2 /2 017
VII. ročník 2 0 .12 . 2 0 16
ČERVENÝ KLÁŠTOR Obecné noviny pre občanov a návštevníkov - občasník. Vydáva Obec Červený Kláštor. Sídlo: Červený Kláštor 65. Nepredajné. IČO vydavateľa 00 326 135. Reg. číslo: MK SR EV 4314/11. ISSN 1339-3340. www.cervenyklastor.sk
V
ážení spoluobčania, rok 2017 je už pomaly minulosťou a mne prichodí obzrieť sa dozadu a vyhodnotiť aký bol, čo nám priniesol dobrého, či aj toho zlého a čo nás čaká v tom roku prichádzajúcom.... V tomto roku sme sa na úrovni samosprávy zamerali na ukončenie prác, ktoré začali už v tom predchádzajúcom roku a podarilo sa nám upraviť vstupy ku Kostolu Najsvätejšej Trojice – zrealizovali sme prístupový chodník zo zámkovej dlažby s osvetlením. Hlavný vstup do kostola sme skrášlili drevinami a krovinami s kvetenou, časť záhradníckych prác dobrovoľne a bezodplatne vykonali aj členovia mládežníckeho parlamentu, za čo im úprimne ďakujem. Dňa 29. 5. 2017 t. j. symbolicky – po osemnástich rokoch od vysviacky kostola začali práce na opravách dvoch zvonov, kedy sa vymenili srdcia zvonov, ich úchyty a zrealizovala sa komplexná elektrifikácia zvonenia. V interierových priestoroch kostola sa
Pohľad na rok 2017
umiestnil dotykový display, prostredníctvom ktorého sa dá naprogramovať rôzny interval automatického zvonenia...asi najviac sa tomu potešil náš kostolník, ktorý doteraz musel zvoniť ručne. Na nábreží Dunajca sme postavili „obchodné korzo“ – 3ks obchodných stánkov pre predaj suvenírov, ktoré sme následne prenajali súkromným
podnikateľom. Na čistiarni odpadových vôd sme zrekonštruovali mamutkové čerpadlá na oboch biolgicko - mechanických linkách, ktoré po desiatich rokoch používania už vykazovali stopy prirodzeného fyzického opotrebovania. Z dôvodu kritických podnetov návštevníkov obce, sme v závere roka po celej obci - na kľúčových miestach sústreďovania turistickej klientely zrealizovali informačný systém – smerové, informačné tabule, ktoré iste ocenia návštevníci obce a pomôžu im v priestorovej orientácii na území našej obce. Na zveľadení obecného majetku sme pokračovali aj v priebehu roka menšími prácami: ako opravy asfaltových nástupov chodníkov pred areálom bývalého poľnohospodárskeho družstva, odizolovali sme nosné múry obecného penziónu voči vzlínavej vlhkosti, inštalovali sme nové strešné zvody na budove kultúrneho domu, opravili strechu a steny dreveného skladu pri
2
hasičskej zbrojnici, osadili sme nové priepusty pod budúcou cestou k rybníku -2.časť, čiastočne sme odvodnili lokalitu pri rybníku osadením betónovej skruže s potrubím. V kultúrnom dome sme obnovili kuchynku – nové stierky, obklady a s finančným príspevkom z dotačného programu Prešovského samosprávneho kraja sa nám podarila výroba a dodávka novej kuchynskej linky. V materskej škole sme s finančným príspevkom Evanjelickej a.v. cirkvi opravili kuchyňu novými stierkami a v týchto dňoch sa vymieňa posledná časť starých veľkolitrážnych radiátorov za malolitrážne, všetko v réžii cirkvi. Mali sme záujem aj na komplexnom zateplení budovy MŠ, žiaľ z vlastných finančných prostriedkov (budova je vo vlastníctve Evanjelickej a.v. cirkvi) to nie je legislatívne možné a preto sa môžeme uchádzať len o mimorozpočtové zdroje, poskytované štátom či inými donormi. Z uvedeného dôvodu sme vypracovali žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z envirorezortu SR, kde bola naša žiadosť pre nedostatok disponibilných finančných zdrojov pre rok 2017 zamietnutá. Do prevádzkového inventáru obce pribudol nový záhradný traktor, inventár MŠ sa zväčšil o robot na miešanie, el. trubu na pečenie.. Je mi však ľúto, že sa nám nepodarilo získať dotáciu na ukončenie rozšírenia splaškovej kanalizácie na Kvašných lúkach, pevne však verím, že po mojom osobnom stretnutí s ministrom ŽP SR p. Lászlóm Sólymosom dôjde k náprave a to už v nasledujúcom roku. Nedá mi nespomenúť aj práce, ktoré nie sú z pohľadu občana viditeľné, ale
ČERVENÝ KLÁŠTOR
vyžadujú množstvo úsilia v oblasti legislatívy ..., práce bežne volané „papierovačky“, tie ktoré síce nie su navonok viditeľné ,ale majú nesmierny význam pre ďalšie smerovanie obce...,napr. na začiatku tohto roka sme začali práce na čiastkovej zmene územného plánu a otvárame pre novú výstavbu časť obce – Roveň (od Kláštora kartuziánov po Dom zdravia na Smerdžonke). Lokalitu Pri Rybníku, taktiež otvárame pre výstavbu rodinných domov – vyprojektované sú už: – miestna komunikácia – 2. časť, splášková kanalizácia – 2. etapa. Čakajú nas ešte rokovania s VSD, a.s. ohľadom rozšírenia NN sieti v tejto lokalite. Vyhotovené sú aj geometrické plány a pripravené zmluvy pre majetko právne vysporiadanie pozemkov pod cestou a záleží len od majiteľov parciel ako sa k vysporiadaniu postavia. Čo sa týka chodníka spájajúceho Kúpele Smerdžonka s NKP Kláštor kartuziánov – projekt pre územné rozhodnutie je pred dokončením, prebehli už rokovania s vlastníkmi pozemkov, no nie všetci súhlasili s majetko právnym vysporiadaním pozemkov pod chodníkom a preto nás ešte čakajú ďalšie rokovania. Naším ďalším cieľom – v prípade dohody s VSD,a.s. je uložiť terajšie vzdušné NN vedenie v tejto lokalite do zeme. Hľadáme riešenia majetko – právneho vysporiadania pozemku pod starým amfiteátrom, kde sme minoritným vlastníkom pozemku. Majoritný vlastník pozemku – Št. lesy TANAPu zatiaľ neponúka riešenia, ktoré by vedeniu obce vyhovovali a neakceptuje Zákon č. 66/2009 Zb. o majetko právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami. Nový amfiteáter je takmer kompletne vyprojektovaný, vrátane NN prípojky a zázemia
pre predajné stánky, finalizujú práce na rozpočtoch. Preto sa v ďalšom roku zameriame na majetko právne vysporiadania cit. stavieb, určite by sme chceli ukončiť rozšírenie kanalizácie pri Rybníku, vybaviť územné rozhodnutia a stav. povolenia na : -pokračovanie cesty -2.časť, kanalizácia -2.etapa, verejné osvetlenie, NN zemné el. siete v tejto lokalite. Obdobne chceme naplniť ustanovenia zákona aj pri povoľovaní stavby – už spomínaného chodníka z Kúpeľov Smerdžonka po Kláštor kartuziánov. Z koncepčných vecí – opäť otvoríme otázky zimného využitia danosti územia obce z pohľadu cestovného ruchu, budeme pokračovať v rokovaniach vysporiadania sporného katastrálneho územia, nakoľko do novely zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ktorá je momentálne v druhom čítaní) sa nedostala zmena §2, ktorý pojednával o území obce. Čo sa týka správy daní a poplatkov od 1.2.2018 chceme, aby občania či podnikatelia mohli podávať zmeny daňových priznaní elektronicky bez nutnosti návštevy obecného úradu. Tiež by sme chceli revitalizovať autobusové zastávky, tie na ktoré máme vydané stavebné povolenie. V prípade úspešností v Programe rozvoja vidieka zrealizujeme výstavbu detského ihriska v priestoroch pri obecnom parku. V pláne máme pretvoriť aj interierové priestory kultúrneho domu. Na čistiarni odpadových vôd urobíme úpravy na areačnom systéme biologicko – mechanickej linky. V Materskej škole nás čaká úprava interierových priestorov učebne a nátery striech na budovách MŠ a penziónu, z menších prác spomeniem – opravu murovaných
3
ČERVENÝ KLÁŠTOR
častí múrika na cintoríne. Zo začiatku nového roka by sme chceli zmeniť systém bezdrôtového rozhlasu zo systému GSM kariet na vysielanie cez vysielače na buď voľnej frekvencii, alebo nám pridelenej frekvencii, čím sa odstráni súčasné problematické vysielanie cez GSM karty mobilného operátora O2. Z pohľadu medzinárodnej spolupráce
M
piteľstve v spolupráci s mládežníckym parlamentom. Vážení spoluobčania, prichádzajú najkrajšie sviatky roka – Vianoce...., prežite ich preto v radosti, hojnosti a božej milosti. S úctou Ing. Štefan Džurný starosta obce
Integrácia – koncert pre seniorov
esiac október je mesiac úcty k starším. Občianske združenie Slnko svieti pre všetkých, pripravilo projekt - už 2. ročník- benefičného koncertu pre seniorov. Uskutočnil sa 27.októbra 2017 v Aréne Poprad. Zúčastnili sa ho aj naši seniori z Červeného Kláštora spoločne zo seniormi zo Spišských Hanušoviec. Dopravu zabezpečil Obecný úrad Červený Kláštor. Popradská aréna sa celá zaplnila cca 2 500 osôb. Bola veľmi príjemná atmosféra, výborný program a každý kto sa toho nezúčastnil môže naozaj ľutovať. Program uvádzala
A
s Gminou Czorsztyn sa chceme spoločne „povenovať“ druhej oprave lávky cez Dunajec. Čo sa týka športového a kultúrneho vyžitia, stále ostávajú v platnosti tie tradičné, ale pokúsime sa priniesť aj nejaké tie novinky, ale nechajme sa prekvapiť tým čo nám pripravia naše komisie zriadené pri obecnom zastu-
Katarína Brychtová. Vystúpili najznámejší umelci zo Slovenska a zahraničia. Eva Máziková, Otto Weiter, Andrea Fisher, Kristína, Otto Kolloman, Štefan Skrúcaný, Otokar Klein, Davide Matioli, Koktel Bend. Vystúpili aj zdravotne postihnuté deti z Popradských škôl s veľmi milým a dojímavým programom. Pre dôchodcov bolo
pripravených množstvo cien cielených na konkrétne osoby, ktoré by im mali pomôcť zlepšiť aspoň trochu úroveň života. Hlavnou cenou bol zájazd do Ríma a Vatikánu s exkluzívnou audienciou u pápeža pre 20 osôb. Verím, že všetci sme z koncertu odchádzali s dobrou náladou, k čomu prispel Otto Weiter svojimi piesňami.
Takže dosť dlho trvalo, kým sme sa rozišli, ale s popevkom pesničky na perách„Nemám auto, nemám motorku“. Určite na budúci rok sa uskutoční 3.ročník a preto už teraz chceme všetkých seniorov na toto skvelé podujatie pozvať. Neváhajte teda a príďte sa presvedčiť na vlastné oči a uši. Eva Lainczová
KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR Smerdžonka liečia už 5 rokov
koby to bolo len nedávno, keď sa zabudnutá sláva Kúpeľov pod Tromi Korunami začala spomínať pri myšlienke ich obnovy. Po úspešnom vyhlásení zdravej minerálnej vody Smerdžonka za liečivú nastal proces obnovy kúpeľníctva v Červenom Kláštore. Netrvalo dlho a na sklonku roka 2012 prijali kúpele prvých klientov na kúpeľnú liečbu. V terajšom čase to je už 5 rokov a i za tak krátku dobu sa toho mnoho zmenilo, doplnilo, vylepšilo. Postupne sa začali šíriť chýry o liečivých účinkoch vody na kožné ochorenia i obnove kúpeľov a klienti pribúdali. To, čo vedeli o Smerdžonke zaiste mnísi i ľudia z okolia už pred stáročiami sa po zabudnutí a dôsledku II. svetovej vojny opäť dostávalo do povedomia ďalších aj za hranicami regiónu. No neostalo iba pri tom, pretože na vôkol bol ďalší prírodný liečivý zdroj. Kúpele sa nachádzajú takpovediac v srdci naj-
menšieho národného parku na Slovensku a bola by škoda nevyužiť aj čistý pieninský vzduch a klímu vhodnú na liečenie. V roku 2016 tak kúpele potvrdili štatút klimatických kúpeľov a rozšírili svoju pôsobnosť o liečbu netuberkulóznych chorôb dýchacích ciest, duševných a onkologických chorôb, pooperačných stavov štítnej žľazy a chorôb z povolania. Kúpele v Červenom Kláštore sú tak jediné na Slovensku, kde sa stretlo na jednom mieste liečenie chorôb dýchacích ciest i kože. „Žiaľ skúsenosť je taká, že mnoho ľudí, trpiacich napr. atopickým ekzémom, majú zároveň aj astmu. Sme preto veľmi radi, že im na jednom mieste môžeme pomôcť s oboma ochoreniami súčasne“ – doplnil jedinečnosť lekár kúpeľov Ivan Margitics. Po vyhlásení vody za liečivú a následne uznaní prírodných liečebných kúpeľov ostávala ešte jedna etapa, ktorá mala definitívne dostať Červený
4
ČERVENÝ KLÁŠTOR
Kláštor na kúpeľnú mapu Slovenska. To sa podarilo v roku 2017 získaním štatútu kúpeľného miesta. I keď sa z pohľadu samotnej liečby v kúpeľoch nič nezmenilo, získaním tohto štatútu pre obec sa kúpele opäť zviditeľnili. Zhodou okolností pred 130 rokmi a síce v roku 1887 sa vtedajšie Kúpele Smerdžonka zaradili medzi oficiálne kúpele Uhorska a v tej dobe patrili medzi jedny z najvýznamnejších. Rok 2017 bol zase úspešnejší ako ten predchádzajúci a k návštevnosti dopomohlo aj mnoho nadregionálnych či dokonca medzinárodných podujatí. Už tradične nesmel chýbať Breakfestival so svojou duchovnou atmosférou, taktiež podujatia o zvykoch, tradíciách, folklóre či ľudovej hudbe ako napr. Zamagurské folklórne slávnosti, Slávnosti kultúry Lemkov – Rusínov i Stretnutie Goralov v Pieninách, ktoré sa tešia veľkej obľube. Navyše posledné menované podujatie sa môže pochváliť vysokou účasťou návštevníkov nielen zo Slovenska, ale aj z Česka. Aj tohto roku sa uskutočnili Jarný a Jesenný deň otvorených dverí, kde k doterajšiemu programu pribudol tiež seminár o možnostiach čerpania štátnej podpory pre atopikov a psoriatikov. Tieto cenné a praktické rady budú môcť získať návštevníci aj na budúci rok a chystá sa niekoľko ďalších noviniek. 19. ročník Malého pieninského maratónu zlomil minimálne 2 rekordy. Na štart sa postavilo 228 bežcov, resp. chodiacich, pričom k rekordu dopomohla aj nová kategória Nordic Walking. Najstarším účastníkom bol pán Komaromi a v štafete bežal ako 86 ročný. Prekonal tak svoj vlastný vlaňajší rekord a v tomto veku išlo skutočne o úctyhodný výkon. Novinkou letných mesiacov bolo Kúpeľné kino
na čerstvom vzduchu. V priebehu júla a augusta si počas nedieľ o 19.30 mohli nielen ubytovaní, ale aj návštevníci z okolia či domáci užiť nevšedné premietanie. Ani počasie nie je prekážkou, keďže rozprávky i filmy rôzneho žánru sa podľa počasia môžu premietať buď na otvorenom amfiteátri, v zastrešenej kolonáde alebo v Kongresovej sále Domu zdravia. Kúpeľné kino na čerstvom vzduchu ako aj mnoho ďalších tradičných podujatí a akcií nebudú chýbať v areáli KÚPEĽOV ČERVENÝ KLÁŠTOR Smerdžonka ani v roku 2018. Ľudia z blízkeho i širšieho okolia môžu najnovšie využiť okrem liečebných a relaxačných procedúr (na tieto procedúry si je možné uplatniť až 15 % regionálnu zľavu) aj možnosť ošetrenia a odstránenia rôznych kožných útvarov za pomoci vypálenia resp. zmrazenia tekutým dusíkom. Uvidíme čo prinesie rok 2018, avšak podľa trendu by mohol byť pre kúpele opäť o čosi lepší ako ten predošlý. Je potrebné si uvedomiť, že na liečbu má vplyv niekoľko faktorov – prírodné liečivé zdroje, technické vybavenie, zdravotnícky personál i ostatní zamestnanci, vybudované zázemie v areáli, samotné prostredie Pienin, ktoré tiež lieči a v neposlednom rade aj spôsob života a životospráva klienta bojujúceho s chronickým ochorením. Dôležité je neustále zvyšovanie kvality i napredovanie, čo sa kúpeľom darí a potvrdením toho je nielen príchod nových návštevníkov, ale aj návrat tých, ktorí už okúsili kúpele na vlastnej koži i tento nádherný kraj so všetkým čo k tomu patrí. Ing. Vladimír Šmída marketing KÚPELE ČERVENÝ KLÁŠTOR Smerdžonka
ZO ŽIVOTA MATERSKEJ ŠKOLY... Táto zelená vetvička, z prúteného košíčka, nech všetkým vám, prinesie veľa šťastíčka a zdravíčka. Aby vás Ježiško z neba ochraňoval a lásku do srdiečka daroval. Aby sme boli k sebe milí, a nikomu neublížili. Nech deťom a tiež veľkým, úsmev na perách celý rok svieti... Mama, ocko, babka, dedko, nech majú doma všetko. To vám prajú vaši malí, nech sa všetkým nám dobre darí.
5
ČERVENÝ KLÁŠTOR
Medzinárodná konferencia
k 50. výročiu vzniku Pieninského národného parku
V
tomto roku uplynulo 50 rokov odkedy prvý krát uzrelo svetlo sveta nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967. Týmto nariadením bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Vtedajšia výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha. Dovŕšila sa tak snaha zameraná na ochranu hodnôt pieninskej prírody. Toto snaženie však začalo omnoho skôr a to po oboch stranách rieky Dunajec. Prvé názory a snahy o ochranu niektorých častí územia Pienin sa začali objavovať najmä na poľskej strane už po skončení prvej svetovej vojny. Podnet k týmto snahám dal zhoršujúci sa stav prírodných pomerov v území Pienin vplyvom nekontrolovateľnej ťažby v lesoch, zakladania kameňolomov, nekontrolovanej výstavby a najmä pastvy v lesných a xerotermných spoločenstvách vápencových brál a sutí. Zvlášť negatívne sa prejavila pastva na lúkach hradného brala Czorsztyn, ktoré 14. marca 1921 v záujme ich záchrany premenil vlastník p. Drohojowski na úplnú rezerváciu. Tento počin a ďalšie antropické tlaky na prírodu Pienin dali podnet na intenzifikáciu snáh pre vytvorenie chráneného územia typu národného parku v území poľských, ale i slovenských Pienin. Významným medzníkom, ktorý prispel k vytvoreniu chránených území v Pieninách bol 6. máj 1924, kedy hraniční zmocnenci Ing. V. Roubik (ČSR) a prof. W. Goetel (Poľsko) po dlhých a intenzívnych rokovaniach podpísali tzv. „Krakovský protokol“. V tomto protokole sa okrem vyriešenia mnohých hraničných problémov riešili aj problémy ochrany prírody v pohraničných územiach. Jedným z bodov protokolu bolo odporúčanie – vytvoriť podmienky pre vznik chránených území po oboch stranách rieky Dunajec. To sa podarilo 17. júla 1932, kedy sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie Slovenskej rezervácie v Pieninách v Červenom Kláštore a v Szczawnici
za účasti predstaviteľov vtedajšieho Československa a Poľska. Počas oslavy v Červenom Kláštore vystúpili vedúci delegácií, predstavitelia štátnych lesov, ministerstva osvety, poslanci parlamentov a senátov, zástupcovia turistov. Vo všetkých príhovoroch bol zvýrazňovaný úspech spoločného snaženia pri vytvorení chránených území v Pieninách, ktoré predstavujú prvý medzinárodný park v Európe. (poz. v tom čase sa v našej legislatíve nenachádzal pojem národný park, ale najvyššiu formu ochrany prírody predstavovala rezervácia. V Poľsku vznikol národný park 12. júla 1932.) Vtedajšia rezervácia mala rozlohu 423 ha. Vojnové udalosti prerušili činnosť obidvoch chránených území. Po vojne bol v Poľsku opätovne obnovený národný park v októbri 1954. Na Slovensku bola obnovená Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách Pieninská prírodná rezervácia Červený Kláštor. Hospodársky a organizačne bola pričlenená pod Správu TANAP-u v Tatranskej Lomnici. V roku 1958 bol Ing. Milanom Pacanovským predstavený prvý projekt vytvorenia Pieninského národného parku. Oficiálne sa však komplexné práce na projekte vytvorenia Pieninského národného parku začali až v roku 1961. Pod vedením Ing. Milana Pacanovského na projekte spolupracovali RNDr. Ján Bako (geológia), Prof. Ján Drdoš (geomorfológia), RNDr. Jozef Šmarda a RNDr. Eva Bosáčková (botanika), RNDr. Aladár Randík a RNDr. Ján Darola (zoológia), Ing. Dušan Janota (vodohospodárstvo, poľnohospodárstvo, hospodárske využitie Pienin), Ing. Ján Kruty (lesníctvo) v spolupráci s vtedajším vedúcim Pieninskej prírodnej rezervácie Červený Kláštor Jánom Skokanom. Návrh vyhlášky a štatútu pripravili Ing. Milan Pacanovský, Ing. Dušan Janota a JUDr. Bujna. Pozitívnym výsledkom desaťročného úsilia tejto pracovnej skupiny bolo už vyššie uvedené nariadenie Slovenskej národnej rady. V roku 1997 sa zvýšila výmera Pieninského
národného parku z pôvodných 2 125 ha na súčasných 3 749,62 ha a ochranné pásmo bolo upravené na súčasných 22 444,17 ha. Prvým vedúcim Polesia Červený Kláštor bol lesný dozorca Antonín Főldi, ktorý zomrel v roku 1934, krátko po svojom penzionovaní. Jeho nástupcom sa stal v roku 1933 Oldřich Lacina. Po zániku Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách bolo v roku 1939 obnovené polesie Červený Kláštor, ktorého vedúcim sa stal Ján Verčimák. Počas vojnového obdobia v rokoch 1940 až 1944 bol vedúcim polesia Červený Kláštor Jozef Mičkech. V máji roku 1945 nastúpil ako vedúci Ján Skokan, ktorý bol vedúcim v rokoch 1945 až 1957. Po obnovení rezervácie pod názvom Pieninská prírodná rezervácia Červený Kláštor sa v roku 1958 stal jej vedúcim Ing. Juraj Šuňa, ktorého vystriedal vo vedúcej funkcii v roku 1958 znovu Ján Skokan. Ten na tomto poste pôsobil do roku 1970, kedy ho vo funkcii vystriedal Ing. Ján Vdovják. Bol vedúcim do roku 1980, kedy ho po odchode do dôchodku, vystriedal Ing. Štefan Danko. Ing. Štefan Danko pôsobil vo funkcii vedúceho Pieninského národného parku v pôsobnosti Správy TANAP-u, neskoršie ŠL TANAP-u až do 31. 12. 1996. Od júna 1996 do februára1997 bola riaditeľkou Správy Pieninského národného parku v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Ing. Mária Danková. Od 1. 3. 1997 zastával funkciu riaditeľa Správy Pieninského národného parku opäť Ing. Štefan Danko až do 30. júna 2011. Štátna ochrana prírody SR, Správa PIENAP-u v dňoch 09. a 10. novembra 2017 zorganizovala v Kúpeľoch Smerdžonka, v Červenom Kláštore slávnostnú konferencia pri príležitosti 85. výročia vyhlásenia Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách a 50. výročia vyhlásenia Pieninského národného parku. Na slávnostnej konferencii s medzinárodnou účasťou sa zišlo 130 hostí, ktorým sa okrem iných prihovoril minister životného prostredia SR László
6
ČERVENÝ KLÁŠTOR
Sólymos, štátny tajomník ministerstva ŽP Boris Susko, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Milan Boroš, podpredseda Prešovského samosprávneho kraja a primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak, riaditeľ poľského Pienińskiego Parku Narodowego Michal Sokolowski, bývali riaditelia Správy PIENAP-u Štefan Danko a Správy TANAP-u Ivan Vološčuk. Ďakovný list si z rúk ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa prevzali Ing. Mária Danková a Ing. Štefan Danko za celoživotnú prácu pre ochranu prírody Pieninského národného parku, Milan Ružík a členovia Klubu Priateľov Pieninského národného parku za mnohoročnú dobrovoľnícku a obetavú prácu v prospech ochrany prírody Pieninského národného parku, Ing. Juraj Jedinák a obec Kamienka za vyhlásenie Obecného chráneného územia Rička a za zvyšovanie environmentálneho povedomia v obci Kamienka a mgr inż. Michał Sokołowski
z Dyrekcje Pienińskiego Parku Narodowego za priateľský prístup, za dlhoročné úsilie, pomoc a spoluprácu pri ochrane pieninskej prírody. Správa Pieninského národného parku ocenila aj celoživotnú prácu pri ochrane pieninskej prírody Jána Glevaňáka a úsilie N. o. Cyprián pri záchrane kultúrneho dedičstva Pienin. Aj toto cestou by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili a prispeli k doterajšej ochrane a starostlivosti o pieninskú prírodu. Nakoľko samotná slávnostná konferencia mala mnoho pozitívnych ohlasov dovolím si poďakovať moj-
im kolegom zo Správy PIENAP-u za dobre odvedenú prácu pri jej zorganizovaní. Poďakovanie za spoluprácu patrí aj Kúpeľom Smerdžonka v Červenom Kláštore, spoločnosti Chodník v korunách stromov na Bachledke, neziskovej organizácii Cyprián a firme Klemo. A čo prajem Pieninám a národnému parku do ďalšej 50-ky? V súčasnosti sú Pieniny stále vyhľadávanejšou turistickou destináciou. Máme tu neopakovateľné pohľady na krajinu, máme tu mimoriadne bohatstvo flóry a fauny na takom malom území, ktoré by sme v iných častiach Slovenska našli už len málokde. Prajem si aby sme toto zachovali. Vyžaduje si to len usilovnú prácu a aby zdravý rozum vyhrával nad chamtivosťou a peniazmi. Nové informácie o dianí v našom najmenšom a najkrajšom národnom parku nájdete na www.facebook.com/ pienap. Vladimír Kĺč Riaditeľ Správy PIENAP-u
Od Tatier k Dunajcu Stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou Úvod Belianske Tatry, Spišská Magura a Pieniny sú horské celky, ktoré spájajú nielen rieky Poprad a Dunajec, ale aj miestna komunita na ich území, ktorá prejavila záujem o vzájomnú spoluprácu pri zabezpečovaní sociálneho, environmentálneho a ekonomického rozvoja územia vo svojej územnej pôsobnosti. Formovanie spolupráce medzi jednotlivými záujmovými skupinami v území má dlhú históriu. Najskôr vzniklo Združenie pre rozvoj regiónu Pienin a Zamaguria v roku 1999, ktoré združovalo všetky obce v Zamagurí vrátane iniciatívnych predstaviteľov súkromného sektora a neziskových organizácii a vytvorilo platformu pre spoločnú komunikáciu a pre presadzovanie spoločných záujmov.
Ako sme začínali Dňa 4. 4. 2008 vypísalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky výzvu na predkladanie Integrovaných stratégii rozvoja územia z PRV pre plánovacie obdobie 2007 – 2013, pričom občianske združenie uchádzajúce sa vo výzve muselo zachovať princípy iniciatívy LEADER, čo znamená okrem iného, že územie musí zoskupovať územie s minimálne 7 obcami s počtom obyvateľov
minimálne 10 000. Preto sa začali rokovania a spolupráca s mikroregiónom Belianske Tatry a na základe vzájomného dohovoru tieto dve organizácie vytvorili podmienky pre vznik nového občianskeho združenia „Tatry - Pieniny LAG“, ktoré spĺňalo všetky náležitosti potrebné pre spracovanie integrovanej stratégie rozvoja územia a pre jej implementáciu. Územie má viac ako 10 000 a menej ako 150 000 obyvateľov a je z geografického hľadiska celistvé a ohraničené katastrami jednotlivých obcí, vzniklo na základe spoločného záujmu, má spracovanú integrovanú stratégiu rozvoja územia s jasne zadefinovanými prioritami a opatreniami, a pri jej tvorbe uplatnilo princíp zdola nahor, má zriade-
7
ČERVENÝ KLÁŠTOR
nú miestnu akčnú skupinu ako verejno-súkromné partnerstvo. Je pravda, že v roku 2009 sme s našou integrovanou stratégiou neuspeli. Preto sme v plánovacom období 2007 až 2013 existovali len s pomocou zakladajúcich združení a v spolupráci s úspešnými miestnymi akčným skupinami – Občianske združenie pre rozvoj regiónu Spiš a pod.
Čo nás nezabije, to nás posilní Po vyhlásení výzvy 7. 7. 2015 na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 pre opatrenie 19 – Podpora na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER, podopatrenie: 19.1 – Prípravná podpora, sa naša organizácia aktivizovala. Rozšírila sa o sedem katastrálnych území pred Spišskou Magurou, čiže v súčasnosti naše kompetenčné územie tvorí 30 samospráv na 33 katastrálnych územiach s rozlohou 511,09 km2, na ktorom k 31.12.2014 žilo 34 535 obyvateľov s hustotou osídlenia 67,57 obyvateľa na km2. V rámci prípravnej podpory organizácia spracovala Stratégiu miestneho rozvoja vedeného komunitou (Stratégia CLLD) pre svoje územie, ktorú na základe výzvy č. 18. zo dňa 3.2.2016 na predkladanie Žiadostí o schválenie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou a udelenie štatútu Miestnej akčnej skupiny predložila na schválenie. MPRV SR nám 7. 3. 2016 oznámilo, že projektový zámer splnil podmienky určené vo výzve, ale nie je v hraniciach disponibilnej alokácie, čiže hodnotiaca správa bola negatívna. Vzhľadom na to, že hodnotiace kritéria boli neprehľadné a často až subjektívne, zdvihla sa zo strany miestnych akčných skupín kritika na objektivitu hodnotiaceho procesu. Nuž a potom sa diali zvláštne veci mimo našej sféry vplyvu. Bola zrušená výzva č. 18 (čiže aj naše hodnotenie) a následne 20.10.2016 bola vyhlásená nová výzva č. 20, na to isté opatrenie, ktorá bola opätovne zrušená a následne 2.5.2017 bola vyhlásená ďalšia nová výzva č. 21, ktorá bola v ďalších dvoch mesiacoch tri krát aktualizovaná. Vďaka patrí trpezlivému prístupu našich členov, ktorí sa pravidelne stretávali a mali konštruktívny prístup pri riešení vzniknutých problémov, pretože pri každej aj zrušenej výzve bolo potrebné schvaľovať minimálne žiadosti a často aj meniť základné dokumenty organizácie. Vďaka patrí aj organizácii, ktorá nám Stratégiu CLLD spracovala a trpezlivo aktualizovala podľa požiadaviek vyhlasovateľa. Nakoniec skoro po desať ročnej snahe sa nám podarilo uspieť v našom snažení a 21. 11. 2017 s účinnosťou od 5.12.2017 sme získali štatút miestnej akčnej skupiny a bola nám schválená Stratégia CLLD s názvom „Od Tatier k Dunajcu“. Zároveň nám bola stanovená základná finančná alokácia z Európskych štrukturálnych a a investičných fondov a štátneho rozpočtu na implementáciu schválenej stratégie CLLD v celkovej maximálnej výške 1 982 409,55 € a dodatočná výkonnostná alokácia maximálne do sumy 1 784 168,59 €.
Čo ďalej? V prvom rade spracujeme žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na financovanie prevádzkových nákladov MAS spojených s riadením uskutočňovania stratégií CLLD a okamžite začneme zriaďovať kanceláriu MAS, ktorá bude sídliť v budove Mestského úradu v Spišskej Starej Vsi na druhom poschodí so štyrmi pracovníkmi. Potom bude nasledovať žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na animácie a propagáciu MAS a ďalej žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na implementáciu opatrení v Stratégii CLLD. Na našom webovom sídle www.tatry-pieniny.com budeme zverejňovať všetky potrebné informácie o našich aktivitách a činnosti, ako aj konkrétne informácie o možnostiach podpory prostredníctvom Stratégie CLLD. Opatrenia schválenej stratégie, z ktorých bude možné čerpať počas nasledujúceho obdobia sú nasledovné: • Upravené verejné priestranstvá a kvalitná technická infraštruktúra (7.2) • Bezpečná a plynulá doprava (zlepšenie podmienok pre dopravu obyvateľov do a zo zamestnania alebo k verejným službám; súvisiaca infraštruktúra; nákup vozidiel) (5.1.2) • Kvalitné sociálne a komunitné služby (5.1.2) • Rozvinutá poľnohospodárska prvovýroba (4.1) • Podporené poľnohospodárske výrobky (4.2) • Malé rodinné farmy (6.3) • Vhodné podmienky pre rozvoj rôznych druhov cestovného ruchu (6.4) • Sprístupnené a skrášlené územie pre turistov (7.5) • Rozvinutý podnikateľský sektor orientovaný najmä na cestovný ruch, schopný reagovať na požiadavky trhu (vznik, podpora mikro a malých podnikov, podpora marketingových aktivít) (5.1.1) Záverom mi dovoľte poďakovať všetkým, ktorí akoukoľvek mierou prispeli k úspešnosti spracovania Stratégie rozvoja územia vedeného komunitou a vzájomne si zaželať úspešné implementovanie stratégie v prospech obyvateľstva žijúceho na území Miestnej akčnej skupiny Tatry – Pieniny LAG. Ing. Štefan Danko predseda o.z. Tatry – Pieniny LAG
8
ČERVENÝ KLÁŠTOR
O
HARMONOGR AM
Pozvánka na Predsilvestrovský punč
becný úrad v Červenom Kláštore vás pozýva na „Predsilvestrovský punč“ dňa 29. 12. 2017 t.j. vo štvrtok o 17.30 hod. do kultúrneho
domu v Červenom Kláštore. Podávame aj punč pre deti a abstinetov.
vývozov komunálneho odpadu pre rok 2018 v obci Červený Kláštor
„A“ Ž lt á 3. týždeň 6. týždeň 9. týždeň 12. týždeň 15. týždeň 18. týždeň 21. týždeň 24. týždeň 27. týždeň 30. týždeň 33. týždeň 36. týždeň 39. týždeň 42. týždeň 45. týždeň 48. týždeň 51. týždeň
„B“ Č er vená 1. týždeň 5. týždeň 9. týždeň 13. týždeň 17. týždeň 21. týždeň 25. týždeň 29. týždeň 33. týždeň 37. týždeň 41. týždeň 45. týždeň 49. týždeň
„C“ Z elená 4. týždeň 10. týždeň 16. týždeň 22. týždeň 28. týždeň 34. týždeň 40. týždeň 46. týždeň 52. týždeň
Nech sú pre Vás vianočné sviatky príjemným zastavením, aby ste načerpali veľa radosti do života a silu prekonať všetky prekážky, ktoré Vám nastávajúci rok prinesie. Zároveň vám chcem poďakovať za spoluprácu v priebehu končiaceho roka. V novom roku 2018 prajem hlavne pevné zdravie a spokojnosť v rodine. Ing. Štefan Džurný starosta obce Satzba: vydavateľstvo a grafické štúdio
; Tlač: www.lacna-tlac.sk