Slovenskykras 1963 slovenskykras 1964

S L O V E N S K Y 1963 — 1964 R O Č N Í K V

SLOVENSKÝ KRAS S B O R N l K M O Z E A S L O V E N S K É H O K R A S U V L I P T . M I K U L Á Š I

V 1963 ­ 1964

1 9 6 5 VYDAL OBZOR, VYDAVATEĽSTVO KNÍH A ČASOPISOV, N. P., BRATISLAVA, POBOČNÝ ZÁVOD MARTIN, PRE MÚZEUM SLOVENSKÉHO KRASU V LIPT. MIKULÁŠI

R e d a k č n á

r a d a

PROF DR VOJTECH BUDINSKÝ­KRIČKA, DR. JURAJ BÄRTA, CSc., DR. ANTON DROP­ PA CSc INŽ SVÄTOPLUK KÄMEN, PROF. DR. LADISLAV KORBFL, JULIUS LENKO, DCC DR MICHAL MAHEL, DRSc., DOC. DR. EMIL MAZÚR, CSc., DR. JAN MICHALKO, CSc. VLADIMÍR NEMEC, DOC. DR. JÁN OTRUBA, CSc., DR. ANTON PORUBSKY Z o s t a v o v a t e ľ VOJTECH BENICKÝ

Fotografia na obálke: Pohľ ad do Ružovej galérie v jaskyni Mieru. F o t o V. Benický

© OBZOR, 1965

GEOMORFOLOGICKÝ A HYDROLOGICKÝ VÝSKUM JASOVSKEJ JASKYNE

ANTON DROPPA G e o g r a f i c k ý ú s t a v SAV, s p e l e o l o g i c k é o d d . , Lipt. M i k u l á š

J a s o v s k á j a s k y ň a sa n a c h á d z a na v ý c h o d n o m o k r a j i Slovenského k r a s u v údolí r i e k y Bodvy, asi 30 k m z á p a d n e od Košíc. V š e t k y d o t e r a j š i e p r a c e sa zameriavali väčšinou na j e j archeologický a paleontologický v ý s k u m (K o r m o s 1917, E i s n e r 1924, V o l k o ­ S t a r o h o r s k ý 1929, L o ž e k ai. 1956). Geomorfologickým p o m e r o m j a s k y n e sa v e n o ­ valo d o t e r a z veľ mi málo pozornosti. Veď J a s o v s k á j a s k y ň a n e m a l a dosiaľ ani k o m p l e x n ý plán s v ý š k o v ý m i ú d a j m i , na podklade k t o r é h o sa m ô ž e t a k ý t o v ý s k u m vykonať . P r e t o ČSAV — G e o g r a f i c k ý ú s t a v SAV, speleo­ logické oddelenie, Lipt. Mikuláš u s k u t o č n i l o v lete 1962 podrobný g e o ­ m o r f o l o g i c k ý v ý s k u m J a s o v s k e j j a s k y n e a j e j okolia na podklade v l a s t ­ n ý c h zameriavacích p r á c v j a s k y n i i na povrchu. Výsledky v ý s k u m u p r i n á š a t á t o p r e d b e ž n á zpráva.

Geologicky J a s o v s k ú planinu a t ý m a j j a s k y ň u t v o r í m o h u t n é s ú ­ v r s t v i e s v e t l o š e d ý c h vápencov s t r e d n é h o a v r c h n é h o t r i a s u (H o m o 1 a 1961). Pod nimi v y s t u p u j ú m o d r o š e d é ( g u t t e n s t e i n s k é ) vápence s polo­ h a m i s v e t l e j š í c h dolomitov ( a n i s ) . Na p o k l e s n u t e j v ý c h o d n e j k r e J a s o v ­ s k e j planiny v okolí obce Debraď sa usadili v pliocéne ílovité hliny a š t r k o ­ piesky, k t o r é sa t e r a z z u ž i t k o v á v a j ú p r e poľ nohospodárstvo.

P o d z e m n é p r i e s t o r y J a s o v s k e j j a s k y n e sú v y t v o r e n é vo vápencovom brale, zvanom J a s o v s k á skala (350). J a s k y ň a m á viac povrchových o t v o ­ rov. T e r a j š í umele p r e k o p a n ý vchod sa n a c h á d z a na ú p ä t í J a s o v s k e j skaly vo v ý š k e 256 m na p r a v o m b r e h u rieky Bodvy, t e d a len 2 m nad j e j h l a ­ dinou. Pôvodný vchod leží n a d s p o d n ý m vo výške 286 m, k t o r ý sa t e r a z používa ako východ z j a s k y n e . J a s o v s k á j a s k y ň a pozostáva z p r i e s t r a n ­ n ý c h dómov, siení a chodieb o celkovej zatiaľ z n á m e j dĺžke 2184 m, z čoho p r e širšiu v e r e j n o s ť j e s p r í s t u p n e n é len 1554 m . Pri p r e h l i a d k e j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v vidíme, že m n o h é chodby m a j ú oválny t v a r s m a r k a n t n e v y ­ v i n u t ý m i povalovými k o r y t a m i . O k r e m t o h o boli do z n a č n e j výšky z a n e ­ sené r i e č n y m i s e d i m e n t a m i , n a j m ä hlinami a j e m n ý m i p i e s k a m i a m a j ú pozvoľ ný spád v s m e r e p o v r c h o v é h o t o k u Bodvy. Tieto úkazy svedčia o r i e č n o m pôvode J a s o v s k e j j a s k y n e . Boli t o bezpochyby vody blízkej Bodvy, k t o r é sa ponárali vo vápencoch J a s o v s k é h o brala, k d e vyhľ adávali t e k t o n i c k é pukliny, r o z š í r e n é už p r e d t ý m koróziou a t m o s f e r i c k e j vody.

Hlavné puklínové s m e r y v j a s k y n n ý c h chodbách sú o r i e n t o v a n é od z á ­ 3

p a d u na východ. Na nich sú založené v š e t k y v ý z n a m n e j š i e p r i e s t o r y , a k o V s t u p n á chodba so S t a r ý m d ó m o m a Tigrou chodbou, ď alej Veľ ký dóm s Kováčskou vyhňou, Blativý dóm, Biely dóm, Jedáleň, V ý s t u p n á chodba a iné m e n š i e chodby. D r u h ý puklinový s y s t é m ide kolmo na hlavný, t e d a od severu na j u h . Na s t a v b e j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v sa z ú č a s t ň u j e m e n e j a k o prvý. Na k r i ž o v a t k á c h s p o m e n u t ý c h puklinových s y s t é m o v sa v y ­ tvorili r ú t e n í m n a j v ä č š i e p r i e s t o r y , ako Dóm n e t o p i e r o v a Bludisko.

Spomínané puklinové s m e r y sú t a k é isté, a k é s l e d u j e a j p o v r c h o v é k o r y t o rieky Bodvy. Z Nižného Medzeva až po J a s o v tečie rieka Bodva od západu na východ, k ý m od Jasova po Moldavu od s e v e r u na j u h . A k o u k a z u j ú geomorfologické pomery, rieka Bodva využila pri f o r m o v a n í s v o j h o k o r y t a hlavné t e k t o n i c k é p o r u c h y ­ poklesy a zlomy.

P o s t u p n e , ako si prehlbovala svoje povrchové k o r y t o rieka Bodva, a j j e j bočné p o d z e m n é r a m e n o v y t v á r a l o vo v á p e n c o v o m brale nižšie ležiace chodby n a spôsob poschodí. O p o č t e t ý c h t o riečnych, horizontálne sa t i a h n ú c i c h chodieb ( p o d z e m n ý c h k o r ý t ) sú v l i t e r a t ú r e r ô z n e ú d a j e , p r e ­ t o ž e sa neurčovali na p r e s n ý c h výškových ú d a j o c h . V o l k o ­ S t a r o ­ h o r s k ý (1929) ich udáva 5, K v i e t o k (1949) bez bližšieho zdôvod­ nenia tiež 5 a S e k y r a (1956) len t r i poschodia. Podľ a n a j n o v š í c h z a ­ m e r i a v a c í c h p r á c z r. 1962, k e d y bol v y h o t o v e n ý p r e s n ý p ô d o r y s n ý plán i pozdĺžny r e z J a s o v s k e j j a s k y n e (pozri p r í l o h u ) sa r y s u j e až 5 v ý v o ­ j o v ý c h úrovní, k t o r é z o d p o v e d a j ú j e d n o t l i v ý m f á z a m prehlbovania rieky Bodvy n a p o v r c h u . Pri určovaní vývojových úrovní s m e brali do ú v a h y horizontálny priebeh chodby s m a l ý m klesaním v s m e r e p o d z e m n é h o t o k u a v ý r a z n ý m i povalovými i bočnými k o r y t a m i .

N a j s t a r š i u v ý v o j o v ú ú r o v e ň „A" p r e d s t a v u j e t e r a j š i a V ý s t u p n á c h o d ­ ba, k t o r e j báza leží vo výške 285 m n. m., t e d a 30 m nad hladinou r i e k y Bodvy. K t e j t o ú r o v n i p a t r i a a j h o r n é časti H u s i t s k e j siene s d ó m o v i t ý m p r i e s t o r o m p r e d ňou, kde n a povale vidieť v ý r a z n é m e a n d r o v i t é povalové k o r y t o . Vody p o d z e m n é h o t o k u v t o m t o v ý v o j o v o m š t á d i u pritekali od z á p a d u do d ó m o v i t é h o p r i e s t o r u p r e d H u s i t s k o u sieňou, odkiaľ p o k r a č o ­ vali t e r a z zasintť enou puklinou do V ý s t u p n e j chodby (za bodom č. 68), k d e sa zarezávali pozdĺž t e k t o n i c k e j pukliny s m e r o m na východ. Za t e r a j ­ š í m východom pokračovali p r i e s t o r m i , d n e s už zničenými svahovou m o ­ deláciou, popri o t v o r e Oblúkovej j a s k y n e a j a s k y n e F a j k a . Obidve t i e t o j a s k y n e boli v y t v o r e n é m e n š í m i bočnými r a m e n a m i t o h o i s t é h o p o d z e m ­ n é h o t o k u . V období a k u m u l á c i e bol p o d z e m n ý t o k p r i t i s n u t ý až k u po­ vale, na čo p o u k a z u j e m a r k a n t n e v y v i n u t é povalové k o r y t o v p r i e s t o r e p r e d H u s i t s k o u sieňou. V čase v y t v á r a n i a povalového k o r y t a bol už p o d ­ z e m n ý t o k p o m e r n e slabý, lebo šírka i hĺbka povalového k o r y t a sa p o h y ­ b u j e len okolo 80 cm. Povalové k o r y t o vo V ý s t u p n e j chodbe nie j e z a c h o ­ vané. Akumulácia j a s k y n n ý c h s e d i m e n t o v t u p r a v d e p o d o b n e nezasahovala a ž po povalu, alebo ak sa a j vyvinulo, n e s k o r š i e úplne podľ ahlo m e c h a ­ n i c k é m u z v e t r á v a n i u . Toto vývojové š t á d i u m zodpovedá Sekyrovmu III. poschodiu.

4

Nižšia vývojová ú r o v e ň „B" leží vo v ý š k e asi 273 m n. m. (skalný p o d ­ klad nebol z i s t e n ý ) , t e d a 19 m nad hladinou rieky Bodvy. Z a h r ň u j e chodbu s bočným a povalovým k o r y t o m p r e d v s t u p o m do Jedálne a spodnú časť K a m e n n e j chodby. Je t o t o ž n á s II. poschodím Sekyru. P o d z e m n é v o d y v t o m t o v ý v o j o v o m období p r i t e k a l i popod p r e d s i e ň p r e d H u s i t s k o u sie­ ňou, vytvorili s p o d n ú časť J e d á l n e s oválnou chodbou a pokračovali ď alej na východ ponad V s t u p n ú chodbu. Na povale Jedálne medzi n a j v y š š í m a t ý m t o poschodím vytvorili p o d z e m n é vody koróziou pri p r e c h o d e z vyššieho do nižšieho poschodia až 10 m vysoké kulisy na spôsob š k r a ­ pov.

V š e t k y nižšie p r i e s t o r y J a s o v s k e j j a s k y n e pokladá Sekyra za I. p o ­ schodie. Avšak podľ a z r e t e ľ n e v y v i n u t ý c h k o r ý t , t i a h n ú c i c h sa h o r i z o n ­ t á l n e v r ô z n y c h v ý š k o v ý c h polohách, r y s u j ú sa v nich t r i s a m o s t a t n é vývojové ú r o v n e . Vývojová ú r o v e ň „C" z a h r ň u j e m a r k a n t n e v y t v o r e n é povalové k o r y t o na povale Veľ kého dómu vo v ý š k e 10 m n a d t e r a j š í m d n o m . P o d z e m n ý t o k v t o m t o v ý v o j o v o m š t á d i u p r i t e k a l do Veľ kého d ó m u od z á p a d u z dosiaľ n e z n á m y c h častí. Z Veľ kého dómu odtekal do B r k o v e j chodby a odtiaľ h o r n ý m i časť ami Z i g m u n d o v e j siene ponad r o z d v o j e n ú časť S p o j o v a c e j chodby (body č. 29, 30), k d e ď alšie pokračovanie z a t a r a ­ s u j ú hlinené nánosy. V t o m t o období bola v y t v o r e n á časť S p o j o v a c e j chodby nad schodmi (body č. 25, 24, 23, 22). Odtiaľ pokračovali p o d z e m n é vody r ú r o v i t o u chodbou ponad schody do v r c h n e j č a s t i S t a r é h o d ó m u a ď alej do D ó m u netopierov, kde v z a s u t e n o m svahu mizli v n e z n á m y c h p r i e s t o r o c h medzi k a m e ň o l o m o m a t e r a j š í m vchodom. Hlinité a piesočnaté n á n o s y t o h t o v ý v o j o v é h o obdobia d o s a h u j ú vyše 2 m h r ú b k y , t a k ž e skalný podklad sa n a c h á d z a vo v ý š k e 260 m, t e d a 6 m n a d hladinou Bodvy.

Vývojová ú r o v e ň „D" z a h r ň u j e n a j v ä č š i u časť dosiaľ s p r í s t u p n e n ý c h č a s t í J a s o v s k e j j a s k y n e . P o d z e m n é vody t o h t o v ý v o j o v é h o štádia vnikali do j a s k y n e v i a c e r ý m i p r ú d m i . J e d e n z nich p r i t e k a l v p r i e s t o r e t e r a j š e j Klenotnice a vytvoril h o r n é č a s t i Blativého dómu. D r u h ý p r ú d p r i t e k a l h o r n ý m i časť ami S t a l a g m i t o v é h o d ó m u a pokračoval do Blativého dómu, k d e sa obidva p r ú d y s t r e t a l i . Ich c e s t a ď alej na východ j e t e r a z z a t a r a ­ sená hlinenými n á n o s m i . Vytvorili Medvediu sieň, Biely dóm a s t r e d n ú ú r o v e ň Veľ kého d ó m u vo v ý š k e 5 m n a d t e r a j š í m dnom. Z Veľ kého d ó m u tiekli t e r a j š o u Spojovacou chodbou, k d e pri bode č. 26 j e voľ ný priebeh chodby z a t a r a s e n ý hlinou. Ďalšie pokračovanie p r e d s t a v u j e s t r e d n á časť S t a r é h o d ó m u a Dómu netopierov, odkiaľ sa dostávali do h o r n e j č a s t i Hlinenej chodby, k t o r e j koniec z a t a r a s u j ú hlinené nánosy. Hlinené s e d i ­ m e n t y t e j t o v ý v o j o v e j ú r o v n e d o s a h u j ú h r ú b k y okolo 2,5 m. Skalné dno sa n a c h á d z a vo v ý š k e okolo 254 m, t e d a v j e d n e j úrovni s d n e š n o u h l a d i ­ nou rieky Bodvy.

N a j n i ž š i u v ý v o j o v ú ú r o v e ň J a s o v s k e j j a s k y n e tvorí ú r o v e ň „E". T á t o j e v celom s v o j o m p r i e b e h u z a n e s e n á hlinou až na 50 cm od povaly.

Kopané sondy v Dóme n e t o p i e r o v do hĺbky 3,9 m a v Blativom d ó m e do hĺbky 3,2 m nedosiahli skalné dno. Podľ a dna j a z e r a vo Veľ kom d ó m e 5

možno predpokladať , že sa n a c h á d z a vo v ý š k e 248 m, t e d a okolo 6 m pod t e r a j š o u hladinou rieky Bodvy. Do t o h t o v ý v o j o v é h o š t á d i a p a t r i a n a j ­ nižšie č a s t i Blativého dómu, Veľ kého d ó m u s j a z e r o m , Tigria chodba a n a j n i ž š i e časti Hlinenej chodby. Hoci sa v s ú č a s n o s t i n a j n i ž š i e poschodie n a c h á d z a pod t e r a j š o u ú r o v ň o u rieky Bodvy, n e m o ž n o o ň o m tvrdiť , že sa vytvorilo pod hladinou p o d z e m n ý c h vôd v zóne s i f ó n o v e j cirkulácie (podľ a D. V. R y ž i k o v a 1954). Táto n a j n i ž š i a v ý v o j o v á ú r o v e ň býva občas pri s t ú p a n í hladiny p o d z e m n ý c h vôd zaplavovaná vodou, a t o hlavne pri j a r n o m topení s n e h u alebo pri silnejších z r á ž k a c h . Je t o s t a g n u j ú c a voda, k t o r á n e m ô ž e v y t v á r a ť väčšie j a s k y n n é d u t i n y , lebo p r a c u j e len korozívne. Chemickým p r o c e s o m r o z l e p t á v a m ä k š i e polohy vápencov na povale, čím v z n i k a j ú zaoblené výbežky na spôsob š k r a p o v , ako t o vidno nad j a z e r o m vo Veľ kom dóme. Typické povalové k o r y t o s m i e r n y m s p á ­ dom od západu na východ sa mohlo vytvoriť len v zóne rýchle sa p o h y ­ b u j ú c i c h k r a s o v ý c h vôd, k t o r ý c h t o k bol p o d m i e n e n ý h o r n o u a dolnou bázou. Obidve bázy tvorilo dno r i e k y Bodvy n a p o v r c h u . V období m e n š e j v o d n a t o s t i začala Bodva zanášať s v o j e p o v r c h o v é k o r y t o a s ú č a s n e j e j bočné p o n o r n é r a m e n á ukladali j e m n e j š í m a t e r i á l a j v j a s k y n n o m k o r y t e .

V usadzovaní j a s k y n n ý c h n á n o s o v n a s t a l o obdobie, k e d y bol p o d z e m n ý t o k p r i t i s n u t ý až k j a s k y n n e j povale, na k t o r e j p o t o m vyerodoval t y p i c k é povalové k o r y t o . N e s k o r š i e zaniesol hlinami i o t v o r y v p o n o r á c h t a k , z e sa do j a s k y n e n e d o s t á v a l už voľ ným t o k o m , ale len p r e s a k o v a n í m cez p i e s o č n a t é a hlinené nánosy. Konečne sa ustálila ú r o v e ň nánosov do t e j v ý š k y ako j e d n e s a j e 3 0 ­ 5 0 cm pod povalovým k o r y t o m (pozri p o ­ zdĺžny r e z j a s k y n e v prílohe).

Z t o h o vidíme, že n a j n i ž š i a j a s k y n n á ú r o v e ň sa vytvorila nie na t e ­ r a j š e j , ale na p r e d o š l e j e r ó z n e j báze, keď tiekla Bodva po skalnom p o d ­ klade. Ďalej vidíme, že sa v n e j striedali fázy erózie s f á z a m i akumulacie tak, ako t o opísal R o t h (1936) v Domici. Podobný v ý v o j bol a j vo v y š ­ ších poschodiach, k d e sú tiež p e k n e v y v i n u t é povalové k o r y t á . O v e k u iednotlivých úrovní p r e n e d o s t a t o k f a k t i c k é h o m a t e r i á l u zatiaľ ť ažko hovoriť . V o l k o ­ S t a r o h o r s k ý (1929) pokladá zelenkavé piesky v Spojovacej chodbe za pliocén. P o m e r n e nízka poloha (len 10 m nad s k a l ­ n ý m d n o m t e r a j š i e h o údolia Bodvy) n e u k a z u j e v š a k n a ich pliocénny vek.

V ý s k y t zvyškov kostí j a s k y n n é h o medveď azyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQ (Ursus spelaeus) v nadloz­ n ý c h hlinených n á n o s o c h u k a z u j e na pleistocénny vek. V š e t k y j a s k y n n e poschodia sú bezpochyby g e n e t i c k y m l a d š i e a k o uloženiny t o r t o n s k ý c h š t r k o v na v ý c h o d n o m o k r a j i J a s o v s k e j planiny, lebo ich skalný podklad leží vyššie a k o n a j v y š š i a vývojová ú r o v e ň v J a s o v s k e j j a s k y n i .

H y d r o g r a f i c k o u t e p n o u J a s o v s k e j j a s k y n e a j e j okolia j e rieka Bodva, o b t e k a j ú c a k r a s o v ý t e r é n zo s e v e r u a po celej v ý c h o d n e j s t r a n e . Z k r a s o ­ v e j oblasti priberá j e d i n ý p r í t o k Teplicu, p r i t e k a j ú c u do Jasova od j u h o ­ západu. Teplica vyviera z viacerých p r a m e ň o v na s e v e r n o m svahu v r c h u H a j a g o š (598,6), odkiaľ tečie s m e r o m na východ. N a j s i l n e j š i e h o p r í t o k u 6

sa j e j d o s t á v a z r o v n o m e n n e j vyvieračky na s e v e r n o m svahu K r y š k y (460,0). Teraz j e výver z a c h y t e n ý do v o d o j e m u a zvedený vodovodom do budovy bývalého j a s o v s k é h o k l á š t o r a . N e z a c h y t e n á voda v y t e k á pod v o ­ d o j e m o m zo s u t i n y š e d o m o d r ý c h vápencov ( g u t t e n s t e i n s k ý c h ) , k t o r ý c h v ý d a t n o s ť bola dňa 1. 10. 1962 okolo 13 l/sek. Teplotu vody s m e n a m e r a l i 9,4 °C pri v o n k a j š e j t e p l o t e 15,4 °C. N a d m o r s k á výška b e t ó n o v e j h r á d z e v y v i e r a č k y pod v o d o j e m o m j e 285 m ( m e r a n é v ý š k o m e r o m d v a k r á t od v c h o d u J a s o v s k e j j a s k y n e ) . Pri j a r n o m topení s n e h u alebo za t r v a l e j š í c h z r á ž o k sa j e j v ý d a t n o s ť zväčší až na 100 l/sek. V t e d y vyviera menSím p r a ­ m e ň o m a j s e v e r n e od v o d o j e m u , ba a j z o t v o r u j a s k y n e Teplica, ležiacej 70 m na j u h o z á p a d od v o d o j e m u (podľ a informácií Š. F u r í n a z J a s o v a ) .

Pod v ý v e r o m v y t v á r a t r a v e r t í n o v é k a s k á d y , k t o r é u m e l e pretvorili na j a z e r o p r e chov r ô z n y c h d r u h o v rýb. Vyvieračka Teplica p r e d s t a v u j e v ý t o k p o d z e m n ý c h k r a s o v ý c h vôd, n a h r o m a d e n ý c h z p r e s a k u j ú c i c h z r á ž ­ kových vôd vo vápencových vrcholoch. J e j z b e r n ú oblasť možno určiť podľ a sklonu š e d o m o d r ý c h vápencov, k t o r é v y s t u p u j ú nad vyvieračkou sklonom 35° n a SV a zaberá oblasť vrcholov K r y š k y (460,0), K o n s k e j hlavy (492,0) a H a j a g o š a (598,6).

D r u h ý k r a s o v ý p r a m e ň sa o b j a v u j e j u ž n e od vchodu do J a s o v s k e j j a s k y n e pod m i e s t n y m k a m e ň o l o m o m . Tu vo v ý š k e 264,6 m vyviera spod v á p e n c o v e j s u t i n y slabý p r a m e ň , k t o r é h o v ý d a t n o s ť bola dňa 3. 10. 1962 okolo 0,3 l/sek. a t e p l o t a vody 10,8 °C pri v o n k a j š e j t e p l o t e 13,2 °C. Keď že j e h o v ý d a t n o s ť v p r i e b e h u r o k a značne kolíše, m o ž n o usudzovať , že o d ­ v o d ň u j e i n f i l t r o v a n ú z r á ž k o v ú vodu z najbližšieho okolia n a d k a m e ň o ­ lomom. J e h o malá v ý d a t n o s ť a p o m e r n e veľ ká vzdialenosť od vyvieračky Teplica v y l u č u j e možnosť v z á j o m n e j súvislosti.

N a s k y t á sa otázka, v a k e j súvislosti sú s p o m e n u t é k r a s o v é v ý t o k y s p o d z e m n ý m i vodami, k t o r é občas z a p l a v u j ú n a j n i ž š i e p r i e s t o r y J a s o v ­ s k e j j a s k y n e . Každý r o k pri j a r n o m t o p e n í s n e h u ( o b y č a j n e v apríli) alebo pri d l h o t r v a j ú c i c h a v ý d a t n e j š í c h z r á ž k a c h b ý v a j ú n a j s p o d n e j š i e p r i e s t o r y j a s k y n e ( S t a r ý dóm s D ó m o m netopierov, Tigria chodba, Veľ ký dóm s p r i ­ ľ ahlými č a s ť a m i ) zaplavené vodou, k t o r e j hladina d o s a h u j e m a x i m á l n u v ý š k u až 254 m n. m., t e d a 1,3 m n a d d n o m chodieb. Úroveň n a j v y š š e j hladiny vody v j a s k y n i sa r o v n á výške hladiny rieky Bodvy p r e d j a s ­ k y n n ý m vchodom. Voda do j a s k y n e n e p r i t e k á p r ú d o m , ale sa o b j a v u j e s ú č a s n e vo v š e t k ý c h zaplavených častiach. V priebehu s u c h e j j e s e n e r o k u 1962 sa u d r ž a l a voda len v j a z i e r k u vo Veľ kom dóme, k t o r é h o hladina dňa 28. 9. 1962 klesla až n a v ý š k u 249,66 m n. m. V t o m i s t o m čase s m e n a ­ merali hladinu vody v s t u d n i pri m l y n e p r e d j a s k y ň o u vo výške 247,77 m n. m., t e d a s k o r o 7 m pod hladinou rieky Bodvy. Úroveň vody v s t u d n i u k a z u j e v ý š k u hladiny p o d z e m n ý c h vôd, k t o r á sa v priebehu r o k a veľ mi mení. V n a j n i ž š í c h č a s t i a c h j a s k y n e Pivnica pred Puklinovou chodbou (pozri p r i p o j e n ý p l á n ) sa o b j a v u j e malý j a r č e k , k t o r é h o v ý d a t n o s ť bola dňa 3. 10. 1962 okolo 2 l/sek. J a r č e k p r i t e k á spod v á p e n c o v e j s t e n y od z á p a d u a po 10 m sifónovite mizne s m e r o m na JV. Jeho hladina bola vo 7

výške 253,5 m n. m., t e d a 6 m nižšie ako hladina m l y n s k é h o n á h o n a p r e d vchodom do j a s k y n e . Ďalšia p o d z e m n á c e s t a t o h t o j a r č e k a j e n e z n á m a , lebo sa n i k d e v j a s k y n i n e o b j a v u j e . Ba n e m o ž n o ho dávať do p r i a m e h o súvisu ani s j a z e r o m vo Veľ kom dóme, keď že nevidieť j e h o p r i a m y v t o k do j a z e r a . S p o m e n u t ý j a r č e k v j a s k y n i Pivnica j e p r a v d e p o d o b n e živený p r e s a k u j ú c i m i vodami z blízkeho m l y n s k é h o náhona.

Niektorí j a s k y n i a r i sa d o m n i e v a j ú , že p o d z e m n é vody v J a s o v s k e j j a s k y n i sú v p r i a m e j súvislosti s vyvieračkou Teplica. I keď p r e v ý š e n i e vyvieračky Teplica j e 35 m n a d p o d z e m n ý m i vodami v J a s o v s k e j j a s k y n i , n e m o ž n o predpokladať p o d z e m n ú súvislosť z geologického hľ adiska. Medzi p á s m o m š e d o m o d r ý c h vápencov vyvieračky Teplica a s v e t l o š e d ý m i v á ­ pencami J a s o v s k e j j a s k y n e sa t i a h n e n e k r a s o v ý p r u h t m a v o š e d ý c h f y l i ­ tických bridlíc a porfyroidov, k t o r é ako n e p r i e p u s t n é h o r n i n y v y l u č u j ú p r i e t o k p o d z e m n ý c h vôd z j e d n e j h y d r o g r a f i c k e j s ú s t a v y do d r u h e j .

Keď že v okolí j a s k y n e na p o v r c h u sa n i k d e n e o b j a v u j e viditeľ ný ponor riečky Bodvy alebo j e j prítokov, p r i c h á d z a m e k p o s l e d n e j m o ž n o s t i , že zaplavovanie s p o d n ý c h p r i e s t o r o v J a s o v s k e j j a s k y n e sa d e j e pod v p l y ­ vom s t ú p a n i a hladiny p o d z e m n ý c h vôd. Podobne ako s t ú p a alebo klesá hladina p o d z e m n ý c h vôd v š t r k o p i e s k o v ý c h nánosoch rieky Bodvy, v y ­ r o v n á v a sa hladina p o d z e m n ý c h vôd i v j a s k y n n ý c h n á n o s o c h ( p i e s k o c h a h l i n á c h ) . Rovnako n e m o ž n o klásť do súvislosti ani t o k p o d z e m n é h o j a r ­ čeka v j a s k y n i Pivnica s k r a s o v ý m p r a m e ň o m pod k a m e ň o l o m o m . Výtok p r a m e ň a na p o v r c h leží o 15 m vyššie a k o j e hladina j a r č e k a v j a s k y n i Pivnica. Keď že t e n t o j a r č e k nevyviera viditeľ ne na povrch, m o ž n o p r e d ­ pokladať , že sa rozplýva v hlinených a pieskových n á n o s o c h j a s k y n e , k d e udržiava hladinu p o d z e m n ý c h vôd. Ak by p o d z e m n é vody J a s o v s k e j j a s ­ k y n e mali byť v p r i a m e j súvislosti s p o v r c h o v ý m i vodami r i e k y Bodvy ( s k r y t ý m i p o n o r m i ) , museli by byť spodné j a s k y n n é č a s t i t r v a l o z a p l a ­ vené, lebo ich výtokové o t v o r y sú z a n e s e n é povrchovými n á n o s m i rieky Bodvy, k t o r ý c h ú r o v e ň j e o 7 m vyššie ako n a j n i ž š i a ú r o v e ň hladiny j a ­ zera v j a s k y n i .

LITERATÚRA E i s n e r J., 1928:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Archeologické výskumy v jasovských jaskyniach r. 1924. Krásy Slovenska, 7, 137—144, Zvolen H o m o 1 a V., 1961: Geologické pomery Jasovskej plošiny v Jihoslovenském krasu.

Sbor. ved. prác VŠB v Ostrave, 7, 373—398, Ostrava K o r m o s T., 1917: Die Takäcs Menyhért­Hohle bei Jaszó. B a r l a n g k u t a t á s 5, 57—65, Budapest L o ž e k V. — S e k y r a J. — K u k l a J. — F e j f a r O., 1956: Výzkum Velké Ja­ sovské jeskyné. Anthropozoikum, 6, 193—282, P r a h a R o t h Z., 1937: Vývoj jeskyné Domice. Bratislava, čas. uč. spol. Šafarikovy, 11, 129—163, Bratislava K v i e t o k L., 1949: Sprievodca po Juhoslovenskom krase a Dobšinskej ľadovej jaskyni. Rožňava V o l k o ­ S t a r o h o r s k ý J., 1929: Zpráva o výskume Jasovskej jaskyne. Sborník Muzeál. slov. spoločnosti, 23, 41—70, Martin 8

GEOMORPHOLOGISCHE UND HYDROLOGISCHE ERFORSCHUNG DER HČHLE VON JASOV Von Anton Droppa Geographisches I n š t i t ú t der Slowakischen Akademie der Wissenschaften, Hôhlenforschung, Liptovský Mikuláš Z u s a m m e n f a s s u n g Im J a h r e 1962 f i i h r t e der Autor die Vermessung der unterirdischen Räume der Hôhle von Jasov und ihrer Umgebung durch. Auf Grund des von ihm e r a r b e i t e t e n De­ tailplanes der Hôhle und m e h r e r e r Längsschnitte, sowie auf Grund m e h r e r e r Grabsonden und ihrer p e t r o g r a p h i s c h e n Analyse e r l ä u t e r t der A u t o r dann die geomorphologische Entwicklung der Hôhle in Bezug auf die Flufigewässer auf der Erdoberíläche. Die Hohle von Jasov liegt auf dem Ostrand des Slowakischen K a r s t e s bei der Gemeinde Jasov im Tal des Flusses Bodva, u n g e f ä h r 30 km westlich von Košice in der ostlichen Slowakei. Sie befindet sich in mächtige n Schichten hellgrauen Kalksteines, der aus dem m i t t l e r e n und oberen Trias s t a m m t . Unter ihnen t r e t e n graublaue G u t t e n s t e i n ­ K a l k ­ steine (Anis) zu Táge. Der jetzige Eingang zur Hôhle liegt in einer Hôhe von 256 m, der urspriingliche Eingang b e f a n d sich uber dem jetzigen in einer Hôhe von 286 Metern.

Die Hôhle von Jasov besteht aus geräumigen Domén, Halien und Gängen von einer gesamten, bisher b e k a n n t e n Länge von 2184 m. Fiir die t o u r i s t i s c h e Offentlichkeit ist sie n u r in einer Länge von 1554 m zugänglich gemacht und mit elektrischer Beleuchtung versehen worden. Die Hôhlengänge haben ovale F o r m e n und weisen deutlich ausgebil­ dete Decken­Flufíbetten auf. Aufierdem sind sie bis zu einer beträchtlichen Hôhe von Flufíablagerungen ausgefiillt, insbesondere von Lehm und feinem Sand. Die Gänge fallen allmählich in der Richtung des oberirdischen Flufilaufes der Bodva ab. Das ist ein Beweis d a f u r , dafl die Hôhle ihre E n t s t e h u n g der Tätigkeit des genannten Flusses v e r d a n k t . Sie w u r d e von einem u n t e r i r d i s c h e n Arm der Bodva in fiinf Entwicklungs­ stadien geschaffen. Das ä l t e s t e von ihnen, das Štádium „A", zieht sich u n g e f ä h r 30 m uber dem jetzigen Niveau der Bodva dahin, das j u n g e r e Štádium „B" liegt 19 m und das Štádium „C" n u r 9 m uber dem jetzigen oberirdischen Wasserspiegel des Flusses.

Das E n t w i c k l u n g s s t a d i u m „D" befindet sich in derselben Hôhe wie der jetzige Flusslauf und das Štádium „E" liegt sechs Meter u n t e r dem jetzigen Niveau der Bodva. Dieser Umstand weist darauf hin, dass die ganze Kalksteinscholle m i t s a m t der Hôhle im V e r ­ lauf ihrer geologischen Entwicklung a b g e s u n k e n ist. Nach ihrem Absinken wurde die Hôhle und das oberirdische Tal durch Flufiablagerungen s t a r k verschlammt. Alle a n ­ geftihrten Entwicklungsstadien sind j u n g e r e n Datums, als die Ablagerung von S c h o t ­ t e r s a n d ( P a n n o n ) , die sich uber der Hôhle befindet.

Der Autor behandelt w e i t e r s das Problém der zeitweiligen Uberschwemmung der Hôhle durch u n t e r i r d i s c h e Gewässer und die Verbindung der Hôhle mit den Karstquellen in ihrer Umgebung. Die Hôhle von Jasov wird n u r dann iiberschwemmt, wenn der Wasserspiegel der unterirdischen Gewässer uberdurchschnittlich a n s t e i g t . Sie s t e h t weder mit dem K a r s t s p r u d e l Teplica, noch mit der Karstquelle u n t e r h a l b des n a h e ­ gelegenen Steinbruches in Verbindung.

Ubersetzung von J. L u m t z e r

9

MEDVEDIA JASKYŇA V STRATENSKEJ HORNATINE (SLOVENSKÝ RAJ)

PAVOL JANÁČIK ­ ZOLTÁN SCHMIDT

V r o k o c h 1 9 6 0 ­ 1 9 6 2 s m e v r á m c i Múzea slovenského k r a s u robili speleologický v ý s k u m M e d v e d e j j a s k y n e v Slovenskom r a j i v S t r a t e n ­ s k e j h o r n a t i n e . V t e j t o práci u v á d z a m e n i e k t o r é p r e d b e ž n é výsledky, a t o morfologický opis j a s k y n e , profily a opis j a s k y n n ý c h s e d i m e n t o v , opis a m e t r i c k ú c h a r a k t e r i s t i k u fosílnych nálezov a vysvetlenie p r o b l e m a t i k y vzniku Medvedej j a s k y n e .

Pri v ý s k u m e n á m o c h o t n e pomohli Stanislav Šrol a p r o m . ped. M a r t a Ondrišová, za čo im ď a k u j e m e .

ZEMEPISNÁ POLO'HA JASKYNE

Územie, v k t o r o m sa n a c h á d z a Medvedia j a s k y ň a , p a t r í o r o g r a f i c k y S t r a t e n s k e j h o r n a t i n e , k t o r á t v o r í časť Spišského r u d o h o r i a v r u d o h o r ­ s k o m oblúku ( 1 ) .

Vchod do j a s k y n e j e z j u h o v ý c h o d n é h o s v a h u planiny Glacu (1011 m n. m . ) , pod k ó t o u 949,0 m n. m., približne 250 m n a d vodnou n á d r ž o u Klauzy, v doline T o m á š o v s k e j Belej. N a c h á d z a sa v r o z s i a h l o m k r a s o v o m t e r é n e vo v ý š k e 901,0 m n. m. Súradnice vchodu do M e d v e d e j j a s k y n e sú 20° 25' 00" v ý c h o d n e j dĺžky a 48° 55' 02" s e v e r n e j š í r k y ( 2 ) .

Medvediu j a s k y ň u objavili 27. o k t ó b r a 1952 členovia s p i š s k é h o k o ­ lektívu Slovenskej speleologickej spoločnosti J. D i n k a, V. P l e v a , P. H a 1 a š a a L. K v i e t o k za spolupráce a p o d p o r y Slovenskej speleo­ logickej spoločnosti v Liptovskom Mikuláši a Slovakotouru v Spišskej N o v e j Vsi ( 3 ) . Pomenovali j u podľa h r o m a d n é h o v ý s k y t u fosílnych z v y š ­ kov skeletov j a s k y n n ý c h medveď ov.

GEOLOGICKÁ STAVBA OKOLIA JASKYNE

S t r a t e n s k á h o r n a t i n a j e súčasť ou s e v e r n é h o mezozoického p á s m a G e ­ m e r í d , k t o r é M. M a h e ľ (1961) c h a r a k t e r i z o v a l a k o s e v e r o g e m e r i d n ú synklinálu ( 6 ) . H o r n a t i n o u prebieha n i e k o ľ k á synklinál, oddeľ ovaných ú z k y m i antiklinálami s j u ž n o u vergenciou. Severná š t r u k t ú r a m á s e v e r n ú 1 0

v e r g e n c i u . Planina Glacu p r e d s t a v u j e hlavnú časť n a j š i r š e j synklinály.

Typické m i e r n e uloženie v r s t i e v so sklonom k severozápadu spôsobuje, že j u h o v ý c h o d n ý s v a h Glacu, v k t o r o m sa n a c h á d z a vchod do Medvedej j a s k y n e , j e s t r m š í a v ý r a z n e s t u p ň o v i t ý .

Na geologickej s t a v b e najbližšieho okolia Medvedej j a s k y n e sa z ú ­ č a s t ň u j ú h o r n i n y s p o d n é h o a s t r e d n é h o t r i a s u (6). Spodný t r i a s vo vývine v e r f é n s k y c h v r s t i e v j e z a s t ú p e n ý b r i d l i č n a t o ­ p i e s k o v c o v ý m s ú v r s t v í m (zeis až spodný k a m p i l ) a s l i e n i t o ­ v á p e n c o v ý m s ú v r s t v í m v r c h n é h o k a m ­ pilu. Obidve s ú v r s t v i a , d o k á z a n é f a u n o u , sú r o z š í r e n é na báze j u h o v ý ­ c h o d n é h o svahu Glacu a vo všeobecnosti s l e d u j ú a j j u h o v ý c h o d n é zakončenie h o r n a t i n y .

S t r e d n ý t r i a s v tzv. k l a u s k o m vývine j e z a s t ú p e n ý v á p e n c a m i a dolo­ m i t m i , k t o r é tvoria n a j v ä č š i u časť okolia j a s k y n e . Po celej dĺžke j u h o ­ v ý c h o d n é h o s v a h u g l a c k e j k r y h y sa t i a h n e k o m p l e x čiernych m a s í v n y c h k l a u s k ý c h vápencov (anis, ladin) s polohami dolomitov a svetlých bielych vápencov. V ich nadloží t v o r i a n a j v y š š í s t u p e ň m o h u t n e j j u h o v ý c h o d n e j s k a l n e j s t e n y Z a d n e j B y k á r k y (1003,6 m n. m.) t e u t l o p o r e l o v é vápence (ladin) a biele vápence ( v r c h n ý a n i s ) . V m a s í v n y c h bielych, bielošedých a š e d ý c h t e u t l o p o r e l o v ý c h vápencoch szyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIH Teutloporella herculea ( S t o p . ) , v k t o r ý c h sú m i e s t a m i n e p r a v i d e l n e rozložené šošovky dolomitov a k t o r é t v o r i a planinu Glacu, sa r o z p r e s t i e r a Medvedia j a s k y ň a . V n i c h sa n a c h á ­ dza a j vchod do j a s k y n e .

GEOMORFOLOGICKÉ POMERY OKOLIA JASKYNE

Geomorfológiu p o v r c h o v é h o k r a s u S t r a t e n s k e j h o r n a t i n y š t u d o v a l M. L u k n i š (1945) ( 7 ) . Rozlíšil t r i t y p y r e l i é f u : k r a s o v é planiny (Glac, G e r a v y , Skalu a Pele), p r e c h o d n ý typ, v k t o r o m vápencové k o m p l e x y n e ­ v y t v á r a j ú k r a s o v é planiny a n o r m á l n y riečny reliéf. M. M a h e ľ (1957) (6) upozornil n a ď alší t y p r e l i é f u s osobitnou morfológiou a h y d r o g e o ­ lógiou, tzv. dolomitový t y p . Výsledky v ý s k u m o v obidvoch a u t o r o v m a r ­ k a n t n e p o u k a z u j ú n a rozdielnosť v s t a v b e a odlišnosti v m o r f o l o g i c k o m c h a r a k t e r e j e d n o t l i v ý c h planín. Ich spoločným z n a k o m j e plošinový c h a ­ r a k t e r , p r í t o m n o s ť p o v r c h o v ý c h a p o d z e m n ý c h k r a s o v ý c h f o r i e m .

N a j v ä č š o u k r a s o v o u planinou j e Glacká planina. Podľ a Lukniša j e j e d n o u z r e l i k t o v k e d y s i j e d n o t n é h o p l a t e a u S t r a t e n s k e j h o r n a t i n y , k t o r é bolo s p ä t n o u eróziou p r í t o k o v H o r n á d u a Hnilca v máloodolných a t e k t o ­ n i c k y r o z d r v e n ý c h s t r e d n o t r i a s o v ý c h h o r n i n á c h rozdelené na jednotlivé (ď alším vývinom odlišné) planiny, Geravy a Glac. Z t e k t o n i c k é h o hľ adiska planiny p r e d s t a v u j ú č a s t i synklinál a Glacká planina p r e d s t a v u j e h l a v n ú časť bývalej vysokopoloženej r o z s i a h l e j synklinály. M. L u k n i š ď alej u p o ­ z o r ň u j e n a rozličnú i n t e n z i t u s p ä t n e j erózie, k t o r á sa p r e j a v i l a na p o ­ v r c h u , k o n k r é t n e na Glackej planine, j e j r o z r e z a n í m na bokoch hlbokými k a ň o n m i a pod p o v r c h o m r o z š i r o v a n í m p o d z e m n ý c h p r i e s t o r o v . Na e x i s ­ 1 1

tenciu p o d z e m n ý c h p r i e s t o r o v p o u k a z u j e v y ú s t e n i e m n o h ý c h otvorov a komínov na skalných s t u p ň o c h a s t e n á c h planiny, niekoľ ko m e n e j v ý d a t ­ n ý c h k r a s o v ý c h p r a m e ň o v na vysokopoložených senilných ú s e k o c h dolín, k t o r é o d v o d ň u j ú planinu a p r a v d e p o d o b n e úzko súvisia so z á v r t m i a s k ú ­ m a n o u Medveď ou j a s k y ň o u . V ý d a t n e j š i e p r a m e n e sú pri báze v á p e n c o v ý c h komplexov. P r a m e n e s n á z n a k m i dvoch h o r i z o n t o v z o d p o v e d a j ú podľ a Lukniša dvom m o r f o l o g i c k ý m vývinovým e r ó z n y m c y k l o m : p r v é m u , k t o r ý prešiel do š t á d i a senility ( r o z r e z a n i e m l a d o m i o c é n n e j p a r o v i n y a v z n i k senilných dolín na obvode Glacu v pliocéne) a d r u h é m u , p l i o c é n n o ­ p l e i s t o ­ c é n n e m u e r ó z n e m u k r a s o v é m u cyklu.

V zmysle Cvijičovej klasifikácie zaradil R. K e t t n e r (1954) k r a s S t r a t e n s k e j h o r n a t i n y do c a u s s e s k é h o t y p u k r a s u ( 8 ) .

MORFOLOGICKÝ OPIS JASKYNE

Medvedia j a s k y ň a p r e d s t a v u j e dve rozsiahle p r o t i s m e r n é h l a v n é chodby s m e r o v približne 240/70° ( Z J Z ) , 225/50° ( J J Z ) a 150/330° ( J J V ) , k t o r é tvoria morfologicky j e d n u h l a v n ú chodbu.

P r i e s t r a n n é abri tvorí vchod do j a s k y n e (901 m n. m . ) . Jeho dĺžka meria 9,6 m, š í r k a 8 m a výška 6 m. Dno j e v y p l n e n é m o c n o u v r s t v o u k a m e n i t é h o ú l o m k o v é h o m a t e r i á l u , n a n e s e n é h o a uloženého p o d z e m n ý m tokom, k t o r ý na t o m t o m i e s t e v y t e k a l z j a s k y n e . Vlastný, v p i e s č i t o ­ h l i ­ n i t ý c h n á n o s o c h s ú l o m k a m i i balvanmi k a r b o n a t i c k ý c h h o r n í n u m e l e p r e k o p a n ý otvor j e dlhý 9,6 m, široký 1,9 m a v y s o k ý p r i e m e r n e 1,95 m . Úzka ( 0 , 7 5 ­ 3 , 7 0 m ) , n e v y s o k á ( 1 , 4 5 ­ 2 , 1 m ) , k ľ u k a t á a v n á n o s o c h umele p r e k o p a n á v s t u p n á chodba n a j p r v m i e r n e klesá, približne p o bod 2, p o t o m s t r m o s t ú p a a v y ú s ť u j e do h l a v n e j chodby v Rázcestí, k d e d o s a ­ h u j ú p r i e s t o r y j a s k y n e podľ a o d h a d u až 25 m v ý š k y a 2,5 — 7,6 m šírky.

Chodba t u s l e d u j e dva s y s t é m y puklín v s m e r e približne 320/140° a 40/ 220°. Výzdobu p r e d s t a v u j ú s i n t r o v é n á t e k y na s t e n á c h bielej, n a ž l t l e j a h n e d e j f a r b y . V č e l n e j s t e n e vo v ý k l e n k u pri bode 6 j e s i n t r o v é j a z i e r k o .

P r v á časť h l a v n e j chodby začína ú z k o u a nízkou, v n á n o s o c h umele p r e k o p a n o u chodbou, k t o r á mení s m e r zo SZ na ZJZ. Malé r o z m e r y (výška 1,6 m, š í r k a 1,95 m ) a s m e r si zachováva na ú s e k u dlhom 12,95 m, po bod 19. Tento ú s e k p r e d s t a v u j e bývalý sifón, s k o r o úplne z a n e s e n ý p i e s č i t o ­ h l i n i t ý m m a t e r i á l o m s ú l o m k a m i hornín, s p r o d u k t í v n o u v r s t v o uzyxwvutsrqponml (Ursus spelaeus R o s e n m ú l l e r e t H e i n r o t h , 1793). Povala j e p o t i a h n u t á t e n k o u v r s t v o u bieleho alebo nažltlého s i n t r u s drobnými, väčšinou z l á m a ­ n ý m i b r č k a m i . Za bodom 19 sa chodba zase r o z š i r u j e a z v ä č š u j e a v y ú s ť u j e do Chodby objaviteľ ov, k d e pri bode 21 d o s a h u j e š í r k u až 11,95 m a v ý š k u cca 7 m . Chodba objaviteľ ov j e s ď alšou časť ou — Stĺpovou sieňou n a j b o h a t ­ šie vyzdobená a n a j k r a j š i a časť j a s k y n e . Výzdobu t v o r i a s i n t r o v é povlaky na s t e n á c h a na povale, n á d h e r n á kvapľ ová výzdoba, p o z o s t á v a j ú c a zo s t a ­ l a k t i t o v (zväčša b r č i e k ) , s t a l a g m i t o v a s t a l a g n á t o v n a j r o z m a n i t e j š í c h 1 2

S I T U Á C I A ŠIRŠIEHO O K O L I A MEDVEDEJ JASKYNE

SPIS. ŠTIAVNIK

arnut ovce L ETÁN OVCE HRABUŠICE.

BETLANOVCI

<SP. TOMASOVCE

909ro

/ooaf

MEDVEDIA

JASKYŇA

Tklauzy

Z/36,9 rtoos

MO,o

í U t n/c O

t v a r o v a v e ľ k o s t í . C h a r a k t e r i s t i c k é p r e M e d v e d i u j a s k y ň u s ú t z v . „ p a l i ­ c o v i t é " s t a l a g m i t y r ô z n e j v ý š k y ( 0 , 1 2 ­ 2 , 3 m ) , bielej a n a ž l t l e j f a r b y .

P r i e m e r n e s ú h r u b é 5 — 12 c m . N i e k t o r é s ú z r a s t e n é do m o h u t n ý c h s t ĺ p o v .

P o p r a v e j s t r a n e chodby, v ú s e k u m e d z i b o d m i 21 a 22, s ú s i n t r o v é j a ­ z i e r k a , k t o r é m a j ú t v a r žľ abov a vaní. Sú s č a s t i s u c h é a boli v y m o d e l o v a n é p r a v d e p o d o b n e p o v r s t e v n ý c h p l o c h á c h l a v i c o v i t ý c h v á p e n c o v , p r í p a d n e n a z v y š k o c h n á n o s o v é h o m a t e r i á l u , k t o r ý sa zachoval a k o n z e r v o v a l h r u ­ bou v r s t v o u s i n t r u v t r o c h t e r a s á c h v d ĺ ž k e 22 m. M n o ž s t v o m e n š í c h 1 3

i väčších jazierok m i s o v i t é h o t v a r u sa n a c h á d z a a j n a z a s i n t r o v a n o m d n e t o h t o ú s e k u chodby (väčšinou s u c h é ) . Sintrové j a z i e r k a sa viažu n a z a č i a ­ t o k asi 17 m dlhého s i n t r o v é h o vodopádu s u h l o m sklonu cca 20°. Veľ ké vápencové balvany pri bode 20 sú r ú t e n é h o pôvodu. N i e k t o r é menšie b a l ­ vany boli p r e n e s e n é na m e n š i u vzdialenosť . Množstvo t a k ý c h t o balvanov sa n a c h á d z a a j pri bode 22. N i e k t o r é z nich d o s a h u j ú veľ kosti až 7 m 3 . P r i bode 22 ú s t i z p r a v e j s t r a n y do h l a v n e j chodby p r v á m e n š i a bočná p u k l i ­ nová chodba s m e r u S V ­ J Z (52/232°) až S ­ J (360/180°), k t o r á je 9,5 m dlhá, p r i e m e r n e 0,75 m široká a 1 , 4 ­ 5 m vysoká. Končí vo veľ mi ú z k e j (0,3 m ) diakláze. Steny a dno chodbičky m a j ú t e n k ú v r s t v u s i n t r o v é h o povlaku.

Odtiaľ to sa hlavná chodba pozvoľ ne z u ž u j e a m e n í t v á r n o s ť . A j v ý ­ zdoba j e čoraz c h u d o b n e j š i a . Ubúda n a j p r v podlahovej, p o s t u p n e a j po­ valovej výzdoby a p r i b ú d a oddrobeného a r ú t e n é h o m a t e r i á l u . Jednotlivé balvany d o s a h u j ú niekoľ ko m 3 ( 0 , 5 ­ 6 m 3 ) . Dno j e z a k r y t é p i e s č i t o ­ h l i ­ n i t ý m a ú l o m k o v ý m n á n o s o m .

V s e v e r n e j stene, s e v e r o z á p a d n e od bodu 23 j e ď alšia, n a j r o z s i a h l e j š i a bočná chodba ( E ­ E ' ) , k t o r ú s m e pomenovali Jazierkovou, podľ a m n o ž ­ s t v a s i n t r o v ý c h jazierok na dne a vo výklenkoch. Je t o t y p i c k á puklinová chodba s m e r o v 150/330°­110/290° ( J V ) . Končí dvoma ú z k y m i puklinami, k t o r ý m i sa d o s t á v a voda do jazierok, hlbokých do 20 cm. V ú s t í do h l a v n e j chodby d o s a h u j e až 9 m š í r k y a 4,2 m výšky. S m e r o m d o v n ú t r a ubúda n a j m ä š í r k y a na konci m á už iba necelých 0 , 4 ­ 0 , 9 m výšky. Do n e j s m e r u j e 8 m dlhá bočná chodbička, široká p r i e m e r n e 1 , 2 ­ 1 , 8 m, vysoká 0 , 7 ­ 2 , 8 m, s m e r o m približne 135/315°. Obidve chodby sú b o h a t o vyzdobené s i n t r o v ý m i povlakmi t y p u záclon a drapérií, v e ľ k ý m m n o ž s t v o m s t a l a k t i t o v a s t a ­ lagmitov r ô z n e j veľ kosti (2,5 až 3 m ) a t v a r o v (palicovité, kužeľ ovité s t a ­ l a g m i t y a pod.), f a r b y bielej, nažltlej, ž l t o h n e d e j až h n e d e j . Rozširovanie vchodu chodby sa dialo čiastočne r ú t e n í m , čo p o t v r d z u j ú balvany pri vchode a na t e r a s k e vo v l a s t n o m otvore. O v e k u z r ú t e n ý c h balvanov si urobíme p r e d s t a v u z r o z m e r o v s t a l a g m i t o v , u s a d e n ý c h na n i e k t o r ý c h b a l ­ vanoch, k t o r é sú 6 0 ­ 8 5 cm vysoké. Vznik 2 5 ­ 3 0 c m v y s o k e j t e r a s k y , k t o r á m á pokračovanie v s t u p n i s e v e r n e j steny, si m ô ž e m e vysvetliť p ô s o ­ bením l a t e r á l n e j erózie na s t y k u v r s t i e v n e r o v n a k e j geologickej h o d n o t y ( r o z p u s t n e j š í c h vápencov v nadloží a m e n e j r o z p u s t n ý c h podložných d o ­ lomitických vápencov alebo dolomitov, k t o r ý m zodpovedá opisovaná t e ­ r a s k a ) . Môžeme j u sledovať už od bodu 21 po bod 24.

Od bodu 24 n a d o b ú d a hlavná chodba znova predošlé r o z m e r y s p r i e ­ m e r n o u šírkou 8 m a v ý š k o u 6 m. V p r i e s t o r e tzv. Bludiska, k t o r é j e vyplnené o h r o m n ý m i , z povaly z r ú t e n ý m i blokmi, sa zdanlivo n á h l e z u ­ ž u j e na necelé 4 m, až končí v ú z k e j chodbičke m e d z i d v o m a balvanmi, k t o r é p r e s a h u j ú veľ kosť 10 m 3 . V s k u t o č n o s t i n a t o m t o m i e s t e n a d bal­ v a n m i je šírka h l a v n e j chodby cca 10 m . Hlavná chodba t u n á h l e mení s m e r z p r e v l á d a j ú c e h o j u h o z á p a d n é h o na s e v e r o z á p a d n ý (290/110°) a asi po 25 m ho zase m e n í t a k m e r v p r a v o m uhle n a j u h . Mení sa a j v ý š k a 1 4

chodby, k t o r á od bodu 24 po bod 25 p o s t u p n e u b ú d a ( d o s a h u j e p r i e m e r n e 2,5 m ) a tiež š í r k a z p r e d o š l ý c h 8 n a 12 až 20 m . Výzdobu t v o r í veľ mi t e n k ý s i n t r o v ý povlak na s t e n á c h i na povale, o d u m i e r a j ú c e brčká, n i e ­ koľ ko palicovitých s t a l a g m i t o v , v y s o k ý c h do 2 m, m i e s t a m i z r a s t e n ý c h v t z v . d v o j č a t n é i t r o j č a t n é s t a l a g m i t y , s t a l a g n á t o v , v y s o k ý c h 1,3 — 1,9 m o p r i e m e r e 0 , 4 ­ 0 , 6 5 m , f a r b y zväčša bielej. P i e s č i t o ­ h l i n i t ý n á n o s n a p o ­ v r c h u j e p o t i a h n u t ý n e r o v n o m e r n e m o c n o u v r s t v i č k o u podlahového s i n t r u ( 3 ­ 1 0 c m ) . Pri v ý k l e n k u za bodom 26 (SZ), s n á d h e r n ý m s i n t r o v ý m j a z i e r k o m m i s o v i t é h o t v a r u o p r i e m e r e približne 1 m, hĺbky 0,4 m, j e mocnosť s i n t r o v e j v r s t v y n i e k o ľ k o k r á t väčšia. A j v s u s e d n o m , asi d v a ­ k r á t v ä č š o m a r o v n a k o hlbokom j a z i e r k u j e s i n t r o v á p r i k r ý v k a p o m e r n e h r u b á . Podľ a veľ kého m n o ž s t v a fosílnych zvyškov skeletov j a s k y n n ý c h medveď ov, k t o r é boli s e m n a n e s e n é t r a n s p o r t o m , pomenovali t ú t o časť p r i e s t o r o v h l a v n e j chodby Cintorín j a s k y n n ý c h medveď ov.

Oproti bodu 27 v j u ž n e j s t e n e sa n a c h á d z a posledná väčšia bočná chodba ( F ­ F ' ) , dlhá 14,3 m, široká 0 , 4 5 ­ 1 , 1 m a vysoká 0 , 7 ­ 1 , 7 5 m .

Končí v ú z k e j š k á r e n e z n á m e j dĺžky. J e j d n o j e v y p l n e n é p i e s č i t o ­ h l i n i ­ t ý m a o d d r o b e n ý m m a t e r i á l o m . Neď aleko vchodu j e niekoľ ko z r ú t e n ý c h balvanov veľ kosti p r i e m e r n e 0,5 — 3 m.

P r v a časť h l a v n e j chodby, k t o r á j e dlhá približne 220 m, končí v dvoch sifónoch p r e d e l e n ý c h výplňou p i e s č i t o ­ h l i n i t é h o a ú l o m k o v é h o m a t e r i á l u a asi 1 m h r u b o u v r s t v o u k r y š t a l i c k é h o s i n t r u ( m e d z i bodmi 28 a 29), n a ž l t l e j až ž l t o h n e d e j f a r b y . Na základe m o r f o l o g i c k é h o š t ú d i a sifónov p r i p ú š ť a m e súvislosť medzi obidvoma sifónmi ako súčasť ami j e d n e j a t e j i s t e j h l a v n e j chodby, oddelených výplňou j a s k y n n ý c h s e d i m e n t o v . K v a p ­ ľová výzdoba t u t a k m e r c h ý b a ; pozostáva zo s i n t r o v ý c h n á t e k o v na s t e ­ n á c h a niekoľ kých s t a l a k t i t o v a s t a l a g m i t o v . Na o d d r o b e n ý c h a dovleče­ n ý c h n á n o s o c h sa n a c h á d z a veľ ké m n o ž s t v o k o s t í j a s k y n n ý c h medveď ov voľ ne r o z t r ú s e n ý c h po celej š í r k e chodby. Sú k o n z e r v o v a n é v p i e s č i t o ­ h l i n i t o m m a t e r i á l i , alebo sú z a s i n t r o v a n é . Ľavá časť h l a v n e j chodby začína tiež Rázcestím, v k t o r o m d o s a h u j e okolo 25 m v ý š k y a 1 , 6 5 ­ 4 , 0 m šírky. Odtiaľ s m e r u j e n a SSV. Hneď n a z a č i a t k u o d b o č u j e doľ ava na j u h o v ý c h o d nízka sifónovitá chodba ( B ­ B ' ) , k t o r á sa viaže na t e k t o n i c k ú puklinu. Má s m e r JV (137°), j e 15,4 m dlhá, 0 , 4 ­ 2 , 6 m vysoká a 1 , 3 0 ­ 9 , 6 5 m široká. Kvapľ ová výzdoba j e v y v i n u t á iba v s i e ň k e ( 4 , 7 X 4 , 3 X 2 , 6 m ) u p r o s t r e d chodby a j e z a s t ú p e n á po s t e ­ n á c h s i n t r o v ý m i n á t e k m i , na povale veľ kým m n o ž s t v o m s t a l a k t i t o v ­ brčiek a n a z a č i a t k u chodby po ľ avej s t r a n e niekoľ kými väčšími s t a l a g ­ m i t m i . Dno j e v y p l n e n é h r u b o u v r s t v o u suť ového a o d d r o b e n é h o m a t e ­ riálu. Sifónová chodba končí v kanáli d l h o m vyše 5 m, v y s o k o m 0,4 m a 1 m širokom.

P o k r a č o v a n í m ľ avej č a s t i h l a v n e j chodby j e ú z k y (0,95 — 1,63 m š i r o k ý ) a vysoký (12—25 m ) p r i e s t o r , p o m e n o v a n ý Tiesňavy. Na podlahe j e oddrobený a r ú t e n ý m a t e r i á l . Výzdobu t v o r i a s i n t r o v é n á t e k y bielej, n a ž l t l e j a ž l t o h n e d e j f a r b y . P o k r a č o v a n í m j e i m p o z a n t n ý Dóm Dionýza 1 5

Š t ú r a . Zo z a č i a t k u pri bode 12 j e p o m e r n e úzky (1,5 m ) , no u p r o s t r e d d o s a h u j e 6,5 — 9,8 m šírky, k t o r e j pozvoľ na u b ú d a a na konci v bode 14 má znovu iba necelých 2,5 m. A j v ý š k y s m e r o m k bodu 13 n a j p r v r ý c h l o pribúda ( 1 5 ­ 1 7 m ) a p o t o m e š t e r ý c h l e j š i e u b ú d a . Pri bode 14 je vysoký cca 6,5 m.

Povala a s t e n y d ó m u sú p o t i a h n u t é h r u b o u v r s t v o u s i n t r o v é h o n á t e k u bielej až ž l t o h n e d e j a h n e d e j f a r b y s m n o ž s t v o m d r o b n e j š í c h s t a l a k t i t o v a s t a l a g m i t o v a s i n t r o v ý m i závesmi. N á d h e r n e sú vyzdobené výklenky s hlbokými m i s o v i t ý m i s i n t r o v ý m i j a z i e r k a m i . Veľ ké m n o ž s t v o s i n t r o v ý c h j a z i e r o k na podlahe d ó m u zväčša n e o b s a h u j e vodu.

Na z a č i a t k u dómu v p r a v e j s t e n e v y ú s ť u j e o t v o r do m e n š e j , bohato vyzdobenej b o č n e j chodbičky z á p a d n é h o s m e r u (265°, C —C'). Chodbička j e dlhá 9,6 m, vysoká 1 ­ 2 , 9 m a široká 1 , 0 5 ­ 2 , 8 m. O k r e m s i n t r o v ý c h povlakov na povale a po s t e n á c h j e viac s t a l a g m i t o v rozličnej veľ kosti a tvarov, ako i s i n t r o v é jazierka, hlboké okolo 15 cm.

Približne u p r o s t r e d d ó m u a popri ľ avej s t e n e sa n a c h á d z a m n o ž s t v o r ú t e n ý c h balvanov, veľ kých až niekoľ ko m 3 . Ľavá časť h l a v n e j chodby končí v dvoch protiľ ahlých komínoch, t a k ­ m e r úplne vyplnených h r u b ý m ú l o m k o v ý m m a t e r i á l o m , z o s ú v a j ú c i m sa p o s t u p n e do nižších polôh. Kvapľ ový vodopád, po k t o r o m vedie cesta do t ý c h t o p r i e s t o r o v , j e tiež z t o h t o m a t e r i á l u . U s u d z u j e m e , že j e uložený v podobe suť ového kužeľ a a p o t i a h n u t ý h r u b o u v r s t v o u s i n t r o v é h o n á t e k u , k t o r á p o s t u p u j ú c odtiaľ to prikryla celé dno Dómu Dionýza Š t ú r a .

Na s t e n e výčnelku, o d d e ľ u j ú c e h o časť chodby od v ý k l e n k u s j a z i e r ­ kom vľavo na konci chodby, s m e zistili z v l á š t n y d r u h výzdoby. Vypuklá časť steny, p o t i a h n u t á t e n k o u v r s t v o u n a ž l t l é h o s i n t r u , j e vo v ý š k e 1 ­ 2 , 5 m z j a z v e n á d r o b n ý m i o k r ú h l y m i alebo oválnymi j a m k a m i n e p r a ­ videlného t v a r u , veľ kosti 3 — 10­halierových mincí. Sú hlboké 2 až 4 m m .

Spravidla sú p r e t i a h n u t é vo v e r t i k á l n o m s m e r e . Od seba sú oddelené pol až j e d e n m i l i m e t e r h r u b ý m i p r e d e l m i bielej f a r b y a približne t a k e j i s t e j 1 ­ 2 m m ) výšky. K ich vzniku došlo v čase, keď k o m í n o m alebo p u k l i n o u n a povale tiekla voda, k t o r á ich erozívnou činnosť ou pri dopade z v e ľ k e j výšky na vápencovú, s i n t r o m p o t i a h n u t ú s t e n u vymodelovala.

OPIS JASKYNNÝCH SEDIMENTOV

V h l a v n e j chodbe s m e vykopali t r i sondy a urobili vpichy, k t o r é mali overiť p r e d p o k l a d a n ý priebeh, resp. i n t e n z i t u a účinky t r a n s p o r t u j a s k y n ­ n ý c h s e d i m e n t o v . Vpichy n e p r e s a h o v a l i h ĺ b k u 30 cm. Kopané sondy sa lokalizovali v m i e s t a c h , kde sa predpokladali n a j l e p š i e výsledky. Pri ich lokalizácii sme, prirodzene, brali ohľ ad na o c h r a n u u n i k á t n e j p r í r o d n e j p a m i a t k y na území ČSSR, k t o r á ­ ako sa zdá ­ sa v y r o v n á v a š t a j e r s k e j j a s k y n i Drachenhôhle (8).

1 6

j

m

V z m y s l e t ý c h t o f a k t o r o v sa vykopali sondy len v p r a v e j č a s t i h l a v ­ n e j chodby j a s k y n e , k ý m v ľ avej č a s t i sa priebeh s e d i m e n t o v overoval vpichmi. To p r e t o , aby nebola n a r u š e n á podlahová výzdoba d ó m u . Z t ý c h i s t ý c h príčin s m e t ú t o požiadavku r e š p e k t o v a l i a j pri lokalizácii t r e t e j k o p a n e j sondy v p r i e s t o r o c h Stĺpovej siene v p r a v e j č a s t i h l a v n e j chodby. Číselné p o m e n o v a n i e sond podmienila p r v á sonda, k t o r ú vykopal O. F e j ­ f á r (1953) (10) v p r i e s t o r e Cintorína j a s k y n n ý c h medveď ov v p r a v e j č a s t i h l a v n e j chodby. O niečo nižšie (Bludisko) s m e v t ý c h i s t ý c h p r i e ­ s t o r o c h vykopali d r u h ú n a j h l b š i u sondu, k t o r á p o d r o b n e j š i e u k a z u j e p r i e ­ beh j a s k y n n ý c h s e d i m e n t o v v profile. I n t e n z i t u a účinok t r a n s p o r t u s e ­ d i m e n t o v o v e r u j e t r e t i a k o p a n á sonda v p r i e s t o r e Stĺpovej siene.

V k a ž d o m profile sond m ô ž e m e rozlíšiť niekoľ ko v r s t i e v .

I. SONDA (O. FEJFÄR, 1953)

1. 0,00 — 0,80 m V r s t v a s veľ kým m n o ž s t v o m m e d v e d í c h k o s t í m l a d ý c h i dospelých j e d i n c o v : 8 r a m e n n ý c h k o s t ízyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONML (humerus), 13 s t e h n o v ý c h k o s t í (femur), 11 lakť ových k o s t í (ulna), 3 v r e t e n n é kosti (rádius), 13 píšť alových k o s t í (tibia), 2 p ä t o v é kosti (calcaneus), 7 panvových k o s t í (os coxae), 5 nosičov (atlas), 2 l o p a t k y (scapula), 9 sánok (man­ dibula), 1 lebka (cranium), 49 očných zubov (dentes canini), 13 r o z ­ ličných stoličiek Cdentes molares). Kosti sú s v e t l o h n e d o fosilizované.

Neboli v y t r i e d e n é ani u s m e r n e n é . Riedko sa v y s k y t l i oválne ú l o m k y vápenca.

2. 0,80 — 1,20 m Vo v r c h n e j polohe v r s t v y sa v hlinách vo väčšom m n o ž ­ s t v e n a c h á d z a j ú veľ mi k o r o d o v a n é a oválne ú l o m k y vápenca. V s p o d ­ n e j polohe sú ú l o m k y s i n t r o v ý c h dosiek s r e l i k t a m i s t a r š e j výzdoby, k t o r é boli tiež veľ mi korodované. Kostí s m e r o m od podložia ubúdalo.

A j s t u p e ň ich opracovania sa zväčšoval. V š e t k y boli r o z p a d a v é a M n ­ m i n e r á l m i čierno s f a r b e n é . Neboli ani v y t r i e d e n é , ani u s m e r n e n é .

II. SONDA (Z. SCHMIDT, 1960)

1. 0,00 — 0,08 m Žltohnedá, j e m n e piesčitá hlina (obsah f r a k c i í : p r a c h o ­ v i t ý c h 45 %, p i e s č i t ý c h 30 % ) s p o m e r n e dobre zachovanými časť ami k o s t r y m l a d ý c h i s t a r š í c h jedincov j a s k y n n ý c h medveď ov na p o v r c h u .

V r s t v a n e m á p r a v i d e l n ý priebeh, d o s a h u j e r ô z n u h r ú b k u a s m e r o m k ľ avej s t e n e h l a v n e j chodby sa v y k l i ň u j e , až sa ú p l n e s t r á c a .

2. 0,08 — 0,09 m Hnedá až t m a v o h n e d á silne piesčitá hlina (obsah f r a k c i í : ílovitých 5 % , p r a c h o v i t ý c h 50 % , piesčitých 40 % ) s o j e d i n e l ý m v ý ­ s k y t o m k o s t í a zubov z p o v r c h u .

3. 0,09 — 0,25 m Hnedá až t m a v o h n e d á silne piesčitá hlina (obsah f r a k c i í :

1 7

ílovitých 8 %, p r a c h o v i t ý c h 45 %, piesčitých 44 % ) s o j e d i n e l ý m i m e n š í m i slabo o p r a c o v a n ý m i ú l o m k a m i k a r b o n a t i c k ý c h h o r n í n a o j e ­ dinele sa v y s k y t u j ú c e zachované k o s t i n a s t y k u podložnej v r s t v y . T a k ­ m e r t e s n e pozdĺž h o r n é h o o k r a j a a bázy v r s t v y sa t i a h n e n i e k o ľ k o ­ m i l i m e t r o v á ( 2 ­ 3 m m ) súvislá poloha s y p k é h o až polopevného s i n t r u bielej f a r b y .

4 0 2 5 ­ 0 , 4 5 m Hnedá až t m a v o h n e d á silne piesčitá hlina ( o b s a h f r a k ­ cií: ílovitých 8 %, p r a c h o v i t ý c h 45 %, piesčitých 44 % ) . V r s t v a o b s a ­ h u j e m n o ž s t v o drobných i veľ kých málo o p r a c o v a n ý c h úlomkov p r e ­ t i a h n u t é h o t v a r u i balvanov k a r b o n a t i c k ý c h h o r n í n * úlomkov kvapľ ov, n a c h á d z a j ú c i c h sa p r e v a ž n e v b a z á l n e j č a s t i v r s t v y po celej j e j dĺžke v profile. Medzi t ý m t o m a t e r i á l o m j e veľ ké m n o ž s t v o f r a g m e n t o v p r e v a ž n e dlhých k o s t í a zubov m l a d ý c h i dospelých jedincov j a s k y n ­ n ý c h medveď ov. Kosti sú č e r s t v é h o vzhľ adu, s v e t l o h n e d o fosilizované.

Materiál nie j e v y t r i e d e n ý ani u s m e r n e n ý .

5. 0 , 4 5 ­ 0 , 8 9 m Hnedá silne piesčitá hlina (obsah f r a k c i í : ílovitých 10 °/o, p r a c h o v i t ý c h 40 °/o, piesčitých 44 % ) s m e n š í m r o z t r ú s e n ý m v ý s k y ­ t o m ( 1 5 ­ 2 0 % ) d r o b n ý c h i veľ kých úlomkov a balvanov k a r b o n a t i c ­ k ý c h hornín, medzi k t o r ý m i sa ojedinele v y s k y t u j ú f r a g m e n t y n a j m ä dlhých o p r a c o v a n ý c h kostí j a s k y n n ý c h medveď ov. Kosti sú r o z p a d a v é a M n ­ m i n e r á l m i čierno s f a r b e n é . Neboli ani v y t r i e d e n é , ani u s m e r ­ nené.

6 0 8 9 ­ 1 , 0 7 m Svetložltohnedá silne piesčitá hlina ( o b s a h f r a k c i í : ílovi­ t ý c h 3 %, p r a c h o v i t ý c h 45 %, piesčitých cca 49 °/o) s p r í m e s o u cca 1 % d r o b n ý c h úlomkov.

7 1 0 7 ­ 1 , 7 2 Č e r v e n k a s t o ž l t ý veľ mi j e m n ý hlinitý piesok ( o b s a h f r a k c i í : ílovitých 5 %, p r a c h o v i t ý c h 15 %, piesčitých 75 °/o) s Mn v l o ž k a m i a k o n k r é c i a m i . V r s t v a o b s a h u j e v i a c ­ m e n e j h o r i z o n t á l n e i v e r t i ­ kálne uložené r o z l á m a n é dosky k r y š t a l i c k é h o s i n t r u . Na báze t e j t o

* Zo vzoriek, k t o r é sme vybrali na mikroskopické určenie, vidieť, že množstvo úlomkov a balvanov, ako a j úlomkov kvapľ ovej výzdoby v š t v r t e j a p i a t e j v r s t v e p a t r i karbonatickým horninám. Úlomky karbonatických hornín v celom profile su na h r a n a c h chemicky korodované, prípadne rozpustené, čím p r i p o m í n a j ú zaoblenie pri riečnom t r a n s p o r t e . P o d s t a t n ú časť zaoblenia tvorí t e d a chemická korózia, k t o r ú napomahal a j riečny t r a n s p o r t tečúcich vôd v jaskyni.

Zo š t v r t e j vrstvy j e to tmavosivý až čierny vápenec (anis) s ojedinelými žilkami druhotného kalcitu. Lom m á n e r o v n o m e r n e l a s t ú r n a t ý , š t r u k t ú r u o r g a n o g e n n o ­ k a l o v u .

Obsahuje n e j a s n é zvyšky lentikulín, ostrakód, prípadne iných lamelibranchiát s t e n k ý m i schránkami. Z t e j istej v r s t v y j e a j svetlosivý dolomit (ladin) s dláždicovrtou š t r u k ­ t ú r o u . V niektorých prípadoch vidieť pekné klence dolomitu. Vo výbruse neboli pozo­ rované žiadne riasy a iné rekryštalizované organické zvyšky.

Treť ou vzorkou j e vápnitý pieskovec, kampil, h n e d o r u ž o v e j f a r b y s k a r b o n a t i c k ý m tmelom. Z klasických prímesí sa h o j n e v y s k y t u j e h r a n a t ý kremeň, ojedinele lupienky muskovitu a s i n t r y so silnou piesčito­hlinitou prímesou, d r u h o t n e vyzrázane v jaskyni.

1 8

u ­

Profil II. sondy (Z. Schmidt, 1960)

v r s t v y m ô ž e m e pozorovať plikácie bieleho s i n t r u s piesčitými v r s t ­ vičkami.

8. 1,72 — 1,86 m Slabo opracovaný až o s t r o h r a n n ý zahlinený š t r k až p i e ­ sok (obsah f r a k c i í : ílovitých 3 % , p r a c h o v i t ý c h 10 %, piesčitých 40 % ; ú l o m k y o p r i e m e r e 0,2 — 2 c m cca 50 % ) . Úlomkový m a t e r i á l t v o r i a h n e d é až t m a v o h n e d é pieskovce so železi­ t ý m t m e l o m . V k l a s i c k e j zložke j e h o j n ý h r a n a t ý a polozaoblený k r e ­ m e ň väčšinou bez u n d u l ó z n e h o zhášania. Ojedinelé lupienky m u s k o ­ v i t u .

9. 1,86 m Báza k o p a n e j sondy.

1 9

Krivky z r n i t o s t i jaskynných sedimentov z profilu II. sondy ( L a b o r a t ó r i u m GĹJDŠ, B r a t i s l a v a ) Š t r k hrubý

stredný

drobný

P i e s o k veľmi hrubý drobný T! .

stredný

v etmi je mný

jemný

P r a c h

práško­ vitý

11

žr: O

N •s \

s i>

\

\ \

\ \

S

•í, \

/

ÍN S \ "v 3 2 \

\

\

v

\\ Ň

k N \ \ v

s

*

\ s \

Ň \ \ v N

\

\

\

\ v \ S \

S

s •v ­V S

S'

zyxvutsrponmlkjihgfe

• —•

S

É

Priemer zŕn v mm:

JS3 (O *­> — ( « J­"

Ul Vj "in mo <CJO i

O O p v0 oo Vj

o p O O o o o o o o o vo D o o c OJ Si c

p o o o p o p o 0 0 0 0 0 "o o •o to o N5 o to — — o —

0 0 O O O O 8 8 8

o 8

Krivky zrnitosti jaskynných sedimentov z profilu II. sondy (Laboratórium GÚDŠ, Bratislava)

Priemer zŕn v mm:

Krivky z r n i t o s t i jaskynných sedimentov z profilu II. sondy ( L a b o r a t ó r i u m GÚDŠ, B r a t i s l a v a ) P i e s o k

Š t r k h r u b ý

drobný

s t r e d n ý

veľmi hrubý drobný

stredný

j e m n ý

velmi jemný

P r a c h

práško­ vitý

100 95 90 85 utolkjbaYVTSRONLKIEA

' v

80 75 70 65 60

­ X

55

\

50 45

40 \

35 30

\

25 20

x T

15

10 5

O é

S m

J

tpljiPOJGC iŁ> CO ­J G* tjl Ji

i p o O O ifl

CTI

o o p p p p O O O O O O O P P P O o to to o o o o "o 1­1 S S S S Ln J* w

O O O O O o wtonLJ

o

o o

o o o o

III. SONDA (Z. SCHMIDT, 1960)

1. 0 , 0 0 ­ 0 , 0 2 m Biely k r y š t a l i c k ý s i n t e r s t m a v š í m i p r u h m i svetlého s i n t r u , pod n í m s i n t r o v á drť .

2. 0,02 — 0,04 m Hnedá až t m a v o h n e d á nesúvislá piesčitá hlina.

3. 0 , 0 4 ­ 0 , 3 0 m Hnedá až t m a v o h n e d á silne piesčitá hlina s m n o ž s t v o m d r o b n ý c h i veľ kých m e n e j o p r a c o v a n ý c h úlomkov p r e t i a h n u t é t o t v a r u a balvanov k a r b o n a t i c k ý c h hornín, úlomkov kvapľ ov, n a c h á d z a j ú c i c h sa p r e v a ž n e v b a z á l n e j č a s t i v r s t v y po celej j e j dĺžke v profile. Medzi t ý m t o m a t e r i á l o m j e m n o ž s t v o f r a g m e n t o v p r e v a ž n e dlhých kostí, zubov m l a d ý c h i dospelých jedincov j a s k y n n ý c h medveď ov. Kosti sú č e r s t v é h o vzhľ adu, s v e t l o h n e d o fosilizované. Materiál nie j e v y t r i e d e n ý ani u s m e r n e n ý .

4. 0 , 3 0 ­ 0 , 9 4 m Č e r v e n k a s t o ž l t ý , veľ mi j e m n ý hlinitý piesok s Mn vlož­ k a m i a k o n k r é c i a m i . Ojedinele sa v y s k y t u j ú ú l o m k y s t a r e j s i n t r o v e j výzdoby.

5. 0 , 9 4 ­ 1 , 1 2 m Slabo opracovaný až o s t r o h r a n n ý zahlinfený š t r k až pie­ sok, t v o r e n ý silne z v e t r a n ý m i h n e d ý m i až t m a v o h n e d ý m i k r e m i t ý m i pieskovcami so železitým t m e l o m .

6. 1,12 m Báza k o p a n e j sondy.

IV. ODKRYV V RÁZCESTÍ (PRI BODE 18) zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA 9m

1. 0 , 0 0 ­ 0 , 6 0 m Nesúvisle h r u b á v r s t v a z v r s t v e n é h o bieložltého s i n t r u s plikáciami.

2. 0 , 6 0 ­ 3 , 1 0 m ( ?) Nesúvislá h r u ­ bá v r s t v a h n e d e j až t m a v o h n e ­ ^ d e j p i e s č i t e j hliny s m n o ž s t v o m m d r o b n ý c h i veľ kých o p r a c o v a ­ n ý c h úlomkov i balvanov k a r b o ­ Profil III. sondy (Z. Schmidt, 1960) n a t i c k ý c h h o r n í n . Medzi t ý m t o m a t e r i á l o m sa n a c h á d z a m n o ž s t v o n e t r i e d e n ý c h a n e u s m e r n e n ý c h f r a g m e n t o v z j e d n o t l i v ý c h č a s t í k o s t i e r j a s k y n n ý c h medveď ov, s v e t l o ­ h n e d o fosilizovaných.

3. 3,10 ( ? ) ­ 1 0 , 1 0 ( ? ) m Slaboopracované až o s t r o h r a n n é š e d o h n e d é z a ­ hlinené ú l o m k y r ô z n e j veľ kosti, m i e s t a m i s balvanmi p r e v a ž n e k a r b o ­ n a t i c k ý c h h o r n í n .

OPIS A METRICKÁ CHARAKTERISTIKA FOSÍLNYCH NÁLEZOV

P r e d r u h o v é určenie stačí, keď uvedieme v t e j t o práci len opis a m e t ­ r i c k é ú d a j e nálezov v r c h n ý c h č a s t í k o s t i e r lebiek j a s k y n n ý c h medveď ov, 2 3

k t o r é s m e našli v d r u h e j sonde. P o d r o b n e j š í opis a m e t r i c k é ú d a j e o s t a t ­ n ý c h zvyškov k o s t i e r u v e r e j n í m e n e s k o r š i e s a m o s t a t n e .

V d r u h e j sonde boli t r i lebky j a s k y n n ý c h medveď ov. Ležali u s m e r ­ n e n é k a u d á l n o u časť ou v p r e d u v s m e r e t r a n s p o r t u , v s m e r e h l a v n e j c h o d ­ by, vo v r s t v e ž l t o h n e d e j j e m n e p i e s č i t e j hliny na p o v r c h u . Uvedené lebky sú n á s l e d k o m silného t r a n s p o r t u poškodené.

Lebky sú m a j e t k o m Slovenského n á r o d n é h o m ú z e a v Bratislave, a p r e t o v ď alšom opise u d á v a m e a j číslo o d b o r n é h o i n v e n t á r a m ú z e a .

Ursus spelaeus

URSIDAE GRAY, 1825 zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTS Ursus L i n n a e u s, 1758 R o s e n m u l l e r et H e i n r o t h , 1793

L o k a l i t a : Medvedia j a s k y ň a v S t r a t e n s k e j h o r n a t i n e (Slovenský r a j ) .

M a t e r i á l : Tri v r c h n é č a s t i k o s t i e r lebiek, veľ mi p o š k o d e n ý c h , s čiastočne zachovanými molármi, svetložltohnedo fosilizované.

O p i s m a t e r i á l u : Bazilárna dĺžka p r v e j lebky (Z — 984) j e 39,3 cm. Z t o h o na k r a n i á l n u časť pripadá 21,1 cm, na faciálnu 18,2 c m .

Dĺžka z a d n é h o r a d u zubov j e 89,8 m m , dĺžka v d i a s t é n e j e 41,8 m m . M a ­ ximálna dĺžka od a k r o k r a n i ó n u po p r o s t i ó n j e 41,2 cm, m a x i m á l n a dĺžka od a k r o k r a n i ó n u po n a z o i n t e r m a x i l l a r e j e 31,8 cm. Maximálna v ý š k a lebky v n a z o i n t e r m a x i l l a r e j e 58,6 m m , v nazióne 87,8 m m . Výška od baziónu po a k r o k r a n i ó n j e 102,6 m m .

P r a v á a j ľavá j a r m o v á kosť sa v d ô s l e d k u i n t e n z í v n e h o t r a n s p o r t u nezachovali. Z t ý c h t o dôvodov sa nezachovala ani čelová časť l e b e č n e j klenby (planum front ale calvariae), ani t e m e n n á časť (planum parietale calvariae ).

P o s t d e n t á l n a š í r k a j e 70,2 m m , p r e m o l á r n a 59,8 m m . Šírka m e r a n á vo vzdialenosti kanínov j e 66,1 m m , vo vzdialenosti i 3 j e 42,3 m m . Šírka lebky m e r a n á vo vzdialenosti bodov p r o c e s s u s j u g u l a r e s j e 111,5 m m a v otiónoch 171,7 m m . Šírka m e r a n á vo vzdialenosti f o r a m e n i n f r a o r b i ­ tale j e 85,4 m m .

Zo zubov v r c h n e j časti k o s t r y lebky sa zachovali len d r u h á h o r n á p r a v á i ľavá t r v a l á stolička. O s t a t n é zuby sa nezachovali. Celková dĺžka p r a v e j stoličky d o s a h u j e 44,0 m m , ľ avej 43,2 m m ; m a x i m á l n a š í r k a pri obidvoch stoličkách j e 22,8 m m ; m a x i m á l n a výška p r a v e j stoličky v p a r a ­ kónoch j e 8,6 m m a ľ avej 8,9 m m . Sklovina obidvoch stoličiek j e p o š k o ­ dená. Na p r a v e j stoličke j e poškodená v p r e d n e j polovici na m e z i á l n e j s t r a n e , v z a d n e j polovici dookola. Na ľ avej stoličke j e p o š k o d e n á v d i s t á l ­ n e j časti. P r i e m e r n á h r ú b k a skloviny obidvoch stoličiek j e 0,6 m m .

D r u h á lebka (Z ­ 983) m e r i a v b a z i l á r n e j dĺžke 38,0 cm. K r a n i á l n a dĺžka j e 20,2 cm, faciálna 17,8 cm. Dĺžka z a d n é h o r a d u zubov j e 87,6 m m .

Maximálna dĺžka m e r a n á od a k r o k r a n i ó n u po p r o s t i ó n j e 41,1 cm a od 2 4

a k r o k r a n i ó n u po n a z o i n t e r m a x i l l a r e 31,9 cm. Maximálne v ý š k y : n a z o i n t e r ­ m a x i l l a r e 66,4 m m , v nazióne 76,6 m m , v m i e s t e čelového schodu 113,6 m m . Výška v k a u d á l n e j časti od baziónu po a k r o k r a n i ó n j e 102,0 m m .

J a r m o v á kosť na p r a v e j s t r a n e sa dobre zachovala, na ľ avej s t r a n e bola odlomená. Šírka p r a v e j j a r m o v e j kosti j e 86,0 m m . Čelová časť lebeč­ n e j klenbyzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA (­planum, front ale calvariae) sa vôbec nezachovala, no úplne sa zachovala t e m e n n á časť .

P o s t d e n t á l n a šírka j e 79,4 m m , p r e m o l á r n a 73,4 m m . Šírka m e r a n á vo vzdialenosti kanínov j e 69,5 m m , vo vzdialenosti i 3 38,6 m m . Šírka medzi bodmi p r o c e s s u s j u g u l a r e s j e 105,0 m m , v otiónoch 184,4 m m . Šírka m e r a n á vo vzdialenosti medzi f o r a m e n i n f r a o r b i t a l e je 88,2 m m .

Zo zubov sa zachovali d r u h á h o r n á p r a v á i ľavá stolička, pravá h o r n á ľavá trvalá stolička a š t v r t ý h o r n ý ľavý črenový zub. O s t a t n é sa n e z a ­ chovali. M 2 sup. d e x t . j e na lingválnej s t r a n e s k ú s a n ý až po zubovinu.

Stolička j e v z a d n e j polovici p r e t i a h n u t á . P a r a k ó n a m e t a k ó n sú na v r c h o ­ loch čiastočne poškodené. A j M 2 sup. sin. j e na lingválnej s t r a n e značne s k ú s a n ý . P a r a k ó n sa zachoval, m e t a k ó n j e čiastočne s k ú s a n ý . Stolička je v z a d n e j polovici p r e t i a h n u t á . M 1 sup. sin. j e veľ mi, a to miskovito s k ú ­ saný až po d e n t í n . PM 4 sup. sin. má p a r a k ó n s k ú s a n ý len málo, d e u t e r o ­ kón značne. Celkové dĺžky zubov s ú : M 2 sup. d e x t . 44,2 m m , M 2 sup. sin.

42,0 m m , M 1 sup. sin. 26,0 m m a PM 4 sup. sin. 18,8 m m . Maximálne š í r k y sú 23,1 m m (M 2 sup. d e x t . ) , 22,4 m m (M 2 sup. sin.), 18,6 m m (M 1 sup. sin.), 13,9 m m (PM 2 sup. sin.), 8,1 m m (M 1 sup. sin.), 9,3 m m (PM 4 sup. sin.). P r i e m e r n á h r ú b k a skloviny sa pri v š e t k ý c h zuboch p o h y b u j e okolo 1,1 m m .

T r e t i a lebka (Z — 982) j e v o r á l n e j časti veľ mi poškodená. P r e t o n e m ô ž e m e udávať bazilárnu dĺžku. Dĺžka k r a n i á l n e j časti j e 21,1 cm.

Dĺžka z a d n é h o r a d u zubov j e 88,2 m m . Dĺžka v rozpätí a k r o k r a n i ó n u a n a z o i n t e r m a x i l l a r e d o s a h u j e 34,0 cm. Maximálna výška v n a z o i n t e r m a x i l ­ lare j e n e m e r a t e ľ n á , v nazióne 90,6 m m a v m i e s t e čelového schodu 102,2 m m . Výška m e r a n á vo vzdialenosti od baziónu po a k r o k r a n i ó n v k a u d á l n e j č a s t i j e 117,4 m m . Šírka lebky m e r a n á vo vzdialenosti bodov p r o c e s s u s j u g u l a r e s je 112,6 m m , v otiónoch 174,0 m m . Šírka m e r a n á vo vzdialenosti f o r a m e n i n f r a o r b i t a l e je 85,3 m m .

P r a v á a j ľavá j a r m o v á kosť sú ulomené, vôbec sa nezachovali. P l a ­ n u m f r o n t a l e calvariae s p r o c e s s u s nasalis ossis f r o n t a l i s a p l a n u m p a ­ rietale calvariae sa veľ mi p e k n e zachovali.

Zo zubov sa zachovali M 2 sup. dext., M 1 sup. d e x t . a PM 4 sup. dext.

O s t a t n é zuby sa nezachovali. Stoličky a p r e m o l á r sa dobre zachovali, n e ­ boli e š t e vôbec s k ú s a n é , sú z d r a v é a dobre v y v i n u t é . Sklovina j e n e p o r u ­ šená, p r e t o n e u v á d z a m e ani j e j p r i e m e r n ú h r ú b k u . Celkové dĺžky molárov s ú : 43,8 m m (M 2 sup. d e x t . ) , 27,6 m m (M 1 sup. d e x t . ) , 19,4 m m (PM 4 sup. d e x t . ) . Maximálne š í r k y zachovaných zubov s ú : 21,8 m m (M 2 sup. d e x t . ) , 18,5 m m (M 1 sup. d e x t . ) , 14,6 m m (PM 4 sup. d e x t . ) . Maximálne v ý š k y : 2 7

10,4 m m (M 2 sup. d e x t . ) , 11,0 m m (M 1 sup. d e x t . ) , 12,0 m m (PM 4 sup. d e x t . ) .

Kvôli p r e h ľ a d u u v e d i e m e t a b u ľ k y s m e t r i c k ý m i ú d a j m i na lebkách a p o d r o b n e j š o u m e t r i k o u zubov (v m m ) .

Z — 984

Z — 983

Z — 982

Bazilárna dĺžka

393,0

380,0

Kraniálna dlžka

211,0

202,0

Faciálna dĺžka

182,0

178,0

Dĺžka zad. r a d u zubov

89,8

87,6

88,2

Dĺžka v diasténe

41,8

—

—

Dĺžka od akrokraniónu po prostión

412,0

4 i i : o

Dĺžka od a k r o k r a n i ó n u po nazointermaxillare

318,0

319,0

Výška v n a z o i n t e r m a x i l l a r e

58,6

66,4

—

Výška v nazióne

87,8

76,6

90,6

Výš'ca v mieste čeL schodu

—

113,6

102,2

102,6

102,0

117,4

P o s t d e n t á l n a šírka

70,2

79,4

—

P r e m o l á r n a šírka

59,8

73,4

—

171,7

184,4

Výška od baziónu po a k r o k r a n i ó n

Šírka medzi otiónmi

—

211,0 —

—

340,0

174,0

Z­982 M2 sup. dext.

M1 sup. dext.

PM 4 sup. dext.

Celková dĺžka

43,8

27,6

19,4

Šírka pred. polovice

21,8

18,5

10,9

Šírka stred, polovice

21,5

Šírka zad. polovice

18,1

Dĺžka p a r a k ó n u

14,6

—

—

Dĺžka m e t a k ó n u

9,6

—

—

—

18,2

2 9

—

14,6

Z­982

Pokračovanie

M2 sup. dext.

M1 sup. dext.

Dlžka hypokónu

17,0

—

Výška parakónu

10,4

11,0

12,0

Výška m e t a k ó n u

10,4

9,4

11,2

Výška hypokónu

8,1

Výška protokónu

11,2

11,0

—

Výška m e t a k o n u l u s u

10,8

9,6

—

—

7,6

Výška deuterokónu

PM 4 sup. dext.

—

—

—

—

Z — 983 M2 sup. dext.

M2 sup. sin.

M1 sup. sin.

PM4 sup. sin.

Celková dlžka

44,2

42,0

26,0

18,8

Šírka pred. polovice

23,1

22,4

18,4

10,9

Šírka stred, polovice

21,4

21,0

Šírka zad. polovice

19,4

19,8

18,6

13,9

Dĺžka parakónu

14,6

13,6

12,6

9,6

18,1

14,2

9,2

Dlžka m e t a k ó n u

—

Dĺžka hypokónu

—

—

Výška parakónu

9,0

9,6

Výška m e t a k ó n u

8,2

8,8

—

—

—

8,1

—

—

9,3 9,2

Výška hypokónu

—

—

Výška protokónu

—

—

—

—

Výška m e t a k o n u l u s u

—

—

—

—

Výška d e u t e r o k ó n u

—

—

—

—

—

—

Z abrázie zubov, a n a l y z u j ú c a j o s t a t n ý m a t e r i á l , k t o r ý m á m e k d i s ­ pozícii a v t e j t o práci ho n e u v á d z a m e , vidieť , že n a j v ä č š i e m n o ž s t v o z u h y ­ n u t ý c h jedincov tvoria dospelí a s t r e d n e s t a r í jedinci. Len ojedinele sa našli mladší alebo s t a r š í jedinci.

3 0

Z—984 M2 sup. dext.

M2 sup. sin.

Celková dĺžka

44,0

43,2

Šírka pred. polovice

22,8

22,4

Šírka s t r e d , polovice

22,8

22,8

Šírka z a d n e j polovice

16,6

17,0

Dĺžka p a r a k ó n u

14,1

14,9

Dĺžka m e t a k ó n u

13,8

15,4

Dĺžka hypokónu

17,4

15,9

Výška protokónu

8,6

8,9

Výška m e t a k o n u l u s u

8,1

8,4

Výška d e u t e r o k ó n u

6,2

6,2

Výška hypokónu

8,4

6,6

Na základe p o r o v n á v a n i a m o r f o l o g i c k ý c h a m e t r i c k ý c h ú d a j o v s n á ­ lezmi na území Č e s k o s l o v e n s k e j socialistickej republiky (11) a š t a j e r s k e j D r a c h e n h ô h l e (12) p o v a ž u j e m e nálezy j a s k y n n ý c h medveď ov v Medvedej j a s k y n i za t y p i c k ý c h z á s t u p c o vzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCB Ursus spelaeus R o s e n m u l l e r et H e i n r o t h, 1793.

y

PROBLÉM VZNIKU A VÝVOJA JASKYNE

Podkladov p r e d e f i n i t í v n e riešenie genézy j a s k y n e j e n a t e r a z veľ mi málo, p r e t o m ô ž e m e postaviť len u r č i t é p r a c o v n é hypotézy.

Vo vývoji j a s k y n e m ô ž e m e rozlíšiť niekoľ ko štádií, k t o r é p a t r i a n a j ­ m e n e j d v o m g e n e t i c k ý m cyklom.

P r v ý c y k l u s časové zodpovedá vzniku z á v r t o v d n e š n ý c h úvalín a s e ­ n i l n ý m pliocénnym ú s e k o m dolín na obvode Glacu. N a j p r v sa korozívnou a erozívnou činnosť ou vôd, s ú s t r e d e n ý c h p o s t u p n e do j e d n é h o p o d z e m ­ n é h o t o k u ( o k r e m m n o ž s t v a prívodových chodbičiek), začala tvoriť chodba dlhá asi 2,3 km,* označená na priloženom profile i n d e x o m I. Cel­ kový priebeh t e j t o chodby n e p o z n á m e . N e s k ô r v súvislosti s poklesmi H o r n á d s k e j kotliny došlo k poklesu e r ó z n e j bázy t o k o v na obvode pla­ * Pozri priložené profily JV výbežkom planiny Glac s vyznačením predpokladaného priebehu jaskynného s y s t é m u Medvedej jaskyne ( Z l a t e j diery).

3 1

niny a a j hladiny p o d z e m n ý c h k r a s o v ý c h vôd. T e n t o nový erózny c y k l u s sa p r e j a v i l v d o t v o r e n í a s p o j e n í úvalín do j e d n é h o zloženého úvalu, vo vzniku ď alšieho m n o ž s t v a z á v r t o v na p o v r c h u Veľ kej Poľ any a z a ­ hĺbení p o d z e m n é h o t o k u v s m e r e v r s t i e v a po p u k l i n á c h k n o v e j e r ó z n e j báze. K zahĺbeniu a odvedeniu v š e t k e j vody p o d z e m n é h o t o k u nedošlo n a ­ raz. Časť vody odtekala naď alej s t a r ý m k o r y t o m na povrch. Súčasne sa v y t v á r a l a na n o v e j e r ó z n e j báze nová chodba (II.), k t o r á komunikovala po t e k t o n i c k ý c h p u k l i n á c h so s t a r o u chodbou a p o s t u p n e r o z š í r e n í m puklín odviedla vodu zo s t a r e j chodby. Po t e k t o n i c k ý c h p u k l i n á c h v s m e r e sklonu v r s t i e v vytvorila tiež t r e t i u chodbu (III). Vody obidvoch chodieb vytekali v n a j m l a d š e j f á z e v ý v o j a (po vyplnení n e z n á m e h o sifónu na konci chodby III) d n e š n o u v s t u p n o u chodbou na povrch, väčšinou v m i e s t e vchodu do j a s k y n e , vo výške približne 900 m n. m.

Vo v y t v á r a n í p r i e s t o r o v p a t r i a c i c h d r u h é m u , p l i o c é n n o ­ p l e i s t o c é n ­ n e m u cyklu (chodba II., III. a v s t u p n á chodba, v y z n a č e n á na priloženom pozdĺžnom profile) r o z l i š u j e m e tiež niekoľ ko v ý v o j o v ý c h štádií. N a j p r v sa na z a č i a t k u v y t v á r a l i koróziou, eróziou, eforáciou a evorziou j a s k y n n é chodby. P r ú d i a c a voda, t e č ú c a v s m e r e sklonu v r s t i e v , rozširovala p o ­ s t u p n e pukliny a kanály. Rozpúšť anie n a p o m á h a l veľ ký povrch, k t o r ý m sa p o d z e m n ý t o k s t ý k a l s v á p e n c a m i v p u k l i n á c h a pohyb vody. Keď p r e ­ chádzal p r ú d vody p o r u š e n ý m i p a r t i a m i vápencov v m i e s t a c h , k d e sa pretínali dve, p r í p a d n e viac puklín rozličných smerov, alebo na p r i e s e č ­ n í k u pukliny s o s m e r o m a sklonom v r s t i e v a v okolí dislokačných plôch, vznikali p r i e s t o r y šošovkovité r o z š í r e n é od t o k u do s t r á n i do výšky.

So zväčšovaním d u t í n kanálov s t ú p l a rýchlosť t o k u a klesala j e h o hladina, čím sa z niekoľ kých m e n š í c h kanálov vytvoril j e d e n väčší. Zväčšením r ý c h l o s t i a z m e n š e n í m s t y č n e j plochy medzi vodou a v á p e n c o m bol účinok rozpúšť ania m e n š í a t ý m a j rozširovanie chodby sa dialo pomalšie. Z v ä č ­ šovanie p r i e s t o r o v pokračovalo ď alej a o p a k u j ú c i m sa r ú t e n í m u v o ľ n e ­ n ý c h blokov p o k r a č u j e dodnes. Tok dal len počiatočný impulz v y t v o r e n í m p r i e s t o r u p o t r e b n é h o k p r v é m u z r ú t e n i u . Nižšia hladina a k o l í s a j ú c a r ý c h ­ losť toku, zvedeného do j e d i n é h o k o r y t a s r ô z n y m p r i e t o k o v ý m profilom, spôsobila vyplňovanie chodby m a t e r i á l o m z okolia Glacu.

Nazdávali s m e sa, že k o n k r é t n e j š i e sledovanie ď alších v ý v o j o v ý c h štádií n á m umožnia nové sondy s ď alšími m a k r o i m i k r o p a l e o n t o l o g i c ­ k ý m i k r i t é r i a m i . No, z t e c h n i c k ý c h a o c h r a n á r s k y c h príčin s m e n e p o k r a ­ čovali v hĺbení sond. To bude m o ž n é v s p o j i t o s t i s p r á c a m i na s p r í s t u p n e n í j a s k y n e v e r e j n o s t i . Uvedené sondy, overené vpichmi, p o u k a z u j ú na i n t e n ­ zívny t r a n s p o r t a s e d i m e n t á c i u v obidvoch chodbách. Z t o h o dôvodu n e ­ m ô ž e m e bližšie s t r a t i f i k o v a ť j e d n o t l i v é s e d i m e n t y v profiloch k o p a n ý c h sond tak, a k o by s m e ich chronologicky za sebou predpokladali. Sedimenty na báze profilu II. sondy p r e d s t a v u j ú s t e r i l n ý m a t e r i á l bez f a u n i s t i c k ý c h a iných dôkazov. Vznik s e d i m e n t o v vo v r s t v á c h 8, 7, 6 v II. sonde m ô ž e m e bez k o n k r é t n e j š i e h o d a t o v a n i a p r e d p o k l a d a ť v s t r e d n o m , p r í p a d n e a j s t a ­ r o m pleistocéne. Vznik piesčitých hlín (5, 4), p r e m i e š a n ý c h ú l o m k a m i 3 2

k a r b o n a t i c k ý c h h o r n í n r ô z n e h o d r u h u a veľ kosti, kladieme do mladšieho pleistocénu — wiirmu, čo p o t v r d z u j e a j b o h a t ý v ý s k y t s v e t l o h n e d o f o s i ­ lizovaných k o s t ízyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Ursus spelaeus R o s e n m i i l l e r e t H e i n r o t h , 1793. Zatiaľ čo v 4. v r s t v e bolo veľ mi veľa nálezov j a s k y n n ý c h medveď ov, v j e j podloží (5. v r s t v a ) sa v y s k y t u j ú ojedinele a sú M n ­ m i n e r á l m i čierno s f a r b e n é . S e d i m e n t y t r e t e j , d r u h e j a p r v e j v r s t v y v II. sonde m ô ž e m e s pravdepodobnosť ou považovať za r e d e p o n o v a n é u s a d e n i n y s t a r š í c h v r s ­ t i e v v holocéne.

V y c h á d z a j ú c z g e n e t i c k é h o hľ adiska vzniku s e d i m e n t o v k o n š t a t u j e ­ me, že v s t a r o m pleistocéne dochádzalo k ukladaniu a p o s t u p n é m u h r o ­ m a d e n i u t r a n s p o r t o v a n é h o m a t e r i á l u v p r á v e v y t v o r e n ý c h chodbách.

Tvorila sa p r v á kvapľ ová výzdoba. Nános vyplnil chodby t a k m e r až po pôvodný s t r o p . Voda, t e č ú c a v u z a v r e t o m p r i e s t o r e pod tlakom, pomocou n e s e n é h o m a t e r i á l u vymodelovala n a povale p l y t k é koryto, zničiac t a k m l a d ú kvapľ ovú výzdobu. S t r e d n ý pleistocén j e š t á d i o m ď alšej erózie, obdobím m n o h o n á s o b n é h o č i a s t o č n é h o v y p r á z d ň o v a n i a a o p ä t o v n é h o v y ­ plňovania j a s k y n e n á n o s o v ý m m a t e r i á l o m .

V m l a d š o m pleistocéne dochádza k akumulácii p i e s č i t o ­ h l i n i t é h o m a ­ teriálu, p r e m i e š a n é h o ú l o m k a m i vápencov r ô z n e h o d r u h u a veľ kosti a veľ ­ k ý m m n o ž s t v o m rozličných k o s t í Ursus spelaeus R o s e n m i i l l e r e t H e i n r o t h , 1793.

Posledné š t á d i u m a k u m u l á c i e začína silne piesčitou hlinou. N a s l e d u j e v r s t v i č k a bieleho s i n t r u s v r s t v o u piesčito­hlinitou. Je t o s ú č a s n e obdobie, v k t o r o m sa začala tvoriť d n e š n á kvapľ ová výzdoba j a s k y n e .

Vývoj j a s k y n e bol zakončený odnosom n a j v y š š í c h a n a j m l a d š í c h v r s t i e v a v y p r á z d n e n í m už opísaného sifónu v Kostnici, n o v ý m pokle­ s o m hladiny p o d z e m n ý c h vôd, v y t e k a j ú c i c h d n e s v doline Bieleho potoka, v j a s k y n i Zlatá diera a blízkych v y v i e r a č k á c h v n a d m o r s k e j v ý š k e ±620 m n. m . Uvoľ nením m a t e r i á l u zo sifónu sa dostávali na p o v r c h a j k o s t i j a s k y n n ý c h medveď ov, k t o r é boli rozplavené na k r a t š i u vzdialenosť a m i e s t a m i znovu z a s i n t r o v a n é až okolo 0,5 cm v r s t v o u nažltlého s i n t r u v j a z i e r k a c h . Časť uložených n e z a s i n t r o v a n ý c h k o s t í v p r i e s t o r e j a s k y n e a v blízkosti z a d n é h o sifónu sa usadila p r a v d e p o d o b n e na konci obdobia, počas k t o r é h o bol sifón v y p r á z d n e n ý .

S r i e š e n í m o t á z k y pôvodu k o s t í j a s k y n n ý c h medveď ov, n a c h á d z a j ú ­ cich sa vo v š e t k ý c h v y k o p a n ý c h s o n d á c h v p r a v e j i ľ avej chodbe a na p o v r c h u s ú č a s n é h o dna j a s k y n e , úzko súvisí otázka rozlohy j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v . Naša i n t e r p r e t á c i a p r e d p o k l a d á p o m e r n e veľ kú rozlohu. Za p r e d p o k l a d u , že j a s k y ň a j e časť ou p o d z e m n e j c e s t y vôd, p o n á r a j ú c i c h sa v z á v r t o c h na Veľ kej Poľ ane, k t o r é v y t e k a j ú vo vyvieračkách Sokolovej doliny a doliny Bieleho p o t o k a (pri Klauze), z porovnávania dĺžok z n á ­ m y c h h l a v n ý c h chodieb s v ý š k a m i začiatku a ukončenia Medvedej j a s k y n e a vzdialenosť ami a v ý š k o v ý m i ú d a j m i medzi p o n o r m i a vyvieračkami v y ­ plýva, že p r e s k ú m a n á časť s dĺžkou 335 m ( h l a v n e j chodby ­ dlžka boč­ n ý c h chodieb j e 100,3 m ) j e asi Vs z celkovej dĺžky j a s k y n n é h o s y s t é m u , 3 3

k t o r ý bez n a j m l a d š e j s ú s t a v y d n e s a k t í v n y c h kanálov činí asi 2500 m .

Z t o h o na pokračovanie p r a v e j chodby (II) od d n e š n é h o ukončenia v si­ f ó n o c h (bod 31) po ú s t i e (bod s n a d m o r s k o u v ý š k o u 944 m ) do p r e d p o k l a ­ d a n e j v y š š e j chodby (I) p r i p a d á z h r u b a 340 m, n a začiatok chodby I ( k a ­ nálová časť od z á v r t o v na planine vo v ý š k e 985 m n. m . po ú s t i e chodby II) PROFIL

1.

1061 0

VYSVETLIVKY

PROFIL 2.

••

skutočný priebeh

chodieb

pravdepodobný'"'

Pozdĺžne profily JV výbežkom planiny Glac s vyznačením pravdepodobného priebehu jaskynného s y s t é m u Medvedia j a s k y ň a 3 4

3 3 0 ­ 4 0 0 m, na ď alšiu časť chodby I po ú s t i e chodby III (bod 16 s n a d m o r ­ skou výškou 933 m ) asi 650 m a na o s t a t o k po p r a m e n e v Sokolovskej doline približne 1,1 k m . P r e d b e ž n ý m n e p r i a m y m dôkazom, p o t v r d z u j ú c i m t ú t o i n t e r p r e t á c i u , j e nález fosílnych kostí v k o m í n o v e j časti ľ avej chodby (III) a pod kvapľ ovým vodopádom vo v ý k l e n k u s j a z i e r k o m vľavo, kde sa našli iba f r a g m e n t y dlhých kostí, r o z r u š e n ý c h t r a n s p o r t o m . Nie j e p r a v d e ­ podobné, že sa s e m k o s t i dostali z iných priestorov, ako z opísaných k o ­ mínov na konci ľ avej h l a v n e j chodby (III) z v y š š e j chodby I, k t o r o u boli t r a n s p o r t o v a n é na p o v r c h dosiaľ n e z n á m y m p o k r a č o v a n í m chodieb (I, III).

ZÁVER

Z á v e r o m m ô ž e m e zhrnúť .

1. D o t e r a j š í v ý s k u m ukázal, že n e z n á m y m spojovacím článkom medzi z á v r t m i na Glaci — Veľ kej Poľ ane a v y v i e r a č k a m i v Sokolovej doline a J e l i n e Bieleho p o t o k a ( T o m á š o v s k e j Belej), L u k n i š o m (7) p r e d p o ­ k l a d a n ý m j a s k y n n ý m s y s t é m o m , resp. väčšou j a s k y ň o u j e j a s k y n n ý s y s ­ t é m , k t o r é h o n a j v y š š i e p a r t i e tvorí Medvedia j a s k y ň a .

2. Osteologický m a t e r i á l nie j e n i k d e v n a t e r a z p r í s t u p n ý c h častiach M e d v e d e j j a s k y n e uložený na pôvodnom m i e s t e „in situ". Z v y k o p a n ý c h sond a vpichov u s u d z u j e m e , že bol p r e m i e s t e n ý občasnými prívalmi alebo p r i n e s e n ý z vyšších partií p o d z e m n ý c h p r i e s t o r o v , v k t o r ý c h sa j a s k y n n é m e d v e d e zdržovali.

3. Z profilu k o p a n ý c h sond (sonda II) v M e d v e d e j j a s k y n i u s u d z u ­ j e m e , že osteologické nálezyzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Ursus spelaeus R o s e n m u l l e r e t H e i n ­ r o t h, 1793 p o c h á d z a j ú z v r s t i e v s k o r o pravidelne uložených piesčitých hlín s ú l o m k a m i a balvanmi k a r b o n a t i c k ý c h h o r n í n w u r m s k e j akumulácie.

4. J a s k y n n é s e d i m e n t y sa ukladali v u z a v r e t e j j a s k y n i .

LITERATÚRA 1. H r o m á d k a J., 1956: Orografické tŕídéní Československé republiky. Sborník Českoslov. spol. zem., Praha, LXI 2. J a n á č i k P., 1962: Medvedia jaskyňa v Slovenskom raji. Rukopis v archíve Múzea slovenského k r a s u 3. B e n i c k ý V., 1957: Medvedia jaskyňa. Slovenský kras, roč. I. Bratislava 4. D r o p p a A., 1963: Príspevok k štúdiu kaňonovitých údolí v krasových oblas­ tiach Západných Karpát. Československý kras, Praha, r. XV 5. K o l e k t í v , 1961: Tektonický vývoj Československa.

P r a h a 6. M a h e ľ M., 1957: Geológia Stratenskej hornatiny. Geologické práce, zošit 48a, Bratislava 7. L u k n i š M., 1945: Príspevok ku geomorfológii povrchového krasu Stratenskej hornatiny (Slov. raja). Sbor. prác Prír. fak. univ. v Bratislave, XII. Bratislava 8. K e 11 n e r R., 1954: Všeobecná geológia III. Praha 9. S á s i k Ct., 1953: Geologicko­paleontologický výskum Medvedej jaskyne v Slo­ venskom raji. Krásy Slovenska 10 — XXX — príloha 7. Bratislava 3 5

10. F e j f á r O., 1953:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Zpráva o výzkumu Medvédí jeskyné ve Slovenském räji.

Krásy Slovenska 10 — XXX, príloha 7, Bratislava 11. M u s i 1 R., 1959: Jeskynní medvéd z jeskyné Barové. Časopis Moravského m ú ­ zea, XLIV. Brno 12. A b e l O. — K y r 1 e G., 1931: Die Drachenhôhle bei Mixnitz. Wien 13. L o ž e k V. — S e k y r a J. — K u k l a J. — F e j f á r O., 1956: Výzkum Velké Jasovské jeskyné ve Slovenském krasu. Anthropozoikum, 6, P r a h a

DIE MEDVEDIA­HOHLE IM HOCHLAND VON STRATENÁ IM SLOWAKISCHEN PARADIES Von Pavol Janáčik und Zoltán

Schmidt

Z u s a m m e n f a s s u n g Die Medvedia­Hôhle wurde am 27. Október 1952 entdeckt. Sie liegt in einem w e i t ­ a u s g e d e h n t e n Karstgebiet im Hochland von Stratená im Slowakischen Paradies, im ô s t ­ lichen Teil der Slowakei, in einer Hohe von 901,0 Metern u. d. M. Am geologischen Aufbau der u n m i t t e l b a r e n Umgebung der Hôhle beteiligen sich Gesteinsarten des u n t e r e n und m i t t l e r e n Trias. Der u n t e r e Trias ist in der Entwicklung d e r W e r f e n e r Schichten mit einer Schiefer­Sandstein­Schichtfolge v e r t r e t e n (Zeis bis u n t e r e r Kampil), sowie mit einer Mergel­Kalkstein­Schichtfolge (Kampil). Der m i t t l e r e Trias ist in der s o g e n a n n t e n Klausschen Entwicklung mit Kalksteinen und Dolomiten (Anis, Ladin) v e r t r e t e n , aus denen sich der Uberwiegende Teil der Hôhlenumgebung a u f ­ baut. Nach der Cvijicschen Klassifikation gehôrt der Karst des P l a t e a u s von S t r a t e n á zum Causseschen Typ der Karste.

Die Medvedia­Hôhle wird von zwei a u s g e d e h n t e n H a u p t g ä n g e n gebildet, die m o r ­ phologisch eine Einheit darstellen. Ihren H a u p t s c h m u c k bildet der Sinterbelag an den Wänden und an der Dečke, sowie prachtvolle Tropfsteingebilde. Sie bestehen aus S t a l a k ­ t i t e n (zumeist in L o c k e n f o r m ) , aus Stalagmiten und Stalagnaten von m a n n i g f a l t i g s t e r Gestalt. Charakteristisch fiir die Medvedia­Hôhle sind s o g e n a n n t e „ s t o c k f o r m i g e " S t a ­ lagmiten von unterschiedlicher Hôhe (0,12 bis 2,30 m ) , von weifier oder gelblicher Farbe. Ihre Dicke b e t r ä g t durchschnittlich fiinf bis zwôlf Z e n t i m e t e r . Einige von ihnen sind zu mächtigen Säulenbíindeln zusammengewachsen. Die Sinterseen, die die F o r m von Rinnen und Wannen haben, sind meist a u s g e t r o c k n e t . In der Hôhle k o m m e n an m e h r e r e n Stellen Sturzfelsen vor, die kleineren von ihnen wurden vom Wasser auf nicht allzu weite Strecken verlagert.

In der Entwicklung der Hôhle lassen sich m e h r e r e Stadien unterscheiden, die zumindest zwei genetischen Zyklen angehôren, dem Pliozän und dem Pliozän­Pleistozän.

Durch die E r f o r s c h u n g der Medvedia­Hôhle wurde bewiesen, daĎ das Hôhlen­ system, dessen hôchste P a r t i e n eben die Medvedia­Hôhle darstellt, ein bisher u n b e k a n n ­ t e s Bindeglied zwischen den Hôhlenlôchern auf dem G l a c ­ K a r s t p l a t e a u und den S p r u ­ delquellen im Sokol­Tal und im Tal des Biely potok­Baches bildet. Die g e n a n n t e Hoch­ ebene ist das grôfíte der K a r s t p l a t e a u des Hochlandes von Stratená.

In den bisher zugänglichen Teilen der Hôhle wurde osteologisches Material n i r ­ gends am ursprunglichen Ablagerungsort v o r g e f u n d e n . Die Knochenreste waren i m m e r von unterirdischen FluíMäufen aus den hôher gelegenen P a r t i e n der u n t e r i r d i s c h e n Räume, wo sich einst die Hôhlenbären a u f g e h a l t e n h a t t e n , in t i e f e r e Hôhlengänge v e r ­ lagert worden. K n o c h e n f u n d e vom Ursus spelaeus R o s e n m U l l e r et H e i n r o t h , 1793 s t a m m e n aus Schichten von beinahe regelmäfiig abgelagertem sandigem Lehm, v e r ­ mischt mit B r u c h s t u c k e n und Blôcken k a r b o n a t i s c h e r Gesteine und der Wurmschen Akkumulation, deren Oberschichten ins Holozän iibergehen.

Ubersetzung von J. L u m t z e r

3 6

ČERTOVA JASKYŇA (TISOVSKÝ KRAS)

SVÄTOPLUK KAMEŇ P r i e m y s l o v á škola h u t n í c k a , Tisovec

Železnica a c e s t a s p á j a j ú c a obec Tisovec s Breznom p r e c h á d z a vo s v o j o m k u l m i n a č n o m bode sedlom Zbojská. Železnica na sever a j j u h bola o p a t r e n á ozubením a vlaky t u prekonávali pomocou zubačky až 5 0 ­ p r o m i ­ lové s t ú p a n i e . Dnes chodia osobné vlaky bez ozubenia, no s t ú p a j ú veľ mi pomaly, t a k ž e m á m e dosť času prezrieť si hlbokú k r a s o v ú dolinu — k a ň o n Č e r t o v e j doliny. N a j r o m a n t i c k e j š í úsek, k t o r ý p r e k o n á v a železnica a c e s t a z á k r u t a m i , j e rozdelený e š t e dvoma hlbokými p r i e č n y m i dolinami, nad k t o r ý m i sú dva v y s o k é železničné m o s t y . Čertovou dolinou sa p r e d i e r a na s t y k u vápencov a nevápencových h o r n í n b y s t r ý a p r u d k ý potok, p r a m e n i a c i v blízkosti sedla Z b o j s k á a s m e r u j e na j u h . Vo s v o j o m dolnom t o k u sa nazýva F u r m a n e c . N a j k r a j š í ú s e k c e s t y j e p r á v e medzi sedlom Z b o j s k á a d r u h ý m ( n o v ý m ) železnič­ n ý m m o s t o m nad h o r á r ň o u Pod Dielom. Tu j e v ú z k o m k a ň o n e n a j n i ž š i e z a r e z a n ý p o t o k ; niekoľ ko desiatok m e t r o v nad n í m sa v záreze p r e d i e r a železnica a v ď alšom s t u p n i nad ňou sa vinie h r a d s k á . Výhľ ad do h l b o k e j doliny u p ú t a k a ž d é h o c e s t u j ú c e h o , či už ide vlakom alebo a u t o m . Čertov p o t o k sa p o s t u p n o u a s p ä t n o u eróziou zahryzol hlboko do s v o j h o k o r y t a , t a k ž e j e h o s t e n y sú celkom kolmé. V š e t k y p o k u s y o z a ­ d r ž a n i e vody boli bezvýsledné. E š t e d n e s pri p r e c h á d z k e j e h o k o r y t o m — p o d o b n e j z n á m y m c e s t á m v Slovenskom r a j i — vidíme zvyšky m u r o v a n e j h r á d z e , k t o r á mala zadržať vodu p r e splavovanie dreva. Z h r á d z e ostala len k o r u n a , k t o r á v y t v á r a n a d dolinou m u r o v a n ý m o s t . Voda potoka a j d n e s o d n á š a uvoľ nený m a t e r i á l a skaly a ukladá h o na š t r k o v i s k u pod h o r n ý m Č e r t o v ý m m o s t o m .

V Č e r t o v e j doline je niekoľ ko j a s k ý ň a k r a s o v ý c h dutín, n a j m ä j a s ­ k y ň a č. 74 v z á r e z e nad železnicou pri k i l o m e t r i 16 a o k r e m t o h o v blízkej dolinke j e d n a z n a j v ä č š í c h j a s k ý ň s e v e r n é h o o k r a j a t i s o v s k é h o k r a s u — j a s k y ň a č. 47, n a z ý v a n á Čertova j a s k y ň a .

LOKALIZÁCIA

Čertova j a s k y ň a j e p r í s t u p n á po h r a d s k e j od Tisovca do Brezna, keď p r e d h o r á r ň o u Pod Dielom odbočíme po l e s n e j c e s t e p r o t i p r ú d u p o t o k a .

37

Po 500 m chôdze m i n i e m e po p r a v e j s t r a n e ležiaci k a m e ň o l o m na žulu.

Asi 200 m za k a m e ň o l o m o m v y ú s ť u j e na p r a v e j s t r a n e do h l a v n e j doliny bočná dolinka ( s m e r o m v ý c h o d n ý m ) . Vozová c e s t a m i e r n o u z á k r u t o u s t ú p a a po 180 m od potoka s m e pri j a s k y n i . Vchod do j a s k y n e je asi 15 m od c e s t y po ľ avej s t r a n e v J V úbočí skalného výbežku. Otvor j e o r i e n t o v a n ý na JV, 650 m n. m. J a s k y ň a j e v y b u d o v a n á v svetlých t r i a ­ sových vápencoch, k t o r é t u v y t v á r a j ú s a m o s t a t n ý ostrov, vklinený medzi n e k r a s o v é horniny.

HISTÓRIA

J a s k y ň a j e z n á m a už od n e p a m ä t i a v minulosti, súdiac podľ a m n o ž ­ s t v a nápisov n a j e j s t e n á c h , bola dosť č a s t o n a v š t e v o v a n á n á h o d n ý m i n á v š t e v n í k m i a m i e s t n y m o b y v a t e ľ s t v o m . V blízkom okolí o n e j kolovali rôzne povesti, k t o r é sa veľ mi n e o d l i š u j ú od povestí iných j a s k ý ň t a k é h o alebo podobného m e n a . V l i t e r a t ú r e d o t e r a z nebola s p o m í n a n á . P r v ý r a z bola detailne p r e s k ú m a n á a z m a p o v a n á J a s k y n i a r s k o u s k u p i n o u v Tisovci, vedenou a u t o r o m .

Nie j e bez z a u j í m a v o s t í , že pri p r v e j n á v š t e v e v j a s k y n i r. 1954 s m e našli vo v s t u p n e j sále j a s k y n e z v y š k y ľ u d s k e j k o s t r y . Boli t o rebrá, ob­ ratie, niekoľ ko dlhých k o s t í a tiež niekoľ ko plechových gombíkov v o j a k a r a k ú s k o ­ u h o r s k e j a r m á d y . Podľ a zistenia sa sem utiahol v r o k o c h 1 9 1 8 ­ 1919 r a n e n ý m a ď a r s k ý vojak, k t o r ý t u a j zomrel. P r e t o ž e j a s k y ň u nik nenavštevoval, ostala j e h o k o s t r a po dlhé r o k y ležať v j a s k y n i a bola p r a v d e p o d o b n e r o z n o s e n á zverou.

P r e t o ž e j a s k y ň a mohla byť v d á v n e j m i n u l o s t i a j sídlom pračloveka, vykonal na j a r r. 1955 Archeologický ú s t a v SAV v Nitre, vedený dr. B á r ­ tom, o k r e m iného a j p r i e s k u m t e j t o j a s k y n e . P r i e s k u m v š a k bol n e g a ­ tívny.

Po z a m e r a n í celej j a s k y n e p r i p r a v u j e t e r a z J a s k y n i a r s k a s k u p i n a v Tisovci ďalší p r i e s k u m n i e k t o r ý c h chodieb, kde sa dá očakávať o d k r y t i e ď alších p r i e s t o r o v .

OPIS JASKYNE

Do j a s k y n e v s t u p u j e m e 2 m š i r o k ý m a m e t e r v y s o k ý m p o r t á l i k o m po s k l á ň a j ú c o m sa dne do V s t u p n e j siene. Niekoľ ko m e t r o v za v s t u p o m j e archeologická sonda (lit. 1). V s t u p n á sieň j e 18 m dlhá, 11 m široká a asi 2 m vysoká. J e j hlavná os s m e r u j e na SV. Po p r a v e j s t r a n e siene j e skalný stĺp, v y s t u p u j ú c i do siene a za n í m nízka lavicovitá t e r a s a , k d e boli n á j d e n é zvyšky k o s t r y v o j a k a . Povala, z n a č n e členitá, s l e d u j e sklon v r s t i e v . Dno siene, k l e s a j ú c e asi pod u h l o m 10° do j a s k y n e , j e v y p l n e n é hlinou a skalnou suť ou. Ku koncu siene sa povala z n i ž u j e až na 1,2 m, lomí sa v s m e r e JZ a p o k r a č u j e p r i a m o tzv. Hlavnou chodbou 25 m . P r i e m e r n á š í r k a Hlavnej chodby je asi 3 m s v ý n i m k o u p r v e j časti, k d e je po p r a v e j 3 8

s t r a n e opäť s k a l n ý s t ĺ p , p o d o b n e a k o vo V s t u p n e j sieni. Za polovicou c h o d b y j e n a d n e m e n š í o t v o r , k t o r ý m sa dá z o s t ú p i ť do n i ž š i e h o p o ­ s c h o d i a j a s k y n e . Opis d o l n é h o p o s c h o d i a b u d e n a i n o m m i e s t e .

D n o c h o d b y j e členité, s k a l n a t é a n a b o k o c h d o b r e p o z n a ť j e d n o t l i v é f á z y v ý v o j a j a s k y n e . P ô v o d n e e r o d o v a n á c h o d b a n a p u k l i n e bola v y p l n e n á n á n o s o m , k t o r ý bol n a p o v r c h u z a r a s t e n ý s i n t r o v o u v r s t v o u . N e s k o r š i e p r i f á z e v y p r á z d ň o v a n i a bol n a n e s e n ý m a t e r i á l o d p l a v e n ý do n i ž š í c h č a s t i j a s k y n e a n a z v y š k o c h n e o d p l a v e n é h o m a t e r i á l u n a b o k o c h j a s k y n e vznikli z a s e s i n t r o v é n á t e k y .

Povala c h o d b y j e p e k n e v y e r o d o v a n á . Na j e d n o t l i v ý c h m i e s t a c h p o ­ znať p e k n e v y k r ú ž e n é t v a r y . Z a u j í m a v o s ť o u je, že n a n i e k t o r ý c h m i e s t a c h s ú e š t e t i e t o o t v o r y v y p l n e n é č e r v e n o u hlinou, k t o r á v p r i e b e h u d l h é h o č a s u z v á p e n a t e l a .

Z h ľ a d i s k a v z n i k u j a s k y n e a n e s k o r š í c h t e k t o n i c k ý c h z m i e n j e n a j ­ z a u j í m a v e j š i a v r á s a n a ľ a v e j s t r a n e c h o d b y , 3,6 m od o t v o r u do n i ž š i e h o p o s c h o d i a , asi 2 m n a d d n o m . V r á s a j e asi 25 c m v y s o k á , h r ú b k a v r s t v y j e 15 c m . Možno n a n e j p o z o r o v a ť p o h y b t e n k ý c h v á p e n c o v ý c h v r s t i e v , k t o r é t u v y t v á r a j ú s l u č k u .

Z H l a v n e j c h o d b y p o k r a č u j e j a s k y ň a ú z k o u z a v o d n e n o u c h o d b o u . Na d n e c h o d b y j e p o d l h o v a s t é j a z i e r k o , n a p á j a n é p r e s a k u j ú c o u v o d o u zo s t i e n a p o v a l y a j e h o h l a d i n a j e závislá n a m n o ž s t v e p r e s a k u j ú c e j v e d y . J e h o h ĺ b k a sa p o h y b u j e od 20 do 50 c m . N a d z l o m o m t e j t o c h o d b y j e 3 m v y ­ s o k ý e r o d o v a n ý slepý k o m í n . S t e n y s ú v y z d o b e n é s i n t r o v ý m i bielymi n á ­ t e k m i a s k l o v i t ý m i k v a p ľ a m i . P o ľ a v e j s t r a n e p r i v y ú s t e n í c h o d b y do ď alšieho p r i e s t o r u j e ú z k a , n e p r i e l e z n á c h o d b i č k a .

Chodba s j a z i e r k o m v y ú s ť u j e po s t r m o m s i n t r o v o m v o d o p á d e do ď a l š e j siene, n a z v a n e j Chodba o z v e n y . T á t o m á s m e r h l a v n e j p u k l i n y S V ­ J Z . J e j SV časť bola n a z v a n á C h o t á r n a , podľ a k v a p ľ o v é h o ú t v a r u h r a n i č n é h o k o p č e k a so s t ĺ p o m , k t o r ý j e po p r a v e j s t r a n e p r i k o n c i c h o d b y .

Obidve s p o m í n a n é c h o d b y d o s a h u j ú 5 m v ý š k u , ich d n o j e p o k r y t é m o k ­ r ý m b i e l y m s i n t r o v ý m n á t e k o m a v z a d n e j č a s t i C h o t á r n e j c h o d b y j e p e k n á k v a p ľ o v á v ý z d o b a .

D n o c h o d b y p r u d k o s t ú p a od 2 0 ° ­ 6 0 ° . Na k o n c i sa c h o d b a delí n a d v e n a d s e b o u p o l o ž e n é slepé c h o d b y , o d d e l e n é od seba v ý r a z n o u v á p e n c o v o u d o s k o u . Ďalšie p o k r a č o v a n i e j a s k y ň o u j e m o ž n é z Chodby o z v e n y SZ s m e ­ r o m n í z k o u n e p o m e n o v a n o u c h o d b o u , k t o r á sa po 3 m lomí n a JV a v y ­ ú s ť u j e n í z k o u c h o d b i č k o u do m e n š e j siene, n a z v a n e j R á z c e s t i e . Tu sa c h o d b y delia n a d v a s m e r y . H l a v n á c h o d b a p o k r a č u j e s m e r o m SZ a ď a l e j sa lomí k j u h u , p r e t o bola n a z v a n á J u ž n o u . Končí asi po 30 m n e p r i e l e z n o u p u k l i n o u . P a r a l e l n e s ň o u p r e b i e h a asi 10 m dlhá, ú z k a a ť ažko p r i e l e z n á c h o d b i č k a . Tu sa k o n č í z á p a d n á v e t v a j a s k y n e a t r e b a sa v r á t i ť späť n a R á z c e s t i e , k d e m ô ž e m e odbočiť e š t e do P u k l i n o v e j c h o d b y . T á t o m á h l a v n ú os v s m e r e j u ž n o m a p r i k o n c i sa lomí n a z á p a d . Tvorí j u p u k l i n a , k t o r á m á m i e s t a m i 4 ­ 5 m v ý š k y . V z a d n e j č a s t i c h o d b y p r e n i k a j ú p u k ­ l i n a m i m e d z i s k a l a m i k o r e n e s t r o m o v , čo svedčí o b l í z k o s t i p o v r c h u . Dno 3 9

chodby od Rázcestia na z a č i a t k u asi 15 m klesá, p o t o m m i e r n e s t ú p a až ku koncu. Je vyplnené hlinou a drobnou skalnou suť ou.

Po p r e h l i a d k e h o r n é h o poschodia j a s k y n e , k t o r é m á 166 m chodieb, sa v r á t i m e nazad až do H l a v n e j chodby, kde j e v dne už s p o m í n a n ý otvor.

Tu sa začína nižšie poschodie j a s k y n e , končiace priepasť ou a c h o d b a m i pod priepasť ou.

Otvorom 2 X 1 m z o s t ú p i m e do S u c h e j chodby, k t o r á m á n a j p r v s m e r SV —JZ a k o Hlavná chodba n a d ňou a po 15 m sa s t á č a na J V a s l e d u j e zase s m e r V s t u p n e j siene. H o r n é a j dolné poschodie bolo v y t v o r e n é na t e j i s t e j t e k t o n i c k e j pukline. Povala chodby j e b o h a t o e r o d o v a n á . Sú na n e j v y t v o r e n é o s t r é r e b r á a žliabky a m i e s t a m i v t e n k ý c h s t e n á c h a j otvory. Vo v s t u p n e j časti je na povale p e k n ý povalový m e a n d e r . Dno chodby j e suché, v p r e d n e j č a s t i p o k r y t é p i e s k o m a v z a d n e j hlinou.

Vo v ý c h o d n e j č a s t i j e chodba u z a v r e t á a pokračovanie j e m o ž n é len ú z k y m kanálikom, asi 1,5 m n a d dnom, k t o r ý v y ú s ť u j e do ď alšej č a s t i n a z v a n e j Priepasť . Hneď po v y ú s t e n í p u k l i n o v e j chodbičky sa dno p r u d k o z n i ž u j e a p r e c h á d z a do priepasti, k t o r ú t r e b a prekonať na lane alebo l a ­ novom r e b r í k u . Nad o t v o r o m p r i e p a s t i j e vysoký k o m í n v y t v o r e n ý na pukline, hore u z a v r e t ý z a s i n t r o v a n o u suť ou, s m e r u j ú c i k u dnu V s t u p n e j siene. Vo výbežku V s t u p n e j siene hneď za vchodom j e suť ovisko, s p o j e n é s v r c h o m komína.

Malá chodbička ležiaca na j u h od ú s t i a p r i e p a s t i p r e c h á d z a do n í z k e j chodby a v y ú s ť u j e celkom m a l ý m o t v o r o m na konci S u c h e j chodby.

S a m o t n á priepasť bola v y t v o r e n á na pukline, s k o r o zvislej, s p o j u j ú c e j h o r n é a nižšie poschodie j a s k y n e . Od ú s t i a p r e c h á d z a priepasť n a j p r v s t u p ň o v i t o a p o t o m asi pod sklonom 80° do m a l e j siene na dne. Steny p r i e p a s t i sú p o k r y t é bielym s i n t r o m a v d o l n e j č a s t i m ä k k ý m s i n t r o m — k a m e n n o u kašou. Na dne p r i e p a s t i sa chodby r o z c h á d z a j ú t r o m a s m e r m i .

P r i a m o pod s t e n o u p r i e p a s t i na zvislej pukline j e z a u j í m a v á S t u d ň a . Je t o r o z š í r e n á puklina do hĺbky asi 4 m, t e m e r o k r ú h l e h o p r i e r e z u a j e j dno j e vyplnené hlinou. Povala d o s a h u j e v ý š k u 7 — 10 m a h o r e sa n e p r i e ­ lezne z u ž u j e . Steny S t u d n e a celá puklina j e p o k r y t á m ä k k ý m s i n t r o m bielej f a r b y . Z dna S t u d n e sa dá s e v e r n ý m s m e r o m p r e n i k n ú ť n í z k y m o t v o r o m do ď alšej s t u d ň o v i t e j siene s d n o m p o k r y t ý m hlinou a balvanmi.

Povala p r e c h á d z a do vysokého komína, s p o j e n é h o h o r e s povalou S t u d n e . Ďalšie pokračovanie z dna S t u d n e nie j e možné, ale t r e b a vystúpiť opäť na dno Priepasti.

Severným s m e r o m sa d o s t a n e m e do n a j z a u j í m a v e j š e j č a s t i j a s k y n e , n a z v a n e j Meandry. Táto chodba, asi 44 m dlhá, j e c h a r a k t e r i z o v a n á t ý m , že sa celá m e a n d r o v i t e z a t á č a a o k r e m t o h o v s t r e d e j e j profilu j e v y t v o ­ r e n á ď alšia m e a n d r o v i t á r y h a . Pôvodne bola chodba v y e r o d o v a n á na s y s ­ t é m e n a v z á j o m k o l m ý c h puklín len v s v o j e j h o r n e j časti. Tak vznikol h o r n ý elipsovitý t v a r p r i e r e z u chodby. Neskoršie sa p r u d k ý t o k vody z a ­ rezával v j e j dne p o s t u p n e hlbšie a hlbšie a vytvoril t a k ď alšie m e a n d r o ­ vité z á k r u t y až do hĺbky 1 m, no m i e s t a m i a j hlbšie. Tak vznikol p r i e r e z 4 0

d n e š n e j chodby, k t o r á má v h o r n e j č a s t i profil l e ž a t e j elipsy (asi J /3 v ý š k y p r o f i l u ) a v d o l n e j č a s t i ( 2 /3 výšky p r o f i l u ) j e úzka hlboká r y h a . Zárez j e m a x i m á l n e 20 cm š i r o k ý a m i e s t a m i neprielezný, p r e t o t r e b a p o s t u ­ povať h o r n ý m , elipsovitým profilom chodby. Dnes je chodba suchá, len úzke dno m e a n d r o v i t e j r y h y j e vyplnené hlinou.

Chodba M e a n d r y sa n a j p r v z a t á č a na V a p o t o m približne na S, p o ­ m e r n e p r u d k o s t ú p a a končí malou sieňou.

Sieň j e vyzdobená kvapľ ami. Na dne j e n á t e k m ä k k é h o s i n t r u , k t o r ý o h r a n i č u j e m a l é jazierko.

T r e t í s m e r z dna j a s k y n e , k t o r ý m m o ž n o pokračovať , j e j u ž n ý . Z dna P r i e p a s t i v s t ú p i m e n í z k y m o t v o r o m do chodby, v y p l n e n e j na dne skalnou suť ou. Chodba s t ú p a pod u h l o m 40° a po 10 m končí medzi zaklinenými balvanmi. Pod ňou je ď alšia chodba, z a h n u t á do t v a r u p í s m e n a S, nízka a vyplnená m o k r o u hlinou, n a z v a n á Blatnivá. Dnes j e t á t o chodba v z a d ­ n e j č a s t i neprielezná, ale vzhľ adom na veľ kú ozvenu v t e j t o časti možno očakávať , že t u b u d e pokračovanie j a s k y n e . Touto n a j n i ž š i e položenou chodbou sa d n e s končí z n á m a časť j a s k y n e .

ZÄVER

Čertova j a s k y ň a v t i s o v s k o m k r a s e m á veľ ké p r e d p o k l a d y p r e obja­ venie ď alších p r i e s t o r o v . Bola v y t v o r e n á na puklinách, k t o r é boli n e s k o r ­ šie r o z š í r e n é v o d n ý m t o k o m , d n e s n e j e s t v u j ú c i m . J e j h o r n é poschodie meria 166 m, priepasť v č í t a n e S t u d n e 18 m a dolné poschodie 66 m. Podľ a p r i e s k u m u , k t o r ý bol d o t e r a z vykonaný, sú p r e d p o k l a d y p r e rozšírenie j a s k y n e n a dne p r i e p a s t i v B l a t n i v e j chodbe, ď alej na konci chodby M e a n ­ d r y a v h o r n o m poschodí na konci chodby C h o t á r n e j . F a r b e n í m vody na konci chodby Meandier bude t r e b a dokázať spojitosť s dvoma m e n š í m i v y v i e r a č k a m i pod s k a l n ý m h r e b i e n k o m na JZ od j a s k y n e . P r i e s k u m ď al­ ších častí j a s k y n e j e v pláne J a s k y n i a r s k e j s k u p i n y v Tisovci p r e budúce roky.

LITERATÚRA B á r t a J., 1963:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Desat rokov speleoarcheologickej činnosti Archeologického ústavu SAV, Slovenský k r a s IV., 87—97 K á r n e n S., 1956: Rimavskou a muránskou dolinou — tur. sprievodca. Osveta, Martin K á m e n S., 1955: Tisovský kras a okolie. Geograf, čas., SAV

GEOMORFOLOGICKÝ VÝSKUM PRIEPASTÍ V ČERVENÝCH VRCHOCH

ANTON DROPPA G e o g r a f i c k ý ú s t a v SAV, Lipt. Mikuláš

V r á m c i j a s k y n i a r s k e h o t ý ž d ň a Speleologickej odbočky Slovenskej z e m e p i s n e j spoločnosti pri SAV v Lipt. Mikuláši u s k u t o č n i l i s m e v d ň o c h 3 . ­ 9 . a u g u s t a 1963 v ý s k u m ď alších p r i e p a s t í v Červených v r c h o c h vo v ý c h o d n e j časti L i p t o v s k ý c h Tatier. Za ú č a s t i 20 členov a za s p o l u p r á c e Múzea slovenského k r a s u v Lipt. Mikuláši s m e zliezli, p r e s k ú m a l i a d e ­ tailne zamerali priepasť Z a d n ý úplaz. O k r e m t e j t o s m e objavili a p r e ­ skúmali e š t e ď alšie priepasti, a k o Ľadovú, Z a s y p a n ú , Vyšnú K r e s a n i c u a n i e k t o r é menšie, o k t o r ý c h p r e d k l a d á m t ú t o z p r á v u .

Oblasť Červených vrchov s n a j v y š š í m bodom Kresanicou (2121,9) n a c e s k o s l o v e n s k o ­ p o ľ s k o m pohraničí tvorí séria svetlošedých vápencov, v k t o r ý c h sa s t r i e d a j ú 1 ­ 6 m h r u b é v r s t v y svetlých dolomitov s t r e d ­ ného t r i a s u (pozri p r i p o j e n ý geologický p r o f i l ) . Vápence s dolomitmi tvoria t o m a n o v s k ú sériu v y s o k o t a t r a n s k e j t a t r i d n e j j e d n o t k y a v y s t u p u j ú v podobe p r e v r á t e n e j v r á s y od j u h u na sever. Podklad v á p e n c o v o ­ d o l o m i ­ tového k o m p l e x u tvoria w e r f é n s k e v r s t v y ( č e r v e n é pieskovce a bridlice), v y s t u p u j ú c e v T o m a n o v s k e j doline sklonom 46° n a SSV (15°). Nadložie vápencov tvoria s p o d n o t r i a s o v é k r e m e n c e v r á s y č e r v e n ý c h vrchov, v y s t u ­ p u j ú c e vo v r c h o l o v e j č a s t i Kresanice.

Tieto z v l á š t n e g e o l o g i c k o ­ t e k t o n i c k é p o m e r y a n a j m ä ich poloha n a d klimatickou hranicou lesa podmienili v ý v o j v y s o k o h o r s k ý c h k r a s o v ý c h foriem, z k t o r ý c h už n i e k t o r é boli z m a p o v a n é a publikované (A. D r o p ­ p a, 1957, 1961; M a z u r, 1962). Z povrchových k r a s o v ý c h f o r i e m n a j ­ v ý z n a m n e j š i e sú komínovité p r i e p a s t i t y p u avén. Z n á m y c h j e zatiaľ päť .

Priepasť Z a d n ý ú p l a z sa n a c h á d z a na j u ž n o m svahu K r e s a n i c e v p r i e s t o r e označenom n a m a p e 1:25 000 a k o Zadný úplaz vo v ý š k e 1779,9 m ( m e r a n é v ý š k o m e r o m 3 X ). Otvor p r i e p a s t i bol z n á m y okolitým p a s t i e r o m už dávno. V l i t e r a t ú r e ho spomína po p r v ý r a z D. K u b í n y (1961), keď r. 1959 ako člen j a s k y n i a r s k e j v ý p r a v y n á h o d o u n a r a z i l n a ň .

O zlezenie p r i e p a s t i sa pokúsila m i k u l á š s k a s k u p i n a j a s k y n i a r o v ( d r . A. Droppa, P. Droppa, S. Šrol, V. Benický a A. Chovan) dňa 31. 7. 1962, keď zostúpila po p r v ý kolmý s t u p e ň do hĺbky 26 m. P r e n e d o s t a t o k t e c h n i c ­ k é h o v ý s t r o j a sa ď alej n e d o s t a l a . Z o s t u p na dno dosiahla až 11. 7. 1963 b r e z n i a n s k a s k u p i n a j a s k y n i a r o v pod vedením D. Kubinyho za pomoci

4 2

PRIEPASŤ ZADNÝ V ČERVENÝCH

O

5

ÚPLAZ

VRCHOCH

10 15 20m

779,9* PÔDORYS VSTUPNÝ OTVOR

dolomity

REZ S f 1779,90^jyptfÝ 'OŤVÔŔ ' 1 J770,90 2

1 779,90

'176S,06_ J76S.01

\Tma/oicdŕ\rápcnee \ ^756,67

'1756,67

SreťlOsirt dolomit/

1 72741]

172741 Sr ttlOiiié dolomit}

ZRÚTENÝ DOtl 1710.49VĹ *

im^Jfe 1701,51y

Srttíosiré dolomity

ZAMERALI­DR. A DROPPA, A. CHOVA H A P SEtlERI, 5. VlU. 195

n a m o n t o v a n é h o „ r u m p á l u " , k t o r ý s m e použili pri z o s t u p e a j v dňoch 4. až 6. 8. 1963.

Neveľ ký povrchový o t v o r p r i e p a s t i elipsovitého t v a r u o r o z m e r o c h 6 X 3 m leží na l ú č n a t o m svahu a zo vzdialenosti 10 m sa s t á v a n e s p o z o ­ r o v a t e ľ n ý m . Na j e h o v ý c h o d n o m o k r a j i r a s t i e z a k r p a t e n á k o s o d r e v i n a .

Priepasť je v y t v o r e n á v m o d r o š e d ý c h vápencoch s t r e d n é h o t r i a s u , k t o r é pri o t v o r e v y s t u p u j ú sklonom 36° na j u h . Povrchový o t v o r j e založený na t e k t o n i c k e j pukline s m e r u S —J so sklonom 80° na východ. Kolmé s t e n y priepasti, silne r o z p u k a n é m r a z o m , s p a d a j ú do hlbky 5 m (od n a j n i ž š i e h o bodu na p o v r c h u ) , kde sa o b j a v u j e balvanité dno p r v e j plošiny. Odtiaľ to p o k r a č u j e d u t i n a p r i e p a s t i po sklone vápencových v r s t i e v s m e r o m na j u h , p r e k o n á v a 2 m hlboký skalný s t u p e ň a v hlbke 26 m sa o t v á r a p r i e ­ s t o r n e j š í r ú r o v i t ý profil p r i e p a s t i š i r o k e j 6 m s k o l m ý m s t u p ň o m a hlbo­ k e j 30 m. Z j e h o ú p ä t i a p o k r a č u j e šikmé, na východ sklonené z a k v a p ľ o ­ vené dno, ú s t i a c e 14 m hlbokým s t u p ň o m do p r i e s t r a n n e j š i e h o dómu, k t o r ý je 15 m dlhý, 10 m široký a 15 m vysoký. Dno d ó m u v y p l ň u j e kužeľ vápencových a dolomitových balvanov, z v a ž u j ú c i sa s m e r o m pod s e v e r n ú s t e n u , k t o r ý v hĺbke 1700 m úplne z a t a r a s u j e ď alší p o s t u p . Východným s m e r o m , v s m e r e vápencových v r s t i e v sa t i a h n e nízka chodbička r ú t i v é h o c h a r a k t e r u . Avšak i t á t o po 15 m končí z a s u t e n í m . Steny p r i e p a s t i sú bez kvapľ ových ú t v a r o v a u k a z u j ú a k o v h o r n e j t a k i v d o l n e j č a s t i s t o p y po oddrobovaní. R ú r o v i t ý t v a r sa zachoval iba v s t r e d n e j časti, v hĺbke medzi 26 ­ 50 m v š e d ý c h vápencoch, kde na s t e n á c h sa vytvorili valcovité r y h y (žliabkovité š k r a p y ) pod vplyvom z m i e š a n e j korózie p r e s a k u j ú c e j a t m o ­ s f e r i c k e j vody ( B ô g l i h ozyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCB Mischungskorrosion, 1964). Hĺbka p r i e p a s t i Zadného úplazu od n a j v y š š i e h o bodu na p o v r c h u až po n a j n i ž š í d o s t u p n ý bod na dne zaberá 82 m, čím sa z a r a ď u j e medzi n a j h l b š i e p r i e p a s t i t o h t o k r a s o v é h o územia.

V y t v á r a n i e p r i e p a s t i p r e d u r č i l a v r s t e v n a t o s ť vápencov, k t o r ý c h p r i e ­ beh priepasť s l e d u j e . Horná časť s l e d u j e sklon v r s t i e v 36° na j u h , k ý m nižšie sa oblúkovité t i a h n e po v r s t v á c h so sklonom 75 — 82° a n a d o b ú d a t a k skoro kolmého priebehu (pozri p r i p o j e n ý r e z ) . Na j e j v y t v á r a n í sa zúčastnila zmiešaná korózia (rozpúšť anie vápenca s v ý m o ľ o m ) a t m o s f e ­ r i c k e j vody, k t o r á stekala po v r s t v o v ý c h plochách. P o s t u p o m času sa j e j činnosť ou rozšírili úzke kanálikové priechody na širšie, k o m í n o v i t é h o t v a ­ r u . Vplyvom nízkych teplôt a ich s t r i e d a n i a ( z a m ŕ z a n i e a topenie v o d y ) vo v r s t e v n ý c h š k á r a c h vápencov začalo oddrobovanie zo stien, čím p r i e ­ pasť nadobudla širších r o z m e r o v . Rozširovanie p o d z e m n ý c h p r i e s t o r o v p r i e p a s t i vplyvom m r a z o v é h o z v e t r á v a n i a p o k r a č u j e a j v s ú č a s n o s t i , o čom svedčia o s t r o h r a n n é o d r y p y a labilné k u s y skál na j e j s t e n á c h , a k o a j s a m o t n ý kužeľ balvanov na j e j dne.

H y d r o g r a f i c k y je priepasť Zadného úplazu odvodňovaná i so s v o j í m najbližším okolím (ľ adovcový k a r F i n d ž a l k a ) pozdĺž s m e r u v r s t e v n ý c h plôch vápencov s m e r o m na východ do t e r a j š e j vyvieračky v Rozpadlej doline, čo len p o t v r d z u j e m o j e p r e d p o k l a d y z r. 1958.

4 4

Ľ a d o v á p r i e p a s ť leží nad priepasť ou Zadného úplazu na v ý ­ c h o d n o m o k r a j i ľ adovcového kotla Findžalky vo v ý š k e 1938,4 m n. m. ( n a j v y š š í bod p o v r c h o v é h o o t v o r u ) . Má s t u d ň o v i t ý t v a r , široký v p r i e ­ m e r e 3 m s kolmými s t e n a m i , na k t o r ý c h vidieť žliabkovité š k r a p y . Z á ­ padná s t r a n a p r i e p a s t i j e už z r ú t e n á a o d k r y t á po nižší s t u p e ň vo výške 1916 m. Od t e j t o s k a l n e j plošiny j e j hĺbka na dno j e e š t e 13 m. Dno p r i e ­ p a s t i v y p l ň u j e 5 m vysoký kužeľ s f i r n o v a t e n é h o s n e h u a ľ adu, od čoho dostala a j pomenovanie (podobná snežná priepasť sa v y s k y t u j e a j v Roz­ p a d l e j doline). Snehový kužeľ sa z v a ž u j e do p u k l i n o v i t e j chodby v s m e r e 308°, kde vo výške 1904 m končí z a s u t e n í m . Tu j e zároveň n a j n i ž š í d o s i a h ­ n u t e ľ n ý bod priepasti, k t o r á od n a j v y š š i e h o bodu na p o v r c h u d o s a h u j e 34 m hĺbky. Z dna p r i e p a s t i p o k r a č u j e m e n š í výbežok i na SV, d o s a h u j ú c i 2 m š í r k u a s m e r o m na JV puklinový kanál o dĺžke 3 m. Ľadová priepasť je založená na t e k t o n i c k e j pukline s m e r u 308° kolmého sklonu, k t o r ú rozšírila zmiešanou koróziou a t m o s f e r i c k á voda. K rozšíreniu p r i e p a s t i prispelo oddrobovanie zo stien pod vplyvom m r a z o v é h o z v e t r á v a n i a . Dno p r i e p a s t i v y p l ň u j ú o d t r h n u t é skalné bloky, čím z a m e d z u j ú ďalší p o s t u p do hĺbky.

Z a s y p a n á p r i e p a s ť sa n a c h á d z a na l ú č i n a t e j plošinke asi 60 m v ý c h o d n e j š i e od Ľ a d o v e j p r i e p a s t i vo výške 1941 m n. m. Povrchový o t v o r p r i e p a s t i p r e d s t a v o v a l pôvodne z á v r t o v ú depresiu medzi r o z p u k a n ý m i vápencovými balvanmi. Po ich uvoľ není p r e t i a h l i s m e sa n e p a t r n ý m o t v o ­ r o m ( r o z m e r o v 5 0 X 5 0 c m ) do p r i e s t r a n n e j š e j d u t i n y r o z m e r o v 2 X 3 m.

Dno dutiny, v y p l n e n é balvanmi a sutinou, zatarasilo v hĺbke 5 m ďalší p o s t u p . Priepasť j e v y t v o r e n á v šedých červíkovitých vápencoch, s k l o n e ­ n ý c h 10° na SZ (300°). J e založená na t e k t o n i c k e j pukline v s m e r e S —J, kolmého sklonu, pozdĺž k t o r e j p r e s a k o v a l a a t m o s f e r i c k á voda a zmiešanou koróziou j u rozšírila. K zväčšeniu p r i e p a s t i do t e r a j š í c h r o z m e r o v prispelo m r a z o v é z v e t r á v a n i e ako u iných p r i e p a s t í .

Priepasť K r e s a n i e a, p r e s k ú m a n á už r. 1956 a 1959 (D r o p p a A., 1961), sa n a c h á d z a v ý c h o d n e od Z a s y p a n e j p r i e p a s t i nad o k r a j o m Roz­ p a d l e j doliny vo v ý š k e 1982 m n. m. Je založená na t e k t o n i c k e j pukline s m e r u Z —V, m á kolmý sklon a d o s a h u j e 71 m zatiaľ z i s t e n e j hĺbky.

Priepasť V y š n á K r e s a n i e a, objavená vedúcim expedície dňa 7. 8. 1963, sa n a c h á d z a s e v e r n e od t e j t o na o k r a j i vrcholovej časti ľ adov­ cového kotla Rozpadlej doliny vo v ý š k e 2081 m n. m. Leží t e d a na r o z h r a n í v á p e n c o v o ­ d o l o m i t o v é h o s ú v r s t v i a t o m a n o v s k e j série a nadložnými s p o d ­ n o t r i a s o v ý m i k r e m e n c a m i v r á s y Červených vrchov. Povrchový otvor p r i e ­ p a s t i tvorí z á v r t lievikovitého t v a r u o š í r k e 9 m a hĺbke 3 m, kde bol z a s y p a n ý o d d r o b e n ý m i balvanmi. Východná s t r a n a z á v r t u je už o d s t r á ­ n e n á svahovou modeláciou ľ adovcového kotla Rozpadlej doliny. Po uvoľ ­ není balvanov na dne z á v r t u s m e zostúpili do p r i e s t r a n n e j š e j siene o š í r k e 5 m, t i a h n ú c e j sa pozdĺž t e k t o n i c k e j pukliny s m e r u ZSV —VSV, s k l o n e n e j 84° na sever. Dno siene p o k r ý v a o s t r o h r a n n á vápencová a dolomitová s u t i n a , z v a ž u j ú c a sa s m e r o m na západ. V dĺžke 10 m od v s t u p n é h o otvoru 4 5

sa o b j a v u j ú r o z m e r n e j š i e vápencové balvany, pod k t o r ý m i sa o t v á r a r o z ­ šírená puklina do hĺbky 5 ­ 6 m. Ďalej na západ p o k r a č u j e už len úzka puklina o š í r k e 40 cm, k t o r á s ť a ž u j e p o s t u p t ý m t o s m e r o m . S t r e d v s t u p ­ n e j siene k r i ž u j e t e m e r p r a v o u h l é r o z š í r e n á puklina kolmého sklonu, s t u p ň o v i t é k l e s a j ú c a na sever do nižšie položenej siene, paralelne sa t i a h ­ n ú c e j so v s t u p n o u chodbou. Z á p a d n ú s t r a n u siene z a t a r a s u j ú o d d r o b e n é vápencové balvany, pod k t o r ý m i p o k r a č u j e ď alej len ú z k a puklina. P o ­ dobné zakončenie siene j e a j na v ý c h o d n e j s t r a n e v dĺžke 25 m. Dno siene v y p l ň u j ú z povaly a zo stien o d d r o b e n é balvany, čím nadobudla až 10 m výšky a 6 m šírky. Balvanité dno sa s m e r o m na východ p r u d k o z v a ­ 4 6

ž u j e a k u koncu sa obracia v s m e r e pukliny na JV, kde pod bodom 8 d o ­ s a h u j e n a j n i ž š i e h o d o s t u p n é h o m i e s t a od povrchu v hĺbke 30 m (pozri p r i p o j e n ý plán s pozdĺžnymi r e z m i ) . Od bodu 8 bočná v e t v a zasa s t ú p a a končí z a s u t e n í m . Na s t e n á c h obidvoch p o d z e m n ý c h p r i e s t o r o v sú o s t r o ­ h r a n n é stopy po m r a z o v o m z v e t r á v a n í a sú bez kvapľ ových ú t v a r o v .

Priepasť Vyšná K r e s a n i c a j e založená na dvoch k r i ž u j ú c i c h sa pukli­ nových s y s t é m o c h : I. s y s t é m o r i e n t o v a n ý v s m e r e Z—V sa k r i ž u j e s II. puklinovým s y s t é m o m S Z ­ J V . Pozdĺž u v e d e n ý c h puklín presakovali a t ­ m o s f e r i c k é vody do v n ú t r a vápencov a r o z p ú š ť a n í m i výmoľ om vápencov ich rozširovali. Dnešné p r i e s t r a n n e j š i e d u t i n y p r i e p a s t i sú výsledkom č i n ­ nosti m r a z o v é h o z v e t r á v a n i a pod vplyvom d l h o t r v a j ú c i c h nízkych t e p l ô t ( p r i e m e r n á r o č n á t e p l o t a p o v r c h u —1,5 °C).

Priepasť Vyšná Kresanica j e svojou polohou vo výške 2081 m n a j ­ vyššie položenou k r a s o v o u priepasť ou na území ČSSR a svojou tvárnosť ou je obdobná v y s o k o h o r s k ý m p r i e p a s t i a m Alp a P y r e n e j í .

V blízkosti povrchového o t v o r u na svahu sa o b j a v u j ú z á v r t o v é d e ­ presie, v y p l n e n é na dne balvanmi, z k t o r ý c h s m e p r e s k ú m a l i celkove t r i (pozri p r i p o j e n ý p l á n ) . Po vyčistení skalného dna k a ž d é h o z á v r t u sme objavili puklinové kanále, silne z a n e s e n é s u t i n o u a h u m u s o m , k t o r é p r a v ­ depodobne ú s t i a do nižšie položených priepasť ových dutín. V z á v r t e č. 1 sa objavil puklinový kanál o v ý š k e 90 cm a š í r k e 1 m, p r u d k o k l e s a j ú c i s m e r o m na j u h o v ý c h o d , kde v dĺžke 10 m končil z a s u t e n í m . Podobne i dno z á v r t u č. 2 v y t v á r a len 30 cm široká puklina, k l e s a j ú c a kolmo do hĺbky, k t o r á sa p r a k t i c k y nedala p r e s k ú m a ť . Z á v r t č. 3, položený západne od t ý c h t o ukázal po o d k r y t í puklinový kanál, t i a h n ú c i sa s m e r o m na SV, z a t a r a s e n ý v dĺžke 5 m s u t i n o u . Bezpochyby v š e t k y t i e t o puklinové kanály ú s t i a do p r i e s t r a n n e j š í c h dutín, a k o s m e to videli pri p r i e p a s t i Z a d n é h o úplazu alebo Kresanice. Cesta do nich sa môže u s k u t o č n i ť buď u m e l ý m v y č i s t e n í m z a n e s e n ý c h kanálov, alebo p r i r o d z e n o u cestou ­ p r e p a d n u t í m sa n a n e s e n é h o m a t e r i á l u .

Počet u v e d e n ý c h p r i e p a s t í nie j e konečný. Novými v ý s k u m a m i sa iste odhalia ď alšie p r i e p a s t i , k t o r é p r i s p e j ú k obohateniu n a š i c h p r í r o d n ý c h zvláštností. N e r o z r i e š e n ý m p r o b l é m o m stále o s t á v a p o d z e m n ý t o k k r a s o ­ v e j v y v i e r a č k y v Rozpadlej doline. J e j m o h u t n á v ý d a t n o s ť (v lete okolo 100 l/sek.) p r e d p o k l a d á väčšiu z b e r n ú oblasť , akou j e Rozpadlá dolina.

Otvorenie t e j t o vyvieračky sa s t a n e kľ účom p r e vyriešenie nielen vzniku s p o m e n u t ý c h priepastí, ale a j p r e o b j a s n e n i e z á h a d n ý c h ciest a činnosti p o d z e m n é h o t o k u .

LITERATÚRA B o g l i A., 1964:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Mischungskorrosion — ein Beitrag zum Verkarstungsproblem.

Erdkunde, Banď XVIII , Lfg 2, 83—92, Bonn D r o p p a A., 1957: Krasové zjavy na Kresanici v Lipt. Tatrách. Csl. kras, roč. 10, 68—73, P r a h a 4 7

D r o p p a A., 1961:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Vysokohorský kras Červených vrchov. Slovenský kras, roč. 3, 14—23, Martin D r o p p a A., 1964: Vysokohorské krasové oblasti ČSSR. Sbornik I. m e d z i n á r o d n e j speleologickej konferencie v Brne, Brno K a b í n y D., 1961: Krasové systémy v obalových sériách Liptovských a Nízkych Tatier. Slovenský kras, roč. 3, 3—20, Martin M a z u r E., 1962: Príspevok k formám vysokohorského krasu v Červených vrchoch.

Geografický časopis, roč. 14, 87—104, Bratislava

GEOMORPHOLOGICAL INVESTIGATION IN THE CHASMS IN THE ČERVENÉ VRCHY

By Anton Droppa Geographical I n š t i t ú t e SAV, Speleological Research Dept., Lipt. Mikuláš S u m m a r y The Alpine Karst of t h e Červené vrchy in t h e Liptovské T a t r y is best c h a r a c t e r i z e d by t h e occurrence of chasms of t h e aven types. L i t e r a t ú r e so f a r m e n t i o n s only t h e K r e ­ sanica (Droppa A., 1957, 1961) which is 71 m deep, s i t u a t e d at an a l t i t u d e of 1982 m above t h e sea level. The research expedition of t h e Speleological Branch SZS in Lipt.

Mikuláš investigated in 1963 and discovered f u r t h e r c h a s m s : t h e Zadný úplaz, t h e Ľ a ­ dová, t h e Zasypaná and t h e Vyšná Kresanica. All t h e above­mentioned chasms have been c r e a t e d in t h e limestone­dolomite s t r a t a ( t h e Middle Triassic) of Tomanovská series which f o r m a r e v e r t e d fold here.

The Zadný úplaz chasm is found on t h e s o u t h e r n slope of Kresanica (2121,9 m ) a t an elevation of 1779,9 m a n d a t t a i n s a d e p t h of 82 m e t r e s . It has been f o r m e d on t h e layered s u r f a c e s of gray limestones which in their upper p a r t s have a decline of 36° and, down t h e depth, attain a decline up to 82°. The chasm is chimney­shaped of 3—5 m e t r e s width. At t h e d e p t h of 82 m e t r e s it expands into a dome, 15 m e t r e s long and 6 m e t r e s wide. The Zadný úplaz chasm originated t h r o u g h corrosive processes of a t m o ­ spheric w a t e r aided by f r o s t weathering, which is witnessed by a number of boulders at t h e b o t t o m . The Ľadová chasm is s i t u a t e d above t h e Zadný úplaz at 1938 m e t r e s a l t i t u d e and a t t a i n s 34 m e t r e s of depth. It has been c r e a t e d on a tectonic crevice in t h e 308° direction of perpendicular decline. The b o t t o m of t h e chasm is filled up by a debris cone of detached limestone covered even in t h e s u m m e r season with glaze­ snow.

The covered up chasm is s i t u a t e d 60 m e t r e s in t h e more easterly direction f r o m Ľadová chasm at an a l t i t u d e of 1941 m. At t h e depth of 5 m e t r e s it is blocked up with boulders and debris. It is based on a perpendicular tectonic crevice in t h e n o r t h ­ s o u t h direction.

The Vyšná Kresanica chasm is s i t u a t e d at t h e edge of Rozpadlá dolina at a d e p t h of 30 m e t r e s . It is based on t h e junction of two crevices in t h e direction w e s t ­ e a s t , and n o r t h ­ w e s t , s o u t h ­ e a s t . It has been anlarged by f r o s t weathering.

Hydrologically all t h e s e chasm incline into t h e Karst e f f l u e n c e in t h e Rozpadlá dolina at an a l t i t u d e of 1379 m feelding about 100 litres p/s.

T r a n s l a t e d by K. H a l t m a r

K POZNANIU BYSTRUŠKOVITÝCH (COLEOPTERA, CARABIDAE) SLOVENSKÉHO KRASU

LADISLAV KORBEL K a t e d r a zoológie PFUK v B r a t i s l a v e

V r á m c i š t ú d i a e n t o m o f a u n y Z á p a d n ý c h K a r p á t v r. 1960 venovali sme pozornosť a j p ô d n e j f a u n e t e r é n n y c h z á v r t o v v Slovenskom k r a s e . Vý­ sledky v ý s k u m u ukázali, že k r a s o v é t e r é n n e z á v r t y p r e d s t a v u j ú c h a r a k ­ t e r i s t i c k é s t a n o v i š t e . V y z n a č u j ú sa p o m e r n e h r u b o u v r s t v o u h u m u s u na dne, sú zväčša z a r a s t e n é b u j n o u a p e s t r o u vegetáciou, dlho sa v nich udrží vlhkosť , a t a k p o s k y t u j ú v ý h o d n é životné p r o s t r e d i e p r e populácie m n o ­ h ý c h živočíšnych d r u h o v , viazaných na lesný h u m u s . Vo v z o r k á c h živo­ číšneho m a t e r i á l u z t ý c h t o z á v r t o v boli z a s t ú p e n é n a j m äzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXW

Gastropoda, Isopoda, Chilopoda, Diplopoda, Pseudoscorpionidea, Araneidea, Acarida a Insecta. Z h m y z u sa h o j n e v y s k y t o v a l i n a j m ä Collembola a Coleoptera.

V zoocenóze t e r é n n y c h z á v r t o v boli z chrobákov h o j n e z a s t ú p e n é n a j m ä d r a v é d r u h y z čeľ ade b y s t r u š k o v i t ý c h (Carabidae). Prehľ ad zis­ t e n ý c h d r u h o v b y s t r u š k o v i t ý c h s ohľ adom na ich hojnosť a časový v ý ­ s k y t p o d á v a m e nižšie.

CHARAKTERISTIKA ŠTUDOVANÉHO ÚZEMIA

Slovenský k r a s n a d v ä z u j e na j u ž n ú časť p r e d h o r i a Slovenského r u d o ­ horia. Silická plošina, n a k t o r e j s m e študovali f a u n u Coleopter, tvorí j e d n u z n a j v ä č š í c h plošín t e j t o oblasti. V s e v e r n e j časti d o s a h u j e až 600 m n a d ­ m o r s k e j výšky. Podľ a ú d a j o v z Atlasu podnebia Československej republiky (1958) p r e v l á d a j ú t u na vápencovom s u b s t r á t e rendzíny. V s e v e r n e j č a s t i plošiny sa r o z p r e s t i e r a j ú väčšie komplexy z m i e š a n ý c h lesov, v s t r e d n e j a j u ž n e j č a s t i p r e c h á d z a j ú v lesostep a step. Klimaticky j e t o m i e r n e t e p l á oblasť s o k r š l e k o m m i e r n e teplým, m i e r n e vlhkým, vrchovinovým.

Ročná p r i e m e r n á t e p l o t a v z d u c h u j e t u 6 — 7 °C, vo v e g e t a č n o m období 14 — 15 °C. Ročný p r i e m e r n ý ú h r n zrážok podľ a 5 0 ­ r o č n é h o p r i e m e r u je 800 m m , vo v e g e t a č n o m období 400 m m .

Z f a u n i s t i c k é h o hľ adiska v zmysle M a ŕ a n o v h o delenia (1958) m ô ž e m e väčšiu časť t e j t o oblasti začleniť do p o d k a r p a t s k é h o ú s e k u ( d i ­ š t r i k t u ) zóny l i s t n a t ý c h lesov e u r o s i b í r s k e j podoblasti, k t o r á sa v y z n a ­ č u j e p o m e r n e veľ kým b o h a t s t v o m d r u h o v , k t o r é v t e j t o zóne m a j ú c e n ­ t r u m s v o j h o rozšírenia.

4 9

Prehľ ad b y s t r u š k o v i t ý c hzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFE (Carabidae) u v á d z a m e z dvoch stanovíšť : a ) Z t e r é n n e h o z á v r t u pri Silickej ľadnici, asi 1,7 k m j u h o z á p a d n e od obce Silica. Z á v r t leží asi 400 m n. m., z a r a s t e n ý j e p e s t r ý m r a s t l i n s t v o m .

Bylinný p o d r a s t , n a j m ä na obvode z á v r t u v y z n a č u j e sa p r í t o m n o s ť o u v i a ­ c e r ý c h s t e p n ý c h d r u h o v , k t o r é sú c h a r a k t e r i s t i c k é p r e t ú t o oblasť . Kry a s t r o m y sú zmiešané. b) T e r é n n y z á v r t v s e v e r n e j č a s t i Silickej plošiny, asi 3 k m j u h o ­ z á p a d n e od obce Jovica, leží asi 600 m n. m. H u m u s o v i t é dno j e m i e s t a m i z a r a s t e n é t r á v o u a m a c h o m . V bylinnom z á r a s t e t u p r e v l á d a j ú d r u h y rastlín, k t o r é sú t y p i c k é p r e lúčne s t a n o v i š t i a p o d h o r s k ý c h lúk. K r y a s t r o m y sú zmiešané.

METÓDA PRÁCE

Zber š t u d i j n é h o m a t e r i á l u Coleopter, viazaných n a p o v r c h pôdy, s m e robili pomocou z e m n ý c h pascí. V k a ž d o m z á v r t e s m e umiestnili po 4 k u s y litrových nádob, z a p u s t e n ý c h až po h o r n ý o k r a j do zeme. Do j e d n e j t r e t i n y s m e naplnili nádoby k o n z e r v a č n o u t e k u t i n o u ( 3 % ­ n ý m f o r m a l í ­ n o m ) a opatrili vnadidlom ( m ä s o m a s y r o m ) . P r o t i dažď u s m e nádoby chránili plechovými s t r i e š k a m i . Nádoby s m e exponovali počas celého v e ­ g e t a č n é h o obdobia, t a k ž e sa h m y z zbieral súvislé. Obsah s n a z b i e r a n ý m h m y z o m s m e vyberali približne v j e d n o m e s a č n ý c h časových ú s e k o c h .

PREHĽAD ZISTENÝCH DRUHOV

V t a b u ľ k e 1 a 2 u v á d z a m e p r e h ľ a d z i s t e n ý c h d r u h o v podľ a stanovíšť .

Tabuľ ka 1 z a c h y c u j e p r e h ľ a d z í s k a n ý c h d r u h o v z čeľ ade Carabidae v t e r é n n o m z á v r t e pri Silickej ľadnici. Celkove s m e t u získali počas v e g e ­ t a č n é h o obdobia 1150 jedincov b y s t r u š k o v i t ý c h , k t o r é p a t r i a 7 r o d o m a 21 d r u h o m .

D r u h m i bol n a j b o h a t š i e z a s t ú p e n ý r o d Carabus (8 sp.), Abax (5 sp.) a Pterostichus (4 sp.). P o m e r n é z a s t ú p e n i e d r u h o v u v e d e n ý c h r o d o v z a ­ c h y c u j e graf 1, 2 a 3.

P r e v l á d a j ú c i m d r u h o m na s t a n o v i š t i bol Abax ater germanus (61,8 % z celkového p o č t u j e d i n c o v ) . H o j n e sa t u v y s k y t o v a l Carabus montivagus blanda (8,9 % ) , Pterostichus burmeisteri (10,2 % ) , k p o m e r n e h o j n ý m p a t r i l a j Abax parallelus (4,2 % ) a Aptinus bombarda (4,2 % ) .

J a r n ý a s p e k t c h a r a k t e r i z u j ú d r u h y , k t o r é d o s a h u j ú m a x i m u m s v o j h o v ý s k y t u v t o m t o období. Je t o Carabus convexus, C. cancellatus v. pseu­ dograniger, C. obsoletus, C. montivagus blanda, Pterostichus burmeisteri, Abax parallelus a Molops piceus.

V l e t n o m a s p e k t e prevládal Carabus coriaceus v. pseudorugifer, C. violaceus v. pseudoviolaceus, Abax ater germanus, Abax carinatus porac­ tus a Aptinus bombarda.

5 0

Tabuľka 1 P o č e t z í s k a n ý c h j e d i n c o v v období D r u h ( s p e c i e s )

23. IX. 22. IV. 27. V. 17. VI. 22. VII. 3. IX. ­27. Vi ­17. V I . •22. VII. ­3>. IX. ­23. IX. ­ U . XI.

Cychrus caraboides rostratus v.

Carabus coriaceus rugifer S o k .

F.

Carabus convexus

v.

Carabus cancellatus graniger R e i 11.

pseudo­

S t r m.

Carabus obsoletus scheidleri

Carabus F r i v.

montivagus

blanda

cupreus

L.

Pterustichus

vulgaris

L.

17

5

3

25

2,2

11

8

4

24

2,1

12

6

1

19

1,7

1

0,1

103

8,9

2

0,2

1

0,1

1

0,1

1

0,1

2

0,1

117

10,2

711

61,8

1 5 1

25

3

1

1

1

1

1

68

23

21

2

3

72

208

232

192

7

13

D f t.

P n z.

111.

P o č e t jedincov s p o l u

P o č e t d r u h o v

23

1

14

1

rendschmidti

bombarda

1

7

2

i

4,2

1

0,1

3

4

0,3

2

2

0,2

14

1,2

48

4,1

4

6

4

4

16

21

7

255

324

340

216

12

17

16

9

5 1

ÍL

48

11

1

1

porcatus

Abax schuppeli G e r m.

Aptinus

1,3

D f t.

Abax carinatus

Molops piceus

S c h a u b.

D f t.

Abax parallelus Abax ovalis

15

1

burmeisteri

Abax ater germanus

1

0,6

9

oblongopunctatus

Pterostichus H e e r.

0,3

7

1

Pterostichus

Pterostichus F.

4

5

L a t r.

atratus

2

v.

1

L.

Carabus hortensis

1

2

P n z.

Carabus

Harpalus

pseudo­

2

%

2

pseudo­

v.

Carabus violaceus violaceus K r.

1

L.

Spolu

14

5

1

1150

1

21

Graf 1. Pomerné zastúpenie druhov r o d u zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWV Carabus na prvom stanovišti

Graf 2. Pomerné zastúpenie druhov rodu Pterostichus na prvom stanovišti

Graf 3. P o m e r n é zastúpenie druhov r o d u Abax na prvom stanovišti

V j e s e n n o m a s p e k t e doznieva v ý s k y t n i e k t o r ý c h d r u h o v z leta, ako j e Carabus coriaceus v. pseudorugtfer, C. montivagus blanda, Pterostichus burmeisteri, Abax ater germanus a A. parallelus.

Väčšina u v e d e n ý c h d r u h o v v t a b u ľ k e 1 p a t r í k t y p i c k ý m d r u h o m h u m ó z n y c h l i s t n a t ý c h lesov K a r p a t s k e j oblasti. Vplyv k r a s o v é h o s u b ­ s t r á t u a okolitej lesostepi p r e j a v u j e sa n a j m ä h o j n ý m v ý s k y t o m Carabus montivagus blanda, k t o r ý j e u n á s r o z š í r e n ý v l e s o s t e p n ý c h oblastiach j u ž n é h o Slovenska.

5 2

Tabuľka 1 P o č e t z í s k a n ý c h jedincov v období

D r u h (species)

Cychrus

v.

pseudoviolaceus

F.

Carabus

convexus

Carabus

arcensis

Carabus

obsoletus

Carabus

montivagus

B o r n.

S t r m. blanda

L. F.

uliginosus

Pterostichus

oblongopunctatus

Pterostichus

niger

Pterostichus

burmeisteri

Pterostichus

melas hungaricus

Pterostichus

strenuus

Abax ovalis Molops piceus Agonum

22. VII. 3. IX. 23. IX. ­22. VII. ­3. IX. ­23.IX. ­11 . XI.

F.

14

17

10,5

3

6

10

6,2

1

0,6

12

7,4

6

3,7

3

3

1,9

1

1

0,6

2

2

1,2

1

1

0,6

16

9,9

3

1,9

19

11,7

1

6

3,7

1

1

0,6

53

32,7

5

3,1

1

0,6

4

2,5

1

0,6

1

7

4

4

2

10

3

1

2

14 D e j .

1

4 3

1

1

P n z.

S c h b.

D f t.

6

24

1

D f t.

23 1

2

1

1

P n z.

sexpunctatum

1

3

F.

3 L.

%

3

S c h a 11.

Abax ater germanus Abax parallelus

F r i v.

0 . M u 11.

hortensis

Spolu

27. V.

1

carpathus

Carabus nemoralis

Elaphrus

L.

caraboid.es rostratus

Carabus violaceus K r.

Carabus

22. IV. ­27. V.

1

1

Počet j e d i n c o v spolu

57

43

54

5

3

162

P o č e t d r u h o v

16

8

9

3

3

19

Tabuľ ka 2 z a c h y c u j e p r e h ľ a d d r u h o v , získaných v d r u h o m t e r é n n o m z á v r t e pri Jovici. Počas v e g e t a č n é h o obdobia získali s m e t u celkom 162 j e d i n c o v b y s t r u š k o v i t ý c h , k t o r é p a t r i a 7 r o d o m a 19 d r u h o m .

5 3

<U O o ­I*

to

Graf 4. Pomerné zastúpenie druhov roduzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVU Carabus na d r u h o m stanovišti •N 00 oi~

CD

Graf 5. Pomerné zastúpenie druhov rodu Pterostichus na druhom stanovišti

Graf 6. P o m e r n é zastúpenie druhov rodu Abax na d r u h o m stanovišti

N a j v i a c d r u h o v v y k a z u j e rod Carabus (7 sp.), Pterostichus (5 sp.) a Abax (3 sp.)­ P o m e r n é z a s t ú p e n i e d r u h o v v u v e d e n ý c h r o d o c h z a c h y c u j e graf 4, 5 a 6.

Podobne ako na p r v o m s t a n o v i š t i a j t u bol p r e v l á d a j ú c i m Abax ater germanus (32,7 % ) , h o j n ý bol Cychrus caraboides rostratus (10,5 % ) , Pterostichus oblongopunctatus (9,9 % ) a Pt. burmeisteri (11,7 % ) , dosť h o j n ý bol Carabus violaceus v. pseudoviolaceus (6,2 % ) a Carabus arcen­ sis carpathus (7,4 % ) .

J a r n ý a s p e k t c h a r a k t e r i z u j e n á s t u p 16 d r u h o v , z k t o r ý c h m a x i m a s v o j h o v ý s k y t u d o s a h u j e Carabus arcensis carpathus, C. obsoletus, C. 5 4

montivagus blanda, Pterostichus oblongopunctatus, Pt. burmeisterizyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZ

a Mo­ lops piceus.

L e t n ý a s p e k t c h a r a k t e r i z u j e 11 d r u h o v , z k t o r ý c h m a x i m u m s v o j h o v ý s k y t u d o s a h u j e Cychrus caraboides rostratus, Carabus violaceus v. pseudoviolaceus, Pterostichus niger, Pt. melas hungaricus a Abax ater germanus.

J e s e n n ý a s p e k t c h a r a k t e r i z u j e 5 d r u h o v , z k t o r ý c h m a x i m u m d o s a ­ h u j e Abax parallelus, v ý s k y t o s t a t n ý c h d r u h o v doznieva.

Podobne a k o v p r v o m t e r é n n o m z á v r t e a j na t o m t o s t a n o v i š t i väčšina d r u h o v p a t r í k t y p i c k ý m obyvateľ om lesného h u m u s u l i s t n a t ý c h k a r p a t ­ ských lesov.

Ak p o r o v n á v a m e b y s t r u š k o v i t é oboch závrtov, vidíme, že v k v a n t i ­ t a t í v n o ­ k v a l i t a t í v n o m zložení populácií d r u h o v sú z n a č n é rozdiely. P r e ­ d o v š e t k ý m j e n á p a d n ý k v a n t i t a t í v n y rozdiel. V p r v o m z á v r t e t o u istou zbieracou m e t ó d o u získali s m e vyše deväť násobne väčší počet jedincov ako v d r u h o m . A j po s t r á n k e k v a l i t a t í v n e j ukázali sa značné rozdiely.

Celkove v oboch z á v r t o c h s m e zistili 28 druhov, z k t o r ý c h p r e obidva z á ­ v r t y j e spoločných iba 12. Ak v š a k p o r o v n á v a m e z a s t ú p e n i e p r e v l á d a j ú ­ cich d r u h o v , vidíme, že i d e n t i t a t ý c h t o d r u h o v j e značná. Na p r v o m m i e s t e a k o d o m i n a n t n é d r u h y v obidvoch z á v r t o c h v y s t u p u j ú Abax ater germa­ nus a Pterostichus burmeisteri. K v a n t i t a t í v n o ­ k v a l i t a t í v n e rozdiely medzi populáciami d r u h o v b y s t r u š k o v i t ý c h súvisia p r a v d e p o d o b n e s odlišnými ekologickými p o d m i e n k a m i stanovíšť . J e t u rozdiel v n a d m o r s k e j výške (asi 200 m ) , v e g e t a č n ý p o k r y v p r v é h o stanovišť a m á c h a r a k t e r lesostepi, k ý m vegetácia d r u h é h o stanovišť a j e súčasť ou väčšieho súvislého lesného k o m p l e x u .

ZÁVER

Na s t a n o v i š t i a c h dvoch t e r é n n y c h z á v r t o v na Silickej plošine s m e zistili počas v e g e t a č n é h o obdobia pomocou z e m n ý c h pascí celkom 28 d r u ­ hov c h r o b á k o v z čeľ ade Carabidae (tab. 1 a 2). Väčšina z i s t e n ý c h d r u h o v p a t r í k t y p i c k ý m d r u h o m h u m ó z n y c h l i s t n a t ý c h lesov Z á p a d n ý c h K a r p á t .

Vplyv k r a s o v é h o s u b s t r á t u a l e s o s t e p n é h o v e g e t a č n é h o p o k r y v u prejavil sa n a j m ä p o m e r n e h o j n ý m v ý s k y t o m Carabus montivagus blanda a C. con­ vexus. K v a n t i t a t í v n o ­ k v a l i t a t í v n e z a s t ú p e n i e d r u h o v ukázalo sa na obi­ dvoch s t a n o v i š t i a c h značne rozdielne, čo súvisí p r a v d e p o d o b n e s rozdiel­ n y m i ekologickými p o d m i e n k a m i .

LITERATÚRA

1958

Atlas podnebia

Československej

republiky.

Ústr. správa geodézie a k a r t o g r a f i e ,

H o r i o n A., 1935: Nachtrag zu Fauna Germanica. ches von Edmund Reitter. Krefeld 5 5

Die Käfer des Deutschen Rei­

K u l t K., 1947:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Klíč k určovaní broukú čeledi Carabidae Československé republiky.

Praha M a r a n J., 1958: Zoogeografické členéní Československa. Sborník Čs. spol. zeme­ pisné 63, 2, 89—110. Praha R e i t t e r E., 1908—1916: Fauna Germanica. Die Käfer des Deutschen Reiches I—V. S t u t t g a r t R o u b a 1 J., 1930—1941: Katalóg Coleopter (broukú) Slovenska a Podkarpatska l—III. Š t é r b a F., 1945: Klíč k určování broukú čeledi Carabidae Československé repub­ liky a prilehlých zemí. I. Tribus Carabini. Praha JKy5KEJIMD,bI ( C O L E O P T E R A , C A R A B I D A E )

C J I O B A R K O Ľ O

K A P C T A

Jladucjiae Kopôejib Kaijieapa 300Ji0rim E C D Y K B BpaTHCJiaBe P e 3 K) M e

B TaSjiimax 1 h 2 npiiBO^HTCH oC3op HaHfleHHtix bh;IOH ceMeňcTBa Carabidae (Coleoptera) > nojiyieHHLix HaMii B Teneime ojjHoro BereTaii;H0HH0r0 nepno^a B 1960 roay 113 flByx 30poYVUTSR Ham­ P O B A H H I I B MecraocTH KapcTa HA C H J I H I J K O M nnaTO B C H O B H I Í K O M KapcTe. Ha nepBOM MecroHaxoíK.neHHH IRIMM 6trao onpeaejieHO 1150 ocoôei H3 ceMeäcTBa Cara­ bidae, KOTopbie npHHaHJiewaT K 7 po«aM H 21 BH^Y. Ha nepBOM MecTOHaxoJK«EHHH Gw.io ôojibmHHCTBO ocoSei 03 pop;a Carabus (8 sp.), Abax (5 sp.) H Pterostichus (4 sp.).

Ha B T o p o M MECTOHAXOJKACHHH MBI nojiyrajiii Bcero 162 OCOÔH ceMeäcTBa Carabidae K0T0pue OTHOCHTCH K 7 poftaM H 19 BH«aM. B o . T B N I H H C T B O BHAOB ôbuio H 3 po^a Carabus (7 sp.), Pterostichus (5 sp.) H Abax (3 sp.).

Ha O6OMX MEOTOHAXOJKACHHHX 6bi.no HAMII B O Ô M E M HAIÍAEHO 28 B H A O B , H3 K O T O P H X 60JIbHIHHCTB0 npHHaflJieWHT K T H I I H ' I H H M I1H;[Í\M BCTpe'iaiOmHMCH B I'yMyCOBblX JIHCTBeHHblX jiecax KapnaTCKoi oôjiacTH. Ha nepBOM MeoTe Mewfly npeo6jia«aiomHMH BH^aMii Ha 9THX OÔOHX MECTOHAXOWFLEHHHX 6biJi Abax ater germanus H Pterostichus burmeisteri.

B rpacJíHKe 1—6 npiiBefleHO nponopn,HaHajibHoe KOJIHTOCTBO BiiaoB po«a Carabus, Ptero­ stichus, Abax. nepeBo^ K . B a l a c e n k o v á

OBER DIE LAUFKÄFER (COLEOPTERA, CARABIDAE) DES SLOWAKISCHEN KARSTES Von Ladislav Korbel Katheder der Zoologie bei der PFUK zu Bratislava Z u s a m m e n f a s s u n g In der Tabelle 1 und 2 bringen wir eine Úbersicht der festgestellten Arten von Carabidae (Coleoptera), die wir während einer Vegetationsperiode (von Apríl bis Ok­ tóber) im Jahre 1960 aus zwei Kalksteinsiphonen auf Silica Ptateau im slowakischen Karste gewonnen haben.

An der ersten Lokalität sammelten wir im ganzen 1150 Exempláre von Carabidae, die zu 7 Gattungen und 21 Arten gehoren. Unter den Arten war die Gattung Carabus (8 sp.), Abax (5 sp.) und Pterostichus (5 sp.) a m reichlisten vertreten.

Am zweiten Biotop sammelten wir im ganzen 162 Exempláre von Carabidae, die zu 7 Gattungen und 19 Arten gehoren. Unter den Arten war die Gattung Carabus (7 sp.), Pterostichus (5 sp.) und Abax (3 sp.) am reichlisten vertreten.

An beiden Biotopen gewannen wir im ganzen 28 Arten, von denen die Mehrzahl 5 6

zu den typischen Arten der humikolen Buchenwäldern der K a r p a t e n gehôren. An der e r s t e n Stelle u n t e r den uberwiegenden Arten warzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJI Abax ater germanus S c h a u t o und Pterostichus burmeisteri H e e r.

Die proportionale V e r t r e t u n g der Arten der G a t t u n g Carabus, Pterostichus und Abax veranschaulicht die graphische Darstellung 1—6.

A CONTRIBUTION TO THE KNOWLEDGE OF THE CARABID COLEOPTERS IN THE SLOVAKIAN KARST

By Ladislav Korbel Chair of Zoology PFUK in Bratislava S u m m a r y In No. 1 and No. 2 tables we p r e s e n t a review of ascertained species of t h e Cara­ bidae family (Coleoptera) t h a t were acquired during one vegetation periód in 1960 in two Karst fields on t h e Silická plošina in t h e Slovakian K a r s t .

On t h e f i r s t site we collected a t o t a l of 1150 individuals of t h e Carabidae family t h a t belong to seven genera and 21 species. With r e g a r d to t h e species t h e most n u m e ­ r o u s was Carabus (8 sp.), Abax (5 sp.) and Pterostichus (4 sp.).

On t h e second site we f o u n d 162 individuals of t h e Carabidae family belonging to seven genera and 19 species. As r e g a r d s t h e species t h e most n u m e r o u s genera were Carabus (7 sp.), Pterostichus (5 sp.) and Abax (3 sp.).

On either site we have a s c e r t a i n e d 28 species, t h e m a j o r i t y of which belong t o t h e typical species of t h e humic broad­leaved f o r e s t s in t h e Carpathian región. The f i r s t plače among t h e dominánt species on either site were Abax ater germanus and Pte­ rostichus burmeisteri.

The relative distribution of t h e species of t h e genus Carabus, Pterostichus and Abax is shown in f i g u r e s 1—6.

Translated by K. Haltmar

PRÍSPEVOK K PRAVEKÉMU OSÍDLENIU JASKÝŇ DOMICKEJ SÚSTAVY

JURAJ BÁR TA A r c h e o l o g i c k ý ú s t a v SAV v N i t r e

Vo s v e t e j e málo j a s k ý ň , k t o r é popri svojich p r í r o d o v e d n ý c h , e s t e ­ ticky h o d n o t n ý c h kvapľ ových výzdobách p o s k y t u j ú s ú č a s n e a j h o d n o t y s p o l o č e n s k o ­ h i s t o r i c k é t ý m , že sú s ú č a s n e a j p r a v e k ý m i sídliskami. P a t r í k nim a j naša D o m i c a , k t o r á v r á m c i celej d o m i c k o ­ a g g t e l e c k e j j a s ­ k y n n e j s ú s t a v y poskytla n e z v y č a j n é h o d n o t y , n a j m ä pokiaľ ide o p r o b ­ l e m a t i k u osídlenia j a s k ý ň v m l a d š e j dobe k a m e n n e j , čiže neolite.

Na rozdiel od s u s e d n e j , e s t e t i c k y nie m e n e j h o d n o t n e j m a ď a r s k e j j a s k y n e Baradla, k t o r á bola osídlená vo viacerých f á z a c h p r a v e k u , Domica do s v o j h o objavu (3. o k t ó b r a 1926) bola 6000 r o k o v po zasypaní svojho pôvodného vchodu n e d o t k n u t á . Malá t r a d í c i a v speleoarcheologických m e ­ t ó d a c h zapríčinila už pri objave vedecké škody t ý m , že pri p r v ý c h o b j a v i ­ t e ľ s k o ­ p r i e s k u m n ý c h c e s t á c h n e c h t i a c zničili sa odtlačky ľ u d s k ý c h c h o ­ didiel, k t o r é v Sieni t e r á s zanechal t a m o j š í neolitický obyvateľ , keď chodil k riečke Styxu vyberať j e m n ú n a p l a v e n ú hlinu, a k o vď ačnú s u r o v i n u p r e svoje p o z o r u h o d n é h r n č i a r s k e výrobky, k t o r ý m i Domica v r á m c i b u k o v o ­ h o r s k e j k u l t ú r y získala p r i m á t .

P r v é archeologické nálezy z j a s k y n e Domica získal J a r o s l a v K r y l 1 10. o k t ó b r a a v n a s l e d u j ú c i c h dňoch, keď sa ako t a j o m n í k 78. sboru Slo­ v e n s k e j ligy v Plešivci zúčastnil spolu so s k u p i n o u objaviteľ ov M a j k o m a Pochylým na p r v o m p r i e s k u m e , t ý ž d e ň po objave Domice. Značný časový o d s t u p s ť a ž u j e r e k o n š t r u k c i u nálezových okolností, lebo J. Kryl odovzdal svoju zbierku Múzeu slovenského k r a s u až 22. 2. 1959. P r e d s a v š a k j e j získanie p r e odborné v y h o d n o t e n i e a š i r o k ú v e r e j n o s ť n á v š t e v n í k o v m ú ­ zea pomohlo skompletizovať ináč n e o b y č a j n e b o h a t ý archeologický i n v e n ­ t á r t e j t o perly slovenských j a s k ý ň . Krylova zbierka pozostáva z m a l e j , v r u k e r o b e n e j š e d e j b o m b o v i t e j nádobky ( t a b . 1:3),* z d o b e n e j zvislými i vlnovkovitými r y t ý m i pásmi, vyplnenými bielou i n k r u s t á c i o u ( v ý š k a 60 m m , š í r k a 82 m m , dno 26 m m ) . Táto nádobka sa našla v s u t i n e za S a m s o ­ novými stĺpmi, kde sa našiel a j dnes n e z v e s t n ý k o s t e n ý h r e b e ň o v i t ý p r e d ­ m e t s k r á t k y m i h r o t m i , k t o r ý p r a v d e p o d o b n e slúžil ako pomôcka na v ý ­ 1 K. J.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Nové veľkolepé jaskyne na Slovensku. Slovenský denník č. 237, s t r . 2 z 15. okt. 1926 * Tabule sú zaradené v obrazovej prílohe

5 8

zdobu r y t e j b u k o v o h o r s k e j k e r a m i k y . Z blízkosti potoka Acheron, z M a j k o v h o dómu, pochádza nezdobená šedá m i s k a (tab. 1:6 ­ v ý š k a 90 m m , šírka 182 m m , dno 48 m m ) . Z p r i e s t o r u medzi o h n i s k a m i v Sieni j e d e n á s t i c h plameňov pochádza n e ú p l n á väčšia úžitková nádoba s c h ý b a ­ j ú c i m d n o m ( t a b . 1:5), zdobená pod ú s t í m horizontálnymi, p r o t i sebe s t o j a c i m i v e r t i k á l n e p r e d e r a v e n ý m i uškami, spolu s h o r i z o n ­ t á l n y m vencom priečne p r e d e r a v e n ý c h otvorov. Na b r u c h u j e n á ­ doba zdobená h r u b š í m h o r i z o n t á l n y m výčnelkom (výška 120 m m , š í r k a 120 m m , dno 98 m m ) . Zo šedých, j e d n o d u c h ý m o r n a m e n t o m zdobených r y t ý c h črepov, podarilo sa z r e k o n š t r u o v a ť n á d o b k u (tab. 1:4) bez o k r a j a ú s t i a ( v ý š k a 70 m m , š í r k a 110 m m , dno 30 m m ) a podobne a j ď alšiu, j e j výzdobou blízku n á d o b k u (tab. 1:2), t a k t i e ž s c h ý b a j ú c i m o k r a j o m ú s t i a ( v ý š k a 68 m m , š í r k a 118 m m , d n o 32 m m ) . Z črepov, zdobených r e d ­ ším b i e l o i n k r u s t o v a n ý m o r n a m e n ­ t o m , dala sa doplniť m i n i a t ú r n a bombovitá nádobka ( t a b . 1:1 — v ý š ­ ka 30 m m , š í r k a 72 m m , dno 24 m m ) . P r a v d e p o d o b n e z t e j i s t e j ob­ lasti pochádza väčší č r e p (tab. III: 12) z r o z l o m e n e j b o m b o v i t e j n á ­ dobky, z d o b e n e j oblúkovitými plo­ c h a m i súvislých p r e r u š o v a n ý c h a j k r i ž u j ú c i c h sa b i e l o i n k r u s t o v a n ý c h r y t í n . Podobného c h a r a k t e r u j e z d o ­ bený č r e p z v ä č š e j b o m b o v i t e j n á ­ dobky (tab. 11:4). Ďalej sú v K r y l o ­ v e j zbierke 4 f r a g m e n t y dien (tab.

11:2, 3, 5, 6) zdobených šedých nádob, z k t o r ý c h j e d e n mal r y t ú výzdobu Obr. 1. Kečovo — jaskyňa Domica, 1 — v y p l n e n ú červenou i n k r u s t á c i o u neolitická hladená sekerka, 2 — neolitická ( t a b . 11:5) a črep, p o c h á d z a j ú c i z p o ­ čepeľ. (The Domica Cave, 1 — Neolithic Polished Axe, 2 — Neolithic Blade) m e r n e málo sa v y s k y t u j ú c e j valco­ v i t e j , šachovnicoví t ý m o r n a m e n t o m z d o b e n e j nádoby s p r a v o u h l o o d s a d e n ý m , tiež r y t í m zdobeným dnom (tab. 11:4). T a k ý t o č r e p spomína z Domice už L. K r a s k o v s k á. 2 V s k u p i n e m e n š í c h , r y t í m zdobených črepov n a c h á d z a sa deväť k u s o v z o k r a j a n á d o b (tab. 1 1 : 7 ­ 1 3 , 15) a j e d e n á s ť črepov zdobených i n ­ k r u s t o v a n ý c h i n e i n k r u s t o v a n ý c h črepov z rozličných častí bombo­ v i t ý c h n á d o b (tab. 111:1­11). P o z o r u h o d n ý m nálezom j e a j f r a g m e n t r y t í m z d o b e n e j ž l t o h n e d e j t r o j b o k e j výlevky s t r o m i o t v o r m i (tab. 1:1).

2

K r a s k o v s k á musea v Bratislave

L.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Pamätky bukovohorské kultury ve sbtrkach Vlastivedného

5 9

F r a g m e n t o m veľ kej šedej, r y t í m z d o b e n e j m i s y je č r e p na tab. IV:8.

Z chodbovitého v ý k l e n k u Siene j e d e n á s t i c h p l a m e ň o v popri n i e k t o r ý c h z uvedených črepov pochádza a j plochá s e k e r k a (obr. 1:1) zo š e d o z e l e n e j bridlice s d v o j s t r a n n é z b r ú s e n ý m , slabo oblúkovitým o s t r í m , zúžená s m e ­ r o m k tylu (dĺžka 89 m m , š í r k a 49 m m , h r ú b k a 22 m m ) . V j e j blízkosti našiel J. Kryl dlhú (94 m m ) v r u b o v i t o r e t u š o v a n ú čepeľ (obr. 1:2) zo šedobieleho l i m n o k v a r c i t u ( ? ) . V K r y l o v e j zbierke sa n a c h á d z a j ú a j zvie­ racie p o z o s t a t k y (tab. IV), p r e v a ž n e zuby, k t o r é C. A m b r o s 3 určil t a k t o : (Capra­Ovis s r n e czyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA (Capreolus capreolus — tab. IV:2, 6 — 7), k o z a ­ o v c a ­ tab. IV:3, 4), pes (Canis fam. — tab. IV:5), čo j e veľ mi p o z o r u h o d n ý , po p o r á č s k e j j a s k y n i Chyži 4 ď alší dôkaz o d o m e s t i f i k á c i i psa v neolite. Zo Siene t e r á s pochádza časť panvy o š í p a n e j (Sus scrofa dom. — tab. VI :1), k t o r á sa našla z a p i c h n u t á v hline, čo p o u k a z u j e na j e j p r a v d e p o d o b n é použitie pri n a b e r a n í hliny. A j nález p o z o s t a t k o v kozy —ovce a o š í p a n e j j e v ý z n a m n ý m p r í s p e v k o m k domestifikácii z v i e r a t v neolite. Pri n e s k o r ­ ších v ý s k u m o c h 5 zistili sa o k r e m p o z o s t a t k o v s r n c a a j k o s t i jeleňa (Cer­ vus elaphus L.), jazveca (Meles meles) a n e u r č i t e ľ n é p o z o s t a t k y mladého m e n š i e h o cicavca.

Z hľ adiska o c h r a n y archeologických p a m i a t o k u j a l sa Domice 5. m a r c a 1927 a 19. sept. 1929 š t á t n y k o n z e r v á t o r J. E i s n e r, 6 k t o r ý po p r e h l i a d k e j a s k y n e vydal pokyn na z á c h r a n u archeologických nálezov pri s p r í s t u p ­ ňovacích p r á c a c h a ich r e g i s t r á c i u . Ďalej n a v r h o l o c h r a n u n á s t e n n ý c h uhľ ových čiar, k t o r é ako zvyšky otierania fakiel p r e zvýšenie svietivosti d o k a z u j ú p r í t o m n o s ť neolitických obyvateľ ov Domice n a j m ä na okolí Dómu m y s t é r i í , ale č a s t o a j v odľ ahlých č a s t i a c h j a s k y n e . V spleti t ý c h t o neintencionálnych čiar chceli n i e k t o r í n á v š t e v n í c i po objave Domice vidieť z á m e r n é obrazce. Avšak až na základe sledovania t ý c h t o čiar objavil 15. d e c e m b r a 1931 V. B e n i c k ý 7 pri preliezaní v ý k l e n k u P o s v ä t n e j chodby t r i u n i k á t n e n á s t e n n é uhľ ové k r e s b y (tab. VI:1) g e o m e t r i c k ý c h motívov, k t o r é J. B ô h m 8 o d v o d z u j e z výzdoby b u k o v o h o r s k ý c h nádob a j e d n a p o ­ dľa J. B ô h m a 9 nepochybne z n á z o r ň u j e štylizovanú ž e n s k ú p o s t a v u .

J. L i c h a r d u s 10 p r i s u d z u j e vek t ý c h t o k r e s i e b na základe š t y l i s t i c k é h o 3 Ď a k u j e m dr. C. Ambrosovi (Archeologický ú s t a v SAV N i t r a ) za určenie o s t e o ­ logického materiálu 4 B á r t a J.: Prvý nález psa domáceho z praveku na území Slovenska. Krásy Slo­ venska XXX., 1953, 4/4 5 B á r t a J.: Záchranný výskum v záplavou postihnutej jaskyni Domici. Š t u d i j n é zvesti (Janšákov sborník) 2 — 1957, 29—33 6 Úradný prípis Štátneho r e f e r á t u na ochranu pamiatok na Slovensku č. 562/27 zo dňa 12. marca 1927 7 B e n i c k ý V.: Ako boli objavené kresby neolitického človeka v Domici. Krásy Slovenska XXII., 1943—44, 147—148 8 B ô h m J.: Domica — jeskyné pravekých taju. Krásy Slovenska XII., 1933, 75—84 9 B o h m J.: Slovenský kras v praveku. Sborník československé společnosti zeme­ pisné XXXIX., 1933, 90—95 10 L i c h a r d u s J . : Domica — jaskyňa pravekých tajov. Svet vedy XII., 1965, 24—29^

6 0

rozboru n a j s t a r š e j fáze neolitického osídlenia Domice, k t o r á m á blízke vzť ahy k u k o m p l e x u n a j s t a r š e j b a l k á n s k o ­ k a r p a t s k e j s ú s t a v y (Starčevo — Karanovo — K r i š ) . Pri dokázaní j e s t v o v a n i a vyšliapaných t r o c h c h o d ­ níkov ku Styxu a s t ô p (odtlačkov n e g a t í v o v k a m e n n ý c h klinkov a k o s t e ­ n ý c h p r e d m e t o v ) po dolovaní n a p l a v e n e j hliny v Sieni t e r á s vydal J. Eis­ n e r p o k y n y na z á c h r a n u archeologických nálezov pri s p r í s t u p ň o v a c í c h prácach, ich r e g i s t r á c i u , pričom zdôrazňoval t e n d e n c i u zachovať Domicu čo n a j v i a c n e d o t k n u t ú a povrchové nálezy zachovať in situ.

S m e n o m nebohého a k a d e m i k a J. Bôhma j e s p ä t á záslužná speleo­ archeologická činnosť v Domici a t ý m a j j e j n e v š e d n ý ohlas vo vedeckom svete. Na impulz v t e d a j š i e h o riaditeľ a Š t á t n e h o archeologického ú s t a v u v P r a h e K. B u c h t e 1 u 1 1 vykonal J. B ô h m 1 2 v rokoch 1932 — 33 za s p o ­ lupráce a m e r i c k e j archeologickej školy H a r w a r d s k e j a Yalskej u n i v e r z i t y s y s t e m a t i c k ý v ý s k u m , z a h r ň u j ú c i n a s l e d u j ú c e základné výsledky. Vopred však t r e b a spomenúť , že dnešný, u m e l e vyhĺbený vchod Domice v úrovni dna p l y t k é h o z á v r t u pri ú p ä t í j u ž n ý c h výbežkov Silickej planiny p r e r á ž a z a s y p a n ú chodbu, k t o r á j e v l a s t n e pôvodným n a j s t a r š í m pleistocénnym vchodom do j a s k y n e , ležiacej na ú p ä t í k ó t y 464, t a k t i e ž z v a n e j Domica.

T e n t o pleistocénny dosiaľ nie d o s t a t o č n e p r e s k ú m a n ý pôvodný vchod do Domice t r e b a s p á j a ť s nálezom t v a r o v é zatiaľ u n á s ojedinelého, plošne o p r a c o v a n é h o listovitého h r o t u z t m a v o š e d e j odrody silicitu, k t o r ý svojou veľ kosť ou (dĺžka 108 m m , š í r k a 37 m m , h r ú b k a 13 m m ) a celko­ vým t v a r o m (obr. 2) r e p r e z e n t u j e v ý r a z n ý vplyv s z e l e t s k e j k u l t ú r y z n e ­ ď alekých Bukových h ô r v Maď arsku. 1 3 Žiaľ, t e n t o nález, p o u k a z u j ú c i na osídlenie Domice už v s t a r š e j dobe k a m e n n e j , pochádza z d r u h o t n e j polo­ hy, z v r s t v y b a h n i t ý c h n á n o s o v j u ž n é h o p r í t o k u Styxu v M a j k o v o m dóme a objavili ho r. 1932 robotníci pri s t a v b e m o s t i k a . Zisť ovacie sondy J. B ô h m a , R. K e t t n e r a a v období d r u h e j s v e t o v e j v o j n y M. M o 1 1 ­ 1 o v e j, z a m e r a n é na riešenie paleolitického osídlenia Domice, o k r e m n á ­ lezu p l e i s t o c é n n e j f a u n y ( p r e d o v š e t k ý m j a s k y n n é h o medveď a a vzácne a j s t r e d o p l e i s t o c é n n e h o slona ­zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Elephas meridionalis14) nepriniesli zatiaľ bližšie p o z n a t k y o osídlení t e j t o j a s k y n e v s t a r š e j dobe k a m e n n e j a s p o ­ m e n u t ý s z e l e t s k ý listovitý h r o t bol do v n ú t r a Domice a k i s t e splavený od 11 B o h m J.: Karel Buchtela sedtndesätníkem.

Obzor praehistorický IX., 1936, 247—252 12 B ô h m J.: Nové objevy v Domici. Národní listy zo 7. 1. 1934 13 B á r t a J.: Paläolithische Hohlenbesiedlung im Karpatischen Teil der Tschecho­ slowakei. Arheološki vestník (Brodarov zborník) XIII—XIV, L j u b l j a n a 1962—63, 19—35 1 4 K e t t n e r R.: Pŕehled dosavadní výzkumné činnosti Krasové komise KČST. Krásy Slovenska XV, 1936, 71—79. Nález kla Elephas meridionalis ( ? J. B.) zo Suchej chodby jaskyne Domice nie je prípadom prirodzeného v ý s k y t u t e j t o f a u n y v jaskyni, a p r e t o z v y š u j e d o t e r a j š i u n á d e j na objavenie paleolitických nálezov z p r i m á r n e j vrstvy. N a j n á d e j n e j š í m m i e s t o m z t o h t o hľ adiska by mohol byť priestor na okolí pô­ vodného pleistocénneho vchodu. Ú d a j n e a j M. Mottlová našla v zisť ovacej sonde Po­ .svätnej chodby v hĺbke 220 cm uhlíky z ohniska, avšak nie je isté, či nešlo len o v r s t v u mangánu.

6 1

n a j s t a r š i e h o vchodu. Ďalej sú z n á m e e š t e dva vchody, a t o p o v r c h o v ý z j a s k y n e Stará Domica, k t o r ý bol z n á m y e š t e za Uhorska. 1 5 Z n e h o vedie v p r a v e k u neužívaný k o m í n o v i t ý z o s t u p do bočného riečiska. V období neolitického osídlenia j a s k y n e existoval v l a s t n e len vchod, k t o r ý viedol do V s t u p n e j chodby d n e s už z a s y p a n ý m , asi 7 m h l b o k ý m k o m í n o m .

Hlavným j a d r o m neolitického osídlenia Domice bola časť od v c h o ­ du po M a j k o v dóm, k t o r ý p r e n e ­ b e z p e č e n s t v o záplav nebol v h o d n ý na osídlenie. Toto sa v u r č i t ý c h ob­ dobiach, a j keď už nie t a k i n t e n z í v ­ ne, p r e s u n u l o okolo Samsonovho stlpa do Dómu m y s t é r i í . Hoci vo v e č n e j t m e , p r e d s a i n t e n z í v n e osíd­ lená bola už p r e d s i e ň s Lesíkom, odkiaľ p o c h á d z a j ú a j p l y t k o z a h ĺ b e ­ né k a m e n n é drvidlá obilia, n e s k ô r , v časovom ú s e k u 6000 r o k o v p r e ­ k r y t é s i n t r o v ý m p o k r o v o m so s k u ­ pinou s t a l a g m i t o v , čím sa získalo a j p r v é d a t o v a n i e v ý v o j a kvapľ ov.

Roľ nícku obživu d o m i c k ý c h n e o l i t i ­ kov dosvedčili o k r e m nálezov ď al­ Obr. 2. Kečovo — jaskyňa Domica, paleo­ litický listovitý hrot szeletskej k u l t ú r y .

(The Domica Cave, Paleolithic Bifacially Worked L e a f ­ s h a p e d Point of t h e Szele­ tian C u l t u r e )

ších drvidiel a j zuhoľnatené zvyšky obilia. V Predsieni a vo Vstupnej

chodbe sa našli početné, p r i e s t o r o v e osobitne n e u p r a v o v a n é ohniská, č a s ­ t o h u s t o vedľ a seba s veľ kou v r s ­ tvou popola.

Nie m e n š i u i n t e n z i t u osídlenia v y k a z u j e a j Sieň j e d e n á s t i c h plameňov, k t o r ú t a k nazval J. Bôhm po náleze n i e k o ľ k o k r á t obnovovaných ohnísk.

Ak v Predsieni bola až m e t r o v á k u l t ú r n a v r s t v a , v Sieni j e d e n á s t i c h p l a ­ m e ň o v dosiahla h r ú b k u 50 — 60 cm. Väčšie črepy sa nachádzali p r e v a ž n e pri s t e n á c h siení, k ý m v m i e s t a c h k o m u n i k a č n é h o c h a r a k t e r u sa n a c h á ­ dzali len m e n š i e črepy. Značná časť črepov pochádza z veľ kých ú ž i t k o v ý c h nádob, zdobených zväčša len p á s o m h o r i z o n t á l n e p r e v ŕ t a n ý c h otvorov.

Zo zdobených j e m n ý c h a l e š t e n ý c h črepov, ako a j f r a g m e n t o v nádob z Do­ mice, podarilo sa z r e k o n š t r u o v a ť vyše 200 n á d o b a počet evidovaných črepov podľa J. L i c h a r d u s a 1 6 d o s a h u j e okolo 45 000 k u s o v . Ú ž a s n e zložitá a t e c h n i c k y veľ mi dokonalá výzdoba črepov v y c h á d z a zo špirály a j e j odvodením. P o k r ý v a celé s t e n y n á d o b r y t o u výzdobou, č a s t o v y p l n e ­ J a n á k J.: zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA „Domica" stará — „Domica" dnešní. Krásy Slovenska XI, 1932, 63—68 16 L i c h a r d u s J.: 1. c.

15

6 2

nou bielou, žltou a č e r v e n o u f a r b o u , tzv. i n k r u s t á c i o u . V nádobách p r e ­ v l á d a j ú t y p y guľ ovité (bombovité) a t v a r y odvodené z gule, n a j m ä pokiaľ ide o misy. M e n e j č a s t é sú a m f o r o v i t é nádoby s uškami, k t o r é sú p o m e r n e vzácne, keď že ich č a s t e j š i e n a h r á d z a j ú malé ušká, alebo rozlične m o d e l o ­ v a n é p u p č e k o v i t é výčnelky. P o z o r u h o d n é sú a j nádoby s výlevkou a o j e ­ dinelý v ý s k y t cedidiel, zatiaľ n a j s t a r š í c h v slovenskom neolite. 1 7 Ú ž a s n e zložitá, t e c h n i c k y veľ mi dokonalá a n i k d y sa n e o p a k u j ú c a výzdoba b u k o ­ v o h o r s k ý c h črepov zaradila t ú t o k e r a m i k u medzi n a j k r a j š i e k u l t ú r y e u ­ r ó p s k e h o p r a v e k u . Avšak revízny v ý s k u m J. L i c h a r d u s a 1 8 a N. K a ­ 1 i c z a r. 1963 ukázal, že neolitické osídlenie Domice n e r e p r e z e n t u j e len ojedinelú f á z u b u k o v o h o r s k e j k u l t ú r y , ale že t u j e s t v u j e v r á m c i istého časového obdobia niekoľ ko v ý v o j o v ý c h fáz.

N a j s t a r š i e neolitické osídlenie Domice (I) p r i s u d z u j e J. L i c h a r d u s m a ľ o v a n e j k e r a m i k e , k t o r á m á blízke vzť ahy k u k o m p l e x u n a j s t a r š e j b a l k á n s k o ­ k a r p a t s k e j n e o l i t i c k e j k u l t ú r y ­ Starčevo ­ Karanovo ­ Kriš, p r i č o m v Domici j e rozloženie nálezov t o h o t o c h a r a k t e r u n a j m ä v Sieni t e r á s a v Dóme m y s t é r i í . Mladšia v r s t v a Domice (II) r e p r e z e n t u j e lineárnu k e r a m i k u , s k t o r o u v y s t u p u j ú a j n i e k t o r é t v a r y tzv. p r e d k l a s i c k e j b u ­ k o v o h o r s k e j k e r a m i k y (tab. V:3). N a j m l a d š i e v r s t v y Domice (III a IV) z a s t u p u j ú k e r a m i k u klasickú, zdobenú b o h a t o r y t ý m o r n a m e n t o m po celej ploche nádob a n e s k o r ú b u k o v o h o r s k ú k e r a m i k u s u v o ľ n e n e j š o u výzdobou, k t o r ú s p r e v á d z a j ú n i e k t o r é i m p o r t y ŕ o v n o č a s o v e j želiezovskej a szilmec­ k e j k e r a m i k y , ako a j k e r a m i k y s k u p i n y L e b ô ­ S z a k a l h a t . Z a s t ú p e n i e t ý c h t o dvoch h o r i z o n t o v p r e d s t a v u j e hlavné j a d r o osídlenia Domice a nachádza sa vo v š e t k ý c h osídlených plochách j a s k y n e . S p o m e n u t é b o h a t s t v o n e o ­ l i t i c k e j k e r a m i k y , s t o p y d a t o v a n i a hliny i nález hlinených n e v y p á l e n ý c h pásov n a výrobu nádob, t o v š e t k o d o k a z u j e v y v i n u t ú h r n č i a r s k u výrobu v Domici, k t o r á sa stala p r i a m v ý r o b n ý m c e n t r o m s p r e d p o k l a d a n o u š p e ­ cializáciou výrobcov v r á m c i rodových kolektívov.

V k o s t e n ý c h n á s t r o j o c h , n á j d e n ý c h v Domici na viacerých m i e s t a c h , prevládali šidlá. Z nich h o j n e z a s t ú p e n é k r á t k e a t e n k é t v a r y mali a k i s t e f u n k c i u šípových h r o t o v . Ďalej sa pri v ý s k u m o c h našli hladidlá na s p r a ­ covanie kože, ale a j k e r a m i k y , h r e b e ň o v i t é n á s t r o j e na zdobenie nádob a vzácne, a j k o s t e n é udice, p o u k a z u j ú c e na s p e s t r o v a n i e s t r a v y neolitic­ k ý c h obyvateľ ov Domice rybolovom. Tu j e v š a k záhadné, či lovili v blíz­ kom okolí j a s k y n e v S m r a d ľ a v o m j a z i e r k u (Búdos t ó ) , čo j e m e n e j p r a v ­ depodobné, alebo či udice používali vo v o d n a t e j š o m Červenom j a z e r e (Vor ô s t ó ) , a n a j m ä Aggteleckom j a z e r e , d n e s na území s u s e d n é h o Maď arska. K u n i k á t n y m k o s t e n ý m n á s t r o j o m , k t o r ý c h použitie j e zatiaľ n e j a s n é , p a t r í dokonale z k o s t i v y b r ú s e n ý a do zaobleného t ŕ ň a v y b i e h a ­ j ú c i p r s t e ň , n á j d e n ý počas s p r í s t u p ň o v a c í c h p r á c vo V s t u p n e j chodbe.

Do t e j t o s k u p i n y k o s t e n ý c h n á s t r o j o v p a t r í a j f r a g m e n t š i r o k e j p r s t e n ­ B á r t a J.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Záchranný výskum v záplavou postihnutej jaskyni Domici...

L i c h a r d u s J.: 1. c.

17

18

6 3

covitej obrúčky, zdobenej r a d m i n a v ŕ t a n ý c h bodov. Ďalej sa našli k o s t e n é závesky, p r e v ŕ t a n é mušle, ihly a dýky. Uvedené b o h a t s t v o d r u h o v svedčí o značnom rozvoji k o s t e n e j i n d u s t r i e b u k o v o h o r s k e j k u l t ú r y .

V sérii p o č e t n ý c h k a m e n n ý c h sekeriek zo z e l e n k a s t ý c h bridlíc sú z a ­ s t ú p e n é t y p y ploché i klinovité. Na ich výrobu p o u k a z u j e , o k r e m nálezov polotovaru, a j nález dvoch pieskovcových platní, k t o r é slúžili na b r ú s e n i e a hladenie k a m e n n e j i n d u s t r i e . Súčasne sa u p l a t ň u j e a j p r v é p r e v ŕ t a v a n i e hladených k a m e n n ý c h n á s t r o j o v . Štiepané n á s t r o j e , r e p r e z e n t o v a n é hlavne čepeľ mi, š k r a b a d l a m i a j a d r a m i sú v n e m a l e j m i e r e v y r o b e n é z obsidiá­ nu, k t o r ý bol p r i a m v m ó d n e j obľ ube b u k o v o h o r s k é h o ľ udu, n a j m ä v k l a ­ s i c k e j fáze t e j t o k u l t ú r y . Nie j e vylúčené, že obľuba obsidiánu súvisela a j s p r e j a v o m n á b o ž e n s k é h o k u l t u . V ý r a z n ý m dôkazom o výrobe t k a n í v v j a s k y n i j e o k r e m nálezu odtlačku v r e c o v i t e j t k a n i n y a n i e k t o r ý c h h l i n e ­ n ý c h v r e t i e n o k a j nález neúplného, kužeľ ovitého t k á č s k e h o závažia, k t o r é sa zachránilo vď aka s u c h é m u p r o s t r e d i u , keď že o s t a t n é , p r e t o ž e neboli vypálené, sa zachovali len ako h r u d k y hliny.

Dôkazy o osídlení a j z a d n e j š í c h častí Domice poskytol p r e d o v š e t k ý m Dóm m y s t é r i í s priľ ahlou K r u h o v o u sieňou, s P o s v ä t n o u chodbou a na ňu sa n a p á j a j ú c o u Sieňou t e r á s . Občasnú n á v š t e v n o s ť vzdialenejších p r i e s t o ­ rov Domice, o k r e m ojedinelých s t ô p po otieraní fakieľ zo S u c h e j chodby a na počiatku P a n e n s k e j chodby, 1 9 d o k a z u j e a j nález z a b u d n u t e j a časom z a s i n t r e t n e j nádobky pri j a z i e r k u na konci Siene odvahy. Občasné n a v ­ števovanie z a d n e j š í c h siení Domice súvisí podľ a J. Bôhma s t ý m , že t i e t o p r i e s t o r y , n a j m ä Dóm m y s t é r i í , boli p r a v d e p o d o b n e k u l t o v ý m i m i e s t a m i , na čo p o u k a z u j ú otvory po koloch, k t o r é s v o j í m u s p o r i a d a n í m u z a t v á r a j ú p r í s t u p do P o s v ä t n e j chodby, v k t o r e j , ako s m e už spomenuli, n a c h á d z a j ú sa v s t r e d o e u r ó p s k y c h p o m e r o c h ojedinelé k r e s b y uhľ om. P o s v ä t n á chodba je z n á m a h o j n ý m v ý s k y t o m s p l e t i t ý c h čiar, ako dôsledok s p o m e ­ n u t é h o otierania fakieľ o s t e n y j a s k y n e . Celkove m i m o r i a d n e z v l á š t n y t v a r P o s v ä t n e j chodby pri pohľ ade z Dómu m y s t é r i í , p r i p o m í n a j ú c i ž e n s k é lono, ako a j o s t a t n é u s p o r i a d a n i e kolových j á m pri celkove s k r o m n e j k u l ­ t ú r n e j v r s t v e stavia n á s p r e d otázku, či pobyt v t ý c h t o m i e s t a c h nesúvisí s periodickým p o b y t o m pri vykonávaní m a t r i a r c h á l n y c h n á b o ž e n s k ý c h obradov.

F u n k č n é vysvetlenie v ý s k y t u kolových j á m , k t o r é zistil J. Bôhm, n a j m ä v p r e d n ý c h , vo viacerých f á z a c h osídlených j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o c h , je sť ažené p r á v e existenciou kolov v t ý c h t o fázach, kedy obyvatelia Do­ mice vykonávali a j rozličné t e r é n n e ú p r a v y , a k t u á l n e v š a k len t a m , k d e boli k dispozícii h r u b š i e hlinené s e d i m e n t y na dne. Vzhľ adom na p o m e r n e vysokú t e p l o t u Domice (9,8 °C n a m e r a n é 4. m á j a 1956) o d p a d á t u b u d o ­ vanie k l i m a t i c k e j o c h r a n y p r e celkove zbytočný p r a k t i c k ý tepelný e f e k t pri s p o m e n u t e j j a s k y n n e j teplote. Podľ a J. B ô h m a 2 0 n i e k t o r é koly pri 19 20

B á r t a J.: 1. c.

B ô h m J.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Nové objevy v Domici...

6 4

o h n i s k á c h sú s t o p a m i p o d s t a v c o v ražňov, iné pozdĺž stien by mohli byť z v y š k a m i k o n š t r u k c i í , k t o r é držali n a t i a h n u t é kože, c h r á n i a c e p r e d t r v a l é p a d a j ú c i m i k v a p k a m i . Nemožno v š a k vylúčiť ani d o m n i e n k u , či uvedené s t a v b y nie sú n á z n a k o m a k e j s i p o č i a t o č n e j d i f e r e n c o v a n o s t i s ú k r o m n é h o m a j e t k u už na t o m t o s t u p n i vývoja p r a v e k e j spoločnosti. Tento názor sa n á m n a t í s k a t ý m viac. ak by bolo m o ž n é uvažovať o tom, že Domica z dôvodov f u n k c i e a k e j s i s v ä t y n e , z a s v ä t e n e j božstvu Magna M a t e r mohla grupovať na t o m t o m i e s t e p o p r e d n e j š í rod, k t o r ý t u za ú č a s t i širšieho okolia vykonával vo s v o j e j k o m p e t e n c i i n á b o ž e n s k é úkony. J e d n o z n a č n ú odpoveď na t ú t o o t á z k u s ť a ž u j e n a j m ä už s p o m e n u t é zistenie J. L i ­ c h a r d u s a, 21 k t o r ý r e v í z n y m i sondami v p r i e s t o r e Dómu m y s t é r i í zistil p r e d o v š e t k ý m p o z o s t a t k y n a j s t a r š e j s t a r č e v s k o ­ k a r a n o v s k o ­ k r i š s k e j k u l t ú r y , k ý m r o z k v e t osídlenia Domice spadá do mladšieho obdobia v r á m c i tzv. klasického b u k o v o h o r s k é h o s t u p ň a (III). Pri s y s t e m a t i c k o m v ý s k u m e r. 1933 našiel J. B ô h m 2 2 vo V s t u p n e j chodbe zachovalú, cel­ kove m a s í v n u ľ u d s k ú s á n k u s o b r ú s e n ý m c h r u p o m a so s t o p a m i zápalov okostníc. D r u h ý nález čiastočne z a s i n t r e n e j ľ u d s k e j sánky (tab. VI :2) našiel V. B e n i c k ý 2 3 r. 1936 pri s p r í s t u p ň o v a c í c h p r á c a c h medzi bal­ v a n m i v M a j k o v o m dóme. O s t a t n é antropologické nálezy, omylom l o k a ­ lizované do Domice, t ý k a j ú sa s u s e d n e j Č e r t o v e j diery. 2 4 N e d o s t a t o k dôkazov o i n t e n z í v n e j š o m neolitickom osídlení v p r e d ­ j a s k y n n o m areáli Domice p o u k a z u j e n a to, že p r e d o v š e t k ý m b o h a t ý z d r o j vody a s p o m e n u t á v ý h o d n á p r i e m e r n á r o č n á t e p l o t a j a s k y n e boli dôvo­ dom osídlenia Domice, n a j m ä v z i m n o m období. Svedčili by o t o m a j t e n k é v r s t v y ohnísk n a d sebou, z i s t e n é J. Bôhmom. Novší v ý s k u m geológov, 2 5 s k ú m a j ú c i c h stopy uhlíkov pri t v o r b e kvapľ ov, priniesol z a u j í m a v é d a ­ tovacie p o z n a t k y , na základe k t o r ý c h sa neolitické osídlenie Domice o p a ­ kovalo n a j m e n e j desať r á z v celkovom rozmedzí 160 — 380 rokov. V r á m c i celkového v ý v o j a b u k o v o h o r s k e j k u l t ú r y o d h a d u j e J. L i c h a r d u s j e j t r v a ­ nie na 800 rokov, pričom na osídlení Domice p r e d p o k l a d á viac než polovicu t o h t o obdobia.

K o t á z k e a b s o l ú t n e h o datovania osídlenia Domice prispeli a j nálezy, k t o r é sa získali pri očisť ovacej akcii a u t o r a po k a t a s t r o f á l n e j záplave

21

L i c h a r d u s J.: 1. c.

Podľ a s ú k r o m n é h o listu V. Benického autorovi zo dňa 27. s e p t e m b r a 1964 23 B e n i c k ý V.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Objav čeľusti z doby kamennej. Slovenský ľud, 1937, 100 24 Na základe noticky „Vzácne objavy v Domici; našli k o s t r y 7 člennej rodiny z doby pred 5000 r o k m i " u v e r e j n e n e j 31. m a r c a 1934 v Slovenskej politike akceptoval t ú t o okolnosť J. Bártia vo svojom článku Praveké osídlenie Juhoslovenského krasu, K r á s y Slovenska XXXII, 1955, 382—390. K o n f r o n t á c i o u s V. Benickým a J. Majkom sa však ú d a j v noticke ukázal nepravdivým. P r e t o predpokladáme, že sa skôr t ý k a a n t r o p o ­ logických nálezov zo s u s e d n e j jaskyne Č e r t o v e j diery.

2 5 P e t r á n e k J. — P o u b a Z.: Pokus o datovaní vývoje jeskyné Domice na •základe studia tmavých zon v kräpnicích a sintru. Sborník Ústŕedního ú s t a v u geologic­ kého XVIII, 1951, 245—272 22

6 5

j a s k y n e 5. a u g u s t a 1955. 26 V n a s l e d u j ú c o m r o k u sa o d s t r a ň o v a l i n á n o s y po záplave z p r i e s t o r u Č e r n o š s k e j chyže, k t o r á v š a k p r e s v o j e z á k u t i e nebola z archeologického hľ adiska poškodená ú č i n k o m erózie h l a v n é h o prívalu vody. Žiaľ, Sieň j e d e n á s t i c h plameňov, keď že leží v p r i a m o m p o ­ kračovaní V s t u p n e j chodby, bola p o s t i h n u t á n a j m ä v z á p a d n e j odbočke a j značnou eróziou. Táto odplavila až po dno p r i e s t o r y pri s e v e r o z á p a d n e j stene, p r e t r h l a s p e v n e n ú k u l t ú r n u v r s t v u a odplavila n a j v ä č š i e , viac r á z obnovované ohniská do nižších p r i e s t o r o v s m e r o m do p r i e p a s t i . V t o m t o nižšom, zahlinenom p r i e s t o r e , n a c h á d z a sa veľ ký n á n o s uhlíkov a z n a ­ plavenín sa získali o k r e m k o s t e n é h o šidla a j viaceré p o z o r u h o d n é črepy, n a j m ä z r e k o n š t r u o v a t e ľ n á , r y t í m zdobená bombovitá n á d o b k a so z ú ž e ­ n ý m h r d l o m (tab. V:2), ď alej podobne z r e k o n š t r u o v a t e ľ n á , r y t í m zdobená bombovitá nádobka (tab. V : l ) a n a p o k o n f r a g m e n t b o m b o v i t e j misy s r e d š o u r y t o u výzdobou (tab. V:3), k t o r á z a r a ď u j e t ú t o m i s u do II., tzv. p r e d k l a s i c k é h o s t u p ň a b u k o v o h o r s k e j k u l t ú r y .

Vo v ý c h o d n e j časti Siene j e d e n á s t i c h plameňov odplavila voda k u l ­ t ú r n u v r s t v u spod m l a d š e j s i n t r o v e j platne, k t o r á sa t a k t o p o r u š e n í m ť ažiska v l a s t n o u váhou prelomila. P r i t o m bola o d k r y t á k o n c e n t r o v a n á v r s t v a s t m e l e n ý c h uhlíkov, z k t o r ý c h analýza C 14 , v y k o n a n á v h o l a n d s k o m Groningene, 2 6 a p o s k y t l a ú d a j : Grn — 2435 6080 ±7 5 r o k o v p r e d súčasnosť ou 4120 ±7 5 r o k o v p r e d n a š í m l e t o p o č t o m Je t o prvý ú d a j a b s o l ú t n e j chronológie získaný p r e p r a v e k Slovenska.

T a k m e r s ú č a s n e získali v b e r l í n s k o m l a b o r a t ó r i u a b s o l ú t n e d á t a C 14 z m a ­ ď a r s k é h o b u k o v o h o r s k é h o sídliska A r k a t u l pri Korláte. 2 7 Vek Bln — 119 6440 ±100 rokov p r e d súčasnosť ou 4490 ±100 rokov p r e d n a š í m l e t o p o č t o m líši sa od ú d a j o v z Domice o 370 rokov. Ak j e u v e d e n á diferencia len vecou odlišného m a t e r i á l u v r á m c i t e j ­ k t o r e j f á z y v ý v o j a b u k o v o h o r s k e j k u l ­ t ú r y , p o t o m možno s radosť ou p r i j a ť t i e t o výsledky, k t o r é bezpečne p o ­ t v r d z u j ú únosnosť d o t e r a j š e j d o m á c e j chronológie, z í s k a n e j p r e d o v š e t ­ k ý m typologickou m e t ó d o u . Analýza t ý c h t o uhlíkov z hľ adiska d r u h o v é h o použitia drevín na k ú r e n i e počas neolitického osídlenia Domice na základe určenia E. K r i p p 1 a 28 ukázala p r e v a h u používania b u k uzyxwvutsrqponmlkjihgfed (Fagus silvati­ ca), ď alej duba (Quercus sp.), divej č e r e š n e ( P r u n u s sp.), bršlena (Euo­ nymus sp.), r e š e t l i a k a (Rhamnus saxatilis) a brezy ( B e t u l a sp.).

Z hľ adiska spoločenského nálezové okolnosti domického neolitického osídlenia d o v o ľ u j ú predpokladať , že t á t o j a s k y ň a , hoci osídlená vo večne 26

B á r t a J.: Záchranný výskum v záplavou postihnutej jaskyni Domici...

26a y o g e 1 J. C. and W a t e r b o l k H. T.: Groningen Radiocarbon Dates V. Ra­ diocarbon Vol. 6, 1964, 349—369 27 archäologischer Proben I. K o h 1 G. — Q u i 11 a H.: Berlin­Radiokarbondaten Ausgrabungen und Funde, 8, Heft 6/63, 281—301 28 Ď a k u j e m dr. E. Kripplovi (Geologický ú s t a v D. Štúra, Bratislava) za určenie botanického m a t e r i á l u 6 6

t m a v ý c h p r i e s t o r o c h , zásluhou v ý h o d n e j p r i r o d z e n e j cirkulácie v z d u c h u a n a j m ä p o m e r n e v y s o k e j p r i e m e r n e j teploty bola osídlená p r e d o v š e t k ý m v zimnom období, a to vo viacerých vývojové n a s l e d u j ú c i c h f á z a c h s t a r é h o neolitu, kedy p o ľ n o h o s p o d á r s t v o v p o m e r n e n e ú r o d n o m p r o s t r e d í Slo­ v e n s k é h o k r a s u nemohlo byť j e d i n ý m z d r o j o m obživy. Táto o k r e m po­ ľ ovníctva bola doplňovaná a j rybolovom a a k i s t e a j p a s t i e r s t v o m , pri k t o r o m hrala z n a č n ú úlohu a j n a j s t a r š i a d o m e s t i f i k á c i a zvierat, p r e k t o r ú domické nálezy t a k t i e ž priniesli pozitívny doklad. Popri u v e d e n e j výrobe š t i e p a n ý c h a n a j m ä h l a d e n ý c h n á s t r o j o v vyniká v Domici výroba k o s t e n ý c h n á s t r o j o v . J e d i n e č n é b o h a t s t v o k e r a m i c k ý c h nálezov s n e ­ o p a k u j ú c o u sa o r n a m e n t i k o u výzdoby vyzýva n á s predpokladať a j istú špecializáciu pri výrobe k e r a m i k y , p r i s u d z o v a n ú n a j m ä na základe e t n o ­ g r a f i c k ý c h podobností p r e d o v š e t k ý m ženám. Zimné osídlenie Domice v y ­ tvorilo p r a v d e p o d o b n e dobré p r e d p o k l a d y p r e existenciu akéhosi j e j v ý ­ r o b n é h o c e n t r a , k t o r é sa preslávilo n a j m ä ako s t r e d i s k o tzv. klasického s t u p ň a b u k o v o h o r s k e j k u l t ú r y , k t o r e j r y t í m zdobená k e r a m i k a zaradila sa medzi n a j k r a j š i e u m e l e c k é výrobky e u r ó p s k e h o p r a v e k u .

Z hľ adiska archeologického n i e m e n e j v ý z n a m n ý m doplnkom n a j s t a r ­ šieho osídlenia j a s k ý ň na okolí Domice j e a j osídlenie j a s k y n e Č e r t o v a d i e r a (Ordôg l y u k ) , k t o r á j e v l a s t n e g e n e t i c k y v s t u p n o u časť ou d o m i c ­ k o ­ b a r a d l a n s k e j j a s k y n n e j s ú s t a v y . Čertova diera leží v t o m i s t o m j u ž n o m výbežku Silickej planiny, t a k isto v k a t a s t r i Kečova, 750 m s e v e r o z á p a d n e od Domice v z á p a d n e j ú p ä t n e j časti k ó t y 362, z v a n e j Čertova diera.

V p r v ý c h z p r á v a c h z 19. storočia spomína sa t á t o j a s k y ň a a j pod názvom j a s k y ň a S m r a d ľ a v é h o jazierka. 2 9 V s p o m e n u t e j časti Slovenského k r a s u bola z n á m a a j okolitému obyvateľ stvu, k t o r é do j e j komínov, n a j m ä v s t r o p e Predsiene, hádzalo zdochliny. Na d r u h e j s t r a n e ťažilo z j e j ľ ahšie p r í s t u p n ý c h siení n e t o p i e r i e g u á n o na h n o j e n i e polí. Po s v o j o m objave Domice preliezol r. 1926 J. M a j k o cez Čertovu dieru a j do Domice, čím dokázal t e o r e t i c k y už dávno p r e d p o k l a d a n ý v z á j o m n ý súvis t ý c h t o j a s k ý ň , n a j m ä pokiaľ išlo a j o j a s k y n n ý s y s t é m b a r a d l a n s k ý .

Hneď po t e j t o akcii vykonával sa a j v i a c ­ m e n e j a m a t é r s k y zber a r ­ cheologických nálezov z počiatočných j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v s p o s t u p n e z v a ž u j ú c i m sa dnom, č a s t o s h o j n ý m i n a p a d a n ý m i balvanmi ako z v y š k a m i z r ú t e n ý c h j a s k y n n ý c h s t r o p o v . Takého pôvodu j e a j s a m o t n ý vchod, k t o r ý je z á v r t o v é h o c h a r a k t e r u . V s t u p n á sieň, vzhľ adom na s v o j u ľ ahkú p r í ­ s t u p n o s ť a p o m e r n ú svetlosť , bola od p r v ý c h počiatkov archeologického z á u j m u o s u s e d n ú Domicu m i e s t o m hlavného n á p o r u zberov archeologic­ k ý c h p a m i a t o k . Dôkazy p r a v e k é h o osídlenia poskytol a j Zadný dóm n e t o ­ pierov, do k t o r é h o cez t e s n i n u v y ú s ť u j e P r e d s i e ň n e p o h o d l n ý m p r i e ­ pasť ovým z o s t u p o m . N a j v i a c archeologických, ale a j antropologických p a m i a t o k poskytol však p r i e s t r a n n ý Hlavný dóm netopierov, k t o r ý v y ­ ú s ť u j e z P r e d s i e n e v ý c h o d n ý m s m e r o m .

29

J a n á k J.: 1. c.

6 7

Nálezmi viacerých ľ u d s k ý c h k o s t r o v ý c h p o z o s t a t k o v získala si Č e r ­ tova diera p r v e n s t v o medzi a n t r o p o l o g i c k ý m i náleziskami Slovenského k r a s u . Na d r u h e j s t r a n e t r e b a v š a k zdôrazniť , že p r í t o m n o s ť h m o t n ý c h p a m i a t o k viacerých p r a v e k ý c h k u l t ú r v t e j t o j a s k y n i s ť a ž u j e j e d n o z n a č n é datovanie ľ u d s k ý c h p o z o s t a t k o v . E š t e r. 1927 A. F r a n k o m 3 0 publiko­ v a n ý nález ľ u d s k e j lebečnej bázy mal byť j e m u p r e d l o ž e n ý m z v y š k o m dvoch neolitických kostier, k t o r é sa našli pri konci p o t o k a v Hlavnom dóme. Na d r u h e j s t r a n e v citovanom článku opiera sa A. F r a n k o z p r á v u J. Kryla, podľ a k t o r e j sa spomína už len j e d n a k o s t r a , k t o r á ležala voľ ne na dne k ú t a j a s k y n e , p o r u š e n á azda h o j n ý m i odlomenými a s p a d n u t ý m i kvapľ ami, pričom sa spomína, že nálezca k o s t r u z n e o p a t r n o s t i poškodil pošliapaním. J. M a j k o 3 1 v š a k uvádza, že nálezca R. Svoboda nenašiel celú ľ udskú k o s t r u , ale len s a m ú lebku a za j e j m i e s t o nálezu uvádza okolie toho istého m i e s t a , k t o r é a k o nálezisko ľ u d s k ý c h k o s t í a črepov b u k o v o h o r s k e j k e r a m i k y uvádza A. D r o p p a, 32 t. j. dno Hlavného d ó m u netopierov. A. F r a n k na základe s p o m e n u t e j t y l o v e j č a s t i hodnotí t e n t o antropologický nález ako neolitický, a v š a k e š t e n e a n d e r t a l o i d n é h o t y p u , t a k ž e ide o časť lebky človeka veľ mi nízko s t o j a c e j rasy. V z p r á v e p r í ­ p r a v n é h o výboru Sekcie p r e v ý s k u m Východoslovenského k r a s u v Koši­ ciach z n o v e m b r a 1926, k t o r ú od J. Z i k m u n d a prevzal p r e s v o j u š t ú d i u A. F r a n k sa spomína, že vo v š e t k ý c h sieňach j a s k y n e nachádzali sa r o z ­ t r ú s e n é celé neolitické nádoby a tiež črepy, k t o r é odoslali do Bratislavy.

Je však pravdepodobnejšie, že t á t o vo viacerých bodoch s p o r n á z p r á v a t ý k a sa v t o m t o p r í p a d e Domice a nie Č e r t o v e j diery.

Z Hlavného dómu netopierov, k t o r é h o balvanisté dno, p o k r y t é a j z r ú ­ canými kvapľ ami obsahovalo z a s i n t r e n é črepy, ľ udské i zvieracie kosti, v y ú s ť u j e pomedzi kvaple ť ažko p r í s t u p n á chodba so z n a č n ý m i v ý š k o v ý m i rozdielmi. Táto končí s t u p ň o v i t ý m , asi 6 m hlbokým z o s t u p o m v neveľ kom p r i e s t o r e , v k t o r o m J. B ô h m 3 3 r. 1932 počas i n f o r m a t í v n e h o p r i e s k u m u našiel dva k u s y pieskovcových drvidiel obilia. V n a s l e d u j ú c i c h , nižšie položených p r i e s t o r o c h d ó m o v i t é h o c h a r a k t e r u už niet dôkazov o sídlení.

N a p r i e k t o m u , že p r e s v o j u p o m e r n ú d o s t u p n o s ť zhromažď ovali sa a r c h e o ­ logické p a m i a t k y z Č e r t o v e j diery do viacerých s ú k r o m n ý c h zbierok, p r e d s a zprávy o j e j osídlení sa n e p r á v o m redukovali len na obdobie n e o ­ litické. Až s p o m e n u t ý i n f o r m a t í v n y p r i e s k u m J. Bôhma a J. Kandybu po p r v ý r a z odborne zistil, že Čertova diera bola síce vzhľ adom na p r e v a h u b u k o v o h o r s k ý c h črepov n a j i n t e n z í v n e j š i e osídlená v neolite, a v š a k j e j ľ ahko d o s t u p n é p r i e s t o r y poskytli ú t u l o k obyvateľ om Slovenského k r a s u

30 F r a n k

A.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Variace na os occipitale neolitické lebky z jeskyné u Hosusova.

Bratislava I, 229—255 31 Podľa s ú k r o m n é h o listu J. Májku autorovi zo dňa 9. jula 1956 32 D r o p p a A.: Jaskyňa Čertova diera. Krásy Slovenska XXVII, 1950, 150—153 33 B ô h m J.: Zpráva o jeskyni Čertove dife. Csl. š t á t n i archeologický ú s t a v č. j.

151 z 20. j a n u á r a 1933 6 8

a j v s t a r š e j a m l a d š e j dobe železnej a napokon na počiatku s t r e d o v e k u . Ďalší m a t e r i á l , k t o r ý je k dispozícii na odborné v y h o d n o t e n i e z t e j t o j a s k y n e , pochádza zo zberov I. Grulicha z r. 1949, J. M á j k u z r. 1950, M. Trpiša a J. B á r t u z r. 1955. V neolitickom m a t e r i á l i n a c h á d z a j ú sa č r e p y hlavne bombovitých nádob, zdobené hlboko r y t ý m o r n a m e n t o m so z n á m y m m o t í v o m špirály a j e j variácií (tab. V I I : 1 ­ 1 0 ) . Našli sa a j črepy so s k r o m n o u r y t o u výzdobou, s m a ľ o v a n ý m o r n a m e n t o m , črepy s p u p ­ čekmi i časť valcovitého h r d l a a m f o r o v i t e j nádoby (tab. VII:14, 16) z d o ­ b e n e j d u t ý m i v y p u k l i n a m i (tab. VII:13), f r a g m e n t podobne v y p á l e n e j nádoby s m i e r n e v y h n u t ý m hrdlom, zdobeným zvislými ryhami, k t o r é v h o r i z o n t á l n o m obvode zdobia a j plece nádoby (tab. VII:15), ako a j h r u b ­ šie č r e p y zdobené vencom h o r i z o n t á l n y c h dierok pod ú s t í m (tab. VII :11).

Ide p r e d o v š e t k ý m o t y p y tzv. l i n e á r n e j k e r a m i k y , s p r e v á d z a n e j n i e k t o ­ r ý m i t v a r m i p r e d k l a s i c k e j b u k o v o h o r s k e j k e r a m i k y . Do neolitu m o ž n o n a j s k ô r zaradiť a j k o s t e n é šidlo, zdobené dvoma protiľ ahlými zárezmi v b a z á l n e j časti (tab. VII:12).

S k r o m n e j š i e sú z a s t ú p e n é p a m i a t k y z doby h a l š t a t s k e j . Spomedzi viacerých črepov k n a j p o z o r u h o d n e j š í m p a t r í s t r i e b r i s t o t u h o v a n ý č r e p z b a ň a t e j nádoby s valcovitým h r d l o m . Na časti b r u c h a je slabo viditeľ ná k a n e l ú r a . Ďalej sa našla polovica t u h o v a n e j h a l š t a t s k e j šálky s p r s t e n c o ­ v i t ý m d n o m a s o d s a d e n ý m b r u c h o m . Na h r d l e j e šošovkovitá výzdoba, na b r u c h u j e slabo viditeľ ná k a n e l ú r a . S p o m e n u t é h a l š t a t s k é p a m i a t k y , blízke okolitým j a s k y n n ý m sídliskám Slovenského k r a s u , r e p r e z e n t u j ú osídlenie súvisiace s tzv. k y j a t i c k ý m h o r i z o n t o m (HB, v j a s k y n i a c h až HC), a k o ho novšie vymedzil J. P a u 1 í k. 34 Zo zberu J. Bôhma a J. M á j k u p o c h á d z a j ú a j ojedinelé m l a d o l a t é n s k e črepy, z k t o r ý c h n a j p o z o r u h o d n e j š í j e n a j m ä na k r u h u robený o k r a j š e d e j f ľ a š k o v i t e j nádoby. L a t é n s k e osídlenie Č e r t o v e j diery časové súvisí p r a v ­ depodobne s nálezom k o s t r o v é h o hrobu k e l t s k é h o bojovníka, n á j d e n é h o v neď alekom Kečove v polohe Batka.

P r e k v a p i v é j e a j osídlenie Č e r t o v e j diery zo sklonu m l a d š e j doby s l o v a n s k e j (11.—12. storočie n. 1.), k t o r é t u z a s t u p u j ú na k r u h u robené, zväčša o s t r o profilované šedé nádoby, zdobené p á s m i k r á t k y c h š i k m ý c h r y t í n (tab. V I I I : 1 ­ 7 ) , ako a j črepy n á d o b zdobených h o r i z o n t á l n y m i v l ­ n o v k a m i (tab. VIII :8). Z k e r a m i c k ý c h nálezov t o h t o obdobia j e p o z o r u ­ hodná n a j m ä v r c h n á polovica f ľ a š o v i t e j nádoby h n e d e j f a r b y s r o z š í r e n ý m a v y h n u t ý m ú s t í m , na b r u c h u zdobená p á s m i vlnoviek s m e r o m ku dnu so z v ä č š u j ú c i m i sa oblúkmi. A j h r d l o j e zdobené nepravidelne šikmo v e d e ­ n ý m i o s t r ý m i vlnovkami. S m l a d o s l o v a n s k ý m osídlením pravdepodobne súvisí a j nález š t y r o c h k u s o v h r u b ý c h , p o r é z n y c h železných p r e d m e t o v ( t a b . VIII:9 —12) na vzhľ ad p r i m i t í v n e j výroby, k t o r é robia d o j e m polo­ t o v a r u alebo len železnej suroviny. Dva k u s y t e j t o železoviny (tab. VIII :9, P a u l í k J.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Príspevok k problematike stredného Slovenska v mladšej dobe bronzovej. Sborník československé společnosti archeologické 2, 1962, 113—139 34

6 9

10) sú pravouhlo f o r m o v a n é (dĺžka p r a v o u h l ý c h r a m i e n n a j v ä č š i e h o p r e d ­ m e t u 6 0 X 6 0 m m ) , čo p o u k a z u j e a j na ich z á m e r n é , n á m zatiaľ bližšie n e z n á m e f u n k č n é použitie. P r a v d e p o d o b n e r o v n a k é h o v e k u j e a j železný k r ú ž o k (tab. VIII:13) o p r i e m e r e 60 m m .

Z j a s k y n e Čertova diera p o z n á m e a j ď alšie ľ udské p o z o s t a t k y , n a j m ä ľ udskú s á n k u (tab. VII :17) a dve ľavé polovice ľ u d s k ý c h sánok, ojedinelé zuby i ľ udské stavce, k t o r é spolu s časť ou lopatky o š í p a n e jzyxwvutsrqponmlkjihgfed (Sus scrofa dom.), špicáka psa (Canis f am.) a r e z á k a lichvy (Bos taurus) získal I. G r u ­ lich. Ľ u d s k é kosti, pôvodne r o z h á d z a n é v p r i e s t o r e Hlavného d ó m u n e ­ topierov, s ú s t r e d i l na j e d n o m i e s t o a j J. Majko. Tieto kosti, z nich n i e ­ k t o r é a j čiastočne z a s i n t r e n é , sú v š a k a j n a ď a l e j p r e d m e t o m sporu, pokiaľ ide o ich časové zaradenie vzhľ adom na p r í t o m n o s ť h o r e u v e d e n ý c h a r ­ cheologických nálezov z viacerých f á z p r a v e k u . A j keď s p o č i a t k u bola azda tendencia prisudzovať k e r a m i c k é nálezy z t e j t o j a s k y n e p r e v a ž n e do neolitu, 3 5 n e m o ž n o podceňovať mladšie osídlenie t e j t o j a s k y n e , k t o r é k o m p l i k u j e únosnosť d a t o v a n i a a j a n t r o p o l o g i c k ý c h nálezov len do n e o ­ litu. Novšie p o z n a t k y totiž ukázali, že r o z h á d z a n é ojedinelé i s k u p i n o v é nálezy ľ u d s k ý c h k o s t i e r , n a p r . z Chvalovej, 3 6 Drienovca, J e l š a v s k e j T e p ­ lice, Zádiela, Silice, Spiš. Tomášoviec, Jasova, S t a r e j B a š t y i Aggteleku, viažu sa p r á v e v j a s k y n i a c h na h a l š t a t s k ý horizont, d o n e d á v n a p r i s u d z o ­ vaný m l a d š e j fáze pilinského o k r u h u , k t o r ý d n e s n a h r á d z a m e tzv. k y j a ­ t i c k ý m horizontom. Definitívnu odpoveď na o t á z k u z a r a d e n i a a n t r o p o l o ­ gických nálezov z Č e r t o v e j diery m ô ž e p o s k y t n ú ť len s y s t e m a t i c k ý v ý s k u m , p r e k t o r ý v š a k š i k m é a k a m e n n é dno t e j t o j a s k y n e p o s k y t u j e málo v h o d n ý c h sedimentov, v k t o r ý c h by sa dali získať p r e s v e d č i v é s t r a ­ t i g r a f i c k é p o z n a t k y .

Z u v e d e n é h o vyplýva, že Čertova diera, hoci p r e s v o j e z v a ž u j ú c e sa dno sídliskovo nie n a j v ý h o d n e j š i a j a s k y ň a , p o s k y t l a ú t u l o k p r e d o v š e t k ý m r o ľ n í c k o ­ p a s t i e r s k e m u neolitickému ľ udu, p r a v d e p o d o b n e v p o d o b n e j s ú ­ vislosti ako zimné osídlenie Domice, k ý m osídlenie h a l š t a t s k é , m l a d o ­ l a t é n s k e a m l a d o s l o v a n s k é súvisí tiež s k r á t k o d o b o u , p r e c h o d n o u p a s ­ t i e r s k o ­ l o v e c k o u obživou, pričom vo v š e t k ý c h prípadoch r o z h o d u j ú c i m činiteľ om bolo a k i s t e hľ adanie vody, ináč v celom Slovenskom k r a s e veľ mi vzácnej.

V s u s e d s t v e j a s k y n e Čertova diera (120 m j u h o v ý c h o d n e v j u ž n o m svahu t o h o i s t é h o v r c h u ) n a c h á d z a sa k r a m i z a r a s t e n ý veľ ký pecovitý p o r t á l L í š č e j d i e r y, 37 k t o r á tvorí t r e t i u v p r a v e k u osídlenú j a s k y ň u d o m i c k e j s ú s t a v y . J e j k a m e n i s t é dno d o t e r a z sť ažovalo vykonanie zisť ova­

35

Zpráva „Sekce pro výzkum Východoslovenského k r a s u v Košicích" za rok 1926, publikovaná v citovanom článku A. Franka, pozri pozn. 30 36 B á r t a J.: Chvalovská jaskyňa a pilinské jaskynné pohrebiská v Juhosloven­ skom krase. Slov. archeológia III, 1955, 110—121 37 B á r t a J.: Praveké osídlenie Juhoslovenského krasu. Krásy Slovenska XXXII, 1955, 382—390 7 0

cieho speleoarcheologického v ý s k u m u , avšak zberom sa a j odtiaľ získali ojedinelé neolitické črepy, p a t r i a c e p r a v d e p o d o b n e do klasického s t u p ň a (III) b u k o v o h o r s k e j k u l t ú r y . Okrem t o h o J. M a j k o e š t e r. 1928 našiel v z a d n e j v e d ľ a j š e j chodbičke veľ kú železnú kopiju, tzv. h u s i t s k é šidlo, k t o r é možno dávať do súvisu s p o b y t o m J i s k r o v ý c h b r a t r í k o v na území Slovenského k r a s u v 15. storočí (tab. VIII :14).

Slovenský k r a s so s v o j í m b o h a t s t v o m v p r a v e k u osídlených j a s k ý ň h r á v ý z n a m n ú úlohu pri určovaní motívov obľuby využívania j a s k ý ň ako p r e c h o d n ý c h či k u l t o v ý c h sídlisk a j na vyšších s t u p ň o c h v ý v o j a ľ u d s k e j spoločnosti, k čomu v n e m a l e j m i e r e prispieva a j osídlenie j a s k ý ň d o m i c ­ k e j s ú s t a v y .

CONTRIBUTION TO THE PREHISTORIC SETTLEMENT OF THE CAVES OF THE DOMICA SYSTEM Juraj

Bärta

S u m m a r y One of t h e most i m p o r t a n t s t a l a c t i t e caves in Slovakia — t h e Domica Cave having been discovered in Slovakian Carst in t h e year 1926 J. Kryl f o u n d while exploring it f i r s t l y t h a t it had been inhabited in prehistórie times. The archaeological m o n u m e n t s t h e n collected by him have become possession of t h e Museum of Slovakian Carst only now. The a u t h o r evaluates t h e s e m o n u m e n t s and classes t h e m with o t h e r f i n d s t h e classification being based on t h e s y s t e m a t i c explorations f r o m t h e years 1932—1933, on t h e salvage exploration a f t e r t h e inundation of t h e cave in 1955 a n d on t h e check exploration in 1963. F o u r Neolithic s e t t l e m e n t s have been ascertained in t h e Domica Cave, namely t h e P a i n t e d Ware of t h e Starčevo—Karanovo—Kriš t y p e t h e n t h e Linear Neolithic P o t t e r y and especially t h e elassie ceramic o b j e c t s of t h e Bukk c u l t u r e which were succeeded by t h e Late Biikk_ P o t t e r y characterized by a simpler decoration of vessels and t h e i m p o r t s of t h e Želiezovce and Szilmec t y p e s which c o r r e s p o n d e d chronologically with t h e L a t e Bukk P o t t e r y . More t h a n 200 vessels and 45.000 p o t s h e r d s a s well as o t h e r r e m a i n s r e f e r t o a developed m a n u f a c t u r e of p o t t e r y in t h e Domica Cave which — especially in winter m o n t h s — had become t h e p r o d u c ­ tion c e n t r e with a presumable p o t t e r y ­ m a k e r s ' specialization within their tribal con­ f e d e r a t i o n .

Even t h e p r e s e n c e of a developed m a n u f a c t u r e of bone and stone tools as well as t h e m a n u f a c t u r e of woven fabrics have been ascertained there, too. While m a n u ­ f a c t u r i n g t h e polished stone implements t h e t o o l ­ m a k e r s also used t h e technique of boring. In t h e m a n u f a c t u r e of t h e splinter stone i n d u s t r y t h e implements m a d e of obsidián had become p r e d o m i n a n t . The cave was being inhabited in continuous dark.

The most intensive s e t t l e m e n t near t h e cave e n t r a n c e is proved by many t i m e s r e ­ newed f i r e ­ p l a c e s and a c u l t u r a l layer where several post­holes of various f u n e t i o n s have been found. The background of t h e Domica Cave was perhaps some holy plače f o r t h e worshiping of some Neolithic deity. This f a c t is proved by t h e Holy Corridor with t h e t r a c e s of t o r c h e s and t h r e e carbon drawings. This corridor had been s e p a r a t e d f r o m t h e o t h e r cave spaces at two places presumably by some kinds of e u r t a i n s f a s t e n e d to t h e beams of wood t h e t r a c e s of which have remained on t h e b o t t o m of t h e cave in t h e f o r m of t h e so­called post­holes.

It is j u s t t h e Domica Cave f r o m which t h e f i r s t absolute C14 dating of t h e Slovák Neolithic t i m e s has been obtained based on t h e radiocarbon analysis made at Gronin­ 7 1

gen (Grn 2435). The Biikk c u l t u r e charcoal layer has been dated 6080 ± 75 B. P. In t h e Domica river deposits t h e r e has been l o u n a a Palaeolithic f i a t Szeletian Ieaf­shaped point belenging to t h e Biikk Szeletian group. Čertova diera is a n o t h e r cave of t h e Domica System (Linear P o t t e r y t o g e t h e r with t h e pre­classic p o t t e r y of t h e Biikk c u l t u r e ) where t h e poor Hallstatt s e t t l e m e n t (Kyjatice, f o r m e r l y Piliny c u l t u r e horizon HB­HC), Early La Téne s e t t l e m e n t as well as Upper Slavonic s e t t l e m e n t have been ascertained. The rich f i n d s of t h e h u m a n sce­ letal remains cannot be safely dated f o r t h e present.

In t h e t h i r d cave of t h e Domica System in t h e Liščia diera Cave nothing but t h e Neolithic s e t t l e m e n t (classic Biikk culture) and t h e m o n u m e n t s f r o m t h e 15th c e n t u r y have been found.

T r a n s l a t e d by E. Bártová

A PROPOS DE ĽHABITATION PRÉHISTORIQUE DES GROTTES DE DOMICA par Juraj Bärta de ľ l n s t i t u t archéologique de l'Ac. slov. d. Sc. ä Nitra R é s u m é Aprés la découverte, en 1926, des g r o t t e s stalagmitiques de Domica, les plus grandes de ce genre en Slovaquie, leur premier e x p l o r a t e u r , J. Kryl, y c o n s t a t a a u s s i ­ t ô t des t r a c e s d'habitation d a t a n t de ľ époque préhistorique. Le m a t é r i e l archéologique qu'il recueillit, vient d ' é t r e déposé au Musée d u K a r s t slovaque, ä côté de la collection d ' o b j e t s provenant de la m é m e g r o t t e et r é c u p é r é s lors de fouilles ultérieures. En f a i ­ sant ľ analyse et le classement chronologique de ce matériel, ľ a u t e u r s'appuie sur les r é s u l t a t s des recherches qui ont été e f f e c t u é e s dans la g r o t t e une premiére fois en 1932—33, ensuite en 1955, a p r é s une inondation qui faillit d é t r u i r e des t é m o i g n a g e s précieux, enfin en 1963, en guise de vérification. D'aprés les types de poteries t r o u v é e s dans c e t t e grotte, on a révélé q u a t r e couches d'habitations néolithiques: poteries peintes du t y p e Starčevo—Karanovo—Kriš, poteries néolithiques linéaires, poteries du type classique de Monts Bukk ä ľ o r n e m e n t a t i o n plus délié ainsi que des spécimens importés du type de Želiezovce et de Szilmec. Les quelques 200 piéces de poterie et plus de 45 000 tessons t é m o i g n e n t de ľ existence d'une industrie potiére évoluée ä Do­ mica qui, s u r t o u t pendant les mois d'hiver, devait é t r e un c e n t r e de production i m p o r t a n t ou s'établissaient t o u t spécialement les potiers des t r i b u s primitives.

La g r o t t e contenait en o u t r e des r e s t e s de tissus ainsi que des o b j e t s en os et en pierre travaillés, dont quelques i n s t r u m e n t s poliš et perforés. La plupart des o b j e t s en pierre taillée sont en obsidienne. Des t r a c e s d'une habitation n o m b r e u s e se t r o u ­ vaient méme dans les p a r t i e s p a r f a i t e m e n t sombres de la g r o t t e ; on y découvrit des foyers plusieurs fois renouvelés, alors qu'ä proximité de ľ e n t r é e , on a pu révéler p l u ­ sieurs couches de c u l t u r e s ainsi que de n o m b r e u x t r o u s r o n d s creusés dans le sol r o ­ cheux. La partie a r r i é r e de la g r o t t e servait visiblement de s a n c t u a i r e totémique, ce donc t é m o n i g n e n t des t r a c e s de f l a m b e a u x et trois dessins p a r i é t a u x e x é c u t é s au c h a r ­ bon. Ce „couloir sacré" était isolé de ľ espace contigu par des t e n t u r e s a t t a c h é e s ä des pieux, ä j u g e r d'aprés les t r o u s qu'on a r e t r o u v é s dans les sol aux deux e x t r é m i t é s de ce couloir.

C'est de la g r o t t e de Domica que nous avons obtenu sur la base de ľ analyse r a d i o ­ carburé de Groningen (formule Grn — 2435) la premiére d a t a t i o n absolue C14 du néoli­ thique slovaque. D'aprés sa t e n e u r en carbone 14, la couche de Monts Bukk a été d a t é ä 6080 ± 75 a n s avant n o t r e ére. Dans les alluvions de Domica, on a t r o u v é également des pointes foliacées du type de Szelets, proches du cercle szeletien de Mons Bukk.

7 2

Pour ce qui est des a u t r e s cavernes du systém e de Domica, ľ a u t e u r signále des t r a c e s d'une habitation néolithique (poteries linéaires et poteries du t y p e classique de Monts Bukk) dans Čertova diera (Trou du Diable) ou ľ o n a t r o u v é aussi des vestiges plus r a r e s de ľ époque de Hallstatt (HB ­ HC), du laté;nien et du sláve super­ieurs. Les r e s t e s d'ossements humains, t r o u v é s en q u a n t i t é considérable, n'ont pas encore été d a t é s avec c e r t i t u d e .

Dans la troisiéme caverne du systéme, de Domica — Líščia diera (Trou du Loup) — on n'a t r o u v é jusqu'ici qu'une couche d'habitation néolithique (du t y p e classique de Monts Bukk) et quelques vestiges du XV e siécle.

Traduit par K. Ballová

7 3

ZPRÄVY

JASKYNE V TESNEJ SKALE (MURÁNSKY KRAS) SVÄTOPLUK KÄMEN P r i e m y s l o v á š k o l a h u t n í c k a , Tisovec

J u ž n ý a j u h o v ý c h o d n ý o k r a j m u r á n s k e h o k r a s u j e o h r a n i č e n ý s t r m ý m i vápencovými b r a l a m i a s t e n a m i . Nad obcou M u r á ň sa vypína m o h u t n é bralo Cigánky (935,3), k t o r é j e s m e r o m na SV oddelené v ý r a z n ý m sedlom od ď alšieho hrebeňa, zvaného Tesná skala. Na s t a r š í c h m a p á c h sa ľ udové nazýva t e n t o h r e b e ň tiež „Šance".

Tesná skala v y s t u p u j e svojimi vežovitými b r a l a m i a s t e n a m i v ý r a z n e nad k r a s o v ý úval Veľ kú lúku a na j u h o v ý c h o d e p r e c h á d z a do doliny s t r ­ m ý m i osypovými kužeľ mi. Hrebeň T e s n e j skaly d o s a h u j e v ý š k u 1041,4 m n. m. S k a l n a t ý m v r c h o m Šance a ď alej na SV k ó t o u 1043,0 h r e b e ň končí a klesá nad M u r á n s k u H u t u . H r e b e ň o m T e s n e j skaly p r e c h á d z a línia s t y k u svetlých w e t t e r s t e i n s k ý c h vápencov so s v e t l ý m i dolomitmi. Na k r y š t a l i ­ n i k u m Kráľ ovej hole sú v y s u n u t é od JV m o h u t n é dosky s v e t l ý c h w e t t e r ­ s t e i n s k ý c h vápencov a na nich v oblasti T e s n e j skaly svetlý dolomit s bridlicovou vložkou. Severovýchodná časť h r e b e ň a nad M u r á n s k o u H u t o u j e t v o r e n á svetlými w e t t e r s t e i n s k ý m i vápencami.

Celý h r e b e ň T e s n e j skaly j e bez akéhokoľ vek p r a m e ň a . Len na Veľ kej lúke v s t r e d e j e s t u d ň a , k t o r á má vodu len občas a j e pravdepodobné, že t á t o voda sa p o t o m o b j a v u j e v Bielej vyvieračke na JV. Hrebeň Cigánky j e odvodňovaný tzv. H r a d n o u vyvieračkou (na j u h od z r ú c a n i n y h r a d u pri h r a d s k e j — z a c h y t e n á p r e skupinový vodovod) a ď alej už s p o m í n a n o u Bielou vyvieračkou. P r í t o k y vyvieračiek z p o v r c h u k r a s o v e j planiny v š a k d o t e r a z dokázané neboli.

V s k ú m a n o m ú z e m í Tesná skala j e niekoľ ko väčších i m e n š í c h j a s k ý ň , k t o r é boli v m i n u l ý c h r o k o c h z a m e r a n é . V opise sú j a s k y n e očíslované podľa r e g i s t r a j a s k ý ň m u r á n s k e h o a t i s o v s k é h o k r a s u v t a k o m poradí, a k o boli z a m e r a n é a spracované. Väčšina z opisovaných j a s k ý ň j e dosť ť ažko p r í s t u p n á a a j ich v s t u p y sú s k r y t é v p o r a s t e alebo i h l i č n a t e j hore.

Východiskom k u v š e t k ý m j a s k y n i a m je h o r á r e ň v sedle pod M u r á n s k y m h r a d o m (843 m n. m . ) , odkiaľ s m e r u j ú a j p r í s t u p o v é cesty.

7 4

OPIS JASKÝŇ

J a s k y ň a č. 4 j e na ú r o v n i cesty, s p o j u j ú c e j h o r á r e ň s Veľ kou lúkou, 400 m SSV od h o r á r n e , v n a d m o r s k e j v ý š k e 855 m. J e j vchod j e o r i e n t o v a n ý na sever. Vznikla v svetlých t r i a s o v ý c h vápencoch na ú z k e j pukline s m e r u SZ — JV a j e j vchod bol u m e l e r o z š í r e n ý . Celá prielezná časť j a s k y n e je bez výzdoby, o k r e m malých s i n t r o v ý c h n á t e k o v bielej f a r b y .

Dĺžka h l a v n e j chodby j e 8 m. Dno j a s k y n e j e vyplnené skalnou s u t i n o u .

P r e ďalší p r i e s k u m n e m á v ý z n a m .

J a s k y ň a č. 77 — zvaná tiež „Wesselényiho" — leží na o k r a j i o h r a d e n e j lúky, 300 m SSV od h o r á r n e pri chodníku do M u r á n s k e j H u t y v n a d m o r s k e j v ý š k e 855 m. Je v y t v o r e n á v svetlých dolomitoch, v r s t v e ­ ných a ľ ahko štiepnych. S t u d ň o v i t ý vchod š t v o r c o v é h o p r i e r e z u je v y ­ t v o r e n ý na lomových plochách dolomitu a j e o b r á t e n ý na j u h . V s t u p n á chodba od vchodu klesá m i e r n e na SZ. Tu sa chodba r o z v e t v u j e a j e j ľavá vetva m á kolmý s m e r na h l a v n ú chodbu. Hlavná chodba sa r o z š i r u j e do m e n š e j siene, k t o r á na konci p r e c h á d z a do 4 m v y s o k e j galérie. Pod g a ­ lériou je nízka úzka chodbička, asi 2 m dlhá, končiaca n e p r i e l e z n ý m k a ­ nálom. Dno j a s k y n e je p o k r y t é vo v s t u p n e j časti hlinou a lístím n a p a d a ­ n ý m zvonku a v d o l n e j časti o s t r o h r a n n ý m dolomitickým š t r k o m . Steny siene sú skoro kolmé a povala s l e d u j e sklon v r s t i e v (28°).

Druhá, ľavá chodba klesá pod sklonom 42° zo v s t u p n é h o p r i e s t o r u a končí s t u d ň o u 1 X 1 m. Dno chodby s l e d u j e s m e r š i k m o n a k l o n e n e j v r s t v y a nízka povala je s d n o m rovnobežná. S t u d ň o v i t ý p r i e s t o r na dne p o k r a č u j e do 3 m d l h e j a 1,5 m š i r o k e j pukliny, v y p l n e n e j drobnou s k a l ­ nou sutinou. Starý názov „Wesselényiho" pochádza od ľ udu a j e s p o j e n ý s povesť ou, že sa t u otrávil bývalý m a j i t e ľ M u r á n s k e h o h r a d u .

J a s k y ň a č. 78 — Nad h o r á r ň o u . V s t u p do j a s k y n e j e ť ažko d o ­ s t u p n ý , p r e t o ž e otvor je v skalnom previse v n a d m o r s k e j v ý š k e 925 m, od h o r á r n e 630 m na SSV. P r e d o t v o r o m j e silná borovica, k t o r á u m o ž ň u j e zaistenie pri v s t u p e . J a s k y ň a j e v n a j z á p a d n e j š o m výbežku vežovitého zakončenia T e s n e j skaly nad h o r á r ň o u . Je v y t v o r e n á na pukline s m e r u S —J a j e j chodba j e p r i a m a . V s t u p n á časť chodby j e nízka a na dne v y ­ plnená pieskom, zadná časť sa z v y š u j e a končí k o m í n o m . Dno j e p o k r y t é úlomkami skál. J a s k y ň a j e v y t v o r e n á v svetlých t r i a s o v ý c h vápencoch.

Celková dĺžka j e 7 m, n a j v ä č š i a v ý š k a 1,4 m a š í r k a 1 m. Povala j e členitá, n e r o v n á a značne r o z p u k a n á . P r e ďalší p r i e s k u m n e m á v ý z n a m . V zime slúži za ú k r y t zverine.

J a s k y ň a č. 73 — T u n e l o v á . Otvor j a s k y n e j e o r i e n t o v a n ý na JV nad dolinku vyvieračky Biela voda, v n a d m o r s k e j v ý š k e 955 m. Vchod možno určiť a j vzdialenosť ou 250 m j u ž n e od k ó t y 1041,1.

P r í s t u p k j a s k y n i j e m o ž n ý len po s k a l n o m h r e b e n i od h o r á r n e . J a s ­ kyňa j e v svetlých t r i a s o v ý c h vápencoch, k t o r é sú lavicovité, dobre š t i e p n e a lámu sa v o s t r o h r a n n ý c h blokoch. J a s k y ň a dostala názov Tunelová p r e t o , lebo p r e c h á d z a cez úzky skalný h r e b e ň a m á až t r i vchody.

7 6

JASKYŇA 85 5 rn n. m.

V TESNEJ

SKALEpoYVUTSRONMLKJIH č. 77

ti U R Á N S K Y K R A S

ZA ti E R A L A K R ES L L L

INŽ.S.K

Á M EN

1961

PÔDORYS

Hlavný vchod, obrátený na JV, je asi 3 m nad osypovým kužeľ om na s k a l n e j stene. Má t v a r nízkeho p r e t i a h n u t é h o okna. Oknom v s t ú p i m e do siene, ktorá sa rozdeľ uje na dve chodby, v y ú s ť u j e na d r u h e j s t r a n e 7 7

JASKYŇA 925m

„NAD

n.m.

Z A H E R A L

A

H0RÁRN0U"c78

MURÁNSKY KRESLIL

KRAS

INZ.S.KAľlEN

skalného hrebeňa. Východná chodba je v z a d n e j časti nízka a úzka a v y ­ ú s ť u j e neprielezným otvorom von na d r u h e j s t r a n e skalného hrebeňa. Dno chodby je p o k r y t é skalnou sutinou.

Druhá chodba s l e d u j e smer skalného hrebeňa na povrchu, po 3 m sa 7 8

TUNELOVÁ JASKYŇA 955m

n.m.

ZAMERAL

A

c. 73

Í1URANSKY KRESLIL

KRAS

INŽ. S. KÁ/1EN

1963

. VSTUP

A Í D­D

lomí na SZ a vychádza d r u h ý m skalným oknom von. Dno v s t u p n e j časti od m e r n é h o bodu 1 po bod 4 je p o k r y t é skalnou sutinou, chodba od bodu 5 po bod 7 je vyplnená pieskom.

Pôvodne puklinový c h a r a k t e r chodieb bol neskoršie erozívnou čin­ 7 9

nosť ou vody p r e t v o r e n ý . Na s t e n á c h a povale vidieť p e k n e v y h l a d e n é m i e s t a bývalého vodného t o k u e š t e z doby, keď úvalina Veľ kej lúky n e ­ bola odvodňovaná podzemnou cestou, ale s t a r ý m r i e č n y m t o k o m .

J a s k y ň a č. 79 j e v s e v e r n e j s t e n e T e s n e j skaly, 380 m JZ od k ó t y 1041,1, v y t v o r e n á na pukline so sklonom 60° na sever pod sedlom, o d d e ­ ľ u j ú c i m h r e b e ň Tunelovej j a s k y n e od j e h o s e v e r n é h o pokračovania. Je vo w e t t e r s t e i n s k ý c h vápencoch, 5 m dlhá a 3 m široká. Dno p u k l i n o v e j chodby je vyplnené pieskom a d r o b n ý m i ú l o m k a m i skál. P r e ď alší p r i e ­ s k u m n e m á v ý z n a m . V zime slúži za ú k r y t zverine.

J a s k y ň a č. 80 leží len 10 m od j a s k y n e č. 79 s m e r o m z á p a d n ý m , a to v s e v e r n e j s t e n e hrebeňa. N a d m o r s k á výška vchodu je 950 m. Hlavnú chodbu v y t v á r a 7 m vysoká puklina so sklonom v r s t i e v 60° k severu v svetlých t r i a s o v ý c h vápencoch. Dno j a s k y n e j e vyplnené skalnou s u ­ tinou. Dĺžka h l a v n e j chodby j e asi 12 m.

J a s k y ň a č. 81 j e v skalnom výbežku s e v e r n e j s t e n y T e s n e j skaly, 70 m j u h o z á p a d n e od j a s k y n e č. 80 a v r o v n a k e j n a d m o r s k e j výške. Je to typická puklinová j a s k y ň a , v y t v o r e n á v svetlých t r i a s o v ý c h vápencoch.

J e j dĺžka j e asi 15 m a j e zakončená 6 m v y s o k ý m komínom, h o r e n e p r i e ­ lezne u z a v r e t ý m . Dno j e vyplnené v p r e d n e j časti p i e s k o m a v z a d n e j väčšími skalami.

J a s k y ň a č. 82 leží 20 m z á p a d n e od j a s k y n e č. 81 v s e v e r n e j s t e n e T e s n e j skaly v n a d m o r s k e j výške 945 m. Je v y t v o r e n á t a k t i e ž na pukline.

Dĺžka h l a v n e j chodby j e 10 m a výška n e p r e s a h u j e 2 m. Nad j e j vchodom v s k a l n e j s t e n e sú t r i erozívne otvory, k t o r é d o t e r a z p r e n e p r í s t u p n o s ť neboli p r e s k ú m a n é .

V š e t k y opísané j a s k y n e sú p o m e r n e m a l ý c h r o z m e r o v a ležia v p r i e ­ m e r n e j n a d m o r s k e j výške okolo 9 0 0 ­ 9 5 0 m. Možno ich považovať len za zvyšky bývalých väčších j a s k ý ň , k t o r é boli v minulosti, p r e d r o z p a d ­ n u t í m hlavného h r e b e ň a T e s n e j skaly na jednotlivé veže a bralá i s t e spojené. V š e t k y sú bez výzdoby a m a j ú len d o k u m e n t a č n ý v ý z n a m .

LITERATÚRA K á m e n S.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Tisovský kras a okolie. Geograf, časopis, roč. V, SAV, Bratislava K á r n e n S., 1962: Muránsky a tisovský kras. Slovenský kras, sborník MSK, Martin P o u b a Z., 1951: Geologie strední čästi murän. plošiny. Vestník ÚÚG, XVIII, Praha S k r i v á n e k F., 1958: Krasové zjevy SV výbéžku muránskeho krasu. Krasový sborník I., Spol. Nár. múzea, P r a h a

8 0

PSEUDOKRASOVÉ FORMY V OKOLÍ SÚĽOVA A HRIČOVA ĽUBOMÍR V. PRIKRYL P o v a ž s k é m ú z e u m a g a l é r i a v Žiline

Severnú časť S t r á ž o v s k e j h o r n a t i n y , ako i z á p a d n é o k r a j e s t r e d n e j č a s t i t o h t o pohoria v y t v á r a j ú z veľ kej č a s t i rozsiahle komplexy paleo­ g é n n y c h zlepencov, z n á m y c h pod n á z v o m súľ ovské zlepence. Zlepence t v o r i a o k r u h l i a k y veľ mi rozdielnej veľ kosti. N a c h á d z a m e t u d r o b n é z v a ­ riačiky veľ kosti p á r m i l i m e t r o v , no n á j d u sa v š a k i veľ ké bloky, k t o r é d o ­ s a h u j ú p r i e m e r t e m e r j e d n é h o m e t r a . Ako m a t e r i á l p r e v l á d a j ú v z l e p e n ­ coch vápence, k t o r é sú s p á j a n é v á p n i t ý m t m e l o m . Tmel j e veľ mi pevný, ale nie j e h o j n ý . P r e d p o k l a d o vzniku súľ ovských zlepencov na m o r s k o m pobreží so silným p r í b o j o m p o t v r d z u j e nielen rozličná veľ kosť okruhliakov v hornine, ale i okolnosť , že v súľ ovských zlepencoch sa dosiaľ nenašla žiadna f a u n a .

Súľ ovské zlepence dostali názov podľ a obce Súľov neď aleko Bytče, kde t v o r i a n á d h e r n ú b r a l n a t ú s c e n é r i u vo f o r m e s k a l n a t é h o a m f i t e á t r a . A m f i ­ t e á t e r Súľ ovských skál vznikol inverziou r e l i é f u . Súľ ovské zlepence t u t v o r i a krídla antiklinály, k t o r e j j a d r o , p o z o s t á v a j ú c e z m ä k k ý c h h o r n í n ( s f é r o s i d e r i t o v é v r s t v y obalu bradiel), bolo oderodované. Dnes n a c h á d z a m e p r e t o v s t r e d e antiklinály zníženinu, k t o r ú l e m u j ú ú t v a r y nadložných v r s t i e v , ú t v a r y súľ ovských zlepencov. Vo v n ú t o r n e j s t r a n e r a m e n a a m f i ­ t e á t r a Súľ ovských skál sa n a c h á d z a skalný ú t v a r , k t o r ý tvoria vápence liasu k o s t e l e c k e j série.

Súľ ovské zlepence sú m a s í v n e a v r s t e v n a t o s ť s k o r o úplne chýba.

V r á s n e n í m sa pevné v r s t v y zlepencov polámali, t a k ž e o b s a h u j ú veľ ké m n o ž s t v o puklín. Pukliny sú rozličných s m e r o v a sú medzi nimi i veľ ké k v a l i t a t í v n e rozdiely.

H o j n ý v ý s k y t puklín dáva p r e d p o k l a d k z r i e d k a v é m u a c h a r a k t e r i s ­ t i c k é m u z v e t r á v a n i u s ú ľ o v s k ý c h zlepencov. K r a s o v é procesy sa t u p r a k ­ t i c k y n e u s k u t o č ň u j ú . Chemický rozklad vápencov, p r í z n a č n ý p r e k r a s , p o z o r u j e m e iba pri r o z r u š o v a n í t m e l u , t a k ž e prevláda m e c h a n i c k ý rozpad zlepencov. Výsledkom r o z p a d u j e š t r k , k t o r é h o z r n á sú veľ ké podľa veľ ­ kosti z ŕ n v zlepencoch na t o m ­ k t o r o m m i e s t e . N a j v ä č š i e r o z r u š o v a n i e n a s t á v a z r e j m e na puklinách. T a k t o v z n i k a j ú nielen bizarné ú t v a r y , z n á m e n a j m ä zo Súľ ovských skál, ale i rozličné ú t v a r y , k t o r é m a j ú c h a r a k t e r k r a s o v ý c h f o r i e m . Sú t o nielen s u c h é a k a ň o n o v i t é doliny ­ zlepence sú, n a j m ä vď aka silnej r o z p u k a n o s t i veľ mi p r i e p u s t n é ­ , ale i skalné brány, s k a l n é výklenky ( a b r i ) , ba i j a s k y n e .

N a j v ä č š o u a n a j z n á m e j š o u skalnou b r á n o u v súľ ovských zlepencoch j e Gotická brána, k t o r á sa n a c h á d z a v z á p a d n o m krídle a m f i t e á t r a Sú­ ľ ovských skál na západ od s k u p i n y h r a d u . Brána j e asi 13 m vysoká a vznikla na k o l m e j pukline. Názov dostala od s v o j h o c h a r a k t e r i s t i c k é h o p r e t i a h n u t é h o t v a r u , k t o r ý j e n a v r c h u zakončený veľ mi o s t r ý m l o m e n ý m oblúkom.

8 1

Obr. 1. Tektonická mapa časti súľ ovskej antiklinály (Podľ a D. Andrusova) 1. Druhohory bradiel pieninskej série, 2. Druhory bradiel kosteleckej série, 3. Alb­cenoman bradlového obalu, 4. Senon bradlového obalu, 5. Vrstvy bazálneho paleogénu — súľ ovské zlepence, 6. Paleogénny k o m ­ plex s k o r a l o ­ l i t o t a m n i o v ý m i útesmi, 7. Paleogénny flyš žilinskej a r a j e c k e j kotliny, 8. Štvrtohory, 9. Osi predpaleogénnych antiklinál, 10. Osi predpaleogénnych synklinál, 11. Predpaleogénne presunové čiary, 12. Osi popaleogénnych antiklinál, 13. Popaleogénne zlomové poruchy, 14. Osi popaleogénnych synklinál

Ďalšie skalné b r á n y sú m e n e j známe, n e d o s a h u j ú r o z m e r o v G o t i c k e j b r á n y a ani ich postavenie v p r í r o d e nie j e t a k é v ý r a z n é . Malá b r á n a sa nachádza v dolinke oproti t u r i s t i c k e j c h a t e neď aleko cesty. Je nízka — n a j m e n š i a výška v s t r e d e j e asi m e t e r — a t ý m , že j e u m i e s t e n á na dne dolinky poniže t u r i s t i c k é h o chodníka, j e t e m e r n e p o s t r e h n u t e ľ n á . Nad c h a t o u na ľ avej s t r a n e Súľ ovského p o t o k a sa n a c h á d z a asi v d e s a ť m e t r o ­ v e j v ý š k e t r e t i a z n á m a skalná brána, k t o r á v š a k n e d o s a h u j e ani polovič­ n ý c h r o z m e r o v G o t i c k e j brány. V oblasti Súľ ovských skál sa n a c h á d z a 8 2

Obr. 2. Jaskyňa Šarkania diera skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — š t r k o v i t á sutina, 3 — skalné dno jaskyne

Obr. 4. Jaskynka poniže Š a r k a n e j diery — Š ­ 3 1 — skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — n a j ­ vyššie priestory jaskyne, 3 — h u m u s a lístie

e š t e i š t v r t á skalná brána, ale t á j e vo vápencoch liasu k o s t e l e c k e j série, a p r e t o nie je p r e d m e t o m t e j t o štúdie.

N a j z n á m e j š o u a n a j v ä č š o u j a s k y ň o u v oblasti Súľ ovských skál a v ob­ lasti, k t o r ú v y t v á r a j ú súľ ovské zlepence vôbec, j e j a s k y ň a zvaná Šarkania diera, alebo novšie i Jánošíkova j a s k y ň a . Za v h o d n e j š í t r e b a považovať názov Šarkania diera (ľ udové Šarkania d z i e r a ) , k t o r ý j e i pôvodnejší.

J a s k y ň a Šarkania diera sa n a c h á d z a v s e v e r o v ý c h o d n e j časti a m f i ­ t e á t r a Súľ ovských skál v s k u p i n e Roháča. P r í s t u p k n e j je dolinkou v s k a ­ lách po veľ mi s t r m o m svahu. S t r m ý sklon p r e c h á d z a i do j a s k y n e , kde sa k o n v e x n ý m p r e h n u t í m p o s t u p n e z m e n š u j e . Vchod do j a s k y n e tvorí m o ­ h u t n ý , m a j e s t á t n e pôsobiaci portál, k t o r ý m á p r e t i a h n u t ý t v a r v s m e r e pukliny. Puklina klesá pod u h l o m 58° na JJV. Na t e j t o pukline sú na p o ­ vale j a s k y n e dva väčšie a j e d e n m e n š í otvor — okná. P o r t á l j e asi 20 m vysoký a n a j v ä č š i u š í r k u d o s a h u j e približne 12 m. Šírka j a s k y n e sa s m e ­ r o m d o v n ú t r a t e m e r nemení, n a p r o t i t o m u j e j výška sa s ú s t a v n e z m e n ­ 8 4

š u j e . Dno s m e r o m dnu p o m e r n e p r u d k o s t ú p a a povala m i e r n e klesá.

V z a d n e j č a s t i j a s k y n e je vŕšok, t v o r e n ý sutinou, k t o r ý delí j a s k y ň u na dve r a m e n á . Za v ŕ š k o m je m o ž n ý p r e c h o d lezením z j e d n é h o r a m e n a do d r u h é h o . J a s k y ň a končí v oboch r a m e n á c h horizontálnou, t e m e r v o d o r o v ­ A

Obr. 5. Skalný výklenok pri Š a r k a n e j diere 1 — skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — šikmá bočná stena výklenku

nou š t r b i n o u medzi skalou zhora a š t r k o m zdola. Smer pukliny j e po celej dĺžke j a s k y n e veľ mi z r e t e ľ n e viditeľ ný. Skalná povala p o s t u p u j e od p u k ­ liny n a j p r v s k o r o vodorovne a p o t o m sa p r u d k o stáča dolu, t a k ž e sa v ý r a z n e o d d e ľ u j e od b o č n e j s t e n y . Na s p o d n e j s t r a n e j e puklina z a s u t e n á .

Dno j a s k y n e tvorí š t r k , k t o r ý vznikol z v e t r á v a n í m horniny. Na k u ­ soch zlepenca, k t o r é m i e s t a m i m o ž n o n á j s ť v š t r k u , sa občas o b j a v u j ú i s k r o m n é n á t e k y s i n t r a . P r e p o m e r n e veľ kú drobivosť m a t e r s k e j h o r n i n y j a s k y n e n e m ô ž u sa vytvoriť s i n t r o v é n á t e k y väčších rozmerov, alebo d o ­ konca kvaple. Celková dĺžka j a s k y n e od p o r t á l u je 61 m e t r o v .

J a s k y ň u som z a m e r a l 27. m á j a 1964 za pomoci Vojtecha V a r h a n í k a a Miroslava Kamasa, žiakov ZDŠ v Súľove (obr. 2).

R. 1936 robil F. P a u k v j a s k y n i vykopávky, k t o r ý m i zistil, že j a s k y ň u obývali j a s k y n n é m e d v e d ezyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA (Ursus spelaeus) i iné, zväčša d r o b n é cicavce, a že bola v neolite osídlená človekom ( P a p á n e k , P a u k , J a n á č i k ) .

P a u k predpokladá, že j a s k y ň a mala e š t e j e d e n otvor. Tvrdí totiž, že v z a d ­ 8 5

n e j č a s t i j a s k y n e sa t á t o o t v á r a l a do dolinky na d r u h e j s t r a n e skál. T e n t o p r e d p o k l a d sa zdá n e o p o d s t a t n e n ý z viacerých príčin. P a u k p r e d p o k l a d á zanesenie zadného vchodu zvetralinovou s u t i n o u . V s k u t o č n o s t i sa t o u t o sutinou j a s k y ň a nezanášala, ale naopak, j e j p r i e s t o r sa zväčšoval. Musíme brať totiž do ú v a h y i okolnosť , že vď aka s k l o n i t é m u d n u s m e r o m k o t v o r u sa s u t i n a pôsobením g r a v i t a č n ý c h síl s ú s t a v n e p r e s ú v a von z j a s k y n e , k t o r á sa t a k t o čiastočne v y p r á z d ň u j e . O k r e m t o h o v j a s k y n i s dvoma o t v o r m i na protiľ ahlých s t r a n á c h , t e d a v j a s k y n i so silným p r i e v a n o m by sa sotva usalašili medvede, ako a j n i e t p r e d p o k l a d u , že by sa t u bol usídlil človek.

V s p o d n e j časti pukliny, na k t o r e j vznikla j a s k y ň a Šarkania diera, j e otvor m a l e j j a s k y n k y ( Š ­ 2 ) . Je t o úzka, nízka chodbička, dlhá vyše osem m e t r o v . Na konci chodbičky ide vľ avo š i k m o h o r e komínik, k t o r ý m j e s p o j e n á chodbička s väčšou d u t i n o u . Malé r o z m e r y k o m í n a n e d o v o ľ u j ú v s t u p do h o r n e j d u t i n y . Z j a v n e vidieť , že v š e t k y č a s t i t e j t o j a s k y n k y —

Obr. 6. Skrasovatelá puklina s jaskynkou v Roháči 1 — skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — hlina so š t r k o m 8 6

chodbička, komínik i d u t i n a — sú na t e j i s t e j pukline. N e p r i a m y m d ô k a ­ zom toho, že j e t o puklina t o t o ž n á s puklinou Š a r k a n e j diery j e s k u t o č ­ nosť , že t á t o j a s k y n k a je stále m o k r á , p r e t o ž e je nižšie položená ako Š a r ­ kania diera, z k t o r e j s e m p r e s a k u j e voda. Zvonka j e priebeh pukliny dobre viditeľ ný. Dno j a s k y n k y j e p o k r y t é d r o b n ý m š t r k o m . Zameral som j u s ú č a s n e s j a s k y ň o u Šarkania diera (obr. 3).

O niekoľ ko m e t r o v nižšie našiel n á h o d n e dňa 18. júla 1964 Ivan Cva­ cho — z a m e s t n a n e c ČSD a pracovník speleologického k r ú ž k u pri P o v a ž ­ s k o m m ú z e u v Žiline — otvor ď alšej, dosiaľ úplne n e z n á m e j p u k l i n o v e j j a s k y n k y ( Š ­ 3 ) . Otvor s m e ihneď rozšírili a j a s k y ň u som v spolupráci s Ivanom Cvachom, Ľudovítom Bercelim — poslucháčom V y s o k e j školy d o p r a v n e j v Žiline — a Miroslavom K a m a s o m z a m e r a l (obr. 4). Za nízkym vchodom sa j a s k y n k a z v ä č š u j e , n a j m ä vo v e r t i k á l n o m s m e r e . Na konci sa k r á t k a , s e d e m m e t r o v á j a s k y n k a končí zúžením pukliny. Dno j e zväčša s k a l n a t é , ale od vchodu až po s t r e d j a s k y n e j e p o k r y t é lístím, dovlečeným

Obr. 7. Jaskynka v Torání 1 — skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — skalnaté, sčasti z a s u t e n é dno 8 7

zvonka. N á j d e n ý t r u s n a z n a č u j e , že j a s k y ň u p o u ž í v a j ú ako n o r u zvieratá, pravdepodobne líšky.

Na úrovni vchodu do j a s k y n e Šarkania diera sa n a c h á d z a neveľ ký o t v o r e n ý skalný výklenok (obr. 5).

V dolinke, v s k a l n e j s k u p i n e Roháča, j u ž n e od dolinky Š a r k a n e j diery, j e z v e t r á v a n í m r o z š í r e n á puklina. Pri p ä t e skaly sa n a c h á d z a o t v o r k r á t k e j , h o r i z o n t á l n e j j a s k y n k y , k t o r á sa vo v n ú t r i iba m i e r n e r o z š i r u j e . Dno je p o ­ k r y t é s u c h ý m lístím zvonku. Povyše j a s k y n k y vidieť na p o v r c h u skaly prebiehať šikmo doľ ava puklinu, na k t o r e j je ú z k y vysoký výklenok a e š t e j e d e n výklenok vyššie, k t o r ý m sa puklina v y k l i n u j e . T ú t o lokalitu som navštívil za účelom z a m e r a n i a s á m dňa 2. s e p t e m b r a 1964 (obr. 6).

V z á p a d n o m krídle a m f i t e á t r a Súľ ovských skál j e viac z n á m y c h j a s ­ kýň a skalných výklenkov j u ž n e od s k u p i n y h r a d u . Z n á m y j e m a l ý — 3 m e t r e dlhý — skalný výklenok medzi s k u p i n o u h r a d u a Toráním, pri skalných ú t v a r o c h , k t o r é ľud pomenoval Sova a Sovička. Je to d o v n ú t r a sa z u ž u j ú c i výklenok s p e v n ý m s k a l n ý m d n o m a s m a l ý m o t v o r o m — okienkom — na pukline v s e v e r n e j stene. Výklenok som z a m e r a l spolu s M. K a m a s o m a V. V a r h a n í k o m dňa 27. m á j a 1964.

Obr. 8. Skalný výklenok Matejovec v doline Javor 1 — skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — hlina 8 8

V s k u p i n e skál Toránie j e z v e t r á v a n í m r o z š í r e n á puklina, dlhá vyše o s e m m e t r o v . P o r t á l o v ý vchod j e osem m e t r o v vysoký a m a x i m á l n e t r i m e t r e široký. Dno p o m e r n e p r u d k o s t ú p a , j e s k a l n a t é a čiastočne p o k r y t é h r u b o u s u t i n o u . Povala j e veľ mi nepravidelná a asi v polovici dĺžky j a s ­ k y n e ide dohora ú z k y komín, k t o r é h o v y ú s t e n i e na p o v r c h sa podarilo n á j s ť Ivanovi Cvachovi. J a s k y ň u som z a m e r a l s Ľ. Bercelim a M. K a m a s o m 18. j ú n a 1964 (obr. 7).

Z á p a d n é krídlo a m f i t e á t r a Súľ ovských skál obchádza dolina J a v o r .

V j e j h o r n e j časti sa vo svahu n a c h á d z a j a s k y n k a Matejovec. Je to n e ­ veľ ký skalný výklenok, päť m e t r o v dlhý a vysoký v p r i e m e r e dva m e t r e .

T r o j m e t r o v á i väčšia š í r k a pri o s t a t n ý c h r o z m e r o c h v ý k l e n k u p o s k y t u j e ľuď om ú k r y t p r e d dažď om. J a s k y n k a je p r e t o obyvateľ stvu z n á m a a d o ­ stala i pomenovanie, lebo sa t u m i e s t n i roľ níci ukrývali p r e d dažď om i s k r a v s k ý m z á p r a h o m . Vzadu vo výklenku p o s t u p u j e dohora komínik, k t o r ý sa z u ž u j e a j e h o v y ú s t e n i e na povrch s m e nenašli. Dno j a s k y n k y M a t e j o v e c je hlinité. M a t e j o v e c som z a m e r a l spolu s Ľudovítom Bercelim 7. s e p t e m b r a 1964 (obr. 8).

8 9

Obr. 10. Skalný výklenok pri š t á t n e j ceste (č. 2)

Nad š t á t n o u cestou, povyše t u r i s t i c k e j c h a t y „Súľ ov", na d r u h e j s t r a n e doliny sa n a c h á d z a j ú vo svahu v skalách dva rozsiahle s k a l n é v ý ­ klenky. Šírka m n o h o n á s o b n e prevláda nad dĺžkou ( h ĺ b k o u ) a p o h y b u j e sa u oboch okolo desať m e t r o v . Oba výklenky vznikli na j e d n e j h o r i z o n t á l n e j pukline. Na ich s k a l n a t o m dne je iba malá v r s t v a hlinitého pokrovu. Oba výklenky som z a m e r a l s Ľudovítom Bercelim a Miroslavom K a m a s o m 18. j ú n a 1964 (obr. 9, 10).

J u ž n e od š t á t n e j c e s t y sú z n á m e š t y r i j a s k y n e . J e d n a sa n a c h á d z a v Jedľ ovníku a t r i v Čiernom p o t o k u .

J a s k y ň a v Jedľ ovníku j e dlhá 13 m e t r o v . Vchod j e malý, ale za slneč­ n é h o dňa vniká do j a s k y n e cezeň dosť svetla, t a k ž e z a k r á t k o po v s t u p e do j a s k y n e , keď si oko zvykne na prítmie, možno sa nielen pohybovať bez osvetlenia, ale možno i čítať . Výška j e d o s t a t o č n á , t a k ž e sa môže v z p r i a ­ m e n ý človek pohybovať . Na dne j e hlina s d r o b n ý m š t r k o m . Asi päť m e t ­ rov od vchodu j e n a p r i e č j a s k y ň o u na dne v y k o p a n á pol m e t r a hlboká a t a k isto široká r y h a . V z a d n e j časti j a s k y n e sa povala znižuje, p o t o m 9 0

sa zasa zvýši. Toto zníženie p r e k o n á v a v p ô v o d n e j v y š š e j polohe h o r i z o n ­ t á l n y kanálik. Podľ a ú d a j o v m i e s t n y c h obyvateľ ov bolo v t e j t o j a s k y n i počas Slovenského n á r o d n é h o p o v s t a n i a uložené väčšie m n o ž s t v o výbušnín ( v r a j j e d e n v a g ó n ) . J a s k y ň u som z a m e r a l 28. a u g u s t a 1964 (obr. 11).

V š e t k y t r i j a s k y n k y , k t o r é sa n a c h á d z a j ú v Čiernom p o t o k u ­ Č ­ l , Č­2, Č ­ 3 — sú neď aleko h r e b e ň a a sú p o m e r n e blízko seba. J a s k y n k a Č ­ l je m i e r n e r o z š í r e n á puklina. Úzky vchod do n e j je vklinený v skalách v t e j i s t e j pukline, asi s e d e m m e t r o v od o k r a j a skál. Úzučká j a s k y n k a j e vyše šesť m e t r o v dlhá a j e nízka. Iba p r e d u k o n č e n í m j a s k y n e sa dvíha päť m e t r o v vysoký úzky komín. Do boku je na p r i e č n e j pukline v y t v o r e n ý asi m e t e r dlhý výklenok. V z a d n e j časti j e medzi s t e n y j a s k y n e vklinený väčší skalný blok. Dno j a s k y n e je š t r k o v i t é . Povala a čiastočne i s t e n y j a s k y n e sú vyzdobené s i n t r o v ý m i n á t e k m i (obr. 12).

Vyše šesť m e t r o v dlhá j e i j a s k y n k a Č­2. Šírka a výška t u v š a k do­

Obr. 11. Jaskyňa v Jedľ ovníku 1 — skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — hlina s drobným š t r k o m , 3 — skalné dno v jaskyni 9 1

Obr. 12. Jaskynka v Čiernom potoku — Č ­ l 1 — skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — najvyššie priestory jaskyne, 3 — š t r k

s a h u j ú väčších r o z m e r o v . Človek sa v t e j t o j a s k y n k e môže pohybovať vzpriamený. Približne v s t r e d e j e do p r a v e j s t e n y asi m e t r o v ý v ý k l e n o k a vzadu sú veľ ké skalné bloky, čiastočne vklinené medzi j a s k y n n é s t e n y .

Pri dne j a s k y n e p o k r a č u j e š i k m o dolu úzka š t r b i n a . Dno j a s k y n e p o k r ý v a piesok. Na povale sú t e n k é n á t e k y s i n t r u (obr. 13).

O m e t e r k r a t š i a j e j a s k y n k a Č­3. Je p o m e r n e úzka, až vzadu sa m i e r n e r o z š i r u j e . Š t r k o v é dno j e veľ mi úzke. Výška j a s k y n e j e neveľ ká.

J a s k y n k a j e veľ mi z a s u t e n á skalnými blokmi (obr. 14).

J a s k y n e v Čiernom p o t o k u z a m e r a l 28. s e p t e m b r a 1964 Ľudovít B e r ­ celi.

S oblasť ou Súľ ovských skál p r i a m o susedí okolie Hričovského h r a d u , k t o r é tiež tvoria súľ ovské zlepence. A j t u sú z n á m e dve j a s k y n e , H ­ l a H­2.

Poniže h r a d u Hričov sa n a c h á d z a p o m e r n e dlhá — 17 m e t r o v — j a s k y n k a H­2. Je úzka a nízka, t a k ž e sa v n e j t r e b a stále plaziť . V z a d n e j časti je väčší p r i e s t o r , š t y r i m e t r e vysoký. Puklina, na k t o r e j j e j a s k y ň a vytvorená, j e šikmá ­ klesá pod u h l o m 32° na ZJZ ­ , čo vidieť n a j m ä na s t e n á c h j a s k y n e neď aleko vchodu. Dno j a s k y n e p o k r ý v a hlina p r e m i e ­ šaná s d r o b n ý m š t r k o m (obr. 15).

O niečo nižšie, na úpätí skalného ú t v a r u j e d r u h á j a s k y n k a ­ H ­ l .

J e j otvor j e p o m e r n e malý, ale vo v n ú t r i sa o t v á r a väčší p r i e s t o r . Dno 9 2

z a d n e j č a s t i tvorí pevná skala, ale p r e d n á , nižšia časť dna je p o k r y t á h r u b o u skalnou s u t i n o u . Z a u j í m a v á j e okolnosť , že v súľ ovských zlepen­ coch j e iba vchod j a s k y n e a t e m e r celá j a s k y ň a j e v y t v o r e n á v m a s í v n o m vápenci. V j a s k y n i sa v p r e d h i s t o r i c k o m období zdržiavali ľ udia. N a s v e d ­ č u j e t o m u nález železných k o v á č s k y c h klieští z doby r í m s k e j (obdobie r í m s k e h o v p l y v u ) . Spomínané kliešte sú v zbierkach P o v a ž s k é h o múzea a galérie v Žiline (obr. 16).

Obe h r i č o v s k é j a s k y n e som z a m e r a l 25. a u g u s t a 1964 za pomoci J o ­ zefa Hoštáka, z a m e s t n a n c a O k r e s n é h o s t a v e b n é h o podniku v Žiline, a Mi­ lana Fedora, z a m e s t n a n c a JRD v P o v a ž s k o m Chlmci.

V b u d ú c n o s t i sa b u d e robiť naď alej e š t e p o d r o b n e j š í p r i e s k u m p s e u ­

Obr. 13. Jaskynka v Čiernom potoku — Č­2 1 — skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — n a j v y š ­ šie priestory jaskyne, 3 — skalné bloky v jaskyni, 4 — piesok 9 3

1 — skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — n a j v y š ­ šie priestory jaskyne, 3 — medzi s t e n y jaskyne vkli­ nené skalné bloky, 4 — š t r k

d o k r a s o v ý c h f o r i e m p r i a m o v Súľ ovských skalách, ako i v iných oblastiach, k t o r é b u d u j ú súľ ovské zlepence. Pozornosť by si zaslúžilo i š t ú d i u m s m e ­ rov a sklonov t e k t o n i c k ý c h puklín v súľ ovských zlepencoch.

LITERATÚRA

A n d r u s o v D., 1932: zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCB Geologická studia pohorí Veterných holí. Vestník S t á t n í h o geologického ú s t a v u Československé republiky VIII. Praha A n d r u s o v D., 1939: Geologická exkurzia do Súľova. Sborník Štátneho banského múzea Dionýza Štúra v Banskej Štiavnici II., Banská Štiavnica A n d r u s o v D., 1943: Geologia a výskyty nerastných surovín Slovenska. Sloven­ ská vlastiveda I., Bratislava A n d r u s o v D. — K u t h a n M., 1944: Geologická mapa Slovenska. List Žilina 4361/2, Bratislava A n d r u s o v D. — K u t h a n M., 1944: Vysvetlivky ku geologickej mape Sloven­ 9 4

ska.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA List Žilina (4361/2) v mierke 1:25 000. Práce Štátneho geologického ústavu. Sošit 10., Bratislava J a n á č i k P., 1963: Príspevok k poznaniu krasu Strážovskej hornatiny so zvlášt­ nym zreteľom na Mojtínsku krasovú oblast. Slovenský k r a s IV., Martin M a h e ľ M., 1946: Geologia strednej časti Strážovskej hornatiny. Práce Štátneho geologického ústavu. Sošit 14., Bratislava M a h e ľ M., 1964: Geologická mapa ČSSR, mapa predštvrtohorných útvarov, 1:200 000, M­34­XXV Žilina. P r a h a M a h e ľ M. a kolektív, 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, M­34­XXV Žilina. Bratislava M a k s i m o v i č G. A., 1952: Geograf ija kar sta v oblomočnych porodach. Geograf i­ českij sbornik Akadémii Náuk SSSR I. Moskva — Leningrad M a z ú r E., 1955: Zpráva o geomorfologickom výskume severnej časti Strážovskej hornatiny. Geografický časopis VII., Bratislava O z o r a y Gy., 1962: The genesis of non­karstic natural cavities as elucidated by Hungarian examples. K a r s z t ­ és b a r l a n g k u t a t á s II (1960). Budapest

Obr. 15. Jaskyňa pod Hričovským n r a a o m — H­2 1 — Skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — hlina, premiešaná s drobným š t r k o m , 3 — skalné dno v j a s ­ kyni (šikmé bočné steny jaskyne) 9 5

Obr. 16. Jaskyňa pod Hričovským h r a d o m — H ­ l 1 — skalný podklad (súľ ovské zlepence), 2 — skalný podklad (masívny vápenec), 3 — skalné dno jaskyne (vápenec), 4 — sutina z vápencových blokov

P a p á n e k F., 1937:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Štúdia v slovenských lesoch v dobe potadovej.

(Dendro­ logické preskúmanie pravekých ohníšt v Jánošíkovej jaskyni v Súľovských skalách.)

Bratislava XI. Bratislava P a u k F., 1946: O dislokační jeskyni v Súľovských skalách na Slovensku. Vestník Státního geologického ú s t a v u republiky Československé XXI., P r a h a

JASKYŇA BOROVÄ HORA ANTON DROPPA

Pod Borovou horou pri Zvolene sa n a c h á d z a m e n š i a t r a v e r t í n o v á j a s k y ň a o dĺžke 77,4 m, k t o r e j v ý s k u m a z a m e r a n i e som urobil dňa 10. 5. 1964, o čom p o d á v a m t ú t o s t r u č n ú z p r á v u .

9 6

Plošinatý kopec Borová h o r a j e v y t v o r e n ý z t r a v e r t í n o v o m o c n o s t i 15 — 20 m. T r a v e r t í n y sú na p o v r c h u t v r d é , pórovité a m a j ú svetlosivú i h n e d a s t ú f a r b u . Na p l o š i n a t o m c h r b t e t o h t o t r a v e r t í n o v é h o kopca sa n a c h á d z a jazierko, k t o r é h o s a d r o v ú vodu ( s í r a n o v á p e n a t ú ) p o u ž í v a j ú a j na liečenie, čo d o k a z u j ú a j pri ň o m p o s t a v e n é k ú p e ľ n é budovy. Na z á ­ p a d n o m o k r a j i t r a v e r t í n o v é h o kopca j e v y t v o r e n á a j m e n š i a j a s k y ň a , k t o ­ r e j vchod leží t e s n e pri železničnej t r a t i Zvolen — Banská Bystrica vo výške 396 m, čo j e len 6 m n a d hladinou Hrona. J a s k y n n ý o t v o r o šírke 5,5 m a v ý š k e 0,6 m j e o r i e n t o v a n ý na západ. Za ním sa o t v á r a nízka sieň o š í r k e 6 m a dĺžke 8 m. Dno siene p o k r ý v a z povaly oddrobená t r a v e r t í ­ nová sutina, p r e m i e š a n á s hlinou. P r e s a k u j ú c a voda, k v a p k a j ú c a z povaly, v y p l ň u j e depresie dna na spôsob jazierka. Na s t e n á c h siene sa o b j a v u j ú t e n ­ šie kvapľ ové n á t e k y a na z á p a d n e j s t r a n e siene a j nízky kvapľ ový vodopád, živený p r e s a k u j ú c i m i vodami z t e k t o n i c k e j pukliny, o r i e n t o v a n e j v s m e r e SV —JZ. Spomínaný kvapľ ový vodopád p r u d k o spadá do chodby, t i a h n ú c e j sa na JV. V s t u p do t e j t o chodby j e m o ž n ý len plazením cez 50 cm vysoký otvor, k t o r ý sa n a r a s t a n í m vodopádu stále z m e n š u j e . Pri m o j e j n á v š t e v e r. 1958 bol o t v o r väčší a j e predpoklad, že za niekoľ ko rokov usadzovania sa vápenca ú p l n e z a t a r a s í v s t u p do z a d n ý c h č a s t í j a s k y n e .

Chodba za vodopádom m á t v a r t u n e l o v i t e j , umele v y t e s a n e j chodby 0 v ý š k e 2 m a š í r k e 1,2 m. Na s t e n á c h m á len m e n š i e výklenky. Tiahne sa h o r i z o n t á l n e a j e j dno j e p o k r y t é d r o b n ý m i ú l o m k a m i t r a v e r t í n u a hliny.

J e j zadná časť sa obracia na východ, pričom sa povala z n i ž u j e až na v ý š k u 1 m. Po dĺžke 70 m (pri bode č. 8) sa náhle obracia s m e r o m na západ (pozri p r i p o j e n ú m a p k u ) , začína s t ú p a ť a n a d o b ú d a komínovitý t v a r , z a ­ h ý b a j ú c i sa na konci esovite na j u h .

Tunelovitá chodba j e v y t v o r e n á vo z v e t r a n o m , m ä k k o m t r a v e r t í n e , k t o r ý sa po o d r y p n u t í m r v í na drobný piesok. Zadná časť chodby (medzi č. 8 a 9) m á dva k r a t š i e výklenky, v y t v o r e n é p r a v d e p o d o b n e pri dobývaní bielych lístkov vysokolesklého sadrovca ( s í r a n u v á p e n a t é h o ) , k t o r ý sa a j t e r a z l e s k n e na s t e n á c h . V komínovom kanáli (pri č. 10) sa nachádza medzi t r a v e r t í n o m vložka ílovitej hliny s o k r u h l i a k m i k r e m e n c o v o h r ú b k e 50 cm, sklonená 30 — 40° na východ, čo p o u k a z u j e na p r e r u š e n i e s e d i m e n ­ tácie t r a v e r t í n o v .

V s t u p n á sieň j a s k y n e bola v y t v o r e n á chemickou činnosť ou p r e s a k u ­ j ú c e j a t m o s f e r i c k e j vody pozdĺž pukliny SV —JZ a r o z š í r e n á m r a z o v ý m z v e t r á v a n í m , o čom svedčia a j o s t r o h r a n n é t v a r y stien a povaly. Chodbo­ vitá časť j a s k y n e bola bezpochyby umele v y s e k a n á v s n a h e n á j s ť ď alšie pokračovanie j a s k y n e . J a s k y n n é d u t i n y sú bez kvapľ ových ú t v a r o v , ako i bez p r i r o d z e n ý c h t v a r o v a t ý m t u r i s t i c k y n e a t r a k t í v n e . Vek j a s k y n e je p o m e r n e mladý, až po v y t v o r e n í t r a v e r t í n o v . Tieto sa začali usadzovať po v y t v o r e n í r i e č n e j t e r a s y Hronu na vrchole kopca. Bezpečné vyriešenie veku t r a v e r t í n o v a j a s k y n e b u d e m o ž n é až po geomorfologickom v ý s k u m e riečnych t e r á s v blízkom okolí.

V s t u p n á časť j a s k y n e j e z n á m a od n e p a m ä t i . Na t ú t o j a s k y ň u sa 9 7

Z v o l e n s k e j sekcie MKE ( J a h r b u c h d. ung. K a r p a t h e n ­ V e r e i n e s , XXIII, s t r . 204, Igló, 1896). Odvtedy j u navštevovali rôzni milovníci p r í r o d y z blízkeho Zvolena. V poslednom čase u v e r e j n i l o n e j k r a t š i u z p r á v u s p l á n ­ kom j a s k y n e prof. I. Mišík ( Z p r a v o d a j č. 4, v y d a n ý K r a j s k ý m s t r e d i s k o m p a m i a t k o v e j s t a r o s t l i v o s t i a o c h r a n y prírody, B a n s k á Bystrica, 1964).

ZPRÄVA O SPELEOLOGICKOM VÝSKUME OKOLIA SKLABINSKÉHO PODZÁMKU VO VEĽKEJ FATRE ŠTEFAN VINCENC P e d a g o g i c k ý i n š t i t ú t v M a r t i n e

K a n t o r s k á dolina s priľ ahlými úbočiami v okolí Sklabinského P o d ­ z á m k u na z á p a d n e j s t r a n e Veľ kej F a t r y p o s k y t l a p r e d d v a d s i a t i m i r o k m i povstalcom s t r a t e g i c k é postavenie a na čas sa stala m n o h ý m p a r t i z á n o m dočasným domovom a p r í r o d n o u b a š t o u o c h r a n y p r e d n e p r i a t e ľ o m . V p o ­ slednom čase p r i c h á d z a do t ý c h t o m i e s t r o k čo r o k viac t u r i s t o v za r e ­ 9 8

kreáciou, pokochať sa k r á s a m i f a t r a n s k e j prírody. Naša n o v o u t v o r e n á j a s k y n i a r s k a s k u p i n a pri Pedagogickom i n š t i t ú t e v Martine, v zložení M. Bízik, M. Klein a M a r t i n Klein, ako a j I. Brodenec zo Sklabine, podobrala sa na o d p o r ú č a n i e Múzea slovenského k r a s u v r. 1964 — 1965 a n a s l e d u j ú ­ cich p r e s k ú m a ť k r a s o v é j a v y zo speleologického hľ adiska málo z n á m e j oblasti B e l i a n s k e j doliny, K a n t o r s k e j doliny a K a t o v e j skaly.

Katova skala sa n a c h á d z a asi 1,5 k m SV od Sklabinského P o d z á m k u .

N a j ľ a h š í p r í s t u p k n e j j e od a u t o b u s o v e j z a s t á v k y v Sklabinskom P o d ­ z á m k u po ž l t e j z n a č k e lesnou c e s t o u (45 m i n ú t chôdze). O pomenovaní t o h t o p r í r o d n é h o ú t v a r u k o l u j ú rozličné povesti. J e d n a z n a j r o z š í r e n e j ­ ších hovorí, že bola n a z v a n á t a k preto, lebo gróf Révay dával z K a t o v e j skaly zhadzovať n e p o s l u š n ý c h poddaných. Nás t u z a u j a l i dve m e n š i e j a s ­ kyne, k t o r é s m e pomenovali ako Katova a Jánošíkova j a s k y ň a a dávno z n á m a Jánošíkova priepasť , v k t o r e j m a j ú byť podľ a z a c h o v a n e j povesti u k r y t é Jánošíkove poklady.

V okolí v y s t u p u j ú t i e t o geologické ú t v a r y : t r i a s , j u r a , k r i e d a a paleo­ gén. Tvoria obal ľ u b o c h n i a n s k e h o žulového m a s í v u ako súčasť ľ uboch­ n i a n s k e j t a t r i d n e j obalovej série, š i p r ú ň s k e h o p r í k r o v u a na JZ pohoria tiež k r í ž ň a n s k é h o a c h o č s k é h o p r í k r o v u . S a m o t n á Katova skala j e v y ­ t v o r e n á zo s t r e d n o t r i a s o v ý c h g u t t e n s t e i n s k ý c h vápencov a dolomitov k r í ž ň a n s k é h o p r í k r o v u . Vo vápencoch z n a č n e j m o c n o s t i a rozlohy sa v y ­ vinuli n a s l e d o v n é k r a s o v é f o r m y : j a s k y n e a priepasti, vyvieračky, p o n o r y a j e d n o s u c h é údolie. Viazané sú na pukliny s m e r u S —J. K a t o v a j a s k y ň a . Nachádza sa na s t y k u dvoch skalných brál oddelených výraznou v e r t i k á l n o u puklinou, k t o r á podmienila vznik j a s ­ kyne. D o s a h u j e dĺžku 25 m. Pri v ý s k u m e sa n á m podarilo objaviť k o m í n v y ú s ť u j ú c i na povrch, k t o r ý m sa podarilo n a j š t í h l e j š i e m u ú č a s t n í k o v i I. Brodencovi p r e n i k n ú ť z p o v r c h u do ď a l š e j časti j a s k y n e — m e n š e j p r i e ­ pasti, zatiaľ n e z m e r a n e j .

J á n o š í k o v a j a s k y ň a a p r i e p a s ť . Spoločný vchod sa n a ­ chádza na v ý c h o d n o m o k r a j i K a t o v e j skaly asi 780 m n. m. Otvor vznikol na mieste, k d e sa zrútil väčší skalný blok, k t o r é h o zvyšky vidieť pred vchodom. V s t u p n á chodba j e v y t v o r e n á r o z š í r e n í m pukliny SV s m e r u . Do p r i e p a s t i vedie 1,5 m hlboký k o m í n r o z m e r o v 78 X100 cm. Všeobecný s m e r činí približne 90°. V hĺbke asi 20 m v „Malom d ó m e " pozorovať t v o r b u k v a p ľ o v e j výzdoby. Smer ď alších chodieb činí 60° (4,5 m dlhá) až 90° (hlavná, 18 m dlhá c h o d b a ) . Od d r u h é h o vchodu na s e v e r n e j s t r a n e , v dĺžke 3,4 m sa n a c h á d z a „Medvedia izba", dlhá 3,6 m ; na západ od vchodu j e „Zajačia sieň", 6,5 m dlhá. Jánošíkova priepasť j e priepasť ou avénového t y p u , v y t v o r e n á na p r i e s e č n í k u na seba kolmých puklín r ô z ­ n e h o s m e r u , medzi k t o r ý m i sa javí h l a v n ý m s e v e r o ­ j u ž n ý s m e r , tvoriaci h l a v n ú os priepasti. Nimi p r e s a k o v a l a a t m o s f e r i c k á voda, k t o r á j u r o z ­ širovala a prehlbovala. Erozívna a korozívna činnosť a t m o s f e r i c k e j vody sa n a j v ý r a z n e j š i e p r e j a v u j e v „ M e d v e d e j izbe".

E x i s t e n c i a k r a s o v ý c h vyvieračiek na blízkom okolí a r a d ď alších z n a ­ 9 9

kov v morfológii p r i e p a s t i i okolia n a s v e d č u j ú , že priepasť p o k r a č u j e s m e ­ r o m na j u h .

V p r i e s k u m e b u d e m e pokračovať . Na budúci r o k p r e s k ú m a m e K a t o v u skalu zo severu a západu, n a j m ä Kopček na P r a š i v e j , k d e sa podľ a i n f o r ­ mácií m i e s t n e h o h o r á r a Blahušiaka n a c h á d z a ď alšia priepasť . Ďalej c h c e m e p r e s k ú m a ť n e z n á m u j a s k y ň u pod Katovou skalou, o k t o r e j n á s i n f o r m o v a l občan C h m ú r n y . V dlhodobom pláne činnosti n á š h o speleologického k r ú ž k u sa počíta s v ý s k u m o m j a s k ý ň a p r i e p a s t í v B e l i a n s k e j a K a n t o r s k e j doline.

PO MIKULÁŠSKOM ROKOVANÍ* IMRICH MAJERSKÝ

Zasadanie P o r a d n é h o sboru p r e veci j a s k ý ň a k r a s o v ý c h javov 11. s e p t e m b r a 1964 v L i p t o v s k o m Mikuláši možno podľ a m ô j h o n á z o r u p o v a ­ žovať za v ý z n a m n ý m e d z n í k v histórii s l o v e n s k e j speleológie. Hlavne preto, že slovenskí speleológovia si po dlhých ú v a h á c h a hľ adaní ciest slovenského j a s k y n i a r s t v a po p r v ý r a z j a s n e a j e d n o t n e uvedomili, aké sú ich k o n k r é t n e ciele a ako ich chcú dosiahnuť . Z á r o v e ň v š a k a j p r e t o , že si plne uvedomili s v o j u zodpovednosť za zachovanie a r o z v o j n á š h o j a s k y n n é h o b o h a t s t v a , j a s k ý ň , ako v ý z n a m n ý c h n á r o d n ý c h h o d n ô t . S plnou zodpovednosť ou vytýčili požiadavky, splnením k t o r ý c h by považovali slo­ v e n s k é j a s k y n e za zabezpečené v p r í t o m n o s t i i b u d ú c n o s t i . Ide t e r a z o to, aby P o r a d n ý sbor v t e j t o s v o j e j a k t i v i t e zotrval, aby pokračoval dôsledne v tom, čo v Liptovskom Mikuláši začal.

D n e š n ý m z á k l a d n ý m problémom slovenského j a s k y n i a r s t v a je n á j s ť n a j l e p š i e organizačné riešenie, k t o r é by zaručovalo z d r a v ý r o z v o j a v y ­ užitie slovenských j a s k ý ň , a dosiahnuť , aby sa v celej s t a r o s t l i v o s t i o j a s ­ k y n e ­ n a j m ä v š a k v ich p r e v á d z k e ­ v p l n e j š í r k e uplatnili p r e d p i s y o š t á t n e j o c h r a n e prírody, ako ich ukladá zákon SNR č. 1/1955 Zb. o š t á t ­ n e j o c h r a n e p r í r o d y a o s t a t n é na j a s k y n e sa v z ť a h u j ú c e predpisy. K o n ­ k r é t n e t o znamená, aby r e z o r t š k o l s t v a a k u l t ú r y ­ Komisia a P o v e r e n í c ­ t v o SNR p r e školstvo a k u l t ú r u ­ v p l n e j m i e r e u s m e r ň o v a l z hľ adiska * P o z n á m k a r e d a k c i e : Článok bol napísaný v čase platnosti uznesenia Predsedníctva Slovenskej n á r o d n e j rady zo 14. 5. 1964, podľa k t o r é h o mali jaskyne na Slovensku zostať v prevádzke cestovného r u c h u (Hlavnej správy pre cestovný r u c h ) .

P o d s t a t n á zmena v t o m t o stave nastala 24. 6. 1965, kedy Predsedníctvo SNR znovu rokovalo o jaskyniach na Slovensku a prijalo uznesenie, podľa k t o r é h o sa riadenie a prevádzka jaskýň má dňom 1. 1. 1966 vyňať z pôsobnosti Ministerstva v n ú t o r n é h o ob­ chodu (teda cestovného r u c h u ) a začleniť do pôsobnosti Povereníctva SNR pre školstvo a k u l t ú r u . Toto povereníctvo má v rámci r e z o r t u školstva a k u l t ú r y riešiť otázky o r ­ ganizácie, prevádzky i ochrany slovenských jaskýň. P r e t o ž e základné zameranie článku — pomôcť nájsť cesty lepšieho rozvoja a ochrany j a s k ý ň — zostáva odôvodnené a j za z m e n e n e j situácie, ponecháva sa článok v sborníku. Môže prispieť a j pri realizácii nového začlenenia slovenských jaskýň.

1 0 0

_

o c h r a n y celé dianie okolo slovenských j a s k ý ň : ich p r i e s k u m , v ý s k u m , o t v á r a n i e , s p r í s t u p ň o v a n i e a p r e v á d z k u , ako t o výslovne ukladá s p o m e ­ n u t ý zákon.

Bez t o h t o s t á l e h o a ú č i n n é h o u s m e r ň o v a n i a nie j e možná ani ochrana, ani z d r a v ý r o z v o j slovenských j a s k ý ň . A t o je základná myšlienka, z k t o r e j vyplýva j e d n o t n ý n á z o r slovenských speleológov, p o t v r d e n ý a j na m i k u ­ l á š s k o m rokovaní, že j a s k y n e by boli n a j l e p š i e zabezpečené t e r a z i p r e budúcnosť t a k , keby ich s p r á v a i o c h r a n a boli v j e d n ý c h r u k á c h v r á m c i r e z o r t u š k o l s t v a a k u l t ú r y . Z m n o h ý c h ú v a h okolo otázky, čo sú v l a s t n e j a s k y n e , j a s n e p r e v a ž u j e názor, že j a s k y n e sú n á r o d n é k u l t ú r n e hodnoty, p r í r o d n é v ý t v o r y , k t o r é š t á t v r á m c i o c h r a n y p r í r o d y c h r á n i a t ú t o o c h r a n u z v e r u j e r e z o r t u š k o l s t v a a k u l t ú r y a k o r e z o r t u na t o n a j p o v o l a ­ n e j š i e m u . To j a s n e vyplýva a j zo zákona SNR č. 1/1955 Zb., podľ a k t o r é h o p r e celé n a k l a d a n i e s j a s k y ň a m i je r o z h o d u j ú c e a záväzné u s m e r ň o v a n i e zo s t r a n y r e z o r t u š k o l s t v a a k u l t ú r y . P r e v a ž u j e t e d a názor, že j a s k y n e sú v l a s t n e p o d z e m n é múzeá, kde p r í r o d a umiestila ňou v y t v o r e n é s k v o s t y a t i e t o ako k r a j i n n é k r á s y vlasti š t á t o c h r a ň u j e , zachováva, lebo m a j ú v n e p o r u š e n o m s t a v e slúžiť k u l t ú r n y m a e s t e t i c k ý m p o t r e b á m ľ udu.

Keď že n a p r i e k t ý m t o j a s n ý m u s t a n o v e n i a m socialistickej ú s t a v y a z á k o n ­ n ý c h predpisov sa pri j a s k y n i a c h p r á v e t á t o ich n á r o d n o k u l t ú r n a h o d n o t a málo u z n á v a a r e š p e k t u j e , j a s k y n i a r i by r a d i videli j a s k y n e úplne v r u ­ k á c h r e z o r t u š k o l s t v a a k u l t ú r y . Tak by slovenské j a s k y n e , k t o r é od oslo­ bodenia niekoľ ko r a z y menili gazdu — spravidla vo s v o j n e p r o s p e c h ­ , našli podľ a n á z o r u speleológov n a j p r i r o d z e n e j š í a im n a j p r a j n e j š í domov.

Speleológovia d ú f a j ú , že im v ý v o j v b u d ú c n o s t i dá za p r a v d u a s n á d e j a m i hľ adia v ú s t r e t y a j zavádzaniu nového riadenia n á r o d n é h o h o s p o d á r s t v a , v r á m c i k t o r é h o by sa o c h r a n a p r í r o d y a k o vážny činiteľ mala vziať do ú v a h y a mala by sa zaručiť záväznosť j e j zásad v n a š o m h o s p o d á r s k o m živote.

No n a p r i e k t o m u , že t e n t o názor o j a s k y n i a c h vyplýva z n a j l e p š í c h s n á h speleológov, bolo by n e r o z u m n é lipnúť na ň o m t v r d o š i j n e a n e p o ­ staviť sa v z á u j m e j a s k ý ň t v á r o u v t v á r s k u t o č n o s t i . A t o u je, že s p r á v a a p r e v á d z k a j a s k ý ň je d n e s v j e d n ý c h a ich o c h r a n a v d r u h ý c h r u k á c h , že po zániku T u r i s t u , n. p., boli j a s k y n e na Slovensku z v e r e n é c e s t o v n é m u r u c h u ­ Ú s t r e d n e j s p r á v e p r e c e s t o v n ý r u c h v P r a h e . O r e á l n o m z m ý š ­ ľaní slovenských speleológov a o ich p o c t i v e j s n a h e zabezpečiť o c h r a n u s l o v e n s k ý c h j a s k ý ň za k a ž d e j situácie svedčí a j to, že hoci si s v o j z á s a d n ý názor o s p r á v e a o c h r a n e j a s k ý ň podržali, chcú n á j s ť c e s t y p r e r o z v o j a o c h r a n u j a s k ý ň a j v d n e š n o m ich položení, a to v h a r m o n i c k e j spolupráci prevodzovateľ a j a s k ý ň s ich o c h r a n c o m . Tak P o r a d n ý sbor po d ô k l a d n o m rokovaní o p o s t a v e n í j a s k ý ň schválil „zásady p r e zabezpečenie ochrany, r o z v o j a a využitia j a s k ý ň na Slovensku podľa § 8 zákona SNR č. 1/1955 Zb. a o s t a t n ý c h predpisov t e n t o zákon d o p l ň u j ú c i c h , ako a j v zmysle u z n e ­ senia P r e d s e d n í c t v a Slovenskej n á r o d n e j r a d y č. 103 zo 14. 5. 1964 k n á ­ v r h u koncepcie r o z v o j a a o r g a n i z a č n é h o usporiadania j a s k y n i a r s t v a n a 1 0 1

Slovensku". P r i j a t é zásady sú r e á l n y m podkladom p r e r e z o r t š k o l s t v a a k u l t ú r y , aby p o u ž í v a j ú c s v o j h o p r á v a d a n é h o m u § 8 ods. 3 u v e d e n é h o zákona u s m e r ň o v a l prevodzovateľ a j a s k ý ň pokiaľ ide o ich o c h r a n u pri n a k l a d a n í s nimi. A t o t o j e za d n e š n é h o s t a v u j e d i n á cesta, k t o r o u m o ž n o dosiahnuť o b r a t v d o t e r a j š o m n e u s p o k o j i v o m s t a v e v p r e v á d z k e j a s k ý ň Slovenska.

Slovenskí speleológovia si v š a k v t o m t o š t á d i u svojich snažení m u s i a uvedomiť , že vykonali v l a s t n e len p r v ú časť s v o j e j p r á c e . Tá d r u h á ich e š t e len čaká a bude oveľa ť ažšia ako prvá. Ide o to, aby sa z á s a d y v y t ý ­ čené P o r a d n ý m sborom čo n a j s k ô r rozpracovali a uviedli do života. To v š a k v y ž a d u j e dlhšie h ú ž e v n a t é s ú s t r e d e n i e s n á h j a s k y n i a r o v na ciele, k t o r é si m u s i a podľ a schválených zásad p o s t u p n e a plánovité vytyčovať a za ich splnenie pracovať . Treba t o zdôrazniť t ý m viac, že sa n á m v š e t ­ k ý m zdá, akoby s m e nevedeli prebojovať veci do konca. A žiaľ, m n o h é t o m u n a s v e d č u j e . U v á ž m e : p r á v e v t o m t o štádiu, keď sa bolo t r e b a pustiť do k o n k r é t n e j práce, keď sa n a p r í k l a d spracúvali z á k l a d n é m a t e r i á l y k u koncepcii r o z v o j a j a s k ý ň na Slovensku p r e rokovanie P r e d s e d n í c t v a SNR, alebo keď bolo t r e b a pripraviť m i k u l á š s k e rokovanie P o r a d n é h o sboru, ukázalo sa, že t o v l a s t n e n e m á k t o robiť .

A t a k m i k u l á š s k e rokovanie p r i a m o n ú t i položiť si otázku, ako p o k r a ­ čovať v n a š e j práci ď alej, aby sa na ú s e k u slovenských j a s k ý ň už nič nezameškalo, aby s m e prešli na s ú s t a v n ý s y s t é m p r á c e .

U k a z u j e sa, že p r v o u úlohou j e p o s t a r a ť sa o dobudovanie a p a r á t u ochrany, o pracovníkov. Je len prirodzené, že sa p r i t o m m u s í m e riadiť zásadou n a j v y š š e j účelnosti a ú s p o r n o s t i . Tu n á m dáva návod p r e d o v š e t ­ k ý m u s t a n o v e n i e § 19 o d s e k u 3 zákona SNR č. 7/1958 Zb., k d e sa hovorí, že Slovenský ú s t a v p a m i a t k o v e j s t a r o s t l i v o s t i a o c h r a n y p r í r o d y na ú s e k u š t á t n e j o c h r a n y p r í r o d y ­ t e d a a j na ú s e k u o c h r a n y j a s k ý ň ­ hodnotí, p r í p a d n e v y p r a c ú v a odborné podklady p r e rokovania a r o z h o d o v a n i a o r ­ gánov š t á t n e j o c h r a n y p r í r o d y a p o s k y t u j e im o d b o r n ú a m e t o d i c k ú p o ­ moc. Má t a k t e d a robiť p r e r e z o r t š k o l s t v a a k u l t ú r y ­ p r e P o v e r e n í c t v o SNR p r e školstvo a k u l t ú r u a p r e j e h o p o r a d n ý orgán, P o r a d n ý sbor p r e veci j a s k ý ň a k r a s o v ý c h javov. Vzhľ adom na to, že t e n t o ú s t a v j e s k u t o č n e p r a c o v n ý m o r g á n o m p o v e r e n í c t v a a že sa na ú s e k u s l o v e n s k e j speleológie n a h r o m a d i l o m n o h o naliehavých problémov, k t o r é t r e b a riešiť , a p r i t o m sa t r e b a s t a r a ť a j o bežné o t á z k y j a s k ý ň , u k a z u j e sa plne odôvodneným, aby Slovenský ú s t a v p a m i a t k o v e j s t a r o s t l i v o s t i a o c h r a n y p r í r o d y urobil n e o d k l a d n é k á d r o v é o p a t r e n i a p r e z v l á d n u t i e t e j t o práce. Žiadalo by sa, aby pracovník t o h t o ú s t a v u p r e j a s k y n e vykonával a j f u n k c i u t a j o m n í k a P o r a d n é h o sboru. Bolo by t o veľ mi v h o d n é riešenie, lebo t a k t o by t a j o m ­ n í k bol s t á l y m s p o j i v o m medzi Slovenským ú s t a v o m p a m i a t k o v e j s t a r o s t ­ livosti a o c h r a n y p r í r o d y na j e d n e j a P o v e r e n í c t v o m SNR p r e š k o l s t v o a k u l t ú r u a P o r a d n ý m sborom p r e veci j a s k ý ň a k r a s o v ý c h javov na d r u ­ h e j s t r a n e .

V r á m c i o d b o r n e j a m e t o d i c k e j pomoci, k t o r ú m á ú s t a v poskytovať 1 0 2

o r g á n o m o c h r a n y p r í r o d y na základe v l a s t n é h o v ý s k u m u , u k a z u j e sa n a ­ liehavo p o t r e b n ý m , aby zrevidoval, spracoval a dal prerokovať P o r a d n é m u sboru s y s t é m p r á c e j e d n o t l i v ý c h zložiek o c h r a n y j a s k ý ň v j e j v z á j o m n ý c h súvislostiach. V p r a k t i c k o m v y k o n á v a n í o c h r a n y j a s k ý ň nepokročíme, k ý m n e b u d e j a s n é , a k é m a j ú povinnosti a a k o v z á j o m n e s p o l u p r a c u j ú o r g á n y š t á t n e j o c h r a n y p r í r o d y ( j a s k ý ň a o s t a t n ý c h k r a s o v ý c h j a v o v ) počnúc k o n z e r v á t o r o m , cez k r a j s k é s t r e d i s k á p a m i a t k o v e j s t a r o s t l i v o s t i a o c h r a ­ ny prírody, odbory š k o l s t v a a k u l t ú r y ONV a KNV, cez P o r a d n ý sbor p r e veci j a s k ý ň a k r a s o v ý c h javov, Slovenský ú s t a v p a m i a t k o v e j s t a r o s t l i v o s t i a o c h r a n y p r í r o d y po P o v e r e n í c t v o SNR p r e školstvo a k u l t ú r u . Treba totiž p a m ä t a ť na to, že v š e t k y t i e t o o r g á n y m a j ú , pokiaľ ide o š t á t n u o c h r a n u prírody, u r č e n ú pôsobnosť len r á m c o v é a t ú t r e b a konkretizovať tak, aby n a s t a l a účelná deľba práce, aby činnosť a spolupráca u v e d e n ý c h orgánov do seba zapadala pri vylúčení d v o j k o ľ a j n o s t i a aby práca celého a p a r á t u o c h r a n y j a s k ý ň p r i n á š a l a k o n k r é t n e a čo n a j l e p š i e výsledky. Veď u s p o ­ riadanie vecí j a s k ý ň na Slovensku o z a j neznesie ďalší odklad. Treba n a j m ä zabezpečiť , aby P o v e r e n í c t v o SNR p r e š k o l s t v o a k u l t ú r u s ú s t a v n e d o s t á ­ valo a p a r á t o m o c h r a n y z a c h y t e n é a s p r a c o v a n é materiály, n a základe k t o ­ r ý c h by mohlo ú č i n n e u s m e r ň o v a ť prevodzovateľ a j a s k ý ň z hľ adiska ich o c h r a n y .

K o t á z k e organizácie siete orgánov o c h r a n y prírody t r e b a e š t e po­ z n a m e n a ť , že pri riešení celkovej koncepcie š t á t n e j o c h r a n y prírody, k t o ­ r e j osnovu P r e d s e d n í c t v o SNR predložilo vláde republiky, a pri ú v a h á c h o n o v o m vydaní zákona o š t á t n e j o c h r a n e prírody, p r í p a d n e o vydaní v y ­ h o v u j ú c i c h vykonávacích predpisov k t o m u t o zákonu príde na p r e t r a s n e v y h n u t n e a j n a j v h o d n e j š i a a n a j l a c n e j š i a sieť š t á t n e j o c h r a n y p r í r o d y a v t o m a j o c h r a n y j a s k ý ň . V t o m t o s m e r e t r e b a u r ý c h l e n e pripraviť v h o d n é n á v r h y a dať ich p r e r o k o v a ť P o r a d n é m u sboru. O t o m sa e š t e ď alej zmienime.

Toľ ko pokiaľ ide o organizáciu o c h r a n y j a s k ý ň .

R o v n a k o zodpovedne a u r ý c h l e n e t r e b a riešiť a j o t á z k u organizácie s p r á v y j a s k ý ň u prevodzovateľ a, n a t e r a z u Ú s t r e d n e j s p r á v y p r e cestovný r u c h , lebo v h o d n á organizácia s p r á v y j a s k ý ň j e základnou p o d m i e n k o u ich ú č i n n e j o c h r a n y . U v a ž u j ú t e d a o t e j t o o t á z k e slovenskí speleológovia o p r á v n e n e ? Treba povedať j e d n o z n a č n e : áno. P r e t o P o r a d n ý sbor p r e veci j a s k ý ň na s v o j o m m i k u l á š s k o m r o k o v a n í z a u j a l j e d n o m y s e ľ n é stanovisko, že v š e t k y j a s k y n e na Slovensku t r e b a spravovať spoločne a z j e d n é h o c e n t r a , z Bratislavy. Vychádzal zo s k u t o č n o s t i , že v š e t k y j a s k y n e , s p r í ­ s t u p n e n é i e š t e n e p r í s t u p n é , veľ ké i malé, h o j n e i slabšie n a v š t e v o v a n é t v o r i a j e d n o n á r o d n é i š t á t n e b o h a t s t v o , každá má s v o j u h o d n o t u , svoje z v l á š t n o s t i , p r e t o t r e b a v š e t k y r o v n a k o chrániť a postaviť do služieb s o ­ cialistickej spoločnosti. Myslíme, že v ý n o s n e j š i e j a s k y n e m a j ú pomáhať m e n e j v ý n o s n ý m . P r e j a v u j e sa t o n a j m ä v plánovaní a financovaní na ú s e k u j a s k ý ň . O k r a j o v é j a s k y n e , s p r a v o v a n é m i e s t n y m i zložkami, by n i k d y n e d o s t a l i to, čo by sa na ne dostalo pri spoločnom plánovaní a h o s ­ 1 0 3

podárení, nehovoriac o výhode spoločnej s t a r o s t l i v o s t i o j a s k y n e po s t r á n k e o d b o r n e j a t e c h n i c k e j . A t o j e tiež j e d n a zo z á k l a d n ý c h podmienok r o z v o j a a o c h r a n y celého j a s k y n n é h o b o h a t s t v a Slovenska. Z t o h o n e v y h ­ n u t n e vyplýva, že keby sa j a s k y n e rozdelili podľ a v ý n o s n o s t i a m e n e j v ý n o s n é a o k r a j o v é by sa delimitovali na m i e s t n e zložky, bolo by t o v p r i a ­ m o m rozpore s cieľ om zachovať a zveľadiť slovenské j a s k y n e ako celok p o ­ dľa zásad š t á t n e j o c h r a n y prírody. Nebolo by ani p r a k t i c k y m o ž n é žiadať od t ý c h t o zložiek, aby zabezpečili o c h r a n u nimi s p r a v o v a n e j j a s k y n e na ž i a d ú ­ c e j úrovni, p r e t o ž e by nemali na t o ani o d b o r n ý c h pracovníkov, ani f i n a n č ­ n ý c h p r o s t r i e d k o v , ani s k ú s e n o s t í , nehovoriac už o zabezpečení p r i e s k u m u j a s k ý ň . Za j e d n o t n ú s p r á v u v š e t k ý c h s l o v e n s k ý c h j a s k ý ň hovorí a j to, že j a s k y n e ako p r e v a ž n e k u l t ú r n e h o d n o t y s p a d a j ú do pôsobnosti s l o v e n ­ ských n á r o d n ý c h orgánov, p r e t o ak by sa v r á m c i organizácie c e s t o v n é h o r u c h u zriadila c e n t r á l n a správa — Správa slovenských j a s k ý ň , mala by t á t o n e s p o r n e pôsobiť v blízkosti slovenských n á r o d n ý c h orgánov.

Pokiaľ ide o k á d r o v é obsadenie Správy slovenských j a s k ý ň , j e t o o t á z ­ ka, k t o r ú m á riešiť Ú s t r e d n á s p r á v a p r e c e s t o v n ý r u c h . Z hľ adiska o c h r a n y j a s k ý ň t r e b a zdôrazniť , že pri zachovaní zásad n a j v y š š e j účelnosti a ú s p o r n o s t i Správu slovenských j a s k ý ň t r e b a vybaviť tak, aby mohla plniť v š e t k y úlohy s p o j e n é s p r e v á d z k o u a ochranou. P ô j d e n a j m ä o zabezpeče­ nie a g e n d y e k o n o m i c k e j , o b c h o d n o ­ p r e v á d z k o v e j i o c h r a n n e j v c e n t r e a o zabezpečenie k v a l i t n e j prevádzky, ú d r ž b y a p r i e s k u m u pri j e d n o t l i v ý c h j a s k y n i a c h .

Dôvody p r e spoločnú s p r á v u slovenských j a s k ý ň o s t á v a j ú a j v t o m prípade, keby sa nastolila otázka spoločného spravovania v š e t k ý c h j a s k ý ň v rámci Ú s t r e d n e j s p r á v y p r e c e s t o v n ý r u c h . Pri c e l o š t á t n o m riešení by sa n e v y h n u t n e žiadalo zriadiť oblastnú s p r á v u j a s k ý ň n a Slovensku pri slovenských n á r o d n ý c h o r g á n o c h so širokou s p r á v n o u i h o s p o d á r s k o u p r á ­ vomocou. Veď ť ažisko československého j a s k y n i a r s t v a j e na Slovensku a e š t e v z r a s t á novými o b j a v o v a n ý m i j a s k y ň a m i .

Vynára sa n á m ď alej veľ mi dôležitá a n e o d k l a d n á ú l o h a : vybudovať h a r m o n i c k ú spoluprácu v z á u j m e o c h r a n y j a s k ý ň na Slovensku m e d z i prevodzovateľ om — Ú s t r e d n o u s p r á v o u p r e c e s t o v n ý r u c h a j e j zložkami s p r a v u j ú c i m i j a s k y n e na j e d n e j s t r a n e a o r g á n m i š t á t n e j o c h r a n y p r í r o d y chrániacimi j a s k y n e na čele s P o v e r e n í c t v o m SNR p r e š k o l s t v o a k u l t ú r u na s t r a n e d r u h e j . H a r m o n i c k á a p r u ž n á spolupráca medzi oboma p a r t ­ n e r m i j e základnou podmienkou plnenia u s t a n o v e n í zákona o š t á t n e j o c h r a n e p r í r o d y na ú s e k u j a s k ý ň . Povedali s m e už, že t r e b a j a s n e vytýčiť r o z s a h a náplň úloh v š e t k ý c h zložiek o c h r a n y zdola až n a h o r . To je p o ­ t r e b n é a j preto, aby sa mohla zaručiť spolupráca medzi o r g á n m i p r e v o d z o ­ vateľ a a o r g á n m i š t á t n e j o c h r a n y j a s k ý ň . J a s n ý s m e r t u udáva u s t a n o ­ venie § 8 o d s e k u 3 zákona SNR č. 1/1955 Zb. o š t á t n e j o c h r a n e prírody, že totiž r e z o r t š k o l s t v a a k u l t ú r y u s m e r ň u j e z hľ adiska o c h r a n y p r í r o d y p r i e s k u m a v ý s k u m , otváranie, s p r í s t u p ň o v a n i e a p r e v á d z k u k r a s o v ý c h javov. Treba t e d a j a s n e určiť f o r m y a n á p l ň t o h t o u s m e r ň o v a n i a , a to t ý m 1 0 4

viac, že ide o neobvyklý prípad, kde j e d e n o r g á n z a s a h u j e v u r č i t e j v y m e ­ d z e n e j oblasti ( o c h r a n a ) do pôsobnosti d r u h é h o o r g á n u . Má t e d a ísť o d v o j s t r a n n ú dohodu a po j e j realizovaní o stály h a r m o n i c k ý pracovný s t y k , k č o m u by mala v y j s ť iniciatíva z r e z o r t u školstva a k u l t ú r y , lebo ide p r e d o v š e t k ý m o j e h o pôsobnosť a zodpovednosť .

Mimoriadne záleží na t o m , aby ani prevodzovateľ j a s k ý ň nebol v s ú ­ vise s ochranou h a t e n ý v p r e v á d z k e a zas aby ani o c h r a n c a n e n a r á ž a l na p r e k á ž k y pri u p l a t ň o v a n í zásad ochrany, ako m u ukladá zákon. P r e v o d z o ­ vateľ by p r e t o mal o r g á n y o c h r a n y i n f o r m o v a ť o v š e t k ý c h svojich z á k l a d ­ n ý c h o p a t r e n i a c h v p r e v á d z k e j a s k ý ň , ich údržbe, s p r í s t u p ň o v a n í , p r i e ­ s k u m e i v propagácii. Mal by im dávať na v y j a d r e n i e n a j m ä svoje plány a rozpočty t ý k a j ú c e sa j a s k ý ň . Taktiež by sa mal vžiť kolobeh t ý c h t o prác, aby sa u r č i t é a k t y diali a u t o m a t i c k y a v d o h o d n u t ý c h t e r m í n o c h . Takto d o s i a h n u t á základná dohoda by sa p o t o m podľa p o t r e b y dopĺňala podľa problémov, k t o r é by sa v y s k y t l i na riešenie. Žiada sa e š t e dodať , že n a ­ koľ ko na ú s e k u j a s k ý ň bolo m n o h o z a m e š k a n é , j e naliehavo p o t r e b n é v y ­ pracovať dlhodobý plán r o z v o j a j a s k y n i a r s t v a , aby sa z a m e š k a n é dohonilo a s ú č a s n e aby sa zabezpečil p r i m e r a n ý r o z v o j v p r í t o m n o s t i . Tento plán by mal z a h r n ú ť n a j m ä s p r í s t u p n e n i e d á v n e j š i e i n o v o o b j a v e n ý c h j a s k ý ň podľ a poradia ich dôležitosti, v ý z n a m u a a j z hľ adiska c e s t o v n é h o r u c h u . Ďalšou a k ú t n o u úlohou j e urobiť n á p r a v u v p r i e s k u m e j a s k ý ň , k t o r ý bývalý prevodzovateľ T u r i s t a zrušil ako „ n e r e n t a b i l n ý " . Isteže s p r á v n e a zodpovedne sa P o r a d n ý sbor zasadil o j e h o obnovenie t a k vo f o r m e s t á l e j úlohy založiť sa m a j ú c e j Správy slovenských j a s k ý ň ( p r o f e s i o n á l n y p r i e ­ s k u m ) , ako a j na základe dobrovoľ nosti (dobrovoľ ný p r i e s k u m ) . Len k r á t ­ kozrakosť mohla zaviniť z r u š e n i e p r o f e s i o n á l n e h o p r i e s k u m u , čím sa v l a s t n e zabrzdilo objavovanie ď alších p o d z e m n ý c h j a s k y n n ý c h pokladov, k t o r é p r í r o d a Slovenska e š t e stále s k r ý v a . Jedna, p r í p a d n e dve päť členné p r i e s k u m n é s k u p i n y by mali ď alej pokračovať v p r i e s k u m e podľa plánu, schváleného P o v e r e n í c t v o m SNR p r e školstvo a k u l t ú r u na základe n á v r h u P o r a d n é h o sboru. Vzhľ adom na záslužné poslanie t ý c h t o skupín, ako a j v z á u j m e bezpečnosti ich ť ažkej p r á c e j e n e v y h n u t n é zabezpečiť , aby p r a ­ covali pomocou n a j n o v š í c h m e t ó d , t e c h n i c k y dokonale v y z b r o j e n é a aby sa ich platové o t á z k y riešili p r i m e r a n e dôležitosti a obť ažnosti ich práce.

Je s a m o z r e j m é , že by pracovali pod o d b o r n ý m vedením zodpovedného p r a ­ covníka — speleológa Správy slovenských j a s k ý ň a ich činnosť by p r a v i ­ delne vyhodnocoval P o r a d n ý sbor.

R o v n a k ú s t a r o s t l i v o s ť a v š e s t r a n n ú p o d p o r u si z a s l u h u j e a j d o b r o ­ voľ ný j a s k y n i a r s k y p r i e s k u m . Jeho činnosť a n a j m ä j e h o d o t e r a j š i e v ý ­ sledky sú dôkazom o b e t a v o s t i a n a d š e n i a dobrovoľ ných speleológov na Slovensku, n e h o v o r i a c o t o m , že a j vo f o r m e t o h t o dobrovoľ ného p r i e ­ s k u m u sa v p r a x i u p l a t ň u j e socialistická zásada o čo n a j š i r š e j dobrovoľ nej ú č a s t i občanov na s p r á v e v e r e j n ý c h vecí. Treba, pravda, n a j p r v zásadne rozhodnúť — j e t o naliehavá úloha P o r a d n é h o sboru —, k a m m á d o b r o ­ voľ ný p r i e s k u m organizačne patriť . Či to má byť Správa slovenských j a s ­ 1 0 5

kýň, alebo Múzeum slovenského k r a s u . Je t o p r e v a ž n e o t á z k a účelnosti a nákladov. Treba pripomenúť , že a j dobrovoľ ný p r i e s k u m sa m á robiť pod dozorom a podľ a plánu schváleného na n á v r h P o r a d n é h o sboru P o v e r e n í c ­ t v o m SNR p r e školstvo a k u l t ú r u , a t o v plnom súlade s p r o f e s i o n á l n y m p r i e s k u m o m , ba a j t a k , aby p r o f e s i o n á l n y p r i e s k u m p o m á h a l dobrovoľ ­ n é m u p r i e s k u m u n a j m ä pri využívaní n o v e j t e c h n i k y .

N e v y h n u t n o u p o d m i e n k o u ú r o v n e i úspechov j a s k y n i a r s k e h o p r i e ­ s k u m u , profesionálneho i dobrovoľ ného je, aby sa opieral o vedecký v ý ­ s k u m , k t o r ý vykonáva Slovenská a k a d é m i a vied. Z r e j m e p r e t o a j zákon 0 š t á t n e j o c h r a n e prírody, u r č u j e , že r e z o r t š k o l s t v a a k u l t ú r y u s m e r ň u j e a j vedecký v ý s k u m k r a s u na území Slovenska. I t u j e p o t r e b n é dohodnúť na jednotlivé obdobia spoluprácu, n a j m ä koordinovať plány p r i e s k u m u a vedeckého v ý s k u m u . P r e d z a č a t í m sondovacích p r á c p r o f e s i o n á l n e h o 1 dobrovoľ ného p r i e s k u m u t r e b a r o z h o d n e zabezpečiť pomoc v e d e c k é h o v ý s k u m u . Po objavení j a s k ý ň j e zas p o t r e b n é u s k u t o č n i ť v e d e c k ý v ý s k u m a d o k u m e n t á c i u a n a v r h n ú ť o p a t r e n i a , aby novoobjavená j a s k y ň a nebola poškodená do j e j s p r í s t u p n e n i a . Ďalej j e e m i n e n t n ý m z á u j m o m s l o v e n s k e j speleológie, aby sa pracovníci j e d n o t l i v ý c h zložiek spolu so z a i n t e r e s o v a ­ n ý m i pracovníkmi Slovenskej a k a d é m i e vied z ú č a s t ň o v a l i a j na v e d e c k ý c h i odborných p o d u j a t i a c h v cudzine a aby sa organizovali podobné p o d u j a t i a u n á s za ú č a s t i z a h r a n i č n ý c h vedcov i p r a k t i c k ý c h speleológov. Treba umožniť n a š i m speleológom nadobúdať čo n a j v i a c s k ú s e n o s t í v zahraničí, aby ich p o t o m uplatňovali v z á u j m e r ý c h l e h o r o z v o j a n á š h o j a s k y n i a r s t v a .

Treba si n á m tiež k o n e č n e uvedomiť , že o c h r a n a prírody, t e d a a j o c h r a n a j a s k ý ň nie j e m y s l i t e ľ n á bez s ú s t a v n e j a p r e m y s l e n e j výchovy a propagácie. Veď n a j v l a s t n e j š í m poslaním j a s k ý ň ako k u l t ú r n y c h h o d n ô t a p o d z e m n ý c h múzeí j e výchova širokých v r s t i e v občianstva, čo n a s t o ľ u j e p o t r e b u z a m e s t n á v a ť v j a s k y n i a c h odborne vzdelaných s p r i e v o d c o v ­ l e k ­ torov. Ďalej j e požiadavkou ochrany, aby sa od v š e t k ý c h z a m e s t n a n c o v a pracovníkov j a s k ý ň a vôbec od v š e t k ý c h z a m e s t n a n c o v c e s t o v n é h o r u c h u v našich pohoriach vyžadovala v b u d ú c n o s t i a j kvalifikácia ( z á k l a d n é v e ­ d o m o s t i ) v o c h r a n e prírody, aby sa stali j e j p r a k t i c k ý m i v y k o n á v a t e ľ m i .

Tieto v e d o m o s t i si b u d ú musieť d o d a t o č n e doplniť a j tí pracovníci, k t o r í sú už pri j a s k y n i a c h a v c e s t o v n o m r u c h u z a m e s t n a n í . No n a d o v š e t k o t r e b a výchovne pôsobiť na š i r o k é v r s t v y n á v š t e v n í k o v j a s k ý ň . V t o m t o s m e r e p o t r e b u j e m e s p r á v n e z a m e r a n é a u m e l e c k y h o d n o t n é plagáty, pravda, nie t a k é , k t o r é sa v k r á t k o m č a s e zničia, ale t a k é , k t o r é by sa dali t r v a l é umiestiť na n a j f r e k v e n t o v a n e j š í c h m i e s t a c h . P o t r e b u j e m e vkusné, h o d n o t n é a a j výchovne z a m e r a n é p r o s p e k t y , podľ a m o ž n o s t i o k a ž d e j j a s k y n i osobitne. P r e r a s t ú c i počet z a h r a n i č n ý c h n á v š t e v n í k o v p o t r e b u j e m e naliehavo p r o s p e k t y vo s v e t o v ý c h rečiach. A a k n a š e j a s k y n e m a j ú niečo z n a m e n a ť a j v m e d z i n á r o d n o m m e r a d l e , p o t r e b u j e m e o nich v y s o k o h o d n o t n é a kvalitne v y h o t o v e n é publikácie, n a j m ä p r e z a h r a n i č n ý c h vedcov i t u r i s t o v . Napokon sa n á m t r e b a p o s t a r a ť a j o p ú t a v é publikácie p r e mládež, lebo t a m t r e b a začínať s výchovou š i r o k ý c h v r s t i e v , a t o n i e ­ 1 0 6

len na ú s e k u speleológie, ale v z á u j m e celej o c h r a n y prírody. Treba vziať do úvahy, že d n e š n é v y d a v a t e ľ s t v á sú zať ažené v l a s t n ý m edičným p r o g r a ­ mom, a ak sa m á výchovná l i t e r a t ú r a t o h t o d r u h u rozširovať masové, j e n e v y h n u t n é , aby si š t á t n a o c h r a n a p r í r o d y našla m o ž n o s t i v l a s t n e j edič­ n e j činnosti. Správa slovenských j a s k ý ň b u d e p r e výchovu potrebovať osobitného p r a c o v n í k a ­ p r o p a g a n d i s t u .

Nedoriešená j e tiež otázka, a k ý z á s t o j m á v s l o v e n s k e j speleológii hrať M ú z e u m slovenského k r a s u ako špecifikované m ú z e u m . V p r v o m r a d e m á byť všeobecne u z n á v a n ý m c e n t r á l n y m d o k u m e n t a č n ý m s t r e d i s k o m a p r e j e h o plné u p l a t n e n i e t r e b a j a s n e zabezpečiť , čo v š e t k o m u m a j ú p r í ­ s l u š n é o r g á n y a organizácie odovzdávať . Ďalej t r e b a upresniť o t á z k u p r i e ­ s k u m u a v ý s k u m u , k t o r ý m ú z e u m ako t a k é o r g a n i z u j e a vykonáva. Už vyššie s m e uviedli, že t r e b a uvážiť a j to, či sa pri m ú z e u m a j ú organizovať dobrovoľ ní p r i e s k u m n í c i . Napokon t r e b a podporovať , aby m ú z e u m ako t a k é ú s p e š n e organizovalo dobrovoľ ných speleologických pracovníkov a priaznivcov. Spolupráca m ú z e a so zložkami j a s k y n i a r s t v a a vôbec využitie j e h o služieb v p r o s p e c h r o z v o j a slovenského j a s k y n i a r s t v a by sa mali dostať na p r o g r a m osobitného rokovania P o r a d n é h o sboru. Tento ú s t a v , k t o r ý dlhé r o k y v y k o n á v a t a k z á s l u š n ú prácu, k t o r ý m á celoslovenské a v u r č i t o m zmysle a j c e l o š t á t n e poslanie, si zaslúži, aby sa o j e h o p o s t a ­ vení a n a j m ä o j e h o c e n t r á l n o m riadení vážne uvažovalo.

Nakoniec sa žiada p r i p o m e n ú ť otázku, k t o r e j sa slovenskí speleoló­ govia tiež m u s i a venovať v z á u j m e z d r a v é h o v ý v o j a na ú s e k u j a s k ý ň i o c h r a n y prírody. A t o u j e : uvažovať o t o m , ako p r e budúcnosť čo n a j ­ priliehavejšie upraviť p r e d p i s y , p l a t n é u n á s o š t á t n e j o c h r a n e p r í r o d y a v j e j r á m c i o o c h r a n e j a s k ý ň . Keď Slovenská n á r o d n á r a d a r o k u 1955 p r i j a l a zákon č. 1/1955 Zb. o š t á t n e j o c h r a n e prírody, bol t o na t e n čas veľ mi v ý z n a m n ý krok, k t o r é h o b l a h o d a r n é účinky v o c h r a n e a zveľ aď ovaní k r á s n a š e j v l a s t i sa n e s p o r n e prejavili a p r e j a v u j ú . V t o m t o zákone d o ­ s t a l o a j slovenské j a s k y n i a r s t v o dôležitý n á s t r o j , pomocou k t o r é h o sa mohol zabezpečiť t a k r o z v o j ako i o c h r a n a . No t a k o c h r a n á r i ako a j speleo­ lógovia cítia, že sa nedosiahlo všetko, čo sa dosiahnuť malo. U s t a n o v e n i a t o h t o v ý z n a m n é h o zákona neprenikli d o s t a t o č n e do p r a x e a v n i e k t o r ý c h ohľ adoch sa u k a z u j ú už a j z a s t a r a l é . Sme presvedčení, že si ďalší vývoj na ú s e k u o c h r a n y p r í r o d y a v j e j r á m c i a j na ú s e k u j a s k ý ň skôr či n e s k ô r v y n ú t i ď alšie zdokonalenie a zvýšenie záväznosti u v e d e n ý c h predpisov.

P ô j d e n a j m ä o to, aby sa dosiahlo r e š p e k t o v a n i e a p r a k t i c k é vykonávanie u s t a n o v e n í o š t á t n e j o c h r a n e p r í r o d y . A t u je vď ačnou úlohou t a k o c h r a ­ n á r o v a k o a j j a s k y n i a r o v , aby sa zhromažď ovali p o z n a t k y z p r a x e s ú v i ­ siacej s v y k o n á v a n í m u v e d e n ý c h p r e d p i s o v a pripravovali sa n á m e t y na zdokonalenie predpisov o š t á t n e j o c h r a n e p r í r o d y a v ich r á m c i o o c h r a n e a zveľ aď ovaní slovenských j a s k ý ň . Bolo by správne, keby P o r a d n ý sbor p r e veci j a s k ý ň a k r a s o v ý c h j a v o v m e n o v a l n a t ú t o p r á c u osobitnú k o m i ­ siu a až ona d o s p e j e k u k o n k r é t n y m výsledkom, aby sa s nimi zaoberal.

Z á v e r o m e š t e niekoľ ko slov o b u d ú c e j práci P o r a d n é h o sboru p r e veci 1 0 7

j a s k ý ň a k r a s o v ý c h javov. V s y s t é m e o r g á n o v speleológie na Slovensku m á P o r a d n ý sbor p r v o r a d ý v ý z n a m . Ak r e z o r t š k o l s t v a a k u l t ú r y m á v p l n e j m i e r e uplatňovať š t á t n u o c h r a n u j a s k ý ň u s m e r ň o v a n í m p r e v o d z o ­ vateľ a v nakladaní s nimi, j e p o t r e b n é , aby P o r a d n ý sbor pracoval s plnou iniciatívou a na n a j v y š š e j p r a c o v n e j úrovni. Ide p r e d o v š e t k ý m o j e h o s y s t e m a t i c k é a s ú s t a v n é zasadanie. Stagnácia P o r a d n é h o s b o r u nesie so sebou n e v y h n u t n e pokles r o z v o j a a n a j m ä o c h r a n y j a s k ý ň . Ďalej j e p o d ­ mienkou účinného pôsobenia P o r a d n é h o sboru, aby sa k a ž d é j e h o r o k o v a ­ nie, n a j m ä k ý m sa n a p r a v í v š e t k o to, čo bolo z a n e d b a n é a z a m e š k a n é , zaoberalo a k t u á l n y m i p r o b l é m a m i slovenského j a s k y n i a r s t v a . O to m á mať z á u j e m nielen ochrana, ale a j p r e v á d z k a , aby sa j e j n e m o h l o vytýkať , že zákonné p r e d p i s y o o c h r a n e j a s k ý ň v y k o n á v a n e d o s t a t o č n e . U oboch sa m á zo v š e t k ý c h zložiek zhromažď ovať m a t e r i á l p r e rokovania a n a ­ stoľ ovať z á s a d n é otázky na riešenie v P o r a d n o m sbore. Úroveň rokovania v y ž a d u j e , aby j e h o členovia dostávali m a t e r i á l p r e rokovanie v č a s a dobre p r i p r a v e n ý . Ako s m e už povedali, t ú t o p r í p r a v u m a t e r i á l o v m á mať na s t a r o s t i p r e d o v š e t k ý m Slovenský ú s t a v p a m i a t k o v e j s t a r o s t l i v o s t i a o c h r a n y prírody, k t o r ý ich m á p r e d k l a d a ť P o v e r e n í c t v u SNR p r e š k o l s t v o a k u l t ú r u , aby sa v č a s dostali n a p r o g r a m P o r a d n é h o sboru a po ich p r e ­ rokovaní ako n á v r h y P o r a d n é h o sboru p o v e r e n í c t v u . J e t u a j možnosť , aby P o r a d n ý sbor vysielal na p r e š t u d o v a n i e a p r í p r a v u osobitne dôležitých otázok subkomisie zo svojich členov, k t o r ý c h r e f e r e n t by P o r a d n é m u sboru referoval. Zdravý s y s t é m p r á c e P o r a d n é h o s b o r u v y ž a d u j e , aby p r e d p r e r o k o v a n í m k a ž d é h o bodu odznel r e f e r á t spravidla t a j o m n í k a P o r a d n é h o sboru alebo p r í s l u š n é h o f u n k c i o n á r a . Každý r e f e r á t m á skončiť n á v r h o m , k t o r ý by mal P o r a d n ý sbor p r i j a ť .

Mimoriadne závažnou úlohou P o r a d n é h o sboru j e organizovať p r e ­ vierky o stave j a s k ý ň z hľ adiska plnenia úloh ich o c h r a n y . P o r a d n ý sbor by mal zo s v o j h o s t r e d u vysielať v u r č i t ý c h časových i n t e r v a l o c h t a k é t o preverovacie skupiny, nimi p r i p r a v e n ý m a t e r i á l prerokovať a prísť pred Povereníctvo SNR p r e školstvo a k u l t ú r u s n á v r h m i na zlepšenie o c h r a n y j a s k ý ň . U k a z u j e sa p o t r e b n ý m — aspoň p r e najbližšie obdobie —, aby o d b o r n o ­ v e d e c k é subkomisie P o r a d n é h o sboru aspoň r a z do r o k a urobili k o n t r o l u vo v š e t k ý c h j a s k y n i a c h , ale i na p r a c o v i s k á c h p r i e s k u m u a v e ­ deckého v ý s k u m u .

Z poslania P o r a d n é h o sboru vyplýva, že m á byť stále č i n n ý m h ý b a d ­ lom v a p a r á t e slovenského j a s k y n i a r s t v a . P r e t o — znovu z d ô r a z ň u j e m — t r e b a sa s t a r a ť o j e h o plnú p r a c o v n ú a k t i v i t u . S k ú s e n o s t i u k a z u j ú , že je odôvodnené, aby P o r a d n ý sbor podľ a p o t r e b y zasadal a j m i m o Bratislavy, n a j m ä t a m , kde ide o a k t u á l n e problémy v t e j ­ k t o r e j oblasti. Tu sa n a ­ t í s k a e š t e ď alšia myšlienka. Ak sa zo života j a s k ý ň m á získať čo n a j v i a c a k t u á l n y c h p o z n a t k o v a n á m e t o v n a riešenie, mohol by P o r a d n ý sbor o r ­ ganizovať a j oblastné p o r a d y svojich členov s u r č e n í m k o n k r é t n y c h úloh.

Na t i e t o p o r a d y by sa mohli pozývať a j pracovníci o r g á n o v o c h r a n y a j a s ­ k y n i a r s k i pracovníci z praxe, n a j m ä správcovia a pracovníci j a s k ý ň . T a ­ 1 0 8

k é t o o b l a s t n é p o r a d y by boli v h o d n é n a j m ä medzi zasadaniami P o r a d n é h o sboru. Mohli by sa spojiť s p r e š e t r o v a n í m s t a v u na mieste, čo by n e s p o r n e umožnilo podávať n á m e t y na priliehavé riešenie v y s k y t n u v š í c h sa otázok.

Problémov, z á k l a d n ý c h i čiastkových, p r i t o m p r e v a ž n e n e o d k l a d n ý c h sa n a h r o m a d i l o v s l o v e n s k e j speleológii dosť . P r e t o speleológovia n e s m ú p r i p u s t i ť ď alšiu s t a g n á c i u v živote P o r a d n é h o sboru a sami svojou prácou sa m u s i a pričiniť o j e h o plodné pôsobenie. Len čo d o s i a h n e m e riešenie z á k l a d n ý c h otázok š t á t n e j o c h r a n y j a s k ý ň , m u s i a rýchlo za sebou n a s l e ­ dovať riešenia a k t u á l n y c h a č i a s t k o v ý c h otázok j a s k ý ň . Isteže v prvom r a d e P o r a d n é m u sboru m u s í záležať na tom, aby svoje povinnosti, k t o r é m u uložil zákon o š t á t n e j o c h r a n e prírody, plnil čo najlepšie. To ho má viesť k t o m u , aby pravidelne, n a j m e n e j r a z do roka zhodnotil s v o j u č i n ­ nosť a j e j v ý s l e d k y a aby skúmal, či sa d o s a h u j e hlavný cieľ: o c h r a n a a zveľ adenie j a s k y n n é h o b o h a t s t v a Slovenska.

ZPRÄVA O VÝSKUME LISKOVSKEJ JASKYNE PAVOL JANÄČIK ­

STANISLAV ŠROL

V r á m c i plánu speleologického v ý s k u m u Chočského pohoria s m e v n o ­ v e m b r i 1962 začali s v ý s k u m o m L i s k o v s k e j j a s k y n e , k t o r á j e n a j v ä č š o u zatiaľ z n á m o u j a s k y ň o u v pohorí. Pri v ý s k u m e n á m pomáhali M. F r y d r y c h , D. Zať ko, J. Šrol a O. Horák, členovia speleologického k r ú ž k u MSK. Cieľom n á š h o zatiaľ p r e d b e ž n é h o v ý s k u m u je z a m e r a n i e j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v a zostavenie plánu j a s k y n e , k t o r ý bude podkladom p r e pláno­ vaný k o m p l e x n ý v ý s k u m v b u d ú c i c h rokoch.

Už v m i n u l o m storočí vzbudil vo v e d e c k ý c h k r u h o c h veľ ký z á u j e m o j a s k y ň u o b j a v m n o ž s t v a archeologického a paleontologického m a t e r i á l u v j a s k y n i a blízkom okolí. J a s k y ň a sa t a k stala od konca 19. storočia p r e d ­ m e t o m s k ú m a n i a u h o r s k ý c h (L. L ó c z y, 1876) i československých (J. V o l k o ­ S t a r o h o r s k ý , J. S l a d k ý a i., po r o k u 1900) bádateľ ov.

Otázka vzniku j a s k y n e zostala v š a k popri p o z o r u h o d n ý c h archeologických nálezoch a probléme j e j p r a v e k é h o osídlenia ako „ m e n e j z a u j í m a v á " , možno povedať bez p o v š i m n u t i a , alebo len d r u h o r a d á . Otázky genézy sa d o t ý k a j ú vo svojich p r á c a c h geológ L. L ó c z y (5) a J. V o l k o ­ S t a ­ r o h o r s k ý (2, 3).

P r v ý plán ( k r e s b a ) j a s k y n e , s p o m í n a n ý v liste J. K a d a v é h o Dio­ nýzovi Štúrovi r. 1873 (4) je dosiaľ n e z n á m y , a t a k n a j s t a r š í m d o k u m e n ­ t o m t o h t o d r u h u (z r o k u 1876) j e Lóczyho p ô d o r y s j a s k y n e 1:1000.

N a j p o d r o b n e j š í a n a j ú p l n e j š í j e plán ( p ô d o r y s ) od E. Piecku (z r. 1939).

N e d o s t a t k o m u v e d e n ý c h plánov je to, že j e na nich nie zachytená situácia ( v ý p l ň ) , n e d á v a j ú obraz o v ý š k o v e j členitosti j a s k y n e a chýba opis. Dĺžka j a s k y n e , u d á v a n á j e d n o t l i v ý m i p r a m e ň m i h o d n o t a m i 80 — 500 m alebo 7 7 ­ 1 4 0 0 siah (1 viedenská siaha = 1,89 m ) , bola odhadovaná na veľ mi 1 0 9

nízku alebo vysokú. Skutočná dĺžka v š e t k ý c h dosiaľ z a m e r a n ý c h chodieb činí o k r ú h l e 700 m .

Výplň p r e d s t a v u j e h l i n i t o ­ š t r k o v ý m a t e r i á l n a n e s e n ý z p o v r c h u , o d ­ drobený a r ú t e n ý m a t e r i á l (balvan zvaný Jánošíkov stôl m á do 20 m 3 ) a dosť chudobná kvapľ ová výzdoba bielej, ž l t k a s t e j , š e d e j alebo h n e d e j f a r b y .

Vytvorenie j a s k y n e sa javí ako výslednica e r o z í v n e j a k o r o z í v n e j č i n ­ nosti vôd Váhu a z a t m o s f e r i c k ý c h zrážok v m i e s t a c h , k d e boli vápence p r e s t ú p e n é t e k t o n i c k ý m i puklinami, dvoch na seba kolmých, h l a v n ý c h s m e r o v S Z ­ JV a SV—JZ (priečny s m e r ) a m e d z i v r s t e v n ý c h plôch.

Možnosť s p r í s t u p n e n i a j a s k y n e v e r e j n o s t i v p e r s p e k t í v n o m pláne v ý ­ stavby r e k r e a č n ý c h zariadení po vybudovaní p r i e h r a d y v L i p t o v s k e j Mare, p o t r e b a revízneho archeologického a paleontologického v ý s k u m u , k t o r ý by uľ ahčil riešenie problému p r a v e k é h o osídlenia j a s k y n e i Liptova ako a j ď alších problémov, činia p o t r e b u k o m p l e x n é h o v ý s k u m u j a s k y n e a k ­ t u á l n o u a naliehavou.

LITERATÚRA B á r t a J., 1955:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA K otázke pravekého osídlenia Liskovskej jaskyne v Chočskom pohorí. Geografický časopis VII., č. 3—4, Bratislava, 185—191 V o l k o ­ S t a r o h o r s k ý J., 1905: Neolitná jaskyňa v Liptove, jej poloha a ma­ gurský pieskovec. Časopis MSS č. 2, Martin V o l k o ­ S t a r o h o r s k ý J., 1905: O jaskyni pod Mníchom. Národné noviny č. 100, 101, Martin K a d a v ý J., 1873: Eine Hôhle im Berge Mnich bei Rosenberg in Ungarn. (Aus einem Briefe an D. Štúr.) Verhandlungen der Kaiserlichen­Kôniglichen Geologischen Reichsanstalt, j a h r . 1873, Wien, 200—201 L ó c z y L., 1877: A Baráthegyi barlang megvizsgäläsärol.

A Baráthegyi talált maradványokról.

T e r m é s z e t t u d o m á n y i kôzlôny IX, 1—16, 321—324 PRÍSPEVOK K DEJINÁM SPRÍSTUPNENIA DEMÄNOVSKÝCH JASKÝŇ VOJTECH BENICKÝ ONV, o d b o r š k o l s t v a a k u l t ú r y , L i p t . Mikuláš

D e m ä n o v s k é j a s k y n e p a t r i a medzi n a j v ý z n a m n e j š i e j a s k y n e sveta.

Názvom D e m ä n o v s k é j a s k y n e o z n a č u j e m e g e n e t i c k y j e d n o t n ý j a s k y n n ý s y s t é m (20 500 m ­ pozri plán D e m ä n o v s k ý c h j a s k ý ň ) , k t o r ý vyhlodala vo vápencových bralách D e m ä n o v s k e j doliny p o n o r n á D e m ä n o v k a . Nie­ k t o r é j e j časti sú oddelené od seba r i e č n y m i nánosmi, alebo v y s t u p u j ú v rozličnej výške n a d údolím a v y t v á r a j ú t o p o g r a f i c k y s a m o s t a t n é j a s ­ kyne. Z n á m e sú pod n á z v a m i : D e m ä n o v s k á ľ adová j a s k y ň a (1830 m ) , j a s k y ň a Beníková (420 m ) , j a s k y ň a Okno (930 m ) , j a s k y ň a Mieru (6330 m ) , j a s k y ň a Vyvieranie (540 m ) , j a s k y ň a Slobody (6442 m ) , j a s k y ň a P u s t á priepasť (440 m ) , P u s t á j a s k y ň a (1442 m ) a ď alšie.

Z celkového p o č t u j a s k ý ň D e m ä n o v s k e j doliny sú p r í s t u p n é len dve: 1 1 0

j a s k y ň a Slobody a D e m ä n o v s k á ľ adová j a s k y ň a , v r o z s a h u spolu 2250 m . Šesť ď alších z u v e d e n ý c h j a s k ý ň čaká na ú p r a v u ­ inštaláciu, j e d n a k ako ď alšie s v o j r á z n e , osobitné prehliadkové o k r u h y , j e d n a k a k o vedecké ú s t a v y p r e š t ú d i u m a pozorovanie ich ď alšieho vývoja.

P r e h l i a d k o v ý o k r u h j a s k y n e Slobody sa vybudoval v r o k o c h 1924 až 1933. Výstavba prebiehala živelne. Určovali j u j e d n a k p r í r o d n é p o d m i e n k y , j e d n a k m a j e t k o v o p r á v n e p o m e r y držiteľ ov a prevodzovateľ ov, ako i n á k l a ­ dy. Do j a s k y n e sa vchádzalo p ô v o d n ý m s p o d n ý m vchodom ( 1 9 2 4 ­ 1 9 2 9 ) n a d O b j a v n ý m p o n o r o m Demänovky, k t o r ý ležal na s ú k r o m n ý c h p o z e m ­ k o c h ( J á n Antol a spol.). N á r o k y n a podiel zo v s t u p n é h o zo s t r a n y m a j i t e ­ ľov prinútili prevodzovateľ a ( D r u ž s t v o D e m ä n o v s k ý c h j a s k ý ň ) vybudovať d n e š n ý vchod v r e l a t í v n e j v ý š k e 50 m nad údolím na v l a s t n ý c h p o z e m ­ koch.

P r e h l i a d k o v ý o k r u h , ako ho p o z n á m e dnes, nebol vybudovaný n a r a z , ale p o e t a p á c h podľ a potrieb. P r o v i z ó r i u m p r e ú r a d n é a vládne k r u h y , v y b u d o v a n é v r. 1 9 2 2 ­ 1 9 2 3 , ako i d r u h é p r e v e r e j n o s ť v r. 1 9 2 4 ­ 1 9 2 9 po Zlaté j a z i e r k o bolo z dreva. S d e f i n i t í v n o u ú p r a v o u sa odkladalo, a t o j e d n a k p r e p r o j e k t o v ú n e p r i p r a v e n o s ť a n e u j a s n e n o s ť čo a ako s p r í s t u p ­ niť, j e d n a k p r e n e d o s t a t o k f i n a n č n ý c h p r o s t r i e d k o v , k t o r é ani ú r a d n é m i e s t a ( Ú r a d n á komisia p r e z v e r e j n e n i e D e m ä n o v s k ý c h j a s k ý ň ) , ani p r e ­ vodzovateľ nevedel zabezpečiť v p o t r e b n e j výške. Za t a k e j t o situácie sa r. 1926 začalo v r á m c i ú d r ž b y s d e f i n i t í v n o u železobetónovou a zemnou ú p r a v o u bez p r o j e k t o v e j d o k u m e n t á c i e a spolupráce a r c h i t e k t a . Začalo sa Veľ kým d ó m o m , pokračovalo Hlavným riečiskom, p r v ý m poschodím cez Královu galériu do Ružovej siene a z Rázcestia h o r n ý m i poschodiami cez Sieň s n e h o v ý c h lavín a Hlboký dóm k d n e š n é m u vchodu.

V ď alšej etape, k t o r á sa u s k u t o č n i l a r. 1933 na základe nových o b j a ­ vov za Č a r o v n ý m j a z i e r k o m , s p r í s t u p n i l i sa b o h a t é kvapľ ové č a s t i za Hviezdoslavovým d ó m o m . Jánošíkov dóm, Modré jazierko, Snežný dóm a Priepasť p a r a š u t i s t o v dotvorili t a k prehliadkový o k r u h (1600 m ) j a s ­ k y n e Slobody až po d n e š n ý východ.

Provizóriá boli n á k l a d n é , lebo ú p r a v o u sa nesmeli porušiť kvapľ ové ú t v a r y , s t u d n i č k y s u n i k á t n y m i h r á š k a m i , vzácne pieskové n á n o s y s bi­ z a r n ý m i ú t v a r m i , e g u t a č n ý m i j a m k a m i a inými pozoruhodnosť ami, cez k t o r é sa m u s e l o prechádzať , až do vyriešenia d e f i n i t í v n e j ú p r a v y . V p r a x i sa d r e v o neosvedčilo ani p r e provizóriá. V j a s k y n i podľ ahlo n a p r i e k s ú ­ s t a v n e j impregnácii plesniam a r ý c h l e j hnilobe, k t o r é zachvátili a j n a j ­ c e n n e j š i e partie, ako s i n t r o v é j a z i e r k o v Chrličovom dóme, Zlaté j a z i e r k o v Královej galérii, Hroznové j a z i e r k o p r e d Klenotnicou a ď alšie. Našť astie zásluhou obetavých jednotlivcov podarilo sa ich e š t e v č a s j e m n ý m i r u č ­ n ý m i s t r i e k a č k a m i vyčistiť a zachrániť .

Definitívna ú p r a v a j a s k y n e Slobody bola d o t e r a z h o d n o t e n á vcelku k l a d n e . Čo by s m e ú p r a v e mohli v y t k n ú ť je, že j e j a u t o r i ( V o j t e c h Be­ nický, P e t e r Klepáč, J á n Zelinka, Alojz L u t o n s k ý , Pavol S t a r o ň a ď alší), a hlavne vedenie D r u ž s t v a d o s t a t o č n e neprihliadali na budúci rozvoj, na 1 1 1

s p r í s t u p n e n i e ď alších častí Hlavného riečiska, v r á t a n e M r a m o r o v é h o r i e ­ čiska a Pekelného dómu, vchodu od spodu v c e n t r á l n e j č a s t i s ú s t a v y , s možnosť ami n a p o j e n i a na ď alšie prehliadkové o k r u h y , kombinácie a na p r i e s k u m ď alších p r i e s t o r o v .

Taktiež pri h o d n o t e n í p r i e s t o r o v j a s k ý ň na s p r í s t u p n e n i e prevládal názor, že cenná j e hlavne kvapľ ová výzdoba. Časti riečiska s m e n š o u v ý ­ zdobou sa považovali za m e n e j c e n n é . T e n t o názor je už p r e k o n a n ý . Dnes n á v š t e v n í k a z a u j í m a činnosť vody a j e j obeh, genéza j a s k ý ň t a k isto, ako a j k r á s a s i n t r o v e j výplne.

Z toho plynie poznatok, že prehliadkový o k r u h v s m e r e v e r t i k á l n o m , s veľ kými v ý š k o v ý m i rozdielmi — j a s k y n e Slobody —, t r e b a napojiť na prehliadkový o k r u h s použitím m o d e r n e j t e c h n i k y v s m e r e h o r i z o n t á l n o m .

Prehliadkový o k r u h Ľadovej j a s k y n e je v p r e v á d z k e od r o k u 1876.

Z a h r ň u j e p r i e s t o r y po Belov dóm, v r o z s a h u 650 m. Prví prevodzovatelia ( U h o r s k ý k a r p a t s k ý spolok a D e m ä n o v s k ý k o m p o s e s o r á t ) vybudovali v r. 1876 — 1930 d r e v e n é schody a o c h r a n n é zábradlie v j a s k y n i a j e j p r e ­ hliadku zabezpečovali n á v š t e v n í k o m f a k ľ a m i a sviecami. Ďalší p r e v o d z o ­ vatelia, n á r o d n á s p r á v a D r u ž s t v a D e m ä n o v s k ý c h j a s k ý ň a Cestovný r u c h v Bratislave, vymenili v r. 1950 — 1953 s t a r é schody, vybudovali v j a s k y n i chodníky a zároveň zaviedli do j a s k y n e e l e k t r i c k é osvetlenie.

Slovenská speleologická spoločnosť urobila v r. 1950 — 1951 v j a s k y n i Vyvieranie s p r í s t u p ň o v a c i e práce, k t o r é v š a k neboli dokončené. O s t a t n é časti D e m ä n o v s k e j j a s k y n n e j s ú s t a v y o rozlohe t a k m e r 19 k m ležia n e ­ využité ani h o s p o d á r s k y , ani k u l t ú r n e .

V j u b i l e j n o m r o k u 1964 ( o t v o r e n i e j a s k y n e Slobody — 10. a u g u s t a 1924) sa urobili vážne p r í p r a v y na s p r í s t u p n e n i e p r e h l i a d k o v é h o o k r u h u j a s k y n e Mieru i ď alších. D ú f a j m e , že sa n á m v p i a t o m decéniu podarí z a m e š k a n é dohoniť a nahradiť .

PREHĽAD NÁVŠTEV SLOVENSKÝCH JASKÝŇ

Slovenské j a s k y n e navštívilo za posledné š t y r i r o k y 2 165 880 n á v š t e v ­ níkov. R e k o r d n ú n á v š t e v u dosiahla r. 1962 D e m ä n o v s k á j a s k y ň a Slobody, a t o 277 318 osôb. P r e lepší prehľ ad o n á v š t e v n o s t i j e d n o t l i v ý c h j a s k ý ň u v á d z a m e t a b u ľ k u : 1960

1961

1962

1963

203 686

236 061

277 313

207 746

Dobšinská ľadová jaskyňa

88 440

117 272

102 995

96 425

Domica

67 502

90 237

74 674

47 007

Demänovská jaskyňa Slobody

1 1 2

1960

1961

1962

1963

Belanská jaskyňa

30 252

49 062

48 602

41287

Demänovská ľadová jaskyňa

25 534

29 441

Harmanecká j a s k y ň a Izbica

20 504

24 805

22 665

16 258

Smolenická jaskyňa Driny

17 985

23 446

20 561

24 028

Gombasecká jaskyňa

17 498

26 533

15 323

20 480

Važecká jaskyňa

7 638

9 281

9 771

4 868

j a s o v s k á jaskyňa

3 405

5 949

6 904

6 442

482 444

612 087

578 808

492 541

Spolu:

—

28 000

V. B. NAJVÄČŠIE JASKYNNÉ SÚSTAVY SVETA ANTON DROPPA

V s b o r n í k u Slovenský k r a s , roč. II. (1959), s t r . 167 som u v e r e j n i l p o ­ r a d i e n a j v ä č š í c h j a s k y n n ý c h s ú s t a v sveta. Keď že od t ý c h čias sa novými o b j a v m i zväčšil r o z s a h j a s k y n n ý c h priestorov, p r í p a d n e p r e d t ý m len o d ­ h a d o v a n ý r o z s a h sa n o v ý m p r i e s k u m o m revidoval, zmenil sa a j ich r e b r í ­ ček. Podľ a n a j n o v š e j l i t e r a t ú r y , k t o r ú m á m e k dispozícii (H. T r i m m e 1 : zyxwvutsrqponm Die längsten Hohlensysteme der Erde. G e o g r a p h i s c h e s T a s c h e n b u c h 1962 ­ 1 9 6 3 , Wien) a podľ a n a š i c h n a j n o v š í c h v ý s k u m o v , poradie n a j v ä č š í c h j a s k y n n ý c h s y s t é m o v s v e t a j e t a k é t o : 78,0 k m 1. H o l l o c h (Muotatal, Švajčiarsko, Bôgli 1964) . .

71,2 k m M a m m o t h C a v e ( K e n t u c k y , USA, plán 1942) .

2. k m 64,8 F l i n t R i d g e C a v e S y s t e m (Arizona, USA) 3. k m 42,0 E i s r i e s e n w e l t (Tennengebirge, Rakúsko, 1961) 4. k m G r e e n b r i e r C a v e r n s ( W e s t Virginia, USA) 24,3 5. k m D e n t d e C r o l l e s (Isére, F r a n c ú z s k o , plán 1961) 23,1 6.

7. P a l o m e r a s ­ D o l e n c i a s (Sotoscueva, Burgos, Špa­ 21,5 k m nielsko) 21,0 k m J e w e l C a v e ( J u ž n á Dakota, USA) . . . .

9. D e m ä n o v s k é j a s k y n e (Nízke T a t r y , ČSSR, D r o p ­ 20,5 k m pa 1964) 10. B a r a d l a ­ D o m i c a (Slovenský k r a s , ČSSR ­ Maď arsko, 20,0 k m 19,2 k m 11. A n v i l C a v e (Alabama, USA) 18,7 k m 12. K r i s t a l n a j a p e s č e r a (Krivčen, Podolsko, SSSR) 1 1 3

13. G r a n C a v e r n a d e S a n t o T o m a s (Siera de Q u e ­ mado, K u b a ) 18,0 k m O s t a t n é j a s k y n e m a j ú m e n š i u rozlohu ako 18 k m . Je isté, že ď alšími objavmi sa poradie j a s k y n n ý c h s y s t é m o v b u d e meniť . D e m ä n o v s k é j a s k y n e sú n a j v ä č š o u j a s k y n n o u s ú s t a v o u v ČSSR a z 11. m i e s t a už postúpili na 9. m i e s t o na svete. P r e d p o k l a d y p r e objavenie ď alších p r i e s t o r o v v D e m ä ­ n o v s k ý c h j a s k y n i a c h sú veľ mi sľ ubné. Záleží n a nás, ale h l a v n e na m l a ­ dých j a s k y n i a r o c h , aby sa svojou v y t r v a l o u p r á c o u pričinili o r o z š í r e n i e d o t e r a z z n á m e h o rozsahu, a t a k posunuli ich poradie v r e b r í č k u n a j v ä č ­ ších j a s k y n n ý c h s ú s t a v s v e t a čo n a j v i a c d o p r e d u .

Z ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY V DOLNOM KUBÍNE JÁN BRODŇANSKÝ

V júli 1962 sa n a š a s k u p i n a zúčastnila speleologického v ý s k u m u v K o m j a t n e j , k t o r ý usporiadalo M ú z e u m slovenského k r a s u v Lipt. Mi­ kuláši. Skúmala sa priepasť v brale Zvonica, do k t o r e j zostúpil a j člen n a š e j s k u p i n y B r o d ň a n s k ý , aby sa oboznámil s priepasť ou a urobil d o k u ­ m e n t a č n é f o t o g r a f i e . Ďalší účastníci Fr. Čejka a Jozef K a j a n z Dolného Kubína pomáhali na p o v r c h u .

V a u g u s t e sme urobili dve e x k u r z i e do P r o s i e c k e j doliny a v s e p t e m ­ bri dve p r a c o v n é e x k u r z i e v oblasti B r e s t o v s k e j j a s k y n e . P o k u s o p r e ­ n i k n u t i e do podzemia p o n o r o m z R o h á č s k e h o p o t o k a sa skončil b e z ú s ­ p e š n e p r e veľ ký s t a v p r e t e k a j ú c e j vody. Stav vody d o l n e j v y v i e r a č k y j e p o d m i e n e n ý m n o ž s t v o m vodných zrážok zo vzduchu. V období sucha j e t o asi 8 l/sek., počas dažď ov a v čase j a r n é h o topenia s n e h u asi 15 l/sek. Ďalej s m e navštívili H a r m a n e c k ú j a s k y ň u a j a s k y ň u Slobody v D e m ä n o v ­ s k e j doline.

V r o k u 1963 s m e „objavili" z n á m e h o speleologického p r a c o v n í k a a v ý s k u m n í k a z oblasti Silice O n d r e j a M a j d u ( H r a š k o ) , k t o r ý už t r v a l é býva v obci Žaškov. Nadviazali s m e s n í m k o n t a k t a p r v o u n a š o u p r á c o u bolo p r e s k ú m a ť JV oblasť Šípa v Chočskom pohorí.

N á h o r n á plošina sa r o z p r e s t i e r a m e d z i Šípom a H r d o š o m a m e d z i h o r n ý m koncom Žaškova a S t a n k o v a n m i . Sklon n á h o r n e j plošiny j e n a severovýchod, počnúc od v r c h u J a v o r n í k ( k ó t a 1035 m ) a končiac n a d Zaškovom pri vyvieračke (600 m ) , k t o r e j vody sú z a c h y t e n é p r e v o d o ­ vod. Kapacita na p o v r c h v y t e k a j ú c e j vody j e v s u c h o m období asi 8 l/sek.

Dĺžka t o h t o s a m o s t a t n é h o k r a s o v é h o s y s t é m u od v y v i e r a č k y po s k a l n a t ý h r e b e ň J a v o r n í k a je 2700 m . V sedle medzi Šípom a J a v o r n í k o m na š i r o ­ k e j lúke sú dva z á v r t y p r i e m e r u 8 X 5 m a hĺbky 3 m . Na dne oboch z á v r t o v sú balvany s veľ kou p e r f o r á c i o u a s t o p a m i po e r o z í v n e j činnosti dažď ovej vody, k t o r á v podzemí vyvíja j a s k y n n ý s y s t é m . Z á v r t y sú v h o r ­ n e j časti otvorené, bez z n á m k y akýchkoľ vek s e d i m e n t o v . Zdá sa však, že v nižších č a s t i a c h sú u p c h a t é , lebo počas veľ kých l e j a k o v sa n a p ĺ ň a j ú 1 1 4

s t e k a j ú c o u vodou, k t o r á n a d nimi u t v á r a j a z e r o m i e r n e k a l n e j vody. č i a s t o č n e očistená p r e t e k á p o d z e m í m až do z á c h y t n é h o r e z e r v á r a ž a š ­ k o v s k é h o vodovodu. Keď že vody v z á v r t o c h o s t á v a j ú len k r á t k y čas, zdá sa, že s e d i m e n t y v z á v r t o c h sú bez hlín, t e d a ľ ahko p r i e p u s t n é a n e t v o r i a h r u b ú v r s t v u . V b u d ú c n o s t i b u d e m e venovať z á v r t o m zvýšenú pozornosť .

V r o k u 1964 s m e sa preorientovali na oblasť okolia Zázrivej, odkiaľ n á s i n f o r m o v a l m i e s t n y f a r á r S e n a j o existencii j a s k y n e v Končitom ( m i e s t n y názov vých. kopca Jedlovinky s k ó t o u 833 m ) . Jeho pričinením doviedli n á s k lokalite m i e s t n i š t u d e n t i Rudolf Jurík, Jozef K r a j č a a Ján Mäsiar.

Vchod do j a s k y n e sa n a c h á d z a na území obce Zázrivá, o k r e s Dolný Kubín, vo v ý š k e 750 m, vo v ý c h o d n o m r a m e n e Končitého.

M i

O

1

1

1

1

2

3

1

1

4

5

V z n i k j a s k y n e . Doskovitý c h a r a k t e r h o r n i n y so sklonom k z á p a d u umožnil vnikať a t m o s f e r i c k ý m v o d á m do hĺbok na kolmých p r a s k l i n á c h za pomoci procesov z v e t r á v a n i a , čím vznikla j a s k y n k a dlhá 14 m. J e j s m e r j e V —Z. Výška p o r t á l u v s t r e d e j e 1,50 a šírka 2,20 m. Chodba sa odrazu zúži na 90 cm a po piatich m e t r o c h popod o d p a d n u t í m hroziacu skalu v o j d e m e do m a l e j k a v e r n y o v ý š k e a š í r k e 2 m . Po ľ avej s t r a n e chodba p o k r a č u j e úzkou puklinou pomedzi uvoľ nené skaly nadol. V t ý c h t o m i e s ­ t a c h badať pôsobenie v o n k a j š i e h o t l a k u vzduchu. P r ú d e n i e v z d u c h u sa t u m e n í : r a z s m e r o m d n u a zas opačne, r a z r ý c h l e a opäť pomalšie.

J a s k y ň a n e m á žiadnu výzdobu, nakoľ ko j e len v p r v e j f á z e s v o j h o 1 1 5

vývoja. Podľ a geologického zloženia kopca nie sú t u m o ž n o s t i vzniku väčších j a s k ý ň , lebo od ú p ä t i a kopca ( k ó t a 639 m ) až po vrchol Končitého (833 m ) s t r i e d a j ú sa pásy r ô z n y c h d r u h o v h o r n í n ( d o g g e r p i e n i n s k e j série, končiaci ú z k y m b r i d l i č n a t o ­ v á p e n c o v ý m pásom, za k t o r ý m n a s l e d u j e p á s neokomu, šedé vápence a slieny, ď alej úzky p á s spodného m a l m u , opäť p á s n e o k o m u a spodného m a l m u až do výšky 800 m, odkiaľ až na vrchol Končitého t i a h n e sa opäť dogger p i e n i n s k ý s r á d i o l a r i t m i ) .

Dňa 11. o k t ó b r a 1964 u s k u t o č n i l a sa v B r e s t o v s k e j j a s k y n i e x k u r z i a nových členov n a š e j skupiny. J a s k y ň u si so z á u j m o m prezreli, pričom s m e ich poučili o vzniku a vývoji j a s k y n e , o j e j z a u j í m a v o s t i a c h a p r e k á ž k a c h v ď alšom p o s t u p e a o plánoch n a š e j s k u p i n y v b u d ú c n o s t i . Zúčastnili sa: Čejka, Suroviak, Slávik, Manco, B r o d ň a n s k ý a ď alší.

R e d a k t o r M e d z i h r a d s k ý u v e r e j n i l v časopise Smer z 3. o k t ó b r a 1964 interview s B r o d ň a n s k ý m na t é m u „ P o t r e b u j e m e s k a f a n d r e " a v Novej Orave o činnosti n a š e j j a s k y n i a r s k e j skupiny.

Z ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY V ŽILINE VOJTECH BUKOVINSKÝ

Do oblasti m a l o f a t r a n s k é h o k r a s u sme r. 1962 vykonali dve v y c h á d z ­ ky. P r v á viedla do k a ň o n u S t r á ň a v s k e j doliny 10. 6. 1962. O b j e k t o m n a š e j pozornosti stali sa exponované k r a s o v é otvory, k t o r é v y ú s ť u j ú vysoko v zvislých s t e n á c h kaňonu. Detailne s m e si p r e š t u d o v a l i m o ž n o s t i b e z ­ p r o s t r e d n é h o p r i e s k u m u t ý c h t o o t v o r o v j a s k y n i a r s k o u i horolezeckou technikou.

D r u h á vychádzka smerovala dňa 7. 10. 1962 na vrchol Valentovho dielu v k a t a s t r i obce Višňové pri Žiline. Po p o d r o b n e j p r e h l i a d k e p o v r c h o ­ vých k r a s o v ý c h javov t e j t o s ľ u b n e j lokality s m e sa rozhodli, že sa n a ­ budúce p o k ú s i m e zmerať cez tzv. Bezodný k o m í n hlbku pod ním sa n a ­ chodiacej priepasti, a to pomocou v h o d n e u p r a v e n e j g r a v i t a č n e j sondy.

Do Mojtína, resp. do j e h o M á j o v e j p r i e p a s t i s m e v t o m t o r o k u v y k o ­ nali dve p r a c o v n o ­ v ý s k u m n é expedície. P r v á sa u s k u t o č n i l a v dňoch 18. až 22. júla 1962, d r u h á p o t o m v čase od 21. do 24. a u g u s t a 1962. P r á c e prebiehali podľ a p r e d o m v y t ý č e n é h o p r o g r a m u .

Pri n a š o m p r v o m p o d u j a t í s m e do M á j o v e j p r i e p a s t i n a t r v a l o osadili t e l e f ó n n y kábel, a to po t r a s e , k t o r á vedie s t r a n o u od k o m u n i k a č n e j s p o j ­ nice p o v r c h u zeme so š i e s t y m poschodím. P r e uľ ahčenie z o s t u p u z p i a t e h o do šiesteho poschodia s m e p r i a m o na m i e s t e zhotovili d r e v e n ý r e b r í k z p r i n e s e n é h o m a t e r i á l u . Ďalej s m e sa pokúsili o d s t r e l o m zlikvidovať ú z k u a vo veľ mi o s t r o m uhle v p r a v o sa z a h ý b a j ú c u v s t u p n ú p a r t i u chodby, k t o r á dostala pre s v o j z a š k r t e n ý profil názov „Chodba vzdychov". P o k u s zlikvidovať počiatočné z a š k r t e n i e t e j t o chodby bol ú s p e š n ý a ostávalo už iba pomocou výbušnín rozdrviť dva uvoľ nené bloky a o d s t r á n i ť ich 1 1 6

z cesty, s m e r u j ú c e j do ď alších n e z n á m y c h p r i e s t o r o v . Napokon sme p o ­ robili ď alšie f o t o g r a f i e kvapľ ovej výzdoby M á j o v e j priepasti, lebo v m i ­ n u l o m r o k u s m e nestačili priepasť náležíte f o t o g r a f i c k y spracovať .

Pri d r u h e j akcii v M á j o v e j p r i e p a s t i s m e ď alším n a s a d e n í m výbušnín úplne zlikvidovali o s t r ý ohyb v s t u p n e j p a r t i e Chodby vzdychov, v y b i e h a ­ j ú c e j z dna š i e s t e h o poschodia do n e z n á m y c h p r i e s t o r o v . Po ukončení vyčisť ovacích p r á c po explózii dala sa Chodba vzdychov preliezť do v z d i a ­ lenosti asi piatich m e t r o v , m e r a n ý c h zo š i e s t e h o poschodia. Zistilo sa, že chodba sa r o t u n d o v i t e z a k r ú c a naľ avo, čiže SZ, že j e j dno pod m i e r n y m u h l o m stále klesá, a že n e z n á m e d u t i n y o d p o v e d a j ú na pokrik zvonivou ozvenou. Rezonancia pôsobí d o j m o m , akoby veľ ký p r i e s t o r , z k t o r é h o sa ozvena vracia, bol celkom blízko. N á s t e n n á kvapľ ová výzdoba však v j e d ­ n o m m i e s t e n a t o ľ k o z u ž u j e chodbu, že ď alšie lezenie je p r e dospelého človeka t a k m e r nemožné. Ak c h c e m e t e d a p r e n i k n ú ť v Chodbe vzdychov ď alej, bude n e v y h n u t n é kvapľ ovú výzdobu n a j p r v odstrániť . V t o m t o š t á d i u s m e 22. 8. 1962 v Chodbe vzdychov v ý s k u m ukončili a pokračovanie v ň o m odložili na n e u r č i t o . Na záver n a š e j akcie s m e vo v e č e r n ý c h h o ­ dinách s p o m í n a n é h o dňa ú s p e š n e prenikli zo š t v r t e j do ď alších dvoch, dosiaľ n e z n á m y c h avén — p i a t e j a š i e s t e j . Novoobjavené p r i e s t o r y p r e d ­ s t i h u j ú k r á s o u s v o j e j k v a p ľ o v e j výzdoby v š e t k y dosiaľ z n á m e a p r e s k ú ­ m a n é avény M á j o v e j p r i e p a s t i . T a k t o sa ú h r n n ý počet avén M á j o v e j p r i e ­ p a s t i zvýšil na šesť . T ý m t o n e č a k a n ý m ú s p e c h o m s m e zároveň a j ukončili n a š e v ý s k u m n é akcie v Mojtíne, k t o r é s m e si p r e r o k 1962 naplánovali.

V š e t k ý c h u v e d e n ý c h v ý s k u m n ý c h p o d u j a t í n a š e j s k u p i n y sa z ú č a s t ­ nili Gabriela a V o j t e c h Bukovinský, k t o r ý m s t r i e d a v o vypomáhali A n t o n Gombár, F r a n t i š e k Gombár, Rudolf Gábriš a Ervín Bubniak ( m í n e r ) .

V n a s l e d u j ú c o m r o k u 1963 s m e v m a l o f a t r a n s k o m k r a s e u s k u t o č n i l i iba j e d n u v ý s k u m n ú akciu, a to 30. j ú n a . Toho dňa s m e z V i š ň o v s k e j doliny odbočili do s u c h e j a s t r m e j K a m e n n e j dolinky. Ňou s m e vystúpili na k r a s o v ú planinku, r o z k l a d a j ú c u sa JZ od k ó t y 816. Tu s m e si povšimli, že potôčik, k t o r ý p r a m e n í v m o k r a d i , sa po niekoľ kých d e s i a t k a c h m e t r o v p r e p a d á do zeme. Pri pohľ ade na t i e t o ponory s k r s l a myšlienka, že príle­ ž i t o s t n e z a p u s t í m e do nich f a r b i v o a b u d e m e pátrať , kde t á t o voda v d o ­ line vyviera. Od ponorov s m e vystúpili k Bezodnému komínu, aby s m e g r a v i t a č n o u sondou zistili hĺbku priepasti, do k t o r e j t e n t o komín n e p o ­ chybne z h o r a mieri. V š e t k y z a p u s t e n é sondy n á m v š a k prenikli iba do hĺbky p r e s n e 8 m e t r o v , kde počuteľ ne narážali na a k ú s i p e v n ú p r e k á ž k u , p r a v d e p o d o b n e na skalu. Voľne p a d a j ú c i k a m i e n o k vď aka odrazom od stien t ú t o p r e k á ž k u obíde a p o t o m môže n e r u š e n e pokračovať v páde po dobu až osem s e k ú n d . G r a v i t a č n á sonda, k l e s a j ú c a po zvislici t ú t o o d r a ­ zovú možnosť n e m á a o s t á v a stáť v hĺbke 8 m od ú s t i a komína. P o k u s s p l a m e ň o m sviečky priniesol p r e k v a p i v é zistenie. Ukázalo sa, že priepasť n a s á v a veľ kou rýchlosť ou v o n k a j š í vzduch, v dôsledku čoho vzniká v ú s t í Bezodného komína r o v n o m e r n e f u n g u j ú c i prievan o sile, k t o r á j e schopná s f ú k n u ť a j p l a m e ň sviece. Tento p o k u s j e ď alším dôkazom, že v masíve V a ­ 1 1 7

lentovho dielu n a o z a j e x i s t u j ú n a m i p r e d p o k l a d a n é väčšie p o d z e m n é d u ­ tiny alebo j a s k y n e . Akcie sa zúčastnili Gabriela a V o j t e c h Bukovinský, Rudolf a J u r a j P a u r .

V m o j t í n s k o m k r a s e s m e vykonali v priebehu r. 1963 vcelku dve v ý ­ s k u m n é p o d u j a t i a . P r v é prebiehalo v čase od 28. do 30. apríla, d r u h é od 16. do 18. m á j a .

P r v ý k r á t s m e do M o j t í n a prišli na p í s o m n é pozvanie. Žiadali nás, aby sme p r e s k ú m a l i p r e l o m pôdy, k t o r ý sa objavil pod novobudovanou c e s t o u neď aleko posledných domov na dolnom konci obce. Na t e j t o ceste, p r e ­ stavba k t o r e j bola p r e d dokončením, došlo počnúc n o v e m b r o m 1962 p o ­ s t u p n e k t r o m p r e b o r e n i a m j e j p o v r c h u . Posledný z t ý c h t o prelomov vyvolal u z a i n t e r e s o v a n ý c h činiteľ ov pochopiteľ ný r o z r u c h , lebo n a d o s u ­ dom c e s t y vznikol t ý m t o zlovestný otáznik. Došli s m e na s t a v e n i s k o . Č e r s t v o o t v o r e n ú k a v e r n u pod p o v r c h o m r e s t y s m e plazením p r e s k ú m a l i a zistili sme, že ide o k r u h o v ú d u t i n u o p o m e r e približne t r o c h m e t r o v .

Tento p r i e s t o r j e n a j v y š š i e položenou časť ou puklinovej, balvanmi z a ­ p l n e n e j priepasti. Je t o výslednica výmoľ ovej č i n n o s t i j a r č e k a , k t o r ý p r a ­ m e n í vo v o d o n o s n ý c h paleogénnych s e d i m e n t o c h , na k t o r ý c h sa rozkladá s t r e d a celý dolný koniec obce. T a k ý c h t o zvislých p r i e p a s t í j e n a u v e d e ­ n o m p r i e s t o r e nepochybne viacero. V y s t r i e ľ a n í m hlbokého z á r e z u n a t o m t o k r i t i c k o m ú s e k u c e s t y došlo k s t e n č e n i u klenieb p r i e p a s t í . O t r a s y d e t o ­ nácií výbušnín dovŕšili dielo skazy. Nečudo, že sa klenby p r i e p a s t í r a d ­ r a d o m p r e l a m u j ú . Náš p o s u d o k vyznel v t o m zmysle, aby sa n a d t ý m t o hlboko r o z r u š e n ý m k r a s o v ý m t e r é n o m zabezpečil p o v r c h c e s t y železo­ betónovou doskou, čím sa stabilita vozovky p r o t i p r e l o m o m n a t r v a l o z a ­ bezpečí.

P r a c o v n á n á p l ň n á š h o d r u h é h o p o d u j a t i a v M o j t í n e bola opäť p r e d o m n a p l á n o v a n á . Uskutočnili sme j e d n a k p o k u s s p r e f a r b e n í m potôčika, o k t o ­ r o m s m e sa už zmienili a k t o r ý sa celý p o n á r a l do s p o m e n u t é h o tzv. t r e ­ t i e h o p r e l o m u v n o v e j ceste. Farbivo ( f l u o r e s c e i n ) s m e zapustili do p o n o r u už r á n o o 5,00 hod. P e r m a n e n t n á pozorovacia služba odoberala v z o r k y vody z vyvieračky Na P e r i s k á c h , vzdialenej sotva 300 m nižšie v M o j t í n ­ s k e j doline po dobu 15 hodín. Farbivo sa v š a k vo v ý n o r e k r a s o v ý c h vôd neobjavilo. Od pozorovania vyvieračky cez noc s m e upustili. V d r u h o m bode p r a c o v n é h o p r o g r a m u s m e sondovali povesť ami o p r a d e n é „ D ú c h a d ­ lá", nachodiace sa v bralách v r c h u Rohatín (652 m ) . O t o m t o t a j u p l n o m k r a s o v o m ú t v a r e sa t o t i ž v učebnici zemepisu z r. 1889 (K o s z t k a Mi­ hály ­ O r b ó k Mór:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Trencsénmegye foldrajza) hovorí, že z j e h o k r á t e r a vanul teplý vzduch. Náš v ý s k u m mal t e d a dať odpoveď , či t u ide s k u t o č n e o t e r m á l n e výpary, ako sa t o v M o j t í n e t r a d u j e . Po šiestich h o d i n á c h p r a c o v n é h o n a s a d e n i a s m e k r á t e r Dúchadiel vyčistili natoľ ko, že činnosť prievanov o p ä t o v n e ožila. Ukázalo sa však, že t u n e j d e o k r a s o v ý j a v t e r m á l n e h o pôvodu, ale o silné v ý p a r y z n e z n á m y c h j a s k ý ň .

Na s p o m e n u t ý c h v ý s k u m n ý c h p o d u j a t i a c h v M o j t í n e sa podieľ ali čle­ novia s k u p i n y F r a n t i š e k Gombár, Gabriela a V o j t e c h Bukovinský.

1 1 8

Z ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY V TISOVCI SVÄTOPLUK KÁMEN

V r o k o c h 1963 — 1964 pokračovala n a š a s k u p i n a v z a č a t ý c h p r i e s k u m ­ n ý c h a sondovacích p r á c a c h a o k r e m t o h o robila a j nové p r i e s k u m y na s p r e s n e n í d o k u m e n t á c i e celého s k ú m a n é h o územia v t i s o v s k o m a m u ­ r á n s k o m k r a s e .

N a j v i a c p o z o r n o s t i s m e venovali p r i e s k u m u na dne j a s k y n n e j p r i e ­ p a s t i Michňová, k d e s m e dosiahli zatiaľ h ĺ b k u 85 m. Účastníci p r i e s k u m n e j s k u p i n y pracovali za veľ mi sť ažených podmienok a bez a k e j k o ľ v e k f i n a n č ­ n e j podpory. V š e t k y p r á c e sa robili len r u č n e . V m i e s t a c h , kde by p n e u ­ m a t i c k á v ŕ t a č k a a t r o c h a streliva urobili veľ ký k u s práce, s m e pracovali r u č n e , len so s e k á č o m a kladivom. P o s t u p p r á c na s p r í s t u p ň o v a n í chodby sa t ý m veľ mi s ť a ž u j e a p r i e s k u m p o k r a č u j e pomaly.

Elán dobrovoľ ných pracovníkov v š a k a j n a p r i e k t a k ý m t o p r e k á ž k a m neklesá.

O k r e m t o h o s m e zamerali p r e doplnenie d o k u m e n t á c i e ď alšie j a s k y n e , a t o j a s k y n e č. 18, 19 a 20 v J a v o r n í k o v e j doline, j a s k y ň u č u r i č k a a j a s ­ k y ň u S t u d ň a v m u r á n s k o m k r a s e a dokončili s m e z a m e r a n i e od polygónu č. 30 v Č e r t o v e j j a s k y n i za Bánovom. Speleologický p r i e s k u m j a s k y n e Netopierov, lokalizácia k r a s o v ý c h j a v o v na Dažďovici, z a m e r a n i e z á v r t o v na Z a d n o m Vohane a p r i e s k u m j a s k y n e Teplá diera d o p l ň u j e výpočet h l a v n ý c h p r á c skupiny. O k r e m r e g i s t r á c i e p o v r c h o v ý c h k r a s o v ý c h javov s m e urobili a j doplnenie p o z n a t k o v o hydrologických p o m e r o c h k r a s o v é h o územia pri Č e r v e n e j Skale a p r i e s k u m n a j v ä č š e j j a s k y n e Homola pri Švermove.

Veľ kú pozornosť s m e venovali d o k u m e n t á c i i j e d n o t l i v ý c h k r a s o v ý c h j a v o v a s ú s t a v n e s m e dopĺňali r e g i s t e r j a s k ý ň . Skupina m á t e r a z k dispo­ zícii n á s t e n n ú m a p u v m i e r k e 1:25 000, n a k t o r e j sú f a r e b n ý m i z á s t a v k a m i v y z n a č e n é v š e t k y d o t e r a z z n á m e j a s k y n e , priepasti, p o n o r y a vyvieračky.

P o v r c h o v é k r a s o v é j a v y a k o z á v r t y , š k r a p o v é polia, skalné m o s t y a k a ­ ň o n y sú v y z n a č e n é na p r a c o v n ý c h m a p á c h v m i e r k e 1:5000.

Bolo by žiadúce, aby a j dobrovoľ né j a s k y n i a r s k e s k u p i n y mali u r č i t ú p o d p o r u , aby mohli e š t e lepšie plniť v y t ý č e n é ciele pri o d k r ý v a n í n á š h o p o d z e m n é h o b o h a t s t v a .

Z ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY V LIPT. MIKULÄŠI STANISLAV ŠROL

P r á c a n a š e j s k u p i n y sa zameriavala v p r e v a ž n e j m i e r e na p r i e s k u m n é yvtsronlkjieaS a sondovacie p r á c e v J á n s k e j doline a k r a s e Liptova vôbec.

V J á n s k e j doline s m e začali s p r i e s k u m o m otvorov vo v ý c h o d n o m svahu M a r u š o v e j doliny. V j e d n o m o t v o r e s m e sa pokúsili vniknúť o d ­ 1 1 9

s t r á n e n í m riečnych n á n o s o v do p r e d p o k l a d a n ý c h j a s k y n n ý c h p r i e s t o r o v .

Po 6 dňoch n a m á h a v é h o sondovania s m e boli n ú t e n í u p u s t i ť od ď alšieho prekopávania p r e veľ mi zlý p r í s t u p s n á r a d í m na odvoz uvoľ neného š t r ­ kového m a t e r i á l u . P r e d b e ž n e sa n á m nepodarilo zistiť ani z profilu v p i e s ­ čito­hlinitom, veľ mi z r e t e ľ n e z v r s t v e n o m materiáli, či ide o ponorovú alebo v ý t o k o v ú časť n e z n á m e j j a s k y n e .

Na ď alšom p r a c o v i s k u v sonde pod Starou poľ anou s m e n a p r i e k t o m u , že v n e j pozorovať veľ mi silný prievan, po ú p r a v e na zamedzenie z r ú t e n i a skalných blokov nepokračovali v sondovaní. Neď aleko s m e otvorili novú sondu, v k t o r e j p o k r a č u j e m e po p o r u c h e v o d s t r a ň o v a n í h l i n i t o ­ p i e s č i t é h o m a t e r i á l u , p r e m i e š a n é h o o d d r o b e n ý m v á p e n c o v ý m m a t e r i á l o m . Po 8 d ň o c h sme p r á c u prerušili p r e n e d o s t a t o k výbušnín. Ďalšiu sondu s m e otvorili oproti S t a n i š o v s k e j j a s k y n i . Tu sa n á m podarilo vniknúť do m e n š i e h o „kanála", s m e r u j ú c e h o na sever, do n e ­ z n á m e j hĺbky. P r á c a si vyžiadala zatiaľ 3 dni.

Pri p r i e s k u m e Čiernej dolinky našiel člen n á š h o k r ú ž k u P e t e r Hipman otvor, k t o r ý m sa n á m podarilo vniknúť do m e n š e j , zatiaľ n e z n á m e j p r i e ­ p a s t n e j j a s k y n e .

Koncom d e c e m b r a 1963 prenikli s m e v j a s k y n i Zlomísk ( J á n s k a doli­ n a ) do ď alších nových p r i e s t o r o v o dĺžke asi 100 m. V p r i e s k u m e p o k r a ­ č u j e m e (zatiaľ 6 d n í ) .

Podieľali s m e sa tiež na v ý s k u m e a z a m e r i a v a n í L i s k o v s k e j j a s k y n e v Chočskom pohorí, k t o r ý u s k u t o č ň u j e M ú z e u m slovenského k r a s u . Pri v ý s k u m e sa zistilo, že j a s k y ň a p o k r a č u j e na viacerých m i e s t a c h s m e r o m na S a SZ v sifónoch z a n e s e n ý c h h l i n i t o ­ p i e s č i t ý m m a t e r i á l o m , k t o r é b u d e t r e b a vyčistiť od n á n o s u . V ý s k u m n é a p r i e s k u m n o ­ s o n d o v a c i e p r á c e t r v a l i asi 20 dní. V j a s k y n i s m e našli m n o ž s t v o ľ u d s k ý c h kostí, č r e p y hlinených nádob a ď alšie a r t e f a k t y , k t o r é sme odovzdali Múzeu slovenského k r a s u .

V p r i e s k u m e L i s k o v s k e j j a s k y n e p o k r a č u j e m e .

Uskutočnili s m e o r i e n t a č n ý p r i e s k u m p r i e p a s t i Zadný úplaz v Č e r v e ­ n ý c h vrchoch, kde s m e vyniesli p r í l e ž i t o s t n e 80 m rebríkov (lanové) a iný m a t e r i á l p o t r e b n ý na plánovaný k o m p l e x n ý v ý s k u m v a u g u s t e 1983. Akcia t r v a l a 3 dni.

Zúčastnili s m e sa a j na k o m p l e x n o m v ý s k u m e Z a d n é h o úplazu a ď al­ ších p r i e p a s t í a j a s k ý ň v Červených vrchoch, k t o r ý sa u s k u t o č n i l v a u ­ g u s t e 1963 (3 d n i ) .

A u t o r zprávy sa zúčastnil v ý s k u m u k r a s u a j a s k ý ň Haligovských skál v Pieninách, k t o r ý robilo Múzeum slovenského k r a s u v spolupráci s P o d ­ t a t r a n s k ý m m ú z e o m v P o p r a d e v r. 1 9 6 2 ­ 1 9 6 3 (7 d n í ) .

Z ď alších akcií t r e b a uviesť e š t e p r i e s k u m o p u s t e n ý c h s t a r ý c h b a n ­ ských chodieb nad Závažnou Porubou, p r i e s k u m k r a s o v ý c h f o r i e m v okolí T r e n č i a n s k y c h Teplíc a účasť na k o m p l e x n o m speleologickom v ý s k u m e S t r á ž o v s k e j h o r n a t i n y v r. 1 9 6 2 ­ 1 9 6 3 , o r g a n i z o v a n o m Múzeom s l o v e n ­ ského k r a s u . Napokon s m e sa zúčastnili na zabezpečovaní vchodov pred 1 2 0

nepovolanými n á v š t e v n í k m i , ničiacimi výzdobu j a s k ý ň , a to v P u s t e j p r i e ­ pasti, j a s k y n i Okno a ď alších j a s k y n i a c h v D e m ä n o v s k e j doline.

O k r e m toho s m e sa zúčastňovali p r e d n á š o k so speleologickou t e m a ­ tikou p o r i a d a n ý c h SO SZS pri SAV a Múzeom slovenského k r a s u , ako sprievodcovia n a š i c h i z a h r a n i č n ý c h odborníkov v D e m ä n o v s k ý c h j a s k y ­ niach a j a s k y n i a c h J á n s k e j doliny a m n o h ý c h ď alších p o d u j a t í .

Na u v e d e n ý c h p r á c a c h sa podieľ ali: O. Horák, M. F r y d r y c h , P. Janáčik, B. Horák, K. a M. Machovci, J. Volko, P. Hipman a S. Šrol.

I. MEDZINÁRODNÁ SPELEOLOGICKÁ KONFERENCIA V BRNE PAVOL JANÄČIK

V dňoch 29. 6 . ­ 4 . 7. 1964 sa u s k u t o č n i l a z iniciatívy G e o g r a f i c k é h o ú s t a v u ČSAV v B r n e m e d z i n á r o d n á speleologická konferencia, na k t o r e j sa zúčastnilo do 80 p o p r e d n ý c h odborníkov ­ speleológov zo 17 e u r ó p ­ skych š t á t o v . Z deviatich z á s t u p c o v š t y r o c h pracovísk a dobrovoľ ných j a s k y n i a r o v na Slovensku vystúpilo šesť s r e f e r á t m i t ý k a j ú c i m i sa p r o b ­ l e m a t i k y k r a s u a j a s k y n i a r s t v a n a Slovensku.

K o n f e r e n c i u si vynútil rýchly r o z v o j vedeckého bádania v k r a s o v ý c h oblastiach na celom s v e t e v posledných r o k o c h a s t ý m súvisiaca p o t r e b a riešiť nové problémy v j e d n o t l i v ý c h p o m o c n ý c h v e d n ý c h odboroch, v ši­ r o k o m k r u h u odborníkov celého sveta. Cieľom k o n f e r e n c i e bolo p r e d o ­ v š e t k ý m s t a n o v e n i e o b e c n e j z á k l a d n e j c h a r a k t e r i s t i k y k r a s o v ý c h území v Európe, a k ý m s m e r o m sa m á v ý s k u m k r a s u uberať v budúcich r o k o c h a tiež využitie p o d z e m n ý c h k r a s o v ý c h vôd ako z d r o j o v p i t n e j vody.

Podľ a p r o g r a m u p r v é dva dni boli v y h r a d e n é p r e d n á š k a m . Po po­ z d r a v n ý c h p r e j a v o c h a ú v o d n ý c h r e f e r á t o c h , k t o r é odzneli na spoločnom zasadaní vo v ý š k o v e j budove b r n e n s k é h o výstavišť a, v t r o c h odborových sekciách odznelo 49 r e f e r á t o v z k r a s o v e j geomorfológie a hydrológie, bio­ speleológie, klimatológie a p r a k t i c k e j speleológie s p r e m i e t a n í m filmov a diapozitívov. Z p o č e t n ý c h filmov so speleologickou t e m a t i k o u u p ú t a l pozornosť a j n á š f a r e b n ý film „Domica" a „Sezóna v D e m ä n o v e j " . Ďalšie t r i dni sa venovali e x k u r z i á m do M o r a v s k é h o a S e v e r o m o r a v s k é h o k r a s u a j a s k ý ň a na p r e h l i a d k u v ý z n a č n e j archeologickej lokality v e ľ k o m o r a v ­ ského h r a d i s k a v Mikulčiciach ( o k r e s Hodonín).

V r á m c i ú č a s t i na k o n f e r e n c i i navštívili š t y r i a v ý z n a m n í vedci prof. dr. A. Bôgli, inž. M. A u d e t a t ( Š v a j č i a r s k o ) , prof. dr. F. Habe a dr. D. G a u m s ( J u h o s l á v i a ) v sprievode dr. A. Droppu a j Múzeum slovenského k r a s u a D e m ä n o v s k é j a s k y n e .

Výsledky k o n f e r e n c i e b u d ú z h r n u t é do publikácie, k t o r ú p r i p r a v u j e G e o g r a f i c k ý ú s t a v ČSAV v Brne.

1 2 1

ZAHRANIČNÉ NÁVŠTEVY V MÚZEU SLOVENSKÉHO KRASU V R. 1963—1964 PAVOL JANÄČIK

V čase od 6. do 13. j ú n a 1963 š t u d o v a l a v MSK a Speleologickom o d ­ delení GtJ SAV N. N. Laptevová, a s i s t e n t k a Univerzity V. I. Lenina v K a ­ zani k r a s Slovenska. V sprievode dr. A. Droppu si prezrela B e l a n s k ú j a s ­ k y ň u a k r a s o v é f o r m y n a okolí, Dobšinskú ľ adovú j a s k y ň u , Domicu a ď alšie j a s k y n e a povrchové f o r m y Slovenského k r a s u .

18. a 19. j ú n a navštívil MSK doc. A. K. Vekuoa z I n s t i t u t u paleobio­ logii G r u z í n s k e j AN v Tbilisi. V sprievode p r o m . ped. Z. Schmidta, p r a ­ covníka Geofondu v Bratislave a p r o m . geogr. P. J a n á č k a z MSK prezrel si zbierky a depozitár múzea, D e m ä n o v s k é j a s k y n e , Belanskú a Medvediu j a s k y ň u . Študoval paleontologické nálezy zo slovenských j a s k ý ň .

V a u g u s t e navštívila MSK s k u p i n a r a k ú s k y c h j a s k y n i a r o v zo Salz­ burgu, pod vedením z n á m e h o speleológa G. Ábela. O k r e m zbierok m ú z e a si prezreli tiež SO­GÚ SAV, D e m ä n o v s k é j a s k y n e , Domicu, Dobšinskú ľ adovú j a s k y ň u ai.

8. apríla 1964 navštívila MSK 4 5 ­ č l e n n á v ý p r a v a poslucháčov g e o ­ g r a f i e univerzity v Segedíne, pod vedením doc. dr. L. Jakucza. O k r e m zbierok m ú z e a oboznámili sa s činnosť ou SO­GÚ SAV a prezreli si D e ­ m ä n o v s k é j a s k y n e , Dobšinskú ľ adovú j a s k y ň u , Domicu ai.

4. júla si p r e z r e l m ú z e u m s. Iljin z K r a s o v é h o l a b o r a t ó r i a AN SSSR v Moskve, v sprievode inž. Kullmana, p r a c o v n í k a GÚ v Bratislave.

V dňoch 2 4 . ­ 2 7 . j ú l a navštívila MSK 12­členná s k u p i n a anglických speleológov, vedená prof. dr. A. W. Ashwellom, v sprievode p r o m . geol.

F. Skŕivánka, p r a c o v n í k a SÚPPOP v P r a h e . V MSK a SO­GÚ SAV sa obo­ známili s p r o b l e m a t i k o u k r a s u Slovenska a organizáciou j a s k y n i a r s t v a .

Prezreli si D e m ä n o v s k é j a s k y n e ( a j n e p r í s t u p n é č a s t i ) a p o v r c h o v é f o r m y k r a s u D e m ä n o v s k e j doliny.

2. s e p t e m b r a prezrel si zbierky MSK dr. A. B r u n e a u z Ille de F r a n c e , v sprievode dr. J. Vodičku z KS PPOP v Brne.

8. s e p t e m b r a p r e z r e l a si zbierky MSK v ý p r a v a učiteľ ov a poslucháčov V a r š a v s k e j univerzity.

Na s v o j e j c e s t e po ČSSR zastavil sa v MSK dr. I. Nagel, z n á m y publi­ cista z Paríža, v sprievode dr. V. Adamca, p r a c o v n í k a SÚV ČSTV.

ŠKOPOVA JASKYŇA PAVOL JANÄČIK ­

STANISLAV ŠROL

Viacročné úsilie n a š e j s k u p i n y pri p r i e s k u m e j a s k y n n é h o s y s t é m u Hlboké v J á n s k e j doline (Nízke T a t r y ) bolo k o r u n o v a n é r o k u 1962 ď alším úspechom. Po v i a c t ý ž d e n n o m sondovaní v j e d n o m z ponorov Štiavnice podarilo sa n á m vniknúť (M. F r y d r y c h , P. Jezný, J. L u k á č a S. Šrol) 11. 2.

1 2 2

JASKYŇA JÁNSKA

V SKOPOVOM

DOLINA,

NÍZKE

TATRY

LEGENDA ^

^

OHRANIČENIE SPÁDNICE

SKALNOU

A OKRAJE

zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

STENOU (Z VÁPENCOV A OOLOMITO

ZVISLÝCH

STIEN,

JAZIERKO 0

;<rT­V

ŠTRK,

HLINA,

PIESOK,

NESTABILIZOVANÉ PŠ]

SINTROVE

VÄČŠIE KVAPLE,

BODY, LÍNIE

POVLAKY,

KVAPĽOVÁ

PRIEČNYCH VÝZDOBA

1 2

3

4

5

KOSTI PROFILOV i

ZAMERALI:

P JANACIK, S.SROL, R JE Z NY, H.FRYDRYCH

3.1962

1962 do n e z n á m y c h p r i e s t o r o v j e d n e j z bočných chodieb p o d z e m n e j č a s t i Štiavnice, k t o r ú s m e pomenovali Škopovou j a s k y ň o u .

Vchod do j a s k y n e r o z m e r o v 0,65 — 2,1 m ( š í r k a ) X 1,56 m ( v ý š k a ) je na JV svahu Škopového (1478,5 m ) , asi 8 k m na j u h od Lipt. J á n a a ±300 m na j u h od posledného m o s t u v J á n s k e j doline. N a d m o r s k á v ý š k a vchodu je 800 m ( u r č e n á z m a p y ) . V s t u p n á časť j a s k y n e Jazvečia chodba, pôvodne t a k m e r úplne zanesená m a t e r i á l o m z okolia, s l e d u j e p r i e s e č n í k m e d z i v r s t e v n e j plochy a t e k t o n i c k e j pukliny s m e r u 12/190°. Z t v a r u ď al­ šieho ú s e k u chodby na p r v ý pohľ ad badať p r v o r a d ý v ý z n a m s t y k u v r s t i e v dvoch odlišných hornín, a t o r o z p u s t n e j š i e h o vápenca, v k t o r o m j e j a s ­ k y ň a v y t v o r e n á a m e n e j r o z p u s t n é h o dolomitu t v o r i a c e h o dno j a s k y n e pred t e k t o n i c k o u predispozíciou (pukliny s m e r o v 343° a 95°) pri vzniku j a s k y n e . Je to n a j k r a j š í ú s e k j a s k y n e s bohatou kvapľ ovou výzdobou ( s t a l a k t i t y , s t a l a g m i t y , s t a l a g n á t y a s i n t r o v é povlaky) bielej, ž l t o h n e d e j až t m a v e j š e d o h n e d e j f a r b y . Odlišný c h a r a k t e r m á posledný ú s e k h l a v n e j chodby a bočná chodba s c h u d o b n e j š o u kvapľ ovou výzdobou a s m o c n o u v r s t v o u ( ± 2 m ) naplaveného h l i n i t o ­ p i e s č i t é h o m a t e r i á l u a š t r k u , v k t o ­ r o m sme zistili kosti n e t o p i e r o v a i n e j d r o b n e j , zatiaľ n e u r č e n e j r e c e n t ­ n e j f a u n y .

P r i e m e r n á šírka h l a v n e j chodby j e 0,95 m, v ý š k a 1 m. V p r v e j b o č n e j chodbe d o s a h u j e j a s k y ň a m a x i m á l n u š í r k u 3,37 m a viac a k o 2,5 m výšky.

Dĺžka h l a v n e j chodby d o s a h u j e 38,0 m (po bod č. 9 ) ; celková dĺžka dosiaľ p r e s k ú m a n ý c h a z a m e r a n ý c h chodieb činí 50 m.

BIBLIOGRAFIA SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ A KRASOVEJ LITERATÚRY ZA ROKY 1957—1963 VOJTECH BENICKÝ ­

MÁRIA JURKOVIČOVÄ

V p r v o m ročníku Slovenského k r a s u u v e r e j n i l i s m e bibliografiu slo­ v e n s k e j k r a s o v e j a speleologickej l i t e r a t ú r y za roky 1946 — 1956. V biblio­ grafii p o k r a č u j e m e . Uvádzame kýmkoľ vek n a p í s a n ú a v a k e j k o ľ v e k reči vyšlú l i t e r a t ú r u v z ť a h u j ú c u sa na územie Slovenska, ď alej s l o v e n s k ý m a u t o r o m v a k e j k o ľ v e k reči n a p í s a n ú a a k ý m k o ľ v e k ú z e m í m z a o b e r a j ú c u sa speleologickú a k r a s o v ú l i t e r a t ú r u .

Prehliadli s m e v š e t k u d o s t u p n ú l i t e r a t ú r u , k t o r á sa zaoberá speleo­ lógiou a k r a s o m . Ak by sa p r e d s a vyskytli n e d o s t a t k y , n a j m ä čo sa t ý k a p r á c u v e r e j n e n ý c h v cudzích rečiach v z a h r a n i č n ý c h časopisoch, p r o s í m e a u t o r o v o doplnky, k t o r é z a r a d í m e do najbližšieho pokračovania.

S k r a t k y časopisov: SK — Slovenský k r a s , M a r t i n ČsK — Československý k r a s , P r a h a KS — K r á s y Slovenska 1 2 4

ČMG ­ Časopis p r o mineralógii a geologii, P r a h a KBKT — K a r s z t ­ és B a r l a n g k u t a t á s i T á j é k o z t a t ó , Budapešť KB ­ K a r s z t ­ és Barlang, Budapešť A b e l G.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Salzburger Hôhlenforscher in der Slowakei. Salzburger T a g ­ blatt, Salzburg 31. 8. 1963, 1 obr.

A b s o 1 o n K.: Pnspévek k poznání terra rossy v Jihoslovenském krasu.

K r a s o v ý sborník, P r a h a , 2 ­ 1960, 34 ­ 41, 1 graf A d a m č e k J.: Mojťrn, neznáme krásy pod zemou. Práca, Bratislava 6. 7.

1961, n o t .

B a k s a L.: O zalesňovaní krasových a spustných plôch Juhoslovenského krasu. Les, Bratislava 1959, 169 ­ 173, 2 obr.

B a 1 a š a G.: Stopy pravekého osídlenia pod Panským dielom pri Banskej Bystrici. KS 1961, 344 ­ 345 B a 1 á z s D.: A Mészhegyi zsomboly ätkutatása.

KBKT 1957, 8 ­ 10 ­ A Demänovai barlang. KBKT 1960, 504, n o t . ­ A szlovák karsztmúzeum.

KBKT 1960, 504, n o t . ­ Idegenforgalmi „barlang­kombinát" Szlovákiában.

KB 1961, 51, not.

B a 11 o v á E.: Jaskyne v okolí Brekova. KS 1960, 480, not.

B a l o g h E.: A sotétség birodalmában (Gombasecká j.). Lobogó 17. 5.

1961, r e p o r t .

B ä n e s z L.: Prieskumy v Juhoslovenskom krase. Š t u d i j n é zvesti AÚ SAV, N i t r a 1962, č. 9, 21 ­ 45 B a r á t o s i J.: Czehszlovákiai barlangtúra. KBKT 1960, 176 B á r i c a J.: Sviatok v podzemnom kráľovstve (Dem. jaskyne).

Smena, B r a t i s l a v a 3. 8. 1956 B á r t a J.: Záchranný výskum v záplavou postihnutej jaskyni Domici. Š t u d i j n é zvesti AÚ SAV, N i t r a 1957, 29 ­ 33 ­ Zvislá jaskyňa na Žibrici v Tríbečskom pohorí. KS 1957, 10 ­ 13 ­ Neolitické a eneolitické osídlenie Puklinovej jaskyne na Dreveníku pri Žehre. Archeologické rozhledy, P r a h a 1958, 465 ­ 476 ­ Praveké osídlenie jaskyne Čertova džura v Slovenskom raji. Archeo­ logické rozhledy, P r a h a 1958, 471 ­ 476 ­ Jaskyňa Mažarná v krasovom území Veľkej Fatry. Slovenská a r c h e o ­ lógia, N i t r a 1958, 245 ­ 256 ­ Majda­Hraškova jaskyňa a jej kultová funkcia v dobe halštatskej.

Slovenská archeológia, N i t r a 1958, 347 ­ 360 ­ Jaskyňa Ľudmila v Juhoslovenskom krase pred svojím zánikom. KS 1958, 156 ­ 157 ­ Pračlovek v jaskyni Čertova pec. Najstaršie praveké osídlenie v Nit­ rianskom kraji. Hlas N i t r i a n s k e h o k r a j a 1958, č. 45 ­ Obetný kult s prejavmi ľudožrútstva v Majda­Hraškovej jaskyni pri Silici. P r í r o d a a spoločnosť , Bratislava 1958, 650 ­ 6 5 2 ­ Výskum jaskyne Čertovej pece pri Radošinej. Š t u d i j n é zvesti AÚ SAV, 1 2 5 N i t r a 1959, 163 ­ 164

— Travertínová jaskyňa Strecha na Dreveníku.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUT SK 2 — 1959, 75 — 80 — Industria moustierskeho okruhu na západnom Slovensku.

P a m á t k y archeologické 52 ­ 1960, 31 ­ 39 — Mladoslovanská zaušnica z Antónovej jaskyne pri Ružíne. Sborník Čsl. spol. archeologické pri ČSAV, 1 ­ 1961, 9 ­ 1 1 — Zur Problematík der Hôhlensiedlungen in den Slowakischen Karpaten.

Acta Archeologica Carpathica, Krakov, 2 — 1961, 5 — 39 — Tu žil najstarší obyvateľ Slovenska. Život, Bratislava 11 — 1961, č.

42, 1 — Jaskyňa Čertova pec a jej archeologické nálezy. KS 38 — 1961, 145 — 150 — Ďalší nález kultovej masky pri Silici. Svet vedy, Bratislava, 9 — 1962, 246 — K prejavom antropomorjizmu bukovohorskej kultúry na Slovensku.

Sborník Čsl. spol. archeologické ČSAV 3 ­ 1963, 117 ­ 121 — Paľáolithische Hôhlenbesiedlungen im Karpatischen Teil der Tsche­ choslovoakei. Archeološki v e s t n í k ( B r o d a r j e v z b o r n í k ) , L j u b l j a n a 1 3 ­ 1 4 ­ 1963, 19 ­ 35 — Desať rokov speleoarcheologickej činnosti Archeologického ústavu SAV. SK 4 ­ 1963, 87 ­ 97 B e n i c k ý V.: Čo v jaskyniach neuzriete. Život, B r a t i s l a v a 6 — 1956, č. 14, report., 2 obr.

— Múzeum slovenského krasu. P a m i a t k y a múzeá, B r a t i s l a v a 5 — 1956, 40 ­ 43, 10 obr.

— Zákon SNR o štátnej ochrane prírody a jaskyne. Múzeum, B r a t i s l a v a 3 ­ 1956, č. 2, 144 — 149 — Zpráva o činnosti MSK za rok 1956. ČsK 10 ­ 1957, 142 ­ 144, 1 obr.

— Osvetové využitie jaskýň a jaskynného múzea. Múzeum, Bratislava 4 ­ 1957, 460 ­ 463 — Diskusný príspevok o zvýšení a prehĺbení ideovej účinnosti MSK. Múzeum, Bratislava 5 ­ 1958, 33 ­ 34, č. 4 — Úspešný speleologický výskum pri Čertovej skale. Naša veda, B r a ­ tislava 5 ­ 1958, 510, n o t .

— II. medzinárodný speleologický kongres. K u l t ú r n y život, B r a t i s l a v a 11. 9. 1958, n o t .

— Výskum Ľadovej priepasti na Ohništi. SK 1 — 1958, 5 — 13, 20 obr.

— Príspevok k dejinám Demänovskej ľadovej jaskyne a k objaveniu jaskyne Mieru. Dtto, 29 — 35, 24 obr.

— Hrádocká jaskyňa. Dtto, 59 — 61, 4 obr.

— Zákon o štátnej ochrane prírody na Slovensku. Dtto, 88 — 92 — Z činnosti MSK. Dtto, 95 ­ 98, 3 obr.

— Výsledky výskumov vo Svätojánskej doline. Dtto, 108 — 109, 1 o b r .

— Medvedia jaskyňa. Dtto, 116 — 117, 1 obr.

— Prehľad návštev MSK a Demänovských jaskýň. Dtto, 118 — 119 — Na okraj 30. výročia objavenia Domice. Dtto, 119, 4 obr.

1 2 6

Časopis československý kras.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFED Dtto, 122, rec.

Anton Droppa: Demänovské jaskyne. Dtto, 123, rec.

Zpráva o činnosti MSK za rok 1957. ČsK 11 ­ 1958, 250 ­ 252, 5 obr.

Výskum Zvonivej diery na Plešiveckej planine. SK 2 — 1959, 5 — 13, 14 obr.

Príspevok k dejinám objavu Demänovskej jaskyne Slobody. Dtto, 92 ­ 102, 6 obr.

Z dejín MSK. Dtto, 103 ­ 106 Zpráva o činnosti MSK za rok 1958. Dtto, 111 — 114 Ochrana jaskýň. Dtto, 158 — 160, 1 obr.

7. jaskyniarsky týždeň. Dtto, 161, 7 obr.

Naše rovy. Dtto, 165 Zahraničné styky. Dtto, 165 — 166 Treba sprístupniť Demänovskú jaskyňu Mieru. Dtto, 147 Pochybné využitie jaskýň. Dtto, 168 Slovenská speleologická spoločnosť. Dtto, 167 Uznesenie rady ONV, ktoré sa nedodržuje. S t r e d n ý Liptov, L. M i k u ­ láš 17. 5. 1959 Die Erforschung der Eisschlucht auf Ohnište. N a c h r i c h t e n d. V e r b a n ­ des d. D e u t s c h e n H ô h l e n ­ u. K a r s t f o r s c h e r , Miinchen, 5 — 1959, č. 2., pnmecaTK 2 1 ­ 2 2

Výskum Červených vrchov. Ľud, Bratislava 16. 8. 1959 Jaskynná sústava Červenej skaly. ČsK 12 — 1960, 239, 1 obr.

Oslava Volkových 80. narodenín. Nový Liptov 7. 8. 1960 Výskum Čachtického krasu. Práca, Bratislava 22. 6. 1960 Výskum krasových javov Červených vrchov. SK 3 — 1961, 57 — 58, 12 obr.

Ján Volko­Starohorský 80­ročný. Dtto, 99 ­ 103, 1 obr.

Zpráva o činnosti MSK za rok 1959. Dtto, 103 ­ 105 Mojtínsky kras. Dtto, 125 — 126, 4 obr.

Ján Majko 60­ročný. Detto, 169 Ľudovít Izák 60­ročný. Dtto, 169 Farbenie Prosiečanky. Dtto, 170 Prehľad návštev slovenských jaskýň r. 1959. Dtto, 171 Založenie Speleologickej odbočky Slov. zem. spoločnosti pri SAV. Dtto, 171 Štyridsať rokov slovenskej speleológie. D e m ä n o v s k é j a s k y n e — 40 r o ­ kov j a s k y n e Slobody. Lipt. Mikuláš 1961, 10 ­ 16, 2 obr.

Prednáška o bulharských jaskyniach. Práca, Bratislava 5. 2. 1961, not.

Z činnosti MSK za rok 1960. ČsK 13 ­ 1961, 223 Najhlbšia priepasť v ČSSR? Práca, Bratislava 14. 12. 1961, n o t .

Problém ochrany prírody v rekreačných oblastiach na úseku jasky­ niarstva. Sborník Slov. ú s t a v u p a m . s t a r . a ochr. prírody, B r a t i s l a v a 1961, č. 2, 3 Objav novej jaskyne. Technické noviny, Bratislava 2. 2. 1961, n o t .

1 2 7

Nesplnené uznesenie.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDC Nový Liptov, Lipt. Mikuláš 12. 11. 1961 Nie Jasná, ale Demänovská dolina. Dtto, 15. 4. 1962 Kto je za to zodpovedný. Dtto, 10. 6. 1962, n o t .

Zpráva o činnosti Speleologickej odbočky SZS pri SAV za rok 1961.

Geografický časopis, Bratislava, 14 ­ 1962, 229 ­ 230 — Demänovské jaskyne. Svet v obrazech, P r a h a 26. 5. 1962, 4 obr.

— Speleologická odbočka SZS SAV. Nový Liptov, Lipt. Mikuláš 18. 3.

1962, not.

— Desať rokov jaskyne Mieru. Dtto, 4. 2. 1962 — Jaskyne Stredoslovenského kraja. Vlastivedný časopis, Bratislava 11 ­ 1962, 82 ­ 83, 3 obr.

— Chránime prírodu. Smer, Ban. Bystrica 16. 5. 1962, n o t .

— 40 Jahre Demänovaer Freiheitshôhle.

Mitteilungen des V e r b a n d e s d.

D e u t s c h e n Hohlen­ u. K a r s t f o r s c h e r , Mtinchen 8 — 1962, č. 1, 20 — Z činnosti MSK za r. 1960. ČsK 12 ­ 1960, 239, 1 obr.

— Vzácna návšteva (M. Sweetingová).

Nový Liptov, Lipt. Mikuláš 1. 4.

1962 — Prednáška o Muránskom krase. Smer, Ban. B y s t r i c a 29. 6. 1963 — Kras a jaskyne. ČMG 8 ­ 1963, 219 — Múzeum slovenského krasu. Dtto, 107 — 109 — Zpráva o činnosti MSK za r. 1961 — 1962. SK 4 ­ 1963, 110 ­ 113 — Zpráva o činnosti Speleologickej odbočky SZS pri SAV za r. 1961 ­ 1962. Dtto, 113 ­ 114 — Prehľad návštev Demänovských jaskýň v r. 1961 — 1962. Dtto, 120 — Oesterreichische Hochschulzeitung.

1961 č. 3. Dtto, 157 — Anton Droppa: Važecká jaskyňa a krasové javy v okolí. Dtto, 158, rec.

B e n i c k ý — J u r k o v i č o v á : Dokumentácia krasu a jaskýň.

Dtto, i ­ 1958, 62 ­ 79 — Knižnica MSK. Dtto, 2 ­ 1959, 81 ­ 92 — Prírastky zahraničnej literatúry za r. 1959 — 1960. Dtto, 3 — 1961, pnmec

— — — —

1 6 0 ­ 1 6 6

B e ň o V.: Čachtické jaskyne. Roľ nícke noviny, T r e n č í n 16. 1. 1960 B e r t a l a n K.: A Domica felfedezésének 30. évfordulója.

KB 1956, 26 — Nové jaskynné objavy v Maďarsku. G o g r a f i c k ý časopis, Bratislava 9 ­ 1957, 57 ­ 58 B i e n e k A.: Tajomstvo Bystrianskej jaskyne. Smer, Ban. Bystrica 22.

12.1959, 4 obr., 1 s t r .

B i n d e r H.: Slovenský kras I ­ 1958. V e r b a n d s n a c h r i c h t e n der D e u ­ t s c h e n Hohlen­ u. K a r s t f o r s c h e r , Munchen, č. 2 ­ 1959, 21 ­ 24, rec.

— Slovenský kras II ­ 1959. Dtto, č. 3 ­ 1960, 47, rec.

B l á h a L.: Pohľadová mapa Slovenského krasu. KS 14 — 1957, 320, rec.

— Aragonite cave discovery in Slovakia. Cave Science BSA, Settle 4 — 1960, 278 ­ 279, 1 obr.

— Autom za jaskyňami. KS 40 ­ 1963, 346 ­ 347, 1 obr.

— Čachtický kras vydal svoje tajomstvo. KS 34 — 1957, 118 — 119 1 2 8

— Jaskyňa Domica vo farebnom filme.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIH KS 34 — 1957, 119 B l á h a — S t á r k a : Juhoslovenský kras. Osveta, Martin 1956, s t r . 111, obr., m a p y B o d n á r V.: Zatarasený skvost prírody — Aragonitová jaskyňa. P r a v ­ da, B r a t i s l a v a 17. 7. 1962, 1 obr.

B o h u š I.: Speleobibliografia z ročeniek Uhorského karpatského spolku 1874 ­ 1917. SK 2 ­ 1959, 43 ­ 54 B o k e s F.: Zaujímavá kniha o Demänovských jaskyniach od dr. Droppu. Ľud, Bratislava 6. 8. 1957, rec.

— Za jaskyňami vo Vysokých Tatrách. Práca, Bratislava 23. 8. 1959 — Speleologické výskumy MSK. Geografický časopis, Bratislava 12 ­ 1960, 69 ­ 71 — Slovenský kras II. Ľud, Bratislava 8. 1. 1960, rec.

B o r z a K. — P o s p í š i 1 A.: Výskyt bauxitickej železnej rudy v Sloven­ skom krase. Geologický sborník SAV, Bratislava 10 ­ 1959, 169 ­ 174, 1 obr.

B r o d ň a n s k ý J.: Brestovská jaskyňa. SK 1 ­ 1958, 114 — 115, 2 obr.

— Ponory Brestovskej jaskyne. SK 2 — 1959, 128 ­ 130, 1 plán, 2 obr.

— Príspevok k poznaniu niektorých jaskýň v Chočskom pohorí. SK 3 — 1961, 146 ­ 154, 2 m a p k y — Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Dolnom Kubíne. SK 4 — 1963, 114 ­ 116 B r t á ň R.: Prvý propagátor jaskýň na Slovensku. KS 34 — 1957, 466 — 471, I. časť — Dtto, II. čast. KS 35 ­ 1958, 8 ­ 12, 1 obr.

B u č k o Š.: Vznik speleologickej odbočky Slovenskej zemepisnej spoloč­ nosti. V e s t n í k ČSAV, P r a h a 3 ­ 1961 B u k o v a n s k á M.: Tisovecký kras a jeho genese. Ochrana prírody, P r a h a 1956, 190 ­ 115, 2 m a p k y B u k o v i n s k á G.: Za krásami pod zemou. Sloboda, Bratislava 29. 5.

1960, rec.

— Slovenský kras II. KS 27 ­ 1960, 359 ­ 60, rec.

— Kniha zaujímavých objavov. Sloboda, Bratislava 17. 12. 1961 — Sborník MSK II. Vlastivedný časopis, Bratislava 10 ­ 1961, 48, rec.

— Slovenský kras. P r a v d a , Bratislava 22. 3. 1962, rec.

— Čo objavili mojtínske deti. Život, Bratislava 13. 11. 1962, 5 obr.

— Slovenský kras III. KS 39 ­ 1962, 120 rec.

— Halina Rudnická „Za siódmym progiem". KS 40 — 1963, 399, rec.

B u k o v i n s k ý V.: Z našich kvapľových jaskýň. Na cestu, Bratislava III ­ 11, 316, 2 f o t o — Výskum jaskýň Rajeckého krasu. Cieľ, Žilina 15. 7. 1951 — Demänovská dolina na prahu novej sezóny. Cieľ, Žilina 23. 3. 1952, n o t .

— Žilinský kras. Cieľ, Žilina 7. 9. 1952, n o t .

— Nové jaskyne pri Kraľovanoch. Cestovný ruch, Bratislava 30. 9. 1953 1 2 9

Zimoviská žiab v krasových oblastiach.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQP Vesmír, P r a h a 35 — 1956, 213 Sborník MSK. Sloboda, B r a t i s l a v a 22. 2. 1959, rec.

Slovenskí jaskyniari majú novú organizáciu. Sloboda, B r a t i s l a v a 20.

11.1960 Nová organizácia slovenských jaskyniarov.

KS 38 — 1961, 39 Mojtín. KS 38 ­ 1961, 51 ­ 55, 4 obr., 1 plán Ešte raz o Mojtíne. KS 38 ­ 1961, 156 Objav priepastnej jaskyne v Mojtíne. KS 38 — 1961, 457 — 459, 4 obr., 1 plán Karszt­ és Barlangkutató.

KS 38 — 1961, 480, rec.

Slovenská speleológia. KS 38 — 1961, 320 Nová jaskyňa v Mojtíne. P r a v d a , B r a t i s l a v a 30. 5. 1961, n o t .

Na obzore nová jaskyňa. Smer, Ban. B y s t r i c a 31. 5. 1961, n o t .

Mojtínske tajnosti objavené. R o z k v e t Považia, Pov. B y s t r i c a 3. 6. 1961 Jedinečný objav. Sloboda, B r a t i s l a v a 4. 6. 1961 Nová jaskyňa. Smena, Bratislava 21. 6. 1961, n o t .

Nové objavy. Rozkvet Považia, Pov. Bystrica, 24. 6. 1961, 1 obr.

Mojtínska jaskyňa odhaľuje svoje tajomstvá.

Rozkvet Považia, Pov. B y s t r i c a 1. 7. 1961, 1 obr.

Výskum mojtínskej priepasti. Smer, Ban. B y s t r i c a 22. 7. 1961, 1 obr.

Cez jazero do jaskýň. Smena, B r a t i s l a v a 22. 7. 1961 Objav priepastnej jaskyne na Slovensku.

Rudé právo, P r a h a 23. 7.

1961, 1 obr.

Mojtínske bludisko a práca v ňom. Rozkvet Považia, Pov. B y s t r i c a 29. 7. 1961, 1 obr. Ďalej len s mtnerom. Rozkvet Považia, Pov. B y s t r i c a 7. 10. 1961, 2 f o t o Tajnosti Májovej priepasti. Rozkvet Považia, Pov. B y s t r i c a 14. 1 0 . 1 9 6 1 Výskum mojtínskej priepasti. Smer, Ban. B y s t r i c a 18. 10. 1961, 1 obr. Ľudská noha v Májovej priepasti. Sloboda, Bratislava 12. 11. 1961, 1 obr.

Výskum Májovej priepasti. Smer, Ban. B y s t r i c a 1. 9. 1962, 1 obr.

Májová priepast. Smena, Bratislava 9. 9. 1962 V Májovej priepasti. Rozkvet Považia, Pov. B y s t r i c a 15. 9. 1 9 6 2 , 1 obr. Ďalšie objavy v Mojtíne. Sloboda, Bratislava 16. 9. 1962 Májová priepasť pred sprístupnením. Ľud, B r a t i s l a v a 13. 10. 1962, 1 obr.

Kmitory, nový jaskyňovedný termín. KS 39 — 1962, 336 — 338 Dr. Anton Droppa: Domica­Baradla, jaskyne predhistorického člove­ ka. KS 39 ­ 1962, 358, rec.

Výskumy v Májovej priepasti. KS 39 — 1962, 438 Antonio Núňez Jiménes: 20 aňos explorando a Cuba. KS 39 — 1962, 439 ­ 440, rec. Čo nového v Mojtínskom krase. Rozkvet Považia, Pov. B y s t r i c a 1. 6.

1963 Gejzírové stalagmity (preklad). KS 40 ­ 1963, 393 ­ 396 1 3 0

— Výskumy v Mojtínskom krase.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFE KS 40 — 1963, 478 — Štefan Zwoliňski: W podziemiach tatrzaňskich.

KS 40 — 1963, 479 — 480, rec.

— Speleologická odbočka SZS pri SAV. Smena, Bratislava 6. 8. 1963, n o t .

— Výskumy tatranských priepasti. Sloboda, Bratislava 1. 9. 1963 B u r k h a r d t R.: Jeskyňka v tuf ech u Sahú na Slovensku. ČsK 13 — 1962, 219 ­ 221, 1 m a p k a B y s t r i c k ý J.: Niekoľko poznámok o jure Slovenského krasu. Geolog. p r á c e GIJDŠ, Z p r á v y 18 — 1960, 39 ­ 47 — Stratigrafia triasu Slovenského krasu. GP GÚDŠ 46 — 1957, 188 — 205, 1 m a p a — Príspevok k poznaniu fauny spodného triasu Slovenského krasu. GP GÚDŠ Z p r á v y 13 ­ 1958, 11 ­ 19 — Príspevok k stratigrafii Slovenského krasu. GP GÚDŠ Zprávy 15 — 1959, 19 ­ 25 — Výskyt riasy Dipplopora annulatissima Pia v Slovenskom krase. GP GÚDŠ Zprávy 16 ­ 1959, 177 ­ 182 — Príspevok ku geológii Slovenského krasu. GP GÚDS Zprávy 17 — 1960, 5 ­ 27, 1 m a p k a B y s t r i c k ý J. — K o l l á r o v á ­ A n d r u s o v o v á V.: Fácie a stra­ tigrafia triasu Slovenského krasu podľa dasycladaceí a cephalopodov. ČMG 6 ­ 1961, 244 ­ 249 B y s t r i c k ý J. — T o m k o J.: Vysokopercentné vápence Slovenského krasu. GP GÚDŠ Zprávy 29 ­ 1963, 167 ­ 172 C z á j l i k I. — H e g y e s i L.: Néhány szó a csehszlovákiai barlangok világításáról. KBKT 1960, 563 ­ 565 Č u 1 e ň Š.: Kone vo výtvarnom úmení doby ľadovej. Chov koni, B r a t i s l a ­ va, 12 ­ 1959, 12 ­ 13, 4 obr.

D o s e d l a J.: Krasový výzkum v Jugoslavii. Geografický časopis, 9 — 1957, 143 ­ 146 D o s t á l J.: Krasová vegetace. ČsK 11 ­ 1958, 85 ­ 96, 8 obr.

D r b a l V.: Glosy z Demänovské doliny. KS 1958, 152 — 155 — Vauclusní prameny (Vyvieranie).

KS 36 — 1959, 36 — 37 D r d o š J.: Z morfológie Haligovských skál. KS 36 ­ 1959, 341 ­ 342, 2 obr.

— Ochrana prírody v Slovenskom raji. KS 38 ­ 1961, 127 ­ 135, 7 obr.

— Príspevok k morfológii Pienin. Geografický časopis, Bratislava, 12 — 1960, 38 ­ 61, 6 obr., 1 m a p k a — O morfológii Pienin. KS 39 ­ 1962, 391 ­ 392, 1 obr.

— O niektorých výsledkoch ochranárskeho mapovania v Slovenskom krase. O c h r a n a prírody, P r a h a 1962, 111 — 113, 6 obr.

D r o p p a A.: Demänovské jaskyne, krasové zjavy Demänovskej doliny.

SAV, Bratislava 1957, 302 s t r á n , 94 obr., 21 m á p — Louček: Ďumbírsky velehorský kras. P r a h a 1956. Geografický č a s o ­ pis, Bratislava 9 ­ 1957, 255 ­ 256, rec.

1 3 1

Dobšinská ľadová jaskyňa.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGF G e o g r a f i c k ý časopis, Bratislava 9 ­ 1957, 99 ­ 118, 2 tab., 3 obr., 3 m a p y Ochtinská aragonitová jaskyňa. Dtto, 169 ­ 184, 3 obr., 2 plány, 1 tab.

Výskum priepasti Kresanice v Lipt. Tatrách. Dtto, 190 ­ 191 Cadoux — Lavigne — Matieu — Patié: Opération ­ 1000. P a r i s 1955.

Dtto, 255, rec.

Speleologické problémy Bystrianskej jaskyne. KS 34 ­ 1957, 75 ­ 78, 3 obr.

Krasové zjavy na Kresanici v Lipt. Tatrách. ČsK 10 ­ 1957, 68 ­ 73, 2 obr., 1 plán Výskum Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Dtto, 141 ­ 142, 2 obr.

Krasové javy v sv. časti Tribča. Dtto, 158 ­ 165, 3 obr., 2 m a p k y Geomorfologický charakter priepasti na Ohništi. SK 1 ­ 1958, 14 ­ 23, 3 plány Der geomorphologische Charakter der Eisschlucht auf Ohnište. V e r ­ b a n d s n a c h r i c h t e n d. V e r b a n d e s d. d e u t s c h e n Hôhlen­ u. K a r s t f o r ­ scher, Miinchen, 5 ­ 1959, 21 ­ 22, 1 rez.

Krasové javy na Motyčkách. SK 1 ­ 1958, 106 ­ 107 Výskum Belianskej jaskyne. ČsK 11 ­ 1958, 248 ­ 249, 1 obr.

Návrh hesiel pre skupinu „Prírodné krásy a jaskyne".

Naša veda, Bratislava 1958, 78 ­ 79 Charakteristické javy Dinárskeho krasu. Detto, 185 ­ 189 Demänovské jaskyne a zaujímavosti krasu v okolí. Vyd. Šport, B r a ­ tislava 1959, s t r á n 145, obr. a map. príl.

Belanská jaskyňa a jej kras. Vyd. Šport, Bratislava 1959, 131 s t r á n , obr. a map. príl.

Geomorfologické pomery priepasti Zvonivej diery a jej okolia. SK 2 ­ 1959, 18 ­ 24, 1 m a p k a , 3 obr.

Krasové zjavy pri Vernári. SK 2 ­ 1959, 68 ­ 74, 2 obr., 1 plán Študijná cesta po Dinárskom krase v Juhoslávii. SK 2 ­ 1959, 131 ­ 143, 11 obr.

Jaskyne Permskej oblasti. SK 2 ­ 1959, 155 ­ 156 Najväčšie jaskynné sústavy sveta. SK 2 ­ 1959, 167 Nikolaj Džambazov: Peščerite v Blgarija. Sofia 1958, SK 2 ­ 1959, 169, rec.

Karta na peščerite v NR Blgarija. Sofia 1958. SK 2 ­ 1959, 171 Krasové formy pohoria Žiar. ČsK 12 ­ 1959, 113 ­ 121, 3 obr., 2 O jaskynných drakoch. P r í r o d a a spoločnosť , Bratislava 1959, 11, 36 ­ 37, 2 obr.

Partizáni v SNP a jaskyne. S t r e d n ý Liptov, Lipt. Mikuláš, 29. 8. 1959 Dobšinská ľadová jaskyňa. Vyd. Šport, Bratislava 1960, s t r á n 100, obr. a map. prílohy 1 3 2

Význam jaskýň pre vedu a kultúru.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLK Vestník SAV, Bratislava 1960, 149 ­ 155, 3 obr. ­ Poznáte naše jaskyne? Naša veda, Bratislava 1960, 614 ­ 620, 6 obr. ­ Vznik a vývoj jaskýň. P r í r o d a a spoločnosť , Bratislava 1960, č. 8, 14 ­ 17, 4 obr. ­ A Domica­barlang.

Stať k n i h y Dra J a k u c s a : Aggtelek és kôrnyéke, B u d a p e s t 1961, 169 ­ 200, 5 obr. ­ Vysokohorský kras Červených vrchov. SK 3 — 1961, 21 ­ 36, 4 m a p ­ ky, 8 obr. ­ Najhlbšie priepasti sveta. SK 3 ­ 1961, 142 ­ 145 ­ Rozloha Demänovských jaskýň. SK 3 — 1961, 150 — 151 ­ Stanišovská jaskyňa na s. strane Nízkych Tatier. Geografický č a s o ­ pis, Bratislava 13 ­ 1961, 296 ­ 307, 4 obr., 1 tab. ­ Objavné možnosti dalších jaskýň v Demänovskej doline. SK 38 — 1961, 292 ­ 294, 3 obr. ­ Čachtická jaskyňa. KS 38 ­ 1961, 372 ­ 375, 1 m a p k a , 6 obr. ­ The correlation of River Terrases and Horizontál Cave Corridors.

Die Hohle, Wien 1961, 111 ­ Važecká jaskyňa. Vyd. Šport, Bratislava 1962, s t r á n 94, obr. a m a p . príl. ­ Gombasecká jaskyňa. Vyd. Šport, Bratislava 1962, s t r á n 80, obr. príl. ­ Speleologický výskum Važeckého krasu. Geografický časopis B r a t i ­ slava 14 ­ 1962, 264 ­ 293, 8 obr., 8 plánov ­ Krasové formy v okolí Lipt. Tepličky. SK 4 ­ 1963, 46 ­ 56, 4 m a ­ py, 1 tab. ­ Paralelizácia riečnych terás a horizontálnych jaskýň. GP GÚDŠ 1963, č. 64, 93 ­ 96 ­ Jaskyne Jánskej doliny. KS 40 ­ 1963, 298 ­ 301, 5 obr. ­ Jasná? K u l t u r n í t v o r b a , P r a h a 16. 5. 1963 ­ Krasové javy v okolí Tepličky. T a t r a n s k é noviny, Poprad 20. 12. 1963, 6 obr.

D u d á k K.: Demänovské jaskyne ­ najväčšia prírodná chladnička.

Práca, B r a t i s l a v a 28. 8. 1962 F a b i á n J.: Ardovská jaskyňa. KS 36 ­ 1959, 157 ­ 158 F a r s k á E.: Rekordná návšteva v slovenských jaskyniach.

KS 34 — 1957, 314 ­ 316 ­ Návštevnosť slovenských jaskýň. KS 35 — 1958, 394 — 395 F e r k o V.: Výlet do podzemia. Ohník, Bratislava 1 — 1963 jeskyné a její vý­ G a i s 1 e r J . ­ H a n á k V.: Netopýŕi drienovecké zkum. K r a s o v ý sborník, P r a h a 1962, 15 ­ 24, 2 m a p k y G a i s l e r J. — K l í m a M.: Určení netopýŕu. Ochrana prírody, P r a h a 1963, 28 ­ 34, 5 obr.

G o c h B.: W kras slowacki? Gacek, Krakov 1963, 20 ­ Wyprawa KTJ do jaskiň Slowacji. Dtto, 16 — 17 ­

1 3 3

­ Tomanowa priepast najglbsza w Czechostowacji.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXW

Dtto, 20 ­ II. oboz jaskinowy w Slovacji. Dtto, 28 — 29, 2 plány ­ Nowe aweny na planine Silickej. Dtto, 28 — 29 G o r e k A.: Geologické pomery skupiny Červených vrchov. Geologický sborník, Bratislava 1958, 203 ­ 240, 1 obr., 5 tab.

G r a d z i ň s k i — K o w a l s k i : Výsledky objavných prác poľských jas­ kyniarov vo Vysokých Tatrách. KS 35 ­ 1956, 112 ­ 114 G r e n d a J.: Juhoslovenský kras volá po objaviteľ och. Východosloven­ ské noviny, Košice 10. 3. 1963 H a b i č P.: Anton Droppa: Demänovské jaskyne, zaujímavosti v okolí.

Bratislava 1959. Naše j a m e , L j u b l j a n a 1961, č. 1 ­ 2, 43, rec.

H a j n i š K. ­ S m i e š k o T.: Lidské stopy v Konské ve Velké Fatre.

Vesmír, P r a h a 1961, 253 ­ 254, 1 n á k r e s H a 1 a š a J.: Vrchy Chočského pohoria. KS 37 ­ 1960, 208 ­ 212, 3 obr. a 252 ­ 256, 3 obr.

H a l a š a P.: Speleobibliografia z časopisu Krásy Slovenska 1921 — 1958.

SK 4 ­ 1963, 121 ­ 155 H a n á k V.: O zimování netopýŕú v Hačavské krápníkové jeskyni na Slovensku. ČsK 12 ­ 1959, 91 ­ 92 H a n á k — G a i s l e r : Pozri Gaisler — H a n á k H a n z l í k J.: Bude jaskyňa Mieru sprístupnená?

Svet vedy, Bratislava 1962, 247, 1 obr.

H e s s M.: Haroun Tazieff ­ Zostup do priepasti Pierre St. Martin. Rec. slov. p r e k l a d u . Lidé a zeme, P r a h a 1963, 200, obr. 1 H e g y e s s i L. — C z á j l i k I.: Pozri C z á j l i k ­ H e g y e s s i H i m m e 1 J.: Na Jasovské planine. Rovnost, B r n o 21. 9. 1958, 1 obr., n o t . ­ 27 hodin v propasti Barazdaláš. D t t o 19. 8. 1959, rep. ­ Sestup do Barazdaláše. D t t o 22. 9. 1959, 2 obr., rep. ­ Brnénští jeskynári v nejhlubšt propasti Československa.

B r n e n s k ý k r a j č. 5 ­ 1960, 4, 2 obr. ­ Barazdaláš, nejhlubší propast ČSSR. K r a s v Československu, B r n o 1960, č. 4., 17 ­ 21, 2 obr. ­ K poznání propasti Silické planiny. Dtto, 2., 42 ­ 45, 7 plánov H i m m e l J. — R y b á k J.: Z výzkumu Jasovské planiny v Jihosloven­ ském krasu. Dtto, 29 — 30, 2 obr.

H i m m e l J. — K r č a l K.: Propasti severní části Silické planiny. D t t o 1959, 2 ­ 6 H l á s n a A.: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Brezne. SK 3 ­ 1961, 159 H l á v k a K.: Slovenský kras, sborník MSK. ČMG 1960, 198, rec. ­ Sborník Slovenský kras III. ČMG 1962, 118 ­ 119, rec.

H o f f m a n n L.: Po stopách bratríkov v Jasove. Východoslovenské n o ­ 1958, č. 21, pomery s. 5 H o mviny, o l a Košice V.: Geologické Jasovké plošiny v Jihoslovenském

1 3 4

krasu.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Sborník ved. p r a c Vys. školy bánské, O s t r a v a 1961, 373 — 398, 6 tab.

H o m o l a V. — M u 11 e r K.: Geologický a geofysikální pfíspévek k dú­ kazu pŕíkrovové stavby Jihoslovenského krasu. ČMG 6 — 1961, 276 — 284, 2 geol. m a p y H r u š k a B.: K chemizmu netopýŕího guana. ČMG 1958, 21 — 23 H r u š k a J.: áO rokov Demänovskej jaskyne Slobody. D e m ä n o v s k é j a s ­ kyne, Lipt. Mikuláš 1961, 5 ­ 9, 2 obr.

H u b k a K.: Casteret­Sondeurs ďabimes. Rec. n e m . p r e k l a d u . SK 2 — 1959, 169 ­ 170 H ú š č a v a A.: Zpráva z 13. storočia o jaskyniach v Demänovskej do­ line. SK 2 ­ 1959, 146 C h á b e r a S.: Vyvéračky v Jihoslovenském krasu. Lidé a zeme, P r a h a 6 ­ 1957, 84 ­ 85, 1 obr.

C h o d o r o w s k a — C h o d o r o w s k i : Bathynella natans w Tatrach.

Speleologia, V a r š a v a 1 ­ 1959, 211 ­ 216 I n t r i b u s R.: Mikroklimatické merania v Juhoslovenskom krase. V o d ­ ná erózia na Slovensku, s b o r n í k SAV, Bratislava, 193 ­ 298, 39 obr.

I v a n Ľ.: Slovenské travertíny.

Vesmír, P r a h a 1959, 226 ­ 227, 6 obr.

I z á k Ľ.: Krásy Slovenska a naše jaskyniarstvo.

SK 1 — 1958, 80 — 83 J a k u c s L.: II. medzinárodný speleologický kongres. SK 2 — 1959, 149 ­ 150 — Barlangkutatóink Czehszlovákiában.

KBT 1956, júl — dec. 11 — 14 J a n á č i k P.: Príspevok ku krasovým zjavom Malej Fatry. SK 2 — 1959, 55 ­ 67, 4 plány — Niekoľko poznámok k článku „Na margo rubriky — viete, že ­ ?".

Východoslovenské noviny, Košice 2. 10. 1959 — Priepasť na Stratenci v Malej Fatre. SK 3 ­ 1961, 95 ­ 98, 2 plány — Čachtická jaskyňa preskúmaná a zameraná. SK 3 — 1961, 137 — 138 — Komplexný výskum Medvedej jaskyne v Stratenskej hornatine. SK 3 ­ 1961, 138 ­ 139 — Nové objavy v Brezovskej jaskyni. SK 3 — 1961, 141, 1 plán — Výsledky prieskumu v Bystrianskom jaskynnom systéme. SK 3 — 1961, 157 ­ 159, 1 plán — Spomienka na Adama Mišuru, spoluobjaviteľa Demänovskej jaskyne Slobody. SK 3 ­ 1961, 168, 1 obr.

— Ďalšia jaskyňa sprístupnená ( j . Mieru na Morave). SK 3 — 1961, 170, n o t .

— Jaskyne liečia. SK 3 ­ 1961, 170, n o t .

— Droppa A.: Demänovské jaskyne a zaujímavosti v okolí. SK 3 — 1961, 174 ­ 175, rec.

— Droppa A.: Belanská jaskyňa. SK 3 — 1961, 175, rec.

— Československý kras, Praha 1959. SK 3 ­ 1961, 175 ­ 176, rec.

— Kras v Československu, Brno 1959. SK 3 ­ 1961, 176 ­ 177, rec.

1 3 5

— Droppa A.: Dobšinská ľadová jaskyňa.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPO SK 3 — 1961, 177, rec.

— Novoobjavené jaskyne a priepasti na Slovensku.

Svet vedy, B r a t i ­ slava 1962, 421 — Jeskyné a propasti: 382. Večerní P r a h a 23. 5. 1962 — Prieskum priepasti Zvonica pri Komjatnej.

P r a v d a , Bratislava 30. 7.

1962 — Záhadné šlapaje pri Konskom — dielo prírody. Svet vedy, B r a t i s l a v a 1962, 687 ­ 688 — Svedkovia z paleolitu — Liskovská jaskyňa. Nový Liptov, Lipt. Mi­ k u l á š 28. 10. 1962 — O návšteve M. Točkova v MSK. K u l t ú r n y prehľ ad, Lipt. Mikuláš, 11. 1962, n o t .

— V jaskyni možno skladovať. Práca, Bratislava 23. 2. 1963 — Príspevok k poznaniu krasu Strážovskej hornatiny so zvláštnym zre­ teľom na Mojtínsku krasovú oblasť. SK 4 — 1963, 3 — 33, 6 plánov, 21 obr.

— Demänovské jaskyne. 40 rokov j. Slobody. SK 4 ­ 1963, 156 ­ 157, rec.

— Jakucs L.: A faggyufáklyás expedíció, Budapest. KS 40 — 1963, 158, rec.

— Tomanova priepasť najhlbšia? Rudé právo, P r a h a 8. 6. 1963, n o t .

— Rakúski jaskyniari o krasových útvaroch Demänovskej doliny. K u l ­ t ú r n y prehľ ad, Lipt. Mikuláš 11. 1963, 15 ­ 16 — Jaskyne na známkach. Lidé a zeme, P r a h a 1963, 352 J a n á č i k P. — Š r o 1 S.: Výskum Liskovskej jaskyne. KS 40 — 1963, 150 ­ 151 J a n e k M.: 44 otázok Vojt. Benickému. Život, Bratislava 29. 10. 1958, 1 obr.

J a n o š k a M.: Oslavy 40. výročia Demänovských jaskýň. KS 30 — 1961, 479 J a n z a L.: Ako vznikajú ľadové jaskyne. Ľudové čítanie, M a r t i n 5. 2.

1957, 62 ­ 63, 4 obr.

— Ochrana jaskýň ako prírodných pamiatok. SK 1 — 1958, 84 — 87 — Ako vzniklo pomenovanie Dračia jaskyňa. D t t o 93 — 94 J . e z n ý P.: Speleologický výskum Jánskej doliny. SK 2 — 1959, 157 J í 1 e k S.: Všichni k Bikfé! Reportáž, ABC, P r a h a 15. 10. 1959 J i r á s e k J.: Jaskinia Bielska. Grotolaz, K r a k o v 1956, č. 3 — 4, 13 — 16 — 75. výročie Belanskej jaskyne. ČsK 10 — 1957, 190 — 191 J i r m e r o v á J.: Ďumbiersky vysokohorský kras. KS 36 — 1959, 355 — 356, 3 obr., 1 plán J i r m e r o v á — K o v a l č í k : Pozri Kovalčík^­ J i r m e r o v á J u r k o v i č o v á : II. medzinárodný kongres speleologický. SK 1 — 1958, 119 ­ 120 speleologický kongres. SK 3 — 1961, 169 — 170 — 111. medzinárodný — Úspech slov. spel. fotografie. SK 3 — 1961, 173 1 3 6

J u r k o v i č o v á — B e n i c k ý : Pozri Benický — Jurkovičová K á m e n S.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Priepust na Ohništi. Smer, Ban. Bystrica, č. 32, 1956 — Z činnosti tur.­jaskyn. oddielu v Tisovci. D t t o č. 47, 1956 — Priepasť Bodolová. KS 34 ­ 1957, 259 ­ 260 — Jaskyňa Burda. Smer, Ban. Bystrica, č. 4, 1957, not.

— Jaskyniarstvo.

Za k r á s a m i domova, P r a h a 1957, 152 — 153 — Výskyt kosodreviny v „Machoch" na Muránskej planine. Ochrana prírody, P r a h a 1957, 212 ­ 214, 2 m a p k y , 1 obr.

— Ľadová jaskyňa v Mochoch. Ochrana prírody, P r a h a 1957, 273 — 274, n o t .

— Nová ľadová jaskyňa. Smer, Ban. Bystrica, č. 73, 1957, not.

— Objavili jaskyňu v Rovnom. Smer, Ban. Bystrica 28. 5. 1957, not.

— Nová ľadová jaskyňa na Muráni. KS 34 — 1957, 474 — 476, 1 m a p k a — Muránsky a Tisovský kras. SK 1 — 1958, 99 — 105, 1 m a p k a — Suché doly, Teplica a Periodická vyvieračka štátnou prírodnou rezer­ váciou. SK 1 ­ 1958, 120 — Die periodische Quelle v. Tisovec. V ý ň a t o k z článku M u r á n s k y a tis. k r a s , SK 1 ­ 1958, N a c h r i c h t e n VDHK, Munchen, 2 ­ 1959 — Ľadová jaskyňa na Muránskej plošine. ČsK 11 — 1958, 249 — 250 — Periodická vyvieračka u Tisovca. Lidé a zeme, P r a h a 1958, 6 — 7, 1 m a p k a , 1 graf — Javorníkova dolina. KS 35 ­ 1958, 168 ­ 169 — Nové krasové objavy v našom kraji. Smer, Ban. B y s t r i c a 30. 8. 1958, n o t .

— Bogaz. SK 2 ­ 1959, 107 ­ 110, 2 plány — Pokus s farbením Teplice. SK 2 ­ 1959, 115 ­ 120, 1 plán — Muránska jaskyňa Líščia diera. SK 2 — • 1959, 144 — 145, 1 plán — Periodická vyvieračka v Tisovci. KS 36 — 1959, 228 — 230, 2 m a p y , 2 plány, 2 g r a f y — Štátna prírodná rezervácia Suché doly, Teplica a Periodická vyvie­ račka. Sborník O c h r a n a prírody, Martin 1960, 126 — 132, 3 m a p k y — Ochrana a prieskum jaskýň v tisovskom a muránskom krase. Dtto, 97 ­ 109, 1 m a p k a , 1 tab., 2 obr.

— Tisovský a muránsky kras. K r a s v Československu, Brno II — 1960, 34 ­ 35 — Zo života slovenských jaskyniarov.

Dtto, 47, not.

— Jaskyňa Dlhý vrch ­ Muránsky kras. SK 3 — 1961, 82 ­ 87, 1 m a p k a — Jaskyňa Zlatnica. SK 3 ­ 1961, 109 ­ 114, 1 m a p k a .

— Priepasť vo Veľkej Stožke. SK 3 ­ 1961, 119 ­ 121, 1 m a p a — Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Tisovci. SK 3 — 1961, 154 — 155 — Za prof. Viliamom Lenčom. SK 3 ­ 1961, 167 ­ 168 — Krasové zaujímavosti Muránskeho krasu. KS 38 — 1961, 252 — 253, 1 m a p k a — Tohto roku zraz na Muránskom krase. KS 38 — 1961, 254 — 258, 2 obr.

— Zpravodaj VIII. turist. zrazu na Muráni. ČSTV, Košice VI —1961, 2 — 3 1 3 7

— Jaskyňa Machnatá.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA SK 4 ­ 1963, 70 ­ 74, 1 m a p k a — Príspevok k poznaniu hydrologických pomerov tisovského a murán­ skeho krasu. SK 4 ­ 1963, 35 ­ 45, 1 mapa, 1 g r a f , 4 tab.

— Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Tisovci. SK 4 — 1963, 119, 3 obr.

— Flóra a fauna severnej časti okresu Rim. Sobota (muránsky kras), I. Vlastivedné pohľ ady o k r e s u Rim. Sobota, 1963, 65 ­ 71 — Desať rokov od prieskumu Barazdaláša. KS 40 — 1963, 279, n o t .

— Zo života slovenských jaskyniarov. Ľudové zvesti, T o r o n t o 1963, č. 36 — Na dno priepasti (Zadný úplaz). Smer, Ban. Bystrica, č. 61, 1963 — Priepasť v Zadnom úplaze. P r á c a , B r a t i s l a v a 15 — 1963 K e j í k F.: Tajemství kosodreviny v údolí. Práce, P r a h a 5. 12. 1957, r e ­ p o r t á ž K e m é n y A.: Podzemné krasové formy planiny Koniar z. od Plešivca.

SK 3 ­ 1961, 126 ­ 130, 2 m a p y — Geomorfologické pomery planiny Koniar. G e o g r a f i c k ý časopis SAV, Bratislava 12 ­ 1961, 104 ­ 139, 9 obr., 3 tab.

K e t t n e r R.: Prof. Ján Volko­Starohorský osmdesátníkem. ČMG 6 ­ 1961, 128 ­ 129 K l í m a — G a i s l e r : Pozri Gaisler — Klíma K ň a z o v i c k ý O.: Z činnosti Speleologickej skupiny v Spiš. Belej. SK 2 ­ 1959, 163 ­ 164 K n e b l o v á V.: Paleobotanický rozbor sedimentu z jeskyné Dudlavá skala a jeskyné pod Strateriíkem na úpätí N. Tater. Biológia, B r a t i ­ slava 1957, 561 ­ 566, 6 obr., 1 tab., 2 g r a f y — Paleolitický výzkum interglac. travertínu v Gánovcích. NČSAV, 1960, s t r á n 28, 20 obr.

— Flóra interglacijalna trawertinow w Ganowcach. Acta biologica G r a ­ coviensia, ser. bot., K r a k ó w 1 — 1958, 1 — 5, 1 obr., 2 tab.

K o l l á r o v á ­ A n d r u s o v o v á — B y s t r i c k ý : Pozri B y s t r i c k ý — K o l l á r o v á ­ A n d r u s o v o v á K o r b e ľ L.: Príspevok k poznaniu chrobákov (Coleoptera) Juhosloven­ ského krasu. SK 3 ­ 1961, 68 ­ 73 K o v a l č í k J.: Jaskyňa Bystrá, bojové pôsobisko. Smer, Ban. B y s t r i c a 9. 5. 1959 — Z činnosti speleologickej skupiny na Bystrej. SK 2 — 1959, 162, 1 obr.

— Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Bystrej. SK 4 — 1963, 120 K o v a l č í k J. — J i r m e r o v á J.: Bystrianske jaskyne. Sborník O c h r a ­ n a prírody, M a r t i n 1960, 149 ­ 153, 2 obr.

K o v a l č í k R.: Do skalných hlbín. R e p o r t á ž z B e l a n s k e j j a s k y n e . P o d ­ t a t r a n s k é noviny, P o p r a d 11. 3. 1961, 10 obr.

— Belanskí jaskyniari v akcii. D t t o 10. 12. 1961 — Opálená vydáva svoje tajomstvo.

D t t o 8. 5. 1961, 4 obr.

— Sézam, otvor sa! Žiarska jaskyňa. D t t o 3. 6. 1961, 2 obr., n o t .

— 80­ročná krásavica. D t t o 26. 8. 1961, 3 obr., n o t .

1 3 8

K o w a 1 s k i K.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Práce polských speleologú na Slovensku. ČsK 10 ­ 1957, 35 ­ 36, 1 m a p k a — Ukonczenie badaň awen na Ohništem. G r o t o l a z , K r a k o v VII ­ 1957, pnmecaTK 16 — 75­letie odkrycia jaskyni Bielskiej. D t t o , 16 — V najhlbšej jaskyni sveta. SK 2 ­ 1959, 151 ­ 154, 3 obr.

K o w a 1 s k i ­ G r a d z i ň s k i : P o z r i G r a d z i ň s k i ­ K o w a l s k i K r á 1 A­: Vzpomínky stále živé. KS 37 ­ 1961, 281 ­ 287, 8 obr.

K r á l i k F . : Predbežná zpráva o nových výskyt ech aragonitu v čsl. jes­ kyních. ČMG 3 ­ 1958, 85 ­ 87, 1 t a b .

K r a t o c h v í l e Z.: Krasové jevy v Ludrovské doline. SK 3 — 1961, 115 ­ 116, 1 obr.

K r a u s Z.: Kronika Dobšinskej ľadovej jaskyne. KS 36 — 1959, 465 — 468, 4 obr.

K r č a l — H i m m e l : P o z r i H i m m e l —Krčal krasu.

K r i p p e 1 E.: Príspevok k dejinám lesa v oblasti Juhoslovenského Biológia, B r a t i s l a v a 1957, 939 ­ 941, 1 m a p k a K r y l J . : Spomienka na Gustáva Dufka. SK 3 ­ 1961, 169 K s a n d r J.: Podzemní ledovce. V e s m í r , P r a h a 1956, 127 ­ 128, 2 obr., 1 t a b .

— Jubileum Dobšinské ledové jeskyné. ČsK 13 — 1961, 221 K u b í n y D.: Pohľady do hĺbok Veľkej Fatry. KS 34 ­ 1957, 123 ­ 126, 5 obr.

— Geologický posudok o travertínoch s minerálnymi prameňmi v závere doliny Uhliarskeho potoka s. od Uoštenice.

O c h r a n a p r í r o d y , P r a h a 1958, 194, 1 obr.

— Nový jaskynný systém na sv. svahoch Kráľovej hole. KS 35 ­ 1958, 305 ­ 306, obr. 1 — Aragonitová jaskyňa na Slovensku.

O c h r a n a p r í r o d y , P r a h a 1959, 17 ­ 18 — Geológia Plešiveckej planiny. SK 2 ­ 1959, 14 ­ 17, 1 m a p a — Vysokohorský kras v okolí Trangošky.

KS 37 ­ 1960, 14 ­ 16, 2 m a p k y — Krasové systémy v obalových sériách Liptovských a Nízkych Tatier.

SK 3 ­ 1961, 3 ­ 20, 4 m a p k y , 8 obr.

— Aktuálne problémy ochrany bešeňovských travertínov.

O c h r a n a p r í ­ o d y , P rdo a h a priepasti.

1962, 160 P r­ á c a161, — rZostup , B r3 a t iobr. s l a v a 16. 7. 1963 K u č e r a B.: Výzkum nejhlubší propasti v ČSR. Svet v o b r a z e c h , P r a h a 15. 9. 1958, 5 obr. r e p o r t .

— Tajemství Velké Bikfy. K v e t y , P r a h a 22. 9. 1960, 4 obr., r e p o r t .

— Tajemství propasti V. Bikfa. Za k r á s a m i d o m o v a , P r a h a 1959, 228 ­ 231, 4 obr., 1 r e z — Za tajemstvím propasti. R u d é p r á v o , P r a h a 24. 9. 1961, n o t .

139

„>

Slovensko i»t "< • • • > v •­. a jas ky niars tva 031 0 i Liptovský Mlkulái

— Jeskyné a propasti ve strední čästi Plešivecké planiny.zyxwvutsrqponmlkjihgfe ČsK 14 — 1963, 101 ­ 112, 7 obr., 4 m a p k y K u č e r a — S k ŕ i v á n e k : Propasti Jihoslovenského krasu. KS 37 — 1960, 349 ­ 351, 3 obr.

K u k a č k a M.: Na Ohnište v dešti. KS 34 ­ 1957, 143 ­ 145, 2 obr.

K u k l a J. ­ V l č e k E.: Pozri V l č e k ­ K u k l a K u k l a J. — L o ž e k V.: O nékterých profilech v kvárt ér nich sedimen­ tech Jihoslovenského krasu. A n t h r o p o z o i k u m , P r a h a 1954, 53 — 69, 1 n á č r t — K problematice výzkumu jeskynních sedimentu. ČsK 11 — 1958, 79 — 83, 2 prof., 1 tab.

K u k l a J. — S t á r k a V.: O skalách, které rostou z vody. Lidé a ze­ me, P r a h a 1956, 370 ­ 372, 2 tab.

K u n s k ý J.: Reise in die Unterwelt, die Karsthohlen der Tschecho­ slowakei. P r a h a 1954, 277 s t r á n — Zjawiska krasowe. W a r s z a w a 1956, s t r á n 207, 179 obr., kresby, mapy — Typy pseudokrasových tvarú v Československu. ČsK 10 — 1957, 108 — 125, 15 obr.

— Krasové jevy na Kresanici v Lipt. Tatrách. Dtto, 144 K u š í k R.: Oravice očami geológa. KS 34 — 1957, 27 — 29, 4 obr.

L a b a n c z Š.: Krása v hlbinách zeme. Východoslovenské noviny, Košice 17. 6. 1961, not.

— Potápači v jaskyni. P r a v d a , Bratislava 24. 7. 1961 L e é l O s s y S.: Beszámoló a Magyar Karszt­ és Barlangkutató Társu­ lat 1960. évi nyári czehszlovákiai tanulmányutjáról.

KBKT 1960, 375 — 380 L e n č o V.: Krasový útvar „polje" v krasovom území chotára Slov. Lup­ ča. KS 34 ­ 1957, 208 ­ 210, 4 kresby, 1 m a p k a L h o t s k ý O.: S libereckými jeskynáŕi v propastech Jihoslovenského krasu. Cesta m í r u , Liberec 20. 9. 1958 a 13. 9. 1958, 1 obr., rep.

L h o t s k ý — S k ŕ i v á n e k : Pozri Skŕivánek —Lhotský L i c h a r d u s J.: Praveké osídlenie Ardovskej jaskyne. KS 40 — 1963, 174 ­ 177, 3 obr.

— Problémy pravekého osídlenia travertínových lomov v Bešeňovej. KS 39 ­ 1962, 428 ­ 429 L i p t á k — V a š k o v i č : Občasná vyvieračka v Malom Sokole. KS 36 — 1959, 196, 2 n á k r .

L o u č e k D.: Slovenský kras — letná pohledová mapa. ČsK 10 — 1957, 42 ­ 43, rec.

— Stárka —Bláha: Juhoslovenský kras. Martin 1956: Dtto, 92, rec.

— Anton Droppa: Demänovské jaskyne. Bratislava 1957. Dtto, 183 — 184, rec.

— Slovenský kras 1. 1958. Lidé a zeme, P r a h a 1959, 47, rec.

L o ž e k V.: K otázce stárí hranovnických travertínu na Slovensku.

Vestník tJÚG, P r a h a 1957, 427 ­ 429 1 4 0

— ZzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA výzkumu Velkého jezera u Hrhova v Jihoslovenském krasu. K r a ­ sový sborník, P r a h a 1958, 35 — 38 — Kvartérní travertíny Československa. ČMG 1959, 85 — 90 — Stratigrafický výzkum jeskyné Dudlavä skala. ČsK 13 — 1962, 121 — 146, 3 prof., tab., 1 obr., 1 m a p k a — Nález interglaciálrií malakofauny v krasových dutinách u Jelšavy.

K r a s o v ý sborník, P r a h a 1960, 43 ­ 52 — Ďalší interglaciální malakofauna ze Slovenska u Gánovcú. A n t h r o p o ­ zoikum, P r a h a 1961, 77 ­ 82, 7 obr.

— Interglaciální jeskynní výplň ve Skalce u Nového Mesta n/V. Krasový sborník, P r a h a 1962, 47 ­ 55, 1 profil — Pénitcový previs na Kľaku u Nitr. Pravna. Krasový sborník, P r a h a 1962, 31 ­ 46, 2 plány L o ž e k — K u k l a : Pozri Kukla — Ložek L o ž e k ­ P r o š e k : Krasové zjevy v travertínech a jejich stratigra­ fický význam. ČsK 10 ­ 1957, 145 ­ 158, 4 obr.

L u t o n s k ý A.: Z histórie budovania Demänovských jaskýň. KS 38 — 1961, 287 ­ 291, 4 obr.

— Do podzemí Jihoslovenského krasu. Zemédélské noviny, P r a h a 17. 10.

1962, 1 obr.

— Propagátorovi Demänovských jaskýň R. Tésnohlídkovi.

KS 40 ­ 1963, 200, 1 obr.

— Veľká cena Demänovských jaskýň. KS 40 ­ 1963, 200, 1 obr.

M a j e r s k ý I.: Jaskyne, národné hodnoty. SK 3 — 1961, 88 — 94 — Jaskyne ­ naša pýcha i starosť. P r a v d a , Bratislava 7. 4. 1961 — Nezanedbávajte ochranu prírody. D t t o 4. 2. 1961 M a j k o J.: Najsľubnejší ponor pri Vernári. KS 34 ­ 1957, 479 — Malá ľadnica. KS 34 ­ 1957, 356 ­ 358, 2 obr., 1 m a p k a — Výskumy a objavy v jaskynnej sústave Silicko­brezovsko­kečovskej v Juhoslovenskom krase. KS 35 ­ 1958, 113 ­ 117, 3 m a p k y , 1 obr.

— Organizácia výskumu jaskýň na Slovensku. K r a s v Československu, B r n o 1959, 62 — Výskum a objavy v druhej časti Silicko­brezovsko­kečovskej jaskyn­ nej sústavy. KS 36 ­ 1959, 140 ­ 142, 3 m a p k y , 2 obr.

— Sporné morfologické problémy v Brezovsko­kečovskej jaskynnej sú­ stave vyriešené. KS 36 ­ 1959, 374 ­ 376, 4 obr., 2 s c h é m y — Ako došlo k prieskumu v Čachtickom krase. KS 38 — 1961, 105 ­ 106, 8 obr.

— Bratskou spoluprácou za novými objavmi v Čachtickom krase. KS 38 ­ 1961, 106 ­ 107 — Speleologicko­potápačský výskum v Silicko­brezovsko­kečovskej jas­ kynnej sústave. KS 38 ­ 1961, 356 ­ 357, 1 mapka, 1 obr.

— Najnovší prieskum v Silicko­brezovskej bezodnej ľadnici. KS 38 — 1961, 39 — Borinský kras v prieskume. KS 39 ­ 1962, 375 ­ 377, 2 obr.

1 4 1

— Jaskyne, to nie sú len krápniky ( j . Milada).zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVU Smena, Bratislava 20. 1.

1962, 1 obr.

— Zpráva o prieskume Babskej diery na Silickej planine. SK 4 — 1963, 86 ­ 87 M a k a r o v E. J.: Výskum jaskyne pokračuje v Azerbajdžane.

Svet vedy, Bratislava 1962, 763 M a r t i n k a J.: P. Szabô: A karsztkutatás népgazdasági jelenťósége a P. Szabó: Magyarországi karsztjormák klimatôrténeti vonatkozásai.

Recenzia 2 kníh. G e o g r a f i c k ý časopis, Bratislava 1958, 310 — 311 — Historicko­geografický význam jaskýň. SK 3 — 1961, 106 — 109 M a z ú r E.: Droppa Anton: Demänovské jaskyne, krasové zjavy Demä­ novskej doliny. Naša veda, Bratislava 1957, 406 — 407, rec.

— Príspevok k formám vysokohorského krasu v Červených vrchoch.

Geografický časopis, Bratislava 1962, 87 ­ 104, 7 obr., 1 plán M e r k l E.: V čachtickej klenotnici. Práca, B r a t i s l a v a 1. 10. 1957, r e p o r t .

M i č i a n Ľ.: Kaňony a planiny Slovenského raja, ich vznik a vývoj. K3 39 ­ 1962, 180 ­ 182, 3 obr., 3 rezy, 2 sít. m a p k y M i c h a 1 k o J.: Poznámky k vegetácii Zvonivej diery a jej okolia. SK 2 ­ 1959, 38 ­ 42 M í c h o v s k á J.: Typisace československého krasu. ČsK 10 — 1957, 60 ­

6 8

M i š í k I.: Zaujímavý prírodný úkaz pri Očovej na Slovensku.

Ochrana prírody, P r a h a 1963, 96 M i t i c k ý J.: Kamenné steny hovoria (Jasovská j.). Život, Bratislava 27. 1. 1956, r e p o r t .

— Turista proti turistom? Východoslovenské noviny, Košice 7. 5. 1962, 1 obr.

— Nie je to škoda? Výstavba socializmu, Bratislava 21. 6. 1962 M i i l l e r — H o m o l a : Pozri Homola — Miiller N á n d y T.: A Szadvárosi Milada Barlangban. KBKT 1960, 236 ­ 240 O n d ŕ í č e k J.: 80 rokov Belanskej jaskyne. Naša veda, B r a t i s l a v a 1961, 760 ­ 761 — Sborník Slovenský kras III. Živa, P r a h a 1962, 195, rec.

— Droppa: Domica, jaskyňa predhistorického človeka. G e o g r a f i c k ý č a ­ sopis, Bratislava 1963, 84, rec.

O t r u b a J.: Teplotné pomery v Ľadovej priepasti na Ohništi. SK 1 — 1958, 24 ­ 28, 1 tab.

— Die Temperaturverhältnisse der Eisschlucht auf Ohnište. N a c h r i c h t e n d. V e r b a n d e s d. DHK, M u n c h e n 5 ­ 1959, 22 — Problémy mikroklímy a znovuzaľadnenia Demänovskej ľadovej jas­ kyne. SK 1 ­ 1958, 36 ­ 38 — Meteorologická charakteristika priepasti Zvonivá diera. Dtto, 2 — 1959, 25 ­ 37, 3 obr., 2 tab.

— Výmena vzduchu a teplotné pomery v priepasti Kresanica. Dtto, 3 — 1961, 37 ­ 51, 1 p r o f .

1 4 2

P a c a n o v s k ý M.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Slovenský raj ako chránená krajinná oblasť. O c h r a ­ n a p r í r o d y , P r a h a 1962, 6 ­ 7 P a c h o l í k M.: Výzkum Jihoslovenského krasu. Svobodné slovo, P r a h a 29. 9. 1963, 1 obr., n o t .

P a c 1 o v á L.: Sborník Slovenský kras I. Múzeum, Bratislava 1958, 93 — 96, rec.

P a l á š t h y J.: Lipovecká jaskyňa. Nový život, Bratislava 1957, č. 75, 4, 3 obr.

P a n o š V.: Kras a jeskyné dvou národu.. Lidé a zeme, P r a h a 2 — 1958, 49 ­ 56, 2 obr., 1 tab.

— Ledová perla Československa.

KS 35 — 1958, 22 — 26, 5 obr.

— Hrhovská vyvéračka. KS 35 ­ 1958, 234 ­ 237, 3 obr.

— Nález gejzírových stalagmitu v termominerálních jeskyních v okolí Budapešti. Geologický sborník, B r a t i s l a v a 1960, 198 — 205, 5 obr.

— Problém vzniku a vývoje poljí a okrajových nížin. SK 3 — 1961, 139 ­ 141 — Potápéčský výzkum v Čachtickém krasu. KS 38 — 1961, 107 — 109 — Dve významné speleologické výročia. SK 3 — 1961, 168 — 169 — Posilní deštrukční krasové tvary vých. části České vysočiny. G e o g r a ­ f i c k ý časopis 1962, 181 ­ 204, 7 obr.

P a ž i t k a V.: Odkrývajú taje podzemnej chodby na pahorku čerený.

Práca, Bratislava 11. 10. 1962 P e t r á n e k J.: Zpráva o petrografickém výzkumu nékterých triasových vápencu Jihoslovenského krasu a okolí. Z p r á v y o geol. v ý z k u m e c h v r. 1956, P r a h a 1957, 146 ­ 147 — Složení triasových vápencu od Gombaseku v Jihoslovenském krasu.

Sborník ÚÚG 1957, P r a h a 1958, odd. geol. I., 353 ­ 399, 3 obr., 4 tab.

P e t r b o k J.: Jeskyné v Gombaseckém kameňolomu. Časopis NM, P r a h a 1956, č. 2., 4 P e v n ý R.: Boli sme v jaskyni Domici. KS 35 ­ 1958, 317 ­ 318 P i 1 o u s Z.: Mechová vegetace Demänovské doliny v N. Tatrách. Roz­ p r a v y ČSAV, P r a h a 1961, 98 s t r á n P o ľ a k o v á A.: Tajomstvo jaskyne Mota. Svet socializmu, Bratislava, č. 19, 11., 1 obr.

P o s p í š i l A. — B o r z a K.: Pozri Borza —Pospíšil P r e t m e r E.: Sborník Slovenský kras II. Naše j a m e , L j u b l j a n a , č. 1 — 2, 1960, 92 ­ 93 P r o š e k F. — L o ž e k V.: Stratigraphische Uebersicht des čs. Quar­ tärs. E i s z e i t a l t e r u. G e g e n w a r t , Oehringen 1957, No. 8., 37 — 90, 19 obr., 3 tab.

P r o š e k — L o ž e k : Pozri Ložek — P r o š e k P u l c h a r t M.: Pŕíspevek k poznání geochemie travertínu Sivé Brady. ČMG 1957, 143 ­ 147, 1 mapa, 4 obr.

P u s c a r i u V.: Ocrotirii naturii in R. Cehoslovaca. Ocritirea n a t u r i i .

B u c u r e s t i 1958, 43 ­ 77, 1 obr.

1 4 3

R a b e k J.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Či Triglavská brezna je naozaj najhlbšou jaskyňou sveta ?

SK 3 ­ 1961, 122 ­ 125, 3 obr.

R a n d í k A.: Prírodné pomery Muránskeho krasu. O c h r a n a prírody, P r a h a 1958, 107 ­ 108 R o d a — H e r é n y i — A b o n y i : Na margo rubriky „Viete, že..."

(Gomb. j a s k y ň a ) . Roľ nícke noviny, Rožňava 8. 9. 1959 R o d z i ň s k i R.: Wycieszka do jaskiň Demianowskich.

Gacek, K r a k o v 1963, č. 1., 17 ­ 18 R o z l o ž n í k V.: Leto volá do jaskýň. Priekopník, Košice 14. 6. 1957, 3 obr.

— V Šingliarskej jaskyni. KS 34 — 1957, 94 — 96, 2 obr., 1 m a p k a — S prístrojom Medi­Nixe na prieskume v Macoche. KS 35 — 1958, 145 ­ 148, 3 obr.

— Brzotínska jaskyňa. SK 1 ­ 1958, 110 ­ 113, 2 plány, 2 obr.

R u b í k I.: Najväčší vápencový lom v Európe na Silickej planine. Výcho­ doslovenské noviny, Košice 10. 9. 1961 R u b í n J.: Na Silické planine. Za k r á s a m i domova, P r a h a 1958, 108 — 110, 6 obr., 1 m a p k a R u b í n — S k ŕ i v á n e k : Pozri Skŕivánek — Rubín R y b á k J. — H i m m e 1 J.: Pozri Himmel — Rybák S e k y r a J.: Geomorfologie j. úpätí Kráľovy Holy. Sumiacky kras. Sbor­ ník Čs. spol. zem., P r a h a 1956, 193 ­ 209, 7 obr., 1 tab.

S e n e š J.: Výsledky speleologického a geomorfologického výskumu Ha­ čavskej jaskyne v Slovenskom krase. G e o g r a f i c k ý časopis 1957, 27 — 38, 5 obr.

— O niektorých výsledkoch výskumu Hačavskej jaskyne v Juhosloven­ skom krase. KS 34 ­ 1957, 32 ­ 34 — Výsledky speleologického výskumu Drienovskej jaskyne v Juhoslo­ venskom krase. KS 34 ­ 1957, 138 ­ 139 — Zpráva o výskume Ochtinskej aragonitovej jaskyne. KS 37 — 1960, 94 ­ 95, 2 obr.

S c h ô n v i n s z k y L.: Szlovákiában majdnem minden karsztvidéknek megvan a maga kutatócsoportja.

KBKT 1960, 35 — 39 — Csehszlovákia karsztvidékeirôl és a csehszlovák barlangkutatás állá­ sáról. Dtto, 317 ­ 319 — Droppa A.: Domica­Baradla, Bratislava 1962. D t t o 1962, 37, rec.

S k ŕ i v á n e k F.: Nové jeskynní objevy u Brzotína. Naše vlasť , P r a h a 1954, č. 6 — V krasovém území u Červené škály. KS 31 — 1954, 335 — 337 — V nejhlubší čsl. propasti ve svétle nových výzkumu.

Veda a život, Brno 1956, 518 ­ 519 — Jeskyné v Gombaseckém kameňolomu. Časopis NM, P r a h a 1956, 205 ­ 207 — Výzkum nejhlubší propasti ČSR. Lidé a zeme, P r a h a 1957, 52 1 4 4

Geomorfologický a geologický výzkum propasti Vetrná diera v Jiho­ slovenském krasu.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA ČsK 10 ­ 1957, 1 ­ 10, 4 obr., plány, g r a f y Výzkum propasti Ohnište v Liptovském krasu. ČsK 10 — 1957, 48 Zpráva o činnosti Krasové sekce SNM za rok 1955. ČsK 10 — 1957, 46 ­ 47 Výzkum propasti Ohnište v reservaci Svätojánské doliny. Ochrana prírody, 1957, 241 ­ 242 Krasové zjevy sv. výbežku Muránskeho krasu. Krasový sborník, P r a h a 1958, 12 ­ 34 Výzkum propasti s. části Silické planiny v Jihoslovenském krasu. ČsK 11 ­ 1958, 115 ­ 130, plány, rezy, 4 obr.

Speleology in Czechoslovakia.

Bulletin of t h e National Speleological Society, Alexandria 1958, zv. 20, 41 ­ 45, 2 m a p k y Karstovi javlenija i peščery v Čechoslovakija i tjachnoto isledovania.

Sofia 1958, 56 ­ 64 Výzkumy nejhlubších československých propasti. Lidé a zeme, P r a h a 1959, 209 ­ 212 Známe dobre naše propasti. Veda a život, P r a h a 1959, 427 ­ 429 Neznáme bohatstvo Juhoslovenského krasu ­ najhlbšie čsl. priepasti.

Práca, Bratislava 11. 7. 1959 Výzkum 132 metru pod zemí. Veda a život, Brno 1960, 48 ­ 49 Slovenský kras. Ochrana prírody, P r a h a 1960, 95, rec.

Výzkum krasových zjevá a jeskyní v Československu.

Lidé a zeme, P r a h a 1960, 222 ­ 224 Karszt­ und Karsthohlen der Tschechoslowakei und ihre Untersu­ chung. Die Hohle, Viedeň 11 ­ 1960, 17 ­ 22 Výzkum propasti Veľká Bikfa v Jihoslovenském krasu. ČsK 12 ­ 1960, 99 ­ 111 Zpráva o činnosti Krasové sekce SNM v Praze v roce 1957 a 1958. ČsK 12 ­ 1960, 239 ­ 240 Kras a jeskyné Československa.

Prírodní vedy ve škole, P r a h a 1960, 209 ­ 217 Československé propasti. Vesmír, P r a h a 1961, 91 — 92 La spéléologie en Tchécoslovaquie au cours des derniéres années.

Spelunca­Bulletin, P a r i s 1961, 38 ­ 39 Geologický a geomorfologický výzkum sv. výbežku Muránskeho kra­ su. ČsK 13 ­ 1961, 89 ­ 120 Krasové jevy. O c h r a n a prírody, P r a h a 1962, 47 — 48 Chránime nemé svédky minulosti. ABC ml. t e c h n . pŕír., P r a h a 1962, č. 9., s t r . 15 Minerálni obsah jeskyni. K r a s o v ý sborník, P r a h a 1962, 60 ­ 63 Zprávy o činnosti a výzkumu Krasové sekce. Krasový sborník, P r a h a 1962, 71 ­ 72 Anton Droppa: Gombasecká jaskyňa. Bratislava 1962. KS 39 ­ 1962, 399, rec.

1 4 5

— Zpráva o činnosti Krasové sekce SNM v Praze za rok 1961. zyxwvutsrqponmlkjih ČsK 14 — 1963, 140 — La spéléologie en Tchécoslovaquie. Ľ i n c o n n u s o u t e r r a i n , P a r i s 1963, 4 ­ 7

— Jaskyne a speleológovia. P r a v d a , Bratislava 30. 11. 1963 S k ŕ i v á n e k — L h o t s k ý : Za duslednéjší ochranu rezervace Zádiel­ ská dolina v Jihoslovenském krasu. Ochrana prírody, P r a h a 1959, 95 S k ŕ i v á n e k — K u č e r a : Propasti Jihoslovenského krasu. KS 37 — 1960, 349 ­ 353 — Zpráva o činnosti Krasové sekce SNM v Praze za rok 1959 a 1960. ČsK 13 ­ 1961, 221 ­ 222 S k ŕ i v á n e k ­ R u b i n : Československé jeskyné. Nakl. Šport, P r a h a 1963, s t r á n 106 S k ŕ i v á n e k — S t á r k a : Príspévek k pruzkumu propasti Jihosloven­ ského krasu. KS 35 ­ 1958, 420 ­ 423, 2 obr.

— Dokončení výzkumu známych propasti Plesivecké planiny. KS 40 — 1963, 31 ­ 34 S k u t i 1 J.: Belova londýnska zpráva o Silickej ľadovej a Rxjbárskej ply­ novej jaskyni z roku 1744. G e o g r a f i c k ý časopis, Bratislava 1957, 240 ­ 246 S 1 a v k a y M.: Jaskyne v Ponickom krase. KS 39 ­ 1962, 427 ­ 428 — Ponický kras. SK 4 ­ 1963, 57 ­ 69, 1 m a p k a , 4 obr., 1 d i a g r a m S m i e š k o — H a j n i š : Pozri H a j n i š — Smieško S m o l í k o v á L.: K púdám ze skupiny terrae calcis v Jihoslovenském krasu. Vestník IJÚG, P r a h a 1958, 217 ­ 218 — Púdní pomery Jihoslovenského krasu. Acta U n i v e r s i t a t i s Carolina.

Geologica, P r a h a 1959, č. 3., 273 ­ 300, 9 tab.

— K výzkumúm pud skupiny terrae calcis Muránskeho krasu. V e s t n í k OÚG, P r a h a 1961, 373 ­ 375, 3 obr.

— Ráz výskytu terrae calcis v krasových oblastech Slovenska. ČsK 14 ­ 1963, 93 ­ 100, 6 obr., pôdny prof.

S r n á n e k J.: Geológia Pienin. KS 34 ­ 1957, 306 ­ 309, 4 obr.

S t á r k a V.: Poznámky o štátni prírodní reservaci Silické Ľadnici. Lidé a zeme, P r a h a 1956, 92 ­ 93, 1 obr.

— Neznámým Jihoslovenským krasem. Za k r á s a m i domova, P r a h a 1956, 84 ­ 86, 4 obr.

— Slovenský kras ­ letní pohledová mapa. KS 34 — 1957, 319 — 320, rec.

— Krasová jezera v Československu.

Lidé a zeme, P r a h a 1957, 337 — 338, 2 obr.

— Svet podzemních krás pod Kráľovou holou. ABC, P r a h a 1957, č. 6 — Gánovce. KS 34 ­ 1957, 188 ­ 191, 2 obr.

— Pastvináŕství v Jihoslovenském krasu. Lidé a zeme, P r a h a 1957, 78 — 80, 4 obr.

1 4 6

­ ­ ­ ­ ­ ­ ­ ­

Klasicky vyvinuté stropní koryto v jeskyni pod Strateníkem.zyxwvutsrqponmlkjihgfedcb

KS 35 ­ 1958, 157 ­ 158, 1 obr.

Malá ozdoba Zádielskej doliny. KS 35 ­ 1958, 437 Povrchové krasové zjevy na j. úpätí Liptovských holí. Krasový s b o r ­ ník, P r a h a 1958, 39 ­ 41 Jezero Biki a Hámrovská jeskyné u Plešivce. KS 39 ­ 1959, 193 ­ 195, 1 obr.

Jeskyné u Bujahô teťó na Silické planine. ČsK 12 ­ 1959, 235 ­ 239, 2 obr., 2 m a p k y Podzemní klenotnice Slovenska. Za k r á s a m i domova, P r a h a 1959, č. 8, pnmecaTK 1 0 ­ 1 1

Do nejhlubší propasti. Dtto, č. 9., 12 ­ 13, 4 obr.

Za neznámymi krásami doliny Zlatnica. Muránsky kras. KS 36 ­ 1959, 432 ­ 434 ­ Do srdce Silické planiny. KS 36 ­ 1959, 471 ­ 472 ­ Nález masek pravekých kouzelníkú na Slovensku. Lidé a zeme, P r a h a 1959, 141 ­ 142, 1 obr. ­ Na Kráľovu holu od východu. KS 39 ­ 1962, 193 ­ 195, 1 plán ­ Slovenský kras (mapa). KS 39 ­ 1962, 159 ­ 160, rec. ­ Hincava, jedna z nejvétších travertínových lokalít Československa.

KS 39 ­ 1962, 66 ­ 68, 1 obr. ­ Krasové zjevy na s. úbočích Kráľovy holy v povodí Hnilce. Krasový sborník, P r a h a 1962, 25 ­ 30, 1 m a p k a ­ Výsledky mapování Brzotinské jeskyné. KS 40 ­ 1963, 116 ­ 117, 1 obr. ­ Do nejvétší vodní jeskyné. Brzotinská vyvéračka. Za k r á s a m i d o m o ­ va, P r a h a 1963, č. 3., 12 ­ 13, 5 obr. ­ Haroun Tazieff: Zostup do priepasti Pierre St. Martin. KS 40 ­ 1963, 439, rec. p r e k l a d u S t á r k a ­ S k ŕ i v á n e k : Pozri S k ŕ i v á n e k ­ S t á r k a S t á r k a V . ­ K u k l a J.: Pozri K u k l a ­ S t á r k a S v e t o ň E.: Hlboko pod Hrabutnicou (jaskyňa pri Čachticiach). Život, Bratislava č. 33, 4 ­ 5, 5 obr.

S z a b ó P. Z.: Anton Droppa: Demänovské jaskyne, krasové zjavy De­ mänovskej doliny. Bratislava 1957. F o l d r a j z i Kozlemények, B u d a p e s t 1958, ­ 199, rec. k n i h y ­ Anton 198 Droppa: Domica­Baradla.

Bratislava 1962. KB 1962, II, 73 ­ 74, rec. k n i h y S z i 1 v á s s y A.: Beszámoló a Csechszlovákiai tanulmányuton szerzett gyakorlati múszaki tapasztalatokról.

KBKT 1960, 493 ­ 496 S z y m c z a k o w s k i W.: Anton Droppa: Demänovské jaskyne.

Brati­ slava 1951. Grotolaz, Krakov 1957, zv. VII., 23, rec. knihy Š a l á t J.: V podzemí V. Tatier. B r e z n i a n s k y m o s t á r , Brezno 1963, č. 20 Š a l á t J . ­ V e s e l k o M.: A ešte Zadný úplaz. B r e z n i a n s k y m o s t á r , Brezno 1963, č. 22 1 4 7

š i š i a k D.:zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Vzácny nález v jaskyni Kupčovie izbička. Smer, Ban. B y s ­ t r i c a 4. 10. 1957 Š m a r d a J.: Kvétena Červených vrchu v Lipt. Tatrách ve vztazích ke krasovému fenoménu. SK 3 — 1961, 52 — 56 Š r o 1 S.: Zpráva o činnosti jaskyniarskej skupiny v Lipt. Mikuláši. SK 3 ­ 1961, 155 ­ 157 — Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Lipt. Mikuláši. SK 4 — 1963, 116 ­ 118, 1 plán Š r o l — J a n á č i k : Pozri Janáčik — Šrol Š t e 1 c 1 O.: Jeskyné ostrova Capri. SK 3 ­ 1961, 131 ­ 137, 1 plán Š t í t n i c k ý C.: Perla Gemera. K u l t ú r n y život, Bratislava 24. 6. 1961 T a r á b k o v á J.: Založenie speleologickej odbočky Slovenskej zemepis­ nej spoločnosti pri SAV v Lipt. Mikuláši. G e o g r a f i c k ý časopis, B r a ­ tislava 1961, 147 ­ 148 T é s n o h l í d e k R.: O zakláté Lučance. SNDL, P r a h a 1958, s t r á n 75, 28 obr.

T o m k o — B y s t r i c k ý : Pozri B y s t r i c k ý — Tomko T ú m a P.: Jeskyné v Aggteleku. KS 37 ­ 1960, 76 ­ 77 T u r č e k F. J.: Náš kras, jeho život a nadzemné (nie jaskyniarske) problémy. KS 40 ­ 1963, 134 ­ 137, 1 obr.

T u r i s t a — Kolektív pracovníkov p r i e s k u m u : Jaskyňa pri Čachticiach.

KS 34 ­ 1957, 384 ­ 387, 5 obr.

T u r k o t a J.: Podzemné krasové formy na Slovensku. SPN, Bratislava 1963, s t r á n 133, 84 obr., 1 m a p a — Príspevok k objaveniu Silickej ľadovej a Majkovej jaskyne v Sloven­ skom krase. Sborník Ped. inšt., M a r t i n 1 — 1963, 153 — 156, 10 obr.

— Z ríše podzemných krás. Sborník Ped. inšt., N i t r a 1963, 89 — 99 — Gejzírové stalagmity na Kube. KS 40 ­ 1963, 393 ­ 394 T u r n o v e c I.: Nález sádrovce v pískovci jeskyné Erňa. Sborník Čs. spol. zem., P r a h a 65 ­ 1960, 159 ­ 160 — Nález sadrovca v jaskyni Erňa v Juhoslovenskom krase. SK 3 — 1961, 130 ­ 131 — Nový ponor na Silickej planine. SK 3 — 1961, 172 — 173 — Jablonovská priepasť na Horním vrchu. KS 38 — 1961, 439, 1 obr.

— Ze zápisníku jeskynáŕú. Zemédélské noviny, P r a h a 22. 12. 1961, 2 obr.

— Sestup do propasti Čertova díra. KS 39 ­ 1962, 38 ­ 39 — Propadající se závrt na Silické planiné. G e o g r a f i c k ý časopis, B r a t i ­ slava 14 ­ 1962, 143 — Táborili sme na dné propasti. Z e m é d é l s k é noviny, venkov 29. 5. 1962, rep.

T v r d o ň : Leoš Janáček v Demänovej. KS 35 ­ 1958, 448 — 450, 1 obr.

U h e r k o v i c h G.: A Dobsinai jégbarlang 90. éve. Élet és Tudomány, B u d a p e s t 1960, 3, 4 obr.

U h 1 á r V.: Púchovské sídlisko spred Liskovskej jaskyne. Š t u d i j n é zvesti AU SAV, Nitra 1959, č. 3., 71 ­ 85, 8 obr., 1 prof.

1 4 8

V a c h o l d J.: KzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA otázke výskytu netopierov a rozšírenie. SAV, B r a t i ­ slava 1956, s t r á n 64 — Netopiere jaskýň Jasovsko­zádielskeho krasu. Biológia, Bratislava 1957, 195 ­ 202 — Netopiere jaskýň Tisovecko­muránskeho krasu. Dtto, 735 — 743 — K pomerom hibernácie netopierov v jaskyniach Demänovského krasu.

SK 3 ­ 1961, 59 ­ 67 V a l o v i č Š.: Mikroklimatický prieskum v Dobšinskej ľadovej jaskyni v r. 1952­1956. Meteorologické zprávy 1957, Praha, 91 ­ 94, 3 obr., 7 tab.

V a l š í k A.: Atómová fyzika pomáha antropológii a archeológii. Naša veda, Bratislava 1962, 73 ­ 77, 3 obr.

V a š k o v i č I. — L i p t á k : Pozri Lipták — Vaškovič V a v r o P.: W najglbszej jaskyni Czechoslowacji.

Taternik, Krakov 1956, 20 ­ 22, 1 obr.

V e s e l k o M. — Š a l á t J.: Pozri Š a l á t ­ V e s e l k o V e s t e g O.: Objaviteľ opäť objavuje. Objaviteľ Domice hovorí so Sme­ nou. Smena, Bratislava 27. 5. 1961 V í t J.: Tajemství nejhlubší propasti. Svobodné slovo, P r a h a 9. 8. 1963, 1 obr.

V i t á s e k F.: Hlavní krasové oblasti Československa v prehledu. Ze­ mepis ve škole, P r a h a 7 ­ 1959, 206 ­ 216 — Fyzický zemepis. II. díl. Pevniny. ČSAV, P r a h a 1958, 358 ­ 393 V 1 a c h R.: Začátek velké záhady a její tajemný konec. Mladá f r o n t a , P r a h a 20. 8. 1956, 1 obr.

V l č e k E.: Antropologický posudok o Majda­Hraškovej jaskyni. Sloven­ ská archeológia, Nitra 1958, 356 — 357, 1 tab.

V l č e k E. — K u k l a J.: Halštatské kultovní masky z lidských lebek z Hraškovy jeskyné v Jihoslovenském krasu. P a m á t k y archeologické, P r a h a 1959, 507 ­ 556, 25 obr., 4 plány V o d á č e k A.: Penéžní horečka v jeskynních jeztrkách. KS 39 — 1962, 158, n o t .

V o l e k L.: Ukazuje sa nová veľká jaskynná sústava (Milada). KS 37 — 1960, 320, n o t .

— 80 rokov od objavenia Belanskej jaskyne. KS 38 — 1961, 348 — 349, 1 obr.

— Kolektív jaskyniarskych prieskumníkov zameral jaskyňu }Ailada. KS 39 ­ 1962, 120 — K tridsiatinám Harmaneckej jaskyne. KS 39 — 1962, 278, not.

V y t ŕ í s a l o v á J.: Nové jaskynné objavy v Bystrej. KS 36 — 1959, 66 — 68, 1 obr., 1 plán W ó j c z i k Z. — Z w o l i ň s k i S.: Mlode przesuniecia tektoniczne w jaskiniach tatrzaňskich.

Acta geologica Polonica, Varšava 2 — 1959, 319 ­ 342, 7 obr., 4 tab.

Z a j o n c I.: Dáždovky jaskyne Domica. SK 3 — 1961, 74 — 81 1 4 9

— Príspevok k poznaniu fauny krasovej oblasti Strážovskej hornatiny.

SK 4 ­ 1963, 75 ­ 85 Z ý k a — V t é l e n s k ý J.: Geochemie slovenských travertínu.

Geol. práce GtJDŠ, Zprávy č. 17, Bratislava, 147 ­ 196, 5 obr., 12 tab.

Z w o l i ň s k i S.: W podziemiach tatrzaňskich.

V a r š a v a 1961, s t r á n 252, map. príl.

Z w o l i ň s k i — W ó j c z i k : Pozri Wójczik —Zwoliňski R.: Výskumy vo Svätojánskej jaskyni. Sloboda, Bratislava 19. 8. 1956, n o t .

R.: Spôsoby verejného činiteľa. Sloboda, Bratislava 2. 9. 1956 R.: Úmrtie Pavla Revaja. KS 34 ­ 1957, 400, 1 obr.

R.: Slovenský kras, sborník speleologických prác. Naša veda, Bratislava 1958, 453 J. M.: K. Zahradníková­Rošetská: Príspevok ku kvetene Demänovskej doliny. Naša veda 1958, 323, rec. k n i h y JH: Demänovská ľadová jaskyňa. S t r e d n ý Liptov, Lipt. Mikuláš 23. 8. 1959 R.: Szlovákiában majdnem minden karsztvidéknek megvan a maga kuta­ tócsoportja. KBKT 1960, 37 R.: A szlovákiai Békebarlang kiépítésé. KBKT 1960, 240 R.: Liptószentmiklós kôzelében a Jánosi volgyben. KBKT 1960, 241 N. N.: Botanické zaujímavosti v Demänovskej doline. Naša veda 1960, 124 R.: Majkovi k šesťdesiatke.

KS 1960, 400 N. N.: Droppa Anton: Dobšinská ľadová jaskyňa Bratislava 1960. KS 18 ­ 1961, 158, rec. k n i h y íček: 10 rokov poľských jaskyniarov.

KS 38 — 1961, 241 R.: Odpoded na návrh Bukovinského slova „kmitor". KS 40 — 1963, 120 D.: Čo robit ­ Medvedia jaskyňa. KS 40 — 1963, 480, i o t .

RECENZIE

K u n s k ý J.: REISE IN DIE UNTERWELT. Artia, Prag 1954. 47 s t r á n textu, 222 f o t o g r a f i í Vydavateľ stvo Artia vydalo v nemčine obrazovú publikáciu popredného českého geomorfológa, venovanú jaskyniam Česko­ slovenska. F o t o g r a f i e sú rozdelené podľa zemepisného rozloženia.

V úvodnej' s t a t i sa a u t o r zaoberá z v l á š t ­ nosť ami krasových foriem v Českosloven­ sku. Táto stať , t a k ako všetky ostatné, je vhodne doplnená kvalitnými f o t o g r a f i a ­ mi. V ď alšej časti sú jednotlivé t e m a t i c k é celky rozdelené do skupín podľa ú z e m ­ ného členenia. Okrem svojich f o t o g r a f i í použil a u t o r i snímky iných známych p r a ­ covníkov v speleológii. Č e c h y . Na p r a h u Českého lesa — S t r a ­ šínska a Sudslavická jaskyňa. Malebná j a s k y ň a — Chýnovská jaskyňa. Jaskynný svet „Na Zlatém koni".

M o r a v a a S l i e z s k o .

Moravský k r a s a jeho jaskyne. P u s t ý žleb a Sloupsko­ šošúvske jaskyne. Stredná a j u ž n á časť Moravského k r a s u — Macocha, Punkva,

Zdéná jaskyňa, Hfebenáč, Rasovna, K a t e ­ ŕinská jaskyňa. Severnou Moravou a Sliez­ skom — Mladečský kras. Jaskyňa v J a v o ­ ŕíčku. V jaskyni neandertálca — jaskyňa Šipka. Jaskyňa s m r t i — Zbrašovská a r a ­ gonitová jaskyňa, Macúška. V sliezskych vrchoch — jaskyňa „Na Pomezí", Supíko­ vická jaskyňa.

S l o v e n s k o . Krajina náhorných, plo­ šín — Slovenský kras. Jaskyňa troch p r a ­ vekých k u l t ú r — Ardovská jaskyňa. J a s ­ kyňa t a j o m s t i e v — Domica. Hlinené črepy v ľade — Silická ľadnica. Jaskyňa h u s i t ­ ských bojovníkov — Jasovská jaskyňa.

Kamenná krása — Demänovská dolina a j e j jaskyne. Dračia jaskyňa — Demänov­ ská ľadová jaskyňa. Jaskyňa čarovnej n o ­ ci — Dobšinská ľadová jaskyňa. Jaskyne vysokých hôr — jaskyne v Liptovských a Belanských Tatrách. Ľubomír

V. Prikryl

KARSZT­ ÉS BARLANGKUTATÄS II (1960), 147 s t r á n a III (1961), 155 s t r á n . Úradný orgán Maď arskej spoločnosti pre výskum jaskýň. Budapest 1962 Citovaná ročenka je vedeckým orgánom na vysokej úrovni. K t o m u t o prispieva i skutočnosť , že všetky články m a j ú d v o j ­ jazyčné, niekedy a j t r o j j a z y č n é resumé, ba veľká časť príspevkov j e písaná n e ­ mecky alebo anglicky. Tlačená j e na k v a ­ litnom papieri, takže ilustrácie, v r á t a n e f o t o g r a f i í , sú priamo v t e x t e . Príspevky sa z a o b e r a j ú najrozličnejšou p r o b l e m a t i ­ kou k r a s u a jaskýň.

II. ročník (1960) začína rozsiahlym, n e ­

mecky písaným a bohato ilustrovaným článkom „Speleológia k r a s o v e j oblasti j u ž ­ n e j Číny" od D. Balázsa. Autor opisuje jaskyne na území juhočínskych provincií Junnan, Kvejčou a Kvangsi. Zmieňuje *sa o záznamoch s t a r ý c h kroník o; jaskyniach a o histórii novších výskumov: Článok po­ dáva paleontologický a geologický vý­ znam juhočínskych jaskýň (Sinanthropus pekinensis), geologickú stavbu ( m a p k a ) a klímu (mapka a tabuľ ky). Opisuje tiež

1 5 1

°C. V závere sú poznámky o ochrane a p a ­ senilné zvyškové jaskyne, aktívne j a s k y ­ ne, abrázne jaskyne, priepasti, geologickú r a t ú r y a j e j využívaní.

Gy. Ozoray v článku „Genetické prob­ tvorbu jaskýň, f a u n u jaskýň a vzťah ľudí k jaskyniam v priebehu histórie. V závere lémy nekrasových prírodných dutín na príkladoch z Maď arska" rozoberá f a k t o r y , článku je k r á t k y opis sedemdesiatich j a s ­ k t o r é p o d m i e ň u j ú t v o r b u jaskýň — p e t r o ­ kýň.

V článku „Jaskyne Terekešskej doliny lógiu, tektoniku, orientáciu, povrch, p r e d ­ v okolí Veszprému a n a j j u ž n e j š í výskyt c h á d z a j ú c e procesy, orografické uloženie, genetické typy dutín, syngenetické dutiny, lemminga veľ kého" opisujú autori K. Ber­ tektonické pohyby, denudačné procesy, talan a M. Kretzoi výsledky svojich vý­ skumov v piatich neveľ kých jaskyniach zvetrávanie, procesy, k t o r é p r e c h á d z a j ú vo vrchnotriasových dolomitoch doliny z krasového podkladu do nekrasového n a d ­ Terekes. Výskumy uskutočnili v rokoch ložia, v n ú t o r n é sily netektonického c h a ­ 1946 a 1957. V roku 1946 našli pri výkope r a k t e r u . Napokon uvádza klasifikáciu t v a ­ rov, spôsob výskytu a výplň dutín.

2 0 ­ c e n t i m e t r o v e j vrstvy zvyšky 20 d r u ­ hov holocénnej fauny. Roku 1957 našli 21 V závere II. ročníka je príspevok Gy. druhov. Najväčší význam mal nález d r u h u zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLK Pályiho „Štúdium sfarbenia kvapľ ov a n á ­ Dycrostonyx torquatus, čo je n a j j u ž n e j š í tekov (II). Niektoré geochemické a k r a ­ výskyt v Európe. sovo­hydrologické aspekty vytvárania Zaujímavé informácie podáva článok E. sfarbenia v jaskyniach". Autor sa v ňom zaoberá výskytom zlúčenín železa a m a n ­ Dudicha „Maď arské laboratórium pre bio­ gánu v jaskyniach a ich migráciou, f u n k ­ lógiu jaskýň". V rokoch 1958—1959 zria­ dili pracovníci Zoosystematického ú s t a v u ciou mikroorganizmov, redukčnými zóna­ mi a pohybom železa a m a n g á n u v koloi­ Budapeštianskej univerzity vo svetozná­ doch. m e j jaskyni severného Maď arska Baradla, v časti zvanej Rókalyuk, biologické labo­ V III. (1961) ročníku citovanej ročenky ratórium. Je t u inštalované elektrické podáva I. Czájlik v článku „Nové výsledky osvetlenie, zariadenie (sklo, porcelán, k o ­ podrobného hydrologického prieskumu vy, umelé h m o t y ) je vhodne konzervova­ jaskyne Vass Imre" r e z u l t á t y výskumu né, sú t u meteorologické p r í s t r o j e na k o n ­ s t o j a t ý c h a skvapkávajúcich vôd v jaskyni trolu mikroklímy. Prácu s jemnými prí­ v období od augusta 1959 do apríla 1960. s t r o j m i sť ažuje vysoká vlhkosť vzduchu. Zaoberá sa t ý m i t o problémami: vzť ahy Výskum sa zameriava na troglodyty, b a k ­ medzi absolútnou tvrdosť ou a špecifickou térie, huby, pôdne živočíchy a vodné r i a ­ vodivosť ou, jaskynné vody rozličných t y ­ sy. Ten istý a u t o r uvádza pod názvom pov, zmeny t v r d o s t i s k v a p k á v a j ú c i c h vôd „Biospeologica Hungarica 1959—1961" se­ ako funkcia času, vzť ahy medzi rýchlos­ riál titulov m a ď a r s k e j k r a s o v e j l i t e r a t ú r y ťou t o k u a tvrdosť ou vody, zmeny t v r d o s t i v rozličných časopisoch. Technickými prob­ skvapkávajúcich vôd ako funkcia dĺžky lémami výskumov jaskynných podmienok jaskyne, zmeny t v r d o s t i s t o j a t ý c h k r a s o ­ sa zaoberá článok M. Gádorosa „Elektrické vých vôd. zariadenie na meranie vzdialeností pre vý­ I. Jakucz podáva v s t a t i „K otázke s f a r ­ skum klimatických a hydrologických po­ benia kvapľ ov v jaskyniach" výsledky dl­ merov v jaskyni Vass Imre". V u v e d e n e j horočného prieskumu n a j m ä v jaskyni jaskyni (v okolí Jósivafô) dali do činnosti Mieru a v jaskyni Baradla. Uvádza: r o z ­ elektrické zariadenie v lete 1959. Vedecká diely medzi syngenetickým a p o s t g e n e t i c ­ stanica sa nachádza 700 m e t r o v od j a s ­ kým sfarbením kvapľ ov; odlišnosť sfarbenia kyne. Pomocou elektrického zariadenia povrchu kvapľ a od sfarbenia jeho h m o t y ; možno s ú s t a v n e merať teplotu, vlhkosť výsledky analýz 14 335 kvapľ ov; analýzy vzduchu, množstvo a elektrickú vodivosť chemickej skladby, analýzy špecifickej vá­ vody v jaskyni. Merania všetkých c h a r a k ­ hy a š t ú d i u m množstva výskytu podľa teristík sú založené na princípe merania skupín s f a r b e n i a ; príčiny p r e k v a p u j ú c i c h odporu vo Wheatstonovom môstiku. Tep­ odchýlok od s t r e d n é h o množstva výskytu lotu a vlhkosť vzduchu meria dvojica s u ­ v rozličných častiach j a s k y n e ; vzť ah m e ­ chého a vlhkého psychrometra. V r o z m e ­ dzi veľkosť ou tvorby a p e r c e n t o m m n o ž ­ dzí 8—13 °C sa d o s a h u j e presnosť ± 0,05 stva rozličných skupín sfarbenia; príkla­ 1 5 2

Kaplnka v J a s o v s k e j jaskyni. Foto V. Benický

Pôvodný vchod do J a s o v s k e j jaskyne.

Foto J. Bárta

Kamenný luster v Starom dóme J a s o v s k e j j a s ­ kyne. Foto A. Droppa

Hlinou zanesená Spojovacia chodba v J a s o v s k e j jaskyni s vyhladeným povalovým kory­ tom. Foto A. Droppa

Brčková povala vo Veľkom dóme J a s o v s k e j jaskyne.

Foto A. Droppa

Palmový lesík v J a s o v s k e j j a s ­ kyni. Foto A. Droppa

Škrapovité tvary nad hladinou jazera vo Veľkom dóme Jasov­ s k e j jaskyne. Foto A. Droppa

Dóm Dionýza Štúra v Medvedej jaskyni v Slovenskom raji. Foto V. Benický

Stalagmitový lesík v Stĺpovej sieni Medvedej jaskyne v Slovenskom raji. Foto A. Droppa

Južný svah plošiny Glac s vchodom do Medvedej jaskyne v Slovenskom raji. Foto A. Droppa

Krstiteľ nica v Stanišovskej j a s ­ kyni. Foto K. Sochurek

Kvapľový vodopád v Hurbanovom dóme v D e m ä n o v s k e j ľ adovej j a s k y ­ ni. Foto V. Benický

Pôvodný vzhľad vchodu do H a r ­ m a n e c k e j Izbice. Foto V. Be­ nický

Domica, detail zničený posled­ nými povodňami. Foto V. Be­ nický

Zostup do priepasti Kosodrevina v Zadnom úplaze (na sedačke dr. A. Droppa). Foto V. Bukovinský

Stanový tábor expedície v Tomano­ vej doline pod Kresanicou. Foto A. Droppa

Odpočinok po prieskume priepasti Kosodrevina. Foto A. Droppa i

Pohľ ad od otvoru priepasti Kosodrevina v Červených vrchoch na vápencový masív Kresanice. Foto A. Droppa

Vchod do Vyšnej Kresaní­ ce (2075 m n. m.). Foto V. Bukovinský

Závrt č. 3 z a r a s t e n ý na dne vyso­ kohorskou kvetenou. Po odkrytí na dne komín. Foto A. Droppa

V priepasti Kosodrevina v Zadnom úplaze — Ján Otruba pri meraní teplôt. Foto V. Bukovinský

P r e vrátená vrása Stolov v Červených vrchoch. Foto A. Droppa

Zostup do Ľadovej priepasti na Kresanici. Foto A. Droppa

Účastníci expedície do prie­ pasti Kosodrevina (Zadného úplazu) 5. 8. 1963. Foto V. Bu­ kovinský

Ľadovcový k a r medzi Zadným upla­ zom a Stolmi v Červených vrchoch v Lipt. Tatrách. Foto V. Bukovinský

Vyť ahovanie balvanov zo Zasypa­ n e j priepasti v Červených v r ­ choch. Foto A. Droppa

Tab. I. Kečovo ­ jaskyňa Domica, bukovohorská keramika (The Domica Cave, Bukk Culture Vessels)

Tab. II. Kečovo — jaskyňa Domica, výber črepov b u k o v o h o r s k e j k u l t ú r y (The Domica Cave, Choice of the Bukk Culture P o t s h e r d s )

Tab. III. Kečovo ­ j a s k y ň a Domica, výber črepov bukovohorskej kultúry (The Domica Cave, Choice of t h e Biíkk Culture P o t s h e r d s )

Tab. IV. Kečovo — jaskyňa Domica, neolitický osteologický materiál a bukovohorský črep (The Domica Cave, Neolithic Osteological Material and a Biikk Culture P o t s h e r d s )

Tab. V. Kečovo ­ jaskyňa Domica, bukovohorská keramika (The Domica Cave, Bukk Culture Vessels)

Tab. VI. Kečovo ­ j a s k y ň a Domica, 1 ­ neolitické kresby uhľom, 2 ­ neolitická ľ udská sánka (The Domica Cave, 1 ­ Neolithic Carbon Drawings, 2 ­ Neolithic Human Mandible). Foto V. Be­ nický

Tab. VII. Kečovo — jaskyňa Čertova diera, neolitické črepy, kostené šidlo a ľ udská sánka (The Čertova diera Cave, Neolithic Potsherds, Bone Awl and a Human Mandible)

Tab. VIII. Kečovo ­ jaskyňa Čertova a Líščia d i e r a , stredoveké archeologické nálezy (The Čer­ tova diera Cave and the Líščia diera Cave, M i d d e Ages Archaeological Finds)

Profil kvapľového vodopádu s čiernymi zónami konzervovaných sadzí v osídlených častiach Do­ mice. Foto V. Benický

Domica. Na k u l t ú r n e j vrstve za Černošskou chyžou sa vytvorila bohatá kvapľová výzdoba.

Foto V. Benický

Domica, Kruhová sieň. Na obrázku spisovateľ Jan Vrba. Foto V. Benický

Domica, bočný pohľad do Gotického dómu. Foto V. Benický

Domica, Majkov dóm s miestom nálezu ľ u d s k e j čeľusti. Foto V. Benický

Domica, nádoba pokrytá sintrom v sieni Od­ vahy. Foto V. Benický

Domica, Posvätná chodba, kde boli objavené kresby neolitického človeka. Foto V. Benický

Inštalácia k r a s o v e j expozície v chate pri Do­ mici r. 1935 (na obrázku zľava prof. Štorkan a dr. Kašpar). Foto V. Benický

Roku 1958 krasovú expozíciu z chaty vysť aho­ vali, uskladnili v drevenom baraku a neskôr kvôli záchrane exponátov previezli do MSK. Foto V. Benický

J. Bôhm počas svojich výskumov v Domici r. 1932.

Foto V. Benický

_

Malá skalná brána oproti t u r i s t i c k e j chate Súľov.

Foto Ľ. Prikryl

Horná časť s k r a s o v a t e n e j pukliny v Roháči.

Foto Ľ. Prikryl

Travertínové jazierko na Borovej hore.

Foto A. Droppa

Domica, kaňon Styxu. Foto V. Benický

Sprístupňovanie Hrachovej chodby v Demänovskej jaskyni Slobody r. 1930. Foto V. Benický

Demänovská jaskyňa Slobody, prvé pro­ vizórium z r. 1923. Foto Ivanovich

Sprístupňovanie D e m ä n o v s k e j j a s k y n e Vyvieranie r. 1950.

Foto V. Benický

Správa Družstva Demänovských j a s k ý ň o t v á r a 1. m á j a 1930 prevádzkovú sezónu

Demänovská jaskyňa Slobody, druhé provizórium 1924­1928

Prof. M. Sweetingová z O x f o r d s k e j univerzity na návšteve v jaskyni Slobody 19. 3. 1962. Foto V. Benický

Demänovská dolina, Kostolce.

Foto V. Benický

Frof. dr. Boegli (prvý sprava) a M. Andetely ( d r u h ý zľ ava) na návšteve jaskyne Domica 3. 7. 1964. Foto A. Droppa

Účastníci mikulášskeho zasadnutia Poradného sboru pre veci jaskýň a krasových javov SNR 12. 10. 1964.

Foto A. Droppa

Úradná komisia pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ktorá zabezpečila vybudovanie I. a II. provizória jaskyne Slobody

Skalná brána pod Šturcom

Jaskynné výpary upozornia na e x i s t e n ­ ciu podzemných dutín (na obrázku Do­ minik Čunderlík zo Starých Hôr)

Strojovňa na výrobu elektrického prúdu pre j a s ­ kyňu Slobody. Foto V. Benický 1924

Ruch pred hotelom Maliarik pri starom vchode do jaskyne Slobody r. 1929. Foto V. Benický

Zariadenie strojovne pri vchode do jaskyne Slo­ body r. 1925 (na obrázku s t r o j n í k Hudec).

Foto K. Klepáč

P e t e r Klepáč, priekopník sprístupňovania Demä­ novských jaskýň. Foto V. Benický 1932

Vchod do Axamitky v Pieninách. Foto St. Šrol.

Jaskynný vchod na svahu Mnícha pri Liskov­ s k e j jaskyni (na obrázku M. F r y d r y c h ) .

Foto St. Šrol

Výzdoba p i a t e j avény Májovej priepasti v Mojtíne, o b j a v e n e j 22. 8. 1962. Foto V. Bukovinský

Vchod do p r i e p a s t n e j jaskyne Marušovej v J á n s k e j doline. Foto P. Hipman

Vchod do jaskyne v Končitom. Foto Brodňanský

Závrt v sedle medzi Šípom a Javorníkom (na obrázku Majda zo Žaškova). Foto Brod­ ňanský

NetopierzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHG Rhynolopus eu­ riale v zimnom spánku v Domici. Folo V. Be­ nický

Netopier obecný, Domica

Netopierí t r u s dopadá na stalagmit a rozkladá ho. Domica. Foto V. Be­ nický

Netopierie guáno rozkladá kvapľ ové ú t v a r y a vytvára tzv. gua­ nové hrnce. Domica. Foto V. Benický

Veľmi zaujímavá je práca autorov L. dy povrchového sfarbenia kvapľ ov jaskýň Mauchu a J. Tótha „ F o t o g r a m m e t r i c k á v okolí Aggteleku; dva druhy povrchových metóda profilovania jaskýň". Autori vy­ čiernych n á t e k o v : kysličníky m a n g á n u a c h á d z a j ú z potreby metódy presného p r o ­ železa a vrstvy sadzí jednak p r e d h i s t o ­ filovania jaskýň. Z a o b e r a j ú sa t e o r e t i c ­ rických, jednak z faklí návštevníkov v po­ sledných storočiach; dve vrstvy sadzí vo kým riešením problému, metodikou p r o f i ­ lovania, osvetlením obrysov profilu, ozna­ v n ú t r i kvapľov — buková a h a l š t a t s k á čením rozmerov a orientáciou profilu, f o ­ k u l t ú r a , čo d o k a z u j ú i archeologické n á ­ t o g r a f o v a n í m . Ďalej opisujú p r í s t r o j e — lezy; sekundárna korózia kvapľ ov k o n ­ denzovanou vodou; vplyv lesa na povrchu fotoprofilograf, m e r a č s k é laty, f o t o g r a f i c ­ ké aparáty, praktické snímanie profilu, nad jaskyňou na farebnosť kvapľ ov. zisť ovanie presnosti a chyby metódy, mož­ V článočku „Predbežná zpráva o vyko­ nosti ď alšieho vývoja. Článok podrobne pávkach v k a m e n n e j dutine R e j t e k 1. (Bu­ rozvádza metódu, k t o r á by mohla veľmi kové hory, okolie R é p á s h u t y ) " podáva D. pomôcť pri dokumentácii jaskýň. Škoda Jánossy výsledky v ý s k u m u k v a r t é r n e j f a u ­ však, že i pri svojom význame je článok ny, k t o r ý robil roku 1959. Okrem a r c h e o ­ písaný po maď arsky a nie v niektorom logických nálezov našiel z a u j í m a v ú f a u n u drobných v e r t e b r á t , k t o r á bola rozčlenená zo svetových jazykov. v siedmich vrstvách. Po prvý raz bolo m o ž ­ Posledným príspevkom je veľmi z a u j í ­ né zistiť presné doby objavenia sa a s t r a ­ mavá práca F. Pappa ­ „Návrh na indexo­ tenia niektorých druhov v pleistocéne. N a j ­ vanie podzemných priestorov". Autor n a ­ väčší význam malo určenie doby výskytu v r h u j e podrobné dokumentovanie rozlič­ d r u h uzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA Eliomys quercinus L. Autor opisuje ných javov pri opise podzemných dutín f a u n u dulovníc (Ochotona, Dryomys nite­ pomocou číslic a skratiek. Zavedenie t a ­ dula, Sicista) v postglaciálnych zmenách. k e j t o indexácie by malo podľa a u t o r a vý­ Porovnáva f a u n u vrstiev t o h o istého veku znam jednak v zabezpečení m e d z i n á ­ v rozličných častiach dutiny a r e k o n š t r u ­ r o d n e j zrozumiteľ nosti, jednak pre s y s t e ­ u j e rozdiel v klíme Z a d u n a j s k a a Buko­ mizáciu výskumných prác. Opisované javy vých hôr v období posledného glaciálu. Na rozdelil a u t o r do dvanástich skupín: 1. biologické otázky sa zameriava i článok c h a r a k t e r podzemných priestorov, 2. p r e s ­ I. Loksu „O suchozemských článkonož­ né označenie polohy a rozlohy, 3. procesy, coch v jaskyniach István, R o r r á s a Szele­ k t o r é vytvorili priestory, 4. materiál a ta pri Lillafúred". Opisuje f a u n i s t i c k o ­ vek horniny, 5. časté minerály, 6. tvary ekologický výskum v jaskyniach pri Lilla­ kvapľov, 7. sfarbenie, 8. povrch a š t r u k t ú ­ f ú r e d neď aleko Miškolca. Zber fauny a u ­ ra horniny, 9. uloženie horniny, 10. m e ­ t o r robil modifikovanými Baberovými pas­ teorologické ú d a j e , 11. hydrologické ú d a j e , cami s etylénglykolom. Uvádza tabuľ ky 12. praktické využitie. V závere príspevku výskytu rozmiestenia článkonožcov a s y s ­ j e niekoľko príkladov opisu niektorých t e m a t i c k é a faunistické poznámky k nie ­ významných maď arských jaskýň pomocou k t o r ý m druhom rodu Collembola. navrhovaných indexov. Ľubomír

V.

Prikryl

S e r b a n M. — V i e h m a n n I. — C o m a n D.: HČHLEN RUMÄNIENS. Bukarest 1961.

39 s t r á n t e x t u , 143 f o t o g r a f i í Pracovníci Speleologického ú s t a v u v Klu­ ži vydali peknú obrazovú publikáciu veno­ vanú r u m u n s k ý m jaskyniam.

V úvode sa a u t o r i z m i e ň u j ú o počiat­ koch r u m u n s k e j speleológie a podrobne r o z o b e r a j ú život a dielo význačného prie­ kopníka r u m u n s k e j speleológie Emila G. Ra­ covitá. Ďalej sa z a o b e r a j ú súčasným s t a ­

vom r u m u n s k e j speleológie, činnosť ou Spe­ leologického ú s t a v u v Kluži a výskumom, k t o r ý j e zameraný hlavne na biológiu j a s ­ kýň. V závere úvodu je dosť podrobný opis jaskýň a krasových foriem v rozlič­ ných častiach Rumunska. Textovú časť u z a t v á r a vecný register. Vysvetľ uje 127 výrazov z o d b o r n e j geologicko­geomorfo­

1 5 3

logickej terminológie, k t o r á sa používa v speleológii. V bibliografii je uvedených 48 významných r u m u n s k ý c h i z a h r a n i č ­ ných krasových a speleologických diel.

Obrazová časť j e rozdelená do deviatich t e m a t i c k ý c h celkov. Uvádzajú j u t r i f o ­ t o g r a f i e pod t i t u l o m „ K r a j i n n ý obraz v jaskynných oblastiach". Ďalej je o b r a ­ zová časť členená t a k t o : „Tvorba k r a s u na zemskom povrchu" — skupina šiestich obrázkov venovaných škrapom, poljam, j a z e r á m a kaňonom. „Pozdĺž podzemných tokov" — 15 f o t o ­ grafií podzemných tokov, riečísk a f l u ­ viálnych naplavenín v jaskyniach. „Vytváranie k r a s u pod zemou" — c h o d ­ by, škrapy, m e a n d r e pod zemou — 12 f o ­ tografií.

Desať f o t o g r a f i í v ď alšej skupine je venovaných p r a k t i c k é m u výskumu jaskýň, a t o zliezaniu jaskýň a priepastí pomocou povrazových r e b r í k o v a lán a plavbe po podzemných tokoch na gumených člnoch.

Najviac f o t o g r a f i í je venovaných j a s ­ k y n n e j výzdobe. Na 34 f o t o g r a f i á c h p r e d ­ s t a v u j ú a u t o r i s t a l a k t i t y , drapérie, s t a l a g ­

mity, sintrové náteky, zemné j a m k y a anemolity v n a j r o z m a n i t e j š í c h tvaroch. Ďalej a u t o r i v e n u j ú 11 f o t o g r a f i í j a s ­ kynným ľ adom a 29 f o t o g r a f i í je venova­ ných n i e k t o r ý m a s p e k t o m jaskynného v ý ­ skumu, napr. planktónu, fosíliám, s t o p á m predvekého života, filmovaniu v j a s k y ­ niach, j a s k y n n ý m perlám ap.

V poslednej skupine, k t o r ú tvorí 31 f o ­ tografií s názvom „Z j a s k y n e do jaskyne", u k a z u j ú a u t o r i zvláštnosti jednotlivých r u m u n s k ý c h jaskýň.

Mapka na konci knihy o b o z n a m u j e či­ tateľ a s rozložením krasových oblastí v Rumunsku. K m a p k e je pripojený i zo­ znam j a s k ý ň a iných krasových ú t v a r o v v jednotlivých oblastiach: 1. Západné K a r p a t y (36 jaskýň a 1 po­ n o r ) 2. Pohorie Sebe§ (2 j a s k y n e ) 3. Pohorie Mehedin^i (1 j a s k y ň a ) 4. Hora Rodnaer (1 j a s k y ň a ) 5. Pohorie B a n a t e r (2 j a s k y n e ) 6. Hora Cápä^ina (1 j a s k y ň a ) 7. Dolina Bicaz (1 k a ň o n ) 8. Pohorie Bucegi (1 j a s k y ň a ) . Ľubomír V. Prikryl

KARSZT­ ÉS BARLANG (KRAS A JASKYŇA), roč. 1963. Vydala Komisia pre výskum k r a s u a jaskýň v Budapešti Ročenku tvoria dva zošity s obsahom speleologických štúdií rôzneho zamerania, ako i populárne podaných drobnejších zpráv a informácií. Z p e s t r e j palety člán­ kov vyberáme úvodný článok Schônvisz­ kyho o divadelnej h r e E. Szigligetiho z r o ­ ku 1851 s jaskyniarskym námetom, k t o ­ r e j názov je „Jaskyňa Aggtelek".

Prísne vedeckého c h a r a k t e r u sú p o z n á m ­ ky Czájlika a Csera o teórii tvorby s t a l a k ­ t i t o v na základe rozdielneho h y d r o s t a t i c ­ kého tlaku. Dekány publikuje druhú a t r e t i u časť práce o technike zameriavania jaskýň, ako a j o chemických meraniach.

Kassaiová podáva výsledky nového z a m e ­ riavania j a s k y n e „Siirúhegyi ôrdôglik" a Bertalan dejiny výskumu t e j t o jaskyne.

Bertalan v ď alšom príspevku spracúva a j dejiny výskumu jaskýň „Somhegy" pri Bakonybél. Szentes i n f o r m u j e o litologic­ kých pomeroch okolia j a s k y n e „Meteor" pri Bódvaszilas, Kósa o priepasti „ R e j t e k " .

Obe lokality sú neď aleko československých š t á t n y c h hraníc. Horváth i n f o r m u j e o n o ­ vom zameriavaní j a s k ý ň Veľký a Malý Pénzlik v pohorí Bakony.

Ročenka j e bohato ilustrovaná a tlačená na kvalitnom papieri.

A.zyvutsronmlkiecaYV St ollmann

R u b í n J. — S k ŕ i v á n e k F.: ČESKOSLOVENSKÉ JESKYNÉ. Turistické zajímavosti ČSSR. Vydalo STN, P r a h a 1963. 106 s t r á n t e x t u , 32 s t r á n f o t o g r a f i í a m a p a j a s k ý ň ČSSR Autori úspešného I. zväzku Turistických z a u j í m a v o s t í ČSSR (Geológia) p r e d k l a d a j ú š i r o k e j t u r i s t i c k e j v e r e j n o s t i ďalšiu veľmi a k t u á l n u príručku.

Touto prehľ adnou súbornou publikáciou o jaskyniach sa im podaril zámer, vyplniť m e d z e r u v n a š e j p o p u l á r n o ­ v e d e c k e j s p e ­ leologickej l i t e r a t ú r e .

P r í r u č k a j e určená n a j m ä návštevníkom j a s k ý ň a záujemcom o jaskyniarstvo, k t o r í sa chcú oboznámiť s hlavnými z á k o ­ nitosť ami vzniku jaskýň, ich výzdoby a výplni, o živote v nich od d á v n e j m i n u ­ losti až po súčasnosť , o prieskume a v ý ­ skume. Odpoveď na t i e t o otázky n á j d u v I.—III. kapitole.

Okrem 23 t u r i s t i c k y s p r í s t u p n e n ý c h j a s ­ kýň v ČSSR, opísaných p o m e r n e p o d r o b ­ ne v turistických sprievodcoch, väčšina z našich približne 2000 jaskýň a priepasti je š i r š e j v e r e j n o s t i z rôznych príčin dosiaľ neznáma. Mnohé z nich m a j ú svetový v ý ­ znam ako náleziská vzácnych archeolo­ gických alebo paleontologických pamiatok, p r e t o si zaslúžia pozornosť t u r i s t o v .

0 t ý c h t o a ď alších významnejších j a s k y ­ niach pojednáva IV. a V. kapitola.

Hlavnou časť ou publikácie j e VI. k a p i ­ tola, v k t o r e j sú opísané všetky v p r í ­ t o m n o s t i t u r i s t i c k y s p r í s t u p n e n é j a s k y n e ; ú d a j e o ich polohe, objavení a s p r í s t u p ­ není, o dosiaľ známych priestoroch j e d ­ notlivých jaskýň a p r í s t u p e k nim. P r e lepšiu názornosť a p r e d s t a v u o veľ kosti opisovaných jaskýň, priebehu a t v a r o c h podzemných chodieb sú p r i p o j e n é pôdory­ sy niektorých jaskýň a f o t o g r a f i e na po­ lokriedovom papieri. N e d o s t a t k o m t e j t o 1 predošlej (V.) kapitoly sú nepresné výš­ kové ú d a j e a rozloha niektorých sloven­ ských jaskýň (napr. Axamitka a i.), ako

a j ich označenie nesprávnymi alebo n e ­ presnými názvami (napr. Šindliarska prie­ pasť, Ľadová jama, miesto Šindliarka, ľ a­ doveň a i.). Na t ú t o kapitolu n a d v ä z u j e a j ďalšia, k t o r á opisuje jaskyne, na s p r í ­ s t u p n e n í k t o r ý c h sa p r a c u j e .

Posledná (VIII.) kapitola sa zaoberá o r ­ ganizáciou a m e t ó d a m i v ý s k u m u jaskýň.

V t e j t o n á r o č n e j stati, n a j m ä o histórii j a s k y n i a r s t v a na Slovensku, unikli po­ zornosti autorov n i e k t o r é dôležité m o ­ menty, ako založenie Liptovskej sekcie Uhorského k a r p a t s k é h o spolku (r. 1884), Komisie pre zverejnenie Demänovských j a s k ý ň (r. 1922), Družstva Demänovských jaskýň (r. 1925) a zriadenie Vedeckej k o ­ misie pre výskum a popularizáciu jaskýň (r. 1933) pri Družstve Demänovských j a s ­ kýň v Liptovskom Mikuláši a Slovenskej speleologickej spoločnosti (r. 1949), k t o r é m a j ú p o d s t a t n ý význam v dejinách slo­ v e n s k e j speleológie.

Na p r i p o j e n e j m a p k e ČSSR sú vyzna­ čené n a j v ý z n a m n e j š i e opísané jaskyne a pôdorysy š t y r o c h najväčších jaskynných systémov v ČSSR. Cenným doplnkom je a j zoznam z á k l a d n e j speleologickej lite­ r a t ú r y a príbuzných vedných odborov a register.

Príručka poslúži dobre nielen t u r i s t o m , ale a j r o z r a s t a j ú c e j sa rodine našich dob­ rovoľ ných jaskyniarov, k t o r ý m ju odpo­ r ú č a m e do pozornosti.

Pavol Janáčik

STUDIES IN SPELEOLOGY. Association of t h e Pengelly Cave Research Centre, London 1964. Vol. 1., s t r á n 75 Okrem početných speleologických s b o r ­ níkov a časopisov, k t o r é d o c h á d z a j ú p r a ­ videlne výmenou za sborník Slovenský kras, pribudla r. 1964 do knižnice MSK ďalšia nová speleologická publikácia S t u ­ dies in Speleology (Speleologické š t ú d i e ) .

Sborník vydáva novozaložená Association of t h e Pengelly Cave Research Centre (Ústredie p r e výskum j a s k ý ň W. Pengelly­ ho), k t o r á z d r u ž u j e veľký počet nielen anglických speleológov, ale a j z mnohých ď alších zámorských k r a j í n .

V sborníku budú publikované zprávy a výsledky špeciálne zo speleologických vý­ skumov, a t o jednak členov domácich

jaskyniarskych spoločností i zahraničných speleológov.

Prvé číslo prináša rad veľmi z a u j í m a ­ vých pôvodných článkov a zpráv od po­ predných speleológov a pracovníkov v j a s ­ kyniarstve. Začína životopisom Williama Pengellyho (1812—1894) od W. Daviesa (Anglicko), jedného z priekopníkov j a s k y ­ niarstva v Anglicku, podľa ktorého j e novozaložená organizácia pomenovaná. Ďalší článok J. H. D. Hoopera (Anglicko) je venovaný krúžkovaniu netopierov (Bats and t h e A m a t e u r N a t u r a l i s t ) . G. P. Black (Anglicko) vo svojom príspevku (The Conservation of Caves in Britain) p o j e d ­

Studies as an l n t r o d u c t i o n to Field S t u ­ náva o ochrane jaskýň ako objektov p r e ­ dies f o r Secondary School Children), d o ­ dovšetkým veľ kej vedeckej a k u l t ú r n o ­ o s v e t o v e j hodnoty, ale a j z hospodárskeho t ý k a j ú c i sa problému získavania mládeže hľ adiska. K r á t k y článok L. S. B. Leakeya pre j a s k y n i a r s t v o z radov š t u d e n t o v s t r e d ­ ných škôl v Anglicku. A. Rosenfeld (An­ (Keňa) o b s a h u j e archeologickú š t ú d i u j a s ­ kyne Gambles Cave v Keni (Gam'bles Cave glicko) sa zaoberá vo svojom príspevku (The Study and I n t e r p r e t a t i o n of Archeo­ Kenya), k t o r á podľa svojich bohatých a r ­ logical Deposits in Caves) otázkami t ý k a ­ cheologických nálezov sa miestne o z n a ­ júcimi sa k u l t ú r n y c h vrstiev (archeologic­ č u j e ako „podzemné m ú z e u m " . Príspevok kých) v jaskynných nánosoch. V n a j o b ­ T. Harrissona (Borneo) prináša opis j a s ­ k ý ň na ostrove Borneo (Borneo Caves); s i a h l e j š e j práci sborníka (The Lava Caves of Mount Suswa, Kenya) sa z a o b e r a j ú P. n a j p o d r o b n e j š i e opisuje známu jaskyňu E. Glover, E. C. Glover, E. C. T r u m p a L. G r e a t Cave. Naň n a d v ä z u j e článok L. Med­ waya (Malajsko) o postpleistocénnych E. D. Wateridge (Keňa) vznikom jaskýň, tunelov a brán v lávových pokrovoch s o p ­ zmenách v zložení cicavčej fauny na Bor­ neu ( P o s t ­ P l e i s t o c e n e Changes in t h e ky Mount Suswa v Keni a ich ekologic­ Mammalian Fauna of Borneo), na základe kým významom, vegetáciou d n e š n e j i f o ­ sílnej fauny, chemickým zložením j a s k y n ­ š t ú d i a paleontologických vykopávok v nie­ ných sedimentov a guana v nich, ako a j ktorých jaskyniach Bornea. Veľmi z a u j í ­ archeologickými nálezmi a podmienkami mavá je štúdia o svetielkujúcich chrobá­ osídlenia v dávnej minulosti. Posledný r e ­ koch v svetoznámej, t u r i s t i c k y p r í s t u p n e j jaskyni Vaitomo Caves — G r o t t o Glow f e r á t od R. L. Curla (Cave Research Cen­ t r e s in t h e United S t a t e s ) z USA sa z a ­ Worm na Novom Zélande (The New Zea­ land Glow Worm), k t o r e j a u t o r o m je A. oberá organizáciou j a s k y n i a r s t v a v USA a oboznamuje s význačnejšími inštitúciami M. Richards (Austrália). Vysvetľ uje pô­ zaoberajúcimi sa výskumom j a s k ý ň a ich vod zelenkavomodrého prirodzeného o s v e t ­ zameraním. lenia jaskyne Glow Worm, k t o r é spôsobu­ jú milióny lariev hmyzuzyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA

Arachnocampa Sborník je tlačený na kriedovom papie­ luminosa (Skuse, Diptera, Mycetophilidae), ri, bohato ilustrovaný názornými plánmi, žijúceho v jaskyni vo veľ kých kolóniách. obrázkami a blokdiagramami, m a p k a m i a Pozoruhodným a pre nás nabádavým je kvalitnými f o t o g r a f i a m i . r e f e r á t A. Wheatleyho (Anglicko; Cave Pavol Janáčik

> 0)

i '' V Aí/;

OPRAVA Prosíme čitateľ ov, aby si v článku P. Janáčika „Príspevok k poznaniu k r a s u S t r á ­ žovskej h o r n a t i n y so zvláštnym zreteľ om na Mojtínsku krasovú oblasť", u v e r e j n e n o m v sborníku Slovenský kras, roč. IV. (1963), láskavo opravili na str. 9 ú d a j o v ý s k u m e D u p n e j diery v Slatinke n. B., k t o r ú z hľ adiska speleoarcheologického prvý skúmal r. 1935 V. Budaváry a J. B á r t a pri j e j celkovom zameraní r. 1952 doplnil len p r e d c h á ­ d z a j ú c e poznatky. Ďalej j a s k y n k u na Ilavskej rovni preskúmal už r. 1928 J. Mádl, r. 1951 j u J. Bárta zameral, kým A. P e t r o v s k ý ­ Š i c h m a n spresnil j e j názov podľa zameriavateľ a a r. 1957 spomína len j e j osídlenie. Na s t r . 11 jaskyňa Vieška má byť správne Viežka.

Na s t r . 17 v siedmom riadku od spodu treba vypustiť s t r a t i g r a f i c k é zaraď ovanie ( W l ? ) , v treť om riadku slovo „ k u l t ú r n e j " a opäť s t r a t i g r a f i c k é zaraď ovanie (W2, W3). Na s t r .

18 v druhom riadku od hora prosíme nahradiť slovo „bronzu" slovom „medi" a vypustiť celú n a s l e d u j ú c u v e t u „Podľ a J. Eisnera . . . " , pretože prevzatím citácie menovaného o d ­ borníka cez nepresný novinársky článok došlo k vecnému skresleniu, k t o r é treba n a ­ hradiť vetou „ K u l t ú r n a v r s t v a pochádza zo sklonku m l a d š e j doby k a m e n n e j a patrí tzv. ludanickému horizontu lengyelskej kultúry, k t o r e j vek sa porovnávaním s ňou r o v n o ­ časných k u l t ú r v zahraničí, kde boli získané a j chronologické ú d a j e rádiokarbónovou metódou C14, o d h a d u j e na 2500—2300 r. pred n. 1.". V dôsledku toho t r e b a upraviť a j ďalšie chronologické úvahy a u t o r a pre datovanie geologických vrstiev.

Taktiež prosíme čitateľ ov, aby si v t o m istom sborníku v zpráve J. B á r t u „Desať rokov speleoarcheologickej činnosti Archeologického ústavu SAV" na p r i p o j e n e j „Mape pamiatok m a t e r i á l n e j k u l t ú r y v slovenských jaskyniach" opravili vysvetlivky vpravo dolu. Nedopatrením boli prehodené plný a prázdny krúžok vo vrchnom a spodnom riadku. Správne má byť : • Datované pamiatky m a t e r i á l n e j k u l t ú r y O K u l t ú r n o h i s t o r i c k é a e t n o g r a f i c k é p r a m e n e

OBSAH Anton Droppa: Geomorfologický a hydrologický výskum Jasovskej jaskyne . .

Pavol Janäčik—Zoltán Schmidt: Medvedia jaskyňa v S t r a t e n s k e j hornatine (Slo­ venský r a j ) Svätopluk Kämen: Čertova jaskyňa (Tisovský kras) Anton Droppa: Geomorfologický výskum priepastí v Červených vrchoch . . .

Ladislav Korbel: K poznaniu bystruškovitých (Coleoptera, Carabidae) Sloven­ ského krasu

37 42

Juraj Bárta: Príspevok k pravekému osídleniu jaskýň domickej sústavy .

58

.

.

Z p r á v y Svätopluk Prikryl: Kämen: Pseudokrasové Jaskyne v Tesnej skale (Muránsky a s ) Ľubomír formy v okolí Súľova a k rHričova . . . .

Anton Droppa: Jaskyňa Borová hora Štefan Vincenc: Zpráva o speleologickom výskume okolia Sklabinského Podzámku vo Veľ kej F a t r e Imrich Majerský: Po mikulášskom rokovaní PavolzyvutsronmlkiecaYVTSRQPONLKJIHEDCA Janäčik—Stanislav Srol: Zpráva o výskume Liskovskej jaskyne .

"Vojtech Benický: Príspevok k dejinám sprístupnenia Demänovských jaskýň .

Vojtech Benický: Prehľ ad návštev slovenských jaskýň Anton Droppa: Najväčšie jaskynné sústavy sveta Ján Brodňanský: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Dolnom Kubíne . . .

Vojtech Bukovinský:'Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Žiline Svätopluk Kámen: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Tisovci Stanislav Srol: Z činnosti jaskyniarskej skupiny v Lipt. Mikuláši . . . .

Pavol Janäčik: I. medzinárodná speleologická konferencia v Brne . . . .

Pavol Janäčik: Zahraničné návštevy v Múzeu slovenského krasu v rokoch 1963—64 Pavol Janäčik—St anislav Srol: Skopova jaskyňa Vojtech Benický—Mária Jurkovičová: Bibliografia slovenskej speleologickej a kra sovej literatúry za roky 1957—1963 R e c e n z i e Kunský J.: Reise in die Unterwelt, Ľubomír Prikryl K a r s z t ­ és barlangkutatás II—III, Ľubomír Prikryl Serban M.—Viehmann I.—Coman D.: Hôhlen Rumäniens, Ľubomír K a r s z t ­ és barlang, Alexander Stollmann Rubín J.—Skŕivánek F.: Československé jeskyné, Pavol Janäčik .

Studies in Speleology, Pavol Janäčik

Prikryl

3

4 9

C O F L E P Í K A H I I E

Amnon JJponna: nemepbi

re0M0p({)0.'i0i H'iccKHC H rimpojioraHecKiie HCCJieflOBaHHH HCOBCKOH 3

Ilaeoji H lianuzyxvutsrponmlkjihgfedcbaZYVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA K ­ So.imau IIlMudm: MCABC/KBÍI nemepa B C T P A T E H C K O M n o r o p t e (CJIO­ BAN;KHH p a ä )

1 0

CeamonjiyK KaMen: H E P T O B ApnmecaTK n e m e p a ( T H C O B C K H H

Ka p c T)

Anmon /ipo n na: ľeoMop(|jO.:iorn'iecKHc HCCJieflOBaHira nponacTH B lepBem.TX Bpxox Jladucjiae Kopôeji: 'ÍKY>Ke:NMU ( C o l e o p t e r a , C a r a b i d a e ) C.noBanKoio Kapcia . . . lOpau Eapma: CTÍITI,ÍI O nepBOÔHTHOM 3acejieHHH nem;ep flOMHUKOH CHCTOMI.I . . . .

3 7

42 49 5 8

C o o ô m e H H H

CeamonjiyK KaMen: IlemepKt B TecHeä cKane (MypaHCKHHvutspolkicaTMLK KapcT) JIwÔOMUp IIpUKpblJi:zvutsrponmlkjihfedcbaXVTSPONMKJIHDCB I I c e B f l O K a p C T O B M e ({lOpMT.I B OKpeCTHOCTHX CyjIOBíl II ľ p i l ' I O B H

7 4

Anmon Jjponna: I l e m e p a B o p o B a r o p a 96 Ulmecpan Buni^enif: CooômeHHe o cnejieonoraiecKOM HccjieflOBamin OKpecHOCTen Cmia­ ÔHHCKoro IIoA3aMKa B BenKeň <X>aTpe 98 VÍMpux MauepcKuu: ITocjie coBemaHHH B r . MHKynanie 100 Tlaeoji HnanuK ­ Cmanucjiae IĽpoji: CooômeHHe o HccneaoBaHHH J I H C K O B C K O H nemepH 1 0 9 Boúmex Eenui^Kuu: O a T B H 0 6 H C T o p i i i i O T K P H T H H a o c T y n a K ^ e M e H O B C K H M n e m e p a M 1 1 0 Boúmex Eenui^nuu: 0 6 3 o p nocemeHHH cnoBan,KHX nemep 112 Anmon JJponna: CaMHe úo.ľifciiiHe CHCTeMbi n e m e p MHpa 113 Hn EpodnancKuu: 113 fleHTejibHOCTH r p y n n b i nccjieflOBaTejieií nemep B r . ^ O J I H O M KyÔHHe 114 Boúmex EyKoeuncKuu: 113 flesTejitHOCTH r p y n n t i iiccjieftOBaTejieň nemep B r . JKiraiiHe 116 CeamoruiyK KaMen: 113 AesTenbHOCTH r p y n n w HecneHOBaTejieH n e m e p B R. T I I C O B E I I 1 1 9 CmaHucjiae IĽpoji: 113 fleHTejibHOCTH r p y n n t i iiccjieAOBaTejieH n e m e p B r . JInnľOBCKHH MHKynain 119 Ilaeoji flnauuK: 1 ­ a n Mc;K,iyiiapo,:UI;IH cnejieonoriiHecKaa KOHiJiepeHnuH B R. BpHO 121 Ilaeoji H Hanu k: 3arpaHHMHue n o c e m e H H H M y . I C F I CJIOBAUKORO KapcTa B 1 9 6 3 — 1 9 6 4 r o « a x 122 TLaeoji Hnaním ­ Cmanucjiae UIpoji: IIlKonoBa nemepa 122 Boúmex Eenui^Kuú ­ Mapua lOpKoeuuoea: Bn6jiHorpa(J)HH cjiOBan,KOÍÍ jíHTepaTypbi, KacajomeiícH cnejieonornH H KapcTa 3a 1 9 5 7 — 1 9 6 3 r r 1 2 4 <

8 1

P e u; e H 3 n n

KyHCKHH H.: Reise in die U n t e r w e l t ,zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFE JhoóoMup ĽpuKpbi.i 151 K a r s z t ­ és b a r l a n g k u t a t á s I I — I I I , JhoóoMup ľlpuKpuji 151 Cepóan M. ­ BHXMaHH H. ­ KoMaH fl.: H ô h l e n R u m ä n i e n s , JhoóoMup ľlpuKpu.i . . 153 K a r s z t ­ és b a r l a n g , AjieKcandp ĽlmojuíMann 154 PyČHH H. ­ CKpwHBaHeK CD.: Hemepu B Hexoc.iOBaKiin, Tlaeoji HnanuK 154 Studies in Speleology, Ilaeoji HnemzyxvutsrponmlkjihgfedcbaZYVUTSRPONMLKJIHGFEDCBA uk 155

INHALT Anton Droppa: Geomorphologische und hydrologische Erforschung der Hohle von Jasov Pavol Janáčik—Zoltán Schmidt: Die Medvedia­Hôhle im Hochland von S t r a t e n á im Slowakischen P a r a d i e s Svätopluk Kämen: Die Čertova­Hohle im Karstgebiet von Tisovec' Anton Droppa: Geomorphologische E r f o r s c h u n g der Schluchten in den Červené­ Bergen Ladislav Korbel: Ober die L a u f k ä f e r (Coleoptera—Carabidae) des Slowakischen K a r s t e s Juraj Bárta: Uber die vorgeschichtliche Besiedlung der Hôhlen des Domica­ Systems

3 10 37 42 49 58

B e r i c h t e Svätopluk Kämen: Hôhlen im Tesná skala­Massiv im Karstgebiet von Muráň . . Ľubomír Prikryl: P s e u d o ­ K a r s t f o r m e n in der Umgebung von Súľov und Hričov Anton Droppa: Die Borová hora­Hôhle Štefan Vincenc: Bericht uber die speleologische E r f o r s c h u n g der Umgebung der O r t s c h a f t Sklabinský Podzámok in der Grossen F a t r a Imrich Majerský: Nach der B e r a t u n g in Liptovský Mikuláš Pavol Janáčik—Stanislav Šrol: Bericht uber die E r f o r s c h u n g der Hôhle von Líš­ ková Vojtech Benický: Beitrag zur Geschichte der Erschliessung der Hôhlen von De­ mänová Vojtech Benický: Úbersicht uber die Zahl der Besucher slowakischer Hôhlen . .

Anton Droppa: Die g r ô s s t e n Hôhlensysteme der Welt Ján Brodňanský: Uber die Tätigkeit der H ô h l e n f o r s c h e r ­ G r u p p e in Dolný Kubín Vojtech Bukovinský: Uber die Tätigkeit der H ô h l e n f o r s c h e r ­ G r u p p e in Žilina . .

Svätopluk Kámen: Ober die Tätigkeit der Hôhlenfonscher­Gruppe in Tisovec . .

Stanislav Šrol: Uber die Tätigkeit der H ô h l e n f o r s c h e r ­ G r u p p e in Liptovský Mikuláš Pavol Janáčik: Die I. I n t e r n a t i o n a l e Speleologen­Konferenz in Brno . . . .

Pavol Janáčik: Ausländische Besucher im Museum des Slowakischen K a r s t e s in den J a h r e n 1963—1964 Pavol Janáčik—Stanislav Šrol: Die Škopova­Hôhle Vojtech Benický—Mária Jurkovičová: Bibliographie der slowakischen Speleo­ logen­ und K a r s t l i t e r a t u r der J a h r e 1957—1963

74 81 96 98 100 109 110 112 113 114 116 119 119 121 122 122 124

B u c h b e s p r e c h u n g

Kunský J.: Reise in die Unterwelt,zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFED Ľubomír Prikryl 151 K a r s z t ­ és b a r l a n g k u t a t á s II—III, Ľubomír Prikryl 151 Serban M.—Viehmann I.—Coman D.: Hôhlen Rumäniens, Ľubomír Prikryl . . .

153 K a r s z t ­ és barlang, Alexander Štollmann 154 Rubín J.—Skŕivánek F.: Československé jeskyné, Pavol Janáčik 154 Studies in Speleology, Pavol Janáčik 155

CONTENTS Anton Droppa: Geomorphological and hydrological investigation of t h e Jasovská cave Pavol Janáčik—Zoltán Schmidt: Bear cave in t h e S t r a t e n s k á hills (Slovakian P a ­ radize) Svätopluk Kämen: Deviľ s cave (Tisovec K a r s t ) Anton Droppa: Geomorphological investigation of t h e chasms in t h e Červené vrchy Ladislav Korbel: A c o n t r i b u t i o n to t h e knowledge of t h e Carabid Coleopters in t h e Slovakian Karst Juraj Bärta: A contribution t o t h e primeval s e t t l e m e n t of t h e caves in t h e Domica cave systém

3 10 37 42 49 58

R e p o r t s Svätopluk Kámen: Tesná skala cave (Muraň K a r s t ) Ľubomír Prikryl: P s e u d o ­ K a r s t f o r m a t i o n in t h e vicinity of Súľov and Hričov . .

Anton Droppa: Borová hora cave Štefan Vincenc: Report on t h e speleological investigations of t h e Sklabinský P o d ­ zámok environment in t h e Veľká F a t r a m o u n t a i n s Imrich Majerský: A f t e r t h e Mikuláš discussions Pavol Janáčik—Stanislav Srol: Report on t h e Liskovská cave investigations . .

Vojtech Benický: A contribution t o t h e h i s t o r y of eccessibility to t h e Demänov­ ská caves Vojtech Benický: Review of visits of t h e Slovakian caves Anton Droppa: The largest cave s y s t e m s in t h e world Ján Brodňanský: On t h e activities of t h e speleological group at Dolný Kubín . .

Vojtech Bukovinský: On t h e activities of t h e speleological group at Žilina . .

Svätopluk Kämen: On t h e activities of t h e speleological group a t Tisovec . . .

Stanislav Šrol: On t h e activities of t h e spelological group at Lipt. Mikuláš . .

Pavol Janáčik: l s t i n t e r n a t i o n a l speleological conference in Brno Pavol Janáčik: Foreign visitors t o t h e Slovakian Karst Museum, in t h e years 1963—64 Srol: Škopova cave Pavol Janáčik—Stanislav zyvutsronmlkiecaYVTSRQPONLKJIHEDCA Vojtech Benický—Mária Jurkovičová: Bibliography of t h e Slovakian speleological and Karst l i t e r a t ú r e f o r t h e years 1957—63

74 81 96 98 100 109 110 112 113 114 116 119 119 121 122 122 124

R e v i e w s

Kunský J.: Reise in die Unterwelt,zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFED Ľubomír Prikryl 151 K a r s z t ­ és b a r l a n g k u t a t á s II—III, Ľubomír Prikryl 151 §erban M.—Viehmann I.—Coman D.: Hôhlen Rumäniens, Ľubomír Prikryl . . . 153

St ollmann 154 K a r s z t ­ és barlang, AlexanderzyvutsronmlkiecaYVTSRQPONLKJIHEDCA Rubín J.—Skŕivánek F.: Československé jeskyné (Czechoslovak caves), Pavol Ja­ náčik 154 Studies in Speleology, Pavol Janáčik 155­

SOMMAIRE Anton Droppa: Prospection géomorphologique et hydrologique de la g r o t t e de Jasov Pavol Janáčik—Zoltán Schmidt: La G r o t t e des Ours (Medvedia j a s k y ň a ) dans les roches de S t r a t e n s k á (Slovenský r a j ) Svätopluk Kämen: La g r o t t e du Diable (Čertova j a s k y ň a ) dans le Karst de Tiso­ vec (Tisovský k r a s ) Anton Droppa: Prospection géomorphologique des g o u f f r e s dans les Monts Ruo­ ges (Červené vrchy) . . . . .

Ladislav Korbel: Connaissance des carabidés (Coleoptera, Carabidae) du Karst Slovaque Juraj Bárta: A propos des habitations pré'nistoriques dans les g r o t t e s de Domica

3 10 37 42 49 58

I n f o r m a t i o n s Svätopluk Kämen: Les g r o t t e s de Tesná skala (Karst de Muráň) Ľubomír Prikryl: F o r m a t i o n s p s e u d o ­ k a r s t i q u e s dans les environs de Súľov et de Hričov Anton Droppa: La g r o t t e de Borová hora Štefan Vincenc: Les r é s u l t a t s de la prospection spéléologique dans les environs de Sklabinský Podzámok dans les m a n t s F a t r a Imrich Majerský: Aprés la conférence de Mikuláš Pavol Janáčik—Stanislav Srol: Ľ e x p l o i t a t i o n des cavernes de Liskov (Liskovská j a s k y ň a ) Vojtech Benický: Ľ h i s t o i r e des g r o t t e s de Demänová, leur découverte et leur a m é n a g e m e n t pour ľ exploitation t o u r i s t i q u e Vojtech Benický: I n f o r m a t i o n s tou>­;stiques sur les g r o t t e s de Slovaquie . . .

Anton Droppa: Les plus g r a n d s s y s t é m e s de cavernes s o u t e r r a i n s du monde . .

Ján Brodňanský: Ľ a c t i v i t é de la section spéléologique de Dolný Kubín . . .

Vojtech Bukovinský: Ľ a c t i v i t é de la section spéléologique de Žilina . . . .

Svätopluk Kämen: Ľ a c t i v i t é de la section spéléologique de Tisovec . . . .

Stanislav Srol: Ľ a c t i v i t é du groupe spéléologique de Lipt. Mikuláš . . . .

Pavol Janáčik: La I é r e Conférence i n t e r n a t i o n a l e de spéléologie ä Brno . . . .

Pavol Janáčik: Les visiteurs é t r a n g e r s du Musée du Karst slovaque; compte rendu s u r la période 1963—1964 Pavol Janáčik—Stanislav Srol: La g r o t t e de Škopova Vojtech Benický—Mária Jurkovičová: Bibliographie d'ouvrages slovaques de s p é ­ léologie et d'études karstiques, publiés de 1957 ä 1963

74 81 96 98 100 109 110 112 113 114 116 119 119 121 122 122 124

N o t e s d e

l e c t u r e

Kunský J.: Reise in der Unterwelt (Voyages sous la t e r r e ) ,zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUT Ľubomír Prikryl . . 151 K a r s z t ­ és b a r l a n g k u t a t á s II—III (Spéléologie k a r s t i q u e ) , Ľubomír Prikryl . . 151 Serban M.—Viehmann I.—Coman D.: Hohlen Rumäniens (Les g r o t t e s de R o u m a ­ nie), Ľubomír Prikryl 153 Kraszt és barlang (Le Karst et ses g r o t t e s ) , Alexander Štollmann 154 Rubín J.—Skŕivánek F.: Les g r o t t e s de Tchécoslovaquie, Pavol Janäčik . . . 154 Studies in Speleology, Pavol Janäčik 155

SLOVENSKÝ KRAS V Sborník Múzea slovenského

krasu

Vydal Obzor, vydavateľ stvo kníh a časopisov, n. p., Bratislava, pobočný závod Martin, pre Múzeum slovenského k r a s u v Liptovskom Mikuláši Zodpovedný r e d a k t o r Vladimír Siakeľ Obálku navrhol Ján Andel 301 03 — SÚKK č. 1549/1­1965. Vydanie 1. Náklad 1500. 19,54 AH. 19,90 VH. Počet s t r á n 168 + 24 obrazová príloha + 6 máp. Zadané do tlače v m a r c i 1965. Vyhotovené v de­ cembri 1965. Kníhtlačou vytlačili Tlačiarne Slovenského národného povstania, n. p.„ Martin, závod Banská Bystrica, V­19*51371

65 ­ 100 ­ 65

Kčs 1 6 , ­

2 5 , sen í 70 0 3

ľ / doma

" >1

Achátov/

dóm /

Čarovná chodba

'Fialový dóm

Ruiovd] 'sieň

+{Dno priepasti 943,76utolkjbaYVTSRONLKIEA \oj

Spojovacia chqrtya Vchod V \

s

Vchod 886,OJj

'Brková chodba

)/­Jjánošikov dóm Panenská 'chodba

Rázcestit

Modré jazierko

Sneiny dóm pri ^ jdrierku priepasť

Jaskyhp i pod UtelôTn

parašutistov)

XHIboký dóm •J­Východ Vchod ^^

DEMÁNOVSKE zameral

a spracoval nuzeutl

O

JASKYNE dr

a drop

slovenského

50

p a

v r

krasu

iqo 130 2Q0 2fOrn

zyvutsronmlkiecaYVT

iQso­5<

Príloha k p r í s p e v k u V. Benický: P r í s p e v o k k d e j i n á m s p r í s t u p n e n i a Demänov­ ských j a s k ý ň

Príloha k príspevku S. K á m e n : Čertova j a s k y ň a (Tisovský k r a s )

PODO RY S HORNÉHO

CHOTARNA

CHODBA

POSCHODIA

POZDLZNY

REZ

ČERTOVA JASKYŇA 650 m n.m.

C.A7.

ZAMERAL

A MAPOVAL

MIERKA POZDLZNY

REZ

HORNÝM

••

INZ.S.KAMEN

R.1963

L

POSCHODÍM.

LEGENDA:

OBRYS JASH. V PÔDORYSE S m'É • OBRYS DOLNÉHO POSCHODIA ......

OBRYS HORNÉHO POSCHODIA JÉL ° 14 0 H OR <r JASKYNE v R E 7 F

SK A L. r NA DNE JAZIERKO S n L ON U N A HLAVNE tlERNE BODY

PODO RYS nS T b

Kameňolom

JASOV SK A JASKYŇA

Palmova

sieň

Legenda ­ ^

Priestory

zamerané

" v / Priestory ®

O O Zrútené

útvary priepasti

Hlina so

Braňa

nezamerané

Kvapľové

sutinou

Chodník

so

schodami

Budovy

na

povrchu

ňfflfíftf? Kopané

sondy

r. 191/

Unudil Pražské

sondy

z

^ ^

Sklon

a smer

r.

1955

puklín

Čľnforin W k \ ^IMV

\zyxwvutsrqponmlkjihgfedcbaZYXWVUTSRQPONMLKJIHGFEDCBA \ 0 U / í \ \ J

Stalagmitov

2/4,6/ \ Jaskyňa

Fajka

Kamenná Guanovy hrniec

lusitska

l^^fVyHudobna

chodba Bludiste

^ A

DR.

A

Oblúková

^yľ/askyňa O Studňa

153~ 2/2,40

DROPPApoYVUTSRONMLKJIHEDCBA , A. CHOVAN GEOGRAFICKÝ ÚSTAV SAV

R.

1962.

(

\t1edvedia

sien

P r í l o h a k p r í s p e v k u A. D r o p p a : Geoi logický a h y d r o l o g i c k ý v ý s k u m J a s j a s k y n e

V^JÍS^

ZAPIERAL!

sien

'25/31

^1,6^265,11 20ll3CTVÍ/\>

l l k 1 8

ý

lesík

Jaskyňa

Okn

.295m .390 m

2 9 0,38,

Oblúková jaskyňa .2 B 5m

Jaskyňa

POZDLZNY

F aj k

REZ

JASOVSKEJ Jedáleň

JASKYNE

c2 x prevýšený)

*280m

5

y27866/ s

O

10

20

30m

7661

L 2 f 5 m I i

.2 f O m

v % Joa,JZ hchodba

.265m

Úroveň 22

C

v

K2A7 .260m \255m .250m

Vstupná

>,58

chodba

5

256.47"

215,58% Nánosy 'Bodvy h =9 m

ria

chodba

Neznámy podklad 77

Hladma

vody

v

studni

\JAZCHO HLADINA JAZERA 249,68

Nejna­vy podklad ZAMERALI

A SPRACOVALI

DR. A. DROPPA

A A. CHOVAN, GEOGRAFICKÝ

ÚSTAV

ČSA

JASKYŇA

MEDVEDIA Z A M E R A L

M U Z E U M L

P

J A

N A

C I K

S L O V E N S K E I ­ I

Y:

16

1961

O

K R A S U

Príloha k príspevku P. Janáčik — Z. Schmidt: Medvedia j a s k y ň a v S t r a t e n s k e j h o r n a t i n e (Slovenský r a j )

CHODBA

^ OBJA

VITEĹOV

VCHOD

VYSVETLIVKY skalné steny spádnhe a okraj zvislých stupňov

jazierka

podlahové sintry, stalagmity

body na povrchu, čisto; bodu

kvapľová výzdoba ľ profiloch

merané body'v jaskyni, číslo bodu

nezamerané balvany a úlomky hcrnin

lín'e pozdĺžnych profilov v pôdoryse, označenie profilov

zamerané

línie priečnych profilov v pôdoryse, označenie profilov

ú lom kov ý

balvany

materiál schody

označepie priečnych a pozdĺžnych profilov v profiloch