Žalostná situácia, ale ako syn stavbára - pedagóg som vedel čo a ako treba túto školu zachrániť. V tom čase v priestoroch školy sídlila ešte špeciálna základná škola, kde boli všetci učitelia nekvalifikovaní, boli tam iba rómski žiaci. Tých bolo vtedy v škole asi 50%, v súčasnom období ich máme na škole skoro 70 %. Po decentralizácii školstva prešla základná škola pod obec a špeciálna škola pod Krajský školský úrad Prešov. Dvaja kohúti na jednom smetisku s jedným
elektromerom, vodomerom, neskôr plynomerom a s rozdielnym pohľadom na rozvoj školy – to nebolo dobré a tak v roku 2002 rozhodnutím ministerstva školstva SR sa triedy ŠZŠ aj s učiteľmi transformovali pod ZŠ. Nekvalifikovaní učitelia dostali šancu doplniť si vzdelanie a tí, ktorí to nezvládli museli odísť. Teším sa, že to väčšina zvládla. Okrem toho bola v obci ešte materská škola, ktorá sídlila na konci obce v nevyhovujúcich priestoroch kaštieľa s ka-
mennými múrmi a večne páchnucim WC. S príchodom možností využiť štrukturálne fondy EÚ sme s bývalým starostom PhDr. Jozefom Du-
falom dali hlavy dokopy a v rokoch 2007 – 2012 sa nám cez dva veľké úspešné projekty (jeden investičný a jeden vzdelávací) podarilo túto školu rozšíriť, kompletne zrekonštruovať a zabezpečením školy novými didaktickými pomôckami dostať ju na úplne inú úroveň akú mala predtým. Materská
škola sa presťahovala do priestorov ZŠ, svojpomocne sme si vybudovali nové dopravné ihrisko a ihrisko s umelým trávnikom, celú školu sme vybavili novým nábytkom, IKT technológiami a vytvorili sme po vzore vyspelých štátov EÚ, akési centrum výchovy, vzdelávania, športu a kultúry v obci. Bola to veľmi náročná cesta, ale podarila sa. Po nástupe nového starostu, Ing. Jána Krajňáka, od roku 2015 postupne budujeme naše vzťahy, rozširujeme spoluprácu smerom k ďalšej kvalite samotného výchovno-vzdelávacieho procesu, aby naši absolventi mohli byť úspešní v ďalšom štúdiu a následne pri uplatnení sa na stále náročnejšom trhu práce. Materiálne a priestorovo je škola
dobudovaná na niekoľko desaťročí dopredu, s jasnou víziou, kolektív pracovníkov je skvelý, schopný ďalšieho rozvoja a je zárukou udržania kvality tejto školy. Jediným vážnym otáznikom budúcnosti je riešenie čoraz napätejších vzťahov medzi rómskym a nerómskym etnikom a s tým súvisiacim vzdelávaním v obci, lebo od toho bude závisieť úroveň školy. Treba si ale uvedomiť, že bez vzájomnej spolupráce školy, zriaďovateľa a bez podpory rodičovskej verejnosti a žiakov nie je možné dosiahnuť pozitívne výsledky v žiadnej škole. Tiež si treba uvedomiť, že škola je vizitkou obce, lebo sa dotýka každého občana, či už rodiča, dedka, babky, brata či strýka – každému podľa kvality ponúkaných služieb buď pomáha alebo škodí...