Vianoce starých rodičov

INTERVIEW – VIANOCE STARÝCH RODIČOV

Moji starí rodičia žijú od narodenia na dedine. Babka a dedko majú 68 rokov. Opýtal som sa ich, ako trávili zimu a Vianoce, keď boli malí. Ja: „Tešili ste sa Vianoce, keď ste boli malí?“ Babka: „Na Vianoce som sa stále veľmi tešila, a tak je to doteraz. Sú pre mňa najkrajšími sviatkami v roku, len keby boli biele ako za môjho detstva.“ Dedko: „Na Vianoce som sa veľmi tešil, tak ako každé dieťa a teším sa na ne aj teraz.“

Ja: „Kto bol s vami za štedrovečerným stolom?“ Babka: „Za stolom sme boli celá rodina – mama, otec, babka, dedko, moje dve sestry a ja.“ Dedko: „Za štedrovečerným stolom sme boli celá rodina – babka, mama, oco, sestra a ja.“

Ja: „Aké zvyky ste mali počas vianočných sviatkov?“ Babka: „Počas štedrovečerného dňa sme celý deň postili. Pred večerou dedko doniesol do izby, v ktorej sme večerali, vo veľkej „plachciňe“ slamu, ktorú vysypal a my ako deti sme sa v nej celé Vianoce váľali. Pred Vianocami sme robili domáce salónky, ktoré sme potom balili do farebného staniolu a vešali na stromček. Na stole sme mali oblátky s medom, kyslú hubovú polievku, ´bobaľky´ , fazuľu na husto a koláče.“ Dedko: „Na „viľiju“ a Božie narodenie sme ešte za tmy sme chodili po vinšovačkách. Pred štedrou večerou sme sa umývali vo vode, v ktorej boli staré strieborné mince, aby sme boli zdraví. Potom som išiel s otcom do maštale a dali sme kravičke z vianočného koláča. Pred večerou sme sa spoločne pomodlili a po večeri sme sa už chystali na polnočnú omšu.

Ja: „Aké darčeky ste dostávali od Ježiška?“ Babka: „Od Ježiška sme dostávali darčeky, ktoré sme potrebovali. Pyžamo, svetrík, rukavice, šál, žiadne hračky. Ale pamätám si, keď som dostala knihu ´Z rozprávky do rozprávky´, ktorej som sa veľmi potešila. Tiež som si spomenula na hru ´Človeče, nehnevaj sa´, ktorú sme dostali spolu so sestrami a po večeroch sme ju hrali.“

Dedko: „Darčeky, ako je to teraz, sme nedostávali. Obyčajne to bola nejaká spoločenská hra. Ja som dostal hru ´Lúpežníci´, ktorú sme po večeroch využili, lebo televízory sme vtedy ešte nemali. So sestrou sme dostali spoločné sánky, ktoré majú už vyše 60 rokov a slúžia dodnes.“

Ja: „Ako ste prežívali zimu vo vašom detstve? Ako ste sa hrali?“ Babka: „Snehu sme mali v zime vyše plota, stavali sme si snehové bunkre a snehuliakov. Chodili sme sa sánkovať, korčuľovať na potok. Televízor a počítače sme nemali, tak sme väčšinu dňa trávili vonku.“ Dedko: „Počítače a mobily sme nemali. Celý deň sme boli vonku. Stavali sme zo snehu tunely, bunkre a snehuliakov. Len čo zamrzol potok alebo Laborec, hrali sme hokej. Nemali sme hokejky, namiesto nich nám stačili vetvy podobajúce sa hokejke a namiesto puku nám stačila plechovka od konzervy.“

Ja: „Keď ste boli malí, bolo v zime veľa snehu?“ Babka: „Zima počas môjho detstva bola vždy biela. Keď bola fujavica, záveje sme mali vyše plota.“ Dedko: „Snehu počas môjho detstva bolo ako teraz v Tatrách. Keď fúkalo, tvorili sa aj dvojmetrové záveje.“

„Babka, dedko, ďakujem za rozhovor.“ Rozhovor so starými rodičmi pripravil Maroš Mandel, 5.A