Projekt 3 4 cast 6 by Martina Tazka

projekt 3,4/2017

1/2

TRANSFORMÁCIE MESTA

M I E STA V MESTE (BA) ZADANIE PRE

radikálny rez dopravnou infraštruktúrou, (sociálne bývanie s najdrahšími vilovými alebo pozdĺž prirodzených tokov (looptypmi či penthousami, kolektívne s indi-hole a rows). viduálnym...). C islands

Priestory mixujúce rôzne sociálne skupiny ľudí a udržujúce ich v danom prostredí (bohatí s chudobnými, domáci s cudzincami, bieli s Rómami...)

AT E L I É R 3 K AT

Voľné plochy obklopené hustým mestským tkanivom - ostrovy (islands). Miesta potenciálne určené na vlastný typologické mixy VŠVU svojbytný vývoj, ku ktorému sa ale nedostanú prirodzenou cestou. Sú neprístup- Vybrať jednoduché mestské funkcie, Ján Studený né a chýba im impulz. také, o ktorých máte pocit, že v meste Benjamín Bradňanský chýbajú, rozhodnúť, ku ktorej klasickej D mestskej funkcii sa dajú pridať. Komerčcentral points né s nekomerčnými službami, výnosné Našou ambíciou je prichystať pôdu pre so stratovými, tie so širokým záberom so nový rozvoj mesta. Predpokladáme, že Prázdne miesta v úplnom strede mesta. špecializovanými alebo vybrať atypické, mesto sa môže rozvíjať formou impulMiesta s nesprávnou hustotou - ak v súčasnosti NEmestské funkcie a pozov, pre ktoré chceme pripraviť podklad, posilníme tie časti mesta, ktoré sú kúsiť sa ich v meste etablovať v záujme alebo ich realizovať. Tieto realizácie najsilnejšie, predpokladáme, že tým udržania príťažlivosti mesta pre jeho sa môžu diať vo veľmi malej mierke posilníme celé mesto. Vzniknú vyživoužívateľov, a obnovy jeho štruktúry: ako iniciačné impulzy, na ktoré bude vacie body mesta. Exemplárne príklady oddychový park vo forme rurálnej krajiny plánovanie rozvoja mesta prirodzene zhutnenia energie, ktoré sa môžu ďalej (v krajnosti po poľnohospodársku výronadväzovať, alebo budú rásť spontánrozrastať (Hodžovo námestie, Kamenné bu) – aké rozmery sú možné – krajina nym vývojom. Pre tento proces chysnámestie). silo... vstup divokých foriem krajiny do táme realizovať svojbytné štruktúry, mesta (skaly, hory, moria..) ktoré môžu byť osadzované rôznym E programom. unfinished projects Výrobné prevádzky v kombinácii s repre(prevažne modernistické koncepty) zentatívnymi a prezentačnými funkciamiesta mi (textilné dielne a butiky módnych Čím sa vyvíja mesto, aké máme prosznačiek - NYC, autoshop a klampiarske Podrobili sme mesto analýze a vybrali triedky k ovplyvneniu tvorby jeho štruk- dielne a pod.) sme konkrétne miesta. Je to neuzavretý túry? Môžeme rozšíriť štruktúru jeho proces a predpokladáme, že analýza skladby a premeniť zastaraný katalóg Služby klasické – stravovanie, relax týchto miest povedie k širšiemu poprvkov jeho ponuky? a šport, služby technicko-hospodárske: hľadu na mapu mesta a rozšíreniu ich opravovne áut, nemocnica s hasičmi zoznamu. zmenou programu mixy foriem A holes Sú to diery na okrajoch jednotlivých štvrtí a medzery medzi štvrťami tvorené prirodzeným vývojom. Môže ich tvoriť necitlivé vnorenie jednej štruktúry do druhej, trhliny a štrbiny v historickej urbánnej krajine vyvolané časovými skokmi v jej raste (generation gap). Sú to opustené miesta, alebo miesta ktoré pripomínajú plánované priestorové rezervy, sú však skôr dôsledkom neplánovaného postupu a nepresnej skladby rôznych období v meste. Hrad, Vydrica okolo Staromestskej B gaps

Chceme naplniť miesta programom, ktorý má výsostne dobový charakter a má byť odrazom toho, čím sa realizuje najmladšia generácia. Nemusí napĺňať len jej potreby, ale hlavne jej predstavy. Monofunkčný program musí mať explozívny náboj – neexistujúce a výsostne absentujúce náplne. Príťažlivé sú kombinácie - zdanlivo nespojiteľné typológie, alebo zdanlivo nelogické vyústenia tvoriace novú typológiu, nové druhy budov, ponúkajúce priestor pre nové aktivity. Priestory mixujúce protikladne druhy spoločenských aktivít v meste, (tie, ktoré si navzájom akoby prekážajú, ale nemôžu v meste bez seba existovať) – kultúra vs. Infraštruktúra, park vs. doprava, šport vs. bývanie...

Ak sú štandardné mestorotvorné formy ulica, námestie, obytný blok, park... aké sú ich hybridy, aby stále produkovali mestskú štruktúru? Ulica s domom, park s ulicou, park s domom, dom-kopec, most s domom, námestie s domom, ak dom – aký dom? Rohový dom, uličná čiara, solitér, palác – preskúmať, vznikne vec s charakterom?, akým, alebo ostane po transformácii jeho charakter zachovaný? – ak nie ako sa zmení? Aké mená majú nové formy a dá sa z nich poskladať mesto? Vyrobiť katalóg klasických mestských foriem domu a porovnať s hybridnými formami.

hybridné štruktúry Priestory mixujúce rôzne vekové skupiny Je to plejáda nedokončených alebo vô– úplne starí s úplne mladými (starí konštrukčné a materiálové hybridy bec nenavrhovaných, či neuvažovaných rodičia s vnukmi), Je určite úžasné mať dom z jedného miest, ktoré ostali na okraji nášho záujmateriálu – dom vydlabaný z tufu so mu. Sú zvyškovým územím. Nachádzajú Priestory pre bývanie v kombinácii s pri- všetkými detailmi. sa na okraji, alebo vo vnútri dopravných danymi nesúvisiacimi funkciami ako vila K výberu materiálu sa prikláňame alebo iných prepojovacích kanálov na streche parkingu (H&deM Miami ), s (tým čo vyvoláva dôveru), že pre každú v meste. Sú to miesta na okraji zastava- alebo bývanie na streche depa trolejbu- konštrukčnú schému existuje ideálne ných území popri hraniciach tvoriacich sov, kombinácie rôznych druhov bývania riešenie v statike a voľbe konkrétneho

projekt 3,4/2017

1/2

materiálu a jeho spracovania štandardnou stavebnou technológiou. Chceme používať bežne dostupné technológie, ale chceme ich členiť, hierarchizovať a podrobiť výskumu ďalšieho rozvoja. Nevzdávame sa ani atypických riešení a prekvapivých kombinácií, pokiaľ sú účelné a teoreticky a technologicky možné. Chceme skúmať rôzne (iné) materiálové riešenia klasických, alebo generovaných foriem a dopad výberu materiálu na ich štruktúru a funkciu: vežiak z dreva, kompaktný celooceľový modul (kokpit), most z plastu, betónová kupola, tehlová fasáda. Kombinovať materiály vo vzájomných spojeniach (murovaný objekt na drevených pilótach s betónovým krovom).

nie je tvorené iba homogénnou štruktúrou blokov, ulíc a námestí. Je zjazvené diskontinuitami vývoja, odumieraním častí, popretínané dráhami tranzitu či lineárnej infraštruktúry. Výsledkom je častý výskyt mestských území, ktoré sa vyčlenili z prirodzenej mestskej cirkulácie, sú viac či menej neprístupné a vytvárajú neosídlené a nevyužité ostrovy. Súčasťou mesta je teda i neviditeľné súostrovie ťažko prístupných teritórií, ktoré predstavujú svojbytnú mestskú štruktúru - urbánny archipelág, súostrovie neosídlených teritórií bez zjavného urbánneho využita. Podobne ako na jednotlivé časti súostrovia, prístup na tieto opustené ostrovy uprostred mesta nie je jednoduchý – najväčšiu prekážku najčastejšie spôsobujú práve trasy, Skúmať hraničné polohy materiálu: skla- ktoré mali konektivitu uľahčiť – rýchdobné prvky a ich rozmery, štruktúry kla- lostné cesty a trasy železníc. Pre tieto sických skladieb a ich premeny, hľadanie miesta sa tvorí celá škála pomenovaní, maximálnych konštrukčných rozmerov ktoré sa snažia zachytiť ich typológiu, a výrobných rozmerov klasickej techno- obsah či pôvod vzniku. Pojmy nie sú lógie – aplikácie. ustálené (obzvlášť nie v slovenčine), sú vo vývoji a neustále sa redefinuje ich obsah a význam. Mnohé z nich v sebe nesú istý negatívny hodnotiaci význam, čo sa implicitne prenáša i hodnotenia týchto území – vytvára sa dojem o akejsi menejcennosti a bezvýznamnosti. Niektoré z týchto pomenovaní – zvyškové urbánne priestory, ne-miesta, prázdne priestory, junk space, a pod. sa snažia reflektovať nehomogenitu súčasnej mestskej krajiny a priradiť NÁJDENÉ jej určitú vlastnosť. Hlavným zmyslom týchto snáh o spoznanie a pomenovanie týchto urbánnych priestorov je využitie PRIESTORY – ich potenciálu pre skvalitnenie a rozšíP O T E N C I Á L P R E renie verejného priestoru – základného predpokladu pre život v meste.

ROZŠÍRENIE VEREJNÉHO PRIESTORU. Zoltán Holocsy

Súčasné mesto je vystavené dynamike procesov, ktoré v dejinách nemajú obdobu. Sprievodným javom týchto zmien, protirečivosti a rýchlosti akou sa dejú, je strata vnútornej koordinácie procesov jeho rastu. Prejavuje sa to vznikom rôznych malformácií na jeho organizme o.i. i vznik „riedkych" mestských štruktúr, slabých miest s indiferentným určením, prázdnych teritórií bez špecifického programu, prípadne s programom, ktorý nepodporuje, či priamo protirečí rozvoju urbanity. Mesto je dezintegrované a jeho štruktúra má v realite omnoho rozostrenejšie kontúry, ako sú precízne farebné plôšky na územných plánoch. Mesto už

Miesto v urbánnom prostredí dnešného mesta už nepredstavuje iba morfologickú jednotku, častokrát spájanú so slovom kontext. Miesto už viac nie je centrom, ale skôr hranicou, rozhraním. Stáva sa jednotkou pre vyjadrenie potenciálu možných vzťahov, prepojení, scenárov udalostí. „Ne–miesto je prostredím bez symbolického vyjadrenia identity, vzťahov a histórie“ (Augé), ako príklad uveďme letiská, diaľnice, anonymné hotelové izby, verejnú dopravu... Ide prevažne o priestory s generickým, globalizovaným výrazom, bez špecifickej identity. „Nikdy v dejinách si takéto „ne-miesta“ neosobovali toľko priestoru.“ „Prázdne priestory“, ktoré sú, podľa autorov pojmu Jerzyho Kociatkiewicza a Moniky Kosterovej, „miestami, ktorým nie je prisudzovaný žiaden význam. Nie je nutné oddeliť ich fyzicky, obohnať

drôtmi, alebo obostavať prekážkami. Nie sú to zakázané miesta, ale skutočné prázdne priestory, nevyužiteľné kvôli svojej neviditeľnosti. Tieto priestory sú predovšetkým významu-prázdne. Týmito priestormi môžu byť zvyškové priestory, akýsi priestorový odpad, ktorý sprevádza takmer každý realizovaný architektonický či urbanistický projekt“. Špecifikom prázdnych priestorov podľa autorov pojmu je i to, že sa jednoducho nemusia prejavovať iba ako druh fyzického priestoru – naopak, môžu byť chýbajúcim fragmetom mesta v mentálnych mapách ich obyvateľov – nebezpečné, či neprístupné zóny sa z nej jednoducho vymažú, prestanú byť jej súčasťou, tak ako v reálnom živote do týchto zón dobrovoľne nevstupujú. Ďalšou zaujímavou vlastnosťou časti týchto území je, že na mape či leteckej snímke sú neviditeľné – sú to teritóriá, ktoré pozostávajú z viacerých vrstiev – napr. mimoúrovňové trasy viaduktov, mostov a pod. Tieto dopravné štruktúry vytvárajú špecifický vedľajší produkt, akýsi priestorový polotovar, definovaný terénom, nosnou konštrukciou a dopravnou trasou, ktorej zdvihnutie nad úroveň terénu vytvára konštrukciu prestrešenia. Môžeme ich nazvať nájdený priestor, l´espace trouvé. Ide väčšinou o priestory bez špecifického využitia, občas spontánne využívané, najčastejšie ako plocha pre parkovanie automobilov či športové aktivity. Práve na tento typ priestorov a prácu s nimi sa zameralo semestrové zadanie pre študentov prípravného kurzu architektúry na Katedre architektonickej tvorby VŠVU. Hľadanie spôsobov ako tieto enklávy nevyužitého potenciálu identifikovať, sprístupniť a opätovne zapojiť do organizmu mesta – vytvorenie podmienok pre samoregulačné sociokultúrne biotopy, je veľmi aktuálna požiadavka, ktorej napĺňanie si vyžaduje špecifický tréning, podporujúci senzibilizáciu na vnímanie problému a prípravu na zmenenú rolu architekta v procese riešenia takéhoto typu výzvy – ide o obrátenie roly, keď sa má architekt stať iniciátorom procesu revitalizácie a vytypovať najvhodnejší program či kombináciu programov pre nájdený priestor a reagovať na neustále silnejúce hlasy volajúce po posilňovaní verejného priestoru a všetkých aktivít stimulujúcich vznik komunít a urbanity. Verejný priestor je priestor verejného nároku, prístupný pre kohokoľvek, dočasne prisvojiteľný, ale bez nároku na vlastníctvo, otvorený pre využitie, miesto pre nespočetné akcie a aktivity najrôznejšieho druhu. Je to priestor demokracie, výmeny, stretávania, zvádzania. Je

TRANSFORMÁCIE MESTA

to priestor paralelných aktivít, priestor plurality. Pri použití vhodného riešenia predstavujú nájdené priestory (l´espace trouvé) potenciál pre rozšírenie a skvalitnenie verejného priestoru bez veľkého nároku na masívne investície.

Tvrdí, že dnešná spoločnosť zdanlivo zotrváva vo večnej súčasnosti a ak vôbec premýšľa nad budúcnosťou, tak je to predovšetkým smerom k dystopickým a apokalyptickým víziám. „... finančný kapitalizmus nahradil mýty minulosti definíciou šťastia pre každého, propaVerejný priestor má komplexnú povahu guje tak ideológiu súčasnosti, ideológiu – nie je možné zredukovať ho iba na jeho budúcnosti teraz (future now), ktorá fyzickú architektonickú či urbanistickú v podstate paralyzuje všetky myšlienky realitu ako si ju predstavoval Camillo na budúcnosť.“ (3) Sitte. Pri jeho tvorbe si treba uvedomiť potenciál, ktorý je skrytý v znovuobjaV teórii architektúry a urbanizmu posledvení stratených mestských území pre ných dekád možno už dlhšie sledovať podporu mestských komunít. Verejný upustenie od prognostiky a futuristicpriestor presahuje fyzickú realitu stavieb. kých bádaní po budúcnosti tak popuArchitekti by mali vyhodnocovať svoje lárnych v šesťdesiatych a vo Východnávrhy z hľadiska dosiahnutej plynulosti nom bloku i v sedemdesiatych rokoch a flexibility daného návrhu – do akej minulého storočia (4). Na druhej strane, miery stimuluje, inšpiruje, podporuje poslednou dekádou narastá záujem a generuje pluralitu najrôznejších mest- o práce utopistov a vizionárov minulosti. ských aktivít, miesta/polia/krajiny ako Teoretici a teoretičky sa v rade publikáhybridné amalgámy kultúry, výroby a od- cií a výstav v poslednej dobe venovali dychu – miesta, kde sa v bezpečí môžu archeológii a kritike utopických koncepstretnúť cudzinci – tak, ako znie jedna tov miest a spoločnosti od renesancie z klasických definícií mestského verejné- po modernizmus, no sami nové vízie ho priestoru od Richarda Sennetta. budúcnosti nepredstavujú, ostávajú na vlne ironického retro techno-pozitivizmu analýzy B-čkových sci-fi filmov a utópií, ako zhodnotil vo svojej knihe Last Futures Douglas Murphy. Tieto diskusie o futurizme poväčšine nepresahujú svoj akademický rámec a nemajú v súčasnom navrhovaní výraznejšiu odozvu. Architektúra sa plánuje pragmaticky a opatrne. V neoliberálnych mantineloch aktuálnej kondície trhu a cykloch splácania úverov neostáva veľa priestoru TERASY na projektovanie a prognózy dlhodobých procesov a vízií.

teórie aj praxe. Po formálnej a konštrukčnej stránke odvážne navrhované projekty, predchnuté futuristickým duchom éry začiatku kozmonautiky a syntetických hmôt, však dnes ostávajú len fragmentmi či solitérmi v štruktúre mesta. Súčasná neoliberálna spoločnosť na projekt moderného socialistického mesta už nechce a zväčša ani nedokáže nadviazať. Slovenský rozhlas technika a emancipácia „Tvar nemôže byť samoúčelný, pri riešení tak závažného objektu, akým je budova československého rozhlasu, bolo treba zvažovať množstvo faktorov, ide predsa o kultúrny stánok, ktorý má výrazné špecifiká pre vytváranie priestorov pre rozhlasovú prácu.“ Štefan Svetko, Filmový týždenník, Československá televízia, 1976.

Obrátená pyramída Slovenského rozhlasu je jedným z architektonických diel povojnového modernizmu, ktoré manifestujú onú prospektívnu zanietenosť vtedajšej architektúry. Neobvyklá forma vysielacej a administratívnej časti demonštratívne zhmotňuje nadšenie z technických možností kozmického veku. Tvar vysielacieho a administratívneho traktu rozhlasu, ktorý obracia statickú logiku dolu hlavou (najmenšia plocha špicu pyramídy nesie najväčšiu plochu strechy rozhlasu) je metaforou prekonania zákonov gravitácie, pokorenia prírody ľudským umom. Autori však do svojich argumentácií takéto interpretácie nevkladali. Voľbu tupého uhla fasád vysvetľujú charakteristicky BUDÚCNOSTI Za poslednú etapu, v ktorej na Slovenfunkčnými aspektmi, predovšetkým Peter Szalay sku vznikala architektúra a urbanizmus kvôli zlepšeniu svetelného a tepelného s oným prospektívnym nábojom, možno komfortu aplikovaním princípu takzvapovažovať obdobie 60 a 70. rokov. Obného Sokratovho domu, ktorý však pri „Všetko zlo vychádza zo starej tradičnej dobie, kedy sa masívne rozbehla moder- konštrukcii rozhlasu nebol prevzatým myšlienky, že cesty musia byť na rovna- nizácia väčšiny slovenských miest a kedy princípom z antiky, ale v podstate novým kej hladine so zemským povrchom v jeho sa vízie budúcnosti, rozplánované na riešením, ktoré bolo nutné experimentálpôvodnom stave. Avšak nič nepodporuje desaťročia, dostávali zo skicárov k reali- ne vedecky overovať. Mária Topolčanská takýto mylný pohľad. Fakticky, keby sme zácii. Väčšina z týchto vtedy započatých v štúdii o slovenskom rozhlase charaksi za základ zvolili myšlienku, že chodveľkých projektov dnes ostáva len frag- terizuje snaženie jeho architektov ako níky a cesty majú byť umelo postavené mentom. Dobová ideológia stabilného „techno-utópiu, ako ambíciu demonv dostatočnej výške tak, aby pod nimi a nemenného socialistického zriadenia štrovať potenciál architektúry a prosbolo možné umiestniť všetky inštalácie podporovala architektov a urbanistov tredníctvom technologického progresu pre obsluhu ciest, stratili by sa všetky vo formulovaní vízií, spoliehajúcich sa ovplyvňovať spoločnosť, politicky sa ťažkosti.“ Eugène Hénard: The Cities of na budúci pokrok, projektov, ktoré už angažovať“ the Future. 1910 (1) dopredu rátali s budúcimi vynálezmi a inováciami. „A budúcnosť? Tá sa javí ešte menej optimistická a oveľa 'pragmatickejšia'“. Architektúra v budovateľskom naratíve Vladimír Dedeček: Viacúčelové výstavné socializmu zohrávala jednu z ťažiskových zariadenie v Bratislave, v Petržalke, po úloh. Dôvera vtedajšieho zriadenia v archiObr 01. Rez obrátenou pyraroku 1990. (2) tektov a ich odbornú prácu podnecovala mídou Slovenského rozhlasu, architektov k presvedčeniu, že nadobudli 1976. Zdroj. Archív architekFrancúzsky antropológ a teoretik Marc bezprecedentnú voľnosť v riešení formál- túry 20. Storočia, Oddelenie architektúry ÚSTARCH SAV Augè sa vo svojej knihe The Future nych architektonických otázok. BudúcBratislava. (Futures) pýta „Čo sa stalo budúcnosti?“ nosť sa stala témou architektonickej

projekt 3,4/2017

1/2

Vízia Svetka a jeho kolegov akiste nespočívala len v aplikovaní množstva konštrukčných a technologických „zlepšovákov“. Architekti prichádzali s myšlienkou, ktorá mala zlepšiť pracovné prostredie človeka, skĺbiť bezpečnosť interiéru s voľnosťou zdravého vonkajšieho sveta, byť Furiérovou Falanstérou aj Fullerovu geodetickou kupolou. Kôš rozhlasovej pyramídy, ktorej každé vyššie poschodie sa vysúva o 330 cm a ktoré v interiéri s rovnakým sklonom nasledujú priebežné galérie, vytvára ohromnú masu otvoreného vzdušného priestoru interiérov pre všetkých. Administratívna časť situovaná v plášti rozhlasu pôvodne navrhnutá ako „open-oﬃce“, v ktorej sa mal strácať rozdiel medzi kanceláriou a chodbou galérie, bol vo svojej podstate systémom do interiéru obrátených visutých terás. Takúto priestorovú koncepciu interiérov pyramídy doplňoval projekt vnútornej zelene, spadanie a rast zelene plynuli po sústave galérii, ktoré zosilňovali predstavu tvorby novej umelej prírody. Vízie tak blízke vtedajším utópiám futuristických nových miest Archigramu, Yonna Friedmana, či Japonských metabolistov boli predstavou nového, lepšieho sveta.

Vertikálna segregácia „Kam smerujú autá? Do centra. Tam však nie je dostatok dopravných plôch. Je nutné vytvoriť ich! Je nutné zbúrať centrum!“ Le Corbusier, Urbanisme, 1925. Už vo vyhľadávacej súťaži na rozhlasové stredisko v Bratislave vypísanej v roku 1962 vystupuje v projektoch motív, ktorý bol jedným z charakteristických prvkov moderného urbanizmu. Princíp vertikálnej segregácie rôznych druhov dopravy, vízia viacúrovňového mesta, ktoré je vo svojej spodnej časti napájané dopravnou a ďalšou infraštruktúrou a na jeho vrchu peší priestor uchránený pred hlukom a exhalátmi, rezonoval už od prvých stretnutí CIAM. Ranomoderná fascinácia dopravou, akú ilustruje provokatívny citát Le Corbusiera, mala v prvých dekádach po vojne ešte stále svoju silu, avšak už so znalosťou negatív, ktoré na hygiene mesta spôsobuje hustá mestská doprava. Terasy a mosty sa však nestali len „zákrokom“ ako hygienicky „segregovať“ chodca od nezdravej dopravy. Architekti v nich našli možnosť slobodnejšej tvorivosti a zároveň spôsob, ako pritom nebúrať centrum. Stavba nových štruktúr nad prirodzeným terénom planéty totiž dávala možnosť väčšieho odpútania od okolitého kontextu, bola akousi náhradou ideálu slobodného navrhovania architektúry „na zelenej lúke“.

Obr. 3. Urbanistická vízia priečnej osi Štefana Svetka s jeho neskoršími skicami. Zdroj: ČOMAJ Ján: Architekt Svetko. Spomienky z nepokojných čias, nepokojné úvahy o súčasnosti. Bratislava, Magna, 2006, s. 103.

Obr. 4 a / b. Projekt sídliska Starohorská, Štefan Svetko a Boris Džadoň 1982. Zdroj: Výskum, vývoj typizácia architektonická tvorba v období 1973 – 1983. Zost. Dušan Boháč. Účelová publikácia štátneho výskumného projektového a typizačného ústavu, Bratislava 1983, s. 70 - 71

Budovanie socialistickej Bratislavy na terasách

Navrhovanie mestských verejných priestorov na umelé platá a terasy bolo pre obdobie šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia charakteristickým rysom. Neboli to len strešné terasy jednotlivých objektov, aké zrealizoval Ivan Matušík na Obchodnom a hotelovom komplexe na Obr 02. Pohľad na komplex Kamennom námestí (1960), či nástupná Slovenského rozhlasu od náplocha Krematória od Ferdinanda Milučmestia Slobody s naznačením kého (1962), ale aj celé centrá urbanisticrozvinutia mostov nad Mýtnou a Žilinskou ulicou, 1976. Zdroj. kých komplexov ako sídlisko Karlova Ves Archív architektúry 20. sto(1964), či celkový plán sídliska Dolné hony ročia, Oddelenie architektúry (1972). Umelo vystavané plató námestia ÚSTARCH SAV Bratislava. žalo úspechy v rade dobových súťaží aj pre Štefana Svetka neopustila myšlienka centrum Bratislavy. Koncept vertikálnej Prospektívne sny o ľuďmi vytvorenom dobudovať koncept terás rozhlasu segregácie dopravy principiálne využili na a kontrolovanom životnom prostredí ani po tom, ako sa idea priečnej osi väčšine návrhov mestského centra, či už však nie sú prítomné len v koncepte fakticky vytratila z urbanistických to bola Obchodná ulica Ivana Matušíka, interiéru rozhlasu, zásadne formovaplánov Bratislavy. Rozvíjal ju ďalej aj Spoločenské centrum na mieste dnešnéli aj idey o celkovom urbanistickom v osemdesiatych rokoch projektom ho priestoru Slovenského národného koncepte diela. Ambíciou architektov experimentálneho sídliska Starohordivadla na nábreží Dunaja ako ukončenie a architektiek rozhlasu bolo vytvoriť ská. Terasy tohto sídliska, ktoré malo spomínanej priečnej osi od architektov štruktúru nového centrálneho verejného byť postavené z nových flexibilnejších Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra a Ivana priestoru, vysunutého nad plánovanú prefabrikovaných systémov, mali Slameňa (1968). V neposlednom rade priečnu os. Urbanistický plán prepojevyzdvihnúť chodcov už z Amerického aj na opačnej strane rieky, na projekte nia vlakovej stanice a nábrežia Dunaja námestia až k rozhlasu a ďalej smenového centra južného okrsku – Petržalky bol formulovaný už v prvých návrhoch rom k stanici. Zmeny po roku 1989 od Jozefa Chovanca a Stanislava Talaša územných plánov mesta v 50. rokoch však tento projekt zastavili. Zostala (1972). Všetci títo architekti si predstavo20. storočia. Ku komplexnému plánopo ňom len jedna testovacia realizácia vali spoločenský verejný život vyzdvihnutý vaniu tejto priečnej osi sa však nikdy obytného domu na Fazuľovej ulici, ten na umelo vystavaných plochách terás reálne nepristúpilo. Monumentálne spolu s terasami samotného rozhlasu a mostov. nástupy na terasy zobytňujúce plochy dnes vytvára fragment, solitér, na striech jednotlivých blokov rozhlasového ktorý pokračujúca výstavba nenadkomplexu boli nachystané na výstavbu viazala. Tieto dva objekty sú dôkazom mostov a lávok, fakticky však dodnes súčasného zlyhávania projektu moObr. 05. Dobová vizualizácia nemajú čo preklenúť. Deväťdesiatmet- dernizmu, narušenia obrazu budúcživota na terasách, Petržalka rový koridor, ktorý architekti rozhlasu nosti, ktorý patril k charakteristickým Starý háj, Stanislav Talaš, 1975. ponechali pre rozvoj priečnej osi, neza- víziám prvej generácie architektov Zdroj: TALAŠ Stanislav: Desať rokou realizácie Petržalky. Proplnila rušná dopravná tepna. povojnového Československa. jekt 26, 1984, č. 4 - 5, s 64.

TRANSFORMÁCIE MESTA

Myšlienka postupne vrstveného vertikálneho mesta nad dopravným koridorom bola asi najjasnejšie sformulovaná práve pri plánovaní Petržalskej centrálnej triedy. Futuristická schéma prierezu hmotovo a technologicky rastúcej centrálnej triedy, ktorú uverejnili architekti v odborných publikáciách, ale i vo verejnej tlači demonštruje dobové vízie moderného mesta, ako aj vieru v trvalosť spoločenského a hospodárskeho systému, pre ktorý bola projektovaná.

Obr. 6. Štúdia postupnej premeny hlavnej mestskej triedy z hľadiska hromadnej dopravy, Jozef Chovanec, Stanislav Talaš a kolektív. 1972, Zdroj: Mestský sektor Bratislava – Petržalka, zost. Ivan Dvorín, Bratislava, Investing, 1973, nečíslované.

Zárezy prvých výkopových prác rýchlodráhy centrálnej triedy sú dodnes viditeľné v topografii sídlska, sú v podstate ešte „efemérnejším“ fragmentom moderného konceptu než spomínané terasy rozhlasu. S ich výstavbou sa v dôsledku nutného ekonomického redukovania v začalo až na konci osemdesiatych rokov, kedy už podľa pôvodných vízií mali koridorom viesť šesťprúdová automobilová cesta a električková dráha. Financie na realizáciu „komplexného vybavenia sídlisk“ boli už notoricky odkladané na neskoršiu dobu. Ich dočasnou náhradou mala byť v tej dobe započatá ďalšia významná spoločenská stavba, Viacúčelový výstavný areál. Nad bariérami a živlami

cestu k nábrežiu pre obyvateľov petržalského sídliska, ktorých od neho oddelili bariérou cestného obchvatu Einsteinovej ulice.

Obr. 07 a / b Model výstavného areálu s rozsioahlymi plochami terás. Zdroj. Archív architektúry 20. Storočia, Oddelenie architektúry ÚSTRACH SAV Bratislava.

Dedeček už pri samotnom projekte jasne definuje vnímanie hierarchie priestorov výstaviska, kde podlažie ktoré stojí na teréne nazýva suterénom, a až terasy vyzdvihnuté 5,5 metra nad zem definuje ako prízemie. Jeho terasy mali preklenovať túto bariéru pre peších a riešiť tak problém komfortného spojenia sídliska s Dunajským nábrežím.

ruinami, ktoré siahajú za postmoderné úvodzovky. V našom nastupujúcom digitálnom veku sa nám ruiny zjavujú ako ohrozené druhy, ako fyzické zhmotnenie moderných paradoxov, pripomínajúcich tápania modernej teleológie, techniky ako aj hádanky ľudskej slobody“ Svetlana Boym: Rujn of the Avant-guarde, 2013 Fragmenty predstavených urbanistických vízií sú dodnes čitateľné v bratislavskej topografii, rovnako sú to dodnes jedny z najproblematickejších lokalít bratislavského urbanizmu. „Ruiny“ týchto prospektívnych vízií však stále majú svoj vitálny charakter.

O tom, že nie sú len miestom nostalgickej reflexie súčasnej straty budúcnosti, svedčil krátko trvajúci projekt Pod Pyramídou, ktorý v roku 2014 po prvýkrát od ich projektu priniesol na plochy terás Slovenského rozhlasu trvalejšiu verejnú funkciu. Charakteristicky pre dnešnú dobu túto myšlienku priniesli aj realizovali občiansky aktívni a angažoObr. 08. Pôdorys suterénu vaní ľudia, ich oživenie sa dialo s výraza prízemia terás Viacúčelového ným pričinením architektky Dominiky výstaviska. Zdroj: DEDEČEK Belanskej. Napriek nízkonákladovosti Vladimír: Viacúčelové výstavné zariadenie v bratislavskej projektu len akéhosi zobytnenia plôch Petržalke. Projekt. 1981, 4. s. pre realizáciu komunitnej záhrady, kul30 – 33. túrnych podujatí, či chod letnej kaviarne, bolo dvojročné fungovanie projektu Architekt výstavbu naplánoval do dvoch silným impulzom pre objekt samotný etáp, ktoré sa od roku 1974, kedy začal a aj inštitúciu rozhlasu ako takú. reálne na projekte pracovať, niekoľko krát menili. Výstavba interhotela na Projekt terás Pod Pyramídou nebol len petržalskej strane Einsteinovej ulice, nostalgickým návratom k snom moderamfiteátra na hranici Pečenského lesa, nistov, zábleskom retrománie. Z plochy či veľkej hokejovej haly boli vo väčšej či rozhlasových terás jeho aktéri otvorili menšej fáze rozpracovanosti nakoniec novú perspektívu budúcnosti tejto po páde socializmu a obmene politiclokality, perspektívu, ktorá nevkladá kej garnitúry zamietnuté. Architekt dôveru v neohraničený rast produkcie tak stihol so svojim tímom zrealizovať a technických vymožeností. Futurizmus „len“ komplex administratívnej výškomyšlienky tohto projektu korení v jeho vej budovy s technickým zariadením skromnom a predsa globálne uvedomevýstaviska a čiastočne aj veľkú mullom pohľade na budúcnosť. Budúcnosť, tifunkčnú sálu. Tento zrealizovaný ktorú jej autori viac či menej zámerne fragment Dedečkovho výstaviska na konštruovali ako pozitívnu alternatívu konci milénia dostavovali bez jasnejk prevládajúcim dystopickým a cyberšieho konceptu a v rozpore s ideálmi punkovým víziám. Terasy a ich potenciál prvej povojnovej generácie architektov ako nového verejného priestoru sa stali Slovenska. Súčasné výstavisko Incheba priestorom pohľadu do budúcnosti, dnes víta svojich návštevníkov v halách Možno v nej vidieť snahu opätovného vstavaných do pôvodného technického vynájdenia budúcnosti, ktorá spočíva podlažia, a terasy necháva ležať nevyvo formovaní občianskeho a kolektívužívané ladom v rozpore s pôvodnou neho sociálneho života vytvárajúceho víziou moderného projektu. Bariéra Ein- alternatívu a prekonávajúceho myslenie steinovej ulice dodnes ostáva kľúčovým v mantineloch stúpajúcich rastových problémom lokality, ktorá paradoxne kriviek ekonomiky, a baženia po krátkopatrí k jedným z najživšie rozvíjaných dobom konzumnom zážitku - “budúcmiest Bratislavy. nosti teraz“.

„Terasovité zónovanie, klesajúce k Dunaju umožňuje výhľad z objektov na panorámu starého mesta a zároveň zo Starého mesta možno vnímať celé hmotové riešenie areálu viacúčelového výstavného zariadenia“ Vladimír Dedeček, 1981 Autor projektu Vladimír Dedeček, podobne ako jeho kolegovia, aplikoval koncept vertikálnej segregácie. Navrhoval výstavné priestory vyzdvihnúť nad technickú a dopravnú infraštruktúru potrebnú pre výstavisko. Dedečkove terasy a platá dodnes patria svojou plochou k najrozsiahlejším realizáciám tejto myšlienky v Bratislave, neboli pritom určené len pre vlastné výstavisko. Ruiny modernizmu Architekt vyzdvihol peších na systém terás aj preto, aby riešil reálne nebezpe- „Ranné dvadsiate prvé tisícročie je čenstvo záplav a zároveň sprístupňoval vystavené podivnej ruinofílii, fascináciou

(1) Text vznikol aj vďaka finančnej podpore agentúry VEGA (projekt č. 2/0074/17) a APVV (projekt APVV-16-0584)

projekt 3,4/2017

1/2

(2) Eugène Hénard: THE CITIES OF THE FUTURE. Royal Institute of British Architects, Town Planning Conference London, 10-15 October 1910, Transactions (London: The Royal Institute of British Architects, 1911):345-367. http:// urbanplanning.library.cornell. edu/DOCS/henard.htm (3) DEDEČEK Vladimír: Viacúčelové výstavné zariadenie v Bratislave, v Petržalke. Rukopis, nestránkovaný. Po roku 1990, Osobný archív autora. (4) AUGÈ Marc: The futre. London, New York, Verso books, 2014, 112 s. citované podľa elektronického zdroja (Kindle Locations 69-71) (5) Ropná kríza začiatku sedemdesiatych rokov a študentské revolty v kapitalistickom svete, hlboko otriasli vierou modernizmu v plynulý pokrok a neobmedzených možnosti technológií, za železnou oponou nastala takáto reflexia až temer o dve dekády neskôr s Gorbačovovským uvoľnením. (6) MURPHY Douglas: Last Futures: Nature, Technology, and the End of Architecture. London, New York, Verso books, 2016, 240 s. (7) Výskumom zošikmenia fasád zo svetlo technickej stránky sa zaoberal jeden z najrenomovanejších domácich špecialistov na svetlo v architektúre, Richard Kittler z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave. (8) TOPOLČANSKÁ Mária: Slovenský rozhlas v Bratislave: Medzi technoutópiou a distopiou. s. 207. In: MORAVČÍKOVÁ Henrieta, SZALAY Peter, DULLA Matúš, TOPOLČANSKÁ Maria, POTOČÁR Marián, HABERLANDOVÁ Katarína: Moderné a/alebo totalitné v architektúre 20. storočia na Slovensku. Bratislava Slovart, 2013, 311 s. (9) Viac o koncepte viď: ANDRÁŠIOVÁ, Katarína - DULLA, Matúš - HABERLANDOVÁ, Katarína - MORAVČÍKOVÁ, Henrieta - PASTOREKOVÁ, Laura - SZALAY, Peter. : Plánované neplánované mestá: Moderné urbanistické koncepcie v tradičnej mestskej štruktúre. In Architektúra & urbanizmus : journal of architectural and town-planning theory, 2015, roč. 49, č. 3-4, s. 83-103. (10) Citované podľa HRŮZA Jiří:

Hledání soudobého města. Praha Obelisk, 1973, s. 99. (11) Podrobnejšie viď: ZALČÍK, Tibor: Súťaž na umiestnenie budovy čs. rozhlasu v Bratislave. Projekt 5, 1963, 3, s. 57 – 62. (12) Napríklad v rámci odbornch publikácii investorov ako Mestský sektor Bratislava – Petržalka, zost. Ivan Dvorín, Bratislava, Investing, 1973, nečíslované. Ale aj v pupulárnych časopisoch ako KODOŇOVÁ Miloslava: Aké budeš južné mesto bratislavské? Bratislava 1, 1974, č. 2. s. 8. (13) Podorbnejšie viď: SZALAY, Peter. Vízie petržalskej mestskej triedy. In Urbanita : časopis o urbanizme a územnom plánovaní, 2014, roč. 26, č. 1-2, s. 66-69. (14) DEDEČEK Vladimír: Viacúčelové výstavné zariadenie v bratislavskej Petržalke. Projekt. 1981, 4. s. 35. (15) Architekti Šebo a Lichý v roku 2014 prezentovali pred verejnosťou projekt premostenia bariéry Einsteinovej hneď v susedstve Dedečkovej Incheby. Ich komerčne ladený projekt s názvom „Mesto na úrovni“ potvrdzuje vitalitu takýchto konceptov, v realizácii však stále prevláda prízemná racionálnosť developerských projektov, a ich neschopnosť hľadieť za hranice vlastných nehnuteľností. Architekti Šebo Lichý: Nová Einsteinova. Arch 2014, 1- 2 s. 54.

mostie, mestský dvor strecha, povala, suterén, nevyužívané, dostupné: priestor pod schodmi, pod lavičkami, nad zastávkami, plocha fasád, strecha, podmostie, nevyužívané nedostupné: mestský dvor, strecha, povala, suterén, vnútro podstavcov, sôch, fontán most /zvnútra/ infraštruktúra /kanalizácia, klimatizácia a obslužné priestory v budovách/využívané nedostupné: mestský dvor, strecha, povala, suterén podmienka: možnosť sprístupnenia bez zásahu do konštrukcie („bez vlámania sa“) 1. Zvyškový priestor: Príklady zvyškových priestorov v meste, rozdelené do kategórií: podmostie, trávnik, námestie, konštrukcia mosta, mestské dvory, promenáda, strechy, parkovisko, park. 2. Parazitizmus_okupovanie existujúcich budov 3. Neviditeľnosť_vypĺňanie zvyškových priestorov, škár v architektúre Abnormálnosť_atypické tvary, materiály 4. Počasie_transformovateľnosť 5. Dom-ulica_otvorenosť-uzavretosť komunikácie: horizontálne Vrstvy subverzného mesta: - komunikácie a prepojenia - budovy, schody, ulice, pasáže, mosty, tunely, rampy - support budovyslúžia ako komunikácie, prístrešok a podpora pre aktivity - výťahy - vertikálne komunikácie prepojenie vrstiev mesta na zvyškových plochách fasád - plochy striech nevyužívaný priestor vhodný na sezónne aktivity

Text vznikol aj vďaka finančnej podpore agentúry VEGA (projekt č. 2/0074/17).

EINSTEINOVA LESS HOMELESS Kristína Juríková cieľ: subverzné mesto - zahustiť súčasnú mestskú štruktúru východisko: prepis vlastností do architektúry: 1. Zvyškový priestor 2. Parazitizmus 3. Neviditeľnosť vs. Abnormálnosť 4. Počasie /sezónnosť/ 5. dom-ulica využívané dostupné: promenáda, park, námestie, parkovisko, podlubie, pod-

MESTSKÉ OSTROVY Tomáš Letenay Vniknutím dopravných tepien do predtým otvoreného prázdneho priestoru mesta, vznikajú zvyšky rôznych geometrických útvarov, známe ako dopravné ostrovčeky. Je to jeden z typov nezastavaného zvyškového priestoru mesta, bez programu a prepojenia s okolím. Tieto autonómne mestské polia možno nazvať metaforicky mestské ostrovy, ohraničené dynamickým

TRANSFORMÁCIE MESTA

tokom dopravy. Tok infraštruktúry ich jasne ohraničuje, obmedzuje k nim prístup a tak dodáva týmto zvyškovým priestorom ostrovný charakter. Ich malá výmera, tvar a samotné umiestnenie v meste, je pre bežnú developerskú činnosť nezaujímavé, a aj z legislatívneho hľadiska problematické. No ostrovy sa ocitli uprostred mesta ako do očí bijúce medzery v urbánnej štruktúre. Ich naplnenie programom a mestskou štruktúrou sa logicky žiada a ich potentnosť u architektov neostáva bez povšimnutia, naopak, ich špecifické a netradičné vlastnosti ponúkajú veľkú výzvu transformovať, komprimovať, vrstviť, integrovať mestskú štruktúru a najsť prepájací vzťah týchto stratených zvyškov mesta s mestom. tomáš letenay

LEGAL - ILLEGAL: NEŽIADÚCA ARCHITEKTÚRA Juraj Slivka Oblasť zimného prístavu v Bratislave si aj po desaťročiach zachoval svoj periférny charakter. Hodnotou lokality je dynamický dopravný uzol lodnej, železničnej a cestnej dopravy. Téma diplomovej práce nadväzuje na industriálnu minulosť miesta. Preberá existujúce objekty, obhajuje potrebu ich fyzického zachovania, nie len ako stavebnej parcely,... Rekonštruuje ich v „pôvodnej“ podobe a dopĺňa o ďalšie objemy a funkcie, nezávisle od hybnosti úradnej byrokracie. Nemá na to právo? Má na to podmienky! Dôležitým momentom bude znalosť medzier v zákone, možnosti flexibility, legálnej a ilegálnej premeny súčasného stavu, vyhoveniu súčasných potrieb investora a zákazníka a teda vytvorenie podmienok na produkciu a generovanie ďalších foriem ešte stále zákonom nedefinovanej architektúry. Jej distribúcii môže dopomáhať lodná a železničná doprava. Objektmi záujmu sú manipulačné stroje v prístave, ich flexibilita, obmedzenia aj presahy využitia. Lode na prepravu, či trvalé bydlisko, vyžadujúce údržbu a servis na danom mieste. Napriek širokému záberu zostáva ambíciou ponúknuť objekt flexibilný, provokujúci, reagujúci

na sociálne aj prírodné pomery lokality; odkazujúci na neustály dopyt verejnosti aj ustálené komplikácie, kladené zákonom, no riešiteľné jeho obídením.

H Y D R O -T U B E Filip Kusák Záměr mé bakalářské práce vychází ze snahy o renesanci mechanismu vodního kola jako elementu nové funkční architektonické formy. Bakalářský projekt se tedy vyvíjí jako nová hybridní architektonická (forma) struktura principielně vycházející z historických lodních(plovoucích) mlýnů. Dalším záměrem je vytvoření sledu jednotlivých architektonických, urbanistických intervencí pomocí osazení těchto HYDRO TUBES do kontextu bratislavského dunajského nábřeží. Tyto (HT) vodní hybridi vyrůstají takticky z již existujících či zaniklých programů vybraných lokalit, nebo přímo tvoří nové programové celky ve zvolených nábřežních lokalitách. Tyto základní vstupní parametry se postupně transformují v hybridní architektonický mechanismus (dům, plavidlo, stroj). Stroj získává mechanickou vodní energii pomocí soustavy dynamických vodních kol, kterou mění na elektrickou energii. Takto získanou energii následně distribuuje vlastním potřebám (programům) a tak se stává energeticky nezávislým a ekologicky žádoucím vůči svému prostředí. Celý architektonický program je vždy formálně osazen přímo uvnitř sestavy těchto plovoucích dynamických kol. Tito vodní kola jsou vždy lineárně řazeny za sebou kolmo k směru proudu a tak zároveň tvoří jednotlivé modulární celky. Tímto modulárním seskupením se tak ocitáme v horizontálním válcovém prostoru, který plně respektuje válcovou geometrii vycházející z vodních kol. Prostory jsou dále členěny a uspořádány jako exkluzivní dispozice respektující potřeby takticky zvolených programů. Na těchto programech taktéž testuji jednotlivé možnosti zobytňování horizontálně válcových prostor. PLOVÁRNA s koupelemi, saunou a zábavným centrem umístěná v lokalitách někdejšího veřejného koupa-

liště Lido. STUDENTSKÁ PLATFORMA s auditoriem, studovnami a studentským náměstím jako rozšíření filosofické fakulty KU. PLOVOUCÍ SKLENÍKY s okrasnými i výrobními (produkčními) funkcemi jako rozšíření botanické zahrady Tyto konfigurace (HT) tak na nábřeží Starého města v Bratislavě rýsují hybrid vodní elektrárny, plavidla a aditivních programů (spojení průmyslu, relaxu, vzdělávání), které tvoří zároveň nábřežní ikonické atrakce města Bratislava.