Spravodaj sss 1979 4 by Slovenská Speleologická Spoločnosť

K nižnica M S K

SPRSVODSJ

SLOVENSOEJ SPELEOLOGICOEJ SPOLOČNOSTI

SPRSVODSJ Slovenskej sp eleo lo g ickej spoločnosti Liptovský M ik u lá š

Č íslo 4 19

7 9

V y d a lo M ú zeu m slovenského krasu Liptovský M ik u lá š

Redakčná r a d a :

PhD r. Ju ra j Bárta, CSc. PhM r. Š tefan Roda RNDr. D ušan Kabíny, CSc. Ing. Peter Š tefanča Ing. Ján Síančík

Výkonný re d a k to r:

Ing. M ik u lá š Erdôs

Zod po ve dn ý re d a k to r:

S lfo n z C hovan, ria d ite ľ MSK

G ra fic k á ú p ra v a :

Ján M o č ilia k

K nižnica M S K Lipt. Mikulá

P re dklad ám e štvrté to h o ro čn é číslo S p ra vo d a ja SSS. V ú vod nom príspevku ta jo m n ík SSS Ing. Jozef H la vá č sa vracia k h o d n o te n iu ce loslovenského zrazu jaskyn iarov, ktorý bol u s p o ria d a n ý v jú li 1979 na M u rá n ske j p la n in e . O rg a n iz á c iu zabezpečovalo MSK a O S Tisovec a bol venovaný p re zentovaniu výsledkov p rá ce te jto o b la s tn e j skupiny. Náš stály sp o lu p ra co vn ík p. g. Ľudovít G a á l z O S Rimavska Sobota p re d k la d á stručnú in fo rm á ciu o nových o b ja vo ch za p o sledné roky v ra jó n e skupiny — D rie n ča n ské h o krasu. V D rienovských kú p e ľo ch v Slovenskom krase bol u s p o ria d a n ý koncom jú la III. Východoslovenský tá b o r o ch ra n co v p ríro dy TOP. O p rie b e h u to h to p o d u ja tia a o exkurziách do jaskýň J a sovskej p la n in y píše len O S Jasov — Jozef Thuróczy. D v o jica a u to ro v P. Po s p í ši I a J. Z ám ečník z O S Č a c h tic e .p re d k la d a jú p op is a návod na vyhotovenie m režového uzáveru v e rti kálnych otvorov jaskýň. D ôm yselný uzáver veľm i v tip n e z a b ra ň u je o tvoren iu a poško de niu n ežia d ú cim i návštevníkm i. S p re d k la daným uzáverom m ajú v skupine d o b ré skúsenosti. K príspevku sú p rilo že n é a j výkresy a rozpis m a te riá lu . N a zá kla d e sp ra co va n ia za hran ičných m a te riá lo v p re d kla d á vedúci O S Š a fá riko vo M a te j G a á l novú zlaň ova ciu klad ku typu „R a c k ", ktorú sme v id e li prvýkrát u am erických ja skyn ia ro v na 6. m ed zin á ro dn om sp e le o lo g icko m kongrese v O lo m o u c i. Náš stály p risp ie va te ľ a zlepšovatel v s p e le o ló g ii M a rtin Sluka z O S Č a c h tic e sa hlási s novým n á p a d o m n ávodom k v o do vzdornej im p re g n á c ii p a p ie ra , používaného vo vlhko m p ro stred í jaskýň. Papiere, uprave né uvedeným spôsobom , vyskúšali a s úspechom p o u žili v Č a ch ticke j jaskyni a na e xpe díciá ch v Ru m unsku. v , Ď a lš ie príspevky sa už za o b e ra jú zahraničným i krasovým i o b lasťa m i a ich prieskum om . Č len O S Rožňva - S le x a n d e r Buzinkay stručne zh o d n o til zo stup d o ja skyn n é h o systému B andžioch K om in iarski v Polských T atrá ch, kto rí a bso lvo va li v rám ci k o n d ičn e j prípravy na e x p e d í c iu d o Francúzska. 3

Jedným z úspešných za hran ičných p o d u ja tí Č eskej s p e le o lo g icke j sp oločn osti v roku 1979 bol zostup n a d no v e rtik á ln e h o systému G ru b e rh o rn h ó h le v Rakúsku. O p rie b e h u zostupu píše účastník výpravy Radko Tásler, kto rý nás zároveň p o ž ia d a l o uve re jn e n ie to h to príspevku v S p ra vo d a ji SSS. V ď a lšo m príspevku dáva člen O S Spišská Nová Ves RNDr. La d isla v N ovotný p ra ktické pokyny záujem com , ako n a jle p š ie a n a j vh o d n e jšie navštíviť svetoznám u Postojnskú ja m u a Š kocijanské jaskyne v Ju hoslávii. G u stá v S tib rán yi je už tie ž našim tra d ičn ým p ris p ie v a te ľo m . V n e o b yča jn e zaujím avom a h od no tn om člá n ku o b o zn a m u je so súčasným stavom hĺbkových ú d a jo v vo svetových vertiká ln ych systémoch. O fic iá ln e hĺbky sú d o p ln e n é novšími ú d a jm i z p o sledných m esiacov, ktoré a u to r získaval sám, vlastnou in ic ia tív o u . P rip o jil a j p osled né ú d a je o n a jh lb ších ja s k y n ia c h Č eskosloven ska. S na záver ako obvykle p re d k la d á m e n ie k to ré s p e le o lo g ic k é a k tu a lity z ce lé h o sveta. S u to r M ila n V dovjak, osm elený prvým pokusom , p re d k la d á už d ru h ú krížovku s jaskyn iarskou té m a tiko u .

Redakcia

Ing. Jozef H la vá č C eloslovenský zraz jaskyniarov Tisovec 1979

V rám ci osláv 30. výročia vzniku Slovenskej s p e le o lo g ic k e j sp o ločnosti u s p o ria d a l sa celoslovenský zraz ja skyn ia ro v na M u rá n skej p la n in e . Toto p o d u ja tie svojim p oňatím sa značne líš ilo od o db orných školení, u sp o ria d a n ých v posledných rokoch na zvyšo v a n ie o d b o rn e -p o litic k ý c h vedom ostí členskej zá kla dn e. C e lo s lo venský zraz ja skyn ia ro v sa niesol v d uch u pre zen to van ia výsled kov práce, aké d o s ia h li o rg a n izo va n í d o b ro v o ľn í ja s k y n ia ri pri prieskum e, d o ku m e n tá cii a o ch ra n e krasových javov. O rg a n izo va n ím zrazu b o la poverená o b la stn á skupina Tisovec a to právom , le b o člen ovia te jto O S sa m ajú čím prezentovať. V krasovom území M urá n ske j p la n in y re g istru jú na 100 jaskýň. Zraz sa u sku to čn il v Suchých d o lo ch pri Tisovci v d ňo ch 5 .-8 . 7. 1979. Z ú č a s tn ilo sa ho 133 ja skyn ia ro v z 28 o blastných skupín SSS. S lávnostného o tvo re n ia sa z ú ča stn ili predseda SSS S lfo n z C hovan, ria d ite ľ MSK, ta jo m n ík SSS Ing. Jozef H laváč, ď a le j pozvaní hostia, zástupca M in iste rstva ku ltú ry SSR p. g. Jozef K lin d a , ria d ite ľ SSJ Ing. S n to n Lucinkiew icz, p re d s ta v ite lia M sNV v Tisovci, Správy C H K O M uráň ska p la n in a a Lesnej správy T i sovec. O fic iá ln e o tvoren ie u skuto čnil predseda SSS a s krátkym i príhovorm i vystúpili a j m enovaní hostia. V rám ci o tvoren ia o b d ržal vedúci O S Tisovec Ing. S vä to plu k Kámen od fu n k c io n á ro v čestné uzna nie Rady M sN V v Tisovci za te m e r trid s a ťro č n ú n e únavnú činn osť pri prieskum e, d o k u m e n tá c ii a n a jm ä o c h ra n e krasových javo v M urá ň ske j p la nin y. Ú lo h o u zrazu b o lo čo n a jle p š ie o bo zná m iť účastníkov s k ra s o vým fenom énom M u rá ň ske j p la n in y. T ejto ú lo h e sa potom p o d ro b il celý p ro gram zrazu. Po o fic iá ln o m o tvorení u ro b il Ing. S. K á men pre dn ášku o g e o lo g ic k e j stavbe, vývoji krasu a h is tó rii p rie skumu p re d m e tn é h o územ ia. O s o b itn e sa venoval najznám ejším ja skyn ia m plánovaným na p re h lia d k u p ri exkurziách. Jaskyniari p ostu pn e navštívili jaskyňu M ich ň cvá s najväčšou d e n iv e lá c io u —105 m a jaskyňu Kostolík s ch a ra kte ristickým i erozívnym i tvarm i. S am ostatná p o ld ň o vá a kcia b o la venovaná návšteve jaskyne T ep lica , o b ja ve n á p o tá p a čm i roku 1977. Počas zrazu u skuto čnili ja s k y n ia ri z Tisovca a p o tá p a č i z Košíc sp oločn ú nočnú akciu, zam eranú na prieskum h la vné ho sifónu jaskyne. S kcia m ala v e ľ

ký úspech. Spoločným úsilím p o d p lá v a li p o tá p a č i V la d im ír M a nica, Ing. T ib o r Sasvári a Ján Števko ď a lšíc h 80 m s dvom a k o m ínm i do voľných priestorov, čím dĺžka vodou zatopených p rie s to rov d o sia h la vyše 200 m. Tým ito a kcia m i sa s le d u je prieskum e x istu jú cich p riestorov medzi p on orm i v Suchých d o lo c h a ja s k y ňou. Jaskyňa B obačka s p riestorm i, objaveným i roku 1973 je n a j dlhšou a súčasne n a ja tra ktívn e jšo u jaskyň ou M u rá ň s k e j p la n i ny (2150 m). O rg a n iz á to ri zrazu za be zpe čili sprievod ce lo u ja s k y ňou až po koncový sifón tak, aby b o lo m ožné sled ova ť prístup pri o b ja vo va n í p riestorov jaskyne. C e lo d e n n á tú ra s dĺžkou trasy vyše 20 km vie d la povrchovým i krasovými javm i M urá ň ske j p la n in y cez lo k a lity : sedlo D ie lik a Javorina na V eľkú lúku, M a re tkin ú , Studňu s Ľadovou jam ou , Kam ennú b rá nu a rezervácie V eľká a M a lá Stožka. O d b o rn ý vý klad počas exkurzie za be zpe čili z h ľa d is k a g e o m o rfo lo g ic k e j stavby územ ia RNDr. Pavol M itte r a z h ľa d is k a s p e le o ló g ie Ing. S. Kámen. V záverečný deň p re dn ieso l ta jo m n ík SSS Ing. J. H la v á č in fo r m ácie o ď a lších p ripra vova ných a kciá ch v rám ci osláv 30. výro čia vzniku SSS a zoznám il účastníkov s hod no te ním čin n o s ti SSS od p o sle d n é h o p o litic k o -o d b o rn é h o ško le nia v D em änovskej d o line. N a záver predseda SSS S lfo n z C hovan stručne z h o d n o til a u kon čil p rieb e h stre tn u tia jaskyn iarov. R ealizáciou zrazu sa vy tv o ril 'p rie s to r na p o zn a n ie m álo znám eho krasového územ ia, na s tre tn u tie ľud í, kto rí si počas zrazu vym ie ňa li b o h a té skúsenosti, získané pri prieskum e, výskume, d o ku m e n tá c ii a o c h ra n e k ra s o vých javov. S am otní účastníci svojim d iscip lin o v a n ým prístupom a vystupovaním p risp e li k zdarném u p rie b e h u zrazu. N ajvä čšiu zásluhu na úspešnom p rie b e h u však m ajú sam otní o rg a n iz á to ri, člen ovia O S Tisovec. V e ľm i ú čin n e im p o m á h a li ja s k y n ia ri zo skupín Rimavská S obota a Š a fárikovo. P u b licita zrazu sa za be zpe čila v d enníkoch a ča sop iso ch, roz hlase a televízii tak, aby sa záslužná a n am áhavá p rá ca d o b ro voľných ja skyn ia ro v pri p oznávaní krasových území s p ro p a g o v a la na n ajširše j bázi medzi našou verejnosťou. O stá va nám veriť, že i ď a lš ie a kcie v rám ci osláv 30. výročia vzniku Slovenskej s p e le o lo g ic k e j sp oločn osti budú rovnako úspešné, ako te n to C e lo slovenský zraz ja skyn ia ro v — Tisovec 1979.

Ľudovít

Gaál

N o v é objavy v D rien čan skom krase

V posledných troch rokoch d ošlo k dvom významným o bjavom v D rie nča nsko m krase. Koncom roku 1976 o b ja v ili č le n o via O S č. 28 Rimavská S obota jaskyňu Pri H olom vrchu, kto re j d oteraz zm apované priestory d o sa h u jú dĺžku 265 m a v a uguste 1978 35 m d lh ú Š p a ň o p o ľskú jaskyňu s p om erne b o h a to u sintrovou výzdobou. O b ja v e n ie jaskyne Pri H olom vrchu s p a d a lo do o b d o b ia p o vrchových prieskum ných a m apovacích p rá c na území D rie n č a n ského krasu, cie ľo m ktorých b o lo za re gistrova ť všetky krasové javy územ ia a vyčleniť p ro gn ózn e o b la s ti z h ľa d is k a vzniku a vý skytu jaskýň. Práce b o li ukončené koncom roku 1977 správou a m apou povrchových krasových javo v v m ierke 1 : 10 000. Z h ľa d is k a vzniku jaskýň ako je d n a z n a jn á d e jn e jš íc h d ielčích o b la s tí územ ia sa u kázali d o p o s ia ľ m álo skúm ané východné svahy H o lé h o vrchu pri D rie n ča n o ch . V rchná časť kopca .je z lo žená z tu fo v andezitov. Povrchové vody, kto ré o d tia ľto stekajú na nižšie p oložený vápencový p o d kla d , znášajú so sebou a n d e z ito vé úlom ky a p re p a d á v a jú do podzem ia, kde p o k ra č u jú v rušivej č in n o s ti. Pozornosť skupiny u p ú ta la tro jic a závrtov (okrajových krasových já m ) na severovýchodnej časti H o lé h o vrchu, z k to rých je aktívny len n a jm la d ší, ležia ci najvyššie na svahu. V z h ľa dom na to, že n a jsta rší závrt je siln e zanesený h lin o u a v n a j m ladšom voda ešte nerozšírila p u k lin y tak, aby sa d a lo dostať d o voľných priestorov, v d ru h e j p o lo vici r. 1976 skupina začala odkrývačské p rá ce v strednom závrte, kde sa čoskoro p o d a rilo p re n ikn ú ť do 22 m h lb o k e j studne. Neskoršie, dňa 30. 12. 1976 rozšírením úzkeho otvoru v d o ln e j časti stu dn e sa d o s ta li 5 č le novia skupiny (K. Ď určík, J. G a á l, Ľ. G a á l, R. Pom ichal a P. Ž e níš) d o h o riz o n tá ln e j jaskyne so stálym podzem ným tokom . V stupná stu dň a jaskyňu ro zd e ľu je na dve č a s ti: na ju h o v ý ch o d n ú a na severozápadnú vetvu. M ie sto vyústenia stu dn e a tie ž odvá dza cích puklín z a ktívn eh o závrtu do h o rizo n táln ych podzem ných ch o d ie b je dôležitým hydrog ra fickým bodom ja s k y ne. S tre tá vajú sa tu p re p a d á v a jú c e občasné povrchové toky so stálym podzem ným tokom , kto rý pochádza p ria m o z úrovne k ra sovej vody. N á p a d n e sa to o d z rk a d ľu je a j v tva re jaskynných c h o d ie b : chodby, ktoré od sp om ína n éh o bodu ležia p ro ti smeru 7

podzem ného toku, sú veľm i nízke a úzke, na rozdiel od úseku ležiaceho po smere jaskyn né ho p oto ka. N a ich fo rm o va n í sa u í p o d ie la li a j o bča sné toky z východného svahu kopca, o b s a h u jú c e tvrdšie a n d e zito vé úlom ky, ktoré k la d n e vplývajú na m echanickú eróznu činn osť vody. Z to h o je d n o zn a čn e vyplýva, že re á ln a p e r spektíva ď a lších o b ja vo v je na konci ju h o v ý c h o d n e j vetvy, po smere podzem ného toku, kde p lá n u je sku pina a j d a lš ie p rie skum né práce. Dĺžka d ote ra z preskúm aných p rie sto ro v sa o d h a d u je na 350 m, z čoho bol v poslednom roku zm apovaný 265 m d lh ý úsek. M a p o va cie prá ce sťažujú nízke zavodnené p riestory (hla vn e severo z á p a d n e j vetvy) a vletných m esiacoch n e d o sta to k kyslíka, čo s p ô so bu je slab á c irk u lá c ia vzduchu. Jaskynné ch od by ju h o v ý c h o d nej vetvy sú pom erne p riestra nn é, m iestam i s m la d o u sintrovou výzdobou: krátkym i brkam i, o je d in e le sta la g m itm i a stĺpm i. D ru ho u význam nou, avšak v m in ulo sti m álo skúm anou o b la s ťou je n ajvýcho dn e jšia časť územ ia, zberná o b la s t poto ka D rie nok pri S paňom Poli. S ilné kraso vate n ie tu pre zrá dza jú husté re ťazce závrtov, sm erujúce k vyvieračke Pod skalou, v ú p ä tí v á p e n cového vrchu. D o p o s ia ľ znám e jaskyne to h to územ ia sú však krátke. Koncom a ug usta r. 1978 sku pina za čala rozširovať úzky otvor asi 6 m nad vyvieračkou Pod skalou a d ňa 27. 8. 1979 Ľ. G a á l a V. Ž ip č á k p re n ikli do 35 m d lh e j h o riz o n tá ln e in a ktívn e j ja s k y ne. Jaskyňa na m alú dĺžku p re kva p u je p om erne veľkou p rie strannosťou (je d n a 11 m vysoká sá la ) a v b o čn e j c h o d b e b o h a to u sintrovou výzdobou. Jaskyňa d o sta la evid. č. 19. a p o d lá n a jb ližše j obce predbežný názov Š p a ň o p o ľská . O b ja v e n ím te jto jaskyne sa d o ká za la e xisten cia väčších podzem ných d u tín s vý skytom sintro vej výzdoby v te jto o b la sti D rie n ča n ské h o krasu. S kupina d o sia h la úspechy a j v prieskum e h la v n e j lo k a lity úze m ia : sústavy jaskyňa P o db a nište — vyvieračka K a dlu b. H la d in a sifónu vyvieračky K a d lu b sa po n ie k o lk o ro č n e j p rá ci znížila ta k mer o 2 m a ta k 9. 7. 1978 cez úzky otvor p re n iko l J. G a á l a K. Ď určík do 20 m d lh e j h o riz o n tá ln e j ch od by s 10 m vysokým š ik mým kom ínom na konci. P okračovanie ch od by však uzatvára d a lší sifón. V p osle d n e j d o b e bol um ožnený voľný p rístup k p o s le d nému sifónu tým, že sa s p o jil šikmý kom ín s povrchom , čo u ľa h č ilo prieb e h ď a lš ie h o prieskum u.

Jozef Thuróczy III.

Východoslovenský tá b o r ochrancov prírody v Drienovských kú peľo ch v Slovenskom krase — TO P

V d ňo ch 28. 7. - 4. 8. 1979 bol u sp o ria d a n ý v p o ra d í už tretí Východoslovenský tá b o r o chran cov prírody (TOP), ktorý sa uskuto č il v peknom p ro stre d í D rienovských kú p e ľo v v Slovenskom krase. O rg a n iz á to rm i p o d u ja tia b o li ÚV SZOPK, O N V o d b o r ku ltúry K o šice-vidiek a O V SZOPK v M o ld a ve n/Bodv. C ieľom to h o ro č ného TOPu b o lo o bo zná m iť o chran cov p ríro dy so Slovenským krasom z h ľa d iska fauny, fló ry, podzem ných a povrchových k ra sových javov, ako a j s h istó rio u a revolučným i tra d íc ia m i okresu a v n eposlednom rad e vykonať kus u žitočnej p rá ce na p o li o c h ra ny p ríro d y a k ra jin y v prospech nás všetkých. T ábora sa zú ča stn ilo na 90 o ch ra n co v p ríro dy z ce lé ho S lo venska. Prítom ní b o li a j hostia z NDR a H ola nd ska. Ú častníci b o li väčšinou štu d e n ti, žiaci základných škôl, vysokoškoláci, p ra covníci SSV a vysokých škôl. Pre záujem co v sa naskytla možnosť pra cova ť v štyroch o d b o r ných sekciách. Pod vedením o d b o rn íko v m ohli p racovať v sekcii b o ta n ic k e j, b io lo g ic k e j, g e o m o rfo lo g ic k o -s p e le o lo g ic k e j a z o o lo g ic k e j. Sekcie na vytypovaných lo k a litá c h m ap ova li, z b ie ra li vzorky, fo to g ra fo v a li a zaznam enávali nové poznatky z terénu. Z ároveň sa p rip ra v o v a li a j nové o b la sti na vyhlásenie c h rá n e n é ho náleziska. Popri te jto čin n o sti navštívili a j m nohé k u ltú rn o h isto rické zaujím avosti okresu. Z p rírodných zaujím avostí si p re zreli a j D rienovskú jaskyňu a znám u Jasovskú jaskyňu. Príjem né zážitky na ú častníkov tá b o ra za n e ch a la návšteva D rienovskej jaskyne, ktorú te ch n icky zabe zpe čili člen ovia O S SSS č. 1 Košice-Jasov. V chod do te jto jaskyne je situovaný na južnom ú p ä tí Jasovskej p la n in y v pom erne m álo znám om ú d o lí M ig lin c a asi 300 m od D rienovských kú p e ľo v vo východnej časti Slovenského krasu. Táto jaskyňa je ch a ra kte ristická n ajm ä tým, že celou svojou dĺžkou 870 m preteká aktívny podzem ný vodný to k a tiež je význam nou a rch e o lo g ic k o u lo k a lito u z bukovohorskou a p ilinskou ku ltú ro u . Pri návšteve Jasovskej jaskyne člen ovia O S vyp ra cova li a p re d n ie sli o d b o rn ú p rednášku o vzniku, vývoji a h is tó rii prieskum u jaskyne.

Počas to h to týždňa o dzn elo a j n ie k o ľk o o db orných p re dn ášo k s te m a tiko u o ch ra n y p ríro dy a ovzdušia, o chran y jaskýň, d o p ln e ných množstvom fa re bn ých d ia po zitívo v. Po p re dn áška ch sa o b y č a jn e sedelo p ri tá b o rá k u a d lh o do noci d e b a to v a lo či s p ie valo. Sme veľm i rad i, že to h o ro čn ý TOP u p ria m il svoju pozornosť na našu krasovú o blasť a zároveň, že záujem medzi širokým o k ru hom obyvateľstva o o ch ra n u p ríro d y a životného p ro s tre d ia sa dostáva na p o p re d n é miesto.

P. Pospíšil, J. Z ám ečník Mrežový uzáver na jaskyne s vertik á ln e položeným vchodom

Jednou z d ôležitých úloh ja skyn ia ro v je a j o c h ra n a krasových ja v o v či už na povrchu a le b o v podzem í. M n o h é podzem né p riestory o b sa h u jú peknú a cennú výzdobu, k to ré m usím e c h rá niť pred n epovolaným i návštevníkm i. Za tým účelom uzatvá ra jú sa a j jaskyne s ve vrtiká ln e položeným vchodom , za budovaním uzáverov rôznej konštrukcie. Jednu ta k ú to ko nštrukciu uzáveru sme vyhotovili a vyskúšali v O S Č a ch tice . M režový uzáver sme zvolili pre za cho van ie p ôvo dn ej c irk u lá c ie vzduchu, a ko a j m ož nosti p re le tu n e to p ie ro v do jaskyne a z jaskyne. Popis a fu n k c ia uzáveru: U záver je zabe tón o van ý vo vchode a skladá sa z o ceľové ho ,,U " p ro filu a g u ľa tin y zv. Roxor. Po oboch stranách sú n a m on to van é dozické zá d la b o v é zámky. Pri ko nštrukcii tre b a d b a ť na to, aby jazyky zám kov po vsunutí m re že do rám u a po uzam knutí m ali čo najm e n šiu m edzeru. Tým zní žime možnosť p á če n ia na najm e n šiu m ieru. M reža sa zamyká vsunutím ruky cez n ie kto ré oko. N a h m a tá m e otvor zámku, vsuniem ie k ľú č a zam knem e je d n u a potom d ru hú stranu. Sby kľúče n e sp a d li p ri m a n ip u lá c ii, uviažem e ich asi na 40 cm d lh ý šp ag át, ktorý ako slučku navlečiem e na ruku. U záver je vhodný pre v e rti ká ln e otvory m enšieho priem eru. M á výhodu v tom , že zvonku sa nedá k zámku dostať s úmyslom p oško diť ho a je m alá možnosť zistiť, ako je mreža uzam knutá, keďže zvonka je v id ie ť iba s a m otnú mrežu. Predložený uzáver jaskyne s vertikálnym otvorom m ám e z a 10

b ud ova ný na niektorých lo k a litá c h našej O S už dva roky. Z a tia l sa nám p ln e o sved čili. H oci už sa na ňom o b ja v ilo dosť stôp po n ásilí, je pre nep ovo la n ých stá le nedobytný. P redkladám e p re to je h o schém u. Rozmery uzáveru sú u da né len pre lepšie znázornenie. D e fin itív n e rozm ery ko nštrukcie tre b a u praviť p o d ľa skutočných rozm erov otvoru.

OCEĽOVÁ MREŽS 2

1000

REZ

S -S

REZ

B-B 1

RÁM

MREŽ E

uč.8

Uč.8 dl 1032 1 ks

S5‘■

532

dl. 532 1 P+1Ľ ks

45°

K 1032

Oc. 0 40/5 6 ks

Oc L 63/63/6

dl 1032

dl. 150 pracňa

1 ks

Oc .

45/45/5

dl 9 9 0 mm

2 ks

-d rá žka pre zámok 10x60

200

200 1/2

500 PLECH

s=5m m

1 Ľ ■* 1 P ks

rozviň šírka 155 x 500 mm

Ohnúť a v y fré z o va ť drážku pre zámok 10x60 podľa nákresu 126 100

-r CN

osy ohybu ro z v iň šírka 126 mm PLECH

s= 2m m

g u l jzf V 14 (R oxor)

g u l. fí V 16 3

Gul

zohnúť na k ra b ic u pre zámok d l 480 mm 8 ks

d l 980 mm V 16

160x100x30x2

Pri zvarovanl prihnúť k obvod.rámu

3 ks dl

980

Gul $ V 14

480

Krabica pre zámok L 160/30/2

Na kopQoch prihn u t

160

Ohnúť z plechu

L 120 /45/5

500

Ohnúť z plechu otvor pre zámok

L 4 5 /4 5 /5

990

Poč. kus.

MSTERIÁL

ROZMER

2 ks

1 POZNÁMKS

Poz. číslo

M a te j G a á l: N ová zla ň o v a c ia k la d k a typu „R a c k 1

V za hran ičných ja skyn ia ch s úspechom sa používa nová z la ňova cia kla d ka typu „R a ck", ktorý je pôvodným am erickým p a te ntom . U nás prvýkrát b o la p redvedená v S p ele olo gicko m tá b o re v G o m baseku v rám ci 6. m e d zin á ro dn éh o s p e le o lo g ické h o kongresu, ktorý sa ko na l v ČSSR. Svšak n ie ko ľko rokov predtým ju už za čali používať a m e rickí s p e le o ló g o via . Z S m eriky potom p re n ik la do Európy. Je veľm i vh od ná do zvlášť hlbokých priepastí. Jej používanie sa čoraz via c rozširuje a j medzi našim i ja s k y n ia rmi. S by si sp e le o lo g ické skupiny v rám ci SSS m ohli do svojej te c h n ic k e j vybavenosti z a ra d iť a j te n to typ zlaň ova cej kladky, p re d k la d á m e je j popis. Sam otná zla ň o va cia kla d ka pozostáva vlastne z o ceľové ho rá m ika. Je z tyčoviny 0 8 mm — 456 mm, m a te riá l 11 523. Na rá m iku sa nachádza 4 — 6 ks d uralo vých a le b o oceľových valčekov 0 20 mm - 52 mm. V alčeky sa vo ľn e p o h yb u jú a sú v .rám iku uložené na spôsob rebríka, z to h o d ôvodu je k la d ka napr. v P o ľ sku znám a ako „d r a b in a " . V alčeky založím e na kratší ko niec rá m ika ta k, a by každý n a s le d u jú c i va lče k bol v o p a č n e j p o lo h e od p re d ch á d za jú ce h o . Pri šiestich valčekoch sa 3 o d k lá ň a jú hore a 3 d o le pri vo do ro vne j p o lo h e rám ika, Povrch valčekov musí byť je m n e opracovaný, aby tre n ie na lan o b o lo čo n a jje m n e jš ie . Na o boch koncoch va lčekov navŕtam e otvory (je d n o 0 8,5 mm a d ru hý 10 mm), z ktorých o tvor 0 10 mm otvorím e pom ocou frézy, či pílky. O ce ľo vú tyč ohnem e p o d ľa výkresu a oko pre ka ra bín ku zvarím e. Na konci kra tšie h o rám ika po n asu nu tí valčekov si zh o tovím e poistku p ro ti ich vyp ad nu tiu. P olyam idové la n o sa vedie medzi valčekm i. Rýchlosť zostupu sa re g u lu je vzd ia len osťa m i medzi valčekm i (zväčšuje, či zm en šuje sa lom en ie la n a ) a tie ž a j množstvo použitých valčekov (zm enšuje či zväčšuje sa p lo ch a tre n ia ). Sam otné zlaň ova nie uskutočním e o d ľa h če n ím vo ľn é h o konca lan a od seba, resp. je h o zodvihnutím . Prednosti zlaň ova cej klad ky typu „R a c k ": — re g u lá c ia rýchlosti zostupu je možná a j počas sam otného zo stupu na la n e zapojením , resp. o d p o je n ím valčekov, - pri zla ň o va n í to u to kla d ko u sa môže používať la n o rôzneho

p ro filu , lebo valčeky sú p o sú va te ľn é a a u to m a tic k y sa p ris p ô so bu jú p ro filu lan a, - p rip ú ta n ie a j o d p ú ta n ie je m ožné a j z n a p n u té h o lan a. - vzhľadom na to, že valčeky sa d o týka jú lan a len m alou p lo chou (na rozdiel od zlaň ova cej brzdy typu „P e tzl"), tre n ie na je d n o tliv é valčeky je m alé, p o d o b n e a j na lan o, a n e d o c h á dza k p oškodeniu lan a te plo m , - v p orovn an í s kla d ko u typu Petzl, je tá to kla d ka b ezpečnejšia, p o k ia ľ ide o p o ra n e n ie ruky p op álen ím a le b o zacvaknutím , - k la d k a je je d n o d u c h š e j ko nštrukcie a je ľa h k o k o n tro lo v a te ľ ná - zo draté valčeky dlhým používaním sú ľa h k o vym eniteľné, - pri zostupe sa d a jú použiť je d n o a j dve lan á. Pri pra ktickom pou žití o sved čilo sa púzdro, ktoré sa nasu nie na brzdu a nedochádza ta k k je j poškodzovaniu a zachytávaniu pri lezení. Po p reštudovaní d om á ce j a za h ra n ičn e j lite ra tú ry sme vyh o to vili za pom oci te ch n ika n ašej O S Š a fá riko vo - Š tefa na Kinku zmenšený typ kladky, p opis kto ré ho tu p re d kla d á m e . Použitá lite r a tú r a : D ie H ô h le 74/2 — W a lte r K la p p a ch e r Z p ra vo d a j skupiny C erberus 11/1 - Karel Kačm aŕík

m ts

R S C O

M a rtin Sluka N ávod k vodovzdornej im p re g n á c ii p a p ie ra pre vlhké prostredie v jaskyniach

Ten, kto ča stejšie vykonáva sp e le o lo g ickú d o k u m e n tá c iu , či m a p u je v jaskyn iach vie, že p a p ie r v podzem í, vo vlhkom p ro stred í jaskýň rýchlejšie nasáva vlhkosť, zn e h o d n o cu je sa a rozpadáva. V našej O S Č a ch tice už d lh ší čas používam e pri m ap ova ní p o d zemných priestorov m ilim etrový p a p ie r, ktorý sme š p e c iá ln e im p re g n o va li polystyrénom . Takto upravený p a p ie r viac o d o lá v lh kosti a vode, je sam ozrejm e m echanicky pevnejší, dá sa omývať a pri g um ovaní sa povrch p a p ie ra n ep orušu je. N a ta kýto p a p ie r sa dá ria d n e písať o b yča jn o u ceruzkou či guličkovým perom a le b o fixom . Dnes vás chcem e zoznám iť s to u to úpravou. Postup pri im p re g n o va n í je veľm i je d n o d u c h ý . Vo vhodnom rozpúšťadle, akým je a cetó n, to lu é n , ch lo ro fo rm a le b o rie d id lo na syntetické náterové hmoty, rozpustím e p rim e ra n é množstvo penového polysterénu (asi 5 gr na 100 ml ro zp úšťa dla). Potom je d n o tliv é listy p a p ie ra p o n á ra m e do to h to roztoku, prebytočný roztok o trie m e a im p reg no van ý p a p ie r usušíme. Pri sušení m ôže me využiť prúd te p lé h o vzduchu z fé nu a le b o vysávača. Čím ko nce ntro van ejší roztok použijem e, tým vrstva vzniknutej im p re g n á cie b ud e h ru bšia , a le príliš ko nce ntro van é roztoky už ned áva jú kvalitný, rovný povrch. Je lepšie v ia c k rá t o pa kova ť im p re g n á ciu redším roztokom . Pri p ostupe tre b a dávať pozor, n ako ľko všetky p oužité roz p úšťa d lá sú zdraviu škodlivé, nebezpečné h o rľa v in y a ich pary tvo ria so vzduchom výbušné zmesy. Preto musíme pra cova ť v d o bre ve tra n e j m iestnosti bez p rítom no sti o tvoreného ohňa. Je sam ozrejm é, že tým to postupom môžeme im p reg no vať n ie len m ilim etrový p a p ie r, a le aj každý iný p o d o b n ý m a te riá l. Papiere, upravené uvedeným spôsobom sme vyskúšali pri m a p ova n í v Č a ch ticke j jaskyni a na to h o ro č n e j e xpe dícii v R um un sku. Plne sa nám osved čili, u ľa h č u jú sp e le o lo g ickú d o k u m e n tá ciu, n ajm ä vo vodných ja skyn ia ch a le b o v ja skyn ia ch s inten zív nym skapom .

S le x a n d e r Buzinkay: Zostup do jaskyn n éh o systému B andzioch Oom iniarski v Poľských Tatrách

V rám ci k o n d ičn e j prípravy na expedíciu do Francúzska, c ie ľom kto re j b o lo z d o la n ie p rie p a sti G o u ffre Berger (—1142 m), rozh od li sme sa v O S SSS Rožňava a bsolvovať zostup do d ru h é ho n a jh lb š ie h o jaskyn né ho systému Poľska — B andziochu Kom in iarskeh o. Tento jaskynný systém sa nachádza v masíve Kom in ia rske h o vrchu v Poľských T atrách, ktorý sa vypína nad záve rom d o lin y Koscieliska. O b ja v e n á b o la poznaňským i jaskyn iarm i roku 1968 cez d o ln ý otvor, ktorý sa nach ád za v nadm orskej výške 1456 m. Ešte v tom istom roku d o s ia h li n ajnižší bod systé mu, tzv. Staré dno. V te d a jš ia h ĺb ka bola 324 m (—254 + 7 0 ) . V ď a lšo m o b d o b í však p re sta li s o bjavite ľským i p rá cam i. Výsku mu jaskyne sa o päť u ja li až v roku 1976 krakovskí s p e le o ló g o via. V p rie b e h u tro ch rokov sa im p o d a rilo odkryť horný otvor v nadm o rske j výške 1683 m a o b ja v iť ď a lš ie m etre c h o d ie b a v e r tik á ln y ch úsekov. V roku 1977 d o s ia h li nové d no a tým získala jaskyňa novú, te ra jš iu hĺbku 570 m (—550 + 20). C elková dĺžka c h o d ie b d o sa h u je v súčasnosti 8800 m. Trasa, ktorú sme a bso lvo vali, vedie od h orné ho otvoru až na n a jh lb š í bod systému, p rekonáva výškový rozdiel 550 m a je d lh á 1600 m. Z ostup sme za čína li d ňa 6. 7. 1979 o 12,00 hod. v zlože ní S le x a n d e r Buzinkay, Tomáš Lázár, M iro H u jd ič (všetd č le n o via O S Rožňava), ď a le j Ryszek Knapczyk, Jan O rlo w ski (členovia Krakow skw go K lubu T aternictw a Ja skiniow ego). H ne ď prvé m etre sme p re ko n á va li nam áhavým plazením v m ohutnom závale, ktorý vyúsťuje v prvé väčšie p riestory (Sála 55). P okračovanie sled uje fo s iln ú ch od bu , ktorá ď a le j prechádza v M lie č n y m eander. Pre konaním te jto časti a zlanením kom ínov K om inárov sa d o s tá v a me do Baziliky. Je to centrum jaskyne, tu sa stretáva jú všetky vetvy a je j bočné chodby. Z B aziliky p o kra ču je m e krátkym i pre lie začka m i až p ric h á d z a me nad je d in é stu dn e v našej zostupovej trase. Prvá studňa Jacka (38 m) a d ru h á Ľavá stu dň a (55 m). V jaskyni prevažuje kla sické lezenie III. až IV. stu pň a obťažnosti, ťažšie úseky p re k o návam e pom ocou fixných lán. Pod stu dň am i nechávam e všetok zbytočný m a te riá l, ď a le j p o kra ču je m e už len n a la h k o . Systémom p la tn í so sklonom 5 0 -6 0 ° sa dostávam e k miestu zv. Rezonátor.

C h o d b a sa tu zužuje do úzkej p ukliny, prekon áva m e ju s n a j väčšou nám ahou, no nie všetci. M iro H u jd ič zostáva, pre neho je p rive ľm i úzka. D o h o d li sme sa, že nás počká. Ď a le j sa v dĺžke 270 m p re d ie ra m e tzv. Šaleným m eandrom . Priestory sú n a to ľk o úzke, že si m no ho krá t myslíme, že n ep rejdem e. N a konci m e a n dra sa n a p á ja m e na strm o klesa júcu ch o d b u o vá ln e h o tvaru, prerušovanú m alým i skokm i. Táto c h o d b a nás vedie až na dno, ku koncovém u sifónu. Po štyroch h o d in á ch od vstupu do jaskyne d osa hu je m e dno. Ih ne ď sa vraciam e, pod stu dň am i sa sp á ja m e s M irom a ď a le j už p o kra ču je m e všetci spolu. Po 12-tich h o d i nách pobytu pod zemou vystupujem e o 24,00 hod. na povrch. Vonku prší a je hm la. Č akám e, kým začne svitať.

Radko Tásler Expedícia G ru b e rh o rn h o h le ’79

V jú li 1979 o dce stova la m alá sku pina ja s k y n ia ro v zo Z O 5 —02 S lb e ŕic e — Českej sp e le o lo g ic k e j sp oločn osti d o Rakúska. Vý pravu tv o rili: J. Dubský, V. Kracík, P. Tásler a a u to r to h to č lá n ku. Naším cieľom b o lo z d o la n ie p rie p a sti G ru b e rh o rn h o h le v ra kúskom p oh orí H o h e r G ô ll. O b id v a vchody do p rie p a sti sa n a ch á d za jú na južnom svahu hory G ru b e rh o rn v nadm o rske j výške 1905 a 1855 m. Výstup k nim z ú d o lia je n eo b yča jn e nam áhavý a obťažný. D ňa 7. 7. 1979 sme za p o č a li s tra n sp o rto m m a te riá lu z ú d o lia B lu n ta u ta l k bivakovej ch a te S akriestei, ktorá sa nach ád za už blízko vchodu do jaskyne. T ra n spo rt m a te riá lu trv a l 3 d ni, až do 10. 7. 1979, kedy začínam e sťahovať m a te riá l spodným vchodom do hĺbky —220 m, do m iesta zv. Paradies. Sž sem po to to m iesto p o tre b u je m e laná len k za isteniu n iektorých ťažších úsekov. Ď alší deň už zo stupujem e bez b ato žiny do P aradiesu a o d tia ľ s m a te riá lo m začínam e zostupovať hlbšie. Prvá šachta je h lb o ká 25 m a je ú p ln e suchá, za ňou n a s le d u je n ie k o ľk o veľm i úzkych p re liezačiek, potom šachta h lb oká 15 m, a ď a lš ie šachty, h lb o ké 27 a 65 m. Tu sa už začína o b ja vo va ť väčšie m nožstvo vody. Ď alšia, už 72 m h lb o ká šachta je asi v p olovici prerušená balkón om . Rovnobežne s to u to šachtou sa nach ád za iná šachta — zvaná 20

W a s s e rfa llk lu ft. T outo šachtou p a d á do hĺbky o hrom né množstvo vody a vzduch je všade presýtený roztriešteným i vodným i kva p k a mi. C esta ď a le j vedie krátko u vodorovnou ch o d b o u s množstvom b a h n a a potom 34 m h lb oko u suchou šachtou. Táto šachta ústi úzkym oknom do m oh utn e j 80 m h lb o ke j šachty. Ssi v polovici vyúsťuje d o te jto šachty m ohutný vo do pá d. Tu sa už nedá vyhnúť vo d n e j spŕške. O stá va však už len n ie ko ľk o krátkych stupňov a z o stú p ili sme do dóm u - Oázy. Tento priestorný dóm má roz lohu 20 X 20 m a výšku 6 m a preteká ním potok. Je tu značný n e p o ria d o k po predošlých expe díciá ch, pretože dóm je vhodný na vyb ud ova nie podzem ného tá b o ra . S j my tu nechávam e m a te riá l v h ĺb ke - 6 0 0 m a vystupujem e späť na povrch. V p ia to k, dňa 13. 7. 1979 sme za p o ča li o 12. hod. zostup a už o 14,30 hod. sme v O áze. Z O ázy p okra ču je m e la b yrin to m v o d o rovných ch o d ie b k Poľskej šachte. Šachtu tvo ria dva stupne hĺbky —17 a 85 m, ktoré sú nesm ierne úzke a p osledný 15 m s tu peň. C elo u Poľskou šachtou p reteká veľké množstvo vody, ktoré m izne na dne v úzkej p u klin e . Tu sa nachádza te ra jš ie n a jh lb š ie m iesto p rie p a sti, v h ĺb ke —784 m. Na d ne sme stá li o 17,00 hod. a p rip e vň u je m e na stenu hliníkovú ta b u ľk u s nápisom našej ex ped ície, ktorá ako d ru h á v p o ra d í zo stúp ila na d no te jto p rie pasti. Po krátkom o d p o čin ku vystupujem e do Oázy, kde bivakujem e. N a s le d u jú c i deň sme u sku to čn ili n ie kto ré m erania a fo to g ra fu jem e. O d zám eru, p okú siť sa v je d n e j z postranných ša chiet o ď a lš í zostup, sme u p u s tili, pre zvýšený vodný stav, ktorý po celú d o b u našej e xp e d ície v p rie p a sti zotrval. N eskoro p o p o lu d n í začínam e výstup a tra n s p o rtu je m e m ate riá l do P aradiesu. Ď alší deň ťa h á m e m a te riá l z jaskyne von, vystupu jem e do najvyššieho bodu jaskyne (-j- 70 m), fo to g ra fu je m e a zo s tu p u je m e d o d o s ia ľ nepre skúm an e j p rievanovej šachty, ústie k to re j sa nach ád za blízko vchodu d o G ru b e rh o rn h ó h le . Dva d ni, výnim očne za krásneho p oča sia , tra n s p o rtu je m e m a te riá l do ú d o lia a d ňa 19. 7. 1979 končím e celú akciu.

RNDr. L adislav N ovotný Sko navštíviť Postojnskú ja m u a Š kocijanské jaskyne v Juhoslávii

Sk navštívite Juhosláviu a p o ce stu je te do p riestoru Istrijského p olostrova, m ôžete navštíviť n ie kto ré svetoznám e krasové fe n o mény v p rieb e hu je d n é h o d ňa . Pre d op ra vu je n a jv h o d n e jš ie použiť hustú sieť autobusových spojov, ktoré p re m á vajú často, sú presné a čisté. C estovné p o ria d k y sú uvádzané ta k m e r d en ne pre všetky d ru hy d o p ra vy v o blastno m d enníku G la s Istra, a le vždy sú uvedené len o d ch o d y (u vla ko v a j návraty) z o b la s tn é h o m esta Rijeky. Preto po d o s ia h n u tí ko ne čne j sta nice d o p o ru č u je me zistiť o dch od y a uto bu so v pre ď a lš iu trasu na p re h ľa d n ých ta b u lia c h na a uto bu so vej sta nici. Sko p ríkla d uvediem e návštevu jaskýň na tra s e : R ijeka — Posto jn a — D ivača — Kozina — Rijeka. O d c h o d z Rijeky 9,00 hod., prích od do Postojny 10,45 hod., pešo k jaskyni 15 min., p re h lia d ka Postojnskej jaskyne 1,5 hod. včítane o b h lia d k y z podzem ného vláčika . V stupné d o sp e lí 75 D in., n á vra t do P ostojnej 15 m in. Tu je možnosť návštevy krasového m úzea (In š titú t za raziskovanje krasa) na nám estí, vstupné 2 D in. O d c h o d z Postojny 14,15 hod. — prích od d o D ivači na železničnú sta nicu 14,45 hod., o d tia ľ 1 hod. pešo po h la vne j ceste P ostojna — Kozina, do o b c e M a va dun, kde je p re d a j vstu pe nie k a sprievodca do Š kocijanských ja skýň . V stupné d o sp e lí 40 D in., p re h lia d k a 1,5 hod., trasa v p o d zemí 3,2 km. N á vra t do D ivača o 18,00 hod., o d ch o d z D ivača 18,15 hod. - prích od do Koziny 18,45 hod., o d tia ľ auto bu so m o 19,15 hod. a prích od do Rijeky 20,40 hod. V p ríp a d e potreb y je možné cestovať až do Puly (z Rijeky o d chod 21,00 hod.) na ju h Istrijskéh o polostrova. S u to bu sová trasa Rijeka — Postojná — D ivača — Kozina — Rijeka je d lh á 169 km a cestovné čin í o kolo 100 D in. V stupné do jaskýň je 115 D in. C estovné železnicou je o n ie čo lacn e jšie , avšak pre nevyhovujúcu sieť sa dá použiť len v niektorých úsekoch.

LOUBLOSNS

Po stoj nska jaskyňa p Postojna TERST

Pivka

G ustáv S tibrányi Stručná história a novosti v n ajh lb ších jaskyn iach sveta

S j v uplynu lom roku p o kra čo va li sp e le o ló g o v ia v prieskum e niektorých hlbokých ve rtiká ln ych jaskynných systémov sveta. V n a s le d u jú ce j ta b u ľk e je uvedený ich súčasný rebríček. Stavy h ĺb k o vých ú d a jo v sú vypracované k d ecem bru 1979. N a prvom m ieste je uvedený názov lo k a lity v pôvodnom texte, ď a le j súčasný h ĺb k o vý ú d a j v m etroch. Potom n a sle d u je b ližšia lo k a liz á c ia a v z d ia le ná lo k a liz á c ia (na pr. p oh orie, masív, mesto, o b la sť - tiež v p ô vodnom prepise) a štát. K prvej d e sia tke lo k a lít je p rip o je n ý a j stručný popis h istó rie o b ja v o v a n ia jaskyne, n ajm ä v posledných rokoch. Na záver je uvedená ta b u ľk a n a jh lb š íc h jaskýň Č esko slovenska. 1. RESESU JESN BERNSRD

-1 3 5 6 m S S M O EN S — HSUTE SSVOIE — Francúzsko

Jaskyňa b o la o bjave ná a preskúm aná d o hĺbky - 1 0 0 m počas letn é h o jaskyn ia rske h o tá b o ra Skupiny V u lc a in v roku 1963. Prieskum p okračo val každý rok. Roku 1969 bol d o s ia h n u tý sifón v h ĺb ke —623 m. V ja n u á ri 1975 sa o b ja v ila sála C repes v hĺbke - 9 3 8 m a v novem bri sa n ašlo s p o je n ie s vyššie položenou ja s k y ňou B—19, o b ja ve n o u ešte roku 1968. Týmto spojením jaskyňa m ala hĺbku —1208 m. V n a sle d u jú co m roku 1976 ja s k y n ia ri p re n ik li cez zával až k sifó nu v h ĺb ke -1 2 9 8 m. D o te jto hĺb ky zo stú p ili a j slovenskí ja skyn ia ri, účastníci e xpe dície SSS Jean B ernard '78 v d ecem bri 1978, kedy b o la tá to jaskyňa d ru h o u n a jh lb šo u na svete. V a ug uste 1979 sa n ašlo s p o je n ie medzi vyššie položenou jaskyňou, ktorá má 140 m hlb okú vstupnú p rie p a sť a riečiskom podzem ného poto ka zv. Excentriques. Tým sa Reseau Jean B er nard d o sta la na prvé m iesto v ta b u ľk e n a jh lb š íc h jaskýň. 2. C O M P L E X E DE LS PIERRE S S IN T M S R T IN

-1 3 3 2 m SRETTE — PYRÉNÉES STLSNTIQUES, Francúzsko—Š panielsko

Bola o bjave ná roku 1951 cez 320 m h lb okú p rie p a sť Puits Le24.

p en ie u x v priesm yku St. M a rtin na fra n cú zsko -špa nie lskych h ra n ic ia c h . Svoj p rim á t n a jh lb š e j jaskyne sveta si u držia va la od a u gusta 1966 do a u g u sta 1979, postupným o bjavovaním vyššie p o ložených vch od ov: a u g u st 1966 Tete S auvage 1882 m n. m., a u gust 1975 G o u ffre M. 3 1983 m n. m., a ug u st 1975 g o u ffre S. C. 3 2043 m n. m. Terajším piatym vchodom je 600 m d lhý umelý tunel EDF, ú stia ci d o jaskyne v h ĺb ke —991 m do sály Verná. Sála V e r ná sa považuje za tre tiu najväčšiu na svete s rozm erm i 2 3 0 X 1 8 0 X 1 5 0 m s obsahom cca 3 000 000 m3. Prvými československým i návštevníkm i jaskyne b o li v auguste 1979 člen ovia rožňavskej o b la s tn e j skupiny SSS. Do jaskyne vošli tu n e lo m EDF a vystúpili p ro ti toku podzem nej rieky obrovským i sá la m i Verná, C h e v a lie r a S d e lie . 3. S venc B. 15

-1 1 5 0 m M S C IZ O DE ESCUSIN -

H U ESC S Š panielsko

Z a tia ľ m álo znám a jaskyňa, v kto re j prvýkrát v roku 1978 d o s ia h li hĺbku -7 0 1 m. V lete 1979 v nej špan ie lski ja s k y n iq ri d o sia h li h ĺb ku 1150 m. Jaskyňa p o k ra č u je ! 4. G O U F F R E BERGER

-1 1 4 8 m PLSTO SO R N IN - VERCORS Francúzsko

O b ja v il ju v m áji 1953 Jo Berger z G re n o b lu . Už v septem bri 1954 sa stala n a jh lb š o u jaskyňou sveta s h ĺb kou —903 m. Po stu pn e p re h lb o v a n á : a u g u st 1955 —985 m, a ug ust 1956 —1122m . Prvenstvo si u držala až do a ug usta 1966. V jú li 1968 S p é lé o -C lu b de la Seine p o d p lá v a li 70 m d lh ý Sifón 1 a 20 m d lh ý Sifón 2 a d o s ia h li hĺbku 1141 m. V o któ b ri 1968 ponorením v S ifóne 4 d o s ia h li hĺbku 1148 m. V lete 1979 do nej úspešne zo stú p ila a j e xpe dícia SSS G o u ffre Berger '79. 5. S C H N E E L O C H

-1 1 1 1 m ( -9 7 9 + 1 3 2 ) KUCHELBERG - TENNENGEBIRGE Rakúsko

Prieskum jaskyne za čali rakúski a b e lg ickí ja s k y n ia ri roku 1975 s hĺb kou —100 m. V 1977 roku p o kra čo va li p oľskí ja s k y n ia ri z V a r 25

šavy (W SKS) do hĺbky —280 m. V ď a lšo m prieskum e p o kra čo va li už len B e lg iča n ia , kto rí p ostu pn e p re n ik a li do hĺb ky —1086 m v roku 1978 a p osled nýkrá t v lete 1979 p o tá p a n ím v sifóne na dne, kedy d o s ia h li h ĺbku —1111 m. V a ug uste 1978 zo stúp ili do hĺbky —310 m a j ja s k y n ia ri SSS. 6. S IM S G . E. S. M S L S G S

—1098 m SIERRS DE TO LO X - M S L S G S Š p an ielsko

O b ja v e n á b o la v m áji 1971 trom a mužmi z G. E. S. M a la g a pri prvom p re cho de zo Sierra d e Tolox na Sierra d e las Nieves. Postupne p re h lb o v a n á : se pte m b e r 1973 —315 m, a u g u s t 1974 —520 m, jú l 1975 —940 m, se pte m b e r 1978 —1077 m. V lete 1979 sa francúzski ja s k y n ia ri p o n o rili 21 m do sifónu na dne, čím ju p re h ĺb ili na —1098 m. 7. LSMPRECHTSOFEN 1024 m ( - 1 0 + 1 0 1 4 ) LEO G S N G ER STEINBERGE - SSLZBURG Rakúsko Jaskyňa je zvláštna tým, že je stú p a jú c a . V stu p u je sa do nej pri najnižšom bod e a p o stu p u je sa sm erom hore p ro ti p od zem nej riečke ka skádam i a vo d o p á d m i. Je .známa od n e p a m ä ti. Vetva S u dg a ng , s tú p a jú c a do výšky 170 m je sp rístup ne ná ve re jn o sti. Roku 1959 bol p re kon an ý polosifón Bocksee a d o sia h n u tá výška + 2 8 2 m, ď a le j: 1969 + 5 1 1 m, 1973 + 7 4 0 m. Ď a lšie o b ja vy sú zásluhou poľských ja s k y n ia rov z K rakova: 1977 + 8 5 0 m, 1978 + 9 5 2 m a 1979 + 1 0 1 4 m. Do výšky + 9 5 2 m v y s tú p ili: 1. 1. 1979 a j účastn íci e xpe dície SSS Jean B ernard '78. 8. H O C H L E C O E N -

GROSSHOLE

-1 0 2 2 m (-9 2 0 , + 1 0 2 m) H O C H LE C K O G E L - H O LLEN G EBIR G E Rakúsko

Jaskyňa je znám a od roku 1923. V stup né časti sú sp rístup ne né vere jn o sti od chaty H óch leu ken (1573 m n. m.). Roku 1963 boli o b ja ve n é asi 1700 m d lh é stú p a jú c e ch o d b y d o výšky + 1 0 2 m. V novem bri 1973 viedeňskí a salzburskí ja s k y n ia ri p re n ik li do systému kle sa jú cich ch o d ie b , ktoré k o n čili obrovskou podzem nou studňou S tierw ascherschacht, hĺbky -3 5 1 m. Vo fe b ru á ri 1973 26

p re n ik li systémom p rie p a stí pod veľkou studňou do hĺbky —753 m, a vo fe b ru á ri 1978 bol d o sia h n u tý sifón v h ĺb ke - 9 2 0 m. 9. RESSU FELIX T R O M B E

-1 0 1 3 m C O U M E D l O U SR N ED E Francúzsko

HERRSN -

HSUTE G S R O N E -

Tento 55 km dlhý jaskynný kom plex vznikol postupným o b ja v o vaním g en eticky súvisia cich sp o je n í medzi je d n o tliv ý m i menšími jaskyň am i. Systém Felix Trom be má to h o času 15 vchodov. N a j znám ejšie z nich sú: G ro tte de Pene B lanque, o b ja v e n á roku 1908 M a rte lo m . V rokoch 1941 až 1947 sa rea lizo val prieskum cez vchod H enne - M orte . Roku 1963 b o lo o b ja ve n é sp o je n ie vyššie položeným vchodom Trou du Vent. C elková h ĺb ka vtedy č in ila —645 m. Po stupným objavo van ím sp o je n ia vchodu ľ l f s ď a lš ím i priestorm i až po sifón na dne, b o la jaskyňa roku 1972 h lb oká —882 m. S p o je n ie s terajším , najvyššie položeným vchodom Puits de la C o q u ille b o lo o b ja ve n é v roku 1977. H y d ro lo g ic k é .sp oje nie s vo dn ou jaskyň ou G o u e il di H e r bolo doká zan é už roku 1971 a bol to je d e n z najväčších p otápačských p ro blé m o v F rancúz ska až do leta 1979, kedy sa p o d a rilo p o d p lá v a ť 400 m d lh ý sifón a tým to n a p o jiť do obrovského jaskyn né ho kom plexu a j vodnú jaskyňu G o u e il di Her. Vchodom ľ l f zo stú p ili roku 1976 ja s k y n ia ri sku piny Český kras d o hĺbky asi 200 m. 10. RESESU DES S IG U IL L E S

-9 8 0 m D ÉV O LU Y - HSUTE SLPES Francúzsko

O tv o r jaskyne ukázal p a stie r J. Tourresovi roku 1964. Jaskyňa b o la h lb oká - 9 7 m. H ĺb ka - 5 3 0 m b o la d o s ia h n u tá roku 1967 a v ď a lšo m roku h ĺb ka - 6 2 0 m. V äčšia expe dícia roku 1969 d o sia h la sifón, te ra jš ie dno v hĺbke —682 m. Sž roku 1972 b o li o b ja ve n é rozsiahle stú p a jú c e ch od by s menšími p rie p a s ťa m i hĺb ky 10 až 40 m a o bjave ný horný vchod C hourum du Rama. 11. S IS TEM S G S R M S C IE G S -

S U M ID E R O DE C S L L S G U S

-9 7 0 m S O B S - SSNTSNDER Š panielsko

12. OIEVSOSJS 9OILSI)

—964 m PSMÍR SLSJ - UZBEKISTSN ZSSR

13. S N T R O DEL C O R C H IS

- 9 5 0 m (-8 7 1 , + 7 9 m) LEVIG LISN I - LU C C S T aliansko

14. G O U F F R E D U C S M B O U DE LISRD

-9 3 3 m SCCOUS -

PYRÉNÉES STLSN TIQ U ES Francúzsko

15. G R O T T S D l M O N T E C U C C O

-9 2 2 m C O S T S C C IS R O - PERUGIS T aliansko

16. S B IS S O M IC H E L E G O R T S N I

-9 2 0 m M O N TE C S N IN -

U D IN E T alian sko

17. FEUERTSLSYSTEM 9O S C H E R L S C H S C H T )

—913 m TOTES GEBIRGE Rakúsko

18. G O U F F R E T O U Y S DE LIET

—906 m SCCOUS -

PYRÉNÉES STLSN TIQ U ES Francúzsko

19. SISTEM S P U R IF IC S C IO N

—900 m TSM SU LIPSS M exico

20.

BERGER -

P LS TTE N EC O H O H LE N S Y STE M

- 8 9 5 m (-8 7 7 , + 1 8 ) TENNENGEBIRGE - SSLZBURG Rakúsko

N a jh lb š ie jaskyne Č eskoslovenska

1. Jaskyňa v Záskočí 2. Starý H rad

Nízke Tatry Nízke Tatry

284 277

m m

3. Systém S m a térskej a Punkevskej jaskyne (M a c o c h a ) 4. Brázda (B a ra zda láš) 5. B elianska jaskyňa *6. H ra n ická p riep a sť 7. Systém D em änovskej a Pustej jaskyne 8. R udické p ro p a d á n í 9. M a lá Zom b oj 10. Bystriansky závrt 11. V e ľká Bikfa 12. M e ise lú v závrt 13. Ponorná p riep a sť 14. O h n ište 15. D iv ia č ia p riep a sť 16. D ám sky závrt 17. Č ertova d ie ra 18. V eterná d ie ra 19. H arbešská jaskyne 20. Jeskyné S rn o ld ka *) =

kras kras Tatry kras

191,7 179,8 160 158

m m m m

Nízke Tatry M oravský kras Slovenský kras Nízke Tatry Slovenský kras M oravský kras Slovenský kras Nízke Tatry Slovenský kras M oravský kras Slovenský kras Slovenský kras M oravský kras Český kras

152 151 142 141 141 137 132 129 127 126,3 125 122,5 120 • 113

m m m m m m m m m m m m m m

M oravský Slovenský B elianske H ra n ický

v p rie p a sti b o la so nd am i zistená h ĺb ka —244,5 m. V spe le o lo g ic k e j praxi sa však uznáva len hĺb ka, ktorú d o sia h o l človek

Sktuality

R ozsiahle m ongolské jaskynné kresby

V uplynu lom roku vedecká expedícia, zložená z m ongolských a sovietskych vedcov intenzívne skúm ala d o s ia ľ neznám u m ohutnú jaskyňu C engri a g u j, ktorá sa nachádza v ju h o z á p a d n e j časti M on go lska v M ongolskom S lta ji v o b la sti M a n ch a n ské h o som onu blízko ja ze ra C h a -u s -n u r. Jaskyňa bola o b ja ve n á len n á h o dou pastie rm i v dĺžke 130 m. N a jv ia c však jaskyňu p re s lá v ilo obrovské množstvo jaskynných kresieb. Pre ich štúdium a z á c h ra nu o rg a n izo va li rozsiahle expedície, kto ré sa m useli p re d ie ra ť ťažkým kam enistým terénom v ú d o lí horskej rieky C h o it-C e n k e r pod pohorím G a n tik . D o sia h n u té výsledky stá li za vynaloženú n ám ahu. C ho db y jaskyne, vybudované v žltých vápencoch m ajú výšku až 15 m. N a žlté steny, vyh lo da né evorznou činn osťo u p o d zem nej rieky, kre slil praveký človek svoje kresby n á p a d n e če rve nou h lin kou . Ide n ajm ä o p re lín a n ie sa zvieracích ko ntú r, d o p l nené podivným i g eom etrickým i znakm i, význam ktorých sa ešte d o p o s ia ľ n e p o d a rilo rozlúštiť. Postavy zvierat zd o b ia a j o sta tn é časti jaskyne, ba a j stropy. Z nich vynikajú kresby nosorožca, slona, bizóna, ťavy a podivných vtákov, p o d o b a jú c ic h sa v z h ľa dom na pštrosa. M edzi kresbam i sa vyskytujú a j štylizované kresby ih ličn a tých stromov. Podrobný prieskum týchto pravekých kresieb v jaskyni sa ešte neskončil. O stáva ešte preskúm ať a j h lin ité sedim enty dna ja s k y ne. V blízkosti jaskyne n ašla e xpedícia praveké sídlisko s b o h a tým i nálezm i kam enných a kostenných m ate riá lov. S j keď za p o ča tá e xpe dícia sa ešte nesko nčila, dá sa povedať, že jaskynné kresby v C en gri a g u j sú dôležitým člán kom v p o znaní n a jsta rše j m in ulo sti te jto časti Ázie a je j význam v d e jin á c h p ravkého um enia je n eo cen iteľný. O pravekých kresbách v m ongolskej jaskyni v povodí rieky C hulut sme už písali v S p ra vo d a ji SSS 2/78. Pokusné lie č e n ie v sioupsko-šošúvskej jaskyni v M oravskom k ra se

Po celom rad e pokusov s liečením o ch o re n í horných dýchacích ciest v čs. jaskyn ia ch , re a lizo va li e xp e rim e n tá ln e lie č e n ie a j v M oravskom krase. Z nám a sloupsko-šošúvska jaskyňa poskytla 30

svoje priestory k expe rim en tu pracovníkom a le rg o lo g ic k é h o o d d e le n ia O Ú N Z v Blansku. V d ňo ch 2 .—21. 7. 1979 v najväčšej sieni jaskyne, vo V eľkom dóm e, 120 m pod povrchom o d p o č ív a lo 20 detských p a cie n to v p ostih nu tých ochorením horných d ý c h a cích ciest. Experim ent p re b ie h a l pod vedením M U D r. D rahosíava Ríčného CSc., ktorém u a sisto va lo p ri tra n s p o rte a ko m u n iká cií d e tí 10 zdravotných sestier. Na sp e le o te ra p ii sa vystrie d a lo c e l kom 63 d e tí vo veku od 4 do 16 rokov. D eti s ťažším p riebehom o c h o re n ia strávili v podzem í 2 hod in y denne, o sta tn é d eti v k rá t kodobých p obytoch v jaskyni s trie d a li sa v dvojdenných in te rv a loch, kedy vykonávali d ých a cie cvičenia. Praveký človek v najvyššie p o lo žen ej jaskyni G ruzínska

G ruzínski a rch e o ló g o via v sp o lu p rá c i s francúzskym i k o le g a mi už n ie k o ľk o rokov p ra c u jú sp oločn e pri a rch e o lo g icko m výsku me V e ľké h o Kaukazu. O b ja v ili a pre skúm ali sídlisko p a le o litic k é ho človeka v Č onskej jaskyni, ktorá sa nachádza v n adm orskej výške až 2100 m. Vedci zistili, že tu žil človek n e a n d e rtá lske h o typu. Je to najvyššie m iesto v Európe, kde sa u síd lil p a le o litic k ý človek. P ozoruhodne d o k o n a lé sú je h o kam enné nástroje,- ktoré sa n ašli v jaskyni. V sp o lu p rá c i gruzínskych a francúzskych a r c h e o ló g o v pri výskume Kaukazu sa bude p okračovať. O b ja v moravských jaskyniarov v o b la s ti H o lš te jn a

Jaskyniari h olšte jn skej sp e le o lo g ic k e j skupiny p a tria medzi n a ja k tív n e jš ie p ra covn é kolektívy b rn ia n skeh o S p e le o lo g ické h o klub u. S kupina p ra c u je v o b la sti H o lšte jn a v severnej časti M o ravského krasu. V posledných tro ch rokoch zam erali svoje ú silie na o tvo re n ie závrtu č. 60 v blízkosti H olšte jnske j jaskyne. Ešte m in u lé h o roku p re n ikli do systému h orizo n táln ych c h o d b ič ie k a z neho do systému p rie p a stí, o čom sme písali a j v S p ravo da ji SSS č. 2/78. O d te j doby p o kra čo va li v p rieskum nej č in n o s ti. Po vyh ĺb en í šachty o dkryli otvor p rie p a sti, ktorou p re n ik li pred n e dávnom do hĺbky - 9 7 metrov. D no p rie p a sti tvo rí podzem né j a zero so sto ja to u vodou, hĺbky až 4 m etrov. U kazuje sa, že ide len o b očnú p rie p a sť h la vne j šachty, ktorú holštejnskí ja s k y n ia ri chcú v b u d ú cn o sti tiež o b ja viť. Č inn osť a výsledky holštejnských ja s k y n ia ro v význam nou m ierou n a p o m á h a jú p ri štú diu a vysvetľovaní podzem ných to kov Bílej vody, ktorá je híavným zdrojom p od zem nej rieky Punkvy.

N ová jaskyňa v sovietskej Oirgízii

Pred nedávnom bola o b ja ve n á jaskyň a, p re s a h u jú c a dfžku 1,5 km vo vysokohorskom p ro stre d í p o h o ria Ťan-Š anu v sovietskej K irgízii. Jaskyňa sa vytvorila h ydrote rm á lnym i p o ch o d m i. T e rm á l na voda tu v y h lo d a la zložité la b y rin to v ité priestory, kto ré sú v s ú časnej d o b e predm etom záujm u speleológov. V Kirgizskej SSR je znám ych d o p o s ia ľ na 300 jaskýň, ako napr. ľa d o vá jaskyňa v n eď a le ko m , severne ležiacom p re d h o rí Terskej S la ta u pri jaze re Issýk-kul a hlavnom m este S lm a -S ta . Rozsiahle p riestory te jto jaskyne s n e o b yča jn e p ôsobivou ľa d o v o u výzdobou sú sprístupnené tu ris tic k e j ve re jn o sti. V niektorých ja skyn ia ch sa našli stopy po bývalých o byva te ľo ch . Ich p racovné n á stro je a kresby na skalách sú o db o rn íkm i p o d ro b n e skúm ané. V krasovej o b la s ti Kirgizskej SSR sa však p re s lá v ila predsa len n a jv ia c p rie p a sť Kilsi na n á h o rn e j p lo šin e Kyrk-Tau, ktorá b ola preskúm aná do viac ako kilo m e tro ve j hĺbky. Jaskynné kresby a j v S ustrálii

V horskej časti o b la s ti Q u e e n sla n d e , ktorý leží v severovýchod nej časti S u strá lie , b o li n á jd e n é d o s ia ľ neznám e jaskyn né m aľby, z a tia ľ v p očte 397 vyobrazení. Predstavujú ta k m e r výlučne fig u rá ln e m aľby. L o ka lity s jaskynným i kresbam i v to m to o k o lí u s ilo v ne skúm ajú o d b o rn íci. Vek tých to m a lie b o d h a d u jú na 10 tisíc rokov.* N ie je vylúčené, že budú n á jd e n é ď a lš ie kresby. N ízke Tatry vyhlásené za N á ro d n ý p ark

V m áji 1979 došli k význam ném u rozh o d n u tiu štátnych o rg á n o v vo vzťahu k o ch ra n e p ríro dy a za cho van ia krasových o b la s tí S lo venska. Na za sad nu tí v Táloch b o lo vyhlásené územ ie Nízkych T a tie r za N árod n ý park, ako štvrtý v p o ra d í v Č eskoslovensku. N o vý N á ro d n ý p ark je svojou rozlohou najväčší v ČSSR, leb o spolu s ochranným pásm om p re sa h u je vým er 200 tisíc hektárov. N a to m to území budú ch rá n e n é je d in e č n é súbory g eo lo gických vý tvorov, fló ry a fauny. N á ro d n ý park Nízke Tatry je m im o ria d n e b oh atý a j na výskyt n ie ko ľko d e sia to k d ru h o v zákonom c h rá n e ných rastlín. D a rí sa tu a j živočíchom - m edveďom , rysom, svišťom a skalným orlom .

Nízke Tatry sú a j význam nou čs. krasovou o b la s ťo u , vyskytuje sa tu na 120 jaskýň a iných krasových javov. V yhlásenie to h to N á ro d n é h o parku je významným krokom k záchrane a za cho va n iu ď a lš e j časti b o h a te j prírody Slovenska. M. E.

Slovem W mdžeiJm ochrany prfrodý a jaskyniarstva

M l 01 Liptovsky Mikuláš

Jaskyniarska krížovka

2 3 4

8 9

10 11

S B C D E F G H VODOROVNE: S '— Z a č i a t o k

tajničky

B — nehovorí pravdu — najväčšia púšť na svete C — otrok — korálový ostro v prstencového tva ru časť povozu D — do

(latinsky)

—

chem ická

značka

radónu

— šikovnosť, zručnosť _ —

štát v USS s hlavným

mestom C O L U M B IS — je d n a zo ŠPZ Bratislavy E

španielske mužské meno — žrď, hrubá p a lic a — územ ie typ ické ja sky ňam i, závrtm i a škrapm i

o b yva te ľ ju h o á z ijské h o štátu — stále existu je (o b rá te n e ) — okrem in é ho — p o d m ie ň o va cia spojka

G — básnický zá p o r — p rim á t — o b yva te ľ severnej časti S frik y — islandská sopka H — n a p o d o b n in a — hornina, skala

ZVISLE: 1 — 2. č a s ť t a j n i č k y 2 — potreba k výrobe piva — in ic iá lk y m ien 21. 10. a 17. 1. — obrnený tra n s p o rté r 3 — p o lo stro v v Kanade 4 — š tá t na pobreží S ra b ské ho

m ora

—

predložka

tla k u 5 — výsada za m ie tn u tia — citoslovce kvapkania 6 — najvyššia ka rta — 3. č a s ť t a j n i č k y

—

skratka

je d n o tk y

— staroegypský boh Slnka

7 — n a lia l (česky) — príslovka spôsobu 8 — ŠPZ Švédska,

M a ď a rska

U ru gu a ya

—

súhlas

(a n g licky)

— o b a ja

(nárečovo) 9 — ú tva r starších p rvohôr 10 — z la to (španielsky) — solm izačná 11 — U k o n č e n i e

sla b ika

— starorím sky pozdrav

tajničky M ila n V d o vja k

O B S S H :

Ing. Jozef H la v á č : C eloslovenský zraz ja skyn ia ro v Tisovec 1979 Ľudovít G a á l: N ové o bjavy v D rie nča nsko m krase

5 .

Jozef Thuróczy: III. Východoslovenský tá b o r o c h ra n co v p rí rody v D rienovských kú p e ľo ch v Slovenskom krase . .

P. PospíšiI - J. Z ám e čník: M režový uzáver na jaskyne s ver tik á ln e položeným v c h o d o m ....................................................... 10 M a te j G a á l: Nová zla ň o va cia k la d k a typu „R a c k "

M a rtin S lu ka : N ávod k vodovzdornej im p re g n á c ii p a p ie ra pre vlhké p ro stre d ie v j a s k y n i a c h ............................................... 18 S le x a n d e r Buzinkay: Z ostup do jaskyn né ho systému Bandžioch K om iniarski v Poľských T a t r á c h ....................................... 19 Radko T ásler: Expedícia

G ru b e rh o rn h ô h le ’79

RNDr. Ladislav N o vo tn ý: Sko navštíviť Postojnskú ja m u a Š kocija n ské jaskyne v J u h o s l á v i i ...............................................22 G u stá v S tib rá n y i: Stručná h istó ria a novosti v n a jh lb ších ja skyn ia ch s v e t a .............................................................................. 24 M. E.: ' S k t u a l i t y ...................................................................................... 30 Jaskyniarska krížovka (M . V d o v j a k ) ...............................................34 O b sa h

..................................................................................................... 36

SPRSVODSJ Slovenskej s p e le o lo g ic k e j sp oločn osti č. 4/79 V y d a lo M úzeum slovenského krasu, Liptovský M iku lá š, v rám ci vn útroú sta vných in fo rm á c ií pre sp o lu p ra co vn íko v v n á k la d e 700 kusov T la č : T la č ia rn e SNP Liptovský M iku lá š

“ ■ nov. W ?

2003.

^ ■ii3

20í]7'