Spravodaj sss 1984 4 by Slovenská Speleologická Spoločnosť

M arcel Lalkovič:

Výkrik

bez

V ned eľu d ecem b ro vú ta m hore v doline v úžase zastal čas. A j v e č n ý š u m k v a p ie k v tej chvíli stíchol.

L en častice ky slík a náhlivo vyp lá v a li na v o d n ú hladinu. V tento d eň ta m kdesi dolu za sifón om k v a p ô č k y ved om ia oiaželi strachom. Posledn ý v ý d y c h z pľúc klopal na hladinu. A j láska k živ o tu rozdúchala'f sily a vyb ičo vala ich do tú ž b y v t á t i t sa. Predtucha poznania prišla u ž neskoro. Odrazu sivá hm la roztvorila krídla a zastrela n im i cestičku k návratu. Posledné želanie stratilo sa n a v ž d y v p e k e ln o m sifóne. Jeho z m y s e l n ikto správne neprečíta. Je n a v ž d y za kó d o v a n ý ako otáznik, na k to r ý m árne hľadám e odpoveď.

9 J! Y

SPRAYODAJ

4/1984

Slovenskej speleologickej spoločnosti

XV. ročník

A dresa redakcie:

Slovenská speleologická spoločnosť Školská 4, 031 80 Liptovský M ikuláš R edakčná rada:

PhD r. Ju ra j Bárta, CSc, Ing. M ikuláš Erdôs, RNDr. Ľudovít Gaál, PhM r. Š tefan Roda, Ing. Já n Slančík, G ustáv Stibrányi V ýkonný redaktor: Ing. Jozef Hlaváč Zodpovedný redaktor: Alfonz Chovan Technická redakcia: Barbora Buzáková O B SA H P eter M rázik: ★ Suchá jaskyňa 1

(1 2 )

Zdenko H ochm uth, G u stáv S tib rá n y i, P a v o l Vp?árik: + Štu d ijn á cesta B iok ovo ’84 *

(27)

Eduard P iovarči: ★ S tra ten eck ý syndróm

(4 7 )

P avol M itter: ★ Kras A rabiky

(6 4 )

★ M arcel L alkovič: V ýk rik bez o zv en y (2) + Ľ udovít G aál, P a v e l Ž en iš: Jask y n e v m agn ezitoch D úbravského m a sív u (3) J aroslav K ošťál: S p eleo p o tá p a čsk ý p r ie skum v krásnohorskej ja sk y n i (16) * J o zef H laváč: Činnosť S S S v roku 1384 (19) ★ V iera T ereková: V y h o d n o ten ie sto p ovacej sk ú šk y v d olin e V y v ie r a n ie (32) Ju raj B árta: K otázke p a leo litick éh o um enia v slo v e n sk ý c h jask y n ia ch (42) ^ Em il P otočn ík : Jaskyniarska výp rava H ohgant (53) M artin L u ton sk ý: K ain ovo zn a m en ie (55) ★ Sp o lo čen sk é sp rá v y (60) Z au jím avosti zo sp e le o ló g ie R ecen zie

F a re b n é f o to g r a fie n a o b á lk e : J a s k y ň a D PM — i , B io k o v o , J u h o s lá v ia ,

Foto.- E. N é m e th y

I lu s tr a č n á s n ím k a . P rie p a s ť o v ý

dóm

F o to : P. M itte r v

S u ch ej

ja s k y n i

V eľk á

F a tr a .

C e n tr á ln a časť m a s ív u A ra b ik a . V p o p r e d í t á b o r m o s k o v s k ý c h s p e le o ló g o v n a p r a h u k to r é h o je v c h o d d o s y s té m u Iľ ju c h in a , ZSSR.

F o t o : P. M rá z ik (2200 m

n. m .) , v p o z a d í g la c iá ln y c irk F o to : P. M itte r

Vo Vydavateľstve Osveta n. p. M artin vydalo Múzeum slovenského krasu a ochrany prírody Liptovský Mikuláš v rámci vnútroústavných inform ácií pre spolupracovníkov v náklade 1000 kusov. Vytlačili Tlačiarne SNP, závod Lipt. M ikuláš

VÝ SK U M A PRIESKUM

R N D r . Ľu d o v í t Gaál R N D r . Pavel Ž e n i š

Jaskyne v magnezitoch Dúbravského masívu Je všeobecne znám e, že k n ajty p ick ejším k raso v ý m h o rn in á m p a tria hlav n e k arb o náty, z n ich v p ríro d e n ajro zšíren ejšie váp en ce a dolom ity. Ú zemie Slovenska je do u rči tej m iery špecifické re la tív n e h o jn ý m i v ý sk y tm i ďalšieho horninového u h ličitan u — m ag nezitu (MgCCh), k to ré m u z hľadiska k raso v aten ia, resp. v ý sk y tu krasových javov speleológovia n evenovali pozornosť. T eoretické p red p o k lad y vzniku n iektorých krasových foriem , n a jm ä jask ý ň , v dolom itovo-m agnezitových kom plexoch sm e overili predovšetkým v súvislosti so štú d io m rozšírenia, c h a rak terizo v an ia a rozčlenenia krasových územ í R e vúckej vrchoviny. V p rv ej .etape sm e sa zam erali hlav n e n a oblasť D úbravského m así vu. V ok tó b ri 1983 a v jú li 1984 sm e p re íá ra li v m agnezitovej b an i M iková p ri Jelšave h o rizonty 400 a 350 m n. m. a p resk ú m ali niekoľko prirodzených d u tín odkrytých b a n ským i prácam i. N ásledné štú d iu m rôznych m ateriálo v ešte podporilo záujem o tú to p ro blem atiku . M agnezity sa z araď u jú m edzi naše n ajv ý zn am n ejšie n era stn é suroviny. S pracováva jú sa p rev ažn e n a žiaru v zd o rn é ..hmoty, v m enšej m iere sa používajú n a výro b u ko vového horčíka, v stavebníctve, g u m áren stv e a cu krovarníctve. Ich zásobam i sa ČSSR za raď u je m edzi p o p red n é štá ty sveta. Z ročnej p rodukcie (v súčasnosti 2478 k t — J. K uráň , 1983) je značná časť v rôznej potäobe u rč e n á na e x p o rt do rozličných k ra jín sveta. Všeobecné údaje o m agnezitoch a „rrtágne-zitovom krase” Skutočnosť, že „m agnezitový k ra s ” n e pren ik o l do povedom ia speleologickej ve rejn o sti, i keď je d áv n ejšie znám y (pozri n ap r. S. K lír, 1962), m ožno odôvodniť tý m ito okolnosťam i: m agnezity vychádzajú n a zem ský p o v rch ib a v obm edzenej m ie re, ich sk raso v aten ie je n evýrazné, a ta k nevzbudzovali p o zornosť; význam nejšie krasové fo rm y boli zareg istro v an é iba ich n a fá ra n ím podzem ným i b an sk ý m i p ráca m i (v m inulosti i povrchovým i) p ri p rie skum e alebo exploatácii su ro v in y ; in te n zívnejšia p rev ád zk a znem ožňuje voľný p rí stu p do b a n sk ý ch o b jek to v ; stru č n é zm ien ky a in fo rm ácie o k rasových procesoch v m agnezitoch, o ex istencii d u tín a ich sek u n d árn ej v ý p ln i sú ro ztrú sen é p rev až ne v ru k o p isn ý ch sp ráv ach a iba ojedinele v p u blik o v an ý ch prácach. Z ávažnejšie in form ácie tý k a jú c e sa D ú b rav sk éh o m así vu p o sk y tu jú h lav n e p ráce S. K líra (1962), J. H alečku (1963), Z. T rd ličk u (1959) a A. S uch ára (1977), k to rí sa v nich zaoberajú

krasovou p ro blem atikou v šúvislosti s h y d rogeologickým , resp. m ineralogickým vý skum om . V äčšina m agnezitových ložísk a vý skytov na Slovensku sa viaže na úzky, m ax. 4 km široký p ru h karbónskych h o r nín, k to ré lem u jú staropaleozoické jadro gem erika, príp. ležia v podobe tek to n ic kých tro siek i nad veporikom , a to v úse ku okolo 70 km dlhom od P odrečian po O chtinú (s ložiskam i Podrečany, B urda, L ubeník, D ú b rav sk ý m asív a i.). Po p re ru šení v cen tráln ej časti gem erika sa k a rbónske h o rn in y s m agnezitm i opäť zjav u jú až v oblasti Košíc (ložisko Bankov). O rograficky sa nach ád zajú v Slovenskom ru d o h o rí a západnou časťou zasahujú i do L učenskej kotliny. M agnezity tv o ria väčšie-m enšie nep rav id eln é polohy, hniezda v sivých m asívnych dolom itoch. M agnezitovo-dolom itové telesá sa nach ád zajú up ro stre d brid ličn atý ch u sad an ín z v u lk a nickým m ateriálom . N ázory na genézu 3

procesov, k to ré viedli k vzniku prirodze n ých d u tín — ja sk ý ň v m agnezitoch. I keď rozpustnosť h o rn in o tv o rn éh o m agnezitu n ie je ta k d etailne p re sk ú m a n á ako roz pustnosť ďalších h o rn in o tv o rn ý c h k a rb o nátov, k alcitu, príp. dolom itu, sú u rčité všeobecné zákonitosti, k to rý m jeho roz pustnosť podlieha. R ozpustnosť MgCO.i ro v nako ako CaCO.s v p ríro d n ý c h rozto koch závisí od niekoľkých fak to ro v (napr. tep lota, tlak, pH, celkový obsah COj a m ineralizácia). Ú daje o rozpustnosti MgCCh p u b likované v lite ra tú re sa často v zťahujú n a nesq u eh o n it (MgCOs . 3H2O), k to rý sa vyznačuje oveľa vyššou ro zpust-

m agnezitov nie sú jed n o tn é; h la v n á m asa vznikla n ajp rav d ep o d o b n ejšie m etasom atickým zatláčan ím pôvodných bioherm ných vápencov (resp. diagenetických dolom i tov). Pôvod M g-roztokov sa odvodzuje od m etam orfn ý ch procesov, alebo sú h y d ro term áln e, späté s m ag m atick ý m i proces mi. M agnezit sa na ložiskách v y sk y tu je v troch generáciách, je jem no až h ru b o kryštalick ý , s rôznym i odtieňm i sivej fa r by (podľa stu p ň a pigm entácie grafitov). Z v etráv an ím n ad o b ú d a od oxidov Fe h n e dé sfarbenie. Ď alej sa pokúsim e zjednodušene a stru čn e n ačrtn ú ť m echanizm us krasových

S IT U A Č N Ý

NACRT D Ú B R A V S K É H O Z O S T A V IL

M A S ÍV U

Ľ .G A Á L

M N ÍŠ A N Y

Miková D úbrava

ja s k . p o d DúbravouA ' Oj_

prm . T epla voda t

ZÁVOD

SMZ

ha l dy

m a g n e z i t - dolomitový komplex

JELŠAVA

ú s t i a horizontov 3 5 0 a 4 0 0 m n. m.

nosťou ako m agnezit. Vo všeobecnosti je v porov n an í s m agnezitom rozpustnosť ' k a lc itu vyššia, rozpustnosť d o lom itu v p rie m ere nižšia. Možno usudzovať, že rozpúš ťanie m ag n ezitu zin ten zív ň u je oxidácia železitej p rím esi F e+ 2-* F e+ 3. (Fe2 tv o rí stá lu izom orfnú prím es v m agnezite, bežné sú obsahy FeO až n a d 3 % ). T ento p ro ces je sp rev ád zan ý p o stu p n ý m zlim onitizovaním m agnezitu. P o d ro b n ejšie sa to u to otázkou n a n ašich m agnezitových ložis kách zaob eral Z. T rd ličk a (1959). Z v e trá v an ím m ag n ezitu v zn ik á porézna až zem i tá, do h n ed a sfa rb e n á h m o ta (oker), zlo žená okrem re lik tn ý c h žiliek a h ru b o z rn ných ag reg áto v dolom itu z lim onitu, re lik to v m ag n ezitu a z jem n o zrn n éh o kalcitovo-dolom itového ag reg átu . K alcit a do lom it sú čiastočne p rim árn e, alebo novotv o rn é, se k u n d á rn e (n ajm ä kalcit). O kre v z n ik a jú n a jm ä n a povrchových výcho doch a pochopiteľne, po p u k lin ách a p o ru chách i v hlbších častiach m agnezitových kom plexov. Pozdĺž v ý razn ejších te k to n ic k ých porú ch (alebo n a ich križovaní), in tenzívne zásobovaných atm o sférick ý m i vo d am i sa tieto p ro d u k ty z v etráv an ia v priazn iv ý ch p ríp ad o ch vyplavili ^ ta k vznikli voľné du tin y . T v o rb a jask ý ň v m agnezitoch m á te d a v p o ro v n an í ^ v á p encam i odlišné, špecifické črty.

v ýchodnú (Jedľovec). V súčasnosti sa b a n ským i a v rtn ý m i prácam i overuje p o k ra čovanie ložiska sm erom do hĺb k y a na jedľoveckú časť. D olom itovo-m agnezitové teleso je ob klopené tm avosivým i piesčitým i b ridlica mi, g rafitick ý m i bridlicam i a fylitm i s te lesam i bázických h o rn ín a ich tufov. V nadloží ložiska sporadicky v y stu p u jú aj m etam orfované zlepence. V prechodnej zóne, m edzi m asívnym i dolom itm i a b rid licam i, je v y v in u tý kom plex tm avosivých, m iestam i m agnezitizovaných dolom itov, k to ré sa nep rav id eln e strie d a jú s m edziv rstv ičk am i tm avosivých bridlíc. M iesta m i sa v nich v y sk y tu jú m enšie telieska m asívnych dolom itov, k to ré p re d sta v u jú pôvodné m enšie izolované útesy. Ú tesový c h a ra k te r dolom itov (pôvodne vápencov) p rezrád zajú aj .výskyty koralov a článkov ľalioviek. Celý súbor je stra tig ra fic k y za ra d e n ý k ochtinském u sú v rstv iu (dobšin ská skupina, vek n a m u r — v rc h n ý k a rbón).

Kras Dúbravského masívu Lokalizácia, geologické a geom orfologické pom ery D ú b ra v sk ý m asív je n ajv äčším k arb o n áto v ý m telesom v pásm e k arb ó n sk y ch h o rn ín g em erik a a zároveň n ajväčším lo žiskom m agnezitu v ČSSR. C elkovým i zá sobam i (okolo 0,5 m iliard y ton) sa zaraď u je m edzi p o p red n é ložiská n a svete (A. A bonyi — M. A bonyiová, 1981). N achádza sa 3 km severn e od Jelšav y . K arb o n áto v é teleso je sledovateľné v sm ern ej dĺžke (V—Z) okolo 4 km , sklon m á 40—60° na J, m ax. mocnosť 600 m. D robné východy ložiska v d ú b ra v sk e j časti sa povrchovo ťažili už koncom 19. stor. N eskôr sa po stu p n ý m v y čerp an ím zásob prešlo n a pod zem né kom orové dobývanie. Celé teleso priečne ro zčleň u jú p o ru d n é zlom y S —J sm eru, k to ré sú tu n ajv ý razn ejšie, n a časť z á p ad n ú (D úbrava), stre d n ú (M iková) a

T y p ic k ý p r o f il je d n o d u c h ý c h

p u k lin o v ý c h ja s k ý ň . F o to : P. Z e n iš

Reliéf je odrazom geologického pod kladu rozdielnych m orfologických hodnôt. K arb on áto v ý kom plex, n a p o v rch u re p re zentov an ý odolným i dolom itm i, bol v y p re p a ro v a n ý z m äkších okolitých efuzívn o -sed im en tárn y ch h o rn ín (bridlice, fylity, tu fy a i.) a tv o rí te ré n n u v y výšeninu s o stro v y stu p u jú co u d o m in an to u v rch u D ú b rav a (684 m). Z povrchových k raso vých foriem sú v dolom itoch lok áln e v y v in u té p ly tk é jarček o v ité, často i p u k linové šk ra p y a flu v io k raso v é suché doli ny. M iestam i v y stu p u jú aj čiastočne ob nažené h reb en e alebo dolom itové bralá. K rasové jam y sme nezistili. Silne tek to n ick y p o ru šen ý k a rb o n á to vý kom plex z hydrogeologického hľadiska p re d sta v u je sam o statn ú š tru k tú ru ; m á puklino v ú až puklin o v o -k raso v ú p rie p u st nosť. N ep riep u stn é okolité h o rn in y ho p re d u rč u jú na úlo h u hydrogeologického lektora. Celá štru k tú ra je odvodňovaná hlavne v y vieračkou T eplá voda. V ý d at nosť p ram eň a kolísala v p rieb eh u letných m esiacov r. 1982 od 16,8 do 19,8 1. s-1 (v m inulosti boli tieto hodn o ty vyššie) p ri stálej tep lo te 14,5 °C (J. H alečka, 1983). P ra m e ň je zachytený p re m u rá n sk y vodo vod. Z nám y je i ďalší p ram eň s nízkou výdatnosťou, iné zanikli vplyvom banskej činnosti. M enšia časť vôd sa dostáva sk ry tý m p restu p o m do povrchového to k u J o r dán. R ozširovaním ťažobnej činnosti sa zvyšuje fu n k cia d rén o v an ia vôd sústavou banských diel. Jaskyne Dúbravského masívu V dolom itovo-m agnezitovom kom plexe sme zareg istro v ali niekoľko p riro d ze ných d u tín — jaskýň, no iba je d in á (Pod D úbravou) je d o stu p n á z povrchu. O stat né boli n a fá ra n é podzem ným i b anským i prácam i; z nich bližšie opisujem e tie, k to ré m orfológiou, genézou a sek u n d árn o u výplňou p re z e n tu jú väčšinu znám ych priestorov. Jaskyňa pod Dúbravou Vchod m alej jask y n e sa nachádza pod nevysokým i (2 — 2,5 m) dolom itovým i bralam i, asi 500 m na J J Z od v rch u D ú b ra v a (683,5). Ja sk y ň a bola zam eran á v dĺž ke 4,05 m ; v okolí jask y n e je ešte niekoľ 6

ko m enších otvorov ta k m e r úplne zane sených sutinou. K lesajúci pro fil (pod u h lom 30°) je priazn iv ý p re tra n s p o rt h u m u su a rastlin n ý c h zvyškov, k to ré p o k rý v a jú dno jask y n e. S in tro v á výzdoba je vyvi n u tá n e p a trn e (drobné sta la k tity a n á te ky). Ja sk y ň a s okolitým i o tvorm i p ra v d e podobne p re d sta v u je re lik ty puklinovo-koróznych d u tín , k to ré tv o rili d re n á ž n u sú stav u povrchových vôd vo vadóznej zóne. JASKYŇA

P OD

DUBRAVOU

K.Ú. JELŠAVA

1 2

PO DORY S

C -C'

A -Ä

o Po zd ĺžn y

rez

Z a m e r a l i : Ľ. Gaál a P. Ž e n i š , 1984 z á v e s , kom pasom , sklonom erom

Jedn o d u ch é puklinové jask y n e Sú n ajv iac rozšírené. Ide o voľné p rie sto ry v ju v en iln o m štád iu vývoja, vy tv o ren é n a jm ä pozdĺž strm o uklonených tek tonických porúch vy p lav en ím p ro d u k tov z v e trá v a n ia m agnezitov — okrov a rozpúšťaním k a rb o n á to v podzem ným i vo dam i. V m enšej m iere sú v y tv o re n é n a sty k u dvoch litologicky odlišných h o rn ín (dolom itov a m agnezitov). T akéto voľné d u tin y v z n ik ajú čiastočne i um elým i zá sahm i, a to rozplavením okrov zo zvodn ených porúch a k a v e rn p ri n a fá ra n í b a n ským i prácam i. C h a ra k te ristic k o u črtou tý ch to ja sk ý ň je p rev lá d a jú c i v e rtik á ln y a sm erný rozm er n a d šírk o u priestorov, m orfogeneticky m a jú c h a ra k te r rozšíre ných p u k lín a kom ínov (na križo v an í po rúch) ; sú často hydrologický ak tív n e, - čo

sa p re ja v u je n esú stred en ý m i p ríto k m i v podobe k v a p k a n ia a v lh n u tia ; v ýplň je tv o ren á ta k m e r výlučne p ro d u k tm i zvet rá v a n ia k a rb o n á to v a okolitých n ek raso vých hornín. Jaskyňa DM—1. O d k ry tá bola z vydo bytej kom ory n a horizonte 400 m n.m . V y v in u tá je n a v e rtik á ln e j tek to n ick ej p o ru che sm eru 105° — 285° v sledovateľnej dĺžke 25 m. D o sahuje šírk u do 1,5 m, oje dinelé 2 m, m ax. výška je 13 m (z toho 5 m je výška kom ory). S itu o v an á je v h ru b o k ry štalick o m m agnezite. Na d ro b ných speren ý ch p u k lin ách sp rev ád zajú cich h la v n ú p o ru ch u sú v h o rn in e v ytvo ren é jem n é k ô rk y paly g o rsk itu . T eoretické pokračov an ie jask y n e je u p ch até okrovou výplňou. Jaskyňa DM —5. R ozšírená p u k lin a na horizonte 350 m n. m., s dĺžkou 10,3 m. S ledovateľná je n a oboch stra n á c h sm er nej p riesk u m n ej chodby (Sm —VI). V ýška dosah u je 3,7 m a šírk a m ax. 0,5 m. M a

terskou h o rninou je sivý m asívny dolom it a biely žilný dolom it, v tesnej blízkosti sú i slabo zokrovatené m agnezity. S m er po ru ch y je 25° — 205°, so sklonom 80° na VJV. N a dne jaskyne sa nachádza m alé jazierko. Ďalšie pokračovanie je vyplnené tektonickou brekciou a okrovým i h lin a mi. Jaskyňa DM—6. Väčšia časť p riesto rov bola otvorená n a fá ra n ím zo severnej stra n y p rieskum nej chodby Sm —V na ho rizonte 350 (12 m sm eropi na východ od p rekopú J —15J). V y v in u tá je na poruche sm eru S —J v dĺžke 10,4 m. V ýška dosa h u je 7 m a šírk a m ax. 1 m (obr. 3, 4). S trop, dno i steny p riestorov jaskyne tv o rí okrová hlina, k to rá vypĺňa aj ďalšie pokračovanie, resp. tektonické vedenie jaskyne. M iestam i zo stien vyčnievajú h ru b o k ry štalick é re lik tn é hniezda dolom i tu (typ „konské zu b y ”) alebo vidieť nega tív y po týchto hniezdach. M aterská h o rn i n a (m agnezit) je intenzívne zokrovatená.

* JA S K Y Ň A PÔDORYS

Baňa

D M -6

P OZ DĹ Ž N Y

REZ

M ik o v á , h o riz o n t 350

JASKYŇA 0

D M -7

PÔ DO RYS

Prekop

Z am erali :

Ľ. G a á l a

P - 13

P. Ž e n i š ,

1984

z á v e s , k o m p aso m , sklonomerom

n y m re p re z en ta n to m te jto sk u p in y je ja s k y ň a DM —3. Ja sk y ň a D M -3 („A ragonitová”). N a chádza sa n a horizonte 350, o b jav en á bo la n a fá ra n ím n a konci p rek o p ú P —6J, k to rý razili baníci — pracovníci G P R ožňava, a tu ho i skončili. Voľné p rie sto ry bez se k u n d á rn e j m in eráln ej výzdoby presk ú m ali v dĺžke 30 m. O existencii te jto d u tin y n ás inform oval re v írn ik G P R ožňava J. M olnár dňa 5. 7. 1984. E šte v te n deň sm e ju vyhľadali a preskúm ali. Zo zná m ej, ľahko dostupnej časti ja sk y n e sm e sa po prelezení m enšieho otv o ru vo výške 5 m dostali do p o kračovania pukliny. N e p o rušená a rag o n ito v á výzdoba n a stenách a jem n ý rozplavený oker n a dne ja sk y n e bez ľudských stôp nasvedčoval, že do te j to časti baníci n eprenikli. D ĺžka novoob javených p riesto ro v je 20 m, celková dĺž k a m eračských ťahov 51,0 m. Š írk a p u k linovej chodby sa po h y b u je v rozsahu 0,5 — 3 m, výška 7 m, v západnej časti 8 — 13 m. M orfológia ja sk y n e po celej dĺžke je obrazom jej vý v in u n a šikm ej te k to n ic kej "poruche (obr. 5) sm eru 100° — 280°, v záhadnej časti 55° — 235°, so sklonom

v rám ci d u tin y ju p ra k tic k y nepozorovať. Z aznam enaný bol p om erne in ten zív n y p rí to k vody zo stro p n ý ch častí; k v ap k an ím sa vytvo rili na h lin ito m dne do 10 cm vysoké ú tv a ry podobné zem ným p y ra m í dam . Ja sk y n e v pokročilom štád iu vývoja. T ieto jask y n e sú rozšírené m enej. T vorba p riesto ro v je p ra k tic k y skončená, v zniká se k u n d á rn a m in e rá ln a výplň. Z m orfologického hľadiska sú blízke p re d chádzajúcem u ty p u ja sk ý ň ; výraznejšie však prev lád a sm erný rozm er n a d v e rti kálnym a šírkou voľných d u tín . N a ich form ovaní sa p o p ri v ertik áln o m sm ere p rú d e n ia podzem ných vôd p ravdepodobne zúčastnili v m enšej m iere k rasové vody s h o rizo n táln y m sm erom p rú d en ia, a to v blízkosti ú ro v n e pôvodnej eróznej bázy. T ohto ty p u jask ý ň sa p rav d epodobne tý k a jú ú d a je o existencii rozľahlého h o ri zontálneho systém u chodieb a k a v e rn so sin tro v ý m i nátek m i, s predpo k lad an o u dĺžkou až 400—500 m, k to ré uvádza vo svojej správe J. H alačka (1983). U n ik á t

JASKYŇA

DM-3

BA Ň A M1K0VÁ, HORIZONT 3 50 m n . n

Pôdorys

A -Ä

B-B '

Rozvinutý p_pzjdlžny rez

Z A M E R A L I:

Ľ .G A Á L 0

P. Ž E N ÍŠ

záves, k o m p a so mi,, s- k lo n o m e ro m 1984

c -c '

60° — 70° na sever. S itu o v an á je v m ag nezitoch a m agnezito-dolom itoch, resp. ' v pro d u k to ch ich inten zív n eh o z v etráv an ia ■ — tm avo h n ed ý ch okroch, k to ré tv o ria stro p n é časti, sten y i dno p riestorov. P o zvoľný prechod okrov cez zokrovatené m agnezity až do čerstvých m agnezitov m ožno pozorovať p ra k tic k y iba zo v stu p ného prek o p ú . O ker tv o rí aj 7 m dlhý blok, k to rý ro zd v o ju je chodbu za prek o pom. Ú sek po m er. b. 6 je p ra k tic k y bez sek u n d á rn e j výzdoby. O krové sten y sú suché a rozpadavé, do p rie sto ru z nich v y stu p u jú h o jn é re b ro v ité ú tv a ry , tv o ren é žilkam i p ro ti z v e trá v a n iu odolného dolo m itu. M enej časté sú v ý čnelky pozostá vajú ce až z 10 cm veľkých hniezd h ru b o kry štalick éh o d o lom itu (typ „konské zu b y ”), k to ré o drobovaním o k rajo v voľne v y p a d á v a jú n a dno jask y n e. Zo se k u n d á r nych m in erálo v tu boli na okrových ste nách zistené n e p a trn é biele „pavučinovité ” povlak y p aly g o rsk itu . T ento m in erál m ožno sp oradicky vidieť v podobe kožo vitý ch k ô ro k a m äk k ý ch povlakov aj na p u k lin ách m agnezitu. K lasickú sinttrovú výzdobu m ineralo g ick ý zodpovedajúcu kalcitu, m ožno sledovať aj v p rav ej časti úseku tesn e p re d m er. m. 6 (n átek y a v stro p n ý ch častiach sta la k titic k é ^ tv a ry) ; m á bielu, n a sten ách a . na dne ô’d zasin tro v an ý ch okrov h n e d ú farb u . N ezab u d n u teľn ý zážitok p o sk y tla no voobjavená, od p red ch ád zajú cej d ia m e t rá ln e odlišná časť jasky n e. V ú sek u m edzi m er. b. 8—9 sú o krové sten y boh ato pora ste n é arag o n ito v o u výzdobou nevšednej estetickej h o dnoty. Z m orfogenetického hľadiska sm e vyčlenili dva zák lad n é ty p y ú tv a ro v : a) g ra v ita č n é nátek o v é, v spodných častiach ja sk y n e až kvap ľo v ité ú tv a ry , v priečnom reze s ra d iá ln e steb eln ato u stavbou, a p a ra le ln e ste b e ln a té v rste v n a té, až 0,5 m h ru b é m asy, v y p lň u jú ce n a j vzdialenejšie časti jask y n e (v okolí m er. b. 9); b) ex cen trick é fo rm y zložené z p a ra lelných, p ríp. n ev ý razn e lúčovitých ihlicovitých až steb eln atý ch ag reg áto v (hore) s dĺžkou až 40 cm, často v e tv en é do k ríčkovitých ú tv aro v , s v ý ra stk a m i rastú cim i diagonálne k h lav n ej osi. V m nohých p rí padoch k p o d k lad u bodovo u ch y ten é trsy

S te b e ln a tý v tr s a r a g o n itu .

n a ju ž š e j

č a s ti

je d e n

c e n tim e te r

h ru b ý

F o t o : L. O sv a ld

v priesto re nep rav id eln e o b ra sta jú a p re ra s ta jú ďalším i trsm i, čo bolo spôsobené vznikom viacerých k ryštalických centier na základnom , „nosnom “ trse (str. 10). O je dinelé m ožno odlíšiť i inverzne (?) n a ra s ta jú c e trsy. Veľm i časté sú drúzovité, až 0,5 m veľké u sm ernené a rad iáln e zosku penia zložené z izolovaných, niekoľko cm h ru b ý c h viac-m enej paraleln e stebelnatých agregátov. O bidva zák lad n é ty p y aragonitov sú prieh ľad n é až belavé, sp rav id la ta k m e r vždy p o tia h n u té v hnedých tónoch sfa rb e ných kalcitovým povlakom (hrubým do 1 cm), a to buď súvislým , s hlad k ý m po v r chom, alebo preru šo v an ý m , zloženým z drobných, m ax. 1,5 m m veľkých klen9

z l o ž it á a g r e g á c ia tr s o v

a r a g o n itu

F o t o : L. O sv a ld

(d v a k rá t zm enšené)

cových kryštálik o v . T v o rb a k ry štálik o v p reb ieh a p re pom alší prín o s sin tro tv o ľ ných roztokov, keďže sa na rozdiel od sú vislých povlakov, n ach ád zajú ta k m e r v ý lučne n a spodnej stra n e excentrických útvarov.

nym systém om chodieb uvádzaných J. H alečkom (1983), vyplýva zatiaľ iba z m a pových podkladov a jej p o tv rd en ie alebo v y v rá te n ie bu d e pred m eto m ďalšieho p rie skum u.

Predp o k lad ám e, že ara g o n it sa v sú časnosti n etv o rí príp. iba vo veľm i obm e dzenej m iere. V ychádzajúc z orientačného analytického spracovania, usud zu jem e na čiastočnú rek ry štalizáciu (prechod rom bickej m odifikácie na trigonálnu). V eľká časť aragon ito v ej výzdoby je zm áčaná p resak u jú cim i kraso v ý m i vodam i a n a stáv a jej rozpúšťanie v m iestach intenzív nejšieho p ríto k u vôd až ta k m e r úpln ém u vylúhovaniu. E vid en tn e m ožno pozorovať, že fyzikálno-chem ickú d eštru k ciu arag o n i tu sprevádza intenzív n ejšia tv o rb a kalci tu. Sú to už spom ínané k ô rk y n a aragonite, k to ré in tenzívnejšou tv o rb o u z g ra vitačné p restu p u jú cich sin tro tv o rn ý ch roz tokov p rech ád zajú v m iestach o d k v ap k á v an ia až do kvapľových ú tv a ro v (najm ä na apikáln y ch koncoch agreg áto v a ra g o n itu) ; súvislé, aj viac než 1 cm h ru b é b e lavé obličkovité k ô ry na stenách, k to ré postupne obaľujú i arag o n ito v é v ý rastk y , až m ohu tn ejšie kvapľovité ú tv a ry s re lik tm i stebiel ara g o n itu n a jm ä v spodných prev isn u tý ch častiach jaskyne. T ieto sku točnosti sú spôsobené lepšou rozpustnosťou a rag o n itu oproti kalcitu. D om nienka, že ja sk y ň a m á p riesto ro vú, resp. š tru k tú rn u spätosť s h o rizo n tál 10

V p o p red í a r a g o n itu .

e x c e n tr ic k é

pozadí

g r a v ita č n é

ú tv a r y

F o to : P. 2 e n ls

N eprav id eln é korózne jask y n e

Z áver

Ide o m enšie n ep rav id eln é d u tin y v y sky tu jú ce sa v okolí p o ruchových zón. Na rozdiel od p red ch ád zajú cich ty p o v jask ý ň nie je ich vznik úzko v iazaný n a te k to nické p o ru ch y s dom in u jú cim v e rtik á l nym , p ríp. h o rizo n táln y m sm erom p rú d e n ia kraso v ý ch vôd. P red p o k lad ám e, že ide o re lik tn é k av ern y , k to ré sa form ovali pod pôvodnou h lad in o u kraso v ej vody so sta tic k ý m režim om podzem ných vôd k o róznym rozširovaním d ro b n ý ch puk lin o vých systém ov. S te n y m a jú pevné, okre nie sú p ra k tic k y zastúpené. V ďalšom v ývoji dochádzalo iba k tv o rb e se k u n d á r nej m in eráln ej výplne. T akéto dutin y , s veľkosťou od niekoľkých cm až do 1,5 — 2 m, sm e zareg istro v ali n a oboch h o ri zontoch (na h orizonte 350 n ap r. n a k ri žovatke sm ernej chodby S m —V s p rekopom P —18S). Ich ty p ick ý m pred stav iteľo m je však n a jm ä ja sk y ň a DM —7. Ja sk y ň a DM —7 („ K ry štá lo v á ”). O tv á ra sa v stro p n ej časti p rek o p ú P —ljSS na horizonte 350. Ide o n e p ra v id e ln ú k a v e rn u m ierne pozdĺžneho tv a ru (v sm ere V —Z). C elková dĺžka m eračských ťahov ja 10,06 m. Š írk a a v ý šk a p riesto ro v je m ax. 2 m (obr. 3). Ja sk y ň a je situ o v an á v sivých až hnedých (oxidovaných) m agnezitoch s po zvoľným i p rechodm i do dolom itov. S ten y m á p o k ry té sek u n d árn y m i, viac-m enej sú vislým i d rú zo v itý m i ag reg átm i z drobných, niekoľko m m veľkých klencových k ry štá lov k alcitu a dolom itu, sprev ád zan ý m i gélovitým i až kožovitým i povlakm i, kô ram i a väčším i ak u m u láciam i h o jn éh o p alygorsk itu bielej, žltej a červenej farb y .

Cieľom prísp ev k u je upozorniť spe leologickú verejnosť n a existenciu n iek to rých krasových javov — n a jm ä jask ý ň — priestorovo viazaných n a m agnezity, u h ličitanové h o rn in y v príro d e m álo rozšíre né. U vedené inform ácie sa op ierajú o v ý sledky dosiahnuté p ri prieskum e a vý skum e dolom itovo-m agnezitového kom plexu D úbravského m asívu, nášho n a jv ý znam nejšieho ložiska m agnezitu. O krem jask y n e DM —4 (Pod D úbravou), k to rá je d o stupná z povrchu a v y v in u tá v dolom i toch, boli o statné jaskyne zaregistrované z podzem ných banských diel. S ituované sú hlav n e v m agnezitoch a v m enšej m ie re v dolom itoch. V zhľadom n a obm edzené m ožnosti p rístu p u do p rieskum ných a ťa žobných o b jektov usilovali sm e sa získať v k rá tk o m čase aspoň orientačné in fo rm á cie o krasových javoch, genetických aspek toch ich vzniku a form ovania, u n ik átn ej sek u n d árn ej výplni a pod. Z ískaný doku m en tačn ý m a te riá l (horniny, m inerály) je p redm etom detailného štú d ia a po spraco v aní sa poskytne p red ovšetkým pre p o tre by M SK aO P v Liptovskom M ikuláši. Bliž šie opísané jask y n e sú iba zlom kom zná m ych i neznám ych voľných d utín, k torých „o tv á ra n ie ” je lim itované rozširovaním p rieskum nej a ťažobnej činnosti. P o stu p nou ťažbou su roviny sú však zároveň skôr -neskôr odsúdené na zánik. V ychádzajúc z doterajšieho vlastného výskum u a z n ie k to rý ch publikovaných i nepublikovaných prác, m ožno očakávať existenciu jaskýň i n a iných m agnezitových ložiskách na Slovensku.

LITERA TÚ RA ABONYI, S.

—

A BONYIOVA,

1981:

M a g n e z ito v é

lo ž is k á

S lo v e n s k u .

M in.

s lo v . — M o n o g ra fia

B ra tis la v a ,

1— 125.

HALEČKA, J . 1983: Z á v . s p r á v a . D ú b r a v s k ý m a s ív — P P, h y d ro g e o l. z h o d n o te n ie lo ž. m a g n e z itu . M a n u s k r ip t, Geofo n d , 128 s. KLlR, S. 1952: H ý d r c g e o lo g ie s lo v e n s k ý c h m a g n e s ito v ý c h lo ž is e k v k a r b o n u g e m e rid . G eol. p rá c e , Z p rá v y 24 (1961), B r a tis la v a , s. 97— 122. KURA Ň , J . 1983: N e r a s tn á s u r o v in o v á z á k la d ň a S lo v e n s k e j so c. re p ., s ta v p o z n a tk o v a m o ž n o s ti je j v y u ž itia . M in. s lo v . — M o n o g r a f ia 2, B r a tis la v a , s. 1—69. TRD LIČK A , Z. 1959 : P ŕ ís p é v e k k m in e r a ló g ii s lo v e n s k ý c h m a g n e s i t u ; G eol. p rá c e . Z o š it 56, B r a tis la v a , s. 165—200.

Ing. P e t e r Mrázi k

Suchá jaskyňa č. 1 Už ta k m e r 8 rokov je pracoviskom členov oblastnej sk u p in y B latnica S loven skej speleologickej spoločnosti k raso v á o b lasť B elianskej doliny n a severozápadnej stra n e pohoria V eľká F a tra . S ystem atic kým výskum om bolo v to m to územ í od ro k u 1977 o bjavených 16 jask ý ň a spolu ta k m e r 1800 m jask y n n ý ch priestorov. V tom to p rísp ev k u chcem e aspoň stru čn e inform ovať o najv ý zn am n ejšo m úspechu blatnických jask y n iaro v v B elianskom k rase — objave p o k račovania v Suchej jask y n i č. 1. S uchá ja sk y ň a č. 1 sa nachádza v zá verečnej časti B elianskej doliny v južnom svahu Suchej (1111 m n. m.). Vchod JV expozície leží v n ad m o rsk ej výške 910 m. V stupná časť jask y n e v dĺžke asi 150 m bola m iestn y m obyvateľom znám a od n e p am äti (A. D roppa, 1975).

P rie p a s ť o v ý

dóm

S u ch ej

ja s k y n i

V eľká

F a tr a .

Roku 1979 sa nám po zdolaní ťažko p rístu p n é h o kom ína a prek o p an í k rá tk e h o zahlineného úseku podarilo objaviť ďalšie pokračovanie, čím dĺžka ja sk y n e dosiahla ta k m e r 300 m. V objavených priestoroch bola n a jz a u jím a v e jšia 13 m hlb o k á s tu p ň o v itá priepasť, u p c h a tá v spodnej časti h lin ito -ílo v itý m i sedim entm i. Je j ďalšie p o k račovanie bolo nesporné, zdalo sa však, že ťaženie m a te riá lu z dna p rie p a sti je tech nicky p ríliš náročné, a ta k sm e pozor nosť p o stupne sú stred ili n a iné lokality. Po čase, keď sm e získali skúsenosti so sondovaním v náročných podm ienkach iných jaskýň, rozhodli sm e sa opäť sk ú siť šťastie v Suchej č. 1. Naše rozhodnutie p o dporila aj n áh o d a: p ri priesk u m e dna p rie p a sti zacítil J á n K leskeň slabučký p riev an vychádzajúci z úzkeho k análika, k to rý vym lela stek ajú ca voda. P rie v a n bol

F o to : P. M rá z ik

S ev ern ý

výbežok

B a lv a n ité h o

dóm u

S u ch ej

ja s k y n i

»42

ta k ý slabý, že ja sk y ň a bola d ovtedy po važovaná za statick ú , v úzkej štrb in k e ho však bolo d obre cítiť. S ondovaním sa u k á zalo, že d o v ted y zvislé sten y p rie p a sti p rech ád zajú už 30 cm pod ú ro v ň o u dna do h o rizo n táln ej chodby, no p resne na opačnú stra n u než sm e p redpokladali. P rek o p an ie 12 m dlhého nánosového polosifónu trv a lo v n áročných podm ienkach viac než dva m esiace. N a výkopových prácach sa zúčastňovali: M arián B ukovský, Iv a n M ažári, J u ra j V ronka, Iv an O ra vec, Rasťo D úchaj, J á n K leskeň, M ilan B randejsk ý , P e te r M rázik, P avol K asanický a M ilan K apolka. Do voľných p rie storov nakoniec ako p rv ý p ren ik o l 11. fe b ru á ra 1984 J á n K leskeň. V ten deň bo lo objav en ý ch a o rien tačn e p resk ú m an ý ch ta k m e r 100 m chodieb. V ďalšom postupe b rá n il zával, no te n sa podarilo o týždeň pom erne ľahko prekonať. V noci z 19. na 20. fe b ru á ra 1984 sm e po p re k o p a n í ešte jedného k rá tk e h o polosifónu p ren ik li do rozsiahleho systém u chodieb a dóm ov. C elkovú dlžku ja sk y n e sm e už v ted y s určitosťou odhadli n a m in im áln e 1000 m. Ihneď sm e začali so system atick ý m

1, V eľká F a tr a .

F o t o : P. M rá z ik

p rieskum om a zam eriavaním . Z am eranie v stu p n ej časti jask y n e z rokov 1978—1979 sm e považovali za dostatočne presné, za čali sme m apovať ja sk y ň u od začiatku. Súbežne sm e sa venovali aj n a jn u tn e jším sp rístupňovacím prácam . E xponované úse k y sm e zabezpečili pom ocou fixných lan o vých rebríkov, k to rých je v súčasnosti v ja sk y n i n ainštalovaných 6 — n ajdlhší z nich m á dlžku 12 m etrov. P rekopaním dvoch sk ra tie k sa n ám podarilo obísť n a j ex trém n ejšie úžiny, a ta k značne uľahčiť p ostup v jaskyni. Do konca ro k u 1984 sm e v jask y n i postupne osadili 124 m eračských bodov a zam erali 870 m chodieb. O dhadujem e, že po zam eran í všetkých doteraz znám ych častí dĺžka jask y n e dosiahne 1100 až 1200 m etrov. Z iniciatívy J. K leskeňa sa v m en šom rozsahu realizovali aj sondážne práce zam erané n a nájd en ie ďalšieho pokračova nia jaskyne. P rek o n an ím závalu v jednom z n ájd en ý ch m iest sa podarilo postúpiť asi o 35 m etrov. V ýznam nejší úsoech sme však v tom to sm ere zatiaľ nedosiahli. Suchá ja sk y ň a č. 1 je v y tv o ren á v gu13

tensteinsk ý ch vápencoch stred n éh o triasu , k to ré tu v y stu p u jú s mocnosťou asi 80 m. N ajvyššie poschodia jask y n e zasah u jú sčasti už do nadložného ladinského dolo m itu. Na v y tv á ra n í jask y n e sa o krem ko rózie p resak u jú cich atm osférických vôd vo význam nej m iere zúčastnila aj erozívna činnosť podzem ných vôd. Z aujím avos ťou je, že kým väčšina ja sk ý ň B elianskeho k ra su nesie znak y senility, p revažnú 8 Štrkolec SSS oäepchrácapevc.troovýro, časť priesto ro v Suchej jask y n e č. 1 m ôže m e zaradiť do zrelého štádia vývoja. Odrobovanie a rú ten ie pozorujem e len v n a j vyšších častiach zasahujúcich do dolom itu a na k rižo v atk ách tek to n ick ý ch porúch. Na ostatn ý ch m iestach sú dobre zachova né oválne tv a ry chodieb. K vapľovú výzdo bu re p re z en tu jú n a jm ä m o h u tn é pagodov ité stalagm ity, sta la k tity a brčká, no n á j-

du sa i vzácne helik tity , ja sk y n n é perly a kry štály . Ja sk y ň u hodnotím e ako n a j význam nejšiu nielen v pracovnom územ í OS B latnica, ale i v celom pohorí V eľká F a tra . V najbližšom období p lán u jem e pred o všetkým dokončiť zam eran ie a pokračovať v ďalšom p rieskum e jaskyne. D ôležitou úlohou bu d e dokázanie spojenia s neď a leko ležiacou Suchou jask y ň o u č. 2, k to ré re á ln e predpokladám e. V zhľadom n a geologické a geom orfologické pom ery okolia je tiež p rav d ep o dobné, že ex istu je ďalšie rozsiahle p o k ra čovanie jaskyne, resp., že v ju žných a ju hozápadných svahoch Suchej sa nachádza viac podobných jask y n n ý ch systém ov. N asvedčuje tom u i severnejšie ležiaci 450 m dlhý systém Ja v o rin a — M edvedia ja s kyňa, objavený v rokoch 1982 — 1983.

LITERA TÚ RA D ROPPA, A .: K ra s o v é ja v y B e lia n s k e j d o lin y v o V eľkej F a tr e . M RÁZIK, P . : P o v rc h o v ý a p o d z e m n ý k r a s B e lia n s k e j d o lin y v VŠLD Z v o le n , 1984.

I n : S lo v e n s k ý k r a s X III, M a r tin 1975, s. 107— 128. CHKO V eľk á F a tr a . D ip lo m o v á p r á c a , a r c h ív LF

;

d o lo m it y

balvanitý

DÓM

KL ESKEŇOVA CHODBA KRYŠTÁLOVÁ PRI EPASŤ PRIEPAStOVÝ DÔM NlZKA c h o d b a

S UC H A J A S K Y Ň A č.1 BELIANSKY

KRAS

PODORYS

Jaroslav Košťál

Speleopotápačský prieskum v Krásnohorskej jaskyni Ja sk y n ia ro m p ri h ľad an í p o k račovania K rásnoh o rsk ej ja sk y n e z ab rán ila voda M arikinho jazera. Od čias jej objavenia sa pokúšali prekonať tú to vod n ú p rek ážk u speleopotápači zo zah ran ičia i z tuzem ska, ale sifón odolával. Po úspešnom speleopotápačskom objave B restovskej jask y n e požiadali členovia oblastnej sk u p in y Rož ň a v a sk u p in u T ren čín o p riesk u m sifónu v K rásn o h o rsk ej jaskyni. T erm ín p rie skum nej akcie sa po dohode s OS R ožňasa stanov il n a 29. 5. — 31. 5. 1981. V p iatok 29. m ája o 16. hod odišla z T renčína p riesk u m n á sk u p in a v zložení J. K ucharovič, P. M arek, L. Š teininger, J. Košťál a vedúci sk u p in y J. Šťastný. V ečer o 21,30 hod. sm e sa stre tli s členm i z Rož ň a v y pred chatk o u p ri jask y n i. Po zv íta ní sm e sa bližšie oboznám ili s výsledkam i dosiahnu tý m i p ri d o terajšo m potápačskom prieskum e. In form ácie boli rôzne a roz chádzali sa v ú d ajo ch o sifóne. P rip ra v ili sm e plán na obhliadkový p riesk u m sifó nu na n asled u jú ci deň. N a p riesk u m bol u rčen ý p o táp ač K ucharovič a istiaci p o tá pači M arek a Š teininger. 30. 5. 1981 rán o sa začala p ríp rav a podľa p rip rav en éh o plánu. P rišli členovia m atersk ej sk u p in y R. Boroš, Ing. O. Bolaček, P. H o rv áth , k to rí n ám p om áhali za bezpečiť tra n sp o rt m a te riá lu p o treb n éh o na speleopotápačský p riesk u m až na m iesto potápania. O 11 h sme začali s tra n sp o r tom m a te riá lu p red sifón k ja z e ru P o tá pačov. P rv ý zostup sme u ro b ili z jazera Potápačov, ab y si p o tápač n ezakalil vodu v M arikinom jazere. O 13,17 h sa zanoril K ucharovič so 60 m lanom n a cievke. O bhliadol si sifón sp á ja jú c i obidva jaze rá, v p láv al do M arikinho jazera a začal prenikať sifónom . P resk ú m al sifón do dĺžky 60 m a h ĺb k y 30 m a keď nem ohol nájsť pokračovanie uviazal lano o skalný výbežok a vydal sa n a sp iatočnú cestu, zhoršenú nulovou viditeľnosťou. V yplával v M arikinom jazere o 14,05 h. Po zhodno te n í poznatkov sm e sa rozhodli počkať na odkalenie vody v sifóne a pokračovať v priesk u m e n a d ru h ý deň. N asledoval tra n sp o rt m a te riá lu z jask y n e, ab y sa osu šil výstro j a doplnili zásobníky vzduchu. 31. 5. 1985 prišli G. S tib rá n y i a dr. Z. H ochm uth. O 9 h sme znovu vstúpili 16

do jaskyne. O 10,55 h sa K ucharovič opä to vne zan o ril s tým , že p re n ik n e n a ko niec n a tia h n u té h o la n a a pokúsi sa ešte raz nájsť pokračovanie v sifóne. To sa m u aj p o darilo: našiel p ru d k o stú p a jú c u chodvu, n ad viazal lano a pokračoval ob jav e nou chodbou sm erom hore. V yplával na h lad in e jazera v p rie stra n n o m dóm e a po chvíli začul žblnkot vody. P láv al po h la d ine ja zera za zvukom tečúcej vody. P re k o naním úžiny sa dostal z Jaz e rn é h o dóm u do d ru h é h o dóm u, kde m ohol vystúpiť z vody. N a su tin e zo zrú ten éh o stro p u od ložil p o tápačský p rístro j a vydal sa po riečisku ďalej. P rišiel k p ro tiľah lej stene, k d e zastal p re d ďalším sifónom . Keďže n em al už viacej lana, vošiel do sifónu a p resk ú m al jeho pokračovanie len z h la d i ny. P resk ú m al p rie sto ry m edzi sifónm i a keď sa presvedčil, že suchou cestou n ie t m ožnosti p rie n ik u ď alej, založil si p o tá pačský p rístro j a v určenom časovom lim itej sa v y n o ril v M arikinom jazere. V p rieskum e sm e pokračovali 3. 9. 1982. Na p riesk u m častí za ďalším sifó nom ’ bola p o tre b n á spolupráca vo dvojici. Na priesk u m boli u rčen í p o tápači K uch a rovič a M arek, istiaci potápač Š teininger. M arek p re p ra v il cez sifón vo vodotesnom k o n ta jn e ri fo to a p a rá t s príslušenstvom . O chvíľu ho nasledoval K ucharovič s ciev k ou s vodiacou šnúrou. O b aja postupovali p ri vodiacom lane, k to ré zostalo inštalo v ané po p rv ej akcii. Po p re k o n a n í prvého sifónu (sifónu T renčanov) p rezreli Z rú te n ý dóm a p ren ik li d ru h ý m K rá tk y m sifó nom do rozľahlejších veľm i zrútených priestorov. Po zložení potápačských p rí stro jo v urobili obh liad k u priestorov. Zis tili, že ďalej postupovať nem ožno p re m o h u tn ý sutinový zával. V rá tili sa k sifónu, p ren ik li sifónom do Z rú ten éh o dóm u a ve novali sa fo todokum entácii novoobjave ných priestorov. Po zd o k um entovaní p rie storov sa podľa dohovoru v rá tili naspäť k netrpezlivo čakajúcim kolegom p re d M arik in ý m jazerom . Cieľom tre te j speleopotápačskej akcie od 13. 2 do 18. 2. 1983 bolo zam erať p rie sto ry za sifónom a sam otný sifón. Z am e- j riav an ie pod vodou je veľm i náročné a p resn é m eran ie v y žaduje použiť vhodnú m etódu, sifón sm e zam erali tzv. orientač-

ROZVINUTÝ REZ

1-8

REZ

A -A '

REZ

B -B

KRÁSNOHORSKÁ

JASKYŇA

MARlKlNO JAZERO

ZRÚTENÝ DOM

HLADINA

IAZERNY DOM

X cBČASNY'tDK FRI ZVYŠENFj Hl AOINP

SIFÓN TRENČANOV KRÁTKY SIFÓN HLADINA

M T: 500

LEGENDA: HLADINA VODY

o <31-

PIESKY A JEMNE ILOVE SEDIMENTY

PRIESTORY

O BJA VILI

KAMENE

OBLASTNEJ

SKUPIN Y

STRK

ZAMERALI

TRENČÍN,

ČLENOVIA

F E BRUÁR

1983

ňou kom pasovou m etódou. Na zam eranie sm e použili guľový kom pas, p resn ý h ĺb k o m er a n a m eran ie dĺžok označenú šnúru. P rie sto ry na suchu sm e zam erali záves n ým ban sk ý m kom pasom a sklonom erom . M eranie vyk o n ali potáp ači Ing. V. S lá

s ifó n o m

T re n čan o v

K rá sn o h o rsk e j

čik a P. M arek. Polygón sm e n apojili na je stv u jú c i bod č. 92 p ri M arikinom jazere. Z výsledkov m eran ia a n áčrto v detailov, k to ré p ri m e ra n í potápači urobili, sm e n a k reslili m apu novoobjavených priestorov.

ja s k y n i . S lo v e n s k ý k r a s

F o t o : P. M are!

Iä

-t . 1 Vť v 1

' v-'.

Ing. j o z e f Hlaváč

SPRÁVY

L';. L L

&' .......i&S

Činnosť Slovenskej speleologickej spoločnosti v roku 1984 Č lenovia S lovenskej sp eleologick ej sp oločn osti sk úm ali krasové ja v y podľa plánu, ktorý sch válilo predsedn íctvo pre všetk y orgány. H odnotením dosiahnutých v ýsled k ov sa zaoberalo aj plen árne zasadanie predsedníctva. V praktickom speleologickom prieskum e dosiahli člen o via pozoruhodné výsledky. Z aregistrovali 104 neznám ych jaskýň. Ich skúm aním spolu s ob javm i v znám ych jaskyniach o b ja v ili dohrom ady 6 200 m podzem ných priestorov. Je to najviac od obnovenia činnosti organizácie roku 1969. Súčasne zam erali a rôzne zdokum entovali 7 089 m jaskynných priestorov. N a ochranu uzatvorili vchody do šiestich význačných jaskýň, opra v ili, resp. v y m en ili u závery po vlám aní v p iatich jaskyniach.

ČLENSKÁ ZÁKLADŇA P očet člen ov organizácie vzrástol o 16 osôb. P redsed níctvo na návrh členských sch ô dzí oblastných skupín sch v á lilo členstvo 41 záujem com . Sesť člen ov ukončilo členstvo na vlastnú žiadosť, 14 člen ov bolo vylúčen ých pre úplnú pasivitu. P iati člen o v ia zom reli; Š tefan Ovári, M iroslav H induliak, Peter M atoušek, Otto K ňazovický a V ladim ír ^Zikeš. K 31. decem bru evid u jem e 739 č le n o v ,'40 n e zaradených a 699 organizovaných v 34 o b lastných skupinách. Na návrh výročných členských schôdzí oblastných skupín B latn ica a Jedľové K ostoľany sch válilo predsedníctvo zm enu vo fu n k cii vedúceho skupiny. O dstupujúcich Jo zefa R išiaňa a E dm unda Špaňúra nahradili M ilan B randejský a V iliam Bedeč.

ČINNOSŤ PREDSEDNÍCTVA V ýkonný orgán Spoločnosti pracoval po dľa plánu; u sku točn ili sa štyri riadne a jed no plenárne zasadanie v dňoch 25. — 27. m ája v B ystrej. Jeho ú častn íci — členovia predsedníctva, ved ú ci oblastných skupín a člen ovia odborných k om isií — prehodnotili činnosť organ izácie od posledného valného zhrom aždenia roku 1982 a sta n o v ili ciele na sp ln en ie úloh do konca volebn ého obdobia. Jed n otlivé odborné kom isie sam ostatne roko vali k tem atickým problém om a úlohám . Z áujem covia n a v štív ili B ystria n sk o -v a la štia n sky kras a jask yňu M ŕtvych netopierov. Spoluorganizátorom podujatia boli breznianski jaskyniari. Predseda p ravidelne p rizýval n a zasa dania náhradníkov predsedníctva a predsedu KRK. Č lenovia p red sedníctva dosiahli 80% účasť, ich činnosť prebiehala v súlade so

schváleným plánom a hodnotím e ju pozitív ne. P redsedníctvo sa okrem bežnej riadiacej práce zaoberalo tým ito závažným i úloham i: priebežne sledovalo plnenie plánu činnosti a jeho fin an čn é zabezpečenie, odsúhlasilo pro gram 25. jaskyniarskeho týždňa, usm erňovalo spracovanie m ateriálov a napokon schválenie sm ern íc pre hospodársku činnosť organizá cie, zaoberalo sa aktivitou oblastných skupín, prípravou na 9. m edzinárodný speleologick ý kongres, inven tarizáciou hospodárskych pro striedkov vlastných a poskytnutých Č ŠO P-om , eviden čnou a propagačnou činnosťou, výstavou Speleoľotografia ’84, účasťou členov na podujatiach v zahraničí, záverm i zasada ní Č eskoslovenského speleologického koordi n ačného výboru, rozvojom JZS, ochranou v ý značných krasových javov, požiadavkam i a sťažnosťami členov. P raktickú činnosť zabez pečovali pracovníci speleologick éh o o d d ele nia M úzea slovenskéh o krasu a ochrany prí rody.

ČINNOSŤ ODBORNÝCH KOMISII K om isia pre Jaskyniarsku záchrannú službu a bezpečnosť práce priam o usm erňo v a la výkonnú činnosť záchrannej služby. Z organizovala spoločné cv ičenie v D em änov skej doline spojené so skúškam i čakateľov, č le n m i sa po absolvovaní skúšok sta li M ilan V alaštiak a P avol V ozárik. M ateriálové v y bavenie sa doplnilo o výstroj francúzskej výroby, spodné kom binézy Breny, kom binézy R exoterm a autoblokanty Petzl. Slovenská sp eleologická spoločnosť a jej Jaskyniarska záchranná služba uzatvorili dohodu s G eolo gickým prieskum om o poskytnutí pom oci v prípade potreby pracovníkom pri sprístupňovacích prácach v D em änovskej jaskyni

M ieru. Jed n otlivé záchranné družstvá usku to čn ili niekolko cvičení v rám ci svojej p ô sobnosti. D ružstvo v R ožňave uskutočnilo výjazdy pri ťažkom úraze turistu v jaskyni S ilická Tadnica; napokon nezasahovalo, pre tože akciu operatívne zorganizoval správca G om baseckej jaskyne. Záchranné družstvo v L iptovskom M ikuláši organizovalo v spolulupráci s oblastnou skupinou D em änovská D olina a potápačm i z T renčína záchrannú akciu pri sm rteľnom úraze V ladim íra Zikeša v D em änovskej jaskyn i Slobody. A k cie schopnosť s m in im áln ym i časm i preukázal potápač Jozef K ucharovič, ktorý postihn uté ho transportoval z vodou zaplavených p ries torov P ekeln ého dómu. K om isia na ochranu krasu rozpracovala zásady ochranárskeho m inim a pre členov SSS. Jej člen ovia sa zaoberali stavom u za tvárania neprístupných jaskýň a v ytip ovali jaskyne na uzatvorenie v roku 1985. V sp o lupráci s oblastn ým i skupinam i pripravuje plán vyh lasovan ia jaskýň za CHPV do roku 2000.

^ ,

K om isia pre študijn é a vedeck é styky so zahraničím sp olupracovala na organizovaní zahraničnej cesty členov do krasových o b lastí Juhoslávie. K oordinovala vycestovan ie viacerých skupín do zahraničia, súčasne sp o lupracovala na prijatí viacerých výp rav a n ávštev jaskyniarov zo zahraničia. Z účastňu je sa na príprave účasti na 9. m edzinárod nom speleologickom kongrese, dbá na ďalšie rozširovanie spolupráce so zahraničným i or ganizáciam i najm ä prostredníctvom vým eny literatúry. Č lenovia techn ickej kom isie pokračovali vo vývoji piezoelektrického zapaľovania a ce tylénových sv ietid iel z vlastných zdrojov. N a ďalej testovali horolezecké laná čs. výroby a uzatvorili prvú etapu dynam ických skúšok. Zabezpečili výrobu 150-kusovej série tran s portných batohov, vo výrobe je 150 kusov kom binéz. N iektoré ďalšie úlohy (vývoj a výroba spodného oblečenia, skončenie v ý v o ja zjednodušenej h lin ík ovej acetylén ovej lam py, výroba overovacej série horákov s p iezoelek trickým zapaľovaním ) sa n esp ln ili tak, ako si to vyžadujú potreby súčasného speleologick ého prieskum u. K om isia pre vých ovu spracovala podrob ný návrh program u internátneho sp eleo lo gického kurzu pre členov organizácie na z v ý šen ie ich odbornej úrovne. Pre nedostatok ťinančných prostriedkov sa kurz n eu skutoč nil. Odporučila predsedníctvu, aby autori Ing. L alkovič a RNDr. H ochm uth spracovali m onografiu S peleologická dokum entácia a m apovanie jaskýň so zadaním do tlače roku 1985. Naďalej sa zaoberá výchovným zam e raním jaskyniarskych týždňov a iných podu jatí. . . P redsedníctvo sch válilo návrh kom isie pre speleopotápanie doplniť sm ernice na zís kavanie, používanie a odpis výstroja a tech nických pom ôcok a potápačský m ateriál. Predseda kom isie J. K ucharovič sp ra coval id eový zám er na realizáciu speleopotá-

pačského kurzu. Č lenovia kom isie sa stretli na jednom pracovnom rokovaní. K onštato v a li stagnáciu činnosti sp eleop otáp ačov, h o ci požiadavky oblastných skupín na p rie skum vodou zatopených priestorov sa zv y šujú. Ako h la v n é príčiny u vied li: n ed osta tok fin an čn ých prostriedkov, nedostatočné m ateriálne v yb aven ie, zhoršenie vzájom ných vzťahov, neúm ernú rozpracovanosť lokalít. T ým ito, ale aj ď alším i problém am i sa bude zaoberať osobitné zasadanie kom isie. Č lenovia kom isie pre fy zik á ln o -ch em ick ý a hydrologický výsk u m krasu pokračovali v riešen í spoločnej ú lohy — sled o v a n ie v ý v o ja sintrov v 6 jaskyniach S lovensk ého krasu, Slovensk ého raja, v B elian skych Tatrách a P onickom krase. V äčšina člen ov rieši in d i vid u áln e ú lohy (sled ovan ie výsk ytu radónu, m ineralizácie podzem ných vôd, m ik rok lim a tických podm ienok vo vzťahu ku genéze m äkkých sin trov a pod.). K om isia nad viazala kontakt s rovnakou kom isiou pri M edzin á rodnej sp eleologick ej únii a vypracovala n á vrh na usporiadanie m edzinárodného podu jatia v rám ci M SÚ. Č lenovia kom isie pre sp eleologickú doku m entáciu rozpracovali závery II. konferen cie D okum entácia krasu a jaskýň, hodnotili súčasnú prax tvorby n ázvov a názvoslovia jaskýp . a ich častí, spracú vanie id en tifik a č ných "kariet krasových ja v o v a riešili otázku lok alizácie krasových ja v o v v Z ákladnej m a pe ČSSR 1 : 10 000 prostredníctvom o b la st ných skupín. Výbor kom isie preskúm al oznam y o objave časti M ôcovskej jaskyne a objavy M okrej, V ápennej a jaskyne nad Sedm ičkou a spracoval návrh na usporiada nie podujatia v rám ci M SÚ. K om isia pre ap likovaný sp eleologický výskum a prieskum nepracovala.

Ci n n o s T

o bla stn ých

SKUPÍN

KOŠICE — JASOV V letn ých m esiacoch o b ja v ili členovia pokračovanie priestorov D rien ovskej jaskyne v dižke 200 m, s kom ínm i vysokým i až 40 m. V jednej z k om ín ov n ašli un ikátn u v ý plň m on okryštálov kalcitu s veľkosťou do 40 cm. Z jask yne zhotovujú n ový m ap ový plán. V Jasovskej jaskyni a K am ennej pivnici ukončili m eranie, ktoré ukazuje vzájom nú polohu jaskýň. N ajm en šia vzdialenosť je 50 m, čo je viac, než dokum en tovali staršie podklady. P okračovali v m apovaní la b y rin tu M oldavskej jaskyne, kde zam erali asi 500 m chodieb. Vo vchode osad ili uzáver, čím zabránili jej ďalšej devastácii. Za ú če lom kom plexného spracovan ia krasových ja v o v Č iernej hory zh otovili dokum entáciu 7 m enších jaskýň v ú dolí M alý Ružínok. SPIŠSK Á NOVÁ VES Ď alšie prieskum né práce v Stratenskej jask yni v y k on ávali jaskyniari v chodbe R e

U z á tv o r

vchodu

M o ld a v s k e j

ja s k y n e .

s n ím k e í

prezentantov, Jazernej a M ájovej chodbe, za S talagm itovým jazerom , ale najm ä v chod bách pod S introvým dóm om a M eandrových chodbách, kde o b javili prevažnú časť zo 450 m nových priestorov. Jaskyňa dosiahla dlžku 16 950 m. V jaskyni robili m ikroklim a tické pozorovania, odobrali vzorky vôd na chem ické analýzy, ako aj vzorky alochtónnych sed im en tov, v yk on á v a li biologický v ý skum a fotodokum entáciu. Ď alšie priesku m né ak cie na územ í Slovensk ého raja u sku to čn ili v Č ertovej, K láštornej a V ojenskej jaskyni a v C hladnej priepasti. V doline T iesn iny zaregistrovali ď alšie dve asi 20 m jaskyne, v oblasti K ešelo v ej diery zistili 10 m enších jaskýň s dlžkou do 10 m. Ako osvedčenú form u pracovného sústred enia zorganizovali v poraddí už 17. skupinový jaskyn iarsk y týždeň. ROŽŇAVA N ajviac ú silia v y n alo žili rožňavskí jaskyniari pri sondážnych prácach vo Veľkom závrte na S ilick ej planin e. D osiahli hĺbku 30 m a odpracovali tu takm er 2000 hodín. Ú činn e spolupracovali sp eleo ló g o v ia z R im a v sk ej Soboty, zák ladn ej organizácie Č eskej sp eleologick ej spoločnosti X etín a z Maďar ska. P ersp ek tívn ou lok alitou ostáva naďalej jaskyň a Č ertova diera, kde m lad í jaskyniari o b javili asi 300 m priestorov. Z jaskyne

E u g e n H ir k o v e d ú c i s k u p in y K o šic e -Ja so v .

F o t o : M. E rd ô s

spracovali m apový plán. Ponorom Jašteričieho jazera na S ilick ej p lanine prenikli do ja s kyne 50 m dlhej a 25 m hlbokej. Č iastkové prieniky zaznam enali v K rásnohorskej ja s kyni. V Ponornej priepasti pripravujú čer pací pokus koncového sifónu. Vo V ápennej jask yni vyk on ali geologické m apovanie. SP IŠSK Á BELÁ V jaskyni Javorinka vo V ysokých Ta trách o b ja v ili v oblasti B ahennej chodby ďalších 150 m n eznám ych priestorov, v B lu disku asi 50 m. Hoci objavy z posledných dvoch rokov nie sú zam erané, odhaduje sa dĺžka jaskyne na 3 000 m etrov. V spolupráci so skupinam i R užom berok, P rešov a L ip tov sk ý T rnovec čiastočne preskúm ali a zam erali h lavný ťah T ristarskej jaskyne. D ĺžka po lygónu je 352 m s relatívnym prevýšením — 200 m. Jaskyňa sa zaradila na štvrtú priečku hlbokých systém ov v ČSSR. V ráz soche H avrana zaregistrovali priepasť s h ĺb kou 50 m. T radičný gram okoncert zorganizo va li v B elian sk ej jaskyni. ŠAFÁRIKO VO Č lenovia sa zam erali na prehlbovanie sondy v jaskyni P uklina, kde dosiahli hĺbku 24 m. Zam erali a zdokum entovali priepasť Studnica. V ykonali prípravu a zhotovili m re

že na uzatvorenie Veľkej M ašskej jaskyne a jaskyne P uklina. TISOVEC Č lenovia úspešne pokračujú v spracú van í iden tifikačn ých kariet krasových javov M uránskej planiny. Zo 129 registrovaných jaskýň spracovali 44, rozpracovaných m ajú ďalších 14. Začali son dovacie práce v p er sp ek tívn ej jaskyn i R ysie hniezdo. Jaskyňu sprístu pnili oceľovým i fix n ý m i rebríkm i a uzatvorili jej vchod. V jaskyn i M ichňová v y konávajú periodické m erania radónu, m i kroklim atických v eličín a dlhodobo pozorujú výsk yt netopierov. N iektoré ďalšie plánované sondáže neusk utočn ili pre chýbajúcu tech n i ku. BREZNO Skupina pracovala v troch pracovných kolektívoch na viacerých lokalitách. N a zá važn ejších akciách pracovali jaskyniari sp o ločne. A j uplynulé obdobie bolo úspešné. V jaskyni M ŕtvych netopierov preskúm ali ďalších asi 800 m chodieb v rôznych čas tiach systém u. P ribližne rovnakú dlžku za m erali; jaskyňa tak dosahuje dlžku 3 400 m, p revýšenie 243 m sa nezm enilo. R eálnym sa ukazuje otvorenie spodného vchodu, keď v Z časti m asívu K ozích chrbtov otvorili sondu s nádejným prievanom . V B ystrianskom závrte zlik vid ovali podzem ný tábor. O bnovili práce v jaskyni U diery, P u sto v n íc kej a H lbokej.

P r ie s k u m ja s k y n e Z lo m ís k , N íz k e T a try .

PREŠOV S pom ocou čerpacej tech n ik y prekonali polosifón v ponornej jask yn i D iablova d ie ra v pohorí B ranisko a o b ja v ili 70 m chod bu. V rajóne skup iny d oku m entovali jaskyne na spracovanie id en tifik ačn ých kariet. S p olu pracujú s ružom berským i jaskyniarm i na prieskum e jaskýň Č ervených vrchov. Naďa lej sa venujú základném u p ovrchovém u prieskum u pohoria B ranisko. LIPTOVSKÝ M IK ULÄ Š M ikulášski jaskyniari vy u žili dlhodobé po časie bez výd atn ejších zrážok a opäť po 12 rokoch prenik li do trvalé zaplaven ých prie storov jaskyne Z lom ísk na ľavej strane J án skej doliny v N ízkych Tatrách. P reskúm ali a zam erali ďalších 150 m značne ŕútivých priestorov, ktoré zreteľne pokračovali do m a sív u zaplaveného vodou. V N ovej Stan išovskej jask yni preskúm ali 95 m neznám ej chodby. S iln á zvuková ozvena na jej konci za zúženým priestorom dáva nádej na po kračovanie. Veľm i perspektívnou lokalitou je v súčasnosti jask yňa občasnej vyvieračky v Skopove. V zim ných m esiacoch vysych á a 60 m od vchodu v náročných podm ienkach zdolgyajú jaskyn iari rú tiv ý zával. K olom etriclíý pokus aktívn eho toku v jaskyni S ta rý hrad realizovan ý zvolen sk ým i jask yn iar m i potvrdil opodstatnenosť týchto prác.

F o t o ; F. B e r n a rd o v ič

LIPTO VSK Ý TRNOVEC

BA N SK Ä BYSTRICA

Po m nohých rokoch jaskyn iari opäť začali ,so sondážnym i prácam i v B ielej jaskyni v Západných Tatrách. P renikli zanesenou chodbou a o b jav ili 25 m pokračovanie. P o tvrdil sa riečny charakter jaskyne, čo je p rí sľubom do budúcnosti. V M alužinskej jaskyni pokračovali v prieskum e z roku 1983. O bja v ili ďalších 83 m chodieb s kvapľovou v ý zdobou. Jaskyňa dosiahla dĺžku 257 m a sta la sa n ajvýzn am n ejšou v B ockcj doline na severn ej strane N ízkych Tatier. DOLNÝ K U B ÍN V b lízkosti B restovskej jask yn e v Zá padných Tatrách preskúm ali Zrútenú ja sk y ňu. V B restovskej jaskyni spolupracovali s potápačm i na presnom zam eraní sifónu; dĺžka polygónu dosahuje 120 m. Súčasne po m áhali pracovníkom Ú ŠO P -u a m úzea pri spracú vaní topografického plánu jask yne a jej okolia. V m asíve O sobitej vo výšk e 1630 m n. m. zaregistrovali 30 m hlbokú priepasť. V C hočských vrchoch z jaskýň pod Hrdošnou sk alou a Z vonica pri K om jatnej spracovali id en tifik ačn é karty. D va razy opravovali uzáver B restovskej jaskyne. N epovolan í n á v štev n íci zn ičili zriedkavú výzdobu a odcu dzili sp eleologický m ateriál. &

RUŽOMBEROK Č lenovia sk u piny i naďalej skúm ali <krasové javy Č ervených vrchov, najm ä tie, kto ré m ôžu byť zdrojnicam i vôd vyvierajúcich v R ozpadlej doline. Č iastkové postupy do siah li v jask yniach Zadný úplaz a M edve dia. Pokusy o prenik nutie do nových p ries torov v jask yn i V yšná K resanica boli n e úspešné. Č lenovia skupin y spolu pracovali na zam eraní sifón u B restovskej jaskyne, pra covne n avštevu jú krasové územ ie prešovskej skupiny. ZVOLEN Jaskyniari pokračovali v prieskum e n a j hlb šej čs. jask yn e Starý hrad. V bočnej v e t ve za O bčasným sifón om o b ja v ili ďalších 200 m chodieb. Z načné ú silie si vyžiadalo sp rí stu p n en ie jask yn e v hĺbke od 300 m do 400 m, kde osadením fixn ých rebríkov zabezpe čili zostup do priepastí, ktorým i tečie a k tív ny tok. D ĺžka jaskyn e dosahuje 4 709 m. Za farben ím aktívn eho toku v jaskyni Starý hrad dokázali hydrologickú súvislosť s v y v ieračkam i na dne Jánskej doliny. V jaskyni Slnečnéh o lúča prerazili klenbu koncového sifónu a o b javili v y še 200 m chodieb. Jej dĺžka vzrástla na 507 m, hĺbk a na 113 m. Potápači z pražskej sk up iny S peleoaquanaut d osiahli v M ŕtvom jazere v jaskyni v Z áskočí hĺbku 15 m a v M uti sifó n e v jaskyni Starý hrad vzdialenosť 40 m a hĺbku 6 m et rov.

Jaskyniari vyčerpali druhý sifón Ponickej jaskyne a preskúm ali ďalších takm er 400 m neznám ych priestorov. Po ich zam e raní sa ukázalo, že n ajvhodnejším spôsobom sprístupnenia bude vyrazenie šachty z blíz keho povrchu do Veľkej pukliny. D ĺžka priestorov jaskyne prekročila 900 m. V M ôcovskej ponornej jaskyni v Starohorskom krase vybud ovali najskôr dočasný a neskor šie b etónový uzáver priestorov objavených v roku 1983. D okončili ich zam eranie a v y h o to v ili m apu jaskyne. V jaskyni D olná Túfna vy m en ili a rekonštruovali uzátvor. Spo lupracovali na čistení H arm aneckej jaskyne. TERCHOVÄ Skupina pracuje v krivánskej časti M a lej Fatry. Pokusy o preniknutie do n ezná m ych priestorov v Starej Strateneckej ja sk y ni p riniesli len čiastkové postupy. Jaskyňu zam erali a zdokum entovali, dosahuje dĺžku 90 m. Č lenovia sondovali v jaskyniach K ukurišovej, Strateneckej priepasti a pom áhali potápačom z D em änovskej doliny v d alších pokusoch o prienik v jaskyni Nad v yvieračkou vo V rátnej. Z účastnili sa na pracovných akciách v rajónoch oblastných skupín S p iš ská N ová V es a D em änovská dolina, n a v ští v ili jaskyne M oravského krasu. DUBNICA N AD VÄHOM Jaskyniari boli hostiteľm i účastn íkov 25. jaskyniarskeho týždňa. P revažnú časf akcií uskutočnili v M ojtínskej priepastnej jaskyni; v hlavnom ťahu prenikli o 15 m. Priestory jaskyn e zam erali v dĺžke 500 m a do hlbky 103,5 m. V jaskyni na R ú b a li dosiahli dĺžku 400 m. Z oboch jaskýň vyho to v ili m apové plány. V priepastiach na P rednej v m asíve Strážova dosiahli m axim áln u hĺbk u 50 m. V perspektívnej sonde m edzi K ečkam i do sia h li hĺbku 9 m. D ohrom ady zaregistrovali v SV časti Strážovských vrchov 8 neznám ych jaskýň. V yh otovili 5 iden tifikačných kariet význam ných krasových ja v o v pracovného územ ia. DOLNÉ OREŠANY Po ďalších neúspešných pokusoch pre niknúť do nových priestorov v Sovej jasky ni dem ontovali členovia skupiny ťažné zaria denie a lokalitu opustili. V priepasti na V e terníku postúpili o 12 m, súčasne vykonali povrchový prieskum blízkeho okolia lo k a li ty, kde zaregistrovali niekoľko význam ných závrtov. Z dokum entovali štyri jaskyne. BRA TISLAV A Sústredené ú silie b ratislavských jaskyniarov prináša pozoruhodné výsledky. V ja s kyni V lčia jam a (predtým Veľký ponorný

závrt) postupne prenikli do hĺbky 42 m, pri čom ob javili 70 m puklinových chodieb. Na sklonku roka v jaskyni Veľké prepadlé ob ja v ili P. M agdolen a čakateľ P. Červeň p o kračovanie za sifónom a postupne preskú m ali vyše 300 m chodieb. Jaskyňa dosahuje dĺžku 500 m. Ď alšie ak cie u sku točn ili do jaskýň Sedm ička, Silnického, Ponorovej (P — 2) a v Závrte. V skup ine v y tv o rili kolek tív, ktorého člen ovia sa zaoberajú geodetickým i prácam i na povrchu i v podzem í. V y h o to v i li viacero n ovelizovaných plánov jaskýň, ktoré poslúžia na spracovanie id en tifik a č ných kariet. Z príležitosti 15. výročia založe nia skupiny zorganizovali stretn u tie jaskyn iarov v Borinskom krase. UHROVEC V m asíve Č ierneho vrchu zaregistrovali jaskyn iari neznám u jaskyňu, zatiaľ bez pra covného pom enovania. N ajviac práce od v ied li pri sondovaní v jaskyn i V lčia diera. O stat né akcie m ali rekognoskačný charakter v Če rešňovej a Studničnej doline v J časti Strá žovských vrchov, bez udania konkrétnych

R e k o g n o s k a č n ý p rie s k u m

výsledkov. U zatvorili vchod do jask yne Opá lená skala v P ovažskom Inovci. Č lenovia skupiny m ajú rezervy v d okum entácii kraso vých javov. Ca c h t i c e N iekoľkoročné ú silie v h ĺb en í závrtu Štepnica v Č achtickom krase prinieslo oča kávaný výsledok. V hlbke 40 m prenik li J. Ivouŕil a M. D vorský cez sutin ovú zátku a o b javili dva dóm y s celkovou hĺbkou 20 m. Postupne sa otvára jaskyňa, ktorá pravde podobne kom unikuje so systém om Č achtic kej jaskyne. V H ladovej v y v iera čke po prekopaní sifó n u ďalší postup zasta v il zával. V B eckovsk ej jask yn i o b ja v il P. Z ám ečník ml. B iely dóm s dĺžkou priestorov 30 m. V spolupráci s L. Steinin gerom nak rútili film o pozoruhodnej sekundárnej v ý p ln i ja s kyne. V blízkosti L androveckej jaskyne zor ganizovali pracovné stretn u tie jaskyniarov. Ď alšie neznám e sk rasovaten ie územ ia v okolí B eckovskej a L androveckej jaskyn e potvrdili výsledky rádiotestu 28 MHz.

ja s k y n e B u rd a , R e v ú c k a v rc h o v in a .

F o to : L. B ened:

BLA TNICA V ýznam ný sp eleologick ý o b jav u skutoč n i l i m ladí jaskyn iari z Turca. Po prekonaní 12 m dlhého zased im entovanéh o sifó n u v Su chej jaskyni 1 postupne p reskúm ali v ia c než 800 m chodieb. O bjavu ven o v a li všetok čas — priestory zam erali, zdokum entovali, v y h o to vili m apovú i fotografickú dokum entáciu. Jaskyňa dosiahla celkovú dĺžku 1100 m a stala sa n ajväčšou v pohorí Veľká Fatra. C ieľavedom á činnosť P. M rázika, M. B ukovského, M. B randejského, J. K leskeňa, I. M ažáriho a ďalších prináša úspechy a v po sledných rokoch značne zm enila m apu pod zem ných priestorov B elian sk ej doliny. PIEŠŤANY Jaskyniari pokračovali v prieskum e roz pracovaných lokalít. N ajviac, 29 pracovných akcií ven ovali prieniku cez zavalené priesto ry jask yn e Pod vyrúbaním . P rekon ali ich so značným ú silím a vošli do voľne zasedim entovanej chodby. V jaskyni pod T eplým vrchom d osiahli ďalší postup a obja v ili pri tom asi 40 m strm o k lesajúcich chodieb. Za sťažených podm ienok dosiahli čiastkové o b ja vy v jaskyni H avran v pohorí P ovažský Inovec. ŽILIN A

“

Jaskyniari skú m ali V išňovskú jask yňu a nepom enovanú jask yňu v T uranskej doline. Obe zam erali a zdokum entovali v dlžke 37 a 50 m. Aj naďalej pracovali v oblasti^ f il m ovej tvorby z jaskyn ného prostred ia.''N ie ktoré film y ozvu čili do cudzích jazykov a za sla li na súťaže, okrem iného aj do dejiska budúceho kongresu — B arcelony. V dom á cich súťažiach získali viacero ocen en í — na X. ročníku T atranského kam zíka získali pr vé m iesto za film S prilbou a zápisníkom . RIM AV SK Á SOBOTA Vo výv ero vej jask yn i K adlub zisťovali sen iln é časti podzem ného toku uzavretím je ho výtoku. Z výšený hydrostatický tlak uvoľ nil nánosy v nižšej časti a pokus sa nep od a ril. V Skerešovskom krase zaregistrovali a zdokum entovali tri m en šie jaskyne. V L ubeníckom krase ob javili 6 jaskýň, pritom jed nu v m agnezitovej bani LK — 1 na 7. h o rizonte. L ubenícka priepasť dosahuje dlžku 45 m, jaskyňa pod M arvanom 54 m, jaskyňa P ivn ica 18 m. Z týchto lok alít v y h o to v ili do kum entáciu, vyk on ali biologický, geologický a m ineralogický výskum . V m agn ezitovej ba ni pri Jelšave na horizonte 350 zaregistro va li tri m en šie pu k lin ové jaskyne. V jaskyni DM —3 o b javili pok račovanie s bohatou ara gonitovou a kal citovou výplňou; dosahuje dlžku 51 m. V rám ci ochrany a bezpečnosti uzatvorili vchod do jask yn e pri H olom v r chu, v poradí už p iatej jask yn e rajónu. S k u pina ak tívn e spolupracuje s m nohým i sk upi

nam i na Slovensku. D ohrom ady o b ja v ili a zdokum entovali 230 m jaskynných priesto rov. DEM ÄNO VSK Á DOLINA V h istórii druhýkrát sa pokúšali d em ä n ovskí jaskyniari o dosiahnutie prirodzené ho spojenia dem änovského jaskynného sy s tém u. Po odčerpaní Veľkého jazera v D em ä novskej jask yni Slobody son d ovali zo strany D em änovskej jaskyne M ieru a postúpili o 22 m oproti 5 m hlbokej sonde vo Veľkom ja zere. Pre sťažené hydrologické podm ienky i fyzick é vyčerp anie speleolúgov práce zasta vili. Takm er trojm esačná práca ukázala reál nosť prepojenia. Presné zam eranie priestorov cez um elú prerážku dokum entuje len devätm etrový neznám y úsek zaplavovaný stálym prítokom . Počas týžd ňovej akcie v P ustej jaskyn i v y liezli P avol Staroň a Ján Šm oll 80 m vysoký kom ín v A chátovom dóme. Sú časne o b javili 150 m chodieb v P ieskovom dóm e a preliezli Vodnú puklinu, ktorú sp rí stupnili fix n o u lanovkou. Jaskyniari prenikli náročným i plazivkam i a o b ja v ili 100 m cho dieb v A ugustovej jaskyn i v M ošnickej do line. R ekognoskáciou terénu tejto d oliny sa zaoberal P avol B ella; zaregistroval a zam eral celkove 27 jaskýň z toho 23 nových. P odob nú činnosť v y k on ávali na časti pravej stra ny D em änovskej doliny a zaevidovali 37 ja s kýň, pričom len objav jaskyn e 11 znam ená 200 m chodieb V jaskyni K osienky rozširo v a li profil chodieb objavených roku 1983. Potápačskú činnosť v dem änovskom systém e organizoval V ladim ír Zikeš. P rekonal nultý sifó n v jaskyni V yvieranie, v sifón e v P ie s kovom dóm e zap lával do hlbky 18 m. Dňa 16. decem bra zahynul pri prieskum e sifónu v P ekelnom dóm e v D em änovskej jaskyni Slobody. Skupina zorganizovala viac než 100 akcií. PLAVECKÉ PODHRADIE V jaskyn i Pri kríži vykopali sondu a urobili jej fotodokum entáciu. Sonda v závrte Pohanská dosahuje hĺbku vy še 10 m a naďalej ostáva persp ek tívnym m iestom sk u piny. V P laveck ej jask yni zam erali kom pa sovým ťahom spodné partie, súčasne rozši rovali profil vstupných chodieb. Z aujím avú jaskyňu M edvedia diera zdokum entovali. Činnosť skup iny sa aktivizuje. AQ U ASPEL — KOŠICE Speleopotápači zorganizovali 7 ak cií na znám e lok ality — jask yne G ajdova štôlňa, T eplica v T isoveckom krase, jazero v Š afá rikove. O tvorili nové pracoviská v sifón e G om baseckej jaskyne a vo v yvieračke v Hajskej doline. A kcie n ep rin iesli nové poznatky. CHTELNICA Č lenovia pracovali v závrte č. 13 v C htelnických U hliskách, v M ačacej jaskyni zam e

rali ú silie na p rekonanie závalu, ale postup neprinieslo ani sondovanie nad závalom . Pri povrchovom prieskum e P ovažského Inovca ved ú ci skupiny zaevidoval m álo znám u ja s kyňu (pracovný názov M 1) v SZ úbočí v r chu M arhát s dlžkou 14 m. P ravdepodobne ide o jaskyňu v písom ných pram eňoch u v á dzanú ako „jaskyňa v Z latom ú d o lí“. Správu o činnosti v stanovenom term íne nepredložili skupin y Skýcov, Trenč. Teplice, Slovinky, Jedľové K ostoľany, T renčín a B a n ská Štiavnica. V referátoch skupín zvýraz ňujem e výsled ky prieskum u, výskum u, čia s točne dokum entácie a ochrany krasových ja vov. V tejto sfére odpracovali člen ovia ob lastných skupín 46 000 hodín. V oblasti do kum entácie vyhotovili 685 technických d en n ík ov z pracovných akcií, 47 id entifikačných kariet a 103 plánov jaskýň. M SKaOP poskyt li 45 ks zaujím avého trojrozm erného m ate riálu najm ä prírodného charakteru, 245 fa rebných d iap ozitívov a čb. n egatívov zväčša z novoobjavených jaskýň resp. ich častí. Ď al šia sféra činnosti skupín vyk azuje n asled ov né hodnoty: v rám ci kultú rno-výchovnej práce zorganizovali 119 besied, prednášok a exku rzií pre záujem cov o kras a speleológiu, usporiadali tri výstavy a pod ielali sa na niektorých výstavách v M SKaOP.

R oku 1984 p rejavili značný záujem o n a šu prácu p racovníci m asovokom unikačných prostriedkov, čo sa p rejavilo na m nožstve p rísp evkov v populárnych časopisoch i d en nej tlači. O sobitne význam ná je prezentácia činnosti v zahraničných b u lletin och , n ajm ä v b u lletin e M edzinárodnej speleologick ej ú n ie a Spelunca. U spokojivú popularizáciu nám zabezpečili aj p racovníci čs. tele v ízie a rozhlasu. Spom eňm e aspoň sn ím k y Pokus, T rinásta kom nata, seriál o sprístupnených jaskyniach , TKM, Tam , kde vlád n e netopier a ďalšie.

V Ý C H O V N Á A P U B L IK A Č N Á Č IN N O S Ť Jub ilejn ý 25. jaskyniarsky týždeň sa u skutočnil 1. — 5. 8. 1984 pri obci M ojtm v Strážovských vrchoch. N a podujatí sa zú častnilo 112 jaskyniarov z 27 oblastných sk u pín. B ližšie ho kom entu jem e v čísle 2 —3/ /1984. U ž spom ínaný speleologick ý kurz sa n e uskutočn il pre nedostatok fin an čn ých pro striedkov. Je to škoda, pretože práve tento spôsob výchovy považujem e persp ektívn e za najúčinnejší. Č lenovia organizácie p u blik ovali v ý sled ky činnosti najm ä vo vlastn ých periodikách. X X II. ročník zborníka Slovensk ý kras, ktorý v y šiel roku 1984, je obsahom najrozsiahlejší v celej svojej histórii. Je potešiteľné, že pod statnú časf n apln ili n aši členovia. H odnot ným i príspevkam i sa prezentovali dr. S. P avlarčík, Ing. M. Zacharov, dr. J. H alaš, G. Stibrányi, dr. Ľ. Gaál, Ing. M. Erdôs, Ing. L alkovič, ktorý spracoval užitočnú b ib liografiu dvadsiatich ročníkov. Spravodaj SSS ako interné periodikum v y šiel v troch číslach (3 a 4 z roku 1983 a 1/1984, ročník X V) v celkovom rozsahu 164 strán vrátane farebnej obálky. Číslo 1/84 pripravila ob lastná skupina Spišská N ová V es z p ríleži tosti 20. výročia založenia. K valita tlače a prehľadnosť vzrástla použitím kriedového pa piera od čísla 4/83 a zaradením tem atických peroviek do textu. Vzorná je spolupráca s V ydavateľstvom O sveta. Chybou ostáva p retrvávajúci sklz, dlhá výrobná lehota, čiastočne nedostatok príspevkov. Ich posky tovan ie redakcii sa však stále zlepšuje.

J a s k y ň a L ip išk a . J u h o s lá v ia .

F o t o : E. N ém eK iy

S P O L U P R Á C A SO Z A H R A N IČ ÍM Po trojročnej p restávke zorganizovala SSS spoločnú zahraničnú cestu, tentoraz do Juhoslávie. C iefom ak cie, na ktorej sa zú častnilo vo dvoch etapách 25 jaskyniarov, bolo preskúmať vytip ovan ú časť planinového krasu pohoria B iokovo. V ýsledky činnosti p oskytli juhoslovanským jaskyniarom . Z ástupcovia našej organ izácie sa zúčast n ili rôznych speleologických podujatí v za h raničí a n a v štív ili krasové ú zem ia v PĽR, ZSSR. Maďarsku, B ulharsku, R um unsku, T a liansku. Švajčiarsku a vo Veľkej B ritánii.

U nás sm e p rijali výpravy a jed notlivcov z 12 štátov.

SPO LU PRÁ CA S CSS A ČINNO SŤ CSKV Štyria člen ovia ak tívn e pôsobia v CSKV, ktorého tri zasadania v B lansku, Š tefan ovej a Prahe sa zaoberali najm ä prípravou na 9. m edzinárodný sp eleologick ý kongres, v z á jom nou spoluprácou jaskyniarskych o rgan i zácií, ochranou krasu a pôsobením čs. spelógie vo vzťahu k M edzinárodnej sp eleo lo gick ej únii. V apríli zorganizovala Česká sp eleologická spoločnosť riadne zasadanie p red sed n íctva ún ie, ktorého sa zú častn ili aj člen ovia CSKV. Predseda Spoločnosti A lfonz C hovan a riaditeľ UŠO P Ing. A nton L u cinkiew icz, in form ovali člen ov pred sedníctva o činn osti dobrovoľnej i p rofesionálnej zložky jask yn iarstva na Slovensku. Tradičná je v z á jom ná spolupráca s CSS na rôznych úrov niach. R ecipročné n áv štev y oblastných sk u p ín a základných organ izácií m ajú pracovné zam eranie. P ráve tento spôsob vým eny sk ú seností je užitočný. R ezervy vid ím e v zlep šen í spolupráce poradných orgánov — odbor ných kom isií.

HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ D ecem brové zasadanie sch válilo d efin itív n e znenie

RNDr.

predsedníctva sm erníc pre

vlastnú hospodársku činnosť, ktorú budú môcť vykonávať všetk y v olen é orgány Spo ločnosti. Po ich sch v á len í Federálnym m in is terstvom fin a n cií sa spracujú vykonávacie predpisy, zvolajú sa zástupcovia oblastných skupín na šk o len ie a v poslednej fáze sa uskutoční založenie bežných účtov v m iestne príslušných pobočkách SŠS.

FINANČNÉ A MATERIÁLNE ZABEZPEČENIE Činnosť SSS zahrnutú do plánu hlavných úloh Ú ŠO P dotovalo takto: spotreba m ate riálu 29 tisíc, predm ety postupnej spotreby spolu so zahraničným m ateriálom 112 tisíc, cestovné 90 tisíc, Spravodaj SSS 90 tisíc, p o istn é 18 tisíc. D ohrom ady dosiahli náklady na činnosť 340 tisíc korún. P riaznivá situ á cia je v spotrebe m ateriálu a edičnej čin nosti, neuspokojivé v cestovnom (neuhrade né cestovné príkazy za 12 tisíc korún a čiastočne v m ateriálnom zabezpečení. P rein vestovan ie prostriedkov zabezpečili pra covníci speleologick ého oddelenia m úzea. Podľa potrieb v ysk lad n ili skupinám m ateriál a výstroj. Z organizovali so skupinam i in v en tarizáciu hospodárskych prostriedkov po skytnutých Ú ŠO P -om , ktorý akceptoval odpis v hodnote 95 tisíc Kčs.

H o c h m u t h , G. S t i b r á n y i v P. V o z á r i k

Študijná cesta Slovenskej speleologickej spoločnosti B I 0 K 0 V 0 ’8 4 Po ta k m e r 3-ročnej p re stá v k e podarilo sa r. 1984 uskutočniť znova veľkú „ n á ro d n ú ” štu d ijn ú cestu SSS, te n to ra z do k rasových oblastí Juhoslávie. V n ad v äzn o sti na skúsenosti z predchádzajúcich akcií v cudzine sa ťažiskom pro g ra m u cesty m al stať speleologický p riesk u m a podľa m ožností i výskum v niektorej z a tra k tív n y c h zah ran ičn ý ch krasových oblastí. V rokoch 1982 a 1983 sa totiž nepodarilo zorganizovať v ý p ra v y do devízovo n áročných oblastí (Francúzsko, Turecko), a ta k sa ko m isia p re štu d ijn é a vedecké sty k y so zahraničím rozhodla, že r. 1984 je pre udržanie k o n ta k tu so svetovou ex pedičnou činnosťou, ako i existenciou zdatného k á d ra p o trebné usporiadať ta k é p o d u jatie, p ri k to ro m by sa dalo vyhnúť problém om , aké sa vyskytli pri organizácii podobných akcií v m inulých rokoch. 27

V ychádzali sm e p rito m z tý ch to ú v ah : 1. U skutočniť cestu do devízovo n e n á ročnej krajin y . 2. Ťažisko m á byť v ý sk u m n ý p ro gram , prieskum , d okum entácia a vedecká činnosť v dosiaľ m álo znám ej oblasti s možnosťou p ríp ad n ý ch objavov hlbokých alebo rozsiahlych jaskýň. 3. Uspokojiť i väčší počet záujem cov a nerobiť n áro čn ý výber, p ri k to ro m sme v m inulosti často prišli i o k v alitn ý ch čle nov. T úto požiadavku je m ožné splniť ča sovým alebo p riesto ro v ý m p o su n u tím je d notlivých m enších v ýskum ných skupín. 4. R elatív n a sam ostatnosť, n a jm ä m i

m o vlastnej p rie sk u m n e j činnosti — ted a voľnosť pohybu a neviazanie n a seba väč ších sk u p ín počas presu n o v a ex k urznej činnosti. 5. Podľa m ožností obm edzený počet k o n tro ln ý ch akcií, ako i organizačných, m ateriálových a technických p ríp rav , k to ré n eg atív n e ovplyvňovali v la stn ú činnosť ú častn ík o v v m inulosti. Už koncom r. 1983 sa na základe roz h o d n u tia kom isie pre štu d ijn é a vedecké sty k y so zah ran ičím u stan o v il p ríp ra v n ý v ý b or (Hlaváč, H ochm uth, V alaštiak, Stibrán yi), k to rý sa po zvážení všetk ý ch n á v rh o v rozhodol usporiadať cestu do ob-

BI 0 K0 V0

BEOGRAD

►Sv. Ilija

lasti pohoria Biokovo v Juhosláv ii. Toto m álo p resk ú m an é územ ie už r. 1982 na. vštívila v ý p ra v a lip to v sk o -trn o v sk ý ch jaskyniarov , k to rá p o tv rd ila značné m ožnos ti ďalšieho p riesk u m u . Ju h o sláv ia vyhovo vala aj p re re la tív n u devízovú n en áro č nosť, jed n o d u ch ú d o p rav u i organizáciu. Z ák ladn é in fo rm ácie o p rip ra v o v a n e j akcii sa v decem bri 1983 rozposlali vedúcim ob lastn ý ch sk u p ín a n ie k to rý m jednotlivcom s tým , ab y sa záujem ci n efo rm áln e p rih lá sili. K om isia dostala v príslu šn o m te rm í ne spolu 37 p rih lášo k — členov. H neď sme začali korešpondovať s p a rtn e rm i v Ju h o slávii na základe stykov, k to ré s nim i n a d viazali trn o v sk í ja sk y n ia ri r. 1982. Hoci spočiatku sa ja v il p ro b lém v n e p atrn o m počte p o tv rd en ý ch devízových prísľubov, začiatkom jú la ich však už bolo 24 a n a p riek nesk o rém u te rm ín u sm e na jedinej p ríp ra v n e j akcii n a O hništi v y riešili v šet ky p o d sta tn é otázky. D ohodlo sa, že podľa individuálneho záujm u, d o p rav n ý ch m ožností a p o trieb k o lek tív u účastníci v y k o n a jú p riesk u m v B iokove v tro c h viac-m enej sam o stat ných sk u p in ách (A, B, C), pričom n asle dujúce sk u p in y v y u žijú p ri svojej čirmosti poznatky predchádzajúcich. S k u p in a A, k to rá dorazí do te ré n u ako prv á, b ude mať za ú lohu nadviazať k o n ta k ty s m iestn y m i ja sk y n ia rm i a š tá t n ym i org án m i a zabezpečiť p o b y t - t po horí, uskutočniť zák lad n ú orientáciu, n a čerpať v šetk y inform ácie o p re d ch ád zajú com priesk u m e a podľa časových m ožností začať n a jm ä s povrchovým prieskum om . S k u p in a B, k to rá vyrazí s 5-dňovým oneskorením , priam o v te ré n e prevezm e inform ácie od sk u p in y A a spoločne s ňou, alebo oddelene (veľký počet ľudí) b u d ú pokračovať v povrchovom a podzem nom p rieskum e s n ad v äzn o u dokum entáciou. S k u p in a C, k to rá vyrazí až s 1-m esačným odstupom , sa b u d e ešte dom a in fo r movať od sk u p ín A a B po ich n á v ra te o stave p rie sk u m u ; aj keď sa n ep o d arí za bezpečiť dvo jn áso b n é vycestovanie sty č ného člena, sk u p in a buď začne povrchový priesk u m v nových oblastiach, alebo bude pokračovať n a v y tip o v an ý ch lok alitách so sprievodnou dokum entáciou. T úto zák lad n ú ideu štu d ijn e j cesty sa potom do značnej m iery podarilo re a li zovať. P ro g ra m činnosti každej sam o statn ej sekcie sa p rito m in d iv id u áln e prispôsobil podm ien k am v terén e, n a jm ä súčinnosti s m iestn y m i orgánm i, počasiu, ako i exku rzn ej činnosti, preto že p rev ažn á časť,

účastníkov krasové oblasti Juhoslávie p re d tý m nenavštívila. V šetky 3 sekcie ve novali časť p ro g ram u návšteve klasických sp rístu p n en ý ch či nesp rístu p n en ý ch jask ý ň v Slovinsku. Činnosť sek cie A Sekcia A vyrazila spoločne dňa 10. 8. 1984 z B anskej B ystrice na dvoch osob ných vozidlách Škoda 105 v zložení: Z den ko H ochm uth, V aléria H ochm uthová (Ru žom berok), L adislav Zabó (Rožňava), Š te fa n Belička, Jozef M urgaš, Jozef U rb an (B anská B ystrica). P re su n u li sme sa rý ch lo po tra se Š ahy-B udapešť-B alaton (noc ľah) -L etenye-Ľ ubľ ana-P osto j ná. D ňa 12. 8. sme v blízkosti P ostojnej navštívili znám u P lan in sk ú jask y ň u , v sú časnosti pre verejnosť uzatvorenú. Silným zážitkom bolo sledovanie m acarátov v pod zem nom potoka. Toho istého dňa sm e n a vštívili aj F. H abeho a podarilo sa nám ešte stihnúť p re h lia d k u P ostojenskej ja s k y n e a jask y n e P re d ja m sk i grad. D opo ludnia 13. 8. sm e navštívili ešte Š k o d a n skú jaskyňu, potom sme sa už p resunuli po tra se R jeka - Senj n a Plitvické jazerá a 14. 8. absolvovali ich k o m pletnú p re h liadku. Tým sme učinili zadosť e x k u r ziám a do večera 15. 8. sm e dorazili do h lavného východiska účinkovania n a Bio kove — znám eho rekreačného cen tra na d alm átskom pobreží — M akarskej. D ňa 16. 8. po nocľahu na pláži sme začali s kom plikovaným i v y jed n áv an iam i vo veci pobytu a p rieskum nej činnosti na Biokove. Spojili sm e sa n a jp rv s predse dom P lan in ársk eh o dru žstv a (ako náš tu ristick ý oddiel) D ragom Šim ičom , k to rý nám bol potom veľm i nápom ocný n ajm ä p ri rokovaniach s m ilíciou a Šum ským gospodarstvom (lesný závod), k o m p eten t ným i nám akciu povoliť. Vedúci m iest nych jask y n iaro v Zelko K larič zorganizo val na nasledujúci deň stre tn u tie s m iest nym i ja sk y n ia rm i na oboznám enie sa so stavom priesk u m u Biokova. Zdalo sa, že veci sú p o dstatne vybavené, navyše sme získali povolenie nocovať v klube plan. d ru žstv a a používať ch atk u v centre po h o ria n a Lokve. V ečer sme absolvovali vo voľnom čase v ý let po pobreží do D ubrov níka. 17. 8. sm e sa stre tli s tam ojším i ja s kyniarm i. Sú zväčša veľm i m ladí, výskum k rasu pohoria je skutočne v začiatkoch. N ahliadli sme do arch ív u sk upiny a n a čerpali stade inform ácie o všetkých p re skúm aných lokalitách v pohorí. U kázalo 29

sa však, že na p riesk u m pred sa len po tv rd e n ie od lesníkov, k to rí zas nechcú dať povolenie bez milície. 18. 8. sa situ ácia k o m p lik u je a my sm e rad y , že do M akarsk ej n ep rišla n araz väčšia skupina, p re k to rú b y to bola s tra ta času. Šéf lesníkov je totiž v te ré n e (ha sí požiar), zástupca nechce povolenie v y dať. V M akarskej sm e už vzbudili ta k ú pozornosť, že ta jn e sa n ed á nič podnikať. Dohodli sm e sa však, že nasled u jú ci deň (nedeľa) vyrazí na Biokovo m enšia sk u p i na s cieľom oboznám iť sa s povrchom , lebo povolenie získam e zrejm e až v pon delok. 19. 8. Ráno sme tra ja (Belička, Hochm u th a G rgasovič) konečne v y stú p ili na Biokovo. N a jp rv sme zastali na m ieste p artizán sk ej nem ocnice na L adene a p re hliadli si tú to časť. G rgasovič n ám ukázal vchody do ja sk ý ň Za K am enim a v ratim a, M edená, P lav a ledenica. R ajó n je m álo presk ú m an ý a veľm i persp ek tív n y . P opoludní sm e sa p resu n u li n a p a rk o visko pod Vošacom. Tu stojí ch ata (plan in arsk i dom) a odtiaľ vedie chodník (1,5 h) k ch atk e jask y n iaro v (kučica na Lokve. C esta po chodníku je veľm i zau jím avá, pretože speleologický p riesk u m sa zrejm e dosiaľ rozvíjal n a jm ä popri tom to chodníku. Hneď za parko v isk o m p ri sta rom dom e je Ja m a pored p ojaté, Š ulina j. (—31 m), Ja m a pored Ledenoce (—70 m) a S ta ra ledenica (—10 m). O dbočka na K adulji vedie k novoobjavenej p riep asti Biokova (—359 m), chodník potom p o k ra čuje ďalej na sever a p o p ri p riep astiach Poskok (—150), P rettnerQ va j. (—220) a m nohých ďalších vedie k ch atk e na Lok ve. (Lokva je názov um elej cistern y — ja m y vyloženej kam eňm i, v k to rej sa z a d r žiava zrážková voda, lebo p ram en e na planine nie sú.) C h atk a m á v lastn e záso bovanie vodou — zbiera vodu zo strech y do cistern y vo v n ú tri. Po tom to uved en í do te ré n u sm e sa v rá tili do M akarskej, napokon večer d o ra zila i celá sekcia B. 20. 8. rán o sme znova n a Šum skom gospodarstve. Po diskusii s vedúcim sa do zvedám e, že o našom povolení sa rozhodne až z a jtra , no dovoľuje n ám n a p lan in u v y stúpiť „ tu ristic k y ” a d ru h ý deň rán o prísť po povolenie. Ide s n am i m iestn y jask y n ia r G o ran Dordževič. Na p lan in u sme v y stúpili so v šetk ý m i a u ta m i a m a te riá lom. U bytovali sme sa v opustenej osade na Ladene. Rozhodli sm e sa vykonať n a j p rv povrchový p riesk u m a o b h liad k u ce lého ra jó n u Ladena. Vo veľm i členitom 30

te ré n e sm e sa sam ozrejm e všetci čoskoro poroztrácali a m alé sk u p in k y robili p rie sk um n a v la stn ú päsť. N ap riek to m u sa už te n to deň dosiahlo niekoľko pozoruhod n ých výsledkov — objav a orien tačn é za k reslenie viacerých p rie p a stí v stred e ra -

P. E rd é ly a P. Z á m e č n ík m l. p r e d k y n e V ilim o v a ja m a , J u h o s lá v ia .

z o s tu p o m

ja s

F o to : G. S tib r á n y i

jónu. Celkové zakreslenie a o rientačné za m eran ie te ré n u . N ajvýznam nejší o b jav sa podarilo J. M urgašovi a J. U rbanovi, k to rí našli vchod dosiaľ neznám ej priepasti, h lbokej odhadom aspoň 100 m. V ečer po n á v ra te sa v tá b o re konala veľká porada, n a k to re j sa u tv o rili 4 d ru ž stv á a určili im ra jó n y prieskum u. 21. 8. B elička a Z ám ečník, k to rí odišli do M akarskej po povolenie sa v rá tili s veľ m i n ep riaznivým i správam i, p reto sm e sa rozhodli p re ta k ý to po stu p : S k u p in a B, resp. jej časť (S tibrányi, E rdélyi, P etrík , Zabó, Fecsu) sa oddelí a v y b u d u je tábor v blízkosti p riep asti, k to rú objavili M urgaš a U rb a n (tí ich ta m zavedú a pom ôžu' s tran sp o rto m ). D ru h á časť sa presu n ie so v šetkým i a u ta m i pod Vošac, potom bude nasledovať tra n s p o rt n a c h a tk u (kuču) na

Lokve. D ohodli sm e sa na opätovnom s tre tn u tí 24. au g u sta. T ra n sp o rt oboch . sk u p ín sa u sk u to čn il bez ťažkostí, v ten t istý deň preb eh lo oboznam ovanie sa s te rénom v novej o b lasti (skupina A). 22. 8. rán o p rišiel n a k u ču jej sp ráv ca, k to rý m al spolu s G oranom n a nás dohliadnuť. O 10 h sm e vyrazili n a p o v r chový p riesk u m dep resií severne od kuče. P racovali sm e v dvoch sk u p in ách : 1. M u rgaš, U rban , Z ám ečník ml., 2. H ochm uth, H ochm uthová, Z ám ečníkovci P e te r a J á n a B rôstl. P rie sk u m p reb ieh al sam ostatne, boli sm e však čiastočne vo vizuálnom k o n ta k te . O bjav en é jask y n e sm e označovali ako B 1, 2 atď. D ru h á sk u p in a o b jav ila a zam erala B I, B2 B3 (veľmi h lboká, zostup neskôr), B4 a B5, p rv á sk u p in a p re sk ú m a la B 7, B 8 a o b jav ila B 9, n ap o k o n J. M urgaš zostúpil do B 5 (hĺbka cca 70 m). 23. 8. sm e pokračo v ali v zostupoch. M urgaš, U rb a n a G oran zostúpili do B 0 neď aleko c h a tk y (cca —65 m ); u k azu je sa, že ide asi o už znám u priepasť E delridku. P e te r Z ám ečník ml. zo stu p u je do B 3 (—55 m). P otom sa všetci p resú v am e k B 9. P o stu p n e zo stu p u jú dolu U rb an , M u r gaš, G oran, H ochm uth, Košel. Priepašť je veľm i rozľahlá, h ĺb k a —72 m, dole firn. V ečer došiel G usto Š tib rán y i, s i k to rý m sm e dohodli p o d ro b n o sti zostupu z planiny , preto že sekcia B si chcela od počinúť v M ak arsk ej a časť A sa m usela vrátiť domov. 24. 8. rán o p red sp ä tn ý m tra n sp o rto m na Vošac balím e (už bez G usta, k to rý odi šiel skôr). Z ačína pršať, tak že sm e celkom spokojní. Pod Vošacom p o k raču jem e v b a lení, potom sa p resu n iem e k b u n k ro m p ri Ladene, k d e n a stú p ia o sta tn í členovia sek cie B. Spoločne zo stu p u jem e do M a k a r skej, kde ešte v y b av u jem e p re sekciu B ub y to v an ie v klube. Po rozlúčke so sekciou B odišla časť A v pôvodnom zložení sm erom dom ov. E šte v te n deň sm e cez V rgorac dorazili do M ostaru, po zastáv k e v m este (dážď) sme pokračovali dolinou N eretv y a cez horské sedlo sa priblížili asi n a 15 km k S arajev u . Za dva dni 25. a 26. 8 sa sek cia A cez Zenicu, Osiek, M ohácz a B u d a pešť v rá tila prechodom v Š ahách do ČSSR. Činnosť sek cie B D ru h á sk u p in a v y razila z T u rn e nad Bodvou 15. 8. večer n a a u tá c h Škoda 120 a L ada 1300 v zložení: E ugen B rôstl (Ko

šice-Jasov), P e te r E rdélyi, Ladislav Fecsu, E rvín P etrík , G ustáv Š tib rá n y i (Rož ňava), RNDr. V ladim ír Košel (Spišská No vá Ves). P ri ceste cez M iškolc zabezpečili na m ieste výrobu rek lam ných nálepiek a cez Budapešť a B alaton, pricestovali dňa 17. 8. do P ostojnej. V oblasti P ostojnej sa podarilo absol vovať náv štev u P ostojenskej jaskyne a P iv ka jam y, na noc skupina došla do Sežany, kde nadviazali k o n ta k ty s m iestny m i jask y n iarm i. k to rí pom ohli vybaviť 18. 8. prechod Š k o d a n sk ý m i jask y ň am i aj tzv. „rak ú sk o u cestou” v te n istý deň n a vštívili n e sp rístu p n e n ú D iváčku jask y ň u i ja sk y ň u Vilenicu. 19. 8. nasledovala ún av n á cesta po p reh u sten ej ja d ra n sk e j m agistrále až do M akarskej, kde sm e sa o 19,45 h stre tli s členm i sekcie A, ktorí sú tu už 4 dni. D orazila i „podsekcia” Zám ečníkovcov z C achtíc (Ján Zám ečník, P e te r Z ám ečník st., P e te r Z ám ečník ml.), k to rí cestovali sam ostatne. P rv ú časť ak cie pôsobili spoločne so sekciou A, neskôr ako podporná sk u p in a sekcie B. Sekcia B sa 20. 8. zúčastnila p ri povrchovom p rie skum e ra jó n u L adena spoločne so sekciou A, dňa 21. 8. sa oddelila 4-členná sk u p i na. V yrazím e o 12 h, o dve hodiny sme na m ieste. P ostavím e si tábor, najem e sa a idem e k otvoru, k to rý predošlého dňa n ašiel J. U rban. Po ceste objavím e hneď n a d to u to jask y ň o u dve ďalšie, k to ré sa zdajú byť hlbšie. L. Fecsu hneď zlaňuje do jednej z nich, označenej A 1. K dispo zícii m á 140 m etro v lana, n ap riek tom u za k rá tk o p ý ta ďalšie lano. Z ostupuje za ním P. E rdélyi s ďalším lanom a topofilom. O statn í idem e k otvoru jaskyne, k to rý našiel E. P etrík . D ostáva označenie A 3. E rv ín ide do tá b o ra pripraviť večeru a čaj. Z ostupujem do jask y n e A 3, aby som ju presk ú m al a zm apoval. Po polhodine vyliezam . Ja sk y ň a je zasutená a dosahuje 17 m etrov. M edzičasom L. Zabó našiel o tvor ja sk y n e A 4; ide v po d state o p ries to r 5 x 3 x 7 m etro v v závale obrovských b alvanov pod jaskyňou A 2. Laco a P e te r vyliezajú o 21,30 h s hotovým i m apovým i podkladm i. Spať idem e o 23. h. V stre d u 22. 8. sm e v stáv ali o 9. h. P rek resľu jem e n á č rty včera preskúm aných ja sk ý ň a robím e si poznám ky. O 11. h. odchádzam e k lokalitám v rojnici, aby sm e p rehľadali severný za lesnený svah Brisy. L. Fecsu zalieza do jaskyne A 5 s m oh u tn ý m otvorom a ja zlanujem do A 2. P e te r ostáva v zálohe pre príp ad potreby. Laco po 30 m etroch 31

D n o v s tu p n e j

s tu d n e

ja s k y n e

l â&#x20AC;&#x201D;A5, J u h o s lĂĄ v ia .

F o to :

M. V a la ĹĄ tia k

k o n šta tu je veľm i členité, no b eznádejne zasutené dno. V A 2 sa u k a z u je ďalšia možnosť postu p u , p re to P e te r zlan u je za m nou s ďalším i 95 m e tra m i lana. Z javné pokračo v an ie ja sk y n e sa v šak zužuje do neprielezna. P re to začínam e rozoberať zá val v SV časti dna, k d e je citeľný silný prievan. O tv á ra sa pod n am i ďalšia ob rovská priepasť, azda ešte rozm ernejšia ako tá v stu p n á, O sadím p o tre b n ý n it a zostupujem . P rito m hneď aj m eriam po m ocou topofilu. Po zlanovaní jed n ý m la nom (53 m) n ad v äzu jem d ru h é (42 m), ale ani to ned o siah n e n a dno. V yvlečiem šn ú ru z b a to h a a len ta k sa d o stan em n a dno d ru h e j šachty. Ja sk y ň a ďalej p o k raču je asi 30-m etrovou šachtou. N em ám však ďalšie lano, p reto rýchlo v y stu p u je m na povrch. O statn í sa za ten čas zaoberali p re d bežným p riesk u m o m ra jó n u 1 A. Po n á v ra te sm e sa všetci spoločne naobedovali a o 17. h. sm e v y stú p ili n a B risu pokúsiť sa aspoň o p rib ližn ú povrchovú to p o g ra fiu pom ocou topo filu V ulcain. Z am erali sm e v šetk y znám e body na p lan in e a

M eander v v ia .

h lb k e

200 m

V ilim o v e j

ja m e ,

Ju h o slá

F o to : G . S tib rá n y i

o rientačne dôležité body vo vytipovanom územ í. (Doma po spracovaní n am eran ý ch ú d ajo v sm e zistili, že ten to spôsob m e ra n ia bol celkom presný). L. Fecsu m edzičasom zlanuje do ja s kyne 1A 3, k to rú súčasne aj zam eriava. D osahuje h ĺb k u 56 m etrov. O statní do zotm enia prečesávam e ra jó n 1A a zisťuje me, že do jask y n e 1A 1 m ožno zostúpiť bez použitia lezeckých pom ôcok a že je ta m dostatok čistého snehu, k to rý m ôže m e použiť na zásobenie sa vodou. 23. 8. začínam e o 8,30'; p rekresľujem e p lán y a robím e si poznám ky. S Lacom a P e tro m idem e do A 2. Po ceste fo to g ra fujem e. L. Zabó a E. P e trík m a jú za úlo h u vyfotografovať znám e lo k ality ra jó n u 1A, preskúm ať ja sk y ň u 1A 4 a pripraviť 10 litro v vody zo snehu z F irnovej jam y 1A 1. V A 2 robím čiernobiele i fareb n é zábery v stupnej šachty. Ď alej p o kračuje už len Laco a, P eter. F o to g rafu jem pod v stu p n o u šachtou a rozm ýšľam o ďalšom p rogram e. P e te r vylieza o 16,10 h. Je m i zima, ale jeho sp ráva m a poteší. Z lanovali 30 m a dostali sa do veľkého m eandra, potom zlanovali ešte 60 m, pričom zostú pili do h ĺb k y asi 270 m a pod sebou m ali ešte aspoň 80-m etrovú priepasť, kam k a m ene dopadali tupo s veľkou ozvenou. V stupnú priepasť vyliezam prvý. P ri otvore m a už čakajú J. Zám ečník a J. Brôstl. P rišli P etro v ý m autom . Do viezli nám 5 litro v vody a správu, že a u tá m usia opustiť Biokovo n a jn e sk ô r zaj tra o 11. h. C hlapci ostáv ajú v táb o re a ja idem s Ja n o m a Jencim na parkovisko pod Vošac. O dtiaľ po k raču jem chodníkom na kušu na Lokve. Zdeno si ešte zhruba p re d sta v u je okolie, vypijem e fľašu vína a idem e spať. 24. 8. spoločne so sekciou A zostupu jem e z planiny, sekcia A v pôvodnej zo stave odchádza z M akarskej domov. 25. 8. v sobotu prebieha regenerácia síl sekcie B v M akarskej. Po k rá tk y c h ra ň a jk á c h 26. 8. k u p u je m e 15 chlebov a vyrazím e aj m y do Podgory, kete^‘nachádzam e autá. P. Z ám ečník st. nás všpk p o stupne ešte vyvezie na pla ninu. K ým dorazím e do tá b o ra sme p re m o k n u tí do nitky. V ečer však prestalo pršať a nálada n ám stúpla. E šte sm e pobalili la n á do b a tohov a o 21. h. sm e zaspali. 27. 8. o 8. h m ám e budíček. Do ja sk y ne A 2 pôjde P. E rdélyi, L. Fecsu, P. Z á m ečník a ja. J. B rôstl a E. P e trík dostali úlohu preskúm ať 1A 4, nachystať vodu a urobiť te ré n n u obhliadku v ďalšom rajó 33

Jožova

s tu d ň a

p 86

VILIMOVA JAMA A-2

1360

B IO K O V O

Š a c h ta

nad

m. n. m.

JUHOSLÁVIA

m o s to m

P 91

•a n d tr

mtandar

K rivá

š e s ld e s ia tk a

S to v k a

P 57

102

S ie ň

M o k rá

m a jk o v c o v

stu d ň a

p 115

ZAM ERALI: ERDÉLYI, FECSU, STIBRÁNYI KRESLIL: STIBRÁNYI

396

Aug. 1 9 8 4

ne. Do A 2 zo stu p u jem e o 10,05 h. Vo v stu p n ej a d ru h e j p rie p a sti vym ieňam e la n á podľa p otreby. P o m ern e rýchlo sme n a dne 60-m etrovej p riep asti, k d e už in tenzívn e prší. U v arím e čaj a n aje m e sa. L. Fecsu m edzičasom zlanoval do ďal šej p riep asti. N a dno m u v šak nedosiahlo ani 30-m etrové lano, k to ré p riviazal k osem desiatke. U viazal p re to d ru h ý uzol a po 11 m etro ch zlanovania p rista l n a m o h u tn ý c h balvanoch. (Priepasť m á 115-metro v ú h ĺb k u , z čoho sa 100 m etro v lezie presne vo vodopáde). P e te r a ja sm e rýchlo zlanovali za ním . P. Z ám ečník to v šak m al om noho horšie. P re zlý výstroj (so sk re h n u tý m i ru k a m i nevedel založiť p rsn ý gibs) visel p ri prv o m uzle vo vodo páde 30 m in. Potom m u zlanovacia brzda v tia h la ru k av ice, s čím sa m ordoval ďal ších 10 m in ú t. Je h o počínanie m i už za čalo n ah áň ať strach , p re to sm e ho z d ru hého uzla pom ohli zvesiť o d tia h n u tím na vyššie časti dna. K ým sa on trá p il na lan e vo vodopá de, Laco a P e te r zostúpili na dno v ed ľaj šej šach ty a zam erali ho bez n á d e je na ďalší p rie n ik do hĺbky. Z ám ečníkovi sme u v a rili čaj a začal vystupovať ako* prvý. J a som zatiaľ n ašiel cestu v závale, k to rá vedie do vedľajšej šachty. P ri vyliezaní sm e lano odťahovali od vodopádu. ‘D arilo sa ta k vyliezť skoro polovicu p riep asti v suchu. P. E rdélyiho odťahoval Lv Fecsu ta k silno, že sa lano p ri ry tm ick ý ch p o h y boch lezenia tre lo o sk aln ú h ra n u p ro ti ľahlej sten y p riep asti. K ým P e te r vylie zol 70 m etrov, oplet lan a sa ú p ln e p re tr hol a začala sa p red ierať aj duša lana. Bol to k ritic k ý m om ent celej expedície. T áto udalosť m a ta k p restrašila, že som p ri vyliezaní osadil ešte 4 ďalšie expanzné skoby. L aná nech áv am e v jask y n i, lebo je p o tre b n é p reskúm ať veľké n á d e jn é okno v M okrej stu d n i. Spať idem e okolo 22. h. 28. 8. v stáv am e až o 9. h. Počasie je krásne. Suším e m o k ré časti odevu, v e n u jem e sa povrchovém u pozorovaniu, ozna čovaniu te ré n n y c h bodov v rám ci v y tip o vaného územ ia a fo to g rafu jem e. Z am eria vam e ja sk y ň u 1 A 2, 1A 1 F irn o v ú jam u , podvečer o b jav u jem e pod U K (terén n y bod) veľkú priepasť, k to re j h ĺb k u o d h ad u jem e n a 120 m. Spať idem e už o 21. h. 29. 8. sa n a p rie k odpočinkovém u vče ra jšk u nik o m u nechce zo stan ú . O 10,30 h. však s L. Fecsim a P. E rd ély im zo stu p u jem e do ja sk y n e A 2. O statn í z la n u jú o 14. h. za nam i, a b y n ám pom ohli s m a te riálom . Laco ide d o p red u a s P e tro m do

p lňujem e chýbajúce m erania. Laco zlan u je do M okrej . stu d n e na úroveň okna a pokúša sa o kyvadlo, čo sa m u d arí len čiastočne. Potom sa pokúša hodiť do okna lanovú slučku. T ráp i sa s tý m 1 a pol ho d iny; P etro v i aj m ne je už zim a, p reto varím e čaj. Laco sa napokon vysilený vzdáva ďaiších pokusov trafiť z 12 m sluč kou do 20 cm škáry. Vyliezam e hore a dem ontujem e m ateriál. N a skalnom p ra h u n a dne D ruhej p riep asti n ájdem e ideálny zub, ta k že nem usím e nitovať. P o stu p u je m e východným sm erom dolu širokou chod bou. Zliezam e 3- až 5-m etrovým i kolm ý m i stupňam i. C hodba sa zužuje a začína m eandrovať. Po niekoľkých m etroch sa lám e do hlbokej priepasti. Dovidieť len na stu p eň v hĺbke asi 40 m. N a nešťastie som s nitovacím nadstavcom v y trh o l z v re cúška aj kúsok n eoprénu s kolíkm i ku ni tu, k to rý so šuchotom zmizol v tm e. Už sa zdalo, že iakcia sa tý m skončila, veď bez nito v an ia som si ďalší postup nevedel predstaviť. P e tro v i sa však podarilo zostú piť na policu v hĺbke 42 m a našiel neo prénový kúsok so šty rm i kolíkm i zo sied m ich. A kcia m ohla pokračovať. Priepasť som vynitoval a zlanoval som na koniec 53-m etrového aj 41-m etrového lana. Dno však bolo ešte hlboko podo m nou. Videl som len n ap rav o do obrovského priestoru. N edosvietil som n a d ru h ý koniec a môj hlas sa burácavo ozýval. Z ostúpil som, až keď m i P e te r doniesol ďalšie lano. O bjavili sm e obrovskú sieň rozm erov 50 x 30 m s nedosvietiteľným stropom . S P etro m a Lacom sm e ju po celú hodinu preh ľad áv ali a fotografovali. Pokračovanie sm e hľadali v závale obrovských b a lv a nov. P rišla aj posila po m ateriál, no pre pokročilý čas už nezostúpila. V eľkú sieň sm e zam erali a pom enovali ju sieň M ajkovcov. Z am erali sm e aj priepasť a m e an d e r vedúci k priepasti. Rozdelili sme m a te riá l a jeden po druhom vystupovali z jaskyne. Posledný L. Fecsu vyliezol o 23,30 h. O 1. h sm e išli spať. T ým sa pre nás expedícia Biokovo 84 vlastne skončila. Vo štv rto k 30. 8. sm e zostúpili do M akarskej a cez S plit pokračovali do P litvíc, kde sm e si p rehliadli n áro d n ý park. P o p ri Z áhrebe, Ľ ubľani a G yôri, sm e do šli na h ra n ič n ý prechod v M edveďove, od kiaľ sme sa cez B ratislav u a Sereď dňa 2. 9. v rá tili späť do T u rn e nad Bodvou. Činnosť sek cie C 15. 9. ráno o 6. h. sa všetci stretáv am e na hraničnom prechode v Slovenských 35

R eliéf k r a s o v e j

p la n in y v

b líz k o s ti ja s k y n e

D PM

J u h o s l á v ia .

F o t o : E. N é m e th y

Biokovo ako tu risto m s podm ienkou, že nás n ik to nesm ie vidieť v jaskyniach. V šetko n á m je jasné, a ta k 19. 9. rán o od chádzam e n a planinu. U b y tu jem e sa v c h atk e p lan in ársk eh o d ru ž stv a n a Lokve. 20. 9. sm e využili p o m erne dobré po časie a p rv á sk u p in a (Thuróczy, M rázik, V alaštiak a V ozárik) sa p re su n u la z Lokvy n a L adenú (asi 15 — 20 km ). Z ostúpili tu n a dno 144 m hlbokej v e rtik á ln e j ja s k yne 1A 5, k to rú súčasne zam erali topofilom . T huróczy lokalizoval celú oblasť ra jó n u A v L adene podľa m apových pod kladov, k to ré n ám poskytol G. S tib rá n y i P okraču jem e veľm i rýchlo n a jje d n o a spolu s P. V ozárikom zam erali ja sk y ň u duchšou tra so u cez Budapešť, Mohácz, ú do 1A 4. T ým to v lastn e dokončili p rieskum lie N eretv y a M ostar do M akarskej, kde a d o k u m entáciu ja sk ý ň ra jó n u A v L a prichádzam e 17. 9. bez väčších problém ov. dene. Možnosť pokračovať v p rieskum e 18. 9. využívam e pobyt v M akarskej v dvoch jask y n iach to h to ra jó n u sm e u rč i li ta k to : v ja sk y n i 1A 5 s použitím člna n a náv štev u dom ácich jask y n iaro v , k to rí preplávať jazero, za k to rý m sa jask y ň a našim príchodom nie sú veľm i nadšení. zatiaľ končí, vo V ilim ovej ja sk y n i pom o V šetky problém y u ro v n áv a p án K urtovič, cou speleoalpinistickej te ch n ik y vyliezť do p racovník M estského n áro d n éh o výb o ru skalných okien v stene poslednej p rie p a s v M akarskej, náš sta rý zn ám y z v ý p rav y ti, M okrej studne, kde p rú d e n ie vzduchu do Biokova v roku 1982. V M akarskej m á n azn ačuje m ožnosti pokračovania. P re veľkú a u to ritu a odporúča n ám navštíviť

Ď arm otách a p re k ra č u jem e h ran ice MĽR n a šiestich osobných m otorových vozid lách: Škoda 100 — Ing. Jozef Thuróczy (K ošice-Jasov), E rv ín N ém ethy (Prešov), Ivica B enická (N ezaradená), Š k o d a 100 — Im rich Bugyi, Jozef Sm olinský, D ušan B oroška (Lipt. Trnovec), Škoda 100 — P e te r M rázik, Ja rm ila M ráziková (Blatnica), T ra b a n t 601 — M ilan V alaštiak, Ľ ubom ír Z áborský (Lipt. Trnovec), T ra b a n t 601 — Pavol Vozárik, V lad im ír Ligda (Lipt. T r novec) a Lada 1200 — Jú liu s Stodola, Eva A ndrášová a B ronislava G aliková (čaka telia v oblastnej skupine Lipt. Trnovec).

veľm i zlé počasie, k to ré vládlo v n asle d ujúcich dňoch v Biokove, sm e tieto zá m e ry už n estih li uskutočniť. E šte v te n večer sa p resú v am e na Lokvu, k d e d ru h á sk u p in a pod vedením V. L igdu u sk u to čn ila povrchový p riesk u m v okolí h reb eň a, k to rý sa tia h n e zo S vä tého J u ra n a Lokvu. Z areg istro v ali 4 m o h u tn é schody do p riep astí, z k to rý c h je d n u sm e n esk ô r p reskúm ali. 21. 9. p red p o lu d n ím robím e p o v r chové tú ry po plan in e, fo to g rafu jem e M ak arsk ú , k to rá sa n á m n a chvíľu doslova vy n o rila z m rak o v . P o poludní odchádza m e z Lokvy n a p ark o v isk o vzdialené asi 6 km , ab y sm e p reniesli v še tk u v ý stro j n a ch atk u , lebo p lá n u je m e preskúm ať ja s ky n e v blízkosti Sv. J u ra , k to ré zaregis tro v a la L igdova skupina. S prieskum om na L adene u v ažu jem e po u stálen í počasia. V polovici tra s y nás zastihol dážď, po tom začal padať ľadovec, a ta k bez m ož nosti u k ry tia n a p lan in e v raciam e sa na ch a tk u ú p ln e prem očení a dem oralizovaní. Vo večerných h o dinách po ú stu p e dažďa

Ú č a s tn íc i

v ý p ra v y

n a v š tív ili

tu r is tic k y

s p r ís tu p n e n ú

n ašli sa dobrovoľníci, k to rí p riniesli z au tom obilov výstroj, hoci prito m ich znova zastihol dážď. 22. 9. dopoludnia sm e vyrazili h re b e ňom pod Sv. J u r a v úplnej hm le sa nám podarilo nájsť vchod do jednej zo štyroch jaskýň, k to rý 20. 9. objavila J. M ráziková, presk ú m ali sm e ju, zam erali topofilom a fotograficky zdokum entovali. Ja sk y ň u sm e pom enovali PM 1, Keď sm e skončili jej priesk u m a vyšli n a povrch, začalo znova pršať. V daždi a hm le sm e s orien tačn ý m i ťažkosťam i došli k chatke. V nej sa už tiesnilo m nožstvo „tie ž tu risto v ” zo Z ágrebu, podgurážených alkoholom . Bolo n ám jasné, že im ch atk u m usím e uvoľniť. V p ru d k o m daždi sm e sa p red chatkou po b alili a s m o hutným i nák lad m i n a c h rb toch (všetko je úplne prem očené), obleče n í ešte v kom binézach z jaskyne, odišli sm e k a u tá m a z plan in y dolu do M akarskej. 23. 9. prežívam e deň n a opustenej p láži; keďže Biokovo je stále v m rakoch, m ením e pôvodný plán putovať do Č iernej

Li p iš k u ja s k y ň u .

F o t o : E. N é m e th y

H ory k S k ad arsk ém u jazeru a v y rážam e n a sever do Slovinska. 24. — 25. 9. p resú v am e sa v dvoch skupinách p rím orskou m ag istrálo u n a se ver. P rv á sk u p in a (Vozárik, V alaštiak, Z áhorský a Boroška) na dvoch au to m o b i loch p o k raču je priam o p o p ri jad ran sk o m pobreží do Sežany. Je j cieľom je zaistiť u slovinských jask y n iaro v n á v štev u v ý znam ných ja sk ý ň v poh o rí K ras. D ru h á sk u p in a pod vedením Thuróczyho p u tu je cez Plitvické jazerá s cieľom navštíviť te n to n á ro d n ý p ark . V y trv alý dážď a h m la im však ten to zám er prekazili. 25. 9. sa obidve sk u p in y stre tli a n a vštívili jask y ň u V ilenica. 26. 9. všetci účastníci n av štív ili popu lá rn u Lipišku ja sk y ň u 800 m d lh ú a 229

m hlb o k ú a popoludní sp rístu p n e n ú časť Š k ocjanských jaskýň. V popoludňajších h o dinách si V alaštiak s V ozárikom p re zreli nový objav sežanských jask y n iaro v — Jakovčičovu jaskyňu. 27. 9. dopoludnia sa presú v am e do Postoj nej, kde n a in štitú te SYZU nás p ri jím a A. K ra ja c — vedecký praco v n ík pre výskum k rasu. P o p red n í ja sk y n ia ri z Posto jnej ležia v nem ocnici po ťažkej au toh av árii, k to rú prežili p ri n á v ra te z posled nej p rieskum nej akcie. Veľm i p ru žn e a rýchlo vy b av u jem e n á v šte v u Postojevských ja sk ý ň a hneď ju aj absolvujem e. Ešte v te n deň večer opúšťam e Postojnú. 28. — 29. 9. cestujem e cez Slovinsko, jej hlav n é m esto Ľ ubľanu, popri B alatone cez B udapešť do ČSSR.

ČINNO SŤ ODBORNÝCH KOMISIÍ

R N D r . Vi e r a T e r e k o v á

V Y H O D N O T E N I E S T O P O V A C E J SKÚŠKY V D O L I N K E VYVIERANIE Súčasťou k om plexného riešenia úlohy V ýskum D em änovskej doliny so zam eran ím n a ja sk y ň u M ier” bolo sledo vanie h y drologických a hydrogeochem ických pom erov záujm ového územ ia. Cie ľom úlohy bolo k om plexné zhodnotenie hydrogeochem ických pom erov D em änov skej doliny so špecifickým zam eran ím na ja sk y ň u M ier a zabezpečenie vodohospo d árskej o ch ran y jasky n e. P o d ro b n á m eto dika riešen ia ú lo h y z a h ŕň a la aj stopovaciu skúšku v časti územ ia v dolinke V y v iera nie, k to ro u sm e sledovali sm er a * rý ch losť p rú d e n ia podzem ných vôd. H lavnú stav eb n ú je d n o tk u k rížň an ského p rík ro v u D em änovskej dolirfy tv o ria vápence a dolom ity. Celý kom plex leží na sú v rstv iach obalovej série a n a -k ry šta liniku. N a jsta ršie sú v rstv ie — stre d n o tria sové gut. vápence v y sk y tu jú sa na veľkej rozlohe — m ožno označiť za h lav n ý a n a j v ýznam nejší k o lek to r podzem ných vôd. C h a ra k te r čistých vápencov sú v rstv ia spo

M e ra n ie p H

vody

v ja s k y n i

M ier,

N íz k e T a tr y .

lu s priam ou in filtrácio u nízkom ineralizovaných povrchových vôd k ry šta lin ik a z D em änovky, P red n ej a Z adnej vody do to hto v rstevného kom plexu v oblasti Lú čok a R epísk um ožnili v y tvorenie jedné ho z n ajv ýznam nejších krasových systé m ov u nás. P o d sta tn á časť p o nárajúcich sa vôd opúšťa ja sk y n n ý systém v krasovej v yvieračke na ú p ä tí dolinky V yvieranie. K ullm an (1976) u d áv a výdatnosť vôd vyvieračky podľa hydrom etrovacích prác od 541 do 945 l/s. Podľa D roppu (1957) m a xim áln a výdatnosť bola 2000 — 2500 l/s. V sledovanom období sme výdatnosť m e ra li d v a k rá t (hydrom etrovacím krídlom ), s hodnotam i 367 a 422 l/s, p ríto k z k ry šta linika bol m axim álne 301 l/s. Veľké p ríto ky vôd v n ú tri k arbonátového kom plexu sú v ja sk y n i Slobody p ri K arfiolovom vodo páde a v dóm e M ŕtvych netopierov. V šet ka voda z jask y n e Slobody nevyviera vo vyvieračke. Casť hĺbkovým obehom p rú d i popod dolinku V yvieranie, pričom v te jto

F o to : V. T e r e k o v á

S itu a čn ý

náčrt

okolia

d o li n k y

V yvieranie

zostro jila:

- p o d l á A. D r o p p u , 1965

Tereková

p re d p o k la d an ý

to k

podzemný to k

k o ry to Demonovky (občasne suché/ povrchový tok

Demonovky

s m e r p rú d e n ia p o d z e m n ý c h vôd

oblasti p red p o k lad ám e veľké podzem né bazény, z k to rý ch voda p rú d i S sm erom popod paleogénne uloženiny L iptovskej kotliny. T ento p red p o k lad sm e overovali stopovacou skúškou v dolinke V yvieranie. P riebeh stopovacej skúšky jp znázornený na g rafe č. 1. Roztok stopovacej lá tk y — NaCl — sme vliali do ponoru potoka V yvieranie v n a d m orskej výške 818,78 m. 1. deň sme sle dovali obehové cesty v jask y n i M ieru v p retekajú co m potôčiku v časti K oliba. P rv ý k rá t sm e zaregistro v ali roztok NaCl o 17 m inút, s m axim om v 22. m inúte. D ru h é m ax im u m bolo v 27y m inúte. O krem vizuálneho zafarb en ia — biely zákal z ra zeniny AgCl, v zn ik n u tý syntézou NaCl + + AgNO:i — sm e m erali k o n d u k to m etro m zm enu vodivosti vody v S; pohybovala sa od 144 S s m axim om 160 S v 22. m inúte. H odnota pH vody sa nem enila. P riebeh skúšky p ou kazuje n a vyvyprázdňovanie podzem nej n ád rže v in tervaloch. D ru h ý deň sm e sledovali obeh p oná rajú cich sa vôd v tom istom p onore v sm e re p rú d e n ia do jask y n e Slobody v M ra m orovom riečišti na M ojžišovom pram eni. 40

P rieb eh skúšky bol obdobný ako p rv ý deň, s časovým posunom 3—5 m inút. Veľmi rozdielna bola v šak te p lo ta vody. Vodivosť vody sm e nem erali, ale zákal roztoku bol in ten zívnejší ako p rv ý deň, t.j. p o n á ra jú ce sa vody sa zm iešavali s m enším m nož stvom podzem ných vôd. T eplota voda, vzduch v °C a jej zm e ny: 1. deň: v ponore 0,5/—2, v j. M ieru — K oliba 5,6/7,1 2. deň v ponore 0,5/—2, M ojžišov pr. 3,6/4,6 T eplota vody vo vyvieračke 3,6 °C, vodivosť 118 S. Z vykonanej skúšky vyplýva, že za ponorom sa obehové cesty vôd p o n á ra jú ceho sa potoka ro z v e tv u jú sm erom J a S. V južnom sm ere sú dlhšie, ale n a stá v a zm iešavam e m enšieho m nožstva vody. P rú d e n ie severným sm erom je časovo k r a t šie, ale zvýšenie tep lo ty vody z 0,5 n a 5,6 °C je m ožné len zm iešaním veľkého m nož stv a vody s vyššou teplotou, k to rá podľa nášho p re d p o k lad u v y tv á ra už spom enuté veľké bazény podzem ných vôd v te jto ob lasti — severne od dolinky V yvieranie pod

kuláš. U kázalo sa, že p ri k rá tk y c h obeho vých cestách je aj NaCl dobrou stopovacou látk o u tre b a však zvoliť aspoň 2 m e tó d y sledovania, resp. m eran ia k o n c e n trá cie roztoku, p ríp a d n e p ri in te rp re tá c ii vy užiť aj ďalšie chem icko-fyzikálne m erania a analýzy vôd.

jask y ň o u M ieru, k am p rú d i aj časť vôd z jask y n e Slobody. Aj keď N aCl sa ako stopovacia lá tk a V iných oblastiach m ezozoika neosvedčila, v dolinke V y v ieran ie p ri v ý d a tn o sti poto ka Q = 10 l/s sm e ju použili ako jed in ú mož nú, pretože u v ed en é podzem né, vody sú zdrojom p itn ej vody p re m esto Lipt. M i

STOPOVACIA

SKÚŠKA NA

PONORE

POTOKA

VYVIERANIE

V N.V. 818,76 m

10.

„priebeh obsď-hu NuCl tok i

podzemnom

priebeh obsahu NaCl n aM o jiišr prameni v Mramorovom riedišti v j SLOBODA

H----------- 1--55^ 60 čas

minútach

S T U PN IC A PRE O BSA H N aC l o — 2 — 4 — 6 — 8 — zákal N aC l

2veľm i

s la b ý ( p r ir o d z e n á v o d a ) 4 s la b ý 6 s tr e d n ý 8 s iln ý 10 v e ľ m i siln ý sp ô so b e n ý

LIT E R A T Ú R A : D R O PPA , 1057: D e m ä n o v s k é ja s k y n e , SAV B r a tis la v a KULLM AN , 1 9 7 S H y d r o g e o l o g i c k é p o m e r y SZ s v a h o v

N íz k y c h

T a tie r.

Z á v e re č n á

sp ráv a.

G ÚDŠ

B r a tis la v a .

P hDr . Juraj

Bárta, CSc.

K otázke paleolitického umenia v slovenských jaskyniach V období m ladej fázy sta rej doby kam ennej (tzv. p a leolitu ), ktorá sa z geolo g ic kého hľadiska viaže na m ladý pleistocén, vo vývoji ľudstva prebehol tzv. sapientačný stu peň. V ňom sa vyvin u l pria m y predok dnešného človeka — praveký človek Homo sapiens sap. T ento sa už pod statn e n eodlišoval od d n ešné ho typu. Mal už dokonalé re čové ústroje, ale aj ruku s protivratným palcom , ktorá m u um ožňovala vyrábať do konalé pracovné nástroje z ka m eňa či kostí. K valitatívn y rast in telek tu pravekého člo veka znam enal aj význam ný rozvoj m ladopaleolitických m ateriálnych kultúr s v y sp e lejšou technikou lovu i zbe ru, takže zadovažovanie ob živy bolo ľahšie a vznikali m ožnosti pre postupný rozvoj aj nevýrobnej činnosti z n ad stavb ovej sféry. Ide v prvom rade o tzv. prenosné (m obilné) a n á sten né (parietálne) či sk aln é um e nie, ktoré sa postupne rozví ja a vrcholí v druhej tretine tohto geologického obdobi^. D ôkazy obidvoch druhov um enia sú znám e p redovšet kým zo západoeurópskych ja s kýň. A traktivita výtvarného prejavu paleolitického ľud stva, ako nadstavbovej form y p aleolitického života a jeho veľká popularizácia zap ríčini la, že m anipulácia s um elec kým i predm etm i sa začala po kladať za súčasť každodenné ho života m ladopaleolitických ľudí. V podstate ide o obm e dzený a teda výnim očn ý v ý sk yt na paleolitických lo k a litách, v ktorých zväčša niet nálezov z oblasti um enia, pre tože to sa viaže len na n ie ktoré m ladop aleolitické k u l túry. Tým to pojm om , vy ch á dzajúcim z názvu m iesta či jaskyne, kde bol prvý raz o b ja v en ý súbor m ateriálnej k u l túry, nahradzuje sa pom eno van ie neveľkej skupin y pa

leolitick ých ľudí, ktorá bola jej tvorcom a nem ožno ju ešte označovať národnostne. Zatiaľ n ejestvu je jed n ot ný názor, kedy sa v lastn e za čína skutočné um enie; ako um enie ho chápem e až dnes, hoci pôvodne sa n evytváralo z čisto um eleckého popudu. Schopnosti človek a maľovať alebo m odelovať predchádza lo veľm i dlhé obdobie starého a stredného paleolitu, v k to rom prebiehala hom inizácia. N a jej konci sa postupne v y tváral zm ysel pre tvar, sú m er nosť, vkus, predstavivosť a zá rodky estetickéh o cítenia. P a leo litick é spoločenstvo na stupni neproduktívneho Iovecko-zberačského hospodár stva, zorganizované už v ro dovej spoločnosti, sa anijv kaž dodennom tvrdom boji o u s chovanie ex isten cie , neobišlo bez uspok ojovania tú jb y po kráse. Pravda, podstatnejšie boli ak iste aj iné im pulzy, ktoré pôsobili na obsahovú náplň a boli prapôvodným podnetom pre um eleckú tv or bu. Ci už id e o m obilné ozdobné predm ety ako sú or nam entálne rytiny spolu s m o tívm i zvierat rastlín na k os tiach, náram koch, záveskoch, harpúnach, zvieracie a ľudské plastiky, aj jaskynné nástenné o ied in elé scénické kresby i fa rebné maľby pleistocénnych zvierat, ktoré boli prevažne súčasne korisťou. Okrem toho početné sú aj m agické otlačky rúk. V obidvoch druhoch p a leolitick éh o um enia sa odráža ex isten čn ý lovecký záujem človeka, a preto prevlád a lo v ná zverina, najm ä kone, m a m uty, zubry, nosorožce, soby, jelen e, vzácn ejšie aj dravce, r, nich predovšetkým m ed v e de a levy. V yskytujú sa aj ry by i vtáky. Z vieratá m ajú niek edy n aznačené m agické zásahy oštepm i či šípm i. Z ľudských m otívov sa v y sk y tuje zobrazovanie žien so

zdôrazneným i znakm i plod nosti (La M agdéleine, A ngles sur A nglin , Pech — M erle), vzá cn ejšie znázorňovanie m u žov (Les C om barelles) aj po doby k ú zeln ík ov — šam anov, alebo lo vcov vo zvieracích m askách (Troies Fršres, Lascaux). Len v ý n im očn e sa n a šli v ý ja v o v é kom pozície (Font de G aum e, L ascaux, Trois F réres). Súčasne s krajne rea listick ý m zobrazovaním e x is tujú abstraktné, sym bolické alebo skratkové prejavy. Drobné prenosné plastik y a rytiny sa v yskytujú v istom období, hoci sporadicky od Sibíri po západnú Európu. Jaskynné ry tin y a maľby sa koncentrujú vo Francúzsku. Španielsku, okrajovo zasiahli ai do T aliansk a ako tzv. franko-kantaberské um enie. V r. 1073 o b ja v ili paleolitick ú ry tinu v jask yn i B adanj v zá padnej B osne. (B asler 1976). V Juhoslávii už v období Rakúsko-U horska m al staviteľ železnice, český inžinier, ú d a j ne nájsť v dnes neznám ej jaskyni pri pram eni rieky Kuny maľbu, či rytin u m a m uta (B asler, 1973). Sp om enuté n álezy ako sú časť loveckej m ágie nerepre zentujú ted a um enie v n a šom zm ysle slova, ale id eolo gické prostriedky na obrady sú v isia ce s tajom stvom plod nosti a loveckého úsoechu s ú silím privolať dobro a o d vrátiť zlo. M ožno teda prednokladať, že najstaršie v ý tvarné prejavy v yp lyn uli z praktických m otívov, z k to rých sa až neskôr vyvinulo estetick é cítenie. P rvkv pra covnej činn osti sp lv n u li teda s nrvkam i um eleekvm i. Keďže n ajviac dôkazov o b i dvoch druhov p aleolitickéh o um enia v rám ci celej Euroázie sa našlo vo Francúzsku a T aliansku, viacerí archeoló govia Francúzska (B reuil — Lantier, 1959, Leroi — Gourhan 1965) i T alian ska (Gra-

ziosi, 1960) zaoberali touto p roblem atikou aj z hľadiska histórie um en ia a napokon podľa H. de L um leya et. al. ^1984) stan ovili štyri chronologicko — kultúrne stupne vý v oja tohto nad stavbovéh o fen om én u starej doby k am en nej. Prvé prejavy um enia viažuce sa n a kultúry chatelperronién a starý i stredný aurignacién, datujú sa do o b dobia 34 — 25 tisíc r. pred n. 1. so vzácn ym i jed n od u ch ý m i rytinam i zvierat, prevažne na kam enných platničkách. V au rign acién e k nim pristu pujú rytiny ženských sym b o lov. Ľudská figú rk a z m am utoviny a zvieracie plastiky z jask ýň južného N em ecka reprezentujú v okruhu aurign acienu európske unikáty. Ď alší vývoj v rozpätí 25 — 20 tisíc r. pred n. 1. viaže sa na kultúry m ladého aurignaciénu a gravettien u. Tom uto obdobiu sa prisudzujú jed n o duché sk aln é rytiny, zriedka aj maľby, n adväzujú ce štý lo vo na predchádzajúce obdobie, Z tohto obdobia pochádzajú niektoré reliéfy a zo vzá cn e ho m obilného u m enia sú n a j v ý zn am n ejšie ženské plastiky, tzv. V enuše, ako ojed in elé n á lezy, z niektorých otvorených

K oniec p aleolitick ého um enia nastal v období 10 — 8 tisíc r. pred n. 1. v čase ex isten cie tzv. epipaleolitick ých kultúr. Z uvedeného chronologické ho prehľadu vyplýva, že v zá padnej Európe sa najväčší rozkvet p aleolitick éh o um enia (najm ä násten né jaskynné maľby) viaže na m agúalén ién sku kultúru, ktorej teoretic kou hranicou rozšírenia aj do strednej Európy je podľa K. V alocha (1960) územ ie M orav ského krasu a poľské jaskyne v okolí K rakova. N ečakaný objav jaskynných m alieb pleistocénných zvierat v m e ravej, n eživ ej póze, o b ja v e ných biológom A. V. R ium inom r. 1959 150 m od vchodu v dvojposchodovej peščere nad riekou B elajou v európ skom predhorí Uralu v B aškirskej ASSR (Bader 1965) svedčia o tom , že aj iné rovnočasné m lad op aleolitické k u l túry sa m ôžu výtvarn e p reja viť vo vhodnom jaskynnom prostredí. Prečo sa na územ í strednej Európy n eob javili v ja sk y niach osídlených v starej do be kam ennej otlačky dlane s prstam i (znám e aj z m lad ších fáz jaskynného osídlenia aj m im o európskych jaskýň),

m lad op aleolitických síd lisk ; z nich u nás na jv ý zn a m n ej šia je V enuša z M oravian nad V áhom (Bárta, 1984) a pred tým skôr nájdená V éstonická Venuša. Tretí štý l paleolitického um enia v rozpätí 20 — 18 ti síc r. pred n. 1. viaže sa na solutrien, celk ove chudobný na um elecké pam iatky cha rakteru zdobených kostí a p latn ičiek i jed n o tliv é rytiny zvierat a plastík. P ripisujú sa mu však niek toré reliéfy. M o hutný rozm ach paleolitického um enia nastal v období sta r šej fázy m agd alén ien sk ej k u l túry (stup. I — II), v období 18 — 15 tisíc r. pred n. I. S kalné um enie, vrcholí k la sic kou periódou štvrtého štýlu na stupn i III — VI m ladého m agd alén ién u (15 — 10 tisíc r. pred n. 1.), časovo sa zho dujúceho s epigravettiénom . T ejto klasick ej perióde patrí prevaha v šetkéh o skalného um enia rytín i m alieb a tiež bohaté nálezisk á m obilných predm etov, ako aj celý stre doeurópsky m agdalénién, v ktoroiťl si našu pozornosť zasluhujú dve rytím vy h o to v en é zvieracie scén y na k o n ských rébrách z jask yn e P ekárna v M oravskom krase.

lATENSKA

DO BA 8 R 0 N Z 0 V Ä

O b r. i . V ý b ru s s te n o v é h o s i n t r a k y ň a Ľ u d m ila , S lo v e n s k ý k r a s .

v r s tv a m i

d y m o v é h o u h lík a z o b d o b ia

n e o litu ,

d o b a b ro n zo v á

a la té n s k a . J a s F o t o : J . B á rta

no najm ä nástenné kresby a maľby západoeurópskeho ty pu, je zatiaľ jedným z n a j väčších nevyriešen ých problé m ov archeológie, hoci jestv u je viac odpovedí na túto o tá z ku. U važuje sa predovšetkým o klim atických činiteľoch, napr. o zm enam i teploty vyzrážanej vode, ktorá v našom k lim a tickom pásm e m ôže značne poškodiť alebo aj zničiť maľ bu, ale aj o m ožnosti že dru hotné nepriehľadné sintrové povlaky celkom zakryli ry ti nu alebo maľbu. Dôkaz pre túto hypotézu poskytli sintre odlúpené otrasm i streľby v ka m eňolom e z dnes už n ejestv u júcej jaskyne Ľ udm ily pri Slavci. V ýbrus odlúpeného sintra (obr. 1) ukázal postup né vrstevnaté narastanie sin trov s vrstvam i uhlík a pochá dzajúceho z dym u ohnísk d o by n eolitick ej, bronzovej i laténskej, v odstupňovanej hrúbke sintra podľa času ich narastania (Bárta, 1983). ta k že sú presved čivým kalen dá rom relatívn ej chronológie. K eby spôsob získ avan ia ta kýchto jaskynných sintrov či stalagm itov nebol taký dras tick ý z hľadiska ochrany ja s kynného interiéru, k čomu pristupuje aj nákladnosť ich výbrusu, bolo bv m ožné bez h ĺb en ia zisťovacích archeolo gických sond len na základe v rstvy u h lík a z dym u prave kých ohnísk zistiť, či bola tá alebo oná jaskyňa osídlená v praveku. Za n ajväčšie nebezpečenstvo pre zachovanie jaskynných m alieb u nás sa však považu je prenikajúca von k ajšia v lh kosť spojená s prúdením vzduchu. N ie m alý význam m á aj chýbanie osíd lenia n a j m ladšej p aleolitick ej kultúry v našich jaskyniach, tzv. m agdaléniénu, s ktorým prevažne sú v isí západoeurópske ná stenné jaskynné um enie. Na Slovensku by sm e p ravdepo dobne m ohli očakávať takýto v ýtvarn ý prejav predovšetkým pri osíd len í jaskýň nositeľm i gravettskej, prípadne epigravettsk ej kultúry, ak by sm e ich objavili v našich doteraz neprebádaných jaskyniach. V sú v islosti s otázkou e x i stencie m agdaléniénu na S lo vensku, keďže za hranicu je

ho rozšírenia zo západnej Eu rópy sa p ovažuje región M o ravského krasu a južné Poľ sko (Valoch, 1960), je dnes a k tu áln ejšie pozmeniť dote rajší názor na nález hrotu zo sobieho parohu a nepočetnej čepeľovej industrie, ktorá sa našla už r. 1874 na povrchu dna v jaskyni A ksam itke pri H aligovciach v P ieninách, na slovensko-poľskom pohraničí. Táto bola až dodatočne reha bilitovaná ako p a leolitick á a V ertésom (1914) zaradená do aurignaciénu. Vzhľadom na to, že neď ale ko tejto jask yne na ľavom brehu D unajca v N ižných Šrom ow ciach poľskí arch eoló govia (V ald e—N ow ak a R ydlew ski, 1980) odkryli neskorom agd aléniénske síd lisk o, n e m ožno vylúčiť preniknutie m agd aléniénských lo v co v so bov aj na priľahlé územ ie Slovenska, a teda aj do ja s kyne A ksam itky (B árta 1981). A rtefakty, z ktorých je dôle žité najm ä to, že hrot je z pa rohu soba, zanechali tu p rav depodobne na sklonku p leistocénu (bôlling), takže zadné priestory aj pre m alý vchod A ksam itky sa nem ohli už zasedim entovať. Z uvedeného v yp lýva, že zatiaľ len v po hraničnej oblasti sev ero v ý chodného Sloven sk a m ám e pr v ý dôkaz prítom nosti m agdalén iénsk eho o sídlenia, a pre to h la v n e v krasovom územ í tohto regiónu jestv u je akási nádej na ex isten ciu p arietálneho um enia v tam ojších ja s kyniach. To, že možnosť objavenia paleolitických jaskynných m a lieb u nás nie je v ylúčen á, do kazuje n ajb ližší výsk yt p a leo litick ých m alieb z jaskyne P estera C uciulat v údolí Som es v severozápadnej časti sedm ohradských K arpát v R u m unsku. ktorý sa teraz v e decky vyhodnocuje a zaraďu je sa do ep igravettién u (B itiri, Carcium aru, 1980). P od statn e starším (Skutil, 1938) bol dôkaz e x isten cie skalného um enia (prvý štýl)? na se v er nej M orave. V jesen i r. 1981 si M. O liva v M ladečských jaskyniach pri L itovli, zná m ych hrom adným hrobom pravekého p aleolitick éh o člo veka, všim ol červeno m aľo vané značky (šípky, jed n od u

ché i d vojité čiary, bodky a v ä čší neľahko definovateľný útvar, tzv. „ježko“), ktoré sú tvarové podobné p a leo litic kým značkám v jaskyniach frankokantabrijského okruhu (Leroi — G ourhan, 1965), a le aj v K apovej peščere. P aleo litick ý v ek m ladečských značiek nie je zatiaľ s istotou preukázateľný, no ich m orfo logická zhoda so skutočne p a leolitick ým i je natoľko n á padná, že ich m ožno považo vať za veľm i pozoruhodné (V aloch 1982). Jaskyňa P ckárna v M orav skom krase, p resláven á sp o m en utým i rytin am i súboja b i zónov, či pasúcich sa koní na konských rebrách z obdobia m agd aléniénu, o stáva z hľa diska m ožnosti objavu aj parietálneho skalného um enia otvoreným bádateľským po ľom dom ácej speleoarcheológie, pretože predpokladané zadné priestory jask yn e s boč ným i chodbam i sú zavalené sutinou. P re ich terajšiu n e dostupnosť ned ali sa hľadať teoreticky m ožné prejavy parietálneho um enia, ak by sp o m enutý zával bol postm agdalén iénsky. Ak je starší, teda z obdobia pred n ajm ladším p aleolitickým o síd lením v stu p nej časti jaskyne, potom n e m ožno v zadných častiach krasového systém u jaskyne Pekárna očakávať prejavy n á stenného u m enia (B árta 1975). N ásten né jask yn n é maľby i nerovnosti jaskynn ých stien v y u žívan é na dotváranie ev en tualných n ázn akov p lastík sa nachádzajú n ajm ä na územ í západnej Európy skôr v zad ných tm avých, často aj ťažko dostupných priestoroch, kde treba prekonávať vodné toky. M ôžu sa nachádzať aj vo vyšších či n ižších poscho diach od v stu p n ej časti ja s kyne. N em usia však byť na hladkých stenách, ktoré priam v yzývajú na pom aľovanie. V yskytujú sa skôr na m ies tach drsných, p lných v ý č n e l kov a rýh, a to často aj m e dzi kvapľam i. No nachádzajú sa aj v ľahko dostupných vonkajších jaskynných p rev i soch, takže tu n iet jed n ozn ač nej zákon itosti na ich obja- > v en ie (Bárta, 1982). Po oboznám ení sa s celo európskym výskytom p aleoli-

O b r.

P r o b le m a tic k é

k resb y

uhľom

z fa k ie ľ

z k o m ín a p r i Z r ú te n o m

d ó m e v A r d o v s k e j ja s k y n i. S lo v e n s k ý k r a s .

O b r. 2. N e o litic k é k r e s b y D o m ica, S lo v e n s k ý k r a s .

uhľom

fa k ie ľ

P o s v e tn e j c h o d b e v ja s k y n i • F o to : J . B á r ta

tického parietálneho um e nia, no najm ä po zistení jeho výskytu aj v horších k lim a tických podm ienkach, aké sa vyskytujú v sú v ise s väčšou zem episnou šírkou na u ral skom predhorí nad riekou Belaja v 2,5 km dlhej K apovej peščere, zvanej aj Šulgan Taš, neob stojí argum ent pre ab senciu takéhoto um enia u nás len na základe m enej priaz n iv ej klím y v našich ja sk y niach. N a územ í Slovenska pozná m e s istotou zatiaľ len geo m etrické kresby uhlom z P o svätn ej chodby v zadných priestoroch jaskyne D om ice (obr. 2). N a tieto sú až z m la dej doby kam ennej a akiste sú v isia s tun ajším osídlením tvorcam i bukovohorskei k u l túry. A kadem ik J. Bôhm , v jedn ej z nich chcel vidieť a i štylizovan ú ženskú postavu sú v isia cu s kultom plodivej sily (B árta 1976). Pre celk ove od lišn ý charak ter prob lem atickejšie sú tak tiež azda n eolitick é nástenné kresby (?) robené uhlom , ob javen é J. B ôhm om a J. K unskvm v „priepasťovitej chod be“ A rdovskej jask yne (B ánesz 1978). Zo štyroch spom e nutých obrazcov z A rdovskej jaskyne vid í L. B ánesz v pr vom plaziaceho sa človeka s typickým i znakm i držania tela pri tom to pohybe. Aj druhá a štvrtá kresba má údajne zobrazovať plaziace sa ľudské postavy. Tretí obraz podľa L. B ánesza predstavuje zvln en ý tok vody a na ňom loďku so štylizovan ou ľud skou postavou s upaženým i

rukam i (obr. 3). L. B ánesz tu pravdepodobne vych ádza z ja vov, ktoré J. K unský (1939) lokalizuje do priepast'ovitého kom ina, ktorý zo Zrúteného dóm u klesá na sever a podľa J. K unského (str. 11) boli v ňom na niektorých m ie s tach nájdené črty drevených fakieľ. Je to teda ten istý jav, ktorý bol pozorovaný aj v iných jaskyniach S loven sk é ho krasu, pokiaľ boli osíd le né bukovohorským etnikom . Aj keď si uvedom ujem e, že výsk yt jaskynných kresieb či

m alieb je vždy aj v regióne s výsk ytom viacerých jaskýň osídlených v p aleolite, predsa len o jed in elý jav, netreba v hľadaní takejto m ožnosti aj u nás zaujať a priori n e g a tív ne stanovisko. N em ožno totiž vylúčiť, že aj u nás nájdem e jaskynné steny, ktoré proces novotvorby jaskynn ých sintrov narastajúcich vekom , ako sm e to zistili v jask yn i Ľ udm ile pri S lavci — G om baseku, n e zasiahol a neprekryl prípadné prejavy nástenného ja sk y n n é ho um enia. V šetko je závislé

od lok áln ej jask yn n ej m ikro klím y a od postupu či sta g n á cie tvorby chodbových n á sten ných sintrov. Preto aj u nás je aktuálne zamerať pozornosť arch eoló gov, ale aj všetkých dobro voľných ja sk yn iarov na o b ja vy ďalších jaskynných p ries torov v n ových, či už doteraz znám ych jaskyniach v n ád e ji, že aj na S loven sk u n ájd e m e n ástenné jaskynné u m e-

I.ITERATÚRA BANESZ, L . : P r a v e k R o ž ň a v y a o k o lia , m : T a jtá k , L. a k o le k tív D ejin y R o ž ň a v y , K o šice 1978, s. 30 — 42. BADER, O. O .: K a p o v a ja P e š č e ra . P a le o litič e s k a ja ž iv o p is . M o sk v a 1965. BARTA, J . : (re c .] K lím a, B .: A rc h e o lo g ic k ý v ý z k u m p lo š in y p r e d je s k y n i P e k á r ň o u . P r a h a 1974. I n : S lo v . A rc h e o l., 23, 1975, S. 457—459. BARTA, J . : P o ls to r o č n é ju b ile u m p e r ly s lo v e n s k é h o p r a v e k u ja s k y n e D o m ic e. K rá sy S lo v ., 53, č. 9, 1976, s. 390—395. BARTA, J . : V III. S p e le o a rc h e o ló g ia . I n : J a k á l, J . a k o le k tív : P r a k tic k á s p e le o lo g ia . M a r tin 1982, s. 191—220. BARTA, J . : P o h r e b is k o a p r a v e k é s íd lis k o v ja s k y n i D ú p n a d ie r a p r i S la tin k e n a d B e b ra v o u , š tu d ij n é z v e s t i , ' 20, N itr a 1983, S. 15—37. BARTA, J . : Z n o v u n á jd e n ie M o r a v ia n s k e j V en u še. I n : B a ln e o lo g ic k ý s p r a v o d a j, 23, B r a tis la v a 1984, s. 77—87. BASLER, D . : O s o b n á in f o r m á c ia v S a ra je v e , 1973. BASLER, D .: P a le o lits k o p r e b iv a liš te B a d a n j K od S to ca . G la s n ik Z e m a ljs k o g m u z e ja B o sn e i H e rc e g o v in e , 29, Sar a je v o 1976, s. 5—13. BITIR I, M. — CARCIUM A RU, M .: Le m ilie u n a t u r e l e t q u e lq u e s p r o b lé m e s c o n c o r n a n t le d e v e lo p p e m e n t d u Palé o lith iq u e s u p é r ie u r s u r le t e r r i t o i r e d e la R o u m a n ie . I n : Ľ A u r ig n a c ie n e t le G r a v e ttie n (P é r ig o r d ie n ) dans le u r c a d re é c o lo g iq u e . N itr a 1980, s. 65—75. D REU IL, H , — LA N TIER , G . : Les H o m m e s d e la P ie r r e a n c ie n n e . P a ris 1959. , G R A ZIO SI, P . : P a le o lith ic A rt. L o n d o n 1960. KUNSKÝ, J . : A r d o v s k á je s k y n é v e S lo v e n s k é m k r a s u . I n : R o z p ra v y II. tŕ í d y Č e sk é a k a d e m ie 49, č. 21, P r a h a 1939, s. 1— 12. LE RO I — G O U R H A N , A ,: P r é h is to ir e d e ľ a r t O c c id e n ta le . P a ris 1965. LUM LEY, H . e t a l ii: A r t e t C Iv ilis a tio n s d e s C h a s s e u rs d e la P r é h is to ir e . P a ris 1984, SKU TIL, J . : P r a v e k é n á le z y v M lad č i u L ito v le n a M o r a v e . L ito v e l 1938. VALDE-NOW AK, P. — RYDLEWSKI, J . : o s o b n á in f o r m á c ia , 1980. VALOCH, K .: M a g d a le n ie n n a M o ra v e . A n th r o p o s 12, 1960, B rn o , N . S. 4, ío o s. VALOCH, K .: O r o z v o ji k u lt ú r y a s p o le č n o s ti v p a le o litu . A rch . R o zh l., 34, P r a h a 1982, s. 534— 561. VÉRTÉS, L .: P rv n í p a le o litic k é n á s tr o j e z o b la s ti K a r p a t. A n th r o p o z o ik u m , 4—1954, P r a h a 1955, p p . 7— 18.

Č IN N O SŤ OBLASTNÝCH SK U P ÍN

Eduard Piovarči

STRATENECKY SYNDRÓM v Slovenskom krase. H lavne vď aka p u b li kačnej činnosti geom orfológa Ľ. V. P ri k ry la už ďalšia generácia jask y n iaro v m a la k dispozícii dostatočne presné pram ene a inform ácie. N a základe týchto inform ácií sm e ro k u 1980 začali ešte ako neorganizovaní pracovať v Kukurišovej jaskyni v S tra te n ci. Až po dohode 11. 9. 1980 v Terchovej s tam ojším i ja sk y n ia rm i sa naša m alá p ra covná skupina MINOTAURUS pridala k oblastnej skupine T erchová a začala vy víjať legalizovanú činnosť v oblasti Belej a doliny K úr, resp. v S tratenci. K ukurišova ja sk y ň a sa nachádza na ľavej stra n e suchého strm ého žľabu v n a d

Už niekoľko rokov je stredobodom pozornosti terch o v sk ý ch ja sk y n ia ro v m e nej znám a k raso v á oblasť S tra te n e c v M a lej F atre. Z áu jem o tú to lo k alitu vzrás tol na začiatk u osem desiatych rokov po akom si znovuobrodení terchovskej sk u p i ny novým i členm i z V arína. N adviazali sm e tu n a p rácu a m a té r skej sk up in y jask y n iaro v , k to rá pod vede ním Ľ. V. P rik ry la začiatkom šesťdesia ty ch rokov p raco v ala v M alej F a tre . T ento kolektív bol p rv ý m (okrem V. B ukovin ského), k to rý speleologický pôsobil v CHKO M alá F a tra a d o k u m en to v al i publikov al výsled k y svojich p rieskum jiých akcií vo V lastivednom zb o rn ík u Považia a

GEOLOGICKY PROFIL SEVEROZÁPADNÉHO HREBENÁ STRATENCA ,

M ALEJ

FATRE

STRATENEC 1 5 1 2

M A STN E F IA K Y

STA A TEfttCK A M K P A S t

ST. STRÁT. JA SK Y Ň A A N IS TMAVSIVÉ VÁPENCE KUKURIŠOVA JASKYŇA

W TEN STEIN SK ÉH O TYPU

* w * H 'A SPA C OV A U R N D r.M . D EM IA N , E. PIOVARČI

- W

‘

L A D IN -K A R N SVETLOSIVÉ LAVICOVITÉ DOLOM ITY A V ÁPENCE SPO D N Ý TRIAS PIESK O V CE . K R EM IN N É PIESKOVCE, ZLEPENCE S VLOŽKAMI BRIDLlC SPO D N Ý TR IA S P E ST R É ÍLOVITO P I E Í Í IT É BRIDLICE S V LOŽKAM I KREM ENNÝCH PIESKOVCOV B IO T IT K K É A DVOjSLUDNÉ GRANITY, AUTOMETAMORFOVANÉ GRANOOIORITY

m orskej výške 852 m, 67 m etro v n a d v ý raznou krasovou vyvieračkou (50 až 100 l/s), v K ukurišovej doline k to rá p rav d ep o dobne odvodňuje celý vápencový kom plex S traten ca. Sondovacie práce P rik ry lovej sk up in y v šesťdesiatych rokoch nám napovedali sm er ďalšieho postupu. J a sk y ň a bola 15 m d lhá s 1 až 2 m vysokým stropom . H rnce, vým ole a vôbec výrazn á m odelácia stien svedčia o niek d ajšej a k tívnej erozívnej činnosti vodného toku, k to rý práv e vo v stu p nej časti jask y n e pru d k o m enil sm er o 90° a zarezával sa opäť do m asívu. Výzdoba jask y n e je skrom ná. V p red n ý ch častiach sa vysk y tu jú b radav co v ité povlaky a sin tre, m ies tam i i k rá tk e brčká. V stu p n á časť p riesto

S traten e c k á priepasť. M alá Fatra.

rov je v y tv o re n á na v ý razných poruchách J —VV, S —J, V —Z. Začali sm e pracovať v stále zaplavovanom polosifóne n a te k to nickej línii V —Z. P rá c a bola hneď od za čiatku náročná. V odu sm e m useli p ra v id e l ne čerpať cez 3 m etre vysoký sk aln ý p ra h jaskyne. Celé dni sm e sa m iesili v rozbahnenej ry h e kopanej pre „kľačiaceho stre lc a ” a piaď po piadi trpezlivo postupovali do n e znám eho, pom erne rozsiahleho sifónu. S tro p bol obťažkaný skalným i re b ra m i m o delovaným i n iekdajším tokom . U sadené auto ch tó n n e sedim enty, k to ré tu opadajúca voda naniesla v 1,5 m h rú b ke sa sk lad ajú z typického červenkastého v ápenného ílu a piesku, v k to ro m sm e n a

F o to : E. Piovarči

šli okrem k úskov zotletého d rev a n ajm ä vo vstu p e do sifónu kosti m edveď a h n e dého (nálezy kostí u rčen é v SAV N itra). H lbšie v sifóne sme n achádzali bizarne m odelované vápencové brekcie, k to rý ch pôvod nám zatiaľ nie je celkom jasný. R oku 1981 sa činnosť sk u p in y v rám ci p oznania celého k ra su M alej F a try značne rozptýlila, ale nosná časť p rác spočívala opäť v S tra te n c i v K u k u rišo v ej jaskyni. P odarilo sa n á m pren ikn ú ť tesn ý m i plazivkam i o 15 m etro v ďalej do sifónu. Ces tu k dosiah n u tém u m iestu, odkiaľ sa pre ned o stato k p rie sto ru nedalo ďaleko p re hrab áv ať, sm e ešte celý ro k lopotne p re kopávali. D ĺžka sifónu ta k dosiahla roku 1981 20 m. P o m ern e d rsn é podm ienky v stále zaplavovanom výkope o d rad ili n a j sk ô r neveriacich, no postu p n e i viac za pálených členov skupiny. P re to p re ľahší p o stu p v sifóne v le te ro k u 1982 sme zní žili sk aln ý p ra h vo v stu p n ej časti jaskyne. Č iastočne sm e sa ta k zbavili problém ov s vodou a p o stu p sa zrýchlil. Z p ra h u ja s kyne sm e v y rú b a li 8 m 3 ho rn in y , čím sa značne zm enil p ro fil vchodu z pôvodnej v ýšky 0,8 m na 3 m p ri nezm enenej šírke 1 až 1,5 m. Ď alšie práce už p reb ieh ali ply nulejšie. H liníkový čln s obsahom 0,2 m :i sm e priťahovali cez ru m p á l oceľovým la n

kom , čím sa práca v sifóne uľahčila. Po p rek o n an í ďalších desiatich m etrov sa n ám 4. 9. 1982 podarilo konečne p re niknúť cez polosifón, k to rý dosiahol dĺžku 30 m. D ovtedy sm e za dva roky tv rd e j p ráce z jask y n e vyviezli 20 m3 nap lav e ných sedim entov. P ri p rien ik u za sifón sme zaregistrovali slabý prievan. Za sifó nom p o kračuje chodba elipsovitého p rie rezu široká 1,8 m, vysoká 0,3 až 0,9 m, do dvoch tre tín zanesená ostro h ran n ý m m ateriálo m strelen ý m do nepoddajnej m asy vykryštalizovaným kalcitom . K ry štali zovaný kalcit je typický pre celú jaskyňu. D robné k ry štá ly p o k rý v ajú ako h u stý ko berec celé dno jaskyne. Tam , kde sa ten to povlak dostáva n a d p rik rý v k u pieskov, m á snehobiely nádych. íly sfa rb u jú kry štály do červená. Ď alej sme opäť narazili na úžiny na h ran ici prieleznosti. T erén na šiestich m e tro ch stú p a v 28° uhle. P rie sto r je široký m iestam i 2 až 3 m, ale pom erne nízky. Na vrchole stú p a n ia sa m ožno p rv ý k rá t po v plazení do sifónu narovnať. Cez ďalšiu úžinu sm e sa dostali do m alej sienky, kde sme sa m ohli posadiť na b alvany a chvíľu si odpočinúť. S ienku 10 m dlhú, 2 až 3 m širo k ú a 0,4 až 1,6 m vysokú sme neskôr nazvali „Domec stra te n ý c h n á d e jí”. Po

KUKURIŠ0VÁ JASKYŇA H ALÁ

I X

//K .\ ' I ■

TEKTONIKA

» «»«»

8 5 2 m nm

FATRA - STRA TEN EC ( I 512 m n m )

< ^x

D Ň A 9 . 3 . 1 M 5 Z A M E R A L I: J . Ď Ú 6 E L , M. P I0 V A R Č I, E. P I0 V & R Č I

stran ách n a dne ležia zo stro p u zosunuté bloky. M iestam i sa na stro p e nach ád zajú zh luky kvapľov, zácloniek bielej fa rb y a brčiek dlhých 5 — 10 cm. Z konca p riesto ru sa dá preliezť úžinou do ďalšej m alej sienky, kde sa n ám postavila do cesty v äč šia p rek ážk a — m o h u tn ý zával. N a niekoľ kých akciách v ro k u 1983 sm e sa ho po kúsili prekonať. P ráce však o dvtedy po k račovali stále pom alšie. P raco v n ý elán sa postupn e vyčerpal. Ja sk y ň a po zam eran í dosiahla dĺžku 63 m a p revýšenie 2,5 m. V súčasnosti sa na p ráci v ja sk y n i p o k ra čuje iba sporadicky. Po akom si k olektívnom sk lam aní v K ukurišovej jask y n i sme sa rozhodli, že znova skúsim e šťastie v S traten ci. T entok rá t sa naše úsilie zam eralo na Starú strateneckú jaskyňu, k to rú v ro k u 1972 o b ja vil člen sk u p in y P e te r F reud en feld . J a sk y ň u sme počas p ráce v ,,K u k u rišk e” n ie koľkokrát navštívili. Hneď p ri prvej ob h liad k e sa dalo tušiť, že ja sk y ň a nev zn ik la korozívnou a d eštru k čn o u činnosťou m razu a g ravitácie, ale je zrejm e súčasťou predpoklad an éh o straten eck éh o systém u. N achádza sa vo výške 950 m n. m. na prav ej stra n e skalného p ra h u suchého centrálneh o S traten eck éh o žľabu, 10 m vysoko v skalnej stene. Vo vchode je u

Bivak v Starej S traten eck ej jaskyni, M alá Fatra.

ch ytený m ladý buk, p re to ja sk y ň a okrem toho, že je ťažšie p rístu p n á , je aj dokona le m askovaná, tak že n á h o d n ý okoloidúci si ju sotva všim ne. Ja sk y ň a bola pôvodne d lh á 16 m. T voril ju v lastn e nízky dóm, 12 m široká plocha vstu p n éh o dóm u — O rlie hniezdo, zatiaľ n ajväčší p rie sto r v jaskyni. S tro p je v pred n ej časti z rú te ný, m iestam i vysoký až 2 m etre. K am e nisté dno klesá vo sv ah u sm erom ku vchodu pod uhlom 35° k m oh u tn ém u zá valu. 2. až 3. 10. 1983 sm e zorganizovali p r vé pracovné sú stred en ie v S tratenci.. P ra covali sm e v tro c h pracovných skupinách. P rv á v K ukurišovej jaskyni, d ru h á v S tra teneckej priepasti a tre tia začala sondovacie práce v závale S ta re j straten eck ej ja s k y n e úspešne. S k upine V avrík, H anus, Piovarči sa podarilo preniknúť popod zá val do m alej sienky („Líščí saló n ”) a z nej sm e sa 9. 10. 1983 prek o p ali do ďalšej. N asledujúcu časť ja sk y n e ch arak terizovali úžiny. 27. 10. 1983 sm e sa po horúčkovitej činnosti p re b íja li ťažkým m iestom (P rie n ikom legionárov) a p o stúpili o ďalšie vzácjoe m etre. Vošli sm e do re la tív n e väč ších p riestorov sienky R adosti. T ento 20 m p rien ik sa končil ďalšou úžinou na dne zaujím avo erodovaného kaňonu.

F o to : E. Piovarči

Až do 24. 11. 1983 vzdorovala v p o ra dí už p ia ta úžin a K am en n ý ch kvetov, kým sme zaznam enali ďalší p o stu p o 14 m. N e stačili sm e sa v šak spam ätať a už tu bol nový, ešte väčší p ro b lém — 10 cm široká puklina, h lb o k á viac ako 2 m etre, Úžina na 84 m etri. 4. až 6. 5. 1984 n a ja rn o m pracovnom sústredení, k to ré sm e p rv ý k rá t organizo vali s b iv ak o v an ím v O rlom hniezde, sme sa pokúšali prekopať popod východnú ste nu v sienke R adosti a obísť ta k p rekážku. Sonda dosiahla dĺžku 12 m a h ĺb k u 6 m, ale p re d p o k la d a n ý p rie n ik sm e n edosiah li. V sienke R adosti sa s tre ta jú šty ri te k tonické línie a zároveň lin e á rn e s nim i niekoľko m enších príto k o v ý ch vetví. J a s ky ň a tu po k raču je dvom a m ožným i sm er m i strm o do hĺbky. P rie sto ry sú však za nesené o stro h ra n n ý m m ateriálo m a pies kom. P re to sm e sa sú stred ili na p re k o n a nie Ú žiny n a 84 m etri. P odarilo sa n ám ju zdolať až 21. 5. 1984. Š ty ri m etre, o k to ré sm e postúpili, nás však deprim ovali. P re b ili sm e sa iba do stiesnenej, strm ej p lazivky s p re te k a júcou vodou. P repracovať sa odtiaľ ďalej bude naozaj tv rd ý oriešok, no chcem e sa ho pokúsiť rozlúsknuť. N ajnižšie m iesto v jask y n i sm e n a zvali prilieh av o M orňa. N achádza sa v h ĺb ke 31 m etro v od vchodu. C elková dĺžka jask y n e do sah u je 136 m etrov. Celá ja sk y ň a je zväčša suchá. V oda sa v m alom p ra m ie n k u zja v u je iba za úžinou K am en ných kvetov. S ta rá stra te n e c k á ja sk y ň a fu ngovala ako ponor; odvádzala do podzem ia p o v r chové vody stek ajú ce S tra te n e c k ý m žľa bom. V súčasnosti je v senilnom štád iu vývoja. Vo v rch n ý ch p a rtiá c h sú sten y ja sk y n e z a farb en é kysličníkom železa do červená. V ý raznejšia kvapľová výzdoba zatiaľ v ja sk y n i p re neprítom nosť vody nejestv u je, n a sten ách však m ožno pozo rovať v ý razn é erózne tv a ry , vým ole a h r n ce. T eplota v spodnej časti sa poh y b u je okolo 2 °C. P rie v a n y sú v ja sk y n i v ý raz nejšie ako v K u k u rišo v ej jaskyni. V ýskyt n eto p iero v sm e v ja sk y n i za tiaľ nepozorovali, ale v nánosoch piesku a su tin y sm e n ašli ich fosílne k o stro v é po zostatky. I keď ja sk y ň a klesá do m asívu, m á p ravdepodo b n e spojenie s vyššie polože nou časťou p re d p o k lad an éh o systém u. P o dľa term ick ý ch pozorovaní sa p re ja v u je ako spodná časť. Do h ĺb k y 20 m je v y tv o

re n á prevažne vo svetlých dolom itických vápencoch, ďalej v tm avom dolom itickom v ápenci s obsahom 0,28 % krem ičitanov; 5,96 % p rip a d á n a kysličník ho rečn atý a 0,17 % na kysličník železitý. Rozdelenie h o rn ín m ožno pozorovať vo výraznej de liacej línii na stenách sienky Radosti. V poslednom období používam e jaskyňu, resp. jej v stu p n ú časť O rlie hniezdo ako p re d su tú zák lad ň u — bivak p ri sondovacích prácach v S traten eck ej priepasti, k to ré sme začali koncom ro k u 1984. H ĺbim e šach tu v m iestach s n ajintenzívnejším i p riev anm i v juhovýchodnej časti Ján o šíkového dóm u. Tým sm e v lastn e otvorili v S tra te n c i naše tre tie pracovisko. N ajnovšie sm e zistili, že juhovýchod n á v etva p riep asti (Jánošíkov dóm) v zim nom období n asáva vzduch, čím sa p re ja v u je ako spodná časť vyššie položených priestorov. A naopak, z m enšej severozá padnej časti p riep asti pod zostupnou stržou v y rá ž a jú v zim e h u sté chuchvalce p a ry, čo svedčí o vrchnom otvore nižšie po loženej časti neznám ych priestorov. Je t e da jasné, že priepasť je situ o v an á niekde v stred e až ho rn ej polovici neznám eho podzem ného jask ynného systém u v S tra tenci. Svedčia o tom aj m astn é fľaky, k to ré sa nachádzali p ri terén n o m p rie sk u m e viac ako 1300 m n. m. n a severozápad nom hrebeni, ted a z h ru b a 200 m etrov nad priepasťou. M odelácia vodou a tla k o v á erózia sú spoločným i fa k to rm i pre obe jaskyne i priepasť. Z aujím avé sú i geologické pod m ienky. Rozborom vzoriek h o rn ín sa po tv rd ilo, že vyvieračka je v y tv o re n á v tm a vom žilkovanom gutensteinskom vápenci. K u k urišovu ja sk y ň u b u d u jú svetlé dolom itové vápence a S ta rá stra te n e c k á jask y ň a je tiež v dolom itických vápencoch. Je zaujím avé, že priepasť vznikla v tm avom žilkovanom vápenci s obsahom kysličníka h o rečnatého iba 2,03%. Po konzultácii s geológm i z IG H P Ž ilina sme dospeli k názoru, že v S tra te n c i ide o rôznorodú zmes dolom itických i čistejších vápencov, tvoriacich približne 500 m v rstv u ležiacu n a 100 m sú v rstv í gutensteinských v á p en cov. Sled krasových javov, vyvieračky, dvoch ja sk ý ň a p rie p a sti a ich genetické súvislosti, o k to rý ch sm e sa už zm ienili v S p rav o d aji 3/83 v článku S traten eck á priepasť, rozhodne svedčia o prítom nosti v y v inutého vysokohorského krasového systém u a to, aj n a p rie k v šetkým p redo šlým k o n štato v an iam o nevhodnosti geo logických pom erov v krase M alej F atry . 51

STARA STRATENECKÁ JASKYŇA 9so,Imnm V MALEJ FATRE

V DŇOCH 2 3 . 6 . , 9 . 9 . 1 9 8 4 Z A M E R A L I : I.ADAMKO, L.PA PA ÍK , P.ĎU RA Ň A , E. PIOVARČI

‘a

O R L IE H N IE Z D O

MIERKA 1 : 2 0 0

A *===<£?

ä , ’/ b ^

LÍSČI SALÓN

KVETOV

MIESTA P R E K O P A N E

K R E S L U : PIOVARČI

K LA SIC K Y

{X }

voŕN E

PRESEKANÉ

p r e k o n a n ý

Ú Ž IN Y

z á v a l

T ento čiastočne skep tick ý pohľad zapríči nilo to, že speleologický p riesk u m v M a lej F a tre o p ro ti iným o b lastiam k v a lita tív n e i časovo h o d n e zaostal. D nes je n e v y h n u tn é aj v našej ob lastn ej sk u p in e dosiahnuť súčasný speleo logický tre n d a ú ro v eň v p riesk u m e a kom pletnej d o k u m en tácii príslúšnej k r a sovej oblasti. N ap rík la d dôslednejšie p ro gnózovanie si v y žad u je dlhodobo sledovať term ick é pochody a závislosti v jed n o tli vých kraso v ý ch lokalitách , čom u sa d ote raz nevenovala dostato čn á pozornosť. Čo

Emil

raz viac si uvedom ujem e p o treb u a cenu povrchového terén n eh o prieskum u. D onedávna sme si m ysleli, že práca y m ohutnom b alv an išti n a dne S traten eckej p rie p a sti nie je p ra k tic k y možná. No p rík la d y z iných krasových územ í (na K rakovej holi, v K ozích chrbtoch, n a Silickej p lanine i vo svete) nás posm eľujú realizovať stále náročnejšie pracovné p ro jek ty . P rav d a, tie podm ieňuje ta k ako do teraz zanietenie a odhodlanie členov ob lastn ej sk u p in y boriť sa s ťažkosťam i a do býjať podzem né svety.

Potočník

JASKYNIARSKA VÝPRAVA H O H G A N T Č lenovia Slovenskej speleologickej spoločnosti M ichal M egela a Em il P otoč ník z oblastnej sk u p in y Š afárik o v o sa spo lu s členm i Českej speleologickej spoloč nosti zo zák lad n ý ch organizácií C erberus a P lán iv sk á zú častnili v dňoch 9. —'* 22. septem bra 1984 n a švajčiarsko-československej v ý p rav e H ohgant. A kciu zo šv a j čiarskej stra n y zabezpečili Schw eizerische G esellschaft fú r H ôhlenforschung, sektion B ern a A rb eitsg em ein sch aft fú r Speíaologie R egensdorf. Ú lohou bolo objavenie no vých jask y n n ý ch p riesto ro v systém u H ohganthôle / Sieben H engste v oblasti B ernských Á lp a oboznám enie sa s krasom G larnských Á lp a Ju ry . D ňa 7. sep tem b ra 1984 p red polnocou vyrážam e v lak o m po tra se R im avská So bota - B ratislav a, - V iedeň - In n sb ru ck — Z úrich — B ern. O dva dni v popolud ňajších h o dinách prich ád zam e do B ernu, kde nás na stan ici očakáva p rezid en t bernskej sekcie SGH, M ichael A ndréé. O dchádzam e do B rem g arten u , tu sa u b y tu jem e a čakám e o stáv ajú cu časť v ý p ra v y členov CSS. P ric h á d z a jú p red pom ocou dvom a m otorovým i vozidlam i Škoda s p rí vesom i časťou našej batožiny. Na d ru h ý deň odchádzam e do In te rlakenu a odtiaľ n a sever cez rek reačn é stredisko H a b k e rn do hôr. Cieľom je k o t lina s niekoľkým i salašm i s názvom C hrom atte v n ad m o rsk ej výške 1500 m. Už niekoľko h odín p rší, je h u stá h m la a te p lota 6 °C. R áno sa n á m o tv á ra fa n ta stic k ý p o hľad n a štíty za In te rla k e n o m , m edzi k to

rý m i dom inujú zasnežené Ju n g fra u 4158 m n. m. a E iger so svojou legendárnou severnou stenou. Po ra ň a jk á c h n ám Š vajčiari oznam ujú p ro g ram dňa. S B ohuslavom K outeckým a tro m a Š v ajčiarm i odchádzam do p rie pasti F itzlischacht. Priepasť je hlboká do 200 m, dno sa končí niekoľko desiatok m etrov dlhou plazivkou a na jej konci p reb ieh a pom ocú trh a v ín pokus o p rie n ik do ďalších neznám ych priestorov. Priepasť nie je veľm i náročná, ale typická p re tú to oblasť studená, m o k rá a fá d n a ; v te jto je i veľa b lata. D ňa 12. sep tem bra odchádzam e na o b hliadku te ré n u určenej oblasti. Cieľom je nájsť p u k lin u so silným prievanom , k to rá by sa tu m ala nachádzať. Mišo Me gela s tro m a našim i a Š vajčiarm i idú opäť do F itzlischachtu. V ečer opäť začína p r šať. N a d ru h ý deň odchádzam e do p rie p asti B ärenschacht, hlbokej 565 m, done d á v n a n ajhlbšej p riep asti Švajčiarska. Vchod do nej sa nachádza pod skalnou stenou p ri obci B eatenberg severne od T h u n e r See (T hunského jazera). Priepasť je veľm i esteticky m odelovaná, p ríjem n á, šachty sú hlboké do 40 m. V raciam e sa z h ĺb k y 320 m, pretože p rieto k dosiahol k ritic k ú hranicu. V ečer začalo pršať, po tom snežiť, tep lo ta klesla n a —2 °C. D ňa 14. sep tem b ra nav štev u jem e ho rizontálnu ja sk y ň u B eatushôhle a ja sk y n iarsk e m úzeum so zaujím avým i ex p o n át m i z histórie objavovania, fotodokum en táciou a technickým i pom ôckam i. Ja sk y ň u 53

B eatushôhle som n av štív il už ro k u 1977, no v ted y som videl z nej len m enšiu časť. T entoraz sm e prešli chodby v dĺžke 5 km , ta k m e r vždy p ri ak tív n o m toku. N iektoré časti sú veľm i pek n é so sin tro v o u výzdo bou a bez blata. P ri n á v ra te tiek la skale n á voda a bolo n ám jasné, že vonku oplať prší. O dvtedy bolo sú stav n e zam račené, v horách so stálym dažďom či snežením . V sobotu 15. sep tem b ra sa pobalím e a odchádzam e do krasovej oblasti In n e rbergli, kde sa m á uskutočniť h lav n ý cieľ v ý pravy, o b javenie nových jask y n n ý ch priestorov v systém e H ohganthôhle — Sieben H engste, k to réh o znám a dĺžka je 70,5 km . Systém je veľm i p ersp ek tív n y a je predpoklad, že zaujm e ešte význam nejšie m iesto v reb ríčk u n ajd lh ších jaskýň. Do sa h u je h ĺb k u 837 m. P red p o lu d n ím sa ešte usku to čn il n á cvik činnosti jask y n iarsk ej zách ran n ej služby pod vedením M ichaela A ndréa a M artina Jordiho. Cvičenie bolo zam erané n a prevoz ran en éh o z jaskyne, tra n sp o rt raneného po lanovej dráhe, v ý stu p člena záchrannej služby po lan e so zran en ý m a uloženie zraneného do tzv. rak v y , čom u sam ozrejm e p redchádzala u k ážk a prvej pomoci. Činnosť jask y n iarsk ej zách ran n ej služby je organizovaná v 7 regiónoch, členovia sa v p ríp ad e p o treb y navzájom vyrozum ejú cen trálo u v Z urichu, k to rá v príp ad e p o treb y zabezpečí odvoz z ran e ného vrtuľníkom . V ýstroj jask y n iarsk ej záchrannej služby to h to regiónu je kom pletn ý a uložený v očíslovaných tra n s p o rt ných vreciach, v rá ta n e speleoalpinistického v ý stro ja p re lek ára. Nie v šetk y zá c h ran n é služby v regiónoch sú v šak p a trič n e vybavené m ateriálo m a v n iek to rých nie je doriešené ani členstvo. V popoludňajších hodinách sa začal h lavný program , zostup do systém u. N e p restáv ajú ci dážď u stavične d víhal h la d i ny podzem ných tokov a n ádej p rien ik u do nových priesto ro v so vzďaľovala. Niekoľ ko Š vajčiarov s jed n ý m členom CSS zo stúpilo do jaskyne, ale k m iestam označe ným na m ape o táznikm i sa nedostali. Na povrchu v jednom salaši sa tiesnilo ta k m e r 40 jaskyniaro v , m edzi nim i už i jask y n iari z NSR. P ršalo celú noc a celé p red p o ludnie. Okolo obeda sm e sa rozhodli v rá tiť na zák lad ň u v C hrom atte. Tu sm e s trá vili ďalšie tr i dni, cez k to ré sm e na n ie

koľko hodín zašli do In te rla k e n u a okolia navštíviť zaujím avosti, ako T u ristick é m ú zeum v In te rla k e n e, šv ajčiarsk y skanzen a pod. P obyt v C h ro m a tte bol je d n o tv á rn y a nevľúdny. Nebolo m ožné zapáliť oheň, odev sm e si sušili v prievane. S alaš pozo stá v a l z dvoch m iestností, je d n a bola p ri spôsobená na pobyt a d ru h á v podkroví na nocľah. Dole sm e sa zohrievali p ri p ly novom ohrievači, h o re nás h ria l iba spací vak. S tra v u p rip ra v o v a li Š v ajčiari; bola ty p ick y švajčiarska, nasýtiť nás nem ohla, a ta k dom áca slanina sa p re nás stala ho tovým pokladom . V stre d u sa pobalím e a odchádzam e do B ernu, kde vykonávam e p re h lia d k u m esta. Vo štv rto k doobeda odchádzam e do V illarsu a v športovom obchode n a Rte de V illars 105, k to rý sa špecializuje i na p red aj speleologického m ateriálu , v y b e rá m e si to v a r podľa v lastného v ý b eru p re d p laten ý bern sk o u sekciou SGH. Potom sa v raciam e do B ernu na spoločný obed. S tre tá v a m e sa tu s členm i sekcie a je nám p ríje m n é porozprávať sa s p riateľm i z p redchádzajúcich rokov. Pdpoludní odchádzam e do Z urichu, kde sa stre tá v a m e s K arlom Hessom , čle nom A rb eitsgem einschaft fú r Speläologie R egensdorf. U b y tu je nás vo svojom dom e a ráno odchádzam e do obce M uotathal, k de v stu p u je m e do najd lh šej európskej jask y n e Hôlloch. V y trv alé dažde spôsobili pro b lém y i tu. Z atiaľ do ja sk y n e m ožno vstúpiť, aj keď len do dĺžky asi jedného k ilo m etra. K aždý m usí zaplatiť strážcovi jask y n e 11 fran k o v . Z ačiatok ja sk y n e je p om erne zničený, všade trčia zvyšky elek trick ého vedenia, k to ré znehodnotili k až doročné vysoké vodné stavy. Po te jto sk ú senosti sa belgická akciová spoločnosť už n epokúšala o ďalšie sp rístu p n e n ie ja sk y ne. P rechod jask y ň o u je nenáročný, n ie k d e sa n a c h ád zajú i o sta tk y drevených schodov. P ozoruhodný je silný prievan, o k to rý sa človek môže doslova oprieť.. Na n iek to rý ch m iestach sú schody um elo zú žené doskam i, aby účastníci zim ných vý p ra v pracovali v p ríjem n ejších podm ien kach. V ečer prichádzam e na zák lad ň u AGS vysoko a ďaleko v h o rách n ad m estečkom G larus. Po spoločnej večeri a p rem ietan í d iapozitívov odchádzam e skoro rán o späť do vlasti.

In g.

Martin Lu t o n s k ý

KAINOVO ZNAMENIE S m e n o rm á ln i ľudia. T a kí celkom obyčajní. A le to, že sm e n a vy še ja sk y niari, je p re o sta tn ých ľudí, čo k nám nepatria, d ô vo d a b y o tý c h p rv ý c h dvoch ve tá c h poch yb o vali. V ra j čo z to ho m á m e? N aozaj, čo z toho m ám e? Jed n o n esk o ro le tn é ráno sm e s tú pali d o lin ko u P sích dier p ln í chcenia objavu. C h ysta li sm e sa dostať dole priepasťou a cez n ieko ľko ďalších cho dieb do m iest, kde sm e tu šili pokračo vanie. P riepasť, pre m ň a d o v te d y n e znám a, m á tú dobrú, alebo zlú v la s t nosť, že je j dno sa dá dosiahnuť dvom a cestam i. Jed n a m á sto dvadsaťpät m e tro v do h ĺb k y , d ru h á čosi cez tristo, ale skoro po ro vin e. P rv ú som nepoznal, d ru h ú v e ľm i dobre. Hore p ri diere L u d vo a Vlfido ch y sta li lano a ja so m ich p ri to m fo til. Za „ trest“ som p o to m m u sel ísť po sled n ý. Po dva d siatich m e tro c h sa v stu p n á priepasť skončila; zošuchol som sa po sta rých d revách a ocitol ste na ro vn o m m ieste v pom erne v e ľk o m priestore. C halani m i potriasli ru ko u , že so m sa ko n ečn e dostal dole, hoci už so m m a l v te d y za sebou aj väčšie p rie pasti. A le dom áca je domáca. Dosť d l ho som sa do n e j n em o h o l dostať. T a k so m ko n ečn e tu. P riestory s p e k n o u vý zd o b o u , v ia c-m en e j ty p ic ko u pre náš kras m a ako v ž d y očarili. Je to ta ké isté, ale v ž d y iné. B ehal som po p riestoroch, a b y som spoznal čo n a j viac, p o kriko v a l so m na chalanov, že som ob ja vil toto a h en to p e k n é m iesto a p o m a ly sm e sa p resú va li k h la vn ej priepasti. Lano sm e so sebou nebrali, lebo chalani tu boli asi pred dvom a tý ž d ň a m i a nech a li v h la vn ej priepasti visieť celko m n o v ú o sem desiatku. — C hceš ísť vrc h o m , alebo spod ko m ? — o p ýta l sa m a Vlado. — M ne je to jed n o . A k ý je v to m rozdiel? — V rch o m je to o n e ja k ý c h desať m e tro v dlhšie.

— Co šp ek u lu je š, — zam iešal sa do reči L udvo, — v ša k sm e lano v ia zali dole. — To len tak, že k e b y chcel ísť vrch o m , ta k b y si ho m u sel v y tia h n u ť a zn o va hodiť. — N o jasné, srandičky, srandičky, — od vrko l L u d vo , — na to si ta člo v e k užije. — No dobre, ta k sa ide spodkom , ■— zarazil som n á zn a k ro z trž k y , — a kd e to ide ďalej? — S to jíš si na konci lana — odpo vedal Vlado. — To u ž zlanujem e? — K h la vn ej je to ešte zo desať m e tro v nižšie. — Ď a ku jem , potešil si m a, — p o ved a l som , zapol som si do lana kru h a spúšťal som sa dole. — N eu d ri si hlavu, — povedal Vlado, keď som sa chcel poriadne za klo n iť do zlanáku, — je to tu trocha úzke, ale v h la vn ej si u žiješ priestoru habadej. S v ie til som si okolo seba, obzeral so m n o vé p riesto ry a dával pozor na to, ka m idem . N erád sa púšťam s tr m hlav do n e zn á m y c h vecí, m á m s tý m v ja skyn ia c h neblahé skúsenosti. Dole som za u jú ka l, že voľné a p re šiel ď alej od lana. K ý m chalani zlanovali, objavil so m u k o tv e n ie lana o m o h u tn ý kva p eľ. S k ú sil som ru ko u , ako je ťažké lano, pozrel som si poctivo u via za n ý dračí uzol. To n o vé lano sa m i zdalo trocha ošúchané, aspoň okolo kvapľa. N ič to, vša k chalani vedia, k o ľ k í na to m zlanovali, či n iekto na lane nerobil opičky, prinajhoršom p rev ia že m e dračicu na n o v ý ku s lana. Pre isto tu sm e u via za li o m e te r ďalej n o v ý uzol. Strčil som hla vu do m alého p ries toru a zahulákal som si. Á n o , to je hlavná. Z n á m y z v u k o zv e n y veľkéh o priestoru m i ch v íľu šu m el v ušiach. 55

— Chceš ísť p rvý ? — o pýtal sa m a Vlado. — A le m i to hude trva ť dlhšie, le bo b y som sa chcel po priepasti poriad ne poobzerať. — T ak chod', času m ám e dosť, — predbehol V lada L udvo. — Daj si pozor, tu v te j diere je to trocha m o kré, — radil Vlado, — n e bolo b y dobre, k e b y si bol za päť se kú n d dole. — A ty to robíš za koľko? — o p ý tal som sa, naliezajúc do otvoru. — T a k dvadsať, dvadsaťpäť, ale len keď sa ponáhľam . — A k e d y sa neponáhľaš? — opá čil L udvo. — Máš p ra vdu, dole to u to priep a s ťou sa ponáhľam skoro v žd y , je to p a ráda. — A j hore? — Oj, to nie, to treba p ek n e k o m ótne. — Dobre, ta k ja idem , povedal som za p n u tý do lana. L en si let, s p r e stre le n ý m srdcom , — v y škiera l sa Vlado. P rešiel som tý c h n ieko ľko kro ko v z o h n u tý nad o kra jo m o tvo ru a tam so m sa obzerajúc v y stre l. M oja čelovka p resv ie tila stro p nado m nou, k to r ý sa o n e ja k ý c h dvadsať m e tro v v y ššie za tváral. S p ý ta l som sa Vlada, či tam n iekto bol, odpovedal, že nevie. P otom som sa pozrel pod seba a zachvátil m a pocit u ž to ľko k rá t p re žitý : to lano nie je dosť p evn é, a b y m a udržalo, určite sa ro ztrh n e a ja p a d nem rovno do te j tm y . T en zlo m o k s e k u n d y p olodom ýšľanej fó b ie nechá stu h n ú ť p rs ty na r u kách, ale k ý m ten pocit celkom dozneje, p r sty p o v o ľu jú cez o kru h sa začína hadiť p leten ec perlonu. Ešte je lano t u hé, ešte n ep ru ží, ale ja za sta vu jem , ob zerá m sa, ro b ím n ieko ľko k ro k o v do strá n po skoro zv isle j stien ke , n a ťa h u je m k r k do n e m o žn ý c h polôh, len a b y som vid el v š e tk y čarokrásne zá ku tia v ý zd o b y priepasti. Z n o va sa spúšťam n e ja k ý te n m eter, ale u ž v e ľm i n eza sta v u je m , len viac či m e n e j sp o m a lím ria d e n ý „pád11 do h ĺb k y . N ezla n u jem pria mo. P reberám n o h a m i po kv a p lo v in e priepasti raz na jed n u , raz na d ru h ú 56

stranu. S tru n a lana od k r u h u dohora dáva pred sta vu , koľko som prešiel. D ostávam sa do m iest, kd e u ž n e d o svietim na v s tu p n ý otvor, a ešte ani na dno. Lano u ž p e k n e pruží, keď sa d o stá va m na s k u p in k u kva p ľo v v stre d nej, m ie rn e jše j časti priepasti. O bzerám sa a ro zm ýšľa m o to m , či b y sa nedala priepasť v y lie z ť kla sick y. Je d en k ú t sa m i aj pozdával. R astú ta m v rade za sebou dosť n ízk e , ale zato m o h u tn é kva ple. A le pár m e tro v pod tý m to m iesto m na sled u je p revis. Z astal som nad ním . O bzerám si p riesto r pod se bou. N ieko ľk o m e tro v tu lano v isí v o ľ ne vzd u c h o m dosť ď aleko od ste n y . To je p r v ý previs, h o vo rím si, ešte dva a so m dole. O drážam sa od h rany, p o vo ľu je m lano v k r u h u a hladko p rek o n á v a m previs. O bzerám sa. T u to u ž viac-m e n e j poznám , aspoň z iného pohľa du. P ristá va m opäť n o h a m i na stene. B lížim sa k d ru h ej hrane. T a m si zase p e k n e skočím , m y šlien o č ka celko m p e k ná, ate radšej nie, treba v š e tk o v y c h u t nať, aj te n p o m a lý zlanák. Z h ra n y p r e v is u šom si predsa skočil, lano ide vzd u c h o m , ale n a tia h n u tý m i n oham i dočiahnem stenu. A u ž je tu tretia hrana. Z astávam . O bzerám sa dookola. T u to u ž poznám zdola. Zazdalo sa m i, že na pro tiľa h lej sten e priepasti, ka m ledva d o svieti m o je svetlo, je diera. P o sta vím sa na rím sičku, a b y so m lepšie vid el. Lano m i trocha poskočí v rukách, to poznám , zaťaženie povolilo. Hore n ev id n o skoro nič. M al som sa včašie pozrieť, m y slím si, v ša k ešte tade pôjdem . O bzriem sa konečne dole. T u n ie čo nehrá! K d e p o kra ču je lano? K nohe ide, a ďalej? P o m y k á m vo ľn o u časťou. A ha, sto jím si na lane. P oodstúpim , m y k n e m lanom a pred tvá ro u sa m i m ih n e jeh o koniec. V eď to nie je m o ž n é! Z e b y chalani dali k rá tk e lano? To b y bol teda p e k n e b lb ý fór. P ozriem lepšie, lano b y m alo m a t na konci šp e ciálne ukončenie, kto ré sa robí vo fa b rike, ale toto tu je rozstrapkané. Oblial m a s tu d e n ý pot. A n i sa n e p o kú ša m volať hore, lebo priepasť m á strašne z lú a k u s tik u , aj ta k b y n e ro zu m eli, čo chcem . ís ť hore? Dole je to

/ -

VŠAK,

-ro l

U ÍL E T lrf'

m 'POZOU NA ZAČIATOČNÍKOV 57

bližšie, a k e b y som sa p u stil, aj p o d sta tn e rých lejšie. Dačo skú sim . Dno p riep a sti stú p a šikm o do prava, m al by som sa ta m dostať, u ž aj preto, lebo ta m sm e k e d y s i po kvapľoch liezli. N a stú p il som po stu p ie n k o c h z kvapľov čo n a jvyššie pod p revis, c h y tá m sa tam v p u k lin e a vo ľn o u r u k o u sa sn a žím p re zv o n ii lano čo n ajď alej vpravo. Na d ru h ý či tre tí p o ku s sa m i zdá, že by to m ohlo b y t ono. O patrne si sadnem do zla n á ku , a b y som sa náhodou n ed o stal späť. K eď u ž bolo lano ú plne na p n u té, opatrne so m p o stupoval doprava a trocha dole. D ostával som sa k u kv a p ľopádu tesn e pod ú ro ve ň posledného previsu.. M al som d ojem , že až tu sm e boli. V to m sa m i noha p o šm ykla , a ja som sa dostal do kyvadla. P rebehol som pod p rev is a p o to m rých lo nazad. Ešte raz som sa pohojdal, k ý m som sa za c h y til kv a p ľo v e j záclony. T a k tu je koniec lana. V y v e s iť sa? predsa som len n e ja k ý c h desať m ožno pätnásť m e tro v nad zem ou. O patrne som sa p o sta vil na v a n k ú š ik y kvapľopádu. B oli m o kré, a ke n eklzali. Poriadne som si p o svietil pod seba. Malo b y to ísť. V áham . V áham , ešte aj v te d y , keď m á m lano v y v le č e n é z k ru h u a d ržím ho len je d n o u ru ko u . P ootvorenie dla ne a v lá k n a p erlo n u svištia vzd u ch o m . A k o b y sa m i lano chcelo posm ievať, ušlo až tam , kde som m al p r e d tý m zlan o va t. K yvo c e sa nad n a jn ižším m ie s to m v priepasti. O patrne zlieza m dole, P om aly u búda v ý š k y , no kva p le zrazu tvo ria akési schodište a po ň o m s ob r o v s k ý m u v o ľn e n ím schádzam až na s u tinu. D va krá t húkať, ho vo rím si, to je zn a m en ie pre vo ľn é lano. H ú ka m . Z a b ieham do stred u priepasti, zh a sím čelo v k u a pozerám hore. V otvore sa z ja v u je svetielko . So sú stred en o u p o zo r nosťou ho sled u jem . M u sím kričať, keď bude nižšie, lebo teraz b y m i n e ro zu m el. S v e tie lk o sa blíži, ale nie príliš rýchlo, asi L u dvo. Už bude čochvíľa na hrane previsu. — Ludvóóó, stóóój! — re v e m čo m i pľúca stačia. S v e tie lk o sa za sta vu je presne na hrane p revisu. 58

— Čo je? — kričí dole, ro zu m ieť ho celkom dobre, teda aj m ň a b y m alo b y t. — Lano n e jd e ce lk o m dole, chýba ta k ý c h dvadsať m etro v. — Čože ? — Lano n ejd e ce lk o m dole a na skočenie je veľa, — op a ku jem . — M usíš p resk á ka ť viac do prava a tade zlaniť až na koniec, sú ta m k v a p le, po k to rý c h sa dá zliezť. — K oľko? — Čo koľko? — K oľko treba zliezť? — T a k ý c h desať, m o žn o pätnásť m e tro v , poď, n a d irig u je m ťa. L u d vo u ž nad p r v ý m p re v iso m p r e šiel skoro celko m do p ra v e j stra n y a opatrne zlanoval. Stále pozeral pod se ba, k e d y u v id í koniec lana. Zbadal ho. P apier vra j znesie v še tk o , ale na to, čo povedal v to m o k a m ih u L udvo, b y m u sel b y t v e ľm i odolný. K ý m p u stil lano, dlho skú m a l jeh o koniec. P otom zliezol d o le t' To m u se l n ie k to odrezať, — d y c h čal L udvo, — pri p o sled n o m zlanovaní ostával na z e m i ešte aspoň p ä ťm e tro v ý koniec a tu dole ho n ev id ím . — D ávaj pozor na V lada, a b y si nezaskákal, rev čo ti pľúca stačia, ja sa id em pozrieť pod priepasť. L u d vo zhasol če lo v k u a ja so m išiel pozrieť. D esať- či d v a d sa ťm e tro v ý k u s lana nie je ihla a pod priepasťou b y so m ho bol určite zbadal, k e b y ta m bol. — Vladóóó, stóóój! — ziapal L u d vo, až m u p resk a ko va l hlas. — No čo je tu toľko kriku ? — D ajaká sviň a odrezala koniec lana, choď viac vp ra vo , ta m sa to dá zliezť. — Čože? — preskočil V la d o vi hlas. — P reskáč doprava a opatrne zlan u j, koniec lana je odrezaný! — S v in e , — uľavil si Vlado a p rie pasť a ko b y súhlasne zašum ela. Zlanoúal až na koniec lana, p o p re zeral si ho, v y tia h o l n o žík a odrezal ešte kú so k. P o to m lano p u stil a zliezol k nám . i — V y ze rá to ce lk o m čerstvé, — povedal, — b uď te ticho. Z m lk li sm e a zhasli č e lo v ky. K va p -

V ja sk y n i V y v ie ra n ie , N íz k e T a tr y .

ka za k v a p k o u sa odtŕhala a s m ľaskotom dopadávala na dno. * — Z a b ii ho h rd za vo u kra m ľo u je málo, — u vo ľn il napätie L udvo. — M ne sa zdá, a ko b y ta m n iekto chodil, — povedal som . 4 — K de? — S m e ro m k chodbe Trosiek. R o zsvietili sm e sv e tlá a u te k a li do ústia chodby. Z n o va sm e zhasli a p o čú vali. Išli sm e si oči vyočiť, aby sm e zbadali čo aj drobné sv e tie lk o neja kéh o cudzieho n á v šte v n ík a . — P oď m e, — p o vedal V lado a p u s til sa svo jo u rýc h lo u chôdzou po n e ro v nom dne. P resv ie tili sm e k a žd ý k ú t, pozorne sm e sled o va li sto p y v ja s k y n nom blate. A j sa n á m zdalo, že ta m nejaké sú, ale m y sam i sm e prešli to ľ kokrát to u to chodbou, že m o h li patriť aj nám . „ V yb eh li sm e '1 v s tu p n o u p la ziv k o u von. Do očí nás u d relo ostré p red p o ludňajšie sln ko z ja sn ej oblohy, ktoré veštilo sko rú jeseň . P red ja s k y ň o u n e bolo nikoho. — L u d vo , t y choď hore, a ja s M a rošom p ô jd em e dole. Za dvadsať m in ú t sa stretn em e . T a k a ko sm e boli, vo járačkách, v sedačkách s c e lý m verca jg o m sm e sa

F o to : M. E liáš

rozbehli. B ežali sm e ako besní. Po ces te prešlo zopár áut, ale inak sm e n e vid eli nikoho. Z astali sm e. — K eď niko h o n eo b ja ví L udvo, ta k m i tu u ž nič, ■ — povedal som. — M áš p ravdu, — p o tvrd il Vlado. Pobrali sm e sa hore. Prešli sm e okolo vch o d u do ja s k y n e a išli ďalej. Po c h víli sm e stre tli Ludva. — T ak čo? — Nič. — A vy ? — To isté. — Dostať toho chlapa do r ú k v te j diere, ta k ž iv ý odtiaľ n e v y le zie ! — za strájal sa Vlado. V iem , že to nebolo len zastrájanie, lebo presne to isté som cí til, keď som videl, ako sa L u d vo spo k o jn e púšťa dole priepasťou a n etuší, že k e b y som dole nesedel a n eved el o te j strašnej zrade, ostávajú m u dve se k u n d y živo ta do spoznania, že koniec lana chýba. A to isté som cítil, keď sm e p o to m m e d ito va li s akousi trpkosťou v duši, že n e b y ť m o je j zved a vo sti, n e boli b y si oni dva ja dávali z v u k o v é znam enia, lebo priepasť poznajú. L en b y začali zla n o va t n e ja k ú m in ú tu po u vo ľn e n í lana. A potom b y tý c h p o znaní za dve s e k u n d y bolo dvoje, a k nie troje. 59

SPOLOČENSKÉ SPRÁVY

S m enom Ing. Jána Tulisa. organizátora, odborníka a speleologickéh o nadšenca sa sp á jajú začiatky i súčasnosť organizovanej speleológie v S loven skom raji. Ťažké životné podm ienky v detstve počas vojny v rodnej B ošáci a rodina, v ktorej v y rastal, form ovali jeho postoj k životu a p rá ci. R ozvoj baníctva po vojne ho p rivied ol do baníckeho učilišťa a vzápäti do P riem yseln ej školy geologickej v S pišskej N ovej V si. Už počas stredoškolského štúdia bol všestranne aktívny. Okrem p olitick ej a spoločensk ej čin nosti účink oval v školskom hudobnom súbo re, ab solvoval parašutistický v ý cv ik a získ a val aj prvé kontakty s prírodou S lo v en sk é ho raja ako ak tívn y turista, k čom u žiakov vied ol neúnavný m ilovn ík prírody prof. A. Tóth. Prvé pracovné povin nosti geológa, z a v ied li jubilan ta až do západných Čiech, kde po krátkom pôsobení bol vybratý na geologické vysok oškolské štúdium do ZSSR. Po jeho v ý bornom ab solvovaní sa vracia roku 1964 do Spišskej N ovej V si; odvted y n eustále pracu je v U ránovom prieskum e v čelných g eo lo gických funkciách. Od geologických d iscip lín je len krôčik k speleológii. T ento m om ent, ale iste i láska k prírode boli a sú rozhodujúcim i podn et mi, prečo sa ju b ilan t s takým zaujatím v e nuje jaskyniarstvu a všetkém u , čo s n ím sú visí. Od prvopočiatku organizovaného ja sk y niarstva v S lovenskom ra ji. patril k n a ja g il nejším členom či už fyzick y alebo odborne. Od roku 1969, keď sa stal vedú cim oblastnej skupiny v S pišskej N ovej Vsi, sa pod jeho vedením skupina rozrastala čo do počtu i k vality člen stva a postupne sa dostala na čelné pozície v rám ci Slovenska. N eobyčaj né m nožstvo osobného voľna a energie v e nuje organizácii prác členov skupiny n ielen v Stratenskej jask yni vrátane riešen ia v še t kých problém ov súvisiacich s prieskum om takej rozsiahlej jaskyne, ale aj v celom kra sovom územ í. Všestrannosť jeho činnosti v SSS n ajlep šie dokum entuje článok Dvadsať rokov činnosti oblastnej skupiny Spišská N ová V es v Spravodaji SSS 1/84. Za neobyčajne bohatou a rôznorodou činnosťou sk upin y sa očiv id n e skrývajú organizátorské a odborné sch op n os ti jubilanta. P rieskum a dokum entácia kra sových javov, popularizácia jaskyniarstva v rozhlase, televízii, v populárnych a odbor ných článkoch, prednášky v školách, o rga n i záciách, ale i na odborných podujatiach, ja s kyniarska fotografia, organizácia výstav, 60

K päťdesiatke Ing. Jána Tulisa

sk upinových a slovensk ých jaskyniarských týždňov, organizovanie exkurzií, práca v ko m isii pre speleodoku m en táciu a v posledných rokoch výsku m ná činnosť na profesionálnej úrovni v Stratenskej jask yn i — to je len v skratke n eúplný výpočet jeh o činnosti a záujm ov. O cenenia, ktoré dostala skupin a od pred sedn íctva SSS a Správy sloven sk ých ja s kýň, sú v značnej m iere v ýsled kom aj jeho práce. P red sed níctvo SSS jeho dlhodobú a všestrannú činnosť ocenilo Č estným uznaním . N em alá je i jeho činnosť v ochrane príro dy, a to n ielen v ochrane k rasových javov. U ž po vy h lá sen í C hránenej k rajinnej oblasti Sloven sk ý raj r. 1964 sa stal členom Zboru dobrovoľných strážcov a neskôr členom SZOPK. V sú časnosti je členom výboru n a j väčšej ZO SZOPK v okrese pri Správe CHKO Sloven sk ý raj, kde sa zaoberá och ra nou anorganickej prírody. Päťdesiatročné jubileum je len krátke za sta v en ie a príležitosť na o h liad n u tie sa za uplynulým i rokm i nášho priateľa, ja sk y n ia ra. B oli poznam enané veľkým m im opracov ným vklad om jub ilanta do našej, ale i slo ven sk ej a česk osloven sk ej jask yn iarsk ej po kladnice úsp ech ov o poznania. Ž elám e mu preto i do ďalších rokov veľa zdravia, v y trvalosti, pracovných a jaskyn iarsk ych ú sp e chov. Z a č le n o v o b la s tn e j s k u p in y LADISLAV N O V O TN Ý

SSS

Namiesto nekrológu — Vlado, po čú va j, na te n tv o j m e ráčik pod vo d o u bu d e treb a p o sta vit v n ie k to ro m sifó n e po lygón, podľa m o ž n ostí ta k, a b y sa ko n cové body dali za m erať po suchu. — To n eb u d e problém . M inule sa m i podarilo p replávať z p o vrc h u cez v y v ie ra č k u do ja sk y n e V yviera n ia . M ám ta m n a tia h n u tú šn ú ru , tera z u ž len sta b ilizo va ť bo d y a m ô žem e m erať. A ty m i m u síš okolo toho u va riť teóriu, teda a b y sa dala otestovať presnosť. — To je m alina, po V ianociach ti dodám v y h o d n o te n ie te o re tic k ý c h chýb. A k é je to dlhé? — N e ja k ý c h o sem desiat m etro v. Chcel b y som to dorobiť ta k, aby sm e m ali v ý s le d k y do budúceho speleolo gického ko ngresu. — Čo, d á vam e sa na vedu? — S ta rn em e , ta k si treba nájsť n e ja k ú zábavu. Jano m á rozpracova n ýc h n e ja k ý c h m la d ýc h na k la s itk ú ja skyn ia rčin u . M ňa u ž n eb a v í len tak sa prechádzať po ja sk y n i. Prečo sa tn edáš na potápanie? — V ša k som ti hovoril, zd ra vo tn é ťažkosti. Pre m ň a je v y ro v n á v a n ie tla ko v v u c h u h o to vé u trp en ie. — K e b y si ved el, a ké je to b o h o v ské p lávať si ta k pod vodou. — N eh ec u j m a, lebo sa na to dám. — Id eš dole, n etreb a ti lano, len sem ta m m á v n e š n o ham i, a hore ta k isto. — N ie je ti zim a v te j stu d e n e j vode? — A ha, pozri, p olepil som si v e s tič k y z n eo p rén u , a b y m i bolo predsa len tep lejšie. — K e d y p lá n u ješ tý žd ň o v k u ? — K o n iec feb ru á ra, no n eb u d e to tý žd ň o v k a , ale d v o jtý žd ň o v k a . T a kú hlúposť ako m in u le, a b y som šiel š t y rikrá t za šesť dní do v o d y , u ž n esp ra vím . M esiac m i trvalo, k ý m som sa rozm razil, Príď, o k re m potápania tr e ba pom ôcť pri m a p o vaní. C hceli b y sm e spraviť aspoň tri partie, lebo o kre m p o tápania sa treb a v o sta tn o m čase n ie čím zaoberať, a b y ti nebola zim a.

— Dobre, ale asi m i to s d o vo len ko u n e v y sta č í na celé d va tý žd n e , ale aspoň tý c h sedem , m ožno desať dní b y som vša k na to obetoval. — Po Vianociach sa p resne dohod nem e, čo a ako, ale d o v te d y m a k a j na to m vý p o č te presnosti. — N em a j obavy. K o ľko splašil J a no m ladých? — Š ty ro c h či piatich, ale sú dosť m ladí. K oľko? — Okolo pätnásť. — A n i m y sm e nem a li viac, keď sm e začínali. — A le v te d y bola iná doba. — V eď hej, boli sm e o n e ja k ý ten rôčik m la d š í. . . . — A ty si bol slobodný . .. — V ša k ty raz do toho tiež spad neš, ale p o to m sa b u d em sm iať ja. — To vieš, že ti to p o viem . . . — T ý m m la d ý m dá kto školenie? — Jano s partiou, tak ako sm e ich m y učili. N a jp rv trocha m a k a č k y v n e ja k e j nenáročnej diere, potom liepanie po skalách v M achnáči, práca s lanom , zlaňovanie a jú m a ro va n ie na previse, ale to vše tk o si u ž b u d ú ved ieť zaria diť. — Predsa len to m a jú tí m la d í lep šie. N ám k e d y si n ik to nič nepovedal, ako sa v ja s k y n i pohybovať. P am ätám sa, ako si m a zobral p r v ý k r á t do ja s ky n e , do Ľ adovej do tretieh o poschodia. V še tk o jed n o m i v te d y nebolo. — Teraz ti u ž m ôže . . . — A le stále m i nie je. Č ím som starší, tý m som a ko b y opatrnejší. — Starneš, starec. — A ty nie? — Ja n e m á m ked y. — Iba a k tak. — Zaučil som m ladých, teda sta rý c h m la d ýc h po m a ly do vše tk éh o , čo viem e. Paľo sa dal na m eranie, za n ed l ho bude z neho celko m sch o p n ý m erač, M alý Ja nko je zas na lezenie a na k o panie sú ostatní ako sta va n í a aj ostatok je obsadený. M ne ostáva u ž len to po tápanie, ale p o stu p n e chcem , a b y sa aj 61

Ľubo aj M iro osam ostatnili. — A čo p o to m ostane tebe? — P o to m si zase niečo v y m y s lím , čo v ja skyn ia c h n ik to p re d tý m nerobil. — Fakt, porobili sm e u ž v ja s k y niach skoro vše tk o , čo sa dalo. Od k la sicke j ko p a č ky cez lezenie a speleoalp in izm u s, fo to g ra fo va n ie 'a m eranie, aj fló ru aj fa u n u aj trocha geológie, teraz sa ty rý p e š v p o tá p a n í. . . — Pri ň o m asi v y d rž íš dosť dlho. — Pokiaľ ta n esk lá ti reu m a z te j stu d e n e j vo d y. — To m a n em ô že, lebo u ž ju m á m a p o to m P e k e ln ý sifó n čaká, aj chala n o m z T erch o vej treba pom ôcť, je to ta m n ádejné, len čím ďalej tý m k o m p liko va n ejšie potápanie, aj na B o rin ku m a vo la jú . . . — V ín ečko . .. — A j to popri potápaní, len k e b y času bolo viacej. — Deň m á predsa d va d sa ťštyri ho dín, a keď ti nestačí, ta k v stá v a j o h o d in u skôr. A ako teraz v y ze r á P ekeln ý? — N eviem . Lerí čo m a prestane trápiť koleno, ta k sa ta m id em pozrieť, 62

čo narobila voda s tý m piesko m . M ení sa ta ta m ako počasie. — M yslíš, že v e ľk á voda n e ja k ý te n k u b ík p ie sk u v y n e sie von? ■— T reba to pozrieť; m n e sa zdá, že aj odnesie, ale aj prinesie. K e b y si n á hodou v e d el o n e ja k o m v y s o k o v ý k o n n o m ka lo vo m čerpadle, k to r ý m b y sa dal te n p ieso k dostať von, zarobili b y sm e na piesku. — A irlift? — Už so m o to m šp eku lo va l, len n ev ie m , ako by to šlo, keď celé to tr e ba viesť šikm o. D oteraz, čo používali a irlift m a li to usporiadané v ž d y skoro kolm o na hladinu. B o jím sa, že v n e ja k o m o h yb e te j hadice sa bude usadzo vať p ieso k a jed n o d u ch o to p restane fun govať. — K d esi som čítal, že A m eriča n ia v y m y s le li ta ké kalové čerpadlo, ktoré pohlce aj š tr k a vôbec n ep o treb u je stla če n ý lu ft. — Z ožeň, v y sk ú ša m e . . . — Je to horšie, n e m á m ta m k a m a rátov .. . — M ám nápad, čo k e b y sm e celý

sifón vyčerp a li, a ten piesok je d n o d u cho v y v o z ili na fú riko ch ? — To nie je zlé, v ie m o jed n o m málo p o u žív a n o m čerpadle u nás na b a ni s v ý k o n o m 10 m 3 za m in ú tu . — No vid íš, to je ono! — L en ho d o praviť k sifó n u , váži okolo 20 to n . . . — To je nič, rozo beriem e ho a p o tom poskladám e. — A m á m o to r s v ý k o n o m 1000 kW p ri n a p ä tí 1000 V — To nič, n a tia h n em e kábel od tran sfo rm á to ra p red M ram orákom .. . — T a k fa jn , id em e na to. Z ožeň kľú čik od M ram oráku. — To bude horšie, asi z toho nič nebude. N ech cú m i ho dať, že vra j n i čím ja sk y n e , h la vn e teraz, keď s p rístu p ň u jú M ier stre ln ý m i p r á c a m i. . . — T a k to je zlé, te n k ľú č ik asi n e zoženiem e. — K eď sm e u ž pri to m , n em ô žeš sa poobzerať po n e ja k o m za b u d n u to m závesn o m kom pase? B ude n á m ho tr e ba na tú d v o jtý ž d ň o v k u . Ešte lepší b y bol teodolit, aspoň na priepasť v P u s tých . t — N a p r v e j tý ž d ň o v k e sm e to s k ú šali, ale nebolo to ono. .* — V eď v ie m , ale v y šp e k u lo v a l som, ako b y to šlo, aspoň si m y slím . — S teo d o lito m je to dosť zlé, žia d n y m erač ho ned á z r u k y , tobôž do ja skyn e . — T a k aspoň te n kom pas. — P o zriem sa po ň o m u nás na ba ni, či v skla d e neostal n e ja k ý za b u d n u tý. T y, a nestálo b y za u vá že n ie urobiť p o d ro b n ý p o v rc h o v ý p rie sk u m m e d zi Slobodou a P ustou? — N a v rtá v a m na to m la d ých . Z a tiaľ sa p u stili do p rie sk u m u sva h u m e dzi d o lin ko u V yv iera n ia a Slobodou a p o to m sa chcú p u stiť ď alej po doline. — S ta r ý otec m i hovoril, že sú tam n eja ké p rieva n o vé d iery . . . — A le sa m o zrejm e u ž si presne nepam ätá, kd e . . . — T y b y si si po päťdesiatich ro koch p a m ätal k a žd ú dieru? — V ša k ja nič. — A j ta k je to čudné. V Slobode sú o b ro vské p riesto ry, v P u ste j tie ž a m e d z itý m len jed n a , síce dlhá, ale p re d

sa len zväčša p lazivka. T am okolo v o ľačo m u sí byť. — A prečo si m y slíš, že sa toľko r ý p e m v P ekelnom ? S á m vieš, že sm e to ta m preliezli skoro všade. O krem S p o jo v a č k y sm e nenašli žiadne p o kra čovanie po v zd u c h u a tá voda tu tečie a tečie je j dosť, ta kže b y sa m alo dať dostať ďalej cez vodu. Je to síce m akačka, v ta k o m h lb o ko m sifóne som ešte nebol a zatiaľ to n ev y ze rá na to, že b y sa m al strop zd v ih n ú ť hore. N a p o sled y keď som ta m bol, m al som ta k ý pocit, že aj na jed n o d u ch é pozretie b u de treba deko m p resiu . Ono to tiž o p o tápaní v ja skyn ia c h nie je d o ko p y nič znám e, čo sa tý k a d ekom presie. T a b u ľ k y čo sú v skriptách, platia na vo ľn ú vodu , keď v y s tu p u je š z h ĺb k y v presne prepočítanom čdse. Práve te n čas v ý s tu p u v sifónoch sa nedá presne p re počítať, a h lavne dodržať, pretože m áš nad hlavou ka m eň , k to rý ta n e p u stí o tý c h pár m e tro v , o ktoré b y si m al b y t vyššie, a ta k sa zd ržíš vo väčšej hĺbke, n e ž b y si m al b y t a to je p o to m opako v a n ý zo stu p , na k to r ý treba dlhšie deko m p resn é časy. P reto chcem nabudúce zobrať so sebou Mira, aby m i doniesol dole fľašku. — To chceš ísť na p riesku m ? — Už dávno som nebol vo vode a na p rie sk u m m u sím b y t rozbehaný a hlavne r o zk u k a n ý vo vode. Pri n ovom sifóne člo vek n em ô že ísť hneď na n e ja k ý p rien ik, hlavne tam , kde n iet dosť m iesta. To m áš presne ako v p la zivkách. P rv ý k rá t, keď ju prekonávaš, ta k do n e j ideš opatrne, aby si sa n eza se kol. T u to m áš to isté, len fľa ška ti presne v y m e d z u je čas. A ž keď si om akáš je d e n ú sek a spoznáš ho, p o to m m ô žeš ísť ď alej poznávať. Vo v e ľk o m priestore sa dá ísť naraz pom erne ď ale ko, len čím si ďalej, tý m sa p re sk ú m a né ú s e k y skracujú. — V eď m áš P e k e ln ý u ž zopárkrát obzretý. — To je na to m to „ p ekeln é“, že za ka žd ý m , keď som tam , a ko b y som ta m bol p r v ý raz. N evie m či ta m n á hodou starci neboli, keď dali to m u ta k ý p rilie h a vý názov. Pôsobí to ta m dosť depresívne. Mal b y som si zohnať vä č 63

šiu fľa šku , d esiatka v y ze rá na P ek eln ý u ž do st malá. — A d v o jč a ? — D vojča je Zas dost neohrabané a v te j stu d e n e j vo d e b y m i m ohla m r z n ú ť kocka a to je situácia na utopenie. N a jlep šie b y sa m i vid ela desiatka, ale natlačená na 600 a tm osfér. — No nič, u ž m u sím u te k a ť hore.

S m e dohodnutí, na V ianoce budeš m ať opočítané ch y b y , p o zriem sa po k o m pase a p otom sa dohodnem e o tý ž d ň o v ke. — O bjavíš sa na Vianoce? — A si m i to n e v y jd e , ale sk ú sim okolo p ätnásteho dobehnúť. — T ak sa m aj.

V dňoch 15. — 16. decembra som bol v doline, ale s Vladom Žikešom som sa ne stretol. Najprv som mal povinnosti a potom som ho nenašiel doma. Išiel do Pekelného. Vianoce boli predo dvermi, tak teda ešte nejaký deň vydržíme. Nebolo nám súdené pokračovať v rozhovoroch pri práci a po nej, ktorých za tie ro ky, čo sme spolu „robili” jaskyne, bolo do tisícov. Okolnosti svojej nehody nám už ni kdy neosvetlí. Ostali len dohady, ktoré si každý bude musieť vysvetliť podľa seba, podľa toho, ako ho poznal. Pre mňa to bol najlepší kamarát, hľadač krásna, m ilovník prírody a dobrých ľudí, ktorý svojim ľanatizmom vedel mnohých zapáliť pre veci jaskyniarske. A ten oheň hľa dačstva, ktorý v nás zapálil je jeho najkrajším pamätníkom. M A R T IN L U T O N S K t

★ A R A B IK A V äčšina jad ro v ý ch pohorí A lpsko-H im alájskej horskej sú stav y m á k ry štalick é ja d rá lem ované sériam i d ru h o h o rn ý ch k a rbonátových h o rn ín v obalovej, alebo p ríkrovovej pozícii. Po kriedovom v rásn en í sa d ru h o h o rn é k rasovej úce h o rn in y dostali do rôznych orografických pozícií, a tak aj k rôznym typom alochtónneho alebo autochtó n n eh o krasu. Jed n o u z n a jv ý znam nejších svetových oblastí k rasu to h to ty p u je pásm o k rasovejýcich h o rn ín na južnej stra n e V eľkého K aukazu. Viac ako KRAS OVY

300 k m dlhý pás vápencov a dolom itov V —"Ž sm eru ohran ičen ý n a západe riekou Psou^ n a východe rajó n o m jazera Erzo tv o rí ta k m e r 100 krasových rajónov, z čo ho je 20 veľkých krasových oblastí. JNepochybne d o teraz n ajzn ám ejšie sú dva m asívy — B zybský c h rb á t a A rabika v západnej časti G ruzínskej SSR, m edzi K aukazom a Č iernym m orom . B zybský m a sív sa dostal do povedom ia hlav n e n a jh lb šou jask y ň o u n a územ í ZSSR (Snežná, — 1335 m, dlh á 14,1 km ), ako aj rozsiah lym i plocham i škrapových polí vysokohor

MASÍ V j.RICA

NOVY AFON ° / gudauta GANTIADI

SOCI

ÁDLER

PICUNDA

K raso v á v y v ie r a č k a Ara b ik a .

G o lu b o c

o z e ro

cI dIíik

r ie k y

B z y j o d v j d .i u j e

ského B zybského ch rb ta. V poslednom ob dobí záujem speleológov viaže čoraz viac susedný m asív A rab ik a, kde sa u k a z u jú väčšie m ožnosti d o siah n u tia rek o rd n ý ch hĺbok v jaskyniach. K rasové územ ie A rab ik a o rozlohe 540 km - je v y h ran ičen é hlbokým i dolin a mi riek C hašupse a jej p ríto k y Zeopse na Z—SZ, dolinou rie k y G ega a dolnou čas ťou doliny rie k y Bzyb na východe a zasa h u je až pod h lad in u Č ierneho m ora. M a sívne ho rsk é územ ie sa d v íh a od m ora strm ým i vápencovým i úbočiam i a vrcholí v severnej časti kóto u P ík Speleológov (2758 m), pričom viacero ďalších vrcholov p resah u je výšku 2500 m nm . N ajznám ejší z nich je A rab ik a (2656 m), podľa kto réh o celé územ ie dostalo pom enovanie. M akrotv a ry územ ia sú výrazn e o vplyvnené geo logickou stav b o u a štru k tú ro u m asívu. H orský m asív je o h ran ičen ý hlb o k ý m i d o linam i uvedených riek, rozčlenený ich p rí tokm i a stred o m sa tia h n e h lb o k ý kaňon Zove K v a ra v yúsťujúci p ri m este G agra. H lav n ú m asu k raso vejú cich h o rn ín

ča sť

k ra so v ý c h

vôd

c e n tr á ln e j

č a s ti m a s ív u F o to : P. M itte r

m asívu A rab ik a tv o ria ju rsk é a kriedové vápence prevažne lavicovitého zvrstvenia, zriedkavo m asívne. Sú deform ované zlo žitým i v rásam i V —Z sm eru, celková stav ba m asívu je dotvorená zlom ovou te k to n i kou. T ektonická stav b a m asívu sa výrazne p re ja v u je v tvaroch, hlavne v asym etrii dolín a horských chrbtov, z k to rých n ie k to ré priečne p re tín a jú synklinálne a antik lin á ln e zóny. V yním ajú sa „žehličky“, „k v e sty “, kozie c h rb ty “ v holom n e p o k ry tom krasovom teréne. P o stupne ako sa dvíha m asív od po brežia, m ení sa obraz povrchu. S trie d a jú sa k lim atické zóny od subtropickej kolchidskej až po vysokohorskú periglaciálnu zónu v najvyšších častiach územ ia. Nižšie položené časti m asívu sú porasten é p re važne hu sto u vegetáciou, vyššie časti 1800 — 2000 m nad hornou h ranicou lesa tv o ria vysokohorský k rasový reliéf. V jeho niž šej časti sú na svahových sedim entoch h orské lú k y a pastviny, najvyššie časti m asívu tv o ria holý n e p o k ry tý kras. Na sklonených vrstvových plochách sú hlbo 65

ké svahové šk rap y , n a sečných povrchoch vznikli rozsiahle škrap o v é polia so šk rap rai m nohých typ o v a tvarov. T v ary k raso vého reliéfu sú dotvorené periglaciálnou m odeláciou a procesm i stráň o v ej m odelá cie. N ajvyššie časti m asívu A rab ik a vo výške n a d 2000—2200 m. n. m. nesú v ý razné znaky glaciálnej m odelácie. Ľ adov cové cirky, trógové doliny, m orény rôz nych štádií, k am en n é ľadovce a osypy v m nohom p rip o m ín ajú glaciálny reliéf V ysokých T atier. Ľadovcová m odelácia výrazne ovplyvnila výv in podzem ného k ra su a n ajvyššie vchody do ja sk ý ň sú vo vysoko položených kotloch n ad 2200 m n. m. Oblasť holého vysokohorského k rasu je zároveň oblasť intenzívneho p resak o v ania povrchových zrážkových vôd. Ročný ú h rn zrážok vysoko" p resah u je 2000 m m a povrchové to k y v. n ajvyšších častiach ú p l ne chýbajú. Vo výškach okolo 2200—2500 m začína zóna v ertik áln eh o skrasovatenia, ústia tu priepasťové vchody do hlbokých jask ý ň (Systém Iľjuchina, K ujbyševská, B erčilská, G enrichova B ezodnaja . . .). H ydroindikačné skúšky ukázali, že podzem né

F o rad a

š tá b n o m

s ta n e

m oskovských

s p e le o ó g o v

vody krasovej cirkulácie v y v ie ra jú v k ra sových v yvieračkách na obvode m asívu v dolinách riek Gega a Bzyb (Goluboe ozero), n a ú ro v n i m ora (R eprua, Cholodn a ja reka) a viacero krasových vyv ieračiek vyúsťuje pod m orskou hlad in o u v ra jóne G ag ra-G an tiad i. G eologické v rty v okolí G ag ry dokázali krasové prú d en ie hlboko pod úro v ň o u m orskej hladiny. Rozdiel m edzi p o n á ra n ím a v y v ieraním krasových vôd je ted a im pozantný okolo 2500 m. P re ja sk y n ia ro v je to priam o fa s cinujúci ú daj. Sú to sam ozrejm e teo retic ké m ožnosti, pretože p re n ik a n ie ja sk y n ia rov do hĺbok krasového m asívu k o m pliku je zložitá stav b a m asívu, na k to re j sa okrem k raso vejúcich h o rn ín podieľajú aj desiatk y m etrov m ocné vložky n e p rie p u st n ých sú v rstv í význam ne ovplyvňujúce vý voj krasovej hyd ro g rafie, ted a jaskýň. Z nám e sú tu n a jm ä v e rtik á ln e krasové d u tin y vo sfére v e rtik á ln e j cirkulácie k ra sových vôd. O bčasné horizontálne úseky sú zrejm e pozostatky vývinových fáz po čas zarezávania podzem ného to k u vply vom tektonického d v íh an ia krasového m as ú í u . V jednom z ta k ý c h to horizontálnych

n e ď a le k o v c h o d u d o ja s k y n n é h o s y s té m u Iľ ju c h in a .

F o to :

úsekov jask y n n éh o systém u Iľju ch in a za stavil v lete 1984 ďalší p o stu p speleológov sifón v h ĺb k e —925 m. L etn á akcia 1985 mkla ukázať či ide o n á h o d n ý zavesený sifón, či o systém sifónov blízko n e p rie pustného horizontu. Z áujem ja sk y n ia ro v sa sú streď u je do najvyššie položených častí m asívu A rab ika, kde sú vo výškach okolo 2200—2500 m vchody do ja sk ý ň n á d e jn é z hľadiska p re niknutia do hlbokých jaskýň. D oliny oko lo P iku Speleológov, A rabiky, P ik u B erčilského hostia v letn o m období d esiatk y jaskyniarov z celého územ ia ZSSR. N a j vyspelejšie k lu b y z a k la d a jú svoje tá b o ry na celé leto. V y k o n áv ajú in ten zív n y rekognoskačný priesk u m , alebo hlboko v pod zemí p re k o p á v a jú zanesené ja sk y n n é chodby. Z aujím av é je, že c h a ra k te r ja sk ý ň je

dosť rozdielny. V jaskynnom Systém e Iľ juchina, kde p ra c u jú m oskovskí ja sk y n ia ri sú úzke puklinové chodby. Ja sk y ň a K u jbyšev skaja (-740, leto 1984), kde p racu jú k ijev sk í speleológovia, sa skladá z veľ kých podzem ných sál navzájom prep o je ných tesnejším i spojnicam i. V letnom období na A rabike p racu je okolo 150—200 jaskyniarov. Je d n i po 2—3 týždňoch odchádzajú, d ru h í prichádzajú. Speleologická činnosť je neobyčajne čulá. V znikajú nové plány jaskýň, do p lň u jú sa geologické m apy povrchu i podzem ia. V ý sk u m je dôležitý predovšetkým z hľadis ka hydrogeologického. Poznanie c h a ra k te ru a sm eru cirkulácie podzem ných kraso vých vôd je dôležité pre zásobovania vo dou veľkej časti černom orského pobrežia Abcházie.

thm isM múz e uiti WfrťaŕiV pťírody a laskyniarstva

---------------# 8 1 o i U ptovaký Mlkulá i ★ Ú D R Ž B A H O RO LEZECK ÝCH L Á N Ja sk y n ia ri často n ed o d ržiav ajú zása dy sp ráv n ej ú d rž b y horolezeckých láp. Mnoho razy je to aj neznalosť alebo oba va z poškodenia n eo d b o rn o u údržbou. V am erickom ja sk y n ia rsk o m časopise NSS News (sept. 1983) bol p u b lik o v an ý článok o sp ráv n ej ú d ržb e lá n am erick ej výroby, čo však m ožno u p latn iť aj n a n aše laná. Ú držba horolezeckých lá n je dôležitá n ie len p re bezpečnosť, ale aj z hľadiska fi nančného. L aná sa v y rá b a jú z nylonového poly m éru, sú dostatočne in e rtn é a nepoškodia ich ani ta k é lá tk y ako benzín, olej, k a r bid, p etrolej alebo nem rzn ú ca zm e^ Po škodzujú ich silné k y selin y a iné silno okysličujúce látk y . Lano sa môže ľahko poškodiť p ri sty k u s ak u m u láto ro v o u k y selinou. N epriaznivo n a la n á pôsobia chlórové bieliace p ro strie d k y n a pranie. N apokon zn ám y je škodlivý účinok slneč ného žiarenia, k d e v šak o ch ran a nie je prob lem atick á. P re to je n ev h o d n é u k la dať la n á na zadný oblok au ta. D ôležitá je otázka p ra n ia lán. Z ab la ten é alebo in a k špin av é lano sa m usí v y prať. N ajlepším p ro stried k o m p re p ran ie sú auto m atick é p ráčky. A by sa lano v y pralo k v a litn e jšie je n u tn é ho vložiť do b u b n a vo voľných slučkách a nie stočené pevne. Do p rá č k y m ožno vložiť lano dlhé až 180 m. N a p ra n ie sa neh o d ia p ráčk y s v íriv o u sk ru tk o u , pretože lano sa môže na ň u nam otať. Možno to m u zabrániť, ak

lano sa p red p ra n ím vloží do sieť kovitého vaku. Voda na p ran ie m á byť len teplá. H orúca voda spôsobuje značné stu h n u tie lana, čo je väčšinou nežiadúce. V studenej vode sa špina zasa uvoľňuje ťažšie. V ýber pracieho p ro stried k u je skôr žáležitosťou osobného názoru. N iektorí d á v a jú prednosť n o rm áln em u m ydlovém u pro stried k u . T ie to však n eo b sah u jú prísady, k to ré u d rž u jú n ečistotu v suspendovanom stave a ta k z a b ra ň u jú jej opätovném u usadzovaniu na lano. P oužívaním sú lan á tuhšie, p reto je vhodné p ri ich údržbe použiť zm äkčovadlá. Zm äkčovadlo robí lano ohybnejším . P ri jeho p re n ik n u tí d o v n ú tra lana v y tv á ra okolo jednotlivých v lák ien h la d k ú v rstvu, k to rá b rá n i vzájom ném u odieraniu v lá kien. P reto sú n ajv h o d n ejšie te k u té zm äkčovadlá. Po v y p ra n í sa m usí lano vysušiť. Je n ev hodné sušiť lano p ri vysokej teplote ako n a p rík la d v kom unálnych sušiarňach. N ajlepšie je vysušiť lano n a vzdušnom m ieste p ri izbovej teplote. N ajdôležitejšou časťou v starostlivosti o lano je jeho správne používanie. M usí sa vhodne chrániť, aby sa zabránilo n a d m ern ém u odieraniu a vnášan iu nečistoty d o v n ú tra lana. M usí sa chrániť pred p re ťažením . T outo inform áciou neform álne naväzujem na príspevok G. S tib rán y ih o Skúš k y polyam idových lán čs. v ý roby publiko v an ý v S prav o d aji SSS 4/82. V LA D IM ÍR KOSEI.

★ t r a g ic k á n e h o d a v j a s k y n i IZ B IN D IS K oniec ro k a 1984 ostane dlho v našej p a m ä ti spojený s trag ick o u nehodou V. Z ikeša p ri p riesk u m e vodou zaplavených častí D em änovskej jask y n e Slobody. T ra gédia p o tápača sa približne v rovnakom čase odohrala aj v ru m u n sk ej jask y n i Izbindis, neďaleko Sonkolyo. N a potáp ačsk ý p riesk u m jask y n e sa ponorU 11. n o vem bra 1984 H. G ábor, člen potápačského k lu b u BSS T ran silv án ia N agyváragye. Casť jask y n n éh o systém u je v zóne areácie a časť je zaplav en ý vodou. Keď sa p otápač n e v rá til an i po niekoľkých hodinách, vyhlásili z ách ran n ú akciu a po volali na pom oc aj zách ran áro v z k lu b u športových potápačov MHSZ D ebrecen. Po príchode zách ran n ej sk u p in y na m iesto nehody sa jeden z potápačov L. Czakó ponoril a zaplával až po koniec v o diaceho lan a vo vzdialenosti 170 m a v hĺbke 40 m, odkiaľ sa v rátil. Po doplne n í v ý stro ja a vzduchu sa znovu ponoril. Z aplával n a koniec vodiaceho lana, u p ev nil svoje vodiace lano a pokrarčoval ďa lej v sm ere p red p o k lad an éh o p o stu p u n e zvestného potápača. Vo vzdialenosti 30 — 40 m, ted a okolo 200 m od vchodu našiel bezduché telo p o tápača H. G. P o stu p n e na niekoľko pokusov v y tiah li telo p o tá p a ča k jed n ém u z kom ínov spájajú cich su ché a zatopené časti jask y n e, odkiaľ ho

★ E X PE D ÍC IA K O LU M B IA 1984 Speleologický k lu b Č ierny G aleb z P rebo ld u a B osansko-H ercegovinský klub zo S a ra je v a zorganizovali v m áji a jú n i ro k u 1984 d ru h ú n áro d n ú expedíciu do Ju žn ej A m eriky pod názvom K olum bia ’84. Cieľom p o d u ja tia bolo upresniť rozší ren ie niek to rý ch krasových rajónov, sk ú mať speleogenézu, podzem nú hydrológiu, vyhotoviť ja sk y n n é p lán y a sledovať speleofaunu. P re ju h o slo v an sk ú televíziu n a k rú tili film . E xpedície sa zúčastnilo 11 členov z p iatich klubov. Celkove p resk ú m ali 25 jask ý ň , pričom z osem nástich vyhotovili top o g rafick é p lá n y ; 16 ja sk ý ň nebolo doteraz vôbec u v ed e ných v lite ra tú re . V k rase p ri m este La Paz zostúpili do siedm ich jaskýň, z k to

dopravili von z jaskyne. Nam áhavá zá chranná akcia trvala dva dni.

P ríčina tra g é d ie potápača H. G. nie je úplne objasnená. P o stih n u tý m al vý stro j v úplnom po riad k u , vo fľašiach 2500 1 vzduchu čo s rezervou stačilo n a n á v ra t. Podľa zápisu na ta b u ľk e z um elej hm oty, k to rú našli záchrancovia p ri postihnutom , sa p redpokladá, že dosiahol voľný vodou n ezaplavený p rie sto r a p ri n á v ra te začal zapisovať ú d a je o h ĺb k e a prep láv an ej vzdialenosti. A ni p itv a nezistila zlyhanie organizm u. Skutočnosť však je, že p o tá pač bol silne n a c h la d n u tý a jeho lam py p ri ponorení svietili o niečo slabšie ako zvyčajne. Počas nášho rozhovoru so zá chrancom L. Czakóm sm e uvažovali o m ož n ých príčinách tragédie. V znikla dom nien ka, že vodiace la n á neboli zviazané vhod n ým uzlom a p ri n á v ra te potápača sa roz viazali. Keď potápač p ri n á v ra te zistil, že p ritia h o l koniec vodiaceho lan a p ri slab núcom osvetlení p ravdepodobne podľahol „sifónovej p a n ik e “. K tra g ic k ý m násled kom p rispela značná h ĺb k a 40 m a pod chladenie organizm u. ,Aj tá to tra g é d ia varu je. Nem ožno podčeňovať žiadne okolnosti jask y n iarsk ej činnosti. P la tí to ta k o p o tá p a n í v ja s k yniach, ako aj o n o rm áln ej jask y n iarsk ej činnosti, kde každá chyba m ôže mať osud né ijásledky. P o d r a s p r á v y z á c h r a n á r o v K o v ács E d ít, p r e k l a d M . Luc in k ie w ic z o v á , s p r a c o v a l P. M ITTE R .

rý ch Hoyo del A ire je h lboká 210 m a Hoyo C uchara h lboká 104 m. P resk ú m ali ja sk y ň u Hoyo de C olom bia, k to rá dosa h u je dĺžku 840 m. P ri m estách S an Gil a P aram o p resk ú m ali šty ri jaskyne, k to rých vody sa p lá n u jú využiť p re sta v b u hy d ro centrály. N avštívili aj ostrov S an A ndres, kde p resk ú m ali dve jaskyne, k to ré sú v y tv o re né fosílnym i vyvieračkam i. N áklady na v ý p ra v u dosiahli výšku 15 500 dolárov. P o d u ja tie g a ra n to v a la a zväčšej časti financovala te x tiln á to v áreň z P reboldu. V ýsledky pôsobenia juhoslo v anských ja sk y n ia ro v m ožno získať n a te j to a d rese: Tone V edenik, YU—63312, P rebold 11b, Juhoslávia. S p e lu n c a č. 17

D oplnok sm erníc na získanie, používanie a odpis výstroja a technických pomôcok sp eleo p o tá p a čsk ý m ateriál I. Povinný výstroj jednotlivca 1. N eoprénový oblek m o k rý 2. N eoprénový oblek suchý, s konšt. objem om 3. P otáp ačsk á m aska 4. O ch ran n á p rilb a II. Povinné technické pomôcky jednotlivca 1. P o táp ačsk ý nôž (do s tra ty funkcie) 2. H ĺb k o m er 3. P otáp ačsk á buzola 4. P otáp ačsk é h o d in k y 5. P o táp ačsk á b a te rk a n a m onočlánky 6. P o táp ačsk á lam p a a k u m u lá to ro v á 7. N áu stk o v á au to m a tik a 8. V odotesný k o n tro ln ý m an o m eter s p rív o d n o u hadicou 9. Z ásobníky vzduchu (tlakové fľaše) III. Povinné technické pomôcky jednotlivca i skupiny 1. V odiaca šn ú ra 2. C ievka n a vodiacu šn ú ru 3. P otáp ačsk ý úväzok s k a ra b ín o u IV. Účelový výstroj jednotlivca 1. D ýchacia rú rk a 2. P lu tv y * 3. N eoprénové ru k av ice 4. N eoprénové papuče 5. Izolačná vložka do suchého neo{ír. obleku 6. O ch ran n á kom binéza n a potáp, oblek V . Ú č e lo v é te c h n ic k é p o m ô c k y je d n o tliv c a

1. O pasok so záťažou 2. D ek o m p reso m eter 3. V odovzdorné deko m p resn é tab u ľk y 4. P lav ák , b ó jk a 5. Z á c h ra n n á vesta, k o m p en záto r v ztlak u VI. Technické pomôcky skupiny 1. K o n tro ln ý m an o m eter 2. P repúšťacia h ad ica s m an o m etro m 3. P o táp ačsk ý telefó n k áb lo v ý 4. K ábel k p o tápačském u telefó n u 5. V odotesný k o n te jn e r n a p re p ra v u m a te riá lu pod vodou 6. V ysokotlakový k o m p reso r p ren o sn ý (podľa ú d ajo v výrobcu) do GO VII. Pomôcky dokumentačnej činnosti 1. V odotesný obal n a fo to a p a rá t, film ovaciu kam eru, elek tr. blesk 2. Ž iarovkový blesk použiteľný vo vode 3. P o táp ačsk ý v o dotesný fo to a p a rá t, film . k am era 4. P o táp ačsk ý vodotesný blesk 5. O svetľovacia sú p ra v a p re film ovanie pod vodou 6. V odovzdorný záznam ník

M inim álna životnosť 3 roky 3 roky 1 rok 5 rokov SF SF SF SF 2 roky 2 roky 4 ro k y SF 5 rokov SF SF 2 roky SF 1 rok 10 dm 10 dní 40 dní 20 dm 2 roky SF 30 dní SF 2 roky SF SF 2 roky SF 5 rokov

3 roky 15 dní 5 rokov 2 roky 1 rok SF

Poznám ka: D o p ln o k je súčasťou S m e rn íc n a získ an ie, p o u ž ív a n ie a o dpis v ý s tro ja a te c h n ic k ý c h pom ôcok p u b lik o v a n ý c h v S p ra v o d a ji č. 4/1980, ro č n ík X I. N á v rh v y p ra c o v a la k o m isia p re sp eleo p o tá p a n ie , sc h v á lilo p re d s e d n íc tv o S lo v e n sk e j sp eleo lo g ick ej sp o lo čn o sti s ú čin n o sťo u od 1. jú la 1984. spracoval: JO Z E F K U C H Á R O V I. 69

NAŠA SPELEOKRÍZOV KA V O D O R O V N E: A. V y h y n u tý p štro s — v ýbežok, k ap . — B. S a d á r. — C . A rm é n s k a rie k a — ra n a . ( D . H ro b — n a p c h á v a — la tin s k á m o d litb a . — E . P ra v ý p ríto k V olgy — z n a č k a ru m ú n s k ý c h te ré n n y c h á u t — se v e rsk ý p a ro h á č . — F. P re d lo ž k a — m ó d n y sm e r o d ie v a n ia , o p tic k é u m e n ie — Š P Z o k re su T re n čín . — G. M eno p rv e j ž en y vo v esm íre. — H. V b ib lii b á jn a zem z la ta — ra sc o v ý lik é r. — I. Ú k a z — b ý v a lá o k re sn á p a m ia tk o v á sp rá v a v s k r a tk e — ro zd ieln e. — J. P re d p o n a o z n a č u jú c a s tá rie — lo d en ica — z á h a d a . K. O b ch o d n á a k a d é m ia — žŕď k y v k u rín e , p á n ty — 4. v R í m e. — L. N ožom značil. — M. N e sk o n tro lo v a la , n e p o tv rd i la. — N. P lo š n á m ie ra — k ach le , po č esk y — Š P Z o k re su K o šice -v id ie k . — O. B á jn y v tá k , z a sa h u jú c i do ľudských o sudov — m i — v ý lu čo k tela . — P. B ro d iv ý p o sv ä tn ý v tá k — n o v o z é la n d sk ý pštro s. — R. P ô v o d n ý obyv ateľ, d o m o ro dec. — S. Č len ro d in y — je d e n , po an g lick y . Z V ISL E : 1. Začiatok tajničky. — 2. A fric k ý š tá t — d ru h ž ltk a sté h o d re v a zo z á p a d n e j A frik y , v h o d n é h o n a p re g le j k y — v e ľk o k a p a c itn é lie tad lo , s p á ja jú c e b líz k e v eľk o m es tá. — 3. O b lu d a — ju ž n ý lis tn a tý s tro m — stre liv o — p o p u lá r n e h u d o b n é sk la d b y . — 4. U m en ie, po la tin s k y — je m n é p e rie — o b liek am , ša tím — je d n o tk a h la sito sti. — 5 . Stred tajničky. — 6. P o litic k á s tra n a v N SR — h la v n á te p n a, srd c o v n ic a — p rie m y se ln é z áv o d y n a v ý ro b u sk la — o tá z k a zv ed av ca. — 7. Z á k la d n á lá tk a in d ig a — h lin a s o k ru h lia k o m — zn á m a p ra ž s k á to v á re ň n a v ý ro b u m o to rov, lie ta d ie l a á u t — ša c h o v á fig ú rk a , p ešiak . — 8. K o m ic k á ^fašiangová m a s k a — h rd in k a ro m á n u M. F ig u li „ B ab y lo n “, H a m a d a n o v a d c é ra — v ý k le n k y , p rístie n k y , č a sti o rie n tá ln y c h dom ov. — 9. K oniec tajničk y. í' P om ô ck y : H. O fir. — O. N oh. — 4. A rs. — 7. P ión.

2 3 4 5 6 7 8 9

A B

■

E F

K L

—

|vj

N P D ■' c

JOZEF KLINDA Starší

★

noví

Čl e n o v i a .

Ako v yplýva zo sp ráv y o činnosti, predsedníctvo schválilo členstvo 41 zá ujem com o činnosť v organizácii. V roku 1984 rozšírili naše ra d y : M arek F rág n er, J á n T irpák, R udolf K lem a, M ichal Mack o vjak a M iroslav T erray. (oblastná sku pina K ošice-Jaso v ); Jozef Šim čík, B ran islav Tulis, Ing. K am ila K o traso v á (Spiš ská N ová Ves); Jozef G rego (Rožňava); M ichal M egela, Pavel G ažúr, Ľ udovít Bálint (Šafárikovo); Ing. D aniel V rb jar, La dislav K ováč (Tisovec); F ra n tiše k Šuchaň, A nna M lynáriková, M ilan M ucha, P e te r

SLOVENSKÝ KRAS XXII

Z borník M úzea slovenského k ra su a ochrany p ríro d y v Liptovskom M ikuláši prin áša n ajnovšie p o zn atk y z h istórie, v ý skum u, p riesk u m u a d o k um entácie k rasu a krasových javov, organizačné sp ráv y o činnosti Slovenskej speleologickej spoloč nosti, pripom ína význam né životné ju b i leá speleológov, na o d bornú speleologickú lite ra tú ru a časopisy u p o zo rň u jú recenzie a bibliografia. Ú vodná štú d ia Ľ. V. P rik ry la je v e 70

Ď u ran a (Brezno); Jozef Sm olinský (Lip tovský T rnovec); P e te r M išík, (Liptovský M ikuláš); Jozef U rb a n (B anská B ystrica); Iv an Lovíšek (D ubnica n a d V áhom ); B ranislav Baláž, D alibor V ojta, P e te r C arný, Eva H udáková, W alter Filo (B ratislava); Ľuboš Demo, M ilan H rčka, M ilan Kalač, Pavol Zaťko, D ušan H rčka (U hrovec); Já n Ď atko, T ibor A rvai, P avel S iklenka, M iro slav K rébes, Im rich Lehocký, (Jedľové K ostoľany); P avol K asanický (B latnica); M artin Šom odík (B anská Š tiavnica); Jozef Leskovský (Plavecké P o d h ra d ie ); RNDr. Jozef R adúch (nezaradený). JOZEF h l a v AC

no v an á M atejovi Belovi, význam ném u slo v enském u polyhistorovi, p ri príležitosti 300. výročia jeho n arodenia (1684—1749). V ykonal obrovský kus práce p ri výskum e a popularizácii slovenských jask ý ň v 18. storočí n a jm ä ako o rg an izáto r širokého o k ru h u spolupracovníkov. P o znatky z vý skum u ja sk ý ň n a Slovensku uvádza v p rá ci H u n g ariae a n tiq u a e et novae P rodrom us (1723), v k to re j spom ína niektoré jask y n e a p u b lik u je m apu D em änovskej ľadovej jaskyne, v y h otovenú S. M ikovínym . V štyroch dielach práce N otitia H un-

gariae historico g eographica (1737—1742) Bel opísal znám e ja sk y n e v B ratislav sk ej, T určianskej, Z volenskej, L iptovskej a G e m erskej stolici. J e p rv ý m vedcom , k to rý opísal ta k m e r v šetk y ja sk y n e n a územ í Slovenska znám e v te j dobe. Z. K. T inteilozov sa v štú d ii G eom orfologické č rty podzem ného k ra su G ru zín ska zaoberá p ro b lem atik o u v ý sk u m u k ra sovatenia, h o d n o tí podm ien k y p re vznik jaskýň v k raso v ý ch územ iach G ruzínska, uvádza m orfologickú a g en etick ú k lasifi káciu kraso v ý ch d u tín p ri zohľadnení úz keho spojenia p o h y b u a ú b y tk u p uklinových a k raso v ý ch vôd. V yčlenené boli d u tiny v pásm e aerácie, ja sk y n e v zóne kolí sania h la d in y k raso v ý ch vôd, jask y n e v zóne stabilného, ú p ln éh o n a sý te n ia a d u tiny hĺbkovej cirkulácie. V p reh ľad n ej ta buľke a u to r spracoval evolúciu horských krasových d u tín . N a záv er p rísp ev k u h o d notí súčasný sta v p re sk ú m an o sti a n a č r táva p e rsp e k tív n e m ožnosti objavov roz siahlych ja sk y n n ý c h systém ov a p riep astí v krasových územ iach G ruzínska. S v ý sled k am i v ý sk u m u k rasových ja vov obalovej je d n o tk y severnej stra n y V y sokých T a tie r o boznam uje S. P avlarčík. Stručne c h a ra k te riz u je územ ie z geom orfologického a hydrologického hľadiska, podrobnejšie rozo b erá geologické porr^ery. H lavná časť p rísp ev k u je zam eran á na po vrchové a podzem né k raso v é form y. JVIedzi povrchovým i k raso v ý m i form am i* opi suje šk rap y , k raso v é jam y, bogaz, prev isy a stu p ň o v ité sk raso v aten é plošiny. Z pod zem ných k rasových fo riem uvádza 5 p rie pastí a 28 jask ý ň . P rísp ev o k vho d n e do pĺňa p re h ľa d n á m ap a k rasových javov obalovej je d n o tk y V ysokých T atier, foto grafie povrchových k raso v ý ch foriem , p lán priepasti A —1 a 6 jaskýň. M. Z acharov in fo rm u je o výsledkoch výskum u v Jaso v sk ej ja sk y n i zam eraného na objasn en ie p ríčin p o rú ch a deform ácií vo v stu p n e j chodbe a n a sin tro v ej výzdo be. N a zák lad e stra tig ra fic k éh o a litologického výsk u m u a p o d robného geologické ho m apov an ia p ríčin o u p orúch a d efo rm á cií je a k tív n y d y n am ick ý geologický vplyv, ale n a jm ä zásah y p ri sp rístupňovacích prácach v jask y n i. M. L alkovič sa zaoberá p ro b lem atik o u presnosti m e ra n ia dĺžok v jask y n n o m p ro stredí. N a zák lad e rozboru doteraz použí vaných m etód m e ra n ia dĺžok uvádza p re d poklady v ý sk y tu jed n o tliv ý ch typ o v dĺžok (dĺžky e x tré m n e do 10 m, dĺžky n o rm áln e od 10 m do 40 m a dĺžky o p tim áln e nad 40 m) a v y p raco v al analýzu p resn o sti m e

ra n ia ex trém n y ch a norm álnych dĺžok v jask y n n o m prostredí. O n iektorých poznatkoch a výsledkoch m eran ia tep lo ty vzduchu v D em änovskej ľadovej jask y n i za obdobie 1970—1982 in fo rm u je vo svojom prísp ev k u J. Halaš. V. T ereková sa zaoberá otázkam i sú visiacim i so znečisťovaním Jašteričieh o ja zera v Slovenskom krase. Na základe zhodnotenia chem izm u zrážkových vôd jazera a okolitých stu d n í a chem izm u podzem ných vôd vyvierajúcich v Č iernej a Bielej vyvieračke vypracovala n á v rh o ch rany Jašteričieh o jazera a podzem ných vôd. P ro b lem atik a sutinových brekcií v K am eňanskom krase, ich p etro g rafick á cha ra k te ristik a , chem izm us a vznik sú p re d m etom práce J. Šavrnocha. O niek to rý ch výsledkoch speleologic kého priesk u m u in fo rm u je niekoľko správ. O novoobjavených priestoroch v B restovskej jask y n i na základe výsledkov speleopotápačského p riesk u m u re fe ru je Z. H ochm uth, G. S tib rá n y i a Ľ. G aál in fo r m u jú o P onornej p riep asti v Slovenskom krase, R. Boroš a J. Ščuka o H rušovskej jask yni, V. F u d aly a S. P av larčík o Ľ a dovej jask y n i v bradlovom pásm e Ľubov n ianskej vrchoviny. S ú h rn n ý zoznam so stru čn ý m opisom p reskúm aných jaskýň, p riep astí a vyvieračiek Plešivskej p lan in y v Slovenskom k rase uvádza M. Erdôs a dopĺňa ho p re hľadnou m apou rozšírenia krasových ja vov n a Plešivskej planine. D. H avlíček a V. V ojíŕ p rin á ša jú vý sledky speleologického p rieskum u D olného v rch u v Slovenskom k rase so zoznam om a stru č n ý m i popism i krasových javov do plnených plánm i, foto g rafiam i a p o rovná vacou tab uľkou označenia p riep astí a p re padlísk na D olnom v rchu s u d an ím hĺbky. J. B á rta hodnotí tre tie desaťročie (1972 — 1982) speleoarcheologickej činnos ti A rcheologického ú sta v u SAV v N itre, k to ré prinieslo nové poznatky o pobyte človeka v jask y n iach nielen v p ra v e k u a stredoveku, ale aj v novoveku, keď sa stali útočišťom a skrýšou pre prenasledo vaných. O účasti členov základnej organizácie Českej speleologickej spoločnosti 7—01 ORCUS B ohum ín na výskum nej ex p ed í cii K aukaz ’82 a o výsledkoch expedície in fo rm u je J. W agner. M. K arcolová svojim príspevkom pripom í na 50. výročie objavenia H arm aneckej jaskyne. J. H laváč p re d k la d á sp ráv u o činnos 71

ti Slovenskej speleologickej spoločnosti za rok 1982 a sp ráv u o jask y n iarsk y ch tý ž dňoch usp o riad an ý ch Slovenskou speleo logickou spoločnosťou. Prip o m ín am e si životné ju b ileá v ý znam ných osobností slovenskej speleológie: osem desiatiny univ. prof. PhD r. V oj techa B udinského-K ričku, DrSc., 75 rokov D om inika C u n d erlík a a šesťdesiatku PrD r.

J u r a ja B ártu , CSc. Z áver zb o rníka tv o ria recenzie odbornej lite ra tú ry , časopisov a b ibliografia zb o rn ík a Slovenský k ras z ročníkov I — XX. Z borník vydalo V yda vateľstvo O sveta, M a rtin ro k u 1984 v roz sahu 384 strán . N áklad 1000 kusov, cena 35,— Kčs. Č lenovia SSS m a jú 50% zľavu.

LIT ER A T Ú R A

o p rú d e n í krasových vôd a ich odtoku z jed n o tliv ý ch hydrologických š tru k tú r sa realizovali vo všetkých priesk u m n ý ch e ta pách až po p ra k tic k é využitie. A k tív n e tu spolupracovali aj členovia S lovenskej spe leologickej spoločnosti z Jasova, R ožňavy a Košíc. V súčasnosti n a jp ro b le m a tic k ej šou ostáva ochrana podzem ných vôd (níz k a sam očistiaca schopnosť) zachytených p re zásobovanie o b y vateľstva pitn o u vo dou. R ovnakou úlohou sa zaoberá RNDr. J. T a ra b a vo svojom p rísp ev k u K vo d á ren sk ém u využív an iu vôd M oravského k ra su a tro jic a a u to ro v RND r. V. Šalagová, RNDr. J. Šalaga a RN D r. M. D rahoš o V yužiteľnom m nožstve k raso vo-puklinovýc]ji-vôd v D om ažínskej doline v severnej časti S trážovských vrchov. ,Pre krasové územ ie B elianskych T a tie r sú zaujím avé výsledky hydrogeologic kého v rtu B H T—1 v blízkosti B elianskej jask y n e v T a tra n sk e j kotline. A u to r RNDr. V. Š ťastný p u b lik u je jeho h y d ro m e tro v a nie, chem ickú analýzu vody, farb iace skúš ky so zam eran ím n a okolité p ra m e n e i sú vislosti s vodam i sam otnej jaskyne. V tem atick ej skupine o chrana pod zem ných vôd je z nášho hľadiska n a jz a u jím av ejší príspevok a u to ro v RNDr. J. O stroluckého a RN Dr. M. G álisovej, veno v a n ý pro b lem atik e skladovania te k u tý c h toxických odpadov v k arb o n áto v o m p ro stre d í n a p rík la d e sk lád k y P re d a jn á II. Na skládke lokalizovanej v údolí H rona vý chodne od obce P re d a jn á bol pozorovaný ú n ik brehom , čo sa p rejav ilo poklesom h lad in y odpadov (gudróny zo závodu P e trochem a D ubová) o 2,04 m, ro v n ajú ci sa o bjem u asi 27 tisíc m ;!. S kladovanie te k u tý ch toxických odpadov v k arbonátoch ohrozuje k v a litu okolitých podzem ných vôd. P rie sk u m n é práce ukázali, že v ta kom to p ro stre d í je sanácia neúčinná. O p atren ia sa obm edzujú len n a pozorova nie šíren ia znečistenia. Členom kom plexne-racionalizačnej brigády, k to rá rieši pro-. blém skládok g u d rónov v P re d a jn e j, je aj* náš člen dr. P. M itter, CSc.

Záujem cov o kom plexné poznávanie k rasu a jeho výsk u m upo zo rň u jem e na zborník re fe rá to v z VIII. celoštátnej h y d rogeologickej k onferencie PUKLINÓVÉ A PU K LINOVO -K RASO VÉ VODY A PR O BLÉMY ICH OCHRANY. Z borník vydal G eologický ú sta v D ionýza Š tú ra v B ra ti slave ro k u 1984 v n ák lad e 600 kusov, ce na viazaného v ý tlačku 53,— Kčs. Na 383 stra n á c h je p u b lik o v an ý ch 46 re fe rá to v v tro ch tem atick ý ch sk u p in ách : obyčajné podzem né vody, m in eráln e a te rm á ln e vo dy, ochran a vôd. Z nášho pohľadu je n a jz a u jím a v e j šia p rv á skupina, kde sa polovica z de v ä tn ástich re fe rá to v priam o zaoberá p ro blem atik o u vôd v krasových územ iach. RNDr. J. D ujčík uvádza n ajnovšie vý sledky hydrogeologického p riesk u m u Chočských vrchov, zam eran é na zdo k u m en to vanie p ríro d n ý ch zdrojov, n a jm ä využiteľ ných zásob podzem ných vôd. Zo speleolo gického hľadiska je zau jím av ý príspevok Ing. E. K u llm an a V y hľadávanie a m ož nosti zachytenia sk ry te v stu p u jú cich p u k linovo-krasových vôd do povrch o v ý ch to kov. Na p rík la d e k rasových územ í Sloven ského ra ja (rieka H o rn ád p ri M atejo v ciach) a južnej časti N ízkych T atier (riera H ron p ri V alaskej, Štiav n ičk e až po V lkanovú) upo zo rň u je na v ý d a tn é zdroje podzem ných vôd až sú stred en ý ch vyvieračiek priam o do povrchového to k u H ro na, zistených m etódam i term o m etrick o u a m ernej vodivosti. O vzájom nom vzťahu g eo tek to n ik y a krasových vôd p ri tv o rb e jask y n n ý ch sy s tém ov v M oravskom k rase sa zao b erajú sp o luauto ri Ing. R. K vét a RNDr. J. P ŕibyl. Zo získaných poznatkov a ich in te r pretáciou m ožno v speleologický n e p re b á daných oblastiach p redpokladať e x iste n ciu jask y n n ý ch priestorov. Jask y n ia rsk e j v erejn o sti znám y au to r hydrogeologického v ý skum u RNDr. J. O rvan opisuje p odm ienky v yužívania a ochrany podzem ných vôd Slovenského k rasu. Dvadsať rokov trv a jú c e v ý skum y 72

JAROSLAV HALAJ

JOZEF h l a v ä c

KRUTOSTI

" FO T O G R A FO V

p to v A b c t 85

Cojxep>KaHHe JIk x u o b h t íle r e p

ľ a a ji

—

ria B e ji

M p a 3 HK: C y x a a

f lp o c jia B H o3e4>

K o n iT H Ji: rjia B a q :

3aeH K o

ToxM yT

T y craB

H C C Jie a o B a H H a b

O rH Ô p aH H

M accH B a

K p a c H o ro p c K o ň

nem epe

c n e jie o jio rH q e c n o r o o ô m e c T B a b 1 9 8 4

—

I la B O J i

B o3apnK :

Y qeÔ H aH

ro ay .

n o e 3 B ,K a

C jio B a u K o r o

c n e jie o jio rH q e :-

,,B h o k o b o - 8 4 “

B onpocy

M e ro n a

n p o c jie > K H B a H H H

n a ji e o H T O J io r n q e c K o r o

I lH O B a p q H :

C T p aT eH C K H H c H H a p o M

3 m h jib

r io T o q H H K :

C n e jie o jio r H q e c K a a

P Í3

M a r H e 3 H T a x f ly ô p a B C K o r o

3^yapÄ M apT H H

C j iO B a i jK o r o

P e 3 y j ib T a T b i

B apT a:

ľ le m e p a

C n e jie o jio r n q e c K H e

—

T epeK O B a:

lO p a ň

nem epa

f le a T e jib H O C T b

K o ro o ô m ecT B a B epa

>K eH H m :

JlyT O H C K H ÍÍ:

s K c n e a H ijH H

a o ji H H e

M e rn n a

B nB bepanbe

H c c jie a o B a H H H b

C -JiO B aijK H x n e m e p a x

F o x ra H T

K aH H O B O n p O K J I H T b e

>K H 3H H o 5 m e C T B a

J I io ô o n b iT H o e b c n e j i e o j i o r H H JÍH T e p a T y p a

P E 3 K) M E B B O Ä H an J ia

paôoT a,

T K e H H in a

Ile m e p b i

o Ô J ia c T H

re H e T H q e c K H J ie H O

nocB H m eH H aa

cooôm aeT

fly ô p a B C K o ro

o6pa30B aH H H

rp a B H T a ilH O H H b IM H

O x K p b iT H e

C B H 3aH bi H

T enepb

a o c T H ra e r pa3M epoB

BaH HO H

ro p H o ň

o ô J ia c x H .

nem epe“

H H ^opM H pyeT

T ToÄ 3eM H bie B o a b i

K yaa B b iT eK aeT T pacce.

B pyôpnne jie o jio r H q e c K o r o c jie a o B a H H H

160

TeqeH H e.

Ho3e<|>

o ô n je c T B a

1984

c jia B H H . B aH H H B aH a

A B T o p b i, b

H aM eqeH H oň

r jia B a q

B epw

,,Z leH T ejibH O C T b

cncT eM bi

ra H T e jie

—

L IH H

3h6ch

ro p a x

—

CCCP,

io ro c jia B C K H x

i^ H ajiH C T a K em oM ,

nom ô

M y 3en

m e ro c y B .a p c T B e H H O H Cbl h x o x p a H b i “ .

y a e jiH e T C H

nepnoa

739

H a3-

p a n o H e C jio B a K H H . o 6 p a 3 0 B a H H Í í, o t -

M e cT o

,,c y x o H u

a e H T e jib H o c x H C jiO B a i jK o r o

p e 3 y ji b T a T a M

c n e jie o jio rH

b iJ io

ä jih

K p a c H o ro p c K o ň

s to

M p a 3 HK.

B c e ro

3 a p e r H C T p n p O B a ji H

o tk p h to

cne-

npaK TH qecK H x 200

hc-

104

H e-

n o jm e M H b ix

q jieH O B .

lla B O J i

n p H H H J ín

jia e T

o n e J ie o jio r o B

B o3apnK , hm h

K a p c T O B b ie

3 HaKOM HT

b ijia

o ô jia c ra

p e 3 y jib x a T a M H

H O C Jie a o B a H a n

r H a p o r e o jio r n q e c K O M

a H a J iH 3

3ayapa

pe>K H M e

n a jie H T O J io r o B n n rn eT

onncaH H h

C T apoň

c n e u H a J in c T a M H

7 0 ,5

c jiy q a e

ľ lo c jie

3K c n e z i . H n H H

yqacT H e

q e u iC K H M H

ycnexO B

I lH O B a p q H

O aT pe.

H c c jie a o B a H H H

K D ro -

n c c jie a o -

3 aÄ O K yM eH TH po-

aK T H B H b ix nem epax

b o 3 M O » h o c th x

C T p aT eH C K O H

CT paT eH CK O H

u iB e ik ix a p c K H e

pacnpocT paH eH H e

noTOKOB C jio B a K H H .

nponacT H

A jib n b i

n e m e p H o ií

o tk p b ith h

nponacT H b

aB T op

K yK ypH -

ije jib io

H 3y-

cncT eM bi

T o x -

K aB -

km .

jn o ô o n b iT H o c T H M

o ô o h th

Ile T e p

HB JíeH H eM

aH h h

H 3 o c a a o q H b ix

o 6 p o 3 H y i o ,H H <|>opM aiíH io o

M a jio ň

p e 3 y ji b T a T b i

n p e a c ra B -

H eo>K H aaH H O C T bio

H H T e p e c H b iM

■p

3 H aH H H

B apT a

rp y n n “

a J iH H O H

3 a n o jiH e H H e

H H T e p e c H e ô in e M

n b i T a io T c a

k p o me n p o q e ro ,

B c

c n e jie o jio rH H , B o a o J ia

30M

cooôm aeT C H n em ep e

K pacoT ax

H sô h h ä h c

A paÔ H K e

P y M b iH H H ,

S K cnean-

K o jiy M Ô H io .

paôoT e

q e x o c jiO B a iíK O H npn

H am n

lO p a ň

H ecqacT H O M

c n e jie o jio ro B

, ,P e i í e H 3 H H l‘

pacnpocT paH neT

nocB H m eH H O H

coB peM eH H oň

K O T o p b iô

O T aeJI

T e H rc T e

ro p .

M a rH e 3 H T a .

o 6 jia c T H b ix

Ila B -

p y a H b ix

a o ô b iq H

3 H aKOM HT

h c c ji e n o B

3 a B a J io M

n o e 3 HKH C jiO B a u K H x

C T paT eH ^a

IlI a c [ ) a p H K O B a

nocB H m eH H O H

B pyôpH K e,

M accH B e

n iB e im a p c K H M H

pyôpH K e,

K aacK H x

paccM aT pnB aeT

C n e jie o jio rH B M ecT e

n o n o jiH a e T

CHCTeM e.

M o ry ^ H M

H C T eK uíH H

rae ,

h b jih c tc h

E j ia T H H i je

n o im e M e jib H b s t o m Po>KHHBbi

C xnôpaH H

496

cTaH O Bjw 'CH H a H Ô o jie e

q H C jm ji o c b

Ehokobo, b

.a a e T

yqeÔ H on

T ycT aB

ro p

O aT pa

K J iy ô a

b H 3 B e cT H b ix n e m e p a x

K O H ije r o .u a

r ji y Ô H H o ň

T epnoB on

ô o jie e noapoÔ H o uiOBOH n e m e p e .

HHTb

o Ô Jia c T H

nem epH O H

pyôpnK e

nem epH on

B o jih in a n H3

r a e o c o ô o e B H H M aH ne 3a

rJ iy Ô H H H O íí

n e p B O H a q a jib H o e

,,C n e j i e o B o a o j i a 3 H b i e

B oaoeM ax

rp y n n .

H a3B aH ne T o x m ^ t,

nem epa

ZleMHHOBCKOH

s to

3aeH K o

B n jiH M O B a C T aT bH

—

ro p ax

cT aT be

B peM H

ľ a a jia

C jiO B a u K H x

(J íO p M a M H .

n p e o c T a H O B J íe H b i

ro a,

o Ô J ia c T H b ix

B o p raH H 3 an H H

,,B h o k o b o - 8 4 “

m b a jm H y

H 3 B ecT H b ie n e m e p b i . B m c c t c c o t k p b i t h h m h noM om eH H H .

J Iio a o B H T a

M a rH e3 H T ax

H 3M eH eH H H M H ,

c n e jie o jio ro B

C n e jie o jio rH

„C ooôm eH H a“

o T Ä e jib H b ix

nem epbi

H c c jie a o B a H H H x

o Ô H a p y > K H jiH

K o u it h j i

paccT oaH H H

aK T H B H oe

ro p H H K H

T eK T O H nqecK H M H

1000

H p o c jia B

no H C K aM H

I le m e p a

H C C J ie a o B a H H H M ,

oôpaaoB aH H H

S K C Iíe H T p H q e C K H M H

C yxoň

B O CbM H jiexH H M H

pa3B eaK e

K a p C T O B b ix

M accH B a

O C aaK aM H

n p o a o jiH c e H H H

c n e i^ H a jiH C T O B .

c n e ;ie o jio rH q e c K O H

B C T peqaeM O C T H

oôm ecT B a,

H C C Jieao B aH H H

3HaK OM HT c jiO B a iiK o r o

K paca

I le K e jiH o ro

q H T a T e J ie H

r H u p o r e o jio rn q e c K O H

cooôm aexcH

c n e ^ e o J io rH H ,

C H ^oH a

CÔOpHHKOM

oxpaH bi

lo ô n jie e

o H ecqacT H O M b

T y jin c a ,

c B o a o j ia 3 0 M

M cm hhobckoh

nem epe

„ C jIO B a U K H H

n p H p o a b i,

Äna.

c jiy q a e e

KOH<|>epeHijHH , ,T p e m n H H b i e

T aK ace h

K pac co

X X II ,

côopH H K O M

K p y n H eň m ero

cne-

B naaH M H poM

)K h -

C b o S o u b i. K O T O pblií a o K Jia a o B

T p e m H H H O -K a p c T O B b ie

boäbi

H 3Ä aeT

B onpo-

CONTENTS Ľ u d o v ít G a á l, P a v e l Z e n iš : T h e cav es in m a g n e s ite s of th e D ú b ra v sk ý m a ssif ŕ e t e r M rá z ik : S u c h á C ave No. 1 J a ro s la v K ošťál: S p e le o -d iv in g e x p lo ra tio n of K rá s n o h o rs k á cave Jo z e f H la v á č : A c tiv itie s of th e S lo v á k sp e leo lo g ic al so c ie ty in 1984 Z d enko H o c h m u th , G u stá v S tib rá n y i, P a v o l V o z árik : S tu d y e x p e d itio n of th e S lo v á k sp eleo lo g ical so c ie ty B iokovo ’84 V iera T e re k o v á : E v a lu a tio n of th e tr a c in g te s t in th e V y v ie ra n ie v a lle y J u r a j B á rta : To th e q u e stio n of p a le o lith ic a r t in S lo v á k caves E d u a rd P io v a rč i: S tra te n e c k ý sy n d ró m e E m il P o to č n ík č S p e lu k in g e x p e d itio n H o h g a n t S o cial n e w s N ew s in sp eleo lo g y L ite ra ry re v ie w

ABSTRACT T h e in tro d u c to ry p á p e r o rie n te d to th e fie ld of sp eleo lo g ical e x p lo ra tio n s a n d re se a rc h , w r itte n b y Ľ u d o v ít G a á l a n d P a v e l Z en iš, p ro v id e s in fo rm a tio n on th e in c id e n c e of k a rs t fo rm s in m a g n e s ite s of th e S lo v á k O re M o u n ta in s. T h e c a v e s in th e a re a of D ú b ra v sk ý M assif w e re d isc o v ered b y th e m in e rs b y d eep e x tr a c tin g of m a g n e site . G e h e tic a lly th e y a re b o u n d to te c to n ic fo rm s, th e a u to c h to n o u s fillin g is fo rm e d b y g ra v ita tio n s in te rs a n d e x c e n tric fo rm s. T h e d isc o v e ry of th e c o n tin u a tio n of S u c h á C av e 1 in V e.k á F a tr a M o u n ta in s w a s a s u rp risin g fin d in g e v e n fo r sp e c ia lists. T h e 8 -y e a r e ffo rts of s p e lu n k e rs of B la tn ic a C lu b a re d e sc rib e d b y P e te r M rázik . T h e cav e re a c h e s th e le n g th of 1000 m , a n d it h a s b eco m e th e m o st im p o rta n t c av e in th e m e n tio n e d m o u n ta in s . J a r o s la v K ošťál in his c o n trib u tio n S p e le o -d iv in g E x p lo ra tio n of K rá s n o h o rs k á £ a v e b rin g s in fo rm a tio n on th e p e n e tra tio n th ro u g h flo o d ed sp a c e s in th is im p o rta n t lo c a lity of th e S lo v á k K a rst. T h e p e n e tra tio n in th e le n g th of 160 m w a s b lo c k e d b y h u g e h e a p of ru b b is h fro m w h ic h a n a c tiy e s tre a m flow s. T h e sp e lu n k e rs fro m R o ž ň a v a tr y to b y p a ss th is p la č e th ro u g h th e „ d ry “ w ay . In th e co lu m n N ew s, Jo z e f H la v á č su b m its b rie f in fo rm a tio n on th e a c tiv itie s of th e S lo v á k S p e le o lo g ica l S o c ie ty in 1984, w h e re th e la rg e s t ro o m w a s g iv e n to th e re s u lts of p ra c tic a l e x p lo ra tio n s a cc o m p lish e d b y p artifc u lar re g io n a l gro u p s. D u rin g th e re le v a n t p e rió d th e sp e lu n k e rs h a v e re g is te re d 104 h e re to fo re u n k n o w n caves. T o g e th e r w ith th e d isco v eries of th e a lr e a d y k n o w n caves th e y d isco v e re d a lto g e th e r 6200 m of u n d e rg ro u n d spaces. T o w ard s th e e n d of th e y e a r, th e o rg a n iz a tio n re g is te re d 739 m em b e rs. B iokovo ’84 is th e n a m e of a stu d y e x p e d itio n of S lo v á k s p e lu n k e rs to th e k a r s t a re a s of Y u g o slav ia. T h e a u th o rs Z d en k o H o c h m u th , G u stá v S tib rá n y i a n d P a v o l V o z á rik p u b lish th e re s u lts of e x p lo ra tio n s of a se le c te d p a r t o f B iokovo M o u n ta in s, w h e re , b esid e o th e r fin d in g s, th e y h a v e re g is te re d a n d d o c u m e n te d th e V ilia m ’s C ave, 496 m deep. T h e p á p e r of th e a u th o r V ie ra T e re k o v á s u p p le m e n ts th e k n o w led g e on h y d ro ló g ie re g im e of th e a c tiv e cav e sy sté m stre a m s in D e m ä n o v sk á C ave, a n d J u r a j B á rta in h is p á p e r e v a lu a te s th e u p to n o w k n o w le d g e o n P a le o lith ic A rt in S lo v á k caves. In th e c o lu m n d e v o te d to th e a c tiv itie s of re g io n a l gro u p s, E d u a rd P io v a rč i d e se rib e s th e p o ssib ilitie s of o p e n in g of c av e sy sté m in th e m a ssif of S tra te n e c in M alá F a tr a M o u n ta in s. A fte r p u b lish in g h is pajper o n S tr a te n s k á C h a sm h e d eals in m o re d e ta il w ith th e re s u lts of th e su rv e y of O ld S tr a te n e c k á C h a sm a n d K u k u riš o v a C ave. T h e s p e lu n k e rs fro m Š a fá rik o v o to o k p a r t in th e e x p e d itio n to th e S w itz e rla n d A lps w ith th e a im to a cco m p lish , in c o -o p a re tio n w ith th e d o m e stic a n d B o h e m ia n s p e lu n k e rs th e re s e a rc h in to th e ra n g e of th e c av e sy sté m of H o h g a n th ô h le -S ie b e n H e n g ste in th e le n g th of 70.5 km . T h e n ew s in speleology p ro v id e in fo rm a tio n on th e k a rs ts of A ra b ik a in C au cassu s in th e S o v iet U nio n, on th e a c c id e n t of a d iv e r in Iz b in d is C av e in R u m a n ia , a n d on th e e x p e d i tio n of Y u g o sla v ia n sp e lu n k e rs to C olom bia. T h e so cial n e w s n o te th e ju b ile e of J á n T u lis, a n o u ts ta n d in g p e rs o n a lity of th e c o n te m p o ra ry C zech o slo v a k speleology, a n d th e fa ta l a c c id e n t of th e d iv e r V la d im ír Z ik eš w h o p erish e d w h e n e x p lo rin g th e P e k e ln ý S ip h o n in D e m ä n o v sk á C ave, th e C av e of L ib e rty . T h e b o o k -re v ie w c o lu m n d ra w a tte n tio n of sp eleo lo g ists on th e re p e rto ry T h e S lo v á k K a rs t X X II, e d ite d a n d d is trib u te d b y th e M u seu m of th e S lo v á k K a rs t a n d N a tu re ’s P ro te c tio n , a n d on th e p ro c e e d in g s of th e 8th C zech o slo v a k H y d ro lo g ic a l C o n fe re n ce O n th e C ra c k a n d C ra c k -K a rs t W a te r a n d th e P ro b le m s of T h e ir P ro te c tio n . Jo ze f H la v áč

[*~4 juta ^95 >

2 4. sept 2003i Ă?7-W- W