Reg. číslo: MK SR EV 4314/11
Červený Kláštor Obecné noviny pre občanov a návštevníkov .Vydáva Obec Červený Kláštor. 1. ročník/2. číslo. September 2011
Milé Kláštorčanky, milí Kláštorčania,
Oslávenkyňa
leto – čas, kedy je v našej obci najživšie a najplnšie, je pomaly za nami. Ako na mnohých iných miestach, ktoré žijú cestovným ruchom, aj v Červenom Kláštore postupne ubúda turistov. Tí však, ktorí prichádzajú na začiatku jesene, si môžu užiť viac pokoja a ticha ako cez leto. Pre nás, domácich, nastáva teraz čas, aby sme si trochu pripomenuli, čo sa počas tohto rušného leta udialo. Dovoľte, aby som Vás práve k takémuto pripomenutiu pozvala. Vysvätenie sochy Najsvätejšej Trojice v parku Pod lipami, kultúrne leto s Divadlom u Cypriána alebo predstavenie (nielen letných) aktivít folklórneho súboru Flisocek – stačí vziať a čítať. Želám Katarína Oravcová oslávi 20. septembra Vám teda príjemné chvíle s naším spravodajom v rukách! svoje deväťdesiate narodeniny a v tomto krásnom veku je najstaršou občiankou Andrea Galicová, šéfredaktorka Červeného Kláštora.
Zlož ruky do lona, počúvaj pieseň, dnes ju len pre Teba vánok sem nesie. Zlož ruky do lona, počúvaj slová, možno sa mladosťou opiješ znova. Zlož ruky do lona, počúvaj tóny, dovoľ nám s úctou sa pred Tebou skloniť.
Pani Oravcová, dovoľte, aby sme Vám v mene vedenia obce Červený Kláštor zaželali k Vášmu jubileu veľa zdravia, šťastia a lásky!
Park Pod lipami už zdobí kópia barokovej sochy Najsvätejšej Trojice Kópiu barokového súsošia Najsvätejšej Trojice a svätého Jána Nepomuckého slávnostne vysvätil kňaz Štefan Mordel spolu s domácim farárom Pavlom Majzelom v stredu 20. júna po jej nedávnom osadení v lipovom parku pred historickým kláštorom kartuziánov. Súsošie sa do parku vrátilo po šestnástich rokoch, keďže originál bol kvôli zlému stavu podstavca i sochy samotnej demontovaný v roku 1995. „Nejedná sa o vernú kópiu stavu súsošia z roku 1995, ale snažili sme sa ju čím najvernejšie priblížiť k dobe jej vzniku, teda k roku 1768,“ povedal pre Slovenskú tlačovú agentúru vedúci Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči Ivan Tkáč. Dodal, že po demontovaní sochy v roku 1995 pracovali reštaurátori na zrenovovaní originálu a ten teraz môžu vidieť návštevníci kláštora priamo vnútri kostola svätého Antona Pustovníka. Na vzniku kópie tohto súsošia sa okrem levočských reštaurátorov podieľala i obec Červený Kláštor, ktorá zabezpečila demontáž starého podstavca, zemné práce a vybudovanie základov pre sochu, a Pavol Ovšonka, ktorý venoval časť financií. Celkovo stálo osadenie nového súsošia Najsvätejšej Trojice 47 000 eur. „Jedného dňa som bol v štátnych ateliéroch a videl som, že pracovníci mali takmer hotovú formu zo záchranného výskumu tejto barokovej sochy,“ priblížil Pavol Ovšonka. „Tak sme
sa dohodli: Vy máte formu a ľudí, ja prispejem. jom príhovore svätiaci kňaz Štefan Mordel. Podpísali sme dohodu a do bodky sa naplnila,“ „Treba poďakovať tvorcom, ktorí toto dielo dodal. Hlavným impulzom k vzniku myšlienky dotiahli do takejto podoby. Práve pri tejto príležitosti si uvedomujeme, že tu nájdeme miesto oddychu, pokoja a duchovného usobrania, ktoré nás vždy posilní a poteší,“ dodal. „Toto miesto je naozaj významné a históriu pripomínajúce,“ konštatoval domáci kňaz Pavol Majzel a priblížil bohatú históriu kláštora, spojenú nielen s dvomi mníšskymi rádmi, ale aj s príchodom neosadiť kópiu súsošia Najsvätejšej Trojice bol meckých kolonistov a vyhlásením prírodnej podnet od predchádzajúceho červenokláštor- rezervácie v Pieninách. ského starostu Karola Rozmuša, ktorý pred „Práve toto dielo nám pripomína to úžasné, rokmi smeroval k Pavlovi Ovšonkovi. „Som veľké tajomstvo: Boh je jeden, ale je v troch spokojný a myslím si, že takých podnetov mô- božských osobách: Otec, Syn a Duch Svätý,“ že byť viac,“ skonštatoval po vysvätení Ovšon- vyzdvihol význam sochy Štefan Mordel. „Je to ka. prejav úcty voči kultúrnemu dedičstvu našich „Toto miesto by bolo bez tejto sochy prázd- otcov, ale aj voči kresťanskému posolstvu, ne. Verím, že toto súsošie bude dôstojnou ktoré vnímame ako veľkú hodnotu, ktorá môže pripomienkou, monumentom tých, ktorí sú obohatiť náš život.“ Andrea Galicová veriaci a ktorí tieto kresťanské myšlienky prezentujú aj v súčasnom svete,“ povedal vo svo-
Z úradnej tabule Obecného úradu Červený Kláštor Informácie z tretieho zasadnutia OZ zo dňa 24.06.2011. Obecné zastupiteľstvo obce Červený Kláštor : A. zobralo na vedomie a) správu o kontrole prijatých uznesení zo zasadnutia OZ dňa 17.03.2011 (viď. príloha ) b) 1. Stanovisko hlavného kontrolóra k záverečnému účtu obce za rok 2010 2. Záznam hlavného kontrolóra z kontroly a zostavenia účtovnej závierky obec Červený Kláštor za rok 2010. 3. Záznam hlavného kontrolóra z kontroly inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov ku dňu riadnej účtovnej závierky v podmienkach obecnej samosprávy c) výsledky nového verejného obstarávania (druhé kolo) na predmet obstarávania : „Rekonštrukcia verejného osvetlenia v obci Červený Kláštor“ , ktoré bolo vyhlásené výzvou zo dňa 18.03.2011. d) správu o povinnom zverejňovaní zmlúv, faktúr a objednávok B. sa uznieslo a) na prijatí VZN č. 1/2011- o zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom obce b) na odkúpení nehnuteľnosti od správcu majetku štátu – Št .lesov TANAPu (IČO: 31966977), Tatranská Lomnica, zapísanej na LV č.56 Správy katastra v Kežmarku – KN-„C“ parcely č.718/9 k.ú. Červený Kláštor – zastavané plochy a nádvoria o výmere 12m2 do svojho výlučného vlastníctva a to za cenu stanovenú znaleckým posudkom. C. prerokovalo - užívanie nehnuteľného majetku obce vo vlastníctve obce fyzickými osobami a uložilo obecnému úradu osloviť užívateľov obecných pozemkov a ponúknuť im majetkoprávne vysporiadanie formou odkúpenia resp. nájmu v zmysle ustanovení VZN č.1/2011 o nakladaní s majetkom obce D. doporučilo starostovi obce a) vyzvať starostu obce Lechnica k vyjadreniu, ako sa bude pokračovať s riešením prevádzkovania ČOV a sporného katastrálneho územia, s tým, aby sa zúčastnil ďalšieho zasadnutia OZ b) preveriť extravilán a intravilán obce, s tým, aby sa podľa možností preklasifikoval extravilán na intravilán v lokalitách kde je to možné c) preveriť do ďalšieho zasadnutia OZ nové možnosti trasovania cesty Pod Pastrníkom a vysporiadania pozemkov s majiteľmi E. schválilo a) s účinnosťou od 1. júna 2011 mesačný plat starostu obce Ing. Štefan a Džurného podľa zákona NR SR č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov a primátorov miest v znení neskorších predpisov: aa) plat podľa § 3 ods.1 a podľa § 4 ods.1 v najnižšej (prvej) platovej skupine ab) zvýšenie platu podľa § 4 ods. 2 o 40% b) záverečný účet a celoročné hospodárenie za rok 2010 bez výhrad v zmysle § 16 ods.1 a odst. 10 Zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších zmien a doplnkov
c) zaradenie Súsošia sv. Trojice do majetku obce vo výške 47 738,00 €
F. neschválilo predložený návrh spracovania nového ÚPD obce Červený Kláštor G. vyzvalo správcu majetku štátu – Štátne lesy TANAPu ku skultúrneniu historického parku Pod Lipami resp. požiadalo Štátne lesy TANAPu o bezodplatný prevod KN-„C“ parciel č.717, 718/1, 867/1 k.ú. Červený Kláštor t.j. parciel ktoré tvoria historický park do vlastníctva Obce Červený Kláštor H. zrušilo verejné obstarávanie vyhlásené 27.05.2010 na podprahovú zákazku: „Rekonštrukcia verejného osvetlenia v obci Červený Kláštor“
Minister životného prostredia ocenil prácu Štefana Danka Dlhoročný riaditeľ správy Pieninského národného parku Štefan Danko prevzal 3. júna z rúk ministra Józsefa Nagya Cenu ministra životného prostredia za rok 2011. Toto ocenenie spolu s ďakovným listom dostal za dlhoročnú prácu pri ochrane prírody Pienin a rozvoji Pieninského národného parku. „Pri mojej práci sa sústavne muselo hľadať zosúladenie aktivít, ktoré chceli rozvíjať územie, a ochranou prírody,“ hodnotí Štefan Danko, ktorý pracoval vo vedení PIENAPu tridsaťjeden rokov. Dôkazom, že sa mu to počas týchto rokov darilo, je cena ministra i to, že správu Pieninského národného parku viedol takúto dlhú dobu. Ak by mal sám zhodnotiť výsledky svojej práce, tak za jeden z prínosov považuje to, že sa v Pieninách podarilo vytvoriť zonáciu územia národného parku, ktorá ujasňuje, aké aktivity sa v tej ktorej zóne môžu vykonávať. Pozitívne tiež hodnotí skutočnosť, že sa v druhej polovici 90. rokov podarilo v rámci vznikajúcej Správy národných parkov osamostatniť Správu PIENAPu, ktorá dovtedy podliehala Správe Tatranského národného parku. „Podarilo sa zmapovať biotopy na celom území národného parku – lúčne, lesné, skalné i biotopy mokradí,“ sumarizuje Štefan Danko. Práve mapovanie biotopov je jedným z príkladov spolupráce pracovníkov slovenskej časti Pienin s poľskými kolegami, ktorú sa v uplynulých desaťročiach darilo rozvíjať. Hoci ho mrzí, že Správa Pieninského národného parku už nebude sídliť v Červenom Kláštore, je rád, že sa v závere jeho vedenia pre ňu aj pre infocentrum podarilo získať vlastnú budovu. „Boli aj ťažšie obdobia, ale vcelku si myslím, že som si dobre vybral a som spokojný s tým, čo som robil, aj s tým, čo sa dosiahlo – vo vzťahu k Pieninám, aj v medzinárodnej spolupráci s poľským Pieninskym parkom narodowym,“ konštatuje Štefan Danko. Do Červeného Kláštora sa prisťahoval v roku 1975, kde mu ako zamestnancovi Tatranského národného parku ponúkli miesto. „Prišli sme tu na chvíľu, kým deti pôjdu do školy... A zostali sme tu. Nebanujem,“ hodnotí. Andrea Galicová
Tanečníci z Flisocka tancovali v okolí i v stovky kilometrov vzdialenom Jarocine Tanečníci z detského folklórneho súboru februári v Kluszkowciach a s ňou bolo spojené Spolu s poľskými deťmi nacvičili na Vianoce Flisocek ukázali svoje talenty a schopnosti aj vystúpenie Flisocku. „Tento projekt sa skon- slovenskí tanečníci predstavenie o narodení počas júlového folklórneho festivalu v poľskom čil, ale chceli by sme začať nový,“ približuje Ježiška, s ktorým sa predstavili nielen meste Jarocin. „S Jarocinom máme dlhodobú, Helena Regecová. Dodáva, že z peňazí získa- v domácej farnosti, ale aj v okolitých kostoloch. možno pätnásťročnú družbu. Nadviazali sme ju ných takýmito projektmi sa hradí doprava Ďalším plodom poľsko-slovenskej spolupráce ešte so starým Flisockom pred jedenástimi a občerstvenie pre deti. V rámci nového pro- je predstavenie s tematikou goralsko-poľskej rokmi a vtedy sme tam boli,“ približuje vedúca jektu by však chcela získať nejaký príspevok aj svadby. „Okrem goralskej svadby sme nacvisúboru Helena Regecová. „Tento rok sa konal na ušitie nových krojov. čovali detské hry, kresaný tanec... Keďže sme štrnásty ročník tohto festivalu a teraz sme sa malý pltníček - flisocek, tak si stále pripravutam po jedenástich rokoch zase prezentovajeme niečo o pltníkoch a Pieninách. Snažíli.“ me sa, aby bolo cítiť, že sme odtiaľ, od DuNa festival, ktorý sa uskutočnil počas prvénajca,“ hodnotí Helena Regecová. „Keď nieho júlového víkendu, cestovali mladí tanečníčo spracovávame, držíme sa snahy spracoci niekoľko stoviek kilometrov do Veľkopoľvať život Gorala,“ dodáva. Niektoré námety ského vojvodstva nielen preto, aby publiku čerpá z kníh, pri iných stačí na roztancovanie predstavili goralský folklór, ale aj aby sami vypočutý príbeh. videli niečo nové. „Deti sa spoznali Súbor Flisocek funguje pod záštitou obecs množstvom ľudí. Bolo tam veľmi veľa súboných úradov v Červenom Kláštore rov aj zo zahraničia - z Maďarska, z Česka,“ a v Lechnici. Úrad v Lechnici prispieva na opisuje Helena Regecová. „Bol tam gruzínfungovanie súboru, nedávnym príspevkom sky súbor, tak s ním deti nadviazali družbu. podporil nákup krojov. Červenokláštorský Rozprávali sa po anglicky a teraz majú mnoobecný úrad zasa poskytuje hlavne možnosť ho zážitkov, fotiek...,“ spomína. Organizátori cvičiť v kultúrnom dome, čo je dôležité najmä Mladí Gorali—flisoci s úsmevom počas festivasa tanečníkom z Flisocka postarali aj v zime. Najviac detí v súbore je z Lechnice, lu v Jarocine. (Foto: Archív súboru Flisocek) o program mimo vystúpení a tak deti videli kým najmenej z Červeného Kláštora. Veľa ZOO, hrady či múzeá. V detskom folklórnom súbore Flisocek tancu- zanietených detí dochádza z Veľkej Lesnej Okrem vystúpenia v Jarocine sa Flisocek cez jú podľa slov jeho vedúcej deti od štyroch do a z Haligoviec. „Ešte máme troch veľmi šikovleto predstavil aj na kultúrnom podujatí pätnástich - šestnástich rokov. Veková rozma- ných chlapcov z Veľkého Lipníka,“ dopĺňa vev susedných Sromowciach a počas minulého nitosť je potrebná, pretože kým staršie deti dúca súboru. roka obišiel v rámci spoločného poľsko- postupne odchádzajú na stredné školy, menšie „Dostali sme ponuku ísť na jeden veľký detslovenského projektu aj mnoho prihraničných sa už stihnú niečo priučiť. „Menej náročné veci ský folklórny festival do Turecka,“ naznačuje obcí. „V tomto spoločnom projekte sme nacvi- tancujú menšie deti, náročnejšie tí starší, Helena Regecová ďalšie miesto, kde by sa čovali folklórne predstavenie a pripravovali a z toho vytvoríme celok,“ opisuje prípravu Flisocek mohol na budúci rok predstaviť. ochutnávky slovenských jedál, ktoré sa pre- vystúpení Helena Regecová. Vysvetľuje, že „Neviem, či pôjdeme. Deti chcú ísť, sú nadšezentovali v Poľsku,“ vysvetľuje vedúca súboru. každý tanec má svoj zmysel a je zostavený né,“ necháva zatiaľ plány Flisocku otvorené. Andrea Galicová Spomínaná ochutnávka jedál sa konala vo ako práca v škole - má úvod, jadro a záver.
Na slovíčko, milí turisti... Červený Kláštor navštívi každý rok veľké množstvo turistov, aby si počas dovolenky v tomto kraji oddýchli a načerpali nové do každodenného života. Každý turista je však iný a všíma si iné veci, preto môže byť zaujímavé a prínosné dozvedieť sa, ako tieto miesta pôsobia na svojich návštevníkov.
internete. Včera sme boli na Ľubovnianskom hrade, dnes máme v pláne Červený kláštor a prielom Dunajca - to sme si našli ako zaujímavé miesta. Z pltí máme trochu obavy, pôjdeme prielomom pešo. Tiež sa chceme ísť pozrieť do Poľska cez lávku. Na Ľubovnianskom hrade sme docenili, že nebolo potrebné platiť za fotografovanie, tu v kláštore zasa srdečný personál.
Martin Košalko, Bratislava, analytik informačných systémov: Určite ma oslovila príroda, okolie a prostredie ako také. Už som v Červenom Kláštore nebol dobrých desať rokov, tak som chcel vidieť, čo sa tu udialo. Vtedy ešte nebol opravený Kostol svätého Antona Pustovníka a teraz je tu aj tlak okolia kvôli filmu, ktorý sa tu natáčal - aj to je dôvod, prečo sa tu oplatí prísť pozrieť. Uvidím, aké budú služby v reštauráciách. Čo by sa hodilo, to je ceduľa na Jozef Petrék, Tomášov, vysokoškolský peda- parkovisko, ktorá by upozorňovala na kláštor. Výgóg a Jana Petréková, Tomášov, televízna tech- klad v múzeu bol postačujúci. Moje očakávania boli nička: úplne naplnené. Sme ubytovaní v Kolačkove a výlety plánujeme tak, aby sme si niečo pozreli a k tomu urobili nejakú Štefan Džurný, starosta obce Červený Kláštor: túru. Chceme navštíviť Spišský hrad ako pamiatku Myslím si, že medzi výhody Červeného Kláštora UNESCO, Tatry a Beliansku jaskyňu, prípadne patrí historický, prírodný a kultúrny potenciál - je tu Kežmarský hrad či Levoču. Všetko sme si našli na národný park, národná kultúrna pamiatka Kláštor Alena Miklušová, Bardejov, zamestnankyňa Slovenskej sporiteľne a Andrea Szökeová, Bardejov, nezamestnaná: V múzeu nás oslovili ticho, pokoj a šum vody. Zaujali nás bylinky, o ktorých sme ani nevedeli, že sú liečivé, tiež domčeky a spôsob života. V okolí sme zatiaľ neboli, ešte sa chystáme na do Poľska a na hrad v Niedzici.
kartuziánov, konajú sa tu folklórne slávnosti... Obec má tiež výhodnú geografickú polohu, keďže sa v okruhu približne šesťdesiatich kilometrov od nej nachádza množstvo turistických atrakcií. Vzrástol počet ubytovacích a stravovacích zariadení a cestovný ruch má vybudované celkom dobré zázemie: verejné parkoviská, hygienické zariadenia, funguje tu pltníctvo ako európska atrakcia a tiež je tu dosť široká ponuka služieb v oblasti športu. Výhodou je aj ľahká dostupnosť poľskej časti Pienin. Myslím si, že v budúcnosti bude pozitívom aj pripravované obnovenie kúpeľnej tradície na Smerdžonke. Za nedostatok Červeného Kláštora považujem nedostatočný informačný systém, chýba informačná kancelária, ktorú by podporoval štát. Zároveň si myslím, že obec niekedy stráca status „miesta oddychu a pokoja“ kvôli silnej koncentrácii turistov. Podľa môjho názoru nie sú dosť využívané možnosti agroturistiky a tiež je tu malá podpora a slabý rozvoj remesiel ako v obci, tak v celom Zamagurí. Obec je tiež nedobre dostupná, vedú tu nekvalitné cesty druhej a tretej triedy. Myslím si, že komunikácia medzi podnikateľmi, verejným sektorom a občanmi by mohla byť lepšia, no považujem za pozitívum, že na území Červeného Kláštora funguje niekoľko občianskych združení.
Aktuálne zo života v obci Červený Kláštor Divadelné leto u Cypriána Inscenáciou známej slovenskej rozprávky o malom – veľkom Jankovi Hraškovi sa v Kláštore kartuziánov začalo tohoročné Divadelné leto u Cypriána. V priebehu ďalších, najmä prázdninových dní poskytla nezisková organizácia CYPRIAN, ktorá prevádzkuje miestnu národnú kultúrnu pamiatku, možnosť návštevy ôsmich hodnotných divadelných predstavení. Atraktívny priestor na druhom nádvorí kláštora „zdivadelnili“ napr. Milka Zimková, Divadlo Andreja Duchnoviča z Prešova, Divadlo Commedia z Popradu, ale aj českí divadelníci. Ak sa obdobné podujatie uskutoční po štvrtýkrát, možno už smelo hovoriť o začatej tradícii a v nej chce CYPRIAN, n.o. pokračovať aj na budúci rok. Vedenie organizácie vyjadruje poďakovanie za záujem o kultúrne dianie v kláštore všetkým, ktorí sa na ňom zúčastnili a verí, že takúto tradíciu si do svojich budúcoročných letných voľnočasových chvíľ zavedú aj ďalší obyvatelia obce Červený Kláštor. Veď to, čo sa deje v kláštore, je predovšetkým pre vás, milí spoluobčania. Tak, ako aj tohoročné septembrové Kláštorné dni či tradičný decembrový Mikuláš. Milan Gacík
CYPRIAN, n.o. Červený Kláštor, D.J.K., s.r.o. – Rekreačné zariadenie Dunajec Červený Kláštor a obce Červený Kláštor, Osturňa, Malá Franková, ďalej Goralský dvor Haligovce, Via Magna a Metropolis Prešov, Vinársky dom Prešov a Spolok Slovákov v Poľsku Vás pozývajú na
KLÁŠTORNÉ DNI v sobotu 17. 9. a v nedeľu 18. 9. 2011 v Kláštore kartuziánov v obci Červený Kláštor Program: Sobota 17. september 2011
Nedeľa 18. september 2011
od 12.00 hod. – 1. nádvorie Detský folklórny súbor Flisocek Červený Kláštor Folklórny súbor Loli Roklica Veľká Lomnica Folklórny súbor Maguranka Spišská Stará Ves Ľudová hudba Fera Kačicu Spišská Stará Ves Folk band Oregon Košice – piesne Honzu Nedvěda od 18.30 hod. – Kostol sv. Antona Pustovníka Teatr ON OFF Krakow – Jozef Leikert: „Pokosená hlina“ Milka Zimková – „Neveľo nas idze, neveľo nam treba“
od 11.30 hod. – Kostol sv. Antona Pustovníka Slávnostná svätá omša od 12.30 hod. – 1. nádvorie Dychová hudba Kacwin Spevácka skupina Osturňanka Osturňa Folklórny súbor Frankovčan Malá Franková Folklórny súbor Zelený javor Krempachy Folklórny súbor Šarišan Prešov
Počas oboch kláštorných dní si budete môcť pochutnať na všakovakých dobrotách slovenskej, poľskej, českej, maďarskej a rómskej kuchyne a zapíjať ich kvalitnými slovenskými a moravskými vínami a čerstvým burčiakom.
Všetci ste srdečne vítaní!