MÓDA V ROZPRÁVKACH

Módny kocúr v čižmách

Kocúra v čižmách už asi každý pozná. Teraz to nebude príbeh o ňom, ale o jeho skvelom oblečení, ktoré mu závidel nejeden kocúr.

Keď bol ešte malým kocúrikom, ani netušil, že bude v dospelosti určovať módny smer. Ale pekne od začiatku. Jedného dňa sa kocúr len tak vyhrieval na plote a ako tak pozoroval okolie, všimol si, že všetky mačky odlišuje len farba srsti. Chcel to veľmi zmeniť, tak si povedal, že sa rozhliadne po okolí. Uvidel ľudí, ako nosia rôzne farby oblečenia a topánok. Na hlavách majú kadejaké čiapky a klobúky. Mal toho plnú hlavu, až z toho vyčerpania zaspal. Vo sne sa mu prisnilo, ako kráča vo vysokých čiernych čižmách s červeným lemom, okolo pásu má vkusný opasok a na hlave široký tmavohnedý klobúk, z ktorého sa týči krásne žlté pero. Chrbát mu pokrýva dlhý plášť. Hneď ráno vyskočil a hľadal látky, z ktorých by vyrobil to vysnívané oblečenie. Išiel za najbližším krajčírom a porozprával mu, čo by si želal. Kocúr až zhrozene pozeral, keď počul, že jeho čierne čižmy a klobúk majú byť z kože dajakého zvieraťa. Veľmi túžil po tom oblečení, ale určite nechcel, aby to bolo zo živého tvora. Vydal sa na dlhú cestu svetom. Tam zistil, že ľudia dokážu vyrobiť umelú kožu. Tak neváhal a nakúpil toľko, koľko vládal uniesť. Po ceste naspäť uvidel na strome sedieť vtáka s krásnym žltým perím. Pekne ho poprosil, či by mu jedno pierko nedaroval.

Teraz mohol spokojný kocúr odniesť všetko ku krajčírovi, aby mu ušil jeho vysnívaný odev. Konečne mohol kocúr chodiť odetý vo svojom ekologickom odeve.

Popoluška a jej módni hrdinovia

Raz v jednej malebnej dedinke žila mladá dievčina. Mala iba otca, macochu a nevlastnú sestru. Musela sa o nich starať, veľa pracovať a bola neustále ufúľaná. Preto ju volali Popoluška. Bola veľmi šikovná. Najviac ju bavilo šitie a vyšívanie.

Na kráľovskom zámku sa chystal bál. Macocha s dcérou si zaobstarali luxusné šaty. No Popoluške dali toľko práce, že nemala čas na seba a už vôbec nie na svoje šaty. Nechceli ju zobrať so sebou, aby ju princ videl, lebo bola veľmi pekná. Popoluška bola smutná a veľmi chcela ísť tancovať. Keď tu zrazu ju počuli plakať jej lesní hrdinovia. Prišli jej pomôcť. Veveričky upratali. Pavúk utkal zo siete závoj, myšky utkali z priadze hodváb, ktorý predtým pripravili húseničky. Motýle natlačili na látku vzor, svätojánske mušky dodali ligotavý jas a posypali ju vôňou z kvetín. A Popoluške sa podarilo ušiť také šaty, aké ešte nikdy nikto nevidel. No a včielky jej obuli peľové topánky. „Tak a môže sa ísť!“ radostne zvolala Popoluška. Nasadla na bieleho koňa a spokojne odcválala na zámok. Bola taká prekrásna, že všetci z nej nemohli spustiť oči. Obdivovali jej krásne, ligotavé a voňavé šaty Princ sa do nej hneď zahľadel. Spýtal sa jej: „Odkiaľ máš tie šaty a kto si?“ Vzápätí si uvedomila čaro šiat z prírody a vedela, že sa musí do polnoci vrátiť späť domov. Zvrtla sa a ušla. Princ ju hľadal celú noc

Už-už to skoro vzdal, ale pri poslednom domčeku pri lese uvidel a zacítil krásu prírody, tú istú vôňu: nebom sa vznášali motýle, včielky púšťali na okolo svoje voňavé peľové guľôčky, veveričky rôznych farieb skákali ponad stromy, myšky ukladali kvety na lúke, vtáčiky spievali a farbili na oblohu dúhu.

A tam v diaľke zbadal Popolušku, očarujúcu stvoriteľku šiat z prírody a hlavne svoju budúcu ženu. A takto rozprávkovo krásne žili až do smrti. (*PK)

Es Ó, As šaty, Es As utkané z Es jahodovej As peny Es As

Es hmm, As šaty, Es As také si veľký Es svet dnes As cení. Es As

K tým Fmi šatám hneď si dáme B šminky a C# rúž, pohľad, čo patrí H k dáme, Bmi ovládam As už. Es As

Ó šaty, spichnuté z farebného vzduchu, dáme si šaty, nech máme aspoň trocha vzruchu.

Dúfam, že ešte platí múdrosť odveká: Možno aj tieto šaty spravia zo mňa človeka.

Fmi Zrkadlo mi vraví, C že som iná a ja si to C# opakujem s Fmi ním.

Fmi Bude to však iba C jeho vina, C# ak tomu Es uverím. As

Mám šaty, ach, ako príma sa v nich chodí. Mám šaty, čo o pár týždňov vyjdú z módy.

Keď túžia vyjsť, tak môžu – nech idú do hája! Mám pod nimi svoju, pod nimi som ja.

Zrkadlo mi vraví, že som iná a ja si to opakujem s ním. Bude to však iba jeho vina, ak tomu uverím.

Ó, šaty, spichnuté z farebného vzduchu. Dáme si šaty, nech máme aspoň trocha vzruchu.

Dúfam, že ešte platí múdrosť odveká: možno aj tieto šaty spravia zo mňa človeka.

Neberte nám princeznú je slovenský televízny muzikál z roku 1981. Hlavné úlohy v ňom stvárnili Marika Gombitová (Katka), Miro Žbirka (Katkin priateľ) a Marie Rottrová (Katkina mama), ktorí aj naspievali piesne k postavám. Hudbu k filmu napísal Dežo Ursiny, texty zložil Ján Štrasser, film režíroval Martin Hoffmeister. Soundtrack k filmu nahral v roku 1980 Dežo Ursiny so skupinou Pavla Daněka. Soundtrack vyšiel až 20 rokov po uverejnení filmu (a 6 rokov po smrti Deža Ursinyho) v roku 2001 na CD od vydavateľstva BMG. (*R)

Ako dobre ste čítali náš školský časopis Čvirik? Overte si to v krátkom kvíze:

1. Ako sa volal veľký environmentálny projekt našej školy?

A. Ekobatoh.

B. Ekokabelka.

C. Ekotaška.

2. Koľko látkových tašiek sa rozdalo ľuďom na námestí?

A. Vyše 600.

B. Vyše 500.

C. Vyše 400.

3. Čo znamená anglický termín „fast fashion“?

A. Pomalá móda.

B. Rýchla móda.

C. Exkluzívna móda.

4. Vyskytujú sa falošné e-shopy s oblečením aj na slovenských stránkach?

A. Áno.

B. Vôbec nie.

C. Iba jedna, dve.

5. Čo znamená skratka SOI?

A. Slovenská obchodná inšpekcia.

B. Spoločnosť o informáciách.

C. Slovenský okresný inšpektorát.

6. Ako inak vieme pomenovať prerobenie oblečenia?

A. Second hand.

B. Refashion.

C. Reshopping.

7. Ako sa volá muzikál, v ktorom zaznela pieseň Šaty od Mariky

Gombitovej?

A. Neberte nám pani učiteľku.

B. Neberte nám kráľovnú.

C. Neberte nám princeznú.