Prevencia sociálno-patologických javov na špeciálnych základných školách

PREVENCIA SOCIÁLNO-PATOLOGICKÝCH JAVOV NA ŠPECIÁLNYCH ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH Martin Hamadej Abstrakt: V príspevku sme sa zamerali na výskumné zistenia problému sociálnopatologických javov u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia na špeciálnych základných školách. Objektom výskumu boli špeciálni pedagógovia pôsobiaci vo vyučovacom procese s týmto typom žiakov. Využili sme kvantitatívny dizajn výskum v snahe získania čo najväčšieho množstva informácii.

Kľúčové slová: Sociálno-patologické javy. Rómovia. Prevencia. Sociálne znevýhodnené prostredie.

Abstract: In the research we concentrated on finding the problem of socio-pathological phenomena in pupils from socially disadvantaged environment in special schools. The object of the research were special educators working in the educational process with this type of students. We used quantitative research design in order to obtain rich information.

Keywords: Socio-pathological phenomena. Roma. Prevention. Socially disadvantaged environment. Úvod Dnešná moderná spoločnosť prináša rad negatívnych javov, ktoré môžeme označiť častokrát sú označované ako sociálno-patologické javy. Z ich označenia je zrejmé, že ide o nežiaduce javy, ktoré ohrozujú a komplikujú život jedincov, a tak i celej spoločnosti. Práve ich zvyšujúci sa výskyt, vedie spoločnosť k zamysleniu a hľadaniu efektívnych spôsobov, ako ich výskytu predchádzať, prípadne zamedziť ich postupu. K riešeniu týchto negatívnych javov môžu prispieť svojou odbornosťou sociálni pracovníci využívajúci socioterapiu ako spôsob sprevádzania klientov, pri ktorom je potrebná empatia, zručnosť a dôvera odborníkov vo svoje schopnosti.

1 Socioterapia v školskom prostredí Odborníci a odborníčky z pomáhajúcich profesií sa často krát pri riešení problémov klientov stretávajú s rôznymi prístupmi, postupmi či metódami, ktorých spoločným základom je terapia. Môžeme povedať, že východiskový bod pre terapiu v sociálnej práci predstavuje

socioterapia resp. sociálna terapia. Socioterapiu môžeme označiť za jednu z piatich základných fáz práce sociálnych pracovníkov s klientmi.

S podobným tvrdením prichádza i Strieženec (2001), ktorý ju považuje za činnosť zameriavajúcu sa na obnovu, zlepšenie, ozdravenie alebo zmiernenie sociálneho stavu, v ktorom sa klient nachádza. V rámci socioterapie hovoríme o eliminácii narušeného rovnovážneho vzťahu medzi klientom a sociálnym prostredím v ktorom pôsobí. V literatúre sa stretávame s rôznymi vymedzeniami termínu socioterapia. Zakouřilová (2008) ju charakterizuje ako špecifický druh odbornej intervencie, ktorej cieľom je dosahovať priamym i nepriamym pôsobením žiaduce zmeny v správaní klientov a v jeho sociálnom okolí, riešením situácii, ktoré bezprostredne ohrozujú klienta, a predchádzaním vzniku rizikového správania i podmienok, ktorú môže jeho vznik podporovať. Strieženec (2001), ďalej socioterapiu popisuje ako spoločnú interakciu sociálneho správania klienta sociálnym pracovníkom a samotným klientom. V rámci socioterapie zohľadňujeme i elementy širšieho sociálneho prostredia, ako sú ľudia v širšom i užšom okolí a vlastnosti prostredia, v ktorom klient žije a koná. V rámci socioterapie sa nezameriavame len na ovplyvňovanie sociálneho správania klienta, ale na celý komplex činností a zásad v prostredí klienta ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou. V príspevku budeme vychádzať z Balogovej (2012), ktorá socioterapiu či sociálnu terapiou poníma v kontexte špecializovaného sociálneho poradenstva v sociálnej práci.

Nakoľko, tak ako to tvrdí Novotná a Schimmerlingová (1992) medzi najdôležitejšie typy sociálnej práce radíme sociálnu prácu s jednotlivcom, skupinou a komunitou v rámci výskumu sme sa zamerali na rómsku komunitu, žiakov špeciálnych základných škôl a ich pedagógov.

Autorky sociálnu prácu s komunitou chápu ako jednu z najdôležitejších najdôležitejšiu z týchto typov sociálnej práce. „Špecifikum

sociálnej práce s komunitou spočíva v tom, že pomáha

ľuďom v konkrétnych životných situáciách v určitom územnom celku, bez ohľadu na to, či ide o jednotlivca, skupinu alebo celú komunitu. Rešpektuje biologické, etnické, psychologické, kultúrne, sociálne, ekonomické a ekologické potreby obyvateľov komunity. Vykonáva sa po celom svete podľa konkrétnych podmienok a možností v určitej spoločnosti“ (Novotná a Schimmerlingová 1992, s. 87).

Socioterapia nachádza svoje uplatnia vo viacerých oblastiach verejného a spoločenského života,

a

to

nielen

v oblasti

pôsobenia

sociálnej

práce,

ale

napríklad

aj

v školstve, zdravotníctve, manažmente či pri riešení konfliktov a fungovaní sociálneho systému pri rôznych druhoch komunít, spoločenstiev a subkultúr.

Tak, ako v rámci školského prostredia predstavujú sociálni pracovníci a pracovníčky odborníkov pri riešení problémov spojených so sociálnym prostredím a intervenciami v ich fungovaní. Tak svoje miesto v rámci školského prostredia nachádza aj socioterapia. V rámci školského prostredia sa socioterapia zameriava na prácu s problémovými deťmi a ich rodinami. Ďalšie pole pôsobenia socioterapie v rámci školského prostredia spočíva v práci s kolektívom a narušenými interpersonálnymi vzťahmi. Čo má pozitívny vplyv, ktorý sa následne prenáša do procesu vzdelávania, vzťahu k žiakom/študentom a ovplyvňuje celý proces vzdelávania, jeho kvalitu, efektívnosť, vzťahy medzi pedagógmi a rodičmi žiakov/ študentov a pod (Loszi 2011).

2 Výskum sociálno-patologických javov u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

Vo výskume sme sa zaoberali vyhodnotením a analýzou výskumu, ktorý bol zameraný na zistenie aktuálnej situácie v oblasti sociálno-patologických javov u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a ich prevencie na školách. Sociálno-patologické javy na špeciálnych základných školách predstavujú v súčasnej dobe veľmi aktuálnu a stále viac medializovanú tému.

CIEĽ A PREDMET PRIESKUMU Pre realizáciu nášho výskumu sme si zvolili jeden hlavný cieľ a tri parciálne ciele.

Predmetom výskumu bolo zameranie sa na zistenie realizovaných preventívnych aktivít zameraných na prevenciu sociálno-patologických javov na špeciálnych základných školách u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Hlavným cieľom výskumu bolo analyzovať, výskyt sociálno-patologických javov na špeciálnych základných školách u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Parciálne ciele: •

Zistiť, či sa vo vybraných špeciálnych základných školách u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia objavujú patologické javy? Prípadne akého druhu.

•

Kto a ako sociálno-patologické javy na špeciálnych základných školách rieši?

•

Zistiť, vzťah jednotlivých učiteľov k prevencii sociálno-patologických javov a ich vedomosti o tejto problematike.

KONCEPTUÁLNY RÁMEC VÝKUMU Pre potreby výskumu bolo nevyhnutné operacionalizovať koncepty pojmov, ktoré pre nás tvorili „konceptuálny rámec výskumu“. Ide o východiskové pojmy sociálno-patologické javy, Rómovia, prevencia, sociálne znevýhodnené prostredie. sociálno-patologické javy – Mühlpachr (2008) vymedzuje sociálno-patologické javy ako nezdravé, nenormálne, všeobecne nežiaduce spoločenské javy, tzn. spoločenský nebezpečné, negatívne sankcionované formy deviantného správania, no tieto formy tiež označuje ako možné príčiny ich vzniku a existencie. Vo výskume sme vychádzali z vymedzenia Balogovej et al (2003), ktorá ich vymedzuje ako deštruktívne, alebo autodeštruktívne správanie ľudí, skupín aj celého spoločenstva. V tomto poňatí zahŕňa patologické správanie, patogénne podmienky, spoločensko-kultúrne podmienky a procesy vyvolávajúce, alebo zapríčiňujúce patologické správanie.

Rómovia - v súlade s antropologickým hľadiskom sme vo výskume rozumeli pod týmto pojmom komunitu ľudí, ktorá sa od majority na Slovensku vyznačuje odlišnosťami a to v rámci špecifických znakov najmä na fyzickom vzhľade, spôsobe reči, odlišných normách a životných hodnotách v celkovom správaní sa. Z hľadiska etnických čŕt, to bol jazyk, ktorý ich odlišuje od majoritnej populácie (Kusín, Vanková a Odlerová 2006). prevencia - prevencia podľa pedagogického slovníka je súbor opatrení zameraných na predchádzanie nežiaducich javov. V pedagogike je dôležitá napríklad prevencia násilného konania, užívanie návykových látok či vzniku závislostí (Průcha, Walterová, Mareš 1995, s.

167). Matoušek et al. (2003) uvádza, že prevencia je súbor opatrení, ktorým sa predchádza sociálnemu zlyhaniu a to najmä tým typom zlyhaní, ktoré ohrozujú základné hodnoty spoločnosti

(kriminalite,

prostitúcii,

toxikománii,

xenofóbii,

rasizmu,

sociálnemu

parazitizmu). sociálne znevýhodnené prostredie - Horňák (2005), chápe znevýhodnené prostredie ako prostredie, v ktorom je nedostatok podnetov na uspokojenie potrieb, potrebných na primeranú výchovu detí. Dôležitých pri rozvoji motoriky, logiky, zmyslových orgánov. S týmto faktormi súvisí i obmedzená možnosť sociálnych kontaktov zo širšou komunitou ľudí čo determinuje sociálny vývin detí (ak žijú napr. v separovanej osade). Úlohy výskumu •

Zistiť, či sa vo vybraných špeciálnych základných školách objavujú sociálnopatologické javy.

•

Zistiť, či prevenciu sociálno-patologických javov na špeciálnych základných školách rieši najčastejšie samotný špeciálny pedagóg, triedny učiteľ.

•

Zistiť, či špeciálni pedagógovia majú pozitívny vzťah k prevencii sociálnopatologických

javov

a majú

dostatočné

vedomosti

o tejto

problematike

a subjektoch vykonávajúcich prevenciu.

METÓDY A REALIZÁCIA VYSKUMU Pri získavaní informácií potrebných na dosiahnutie požadovaných cieľov na realizáciu výskumu sme použili literárno-historickú metódu a to najmä v prípravnej etape, v procese štúdia knižnej a časopiseckej literatúry. Sumarizácia prebiehala prostredníctvom syntézy a generalizácie a myšlienkových postupov ako sú indukcia a dedukcia.

Na realizáciu samotného výskumu bola použitá exploračná metóda, dotazník, ktorý Ondrejkovič (2007, s. 104), označuje ako „jeden z najčastejšie používaných výskumných nástrojov v kvantitatívnom spoločenskovednom výskume.“ Dotazník bol určený pre učiteľov špeciálnych základných škôl bol anonymný, čím sme zabezpečili objektivitu výskumu, bez nepriaznivého dopadu na opýtaných respondentov.1 Časový harmonogram výskumu, výber a charakteristika výskumného súboru Náš výskum sme realizovali na prieskumnom súbore 70 respondentov, učiteľov špeciálnych základných škôl, pracujúcich so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Na účely výskumu sme oslovili 5 špeciálnych základných škôl, išlo o špeciálnych pedagógov zo špeciálnych základných škôl z Pavloviec nad Uhom, Sobraniec, Veľkých Kapušian, Michaloviec a Trebišova. Prieskumnú vzorku tvorilo 58 žien (82,86 %) a 12 mužov (17,14 %). Návratnosť dotazníkov bola 100%.

1

Dotazník obsahoval 10 otázok. Na začiatku dotazníka sme zisťovali pohlavie a vek učiteľov špeciálnych

základných škôl. V dotazníku boli otvorené, polootvorené a uzavreté otázky s emocionálne pozitívnym i negatívnym výberovým kritériom. Dotazníky sme rozdali učiteľom osobne. Vyplnené sme zbierali hneď späť.

Výskum sme uskutočnili v mesiacoch október a november 2015

Graf 1 Rozdelenie respondentov na základe pohlavia

Graf 2 Výskyt sociálno-patologických javov u žiakov špeciálnej základnej školy (triedy) počas pôsobenia špeciálneho pedagóga na škole (otázka č. 1)

Častý výskyt sociálno-patologických javov uviedlo 48,57 % respondentov, 34,29% uviedlo menej častý výskyt, 11,43% uviedlo dokonca veľmi častý výskyt, a len 5,71% respondentov uviedlo zriedkavý výskyt sociálno-patologických javov na ich škole.

Z výsledkov uvedených v grafe je zrejmé, že výskyt sociálno-patologických javov

v špeciálnych základných školách je závažným problémom aj z dôvodu priameho narušovania výchovno-vzdelávacieho procesu.

Graf 3 Výskyt sociálno-patologických javov u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (otázka č. 2)

Ktoré sociálno-patologické javy sa podľa Vás najčastejšie vyskytujú medzi žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia?

80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0%

áno

závislosť na alkohole áno

51%

závislosť šikanovani od tvrdých prostitúcia e drog 3%

46%

11%

rozvodovo sť

opustené dieťa

17%

31%

nestarostli kriminalita samovraže vosť (krádeže, dnosť mladých vandalstvo 69%

3%

66%

porušenie ľudských práv 6%

Sociálno-patologické javy sa vo všeobecnosti považujú za problém ohrozujúci zdravý vývin detí a mládeže, za negatívny považujeme akýkoľvek výskyt sociálno-patologických javov na špeciálnych základných školách. Z pohľadu špeciálnych pedagógov, žiakov špeciálnych základných škôl najviac ohrozuje nestarostlivosť mladých rodičov o svoje deti v 69%. 66% respondentov označilo za najčastejšie vyskytujúci sa sociálno-patologický jav kriminalitu a krádeže. Mnohí nás informovali o prípadoch, kedy sa ich žiaci dostali do konfliktu zo zákonom, čo podľa nich nebolo v minulosti takým bežným javom. 51% respondentov označilo závislosť na alkohole čo je dôležité z toho dôvodu, že vznik a rozvoj závislostí u detí a mládeže má často omnoho deštruktívnejší a dramatickejší priebeh, ako je tomu u dospelej populácie. 46% uviedlo položku šikanovanie, 31% opustenie dieťaťa.

Položku rozvodovosť označilo 17%, prostitúciu 11%, porušenie ľudských práv 6% závislosť od tvrdých drog 3% a 3% pri samovražednosti. Narušenie pozitívneho priebehu socializácie u žiakov vytvára dlhodobú závislosť na systéme štátnej pomoci. Bez dostatočne vyvinutých

sociálnych zručností a návykov dokážu oveľa ťažšie riešiť negatívne životnú situácie s ktorými prichádzajú a budú prichádzať počas života do kontaktu.

Graf 4 Najrizikovejšie prostredie pre vznik sociálno-patologických javov u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. (otázka č. 3)

Ktoré prostredie považujete za najrizikovejšie pre vznik sociálno-patologických javov u žiakov zo SZP? 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0%

áno

nefunkčná rodina

š kola

partia

kl uby pre mládež

dis kotéky, koncerty

ul ica

krčmy, bary

83%

0%

51%

0%

6%

29%

54%

Za najrizikovejšie prostredie pre vznik sociálno-patologických javov u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia považujú špeciálni pedagógovia v 83% nefunkčnú rodinu, 54% respondentov označilo krčmy a bary, 51% zvolilo odpoveď partia a teda nevhodná rovesnícka skupina s ktorou prichádzajú žiaci do kontaktu, 29% zvolilo odpoveď ulica, a 6% diskotéky a koncerty.

Graf 5 Príčiny vzniku sociálno-patologických javov u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. (otázka č. 4)

Čo je podľa Vás najčastejšou príčinou vzniku sociálnopatologických javov u žiakov zo SZP? 70%

60%

50%

40%

30%

20%

10% á no 0%

vplyv medi ál neho pros tredi a áno

vpl yv i doly negatívne extrémi s tickýc ovpl yvňuj úce h s kupín, res p. ml á dež

29%

9%

17%

s oci á l no ekonomi cké fa ktory

vpl yv nezhôd medzi rodi čmi

nepochopeni e, poni žova ni e zo s trany rodi čov,

ni žš i a úroveň dos i a hnutého vzdel ani a

vonka jš i e vpl yvy (faj čeni e,

31%

43%

37%

23%

63%

63% respondentov sa vyjadrilo, že za najčastejšiu príčinu vzniku sociálnopatologických javov u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia považujú vplyv vonkajšieho prostredia (fajčenie, alkohol, drogy), 43% uviedlo vplyv nezhôd medzi rodičmi, 37% považuje za príčinu nepochopenie a ponižovanie žiakov zo strany rodičov, 31% sociálno-ekonomické faktory, 29% vplyv mediálneho prostredia, 23% respondentov uviedlo nižšiu úroveň dosiahnutého vzdelania rodičov, 17% idoly negatívne ovplyvňujúce mládež a 9% respondentov sa priklonilo k idolom negatívne ovplyvňujúcim mládež.

Graf 6 Informácie o sociálno-patologických javoch v škole (otázka č. 5)

O výskyte sociálno-patologického javu v škole (triede) sa dozvedáte od 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0%

á no

ži a kov/š tudentov

rodi čov

kol egov peda gógov

vedeni a š kol y

pros tredníctvom s chránky dôvery

vl a s tným pozorova ním

80%

17%

26%

6%

0%

74%

Otázkou č. 5 sme chceli zistiť, odkiaľ získavajú špeciálni pedagógovia informácie o sociálno-patologických javoch na ich školách. V 80% je to práve od samotných žiakov, v 74% vlastným pozorovaním, v 26% od pedagogických kolegov, 17% respondentov uviedlo, že na sociálno-patologické javy ich upozornia rodičia žiakov, a v 6% ich na výskyt sociálnopatologických javov upozorní vedenie školy.

Graf 7 Vykonávanie prevencie sociálno-patologických javov na špeciálnych základných školách. (otázka č. 6)

120%

Prevencia sociálno-patologických javov na škole

100% 80% 60% 40% 20% 0% Prevenci u soci áno-pa tol ogi ckých j avov na vaš ej škol e vykonáva tri edny uči teľ na úrovni s vojej tri edy

Prevenci u s oci áno-patol ogi ckých j avov na va šej š kole vykoná va koordi ná tor prevenci e toxi komá ni e i ných s ociál no-patol ogi ckých j avov

97%

43%

áno

V 6. otázke sme zisťovali vykonávanie prevencie sociálno-patologických javov na špeciálnych základných školách. Zo štyroch ponúkaných možností respondenti vyberali len dve. Z uvedených odpovedí vyplýva, že v 97% percentách vykonávajú prevenciu samotní učitelia a 43% prevenciu sociálno-patologických javov vykonávajú vyškolený koordinátori prevencie.

Otvorenou otázkou číslo 7 sme u opýtaných zisťovali, akými ďalšími spôsobmi by bolo možné predchádzať vzniku sociálno-patologickým javom u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Väčšina respondentov uviedla zlepšenie právomoci a postavenia učiteľa v spoločnosti, ale i zapájanie žiakov do športových a kultúrnych činností čo by malo vplyv na zefektívnenie využívania voľného času u týchto žiakov. Ďalej respondenti uvádzali aj lepšiu spoluprácu rodičov so školou ich vzdelávanie, vychovávanie a vedenie k lepšej starostlivosti o deti.

Graf 8 Realizácia prevencie na špeciálnej základnej škole (otázka č. 8)

Prostredníctvom 8 grafu sa dozvedáme, že v 77,14 % je prevencia na špeciálnych základných školách vykonávaná pravidelne, a to možno aj z toho dôvodu, že v 6 otázke až 97% respondentov označilo, že prevenciu sociálno-patologických javov vykonáva samotný triedny učiteľ. 20% respondentov sa vyjadrilo, že prevencia je u nich vykonávaná nepravidelne a to prostredníctvom rôznych externých ponúk. 2,86% respondentov odpovedalo, že prevencia je vykonávaná už pri výskyte sociálno-patologických javov.

Graf 9 Subjekty venujúce sa prevencii sociálno-patologických javov (otázka č. 9)

71,43% opýtaných respondentov uviedlo, že pozná subjekty vykonávajúce prevenciu sociálno-patologických javov a 28,57% uviedlo, že nepozná subjekty vykonávajúce

prevenciu. Medzi najčastejšie uvádzané subjekty venujúce sa prevencii sociálnopatologických javov špeciálni pedagógovia uvádzali: centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, políciu, a sociálnych pracovníkov pôsobiacich v rámci úradov práce sociálnych vecí a rodiny.

Graf 10 Spolupráca školy s inými subjektmi pri výskyte sociálno-patologických javov(otázka č. 10)

Pri výskyte a prevencii sociálno-patologických javov vaša škola spolupracuje s

90%

80%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

0% rodi nou

obcou/mes tom

Centrom peda gogi cko ps ychol ogi ckéh

odborníkmi (l eká r, ps ychol óg,

pol íci ou

ÚPSVa R, oddel eni e s oci á l no -

obči a ns kym združením

ci rkvou

77%

9%

34%

34 %

66 %

34%

6%

3%

vl a s tným koordi ná torom nes pol upra c uj e prevenci e 37%

0%

Z odpovedí špeciálnych pedagógov vyplýva, že pri výskyte sociálno-patologických javov u žiakov školy najčastejšie spolupracujú so samotnou rodinou žiakov a to v 77%, ďalej škola spolupracuje aj s políciou čo respondenti označili v 66%, tento druh prevencie špecificky zameraný na prevenciu kriminality, násilia, šikanovania a rasizmu. V 37% sa v oblasti prevencie na školách realizujú vlastný koordinátori prevencie. Títo môžu v prevencii pôsobiť o niečo efektívnejšie, lebo je tu predpoklad, že majú na túto činnosť vyhradený zvláštny čas v rámci náplne svojej práce. Možnosť iných odborníkov akými sú (lekár, špeciálny

pedagóg,

psychológ..),

centrá

pedagogicko-psychologického

poradenstva

a prevencie a úrady práce sociálnych vecí a rodiny mali rovnako 34%. 9% má obec 6% občianske združenia a 3% cirkev.

DISKUSIA Základným cieľom nášho prieskumu bolo analyzovať výskyt sociálno-patologických javov na špeciálnych základných školách u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Výskum bol vykonaný u špeciálnych znevýhodneného prostredia.

pedagógov pracujúcich so žiakmi zo sociálne

Do nášho výskumu sa zapojilo 70 respondentov. Ukázalo sa že všetci zúčastnení respondenti sa väčšej alebo menšej miere stretávajú s výskytom sociálno- patologických javovo na špeciálnych základných školách. Ďalej výskum odhalil, že za najrizikovejšie považujú

respondenti patologické javy ako nestarostlivosť rodičov o deti, závislosť na

alkohole, či kriminalitu žiakov. V súvislosti so vznikom týchto patologických javov z výskum vyplýva, že najrizikovejším prostredím je nefunkčné rodinné prostredie v ktorom sú často krát používané nevhodné výchovné štýly, ohrozujúce priaznivý osobnostný vývin dieťaťa, degradujúce morálne hodnoty, sebavedomie a pozitívne myslenie žiakov voči spoločnosti. Ďalej sme zistili, že prevenciu sociálno-patologických javov vykonávajú z väčšej časti najčastejšie samotní učitelia čo dávame do súvisu s tým, že o patologických javoch sa dozvedajú vlastným pozorovaním. Z názoru respondentov vyplynulo, že podpore prevencie by najviac pomohlo zlepšenie právomoci a postavenia učiteľa v spoločnosti, ale i zapájanie žiakov do športových a kultúrnych činností čo by malo vplyv na zefektívnenie využívania voľného času u týchto žiakov medzi názormi respondentov sa objavila i lepšia spoluprácu rodičov so školou ich vzdelávanie a vychovávanie, vedenie k lepšej starostlivosti o deti či zaradenie školského sociálneho pracovníka do školského prostredia, ktorý by realizoval rôzne preventívne programy či socioterapiu so žiakmi a ich rodičmi.

Myslíme si, že žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia u ktorých sa vyskytujú sociálno-patologické javy je potrebné venovať množstvo času a vytvárať také podmienky, aby boli schopní ozvíjať sa, pozitívne myslieť, dosahovať životné úspechy, vnímať seba samých ako hodnotné ľudské bytosti, nielen ako nositeľov problémov a „zlého“ správania, čo nie je možné bez spolupráce školy a rodičov žiakov.

Záver Hlavným zámerom výskumu bola dôkladná analýza problematiky prevencie sociálnopatologických javov u žiakov špeciálnych základných škôl zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zistili sme, že možnosti, riešenia sociálno-patologických javov sú zakotvené hlavne v osobnostiach samotných učiteľov a ich vzťahu k tejto problematike.

Prevencia by sa mala stať tým rozhodujúcim k čomu sa musíme v oblasti sociálnopatologických javov prikloniť. Je dokázané, že investície do zavedenia preventívnych programov sa výrazne zhodnotia neskoršími možnými investíciami nutnými v oblasti primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie, a tým znižovaniu kriminality. Čím skôr sa začne s realizáciou dlhodobých a cielených preventívnych programov pre deti, vzdelávaním

učiteľov, študentov VŠ, či prácou sociálnych pracovníkov v školstve tým rýchlejšie je možné do istej miery eliminovať budúce následky sociálno-patologických javov.

Rodina má v spoločnosti svoju jasne nezastupiteľnú úlohu, ktorú však v niektorých prípadoch musí suplovať práve škola prostredníctvom svojich realizovaných preventívnych programov. Negatívny prístup mnohých rómskych rodičov k vzdelaniu a výchove svojich detí sa odráža aj vo výskyte sociálno-patologických javov. Hlavným problémom sa u týchto žiakov stáva nediferencovaný spôsob využívania voľného času. U väčšiny chýba v súčasnosti akákoľvek systematickejšia a trvalejšia záujmovú činnosť. Problematický vzťah rómskeho etnika a sociálno-patologických javov je v našej spoločnosti dlhoročným problémom. Na jeho riešení sa už niekoľko rokov podieľa množstvo odborníkov, úradníkov, vládnych aj mimovládnych organizácií. Práve pri prevencii sociálno-patologických javov vidíme priestor na využívanie socioterapie, ktorej ako sme to už popisovali je pomoc pri riešení nefungujúcich sociálnych vzťahoch a tým zvyšovaní kvality života jednotlivcov a spoločnosti.

Možnosť požiadať o socioterapeutickú pomoc má mať nielen škola (učiteľ), ale rovnako aj sám žiak/študent alebo rodičia. Z definície socioterapie pritom vyplýva, že ani ten, kto o pomoc žiada, ani ostatné osoby, ktorých sa narušený vzťah týka, nie sú nositeľom problému.

Socioterapeut nediagnostikuje, nerobí poradenstvo ani neintervenuje, nehľadá vinníka a obeť, neviktimizuje, ale pomáha jednotlivým prvkom narušeného sociálneho systému dosiahnuť zlepšenie vzťahov. Do náplne práce socioterapeuta patrí aj právne, zdravotné či sociálne poradenstvo (aj v tom sa jeho pomoc odlišuje od pomoci psychológa/psychoterapeuta).

Ministerstvom školstva mládeže a telovýchovy bola prijatá stratégia pre zlepšenie vzdelávania rómskych detí, snažiaca sa podporovať vzdelávanie rómskych detí na všetkých typoch a stupňoch škôl čo má tiež slúžiť ako prevencia problémového správania. Boli zavedené prípravné triedy, zriadené funkcie rómskych asistentov a kurátorov, napomáhajúcich pri predchádzaní a riešení rôznych problémov v rómskych komunitách.

Rómska menšina je jednou z najpočetnejších etnických menšín v našej republike, väčšina Rómov je dnes sociálne vylúčená a nezamestnaná. Špeciálni pedagógovia sú jednou z nádejí, ktorá by mala tejto menšine pomôcť zlepšiť ich situáciu, postavenie a začlenenie do spoločnosti. Predchádzanie sociálno-patologickým javom nie je jednoduché a neexistujú všeobecne účinne využiteľné preventívne stratégie. Ale vždy je jednoduchšie problémy predvídať, ako riešiť ich dôsledky. Preventívne prístupy je nutné diferencovať na základe rešpektovania osobnostných zvláštností a špecifík sociálneho prostredia. Prevencia musí byť komplexná a nepretržitá, s aktívnou účasťou rodičov, pretože rodina má v spoločnosti a v preventívnom dianí detí svoju jasne nezastupiteľnú úlohu, ktorú však v niektorých

prípadoch jej zlyhania musí suplovať práve škola prostredníctvom svojich realizovaných preventívnych aktivít aj prostredníctvom sociálnych pracovníkov využívajúcich socioterapiu, kedy sa zameriavajú v prvom rade na užší sociálny systém a na jednotlivca a až následne na spoločenstvo okolo jedinca. V ponímaní socioterapie je však klientom ako dieťa, tak aj rodina a samozrejme aj všetky zúčastnené strany, ktoré s dieťaťom alebo rodinou prichádzajú do kontaktu. Za najdôležitejšie však považujeme vybudovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom aby vzniklo viac porozumenia a počúvania a následne aby mohol na tomto rodič stavať a aby sme ho opäť privolali k zodpovednosti za dieťa. Na to môže poslúžiť encounterová skupina, facilitovaný rozhovor alebo sociálno-psychologický výcvik.

Literatúra: BALOGOVÁ, Beáta et al., 2003. Vybrané kapitoly zo sociálnej patológie. Prešov: Pravoslávna bohoslovecká fakulta: Prešovská univerzita. ISBN 80- 8068-183-X. BALOGOVÁ, Beáta, 2012. Socioterapeutické príležitosti a bariéry sociálnych pracovníkov.

In: BALOGOVÁ, Beáta a Eva KLIMENTOVÁ, eds. Výzvy a trendy vo vzdelávaní v sociálnej práci: zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 26.-27. apríla 2012 v Prešove. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove.

ISBN 978-80-555-0613-5. [online]. [cit. 2015-27-04] Dostupné z: http://socialnapraca.weebly.com/dokumenty.html.

HORŇÁK, Ladislav, 2005. Rómsky žiak v škole. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove: Pedagogická fakulta. ISBN 80-227-1329-5.

LOSZI, Lívia, 2011. Editoriál. In: Socioterapia. Roč. 1, č. 1, s. 1. [online]. [cit. 2015-27-04] Dostupné z: http://www.socioterapia.info/wpcontent/uploads/2011/04/Socioterapia_1_2011_mensie. pdf.

MATOUŠEK, Oldřich et al., 2003. Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál. ISBN 807178-548-2.

NOVOTNÁ, Věra a Věra SCHIMMERLINGOVÁ, 1992. Sociální práce, její vývoj a metodické postupy. Praha: Katedra sociální práce a vzdělávání dospělých filosofické fakulty Univerzity Karlovy. ISBN 80-7068-483-5.

ONDREJKOVIĆ, Peter, 2007. Úvod do metodológie spoločenskovedného výskumu.

Bratislava: VEDA. ISBN 8022409704.

PRŮCHA, Jan, Eliška WALTEROVÁ a Jiří MAREŠ, 2003. Pedagogický slovník. Praha: Portál. ISBN 80-7178-772-8.

STRIEŽENEC, Štefan, 2001. Úvod do štúdia sociálnej práce. Trnava: Tripsoft. ISBN 80968294-6-7.

VANKOVÁ, Katarína, Vasiľ KUSIN a Eva ODLEROVÁ, 2006. Identita v procese socializácie a personalizácie rómskeho etnika. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa.

ISBN 80-8050-971-9.

ZAKOUŘILOVÁ, Eva. 2008, Sociální terapie, aneb, Její teorie i speciální techniky, které pomáhají v sociální práci s rodinou. Praha: Institut pro místní správu. ISBN 978-8086976-14-3.

Príspevok vznikol ako výstup z riešenia Projektu VEGA MŠVVaŠ SR č. 1/0146/14 s názvom Teoretické a metodologické kontexty socioterapie ako novoobjavenej metódy sociálnej práce.

Adresa autora vrátane kontaktov PhDr., Mgr. Martin Hamadej, -interný doktorand Inštitút edukológie a sociálnej práce Filozofická fakulta Prešovská univerzita v Prešove 17. Novembra 1 080 78 Prešov Slovensko

martin.hamadej@gmail.com