aj praktickú podporu, v jej technolov gridu. Poloha věže je při takto vzniklé gickom a úžitkovom zázemí. Stáva sa operaci situována nad vozovkou s novýakýmsi „regálom“ pre novú vrstvu, ktorá mi zastávkami. Horizontála tak působí je určená pre novú generáciu. Vlastnosti jako pomyslná brána v centrálním bodě tohto systému sú adaptovateľné pre města (severojižní magistrála). Studovrôzne iné situácie. Buď iné stavebné ny knihovny jsou pojaty jako „sbalená“ komplexy s podobným nosným systéknižní police tvořící dutinu vertikály. mom, alebo ako prenosný modul priamo Obvod dutiny je vyplněn depozitem knih, na pozemok. Túto variabilnú modulárkteré jsou obsluhovány pomocí výtahu. nosť vnímam ako univerzálnu odpoveď Výtah tak obsluhuje doručení knih přímo na revitalizáciu “ikonických ruín”. Našou na recepci. Promixování volnočasovéúlohou je byť flexibilný, lebo doba je plná ho programu nové formy s hektickým zmien a prináša len miešanie programov. komerčním programem stávajícího Matušíkova domu se navzájem podporují, nabádají k vzájemnému pronikání, a tak i náhodným setkáním - (platforma pro příběhy/události). Pří příjezdu na Ka-
20
menné náměstí mohu vystoupit směrem do obchodní zóny, nebo směrem do nově vzniklého parčíku a vyčkat tak v klidném prostředí příjezdu navazujícího spoje. V parčíku je situován i druhý vstup do nadúrovňového objektu se samostatnou recepcí. Projekt je zamýšlen jako propojený celek všech třech stávajících figur, doplněný o navrhované figury.
ARCHITEKTÚRA BEZ OBALU (KAMENNÉ NÁMESTIE) Miroslav Búran Snaha urobiť novú vrstvu architektonického komplexu ako otvorenú ma viedla k procesu analýzy, ktorej výsledkom je rozčlenenie a vzniká jasná a prehľadná schéma architektonickej skladby. Táto analýza rozdelila štrukturálnu skladbu na vrstvu obalu, konštrukcie, ďalej na otvorené voľné a uzavreté členité priestory, otvorené významové a uzavreté únikové jadrá. Nová budova má ambíciu sa stať mladšou verziou pôvodného komplexu. Preto stojí na pôdorysnej stope a preberá výškový index obchodného domu a hotela. Významovo posúva výraznú Matušíkovu figúru bližšie ku Kamennému námestiu. Priestor reorganizuje a jasne definuje priestor námestia. Projekt je skladaný s rovnakých architektonických prvkov ako Matušíkov komplex, teda z tyčovej konštrukčnej skladby s otvoreným pôdorysom, pevných únikových jadier, komunikačných prvkov a platforiem. Ďalším krokom je prvková analýza pôvodného komplexu. Rozložil som ho na jednotlivé prvky, z ktorých sa skladá. Postupným odstraňovaním nadbytočných vrstiev, odbaľovaním, som došiel až ku samotnej konštrukcií, ktorá je reálne tvorcom architektúry. Základom výškovej budovy hotela je tyčová oceľová konštrukcia, preto novovzniknutá stavba preberá tento tvaroslovný prvok a je navrhovaná z tyčových prvkov, kde sa pôvodný raster hotelovej budovy z husto členitej štruk-
TRANSFORMÁCIE NADBYTOČNÉHO
túry, definovanej podľa programu na otvorenú rovnorodú, modifikuje a vytvára univerzálny štvorcový raster, ľahko sa adaptujúci na nový program. Univerzálnosť pôdorysu umožňuje jednoduchšiu výmenu programu v čase. Komponovaný je na rastri 6x6 metrov, v dolnej časti budovy sa raster kombinuje s rastrom 9x9. Výška častí novej budovy vyplýva z výšky prepájacej budovy a hotel.
S T E I N P L AT Z I I
ISTROPOLIS –
Erika Beňuška
MODULÁRNE
Návrh vychádza z pôvodného trojbokého hranolu, ktorý je vyplnený plošne hexagónmi v podhľade a v dlažbe, vychádza z hexagónového gridu trojbokého hranola. Tento grid sa znásobuje v priestore V rámci budovy som ďalej pracoval so a expanduje, až kým nevymedzí hranice zahusťovaním rastru tyčových prvkov, pozemku. Tento grid bude slúžiť ako zákich zmenšovaním, modifikovaným. Tvo- lad pre budúceho parazita, ktorý postupria výplň budovy, nahrádzajú jej doskové ne uzatvorí priestor do vnútrobloku. časti, architektúra sa tak celá skladá Tento priestor má veľmi špecifickú len zo svojho základného prvku. Uloatmosféru. Sú tam zachované stromy, ženie vychádza z úvahy o zahusťovaní, sú badateľné torzá chátrajúcich budov, kedy má stavba vyzerať otvorene, čiže nachádzajú sa tu zaujímavé artefakty, difúzia klesá smerom dnu. Zahusťovanie napríklad tri gigantické vetráky, dlhá prvkov sa deje súčasne v horizontálnom rampa s pôvodným zábradlím, alebo traaj vertikálnom smere. V rámci podlaží vertínové lavičky navrhnuté Ivanom Masa smerom do výšky raster zahusťuje. tušíkom. Priestor je sám o sebe neúplný V rámci podlažia sa raster zahusťuje a mojím cieľom bolo vytvoriť vnútroblok smerom k svojmu jadru. Modul sa vždy z pozostalých artefaktov. zmenšuje na polovicu z rozmeru toho predošlého. Pochôdznosť a užívateľnosť Na mieste vznikla formácia buniek zabezpečujú sklenené stropy a obvodové tvorených z hexagonálnych štruktúr, steny. Sklo ako materiál je transpaktoré pokrývajú maximum voľného rentné, preto takto zvolené riešenie miesta. Voľné miesto je definované ako zároveň umožňuje vnímať rozdiely zostatkový priestor po redukcii kritérií. v rozptyle konštrukcie. Do tejto štrukTieto kritériá boli: trojuholníkový grid túry sú aplikované komunikačné prvky. začínajúci Priorom a končiaci ulicou, Návrh taktiež zapája spojovacie prvky výhľad na travertínovú stenu, zachovanie pôvodnej stavby, rovnako obsahuje historicky hodnotných štítov striech, dva typy – utilitárne jadrá a významové dopad svetla do okien už existujúcich rampy. Jadrá sú v centrálnej časti okolo budov, dopad svetla do areálu, asociástredového rastra. Rampy sa pretavili do cia výšky k okoliu, zachovanie stromov eskalátorov spájajúcich budovu s extea priestorov navôkol a nakoniec zariérom, fungujúcich v dvoch úrovniach. chovanie prístupových ciest do areálu Prvá spája prvé podlažie budovy priamo z troch strán. Z pozostávajúcich plôch s námestím, druhá významovo napája vznikli extrudované pravidelné hexagóny niektoré priľahlé časti mesta a napojenia so stranou a výškou dlhou 4,5m, s celkosa dostávajú do rôznych výškových úrov- vou obývateľnou plochou zhruba 50m2. ní, eliminuje sa tak neprístupnosť budov. Tieto šesťboké hranoly sú na seba poukVzniká komunikujúca budova. Forma, ladané tak, aby spolu tvorili kompozíciu priestor alebo štruktúra sú však základ- tak diverzné poskladanú ako je samotný ným elementom tvorby architektúry, pre- pozemok. Využitie týchto buniek je rôzto skutočná bezobalovosť sa týka najmä ne, na prízemí je zóna obchodu a služieb odhalenia týchto parametrov. Skladav nadväznosti na okolie, horné poschoním architektúry práve z elementárnych dia tvorí bývanie, kancelárie, komunitné prvkov v súvislosti s pôvodným Matušípriestory - škôlka, workshopové miestkovým komplexom vzniká transformácia nosti, konferenčné miestnosti, auditóvyužívajúca genetický kód budovy. rium, reštaurácia, kaviareň a podobne. V exteriéri autá nahradila zeleň, vznikli pasáže, verejné a poloverejné priestory, trhovisko, detské ihrisko, boli pridané lavičky a miesta na združovanie sa.
21
T R H OV I S KO Matúš Novanský Projekt modulárneho trhoviska vytvára na predpolí pred budovou Istropolisu platformu pre rekonfigurovateľnú štruktúru obchodíkov, trhovísk a verejného priestoru. Vysúvateľný stĺpový skelet kopíruje grid Domu odborov a prináša možnosť vysunúť nové plošiny do výšky. Kombináciami rôznych ľahko-montovateľných prefabrikovaných modulov je možné rýchlo pretvoriť do potrieb predávajúcich a možno pripraviť priestor na veľkú výstavu, kultúrny event alebo každodenne používané trhovisko. Najprirodzenejší scenár je ponechať trhovisko prirodzenému stavu, kedy jednotlivé moduly sa budú zapájať na počiatočné alebo do prázdnych slotov. Možno naplánovať rôzne konfigurácie, no základný princíp rozširovania trhu je prioritne ponechaný evolúcii. Architektúra je tu v projekte modulárneho trhoviska ponechaná spotrebiteľovi (spoločnosť) aby si vyskladal najvhodnejší scenár sám, prirodzene a ľahko.
projekt 3,4/2017
1/2
ISTROPOLIS Filip Kusák, Marta Vysocká Současný stav budovy Istropolisu dnes v našich očích již dostatečně nenaplňuje svůj lokalitní a prostorový potenciál „paláce” v tkáni města. Navrhovaný projekt vychází z programové a strukturální analýzy skladby domu. Existující prostory poslucháren (sál, kino, divadlo) tvoří nakloněné plochy hledišť s jevištěmi, ve kterých se odehrávají jednotlivá představení. Seskupení těchto prostor tak vytváří mnohaúrovňovou “krajinu” v interiéru.
reaguje na hluk z exteriéru, jej tvarovanie časť hluku odráža a časť prenáša do medzipriestoru medzi obálkami. Tento medzipriestor je definovaný akusticky diverznými energetickými poliami, ktorými keď človek prechádza, naskytuje sa mu neopakovateľný zážitok z vnímania priestoru sluchom. Rozličná perforácia povrchov obálky necháva rôzne zóny zahlučnenia budovy. Sála samotná je dilatovaná od budovy aj konštrukčne, čím sa zamedzuje prenosu vibrácií či rezonancií z exteriéru.
Navrhované intervence nově přidaných auditorií tak formálně i programově dále zahušťují /prorůstají architekturu paláce do podoby husté diverzní krajiny specifických (otevřených a uzavřených prostor) auditorií. Pomocí těchto přidaných elementů je celý interiér domu nově transformován jako otevřená platforma veřejného prostoru, kulturně – společenského kondenzátoru. Projekt tak doplňuje své komerční okolí - (Nová tržnice a shoping mall CENTRAL) a nabízí kulturní a volnočasové zázemí uvnitř jedné z “ikonických ruin”.
KO N C E RT N Á S Á L A V PREDMOSTÍ MOSTU SNP Matúš Novanský Koncepcia návrhu je založená na diverzite akustických zážitkov v rozličných častiach architektúry. Nakoľko je prostredie predmostia hlučné z dôvodu cestnej komunikácie a interiér koncertnej sály vyžaduje ticho pre vynikajúci zážitok z hudby, je nutné tieto dva svety oddeliť obálkami, ktoré sú týmito priestormi definované, respektíve ich tvar, pozícia, natočenie plôch a materiálovosť pomáhajú definovať akustické vlastnosti priestorov. Vnútorná obálka sály je modelovaná na základe akustických poznatkov o odraze zvuku a dobe dozvuku tak, aby mala koncertná sála vynikajúce akustické vlastnosti a ponúkala výborné hudobné zážitky. Vonkajšia obálka
22