Projekt 3 4 cast 8 by Martina Tazka

projekt 3,4/2017

1/2

TRANSFORMÁCIE MATERIÁLU

dom? Čo robí budovu zastaranou? Ako a kde sa stavebný odpad spracováva? Navštívili sme stovky tovární, stavenísk, R O T O R B R U S E L zbúranísk, zariadení na spracovanie odpadu atď. Sledovali sme akúsi zvláštRozhovor nu neschopnosť stavebného priemyslu Ján Studený a Lionel Billett v prístupe k správnemu nakladaniu so znovupoužiteľnými/ recyklovateľnými prvkami. Ukázalo sa, že to, čo je celkom Ján Studený: Ešte raz ďakujeme za bežné pri svojpomocných a neformálprednášku (pozn. redakcie: prednášnych projektoch, je naopak výnimočné ka Before the Demolition sa konala a neobvyklé pri formálnych projektoch. 27. marca. 2017 na VŠVU Bratislava). Tak sme rozbehli sériu projektov zacieleVaša práca na dekonštruovaní budov je ných na porozumenie, promovanie a proveľmi inšpiratívna aj pre naše teritórium. fesionalizáciu znovupoužitia stavebných Môžete nám v hlavných bodoch vysvetliť komponentov. ako to funguje? Myšlienka udržateľného rozvoja je v našej Lionel Billet: Rotor existuje od roku 2006 práci stále prítomná. Ako viete, produka začínal ako projektové a výskumné cia stavebných materiálov má značný štúdio. Popri tom sme v posledných rodopad na životné prostredie. V tomto koch rozvinuli aktivity v oblasti demontá- ohľade prvky a časti získané pri rozobeže a predaja rekultivovaných stavebných raní budov často predstavujú radikálne materiálov. V rámci tohto aspektu našej zníženie dopadu na životné prostredie, práce robíme intervencie v budovách v porovnaní s ekvivalentmi, ktoré prichápred ich plánovanou demoláciou alebo dzajú z fabriky. Rozoberanie, znovusprarekonštrukciou, s cieľom extrahovať také covanie a predaj použitých stavebných prvky, ktoré majú najvyšší potenciál na prvkov predstavuje ekonomické aktivity, nové použitie. Ročne robíme asi 30 dektoré sú lokálne ukotvené a zanechávajú montážnych operácií, často vo veľkoroz- nízku uhlíkovú stopu. merných budovách z druhej polovice 20. No okrem týchto “merateľných” efekstoročia. Zo znovupoužiteľných prvkov, tov nám problematika znovupoužitia ktoré si vyberáme, sa jedná predovšeta recyklácie tiež umožňuje čeliť výzvam kým o interiérové povrchy, vybavenie široko akceptovaných ideí udržateľnosti. a detaily, teda osvetlenie, podlahy, delia- Niekedy totiž máme pocit, že debata ce steny, sanitárne vybavenie atď. Časť o udržateľnej architektúre sa redukuje tohto materiálu sa predáva vo veľkom iba na príliš jednoduché a očakávateľďalším profesionálom, druhú časť prené univerzálne “riešenia”: energeticky dávame konečným užívateľom prostred- neutrálne (pasívne) budovy, elektromobiníctvom nášho obchodu (pozri: rotordc. ly, solárne panely a tak ďalej. Udržiavanie com). V Bruseli máme sklad s plochou stavebných prvkov v ustavičnom obehu 2000m2, kde je tento materiál uložený, vyzerá ako jednoduchá idea, ale zaujíje tam aj showroom a tak ďalej. mavé to začne byť pri uplatňovaní v praxi Výsledkom je, že v súčasnosti sme a keď čelíme „pirátskym“ výzvam. Vyvolápovažovaní niekedy za architektonický va to otázky o výrobných produktových ateliér, niekedy za výskumnú skupinu, normách, o estetickom ohodnotení, niekedy za think-tank, za výstavných o pracovných podmienkach a o fungovakurátorov, za predajcov ušľachtilých ní materiálovej ekonomiky atď. rekultivovaných materiálov. Všetky tieto charakteristiky sú správne – prinajmen- Čo robí tieto znovupoužité prvky zaujíšom istým spôsobom. mavými je tiež fakt, že sú všetko možné len nie neutrálne: často sú nositeľmi určiJS: Aká bola prvotná idea? Chcete tého kultúrneho kontextu viazaného na zachraňovať materiálové detaily alebo je ich predchádzajúce použitie. To z nich fokus viac architektonický resp. straterobí veľmi zaujímavú ingredienciu pre gicko-architektonický? zmysluplnú architektúru. Okrem toho máme v Rotore určitú fascináciu stavebLB: V prvých projektoch Rotora to bolo nými materiálmi všeobecne – o obzvlášť znovupoužitie materiálov a najmä spôkeď ide o architektúru z 20. storočia. soby, ako využiť príležitosť na výstavbu s minimálnym alebo nulovým rozpočJS: Môžete nám prosím na nejakom tom, podobne ako je to u mnohých príklade vysvetliť, ako to funguje v praxi? iných mladých projekčných tímov. Ale už zakrátko náš tím začal hľadať odpovede LB: Keďže dekonštrukčné aktivity sa na zdanlivo jednoduché otázky: Ako stali súčasťou našej každodennej práce sa stavebné produkty vyrábajú? Kedy a naše expertízy v tejto problematike a prečo sa takýto produkt stane odpauž boli zaznamenané aj verejnosťou,

LIONEL BILLET

často dostávame množstvo zaujímavých a prekvapujúcich požiadaviek. Tu je jeden z mnohých príkladov: Minulý rok nás kontaktoval investor so zadaním rekultivovať materiály z bývalého ústredia bruselskej telekomunikačnej spoločnosti – budovy z roku 1974, ktorá sa mala renovovať. Keď náš tím pracoval na výskume miesta, zúčastnil som sa stretnutia s architektmi a s klientom, aby som im vysvetlil čo vlastne robíme. Ukázal som im niekoľko kusov keramických dlaždíc, ktoré sme plánovali recyklovať, ako vyzerajú, keď sa očistia od zvyškov starého cementu. Bol to krásny a vysoko kvalitný materiál. O týždeň mi tí istí architekti telefonovali, aby sme tento použitý materiál nepredávali: klienta presvedčili, aby kúpil celú várku (okolo 150m2) a dlaždice reinštaloval… v tej istej budove! Je to situácia, keď by sa originálne dlažby museli tak či tak najprv odstrániť, pretože štruktúra budovy sa má radikálne zmeniť. Ale naša intervencia im ukázala nové možnosti, takú stratégiu obnovy, o akej predtým vôbec neuvažovali, pretože často sa verí tomu, že znovupoužitie stavebných prvkov je ekonomicky nereálne a technicky neuskutočniteľné. Spomínaný materiál je teraz dočasne uložený na paletách v našom sklade, rezervovaný a pripravený na umiestnenie v renovovanej budove - keď na to príde ten pravý čas. JS: Môžete stručne popísať biznis model, ako to funguje a čo je hlavnou hybnou silou procesu? Mám na mysli ceny použitých materiálov, náklady na pracovníkov, aby sme to mohli porovnať so situáciou u nás? LB: Najprv mi prosím dovoľte malú poznámku k terminológii: vo väčšine prípadov sú znovuzískané stavebné prvky považované za produkty a nie za odpad – podobne ako knižka z antikvariátu nie je považovaná za odpad. Je to jedna z vecí, ktoré sme skúmali v roku 2015 s právnikom, ktorý pracoval v našom tíme. Pokiaľ ide o biznis model, spôsob akým v súčasnosti Rotor pracuje je taký, že približne 50% príjmov sa získava z demontážnych služieb a predaja materiálov. Zvyšných 50% sa týka našich aktivít ako projektantov, dizajnérov, konzultantov, výskumníkov a autorov. Rotor Deconstruction, ako sme firmu nazvali, je organizovaná ako dcérska (spin-oﬀ) pobočka spoločnosti. Ale prakticky je to rovnaký tím ľudí a pracujeme na rovnakom mieste. To či je nejaký stavebný prvok pre nás (znovu)použiteľný tiež závisí od ekonomického posúdenia: peniaze, ktoré investujeme do rozoberania stavby,

projekt 3,4/2017

1/2

prípravy a tak ďalej, musia byť vykompenzované cenou, ktorú nakoniec kupec zaplatí. V Belgicku je cena takejto práce okolo 30 eur na hodinu – zvyšuje sa, ak sa jedná o špecializovaného pracovníka. Takže ak potrebujeme napríklad na 1 deň dvoch pracovníkov na demontáž, balenie a uskladnenie várky materiálu, ktorá sa môže predať za 400 eur, tak sa do toho nepustíme, pretože by sme tým prišli o peniaze. Kvôli tomuto efektu musíme pracovať selektívne pri rozhodovaní o prvkoch, ktoré chceme recyklovať a rekultivovať, a musíme stále hľadať efektívne spôsoby fungovania.

na recykláciu v zmysle drvenia a tavenia materiálu. Špeciálne v Belgicku, ktoré je považované za jednu z najvyspelejších krajín v oblasti recyklovania stavebného odpadu, sa jedná o úctyhodné hodnoty až 90-percentnej recyklácie. Keď sa ale lepšie pozriete, čo sa skrýva za týmito číslami, zistíte, že tieto vysoké hodnoty sa dosahujú len vďaka priemyselnému drveniu betónu a stavebnej sutiny. Materiál sa potom používa ako podkladový agregát pri budovaní ciest a podobne. Ak by sa však tie isté údaje vyjadrili v objemových jednotkách, pravdepodobne by čísla klesli len na 50% (minerálna frakcia odpadovu je ťažšia). Ak by ste teda výnosy recyklácie vyjadrili v jednotJS: Na poli výskumu ste vytvorili aj Vade- kách ich hodnoty (reziduálna hodnomecum pre znovuvyužitie oﬀ-site ta recirkulovaných produktov oproti vstupnej hodnote všetkých stavebných LB: V našom prístupe ako Rotoru často produktov ktoré boli vyradené), bolo by musíme kriticky skúmať štandardné to možno adekvátne k… 1%? A to je prápraktiky, nájsť spôsoby ako ich vyladiť ve naša metóda, akou sa pozeráme na v záujme presadenia našej agendy. Uká- problematiku: myslíme si, že popri logike zalo sa nám to ako úspešná a zaujímavá odpadového manažmentu potrebujeme cesta ako klásť otázky. Vademecum je vytvoriť aj systém, ktorý udrží v obehu toho príkladom. Museli sme do hĺbky prvky, ktoré majú určitú hodnotu – či už preskúmať legislatívu týkajúcu sa verej- technickú, kultúrnu alebo ekonomickú. ných projektov, aby sme vytvorili opakovateľnú procedúru pre organizovanie JS: Boli ste práve v Bratislave, myslíte “extrakcie” znovupoužiteľných prvkov. si, že aj tu môže fungovať podobný Táto práca bola financovaná z bruselmodus operandi? Zaznamenali ste ských environmentálnych projektových nejaké podobné črty budov v porovnaní fondov, zameraných na podporu udrža- s Belgickom? teľnejších spôsobov demolície budov. Ak by sa dokázala širšie uplatniť, mohol LB: Bratislava a Brusel síce nezdieľajú by sa táto procedúra v budúcnosti stať podobnú nedávnu minulosť, ale podobštandardnou metódou. nosť oboch miest je skôr v tom, že obidve sú to stredne veľké administratívne JS: Môžete nám vysvetliť hlavnú myša obchodné centrá aj pre okolitý región, lienku rekultivácie znovupoužiteľných takže veľká časť stavebného biznisu je materiálov v Belgicku? zameraná na administratívne budovy. V Belgicku povojnové obdobie (obzvlášť LB: V Belgicku sme identifikovali od 50. rokov až po ropný šok v roku a navštívili viac ako 100 firiem, ktoré 1973) bolo obdobím ekonomického sú aktívne v obchode s rekultivovanými rastu, ktorý so sebou priniesol množstvo materiálmi (pozri: opalis.be). Väčšiverejných investícií do infraštruktúry nou sa jedná o menšie, rodinné firmy, a budov. Materiály a povrchové úpravy, viaceré z nich sú aktívne dlhšie ako ktoré nachádzame v týchto budovách, jednu generáciu. Zaberajú veľmi rozmajú často veľmi vysokú kvalitu a boli manitý segment stavebného priemyslu. veľmi premyslene dizajnované. V súčasV súčasnosti stavebné prvky ktoré sa nosti však mnohé z týchto budov sú urrecirkulujú zahŕňajú (nielen): exteriérové čené na renováciu alebo na demoláciu, dlažby, konštrukčnú oceľ a drevo, tehly, keďže sa zmenili štandardy pokiaľ ide dvere, interiérové prvky, deliace priečo komfort, estetiku, tepelnú izoláciu atď. ky, sanitárne vybavenie, (keramické) To je jeden z dôvodov, prečo venujeme dlaždice atď. veľa pozornosti tejto kategórií budov, keď príde na ich rekultiváciu resp. nové Pokiaľ ide o verejné politiky, aj keď využitie znovupoužitie / recyklovanie stavebných prvkov je zmienené v mnohých V Bratislave môžeme nájsť podobné dokumentoch medzi stratégiami momenty z 20. storočia: či už moderniss top-prioritou (napríklad Direktíva tickú architektúru z 30. rokov, verejné EÚ 2008/98/EC o odpadoch), v praxi budovy z povojnového obdobia, korpovidíme, že v posledných desaťročiach rátne stavby a interiéry z posledných väčšina úsilia na “uzavretie okruhov” desaťročí a tak ďalej. v stavebnom sektore bola limitovaná iba

JS: Aký máte názor na architektonické dedičstvo socialistického režimu u nás, prípadne v strednej Európe celkovo? Navštívili ste nejaké stavby? LB: Počas môjho pobytu v Bratislave som videl množstvo pôsobivých architektonických diel zo socialistickej éry, ako napríklad obchodný dom Prior alebo Národný archív. Úžasným zážitkom bola návšteva budovy Slovenského rozhlasu. Týmto ikonickým budovám na prvom mieste prajem, aby sa naďalej používali, aby boli adaptované a udržiavané pre ďalšie generácie. Ak by bola v budúcnosti potrebná ich transformácia alebo renovácia, dúfam že sa uskutoční citlivým a inteligentným spôsobom – možno aj niekým z bývalých študentov VŠVU? Ak prípadne budúci architekt transformácie niektorej z uvedených budov číta tieto riadky, rád by som ju/ho podnietil, aby pri projektovaní hľadel nielen na objemy, priestory, všeobecné aspekty a konštrukciu – ale tiež venovať pozornosť materialite, detailom, interiérom a aj tomu, čo o budove hovoria jej používatelia, Často to prinesie množstvo sviežich náhľadov a názorov. JS: Pri bližšom pohľade na to, ako pracujete s materialitou, môžete podrobnejšie vysvetliť fyzickú a prípadne aj chemickú substanciu konštrukčných materiálov, s ktorými pracujete, a aký je váš predpoklad o vývoji nášho materiálneho sveta smerom do budúcnosti? LB: Nuž, je naozaj veľmi ťažké predpovedať, ako sa ďalej do budúcnosti budú vyvíjať materiály a ich použitie. Ako vieme, v stavebnom sektore je to výsledok veľkého množstva často protichodných síl. Zoberme si napríklad asfalt používaný na cesty. Dôvodom, prečo sa asfalt v takej veľkej miere používa je to, že je to vedľajší produkt pri spracovaní ropy – takže je ho dostatok a je lacný. Inak by sa cesty pokrývali nejakým iným materiálom. Podobne to bolo v 60. rokoch s azbestom, keď ešte nikto nepredpokladal, že produkty s obsahom azbestu sa raz budú zakazovať. Alebo na druhej strane, že fasády z klasických hlinených tehál zažijú revival. A tak ďalej. JS: Spoločnosť Rotor – vidím ju skôr ako projektantskú a dizajnérsku firmu, mám na mysli Vašu spoluprácu na výstavách s OMA alebo aj Vašej vlastné práce. Ak sa niekto pozrie na webstránku spoločnosti, nájde tam množstvo dizajnérskych projektov. Môžete nám priblížiť aké sú Vaše inšpirácie na tomto poli? Bol som fascinovaný projektom Ex limbo, ktorý ste robili pre Nadáciu Prada v Miláne.

TRANSFORMÁCIE MATERIÁLU

LB: Ako projekčná/dizajnérska firma väčšinu nášho úsilia venujeme výstavnej kurátorskej činnosti alebo navrhovaniu interiérovej architektúry našimi vlastnými metódami, s použitím veľkej časti rekultivovaných, recyklovaných prvkov. Prostredníctvom publikácií, kurzov a prednášok sa tiež zapájame do verejnej debaty o udržateľnosti architektúry Tou časťou architektúry, ktorá je pre nás najzaujímavejšia, nemusí nutne byť samotný akt výstavby. Veci ako: pochopenie komplexnej situácie, zmena náhľadu investora na jeho budovu, vyjednávanie o atypickom pracovnom procese v bežnom typizovanom projekte, transpozícia nejakého prvku z jedného kontextu do iného atď., to sú pre nás extrémne relevantné činnosti, ktoré tiež považujeme za architektúru. Napríklad expozícia Ex limbo je o uskladnených materiálových zásobách, ktoré boli presunuté do standby režimu, pretože ich status nie je definovaný. V tomto prípade sme na výstave ukázali hromady materiálov, ktoré v skutočnosti predtým boli súčasťami predvádzacích mól (catwalks) na módnych prehliadkach firmy Prada. Tieto hromady pochádzali zo skladov Prada: módna spoločnosť síce nevedela čo s nimi ďalej, ale nechala si ich. Prezentovanie tohto odloženého materiálu nám umožnilo upozorniť na fenomén materiálovej ekonomiky a zároveň si posvietiť na to, ako Prada funguje ako organizácia; tiež nám to umožnilo pozvať návštevníkov, aby sa iným spôsobom pozreli na takéto na mieru vytvorené dekoratívne kusy, koncipované v posledných dekádach niektorými významnými menami súčasného dizajnu.

BARRANDOV

STINK

ksa

Rekonštrukcia a interiéry trafostanice vo filmových ateliéroch na Barrandove (architekt Max Urban, 1933). Lokalita: Praha, Barrandov, ČR; Rok: 1997; Status: realizované; Klient: Stillking production; Veľkosť: 550m2; Program: rekonštrukcia budovy a interiérov na kancelárie; Autori: David Kopecký, Ján Studený

Rekonštrukcia skladu pre interiéry kancelárií Lokalita: Docklands, Londýn, GB; Rok: 2005; Status: realizované; Klient: Stink; Veľkosť: 240 m2; Program: kancelárie; Autori: David Kopecký, Ján Studený

Trojpodlažná budova je situovaná v území bývalých londýnskych dokov, so silným industriálnym charakterom. Budova ostaZadaním je sídlo novej reklamnej spoloč- la intaktná, s bielym fasádnym náterom. nosti, rozbiehajúcej filmovú produkciu. Na- Sústredili sme sa na interiéry: drevené vrhnúť exkluzívny interiér pre kancelárie, dubové podlahy v diagonálnom uložení, s originálnym nábytkom a začať s budova- prinesené oceľové kabíny toaliet, oceľové ním vizuálnej identity firmy. Projekt zahŕňa schodisko – všetko ohýbaný 6 mm hrubý celkovú technickú rekonštrukciu so špeci- čierny plech, osvetlenie žiarivkami v siliálnym dôrazom na génia loci a historické kónových trubiciach vznášajúcimi sa pod atribúty budovy. Renovácia open space stropom, voľne natiahnutá infraštruktúra haly, fasády s novými oknami a dverami. – elektrokáble, potrubia inštalácií a vetInteriéry: nové podlahy, šatník, recepcia, rania. Signifikantnými pre tento projekt toalety, kancelárske stoly; pohovky, skla- sa stali polystyrénové regále rozdeľujúce dovacie police a sklené deliace priečky. priestor na individuálne pracovné plochy. Dôraz kladieme na exaktné použitie navrhovaného materiálu vo svojej prirodzenej podobe: lakovaný čierny plech 6mm pre skrine a pohovku, číre sklo 10mm pre stolové dosky a dverné krídla, tabule MDF 24mm na podlahe, všetko v pôvodných výrobných rozmeroch a šírkach.

PUŠKINOVA ksastudený

EXPO 58

JS: Otázka na záver – môžete nám priblížiť ako pracuje skupina Rotor? Koľko ksa ľudí a aké profesie sú zastúpené vo firme a aký máte názor na takú širokú koalíciu profesií na “palube”? Interiéry pre reklamnú spoločnosť v bývalom pavilóne Expo 58 v Prahe na Letnej LB: Rotor tvorí tím pätnástich ľudí plus (arch. Cubr, Hrubý, Pokorný). niekoľko príležitostných spolupracovníLokalita: Praha, ČR; Rok: 1999; Status: kov. Väčšina z nás má študijné zázemie realizované; Klient: Euro RSCG; Vekosť: v oblasti architektúry a stavebníctva, ale 550m2; Program: interiéry pre kancelárie; nie všetci. Ja som napríklad promoval Autori: David Kopecký, Ján Studený v odbore bio-inžinierstva. Nehľadíme až tak veľmi na diplomy. Do nepodarenej stavebnej rekonštrukcie pôvodného pavilónu vkladáme prvky interiéru: deliace sklené priešky v subtílnych hliníkových rámaoch, s veľkými posuvnými časťami. Na podlahu tyrkysový walltowall koberec. Osvetlenie v dlhých jedotkách levitujúcich pod stropom. Toalety v bielom vodeodolnom nátere. Všetko v bielom.

Vostavba bytu do bytu. Lokalita: Bratislava; Rok: 2017; Status: realizované; Klient: súkromný; Veľkosť: 15 m2; Program: byt; Autori: Ján Studený, spolupráca Filip Kusák Do jednopriestorového bytu vkladáme monokok zariadenia obsahujúci všetko nutné príslušenstvo. Vonkajšie púzdro je zo zváraného 6mm čierneho plechu (vrátane kuchynskej linky s drezom) a vnútorný povrch kúpelne je vystlaný corianom. Gumená podlaha. Miniapartment je využívaný pre krátkodobý nájom.