Spravodaj sss 1980 2 by Slovenská Speleologická Spoločnosť

SPRAVODAJ

S L OV EN SK E J SPELEOLOGICKEJ S P O L O Ä&#x152; N O S T I

1980

SPRAVODAJ SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SP O LO Č N O STI LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

R očník XI. 19 8 0 Číslo 2

VY D A LO M Ú Z E U M SLOVENSKÉHO KRASU LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

Redakčná rada:

PhDr. Jura] B árta CSc. P hM r. Štefan Roda RNDr. Dušan K ubíny, CSc. Ing. Peter S tefanča Ing. Ján S lančík

V ýko n n ý re d a k to r:

Ing. M ik u lá š Erdos

Zodpovedný re d a k to r:

A lfo n z Chovan, ria d ite ľ MSK

G ra fic k á úprava:

Ján M o č ilia k

K n iž n ic a

c á S K

M S Iv~|

P redkladám e d ru h é to h o ro čn é číslo Spravodajca SSS opäť v novej, farebne pozm enenej re d a kčn e j úprave. V prvom č lá n k u p re d kla d á ta jo m n ík SSS Ing. Jozef H la vá č správu o č in n o s ti S lovenskej s p e le o lo g ic k e j spo lo čn o sti za u p ly n u lý I. p o lro k 1980, kde b ila n c u je dosiahnuté výsledky. V rá m c i zaradenia odborne zam eraných č lá n ko v u ve re jň u je m e p r í spevok p. g. Ľ u d o víta Gála z OS Rim avská Sobota o ro zšíre n í M a so vých vápencov na Slovensku. P ri Predsedníctve SSS bola v y tv o re n á v ja n u á ri t. r. ď alšia O dborná k o m is ia — pre sp e le o te ra p iu a speleom edícinu. V tom to čísle Vás obo znam uje s n á p lň o u č in n o s ti a poslaním te jto n ovej kom isie je j novo zvo le n ý predseda PhM r. Š tefan Roda. O n o v ý c h s tre ľm a js tro c h -š p e c ia lis to c h p re trh a c ie práce v speleológ ii Vás in fo rm u je m e v to m to čísle. B o li v y tv o re n é nové oblastné s k u p in y so sídlom v Prešove a v Ž ilin e u s k u to č n ili sa n ie k to ré personáln e zm eny v OS Jedľové K ostolany. O tý c h to zm enách Vás in fo rm u je m e v k rá tk e j správe. Gustáv S tib rá n y i z OS Rožňava p ris p e l do S pravodaja SSS článkom , k to r ý má opäť te c h n ic k ý c h a ra k te r. P re d kla d á vyskúšaný spôsob vyťa ho va n ia zraneného z p rie p a s ti pom ocou is tia c e j k la d k y p r i zá chranných akciách. Náš s tá ly p ris p ie v a te ľ M a rtin S luka z OS Gachtice opäť napísal do S pravodaja SSS č lá n o k o výp ra ve ja s k y n ia ro v OS Č achtice do k ra s o vých o b la stí R um unska — Valea C ernei 1979. A na záver ako obyčajne uvádzam e speleolo gické a k tu a lity z celého sveta.

Redakcia

Správa o činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti za I. polrok 1980 Činnosť ria d ia c ic h orgánov a čle n ske j základne SSS, o rg anizova nej v o b la stn ých sku p in á c h sa ria d ila p lá n o m práce na te n to ro k . V tom to zm ysle sa u s k u to č n ili v u p ly n u lo m p o lro k u zasadnutia Predsedníctva SSS, o dborných k o m is ií a re d a kčn e j ra d y S pravodaja SSS. F ebruárové zasadnutie P redsedníctva p re ro k o v a lo p re d lo že n ú správu o č in n o s ti za ro k 1979 a zároveň s c h v á lilo p lá n na ro k 1980 vrá ta n e fin a n čn é h o rozpočtu. Bol u rč e n ý k o le k tív o rg a n iz á to ro v aj m iesto to h o ročného o d b o rn e -p o litic k é h o školenia. P redsedníctvo s c h v á lilo v y ú č to vanie k o n fe re n c ie D okum entácia k ra s u a ja skýň, k to rá sa ko n a la v dňoch 2. — 3. 11. 1979 v P rib y lin e . Zaoberalo sa zoznam om pom ôcok, m a te riá lu a výs tro ja , k to ré je m ožno nadobudnúť z p ro s trie d k o v o rg a nizácie. Rozšírené zasadnutie P redsedníctva SSS dňa 1. m arca, kto ré h o sa zú č a s tn ili aj ve d ú ci je d n o tliv ý c h o b la stn ých skupín, si vyp o ču lo správu o č in n o s ti za ro k 1979. P re ro k o v a l sa p lá n práce na budúce obdobie. V rá m c i to h to zasadnutia bola ustanovená Jaskyniarska zá chranná služba. Č lenovia z á ch ra n n ých dru žstie v z L ip to vské h o M iku lá ša a Rožňavy z lo ž ili slávnostný sľub, k to rý ic h zaväzuje aj o p rá vň u je k v ý k o n u služby. K om isia pre s p e le o lo g ickú d o ku m e n tá cciu u s k u to č n ila in š tru k tá ž ku schváleným zásadám pre názvy a názvoslovie jaskýň. P redsedníctvo in fo rm o v a lo o vým ene č le n ských preukazov. V závere rozšíreného zasad n u tia sa u s k u to č n ila diskusia, v k to re j v y s tú p ilo 14 členov. K závaž n ejším príspevkom b o li p rija té uznesenia. A p rílo v é zasadnutie P redsedníctva s c h v á lilo e d ičný p lá n na ro k 1981 a p ro g ra m o d b o rn o -p o litic k é h o š k o le n ia Jánska d o lin a 8 0 . Zaoberalo sa účasťou členov SSS na ERSK Sofia 1980. Z a m ie tla žiadosť o zapoži čanie m otorového v o z id la A via — 30. Z ru š ilo potápačské ce n tru m v B ratislave. Na to m to zasadnutí sa z r ia d ili dve nové oblastné sku p in y, so síd lo m v Prešove a Ž ilin e . K om isia p re JZS a bezpečnosť práce u k o n č ila p rv ú závažnú etapu svo je j č in n o sti. V y tv o rila základné, te o re tic k é a m a te riá ln e podm ienky, v y š k o lila 13 členov a dňa 1. m arca t. r. bola zriad ená Jaskyniarska zá chranná služba. Osobitne sa v y z d v ih u je a k tiv ita RNDr. P. M itte ra , sú časného n á č e ln ík a JZS, k to rý sa ako predseda ko m isie najväčšou m ie rou z a s lú ž il o je j v z n ik . V dňoch 16. — 18. m ája v Dem änovskej d o lin e sa u s k u to č n ilo p ra v id e ln é cvičenie členov JZS. K om isia pre sp e le o lo g ic k ú d o k u m e n tá ciu zo rg a n izo va la dve zasadnu tia výboru, k to rý sa o k re m iného zaoberal systém om č íslo va n ia jaskýň, zásadam i pre dokum enta čnú č in n o sť v rá m c i expedícií, z h o d n o tila č in nosť OS Skýcov a Piešťany a v y tv o rila p re d p o k la d y na zria d e n ie ď alších o blastných skupín. K om isia pre š tu d ijn é a vedecké s ty ky so z a h ra n ič ím p rip ra v o v a la pôdu pre účasť našich členov na ERSK v B u lh a rs k u a s ta n o v ila p lá n p o d u ja tí na ro k 1981. T e chnická k o m is ia v y p ra c o v a la zásady na stanovenie cien doku m e n

tácie ja s k y n ia rs k e h o v ý s tro ja a pom ôcok, rie š ila personálne obsadenie kom isie, sp racovala zoznam pom ôcok, m a te riá lu a v ý s tro ja , k to rý m ož no nadobúdať z v la s tn ý c h p ro s trie d k o v . K om isia p o n ú k la MSK dokum en tá c iu a c etyléno vej lam py, s v ýro b o u k to re j sa po číta v b líz k e j budúc nosti. SSS v s p o lu p rá c i s vedecko-výskum n ým oddelením MSK p rip ra v u je riešenie ú lo h y K lim a to lo g ic k ý výsku m v e rtik á ln y c h ja s k ý ň na Slovensku. K o m isia pre pedag ogickú spe le o ló g iu a výchovu a ktívn e spolupracu je na n á p ln i p ro g ra m u o d b o rn o -p o litic k é h o šk o le n ia Jánska d o lin a 80’. P ra k tic k ý sp e le o lo g ic k ý p rie s k u m v y k o n á v a li oblastné s k u p in y v sú lade s p lá n o m č in n o s ti. K onštatujem e, že prevažná časť z celého počtu 31 s k u p ín dosahuje dobré výsle d ky. M edzi význam né u d a lo s ti možno za ra d iť p o tápa čský p rie n ik 4. s ifó n o m ja skyn e Občasná v y v ie ra č k a v Červených v rch o ch . Speleopotápač Jozef K u ch a ro vič z T renčína p re p lá val a o rie n ta č n e za m e ra l 165 m zatopených p rie s to ro v na te jto lo ka lite , s p e rs p e k tív o u ď alších objavov. Nové o b javy re g is tru je m e aj v S tratenskej a Č a ch ticke j ja s k y n i, v ja s k y n i S ta rý hrad, Č inčianskej a n ie k to rý c h ď alších, k to ré znam enajú čiastkové postupy. O blastné s k u p in y Košice-Jasov, Zvolen, D olný K u b ín a Piešťany ro z p ra c o v a li zhotovenie uzá ve ro v na jaskyne. Dá sa p re d p o kla d a ť, že tie to uzávery v p rie b e h u le t nej sezóny ja skyn e u z a tv o ria . H odnote ním o b la stn ých skupín sa oso b itn e zaoberalo jú nové zasadnutie P redsedníctva SSS. V rá m c i k u ltú rn o v ý c h o v n e j č in n o s ti u s k u to č n ili ja s k y n ia ri z OS Spiš ská N. Ves, Belá, Cachtice, Zvolen, H arm anec a T re n čín 13 prednášok. Pre p ra c o v n ík o v SSJ z o rg a n iz o v a l ú tv a r SSS prednášku s a k tu á ln o u spele o lo g ic k o u te m a tik o u . Peter H im pan súčasne p re d v ie d o l m oderný v ý s tro j a v ý z b ro j používaný p ri p ra k tic k o m prieskum e. Ja skyn ia ri v T i sovci u s p o ria d a li v m iestnom k u tú rn o m dome výstavu 30 ro k o v SSS a č in n o s ti o b lastne j s k u p in y. V ýstavu n a v š tív ilo viac ako 600 n ávštevní kov. Ú častníci expedície G o u ffre B erger 79’ zo s k u p in y Košice-Jasov us p o ria d a li v p rie s to ro c h VŠT v K ošiciach výstavu te m a tic k y zam eranú na uvedené p o d u ja tie . Ja s k y n ia ri z R užom berka a Z volena s p o lu p ra c o v a li p r i n a k rú c a n í f i l mov s ja s k y n ia rs k o u te m a tik o u . Za a k tív n e j spolupráce s Českou spe le o lo g icko u spoločnosťou absol v o v a li naši p ia ti ja s k y n ia ri in te rn á tn y 14-denný s tre ľm a js tro v s k ý k u rz v Loučné n/Désnou. S ta li sa d rž ite ľm i preukazov so šp e cia lizá cio u zvláštne d ru h y trh a c íc h prác v speleoló gii. P redsedníctvo SSS z ria d ilo v kra s o v ý c h územ iach severnej časti S trá žovských vrchov, Č iernej h o ry a B ra n iska dve nové oblastné sku p in y, so síd lo m v Ž ilin e a Prešove. S c h v á lilo vým enu vedúceho v skupine Jedľové K ostolany. Podľa p lá n u z o rg a n iz o v a l ta jo m n ík SSS náku p a čiastočne aj rozvoz m a te riá lu , v ý s tro ja a o ch ra n n ý c h pom ôcok pre p otreb y p ra k tic k é h o p rie s k u m u o b la stn ých skupín. Č lenská z á kla d ň a v z rá s tla o ďalších 23 členov. K 26. jú n u má SSS 634 členov. Úspešne p o k ra č u je vým ena čle n ských preukazov, ú lo h a je stanovená na ro k 1980 IV. V a ln ý m zhrom aždením . Č erpanie fin a n č n ý c h p ro s trie d k o v z ro z p o č tu SSJ sa p ra v id e ln e sleduje, ko nštatuje m e jeho plnenie . S p r a c o v a l : Ing. Jozef H la váč , t a j o m n í k

Ľ u d o v ít G A Á L :

Triasové vápence Slovenska a ich význam pre tvorbu krasu Triasové vápence sú n a jro z š íre n e jš ie v Západných K arpatoch , kde tv o ria prevažnú väčšinu k ra so vých území. V äčšina z n ic h je vysokopercentná, ch e m ic k y v e ľm i čistá, v y tv á ra o p tim á ln y h o rn in o v ý p o d kla d pre v z n ik p o v rc h o v ý c h a p o d p o v rc h o v ý c h k ra so vých javov. Cieľom to h to č lá n k u je p re d o vše tkým u ľa h č iť o rie n tá c iu v n a jro z š í re n e jších ty p o c h tria s o v ý c h vápencov, k to rý m i sa ja s k y n ia r v bežnej p ra x i n ajčastejšie stretáva, poznávať ic h hrom adné výskyty, p o d m ie n ky v z n ik u a ho d n o tu z h ľa d is k a krasovatenia . Triasové vápence tre b a p re d o vše tkým chápať ako p ro d u k ty s p ra v id la súvislého procesu u h lič ita n o v e j sedim etácie g e o s y n k lin á d y Tethys, k to rá v y s trie d a la m la d o p a le o z o ic k ý h e rc ý n s k y h o ro tv o rn ý cyklu s. Znam e na la za čia to k novej éry v g e o lo g ic k o m v ý v o ji s nástupom novej, vývo jové vyššej fa u n y a fló ry . Z a č ia tk y sedim entácie s ia h a jú až do v rc h n é ho perm u, avšak na našom územ í z te jto doby k a rb o n á ty nie sú známe. V spodnom tria s e sú rozšírené prevažne stále le n ú lo m k o v ité usadeniny, k to ré poznám e ako w e rfé n ske v rs tv y . T vo ria n e p rie p u stn é p ie s č ito -b rid lič n a té , v severejnejších je d n o tk á c h p ie sčito -kre m e n co vé p o dložie vá pencových celkov. Vo vyššej časti spodného tria s u se d im e n tá cia po stupne prechádza do karb o n á to ve j, vápence to h to sú vrstvia však obsa h u jú ešte značnú ílo v itú prím es. V spodnej časti stredného tria s u (spod ný a nis) sa za čínajú v y tv á ra ť p o d m ie n ky pre ka rb o n á to v ú sedim entá ciu, m ore je však prevažne m álo vetrané, s n e ro z k la d n ý m i o rg a n ic k ý m i zvyškam i. V z n ik li ta k b itu m in ó z n e vápence, dnes znám e ako gu te n steinské. Od stredného anisu h lavne v ju ž n e jš íc h častiach Z ápadných K a rp á t v š e lfo v ý c h m o ria c h v z n ik a jú o p tim á ln e p o d m ie n ky p re v z n ik č istých s v e tlý c h vápencov, k to ré v n ie k to rý c h o b la stia ch trv a jú až do^rétu (v rc h n ý tria s ) . P lytké , te p lé šelfové m o ria b o li dobre p rie s v itn é , p re v e tra né, s b u jn o u vegetáciou a m nožstvom ro z m a n itý c h organizm ov. Južnejšie ( = územ ie južného Slovenska a severného M a ď arska) sú časne p re b ie h a l h lb o ko vo d n ý, g e o s y n k lin á ln y c h a ra k te r sedim entácie s h lb o k o v o d n ý m i vápencam i, b rid lic a m i, s ilic itm i a v u lk a n ic k ý m m a te riá lo m ( = m e lia ts k a séria a p o h o rie B ú kk v M a ď a rsku ). Vo v rc h n o m tria s e v a u s tro a lp ín s k y c h je d n o tk á c h (ch očský a s trá žovský p rík ro v , severogem erídna je d n o tk a a s ilic k ý p rík ro v ) p o k ra č u je k a rb o n á to v á sedim entácia, p iesčité a ílo v ité usadeniny sú znám e len m ie sta m i (n a p r. lunzské v rs tv y v chočskom p rík ro v e ). V s ilic k o m p rí krove, hla vn e v nore, vápence často v z n ik a li v h lb o ko vo d n e jších pod m ie n k a c h so s ilic itm i. V n a jseverne jších (c e n tro k a rp a ts k y c h ) je d n o t ká ch vo vrc h n o m tria s e vápence sú m enej rozšírené, p re v lá d a jú hlavne d o lo m ity . V o b la s ti V yso kých T a tie r dochádza aj k v y tv o re n iu sedim entačného p rie sto ru . V ju re sa sedim entácia stáva pestrejšou a ko n tra stn e jšo u , os geosin-

k lin á ly sa p re m ie s tň u je do najsevernejšej — ce n tro k a rp a ts k e j zóny. V d ôsledku denudácie sa však z vyšky ju rs k ý c h súvrství zachovali na podstatne m enších p rie s to ro c h . V k rie d e sedim entácia postupne nado búda fly š o id n ý c h a ra k te r a vo v rc h n e j k rie d e dochádza k vyvrá sn e n iu g e o s y n k lin á ly , k presúvaniu p rík ro v o v a na n ie k to rý c h m iestach k s la bej m etam orfóze. Zo stru č n é h o p re h ľa d u g eolog ického vývo ja vidím e, že v tria s e n a j viac dochádzalo k u v z n ik u vápencov. Rôzne p o d m ie n ky sedim entácie, rô z n y c h a ra k te r živo čích o v a ra s tlín via za n ých na u rč ité m iesta (b io to p ], rôzna k o n fig u rá c ia m orského dna, ale i rôzne k lim a tic k é po d m ie n k y sú p ríč in o u v z n ik u pestrej š k á ly tra s o vých vápencov. V s tra tig ra fic ko m slede si z n ic h budeme vším ať le n najbežn ejšie a n a jro zšíre n e jšie : Gutensteinské vápence Sú tm avošedé až m odrošedé, m enej často červenkasté, d o skovité a le bo la v ic o v ité , väčšinou s b ie ly m alebo červeným žilk o v a n ím . Spolu s g u te n s te in s k ý m i d o lo m itm i sa v y s k y tu jú v spodnom anise, podľa n o v ších výskum ov v A lp á c h však za čín a jú už v n a jv rc h n e jš íc h častiach spodného tria s u . S kam enelin y obsahujú iba ojedine le . V z n ik li v p ly tk o vodnom , alebo m álo ve tra n o m p ro s tre d í s n e ro z k la d a m ý m i o rg a n ic k ý m i zvyškam i, z čoho z ís k a li b itu m in ó z n u prím es. V y s k y tu jú sa vo vše tkých te k to n ic k ý c h je d n o tk á c h (n a jv ia c v choíčskom p rík ro v e ) a ta k m e r vo v še tk ý c h p o h o ria c h (n a jv ia c na severných svahoch N íz k y c h T a tie r, v trá žo v s k e j h o rn a tin e , v M a lý c h K arpatoch , v Slovenskom krase a Stratenskej h o rn a tin e ). Pomerne ľa h k o p o d lie h a jú kra so va te n iu , čo p o tv r d zujú aj v n ic h v y v in u té ve ľké ja sk y n e (Dem änovské jaskyne, ja skyň a B ystrá a i.). SteinalmsJcé vápence S tra tig ra fic k y sa za ra ď u jú do stredného a vrchného anisu (pelson a ilý r — s tre d n ý tria s ] a u s tro a lín s k y c h je d n o tie k (h la vn e severogem eridnej je d n o tk y a s ilic k é h o p rík ro v u ). Sú svetlosivé, m ie sta m i m ierne r u žovkasté, prevažne ce listvé, ale ,i la v ic o v ité . Často sa v y s k y tu jú spolu so s v e tlý m i d o lo m itm i. T v o ria na d lo žie g u te n ste in sk ých vápencov a znam enajú zm enu v se d im e n tá c ii, nástup h ru b ých más sve tlo sivých vá pencov. Od w e tte rs te in s k ý c h vápencov sa líš ia ta k m e r len vekom , na vzh ľa d sú im v e ľm i podobné. Š tru k tú ru m a jú najča ste jšie o rg a n o d e tritic k ú . P odm ienky se d im entácie sú p ly tk o v o d n é (zhruba do 50 m ), v tich š o m p ro s tre d í m ie sta m i došlo k m asovém u rozm achu v á p n itý c h ze le n ý c h rias, hla vn e ro d u P hysopore lla a O lig o p o re lla . C hýbajú však útesové živočíchy. Na n a v e tra lo m p ovrchu h o rn in y m ožno v id ie ť org a n izm y pom erne z rie d ka vo . Obsahujú často i ram enonožce R hynchon ella, Spirife r in a a pod. Z aberajú m enší p lo š n ý rozsah ako w e tte rs te in s k é vápen ce, v y s k y tu jú sa n a jm ä v užších pásoch (k ríd la c h s y n k lin á l a a n tik lin á l) v S lovenskom krase, S tra te n ske j h o rn a tin e , Galmusu, ale aj v Tisoveckej a M urá n ske j plošine. Ic h v e ľk á ch em ická č is to ta zabezpečuje ľahké krasovatenie . M ajú

však pom erne m enšiu m ocnosť a m enšie plošné ro zšíre n ie ako w e tte rsteinské vápence. V s te in a lm s k ý c h vápencoch je v y v in u tá n apr. väčšia časť Jasovskej jaskyne. Schreyeralm ské vápence K o n c e n tru jú sa na spodnú časť la d in u . ale v y s k y tu jú sa už aj vo v rc h nej časti anisu. Farbu m ajú červenú, z rie d ka ve jšie šedú, sú hľuznaté, doskovité a la v ic o v ité . O bsahujú i červené alebo šedé rohovcové konkrécie. V z n ik a li v h lb k o v o d n ý c h jp e la g ic k ý c h ] podm ienka ch, čo sa p re ja v u je tm avšou fa rb o u a jem nozrnosťou h o rn in y . M ajú s p ra v id la ka lo vú ( m ik r itic k ú ) š tru k tú ru . V dôsledku ic h m enšieho plošného ro zšíre n ia zo spe le o lo g ické h o h ľa d iska m ajú m enší význam . V y s k y tu jú sa v S lovenskom krase, sp o ra d ic k y vo vápencových ostrovoch západne od Slovenského krasu, m enej často v o statných o blastiach s ilic ik a a h ro n ik a . R e ijlin g s k é vápence. O byčajne sa v y s k y tu jú v n a dloží s c h re yra lm ských , p rípodne s te in a lm ských vápencov. Vekove sa za ra ď u jú do la d in u . Sú to tm avé m ik ro k ry š ta lic k é vápence, n a jčastejšie usporiadané v la v ic ia c h . Často sú h ľu z naté, ta k m e r vždy obsahujú tm avé rohovce. U k la d a li sa v h lb o ko vo d n o m p ro stre d í. M ajú k a lo v ú š tru k tú ru ( m ik r it ) , často so zvyška m i ostrakód, ju v e n íln y c h la s tú rn ik o v , r a d io lá rií a pod. Ic h ch em ická čisto ta je o n ie čo nižšia ako u w e tte rs te in s k y c h vápencov, m ie sta m i obsahujú aj slie n itú prím es, baj aj v lo ž k y b rid líc a tu fito v (n a p r. na ju ž n ý c h svahoch N íz k y c h T a tie r). V poro vn a n í so s v e tlý m i vápenca m i w e tte rste in ské h o ty p u m ajú m enšiu m ocnosť a rozšírenie, ic h význam z h ľa d is k a speleo lo g ic k é h o výskum u je menší. V y s k y tu jú sa hla vn e v chočskom p rík ro v e N íz k y c h T a tie r (ta k na severných ako i na ju žn ých svohoch) v Choč skom pohorí, S trážovskej h o rn a tin e a M a lých K arpatoch , ale znéme sú aj zo s ilic k é h o p rík ro v u , kde v y s tu p u jú v užších pásoch alebo šošov kách v Slovenskom krase a vo vápencových ostrovoch západne od S lo venského krasu (n a p r. v D rienčanskom k ra se ). W ettersteinské vápence. Sú to svetlosivé, m asívne organogénne alebo o rg a n o d e tritic k é vápence so s tra tig ra flc k ý m ro z p ä tím la d in až po spodný k a rn (k o rd e v o l). Ich anisská časť je nazývaná ako s te in a lm ské vápence. Sú v e ľm i ro z š íre n ý m vápencovým ty p o m v a u s tro a lp ín s k y c h je d n o tká ch , n a jv ia c sa však v y s k y tu jú v s ilic k o m a strážovskom p rík ro v e , ale aj v „se ve ro g e m e rid n e j“ je d n o tke . Často sa v y s k y tu jú s polu so s v e tlý m i d o lo m itm i. V z n ik a li v p ly tk ý c h š e lfo v ý c h m o ria c h s b u jnou vegetáciou a bohatou faunou K o lo n iá ln e útesové živočíchy, pripevnen é k m orském u dnu (v á p n ité hu b ky, k o ra ly ) v y tv á ra li útesy (tzv. r í f y ) a útesové reťazce, m edzi k to rý m i sa ro z p re s tie ra li tic h š ie la gúny, ob vykle s ria so vý m porastom . Podľa to ho ro zliš u je m e tzv. rífo v é vápence a vápence la g u n á rn e j p lo š in y (alebo „b a c k -re e fu “ ). Na n a v e tra lo m povrch u h o rn in y často vidím e z b y tk y rífo v ý c h organizm ov, alebo rôzne re zy ria s z čelade D asycladaceae. N aj-

Častejšie sa v y s k y tu jú c e s k a m e n ilin y sú ria s y (n a p r. T e u tlo p o re lla herculea, D ip lo p o ra a n n u la ta a i . j , v á p n ité hubky, k o lra ly , la s tú rn ik y , fo ra m in ife ry , u litn ík y a iné. T v o ria veľké p lo c h y a m ocnosti kraso vých p la n ín Slovenského krasu, S tratenskej h o rn a tin y , Galmusu, M uránskej p lo š in y , ale v y s k y tu jú sa aj v ja d ro v ý c h pohoriach . C hem icky sú v e ľm i čisté, z lito lo g ic k e j s trá n k y p ln ia vše tk y p re d p o k la d y pre krasovatenie. Na povrch u k ra so vých p la n ín často sú z n ic h tvorené ro zsia h le škrapové p o lia , z á v rty a pod. Je v n ic h v y v in u té aj ve ľké m nožstvo ja s k ý ň a p rie pastí, n apr. D om ica, S tratenská jaskyňa, K rásnoho rská ja skyň a , Barazdaláš atď.

Vo v rc h n e j časti stredného tria s u (la d in ) v rô zn ych častiach Západ n ýc h K a rp á t a v rô z n y c h te k to n ic k ý c h je d n o tk á c h sú všeobecne ro zší rené aj ďalšie ty p y vápencov a d o lo m ito v . N apr. v k riž ň a n s k e j je d n o tke M a lý c h K a rp á t sa v y s k y tu jú tm avošedé la v ic o v ité alebo ce listé vápen ce, označené ako vysocké, v chočskom p rík ro v e toho istého p o h o ria sú rožšírené svetlé až b ie le je m n o z rn n é vápence, nazvané ako veternické, alebo v chočskom p rík ro v e Č achtického p o h o ria sú biele, m ie sta m i naružovelé vápence, tzv. nedzovské. V oboch posledn ých p rípadoch však ide v s k u to č n o s ti o w e tte rs te in s k é vápence. Tisovecké a fu rm a n e c k é vápence Sú v rc h n o tria s o v ý m p o kra čo va n ím ko m p le xu sve tlo sivý ch m asívnych vápencov. P odm ienky v z n ik u sú podobné ako u w e tte rs te in s k y c h vá pencov. Tisovecké vápence p a tria k pod stu p n i ka rn , k ý m furm a n e cké k p o d stu p n i nor. Tisovecké vápence sú na jča ste jšie o rg a n o d e tritic k é s často sa v y s k y tu jú c im i ria s a m i P o ik ilo p o re lla d u p lica ta , ú lo m k a m i fo ra m in ife r, u litn ík o v , la s tú rn ik o v atď. Z h ľa d is k a kra so v a te n ia m ajú p ln ú hodnotu. V y s k y tu jú sa hlavne na M uráňskej plošine, T isoveckej plošine, S tratenskej h o rn a tin e ale aj v S lovenskom krase (D rie n k o v a hora, Jasovská p la n in a ). H a lls ta tts k é vápence V m nohých m iestach sedim entačného p rie s to ru s ilic k e j, čiastočne aj severogem eridnej je d n o tk y v stre d n e j časti vrchného tria s u (n o r) do šlo k p re h ĺb e n iu m orského dna, v d ôsledku čoho sa u s a d ili hlbokovodné vápence. Z n ic h sú n a jznám ejšie pestré, na jm ä červené h ľuznaté vápen ce h a lls ta tts k é h o typ u . Sú je m n o zrn n é až kalové, la v ic o v ité , m n o h o krá t s č e rv e n ý m i ro h o vca m i. Často obsahujú aj ska m e n e lin y, najm ä la s tú r n ik y ro d u M onotis, H alobia, ď alej u litn ík y , hlavonožce (a m o n ity ) a iné. Na h a lls ta tts k ý c h vápencoch sú znám e dobre v y v in u té krasové ja vy p r i S ilic k e j Brezovej v S lovenskom krase (znám e tu ako „b re zo vský m ra m o r“ )! Ď alšie v ý s k y ty sú o je d in e lé (n a p r. p ri H o stisovciach v D rienčanskom k ra s e ). U vápencov vrchného tria s u , p ochád zajúcich sa z hlbších častí mora, sú znám e rôzne v a ria n ty . N apr. šedé rohovcové, často i s lie n ité vápence n o ric k é h o veku sú označené ako pôtschenské, šedé a svetlosivé vápence

la d in u a k a rn u ako ram ingské. V y s k y tu jú sa v chočskom p rík ro v e p ríp . i v S lovenskom krase. Dachsteinské vápence A ko dachsteinské sú označené svetlé až b ie le la v ic o v ité vápence veku n o r a rét. U s a d ili sa v p ly tk o v o d n o m p ro stre d í. Od w e tte rs te in s k ý c h sa líš ia pre d o vše tkým la vico vito sťo u . Na n a v e tra lo m p o vrch u často ob sahujú ska m e n e lin y, hla vn e veľké la s tú rn ik y ro d u M egalodon, u litn ík y a iné. M n o h o k rá t obsahujú p o lo h y b re k c ií i d o lo m ito v . U nás sa v y s k y tu jú v chočskom p rík ro v e v N íz k y c h T atrách, v severogem eridnej je d n o tk e na M uránskej plošine, o je d in e le aj v S lovenskom krase.

H o rn in y na jm la d šie h o stupňa tria s u — ré tu v ju žn e jších te k to n ic k ý c h je d n o tk á c h väčšinou chýbajú, alebo sú p o k ry té m la d š ím i usadeninam i. V á p e n c o v o -b rid lič n a tý vývoj ré tu je znám y v k riž ň a n s k o m p rík ro v e všet ký c h ja d ro v ý c h p o h o rí a tie ž v n ie k to rý c h obalových sériách (S trá ž o v ská h o rn a tin a , T ríb e č ). N a jv ia c sa v y s k y tu je v k riž ň a n s k o m p rík ro v e vo V e ľk e j Fatre, N íz k y c h T atrách, In o v c i, V yso kých T a trá ch a in d e v podo be tm avošedých ílo v itý c h a s lie n itý c h b rid líc a la v ic o v itý c h tm avoše dých organog énnych vápencov a d o lo m ito v. Z h ľa d is k a kra so va te n ia však tie to h o rn in y m ajú po d ra d n ý význam . S labom etam orfované vápence m e lia ts k e j série, v y s k y tú jú c e sa na na šom území sú skrasovatené len na o je d in e lý c h m iestach, p re to sme sa s n ím obšírnejšie nezaoberali. P rehľad s tra tig ra fie tria s u :

S pä w cu

cn < h-H Pá

v rc h n ý tria s

ré t nor karn

s tre d n ý tria s

la d in anis

spodný tria s

w e rfe n

Pá

PhMr. Š tefan R o d a :

Ustanovenie novej odbornej komisie pre speleoterapiu a speleomedicínu SSS Na zákla d e ro z h o d n u tia tohoročné ho januárové ho zasadnutia Predsed n íc tv a SSS bola ustanovená ď alšia odborná ko m isia SSS — pre speleote ra p iu a speleom edicínu. Založenie te jto ko m isie je význam né už aj preto, lebo d ia n ie a a g ilita nášho členstva v p redm etno m odbore na m ed zin á ro d n o m fó re v k o m is ii obdobného názvu p r i UIS má už d lh o ro č n ú tra d íc iu a da tu je sa od je j sam otného založenia. Z aspektu chápania v la s tn e j č in n o s ti v rá m c i ko m isie je treba n a jp rv konštatova ť, že je j názov n e v y ja d ru je ce lko m presne n á p lň výskum nej čin n o s ti, ale s lú ž i h lavne pre prop a g á ciu k o n k ré tn e h o vyu žíva n ia výsledom výskum u. . . Je teda daná otázka, čo je to vla stn e spele o te ra p ia a speleom edicína? E m p iric k é p o z n a tk y la ik o v , k to rí počas v o jn y v y u ž ív a li ja skyn e pre o ch ra n u p ro ti le te c k ý m n á le to m a tiež skúsenosti speleológov, že p ro stre d ie n ie k to rý c h ja s k ý ň pôsobí liečebne na rôzne onem ocnenia, p r i v ie d li o d b o rn íko v k potrebe s kúm ania p ríč in te jto sku to čn o sti. F y z ik á lno -chem ickým ^ a ta k tie ž m ik ro b io lo g ic k ý m výskum om n a jp rv d o ká za li o b je k tív n e p ríč in y blahod árneho pôsobenia pro stre d ia , k to ré potom o r ga n izo va n ým e x p e rim e n tá ln y m lie č e n ím p a ciento v v y u ž ila aj m e d icí na. A tu sme vla s tn e p r i k o re n i veci. Vo výskum e ja s k ý ň sa p o p ri k la s ic k ý c h vedných d is c ip lín a c h žiada čoraz väčší p rie s to r práve fy z ik á ln o -c h e m ic k ý výskum , k to ré h o prácou dokáže speológia p re n ik n ú ť z p o vrch u do h lb k y m a te riá lu . A p lik o v a n ím rô zn ych te c h n ic k ý c h vedných odborov vo^ výskum e k ra s u dostávam e sa b ližšie a b ližšie k rie še n iu otázok genézy to h to š p e c ia lis tic k é h o pro stre d ia . V ýskum ná činnosť speleológie, sm erujúca do uvedenej s fé ry, dopom ohla ta k aj k o b je k tiv iz á c ii p ro b le m a tik y fa k to ro v pôsobiacich v sp e le o te ra p ii. A tu vlastne ko n č í práca ja s k y n ia ra , k to rú m edicína ď alej a p lik u je vo svojom dianí. M y ln é sú teda^ n á zo ry la ik o v , k to rí tv rd ia , že m y ja s k y n ia ri chceme v ja s k y n ia c h lie č iť ! N ie, m y pre lie čb u p o skytujem e len p o zn a tky n a šich výskum ov, k to ré vzhľadom na š p e cifičn o sť p ro s tre d ia sú odlišné od bežných p o zn a tko v vo výskum e iného m ilie u , radím e m edicíne p ri výbere o b je k to v a c h rá n im e ja s k y n e pred n e o d b o rn ým i zásahm i p ri p r i spôsobovaní p rie s to ro v ja s k ý ň pre ú č e ly speleom edicíny. V yzývam e teda členov SSS, k to rí m ajú záujem o prácu v K o m isii, aby sa udaním svojej záujm ovej s fé ry p rip a d a jú c e j do predm etného odboru písom ne p r ih lá s ili u ta jo m n ík a SSS. Tešíme sa na spoluprácu !

Náplň činnosti Komisie SSS pre speleoterapiu a speleomedicínu K om isia pre sp e le o te ra p iu a speleom ed icínu združuje tú časť č le n skej základne SSS, k to rí m ajú záujem o p rácu vo výskum e, p ro p a g á cii a vyu žíva n ia poznatkov, tý k a jú c ic h sa tý c h to odborov. Z a p lik o v a n ý c h d is c ip lín sú to h lavne: fy z ik á ln o -c h e m ic k ý a h y d ro lo g ic k ý výskum , ako aj m ik ro b io ló g ia krasu. Za účelom upresnen ia a vyja sn e n ia pojm ov, obsažených v názvu kom isie, je treba uviesť nasledovné: 1. S peleológ n e le k á r po oboznám ení s m e d z in á ro d n ým i no rm a m i, schvá lené odbornou ko m is io u odborného c h a ra k te ru UIS, vyko n á va : a) V y h ľa d á v a n ie o b je kto v speleote ra pie b) D okum entáciu v y h ľa d á v a n ý c h o b je kto v na základe vykonaného výskum u v p o tre b n ý c h a p lik o v a n ý c h odboroch c) V súlade n á ro k o v m e d ic ín y ale tie ž o ch ra n y p ríro d y v y p ra cu je n á v rh pre v y u ž itie to h o -k to ré h o o b je k tu pre ú če ly sp e leom ed icíny d) Počas lie č b y po dohode ko m isie s lie če b n o -p re vá d zko vým i o rg á n m i, v y k o n á v a jú č lenovia te c h n ic k ý a o ch ra n n ý dozor. 2. S peleológ le k á r a p lik u je p o zn a tky, získané v pre došlom bode a pod ľa ic h c h a ra k te ru rozhodne o usku to čn e n í lie čb y, zrejm e po súhlase p rís lu š n ý c h z d ra v o tn íc k y c h orgánov, a u rčí in d ik a č n ú sk u p in u n e m o cn ých pre te n k to rý o b je k t (n a p r. te rm á ln e ja s k y n e — kĺbové ochorenia, k lim a tic k é ja s k y n e — ochorenia dých a cích ciest a tď .j. Po dô k la d n o m uvážení v š e tk ý c h o k o ln o s tí zavedie e x p e rim e n tá ln y v ý skum s pacienta m i. 3. Obidve s k u p in y (sp e le o ló g n e le k á r a speleológ le k á r) v y p ra c u jú spo ločne m e to d ik u a p ro je k t z ú ž itk o v a n ia vyh ľadaného o b je ktu , ako aj v ý s le d k y experim entu . T akto získané p o z n a tk y p ro p a g u jú ta k na la ic k o m fó re rô zn y c h k o m u n ik á c ií, ako aj na dom ácich a zo h ra n ičn ý c h fó ra ch . K om isia ako celok sp o lu p ra cu je s odbornou k o m isio u ČSS a tie ž UIS. Č lenovia ta k je d n o tliv é , ako aj k o le k tív re p re z e n tu jú d ia n ie v rá m c i ko m isie SSS na dom ácich aj z a h ra n ič n ý c h s p e le o lo g ic k ý c h p o d u ja tia ch v predm etne j te m a tik e .

N O V Í

STRELMAJSTRI

P ra k tic k ý s p e le o lo g ic k ý p rie s k u m si v n ie k to rý c h p ríp a d o ch vyžaduje i p o u žitie trh a c íc h prác m alého rozsahu. Ide o osobitné d ru h y trh a c íc h prác so špecia lizo va n ým zam eraním na ja s k y n ia rs tv o . V súčasnosti je d in o u in š titú c io u vydávať s tre lm a js tro v s k é preukazy v ČSSR na uvede n ý dru h trh a c íc h prác je S tredočeský K N V v Prahe. Š tá tn i ústav pam átkové péče a o c h ra n y p ríro d y v Prahe v s p o lu p rá ci s Ú stre d n ým výborom CSS a n. p. G e ofyzika B rno zo rg a n iz o v a li in te r-

n á tn y k u rz na výchovu ď a lších s tre lm a js tro v . V rá m c i vzájom ne] sp o lu práce p a rtn e rs k ý c h o rg a n iz á c ii Českej a S lovenskej sp e le o lo g icke j spo lo č n o s ti sa k u rz u z ú č a s tn ili p ia ti naši ja s k y n ia ri. V Loučné nad Desnou te n to úspešne a b so lvo va li a s ta li sa d rž ite ľm i s tre lm a js tro v s k ý c h p re u kazov s o p rávnen ím vyko n á va ť trh a c ie práce m alého rozsahu v speleo ló g ii. Jozef G a á 1, oblastná s k u p in a R im avská Sobota M atej G a á 1, oblastná s ku p in a Š a fá riko vo Ján H o 11 ý, oblastná s ku p in a L ip to v s k ý Trnovec Ján P o s p í c h a l , oblastná s k u p in a C htelnica A n to n S t r a k a , oblastná s k u p in a Čachtice Verím e, že noví d rž ite lia preukazov p ris p e jú k u zvýšeniu k v a lity ale n a jm ä bezpečnosti práce p ri p ra k tic k o m sp e le o lo g ick o m prieskum e k ra sových územ í Slovenska. Rátame s tý m , že schopnosti ja s k y n ia ro v -s tre lm a js tro v v prípade p o tre b y v y u ž ijú aj iné re g io n á ln e blízke sku p in y. O re a liz á c ii budúceho k u rz u budeme in fo rm o v a ť in te rn e . Súčasne ďa kujem e k o le g o m ja s k y n ia ro m z CSR za m ožnosť vých o vy novej gene rá cie s tre lm a js tro v . Redakcia

N ové oblastné skupiny SSS

V priebehu m in u lé h o obdobia z a n ik li n ie k to ré n e a ktívn e oblastné sku p in y SSS, avšak na ic h m iesta postupu jú stále nové sk u p in y. Č lenskú zá k la d ň u SSS chcú ro z š íriť ď alší záujem ci o d o b rovo ľnú ja s k y n ia rs k u činnosť. P redsedníctvo SSS na svojom zasadnutí dňa 25. 4. 1980 v L ip t. M ik u lá š i p re ro k o v a lo a s c h v á lilo v y tv o re n ie dvoch n ových o blastných skupín. Bola ta k v y tv o re n á OS so síd lo m v Prešove. S kupina bude pracovať v skúšobnej lehote 1 ro k v to m to ra jo n é : zo s tra n y východne j, severnej a západnej lín io u K endice — Prešov — S vin ia — Renčišov — Brezovička — V yšný S lavkov — K o ry tn é a na ju h má h ra n ic u s OS S lo v in k y a OS Košice-Jasov. V edúcim sa sta l: 080 01

R u d o lf K o š č Prešov u l. VI. C lem entisa 3

Za ru č ite ľa a odborného p oradcu novej s k u p in y bol m enovaný RNDr. Zdeno H ochm uth.

Ď alšia nová oblastná s k u p in a sa v y tv o rila so síd lo m v Ž ilin e , ta k tie ž na skúšobnú le h o tu 1 ro k . Za ra jó n pôsobnosti bola určená krasová ob lasť v juhozápadnej časti M alej F a try a severovýchodnej časti S trážov ských vrchov. V edúcim novej oblastnej s k u p in y b o l m enovaný: Gejza R o m a n č í k H lin y 5 B lo k 3 0 1 0 00 Ž i l i n a Jej ru č ite ľo m i o dborným

poradcom sa s ta l RNDr. Pavol M itte r.

V ítam e m edzi n a m i nových ja s k y n ia ro v a želám e im veľa p ríje m n ý c h ch v íľ a p ra co vn ých úspechov vo v e ľk e j ro d in e ja s k y n ia ro v .

Zm ena vedúceho oblastnej skupiny SSS

Za účelom zvýšenia pracovnej a k tiv ity a organizačného p o d ch yte n ia OS Jedľové K o stolany, bolo n utné u s k u to č n iť n ie k to ré organizačn é a personálne zm eny. Predsedníctvo SSS na svojom zasadnutí dňa 27. 6. 1980 od vo la lo vedúceho s k u p in y V ilia m a Bedeča, kto ré m u ď akuje za d o te ra jš iu prácu. N ovým ve dúcim OS Jedľové K o sto la n y sa s ta l Edm und Š p a ň ú r. T a jo m n ík o m s k u p in y sa sta l:

953 00

Ig o r U l i č n ý N itria n s k a 22 C — 6/B Zlaté Moravce

Žiadam e, aby ste v prípade s ty k u s to u to sku p in o u k o re šp o n d o va li s novým ta jo m n ík o m . Redakcia

Gustáv S t i b r á n y i :

Spôsob vyťahovania zraneného z priepasti pomo cou istiacej kladky pri záchranných akciách V dňoch 16. — 18. 5. 1980 konalo< sa v Dem änovskej d o lin e ja rn é p re š k o le n ie členov Ja skyn ia rske j záchranne j služby. O krem rô zn ych te c h n ic k ý c h problém ov, k to ré sme na to m to p re ško le n í spoločne rie š ili, p re d v ie d o l som p ríto m n ý m č le n o m JZS jeden zo spôsobov vyťahovania zraneného z p ria p a s ti p r i zá ch ra n n ý c h akciách, s k to rý m vás tu zo znám i me. Systém sme p re d tý m v y p ra c o v a li a n ie k o ľk o k rá t v y skú ša li v našej ob la s tn e j skupine. V zásade ide o nám et spôsobu, k to rý m môže je d in á osoba v y tia h n u ť zraneného z p rie p a s ti p r i po u žite j jednej p om ôcky — is tia c e j k la d k y o váhe 200 gr. a svojej osobnej v ý s tro je na p rekonáva nie v e rtik á ln y c h úsekov po lane. Jedinou p o dm ienko u používania to h to spô sobu je la n o dvojnásobnej d lž k y ako je h ĺb k a p rie p a sti, k to rá d e lí zá chra n cu od zraneného. Tento spôsob je neobyčajne je d n o d u ch ý a p ra k tic k ý , p r i k to ro m zá chranca využíva svoju te lesnú váhu a e n ergiu na vyťahovanie zraneného. P redkladám e p re to uvedený systém ako nám et a bude dobré, ak sa s

jeho p rin c íp m i zoznám ia všetci ja s k y n ia ri, k to rí zo stupujú do priepasťo v itý c h ja s k ý ň . Istiaca k la d k a Is tia c a k la d k a je lanová k la d k a , opatrená ozubenou západkou. Cez ta k ú to k la d k u môže prechádzať la n o (m ax 0 12 m m ) le n je d n ý m sm erom ta k , ako je to vyznačené v schem atu. Jednoduchú is tia c u k la d k u už n ie k o ľk o ro k o v používajú h o ro le z c i na vyťa hovanie batohov. Jej n o vá k o n š tru k č n á úprava nám um ožňuje použiť ju aj na väčšie zaťaženie. N ovým rie še n ím je ta k tie ž možné západku aretovať v otvo re n e j polohe a používať ju potom ako o byčajnú la n o vú k la d k u . 1Vyťahovanie zraneného pomocou istiacej k la d k y Spôsob vyťahovania nem usí byť vždy jednozn ačný. Z áchranca má m ož nosť neustále im p ro v iz o v a ť podľa podm ienok, d aných k o n k ré tn o u s itu áciou. V ď alšom popisujem e t r i v a ria n ty , k to rý m i sú vyčerpané zhruba v še tky m ožnosti p o u ž itia is tia c e j k la d k y na te n to účel. 1. v a ria n t Používa sa pre prípad, že:

•

— zranený sa nachádza na dne p rie p a s ti, alebo visí n ie kd e v p rie p a s ti — záchranca má k d is p o z íc ii la n o dvojnásobnej d lž k y ako je h ĺb k a p rie p a s ti, k to rá ho d e lí od zraneného Postup: Z áchranca založí jeden ko n ie c la n a do istia ce j k la d k y a d ru h ý m k o n com ho voľne spustí do p rie p a s ti alebo voľne u lo ží do batohu. K oniec, k to rý sa z is tia c e j k la d k y v y s ú v a (v iď schém u) p rip n e do prsného p ríp ra v k u ta k , aby pod ním v is e l ešte aspoň 1 m lana. Tento p re č n ie v a jú c i ko niec je potre b n ý pre prípad, keď by záchranca m usel lie zť h ore po lane u p ro s tre d p rie p a s ti, čiže v prípade, že zra n e n ý v is í n ie kd e v p rie p a s ti. Z íaňovaciu brzdu založí na úseku lana, k to rý sa z a s ú v a do is tia c e j k la d k y . Keď z o s tú p il na úroveň zraneného, koniec la n a pod zlaňovacou brzdou p rip o jí na zraneného-. Z la ň o va ciu brzdu o d p o jí a po vysúvajúcom sa k o n c i začne šplhať vedľa zraneného, kto ré h o stále povyťahuje na svoju úroveň. 2. v a ria n t Používa sa pre prípad, že: — zranený je na dne p rie p a s ti, alebo visí n ie kd e v p rie p a sti. — záchranca má k d is p o z íc ii dva kusy la n a d ĺž k y , ako je h ĺb k a p rie pasti, k to rá ho d e lí od zraneného.

Postup: Jeden k o n ie c obidvoch lá n sp o jí u zlo m a d ru h ý ko n ie c obidvoch lá n súčasne v o ľn e spustí do p rie p a s ti, alebo voľne u lo ží do batohu. Stred ta k to v z n ik n u té h o spojeného la n a založí do is tia c e j k la d k y ta k , aby sa spojovací u zo l nachád zal tesne za is tia c o u k la d k o u na vysúvajúcom sa ko n c i. Na zasúvajúcom sa k o n c i záchranca sa zla n í k zraneném u. Ďalší postup je obdobný ako p ri 1. va ria n te . 3.

v a ria n t

Používa sa pre p rípad, že: — zra n e n ý visí v p rie p a s ti, — p rie p a s ti, k to rá ho d e lí od zraneného. — záchranca má k d is p o z íc ii len jedno lano, ta k e j d lž k y , ako je hlbka. Postup: Pomocou š p lhadla . alebo pru siko vé h o uzla odľahčí zaťažené la n o a uvoťnený ko n ie c založí do is tia c e j k la d k y . U voľnený koniec sp o jí uzlom s ko n co m svojho la n a ta k. aby sa u zo l nachád zal za is tia c o u kla d ko u , podobne ako p ri 2. v a ria n te . Z áchranca sa zla n í k zraneném u na vysú va jú co m sa k o n c i lana. Ďalej potom postupuje ako p r i 1. va ria n te . A k má záchranca k d is p o z íc ii le n laná k ra tš ie a ko je h ĺb k a p rie p a s ti, k to rá ho d e lí od zraneného, čiže laná pospájané z n ie k o ľk ý c h kúskov, v y ťahuje zraneného až k ý m uzol na zasúvajúcom sa k o n c i n arazí do boč níc is tia c e j k la d k y . Z áchranca musí v y lie z ť k is tia c e j k la d k e a pom ocou svojho š p lh a d la alebo p ru s ík u p re lo ž í uzol za is tia co u k la d ko u , podobne ako je to znázornené na schéme 3. v a ria n tu . Opäť sa potom z la n í k zraneném u a p o k ra č u je v jeho vyťahovaní. A k sa zra n í prvolezec p r i výstupe a ostane visie ť na lane, jeho druh ho m usí p re lie z ť, nad priepasťou vybudovať záchranné stanovište a len ta k začať s vyťahovaním . Is tia c u k la d k u je možné n a h ra d iť vhodnou ko m b in á cio u lanovej čeluste (š p lh a d la ] a k la d k y . N ie k o ľk o p r a k tic k ý c h rád Bod k o tv e n ia (n it, skoba, vklín e n e c , p riro d ze n é ko tve n ie a tď .) pre is tia c u k la d k u v o lí záchranca ta k , aby sa la n o podľa m ožnosti n e d o tý k a lo s tie n p rie p a s ti. P ri voľbe bodu m usí mať záchranca tie ž predstavu o tom , ako odopne zraneného a ako ho d opraví do bezpečia nad p rie pasťou. P oistenie is tia c e j k la d k y sa d oporuču je re a lizo va ť bez k a ra b ín k y , č i in ý c h ko v o v ý c h pom ôcok. N a jvh o d n e jšie je dobré p riro d ze n é ko tve n ie z čo n a jk ra tš e j v z d ia le n o s ti od is tia c e j k la d k y , p rič o m by is tia c a slučka nem ala m ať väčšiu vô ľu ako 10 cm. K p o v y tia h n u tiu zraneného pre potrebu založenia lana do is tia ce j k la d k y , alebo p re lo že n ie uzla cez is tia c u k la d k u , môže záchranca po užiť n ie k to rú z la n o v ý c h če lustí (Bogibbs, sam ovýstupný strm eň. C ro ll a tď .) zo svojej osobnej v ý s tro je alebo p ru s ik o v ý uzol.

^Ptcvský Mikrr.

In ý spôsob k o tv e n ia pre is tia c u k la d k u , ako je to znázornené na sché me 3., sa použije v to m prípade, ak by p rv ý bod k o tv e n ia n evyhovo val na vyťahovanie, alebo nevedel by od neho d o p ra v iť zraneného do bez pečia nad priepasťou. A k je v e ľk ý váhový ro z d ie l m edzi z ra n e n ým a záchrancom , môže sa vyro v n a ť upravenou váhou batohu. N a p rík la d : Z ra n e n ý váži 80 kg a záchranca len 60 kg. B atoh sa n a p ln í m a te riá lo m alebo s k a la m i, aby v á ž il p rib liž n e 15 kg a záchranca si ho p rip n e na seba. N ajvh o d n e jšie je ta ké v y ro v n a n ie váh, keď z ra n e n ý váži o 5 —• 10 k g viac ako zá chranca. Potom p r i postupe sm erom hore, musí záchranca dvíhať len te n to váhový ro z d ie l + tre n ie na is tia c e j k la d k e , a to je m in im á ln e . V ýhodou to h to spôsobu je tie ž to, že záchranca počas vyťa h o va n ia lezie ce lý čas p o p ri zranenom a môže ho šetrne n a právať pod ľa cha ra k te ru s tie n p rie p a s ti ta k, aby m u šúchaním o s k a ln ú stenu n e p riv o d il ď alšie zranenia. V užších m iestach môže záchranca p o vylie zť alebo na opa k povytia h n u ť zraneného nad seba a ta k to postupovať hore. Pre zvýšenie bez pečnosti môže záchranca is tiť priebeh vyťa h o va n ia z vlá š tn y m is tia c im lanom . Môže sa to u s k u to č n iť aj dvom a is tia c im i la n a m i, p rič o m je d n ý m la n o m is tí zraneného a d ru h ý m la n o m seba, alebo je d n ý m la n o m is tiť obidvoch. P ri druhom spôsobe is te n ia však m usí použiť pevnejší is tia c i prvo k, k to rý s p o ľa h liv o z a c h y tí aj p rípadné ná h le zaťaženie dvom a osobami. Poznám ka redakcie: V z á u j m e b e z p e č n o s ti m u s i a byť p r i z á c h r a n á r s k e j č i n n o s t i p o u ž ív a n é vždy dve lan á , z o s t u p n é — v ý s t u p n é a istiace.

SCHÉMA

P R IN C ÍP U

V Y ÍA H O V A N IA

PO M O C O U

1. v a r i a n t

ZRANENÉHO

ISTIAC EJ

PRIEPASTI

KLADKY

2. v a r ia n t

3. v a r ia n t

/ •

® < f>

Istiaca kladka Zra nený Záchranca Bod k o tv e n ia

VYSÚVAJÚCI KONIEC

ZASÚVAJÚCI

KONIEC

LAN A

POISTENIE

LA N A

Karabínka Uzol

ISTIACEJ

KLADKY 19

Šplhadlo

r*"

ŕ ■

ť ' v •:*?.!/? v.. - ■■■■* ‘,lV. • ■ •■A. v ;\t?,.* '

, ■" ■ , - -' :■■■ ;v

■J

I s t i a c a k l a d k a v o t v o r e n e j p oloh e.

■

•-*.iit'Ť.

■

mHSnítmsiwím m tmm I s t i a c a k l a d k a v p r a c o v n e j p o lo h e.

s to v ^ ™

MA**’crr } * - -v

’*

M a rtin S l u k a :

Výprava jaskyniarov OS Čachtice do krasových oblastí Rumunska-Valea Cernei 1979 V dňoch 20. 7. — 5. 8. 1979 p rebieha la ď a lšia spoločná výp ra va OS Č achtice a s k u p in y ČSA F ocul V iu z B u ku re šti. Náš tá b o r b o l u m iestený v ú d o lí r ie k y Cerna asi 12 k m na SV od znám eho kú p e ľn é h o m esta B aile H erculane. Z oblastne] s k u p in y Č achtice sa v ý p ra v y z ú č a s tn ili: Jozef Č avojský, M ic h a l D vorský, Jaroslav K o u ŕil, M ila d a M olnárová, Ján Sadloň, M a rtin Sluka, M ila n S olovic a Jaroslav Z ô ld fa y. K aňono vité ú d o lie rie k y Cerna h lboké až 1000 m v z n ik lo te k to n ic k ý m poklesom v priebehu a lpínskeh o vrásnenia. Je dlh é asi 50 k m a Je za lo žené na v ý ra z n ý c h zlom och sm eru S S V JJZ. Krasové h o rn in y sú tu zastúpené v rc h n o ju rs k ý m i vápencam i, k to ré sa zväčša v y s k y tu jú v 100 ža 500 m š iro k ý c h pruhoch, p a ra le ln e o rie n to v a n ý c h so sm erom ú d o lia . Bočné p ríto k y Cernei tieto' p ru h y vápencov priečne p re re zá va jú a v y tv á ra jú hlboké a úzke tie sň a vy až k a ň o n y s m nožstvom vodopádov. Ku koncu o któ b ra 1979 nachádzalo sa v te jto o b la sti asi 300 ja skýň , lo k a liz o v a n ý c h a preskú m a n ých väčšinou le n v p o sled n ých dvoch ro koch. Na prieskum e ob la sti C ernei sa p o d ie ľa jú hla vn e dve ja s k y n ia r ske s k u p in y : už spom ínaná CSA F ocul V iu z B u k u re šti a CSA S peotin z T im iso a ry. Z a tia ľ čo posledne m enovaná sa venuje p rie sku m u p ra m ennej ob la sti rie k y Cerna, F ocul V iu sa zam eriava na oblasť od B aile H erculane až po' osadu Cerna Sat. Časový priebeh expedície: N edeľa 22. jú la a p o nde lok 23. ]úla Po príchode do B aile H erculane sme sa p re s u n u li v o d p o lu d ň a jších h o d in á ch autobusom B aile H erculane — Baia de A ram a do sedla pod vrch o m V ir fu lu i Stan [1467 m ). Po 2 ho d in á ch pochodu sme sa d o s ta li na p la n in u Poiana B e letin. Tu sme v opustenom salaši z r ia d ili tábor. N a sle d u jú c i deň sme v e n o v a li p rie s ku m u p la n in y B e le tin a V irfu lu i Stan, lo k a liz o v a li sme n ie k o ľk o v e ľm i n á d e jn ých ponorov, z a m e ra li ja s k y ň u P onorul d in Poiana B e le tin , d lh ú 14 m, a o b ja v ili p riepasť p ria mo pod vrc h o m V ir fu lu i Stan. D okončen iu p rie sku m u te jto p rie p a s ti nám za b rá n ilo nečakané zhoršenie počasia. U to ro k 24. jú la Za v e ľm i z lý c h po ve te rn o stn ých podm ienok, hustej h m ly a častých p rehánie k, p re š li sme cez p la n in y Poiana Mare, C rovu M are, Poiana P orcului, Poiana Medved, P lo stinoare le, Poiana P lo stin a a d o lu 500 m d lh ý m suťovým ku želom do ú d o lia Tasna. Spom ínané p la n in y sú až 300 m hlboké depresie vo vápencoch s p rie m e ro m až 1 km , založených na te k to n ic k ý c h poruchách, p a ra le ln ý c h s ú d o lím Cernei. Ich svahy sú po

k ry té ro z s ia h ly m i š k ra p o v ý m i p o lia m i. Na dne depresií je hrubá vrstva z v e tra lín , poch á d za jú cich z n a d lo ž n ý c h n e k ra s o v ý c h b rid líc k rie d y . T ie to se d im e n ty zad ržu jú vodu, takže na dne je d n o tliv ý c h zníženín, tzv. cro w o v sa často nachádzajú s tu d n ič k y a pram ene, um ožňujúce chov oviec. Podobného c h a ra k te ru je aj Poiana B e le tin , k to ro u p re te k a jú t r i k rá tk e vodné to k y . Dva z tý c h to p o tô č ik o v v y v ie ra jú vo fly š o v ý c h ne kra so v ý c h b rid lic ia c h , te čú n ie k o ľk o sto m e tro v po p o v rc h u ,p la n in y a potom p o n á ra jú sa vo vápencových ostrovčekoch, v y č n ie v a jú c ic h z in a k zarovnaného p o vrch u depresie. N a te jto p la n in e sa nachádza aj n ie k o ľ ko ná p la vo vých , p rípadne s u lfiz n y c h závrtov. V jedn om z n ic h je n e ve ľ ké krasové ja z ie rk o . Celá oblasť n a p rie k svojej značnej n a d m orskej v ý ške 1000 — 1400 m, je porastená v y s o k o k m e n n ý m i budo vým i lesm i, k to ré vo vyšších polohách, napr. V ir fu lu i Stan, prechádzajú do k ria k o vých fo rie m . R iečka Tasna pram ení v ne kra so vých h o rn in á c h vo výške asi 1000 m pod v rc h o lo m Cioľanu M ic. Po 2 k m sa dostáva do vápencov a pôvodne širo ké ú d o lie sa m ení na tiesňavu, h lb o k ú p r i zaústení do ú d o lia Cerna až 500 m. C elým ú d o lím vedie tu ris tic k á značka — m o d rý pás. P ri sú to k u rie č k y Tasna a r ie k y Cerna stá la k e d ysi tu ris tic k á chata — Cabana k m 14, pom enovaná podľa je j v z d ia le n o s ti od B aile H erculane. V súčasnosti je chata v re k o n š tru k c ii. Náš z á k la d n ý tábor s tá l neď aleko te jto c h a ty na rie č n e j terase, vo výške 15 m nad h la d in o u rie k y Cerna. Streda 25. jú la Tento deň b o l v y h ra d e n ý odpočin ku, n a p rie k to m u sme však o b ja v ili 4 m enšie jaskyne. P ri prieskum e sútesky D rastanic, k to rý je pravým p ríto k o m r ie k y Cerna v 16 k m od B aile H erculane, b o li objavené 3 ja s kyn e p u k lin o v é h o c h a ra k te ru a p ri lezeckom p rieskum e ľa vých zrázov ú d o lia C ernei nad tá b o ro m objavená 20 m d lh á p u k lin o v á ja skyň a f 2145/19). Š tv rto k 26. jú la Dve šesťčlenné s k u p in y , v k to rý c h b o li vše tci ú častníci, p re skú m a li a z a m e ra li dve p rie p a s ti v úzkom p ru h u vápencov pod vrch o m C iolanu M ic. Jedná sa o lo k a lity 2143/22 Gaura lu i Z d irn a ( — 68 m ) a A venul d in P orcarete ( — 32 m ) 2143/6. V Gaura lu i Z d irn a bola dosiahnutá na dvoch m iestach h la d in a spodnej vody. Ď alšia sku p in a odišla na t r o j dennú p rie s k u m n ú a k c iu do o k o lia Godeanu a P oiany B e le tin . Počas te jto akcie o b ja v ili a z a m e ra li v iacero ja s k ý ň a p rie p a s tí: 2125/23 Pesíe ra de la Riu Ses 1044 m. n. m. d lh á 53 m, 2125/22 Pestera de la Riioasa, d lh á 12 m, 2143/13 Gaura Fetei, dlhá, 24 m a h lb o ká 15 m, 2143/10 A v e n u l d in Poteca, h lb o k ý 24 m, 2143/11 Pestera de sub V irfu lu i Stan, lo k a liz o v a n á p r i prieskum e 23. jú la , d lh á 20 m, h lb o k á 12 m, a 2143/12 A v e n u l de la C o re ii M ari, h lb o k ý 21 m. P iatok 27. jú la P ri prieskum e v rc h o lo v ý c h p a rtií s k a ln ý c h stie n nad táborom b o li ob

23 Slovenské múzeum ochrany prírody

i jaskyniarstva 031 01 Liptovský Mikuláá

javené dve ja s k y n e : 2145/22 Pestera 3 de pe V alea Tasna, d lh á 19 m, 2145/23 Pestera 6 de sub In a la tu l Mare, d lh á 11 m, a je d n u priepasť, k to rú však pre nedosta tok m a te riá lu sme n e m o h li úp ln e preskúm ať. Sobota 28. jú la Desaťčlenná skupina, v k to re j b o li všetci zo stá va jú ci čle n o v ia našej v ý p ra v y , d o k o n č ila p rie s k u m a zm apovala priepasť z predchádzajúceho dňa. Č le n itá p u k lin o v itá priepasť (2145/25 j d o siah la h ĺb k u 45 a d ĺž k u 75 m. Bola nazvaná Slovenská priepasť. Zvyšok dňa v e n o v a li h o ro le zeckém u p rie sku m u n á d e jn ý c h m iest v o k o lí te jto p rie p a s ti. N edeľa 29. jú la V te n to deň sa v rá tila s k u p in a z P oiany B e le tin . O statní sa^ ve n o v a li úpravám tábora a v o d p o lu d ň a jších h o d in á ch u s k u to č n ili návštevu ja s kyn e Pestera M are d in S a litra ri. So svojou d ĺž k o u 1500 m je n a jd lh šo u znám ou ja s k y ň o u v ú d o lí rie k y Cerna. N achádza sa v pravom svahu kaňonu Presacina, asi 100 m nad h la d in o u ro vnom enn e j rie č k y . O krem strednej časti je tá to ja s k y ň a tvo re n á vo d o ro vn ým i, m o h u tn ý m i chod bam i, š iro k ý m i 10 — 20 m a v y s o k ý m i 10 m. V stre d n e j rú te n e j časti sa nachádza m nožstvo fo s ilií ja skyn n é h o m edveďa (2144/30j. Úvodná časť je dlh á 300 m a bola znám a od n e p am äti. V yu žív a la sa na ťažbu s a n itry — o d k ia ľ je j meno. V ja rn ý c h m esiacoch ro k u 1979 sa č le n o v ia F ocul V iu d o s ta li, p re k o p a n ím zúženého m iesta do stre d n e j a zadnej časti ja skyn e s bohatou výzdobou. J. C avojský a M. S luka sa vo ve če rn ých h o d in á ch p re s u n u li do B aile H erculane, o d k ia ľ odcestova li do Č eskoslovenska. P ondelok 30 jú la Š tvo rčle n n á s ku p in a sa venovala p rie sku m u o b la sti pod v rc h o lo m C io la n u M ic. O b ja v ili je d n u priepasť, k to rú ale pre ne d o sta to k m a te riá lu n e m o h li preskúm ať. O statní č le n o via našej v ý p ra v y s k ú m a li oblasť pravého brehu rie k y Cerna v 18 k m od B aile H erculane, kde v dňoch 30. a 31. jú la o b ja v ili tie to lo k a lity : 2144/98 Pestera d in V alea Cernei, d lh á 10 m, 2144/99 Pestera d in V alea C ernei, d lh á 15 m, 2144/115 Pes te ra de pe V alea Cernei, d lh á 100 m, 2144/116 Pestera d in V alea Cernei, d lh á 14 m, 2144/115 Pestera d in C racul M are, d lh á 18 m. U to ro k 31. jú la Dnes bo la preskúm aná a zam eraná priepasť pod vrch o m C iolanu M ic, objavená deň p re d tým . D ostala názov A ve n u l F rig u lu i, má h ĺb k u 38,5 m, a d ĺž k u 70 ma č. kat. 2143/19. Na sp ia to čn e j ceste b o li odobraté v z o rk y vody z rie č k y Tasna. Streda 1. augusta Tento deň b o l v y h ra d e n ý p ovrchovej e x k u rz ii do o b la stí Cheile Pre sacina a D restenic. N a ja k tra k tív n e jš o u časťou e xku rzie b o l prechod tie s ňavou rie č k y Presacina, d lh o u 400 m a š iro k o u n a jv ia c 5 m.

Š tv rto k 2. augusta a p ia to k 3. augusta H la vn o u n á p lň o u tý c h to dvoch dní bolo zam eriavanie ja skyn e Pestera M are d in S a litra r. M apovanie re a liz o v a lo viacero š tv o rč le n n ý c h skupín, z ú č a s tn ili sa ho v š e tc i č le n o via našej v ý p ra vy. Jaskyňa má číslo k a ta ló g u 2144/30. Z ároveň s m apovaním sa v y k o n a li aj m ik ro k lim a tic k é m erania. P ri tý c h to prácach bola objavená aj v e ľm i zaujím avá bočná r o k lin a v kaňone Presacina, k to rá pravdepodobne v z n ik la zrú te n ím s tro p u jaskune. V p ia to k večer sa vše tci č le n o via našej v ý p ra v y o kre m J. Z o ld fa ya p re s u n u li do B a ile H e rcu la n e a o d cestova li dom ov. J. Z o ld fa y o sta l vo Valea C ernei ešte ď a lšie t r i dni, v priebehu k to rý c h bola dom eraná ja sky ň a S a litra r. Pred n á v ra to m do Československa n a v š tív il ešte jas k y ň u Bulba a krasovú oblasť Ponoarele. Od 30. jú la do 5. agusta p re b ie h a l súbežne aj d ru h ý sp e le o lo g ický tábor, k to rý b o l u m iestený na ľavom brehu rie k y Cerna, 36 km od B aile H erculana. Ú ča stn íci to h to tábora o b ja v ili asi 50 m enších ja s k ý ň v c e l kovej dĺžke 1500 m. Na záver ko n štatuje m e , že tá to v po ra d í už tre tia výprava, k to re j sa z ú č a s tn ili č le n o v ia OS Čachtice, bola počtom ú ča stn íkov n ajväčšia a zo vše tkých , objem om vyko n a n e j práce najúspešnejšia. D osiahnuté v ý s le d k y b o li prezentované v ru m u n s k ý c h s p e le o lo g ický ch p e rio d iká ch , napr. v časopise B u le tin S peologie I. BTT, B ucuresti 1979.

AKTUALITY N o v ý všesväzový h ĺb k o v ý r e k o rd v prie p a s ti Snežnaja na Kavkaze — 1 280 m. Podľa d o šlý c h správ, d o siahla expedícia so vie tskych speleológovg la c io ló g o v v znám ej s ovietskej p rie p a s ti Snežnaja novú h ĺb k u — 1280 m, čo znam ená no vý všezväzový h ĺb k o v ý re k o rd . Priepasť Snežnaja sa nachádza v Západnom K aukaze v G ruzínskej SSR v ra jó n e Chosty. Jej ústie leží viac ako 2000 m nad výbežkom Picunda na čie rn o m o rsko m pobreží n e ď a le k o abcházskej d e d in y Duripš. Priepasť bola objavená ro k u 1971 a od te j doby bola v ý s k u m n ík m i n ie k o ľk o k rá t zdolaná. S kupina z M oskovskej u n iv e rz ity d o siahla v nej h ĺb k u — 690 m. Tento h ĺb k o v ý re k o rd b o l potom p re ko n a n ý v in e j p rie pasti, v p rie p a s ti K ils i ta k ako sme o to m p ís a li v S p ravoda ji SSS č. 4/75 a 3/76. A však v ý s k u m n íc i p o k ra č o v a li v h ĺb ko vo m dobývaní Snež nej p rie p a s ti. Už aj h ĺb k a 690 m bo la v ro k u 1973 n ie k o ľk o k rá t p re k o naná. V priebehu to h to ro k u zo s tú p ila d lh o p rip ra vo va n á expedícia g la c io ló g o v A kadém ie ZSSR. Z is tili neobyčajne in te n zívn e zaľadnenie ja s k y n n ý c h p rie s to ro v n e z v y k le h lb o k o — do 200 m. N achádza sa tu na 60 tis íc m 3 ľadu, z k to rý c h o d o b ra li v z o rk y na p y lo vú analýzu. P ri v ý sku m n ý c h prácach z o s tú p ili aj do re k o rd n e j h ĺb k y . V e ľko u p re ká ž k o u p rie s k u m n ík o v b o li obrovské la b iln é b a lva n y a m ohutné, viac ako

30 m vodopády a podzem né rie k y . Jaskynný systém má teda h ĺb k u — 1280 m s d ĺž k o u 9 km . avšak údajne nachádzajú sa v n ic h ešte n e p re skúm ané ga lé rie , siahajúce údajne ešte hlbšie. Z pôvodnej 7-člennej s k u p in y vedcov š ty ria sa v r á tili, keď d vaja z n ic h d o s ia h li h ĺb k u 100 m. N a dno z o s tú p ili tra ja p rie s k u m n íc i — A le xander M orozov, V sevoloď Ješčenkoi a Georg Ľudkovský. Skamenelé k o s tr i zvierat vo vietn a m sk é j ja s k y n i V ie tn a m s k í arch e o ló g o via o d k r y li pre nedávnom u n ik á tn e skam enelé k o s tri z v ie ra t a p re d m e ty v š ty ro c h ja s k y n ia c h v o b la sti V an Chan v severnej p ro v in c ii V ie tn a m u — H oang L ie n son. Ide o skam enelé zu by ta p íra , je le n ie pa ro h y a iné k o s ti zvie ra t, ako aj p rim itív n e ka m e n né n á stroje. O dborníci odhadujú vek tý c h to vzácnych nálezov na viac ako 100 tis íc ro ko v. Sčítanie jask ýň v Poľsku P oľskí ja s k y n ia ri u s k u to č n ili pred nedávnom sčíta n ie súčasného sta vu ja s k ý ň v Poľsku. Podľa te jto b ila n c ie v P oľských T a trá ch sa nach á dza na 470 znám ych ja s k ý ň a p rie p a s tí. N a jd lh š ia z n ic h je ja s k y ň a M ietušia, má d ĺž k u chodieb v ia c ako 9 km a n a jh lb š ia je W ie lk a Sniežna, k to rá so svojou h ĺb k o u — 783 zaujím a predné m iesto vo svetových tabuľkách. V m nohých ja s k y n ia c h re a liz u jú o d b o rn íci a ve d ci v ý s k u m né práce z odboru geológie, h y d ro ló g ie , k lim a to ló g ie a b io ló g ie . V sú časnej dobe je v Poľsku s p rís tu p n e n ý c h pre verejnosť len 6 ja skýň . Nález in d ic ké h o ja skynnéh o chrám u v pralese In d ic k í arch e o ló g o via p ri prieskum e v hustom poraste pralesa n a š li p ri d edinke S ita m a h i v štáte B ih o r vo východne j časti In d ie neobyčajne cenný nález. O d k ry li naprosto neporušený in d ic k ý chrám , k to r ý bol zria d e n ý vo vytesanom ja s k y n n o m kom plexe. C hrám údajne pochádza z dôb d ynastie M a u rja z M agadhy (322 — 185 pred n. l . j . S tro p y ja s kyne sú vyzdobené fa re b n ý m i p lo c h a m i fre s ie k s re lig ió z n y m i n á m e tm i a sú v zachovalom stave. Na zem i sa nachádzajú obrovské sochy a sú sošia in d ic k ý c h bohov. Sú vyhotovené väčšinou z achátu ako aj veľké nádoby a čaše. Ď alej sú tu s trie b o rn é p re d m e ty a obetné nádoby. In d ic k í a rcheológ ovia sa dom nievajú , že b o li vyrobené b u d h is tic k ý m i m níchm i. ja s k y ň a v sopke na Kam čatke O lá vo vých ja s k y n ia c h , ako o z v lá š tn y c h pseudokrasových fo rm á c h sme už p ís a li napr. v S p ravoda ji SSS č. 4/77. T ieto d u tin y n e v z n ik a jú k la s ic k o u cestou vodnej erózie, ale p r i o chladzo van í a tu h n u tí lá vy. Ta k ú to lávovú ja s k y ň u n a š li na K am čatke p ria m o v sopke T o lb a č ik 2412 m vo V ýchodno m K am čatskom pohorí. R ozm ery ja s k y n e sú pom erne m alé, dosahuje výšku 7 m, š írk u od 5 — 25 m a je d lh á 150 m. Steny chodby sú n á sle d ko m v y c h la d n u tia

lá v y vyh la d e n é do g la z ú ro v ité h o povrchu, z k to rý c h v y ra s ta jú bazal tové s ta la k tity . Sopka T o lb a č ik p a trí k znám ym sopkám na K am čatskom polostrove. Je tu na 160 sopiek, z toho 28 č in n ý c h . Pre úplnosť úd a jo v treba po znam enať, že na K am čatke sa nachádza na jvyššia činn á sopka na svete — K lju č e v s k a ja 4750 m. Jaskynné m aľby praobyvate ľov Kuby Pred nedávnom o tv o r ili v Dome kubánskej k u ltú ry v Prahe neoby čajne zaujím avú výstavu u n ik á tn y c h ja s k y n n ý c h kresieb, pochád zajú c ich z n ie k o ľk ý c h ja s k ý ň Kuby. T ieto ja s k yn n é kresby, k to ré sú považžované za n a js ta rš iu zachovanú u ká ž k u kubánskej k u ltú ry , v y tv o r ili C ibonyovia — In d iá n i, pochád zajúci z a ra w a cke j sk u p in y . P rip lá v a li sem na Kubu cez M alé A n tily územ ia dnešnej V enezuely o ko lo p o č ia tku nášho le to p o čtu . O In d iá n o c h C iboneyoch sa vedelo pom erne m álo p re tože b o li asi 7 — 10 stor. p re k ry tí in o u in d iá n s k o u sku p in o u Tainov. C iboneyovia v y tv o r ili ja s k y n n é kresby v ja s k y n i Cueva del In d io (In d iá n s k a ja s k y ň a ), k to rá leží v n a jvých o d n e jše j časti kubánskeho os tro v a Is la d el Pinos (O strov b o ro v íc ). V n ádhe rn ej ze le n i ostrova je u k ry tý nenáp adný vchod do ja skyn e , k to rá pozostáva z je d n e j siene p rie m e ru asi 25 m a v yb ie h a jú ce j 14 m d lh e j chodby. V ýška stro p u je le n o k o lo 3 m, v strope celej ja s k y n e je sedem otvorov, k to rý m i p re n i ká do podzem ných p rie s to ro v do sta to k svetla. S trop ja skyn e obsahuje asi 100 ja s k y n n ý c h m a lie b a kresieb. Ide o v e ľm i presne vyhotovené sústredné k ru ž n ic e v č ie rn e j a červenej farbe na b ie lo m podklade. Tieto k ru h y p re v lá d a jú v celej ja s k y n i. M edzi n im i d o m in u je ta jo m n ý c e n trá l n y m o tív so š íp k a m i a g u ľo v itý m i obrazcam i. N ie k to rí vedci v y s v e tľu jú kresby ako zobrazenie 13 m esiacov lun á rn e h o ro ku . N em enej za u jím a vé sú u k á ž k y z ďalšej ja s k y n n e j g a lé rie Cueva de A m brosio, o d k ry te j v 60. ro k o c h . O krem h n edo červených kresieb b o li tu nájdené aj koste né zvyšky, k to ré dokazujú, že C ibonyovia m a li ro z v in u tý k u lt m ŕtv y c h , k to ré z fa r b ili č e rve n ým i h lin k a m i. Jaskynné kresby n e sm iernej h o d n o ty a dôkazového m a te riá lu k poz n a n iu záhad dávnej ľu dskej h is tó rie , b o li kubánskou re vo lu čn o u vládou prehlásené za n á ro d n ú k u ltú rn u p a m ia tk u . Z obáv pred poškodením ja s kyne, b o li prísne uzavreté, presné kó p ie m a lie b sú však uložené v h a vanskom múzeu. E xistu je n ie k o ľk o v y s v e tle n í k tý m to záhadným kresbám . Usudzuje sa, že kre sb y v y tv o r ili ľu d ia pod v p ly v o m h a lu cino g enov. N ie je to n e možné, veď C iboneyovia sa ž iv ili o kre m lo vu aj zberom lie č iv ý c h ale aj je d o v a tý c h ra s tlín a húb, z k to rý c h m o h li vyrábať drogy. Táto dom n ie n k a je pravdepodobná už aj preto, lebo užívanie p sych o tro p n ých dro g je dokázané u neskoršej in d iá n s k e j s k u p in y T ainov. Podobné kre s by vy tvo re n é v s p o jito s ti so šam anským um ením pod v p ly v o m h a lu c i nogenov sa ob ja vu jú aj v ďalšej kubánskej ja s k y n i G arcia Robinou, k to ré však m a jú príbuzné ry s y s ja s k y n n ý m i kresbam i In d iá n o v zo Se ve rn e j A m e rik y . Pražská výstava k ó p ií kresieb z ja s k y n e Ciboneyov bola svojím spô sobom o je d in e lá a te š ila sa ve ľké m u záujm u. Pre b liž š ie osvetlenie uvádzam e, že ostrov Is la de Pinos je najväčším

z 1600 ostrovov a ostrovčekov, o b k lo p u jú c ic h Kubu. Tento „O s tro v bo ro v íc “ sa p re d tý m v o la l O strov p irá to v , O strov p o klado v, O strov papa gájov. Jeho o b ja v ite ľ — s lá vn y K riš to f Kolum bus ho n a zval E v a n je lic ký m ostrovom v jú n i 1494 na svojej druhej plavbe „d o In d ie “ . O strov n a z ý v a li aj V äznica alebo O strov deporto va n ých , pretože po ro k u 1924, keď Pinos p re s ta l byť k o ló n io u USA, p o s ta v ili ta m obrovské m oderné väznice. Roku 1953 v ňom v ä z n ili C astrových re v o lu cio n á ro v, k to rí p re ž ili h is to ric k ý ú to k na kasárne M oncada. V auguste 1978 keď sa na Kube k o n a l svetový fe s tiv a l m ládeže a študenstva, p re m e n o va li ostrov na O strov m ládeže — Isle de la Juventud. Netopiere v Bochardenskej ja s k y n i v T u rk m é n s ke j SSR Z vláštnosťou B ochardenskej ja sk y n e je obrovská k o ló n ia neto p ie ro v, k to rá sa p ra v id e ln e združuje v ja s k y n i. Ic h počet sa odhaduje na 50 tis íc kusov, ja s k y ň a sa nachádza b líz k o Ašchabádu v T u rkm é n ske j SSR v po h o rí K opotdag, k to ré tv o rí h ra n ic u s Irá n o m . O dborníci tu skúm ajú spôsob živ o ta neto p ie ro v, k to ré ž ijú v te jto suchej a te p le j ja s k y n i. Ďalšou pozoruhodnosťou ja s k y n e je podzem né jazero s te p lo u vodou, v k to ro m sa môžu ná v š te v n íc i ja s k y n e vykúpať. T r o p ic k ý kras vo Vietname V ie tn a m ská s o c ia lis tic k á re p u b lik a je bohatá na krasové územ ia. Jed n ý m z n ic h je a tra k tív n a oblasť v T o n kisko m zálive, asi 40 k m od severovietnam ské ho p rísta vu H aiphongu. Z k ľu d n e j h la d in y preslávenej zá to k y Ha Long (D ra č ia z á to k a ), v y s tu p u jú vápencové o strovčeky, k to ré m ajú prevažne tv a r v y s o k ý c h p ra v id e ln ý c h kuželov, ro z s ia ty c h po h la d in e v m alebných skupinách . Je ic h tu, v te jto zátoke na 3 tis íc a sú p rík re , často p re v is lé a porastené b u jn o u tro p ic k o u vegetáciou, na ska lá ch ra stú orch id e je . M edzi n im i sa ob ja vu jú o tv o ry do ja s k ý ň , k to ré b o li známe, až slávne, už aj v m in u lo s ti, ako Jaskyňa dreva, Jaskyňa netopie ro v, Jaskyňa červov, Jaskyňa hnedej h o lubice a iné. N a jz n á m e j šia z n ic h je však predsa Jaskyňa P elikánov, k to rá je sprístu p n e n á pre verejnosť. N achádza sa v nej neobyčajne bohatá s in tro v á výzdoba, p re v lá d a jú s tĺp y , s ta la k tity a vodopády ružovej fa rb y . Celé súostrovie sa ra d í do o b la s ti tro p ic k é h o krasového územ ia, v y tvoreného ko m b in á c io u č in n o s ti dažďovej a m orskej vody. Podobné k ra sové k u ž e lo v ité o stro vy sa da jú pozorovať aj v in ý c h tro p ic k ý c h oblas tia c h — na Kube, Jam aike a In d o n é z ii, avšak n ik d e sa n e v y tv o rili ta k b izarné tv a ry , p re to zátoka Ha Long s ja s k y ň o u P e liká n o v p a trí k n a j k ra jš ím p ríro d n ý m p a rtiá m V ie tn a m ske j s o c ia lis tic k e j re p u b lik y . Jaskyne v N árodnom p a rk u M ulu na Borneu Na ostrove Borneo (IndoéziaJ b o l v y h lá se n ý N á ro d n ý p a rk M ulu, k to rý sa nachádza v znám ej krasovej oblasti. Jeho d o m in a n to u sú preto jaskyne. V n a jd lh š e j z n ic h bolo objavených, preskú m a n ých a zm apo vaných už viac ako 50 k m ja s k y n n ý c h chodieb s bohatou sin tro v o u v ý zdobou. V prieskum e ja skyn n é h o systém u sa však p o kra ču je , pretože

je p re d p o k la d existencie ď alších p rie sto ro v. S peleológovia tu n a š li aj o b ro v itý s ta la g n it a pom e n o va li ho Strážca. P atrí k najväčším na svete. Jaskynné kresby už aj v rum unskej ja s k y n i Podľa správ o b ja v ili vedeckí p ra c o v n íc i Rum unskej A kadém ie vied v bližšie nem enovanej v e ľk e j ja s k y n i v SZ časti k r a jin y nástenné m a ľ by. Sú v ia cfa re b n é a p re d s ta v u jú ľudské postavy a zvieratá. Kresby na stenách sú dobre zachovalé. Ic h vek o d b o rn íci o d h a d li na viac ako 10 tis íc ro k o v . N ovoobjavené m aľby v R um unsku p riro v n á v a jú k slávnym m aľbám z fra n c ú z k o -š p a n ie ls k e h o p o h ra n ič ia . Vo' výskum e vzácneho ob ja v u sa bude pokračovať, ke d y bude možné získať o n ic h ď alšie a k o n k ré tn e jš ie p oznatky. N álezy 6 tisíc ro k o v starých ľu d s k ý c h k o s tie r v kubánskej ja s k y n i N edávne v ý sku m y kub á n skych v ý s k u m n íko v o d k r y li v p o h oriach k u bánskeho v n ú tro z e m ia n ie k o ľk o d lh š íc h ja s k y n n ý c h systém ov. V m no h ých z n ic h sa n a š li vzácne h is to ric k é p a m ia tk y , svedectvá o pra o b y v a te ľo c h ostrova, nástenné m aľby, staré n á ra d ia a p redm ety každoden nej potreby. N a š li sa aj z vyšky k o s tie r dávno v y h y n u tý c h zvie ra t. Vzác ny nález sa n a šie l v ja s k y n n o m kom plexe Seboruco — nález ľu dských k o s tie r. O d borníci z is tili, že ide o k o s tru dvoch m la d ý c h In d iá n o v, p ra o b yvateľov Kuby, k to rí ž ili na ostrove asi pred 6 tis íc ro k m i. Vo výskum e v sam otnej ja s k y n i u Seboruco, akoi aj v je j o k o lí sa in te n zívn e p o k ra čuje. Gremjačenská ja s k y ň a — ako strážca hraníc S ta ro b ylá dedina G rem jačeje v z n ik la pred 500 ro k m i a nachádza sa na vysokom ľavom brehu rie k y P ronja, k to rá je p ríto k o m rie k y Oka na h ra n ic i tro c h oblastí — tu ls k e j, rja z a n s k e j a m oskovskej. G rem jačenská ja s k y ň a bola v m in u lo s ti upravovaná a prispôsobená k obývaniu. V n ú to rn á stavba u p ra v ila ko b ky, ja s k y n n é v ý k le n k y , chodby a sá ly so sy m e tric k y ro z lo ž e n ý m i a s presne ro z m e ra n ý m i vchodm i. Ú pravy v ja s k y n i svedčia o n a d ľu d ske j p rá c i fy z ic k y s iln ý c h a^ húževnatých ľudí. O dborníci a v ý s k u m n íc i sa dom nievajú, že celý systém, k to rý má d ĺž k u chodieb ta k m e r 6 km , bol súčasťou opevnenia ju ž n ý c h h ra n íc M oskov ského štátu. Medvedí c in to r ín v poľsk e j jaskyni. G danskí ja s k y n ia ri o b ja v ili p ri prieskum e jednej ja skyn e v západnej časti P oľských T a tie r obrovský c in to rín ja s k y n n ý c h m edveďov. Vzácny nález obsahuje dobre zachovalé k o s try , vek k to rý c h o d h a d li o d b o rn íci na 20 tis íc ro ko v. K o s try ja s k y n n ý c h m edveďov budú na m ieste u p ra vené, konzervované a po preprave do Múzea po ľske j zeme Paľskej Akádem ie vied budú vystavené vo Varšave. M. E.

VÝROBU VÝRO BNÉ

PRIPRAVUJE DRUŽSTVO

IN V A LID O V

ŽIARA ZVOLEN

MALÝ ĽAHKÝ RÝCHLY POHODLNÝ JEDNODUCHÝ BEZPEČNÝ BEZPORUCHOVÝ

U n iv e rzá ln y

lluftr,

V HACYOVA

F O T O G R A F IC K É PRÍLO H Y

T itu ln á strana obálky C vičenie J a s k y n i a r s k e ] z á c h r a n n e j s lu ž b y v j a s k y n i Psie d ie ry , N íz k e T atry. F o to : dr. Pav ol M itte r 2. strana obálky H r u š o v s k á j a s k y ň a , o b ja v z r. 1978, S ilic k á p l a n i n a . F o to : G u s tá v S t i b r á n y i , a r c h í v MSK 3. strana obálky P r i e s k u m o b r o v s k e j p r i e p a s t i , D olný v rc h . Fo to : M. H ujdič, a r c h í v MSK 4. strana ob álky Biela j a s k y ň a , N íz k e T atry. F o to: P e t r H ip m a n , a r c h í v MSK

Obsah

str. 3

Úvod Ing. Jozef H laváč: Správa o č in n o s ti S lovenskej s p e le o lo g icke j spo lo č n o s ti za 1. p o lro k 1980

Ľudovít Gaál: Triasové vápence Slovenska a ic h význ am pre tv o r bu krasu

PhM r. Š tefan Roda: U stanovenie novej O dbornej ko m isie pre spele o te ra p iu a speleom edicínu SSS

PhM r. Š tefan Roda: N á p lň č in n o s ti K om isie SSS pre sp e le o te ra p iu a speleom edicínu

N oví s tre ľm a js tri

Nové oblastné s k u p in y SSS

Zmena vedúceho oblastnej s k u p in y SSS

Gustáv S tib rá n y i: Spôsob vyťa h o va n ia zraneného z p rie p a s ti po m ocou is tia c e j k la d k y p ri zách ra n n ých akciá ch

M a rtin S luka: V ýprava ja s k y n ia ro v OS C achtice do kra so vých ob la s tí Rum unska — V alea C ernei 79’

A k tu a lity (M . E .]

Obsah

SPRAVODAJ S lovenskej sp e le o lo g ic k e j sp o ločno sti roč. X I. — 1980 č. 2. V yd a lo Múzeum slovenského krasu, L ip to v s k ý M iku lá š v rá m c i v n ú tro ú s ta v n ý c h in fo rm á c ií pre sp o lu p ra co vn íko v v n á k la d e 700 kusov T lač:

T la č ia rn e

SNP,

závod

L ip to v s k ý

M iku lá š