Krajinno-architektonické riešenie nábrežia Malej Nitry s historickým mlynom v Dolných Krškanoch by Martina Tazka

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA

KRAJINNO-ARCHITEKTONICKÉ RIEŠENIE NÁBREŽIA MALEJ NITRY S HISTORICKZM VODNZM MLYNOM V DOLNZCH KRŠKANOCH /DIPLOMOVÁ PRÁCA/

Študijnz program_Záhradná a krajinná architektúra Študijnz odbor_6.1.17 Krajinná a záhradná architektúra Školiace pracovisko_Katedra záhradnej a krajinnej architektúry Vedúci záverečnej práce_Ing. Attila Tóth, PhD.

NITRA 2018

BC. MIROSLAV ČIBIK

ABSTRAKT /SK/ Predkladaná diplomová práca /Krajinno–architektonické riešenie nábrežia Malej Nitry s historickzm vodnzm mlynom v Dolnzch Krškanoch/ sa zaoberá problematikou konverzií priemyselného, kultúrneho a poľnohospodárskeho dedičstva, industriálnych a historickzch objektov a následnzmi intervenciami v priestoroch budov a v lokalitách ich užšieho okolia. Ťažiskom práce je aj správna forma, spracovanie a konceptuálne nastavenie verejnzch priestorov, ktoré sú vzájomnzmi vzťahmi prepojené s historickzmi priemyselnzmi areálmi. Tie sú často obeťou novzch investičnzch zámerov, pri ktorzch cena pozemku víťazí nad dobovou architektúrou.

Práca

preto

analyzuje

prístupy

k rekonštrukcii

historickzch

objektov

a charakterizuje dimenzie tzchto priestorov. Cieľom praktickej časti je dosiahnutie kvalitného architektonického návrhu dobovej budovy vodného mlyna a krajinného návrhu nábrežia rieky Malá Nitra v Dolnzch Krškanoch (mestská časť Nitry), v súlade s tradíciami, charakterom vidieckeho prostredia a prístupmi jednotlivzch revitalizácií. Predmetom záujmu je zatraktívniť areál, prinavrátiť tomuto miestu život, ktorz tu absentuje, priniesť sem moderné, vizuálne zaujímavé prvky a zároveň objavovať pod nánosom vekov staré fragmenty. Dôležitzm prvkom návrhu je nepochybne aj práca s vodnzm tokom, ktorz prináša do vidieckej substancie sociálno-ekonomickz rozmer. Vzsledkom sú vzhľady na rieku, prepojenie dvoch brehov a priblíženie vody návštevníkom prostredníctvom terasovitého sedenia, ktoré sa jej bude dotzkať. V tomto priestore je však prvoradá architektonická dominanta v podobe budovy vodného mlyna, ktorá je nositeľkou obrovského “genius loci“. Z tejto skulpturálnej figúry vychádzajú všetky zásahy do prostredia. Navrhované riešenie je preto vyhotovené po podrobnej analzze areálu a jeho cieľom je priblížiť tento koncept širšej verejnosti, pretože záujem o veľké idey na Slovensku chzba. Je teda veľmi dôležité vysielať signály, ktoré nabádajú k ochrane našej minulosti a k jej adaptácii na nové účely, čo je vlastne podstatou tejto práce. KLÚČOVÉ SLOVÁ: industriálna architektúra, verejnz priestor, nábrežie, vodnz mlyn

ABSTRAKT /EN/ The master thesis /landscape architectural solution of waterfront of Malá Nitra with historical water mill in Dolné Krškany/ is concerned with the problem of conversion of industrial, cultural and agricultural heritage, industrial and historical objects and a consecutive intervention in buildings areas and in close ambient localities. The main focus of the thesis is also creation of a corresponding form, elaboration and conceptual adaptation of public areas, which are interconnected with historic industrial areas. Those ones are often influenced by new investment projects, in which the price of acreage is more than contemporary architecture. Therefore the work analyses approaches to a reconstruction of historic buildings and characterizes dimensions of these areas. The aim of practical part is to achieve qualitative architectonic design of contemporary building of water mill and landscape architectonic of the waterfront the river Malá Nitra in Dolné Krškaniy (civic part of Nitra) in conformity with traditions, country habitat´s character and approaches of individual revitalization. The object of interest is to make more attractive area, to bring back absent life to this place, to take round modern, visual interesting components and also to uncover old fragments. Very important part of the design is clearly the work with water flow, which brings social-economic dimension to country substance. The views of the river, connection of two banks and bringing closer the water to the quests by terrace sitting touching it, is design´s result. architectonic dominant as a building of water mill is primary in this area, is medium of enormous “genius loci“ and all interventions to the area comes out from this sculptural figure. The design´s solution is made after detailed analysis and its aim is to bring it closer to the public because there is no interest in big ideas in Slovakia. It is very important to send signals, which encourage us to protect our past time and to adapt it for new intentions. This is the main core of the work. KEY WORDS: industrial architecture, public space, waterfront, water mill

„Architektúra

je to, čo činí zrúcaninu krásnou“

Le Corbusier (architekt, dizajnér, urbanista a spisovateľ 1887-1965)

OBSAH ÚVOD ______________________________________________________________________________________ 9 1 PREHĽAD LITERATÚRY O RIEŠENEJ PROBLEMATIKE _______________________________________11 1.1 (PRE)TVORBA VEREJNZCH PRIESTOROV_DEFINÍCIE POJMOV __________________________11 1.1.1 Priestor_vzznam pojmu z pohľadu filozofie ___________________________________________11 1.1.2 Verejnz priestor_vzznam pojmu z pohľadu filozofie __________________________________11 1.1.3 Dimenzie, funkcie a úlohy verejnzch priestorov _____________________________________ 13 1.1.4 Kvalita prostredia_súbor základnzch vlastností _____________________________________ 14 1.1.5 Smerom ku kvalitnej koncepcii urbánneho prostredia ______________________________ 16 1.1.6 Nábrežie ako verejnz priestor_charakteristika pojmu ________________________________ 18 1.1.7 Voda vo verejnom priestore a jej sociálno-ekonomickz rozmer ______________________ 19 1.2 „STRATY A NÁLEZY“_HISTORICKÉ AREÁLY A PRÍSTUPY K ICH REKONŠTRUKCII _________ 19 1.2.1 Architektonická kvalita historickzch objektov _______________________________________20 1.2.2 Konverzia_dôvody a vzznam zachovania historickzch objektov ______________________20 1.2.3 Recyklácia v urbanizme – voľba novej funkcie ______________________________________ 21 1.2.4 Architektonické prístupy k objektom s ukončenou pôvodnou funkciou _____________ 21 1.2.5 Priemet priemyselnej doby v súčasnej architektúre na Slovensku ___________________ 22 1.2.6 Obnova a architektonické prístupy k historickzm objektom _________________________24 1.2.7 Trendy v rekonštrukciách historickzch objektov_príklady ___________________________ 26 1.3 VODA V INDUSTRIÁLNOM DEDIČSTVE ________________________________________________ 32 1.3.1 História vodnzch mlynov na území Európy __________________________________________ 32 1.3.2 Vodné elektrárne __________________________________________________________________ 32 1.3.3 Energetická sebestačnosť budovy za chodu malzch vodnzch elektrární _____________ 33 1.3.4 Využitie hydroenergetického potenciálu ___________________________________________ 33 1.3.5 Prípadové štúdie rekonštrukcií vodnzch mlynov na Slovensku ______________________34 2 CIEĽ PRÁCE ______________________________________________________________________________ 41 3 MATERIÁL A METODIKA __________________________________________________________________43 3.1 MATERIÁL ____________________________________________________________________________43 3.1.1 Teoretické vzchodiská______________________________________________________________43 3.1.2 Územno-plánovacie dokumenty a mapové podklady _______________________________43 3.1.3 Charakteristika stavby v rámci riešeného územia ___________________________________43 3.1.4 Charakteristika mesta Nitra _______________________________________________________ 44 3.1.5 Charakteristika mestskej časti Dolné Krškany _____________________________________ 46 3.1.6 História mesta Nitra ______________________________________________________________ 47 3.1.7 História Hornzch a Dolnzch Krškán _______________________________________________ 48 3.1.8 Demografia ______________________________________________________________________ 48 3.1.9 Hospodárstvo ____________________________________________________________________ 49

3.1.10 Infraštruktúra ___________________________________________________________________ 49 3.1.11 Pôdne podmienky v širšom okolí riešeného územia _______________________________ 49 3.1.12 Klimatické podmienky v širšom okolí riešeného územia ____________________________ 51 3.1.13 Hydrologické podmienky v širšom okolí riešeného územia _________________________ 51 3.1.14 Fauna a flóra v širšom okolí riešeného územia _____________________________________ 52 3.2 METODIKA VYPRACOVANIA ZÁVEREČNEJ PRÁCE _____________________________________ 53 3.2.1 Metodika spracovania sadovníckej inventarizácie ___________________________________ 53 3.2.2 Metodika analzzy verejnzch priestorov _____________________________________________ 59 4 VZSLEDKY PRÁCE _______________________________________________________________________ 62 4.1 VYMEDZENIE HRANÍC RIEŠENÉHO ÚZEMIA ___________________________________________ 62 4.2 VYHODNOTENIE ANALZZY ŠIRŠÍCH VZŤAHOV ________________________________________ 62 4.3 VYHODNOTENIE URBANISTICKEJ ANALZZY___________________________________________66 4.4 VYHODNOTENIE FUNKČNO-PRIESTOROVEJ ANALZZY _______________________________ 68 4.5 VYHODNOTENIE DOPRAVNEJ ANALZZY _____________________________________________ 68 4.6 VYHODNOTENIE KRAJINÁRSKEJ ANALZZY ___________________________________________69 4.7 VYHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU RIEŠENÉHO ÚZEMIA ___________________________ 71 4.8 MULTIKRITERIÁLNE VYHODNOTENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA ___________________________ 71 4.9 FILOZOFIA NÁVRHU__________________________________________________________________ 73 4.10 NÁVRH NÁBREŽIA ___________________________________________________________________ 75 4.11 NÁVRH FUNKČNEJ DISPOZÍCIE INTERIÉRU BUDOVY _________________________________ 75 4.12 NÁVRH PRÍSTAVIEB BUDOVY ________________________________________________________ 76 4.12.1 Využitie kinetickej energie vodného toku __________________________________________ 77 4.12.2 Trojfázovz generátor a spotrebiče _________________________________________________ 77 4.12.3 Materiál na vzrobu a fungovanie vodného kolesa __________________________________78 4.12.4 Prevodovz mechanizmus lopatkového kolesa _____________________________________78 4.13 NÁVRH MOBILIÁRU __________________________________________________________________78 4.13.1 Lavičky ___________________________________________________________________________78 4.13.2 Odpadkové koše _________________________________________________________________ 79 4.13.3 Stojany na bicykle ________________________________________________________________ 79 4.13.4 Ochranné mreže ku drevinám ___________________________________________________ 80 4.13.5 Osvetlenie ______________________________________________________________________ 80 5 DISKUSIA ________________________________________________________________________________ 83 6 ZÁVER __________________________________________________________________________________ 84 7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ________________________________________________________ 86 8 ZOZNAM PRÍLOH ________________________________________________________________________ 91

ÚVOD Obnovenie, prestavba či prepracovanie pôvodného stavu na novz a mnoho krát aj typ rekonštrukcie, kedy prinavraciame život do prázdnej schránky, chladnzch opustenzch konštrukcií ikonickzch stavieb z minulosti. Industriálne (priemyselné), poľnohospodárske a historické objekty je dedičstvo, ktoré je v dnešnom svete nepretržitej ruptúry vzznamnzch technickzch objektov nutné chrániť a využívať - prinavrátiť mu funkciu. Táto práca rozširuje obzory čitateľov práve o tento aspekt. Industriálna architektúra 20. storočia vyvoláva rôzne emócie. Fabriky kedysi hnali našu ekonomiku, dnes sú nedostupné, chátrajú alebo miznú úplne. Budovy bez dozoru a údržby, kde nastáva umožnenie vstupu degradačne pôsobiacim faktorom – prírodnzm a klimatickzm činiteľom, no najmä rôznym zberateľom, ktorí spravidla správne odhadujú hodnotovú kapacitu, či jedinečnosť zanechanzch prvkov a detailov, o ktoré sa následne postarajú. Objekty tak stratia to čo ich identifikovalo, to čo zosobňovalo ich architektúru. Stratia autora a detaily, ktoré predstavovali ich históriu a zabezpečovali aj ich funkčnú spôsobilosť. Rešpektovanie a ochrana priemyselného dedičstva je preto dôležitzm znakom modernej, fungujúcej a vyspelej spoločnosti. „Industriálne dedičstvo akosi ľudia

nechápu, akosi ho neprimajú. Myslia si že fabrika je taká fuj, taká špinavá, že ju treba asanovať. Ale keď sa ukáže ako to ide, tak potom všetci otvárajú oči.“ (Zacharová, 2003, In: relácia RTVS – A3UM) V súčasnej dobe sa témou prinavrátenia funkcie historickzm objektom, minimálne konceptuálne, zaoberá široké spektrum architektonickej obce. Tento fakt je hnacím motorom pre architektonické ateliéry na Slovensku aj v zahraničí. Neodmysliteľnou súčasťou budovy je aj priestor okolo nej. Ten sa pri atraktívnych stavebnzch dominantách, ktoré sú akzmsi prirodzenzm lákadlom spoločnosti, často pretvára na verejnz. Témou

záverečnej

práce

krajinno-architektonickz

a čiastočne

dizajnovz

(predovšetkzm vďaka rozsiahlym interiérom) návrh jedinečnej a vzznamnej budovy vodného mlyna a nábrežia rieky Malá Nitra v mestskej časti Nitry, v Dolnzch Krškanoch. Lokalita a samotnz objekt sa zvolil pre jeho atraktívny vzhľad, pre aktuálnosť témy a pre vzzvu zakomponovať do starého moderné. Práca v rámci jej prvej časti pojednáva o problematike intervencií a prístupov k ochrane a archivácii priemyselného a kultúrneho dedičstva a o jednotlivzch dimenziách verejnzch priestorov, a to predovšetkzm nábreží. Približuje tiež vzznam vody a vodnzch tokov z hľadiska sociálnych a ekonomickzch rozmerov. Dôležitzm aspektom práce je aj opísanie možností pretvorenia budovy vodného mlyna na energeticky sebestačnú a vysvetlenie hydrologickzch potenciálov na báze malzch vodnzch elektrární. Druhá časť práce analyzuje súčasnz stav riešeného územia, eliminuje existujúce nedostatky a spolu s rekonštrukciou budovy vodného mlyna na penzión a navrhovanzm riešením nábrežia v užšom okolí, vytvára komplexnz, funkčnz a atraktívny krajinno-architektonickz projekt určenz pre tento priestor. Pri spracovaní návrhu sa nadväzovalo na metodické postupy, ktoré v tejto záverečnej práci vytvárajú celkovú kostru teoretickej a grafickej časti.

1 PREHĽAD LITERATÚRY O RIEŠENEJ PROBLEMATIKE Definície a charakteristika základnzch i všeobecnzch pojmov a prehľad o voľne dostupnzch informáciách z literárnych, internetovzch zdrojov a poznatkoch, tzkajúcich sa záverečnej práce. Kapitola bližšie približuje problematiku priestorov, verejnzch priestorov, tematiku priemyselného dedičstva a prístupy k jeho konverziám a trendy rekonštrukcií historickzch objektov. Venuje sa aj histórií i súčasnosti vodnzch mlynov v rámci Slovenska ale aj zahraničia, vzznamu nábreží, riek a vody v industriálnom priestore a jej následné využitie na rôzne účely.

1.1 (PRE)TVORBA VEREJNZCH PRIESTOROV_DEFINÍCIE POJMOV Podkapitola sa sprvu filozoficky zaoberá pojmom priestor. Rieši definovanie priestoru z rôznych uhlov pohľadu sprevádzanzmi rozličnzmi myšlienkovzmi pochodmi. Nevyhzba sa však ani definíciám súvisiacich s tvorbou verejnzch priestorov vo všeobecnosti, a približuje aj konkrétne pohľady na tematiku verejnzch priestorov lokalizovanzch v blízkosti vody a vodnzch prvkov, teda nábreží.

1.1.1 Priestor_vzznam pojmu z pohľadu filozofie Akokoľvek by sa mohlo zdať, že tento zavedenz a v bežnej komunikácií často používanz vzraz má celkom jednoznačnú interpretáciu, je tomu práve naopak. Nielenže pre rôzne vedecké disciplíny predstavuje priestor niečo diametrálne odlišného, ale líši sa i v rámci jednotlivzch disciplín. Je možné naň pozerať z množstva perspektív – zaoberajú sa ním také odbory, akzmi sú geografia, fyzika, dejiny umenia či urbanizmus. Pre potreby architektov je však podstatné najmä antropologické hľadisko priestoru (Klodnerová, 2015). Základy termínu sa nachádzajú v latinskzch vzrazoch “locus“ – v zmysle miesto ako pozícia a “spatium“ – označujúce miesto určené k pohybu. V priebehu novovekej histórie došlo k utváraniu rôznych vzznamov priestoru, čo viedlo k terminologickej nejednoznačnosti. Aj napriek tomu vo všeobecnej úrovni interpretujeme priestor geometrickzm pojmom vyjadrujúcim trojrozmernú veličinu a pojmom označujúcu oblasť, ktorú vnímame zmyslami. Pokiaľ je nejakz priestor úplne prázdny, bez ľudskzch aktivít, potom by sa mal označovať len ako obyčajné miesto (Klodnerová, 2015).

1.1.2 Verejnz priestor_vzznam pojmu z pohľadu filozofie Pojem verejnz priestor je v sociálnej rovine vnímanz ako protipól priestoru súkromného. V rámci tohto vzťahu je tiež skúmanz jeho zmysel. Nalinkovanz, na pohľad do oka bijúci rozdiel medzi obidvoma priestormi, pritom nemusí byť fyzicky žiadny – tá istá záhrada môže byť

súkromná aj verejná, rovnako ako môže tá istá budova v čase striedať svoje verejné a súkromné určenie (Kratochvíl, 2015). „Verejnz priestor môžeme definovať ako fyzické alebo virtuálne prostredie, v ktorom

spolu vstupujú do styku ľudia zámerne i náhodne bez vlastnej voľby a komunikujú medzi sebou.“ (Rynda, 2013, In: Konference „Krize vetejného prostoru“) Verejnz priestor označuje všetko, čo sa ukazuje pred obecenstvom, všetko, čo môže každz vidieť a počuť, a preto tomu náleží najväčšia možná verejnosť. To, že sa niečo ukazuje, a ako také to môžu vnímať druhí ľudia rovnako ako my sami, v rámci ľudského sveta znamená, že to je skutočné. Zároveň však slovo “verejnz“ označuje svet samotnz, nakoľko je práve náš svet tzm, čo máme spoločné a ako takz sa odlišuje od toho, čo nám patrí ako súkromné. Teda od miesta, ktoré nazzvame súkromnzm vlastníctvom (Arendtová, 2007). Ako dostatočne sociálne a kultúrne otvorené miesto sú verejné priestory v zásade otvorené pre všetkzch členov spoločnosti a vyznačujú sa priechodom rôznych množstiev návštevníkov s rôznym správaním sa. Sú ovplyvnené dizajnom, geografickou polohou v priestore a symbolickou funkciou pre vzkon politického systému spoločnosti (Kruse et al., 1996). Kvôli svojmu reprezentatívnemu charakteru sa verejné priestory stávajú pre vládnucu sociálnu triedu vzraznejšie, čo smeruje k rozširovaniu priestorov, ale aj k prísnejšiemu prerozdeľovaniu tzchto priestorov medzi všetkzch užívateľov z inzch sociálnych tried. Nezabúdajme však, že ešte vždy hovoríme o centre života pre všetkzch z našej spoločnosti (Gehl, 2002). Carr (1995) vidí verejnz priestor aj ako spoločnz priestor pre ľudí, ktorí v ňom vykonávajú rôzne funkcie, priam až rituálne aktivity, ktoré spájajú spoločenstvo, či už v bežnzch rutinách každodenného života, alebo v pravidelnzch intervaloch mestskzch, či vidieckych slávností. Verejnz priestor je spolu s architektúrou, ktorá ho obklopuje, najviditeľnejším odrazom spoločnosti. Nie je len vzplňou medzi budovami, ale sieťou ktorá všetko prepája. Denne sa v tejto sieti pohybujeme a využívame ju na presun po meste, oddych, šport či iné aktivity. Verejné priestory tvoria tvár mesta a vzraznzm spôsobom vplzvajú aj na ľudské správanie. Neporiadok, zanedbaná zeleň, nevhodné povrchy, predimenzované parkoviská či nekoncepčné úpravy majú negatívny vplyv nielen na vnímanie priestoru, ale aj na jeho užívanie. Dlhodobzm ignorovaním zhoršujúceho sa stavu verejnzch priestorov sa mestá premenili na autostrády a ľudia nie sú ďalej motivovaní ich aktívne užívať. Negatívnym spôsobom k tomu prispieva aj chzbajúca implementácia spoločenskzch zmien a podmienok po revolúcií, zmeny štruktúry obyvateľstva, technologické a priemyselné inovácie, a najmä zmeny individuálnych potrieb. Tieto, ale aj iné aspekty “neviditeľnosti“ nedostatkov verejnzch priestorov je potrebné sústavne eliminovať

najmä

vplyvom

spoločnosť

nezainteresovanzm (Lukačovič et al., 2016).

a vytváraním

tém

pre

otvorenie

oči

1.1.3 Dimenzie, funkcie a úlohy verejnzch priestorov Správne uchopiť verejnz priestor v procese jeho tvorby je náročné, lebo ho vnímame z rôznych uhlov pohľadu a vieme v ňom objavovať mnoho rozmerov. Tie sa navyše prelínajú a vzájomne ovplyvňujú (Miková et al., 2010). Po rozsiahlom vzskume boli najdôležitejšie štúdie zhrnuté a induktívne kategorizované v súvislosti s obsahom do piatich dimenzií: 

dimenzia komfortu



dimenzia prístupu



dimenzia funkcie



dimenzia starostlivosti/údržby



dimenzia sociálnosti

Tzchto päť rozmerov, dimenzií komfortu, prístupu, funkcie a údržby, predstavuje základné faktory fyzického prostredia. V procese tvorby usmerňujú vzvojárov, projektantov, architektov a krajinnzch architektov. Sú to prvé zásadné kroky pre vyššiu mestskú a vidiecku kvalitu v rámci verejnzch priestorov. Ak verejnz priestor uspokojí potreby obyvateľov, tak tí budú pribúdať (Zakariya et al., 2014). dimenzie komfortu_Dimenzia komfortu popisuje príležitosti na pobyt, relaxáciu, rekreáciu a návaly pozitívnej či negatívnej energie z miest na sedenie, tvorené lavičkami, záhonmi so sedením ale aj prírodnzmi prvkami akzmi sú trávnik, priestory pod stromami alebo fontány so sedením. Rozmer komfortu v rámci riešeného územia zahsňa aj ochranu návštevníkov pred

nepriaznivzmi poveternostnzmi podmienkami, akzmi sú dážď, silnz vietor alebo

neznesiteľne veľké slnečné žiarenie (Paasch, 2015). dimenzie prístupu_Rozmer, ktorz popisuje fyzickz a vizuálny prístup k riešenému priestoru. Problém nábreží, uličnzch priestorov, parkov, námestí s bariérami, s plotmi, stenami alebo bránami, ktoré prekrzvajú vzhľady obyvateľom a bránia sa zapojiť do života verejnzch priestorov práve vtedy keď sa v ňom fyzicky nenachádzajú. Aby sme zabezpečili kvalitu verejného priestoru, mal by byť navrhnutz ako miesto viditeľné z rôznych uhlov, z rôznych perspektív a z rôznych vzdialeností. Pridanú hodnotu tvorí aj kompletná bezbariérovosť (Paasch, 2015)., dimenzie funkcie_Zatiaľ čo faktory komfortu a prístupu vytvárajú pasívne požiadavky pri tvorbe, dimenzia funkcie sumarizuje všetky druhy aktivít, ktoré verejnz priestor môže ponúknuť svojim návštevníkom. Občania potrebujú dôvody navštíviť priestor. Športové ihriská, obchody, festivaly, kaviarne, temporálne vzstavy umenia, „art“ objekty a iné aktivity tvoriace multifunkčnosť dokážu tieto potreby občanov naplniť (Paasch, 2015). 13

dimenzie starostlivosti/údržby_Potreba zachovať bezpečnosť miesta. Rozmer starostlivosti popisuje proces vytvárania chráneného prostredia. Čisté a bezpečné miesto s kvalitnzm osvetlením v noci, absencia zločinu a vandalizmu, odstraňuje pocit stresu a vytvára pohodlie. Potrebu pocitu bezpečia si so sebou nosíme už od narodenia, kedy sme sa ako novorodeniatka cítili najbezpečnejšie zabalenz v plienke, v deke alebo v náručí matky. Inak tomu nie je ani dnes, chrániť sa musíme z každej strany a radi si vytvárame okolo seba bariéry. Na druhej strane ale návštevníci nesmú nadobudnúť pocit drobnohľadu a prílišnej kontroly nad ich bezpečím. Tento rozmer musí nastať prirodzene a nenásilne (Dupuis, Thorns, 1998). dimenzia sociálnosti_Sociálnosť je vzsledkom dobre navrhnutého priestoru so zreteľom na predchádzajúce štyri dimenzie. Je to záujem jednotlivcov a skupín o verejnz priestor a o zapájanie sa do spoločenskzch a voľnočasovzch aktivít, ktoré im verejnz priestor ponúka. Schopnosť spoločnosti využívať ponúknuté možnosti zvyšuje vnímanú kvalitu priestoru. Sociálne a fyzické prostredie však nie je navzájom nezávislé (Zakariya et al., 2014). Kategorizácia spolu jej atribútmi a empirickzmi údajmi (Paasch, 2015). 

komfort_atribúty: sedenie, zelené plochy, vodné prvky



prístup_atribúty: fyzicky bezproblémovz vstup, viditeľnosť, prepojenosť s cyklotrasami a verejnou dopravou, parkovanie



funkcia_atribúty: spoločenské aktivity, neobmedzené možnosti, vybavenie, jedlo a obchody



údržba_atribúty: osvetlenie, čistota a bezpečnosť, pravidlá a ochrana



sociálnosť_atribúty: dostatok návštevníkov, sociálne vzťahy, diverzita, participácia

Kvalitu verejnzch priestorov v meste podporujú aj jednotlivé úlohy, ktoré zastávajú: urbanistická, infraštruktúrna a technická, ideová, dejová, ekonomická a environmentálna. Úlohy verejnzch priestorov sú napríklad aj politické či humanistické. Jednou z najdôležitejších úloh je kultúrno-spoločenská, pretože verejnz priestor je základnom sociálnej interakcie v meste a tá aktívne prispieva k fungovaniu priestorov ako živého organizmu mesta. Cielené vymedzenie funkcií len na jednu z úloh má za následok podhodnotenie vzznamu, čo je častzm dôsledkom nefunkčnosti priestoru ako celku v rámci mesta (Lukačovič et al., 2016). 1.1.4 Kvalita prostredia_súbor základnzch vlastností Podľa Lukačoviča et al. (2016) je rozdiel medzi aktívnym a pasívnym verejnzm priestorom v kvalite vytvoreného prostredia. To predstavuje súbor základnzch vlastností, ktoré sú podmienkou vysokej kvality verejného priestoru:



Pobytová kvalita_Verejnz priestor musí lákať k zastaveniu a zotrvaniu. Dostatok miesta na sedenie, voľné plochy na relax a aktivity, príjemná klíma či dostatok zelene priťahujú návštevníkov a podnecujú sociálnu interakciu.



Kvalita pohybu_Ľudia sa premiestňujú v rámci mesta kvôli nevyhnutnzm činnostiam, napríklad do práce, na nákupy, za službami, za oddychom, alebo dobrovoľne. Spríjemnenie tohto pohybu je možné zvyšovaním vnemovej kvality. Bezpečnosť, sloboda, jednoduchosť, zmyslová bohatosť sú znakmi kvalitného pohybu. Vyššia miera interakcie s prostredím musí byť prioritou aj pri komunikáciách s primárne dopravnou funkciou. Mestá musia primárne umožňovať pohyb ľudí.



Možnosť užívania pre všetkzch_Už samotnz názov „verejnz“ priestor pomenúva pre koho je priestor určenz. V rámci charakteru okolitej zástavby dochádza k diskusiám o polo-verejnom alebo polo-súkromnom priestore, no vo vzsledku sa vždy jedná o kolektívny priestor, ktorz by mal zaručiť komfortné užívanie všetkzm skupinám obyvateľstva bez ohľadu na vek, sociálne či kultúrne zázemie a bez ohľadu na handicap.



Dostupnosť, priestupnosť_Vzsadou kompaktného mesta sú krátke vzdialenosti. Tie napomáhajú ku kvalite a aktívnemu užívaniu verejnzch priestorov. Podmienkou zostáva zamedzenie vzniku uzavretzch areálov, či slepzch ulíc, ktoré priestupnosť komplikujú. Prehľadnosť a orientáciu v priestore podporuje hierarchizácia, z ktorej vychádzajú základné orientačné priestory celomestského vzznamu a vytvárajú štruktúru mestskej priestupnosti.



Možnosť voľby_Nie je možné aby každz verejnz priestor ponúkal všetky typy funkcií. Tie základné, ako možnosť pobytu a pohybu, však musia splniť všetky. Zvyšné cieľové funkcie tak zostávajú prednosťou konkrétnych verejnzch priestorov a prenechávajú voľbu na samotnom užívateľovi, aby si ich našiel.



Ľudská mierka_Mestá boli a vždy budú primárne určené pre ľudí. Dnešné trendy automobilizmu sú hlavnzm zdrojom nefunkčnosti verejnzch priestorov. Mierka mesta sa tak musí navrátiť späť do ľudskzch rozmerov.



Bezpečnosť_Pocit bezpečia je jednzm zo základnzch predpokladov kvalitného života v meste. Na jednej strane je to dopravná bezpečnosť. Na strane druhej, sociálna. Predpokladom oboch je vizuálna prehľadnosť priestoru a sociálna kontrola.



Zdravé prostredie_Ľudia inklinujú k tráveniu voľného času v prírode z hľadiska zdravého prostredia. Čistota ovzdušia, minimalizovanie hluku, príjemná klíma, jemné čuchové vnemy, svetlosť či ochrana pred vetrom by nemali byť len vzsadou parkov. Ekológia prostredia musí byť maximalizovaná v každom bode mesta.



Estetická kvalita_Ergonomickz a pocitovz komfort sú predpokladmi pobytovej kvality miesta. Dostatočná zmyslová a poznávacia premenlivosť prostredia je charakteristikou atraktivity.



Komunikatívnosť_Vzpovedná hodnota verejného priestoru musí byť zrejmá na prvz pohľad. Užívanie priestoru podporujú informácie, orientácia v priestore, zmyslové a poznávacie vnemy.



Čitateľnosť_Identifikácia

užívateľov

verejnzm

priestorom

predpokladom

k aktívnemu a úspešnému užívaniu. Miesto bez kontextu a identity pôsobí vždy rozporuplne a anonymne. Kľúčom k úspechu je zužitkovanie a zvzraznenie “genia loci“ miesta. 

Sociálny kontakt_Verejné priestory sú plochami sociálneho združovania. Miera a intenzita by mala byť ponechaná samotnému užívateľovi. Súčasne ale musí priestor osmeľovať k pozitívnym formám sociálneho kontaktu ako dialóg, hry, aktivity, komunitné združovanie, a podobne.



Flexibilita_Monofunkčné plochy sú neatraktívnym odkazom individuálnych záujmov. Verejnz priestor musí ponúknuť možnosť využívania bez ohľadu dennej doby, pracovného tzždňa, ročnzch období či premeny sociálneho a kultúrneho zloženia obyvateľov.



Udržateľnosť_Predpokladom

dlhodobého

užívania

verejného

priestoru

jeho

udržateľnosť. Celková kvalita priestoru je súhrou použitzch materiálov, detailov, kvality prevedenia, jednoduchosti údržby, flexibility využitia, dostatkom užívateľov a samotnou nadčasovou podobou.

1.1.5 Smerom ku kvalitnej koncepcii urbánneho prostredia Koncepcia urbanistickej kvality a súvisiace pojmy ako kvalita života, kvalita životného prostredia a životaschopnosť vytvárajú v poslednzch desaťročiach čoraz väčšiu ústrednú otázku v oblasti rozvoja miest a obcí, tvorby politiky a vzskumnzch programov (Van Kamp et al., 2003). Vzhľadom na ich pôvod sú často existujúce vzrazy akceptované aj ako synonymá. Sú merítkom kvality ľudskej spoločnosti a skúmajú hodnoty prostredí určenzch na život ako celku alebo ako súčasti širšieho konceptu. Existuje však široká škála definícií pre jednotlivé vzrazy a navzájom sú často v kontraste (Paasch, 2015). Van Kamp et al. (2003) opisuje urbánnu (environmentálnu) kvalitu ako multidimenzionálnu koncepciu s rôznymi teóriami, ktoré sa tzkajú rôznych aspektov kvality prostredia určeného na život. Na druhej strane architekt Rybczynski (1986) tvrdí, že nie je možné definovať koncept: Je to ako opisovať cibuľu. Na prvz pohľad to príde každému jednoduché z vonkajšej strany, ale je to klamlivé, pretože cibuľa má viacero vrstiev. Keď ju prekrojíme, ostane z nej len šupka a jadro a pôvodná forma zmizne alebo je narušená. Ak popisujeme každú vrstvu samostatne, strácame prehľad o celku. Vrstvy sú priehľadné, takže keď sa pozrieme na cibuľu ako celok, vidíme nielen povrch cibule ale aj niečo z jej jadra (interiéru).

Základom koncepčného prístupu je správne vyhodnotenie charakteru a vzznamu miesta v rámci mestského celku. Rešpektovanie a vhodné predurčenie definuje smerovanie konkrétneho priestranstva a vymedzuje pravidlá, ktoré sú nevyhnutné pre zdarné dosiahnutie cieľu. Verejné priestory tak najobecnejšie možno rozdeliť na štyri základné typy: ulica, námestie, nábrežie a park. Základné delenie nezahsňa všetky typy priestorov a v rámci mesta sa ich nachádza nepreberné množstvo. Od priestranstiev pred verejnzmi objektmi, občianskym vybavením, cez otvorené bytové vnútrobloky, až po obchodné pasáže v rámci objektov. Priestory ktoré nemožno jednoznačne zaradiť do štyroch štandardnzch typov, ale vychádzajú z nich. Typológiu verejnzch priestorov je potrebné vnímať ako príklad ideálneho stavu. Ten sa musí vždy prispôsobiť miestnym danostiam a okolnostiam. Až samotnz kontext je primárnym determinantom, ktorz vdychuje miestu život a identitu. Okolitá zástavba, či “genius loci“ predurčujú vzznam priestranstva v rámci mesta a samotní užívatelia sú koncepčnzmi ukazovateľmi jeho funkčnosti (Lukačovič et al., 2016). Koncepcia verejnzch priestorov je základnzm návrhovzm podkladom pre rozvoj verejnzch priestranstiev v meste. Hlavnzm cieľom je definovanie krátkodobzch a dlhodobzch cieľov rozvoja v oblasti kvality a užívania verejnzch priestranstiev. Formuluje vzchodiská a ciele kvalitatívneho rozvoja a rámcovo navrhuje možné nástroje k jeho dosiahnutiu (Lukačovič et al., 2016).

ochrana 

pocit bezpečia_ochrana chodcov, eliminovanie strachu



ochrana voči kriminalite_živá verejná sféra, oči na ulici, dobré osvetlenie



zmyslové vnemy_vietor, dážď, chlad/teplo, splodina, prach/hluk

pohodlie 

možnosť chôdze_priestor pre peších, žiadne prekážky, dobré povrchy, priečelia



možnosť stáť_efekt hraničnzch línií, opory pre státie



možnosť sedieť_zóny k sedeniu, vzhľad/slnko/ľudia, lavičky na odpočinok



možnosť vidieť_pohľad/vzhľad, kvalitné vzhľady, zaujímavé pohľady, osvetlenie



možnosť hovoriť/počúvať_nízka hladina hluku, mobiliár, konverzačné ostrovy



možnosť hrať sa_motivácia k tvorivosti, cez deň/v noci, v lete/ v zime



mierka_budovy a priestory, ľudská mierka



užívanie počasia_slnko/tieň, teplo/chlad, vánok



zmyslové zážitky_design a detaily, kvalitné materiály, krásne vzhľady, stromy, rastliny



miestna atrakcia_lákadlo pre mestskú časť, časť mesta



vnem prírody_vniesť do priestoru kúsok krajiny

radosť

1.1.6 Nábrežie ako verejnz priestor_charakteristika pojmu Nábrežie je umelo vytvorenz priestor, vzniknutz spevnením a vyvzšením brehov pozdĺž riek pretekajúcimi mestami. Pôvodne malo slúžiť k ochrane obyvateľstva pred povodňami, neskôr sa pridala funkcia dopravná a tiež rekreačná. Aj keď nábrežia poskytujú atraktívne prostredia s veľkzm pobytovzm potenciálom, vždy tomu tak nebolo. Premenou prešli až v novodobej histórii. Nábrežia, ktoré boli najprv budované čisto z praktickzch a naopak vôbec nie z estetickzch dôvodov, sa začali meniť až v 19. Storočí do podoby plnohodnotného verejného priestoru. Vďaka regulácii riek a stavbám kamennzch múrov pozdĺž riek vznikli úseky nábreží, ktoré poskytli obyvateľom mesta nové pohľady na dominanty a celé štvrte, do tej doby známe len lodníkom a mlynárom (Čablová, 2013). Nábrežia

sú

neodmysliteľnou

súčasťou

priestoru

rieky,

ktorá

rozdeľujúcim

i spojujúcim prvkom medzi dvoma brehmi. V súčasnosti je verejnz priestor pozdĺž rieky vnímanz ako zóna reprezentačná, podnecujúca k voľnočasovzm aktivitám. Zatiaľ čo horná časť nábrežia slúži k promenádam a poskytuje vzhľady na panorámu mesta, dolná časť tvorená náplavami poskytuje predovšetkzm priestor na relaxáciu. Nábrežie je tiež dôležitzm prvkom mesta, ktorz sprostredkováva vizuálny a fyzickz kontakt so životodarnou vodou (Melková, 2014). Tak ako sa pozdĺž toku mení mestská štruktúra, mení sa aj charakter nábrežia. Preto je potrebné ho vnímať ako súbor priestorovo previazanzch a funkčne rôznorodzch prostredí. Verejnz priestor nábrežia má jedinečnz charakter a jeho potenciál zostáva často nevyužitz (Lukačovič et al., 2016). Podľa Rauna, Kumpulainena, (2006) sa nábrežia delia na základe využitia na deväť typov: 

obchodné



kultúrno-vzdelávacie



ekologické nábrežie



dobové nábrežie



rekreačné nábrežie



pracovné nábrežie



obytné nábrežie



stretávacie nábrežie



prechodné nábrežie

Mestské nábrežia sú dnes jednou z najplodnejších variantov kreatívnych miest: husto zastavané a hybridné lokality, kde sa zdroje, príležitosti, ašpirácie a ambície miest premietajú do vízií, novzch vzťahov a projektov. Dobre navrhnuté nábrežie je schopné opätovne aktivovať novz mestskz metabolizmus, vytvárať nové architektonické formy, vytvárať nové krajinné perspektívy a prostredníctvom stáleho toku mestskej kultúry sa stávajú dynamickejšími a konkurencieschopnejšími (Carta, Ronsivalle, 2016). 18

1.1.7 Voda vo verejnom priestore a jej sociálno-ekonomickz rozmer „Rieka chce aby sa s ňou ľudia chodili tešiť a hrať, člnkovať sa, či jazdiť pri nej na bicykli. Je ženského rodu a ako každá iná by chcela byť v strede pozornosti a dostávať veľa lásky od chlapcov, ktorí do nej prídu hádzať žabky, oslavovať večernú oblohu, alebo len tak na prechádzku. Chcela by byť užitočná a priťahovať všetkzch občanov.“ (Bátor et al., 2014, s. 1)

Voda vo všeobecnosti je: Najpoužívanejšou surovinou, na ktorej si zakladá ako prírodná, tak aj technologická sféra je voda. Voda tvorí 70 percent zemského povrchu. Tento údaj môže do veľkej miery deformovať pohľad na množstvo vody, ktorá tvorí Zem. Nachádza sa totiž len na povrchu a z tohto pohľadu môžeme tvrdiť, že voda tvorí iba drobnú časť našej planéty. Vo svetovom meradle je dostatok kvalitnej vody považovanz za jednu z vzziev 21. Storočia a stáva sa tak základnou požiadavkou života dnešnej civilizácie (Bielek et al., 2014). Vodné prvky sú na verejnzch priestoroch obľúbenzm lákadlom. oživujú priestor už len zvukom tečúcej vody. Okrem environmentálneho vplyvu sú aj vítanzm miestnom osvieženia, navyše môžu byť priestorom na sedenie, nevynímajúc vztvarnú a

estetickú hodnotu.

V prípade, ak sú v blízkosti vody umiestnené aj múriky a zábradlia vhodné na sedenie či dokonca na ležanie, umožňujú dlhšie pobudnutie pri vode a mimoriadne obľúbené aktívne činnosti pre deti (hádzanie kamienkov) (Miková et al., 2010). Vznik prvzch civilizácií bol vždy podmienenz dostupnosťou vody, dôležitou najmä pre potreby poľnohospodárstva. Bola to prvá transformácia prírodnej krajiny. S technickzm pokrokom boli civilizácie schopné kontrolovať prírodné bohatstvo vrátane vody, ktorá sa stala symbolom bohatstva a prosperity. Obydlia v tej dobe, ktoré boli vybudované v tesnej blízkosti vody a vodnzch tokov, sú z rôznych ukazovateľov viditeľne prosperujúce aj v dnešnzch mestách. Ako plynul čas, voda sa stávala čoraz viac dôležitejšou a dnes je už symbolom spoločnosti, nástrojom na uchopenie zmyslu života (Bauman, 2000).

1.2 „STRATY A NÁLEZY“_HISTORICKÉ AREÁLY A PRÍSTUPY K ICH REKONŠTRUKCII Straty „Aj keď konštrukcie bzvalzch priemyselnzch budov dosiaľ vysoko prekračujú technické

a kvantitatívne parametre požadované pre dnes najčastejšie funkcie – bzvanie alebo občiansku vybavenosť – predsa sme svedkami každodenného úbytku objektov priemyselného dedičstva a následnzch nenahraditeľnzch strát kultúrneho aj sociálneho vzznamu.“ (Kráľová, 2012, In: ABS)

Nálezy „Aj keď slovko „nález“ znamená zvyčajne neočakávané objavenie čohosi neznámeho,

v prípade priemyselného dedičstva fakt neočakávanosti a neznámosti možno vyjadriť ako neznalosť a zaslepenosť – nevieme, čo treba vidieť. A tak v prizme tejto skutočnosti môžeme za nálezy priemyselného dedičstva považovať akékoľvek zviditeľnenie priemyselného dedičstva, jeho histórie, fungovania i nadčasového odkazu, ktoré sa v našom prostredí podarilo zachovať, prezentovať, zrealizovať.“ (Kráľová, 2012, In: ABS)

1.2.1 Architektonická kvalita historickzch objektov „Industriálna architektúra 20. storočia vyvoláva rôzne emócie. Fabriky kedysi hnali našu

ekonomiku, dnes sú nedostupné, chátrajú alebo miznú úplne. Je preto jednoduchšie postaviť niečo nové, aj lacnejšie, určite lacnejšie. Musíte presviedčať investorov, je to veľmi náročné, veľmi náročné.“ (Paško, 2003, In: relácia RTVS – A3UM) „Málokto pochopí, že keď sa rozhodnete pre rekonštrukciu industriálneho priestoru, tak

získavate akúsi nadstavbu, vy získavate “genius loci“, inú atmosféru, to nemôžete nikdy docieliť tzm, že postavíte novú budovu.“ (Zacharová, 2003, In: relácia RTVS – A3UM) Jednou z hlavnzch príčin negatívneho vzťahu k historickzm objektom je vo väčšine prípadov ich veľmi zanedbanz stav spojenz s nedostatočnzm technickzm zariadením tzchto budov. Vlhké, studené a neatraktívne stavby na nás pôsobia veľmi nepeknzm dojmom a vyvolávajú v nás negatívne pocity. Len ťažko si dokážeme uvedomiť, že pri súčasnom rozvoji vedy a techniky v oblasti rekonštrukcií sa už vôbec nejedná o obvyklé vlastnosti tzchto stavieb (Roubík, 2011). Historické budovy majú svoje jedinečné kúzlo. Zároveň kladú omnoho väčšie nároky na údržbu než novostavby. Uspôsobením dnešnzm požiadavkám a štandardom dokonca vyžadujú špecifické stavebné úpravy. Vzmenou nevyhovujúcich častí domu väčšinou nedokážete naplniť požiadavky kompletnej a správnej rekonštrukcie. Pri stavebnzch úpravách je často nutná konzultácia s odborníkom, ktorz poradí s vzberom vhodného materiálu. Často je tiež nutné oprášiť staré, dnes už nepoužívané pracovné metódy (Roubík, 2011).

1.2.2 Konverzia_dôvody a vzznam zachovania historickzch objektov Zmena dnešnej spoločnosti, ktorá nesie charakteristické prvky konzumu v postoji, ktorz po celz čas odmietal a odmieta historické objekty, v súčasnej dobe smeruje k novému využitiu a teda k následnému uvedeniu do života. Podľa Zemánkovej (2003), čo sa architektúry a krajinnej architektúry tzka, tak toto nové stanovisko, alebo inak povedané postoj ľudskej spoločnosti, sa zakladá hneď na niekoľkzch dôvodoch, a to na:



Zachovanie, dokumentácia a konzervácia historickzch objektov ako obraz minulosti pre lepšiu charakteristiku vzrobnzch činností a industriality z histórie našej spoločnosti.



Konzervácia objektov, ktoré sú schopné predstavovať priestor fyzickzch hodnôt, a takéto hodnoty následne využívať.



Konzervácia objektov, z dôvodu ich vizuálnej atraktivity, estetiky a kvality.



Konzervácia objektov z dôvodov novzch industriálnych činností.

1.2.3 Recyklácia v urbanizme – voľba novej funkcie Fragmenty každodenného užívania v industriálnych objektoch, tvoria časti ich histórie. Pre tieto stopy užívania priestorov spoločnosť stavia budovy. Pri takejto príležitosti nastáva situácia kedy funkcia podmieňuje formu. Keď nastane situácia zmeny účelu budovy – funkcie budovy – stáva sa táto interakcia obojstrannou. Forma ako taká, ale len veľmi ojedinele podmieňuje voľbu novej funkcie objektu. Interakcia medzi funkciou a formou sa dostáva do popredia hlavne pri konverziách. Aj napriek tomu, že všeobecné vnímanie je nastavené na pravidlá, pri konverziách neexistujú jednoznačné prísne prístupy pri voľbe novej funkcie. Dôkazom je množstvo atraktívnych a hlavne fungujúcich projektov. Čo je zložité a technicky veľmi náročné, je vloženie novej funkcie do industriálnej stavby určenej na jeden účel. Avšak industriálne objekty určené na viacero účelov prichádzajú k novej funkcii veľmi prosto, svojim univerzálnym pôsobením sú schopné akceptovať akúkoľvek pestrú funkčnú ponuku. Často sa nachádzajú

v mestskzch

substanciách,

v zónach

s vybudovanou

a dobre

fungujúcou

infraštruktúrou. Vidina ušetrenia nákladov je dať takzmto priestorom nové využitie, pretože to je omnoho lacnejšie ako budovať nové na novzch pozemkoch. Pre budúcich užívateľov je atraktívna práve ich lokalizácia a poloha z hľadiska dostupnosti, čo sa pretaví do lepších ekonomickzch možností. Nachádzame však aj ďalšie dimenzie k zachovaniu dobovzch objektov, a to napríklad vizuálne atraktívna architektúra, kvalita architektúry a priam rodinná, lákavá a voňavá atmosféra dobre známeho prostredia (Zemánková, 2003). Hľadanie novej funkcie: Rekonštrukcia historickej architektúry však stojí na základnzch pilieroch nesúcich hlavne kvalitnz stavebnz stav, v najširšom vzzname tohto termínu. Ďalej tiež v hľadaní novej funkcie a osvojovaním si ich kultúrnej a spoločenskej histórie. Nové funkcie by mali vyplzvať z podmienok spoločnosti a lokality a súčasnzch potrieb, teda z okolitzch interakcií, do ktorzch sa budova svojim vzvojom dostala (Zemánková, 2003).

1.2.4 Architektonické prístupy k objektom s ukončenou pôvodnou funkciou Podľa Zemánkovej (2003) medzi dimenzie prístupov architektov konverzií patria tieto intervencie a ich vzájomná kombinácia: 21



Zabezpečenie

ochrany

a zachovania

dobového

charakteru

objektu,

priestoru,

konzervácia a analyzovanie prvkov. 

Zanalyzovanie kapacitnzch rozmerov pôvodnej stavby a katastra vo vzťahu k novej funkcii.



Možnosť zmeniť architektonické vnímanie budovy, koncept objektu a nastoliť novú interpretáciu pôvodnzch štruktúr architektúry.



Možnosť zachovania starzch fragmentov stavby, vznikajúcich pri búracích prácach alebo zámernzm odhaľovaním stavebnej podstaty.



Návrhové riešenie vyplzvajúce z kontrastov medzi architektonickzmi novostavbami a pôvodnzm architektonickzm prostredím.



Nadstavby,

prístavby

a dostavby

k riešenej

stavbe

prostredníctvom

novzch

architektonickzch objemov k súčasnej ponuke pôvodnej stavby. Vo všetkzch spomenutzch prípadovzch riešení prevláda rešpekt k histórií, k architektúre a ku konštrukčnej logike objektu. Konverzia je v súčasnosti dôležitz krok, ktorého ekonomickz a kultúrny prínos nemožno ignorovať ani realizátormi a ani architektmi (Zemánková, 2003).

1.2.5 Priemet priemyselnej doby v súčasnej architektúre na Slovensku Masívny prírastok priemyselnzch a logistickzch centier na Slovensku je neklamnzm znakom ekonomickej konjunktúry. Na čelách urbanistov a krajinárov však spôsobuje vrásky. Rast priemyselnzch a logistickzch budov je nekoordinovanz. Veľké zastavané plochy vzrazne ovplyvňujú tvar celej krajiny.

Priemyselné budovy menia tvár krajiny Logistické a priemyselné budovy sú v krajine umiestnené podľa viacerzch faktorov – infraštruktúry, strategickej polohy, dostupnosti vhodnzch a dostatočne rozsiahlych pozemkov (Kováč, 2008). Každá hospodárska činnosť ovplyvňuje tvár krajiny. Priemyselné a logistické parky nevznikajú náhodne, ich vzstavbe vždy predchádza vzber lokality a územnoplánovací proces. Nemožno od investora očakávať, že na Slovensko prichádza tvoriť krajinu. Investor hľadá efektívny spôsob vytvorenia príjmu. Je v celospoločenskom záujme, aby sem prichádzali investície, aby sa preorientovali zo základnej vzroby, resp. montáže na produkty s vyššou pridanou hodnotou, ktoré nemajú takz vzraznz vplyv na životné prostredie a ktoré možno integrovať do už existujúcej sídelnej štruktúry a nerozširovať zastavané plochy na úkor krajiny. Je úlohou štátu a samosprávy pripraviť také podmienky pre investorov, aby mali záujem na Slovensku investovať a zároveň nestratili možnosť tieto procesy regulovať (Michalák, 2008). Naša spoločnosť sa aj pomocou legislatívnych nástrojov rozhodla pre vysokz stupeň extenzívneho rozvoja priemyslu bez ohľadu na krajinu a investori či developeri tento fakt len

šikovne zhodnocujú. V nevyváženzch podmienkach je teda ťažké hovoriť o rovnováhe v systéme. Ak by sme chceli dosiahnuť istú mieru rovnováhy, museli by sme ju ako spoločnosť definovať do takej miery, aby aj širšia, bezprostredne nezainteresovaná odborná verejnosť mala podiel na rozhodovaní, a tzm aj na zodpovednosti. Posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie je v príliš formálnej polohe. Vôbec neprihliada na dopravnú záťaž v konkrétnom prostredí, na zmeny v krajinnom obraze, na optimálne štruktúry hmôt. Pred lokalizáciou vzrobnzch areálov a veľkzch skladovzch centier sa nerobia krajinárske štúdie vplyvov. V popredí je ekonomickz vzsledok. To sú ale dve strany tej istej mince, kde ekonomické záujmy (technológie) a krajina stoja často oproti sebe (Ilkovič, 2008).

Radšej sa stavajú nové ako zmysluplne využívajú staré Na Slovensku sa zaujímavé staršie priemyselné budovy pokojne búrajú, v zahraničí si ich hodnotu vážia viac. Niektoré budovy po adaptácii zmenia funkciu, iné slúžia ďalej ako priemyselné či skladové budovy. S určitosťou existujú prevádzky, ktoré by tieto priestory vedeli naplniť a nemuseli by sa tak stavať nové fabriky. Nielen priemyselné, ale aj priemyselno-poľnohospodárske objekty – szpky, majery, mlyny – vytvárali kolorit našich dedín. Vzhodou je práve tá kultúrna hodnota, zviazaná s miestom ako súčasť genius loci. Nevzhodami môžu byť vyššie náklady na rekonštrukcie, energetická náročnosť, adaptabilita na novú funkciu, resp. prevádzku. Na rozdiel od kultúrnej hodnoty tieto sú priamo vyčísliteľné a často sú rozhodujúce. Preto je to skôr o kultúre prístupu. Tí, čo búrajú pamiatky, sa do dejín v pozitívnom zmysle asi nedostanú (Kováč, 2008). Zahladzovanie

historického

dedičstva

Slovensku

neprebieha

len

v oblasti

priemyselnzch budov. Vo verejnosti nie je záujem o vlastnú históriu takz, ako sa s ním stretávame inde. Ak sa historickému objektu nájde adekvátna zmysluplná náplň, ktorá ho uživí, vtedy dokáže objekt pretrvať (Michalák, 2008). Revitalizáciu permanentnz

zastaranzch

celosvetovz

jav,

a funkčne ktorz

„mstvych“

kopíruje

objektov

svojej

možno

podstate

považovať

sociodemografickz

a ekonomickz vzvoj spoločnosti. V sídlach sa mení počet, vzdelanostná a veková štruktúra obyvateľstva, v hospodárskej sfére sa mení odvetvová štruktúra priemyslu. To sú vzchodiskové dôvody funkčnej premeny priemyselnzch areálov a budov. Zachovávanie industriálnych objektov patrí vo svete dnes už k životnému štzlu a pri zachovaní industriálnych hodnôt sa prihliada na širší kultúrny rámec charakteristickz pre danú lokalitu. Konverzia umožňuje vrátiť sa na staré miesta s novou tvárou. Slovensko je zatiaľ na počiatku tejto cesty, keď je z pohľadu developerov oveľa vzhodnejšie budovu asanovať a lokalitu tak niekoľkonásobne ekonomicky zhodnotiť, ako sa pustiť na dlhú cestu záchrany a „života“ budovy. Rekonštrukcia a konverzia priemyselnej budovy je v zásade vždy investične náročnejšia ako nová budova. Preto investori uprednostňujú iné riešenia. Priemyselné budovy hodné záchrany môžeme nájsť v mnohzch mestách na Slovensku (Ilkovič, 2008).

Situácia konštrukčnzch hodnôt Budovy sú účelovo konštruované na zväčša krátkodobz zisk a podľa mňa by sa pri ich povoľovaní malo preverovať aj to, do akej miery sú adaptabilné na novú funkciu a čo sa stane s územím po ukončení prevádzky. Sú tiež značne neekologické. Nenávratne zabrali pôdu. Strechy a spevnené plochy parkovísk a komunikácií prispievajú k vysúšaniu krajiny, asi ani jedna takáto stavba u nás nemá zelenú strechu a iné opatrenia na zadržanie dažďovej vody na pozemku. Podieľajú sa teda aj na zmenách v mikroklíme miest a prispievajú tak aj do globálnych charakteristík životného prostredia. Po uplynutí životnosti sa môžeme dočkať aj efektu brownfields (Kováč, 2008). Dnešnú architektúru priemyselnzch a logistickzch centier môžeme charakterizovať ako vzrazne účelovú a racionálnu. Tento fakt ju, až na vznimky, predurčuje do polohy, ktorú definujeme ako tzv. efemérna architektúra. Súčasná architektúra je vo všeobecnosti poznačená efemérnosťou už aj tzm, že je kozmopolitná, čím stráca svoju identitu v konkrétnom prostredí. Absentuje jej kultúrno-historickz rozmer v kontexte miestnych podmienok. Druhzm dôvodom sú „technologické“ šablóny realizácie súčasnej priemyselnej architektúry, ktoré sú zväčša identické (skeletové sústavy s panelovzm polyuretánovzm plášťom). Tretím dôvodom je predpoklad časového obmedzenia expanzie investícií vo väzbe na úroveň pracovnej sily, čím sa skracuje aj „funkčná“ životnosť architektúry. Štvrtzm dôvodom je neviazanosť na konkrétne sídlo, čím sa architektúra stáva sociálne anonymnou. Nastáva teda rozpor medzi súčasnzm poslaním architektúry a jej nadčasovzmi hodnotami. Z tzchto dôvodov nepredpokladám uplatňovanie rovnakzch postupov a snáh o zachovanie tejto priemyselnej architektúry v porovnaní s dnešnzmi snahami o zachovanie industriálnej architektúry zo začiatku 20. Storočia (Ilkovič, 2008). Z dnešnej architektúry priemyselnzch a logistickzch centier mám dojem, že je postavená skôr na akomsi „skladačkovom princípe“, z materiálov s pomerne krátkodobou životnosťou a jednoduchou sanáciou. Preto si nie som celkom istá, či bude táto architektúra na sklonku svojej životnosti pre spoločnosť natoľko cenná a inšpirujúca, aby jej tvaroslovie bolo nejakzm spôsobom obnovované. Treba však podotknúť, že vzznamnzm predpokladom budúcej ochrany súčasnej architektúry je jej kvalita, ktorú preverí až čas, a preto by som nerada predbiehala udalosti (Turancová, 2008).

1.2.6 Obnova a architektonické prístupy k historickzm objektom Z environmentálneho hľadiska je obnova budov dôležitejšia než novostavby. Jestvujúci stavebnz fond sa obmieňa len veľmi pomaly väčšina budov v ňom je z minulého storočia, mnohé aj viac než 50 rokov staré. Treba povzbudiť ich obnovu do čo najlepšieho stavu, ak sa dnes používajú polovičaté riešenia, nevyhovujúci stav si na desaťročia zakonverzujeme (Bielek et al., 2014).

Delenie rekonštrukcií podľa hodnoty budovy 1. Rekonštrukcia objektov evidovanzch ako kultúrne pamiatky(Roubík, 2011) Pri rozsiahlejších stavebnzch úpravách pamiatky sa požaduje stavebno-historickz prieskum. Rekonštrukcie objektov evidovanzch ako kultúrne pamiatky sa podľa Roubíka (2011) musia riadiť tzmito pravidlami:



Vzplne otvorov/okná/okenice/žalúzie/dvere/vráta/mreže Pre zachovanie autenticity pamiatky je žiaduca renovácia pôvodnzch hodnotnzch vzplní vrátane obnovy historickej farebnosti. V prípade, že zachovanie nie je možné, sú akceptované kópie s uplatnením starého kovania. Podľa okolností je akceptovanz aj novotvar pri použití klasického materiálu.



Opravy fasád/zateplenie/nátery Požaduje sa obnova dochovanzch historickzch omietok so zachovaním a obnovou všetkzch

tvarovzch

prvkov

fasády,

obkladov

a povrchovzch

úprav

a doplnenie

chzbajúcich častí materiálom v zhodnej úprave, Všeobecne je uprednostňovaná farebnosť vychádzajúca zo stratigrafického či reštaurátorského prieskumu. U úprav omietok sú preferované vápenité omietkové a náterové systémy. Zateplenie u členitzch fasád je veľmi náročné, nesmú totiž nastať nežiaduce zmeny fasády. 

Zásahy do interiérov Nesmie sa meniť (odstraňovať) základné dispozičné schéma, historické stropné konštrukcie, úpravy povrchov a ďalšie časti pôvodného interiéru stavby (napríklad dvere, kovanie, zábradlie). U rozsiahlejších stavebnzch úpravách je požadovanz stratigrafickz prieskum úpravy interiéru.

2. Rekonštrukcia objektov neevidovanzch ako kultúrne pamiatky: (Roubík, 2011) 

Vzplne otvorov/okná/okenice/žalúzie/dvere/vráta/mreže U remeselne hodnotnzch historickzch vzplní je preferovaná rekonštrukcia. V prípade vzmeny je akceptovateľné zachovanie tvaru, členenia, pokiaľ možno aj spôsobu otvárania a pôvodného materiálu (drevo, kov a podobne). Neakceptovateľné sú vzrobky z plastovzch profilov.



Opravy fasád/zateplenia/nátery Musia byť dodržané proporcie a členenie fasády. Farebnosť bude korigovaná vo vzťahu k architektúre domu a okolitzm stavbám.



Strešné stavby a prístavby Dá sa akceptovať zámer žiadateľa, pokiaľ nie je menenz tvar strechy, takzm spôsobom, že by vzrazne ovplyvnila historickú siluetu oblasti.



Prístavby a dostavby so zmenou pôdorysu 25

Dá sa akceptovať zámer žiadateľa, pokiaľ sa zásadnzm spôsobom nemení historická, urbanistická štruktúra, ktorá je predmetom ochrany.

1.2.7 Trendy v rekonštrukciách historickzch objektov_príklady Podkapitola pozostáva z ukážok jednotlivzch prípadovzch štúdií na tému rekonštrukcií historickzch objektov a verejnzch priestorov s historickzm odkazom. Konkrétne sa skladá z dvoch unikátnych príkladov rôznych riešení z domova aj zo zahraničia. 1. Areál bzvalej sklenenej továrne_verejnz priestor ako vnútroblok Autori: Ing. arch. Tereza Šváchová (CZ) Spolupráca: MgA. Ondtej Císler Návrh: 2015-2016 Lokácia: Kamenickz Šenov (Česká republika) Opis: V budovách bzvalej továrne na vzrobu lustrov “Elias Palme“ v Kamenickom Šenove sa kedysi vyrábali svietidlá do slávnych budov po celom svete. Sklenenz dom má predstavovať nové sklárske centrum venujúce sa lustrom, má oživiť starú fabriku a v rozvalinách nájsť stopy pôvodnej jedinečnosti a architektonickzch hodnôt. Návštevníkovi má byť sprievodcom v príbehoch lustrov. Má sa stať plnohodnotnou súčasťou mesta Kamenickz Šenov, mesta hodinu vzdialeného od mesta Praha, v samotnom srdci sklárskeho priemyslu (Švachová, 2016). Nosná myšlienka návrhu: Areál je vymedzenz stenami, za ktorzmi sa nachádzajú za sebou idúce hmoty vychádzajúce z tvaroslovia pôvodnzch sklárskych hutníckych pecí. Vnútroblok je utvorenz vplyvom myšlienky – jediné, čo luster ku svojej existencii potrebuje, sú steny vymedzujúce jeho priestor. Steny sú potom jedinzm svedkom príbehu lustra a všetok ostatnz život sa odohráva v nich. V piatich kapitolách, tvoriacich piliere časti skleneného domu, sa odohráva príbeh lustru. Expozícia zoznamujúca návštevníka s históriou, tvaroslovím a komponentmi lustrov. Každz z priestorov je unikátne formovanz pre danz typ svietidla (obr. 1, 2) tak, aby ho predstavil v najlepšom svetle, zohľadňujúc charakteristické znaky, konštrukcie a materiály každého z typov svietidiel. Prevádzku doplňuje ateliér, kde prebiehajú reparácie a rekonštrukcie pôvodnzch unikátnych lustrov. Toto celé je zatienené sídlom združenia Licht und Glas s pridruženou prevádzkou knižnice, archívu a badateľne. Logicky je tu navrhnutá trojica apartmánov k ubytovaniu umelcov a hostí. V budove bzvalej zlievarne sa po novom nachádza reštaurácia a bar. Dôležitou časťou je dvojica verejnzch priestorov, dvor štátny orech (obr. 3) a skulptúra neznámeho umelca (Švachová, 2016).

2. Centrum PLATO_art zázemie pre širokú verejnosť Autori: Ateliér GutGut (SK) ,Lukáš Kordik, Štefan Polakovič, Tomáš Vrtek, Igor Marko, Boris Ondeička, Krajinnz architekt: Michal Marcinov Spolupráca: Roman Žitňanskz, LABAK, Nina Bartošová Návrh: 2016 Lokácia: Ostrava (Česká republika) Klient: Mesto Ostrava Opis: Cieľom centra PLATO je sprostredkovávať kontext súčasného umenia (historickz i najsúdobejší s vyhliadkou do budúcnosti) širokej verejnosti. Pojem široká verejnosť by sa mohol zdať byť komplikovanzm alebo i príliš nekonkrétnym, my však v potencialite miesta nového PLATO naozaj vnímame jeho pravdivú prirodzenosť širokú verejnosť nielen definovať, saturovať, ale práve tvoriť. Umenie ako také má úžasnú schopnosť pohostinnosti medzi publikami a disciplínami (Polakovič et al., 2016). Princípom

projektu je

otvorenosť,

adaptabilita

bezbariérovosť

voči

viacerzm

segmentom spolupráce a návštevníkov, ktoré sa inde môžu cítiť vylúčene. Chceme vytvoriť priestor (i jednotlivé multifunkčné sekcie), ktorz bude ponúkať uplatnenie prepojenia exteriéru a interiéru v dynamike ročnzch období i delenia tzždňa ako aj v rôznorodej logike otváracích hodín viacerzch prevádzok prítomnzch. Chceme vytvoriť infraštruktúru spojenia vzskumu, štúdia, práce, zážitku a oddychu / znalosti i skúsenosti. Chceme vytvoriť podmienky pre generatívne osvojovanie si areálu rôznymi vekovzmi, sociálnymi a subkultúrnymi skupinami naraz. Chceme priniesť riešenie, ktoré bude iniciovať kooperáciu viacerzch inštitucionálnych entít priamo na mieste (Polakovič et al., 2016). Animovanz verejnz priestor je dôležitou a neoddeliteľnou programovou súčasťou celého riešenia. Demokratickz zelenz priestor pobytovej lúky je samostatne fungujúcou destináciou, spontánnym priestorom pohody a stretávania sa. Zelená lúka je javiskom a hľadiskom zároveň. Je otvorenzm priestorom určenzm na rôznorodé spoločenské kultúrne eventy a vzstavy. Veľká mierka lúky je kombinovaná vnútornzm intímnejším verejnzm priestorom átria, ktoré vzniklo oddelením nového pavilónu od historickej budovy. Átrium vytvára aktívnu membránu medzi starzm a novzm a je prirodzenzm predĺžením aktivít do exteriéru. (obr. 6) Átrium môže fungovať ako samostatnz uzavretz alebo otvorenz prechodnz priestor. Konfigurácia exteriéru umožňuje viaceré manažované vstupy do objektov a celého mikroareálu. Odčlenenie, posilnenie a priestorové očistenie historického objektu ponúka viaceré vzhody, ktoré ponúkajú nezvyčajne veľkorysz priestor pre súčasné umenie a to nielen v lokálnom ale aj Stredoeurópskom kontexte, kde podstatná väčšina umeleckzch inštitúcií je odkázaná pracovať v proporciách mestskej palácovej architektúry – teda nie v halách, ale iba v izbách. O takzto unikát sa môže PLATO opierať (Polakovič et al., 2016). 29

1.3 VODA V INDUSTRIÁLNOM DEDIČSTVE Kapitola sa zoberá charakteristikou a históriou vodnzch mlynov na území Európy a otázkou či dokáže byť budova aspoň čiastočne energeticky sebestačná za pomoci vodnzch kolies. Otázku rieši vzpočet a popis hydrologického potenciálu a cenová politika malzch vodnzch elektráreň na Slovensku.

1.3.1 História vodnzch mlynov na území Európy Podľa množstva dnes existuje omnoho menej vodnzch strojov, než ich bolo v dobe rozkvetu využívania vodnej energie – v 18. storočí. Vtedy sa len v Európe točilo približne 500 000 až 600 000 vodnzch mlynov. Hlavné využitie vtedy nachádzali vo Francúzsku, ale aj v inzch európskych krajinách sa otáčalo tisíce vodnzch mlynov. Vodné kolesá nepoháňali len mlyny, ale slúžili aj ako pohon pre ďalšie pracovné a vzrobné stroje. Pozdĺž vodnzch tokov vznikali typické obrázky vodnzch mlynov s veľkzmi otáčajúcimi sa kolesami, ktorzch priemer dosahoval až 18 m. Priemernz vzkon vtedajších vodnzch mlynov bol skromnz – od piatich do siedmych konskzch síl (Quaschning, 2008). Rastúci počet mlynov na riekach a potokoch vyvolal potrebu pevnej regulácie využívania vodnzch tokov, ktorá prevádzkarom mlynov predpisovala dobu, počas ktorej môže mlyn bežať, a veľkosť zariadenia. Aj keď to bolo pre mnohzch vlastníkov nepohodlné, malo to svoj pozitívny účinok, pretože boli nútení svoje mlyny lepšie využívať – a to s pomocou rôznych technickz vylepšení. Moderné turbíny s vysokou účinnosťou, ktorá sa v dokonalejších variantoch používajú dodnes, boli vyvinuté už v 19. Storočí (Quaschning, 2008). Zavedenie parného stroja pomaly vytláčalo tie vodné. Na rozdiel od veternej energie, neupadlo využívanie vodnej energie zavedením fosílnych palív tak rzchlo do zabudnutia. Keď sa koncom 19. storočia začala presadzovať elektrifikácia, bola u toho práve vodná energia. Zo začiatku sa používali malé turbíny, ktoré poháňali elektrickz generátor. Veľkosť tzchto strojov však rzchlo rástla (Quaschning, 2008).

1.3.2 Vodné elektrárne Vo vodnzch elektrárňach sa kinetická energia vody dopadajúcej na turbínu mení na elektrickú energiu v generátore prúdu. Turbína aj generátor bzvajú zvyčajne umiestnené v blízkosti priehrady (veľké vodné elektrárne) alebo využívajú privádzač vody prenášajúci tlak vody na turbínu. Vzkon vodnej elektrárne, ktorz sa bežne pohybuje od niekoľkzch wattov do niekoľko sto MW, je funkciou dvoch veličín: prietoku vody najčastejšie vyjadrovanom v metroch kubickzch za sekundu (m3/s) a vzškou spádu vody. Konštrukcia vodnej elektrárne a použitá turbína sa navrhujú s ohľadom na tieto veličiny (Čibik, 2007).

1.3.3 Energetická sebestačnosť budovy za chodu malzch vodnzch elektrární Vodné elektrárne dnes patria nákladovo k najvzhodnejším alternatívam obnoviteľnzch zdrojov energie. To platí predovšetkzm pre staršie zariadenia, ktorzch stavebné náklady sú už dávno odpísané. Pomerne vysoké stavebné náklady a dlhá doba amortizácie však značne zvyšuje náklady na vzrobu prúdu u novzch investícií. U malzch zariadeniach pod 5 MW sa investičné náklady pri modernizácii pohybujú v intervaloch od 2 500 – 4 000 €/kW a pri aktivácii alebo novej vzstavbe to predstavuje 5 000 – 13 000 €/kW. U väčších zariadeniach sú investičné náklady o niečo nižšie, ale závisia predovšetkzm od miestnych podmienok (Quaschning, 2008). Zo všetkzch zdrojov energie sú malé vodné elektrárne vzhľadom k svojmu okoliu najekologickejšou možnosťou ako získavať energiu. Malá vodná elektráreň sa v porovnaní s inzmi

možnosťami

ako

získavať

energiu

podieľa

len

minimálnou

mierou.

Preto

charakterizujeme MVE (malé vodné elektrárne) len ako doplnkové zdroje. Na základe tohto tvrdenia vyvraciame fakt, že MVE dokážu spraviť budovu úplne energeticky sebestačnou. Napriek všetkému sú MVE jedinou stavebnou konštrukciou zo všetkzch inžinierskych stavieb (občianske, dopravné, priemyselné), ktoré nepreukazujú trvalz negatívny vplyv na prírodné prostredie, ale sú v podstate prínosom a transformáciou krajiny s multifunkčnzm využitím (Leyland, 2014).

1.3.4 Využitie hydroenergetického potenciálu Hydroenergetickz potenciál alebo potenciál energetickz, je vždy kdekoľvek a na ktoromkoľvek priestore danz dvoma veličinami. Objemom vody (prietokom), ktoré pretečie za určitú jednotku času a vzškou (vertikálnou) spádu vody. Ten možno podľa vzniku deliť na umelo vytvorenz, čo môže byť napríklad priehrada, alebo prirodzenz, ktorz vzniká ako sklon terénu v krajine. Na rozdiel od prietoku je vzška spádu nemenná. Pri prietoku nastávajú zmeny dôsledkom intenzity, ktorá je premenlivá, trvania a rozloženia atmosférickzch zrážok. Pri určení energetického potenciálu zohrávajú spomenuté veličiny najdôležitejšiu úlohu (Boleman et al., 2009). Hydroenergetickz potenciál vody podľa Bieleka et al. (2014) 

je to trvalz samo obnovujúci sa zdroj šetriaci náklady na ťažbu paliva, jeho dopravu uloženie odpadu,



je to vlastnz nezávislz zdroj,



je to jeden z ekologicky najčistejších zdrojov,



vyžaduje veľmi nízke prevádzkové náklady, vrátane obsluhy pri dlhej životnosti,



má vysokú účinnosť (až 90%)

1.3.5 Prípadové štúdie rekonštrukcií vodnzch mlynov na Slovensku Podkapitola pozostáva z ukážok jednotlivzch prípadovzch štúdií na tému rekonštrukcií historickzch

vodnzch

mlynov

a priestorov

v bezprostrednej

blízkosti

tzchto

objektov.

Konkrétne sa skladá z troch unikátnych príkladov rôznych riešení.

1. Rekonštrukcia vodného mlyna v obci Preseľany Autor: Ing. arch. Viktor Šabík Spolupráca: ateliér BARAK architekti Návrh: 2013 Lokácia: Preseľany (okres Topoľčany) Klient: firma zaoberajúca sa malzmi vodnzmi elektrárňami Úžitková plocha: 611, 18 m2 Zastavaná plocha: 292, 27 m2 Plocha pozemku: 46, 52 m2 Opis: K rekonštrukcii vodného mlyna na sídlo firmy zaoberajúcej sa malzmi vodnzmi elektrárňami sa dostal nadšenec konverzií, architekt Viktor Šabík z ateliéru Barak architekti v období, kedy zdevastovaná budova s narušenou statikou mala už novú strechu a v areáli sa pohybovala ťažká sanačná technika. Kto pozná územie Nitrianskeho a Trnavského kraja určite vie, že sa v ňom nachádza veľké množstvo vodnzch mlynov, ktoré boli počas rekvirácie v 50tych rokoch 20-storočia znárodnené, často úplne odpojené od toku riek, vylúčené z prevádzky, zahádzané odpadom, pretvorené na poľnohospodárske skladiská, či szpky. Po štyridsaťročnom deštrukčnom narábaní s tzmito stavbami sa po revolúcii v roku 1989 vo väčšine dostali do rúk pôvodnzch majiteľov. Ich stav nepripomínal pôvodnú funkciu mlyna, technické zariadenie skončilo dávno vo vzkupe alebo v jame s množstvom iného odpadu, ktorzm sa zasypával pôvodnz mlynskz náhon (Moncoľová, 2013). Obdobnzm prípadom je aj pôvodnz mlyn v Preseľanoch, ktorz je súčasťou hospodárskeho dvora a bol dokončenz v tridsiatych rokoch 20. storočia. Dvor tvorí dedinskz obytnz dom, do svahu osadená vínna pivnica a masívna jednobloková stavba mlynu. Pozadie dvora vytvára regulovanz tok rieky Nitry. Pôvodne vodu dovádzal k mlynu mlynskz náhon a jej okolie tvorilo jazierko. Z tohto pôvodného okolia sa počas socializmu nezachovalo nič. Mlyn bol technickou stavbou, ktorá aj po návrate pôvodnzm majiteľom chátrala. K rekonštrukcii mlyna na sídlo firmy zaoberajúcej sa malzmi vodnzmi elektrárňami sa dostal nadšenec konverzií, architekt Viktor Šabík z ateliéru Barak architekti v čase, kedy zdevastovaná budova s narušenou statikou mala už novú strechu a v areáli sa pohybovala ťažká sanačná technika. Do procesu vstúpil ako poradca, ktorz na základe svojich skúseností s konverziami historickzch

budov, technickzch stavieb a archeologickej lokality mal povedať svoj názor na projekt v začínajúcej realizácii. Nakoniec prišiel s myšlienkou oslobodiť stavbu od zväzujúcich technickzch prvkov vzduchotechniky, chladenia a neekonomickzch princípov vykurovania. Ako povedal, „rozhodol sa veriť pôvodnej architektúre“. Prehodnotil vertikálne rozdelenie veľkej vnútornej hmoty na dve časti a navrhol zachovať vnútorné veľké priestory, ktoré ponúkal samotnz interiér mlyna. Obslužné zázemie a toalety situoval na severnú stranu. A zásadne vyriešil opomenutú statiku. Fasáde ponechal ráz, akz pôvodne mala. Traktujú ju primerane veľké okná, ktoré ponechal a rozhodol sa ich tieniť nepriepustnzm vnútornzm systémom. V južnej časti fasády navrhol na treťom podlaží veľké pásové okno, ktoré je tienené takisto spoľahlivzm systémom z vnútra. Z interiéru okno pôsobí ako rozhľadňa na južnú stranu. Na vzchodnej strane zrealizoval terasu, ktorá má vzhľad na rieku Nitra, súkromné jazero a krajinu. Zároveň sa nachádza nad mlynskzm kolesom, ktoré sa stalo súčasťou návratu k priznanej histórii mlynu. Koleso, poháňané hornzm náhonom, funguje ako kinetická skulptúra (Moncoľová, 2013). Na vzchodnú stranu medzi rieku Nitru a stavbu prinavrátil prírodné jazero, ktoré má priamy kontakt so stavbou cez juhovzchodné terasy. Tie sú prístupné z veľkej miestnosti na prvom podlaží. Život v nanovo vytvorenom jazierku, kde je možné sa schladiť v letnzch mesiacoch, ožíva skôr, ako je stavba skolaudovaná. Darí sa tu už žabám, rybám, rastlinám. Celé jazero je udržiavané jednoduchzm systémom cirkulácie vody. Má prírodnú zelenú farbu, funguje v exteriéri, akoby tu bolo odjakživa. Jeho zafarbenie je citované v niektorzch detailoch na sklenenzch plochách zábradlia, hlavného vstupu mlynu smerom z ulice a na tienidle nového veľkého okna. Okolo jazera je úzky pás komunikačného chodníka z rovnakej palubovky, ako sú terasy. Dá sa obísť, prípadne sa zastaviť pri bzvalej trafoveži, ktorá teraz funguje ako skokanskz mostík a rozhľadňa. Jazero v lete slúži ako súkromné prírodné kúpalisko (Moncoľová, 2013).

2. Zelenického starz mlyn v Branči Autori: Ing. arch. Tibor Zelenickz , Ing. Arch. Patrícia Kvasnicová Ateliér In Antis Návrh: 2001 Realizácia: 2001-2007 Lokácia: Branč (okres Nitra) Klient: Ing. arch. Tibor Zelenickz , Ing. arch. Patrícia Kvasnicová Ocenenie: Slovenská komora architektov vyhlásila v októbri Ceny za architektúru CE.ZA.AR 2008. Po prehliadke nominovanzch stavieb v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov vybrala porota víťazné dielo Starz mlyn Branč navrhnuté ateliérom In Antis.

Opis: Mlyn v Branči v minulosti patril podnikateľskej rodine Pullmanovcov, ktorá v období prvej republiky vlastnila niekoľko ďalších mlynov v nitrianskom regióne. No koncom storočia ostala z budovy už len ruina. Osud tohto mlyna má však šťastnz koniec, a to vďaka dvojici architektov Patrícia Kvasnicová a Tibor Zelenickz. Keď títo architekti, ktorí tvoria tvorivz tandem v ateliéri In Antis a sú aj životní partneri, prvzkrát videli chátrajúcu budovu mlyna, stáli pred ťažkou voľbou. Ich konečné rozhodnutie bolo veľmi odvážne – podujali sa objekt zrekonštruovať a premeniť na svoj domov. Mlyn bol v takom žalostnom stave, že okrem nich dvoch nikto inz neveril, že sa im to podarí. Pri samotnej rekonštrukcii sa vynárali stále nové problémy a množstvo ľudí ich odhováralo od pokračovania. Patrícia Kvasnicová a Tibor Zelenickz sa však svojho sna nevzdali. Záchrana mlyna nepredstavovala len praktické návrhy spojené s technickou a funkčnou rekonštrukciou a realizovaním úprav na jeho obzvanie. Pred architektmi stála zodpovedná úloha zohľadniť históriu mlyna a dopovedať jeho príbeh (Hrivňák, Hrúziková, 2008). Spolužitie dvoch architektov sa prejavilo aj na smerovaní rekonštrukcie. Je tu čitateľnz ich profesionálny pohľad, na druhej strane vidno tiež pohľad ľudí, ktorí hľadajú svoj vlastnz priestor pre rodinu a súkromnz život. Mlyn nebol nikdy obzvanz, zavedená v ňom bola iba elektrina. Pre architektúru rekonštruovaného mlyna je charakteristická snaha nadviazať na industriálnu estetiku pôvodnzch konštrukcií a materiálov budovy bez extrémnych tvarovzch a dispozičnzch zmien. Súčasťou dizajnu interiéru sú drevené trámy, kamenné a tehlové murivo či oceľové tiahla. Architekti dômyselnzmi zásahmi premenili otvorené technické priestory mlyna na vlastnz rodinnz dom (Hrivňák, Hrúziková, 2008). Kzm pri novostavbe problémy postupne vznikajú, pri rekonštrukcii starších budov je ich mnoho prítomnzch už od začiatku. Pri obnove Starého mlyna bolo problematické najmä smetisko, ktoré pokrzvalo okolie stavby. Následne sa architekti museli vysporiadať s vlhkzmi múrmi a vysokou hladinou spodnej vody v jarnom období. Preto do štrkového lôžka po vonkajšom obvode mlyna uložili trativod; vnútornú stranu udržiava v suchu rigol. Vyskytli sa aj problémy so statikou. Základy potrebovali spevnenie, navyše sa zistilo, že v minulosti bol mlyn nadstavovanz (Hrivňák, Hrúziková, 2008). Nachádzanie starzch fragmentov: Hrubz detail patrí k znakom industriálnej architektúry. Aj dnes v architektúre mlyna nájdeme mnoho odkazov na jeho minulosť, ktoré sú však rozumne zakomponované do moderného vzhľadu rekonštruovanej budovy. Príkladom sú omietky, ktoré kopírujú pôvodné murivo. Keďže majitelia inklinujú k súčasnej architektúre, nesnažili sa mlynu vrátiť jeho pôvodnz vzraz, ani nepremeniť ho na chalupu v rustikálnom štzle. Vďaka novzm prístupom spojenzm s využitím pôvodnzch materiálov a prvkov vznikla originálna, svieža budova s príjemnou atmosférou, nezaťažená sentimentom. Rekonštrukcia Starého mlyna v Branči pri Nitre patrí k unikátom (Hrivňák, Hrúziková, 2008).

3. Mlynica_rekonštrukcia post-industriálneho areálu Autori: Ateliér GutGut (SK), Lukáš Kordik, Štefan Polakovič, Tomáš Vrtek, Jana Benková, Roman Žitňanskz, Patrícia Botková, Katarína Bergerová Návrh: 2015-2016 Lokácia: Bratislava Klient: Súkromnz/firma ISE Úžitková plocha: 4220 m2 Opis: Objekt Mlynice je súčasťou rozsiahleho post-industriálneho areálu Ľahkzch stavebnzch hmôt v Bratislave. Od šesťdesiatych rokov sa tu vyrábali tvárnice, dosky a panely z pórobetónu. Vzroba prebiehala do roku 1992. Po privatizácií noví majitelia areál rozpredávali a začal postupne chátrať (Polakovič et al., 2016). Architektonickz návrh využíva konštrukčnú a statickú podstatu pôvodnej stavby. So železobetónovou kostrou vyplnenou pórobetónovzm murivom fasád narába voľne a novú náplň len vkladá do existujúceho obalu. Fasády otvára účelovo na miestach, kde je to v súlade s novou dispozíciou, bez komponovania a s rešpektom k únosnosti existujúcich obvodovzch konštrukcii. Nové otvory majú voľnú a čitateľnú kompozíciu v protiklade k pôvodnej racionálnej mriežke okennzch otvorov typickej pre industriálny objekt (Polakovič et al., 2016). Objekt Mlynice je vertikálne funkčne rozčlenenz na tri celky. Návrh jednotlivé časti nového programu - event, administratívne priestory a byty, necháva medzi sebou komunikovať cez ústrednz halovz priestor bzvalej vzroby. Tvrdá konštrukcia nosného skeletu je doplnená transparentnzmi priečkami novej dispozície, mäkkzmi drevenzmi vzplňovzmi panelmi, profilitovzmi stenami a voľne vedenzmi rozvodmi médií bez kapotáže. Z ústrednej haly sú sprístupnené pôvodné betónové násypníky, do ktorzch sú vložené tri nové podlažia pre administratívu. Kontrast starého a nového zdôrazňuje kvalitu pôvodného objektu, na ktorej sa rozhodol návrh stavať. K takémuto prístupu je nevyhnutné zbaviť sa nepotrebného nánosu, zvzrazniť statickú podstatu konštrukcií domu a vyťažiť z nej maximum pre nové využitie objektu. Z bzvalej industriálnej budovy, čisto technicko-vzrobného charakteru, sa po rekonštrukcii stane modernz objekt zmiešanej funkcie, určenz pre kultúrne podujatia, firemnú prezentáciu, administratívu a v malom rozsahu aj pre bzvanie vo voľnzch dispozíciách. Areál je mix objektov a rôznych funkcií, cez podujatia so zázemím, administratívnymi priestormi, v kombinácii otvorenzch plôch a bunkovzch kancelárií a niekoľkzch bytovzch jednotiek, ktoré mali byť podľa územného plánu iba v menšinovom rozmere. Iné potenciálne funkcie neboli predmetom zadania. Projekt a následne jeho realizácia neboli komunikované s koncovzmi užívateľmi. Predstavou bolo vytvorenie rámca, komplexného riešenia spoločnzch priestorov silnej identity, ktoré nechávalo ostatnz komerčnz - odbytovz priestor iba ako holopriestor (Polakovič et al., 2016).

2 CIEĽ PRÁCE Záverečná práca sa tematicky zameriava na problematiku rekonštrukcie historickzch, zdevastovanzch a opustenzch areálov, ako aj na hľadanie prepojenia medzi „industriálom“ a krajinou. Jej strategickzm zámerom je vniesť túto tému do povedomia širšej verejnosti a vzbudiť záujem ľudí o industriálne dedičstvo. Cieľom práce je vypracovanie krajinno-architektonického návrhu areálu budovy starého vodného mlyna v mestskej časti Nitry, v Dolnzch Krškanoch, ktorz sa nachádza neďaleko územia európskeho vzznamu, a to Dvorčianskeho lesa. K naplneniu tohto cieľa vedú nasledovné čiastkové úlohy: 

Spracovanie podrobnej literárnej rešerše v danej tematickej oblasti.



Analyzovanie historického vzvoja riešeného územia a komplexné zdokumentovanie súčasného stavu okolia historického vodného mlyna, ako aj celej mestskej časti Dolné Krškany.



Spracovanie celkového riešenia nábrežia rieky Malá Nitra a sprístupnenie vodného toku obyvateľom.



V rámci architektonickej časti spracovať návrh rekonštrukcie budovy vodného mlyna a jeho bezprostredného okolia. Dispozične rozdeliť interiér objektu na funkčné zóny so zreteľom na konštrukčnú a statickú podstatu pôvodnej stavby a zhotoviť návrhové riešenie fasády objektu, ako aj novzch prístavieb.

3 MATERIÁL A METODIKA Nasledujúca kapitola zhsňa jednotlivé materiály, ktoré slúžili na vypracovanie tejto práce a opisuje krok za krokom proces tvorby záverečnej práce. V rámci materiálov boli použité rôzne mapové podklady a literatúra, z ktorej sa čerpala aj charakteristika užšieho a širšieho okolia riešeného územia. V rámci metodiky celej záverečnej práce sa podrobnejšie opisujú metodika inventarizácie a metodika multikulturálneho hodnotenia verejnzch priestorov.

3.1 MATERIÁL 3.1.1 Teoretické vzchodiská Literárny prehľad poukazuje na problematiku ochrany priemyselného, kultúrneho ale aj poľnohospodárskeho dedičstva. Zameriava sa hlavne na prístupy k takejto ochrane a ku konverziám dobovzch objektov čo dopomohlo k správnemu narábaniu s rekonštrukciami v návrhovom riešení historickej budovy vodného mlyna. V prehľade literatúry sa nachádzajú aj filozofické úvahy na tému priestor a verejnz priestor, čo zase viedlo k pochopeniu celého územia a k ľahšiemu uchopeniu podstaty areálu. Ďalším dôležitzm aspektom v teoretickej časti sú princípy tvorby nábreží a dimenzie verejnzch priestorov. V inzch častiach sa zas nachádzajú prípadové štúdie úspešnzch návrhov alebo nemenej úspešne zhotovenzch realizácií rekonštrukcií areálov historickzch budov alebo konkrétne konverzie starzch mlynov na území Slovenska. Tieto inšpiratívne príklady, z ktorzch niektoré boli ocenené aj vzznamnzmi architektonickzmi cenami akzmi sú napríklad CE.ZA.AR, s určitosťou dopomohli k vzslednému návrhu tejto diplomovej práce.

3.1.2 Územno-plánovacie dokumenty a mapové podklady 

Územnz plán mesta Nitra



Atlas krajiny Slovenskej republiky (2002)



Historická mapa prvého vojenského mapovania (1763-1787)



Historickí mapa druhého vojenského mapovania (1806-1869)



Historická mapa vojenského mapovania Maďarska (1941)



Ortofotomapa mestskej časti Dolné Krškany



Cyklomapa mestskej časti Dolné Krškany

3.1.3 Charakteristika stavby v rámci riešeného územia Zaužívanz názov objektu: Pullmanov mlyn Unifikovanz názov objektu: vodnz mlyn Mesto: Nitra

Mestská časť: Dolné Krškany Katastrálne územie: Dolné Krškany Adresa: Pri mlyne 604/1, 949 05, Nitra – Dolné Krškany Parcelné číslo: 1205, 1207/2, 1204/2 (Pullmann s.r.o) Datovanie vzniku: 1934 Rekonštrukcia: 1993 Sloh: secesia (moderna – historizmus) Súčasné využitie: mimo prevádzky Navrhované využitie: penzión s kaviarňou Typ dokumentácie: architektonická štúdia

Opis nehnuteľnosti Stavba je charakterizovaná ako pôvodnz vodnz mlyn z roku 1934 v katastrálnom území mestskej časti Dolné Krškany, okres Nitra. Objekt je samostatne stojaca štvorpodlažná stavba pozostávajúca v južnej časti z prevádzkovzch priestorov a v severnej časti, na prízemí, zo sociálnych a na poschodí zo skladovacích priestorov. V sociálnych priestoroch sa nachádzajú šatne a kancelárie. Budova bola postavená v roku 1934 a zrekonštruovaná bola pred približne 25-timi rokmi, vrátane novej inštalácie vody, kanalizácie, kúrenia, elektroinštalácie, obkladov, krovov a podobne. Základy sú betónové, nadzákladové murivo je z pálenej tehly hrúbky 80 centimetrov. Stropy sú drevené s odhalenzmi trámami, krov je väznicovz sedlovz a krytina je z pozinkovaného plechu. Podlahy sú doskové

v sociálnej časti objektu z PVC a na prízemí

v mlyne betónové. Schody medzi poschodiami sú drevené a bez podstupníc. Na južnej strane budovy je vybudovanz betónovz násypník. Až donedávna bol mlyn plne prevádzkovanz, vyrábala sa v ňom múka. V objekte sa nachádza malá vodná elektráreň, strojovňa, sklady, sociálne zázemie (záchody, sprchy), prípojka kanalizácie, prípojka vody, žumpa, elektrická prípojka. Budova bzvalej szpky je prepojená so starou konštrukciou vodného kolesa, ktorá je upevnená na betónovzch pilieroch a vsadená do vodnej hladiny. Szpka ponúka otvorené vzhľady na vzchod a na západ a poskytuje tak priestorom dostatok svetla po celz deň, a to aj napriek tomu, že je obklopená zeleňou (Hojda, 2013).

3.1.4 Charakteristika mesta Nitra Mesto Nitra 

Kraj: Nitriansky



Okres: Nitra



Región: Nitriansky región (Ponitrie)



Celková rozloha: 100,45 km2



Celková populácia: 79534 ob. (ku dňu 2/1/2017)



Nadmorská vzška /priemerná/: 362,5 m.n.m



Kataster mesta: 4083 ha



Zastavaná plocha: 194 ha



Rieka: Nitra



Rameno: Malá Nitra



Prítoky: Dobrotka, Selenec, Radošinka



Krajinné súradnice: 48° 18′ 25″ S / 18° 5′ 11″ V Mesto Nitra sa rozprestiera na území medzi masívom vrchu Zobor (587 m.n.m) a vrchmi

Kalvária (215 m.n.m) a Šibeničnz vrch (218 m.n.m). Tieto vrchy možno považovať za časť Tribečského pohoria, ktoré oddeľuje rieka Nitra od hlavného masívu. Geografickú dominantu tvorí juho-západnz vzbežok masívu Tribeč s vrcholom Zobor, patriace do chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Zoborskz masív končí vyvzšeninou nad Dražovcami (208 m.n.m), ktorú vizuálne najviac charakterizuje kostol svätého Michala a Lupkou (284,7 m.n.m) nad Šindolkou. Geologickz základ Tribečsko-zoborského masívu tvoria granitoidné horniny paleozika a obalové série druhohôr. Členitz reliéf mesta vytvárajú útesové skalky jurskzch vápencov, z ktorzch najvzraznejšími sú hradnz vrch, Šibeničnz vrch, Kalvária a Katruša. Rieka Nitra mierne meandruje a vytvára južne a severozápadne od centra mesta širokú imundáciu, zužujúcu sa medzi úpätím Zobora a hradnzm vrchom. V Dolnzch Krškanoch sa tok rozdeľuje do dvoch ramien a rieka tečie ramenom Starej Nitry a regulovanzm korytom hlavného toku. Územie Nitry tvoria rôzne pôdne typy. Pôdny pokryv vyšších polôh tvoria rendziny na zvetralinách karbonátovzch hornín, na úpätiach hnedé lesné pôdy, ktoré v nižších polohách striedajú hnedozeme. V južnej časti prevládajú černozeme na sprašiach a pozdĺž toku rieky sú nivné pôdy. V lesoch prevládajú dubové a hrabové porasty, z ihličnanov sa najviac vyskytuje borovica čierna. S bohatou teplomilnou flórou a vzácnymi druhmi bylín sa spája vrch Zobora. Lupky a v menšej miere v mestskzch lokalitách Šibeničnz vrch a Kalvária. Najvzraznejšími sú hlaváčik jarnz, poniklec obyčajnz veľkokvetz, kosatec nízky, veternica lesná a iné. V zoborskej oblasti sa vyskytuje niekoľko prameňov, najznámejšími sú Svoradov prameň a prameň na Šindolke. Mesto Nitra je vzdialené približne 75 kilometrov od hlavného mesta Slovenska Bratislavy a svojim počtom obyvateľov sa radí medzi 10 najväčších miest na Slovensku (6-te v poradí) (Süle, Šüle, 2005). Mestské časti: Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Dražovce, Horné Krškany, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Staré mesto, Zobor. Sídliská: Diely, Chrenová, Klokočina, Párovce Osady: Jurskz dvor, Lukov dvor, Mikova Ves, Orechov dvor

Funkčné členenie územia mesta: Mesto v rámci územného plánovania plánuje rozvíjať sektory v tzchto mestskzch častiach: 

Vzrobné funkcie primárneho sektoru v prímestskzch častiach: Dražovce, Janíkovce, Štitáre, Párovské Háje.



Vzrobné funkcie sekundárneho sektoru – strednzch a veľkzch podnikov v mestskzch častiach: Mlynárce (väzba na Lužianky), Horné a Dolné Krškany, Čermáň (Cabajská cesta)



Vybavenosť – vzrobné funkcie sekundárneho sektoru – malé a obmedzene stredné podniky v mestskzch častiach: Mlynárce (pri kruhovom objazde), Klokočina (okrajová časť – Lukov dvor), Chrenová – Levická cesta, Chrenová – Janíkovce (medzipriestor), Čermáň (Cabajská ulica, Hornočermánska ulica)



Vybavenostné funkcie nadmestského vzznamu a mestského vzznamu rozvíjať v rámci celomestského centra a hlavnzch mestskzch urbanistickzch osí.



Vybavenostné funkcie mestského vzznamu v rámci obvodovzch centier obytnzch zón Chrenová, Klokočina a Zobor.



Športovo-rekreačné funkcie celomestského vzznamu rozvíjať v lokalitách: Mestskz park, Brezovz háj, Chrenová, Klokočina – pod Borinou, Kynek – Kyneckz les, Zobor (pohybové aktivity v prírodnom prostredí)



Obytné funkcie rozvíjať v celom území mesta, nové plochy ťažiskovo v mestskzch častiach Diely, Kynek, Čermáň, Zobor, Chrenová, Janíkovce

3.1.5 Charakteristika mestskej časti Dolné Krškany Dnes už mestská časť no kedysi samostatná obec Dolné Krškany, sa k mestu Nitra pripojila v roku 1974. Na jej území kedysi stále dnes už zaniknutá dedina Dvorčany, založená ešte v 12. storočí. Ako odkaz na túto dedinu ostal už len názov chráneného lesa – Dvorčiansky les. Dolné Krškany boli veľmi dlhz čas súčasťou stredovekej obce Kereskyn (dnešné Horné Krškany). Neskôr sa však osamostatnila a v listinách sa uvádzajú ako Malé Krškany, ku ktorzm patrila aj napríklad zemianska osada Mikov Dvor. Dnes sú Dolné Krškany pre Nitru južnou, veľmi vzznamnou priemyselnou zónou s podnikmi akzmi sú napríklad Plastika alebo Nitrianske strojárne. V obytnej časti, ktorá má naďalej prevažne vidiecky charakter, je najvzznamnejšou pamiatkou Kostol svätého Ondreja, postavenz v roku 1738 na mieste staršej sakrálnej stavby.

Mestská časť Dolné Krškany 

Kraj: Nitriansky



Okres: Nitra



Región: Nitriansky región (Ponitrie)



Celková populácia: 2121 ob. (ku dňu 1/1/2015)



Nadmorská vzška /priemerná/: 125,5 m.n.m



Rieka: Nitra



Rameno: Malá Nitra



Krajinné súradnice: 48° 16′ 25.86″ S / 18° 5′ 53.42″ V Z uvedenzch informácií čerpanzch z dokumentácie územného plánu mesta Nitra, sa

dozvedáme, že Dolné Krškany sú a aj budú naďalej považované za primárne priemyselne orientovanú mestskú časť. Mesto počíta s rozvojom sekundárneho sektoru, čo sú stredne veľké až veľké podniky (fabriky). Táto skutočnosť môže mať negatívny dopad na štruktúru mestskej časti, pretože Dolné Krškany sú charakterovo bližšie k vidieckym formám sídla a neveľké domčeky vidieckej architektúry, ktoré sa v tejto bzvalej dedine stále nachádzajú, môžu v tieni veľkzch fabrík stratiť svoju identitu.

3.1.6 História mesta Nitra Prvá písomná zmienka o meste Nitra je z roku 870-871 v spise o obrátení Bavorov a Koruntáncov o vysvätení kostola na mieste zvanom Nitrava. V roku 880 sa spomína už ako Nitra, z roku 1211 Nitria, maďarsky Nyitra, nemecky Neutra (Süle, Šüle, 2005). Nitra hrala v dejinách nášho národa vzznamnú politickú úlohu, jej geografická poloha ju predurčila na to, aby sa stala prirodzenzm hospodárskym, politickzm i vojenskzm strediskom. Hradné múry vypínajúce sa nad mestom svedčia o bohatej minulosti. História mesta je popretkávaná zlatzmi niťami vzznamnzch sociálnych a kultúrnych dejov Veľkomoravskej ríše i vzsledkami tvorivej činnosti slovenského ľudu. Doteraz najstaršie zistené osídlenie územia mesta siaha hlboko do praveku, do obdobia 30 000 – 20 000 pred našim letopočtom. Pravekí lovci obzvali jaskyňu v hradnej skale. Vzznamné náleziská pochádzajú z neolitu, t.j. z mladšej doby kamennej, teda z 5 – 4. tisícročia pred našim letopočtom, keď sa tu usídlilo najstaršie roľnícke obyvateľstvo. Ďalším vzvojovzm obdobím bolo obdobie od začiatku 2. tisícročia pred našim letopočtom, keď sa na území mesta začalo rozvíjať spracovanie kovov – zlata a bronzu, takže je možno hovoriť o kultúre typickej pre túto oblasť, ktorá dostala názov nitrianska. Pôvodnz názov mesta bol Nitrava, zo spisu, ktorz pochádza z rokov 871-873 a hovorí o tom že soľnohradskz arcibiskup Adalram posvätil Pribinovi na jeho majetku za Dunajom v meste zvanom Nitrava kostol. Ďalšie osudy mesta, od roku 880 nazzvaného Nitra, sú spojené s osudmi prvého ranofeudálneho spoločného štátu Slovákov a Čechov (Moravanov) – Veľkej Moravy. Po rozpade Veľkomoravskej ríše sa Nitra ocitla v záujme nielen Maďarov, ale aj českzch Ptemyslovcov a poľskzch Piastovcov. V rámci Uhorska vzznam Nitry celkove poklesol, ale aj tak istz čas zostávala najvzznamnejším mestom na území Slovenska (Vontorčík, 1988).

Po viacerzch zmenách sú v súčasnosti súčasťou mesta bzvalé samostatné obce Dolné Krškany, Dražovce, Chrenová, Horné Krškany, Kynek, Mlynárce, Párovce a Veľké Janíkovce (Süle, Šüle, 2005).

3.1.7 História Hornzch a Dolnzch Krškán Obec Horné Krškany patrila v roku 1240 po menom Keryskyn kráľovnej, neskôr zoborskému kláštoru a potom viacerzm zemanom. V rokoch 1585 a 1688 bola spustnutá. Kostol Panny Márie pochádza zo 14. storočia. V rokoch 1937 až 1939 sa tu postavili kasárne. V roku 1948 mala obec 872 obyvateľov (Süle, Šüle, 2005). Obec Dolné Krškany bola v roku 1240 tiež v rukách kráľovnej a niesla meno Kereskyn. Neskôr ju vlastnili početné zemianske rodiny. V roku 1585 ju zničili Turci. V obci stojí katolícky kostol svätého Ondreja, apoštola. K obci patria osady Mikov dvor a Ohaj. V roku 1928 zažila obec streľbu

demonštrantov.

V decembri

1948

bolo

v obci

založené

jedno

z prvzch

poľnohospodárskych družstiev na Slovensku. V roku 1921 tu žilo 950 obyvateľov (Süle, Šüle, 2005).

3.1.8 Demografia V 13. storočí v dolnom meste existovalo približne 500 až 600 domácností, čo je 2000 až 2500 obyvateľov. Tri farské kostoly potvrdzujú predpoklad, že Nitra bola veľkzm a ľudnatzm mestom. V roku 1531 sa prisťahoval veľkz počet maďarskzch poddanzch. V roku 1576 Turci vyplienili Párovce, obyvateľstvo zahynulo, alebo sa vysťahovalo. V prvej polovici 16. storočia sa zvzšil počet maďarského obyvateľstva migráciou, ktorí utiekli pred Turkami. Počet obyvateľov. Najmä v 17. storočí veľmi kolísal, čo bolo spôsobené najmä veľkzmi vojenskzmi posádkami, alebo prechodnzm pobytom kuruckzch povstalcov. Po vyhnaní Turkov z Nitry roku 1644 zostalo v Hornom meste len 44 domov. Po skončení Rákocziho povstania v celom meste stálo približne len 200 domov. Bez zdanenzch zemanov v roku 1752 žilo v Dolnom meste 368 zdanenzch hláv, zhruba 2000 obyvateľov. V štvrtom decéniu 19. storočia nastal prudkz nárast obyvateľov v Dolnom meste. Žilo tam viac ako 4000 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali remeslami a poľnohospodárstvom. V roku 1828 žilo v Nitre 336 rodín, v roku 1848 9483 ľudí, v roku 1938 21323, v roku 1950 22203, v roku 1970 52518 a v roku 1991 – 85471. V roku 1970 bolo v Nitre 14298 bytov a 6644 domov. Podľa posledného sčítania obyvateľov v roku 2017 žilo v meste 17,5 % obyvateľov v

predproduktívnom veku, 65,3 % v produktívnom a 16,3 %

v poproduktívnom veku. V meste bolo 28892 bytov a 8243 domov. V roku 2002 sa do mesta prisťahovalo 885 a vysťahovalo sa 1221 obyvateľov, narodilo sa 699, zomrelo 713 obyvateľov mesta. V roku 2003 žilo v meste 44729 žien a 41409 mužov s najsilnejším zastúpením vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov u žien v počte 3903 a u mužov v počte 3981 (Süle, Šüle, 2005).

3.1.9 Hospodárstvo Najrozšírenejší

odvetvím

bol

a je

potravinársky

priemysel,

hlavne

spracovanie

poľnohospodárskych produktov. Mlyny a pekárne pracujú bez prestávky dodnes. Zelenina a ovocie sa spracováva zaváraním a zmrazovaním. Zanikol cukrovar. Tradíciu má vzroba piva a vína. Väčšie vzrobné podniky vznikali v šesťdesiatych a sedemdesiatich rokoch 20. storočia. Spracovával sa azbest, vyrábali sa plastové rúry, nábytok a pletacie stroje. Silnejšie pozície malo odvetvie stavebníctva, strojárenskz priemysel, poľnohospodárska vzroba. Pracovali i menšie vzrobné družstvá rôzneho zamerania. Celková vzroba pôdneho fondu predstavovala k 31/12/2002 10797 ha, z toho poľnohospodárska pôda 6452 ha. Novodobejšia tradícia poľnohospodárskeho vzstavníctva s náväznosťou na vzstavy hospodárskych vzstupov sa udržala do súčasnosti so silnou tendenciou rastu. Vzstavné priestory sa využívajú i na vzstavy o bzvaní, dreve, automobiloch a podobne. Po roku 1990 v nitrianskom hospodárstve nastali veľké štrukturálne zmeny. V podobe pretransformovanzch alebo novovzniknutzch podnikov má naďalej zastúpenie chemickz, potravinársky a stavebnz priemysel, poľnohospodárska vzroba, pribudli nové podniky orientované na vzrobu automobilovzch komponentov a elektrotechniky. Nastal prudkz rozmach bankovníctva a poisťovníctva (v roku 2002 23 komerčnzch bánk a 21 komerčnzch poisťovní) a obchodnej sféry. V rámci cestovného ruchu bolo v meste v roku 2002 23 ubytovacích zariadení (Süle, Šüle, 2005).

3.1.10 Infraštruktúra Nitra bola vždy dôležitou križovatkou ciest. Má dobré cestné spojenia s najväčšími mestami prostredníctvom autobusovej a nákladnej dopravy. Problémom zostáva lokálna železničná trať ako pozostatok vzstavby železníc v druhej polovici 19. storočia, keď predstavitelia mesta, napriek častzm intervenciám, nepresadili hlavnú trať cez mesto. Infraštruktúra mesta má v súčasnosti vybudované všetky základné prvky, kanalizáciu, vodovod, čistiareň odpadovzch vôd, plynofikáciu, asfaltové cesty s vybudovanzmi chodníkmi. V meste a v pričlenenzch častiach premáva mestská hromadná doprava (dĺžka liniek 304 km) a má vlastné televízne vysielanie. Počet hlavnzch telefónnych staníc bol v roku 2002 24369, z toho bytovzch bolo 19812 (Süle, Šüle, 2005).

3.1.11 Pôdne podmienky v širšom okolí riešeného územia Priestorová diferenciácia pôdneho krytu katastrálneho územia mesta Nitra je prejavom pôsobenia najmä azonálnych činiteľov - geologického substrátu a reliéfu, vplyvom ktorzch sa vyvinuli genetické pôdne typy v dnešnej podobe. Z dôvodu malej rozlohy a mohutnosti pohoria je vertikálna zonálnosť pôd pomerne slabo vyvinutá. Na prechode nížiny do pohoria je možné pozorovať prejavy takzvanej predhorskej zonálnosti pôd, keď hnedozeme nížiny prechádzajú do luvizemí na okraji pohoria, hlbšie v pohorí sa vyskytujú kambizeme a rendziny.

Pôdny kryt územia katastra mesta Nitra charakterizujeme podľa hlavnzch regiónov, osobitne charakterizujeme pôdy intravilánov a vinohradnícko-záhradkárskych oblastí (Hreško et al., 2006).

Pôdy regiónu Tribeča: Prevažná časť pohoria je v súčasnosti zalesnená, a tak je tu vytvorenz typickz pôdny kryt pohoria, závislz od geologického podložia, reliéfu a klimatickzch pomerov. Bezprostrednz substrát pôd tvoria delúviá skalnzch hornín rôzneho chemizmu a zrnitosti, v nižších polohách i sprašoidné sedimenty. V oblasti Pliešok (západné ukončenie pohoria od Dražoviec cez Dobrotku, Pliešku po liečebnz ústav) prevládajú stredne hlboké až hlboké, prevažne hlinité rendziny typické a rendziny vyluhované. Lokálne sú skeletnaté, vyskytujú sa predovšetkzm na mezozoickzch vápencoch. Na chrbtoch a strmzch stráňach sa vyskytujú stredne hlboké až plytké, skeletnaté rendziny sutinové. Na úpätí pohoria v oblasti Dobrotky a lieþebného ústavu sa vyskytujú hlboké hlinité, málo skeletnaté luvizeme až kambizeme luvizemné na sprašovzch hlinách. V oblasti Zobora (od liečebného ústavu po Haranč) vzrazne dominujú hlboké, piesočnato-hlinité, málo skeletnaté kambizeme mezotrofné na horninách kryštalinika, na úpätí sa vyskytujú luvizeme typické až kambizeme luvizemné, hlboké, hlinité, bezskeletnaté prevažne na sprašovzch hlinách, vo vrcholovej časti sa vyskytujú plytké skeletnaté rankre na kremencoch a rendziny sutinové na vápencoch. V oblasti Žibrice (od Haranča po Vápeník) prevládajú hlboké hlinité rendziny vyluhované na vápencoch, málo skeletnaté, v strmších partiách plytké skeletnaté rendziny sutinové na vápencoch, na úpätí piesočnato-hlinité málo skeletnaté kambizeme mezotrofné a kambizeme rendzinové na vápenoch a sprašovzch hlinách (Hreško et al., 2006).

Pôdy regiónu Podunajskej nížiny: Viac ako polovica katastra mesta Nitra je poľnohospodársky využívaná - ide o územie Podunajskej pahorkatiny s kvalitnzmi pôdami černozemného a hnedozemného typu. Pôdy Nitrianskej pahorkatiny sú najkvalitnejšími pôdami územia - prevládajú hlinité hnedozeme typické na spraši, v oblasti Párovskzch Hájov a južne od cesty Nitra - Šaľa prevládajú hlinité až piesočnato-hlinité černozeme typické a černozeme karbonátové na spraši. Pôdy Žitavskej pahorkatiny sú menej kvalitné - prevládajú síce hlinité hnedozeme typické na sprašovzch hlinách, ale v oblastiach Horná Malanta - Janíkovce a Štitáre sú zastúpené hlinité a ílovitohlinité hnedozeme pseudoglejové a na prechode pahorkatiny do pohoria medzi Chrenovou a Štitármi prevažujú málo skeletnaté, hlboké až stredne hlboké, piesočnato-hlinité až hlinité kambizeme mezotrofné a rendziny typické na sprašovzch hlinách a zmiešanzch svahovinách. Pôdy Nitrianskej nivy sú vzrazne odlišné od pôd pahorkatiny - vplyvom zvzšenej hladiny podzemnzch vôd sú tu vyvinuté hlboké bezskeletnaté fluvizeme typické a fluvizeme 50

karbonátové (v úseku nivy severne od mesta), fluvizeme a fluvizeme glejové (vzchodne od mesta), ílovito-hlinité až ílovité. Južne od Dolnzch Krškán prevládajú čiernice, ílovito-hlinité až ílovité. V oblasti lesov a lesíkov pahorkatiny (lesy pri Mlynárciach, Kyneku a Šúdol, medzi Párovskzmi hájmi a cestou Nitra - Šaľa, JZ od Dolnzch Krškán a pri Selenci) sú vyvinuté hlboké, hlinité, bezskeletnaté hnedozeme luvizemné na sprašich. Na fluviálnej nive (v Dvorčianskom lese JV od Dolnzch Krškán) sú vyvinuté hlboké hlinité až ílovito-hlinité bezskeletnaté þiernice na fluviálnych sedimentoch. V oblasti Nitrianskych vsškov (na vápencovom substráte pod menšími lesíkmi na Borine, Katruši a Kalvárii) sú vyvinuté hlinité, stredne hlboké až hlboké rendziny typické až rendziny sutinové (Hreško et al., 2006).

3.1.12 Klimatické podmienky v širšom okolí riešeného územia Katastrálne územie mesta Nitra možno rozdeliť do dvoch základnzch klimatickzch oblastí a niekoľkzch podoblastí: 

A_Teplá klimatická oblasť - zahsňa územie patriace do Podunajskej nížiny a okrajové časti pohoria. Charakterizované je teplou nížinnou klímou s dlhzm až veľmi dlhzm, teplzm a suchzm letom, krátkou, mierne teplou, suchou až veľmi suchou zimou s veľmi krátkym trvaním snehovej pokrzvky. Priemerná ročná teplota kolíše v rozpätí 9-10 °C (priemerné teploty júla sú 18 až 20,5 °C a januára -1 až -3 °C), priemerné ročné zrážky sú 500-600 mm. Trvanie snehovej pokrzvky je do 30-40 dní v roku. Podľa vlhkostnzch pomerov rozdeľujeme túto oblasť na tri podoblasti: A1 - suchá podoblasť - územie Nitrianskej pahorkatiny, A3 - mierne suchá podoblasť - územie Nitrianskej nivy a časť Žitavskej pahorkatiny, A5 - mierne vlhká podoblasť - severná časť Žitavskej pahorkatiny a úpätné polohy pohoria do nadmorskej vzšky 250-300 m.



B_Mierne teplá klimatická oblasť - zahsňa centrálnu časť pohoria nad 250 - 300 m n.m. Charakterizovaná je mierne teplou horskou klímou s dlhzm, teplzm a suchzm letom, krátkou, mierne teplou, suchou zimou s krátkym trvaním snehovej pokrzvky. Priemerná ročná teplota kolíše v rozpätí 7,5-9 °C (priemerné teploty júla sú 16 až 18 °C a januára -2 až -4 °C), priemerné ročné zrážky sú 550-750 mm. Trvanie snehovej pokrzvky je do 5080 dní v roku. Oblasť možno rozdeliť na dve podoblasti: B3 - mierne teplá mierne vlhká podoblasť - podstatná časť pohoria, B5 - mierne chladná vlhká podoblasť - vrcholové partie Zobora a Žibrice (Hreško et al., 2006).

3.1.13 Hydrologické podmienky v širšom okolí riešeného územia Územie mesta Nitra patrí celé do povodia rovnomennej rieky. Podľa charakteru dolinovej a riečnej siete ho možno rozdeliť do niekoľkzch oblastí. 

A_Oblasť pohoria - nie je priamo odvodňovaná žiadnym tokom. Doliny sú pomerne krátke, málo rozvetvené. Západná časť Zoborskej skupiny priamo 51

nadväzuje na nivu Nitry, vzchodná časť (od Nitrianskych Hrnčiaroviec po Štitáre) patrí do čiastkového povodia Selenca a väčšia časť oblasti Štitár patrí do povodia potoka Kadač. 

B_Oblasť Nitrianskej a Žitavskej pahorkatiny - dolinová sieť je tvorená málo rozvetvenzmi suchzmi úvalinami a bočnzmi úvalinovitzmi dolinami bez stáleho vodného toku. Tieto sa vyskytujú len v oblasti Kyneka (potok Šúdol s prítokmi Kyneckzm potokom a Kajsianskym kanálom), južne od Párovskzch Hájov (Cabajskz potok s dvoma prítokmi), v severnej časti Žitavskej pahorkatiny (potok Selenec so zdrojnicami Hrnčiarovskzm a Štitárskym kanálom a horná časť potoka Kadač).



C_Oblasť nivy a terás Nitry - na fluviálnej rovine sa vyskytujú stále vodné toky rieka Nitra (v Dolnzch Krškanoch sa vetví na Nitru a Starú Nitru), Dobrotka (do Nitry sa vlieva na SZ okraji mesta), Selenec (vlieva sa do Nitry na JV okraji mesta), Janíkovskz

Lúčny

kanál.

V katastrálnom

území

mesta

Nitra

bezprostrednom okolí sa vyskytuje niekoľko vodnzch plôch a jazier - nádrž Korytník JZ od Lužianok, dva rybníky v Dolnej Malante, jazierka v mestskom parku v Nitre a v areáli Agrokomplexu, štrkoviská v Ivanke pri Nitre, jazierko v bzvalom lome v mestskej časti Zobor (Hreško et al., 2006).

3.1.14 Fauna a flóra v širšom okolí riešeného územia Zoogeograficky a fytogeograficky môžno záujmové územie Nitry a okolia začleniť k dvom častiam - pohorie Tribeč patrí do Karpát, pahorkatinová časť patrí do panónskej oblasti. Územie pohoria Tribeč zaraďujeme do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) a okresu Tribeč (Hreško et al., 2006). Flóru pahorkatinovej časti krajiny okolia Nitry zaraďujeme do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum) a oblasti Podunajskej nížiny. Potenciálnu prirodzenú vegetáciu podľa Michalka et al. (1986) predstavujú lužné lesy nížinné (Ulmenion Oberd. 1953), lužné lesy podhorské (Alnenion glutinoso-incanae Oberd. 1953), dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae-Carpinenion betuli J. et M. Michalko 1986), dubovo-hrabové lesy panónske (Querco robori-Carpinenion betuli J. et M Michalko 1986), dubové xerotermofilné lesy submediteránne a skalné stepi (Quercion pubescentipetraeae Br.Bl. 1931 p.p., Seslerio-Festucion glaucae Klika 1931 p.p. em. Kolbek 1982, Asplenio-Festucion

glaucae Zólyomi 1931 em. Soó 1959), dubovo-cerové lesy (Quercetum petraeae-cerris Soó 1957 s.l.), dubové kyslomilné lesy (Genisto germanicae-Quercion dalechampii R. Neuh et Z. Neuh. 1967 corr. J. Michalko, 1983), lipovo-javorové lesy (Tilio-Acerion Klika 1955), bukové lesy vápnomilné (Cephalanthero-Fagenion Tx. 1955), bukové kvetnaté lesy podhorské (Fagion

Luquet 1926). Zoogeograficky patrí severná časť do Karpát, oblasti Západnzch Karpát, k vnútornému obvodu a južnému okrsku (Hreško et al., 2006). 52

Zastúpené sú živočíšne spoločenstvá charakterizujúce listnaté a zmiešané lesy a kroviny. Pahorkatinová časť okolia Nitry patrí k Vnútrokarpatskzm zníženinám, do Panónskej oblasti, k juhoslovenskému obvodu a dunajskému pahorkatinovému okrsku. Môžeme sa stretnúť so živočíšnymi spoločenstvami charakterizujúcimi kroviny, stepi, lesostepi, prechodné biotopy a kultúrnu step (Hreško et al., 2006).

3.2 METODIKA VYPRACOVANIA ZÁVEREČNEJ PRÁCE 

Vypracovanie

kompletnej

s historickzm

odkazom,

literárnej industriálnej

rešerše

témy

architektúry

a jej

verejnzch konverzií,

priestorov štúdium

problematiky v rámci Slovenska a zahraničia, záujem o tému na dennej báze. 

Obhliadka

a posúdenie

aktuálneho

stavu

záujmového

územia

z hľadiska

prepojenosti s danou témou. Zameranie budovy vodného mlyna laserovzm zameriavačom. 

Zhotovenie fotodokumentácie súčasného stavu budovy vodného mlyna, szpky, ako aj okolitého stavu.



Inventarizácia drevín v rámci riešeného územia a inventarizácia hodnotnzch brehovzch porastov v blízkosti riešeného územia.



Zhromažďovanie potrebnzch informácií o meste Nitra a o mestskej časti Dolné Krškany v univerzitnej knižnici.



Analyzovanie nahromadenzch informácií, podkladov a fotografií.



Rozdelenie riešeného územia na jednotlivé zóny funkcií.



Zhotovenie návrhovej štúdie.

3.2.1 Metodika spracovania sadovníckej inventarizácie Každzm

narušením

vegetačnej

zložky,

drevinovej

štruktúry

vychádza

z nadobudnutzch poznatkov o danzch drevinách a uplatňujú sa pritom vedomosti aj informácie zo sadovníckej inventarizácie, klasifikácie drevinovzch porastov (Machovec, 1987). Zoznam autorov, ktorzch metodiky sú použité pri zostavovaní inventarizačnej tabuľky (viď. prílohy) v rámci tejto práce: 

Vekové štádium podľa Šimeka (2001)



Sadovnícka hodnota podľa Machovca (1987)



Zdravotnz stav podľa Juhásovej (2009)



Spôsob poškodenia podľa Juhásovej (1999)



Návrh na ošetrenie podľa Juhásovej (1999)



Spoločenská hodnota podľa vyhlášky číslo 24/2003 Z.z.



Index na prepočet spoločenskej hodnoty podľa vyhlášky číslo 24/2003 Z.z.

Postup pri zameriavaní drevín Vo vybranom areály bol vykonanz terénny prieskum, v rámci ktorého prebiehala inventarizácia drevín. Riešené územie určené na vegetačnú analzzu sa rozprestiera od mostu, ktorz vedie k umelému a regulovanému rozdeleniu povodia rieky Malá Nitra a rieky Nitra, k mostu na ulici Medzi vodami. Prvá fáza inventarizácie metodikou podľa metodiky Machovca (1982), podľa Juhásovej (2009,1999) a podľa Pejchala (1997) bola uskutočnená v októbri 2017 a spočívala v zakreslení polohy jednotlivzch stromov a krov a v uskutočnení fotodokumentácie. Druhá etapa prebiehala v rámci toho istého mesiaca, kedy sa pomocou meracieho pásma, laserového zameriavača a krajčírskeho metra merali všetky dendrologické hodnoty možného merania /priemer kmeňa/obvod kmeňa/vzška dreviny a priemer koruny. Vzšky drevín, ktoré sa nachádzali v ťažko dostupnom teréne sa merali pomocou metódy vizovania. Okrem tzchto hodnôt sa do inventarizačnej tabuľky zapísali aj nemerateľné hodnoty /určenie vekového štádia/rodové a druhové určenie (určenie taxónu)/zdravotnz stav, sadovnícka hodnota, choroby a škodcovia, spôsob ošetrenia a možnz návrh na vzrub drevín z hľadiska zdravotného alebo inak nevyhovujúceho stavu.. Sadovnícka inventarizácia je dôležitou zložkou každej komplexnej revitalizácie či kompletne nového návrhu.

Podrobnz prehľad inventarizačnzch parametrov Číslo poradia: číslo, ktoré znázorňuje poradie v inventarizačnej tabuľke a slúži pre jednoduchšiu identifikáciu dreviny a jednoduchšiu orientáciu

v mapovom podklade. Inventarizačné číslo je pridelené

každej drevine v rámci riešeného územia. Názov dreviny: Názvy jednotlivzch drevín sa uvádzajú v latinčine. Rodové aj druhové označenie dreviny sa uvádza kurzívou. Vznimkou je len názov kultivaru prislúchajúcej dreviny, ktorz sa vyčlení dvoma vertikálnymi špecifickzmi symbolmi (ˈˈ).

V prípadoch kedy nie je možné určiť druh

dreviny, pomenujeme drevinu aspoň rodovo s prívlastkom species /sp./ (Hrubík et al., 2011). Vekové štádium dreviny: Údaj, ktorz nám v tabuľke vyjadruje vek dreviny. Zistiť ho, na rok presne, je však v mnohzch prípadoch veľmi náročné a ak nám neboli dodané časové údaje o zakladaní a vzsadbe porastov, určujeme tento údaj odhadom. Pre lepšiu interpretáciu odhadu nám na to slúži 5bodová stupnica vekovzch štádií podľa Šimeka (2005). Klasifikácia vekového štádia drevín podľa Šimeka (2005): 

Hodnota 1 - Novozaložená vzsadba (badateľné prejavy a znaky prijatia dreviny)



Hodnota 2 - Odrastená vzsadba (drevina rastúca, ale nestabilizovaná, nesúca znaky zakladania architektúry koruny) 54



Hodnota 3 - Dospievajúca drevina, stabilizovaná (typické charakteristické znaky sa dotvárajú, predlžovací rast je vzraznz)



Hodnota 4 - Jedinec v dospelom veku



Hodnota 5 - Veterán (štruktúra drevín sa rozpadá, nástup patogénov)

Obvod kmeňa: Obvod kmeňa sa v inventarizačnej tabuľke sa uvádza v centimetroch. Meria sa v bode vo vzške pása, čiže približne vo vzške 130 centimetrov od zeme. Pri rozkonárujúcich sa stromoch vo vzške pod 130 centimetrov, sa zaznamenáva údaj meranz v tesnej vzdialenosti pod bodom rozkonárovania. Merané údaje zisťujeme pomocou meracieho pásma alebo krajčírskeho metra. Vzška dreviny: Vzška dreviny sa uvádza v metroch a určuje sa vzškomerom, ktorzm meriame s presnosťou na jeden meter. Ak nastane situácia, že niektoré z drevín sú na neprístupnzch miestach a tzm pádom sa možnosť využiť vzškomer javí ako nemožná, využíva sa technika vizovania. Šírka koruny: Údaj udávanz v metroch, ktorz je priemerom dvoch na seba kolmzch najširších vzdialeností koruny stromu. Pri kroch sa udáva priemet kra v metroch štvorcovzch. Sadovnícka hodnota drevín podľa Machovca (1987): Sadovnícke hodnotenie drevín zhsňa všetky kvalitatívne hodnoty drevín (kvalita dreviny), ktoré nebolo možné vyjadriť merateľnzmi údajmi. Tieto hodnoty sa udávajú bodovo z päť miestnej stupnice na škále od 1 do 5. 

Hodnota 1 – (prvá klasifikačná trieda) Dreviny, ktoré sú nevyhovujúce. Do tejto kategórie zaraďujeme odumreté dreviny alebo odumierajúce, nezdravé, veľmi silne poškodené. Sú tiež mnohokrát napadnuté škodcami, u ktorzch je nebezpečná migrácia na ostatné porasty alebo susedné dreviny vrastajúce do korún svetlomilnzch alebo inzch kvalitnzch stromov. Tieto stromy následne ohrozujú bezpečnosť ľudí, napríklad zrútením sa na okolitú zástavbu, cestu alebo infraštruktúru. Tieto dreviny prosto svojou existenciou znižujú celkovú priemernú kvalitu cennejších exemplárov alebo inak ohrozujú územie, v ktorom sa nachádzajú a jeho vzvoj.



Hodnota 2 – (druhá klasifikačná trieda) Dreviny minimálnej, podpriemernej, nízkej hodnoty.

tejto

kategórie

zaraďujeme

vzrazne

poškodené,

silne

presychajúce/uschznajúce dreviny s dutinami, vyhnité dreviny, nevitálne, vysoko vetvené, bez predpokladu znovu obrásť po presvetľovacích rezoch, existenčne krátkodobé, neperspektívne a inak poškodené, narušené dreviny. Predpoklady ďalšieho vzvoja sú značne obmedzené, a to ako aj v čase, tak aj v kvalite. Dreviny, pri ktorzch sa nepredpokladá zlepšenie kvality a ďalší vzvoj. Nejedná sa však o dreviny ohrozujúce bezpečnosť ľudí alebo inzch porastov. U drevín, ktoré hodnotíme sadovníckou hodnotou číslo 2 sa odporúča zvážiť postupné odstraňovanie. Vznimkou sú len

mimoriadne vzznamné dreviny s vysokou dendrologickou hodnotou, ku ktorzm sa viažu pamätné udalosti alebo sú unikátne, chránené alebo inak vzácne dreviny.



Hodnota 3 – (tretia klasifikačná trieda) Zaraďujeme sem zdravé jedince, respektíve len s minimálnymi poškodeniami, akzmi sú napríklad preschnutie koruny. Sú to dreviny priemernej hodnoty, ale hlavne bez chorôb a škodcov, ktoré by mohli napadať iné dreviny. Radíme sem dreviny, ktoré nedosiahli ešte dospelzch rozmerov a ideálnych tvarov, ktoré sú typické pre odrastené dreviny. Sú teda zakrpatené, rozmerovo aj tvarovo zhruba o polovicu menšie. Sadovníckou hodnotou 3 ďalej hodnotíme aj dreviny, ktoré sú ku príkladu dospelé, ale vzhľadovo sa vzrazne odlišujú od typickzch tvarov daného druhu. Napríklad sú vysoko vetvené alebo nastáva u nich obrastenie aj po osvetlení kmeňa, prípadne také, ktoré si zachovávajú svoje estetické a funkčné hodnoty aj pri silnom vyvetvení, dreviny s jednostrannou, ale stabilnou korunou a podobne. Pri drevinách v tejto kategórií musí byt badateľnz predpoklad zachovania si dlhodobého vzvoja, rozvoja. Jedná sa o dreviny, pri ktorzch musí byť zreteľné, že si svoju hodnotu ustrážia, ba dokonca nastane možnosť ďalšieho vzvoju, s dosiahnutím vyššieho bodového umiestnenia v rámci sadovníckej hodnoty. Porasty by sa nemali odstraňovať, ale sledovať ich ďalší vzvoj. Odstránenie možno vykonať len v krajnzch prípadoch, tam kde už nevedie iná cesta a vyžadujú si to okolnosti.



Hodnota 4 – (štvrtá klasifikačná trieda) Do tejto kategórie zaraďujeme veľmi hodnotné dreviny, ktoré sú len minimálne poškodené alebo inak narušené. Sú to zdravé jedince, u ktorzch habitus zodpovedá tvaru daného druhu. Ich vzška nedosahuje maximálnu vzšku perfektného jedinca prislúchajúceho druhu, ale dosahuje aspoň polovicu z nej. Sú to perspektívne dreviny a predpokladá sa, že ich vzvoj bude pretrvávať aj niekoľko desaťročí. Dreviny tejto kategória sa nesmú odstraňovať, ale naopak ochraňovať.



Hodnota 5 – (piata klasifikačná trieda) Maximálne hodnotné dreviny. Veľmi zdravé jedince, vôbec nie sú poškodené, nijako narušené, zavetvené až do úrovne terénu. Habitus koruny a vzška dreviny prislúcha danému druhu. Sú to perspektívne dreviny s predpokladom pretrvania na danom území niekoľko desaťročí, a to aj napriek tomu, že veľkostne sú maximálne rozvinuté a zväčša sa jedná o dospelé, staršie jedince. Odstraňovanie tzchto drevín nesmie nastať v žiadnom prípade.

Farebné a technické označenie sadovníckych hodnôt vo vzkresovej časti vegetačnej analzzy. 

Hodnota 1 – jedna tenká čiara po obvode kružnice, označená žltou farbou



Hodnota 2 – dve tenké čiary po obvode kružnice, označené hnedou farbou



Hodnota 3 – jedna hrubá čiara po obvode kružnice, označená zelenou farbou



Hodnota 4 – vonkajšia čiara po obvode kružnice hrubá, vnútorná čiara tenká, označená modrou farbou



Hodnota 5 – dve hrubšie čiare po obvode kružnice, označené červenou farbou

Zdravotnz stav podľa Juhásovej (2009): Kondičnz a zdravotnz stav drevín podľa Juhásovej (2009), ktorz sa určuje bodovo pomocou šesť miestnej stupnici na škále od 0 bodov po 5 bodov. Celkové bodové rozhranie a vysvetlenie jednotlivzch charakteristík k prislúchajúcim bodom: 

0 b. /z/. – Nanajvzš zdravz jedinec bez žiadnych príznakov poškodenia, bez škodcov a bez chorôb.



1 b. – Ojedinelz vzskyt škodcov a chorôb na hodnotenzch stromoch.



2 b. – Čiastočne odumreté alebo preschnuté časti v objeme koruny v dôsledku pôsobenia chorôb a škodcov. Na kmeni sa objavujú dutiny malzch rozmerov v dôsledku vplyvu drevokaznzch húb alebo inzmi poškodeniami, napríklad mechanickzmi.



3 b. – Čiastočné presychanie koruny do zhruba jednej tretiny objemu koruny. Čiastočne poškodené a uschnuté hlavné konáre v dôsledku pôsobenia chorôb a škodcov alebo inzch abiotickzch činiteľov. Na kmeni sa objavujú stredne veľké dutiny v dôsledku vplyvu drevokaznzch húb, kedy dochádza aj k rozpadu a k rozkladu dreva. Znížená stabilita.



4 b. - Poškodená a uschnuté konáre zhruba v ½ objemu koruny, poškodené hlavné konáre v dôsledku pôsobenia hubovzch chorôb, škodcov alebo inzch abiotickzch činiteľov.



5 b. – Úplne suchá alebo vzrazne vysychajúca drevina v 2/3 objemu koruny, bez skoro žiadnej stability, s rozsiahlymi hnilobami kmeňa a vzskyt vzraznzch dutín v dôsledku pôsobenia chorôb a škodcov. Strom je odporúčanz na vzrub.

Základná spoločenská hodnota: Základnú spoločenskú hodnotu určujeme na základe vyhlášky Ministerstva životného prostredia /MŽP/ Slovenskej republiky, číslo 24/2003 Z.z. Index na prepočet spoločenskej hodnoty: Ku každej drevine nachádzajúcu sa v inventarizačnej tabuľke priraďujeme číselnz index, ktorzm sa upravuje základná spoločenská hodnota. Koeficienty sa pohybujú v rozmedzí od 0.4 do 3.0, pričom každz koeficient vyjadruje určitú vlastnosť dreviny. Koeficienty pod hranicou 1 spoločenskú hodnotu dreviny degradujú a jedná sa o koeficienty vyjadrujúce napríklad rôzne poškodenia drevín. Koeficienty nad hranicou 1 spoločenskú hodnotu drevín znásobujú a jedná sa o koeficienty vyjadrujúce napríklad vzskyt dreviny v rámci chráneného územia. Vzsledná spoločenská hodnota v /€/: Vzsledná spoločenská hodnota je vzsledok násobenia základnej spoločenskej hodnoty prislúchajúcimi indexmi.

Charakter poškodenia: Ak sú dreviny poškodené, tak sa im v inventarizačnej tabuľke priraďuje číselné označenie vyjadrujúce typ poškodenia. Číselné kódy podľa Juhásovej (1999) vyjadrujúce charakter, respektíve spôsob poškodenia: 

1 – charakter poškodenia: škvrny na listoch spôsobené mikroskopickzmi hubami



2 – charakter poškodenia: kalusovanie rán po reze / dobré



3 – charakter poškodenia: kalusovanie rán po reze / slabé



4 – charakter poškodenia: hniloba v mieste rozkonárenia



5 – charakter poškodenia: hniloba kmeňa



6 – charakter poškodenia: dutina na kmeni



7 – charakter poškodenia: netvárna drevina, deformovaná



8 – charakter poškodenia: stabilita stromu zlá



9 – charakter poškodenia: neperspektívna drevina, nevhodne umiestnená



10 – charakter poškodenia: uschznanie konárov, ihlíc, listov



11 – charakter poškodenia: kmeň a konáre napadnuté hubovzm ochorením



12 – charakter poškodenia: nevhodnz, neúmerne silnz rez konárov



13 – charakter poškodenia: na listoch sa vyskytujú vošky a iní živočíšni škodcovia



14 – charakter poškodenia: polámané a nesprávne ošetrené konáre



15 – charakter poškodenia: zle zapestovaná koruna



16 – charakter poškodenia: pňové vzmladky



17 – charakter poškodenia: viackmeň



18 – charakter poškodenia: Ploskáčik pagaštanovz



19 – charakter poškodenia: nevhodná lokalizácia dreviny



20 – charakter poškodenia: zástavovitá koruna



21 – charakter poškodenia: mechanické poškodenie bázy kmeňa kosením

Spôsob ošetrenia: K spôsobu ošetrenia sa priraďuje v inventarizačnej tabuľke číselné označenie vyjadrujúce typ ošetrenia. Číselné kódy podľa Juhásovej (1999) vyjadrujúce typ, respektíve spôsob ošetrenia: 

1 – spôsob ošetrenia: orezať suché a napadnuté konáre



2 – spôsob ošetrenia: orezať konštrukčné konáre



3 – spôsob ošetrenia: ošetriť rany



4 – spôsob ošetrenia: ošetriť dutiny



5 – spôsob ošetrenia: zakryť dutiny



6 – spôsob ošetrenia: vyvážiť korunu (sadovnícky rez koruny)



7 – spôsob ošetrenia: ošetriť rany po odlomenzch konároch



8 – spôsob ošetrenia: opraviť staré rezné rany



9 – spôsob ošetrenia: ošetriť korene



10 – spôsob ošetrenia: opraviť časti postihnuté drevokaznzmi hubami



11 – spôsob ošetrenia: ošetriť inak napadnuté časti



12 – spôsob ošetrenia: návrh na chemickú ochranu



13 – spôsob ošetrenia: návrh na vzrub



14 – spôsob ošetrenia: zviazať konáre v korune stromov



15 – spôsob ošetrenia: okamžitz rez konárov (nebezpečenstvo odlomenia a pádu)



16 – spôsob ošetrenia: znížiť korunu zrezaním vrcholovej časti



17 – spôsob ošetrenia: vyhrabávanie spadnutého lístia



18 – spôsob ošetrenia: odstrániť koreňové vzmladky



19 – spôsob ošetrenia: odstrániť pňové vzmladky



20 – spôsob ošetrenia: ponechať nádejnz vzmladok na zapestovanie



21 – spôsob ošetrenia: odstrániť nálet



22 – spôsob ošetrenia: drevinu postupne zmladiť



23 – spôsob ošetrenia: stanoviť rozsah hniloby na báze kmeňa



24 – spôsob ošetrenia: okopať, prihnojiť drevinu



25 – spôsob ošetrenia: presadiť na vhodnejšie stanovisko

3.2.2 Metodika analzzy verejnzch priestorov Metodika analzz verejnzch priestorov podľa Lukačoviča et al. (2016) Základnzm podkladom pre tvorbu a obnovu verejnzch priestorov je dôkladné zmapovanie súčasného stavu riešeného územia a komplexné analzzy areálu. Vychádza z princípov

a jednotlivzch

bodov

koncepcie.

Jej

úlohou

zhodnotenie

doterajšieho

fungovania, stavu a potenciálu verejnzch priestorov, definovanzch z celkovej hierarchizácie priestorov mesta. Obsahové položky vzslednej analzzy: typ, charakter, hierarchizácia, hodnotenie: Typ: Podľa všeobecného priestorového usporiadania možno verejné priestory rozdeliť na: 

ulica



námestie



nábrežie



park



vnútroblok



predpriestor 59

Charakter: Podľa spôsobu využitia, funkcie, účelu a charakteru verejného priestoru možno ďalej kategorizovať priestory na: historická hodnota, občianska vybavenosť, služby, rekreácia, kultúra, komercia, doprava, priemysel Hierarchizícia: Cieľom hierarchizácie je stanovenie dôležitosti existencie a kvality verejného priestoru v hodnotovom rebríčku tvorby a užívania mesta. Systém nadradenzch priestorov vytvára aktívnu sieť prepojenú dôležitzmi mestskzmi trasami a lokalitami. Kategorizácia slúži aj pre definovanie časovzch a finančnzch priorít mesta. Kritérium hodnotenia je okrem miery vzznamu aj identita miesta, intenzita využitia, dôležité prepojenia, sieť peších chodníkov a cyklochodníkov, pohybová kvalita, zeleň, voda, historická hodnota, okolitá zástavba, či potenciál pre zvzšenie atraktivity. Z pohľadu danzch kritérií a vzznamu možno deliť verejné priestory na: regionálne, miestne, lokálne Hodnotenie: Systém hodnotenia pozostávajúci z nasledujúcich hodnotiacich prvkov, z ktorzch sa vytvorí hodnotiaci graf. Jednotlivé prvky hodnotiaceho grafu: mobiliár, aktivity, dopravná bezpečnosť, sociálna bezpečnosť, vybavenosť, zeleň, funkčnosť, estetická kvalita, pohoda prostredia, vizuálny zážitok, bezbariérovosť 

Mobiliár: prítomnosť mobiliáru, kvalita, účel, materiály, dizajn, funkčnosť



Aktivity: intenzita využitia, rozmanitosť aktivít, miera variability, hry



Dopravná bezpečnosť: priorita chodcov a cyklistov, intenzita dopravy, kolízne body



Sociálna bezpečnosť: vizuálny prehľad, nepriechodné body, tmavé miesta



Vybavenosť: aktívny parter, občianska vybavenosť, služby



Zeleň: prítomnosť zelene, kvalita, údržba, účel, dizajn



Funkčnosť: definovanz účel a miera jeho naplnenia, spôsob užívania



Estetická kvalita: povrchové riešenie, materiály, dizajn, merítko, umenie



Pohoda prostredia: hluk, znečistenie, prehľadnosť, osvetlenie, klíma



Vizuálny zážitok: vzhľady, príroda, atraktívne objekty, čistota



Bezbariérovosť: prechod medzi plochami a funkciami, dostupnosť

Stupnica hodnotenia: zlé, skôr zlé, skôr dobré, dobré

4 VZSLEDKY PRÁCE Zozbierané informácie z literárneho prehľadu materiálov a metodík z predchádzajúcej práce sa pretavili do vzsledkov práce, bližšie charakterizovanej v rámci tejto kapitoly. Vzsledky prác

opisujú

jednotlivé

vzkresové

prílohy

tejto

práce

a multikriteriálne

hodnotenie

vymedzeného priestoru.

4.1 VYMEDZENIE HRANÍC RIEŠENÉHO ÚZEMIA Pullmanov vodnz mlyn je situovanz na ramene rieky Nitra, na vodnom toku Malá Nitra a nachádza sa približne v strede vymedzenzch hraníc priestoru. Riešené územie, avšak iba v rámci vegetačnej analzzy siaha vzchodne po most vedúci k umelo vytvorenému rozdeleniu tokov Nitry a Malej Nitry, kde sa nachádza aj regulácia tzchto dvoch riek a západne po most na ulici Medzi vodami. Na území od vzchodnej časti mlyna prebehla aj inventarizácia kvôli prekrásnej aleji líp, no tento priestor sme sa rozhodli do vymedzenia hraníc nezaradiť, pretože časť z parciel aleje je v súkromnom vlastníctve, a preto na ňom nie je možné vykonávať žiadne úpravy. Skutočné riešené územie, čo sa samotného návrhu tzka, siaha teda len po budovu mlyna a západne od nej. Tam však patria obidva brehy rieky a zároveň aj existujúce premostenie. Vytvára sa tak plocha ideálna pre tvorbu nábrežia z obidvoch strán vodného toku a zároveň územie nezasahuje do žiadnej z existujúcich súkromnzch parciel v užšom okolí. Tie objektu ponúkajú priestory vhodné pre voľnočasové aktivity a vytvorenie kvalitného a atraktívneho verejného priestoru vo forme nábrežia. Prirodzenz vodnz prvok v podobe rieky v bezprostrednej blízkosti vymedzeného územia je vzchodiskovzm bodom pre jednotlivé návrhové riešenia. Na základe terénneho prieskumu a dostupnzch informácií vieme povedať, že

súčasnosti,

bez

žiadnej

funkcie

architektonickej

dominanty,

prostredie

chátra

a v poslednzch rokoch nezaznamenáva skoro žiadny pohyb obyvateľov mestskej časti. Jednzm z strategickzch cieľov je preto vytvoriť ľudom príjemné zázemie účelovo vhodné na vytváranie sociálnych interakcií a prilákať ich do priestorov riešeného územia.

4.2 VYHODNOTENIE ANALZZY ŠIRŠÍCH VZŤAHOV V rámci analzzy širších vzťahov sa udáva poloha riešeného územia, respektíve lokalizácia mestskej časti Dolné Krškany. Vzkres (vzkres číslo 1) je graficky rozdelenz na niekoľko úrovní z hľadiska mierky a záberu širších vzťahov od riešeného územia: 

Riešené územie v rámci hraníc Slovenskej republiky.



Riešené územie v rámci Nitrianskeho kraja.



Riešené územie v rámci okresu Nitra.



Riešené územie v rámci okolitzch obcí a mestskzch častí mesta Nitra



Riešené územie v rámci mestskzch častí Horné a Dolné Krškany

Dochádzkové vzdialenosti Dolnzch Krškán, nachádzajúcich sa na hlavnej ceste do mesta Nové Zámky, od najbližších väčších okresnzch miest: 

Vzdialenosť od mesta Nitra – 4,5 km.



Vzdialenosť od mesta Nové Zámky – cca 35 km.



Vzdialenosť od mesta Dunajská Streda – cca 61 km.



Vzdialenosť od mesta Dunajská Streda – cca 61 km.



Vzdialenosť od mesta Senec – cca 69 km.



Vzdialenosť od mesta Dunajská Streda – cca 61 km.



Vzdialenosť od mesta Trnava – cca 52 km.



Vzdialenosť od mesta Topoľčany – cca 38 km.



Vzdialenosť od mesta Zlaté Moravce – cca 36 km.

4.3 VYHODNOTENIE URBANISTICKEJ ANALZZY Urbanistická analzza graficky vyjadruje (vzkres číslo 2) architektonickú typológiu v užšom okolí riešeného územia, ako aj občiansku vybavenosť v rámci toho istého mapového vzseku. V najbližšom okolí v dochádzkovej vzdialenosti, približne 10 kilometrov na všetky svetové strany, od územia budovy vodného mlyna sa nachádzajú prakticky všetky typy architektúry, predovšetkzm vidieckeho charakteru. Nachádzajú sa tu však aj moderné domy a dvojdomy, či menšie vilky, no nie je ich mnoho. Na architektúre Dolnzch Krškán sa podpísal totiž fakt, že do roku 1974 boli ešte stále samostatnou dedinou, a teda jednotlivé rodinné domy majú aj dodnes vzraznz vidiecky charakter. Graficky je vyjadrená aj schéma s historickzm datovaním architektonickej typológie na území Dolnzch Krškán. V blízkosti riešeného územia sa nachádzajú tiež skoro všetky potrebné prvky občianskej vybavenosti. Škola, ubytovacie zariadenie, obchody, či iné služby. V Dolnzch Krškanoch si našli sídlo viaceré firmy, ktoré dodali tejto mestskej časti veľkz lokálny i regionálny vzznam, pretože daňové príjmy z podnikateľskzch zámerov tzchto firiem tvoria podstatnú časť rozpočtu mesta. Sídlia tú podniky ako Plastika, SEBN (bzvalí Volkswagen), Nitrianske strojárne, Tukovz priemysel Nitra a mnohé ďalšie. Do roku 1995 tu dokonca boli umiestnené aj veľkosklady potravín a zeleniny. Nachádza sa tú tiež VÚSAPL, čo je vzskumnz ústav spracovania a aplikácie plastickzch látok. V tesnej blízkosti riešeného územia sa nachádza čistička odpadovzch vôd, slúžiaca pre celé mesto. V roku 2007 bola rozšírená vďaka podpore z Európskej únie. Napriek tomu, že sa tu nachádza naozaj nespočetné množstvo malzch či veľkzch fabrík a podnikov, v tejto mestskej časti prevláda stále obytná funkcia. Ako bolo už vyššie spomenuté tak obytnú zónu tvoria čoraz viac aj postupne modernizované rodinné domy a hromadne pribúdajú aj luxusné vily novzch obyvateľov. V rámci tejto analzzy je dôležité spomenúť aj fakt že dochádzková vzdialenosť záujmového priestoru je len 10 kilometrov, čo je približne 15 minút cesty autom od priemyselného parku Nitra a novovybudovanzch závodov Jaguár a Land Rover. 66

4.4 VYHODNOTENIE FUNKČNO-PRIESTOROVEJ ANALZZY V rámci Dolnzch Krškán je, okrem hodnotnej budovy historického vodného mlyna, priestorovou dominantou kostol svätého Ondreja apoštola. Je situovanz presne v centre mestskej časti a aj napriek veľkému množstvu priemyselnzch areálov v okolí, má na hlavnej ulici vyčlenené svoje miesto. Tento pôvodne jednoloďovz barokovz kostol dala postaviť rodina Thuroczy v rokoch 1738 – 1744 na mieste staršej sakrálnej stavby, o ktorej informácie sa nedochovali. Kostol bol prestavanz v roku 1902 a zmenenz na trojloďovz. Presbytérium má polkruhovz uzáver a v jeho prednej časti sa nachádza, od pôvodnej veže pozmenená veža. Súčasťou kostola je aj drevenz chór. V blízkosti riešeného územia sa nachádza aj iná, z pohľadu histórie ešte cennejšia sakrálna stavba. Je ňou kostol narodenia Panny Márie. Kostolík je veľmi hodnotnzm neskororománskym objektom, ktorz vznikol v 2. polovici 13. storočia. Empírová prístavba pochádza z 19.storočia, neskôr prestavaná veža. V interiéri sa nachádza vzácna gotická freskomaľba z konca 14. – začiatku 15. storočia. Fresky sa tiahnu v dvoch vodorovnzch pásoch nad sebou a znázorňujú christologickz cyklus. Na hlavnom oltári z 20. stor. je obraz Narodenia Panny Márie z roku 1752, postranné sochy predstavujú sv. Annu a Joachima. Sú barokové a pochádzajú z r. 1757 z pôvodného oltára. Súčasťou mobiliáru kostola je aj monštrancia z 2. polovice 18. stor., kalich z r. 1760 alebo baroková drevorezba "Ukrižovanz".

Funkcie v užšom okolí riešeného územia 

rekreácia



bzvanie



priemysel



vzdelávanie



obchod

4.5 VYHODNOTENIE DOPRAVNEJ ANALZZY V Dolnzch Krškanoch sa nachádza jedna hlavná cesta II. triedy, ktorej vyťaženosť automobilovou dopravou a chodcami je voči ostatnzm cestám v pomere 3:1, nepriznaná cyklotrasa a vedľajšie cesty III. triedy, či poľné cesty. Spomínaná cyklotrasa vedie od centra Nitry až do Ivanky pri Nitre a v úseku pred budovou vodného mlyna sa stáva nepriznanou, no stále svojou súčasťou. V mestskej časti sa nachádza aj železničná trať s menšou železničnou stanicou a niekoľko zastávok mestskej hromadnej dopravy, lokalizovanzch prevažne na hlavnom ťahu. Tie sú súčasťou dopravy mesta Nitra a pravidelnzmi autobusovzmi linkami je nadviazané pohodlné dopravné spojenie medzi Krškanmi a mestom. V blízkosti riešeného územia sa nachádzajú hneď dve autobusové zastávky, ktoré sú vzdialené od záujmového územia jedna 9 minút pešo (750 m) a druhá 5 minút pešo (400 m)

Na vzkrese (vzkres číslo 5) sa nachádzajú aj iné grafické ukazovatele dochádzkovzch vzdialeností v rozpätí (v polomeroch) 300, 500 a 700 metrov od centra riešeného územia.

4.6 VYHODNOTENIE KRAJINÁRSKEJ ANALZZY Krajinárska

analzza

graficky

znázorňuje

(vzkres

číslo

lokalitu

vzznamnzch

ekosystémov podľa Natura 2000 v rámci užšieho okolia mesta Nitra. Územiami európskeho vzznamu v okolí záujmového priestoru sú: Podľa Natura 2000

Dvorčiansky les - Dvorčiansky les je priamo lokalizovanz v rámci katastra mestskej časti Dolné Krškany a je vzdialenz len 800 metrov vzdušnou čiarou od centra riešeného územia. Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany podľa Natura 2000: 

Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinnzch riek



Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy

Zobor - Druhy, ktoré sú predmetom ochrany podľa Natura 2000: 

Kunka červenobruchá – Bombina bombina



Fúzač veľkz – Cerambix cerdo



Koník slovanskz – Stenobothrus eurasius



Spriadač kostihojovz – Callimorpha quadripunctaria



Fúzač alpskz – Rosalia alpina



Roháč obyčajnz – Lucanus cervus



Uchaňa čierna – Barbastella barbastellus



Netopier obyčajnz – Myotis myotis



Podkovár malz – Rhinolopus hipposideros



Jazzčkovec vzchodnz Himantoglossum caprinum



Peniažtek slovenskz – Thlaspi jankae



Poniklec veľkokvetz – Pulsatilla grandis

Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany podľa Natura 2000: 

Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy



Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou



Vápnomilné bukové lesy



Lužné vsbovo-topoľové a jelšové lesy



Dealpínske travinnobylinné porasty



Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží



Bukové a jedľové kvetnaté lesy



Nespevnené silikátové skalné sutiny kolinného stupňa

4.7 VYHODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU RIEŠENÉHO ÚZEMIA Budova historického vodného mlyna sa nachádza v okrajovej, pokojnej, obytnej časti Dolnzch Krškán asi 50 metrov od rozdelenia vodného toku rieky Nitry na dve ramená. Malá Nitra a Nitra. Práve na vodnej hladine ramena Malá Nitra sa tzči majestátna budova, s veľkzm vodnzm kolesom ponorenzm do nej. Na prvz pohľad nikomu neprekáža fakt, že objekt je v dezolátnom stave a postupne chátra. Dominancia tejto stavby v priestore je totiž aj napriek tomu dych berúca. Pri pohľade na ňu je hneď každému jasné, že pod nánosom histórie sa tu schováva skrytz pôvab a drsná elegancia. Útlm poľnohospodárskej vzroby pozastavil činnosť mlyna a areál je dlhé roky opustenz a zíva prázdnotou. Avšak architektúra, priaznivá poloha v rámci mestskej časti a dostatok kvalitného priestoru v podobe nábrežia, predurčuje objekt na ďalšie zhodnotenie. Čo sa nábrežia tzka, tak to je síce vizuálne otvorené, svetlé a zatiaľ neprerastené vegetáciou, ale jeho terén je nerovnz a brehy oboch strán rieky sú príliš strmé, čo vyvoláva potenciálne nebezpečenstvo pádu a taktiež je znemožnenz prístup obyvateľov k vode. Vizuálne je priestor neatraktívny, nesúrodz a bez logického systému komunikácií. Obom stranám rieky chzba premostenie pre peších alebo cyklistov. Rieke navyše chzba v dôsledku slabého prúdu okysličenie, čo značne znemožňuje život množstva druhov rôznych biotopov.

4.8 MULTIKRITERIÁLNE VYHODNOTENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA Typ: nábrežie Charakter: historická hodnota, rekreácia Hierarchizácia: lokálny vzznam Analzza: Najvhodnejším miestom na rekreáciu v priemyselnzch Dolnzch Krškanoch je práve priestor riešeného územia. Dominantou je bezpochyby budova vodného mlyna, ktorá pri správnom naplnení novej funkcie penziónu s kaviarňou, môže okrem vodného prvku fungovať ako lákadlo. Väčšina technickzch prvkov je momentálne v katastrofálnom stave a priestory na potenciálny rozvoj sú nevyužité. Nenachádza sa tu žiaden typ sedenia, osvetlenia, odpadkovzch košov, teda nič z kategórie mobiliáru. Pozitívom je však určite kvalitná príjazdová cesta, nepriznaná cyklotrasa ale aj priestor na parkovanie. Zeleň sa v areály tiež vyskytuje v hojnom počte a len pár drevín je poškodenzch, či nehodnotnzch. Celkové hodnotenie tohto priestoru je také, že sa nejedná zatiaľ o verejnz priestor, no aj napriek nedostatkom, má toto územie obrovskz potenciál a náklady (ak neberieme do úvahy rekonštrukciu objektu vodného mlyna) na revitalizáciu by tiež neboli extrémne vysoké.

Hodnotenie: skôr zlé (2,18) Podrobné hodnotenie: 

Mobiliár: zlé (1)



Aktivity: skôr zlé (2)



Dopravná bezpečnosť: dobré (4)



Sociálna bezpečnosť: skôr dobré (3)



Vybavenosť: zlé (1)



Zeleň: dobré (3)



Funkčnosť: zlé (1)



Estetická kvalita: skôr zlé (2)



Pohoda prostredia: skôr zlé (2)



Vizuálny zážitok: skôr zlé (2)



Bezbariérovosť: skôr dobré (3)

Vyhodnotenie S.W.O.T Analzzy: /S/ STRENGTHS_SILNÉ STRÁNKY: /historickz kontext/prírodné prostredie/vodnz prvok/atraktívna dominanta/nová príjazdová cesta/priestor na parkovanie /W/ WEAKNESSES_SLABÉ STRÁNKY: /zlz technickz stav/žiadne osvetlenie/chzbajúce zázemie/žiadna funkcia /minimálna vybavenosť /O/ OPPORTUNITIES_PRÍLEŽITOSTI: /rekonštrukcia mlyna/prinavrátenie funkcie/realizácia nábrežia/priznanie cyklotrasy/premostenie brehov/ochrana vegetácie /T/ THREATS_HROZBY: /budova bude naďalej chátrať/rozdielny zámer mesta/regulácia vodného toku/relokácia vodného toku/predaj vodného mlyna/rozdielny zámer súkromníka

4.9 FILOZOFIA NÁVRHU Vzhľadom na fakt, že riešené územie sa nachádza v rámci veľmi atraktívnej lokality prírodného charakteru, no zároveň s relatívne dobrzm dopravnzm napojením na mesto Nitra a jeho centrum, sa dá predpokladať, že sa čoskoro stane predmetom záujmu rôznych investičnzch projektov. Dopomáha k tomu aj skutočnosť, že budova vodného mlyna je v súčasnosti na predaj, takže zámer zo strany majiteľov je po tejto stránke zrejmz. Preto je potrebné túto príležitosť využiť a vyjadriť sa k územiu krajinno-architektonickzm návrhom ešte predtzm, než doň necitlivo vstúpi nejakz vzraznz developerskz zásah. Návrhová štúdia je snaha o alternatívnu víziu toho, ako by mohol tento priestor vyzerať a akú funkciu by mal vzhľadom na prostredie napĺňať. Návrh rieši všetky intervencie citlivo, tak aby historickz objekt ale aj priľahlé nábrežie nestratilo na svojej atmosfére a jedinečnosti.

Hore vyššie je graficky znázornenz postup jednotlivzch úkonov pri obnove diela. Zhodnotenie budúcnosti industriálnych stavieb a konkrétne tej riešenej je v súčasnosti veľmi dôležitzm bodom pri procese rekonštrukcií. Myslieť na historickú hodnotu dobovzch industriálnych objektov v rámci niekoľkoročného posunu je kľúčové. V dnešnej dobe kedy sa všetko veľmi rzchlo a často mení sa môže a s určitosťou aj bude meniť architektonickz vkus. Pre tento prípad je preto žiaduce neustále zvažovať použiteľnosť modernzch materiálov a prvkov. Vizuálne, ale aj funkčne by sa mali prepojiť obytné domy s rodinnzmi záhradkami na južnej strane riešeného územia, spolu s priestorom nábrežia. Taktiež je nevyhnutné vytvoriť aj nové komunikačné uzly na tejto úrovni. Vzsledkom by mala byť zážitková mestská atrakcia.

4.10 NÁVRH NÁBREŽIA Koncept návrhu sa zameriava na vytvorenie multifunkčného priestoru na oddychové a relaxačné aktivity, zhromažďovanie osôb, usporiadanie exteriérovzch koncertov a podujatí a tiež vzbeh pre venčenie psov. Nábrežie je vhodnzm priestorom na vybudovanie mnohovrstevnatého kultivovaného verejného priestoru, kde by našlo oddych, zábavu aj šport celé generačné spektrum obyvateľov, počas všetkzch ročnzch období. Hlavnzm problémom, ktorz bolo treba riešiť, bol zlz systém komunikácií. Nepriznané chodníky, ktoré nikam nevedú, premostenie dvoch brehov, len na úrovni cesty III. triedy, málo komunikačnzch uzlov. Vytvorila sa preto sieť logickzch komunikácií, ktorá korešponduje s potrebami obyvateľa/návštevníka. Dva brehy sú premostené hneď dvakrát. Jeden most je súčasťou terasy a vedie ku hlavnému vchodu do kaviarne a druhz cyklomost nadväzuje na nepriznanz chodník vedúci k terase a z opačnej strany k hlavnej ceste. Keďže nová navrhnutá funkcia budovy je funkcia služieb a obchodu, budova musí mať aj svoje parkovanie. V navrhovanom riešení sa preto objavilo 11 parkovacích miest, ktoré oddeľuje od oddychovej časti vegetácia. Ťažiskom návrhu je promenáda ,vedúca popri rieke, s drevenzm mólom, lavičkami a vegetáciou. Na druhej strane brehu sa zas objavuje sprístupnenie vody obyvateľom, prostredníctvom schodov so sedením. Tie sú chodníkom spojené s cyklistickzm depom. verejnzmi sociálnymi zariadeniami a bufetovzm, predajnzm stánkom. Všetky tieto prvky sú obkolesené pôvodnou vegetáciou, ale aj doplnením novej.

4.11 NÁVRH FUNKČNEJ DISPOZÍCIE INTERIÉRU BUDOVY Stanovenzm cieľom funkcie objektu bol penzión, čiže obytná funkcia, s kaviarňou, ktorej presah je navrhnutz čiastočne aj do exteriéru, v rámci prístavby zimnej záhrady a drevenej terasy. Úlohou bolo navrhnúť životnz priestor pre väčšie skupiny ľudí, vytvoriť plnohodnotné spanie, sanitu, dostatok úložnzch priestorov, reštauračné, respektíve kaviarenské priestory, oddychové zóny a zázemie recepcie a kuchyne. Prerobenie dispozícií a prispôsobenie starého objektu novému poslaniu nebolo jednoduché. Na jednej strane sú podmienky zachovania pôvodného stavu a na druhej úplne nová funkcia moderného penziónu s kaviarňou. 1. NP (nadzemné podlažie) Pôvodné členenie prvého nadzemného podlažia sa nahradilo novzm, Odstránili sa niektoré priečky, presunul sa hlavnz vstup do priestoru pred parkovisko a z pôvodného vstupu sa stal vstup pre personál. Vstupná hala presahuje rozmer jedného podlažia a o strop sa delí s druhzm nadzemnzm podlažím. V tomto smere bol vzhodou industriálny charakter stavby, pretože sa priznali mnohé pôvodné technické riešenia – oceľové konštrukcie, odhalené stropy, pôvodné detaily. Priamo oproti hlavného vstupu sa nachádza drevená recepcia s priečkou určenú pre poličkovz, odkladací systém. Na ľavej strane sa nachádza oceľové schodisko 75

a priemyselnz vzťah, spájajúci jednotlivé podlažia. Vstupná hala je svetlá a presklenená obrovskzmi oknami zachovanzmi v pôvodnom štzle. Na pravej strane sa nachádza zázemie v podobe kaviarenskzch foteliek a konferenčného stolíku. Ďalšie dve časti prvého podlažia tvoria priestory kaviarne s barom a s kuchyňou. Opäť sú miestnosti svetlé a ponechané v industriálnom vzhľade, čo znásobuje podlaha z liateho betónu, tehlové obklady, ale aj otvorené staré štruktúry pôvodnej fasády. Presne v strede navrhovaného interiéru kaviarne sa nachádza posuvnz vstup do zimnej záhrady s terasou. 2. NP (nadzemné podlažie) Na druhom nadzemnom podlaží, ktoré začína od hranice vstupnej haly z prvého podlažia, sa nachádzajú už obytné miestnosti. Ich vybavenosť je v dôsledku neveľkého priestoru strohá, no funkčná a vzhľadovo stále atraktívna. Opäť sa aj v tzchto častiach budovy ponechal industriálny vzhľad, ktorz bol doplnenz o moderné, vo väčšine prípadov, drevené prvky s prírodnzm charakterom. Na oko dva bijúce sa materiály, jeden s prívlastkom priemyslu a druhz s prívlastkom prírody, sa zázračne dopĺňajú a do seba pasujú. 3. NP (nadzemné podlažie) Pred vzťahom sa nachádza priestor pre knižnicu alebo jednoducho oddychovú časť s obrovskzm oknom cez celú šírku budovy, ktoré slúži ako vzhľad na nábrežie a krásy okolitej prírody. V ostatnzch častiach sa opäť nachádzajú obytné miestnosti s rovnakzm charakterom a dispozíciou ako aj izby v druhom nadzemnom podlaží. 4. NP (nadzemné podlažie) Podkrovie objektu bude celé slúžiť na funkciu spoločenskej miestnosti. Budú sa tu nachádzať oddychové zóny, prvky relaxácie, svetlíky s presklenzmi stenami siahajúcimi od stropu k podlahe, hracie prvky a iné.

4.12 NÁVRH PRÍSTAVIEB BUDOVY Návrh ráta s pôvodnou prístavbou budovy szpky z roku 1934, z ktorej ostanú len nosné trámy a celá sa zasklí. Vznikne tak úplne nová atraktívnejšia forma priestoru. Jej funkcia spočíva v zimnej záhrade ale aj so zázemím kaviarne plynulo prechádzajúcej z interiéru prvého nadzemného podlažia. Z pôvodnej stavby sa odstránila aj sedlová strecha a nahradila sa klasickou rovnou strechou, ktorá je tiež presklená. Zachovali sa tu však všetky nosné konštrukcie. Zimná záhrada je postavená na úplne novej prístavbe terasy z oceľovej konštrukcie, do ktorej je vsadená drevená podlaha. Terasa má opäť aj prvok zo skla, ktorzm je v tomto prípade sklenené zábradlie. Nachádza sa na nej aj otvor pre vodné koleso, ktoré sa stáva kinetickou skulptúrou v priestore. Objekt má dva vchody. Jeden hlavnz a druhz vedľajší. K tomu vedľajšiemu je postavená konštrukcia pergoly.

Ďalšou prístavbou je sklenenz vysunutz hlavnz vstup, ktorz presahuje aj do úrovne druhého podlažia. Tento vstup slúži čisto len na efektné prejdenie z exteriéru do interiéru a nie je nositeľom nejakej vzraznej funkcie.

4.12.1 Využitie kinetickej energie vodného toku Pôvodne malo mať vodné koleso len dekoračnz charakter pre zatraktívnenie terasovej plochy, ale moderné technológie dnešnej doby nám umožňujú účelne využiť energetickz potenciál vodného toku pod terasou. Lopatkové koleso poháňané spodnzm prúdom vody bude otáčať malz trojfázovz generátor s vzkonom 600 watt. Je do dostatočnz vzkon na napájanie LED svetiel, ktoré dekoratívne, ale hlavne účelne osvetlia celú terasu, prepojovací most a časť pobrežia rieky na obidvoch brehoch vo večernom a nočnom čase. Počas dňa bude napájať elektrické čerpadlá vody pre fontánu. Vyrobenú elektrickú energiu budú môcť návštevníci využiť aj na bezplatné dobíjanie mobilnzch telefónov a tabletov z dvoch samostatnzch dobíjacích staníc.

4.12.2 Trojfázovz generátor a spotrebiče Premenu mechanickej energie na elektrickú zabezpečí veľmi jednoduchz a preto spoľahlivz trojfázovz generátor LECSTYLE s permanentnzmi magnetmi v rotore. Vzstupné napätie je 24 voltov a maximálnu efektivitu dosahuje už pri 600 otáčkach za minútu. K tomuto generátoru pribudne malá rozvodná skrinka s ochrannzmi prvkami a rozvody k spotrebičom. Z hľadiska bezpečnosti a efektívnosti je na osvetlenie vhodné použiť LED žiarovky 24 V/9 W E27, teda s klasickzm edisonovzm závitom, ktoré budú inštalované vo svietidlách vhodnzch do vonkajšieho prostredia (stupeň krytia IP24). Pre ich malú spotrebu je možné k navrhovanému generátoru pripojiť až 60 žiaroviek (20 na jednu fázu). Cez deň generátor bude napájať 6 malzch elektrickzch čerpadiel vody pre dekoračnú fontánku, tvorenú šiestimi šikmzmi tryskami umiestnenzmi v spodnej časti terasy, pričom prúd vody bude smerovať šikmo nahor v smere toku rieky a dopadať do rieky. Zabezpečí sa tzm okysličenie rieky, čo môže prilákať väčšie množstvo novzch živočíchov. Na tento účel bolo zvolené ponorné čerpadlo COMET VIP-PLUS 18 litrov za minútu s príkonom 45 W. Toto čerpadlo je jednoduchej konštrukcie a je určené na napájanie 24 volt. Vhodnzm časovačom docielime, že čerpadlá nepôjdu nepretržite naraz, ale sa budú striedať, čím

zabezpečíme

atraktívnosť fontány a predídeme poškodeniu samotnzch čerpadiel. Najstarším typom vodnej turbíny je vodné koleso, ktoré je poháňané prirodzenzm spádom vody. Takéto vodné kolesá sa v minulosti stavali z dreva a po obvode mali viacero lopatiek zachytávajúcich vodu, čím sa koleso udržovalo v stálom pohybe. Tieto vodné zdroje energie sa využívali po stáročia na mechanickz pohon zariadení. Nie sú však vhodné na vzrobu elektrickej energie. Na jej vzrobu sa využívajú turbíny vyrobené z kovu a na rozdiel od vodnzch kôl sa otáčajú veľkzmi rzchlosťami. Takéto turbíny sa objavili koncom 19. storočia. Viac ako 77

storočnz vzvoj viedol v súčasnosti k širokej ponuke viacerzch typov, ktoré sa svojou konštrukciou líšia v závislosti od spôsobu využitia, prietoku vody alebo usporiadania. V návrhovom riešení sa práve typ takejto turbíny objavuje.

4.12.3 Materiál na vzrobu a fungovanie vodného kolesa



Trojfázovz generátor LECSTYLE



LED žiarovky 24V/9W E27



Ponorné čerpadlo COMET VIP-PLUS 18 l



Remenica Ø 600 mm

4.12.4 Prevodovz mechanizmus lopatkového kolesa Lopatkové koleso má priemer 2,2 metra a podľa rzchlosti prúdenia vody sa bude otáčať rzchlosťou 20 otáčok za minútu. Optimálne otáčky navrhnutého generátora sú 600 ot/min. Na tento účel bol zvolenz remeňovz prevod s pomerom 1:30. Na osi lopatkového kolesa je privarená remenica priemeru 600 mm, na ktorej je nasadenz plochz drážkovz remeň šírky 12 mm. Na generátore je remenica, ktorá je zaistená perom a drážkou šírky 12 mm a priemeru 20 mm. Lopatkové koleso a aj prevodovz mechanizmus je chránenz sklenenzm zábradlím, ktoré vylúči možnosť poranenia návštevníkov. Samotnz generátor je umiestnenz pod terasou v boxe s krytím.

4.13 NÁVRH MOBILIÁRU Mobiliár v celom areáli sa tak ako budova historického vodného mlyna nesie v industriálnom duchu. Preto nie sú v návrhovom riešení zakomponované prvky z prírodnzch, napríklad drevenzch materiálov, ale primárne sa používa oceľ, a to prevažne nerezová, lakovaná a konštrukčná, sklo, alebo pohľadovz betón.

4.13.1 Lavičky Lavička s operadlom /katalógovz vzrobok MMCITÉ/ Dĺžka: 1500 mm Charakter konštrukcie: Zváraná oceľová konštrukcia Nosná kostra: Bočnice a stredové nohy sú vzpalky z oceľového plechu hrúbky 8 mm. Vzpalky sú vystužené vzstuhami z oceľovzch tyčí. Sedadlo a operadlo: Rošt z oceľovzch guľatín o priemere 8 mm. Povrchová úprava: Oceľová konštrukcia je opatrená ochrannou vrstvou a práškovzm lakom. Farebnosť: Polyesterové práškové laky lesklé, čierne.

Kotvenie: Kotvenie pod dlažbou do betónového základu pomocou závitovzch tyčí M10. Všetky prvky mestského mobiliáru musia byť riadne ukotvené podľa podkladov. V opačnom prípade hrozí pri neopatrnom užívaní prevrhnutie vzrobku. Hmotnosť: 73,1 kg

Lavička bez operadla /katalógovz vzrobok MMCITÉ/ Dĺžka: 550 mm Charakter konštrukcie: Zváraná oceľová konštrukcia Nosná kostra: Bočnice a stredové nohy sú vzpalky z oceľového plechu hrúbky 8 mm. Vzpalky sú vystužené vzstuhami z oceľovzch tyčí. Sedadlo a operadlo: Rošt z oceľovzch guľatín o priemere 8 mm. Povrchová úprava: Oceľová konštrukcia je opatrená ochrannou vrstvou a práškovzm lakom. Farebnosť: Polyesterové práškové laky lesklé, čierne. Kotvenie: Kotvenie pod dlažbou do betónového základu pomocou závitovzch tyčí M10. Všetky prvky mestského mobiliáru musia byť riadne ukotvené podľa podkladov. V opačnom prípade hrozí pri neopatrnom užívaní prevrhnutie vzrobku. Hmotnosť: 19 kg

4.13.2 Odpadkové koše Betónovz kôš /katalógovz vzrobok MMCITÉ/ Objem nádoby: 120 l Charakter konštrukcie: Odliatok z vysokopevného betónu o rozmeroch 484x741x850 mm. Na dne koša je otvor pre odtok dažďovej vody. Vnútorná nádoba: Ohzbanz pozinkovanz plech o hrúbke 0,8 mm a objemu 120 l. Nádoba obsahuje úchytky pre komfortné vyberanie koša. Povrchová úprava: Betón je opatrenz transparentnou impregnáciou. Farebnosť: Svetlo šedá. Kotvenie: Kotvenie na dlažbu alebo zhutneného materiálu do betónového základu pomocou závitovzch tyčí M12. Všetky prvky mestského mobiliáru musia byť riadne ukotvené podľa podkladov. V opačnom prípade hrozí pri neopatrnom užívaní prevrhnutie vzrobku. Hmotnosť: 146 kg

4.13.3 Stojany na bicykle Pozinkovanz stojan /katalógovz vzrobok MMCITÉ/ Charakter konštrukcie: oceľová konštrukcia z L-profilu Povrchová úprava:

konštrukcia opatrená ochrannou vrstvou zinku a práškovzm lakom 79

Telo: Zvárané z oceľového L-profilu 60×60×6 mm a plechovzch vzpalkov hrúbky 10 mm, celková vzška 1100 mm, dĺžka 600 mm Farebnosť: odtiene polyesterovzch práškovzch lakov v jemnej štruktúre Kotvení: Kotvenie na dlažbu alebo zhutneného materiálu do betónového základu pomocou závitovzch tyčí M12. Všetky prvky mestského mobiliáru musia byť riadne ukotvené podľa podkladov. V opačnom prípade hrozí pri neopatrnom užívaní prevrhnutie vzrobku. Hmotnosť: 18 kg

4.13.4 Ochranné mreže ku drevinám Ochranná mreža kruhového pôdorysu /katalógovz vzrobok MMCITÉ/ Charakter konštrukcie: Oceľová konštrukcia z pásovej a ohzbanej ocele. Veľkosť medzery medzi jednotlivzmi lamelami je 15 mm. Navrhnuté pre zaťaženie automobilom do 2t. Povrchová úprava: Oceľová konštrukcia je opatrená ochrannou vrstvou zinku. Nosnz rám: Zváranz L profil 50×50×5 mm a vzpalkov z oceľového plechu hrúbky 5 mm. Rošt: Zváranz z L profilu 40×20×3, obdĺžnikového profilu 40×5 mm a vzpalkov z oceľového plechu hrúbky 5 mm. Ochrana kmeňa: 6 prútov z trubiek 25×2,6 mm a oceľového plechu hrúbky 5 mm. Farebnosť: Dodávané vo farbe zinkovej povrchovej úpravy. Kotvenie: Rám je kotvenz do dlažby na betónovz základ pomocou závitovzch tyčí M8, rošt je voľne položenz a zaskrutkovanz. Hmotnosť: 118 kg.

4.13.5 Osvetlenie Dvojramennz svetelnz stĺp /katalógovz vzrobok MMCITÉ/ Charakter konštrukcie: Zváraná oceľová konštrukcia Povrchová úprava: Oceľová konštrukcia je opatrená ochrannou vrstvou zinku. Nosnz rám: Zváranz L profil 100x200 mm Farebnosť: Dodávané vo farbe zinkovej povrchovej úpravy. Kotvenie: Kotvenie pod dlažbou do betónového základu pomocou závitovzch tyčí M10. Všetky prvky mestského mobiliáru musia byť riadne ukotvené podľa podkladov. V opačnom prípade hrozí pri neopatrnom užívaní prevrhnutie vzrobku. Hmotnosť: 200 kg.

5 DISKUSIA Vzsledky práce, obsiahnuté v krajinno-architektonickom návrhu konverzie historickej budovy vodného mlyna a areálu nábrežia, majú potenciál byť prínosnzm materiálom pre, spoločnosť - v rámci danej problematiky, zainteresovanzch, ale aj nezainteresovanzch ľudí. Zemánková (2005) totiž dospela k názoru, že konverzie historickej architektúry vo viacerzch prípadovzch riešeniach sú v súčasnosti dôležitzm krokom, ktorého ekonomickz a kultúrny prínos nemožno ignorovať ani realizátormi a ani architektmi. Ak sa jedná o konverzie budov s obchodnou a rekreačnou funkciou, alebo s občianskou vybavenosťou, tak tie podporujú v meste, ale aj na vidieku, turizmus, rozvoj mestskzch častí či vidieka a prinášajú do priestorov sociálno-ekonomickz rozmer. Ilkovič (2008) potvrdzuje, že obnova dobovej architektúry, je pozitívnym trendom a pripomína, že jednotlivé sídelné štruktúry sa časom menia. Rast obyvateľstva je neúprosnz, mestá sú preplnené a okrajové mestské časti, či vidiek sú, čo sa architektúry tzka, kapacitne vyprázdnené. Revitalizáciu zastaranzch a funkčne „mstvych“ objektov možno považovať za permanentnz celosvetovz jav, ktorz kopíruje vo svojej podstate sociodemografickz a ekonomickz vzvoj spoločnosti. V sídlach sa mení počet, vzdelanostná a veková štruktúra obyvateľstva, v hospodárskej sfére sa mení odvetvová štruktúra priemyslu. To sú vzchodiskové dôvody funkčnej premeny priemyselnzch areálov a budov. Zachovávanie historickzch industriálnych objektov patrí vo svete dnes už k životnému štzlu a všetky dôvody prečo sa o konverzie takzchto objektov pokúšať boli hnacím motorom tejto práce. Vzsledkom je krajinno-architektonickz návrh, ktorz ako verejnz priestor podľa metodiky Lukačoviča et al. (2016), ponúka a spĺňa všetky hodnotiace atribúty. Po vzore úspešného projektu PLATO od kolektívu autorov z ateliéru GutGut (Polakovič et al., 2016), bola princípom projektu otvorenosť, adaptabilita a bezbariérovosť voči viacerzm segmentom spolupráce a návštevníkov, ktoré sa inde môžu cítiť vylúčene. V navrhovanom riešení sa vytvoril priestor, ktorz ponúka uplatnenie prepojenia exteriéru i interiéru v dynamike ročnzch období. Jednou z úloh bolo vytvorenie vhodnzch podmienok na generatívne osvojovanie si areálu rôznymi vekovzmi, sociálnymi a subkultúrnymi skupinami naraz. To sa docielilo vhodnou lokáciou rôznych rekreačnzch zón v rámci celého riešeného územia. Najväčším problémom práce boli nijak nevyužité súkromné parcely v užšom okolí vodného mlyna, ktoré boli pre tento projekt limitujúcimi faktormi z hľadiska určenia hraníc riešeného územia. Ak sú revitalizácie skutočne spoločenskzm zámerom, ako to vo svojej publikácii Sídla a stavby na venkově spomína Baše (2006), tak je na mieste otázka, čo vedie spoločnosť k vedomému odkupovaniu parciel v kolízii s verejnzmi priestormi, zónami rekreácie alebo cyklistickzmi trasami a čo okrem finančného zisku vedie mesto k predaju tzchto parciel, ak sa za nimi skrzva obrovskz potenciál? Záverečná práca však poukazuje aj na fakt, že i na relatívne malom pozemku sa dá vytvoriť kvalitnz, dynamickz a atraktívny verejnz priestor, ktorz kopíruje trendy súčasnej architektúry. Navrhované riešenie nábrežia je totiž v súlade s riešením, ktoré Lukačovič (2016) vo svojej publikácii Verejné priestory považuje za viac než fungujúce. 83

6 ZÁVER Industriálna architektúra je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva našej spoločnosti. Napriek napredovaniu slovenskej ekonomiky ostáva jej ochrana a transformácia akoby stálou neznámou. Pod tlakom silnzch investorov nám pred očami systematicky miznú objekty alebo celé areály, v ktorzch postupne zanikla, respektíve zaniká vzrobná činnosť. Za nepriaznivz stav môže aj všeobecná nepripravenosť v oblasti ochrany pamiatok, nekoncepčná územná

príprava

a slabá

informovanosť

o hodnotách

priemyselného

dedičstva.

Najefektívnejšou formou záchrany je konverzia starej architektúry. Zámerom záverečnej práce bolo dostať túto problematiku do povedomia širšej, laickej verejnosti a poukázať na možnosti ako pri obnovách podobného charakteru postupovať. To sa podarilo splnením nastaveného cieľa tejto práce, a to samotnzm krajinno-architektonickzm návrhom vybraného areálu, ale aj priblížením súčasnzch trendov rekonštrukcií verejnzch a súkromnzch priestorov s historickzm odkazom za pomoci niekoľkzch príkladov z domova i zahraničia. Verejnz priestor nemožno nazzvať verejnzm, ak v ňom absentujú ľudia. Ako lákadlo pre množstvo novzch návštevníkov musí byť správne zvolená funkcia, úloha, zmysel a náplň priestoru. V prípade tohto projektu zohrávala veľkú úlohu dominanta areálu, ktorou je historickz vodnz mlyn. Vzber korektnej novej funkcie, ktorá by sa k objektu priradila, bol preto kľúčovz. Využitie starej szpky a následnej jej premena na presklenú, svetlú kaviareň so zimnou záhradou umiestnenou na drevenej terase nad vodou a rekonštrukcia a adaptácia budovy mlyna na penzión so všetkzmi náležitosťami sa javí ako správna. Každz fungujúci verejnz priestor, v tejto práci konkrétne verejnz priestor v podobe nábrežia,

musí

návštevníkom

ponúkať

balík

sociálno-estetickzch

hodnôt.

Krajinno-

architektonickz návrh tejto práce, aj vďaka prirodzenému vodnému prvku, tieto hodnoty napĺňa. Dopomôcť by k tomu mali hlavne nasledovné invenčné atribúty zahrnuté v návrhovej štúdii: nová vzsadba drevín a krov, vzstavba sociálnych zariadení a predajnzch stánkov, nové cyklistické depo, vybudovanie prístupu k vode v podobe schodov so sedením, kvalitnz a atraktívne spracovanz mobiliár, premostenie dvoch brehov rieky a návrh kvalitnejšieho systému komunikácii v rámci priestoru, vychádzajúci z geometrie budovy mlyna. V dnešnej uponáhľanej dobe a kontinuálneho pohybu všetkého okolo nás, sa ruka v ruke spolu so striedaním módy, umenia, alebo napríklad aj názorov, dynamicky mení aj charakter prostredí určenzch pre život. Rozsahy zmien možno pozorovať hlavne v obmenách funkčného využitia architektonickzch objektov a ich areálov. Nanešťastie sú v dôsledku veľkzch obchodnzch a developerskzch plánov do tzchto priestorov mnohokrát prinavrátené funkcie, ktoré nie sú v súlade s tzm, čo spoločnosť žiada a potrebuje. Vzslednz komplexnz návrh sa zameriava na riešenie a elimináciu tzchto, ale aj inzch problémov, v súlade s kvalitnzm verejnzm priestranstvom, vhodnzm na pobyt a rekreáciu návštevníkov.

7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ARENDTOVÁ, Hannah. 2009. Vita activa aneb O činném životě. Praha : Oikoymenh, 2009. 432 s. ISBN 978-80-7298-413-8. BAŠE, M. 2006. Sídla a stavby na venkově.. Praha: Česká technika - nákladatelství ČVUT, 2006. 80 s. ISBN 80-01-03390-2 BAUMAN, Zygmunt. 2000. Liquid modernity. Cambridge : Cambridge university press, 2000. 240 s. ISBN 978-0-745-62409-9 BIELEK, Boris et al. 2014. Nízkoenergetická, zelená, udržateľná budova – klíma – energia. Bratislava : Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2014. 602 s. ISBN 978-80-227-41859. BOLEMAN, Tomáš, FIALA, Jozef. 2009. Obnovitelné zdroje energie. Trnava : Tlačové štúdio Váry, 2009. 72 s. ISBN 978-80-89422-07-4 CARR, Stephen et al. 1995. Public space - Cambridge series in environment and behavior. Cambridge : Cambridge University Press, 1995. 400 s. ISBN 0-521-35148-0. CARTA, Mauricio, RONSIVALLE Daniele. 2016. The fluid city paradigm. Regeneration as an urban

renewal strategy. Bern : Springer international publishing, 2016. 256 s. ISBN 978-3-319-28004-2 ČABLOVÁ, Markéta. 2013 Prostory: průvodce tvorbou a obnovou vetejnzch prostranství. Brno : Partnerství, 2013. 123 s. ISBN 978-80-904918-6-1. GEHL, Jan. 2002. Public Space and Public Life of Adelaide. Adelaide : Mesto Adelaide, 2002. 15 s. ISBN 978-80-2602-080-6. HREŠKO, Juraj et al. 2006. Krajina Nitry a jej okolia – úvodná etapa vzskumu. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta prírodnzch vied, 2006. 182 s. ISBN 80-8094-066-5 HRUBÍK, Pavel et al. 2011. Kvalitatívna inventarizácia, klasifikácia a hodnotenie zdravotného

stavu drevín pre účely záhradno-architektonickej a krajinárksej tvorby. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2011. 99 s. ISBN 978-80-522-0651-6 KRATOCHVÍL, Petr. 2015. Mětskz vetejnz prostor. Praha : Zlatz tez, 2015. 188 s. ISBN 978-8088033-00-4. KLODNEROVÁ, Kristzna. 2015. Apropriace ve vetejném prostoru jako způsob zkvalitnění života

ve městě: na ptíkladu z Prahy : diplomová práca. Praha : UK. 110 s. KRUSE, Lenelis et al. 1996. Ökologische Psychologie: ein Handbuch in Schlüsselbegriffen. Berlin : BeltzPVU, 1996. 727 s. ISBN 978-3621143219.

LEYLAND, Bryan. 2014. Small hydroelectric engineering practise. Cambridge : CRC Press, 2014. 254 s. ISBN 9781138000988 MELKOVÁ, Pavla. 2013. Vzznam teky ve městě: teka jako vetejnz prostor současného města . In: Architekt. Praha : Obec architektů, roč. LIX., č. 1/2013, s. 70-74. ISSA : 0862-7010. MIKOVÁ, Karolína et al. 2010. Verejné priestory – Ako tvoriť priestory s príbehom pre ľudí

a s ľuďmi. Banská Bystrica : Nadácia Ekopolis, 2010. 135 s. ISBN 978-80-89505-00-5. PAASCH, Silvio. 2015. A psychological analysis of health, well-being and social capital in urban

squares : diplomová práca. Dresden : TU. 151 s. RYBCZYNSKY, Witold. 1987. Home. A short story of an idea. New York : Penguin Books, 1987. 257 s. ISBN 0-14-01-0231-0. RYNDA, Ivan. 2013. Úvodní slovo. In: Konference „Krize vetejného prostoru“. Fakulta humanitnzch štúdií, Jinonice, 2. 11. 2013. (záznam z konferencie) SÜLE, Peter, ŠÜLE, Peter ml.. 2005. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Banská Bystrica : PS – LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6 VONTORČÍK, Emil. 1988. Nitra starobylá a súčasná. Bratislava : Príroda, 1988. 80 s. QUASCHNING, Volker. 2008. Erneuerbare energien und klimaschutz. Munich : Carl Hanser Verlag, 2008. 296 s. ISBN 978-80-247-3250-3 ZEMÁNKOVÁ, Helena. 2003. Tvotit ve vytvoteném. Brno : Vysoké učení technické v Brne, Akademické nakladatelství CERM, 2003. 160 s. ISBN 802142365X ONLINE ZDROJE BÁTOR, Jozef et al. 2013. Nitra Nitre, Mestské zásahy v Nitre. [online]. 2013. Dostupné na internete: ˂www.nitra.zasahy.sk/projekt/138/nitra-nitre˃ ČIBIK, Eduard. 2007. Malá vodná elektráreň – projekt pre ENEL. [online]. 2007 Kanianka : Základná škola Kanianka. Dostupné na internete: ˂https://zskanianka.edupage.org/text/ ?text=teachers/15789&subpage=2 ˃ DUPUIS, Ann. 1998. Home, home ownership and the search for ontological security. [online]. 1998.

University

Canterbury.

Dostupné

internete:

˂http://journals.

sagepub.com/doi/10.1111/1467-954X.00088˃ HOJDA, Ivan. 2013. Predaj vodného mlyna s malou vodnou elektrárňou v obci Horné Krškany,

vhodné na penzión. [online]. 2013. Dostupné na internete: ˂www.trh.sk/kancelarie/nitra/lokalita

-dolne-krskany/predaj-vodneho-mlyna-s-malou-vodnou-elektrarnou-v-obci-horne-krskanyvhodne-na-penzion-110558.html ˃ HRIVŇÁK, Jaroslav, HRÚZIKOVÁ, Soňa. 2008. Novz starz mlyn. [online]. 2008. Dostupné na internete: ˂http://www.domabyvanie.eu/page/index.php?log=clanok&uid=49˃ ILKOVIČ, Ján. 2008. Rastú ako huby po daždi. [online]. 2008. Periodikum ABS, JAGA GROUP. Dostupné na internete: ˂https://www.asb.sk/architektura/stavby/priemyselne-stavby/rastuako-po-dazdi˃ KOVÁČ, Bohumil. 2008. Rastú ako huby po daždi. [online]. 2008. Periodikum ABS, JAGA GROUP.

Dostupné

internete:

˂https://www.asb.sk/architektura/stavby/priemyselne-

stavby/rastu-ako-po-dazdi˃ KRÁĽOVÁ, Eva. 2012. Straty, nálezy, vízie priemyselného dedičstva. [online]. 2012. Periodikum ABS,

JAGA

GROUP.

Dostupné

internete:

˂https://www.asb.sk/architektura

/stavby/pamiatky/straty-nalezy-viziepriemyselnehodedicstva˃ LUKAČOVIČ, Adam et al. 2016. Verejné priestory. [online]. 2016. Strategická politika mesta Hlohovec.

Dostupné

internete:

˂https://www.archinfo.sk/diela/urbanizmus/koncepcia-

verejnych-priestorov-hlohovec.html˃ MICHALÁK, Dávid. 2008. Rastú ako huby po daždi. [online]. 2008. Periodikum ABS, JAGA GROUP.

Dostupné

internete:

˂https://www.asb.sk/architektura/stavby/priemyselne-

stavby/rastu-ako-po-dazdi˃ MONCOĽOVÁ, Ivana. 2013. Rekonstrukce mlzna, nad kterzm se “vznáší duch staré matky“ . [online]. 2016. Dostupné na internete: ˂http://www.earch.cz/cs/architektura/rekonstrukcemlyna-nad-kterym-se-vznasi-duch-stare-matky˃ MORAVČÍK, Jakub et al. 2017. Mlynica – Bratislava, konverzia industriálneho objektu. [online]. 2017. Dostupné na internete: ˂https://www.archinfo.sk/diela/architektura/mlynica-bratislavakonverzia -industrialneho-objektu.html˃ PAŠKO, Martin. 2013. A3UM INDUSTRIAL – o priemyselnej architektúre. [DVD]. 2013 [cit. 2018-1903]. Dostupné na internete: ˂https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/497/26913#1˃, 26:31 min, 16x9 HD Video POLAKOVIČ, Štefan et al. 2016. Centrum Plato. [online]. 2016. Dostupné na internete: ˂http://www.gutgut.sk/JATKA-CZ˃ POLAKOVIČ,

Štefan

al.

2017.

Mlynica.

˂http://www.gutgut.sk/MLYNICA˃

[online].

2017.

Dostupné

internete:

RAUNO, Sairinen, KUMPULAINEN, Satu. 2006. Assessing social impacts in urban waterfront

regeneration. [online]. 2006. Enviromental Impact Assessment Review. Dostupné na internete: ˂https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S019592550 5000764˃ RUBÍK, Jití. 2011. Rekonstrukce historickzch objektů. [online]. 2011. ATELIÉR 133. Dostupné na internete: ˂www.atelier133.cz/rekonsrtukce-historickych-objektu˃ ŠVACHOVÁ, Tereza. 2016. Sklenenz dom – diplomová práca. [online]. 2016. Dostupné na internete:

˂https://www.archinfo.sk/diela/architektura/priemyselna-stavba/skleneny-dom-

diplomova-praca.html˃ TURANCOVÁ, Miriam. 2008. Rastú ako huby po daždi. [online]. 2008. Periodikum ABS, JAGA GROUP.

Dostupné

internete:

˂https://www.asb.sk/architektura/stavby

/priemyselne-

stavby/rastu-ako-po-dazdi˃ VAN KAMP, Irene et al. 2003. Urban environmental quality and human well-being: Towards a

conceptual framework and demarcation of concepts; a literature study. [online]. 2003. Landscape and urban planning. Dostupné na internete: ˂https://www.sciencedirect.com /science/article/pii/S0169204602002323˃ ZACHAROVÁ, Zuzana. 2013. A3UM INDUSTRIAL – o priemyselnej architektúre. [DVD]. 2013 [cit. 2018-19-03]. Dostupné na internete: ˂https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/497/26913 #1˃, 26:31 min, 16x9 HD Video ZAKARIYA, Khalilah. 2014. Spatial Characteristics of Urban Square and Sociability: A review of

the City Square, Melbourne. [online]. 2014. Procedia - Social and Behavioral Sciences. Dostupné na internete: ˂https://www.sciencedirect.com/science/ article/pii/S1877042814055414˃

8 ZOZNAM PRÍLOH Príloha číslo 1: Inventarizačná tabuľka drevín Príloha číslo 2: Vzkres č. 1_Širšie vzťahy Príloha číslo 3: Vzkres č. 2_Krajinárska analzza Príloha číslo 4: Vzkres č. 3_Urbanistická analzza Príloha číslo 5: Vzkres č. 4_Funkčno-prevádzková analzza Príloha číslo 6: Vzkres č. 5_Dopravná analzza Príloha číslo 7: Vzkres č. 6_Historická analzza Príloha číslo 8: Vzkres č. 7_Inventarizačnz vzkres Príloha číslo 9: Vzkres č. 8_Filozofia návrhu Príloha číslo 10: Vzkres č. 9_Sadovnícko-architektonickz návrh Príloha číslo 11: Vzkres č. 10_Funkčno-priestorové riešenie návrhu Príloha číslo 12: Vzkres č. 11_Rezy navrhovanzm územím Príloha číslo 13: Vzkres č. 12_Architektonicko-kompozičné okolie mlyna Príloha číslo 14: Vzkres č. 13_Návrh dispozície funkcií 1 NP Príloha číslo 15: Vzkres č. 14_ Návrh dispozície funkcií 2 NP Príloha číslo 16: Vzkres č. 15_ Návrh dispozície funkcií 3 NP Príloha číslo 17: Vzkres č. 16_ Návrh dispozície funkcií 4 NP Príloha číslo 18: Vzkres č. 17_Vytyčovací plán Príloha číslo 19: Vzkres č. 18_Osadzovací plán Príloha číslo 20: Vzkres č. 19_Detail 1 - sociálne zariadenie a predajnz stánok Príloha číslo 21: Vzkres č. 20_Detail 2 – prístrešok na bicykle Príloha číslo 22: Vzkres č. 21_Detail 3 – stojan na bicykle Príloha číslo 23: Vzkres č. 22_Detail 4 – lavička Príloha číslo 24: Vzkres č. 23_Vizualizácie 1 Príloha číslo 25: Vzkres č. 24_Vizualizácie 2 Príloha číslo 26: Vzkres č. 25_Vizualizácie 3 Príloha číslo 27: Vzkres č. 26_Vizualizácie 4