Bývajme zdravo!
Obnova bytových domov v rámci udržateľného rozvoja mesta
Útvar hlavnej architektky HMSR BA
Autorský kolektív: Ambasádori: Mgr. Jozef Pecho (Klimatická zmena) Ing. arch. Ingrid Konrad (Udržateľný urbanizmus) Ing. arch. Palo Pokorný (Udržateľná architektúra) Prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD. (Energetická hospodárnosť budov) Tím editorov: Ing. Ľubica Šimkovicová Ing. arch. Viktor Kasala Grafické spracovanie: Monarch a.s. Vydavateľ : Hlavné mesto SR Bratislava, Útvar hlavného architekta 2. publikácia z rady „Bratislava XX! – program pre rozvoj mesta“ Bratislava, január 2019
kampaň 2018/2019 v bratislave
Bratislava, zdroj: pixabay.com
Európske mestá ako lídri smerom k udržateľnej energii
Bratislava bola vybratá
zo 45-tich uchádzačov do úzkej skupiny európskych miest - 2012 pristúpila k dohovoru európskych
Covenant of Mayors a pridala miest
sa k záväzku európskej stratégie
2020.
HM SR BRATISLAVA - odborný garant: Útvar hlavnej architektky TECHNICKÝ A SKUŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ n.o. (TSÚS) SLOVENSKÁ RADA PRE ZELENÉ BUDOVY
spôsobené privatizovaním mestských a štátnych bytov po roku 1989: Rozdrobenosť bytového vlastníctva.
partneri projektu: Viedeň (AT), Aachen (DE), Miláno (IT), Sestao (ES), Tampere (FI), Bratislava (SK)
Európa
PARTNERI PROJEKTU v Bratislave:
Špecifické PROBLÉMY Bratislavy
POZOROVATELIA Gothenburg (SE), Gaziantep (TR)
Projekt je súčasťou Iniciatívy inteligentné mestá a komunity (Smart Cities and Communities Initiative) Európskej komisie, ktorá si kladie za cieľ podporovať šírenie najefektívnejších modelov a stratégií pomoci mestám a obciam pre dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov o 40% do roku 2020.
Neuchopiteľnosť riadenia bytovej politiky – silný vplyv súkromného sektoru. Stavebný zákon na národnej úrovni je zastaralý a neumožňuje mestu okamžite reagovať na neodkladné výzvy súčasnosti - zmena klímy, udržateľná výstavba, zavedenie nízkoenergetického štandardu. Celková diverzifikácia stavebného práva na Slovensku – kompetencia viacerých ministerstiev. Podmienkou projektu bolo, že účastníci museli hĺbkovú obnovu predfinancovať. Vo väčšine prípadov to bolo z hľadiska rozdrobenosti vlastníctva na hrane ich možností. Výber zhotoviteľa pre európsky projekt musel byť uskutočnený procesom verejného obstarávania.
cieľ projektu ukázať uskutočniteľnosť modelu obnovy budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie. opakovaná realizácia takýchto postupov v inteligentných mestách a komunitách Európy do roku 2020.
Zmena klímy
EXTRÉMY OTEPĽOVANIA prinášajú do miest: teplejšie ročné obdobia častejší výskyt extrémov počasia
Ambasádor: Mgr. Jozef Pecho Prejavy a dôsledky klimatickej zmeny na Slovensku
exrémne suchá a s tým spojený nedostatok vody
[C°] 6
zemepisná šírka
5 4 3 2 1 0 -1 zemepisná dĺžka
zemepisná dĺžka
zemepisná dĺžka
zemepisná dĺžka
y=0,0252x + 1,6545
6
R2=0,157
5 4 3 2 1 0
rok
zemepisná dĺžka
Dlhšie a extrémnejšie vlny horúčav, zdroj: Výberči et al., 2018
Výzvou je nielen navrhovanie budov s takmer nulovou potrebou energie, ale aj obnova tých súčasných s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť objektu a vytvárať zdravé vnútorné prostredie.
2011
2010
1991
2007
2001
2006
ktoré dnes prevládajú v južnej Európe, na Balkáne, v horšom prípade v oblasti východného stredomoria. Inak povedané, na Slovensku budeme mať len dve ročné obdobia, veľmi dlhé, suché a horúce leto, a miernu daždivú zimu.
1981
Klimatická zmena sa už v súčasnosti výrazne urýchľuje. Ak do konca tohto storočia vzrastie priemerná ročná teplota vzduchu o 4°C až 5°C, klimatické podmienky na Slovensku sa budú v mnohom ponášať na pomery,
1971
v zime menej snehu
1961
2003
zemepisná dĺžka
Zmena klímy v prípade zvýšenia priemernej ročnej teploty o 2,5°C / 4,5°C, zdroj: SHMÚ
intenzita PTP [C°]
Budovy majú v
zemepisná dĺžka
1951
Naša civilizácia dosiahla stav, kedy ovplyvňuje okolitý svet nielen lokálne, ale aj globálne. Od počiatku priemyselnej revolúcie dokázali ľudia zvýšiť koncentráciu skleníkových plynov na úroveň spred 15 až 20 miliónov rokov. V najbližších desaťročiach a storočiach hrozia nezvratné zmeny podnebia na celej planéte. Otepľovanie a častejší výskyt extrémneho počasia už dnes významne ovplyvňujú aj život v Bratislave.
2002
rok: 2080 + 4,5°C
v lete dlhšie vlny horúčav
Hrozba
súčasnosti nezanedbateľný podiel na globálnej spotrebe energie (32%) a produkujú takmer 50% všetkých ľuďmi produkovaných emisií oxidu uhličitého (CO2). Do globálnej iniciatívy pri hľadaní efektívneho riešenia problému klimatickej zmeny musia byť zapojení všetci, ktorí sú zodpovední za plánovanie, projektovanie a spravovanie miest a budov.
rok: 2080 + 2,5°C
zemepisná šírka
Bratislava, zdroj: Tomáš Hulík
Novovytvorený Park JAMA v MČ Nové Mesto na mieste bývalého cykloštadiónu, zdroj: Marek Velček
Udržateľný urbanizmus
Letecké termovízne snímkovanie teploty povrchu v lete v roku 2016.
komu sa zelení
40,3 38
Prírodné zelené plochy v meste sú dôležité aj z hľadiska ich schopnosti absorbovať vodu z prívalových dažďov a zadržiavať tak zrážky v mestskom prostredí.
34 32 30 28 26 24
Ambasádorka: Ing. arch. Ingrid Konrad Klimatická zmena a rozvoj miest
36
22,2
Zdroj: Informačný systém katastra nehnuteľností, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (2018). Spracované: Útvar hlavnej architektky, HM SR Bratislava v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK.
netvárme sa, že sa nás to netýka Dlho, až po energetickú krízu v 70.rokoch, sme si nepriznali dva problémy - blízkosť ropného zlomu, že raz sa ropné zdroje vyčerpajú, a postupný nárast znečistenia životného prostredia. Dnes už poznáme príčiny aj dôsledky nášho konania, vieme využívať alternatívne zdroje energie, musíme však zmeniť naše správanie aj ako výrobca a konzument priemyselných výrobkov, tvorca a užívateľ budov a miest.
URBANIZMUS INAK
Koncipovanie
urbánneho priestoru vo veľkej miere ovplyvňuje energetickú náročnosť budov a nakoniec aj celého mesta.
ZRANITEĽNÉ MESTO = ZRANITEĽNÝ ČLOVEK Keď je mesto zraniteľné (prehrievanie, suchá a prívalové dažde ako dôsledok zmeny klímy, znečisťovanie ovzdušia, ohrozenie zdrojov pitnej vody a pod.), zraniteľný je aj človek, ktorý v tomto meste žije. UHA aktuálne spracováva analýzu zraniteľnosti nášho mesta. Budova a vonkajší priestor sú v estetickom, ale i energetickom ponímaní spojenými nádobami. Rozohriate plochy okolo budov spôsobujú ich sekundárne prehrievanie v lete, v zime ich ochladzovanie. Využitie slnečnej energie pri orientácii budov i verejného priestoru, príjemná mikroklíma mestských priestorov, dostatok prírodnej zelene, prirodzeného tieňa a zadržiavanie zrážkovej vody v území znižuje energetickú náročnosť budov v ich okolí.
Pôvodný stav územia bývalého cykloštadiónu v Bratislave, zdroj: Marek Velček
Nemáme inú šancu
Pôvodný stav priestoru vodných nádrží na Svoradovej ulici, zdroj: ÚHA
Novovytvorený Park JAMA v MČ Nové Mesto na mieste bývalého cykloštadiónu, zdroj: Marek Velček
Parčík Svoradova - rekonštrukcia vnútromestského parčíku v Starom Meste 2016, zdroj: ÚHA
Pre zdravie nás a našich detí musíme znižovať znečistenie, zmenšovať našu uhlíkovú stopu a na súčasný stav reagovať nevyhnutnými opatreniami. Sumárom nevyhnutných opatrení na území Bratislavy je Akčný plán adaptácie na zmenu klímy mesta Bratislava.
Udržateľná architektúra
Bytový dom v Aspern (Viedeň), zdroj: Pokorny architekti
Ambasádor: Ing. arch. Palo Pokorný Najlacnejšia je tá energia, ktorú nemusíme vyrobiť. Zvyšovanie energetickej
hospodárnosti je dôležité z hľadiska udržateľnosti. „Environmentálne“ náklady na výrobu energie sú nemalé bez ohľadu na jej zdroj. Aby to bolo zmysluplné, treba najprv znížiť množstvo potrebnej energie na prevádzku budov. Najprv znížme potrebu energie, potom na jej zabezpečenie využime obnoviteľné zdroje, od roku 2021 budú všetky nové budovy v zmysle legislatívy musieť byť s takmer nulovou potrebou energie, zdroj: iEPD
Merná potreba tepla na vykurovanie
2013
Nízkoenergetické budovy
100
2016
25 15 0
2021
Takmer nulové budovy + obnoviteľné zdroje
pasívne domy B
A1
A0
Materiálová báza v stavebníctve V súčasnosti sa v stavebníctve stretávame s troma základnými, staticky uplatniteľnými konštrukčnými materiálmi: betón oceľ drevo
36% produkcie skleníkových plynov v Európe za posledných 10 rokov má na svedomí stavebníctvo. (Global Status Report za rok 2017)
3% celkovej produkcie emisií v stavebnom priemysle tvorí oceľ. 6% tvorí betón. 27% ide na vrub prevádzke a energetickej spotrebe budov.
Podiel materiálov na svetovej tvorbe CO2, zdroj: Pokorny architekti
QUO VADIS?
Ultranízkoenergetické budovy + obnoviteľné zdroje
50
Po znížení potreby energie v budove má zmysel pristúpiť k ďalšiemu kroku: získavaniu potrebnej energie z obnoviteľných zdrojov. Podľa množstva vyrobenej energie v porovnaní s celkovou spotrebou môžeme hovoriť o budovách s takmer nulovou potrebou energie, pasívnych, nulových, alebo plusových domoch. S narastajúcim dopytom môžeme sledovať pokles investičnej náročnosti takýchto obydlí a postupne sa stávajú reálnou alternatívou bežných nízkoenergetických domov. Požiadavky smernice o energetickej hospodárnosti budov sa stávajú stále reálnejšími.
kategória budovy
Požiadavka slovenskej legislatívy na energetickú hospodárnosť budov, zdroj: iEPD
Prioritou v stavebníctve a architektúre sa musí stať obnoviteľná a udržateľná materiálová základňa. Konštrukčné drevo so svojou zápornou CO2 stopou je téma, ktorú nie je možné ďalej ignorovať. Je absolútne nevyhnutné dôsledne aplikovať smernicu o energetickej hospodárnosti budov.
“Paneláky” tvoria výraznú časť bytového fondu Bratislavy, zdroj: Ľubica Šimkovicová
Energetická hospodárnosť budov Ambasádorka: prof. Ing. Zuzana Sternová PhD. potreba hĺbkovej obnovy bytového fondu
Bytový fond vyžaduje obnovu, ktorej cieľom je zdravšie a bezpečnejšie bývanie - staticky, protipožiarne, užívateľsky. Obnovou sa súčasne dosiahne nižšia spotreba energie pri užívaní budov.
prechodného obdobia do roku 2021, kedy sa pri nových budovách budú musieť splniť požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie. Pre obnovované budovy platia rovnaké požiadavky ako pre nové, ak je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné.
trieda a1 ako globálny ukazovateľ Dosiahnuť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov už na úrovni ultranízkoenergetickej výstavby je možné iba hĺbkovou obnovou. Tepelná ochrana a výpočtovo stanovená potreba energie vytvárajú predpoklady na splnenie ďalšej požiadavky, ktorou je ukazovateľ potreby energie na vykurovanie. Ovplyvňuje to potom, spolu s potrebou energie na prípravu
normy a predpisy
Postupné sprísňovanie požiadaviek od roku 2013 vytvára podmienky
teplej vody, potrebu energie bytového domu. Pre splnenie globálneho ukazovateľa energetickej hospodárnosti budov, ktorým je primárna energia, by potreba energie ultranízkoenergetickej budovy mala byť v rozpätí energetickej triedy A. Minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť nových budov postavených po 31. decembri 2015 je horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ.
Požiadavky na tepelnú ochranu a energetickú hospodárnosť budov stanovujú:
STN 73 0540-2: 2012
stanovuje postupné sprísňovanie požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Požiadavky, ktoré majú platiť pre ultranízkoenergetickú úroveň výstavby budov, sa zaviedli všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými normami:
zákonom č. 555/2005 Z. z.
v znení zákona č. 300/2012 Z.z. požadovaného navrhovania a zhotovovania tepelnotechnicky efektívnych stavebných konštrukcií a budov.
vyhláškou MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. v znení vyhlášky MDVRR SR č. 324/2016 Z.z. STN 73 0540- 2: 2012/O1/Z1: 2016
Pohľad na bytový dom z vnútrobloku – po realizácii hĺbkovej obnovy, zdroj: TSÚS
Hĺbková obnova bytového domu
Ulica Pavla Horova 17, 19 v m. č. Devínska Nová Ves
Realizácia - projekt Realizácia hĺbkovej obnovy bytového domu je zásluhou partnera projektu TSÚS - Technický a skúšobný ústav stavebný n.o.; ktorý je v projekte zodpovedný aj za oblasť výskumu. Počet bytových jednotiek: Poloha: Doba výstavby: Zastavaná plocha: Celková podlahová plocha bytovej časti: Obostavaný objem bytových podlaží: Stavebník: Zodpovedný projektant stavebnej časti: Zodpovedný projektant TZB: Autor architektonického riešenia: Autorský dozor: Celkové investičné náklady: Doba výstavby:
42 48°12’12“ North, 16°58’45“ East, nadmorská výška 174 m n. m. rok 1988 v stavebnej sústave P1.14-7.5 RP typické podlažie 540,9 m2 3 786,3 m2 10 774,7 m3 Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD., Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. Ing. Michal Kmeť, TEPLOPROJEKT doc. Ing. arch. Andrea Urlandová, PhD.,Fakulta architektúry STU v Bratislave Ing. Roman Horečný, Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. 771 000 € 07/2015 – 03/2016
Úlohou bolo navrhnúť opatrenia hĺbkovej obnovy bytového domu tak, aby sa splnili ciele projektu EU GUGLE. Znamenalo to, že v čase platnosti požiadaviek na nízkoenergetickú úroveň výstavby (2014), projektovým riešením, navrhnutými opatreniami a realizáciou hĺbkovej obnovy sa mala v predstihu, pred nadobudnutím platnosti požiadaviek na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby, preukázať uskutočniteľnosť, ale súčasne aj nákladová efektívnosť (návratnosť vynaložených finančných prostriedkov za menej ako 10 rokov).
Za tento počin mu bolo na Slovensku udelené Energetický certifikát budovy, zdroj: TSÚS ocenenie v rámci Stavby roka 2016 Bytový dom na ulici P. Horova 17 a 19 v Bratislave, MČ Devínska Nová Ves je prvý obnovený bytový dom, ktorý preukázal zaradenie:
podľa potreby energie na vykurovanie a prípravu TV, ako aj celkovej potreby energie v budove do triedy energetickej hospodárnosti budovy A podľa globálneho ukazovateľa – primárna energia, do triedy energetickej hospodárnosti budovy A1.
Realizácia projektová dokumentácia Projektovou dokumentáciou
bolo potrebné v súlade s cieľmi projektu EU GUGLE splniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov lepšie, ako v čase začatia riešenia projektu.
zdroj: Arthur Lancaster
Od 1. januára 2013 začali platiť požiadavky na nízkoenergetickú úroveň výstavby. Návrh podľa EU GUGLE musel rešpektovať požiadavky na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby.
DOKUMENTÁCIA Na zabezpečenie splnenia predpokladaných parametrov budovy na ultranízkoenergetickej úrovni výstavby (splnenie globálneho ukazovateľa primárnej energie) bola spracovaná projektová dokumentácia na: realizáciu odpojenia od CZT vybudovanie zdroja tepla a prípravy TV založených na OZE, rozvodu vykurovania a TV,
Obnovená stredná sekcia radového bytového domu na ul. Pavla Horova (DNV)
malý fotovoltický zdroj elektrickej energie.
cieľ projektu Cieľom projektu je dosiahnuť koncept energetickej hospodárnosti budov, zabezpečujúci energetickú efektívnosť samotných budov pri ich užívaní a zníženie spotreby energie pri užívaní bytov v rámci mestskej časti, kde sa budova nachádza.
Pohľad na pôvodnú uličnú fasádu, zdroj: TSÚS
Pohľad na obnovenú uličnú fasádu, zdroj: TSÚS
Okrem výskumných riešení sa poskytla vlastníkom bytov podpora dotáciou z Európskej komisie na základe preukázania dosiahnutia parametrov obnovy bytového domu na ultranízkoenergetickej úrovni výstavby.
Uličný pohľad - po realizácii hĺbkovej obnovy, zdroj: TSÚS
Realizácia - analýza ANALÝZA tepelnotechnických vlastností Rozhodnutiu o návrhu zmien v oblasti tepelnej ochrany budov predcházala podrobná analýza kombinácie tepelnotechnických vlastností jednotlivých stavebných konštrukcií a ich komponentov. Analýza výsledných hodnôt prechodu tepla U vo W/(m2.K) spočívala v rozbore vplyvu hrúbky a druhu tepelnej izolácie, pre obvodový plášť s uplatnením zateplenia ETICS na báze EPS (biely alebo s grafitom) resp. MW. Na zateplenie strešného plášťa sa použili dosky EPS 150. Na hodnotenie sa uplatnili viaceré varianty otvorových konštrukcií s rozdielnymi vlastnosťami profilových systémov, zasklenia a priepustnosti zasklenia (g= 0,6, resp. 0,5), zasklenia lodžií a rekuperácie.
Snahou bolo
opatreniami v tepelnej ochrane budovy dosiahnuť čo najnižšiu hodnotu potreby tepla na vykurovanie. Súčasne sa zohľadňovala požiadavka projektu EU GUGLE, dosiahnuť úsporu primárnej energie aspoň 38 % v porovnaní s platnou požiadavkou v čase spracovania projektovej dokumentácie (nízkoenergetická úroveň výstavby).
Dážďovník tmavý (Apus apus), zdroj: www.bros.sk
Vtáčie búdky na zadnom priečelí budovy, zdroj: TSÚS
Enviromentálne zásahy hĺbkovej obnovy Špecifickým faktorom pri obnove bytovej výstavby z druhej polovice 20. storočia je ochrana hniezdiacich dážďovníkov a netopierov. Budovy, najmä panelové stavby, sú v súčasnosti na Slovensku najvýznamnejším hniezdnym biotopom pre dážďovníka tmavého – takmer 100% slovenskej populácie dážďovníkov využíva na hniezdenie budovy. Vplyvom potreby rešpektovať ich podmienky života a hniezdne obdobie sa práce na zateplení obvodového plášťa posunuli až na začiatok septembra.
Bytový dom po hĺbkovej obnove, zdroj: TSÚS
Realizácia - riešenie
FOTOVOLTICKÝ ZDROJ Na streche bytového domu bol inštalovaný fotovoltický zdroj s výkonom 10 kWp. Fotovoltické panely sú osadené v sklone 20°.
Fotovoltický zdroj na streche bytového domu, zdroj: Arthur Lankester
1. časť obnovy sa týkala významnej obnovy stavebných konštrukcií: výmena otvorových aj v minulosti už vymenených konštrukcií za konštrukcie s izolačným trojsklom, inštalácia decentrálneho systému riadeného vetrania s rekuperáciou tepla v každom byte/miestnosti, zateplenie obvodových stien s použitím tepelnoizolačného kontaktného systému (ETICS) na báze expandovaného polystyrénu (EPS) s grafitom s hrúbkou 120 mm,
riadené vetranie
zateplenie strešného plášťa tepelnou izoláciou EPS 150 s hrúbkou 240 mm, so zvýšením atiky a úpravou nadstavieb inštalačných šácht s odvetraním, obnova lodžií a ich zasklenie,
Zabudovanie rekuperačnej jednotky na fasádu, zdroj: TSÚS
pred
Detail odvetrávacej mriežky rekuperačnej jednotky na priečelí , zdroj: TSÚS
po
zateplenie stropu 1. NP,
Detail lodžie
výmena vchodových dverí, v zádverí a zasklených stien, obnova technických systémov vnútorných rozvodov.
2. časť obnovy sa zamerala na využitie obnoviteľných zdrojov energie: tepelné čerpadlá na vykurovanie a prípravu teplej vody, malý fotovoltický zdroj.
Styk panelových dielcov, pôvodný stav, zdroj: TSÚS
Stav po hĺbkovej obnove, zdroj: TSÚS
Realizácia - výsledok
zdroj: TSÚS
Emisie CO2 klesnú z 39,85 kg/(m .a) na 6,14 kg/(m .a), čo je zníženie o 84,59%, resp. zo 150 884 kg CO2/rok 2
2
na 23 248 kg CO2/rok, čo znamená zníženie emisií o
127,64 tony CO2/rok.
Dosiahnuté parametre: Vlastnosti stavebných konštrukcií po obnove: Súčiniteľ prechodu tepla U vo W/(m2.K), g = 0,6 obvodový plášť: strešný plášť: strop nad suterénom: otvorové konštrukcie:
0,208 W/(m2 .K), 0,096 W/(m2.K), 0,432 W/(m2.K), 0,936 W/(m2.K).
240 220 200
134.178
180 160
120 100
Skutočná spotreba tepla na vykurovanie v kWh/(m2.a)
232.870
140
Situovanie bytového domu v sídliskovej štruktúre
20 0
2014 2014
priebeh obnovy priebeh obnovy
2016 2016
98.692
104.044
40
tepelná strata budovy pri zohľadnení vplyvu rekuperácie: 51,30 kW; potreba energie na vykurovanie pri zohľadnení strát pri výrobe a tepelných ziskov sa zníži z 93,32 kWh/(m2.a) na 8,91 kWh/(m2.a), čo znamená zníženie o 90,45 %; potreba energie na prípravu TV pri zohľadnení strát pri výrobe a distribúcii TV sa zníži z 41,34 kWh/(m2.a) na 12,05 kWh/(m2.a), čo znamená zníženie o 70,85 %;
80 60
Po realizácii úprav navrhnutých podľa projektovej dokumentácie boli projektované parametre splnené:
2017 2017
globálny ukazovateľ: primárna energia budovy sa zníži z 238,60 kWh/(m2.a) na 58,52 kWh/(m2.a), čo je zníženie o 75,47 %. zdroj: TSÚS
Materiál bol vytvorený v rámci medzinárodného projektu EU-GUGLE - European cities serving as Green Urban Gate towards Leadership in sustainable Energy (Európske mestá ako lídri smerom k trvalo udržateľnej energii) zo 7. rámcového programu „FP-ENERGY-SMARTCITIES-2012 Demonstration of nearly Zero CArbon. Building Renovation for cities and districts”.