Spravodaj sss 1987 1 2 by Slovenská Speleologická Spoločnosť

*sb @ 8W:

&' Ä

« t Ä

Ó ¥ f§ -Mi'"v í?1WÄ*ft

Bezpečnosť pri speleologickej činnosti

N áro čn o sť s p e le o lo g ic k e j č in n o sti sa n e u s tá l e zvyšuje. Je to p r ir o d z e n ý jav. Úz ko s n ím súvisí k v a litn e jš ie t e c h n ic k é z a b e z p eč en ie, v y s tr o je n ie ja s k y n ia ro v a ich o d b o r n á p r íp r a v a . P r e k o n á v a n ie čo ra z n á r o č n e jš íc h p r ír o d n ý c h prekážok úm erne zvyšuje rizikovosť p r á c e v podzem í, k to r á je u ž i ta k z n a č n á . Aby sm e ju pri o r g a n iz o v a n e j č in n o sti znížili n a čo n a j m e n š iu m ie ru , sta n o v il si k o le k tív členov SSS z á sa d y b ezpečnosti. Tie, k to r é p la tili od r o k u 1973 d o t e raz, boli do z n a č n e j m ie ry p r e k o n a n é . P o sle d n é v a ln é z h r o m a ž d e n ie p r e to u lo ž i lo o r g á n o m S p o lo čn o sti novelizovať ich v s ú la d e so sú č a s n ý m i i b u d ú c im i p o d m ie n k a m i n a v y k o n á v a n ie s p e le o lo g ic k é ho p r ie s k u m u . Úlohy sa u ja la o d b o r n á k o m isia p re J a s k y n ia r s k u z á c h r a n n ú služ bu a b e z p e č nosť p r á c e . K n á v r h u z á sa d b e z p e č n o sti p r i s p e le o lo g ic k e j č in n o sti sa vyjadril] n a j m ä o b la s tn é s k u p in y a n ie k to r é o d b o r n é kom isie. M a te r iá l n á s l e d n e sc h v á lilo p r e d se d n íc tv o a p o s le d n é v ia c -m e n e j k o z m e tic k é ú p r a v y sa u ro b ili n a p rv o m šk o le n í z á stu p c o v o b la s tn ý c h s k u p ín v L iptovskom Mikuláši. Z ásady b e z p e č n o s ti p ri s p e leo lo g ick e j čin n o sti, k to r é p u b lik u je m e v p ln o m z n e n í v to m to čísle S p ra v o d a ja SSS, t r e b a c h á p a ť p r e d o v š e tk ý m ak o m e to d ic k ý m a te riá l, k to r é h o h la v n ý m cieľom je b e z p e č ne sa pohybovať a p ra c o v a ť v ja sk y n n o m p r o s tr e d í. Z á m e r n e z d ô r a z ň u je m podzem ie, h o ci zá sa d y sa m u s ia týkať a aj sa d o tý k a jú č in n o sti ja s k y n ia ro v n a p o v rc h u . J a sk y n n é p r o s tr e d ie je ta k é •í mnoho.-.-,, t v á r n e a po h y b č l o v e k a v ň o m \ t a k ý r ô z n orodý, že se b a le p š ie z á s a d y či^ predpisy-..n e m ô ž u vy stih n ú ť vzá jo m n ý „lj^žp.eQsný“--k o n ta k t č l o v e k a s jask y ň o u . Zneŕíie tý c h to z á s a d p ísa l sám život, p o b y t a nSfyfon. stnv á k ja s k y n ia ro v v podzem í. Ich áisvôjénie si, d o p ln e n é n a j m ä mnohoročn.ýj£ii s k ú s e n osťam i v k o n k r é tn y c h k r a s o v ý q j ŕ i o k a l i tá c h , je z á r u k o u b e z p e č n e j činňosti. Od s k ú s e n e jš íc h ja s k y n ia ro v sa p r ir o d z e n e o č a k áv a , že tie to z n a lo sti p o s tu p n e o do vzdajú m la d ším kolegom . Zvýšený p o c it z o d p o v e d n o sti za svoju

bezpečnosť i bezpečnosť sv ojich d r u h o v si n a š i č len o v ia u v e d o m u jú p r e d o v š e tk ý m p ri v ý z n a m n ý c h a n á r o č n ý c h ak c iá c h . S ú časťou ich p lá n u je aj p lá n č in n o sti pri p r íp a d n e j n e b e z p e č n e j u d a lo s ti či n ehod e. Tak to m u bolo n a p r ík l a d p ri sp o je n í d e m ä n o v s k é h o ja s k y n n é h o s y sté m u n a p r e lom e ro k o v 1986—1987, z d o lá v a n ie zá valu Veľkého z á v r tu n a S ilickej p la n in e, p r e k o n á v a n ie sifónov v ja sk y n i S k alistý p o tok, p r ie s k u m o d ľ a h lý ch ja sk ý ň v Č erve n ý c h v r c h o c h a N ízky ch T a trá c h , S t r á ž ov ských v rchov, M u rá n sk e j p la n in y a inde. P rík la d y pom oci a tr a n s p o r t u j a s k y n ia ro v s ťažkým i z r a n e n ia m i v S tra te n skej jaskyni, n a K rakovej holi, v D em ä n o v sk ý c h ja s k y n ia c h sú d o k la d o m p r i p r a venosti, a k c ie s c h o p n o s ti a o betav o sti n a šic h ja sk y n ia ro v . Z ásady b e z p e č n o sti pri sp e leo lo g ick e j č in n o sti z o h ľ a d ň u jú o sobitosti k r a s u a ja s k ý ň Z á p a d n ý c h K arpát. S n a h o u t v o r cov bolo s ú č a s n e vytvoriť p r ie s t o r n a v a r ia b iln ú p r á c u v podzem í, n e u z atv o riť sa p re d ďalším vývojom. Za d ô le žitú p o v a ž u jeme e x iste n c iu k n ih y b e z p e č n o s ti p ri práci, k to r á b u d e vždy p r v o tn ý m d o k la d o m pri š e tr e n í n eh o d y . O sobitne d ô le žitá je vo vzťahu k o rg á n o m V erejn ej b ez p e č n o sti a u p la tň o v a n í p o istn e j udalo sti. I n a k t r e ba c h á p a ť zá sa d y b e z p e č n o sti v ý h r a d n e ako in te r n ý m a te r iá l n ašej o rg a n iz á c ie bez p r ia m e j v äzby n a iné in štitú c ie , n ap r. š t á t n u b a n s k ú sp rá v u . V ýn im ku tv o rí odstavec, k to r ý s a v ia ž e n a výk o n tr h a c í c h p r á c s p ou žív an ím trh a v ín . D o d ržiavanie z á sa d b e z p e č n o sti b u d ú v t e r é n e k o n tro lo v a ť v ed ú c i o b la stn ý c h skupín'* v e d ú c i akcií, p o v e re n í b e z p e č n o s t ní' •technici, • p r íle ž ito s tn e člen o v ia JZS a vedenia'v o rg a n iz á c ie . Je n a š ím sp oločným želaním , aby,%išlp o v z á jo m n ú k o n tr o lu s .ppcitoniZt^óbre' a b e z p e č n e v y k o n a n e j prá c e , s cieľom znížiť rizik o j a s k y n ia r skej^ č in n o sti n ä - m i n im u m , tešiť sa z p r í je m n e a u ž ito č n e s t r á v e n é h o oso b n é h o voľ n a v jaskyn i. Z áujem , k torý p r e ja v ili n aš i č len o v ia n a p rv o m školen í, n e c h je toho z á ru k o u . JOZEF HLAVÁČ

1 2/1987

S P R A V O D A J

Slovenskej speleologickej spoločnosti

XVIII. ročník

Adresa redakcie: S loven ská sp e le o lo g ic k á spoločnosť L en in ova 11, 03101 Liptovský M ikuláš, č. tel. (849) 245 56 R edakčná rada: Juraj B árta, M ik u láš E rdós, Ľudovít Gaál, B ohuslav K ortm an, V ladim ír Košel, Š te fa n Roda, Ján Slančík, Gustáv S tib rá n y i Výkonný redaktor: Jozef H laváč Zodpovedný redaktor: Alfonz Chovan Grafická úprava: B a rb o ra Buzáková OBSAH Jozef Hlaváč: • Bezpečnosť pri sp eleo lo g ick ej čin n osti Pavol Mitter: 9 N iektoré poznatky o m odelačnej činn osti mrazu v k rasových územ iach Západných Karpát Milan Štec: • V ýsledky zák lad ného pozorovania n iek torých m ikroklim atických charakteristík v jaskyni Mŕtvych netopierov J.Jozef Grego: • Krasové javy južnej časti planiny Koniar . Peter Mrázik: í M ) • P erlová jaskyňa mÍMW* U J * í | M » M iroslav Elias: " , \ i á f) — • Svetlom za tvarm i večnej tmy • jaskyniarstva / Martin Sluka: flOtt 01 Liptovský M ik u li* • Individuálne zdroje tep la {Martin Lutonský: u j- y y t • Krasové územ ie oblastnej skupiny Handlová Eduard Piovarči: • Na terch ovskej ak cii Štefan Labuda: • Priepasť Provatina • Činnosť odborných k om isií • Zásady b ezp ečn osti pri sp eleo lo g ick ej činn osti • Zaujím avosti zo sp cle o ló g ie S p oločen sk é správy

/l/ / 3/ /8/ /15/ /24/ /28/ 36/ 38/ '45/ '30, /5B/ /B3/ /B8/ 70/

V y d alo V y d a v a te ľ s tv o O sv e ta , n . p ., M a rtin p r e S lo v e n s k ú s p e le o lo g ic k ú s p o lo č n o s ť , L ip to v s k ý M ik u lá š v rá_m: c i v n ú tr o ú s ta v n ý c h in f o r m á c ií ú s t r e d i a š t á t n e j o c h r a n y p r ír o d y r o k u 1988 v n á k l a d e 1100 v ý tla č k o v . V y tla č ili T la č ia r n e SNP, z á v o d L ip to v s k ý M ik u lá š. N e p r e d a j n é . .t

F a r e b n é fo to g r a fie n a o b á lk e

1. s t r a n a : S f é r o lity v P e r lo v e j ja s k y n i, V eľk á F a tr a . 2. s t r a n a : C v ič n á a k c ia č le n o v J a s k y n ia r s k e j z á c h r a n n e j s lu ž b y . 3. s t r a n a : K ra s p la n in y A s tr a k a , G réck o . P r ie p a s ť P r o v a tin a v h ib k e 180 m. 4. s t r a n a : M razo m n a d ľ a h č o v a n é s y p k é s e d im e n ty , p o š k o d e n á s in tr o v á D e m ä n o v sk e j ja s k y n e M ieru , o tv o r e n e j p o č a s s p r ís tu p ň o v a c íc h p r á c . 3

v ý p lň

la d o v e

, ú tv a ry

F o to : P . M raziK F o to : P. M‘t t ®r FÍ ) to :. SI' T? ? F o to : J. F e re n c v o v s tu p n e j č a sti F o to : P. M itter

VÝSKUM A PRIESKUM

Pavol

Mitter

Niektoré poznatky o modelačnej činnosti mrazu v krasových územiach Západných Karpát M o d e lác ia k r a s o v ý c h ú ze m í v k lim a tic k ý c h p o d m ie n k a c h Z á p a d n ý c h K a r p á t je zložitý p ro ce s, n a k to r o m sa p o d ie ľa jú v ia c e r é f a k to r y p ô so b ia ce n a m a sív y k ra so v a t e jú c ic h h o r n í n spolu s p r o c e s m i k r a sovej m o d e lá c ie . V m in u lo sti som p o u k á zal n a n e o b y č a jn ý v ý z n a m g r a v it a č n ý c h d e f o r m á c ií k r a s o v ý c h m a sívov [P. M itter 1980, 1985), v p r e d lo ž e n o m p rís p e v k u m i e nim u po zo rn iť n a v ý zn a m k r y o g é n n e j m o d e lá c ie n a š ic h k r a s o v ý c h území. P ri g e o m o rfo lo g ic k o m v ý sk u m e k r a s u v Z á p a d n ý c h K a r p a t o c h sa n a ú z e m í Slo v e n s k a č a sto s t r e t á v a m e s tv a r m i re lié f u o v p ly v n e n ý m i aleb o p o d m ie n e n ý m i m r a z o v ou činnosťou. N ie k to ré z n ic h r a d ím e k p e r ig l a c i á ln y m p r o c e s o m v z m y s l e A . L. W a s h b u r n a (1973) bez ex iste n c ie p e r m a fro stu . V zim n o m období, keď t e p lo ta č a sto k olíše okolo 0 °C, n a j m ä n a sln e č n ý c h p lo c h á c h s tr ie d a v o z a m ŕ z a a r o z m ŕ z a pok ry v s y p k ý c h s e d im e n to v , čo m á z a n á s le d o k v zn ik v ý r a z n ý c h k ry o g é n n y c h t v a rov r e lié f u a z á r o v e ň sa u p l a tň u je ako

Obr. c.1: Sc he m at ic k ý

náčrt

výraz n ý m o d e la č n ý činiteľ. P ôsobenie m r a zu n a p ô d u u n á s z h o d n o til J. S ek y ra (1960). N ie k to ré p ô d n e tv a ry r a d ím e ku p e r ig la c iá ln y m javom bez ex iste n c ie perm a fr o s tu , iné p a t r i a ku p r o s te j g elivač nej a ex fo liačn e j m od elácii. Ú činky zm ien t e p lôt sa p r e ja v u jú n a s k a ln ý c h s te n á c h v á p encov a dolom itov, n a s te n á c h previsov a v s tu p n ý c h č a stí ja skýň, ak o aj n a vý p lni die n p revisov a v s tu p n ý c h č a stí ja s kýň, kd e je pok ry v s e d im e n to v bez v y š ších r a s t l í n n e s p e v n e n ý k o re ň o v ý m sy sté mom. M razová m o d e lá c ia sa v p o d m ie n k a c h Z á p a d n ý c h K a r p á t p r e ja v u je v k ra so v ý c h ú ze m ia ch : — m o d e lá c io u s k a ln ý c h stien, previsov, p o r tá lo v a v s tu p n ý c h ča stí jaskýň, — vzn ik o m su tin o v ý c h p r ú d o v vo v s tu p n ých č a s ti a c h ja skýň, — v znikom m r a z o m tr ie d e n ý c h sed im e n to v vo v s tu p n ý c h č a s ti a c h jaskýň, — v znikom m a lý ch s tr á ň o v ý c h jask ýň.

vzniku previsov a s t r á ň o v ý c h j a sk ý ň

a -V S T U P N Á A M A LÝ M I

ČASŤ JA SK Y N E T R IE D E N Ý M I

K O M U N IK U JE

b -V N Ú T O R N Á STENAM I

S V O N K A JŠ ÍM

Č A S Ť JA S K Y N E BEZ

TV AR O V

Z V E T R Á V A J Ú C IM IS T E N A M I

POLYG ÓN M I

BEZPRO STREDNE

O VZDUŠÍM

S EVORZNE M O D E L O V A N Ý M I KRYOGÉNNEJ

M O D E L Á C IE

P M IT T E R , 19Ô7

M ALA

J A S K Y Ň A Z A K A N C ĽO M

J Á N S K A DO LIN A , NÍZKE TATRY k.ú. LIPTO VSKÝ JÁ N

1 •• 100

S u tin o v ý v a l ( d e b r i e s r a m p a r t ] p r e d v c h o d o m do M a le j ja s k y n e z a K ancľom , k r a s D e m ä n o v sk ý c h v rc h o v , N íz k e T a tr y F o to : P . M itte r

ŕ o z o r n o s ť s a z a m e r a la h la v n e n a vý sk y t m r a z o m t r ie d e n ý c h pôd a sutinových prúdo v, ak o a] m o d e lá c iu p o d ze m n ý c h d u tín ( p re v iso v a ja s k ý ň ). P e r ig la c iá ln a m o d e l á c ia v k r a s o v ý c h ú z e m ia c h Z áp a d n ý ch K a r p á t p r e b i e h a v s ú č a s n o s ti a k r y o g é n n a m o d e lá c ia m á veľký p o d ie l n a f o rm o v a n í prev iso v a v s tu p n ý c h č a s ti ja sk ý ň p o do bne ako v m in u lo sti. Za p r ia z n iv ý c h ok o ln o stí v z n ik a jú m a lé ja sk y n e c h a r a k te r i s tic k ý c h tvarov, v k to r ý c h m r a z o v á a k tiv ita pôsobí ako u r č u jú c i f a k to r f o r m o v a n ia p o d z e m n é ho p r i e s t o r u alebo je h o v s tu p n e j časti. Ú činkom m r a z u z v e tr á v a jú ste n y jaskyne, k r y o g é n n e p o c h o d y t r a n s p o r t u j ú s y p k é se d im e n ty z ja sk y n e a v z n ik á g e n e tic k y osobitný typ ja s k ý ň — stráň ové jaskyne (slo p e c a v e s ). Ic h d n o je s k lo n e n é m ie r n e k o tv o ru ja sky ne, s u tin o v á v ý p lň d n a je v y tr ie d e n á d o m ra z o v ý c h p r ú d o v , p r í p a d n e do m a lý c h tr i e d e n ý c h polygónov. Dlžka ja sk ý ň je n a jv ia c nie k o ľk o d es ia to k m e tr o v (Jele n ia ja sk y ň a , P ie sk o v á ja sk y ň a a m n o h é ďalšie vo Veľkej F a t r e ) . In te n z ív n y m z v e tr á v a n ím p o r tá l o v ja s k ý ň n a jm ä ú č in k o m m r a z u v z n ik a jú p r e d v c h o d m i do ja sk ý ň valy z v e tr a n é h o m a te r iá lu , k torý m ôže blokovať t r a n s p o r t s u tin y z jaskyne. V ta k o m p r íp a d e je d n o ja sk y n e horizon-

tá ln e s m r a z o m v y tr ie d e n ý m i se d im e n ta mi. V ý zn a m n ú ú lo h u pri v z n ik u m ra z o m tr ie d e n é h o m a te r iá lu m á sypký s in te r, k to rý m á vyso k ú sc h o p n o sť n as a k o v a ť vodu, čo n á s le d n e zvyšuje e f e k t k r y o g é n n y c h p ro ce so v p r i v z n ik u k r y o g é n n y c h p ô d n y c h tvarov. V ý zn a m n ý m p r e ja v o m m ra z o v e j a k t i vity je vznik su lin ových valov ( d e b r ie s r a m p a r t s ] p r e d v c h o d m i do ja skýň. Sú to valy z v e tr a n é h o m a t e r i á l u a je m n oze m e v ysoké až je d e n m e te r , p r ib liž n e r o v n a k e j šírky. Sú zvy č ajn e k olm é n a os v stu p n e j č a sti ja sk y n e a t i a h n u s a p o p r e d celý v ch o d do ja sky ne, ak tá to m á vý raz n ý v s tu p n ý p o rtá l. S utin ové valy sú od n a d m o rsk e j výšky asi 600 m, n a j v ý ra z n e jšie vo v ý š k a c h 830—1000 m. V zn ik a jú p re d v ch o d m i ja skýň, k d e k r y o g é n n e v y p r á z d ň o van ie ja sk ý ň n em o h lo valy o d strá n iť [M a lá ja s k y ň a za Kancľom, Lôm a Biela v Gad e r s k e j d o lin e a m n o h o ď a lšíc h ). Valy sú už za š tá d io m m a x im á ln e j tvorby, ale d l h o r o č n é s k ú s e n o s ti z p o r tá l u D em äno vsk ej ľadovej ja s k y n e u k a z u jú , že p a d a n ie zvetr a lí n je tr v a lý p ro ce s. Viaže sa n a j a r

M alé

trie d e n é

p o ly g ó n y

( s m a ll

s o r te d

p o ly g o n s )

né obdobie, čo d o k a z u je jeho vzťah ku m ra z o v e j činnosti. P r o d u k to m te r m o m e c h a n ic k é h o z v e tr á v a n ia sú sutin y vo v še tk ý c h v stu p n ý c h č a s ti a c h ja sk ý ň voľne k o m u n ik u jú c ic h s v o n k a jším ovzd uším a v prev iso c h , k to r é sú č a s té v k r a s o v ý c h o b la s tia c h s t r e d n ý c h a v yšších p olôh Z á p a d n ý c h K arpát. D ôležitá je e x iste n c ia p r e s a k u jú c e j p o v r chovej a k o n d e n z a č n e j vody. V äčšina p r e visov v in te n z ív n e p o p u k a n ý c h v á p e n c o c h je p r o d u k to m p r e v a ž n e m raz ovej aktivity. Rozdiel m o d e lá c ie s tie n ja sk y n e ú č i n kom m r a z u a bez p ô so b e n ia m r a z u je z r e teľný v Malej ja sk y n i za Kancľom v Já n skej dolin e ( k r a s D em ä n o v sk ý c h v rc h o v ). H o riz o n tá ln a ja sk y ň a je d lh á 43 m. V s tu p n á časť m á su tin o v é dno. S u tin a pôvo dne u z a tv á r a la aj v s tu p d o v n ú to r n e j ča sti ja sk y n e v h r d lo v ito m zúž ení vo v z d i a le nosti 22 m od vchod u. V stu p n á časť ja s k yne za sutin o v ý m v alo m je h o r iz o n tá ln a , nízka, p o m e r n e p r i e s t r a n n á c h o d b ič k a so z v e tr á v a jú c im i ste n am i. Na d n e je s u ti n a a sypký s in t e r s v ý raz n ý m i tv a rm i m alých triedených polygónov (s m a ll so r te d poly-

Ružovom

p r e v is e , k r a s B r a ln e j F a tr y , V eľk á F a tr a F o to : P. M itte r

g ons) k r y o g é n n e j m o d e lác ie . V n ú to r n á časť ja sk y n e p ô vodn e o d d e le n á od v o n k a j š ie ho o vzdušia m á ste n y h la d k é s p ô v o d n ým i tv a rm i evorz n ej m o d e lá c ie bez stôp m e c h a n ic k é h o z v e trá v a n ia . Dno v n ú to r n é j ča sti m ie sta m i tv o r e n é su tin o u n e m á z n a ky d r u h o t n é h o usporiadania m a te r iá lu m razom . Malé tr ie d e n é polygóny sú č a s tým javom vo v s tu p n ý c h č a s ti a c h ja sk ý ň a pod prevism i. V znikajú n a h o r i z o n t á l n ych d n á c h p revisov a v s tu p n ý c h č a stí jaskýň, k d e sa h r o m a d í s u ti n a m e c h a n ic k é h o z v e tr á v a n ia a ča sto aj sypký sin ter. S ypkým s in tro m ro z u m ie m e m o d if ik á ciu s e k u n d á r n e h o CaCoj, k to rý v zn ik á n a s te n á c h previsov a ja sk ý ň v p o d m ie n k a c h c h la d n é h o a v lh k é h o p r o s tr e d ia (V. Ložek 1964). Pokryv d n a sypký m i sedim enta m i ( z v e tra lin y a sypký sin te r ) je veľmi v h o d n é m éd iu m n a k ry o g é n n e u s p o r i a d a n ie m a te r iá lu . Pod p rev ism i a vo v s t u p n ý c h č a s ti a c h ja sk ý ň je č a s tá p ríto m nosť vody a p o ča s v lh k ý c h období m o c n é p o lohy sy p k é h o s in t r a (až okolo 0,5 m) tv o r ia b a h n itý s u b s t r á t. V období z a m ŕ z a n ia

S u tin o v é p r ú d y ( s o r te d s tr ip e s ) d e r s k á d o lin a , V eľká F a tr a

k ry o g én n e

v y tr i e d e n é h o

a r o z m ŕ z a n ia je sypký s i n t e r n ad ľ a h č o v a ný ľadom a v zn ik a jú ta k p o d u š k o v é vyvý šeniny m ä k k é h o sy p k é h o s in t r a . Medzi vy v ý še n in a m i v z n íž e n ý c h p o l o h á c h sa h r o m a d í h r u b š í m a te r iá l ( z v e t r a l i n y ) , čím v z n ik a jú m a lé tr i e d e n é p o lyg óny. A b sen cia ra s tlin s tv a , h u m u s o v e j v r s tv y a p r i a m e h o ú č in k u z rá žo k v y lu č u je možnosť vzn ik u to h to fe n o m é n u in a k a k o m razom , čo zistil n a p r ík l a d V. P an o š (1973) v ob la sti B e lia n sk y ch Tatier. N aše p o z o r o v a n ia z á r o v e ň p o s u n u jú h r a n ic e v ý s k y tu m r a z o m tr ie d e n ý c h pôd oveľa nižšie, ak o to u d á v a A. Ja hn (1970). N a šik m ý c h p o lo h á c h die n a prev isov s p o k ry v o m sy p k ý c h se d im e n to v ale b o vo v s tu p n ý c h č a s ti a c h ja s k ý ň sú č a s té v ý r a z né su tinové prúdy ( s o r t e d s tr ip e s ) . Aj na m a lý c h p l o c h á c h (sto vky c m 2] m ož n o p o zorovať v znik su tin o v ý c h p r ú d o v aleb o m a lých tr ie d e n ý c h polygónov. M e c h a n iz m u s ich v z n ik u a p r o s tr e d ie tv o rb y sú v oboch p r íp a d o c h r o v n ak é , n a sk lo n e n ý c h p lo c h á c h sú v š a k v h o d n é p o d m ie n k y p r e p o hyb sutin y v s m e r e spádu . P ríč in y a sp ô

m a te r i á lu

J e le n e j

ja s k y n i,

k ras

B r a ln e j F a tr y , GaF o to : P . M itte r

sob p o h y b u sú zn á m e , tv a r s u tin o v ý c h p r ú dov je z re te ľ n ý z p r ilo ž e n ý c h fotografií. Z iste n é s k u to č n o s ti p o tv r d z u j ú tr v a lú k r y o g é n n u m o d e lá c iu a v y p rá z d ň o v a n ie p o d z e m n ý c h p r ie s t o ro v od sy p k ý c h se d i m e n to v . Rýchlosť p o h y b u sy p k é h o m a t e r i á l u závisí od s k lo n u dna. P re d ja s k y ň a mi sú v c h r á n e n ý c h p o lo h á c h p lo c h é h ald y v y v le če n ej su tin y . V Jelenej ja s k y n i (844 m n.m.J vo Veľkej F a tre , k t o r á m á širo k ý v c h o d a ce lá voľne k o m u n ik u j e s v o n k a j ším ovzduším , vplyv k r y o g é n n e h o vyvláč a n ia su tín z a s a h u je do v z d ia le n o sti 35 m od v ch o d u . V m n o h ý c h m a lý c h ja s k y n ia c h

K r y o g é n n e v y p r á z d ň o v a n ie s y p k e j v ý p ln e n a d n e P ie s k o v e j ja s k y n e , k r a s B r a ln e j F a tr y , G a d e r s k á d o lin a , V eľk á F a tr a . F o to : P. M itte r

•

do dlžky niekoľko d e s ia to k m e tro v sme zistili zn a k y k r y o g é n n e j m o d e lác ie s ú č a s n é h o obdobia, p re d v ch o d m i sú valy s u ti ny k r y o g é n n e vyv le če n ej z ja sky ne. Táto m o d e lá c ia m u s e la byť om n o h o in te n z ív n e j šia v p le isto c é n n o m období, keď jaskyn e boli v p e r ig l a c i á ln e j zóne a m r á z p o š k o d zo va l a ničil aj s in tro v ú v ýplň ja skýň. N a z á k la d e znakov kryogénneho t r a n s p o r t u a tv a ro v ja sk ý ň u su d z u jem , že h la v n ú f u n k c iu p ri vzn ik u už s p o m í n a n ý c h str á ň o v ý c h ja sk ý ň m á m o d e la č n á činnosť m r a z u a n á s le d n é p ro c e sy strá ň o vej m o d e lá c ie , p r ič o m sa k ra so v ý p ro c e s u p l a tn il len p o d ru ž n é . Dná ja sk ý ň sa m i e r ne s k lá ň a j ú k v ý ch o d u z ja skyn e, p r ie s to r ja sk y n e s a d o v n ú tr a p o s tu p n e zu žuje a vyk liň u je k u k o n č e n iu ja sk y n e zvyčajne na n ejak e j v ý ra z n e j zlom ovej p o ru ch e . Možno konštatov ať, že v p ria z n iv ý c h p o lo h á c h s tr e d o h o r í a v ysok ých p o h o rí Západných K arpát patrí kryogénna m ode lá c ia k v ý z n a m n ý m m o d e la č n ý m činiteľom k ra so v ý c h území. Zistili sa v ý r a z n é valy s u tín p r e d v ch o d m i do ja skýň. Pod p r e vism i a vo v s tu p n ý c h č a s ti a c h ja sk ý ň voľ n e k o m u n ik u jú c ic h s v o n k ajším ovzduším v z n ik a jú v ý r a z n é m a lé tr i e d e n é polygóny a m r a z o v é su tin o v é prúdy. K ryo g é n n e p ro c e sy zv lá č a jú voľné s e d im e n ty zo šik m ý c h č a stí ja s k y n n é h o d n a p r e d ja sk y ň u , m ra z o v é z v e tr á v a n ie stien ja sk y n e spôso b u je zvä čšov anie jej v n ú t o r nej časti, čím sa f o rm u je osobitný typ ja sk ý ň — s tr á ň o v é ja sk yne, k to r é v z n i k a jú p r e d o v š e tk ý m p ô so b e n ím k r y o g é n n y c h procesov. M razové z v e tr á v a n ie po šk o d z u je aj sin tro v ú v ýp lň ja skýň. Počas sp r ístu p ň o v a c íc h p r á c v D em ä novske j ja sk y n i M ieru ja sk y ň a p r e m ŕ z a la do v z d ia le n o sti 80 m od v c h o d u vplyvom z im n éh o n a s á v a n ia c h l a d n é h o v zd u c h u . N a to m to ú s e k u je z n a č n á časť s in tro v e j v ý p ln e p o š k o d e n á aleb o zn iče ná.

LITERATÚRA:

J.: K la s if ik a c e a te r m in o ló g ie k r y o g é n n y c h t v a r ú . S b o r n ík č s l. s p o l. z e m e p is n é , 77 3, A c a d e m ia P r a h a 1972 s . 303—309. N a jn iz s z e s ta n o w is k o s z y n n y c h g r u n tó w š t r u k t u r á l n y c h w T a tr a c h i p r o b lé m d o ln e j g r a n ic y w y s te p o w a n ia z ja w is k p e r i g la c j a ln y c h w g ó r a c h . A cta g e o g r a p h ic a L o d z ie n s ia , 24, L odz 1970, s . 217—224. L o ž e k , v .: R užo v ý p r e v i s v e V r a tn é d o lin e u T u rč . B la tn ic e , č e s k o s lo v e n s k ý k r a s . A c a d e m ia P ra h a 1964, s . 105—117. M itte r , p .: v ý s k u m k r a s u G a d e r s k e j a B la tn ic k e j d o lin y . O c h r a n a p r ír o d y , V ý sk u m n é p r á c e z o c h r a n y p r ír o d y P r í r o d a , B r a tis la v a 1980, s . 63—92. M itte r , p .: V ý sk u m k r a s u P le š iv s k e j p la n in y , z á v e r e č n á s p r á v a , a r c h í v MSK a OP L. M ik u lá š, 1985, s. 76. P a n o s , v .: The^ d e v e lo p m e n t d y n a m ic s of s m a ll la n d s c a p e f o r m s in t h e w e a t h e r in g a n d v e g e ta tio n m a n tle s of th e B e la n s k é T a tr y M ts. (C z e c h o s lo v a k ia ) . A cta U n 'iv e r s ita tis P a la c k ia n a e O lo m u c e n s is FRN, 42 G e o g r a p h ic a — Geolo g ic a XII 1, SPN, P r a h a 1973, s . 109—126. p u l in a , M.: G leb y p o li g o n a ln e w ja s k y n i C z a rn e j, T a tr y Z a c h o d n ie (Les s o ls p o ly g o n a u x d a n s la g r o tt e C z a rn a le s T a tr a s O c c id e n ta le s ) , S p e le o lo g ia 3, W a rs z a w a 1968, s. 99—104. S e k y r a , J.: P ú s o b e n í m r a z u n a p u d u . G e o te c h n ic a 27, P r a h a , s . 164. W a s h b u r n , A. L.: P e r ig l a c i a l p r o c e s s e s a n d e n v ir o n m e n ts . E d w a r d A rn o ld L td ., L o n d o n 1973, s 320 D em ek, Jahn,

A .:

Milan S t e c

/o b la s tn á s k u p i n a B r e z n o /

Výsledky základného pozorovania niektorých mikroklimatických charakteristík v jaskyni Mŕtvych netopierov P o čas rokov 1985 až 1986 u s k u to č n ili čle n o v ia o b la stn e j sk u p in y Brezno m e r a nie teplo ty a p r ú d e n i a v z d u c h u v d o te ra z z n á m y c h č a s ti a c h ja sk y n e M ŕtvych n e t o pierov. Cieľom m e r a n ia bolo získať u rč itý o b ra z o k lim a tic k ý c h p o m e ro c h ja skyne, objasniť jej spojitosť s ď alším i ja sk y ň a m i n a c h á d z a j ú c im i s a v Kozích c h r b t o c h a T ra n g o šsk e j d oline, otvorenosť ja s k y n n é h o s y stém u n a p o v rc h , ak o aj vplyv v y so k o h o r s k e j klím y n a jeho m ik r o k li m a ti c k é pomery. Pri m e r a n í sa p oužil ortuťový d i l a t a č ný te p lo m e r a a n e m o m e te r. P re n á ro č n o sť

p o h y b u v ja sk y n i a v ý s tu p u k n e j bol pre z á k la d n ý v ý sk u m zvolený je d n o m e s a č n ý in te r v a l v dovtedy z n á m y c h č a s t i a c h ja s k y n e M ŕtv y ch n eto p ie ro v . U rčilo s a 17 m e r a č s k ý c h stanovíšť, a to t a k v c e n t r á l nych, ak o aj vo v ý z n a m n e jš íc h ok rajo v ý c h č a s ti a c h ja skyn e. Tým sa vytv o ril obťažný, 3 km d lh ý o k r u h s d e n iv e lá c io u 200 m, k to r ý bolo p o tr e b n é zdolať p ri k aždom m e ra n í. V d ô s le d k u ča sov e j tie s n e sp ô so ben e j n á r o č n o sť o u v ý s tu p u k jaskyni, ako aj n e p r ia z n e p o č a s ia n a j m ä v zim n o m ob do b í boli sm e n ú te n í n ie k o ľ k o k rá t s k r a c o vať p o by t n a s ta n o v ištia c h , n ie k e d y d o

ob r. 1

ZIMA

ORIIE I.P.

s ta n o v ište p r ú d e n ie

-M

r e v e rz

k o n c a v y n ec h ať n i e k to r é v z d ia le n e jšie stanovištia, čím z d ô v o d ň u je m e n ie k to r é c h ý b a j ú c e ú d a j e p ri je d n o tliv ý c h m e r a n ia c h . Z á ro v e ň c h c e m e poď akovať RNDr. J. Halašovi, CSc. a J. Jirm e ro v e j za m a t e r i á l n u p om oc a sp o lu p r á c u , bez k to re j by n ebolo m o ž n é m e r a n i a usku točniť. Z h ľ a d is k a k lim a tic k ý c h p o m e ro v j a s k y ň a M ŕtv y ch n e t o p ie r o v v y tv á r a n a j z a u jí m a v e jš iu časť c e lé h o ja s k y n n é h o sy stém u k r a s u T ra n g o š s k e j s y n k lin o riá ln e j d e p r e s ie v dlž k e 3 km a ce lkove j d e n iv e lá c ie 600 m e tro v . M enšie ja s k y n e v n a d m o r s k e j v ý š ke pod 1400 m sa javia ak o sp o d n é otvory d a n é h o ja s k y n n é h o systém u. T ep lo ta v z d u ch u v n ic h s a p o h y b o v a la p o č a s m e r a n é h o o b d o b ia od — 2 do 4 °C. Jaskyn e a z á vrtové d e p r e s ie n a d 1600 m n. m. p r e d s ta v u jú h o r n é otvory. Tieto sa v y z n a č u jú te p lo to u v z d u c h u od 3 do 7 °C. S a m o tn á ja s k y ň a M ŕtv y ch n e to p ie ro v v y tv á ra v a r ia b iln ú s t r e d n ú časť, k t o r á s p á ja s p o d n é a h o r n é o tvo ry u v e d e n é h o j a s k y n n é h o sy stém u . V ýzn am ný m i činiteľmi, p o d m ie ň u jú c im i in te n z i tu p r ú d e n i a v z d u c h u a jeho č a s té zm eny v jask yni, je v ýskyt otv o ro v p r is lú c h a jú c ic h to m u to ja s k y n n é m u s y sté m u v rô zn e j v ýške a 'ex po zícii, ak o aj s a m o tn á m o rfo ló g ia h r e b e ň a K ozích c h r b to v a o k o lité h o te ré n u . Z d o posiaľ z n á m y c h 21 otv o ro v k o m u n ik u jú c ic h s p o d z e m ím ( v ch o d y do jaskýň, zá v rto v é d e p r e s ie , „ p a r i a c e “ s u tin o v is k á ] je 8*otv o rov so s e v e r n o u až se v e r o z á p a d n o u , 6 s ju ž n o u až ju h o z á p a d n o u a z o s tá v a jú c ic h 7 so se v e r o v ý c h o d n o u až ju h o v ý c h o d n o u expozíciou. V ja sk y n i M ŕtv y ch n e to p ie r o v p o z o r u je m e tr i z á k la d n é ú ro v n e . N ajn ižšia ú r o v eň v h ĺb k e 200 m (1420 m n. m.] sa v y z n a č u je p r i e m e r n o u te p lo to u 3,5 °C a p r ú d e n ím v z d u c h u 1,1 m/s. S m er p r ú d e n ia v z d u c h u sa m e n í p ri z m e n e po v rch o v e j te p lo ty v období leto — zima, a v š a k v je se n i a n a ja r alebo p o č a s zim nej inve rz ie te p lo ty aj v p r i e b e h u 24 h odín. R ozdielne r ý c h lo s ti p r ú d e n i a n a s ta n o v iš tia c h 14, 15 a 16 sú p r a v d e p o d o b n e p o d m ie n e n é rôznou p lo c h o u p r ie č n y c h p rofilov p o d z e m n ý c h p rie sto ro v , k to r é sú v n ie k to r ý c h m ie sta c h z a su te n é . S tr e d n á ú r o v e ň v h ĺb k e 100 m (1520 m n. m.) v y tv á ra z h ľ a d is k a sle d o v a n ý c h c h a r a k t e r i s t í k k o m p lik o v a n e jš iu časť. Jej b o č n é vetvy, k o m u n ik u j ú c e s po v rch o m , „ p r a c u j ú “ ak o h o r n é otvory, v r á t a n e 30 m h lb o k e j p r ie p a s ti pod u v e d e n o u ú ro v ň o u a 50 m v y so k é h o S lim á k a ( s ta n o v iš te 8). Ich m ož né v y ú s te n ie n a p o v r c h sa p r e d p o k la d á vo v ý ške od 1560 m n. m. do 1580 m

n. m. O sta tn é v e r ti k á ln e ú sek y a T u n e lo vá c h o d b a v y tv á ra jú v z d u š n é k oridory, sp á ja jú c e h o r n ú ú r o v e ň so sp o d n o u a s n ajn ižš ím i s p o d n ý m i otvorm i. P rie m e r n á t e p lo ta v z d u c h u te jto ú ro v n e je 3,2 °C, p r ie m e r n é p r ú d e n i e v T u nelov ej ch o d b e 0,6 m/s, v o s ta tn ý c h v e r ti k á ln y c h č a s tia c h p r is lú c h a jú c ic h te jto ú ro v n i m e n šie ako 0,2 m/s, p r e b o čn é vetvy je c h a r a k t e r i s tic k é p r ú d e n ie okolo 0,2 m/s. H o rn á ú r o v e ň je k lim a tic k y n a jp o z o r u h o d n e jš ia , p r e to ž e je sp o je n á s p o v rch o m n ie koľkým i p rie le z n ý m i otvorm i. Jej n a j nižší otvor, k to rý je v ša k n ep rie lez n ý , sa n a c h á d z a n a k o n c i M edvedej chodby, s p á ja jú ce j Kozí dó m a celú z á p a d n ú časť u v e d e n e j ú r o v n e s n ižšie s itu o v a n o u 30 m d l h o u jask y ň o u . Hoci p r ie m e r n á te p lo ta v z d u c h u v Kozom dóm e je 0,1 °C ( m a x i m á ln e 2,0 °C v se p te m b ri] v zim n ý c h m e sia c o c h sa o c h la d z u je až n a —0,7 °C ( j a n u á r ] , a v š a k k tr v a l é m u z a ľa d n e n iu n e d o ch á d za . Kozí d ó m k o m u n ik u je s p o v r c h o m cez vyššie p o lo ž en é Orlie o kno (1580 m n. m.), odkiaľ n a s tá v a aj p r ís u n sn e h u , k to rý tu v yd rží až do s e p te m b ra . P rie m e r n é r o č n é p r ú d e n ie v z d u c h u v O rlom o k n e je 2,15 m/s, m a x im á ln a h o d n o ta je až 7 m/s. Po 300 m dlh o m ú s e k u Z á p a d n e j chod by s h o r iz o n t á ln y m p r ie b e h o m sa „ p r i p á j a “ k le s a j ú c a ch o d b a , k t o r á s p á ja h o r n ú a s t r e d n ú ú ro v eň . P r ie m e r n á rýchlosť p r ú d e n ia v nej (sta n o v iš te č. 6] je 1,0 m/s, m a x im á ln a h o d n o ta 2,5 m /s p ri p o v rch o v e j te p lo te 15,6 °C. M in im áln a 0,1 m /s p ri p o v rc h o v e j te p lo te —2,0 °C, keď stu d e n ý v z d u c h p r iv á d z a l o tvor Orlie okno s p r ú d e n ím 5,1 m/s. Ďalšou, nie m e n e j za u jím a v o u časťou, je tzv. Z ostupová t r a s a , s p á ja j ú c a h o r n ú ú r o v e ň s v ia c e rý m i p o v rch o v ý m i otv o rm i. P o čas c e lé h o r o k a p ln í f u n k c iu n a s á v a n ia v z d u c h u s p r ie m e r n o u te p lo to u 2,8 °C, ( m i n im á ln a te p lo ta b o la — 1,6 °C v ja n u á ri, m a x im á ln a 6,8 °C v júli a a u g u s te ) . P r ie m e r n á rých losť p r ú d e n i a v z d u c h u d o s a h u je h o d n o tu 1,0 m /s ( m in im á ln a m e r a n á h o d n o ta 0,2 m/s, m a x im á ln a 4,0 m /s), a v š a k s č a sto sa v y sk y tu jú c im k o lís an ím rý ch lo sti, až s re v e rz ib ilito u p r ú d e n ia . S ta r á časť jaskyne, m edzi otv o rm i č. 1, 2, 3 a 4, sa o b č a s v y z n a č u je sa m o s ta tn ý m j e d n o d u c h ý m p rú d e n ím . V ých o d n á časť h o r n ej ú r o v n e p r e d s ta v u je te p le jš iu časť c e léh o ja s k y n n é h o sy sté m u s p r ie m e r n o u te p lo to u 3,0 °C [ m in im á ln a 2,6 °C, m a x i m á ln a 3,4 °C). H o d n o ta p r ie m e r n e j r ý c h losti p r ú d e n ia v z d u c h u je 0,3 m /s bez vý r a z n ý c h z m ie n a výkyvov (obr. 1, 2). 9

obr. 2 LETO

ZO S T U P T R A S A

ZÁPADNA

KATAKOIVIBY

P ozorov aním sm e zistili č a sto re v e rzu jú ce p r ú d e n ie v z d u c h u v o k ra jo v ý c h č a s tia c h h o r n e j ú ro v n e, a to vo V stupnej ch o d b e ( s ta n o v iš te 1). P ri p o v r c h o v ý c h te p lo tá c h —2 °C až 3,8 °C sm e p o zo ro v a li k o lís a n ie p r ú d e n i a v r o z p ä tí h o d n ô t 0,0 až 0,5 m/s, ta k tie ž p ri te p lo te 9,2 °C a v e te r n o m poča sí rých lo sť 0,1 až r e v e r z 0,5 m/s. Na s ta n o v išti 2 v Z ostupovej ch o d b e d o sa h o v a lo p r ú d e n ie vzduchu rýchlosť v r o z p ä tí 4,0 až 0,0 m/s, alebo r e v e r z 0,5

až 2,5 m/s. N a s ta n o v iš ti 17 (O rlie okno] rý ch lo sť v r o z p ä tí 2,5 až 0,0 m /s a re v e rz 0,4 až 0,9 m/s. N a m e r a n é h o d n o ty p r ú d e n ia v z d u c h u sú u v e d e n é v ta b u ľk e č. 2. obr. 4

ob r. 3

Po ziste n í to h to z a u jím a v é h o javu sa v e n o v a la pozorn osť aj v o n k a j š ím p o v e t e r n o stn ý m vplyvom . Aj keď n e b o lo m ožné p r e sn e jšie určiť sm e r v e t e r n é h o p r ú d e n ia n a pov rch u , s ta n o v ili sm e šty r i z á k la d n é smery, o v p ly v ň u jú c e p rúdenie v zd u c h u v ja skyn i (obr. 3, 4, 5). 10

Ak s a ja s k y ň a v y z n a č u je zim n ý m p r ú d en ím , t. j. sp o d n ý m i otv o rm i p r ú d i do nej s tu d e n ý v z d u c h a o h r ia ty u n ik á h o r ným i otvorm i, a n a p o v r c h u p r ú d i se v ern ý vietor, Orlie okn o le žia ce n a z á v e te r n e j s t r a n e p r e s t á v a nasávať. P rito m sa v ý r a z n e zvyšuje p r ú d e n i e v M ed vedej a v Zostu p o v e j ch o d b e , k to r é k o m u n ik u j ú s op a č n o u s t r a n o u h r e b e ň a , t. j. s n á v e te r n o u s t r a n o u (obr. 3 j. P ri ju ž n o m v e t r e n a s t á va o p a č n á situ á c ia , čím d o c h á d z a k i n te n z ív n e jš ie m u n a s á v a n iu v O rlom okne (obr. 4). P re le tn é p r ú d e n i e je c h a r a k te r is tic k e jš ie z á p a d n é , m e n e j v ý c h o d n é p r ú d e n ie v zd u c h u . Pri z á p a d n o m p r ú d e n í n a sá v ajú v z d u c h v še tk y s p o d n é otvory, pri v ý c h o d n o m p r e s tá v a j ú n asáv a ť (obr. 5]. Na obr. 6, 7, 8, 9 a 10 sú z n á z o r n e né u v e d e n é javy, k t o r é boli z a z n a m e n a n é pri m e ra n ia c h . G ra fick é z n á z o r n e n i e in ten zity a s m e r u p r ú d e n i a v z d u c h u v meisia c o c h máj, júl, a u g u s t, s e p te m b e r a o k tó b e r p o d á v a m e n a obr. 6. Obr. 7 z n á z o r ň u je lo k á ln u z m e n u p r ú d e n i a n a stanovišti č. 17 v m e sia c i jún, s p ô s o b e n ú p o v r ch ovým p r ú d e n ím m in im á ln e 1— 2 m/s. Obr. 8 z n á z o r ň u je zim n é p r ú d e n ie v m e sia c o c h d e c e m b e r , ja n u á r , f e b r u á r , m arec, s p o v rch o v ý m i te p lo ta m i pod —2 °C, keď n a s á v a n ý v z d u c h zo v š e tk ý c h otvorov p r ú di do v y šších p r ie s to ro v . j V p r e c h o d n o m období v y ro v n a n ý c h te p lô t, resp . p ri m a lý ch , 2 °C a m p litú d a c h o p r o ti ja s k y n n é m u p r ie m e r u , n a s tá v a jú opäť p o z o r u h o d n é javy. Medzi ne p a t r í aj

„ n o v e m b r o v ý “ režim , z n á z o r n e n ý n a obr. 9. Id e t u o o je d in e lé r e v e rz u jú c e p r ú d e nie v Z ostu povej tr a s e p ri za čín a jú c o m zim nom p r ú d e n í, keď „ o h r ia te č a s t i “ v c h o d u č. 4 (2,0 °C) sp o m a ľu jú p r ú d e n ie s t u d e n é h o p o v rc h o v é h o v z d u c h u (0,0 °C), kým n e o c h la d n ú vplyvom s a m o s ta tn é h o obvodu zim n é h o p r ú d e n ia v s ta re j ča sti ja sk y n e m edzi v ch o d m i 1, 2, 3 a 4. N e s k ô r n a s ta n e v to m to v ch o d e zvýšenie n a sá v a jú c e h o p r ú d e n ia , k to r é spôsobí rý c h le o c h la d e n ie do z n a č n e j h ĺb k y ja skyne. P r i tom sm e z a z n a m e n a li n e p r a v id e ln é p r ú d e n ie v sile 1—2 m/s. A zda n a j p o z o r u h o d nejší zim ný jav je z n á z o rn e ý n a obr. 10, keď sa p r ú d e n ie v z d u c h u v ja sk y n i r o z delilo n a d v a s a m o s ta tn é obvody I. a II. úrovne. N a sta n o v išti č. 6 sm e zistili len n e p a t r n é p r ú d e n ie 0,1 m/s, k to r é je p re toto m ie sto nety p ick é . V b u d ú c n o s ti je p o tr e b n é v m era n ia c h p okračovať, čo n á m u m o ž n í p r e s n e j šie c h a r a k te riz o v a ť re ž im te p lo tn ý c h zm ien a p r ú d e n i a v z d u c h u v jaskyni. Tiež n á m m ôžu p o uk ázať n a e x iste n c iu n e z n á m y c h p rie sto ro v . Na z á k la d e d o te r a jš íc h p o zo ro v a n í k o n š ta tu je m e , že 30 m h lb o k á p rie p a sť n a d n e d r u h e j ú ro v n e p r a v d e p o d o b n e k o m u n ik u je s p o v r c h o m vo v ý šk a c h okolo 1600 až 1700 m n. m. M e ra n ia m ožno tiež p r i sp e jú k o b ja s n e n iu p r íč in n a d m e r n é h o úhynu n eto p ie ro v , k to rý p o z o ru je m e aj v sú časnosti.

o b r. 5

POVRCHOVÁ TEPLOTA

VCHOD

1 5 , 0 °C

S ME R PRÚDENIA 6.1,

ORLEE

l.P.

2 2°

2 . P.

3.3° OBR.č - 6 , 2 °C

9 ,2 °C

3,0c

0,4 ’

3,3'

3,0' 2 ,0 °C

0 ,0 °C

0,3°

3,2

0 ,6 '

2.6 ■ 3,3

3,3 3,8°

GRAF 1 [■c]

JANUAR

r “ i «=X

OEC.

n 11 u jQ )

n-----T-----rNOV. T

T — r

Vinnmu i(J

OKI. T ~— T

r ..— r

SEPT. r

AUGUST i i i

C O

C_D

■ ■ ■ ■ ■ ■ ■ i

t n n i i i i i i Jks..1y > i< lI u

U J l * C=1 | C t

C__D I

APRÍL

O , Od I I

”T

"i— ”T” — r

MAREC Z'*,'

C >J

, (= D

P O V RC H

r ^_

C O ^ - 3

-Cj-

ST. 3

CVJ

C T vJ

ST. 5

C O

S T . 15

Teplota vzduchu (°C)

Tabuľka 1 III.

IV.

VI.

VII.

VIII.

IX.

XI.

XII.

+ 3 ,8

—2,0

+ 1 2 ,5

+ 9 ,2

+ 1 3 ,6

+ 1 4 ,6

+ 3 ,1

+ 2 ,9

0,0

—2,2

— 6,2

+ 1 ,0

+ 3 ,2

+6 8

+ 6 ,8

+ 3 ,8

+ 2 ,0

+ 0 ,5

—1,6

+ 2 ,4

+ 2 ,0

+ 2 ,6

+ 3 ,4

+ 3 ,2

+ 2 ,8

+ 1 ,8

+ 1 ,2

+ 2 ,6

+ 3 ,2

+ 3 ,0

1 3,2

+ 3 ,4

+ 3 ,2

+ 2 ,6

+ 1 ,0

+ 0 ,6

+ 1 ,8

+ 2,4

+ 2 ,2

+ 2 ,4

+ 2 ,2

+ 2 ,5

+ 0 ,4

+ 0 ,3

+ 0 ,1

+ 1 ,6

+ 1 ,8

+ 2 ,0

+ 1 ,8

+ 0 ,6

—0,7

-t 3.4

+ 3 ,2

+ 3 ,4

+ 3 ,3

+ 3 ,2

+ 3 ,5

+ 3 ,6

+ 3 ,4

s t.

+ 1 ,0

+ 3 ,2

+ 3 ,0

+ 3 ,2

+ 3 ,5

+ 3 ,3

+ 3 ,8

+ 3 .0

+ 3 ,6

+ 3 ,2

+ 3 ,1

+ 3 ,8

; R ýchlosť p r ú d e n ia v z d u c h u (m .s-l)

T ab u ľk a 2

■?

VI.

VII.

VIII.

0,1 0,5 0,1 0,8

0,2

0,5

0,1

0,2

0.1

0,05

0,1

2,1 2,0

st.

III.

IV.

0,5* 0,0

0,5 0,0

0,1

0,6

0,2

0,5

0,2

0,1

IX.

p ro fil

0,5

1,5

1 m2

0,5

0,0 4,0

2 m-

1,0

9 m-

XI.

XII.

1,0

0,5 2,5

0,6

0,2 0,0

0,3

1,0

0,1

0,25

0,2

0,1

0,3

0,5

0,3

0,4

3m2

0,1

0,05

0,1

0,25

0,5

lm 2

0,1

0,5

0,7

2.5 1.6

1,4

1,2

1,0

0,5

0,3

0,5

0,2

0,8

0,5

0,1

0,5

0,7

0,25

0,2

0,5

0,2

0,3

1 m2

1,5

0,5

0,8

0,5

0,4

0,5

1 m2

0,5

1,5

1,0

0.5

0,25

6m2

0,7

5,1

2,5

0,4 0,9

2,5

3,0

2,5 0,0

1,1

* r e v e rz u jú c e p rú d e n ie

1,3

0,6

1,5

1 m2

1,0

2 m2

1 m2

Jozef G reg o

/o b la s tn á s k u p i n a R o ž ň a v a /

Krasové javy južnej časti planiny Koniar P la n in a K on iar je je d n a zo s ie d m ic h p la n ín S lo v e n sk é h o k r a s u a tv o rí jeho n a j z á p a d n e jš iu časť. Z á ro v e ň p a t r i k n a j m e nej p r e s k ú m a n ý m ú z e m ia m S lo v en sk é h o k r a s u , p r e to ž e z á u je m spe leo ló g o v vždy s m e ro v a l n a ro z lo h o u v ä č šie a n a k ra s o v é javy b o h a tš ie planiny, n a p r ík l a d Silickú alebo P lešivskú. Pri s le d o v a n í h is tó rie p r ie s k u m u zis ťujeme, že n a ú ze m í p la n in y boli v š e obecne z n á m e len ja sk y n e S k a lic k á , Piv n ič n á d ie r a a H r a d n á priep a sť . N e sk ô r sa objavili P o n o r n á ja s k y ň a n a p la n in e, Po n o r n á ja s k y ň a n a k o n c i sle p ej doliny, Výv e r n á ja s k y ň a p ri v y v ie ra č k e H ôrka, Puklinová ja s k y ň a pri P ašk o v e j a n a p o k o n B lat n á ja sk y ň a . O kre m P uklin o v ej n a c h á d z a jú sa v še tk y v južnej, n a jv iac sk ra s o v a te nej ča sti p la niny. Ja sk y n e sú p o m e r n e k r á t k e — 20—40 m, ic h h ĺ b k a je m a x i m á ln e 27 m ( H r a d n á p rie p a s ť ). V te jto p r á c i sa o p isu jú len k ra so v é javy juž n ej č a sti p la n in y , o k ra jo v o s a . s p o m ín a jú aj n ie k to r é lok a lity s e v e r n e j časti. S e v e r n á časť je n a k r a s o v é javy c h u d o b nejšia , n a v y š e je p o k r y tá h u s tý m k r í k o vým p o ra sto m . Aj š k r a p y a š k r a p o v é polia sú tu m e n ej vyvin uté, v ý ra z n e jš ie plochy sa n a c h á d z a j ú len n a s v a h u JZ od obce P aškov á. S k ú m a n ú oblasť n a v š te v o v a li r ô z n i a u to ri a s p o r a d ic k y o p ísa li v tej d obe zn á m e lokality. N a js ta r š ie p íso m n é ú d a je p o c h á dza jú od G. S t r o m p 1 a zo z a č i a tk u n á š ho s to ro čia. Ako to vyplýva z m a ď a r s k é h o č a so p isu B a rlan g v ilág , roč. 1943/dec., zv. XIII, Z. K r u p á r z m a p o v a l r o k u 1942 p r i e pasť „Na h r a d n o m t e m ä n i “ ( — 26 m) a H á m o r s k ú ja sk y ň u . Po v ojne lok a lity o p i suje J. S e n e š (1946) a r o k u 1960 A. K e m é n y. Z n ám e s ú aj p o z n á m k y V. S t á r k u z p ä ť d e s ia ty c h rokov. V tý c h to p r á c a c h c h ý b a jú p r e s n e jš ie m a p y a p o d r o b nejší opis p rie s to ro v . O v ý s le d k o c h novších v ý skum ov in f o rm u je te n to prísp ev o k . Geografické

pomery

P la n in a K o n iar je n a j m e n š o u p la n in o u S lo v e n sk é h o k r a s u . Od P lešivskej p la niny ju n a v ý ch o d e od d eľ u je k a ň o n Š títn ic k é h o p o to k a . Z á p a d n é o h r a n ič e n ie p la n in y Ko n i a r s Jelšavsk ým k r a s o m n ie je jedno-

zn a č n e u r č e n é . Vzhľadom n a geo logick ý a g eo m o rfo lo g ic k ý vývoj m ožno za h r a n ic u považovať C hvalovský p r ie sm y k n a v ý c h o d nom o k r a ji obce Hucín, k to r ý sa zo s e v e r n é h o s m e ru p o stu p n e o tá č a n a východ. S m ero m n a juh p r e c h á d z a p la n in a K oniar pozvoľna do L icinskej p a h o r k a tin y R im av skej kotliny, p rič o m za juž nú h r a n i c u m o ž no považovať p rib liž n e sp o jn ic u Licince-G e m e rsk á H ôrka. P la n in a K oniar d o s a h u je ro z lo h u asi 50 k m 2. N ajvyšším b odom v á p e n co v e j p l o šiny je m asív V e te r n ík a (610 m n. m.) v SV časti, odkiaľ s a m ie r n e zvažuje na JV až ku k ó te H ô rk a s výškou 361 m n. m. V južnej č a sti p la n in y sa m o rfo lo g ick y vy n ím a k o tlin o v á d e p r e s ia S k a lic k é h o polja. P la n in a K oniar je súčasťou CHKO S lo v e n ský k ras, p r e to jej p r ír o d n é d a n o s ti v r á ta n e ja sk ý ň sú z á k o n o m c h rá n e n é . Geologické

pomery

P la n in a K oniar p a t r í k s ilick é m u p r í k ro v u S lo v en sk é h o k r a s u . P ôvodne bola je d n o lia to u časťou, a v š a k p o č a s g e o lo g ic k é h o vývoja ju odd elili údo lia riek, k to r é sa viažu n a zlomy p r e c h á d z a jú c e pod ich se d im e n tam i. S tým súvisí aj g eo lo g ick á sta v b a p la niny , k to r á sa p o d s ta tn e n e o d lišuje od g eo lo g ick e j stavby o sta tn ý c h p la n ín S lo v en sk é h o k ra su . Nie sú tu vša k v ta k e j m ie re z a s tú p e n é b r id lič n a té súv rs tv ia sp o d n é h o tr ia s u . S k ú m a n á časť je tv o r e n á v á p e n c a m i w e tt e r s te in s k é h o typ u s dolo m itic k ý m i v á p e n c a m i sivobielej f a r by, m ie s ta m i p r e s tú p e n é h o žilkam i č e r v e n é h o alebo b ie leh o kalcitu , p r íp a d n e so šošo vkovitým i v su v k a m i č e r v e n e j h lin y t y pu t e r r a rosa, stm e le n ý m i d r u h o tn ý m k a l citom. Toto zloženie je je d n o tn é p r e celú p l a ninu, le n v z á p a d n e j a se v e rn e j č a s ti p r e v lá d a jú d o lo m itic k é v á p e n c e až dolom ity n ad čistý m v áp e n co m . N a c h á d z a jú sa tu aj v á p n ité b rek c ie, k to r é sa vyvinu li na ú p ä tí p la n in y p ri obci Plešivec. Tieto b r e k c ie sú tv o r e n é z úlo m k o v bielych, svetlosivých, tm a v o m o d r o siv ý c h až č i e r nych vápe ncov . M iestam i sa v nic h v y sk y tu jú aj úlom ky zo sv e tlo ž lté h o alebo r u žovo s f a r b e n é h o v á p e n c a . Dná k aň o n o v na SV a V p la n in y v y p ĺň a jú flu v iá ln e sedi15

ervejha

/ JUŽNÁ PLANINY

ČASt KONIAR M a p a č.1

m e n ty r ie k Š títn ik a Slaná. Z ju h u je p l a n in a K oniar o h r a n i č e n á p lio c é n n y m i sedim e n ta m i p o ltá r s k e h o sú v rstv ia , v podloží k to r ý c h lo k á ln e v y s tu p u j ú h o r n in y m e lia tskej skup iny. Hydrogeologické

pomery

Južná časť p la n in y p a t r í k ty p u m ie r ne te p le j a m ie r n e v l h k e j klím y s vyšším p o čto m le tn ý ch d n í ak o 50. P r ie m e r n á r o č ná t e p lo ta ú z e m ia sa p o h y b u je okolo 8 °C. Z rá žk y n a to m to ú zem í v p o r o v n a n í s in ý mi k ra s o v ý m i obla sťa m i S lo v e n sk é h o k r a s u sú p o m e rn e malé, d o s a h u jú r o čn ý p r ie m e r le n asi 650—700 mm. S n e h o v á p o k rý v k a sa tu u d rž í p r ib liž n e 60 dní v r o k u (Maz ú r 1981]. Z rá žk o v é vody d o p a d a jú c e n a po v rch p la n in y p r e s t u p u j ú do s k a ln é h o m asív u cez závrty, p u k lin y a p o n o ry a v y te k a jú n a ú p ä t í p la n in y ako v y v ie ra čky . V ju ž nej č a s ti p la n in y sa n a c h á d z a le n je d e n typic k ý k r a so v ý p o n o r n a k o n c i slep ej d o liny. Opis p o n o r u sle p ej doliny: S k alic k é polje je o d v o d ň o v a n é o b ča sn ý m v odným tokom , k to r ý sa s t r á c a pod s k a ln o u ste n o u n a JZ s t r a n e k o p c a H ô rk a, blízko ž e le z n ič n e j z a s tá v k y G e m e rsk á H ôrka. V oda sa tu s t r á c a pod š ik m o u s k a ln o u ste n o u v d v o ch m e n š íc h p o n o ro c h , z k to r ý c h p r vý je situ o v a n ý pod ska lo u, d r u h ý jfe a k tívny len za vy ššieh o sta v u vody, keď je ú d o lie ú p ln e za p la v e n é . Za n íz k e h o sta v u sa vody s t r á c a j ú už p r e d tým ito p onorm i. P ri p rv o m sa n a c h á d z a m e n š ia p o n o r n á ja sk y ň a , d lh á 10 m. V s ú č a s n o s ti v š a k p r í s tu p d o v n ú tr a nie je možný, p r e to ž e v chod je z a sy p a n ý su tin o u a z a n e s e n ý o d p a d k a m i z b líz k e h o sm e tisk a . T ento p o n o r p r a v d e p o d o b n e súvisí s v y v ie ra č k o u P ä ť ro č n ic a

v obci G em e rsk á H ôrka, n ebolo to však e š te d o k á z a n é . N a js tá le jš o u k r a s o v o u v y v ie ra č k o u je P ä ť ro č n ica p ri G em erskej H ôrke; jej p r i e tok nie je veľký. N a v y v ie ra č k u n a d v ä z u je aj m e n š ia vývero vá ja skyňa, k to r e j v chod je v sú č a s n o s ti za sy p a n ý c h o d n ík o m si tu o v a n ý m pod s k a ln o u ste nou. Z ď alších k ra s o v ý c h v y v ie ra č ie k h o d no spom e núť m e n šiu v y v ie ra č k u pod c e s to u G em e rsk á H ô rk a — Plešivec, cez k to r ú v y s tu p u jú n a p o v rc h k ra s o v é vody z B lat nej ja sk y n e. Aj tá to v y v ie ra č k a m á m a lú výdatnosť. P r e d p o k la d á sa, že vody p r e s tu p u jú d o a lu v iá ln y c h s e d im e n to v riek y S laná. Jej vody p ri v ý d a tn ý c h z r á ž k a c h v r o k u 1974 po dm yli že le z n ič n ú trať P le šivec — M u ráň . N á s le d n e tu v y b u dovali op o rn ý betó nový m ú r a 55 m dlh ý um elý d r e n á ž n y tu n e l, pri ra z e n í k to r é h o objavili B latn ú ja sk y ň u . Ja sk y ň a P iv n ičn á d ie r a s p lň a fu n k c iu o b č a sn e j v y vie ra čk y, z k to r e j za v ý d a t n ý c h dažďov v y te k á z n a č n é m nožstvo vo dy. O krem u v e d e n ý c h v y v ie ra č ie k sa pri obci G em e rsk á H ô rk a n a c h á d z a j ú dva m e n šie o b č a sn é p r a m e n e . Jaskyne

a priepasti

S kalick á jaskyňa Vchod do ja sk y n e sa n a c h á d z a na s v a h u S k a lic k é h o kopca, k to r ý s a m o s ta tn e v y stu p u je v JZ č a sti S k a lic k é h o polja. V chod je n e p r a v id e ln é h o t v a r u 0,4X0,7 m a p o k r a č u je v e r ti k á ln e do h ĺb k y 5 m, o d kiaľ šik m o ú sti do m e n šej m ie stn o sti s d n o m p o k ry tý m su tino u. P o k ra č o v a n ie ja sk y n e s m e ru je n a JV, kde po 4 m k le sá do h ĺbky 3 m znovu do m e n šej m ie stnosti. Tu sa n a c h á d z a j ú až niekoľko m e tro v veľ-

ž e le z n i c a

JASKYNE:

ce sty

A A A A \ A A A A A A A A A A A A A

rieky k r a s o v é ja m y kó ta š k rap y

slepá dolina ponor

1. 2. 3. 4. 5. ó. 7. 8. 9. 10.

S k al ic k á P iv ni č ná d i e r a B la tn á Ponorová H radná Tro juholník Zelená K— 8 K -9 K — 10 vyvieračky

■ ■ n s k é múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva

01 Liptovský Mikuláš

ké balvany, ta k ž e d n o je n e p r a v id e ln e členité. Ja sk y ň a p o k r a č u je d v o m a p a r a l e l ným i c h o d b a m i sm e ro m n a SV. Chodby sa po 8 m zn ovu s p á ja j ú v p rie č n e j cho dbe a zu ž u jú sa do úzkej pukliny. V ja skyni je b a d a te ľ n á e r ó z n a činnosť vody v pod o b e e v o rz n ý c h h rn c o v v s te n á c h , p r e to ju p o v a ž u je m e za r ie č n u . S tro p ja sk y n e sa v m i n u lo s ti zrútil, a tým sa zm en il aj jej c h a r a k t e r . T om u zo d p o v e d á aj sin tro v á výplň, k t o r á sa tv o rila v d v o ch g e n e r á c iá c h . S ta r š ia s in t r o v á v ý p lň sa v y tv o rila p re d z r ú te n ím s tr o p u ja skyne, d n e s sa n a c h á d z a v ä č šin o u n a dne, o k r e m z a c h o v a lých z á clo n o v itý c h a n á te k o v ý c h ú tva rov. M ladšia g e n e r á c i a sin tro v ý c h ú tv a ro v sa z a č ín a tvoriť po z r ú te n í s tro p u . T voria ju e s te t ic k é h r á š k o v é form y a z a u jím a v é sintr o v é n á te k y n a ja s k y n n ý c h p lo c h á c h . Jaskyňa Pivničná diera V ch o d ja sk y n e sa n a c h á d z a p od 8 m v y so k o u s k a ln o u s te n o u vo s v a h u p la n in y n ad cestou, o p ro ti v s tu p n e j b r á n e závo du

GCP v G em e rsk ej H ôrke. Je n a p ra v id e ln é ho tv a ru , S —SZ s m e r u s r o z m e r m i 1,8 X 1,1 m e tr a . Od v c h o d u str m o k le s á ú z k e riečne k o ryto, v y tv o r e n é o b č a s n ý m tokom . V stu p n á c h o d b a m á r o v n a k é r o z m e r y ak o vchod. C h o d b a p o k r a č u je h o r iz o n t á ln e a po 10 m vy úsťuje do 7 u ž š íc h p u k lin o v ý c h chodieb. P re d tý m ito c h o d b a m i sú n a k o p e n é m e n š ie k u ž e le s e d im e n to v . Dno v s tu p n e j chodby p o k r ý v a s u ti n a a b a lv a n y zo z r ú te n é h o s tro p u . Z p u k lin o v ité h o p r ie s t o r u ja s k y ň a p o k r a č u je d v o m a sm e rm i: Vo v ýške 4 m sa n a c h á d z a p r ie č n a c h o d b a d lh á 4,5 m, k t o r á sa n a konci m ie r n e r o z š ir u je a k o n č í z r ú te n ý m i b a l vanm i. Dno je p o k r y té b a lv a n m i a n a p l a v e n o u h lin o u . C h o d b a p o k r a č u je ú zk o u časťou o v á ln e h o p r o filu (40—60 cm) a vy úsťu je do plazivky. P laz iv k a ved ie s m e r o m SV s pro filo m 0,7X0,5 m do d ĺž ky 11 m. Ku k o n c u sa o tá č a šik m o d o h o r a a vyúsťu je do m e n šej m ie s tn o s ti 2X 2 m. Tri ste n y m ie s tn o s ti sú p o k r y té h lin o u z lep e n ý m i b alv an m i, k to r é

SKALICKA

JASKYŇA

tu m ie s ta m i tv o r ia aj p rev isy a s č a sti aj stro p . P o k r a č u je n e p r ie le z n o u puk lin o u . Vchod do ja s k y n e je vývero v é h o ty p u a ja s k y ň a f u n g u je ak o o b č a s n á v yvie ra čka . V oda v nej sa o b ja v u je v ja rn o m období alebo po v ý d a tn ý c h z r á ž k a c h , n a p r ík l a d

J- P I V N I Č N Á

od 2. 4. d o 1. 6. 1983 b o la ú p ln e z a p la v en á . Ja sk y ň a je se n iln á , o čom sve dčia balv an y o d la m u jú c e sa zo s tro p u . V sú č a s n o s ti sa sin tro v ý m a t e r i á l n e v y tv á r a . N iekoľko z n i č e n ý c h s in tro v ý c h ú tv a ro v sa n a c h á d z a n a d n e m edzi sutinou.

D IE R A

0 1 2 3 a 5m Blatná jaskyňa N a c h á d z a sa n a d c e sto u G em e rsk á H ô rk a — P lešivec. Jask y ň u objavili ro k u 1974 p ri b u d o v a n í d r e n á ž n e h o tu n e l a p ro ti zo su v u pôdy a p o d m ý v a n iu že le zn ič n ej t r a t e P lešivec — M u ráň . T unel sa po 40 m o tá č a v p rav o , k d e p o k r a č u je 15 m a cez 80 cm p u k lin u ú sti do m e n še j m ie stn osti, k to r á je n a k l o n e n á a v y v in u tá p o zdĺž s k lo n u p u k lin y . V jej n a jn iž š e j ča sti sa n a c h á d z a jazie rk o . Vo v z d ia le n o s ti 1,5 m s m e ro m n a S je a k tív n y tok, k to r ý v y te k á zo sifón u a po 4 m to k u sa p o n á r a pod s k a ln ú s te n u ja sk y n e , aby sa objavil opäť n a ú p ä t í p la n in y po d š t á t n o u cestou. V chod ja sk y n e je v ý v ero v é h o typu. Dno, ak o aj ste n y ja sk y n e sú p o k r y té je m n o u h lin o u . Z nám y p r ie s t o r ja sk y n e je u k lo n e n ý p o zdĺž p u k lin y a je veľmi č l e n i tý. Možnosť ď alšieh o sp e le o lo g ic k é h o v ý s k u m u je lin ito v a n á p r e k o n a n ím sifónu. T v o rb a s in tro v é h o m a t e r i á l u je p r e č a sté z a p la v o v a n ie p r ie s to ro v o b m e d ze n á.

Dňa 13. 2. 1984 vod ný tok v jask yni ú p ln e vyschol, čo u m ož nilo p re n ik n ú ť 9 m d o v n ú tr a sifónu. Tieto ú z k e p r ie s to ry sa v š a k n e p o d a r ilo p r e s n e zm erať, a p re to nie sú z a k r e s le n é do mapy. Ponorová jaskyňa na p lanine Koniar Ja sk y ň a je situ o v a n á v rie d k o m l i s tn a tom lese v s e v ern o m sv a h u v ä č šie h o záv rtu . Leží n a SZ od kóty 401 v lievikovitej d e p r e s ii so s trm ý m sv ahom , vym ytým z r á ž kovou vo dou v h lin e t e r r a rosa. V chod do ja sk y n e sa n a c h á d z a v z á p a d n e j s te n e d e p r e s ie , k d e s a vytvoril o tvor k r u h o v é h o p r ie r e z u 70 cm. Pôvodne tu bol ešte je d e n v ch o d n a ú p ä t í v á p e n covej steny, te ra z je z a n e s e n ý náno sm i hlin y a sutiny. V h ĺb k e 2,5 m, p rib liž n e n a ú ro v n i p ô v o d n éh o vch o d u , sa ch odba lomí 30° od ko lm ice a p o k r a č u je strm o nadol. Dno te jto č a s ti ja sk y n e je p o k r y té sy p k o u č e r v e n o u hlinou. Po 5 m sa 19

BLATNÁ JASKYŇA

ú z k a p la z iv k a ro z š ir u je do m ie s tn o s ti s r o z m e rm i 1,5X1,3 m. N a te n to p r ie s t o r n a d v ä zuje kom ín, k to r ý m á výšku 3,5 m, a slepá c h o d b a p o k r a č u jú c a p a r a l e l n e so v s tu p n o u plaziv kou, po d voch m e tr o c h z a v a le n á balvanm i. V stu p n á p la ziv k a p o k r a č u je s m e r o m n a d o l pod tý m istým u h lo m a po 4 m vyúsťuje do ďalšej p ozdlžnej m ie s tn o s ti s r o z m e rm i 2X0,9 m a výšk o u až 6 m. Od 20

tiaľ c h o d b a p o k r a č u je str m o až ko lm o do h ĺb k y 4 m do n iž šíc h p r ie s t o r o v jaskyne. Dno v n iž šíc h p a r t i á c h ja sk y n e je p o k r y té b a lv a n m i a hlin o u , k to r á n esie s to py te č ú c e j vody. K orózne, o s t r o h r a n n é t v a ry v te jto č a s ti sv e d č ia o in te n z ív n o m r o z p ú šť a n í v á p e n c a . V oda sa ta m d o s tá v a cez kom ín, k to r ý p r e c h á d z a vo v ýške 6 m do p u k lin y a k o n č í sa p r a v d e p o d o b n e blízko

p o v rc h u . P o tv rd z u je to aj u h y n u tý hmyz a n a p l a v e n é lístie. P rie s to r nižšej č a s ti p o k r a č u je s m e ro m n a východ s tu p ň o v i té p o zdĺž p u k lin y e š te 7 m do d ĺž ky a 6 m do hĺbky, kde sa k o n č í v ú zk e j p u k lin e . Cez ň u v od a o d te k á do n e z n á m y c h p rie sto ro v . Jasky ňu m o d e lo v ali k r a s o v é vody v b ie ly c h v á p e n co c h w e t t e r s t e i n s k é h o typu. C elková dĺž k a ch o d ieb je 36 m a h ĺb k a č lo v e k u d o s t u p n ých p r ie s to ro v je 25 m. K ry š ta liz á c ia sintro v é h o m a t e r i á l u je b a d a te ľ n á le n n a

JASKYŇA

d v o ch m ie s ta c h vo f o rm e n á te k o v ý c h ú tv a rov. Z elená jaskyňa Je to m e n š ia ja sk y ň a situ o v a n á vo s v a h u p la n in y n ad obcou Plešivec. V e rtik á ln y v ch o d ústi do m ie s tn o s ti n e p r a v id e ln é h o t v a r u s r o z m e rm i 3X1,3 m, kd e sa ja sk y ň a k o n č í 2,5 m vysokým k om ínom . Dno je p o k r y té hlin o u , h u m u s o m a n a s te n á c h je sin tro v á v ýplň vo f o rm e b ie ly ch n átekov.

ZELENÁ

.'Uv PONOROVÁ na

planine

JASKYŇA

Koniar

Priepasť Trojuholník P rie p asť je n a z v a n á pod ľa ú s tia t r o j u h o ln ík o v é h o t v a r u a n a c h á d z a sa vo s v a h u z á v r tu 500 m n a SZ od kóty Hrad. V stu p n á v e r t i k á l n a š a c h t a p o k r a č u je do h ĺb k y 8 m a ú sti do m e n š e j m ie s tn o s ti s r o z m e r m i 2,1X2,4 m. Po o d s t r á n e n í s u ti ny n a d n e p o d a r ilo sa p r e n ik n ú ť do p r i e s to r u 2 m pod t e r a jš ie dno. S in tr o v á v ýplň sa n a c h á d z a vo f o rm e z v e tr a n ý c h záclonov itý c h ú tv a ro v a s u c h é h o p la s tic k é h o sint r u tv a ro h o v e j konziste n cie .

í- PRIEPASŤ

TROJU H O LN ÍK

Hradná priepasť Vchod do p r ie p a sti, situ o v an ý n a SV sv a h u kóty H ra d 427,4 m n. m., te s n e n a o k ra ji p la niny , je obd ĺž n ik o v éh o tv a r u 1,6X0,7 m. Ide o priep a sť ty p u aven, v ytvo r e n ú p o zdĺž p u k lin y S a ] srneru V, sk lo n u 60—80°. O tvorom v h ĺb k e 3 m sa d á p r e nikn úť do m e n še j m ie stn o sti. Celá v s tu p n á š a c h t a je o h r a n ič e n á m nožstv om zaklin en ý c h b alvano v, m ie s ta m i s n á t e k m i p l a s tic k é h o s in tra . Ústi do väčšej m ie stn o sti ( 1 0 X 2 m e tre , v ý šk a asi 10 m ). N ajnižší bod p r ie p a s ti leží 26 m pod p ovrcho m . Jaskyňa K—8 Vchod

ja sk y n e

s itu o v an ý

o k r a ji p la n in y n a d Z elen o u ja s k y ň o u v rie d ko m k ro v ito m p o r a s te . T vorí ju len jeden p r ie s t o r a ú z k a p la zivka , k to r á sa končí zú ž en ím p u kliny. Dlžka ja sk y n e je 4 m. Jaskyňa K—9 N a c h á d z a sa pod s k a ln o u s te n o u vo v ý c h o d n o m s v a h u p la n in y n a d obcou Plešivec. J a sk y ň a m á r ú ro v itý tv a r a p o 1,8 m sa k o n č í z a sin tro v a n ím . Jaskyňa K—10 Ústie s a n a c h á d z a v s k a ln e j s te n e nad ja s k y ň o u K— 9. Ja sk y ň a je 4,7 m d lh á , p r i čom sa po 2,5 m lomí a šik m o k le s á ku dnu, k d e sa ú p ln e zúži.

HRADNA

PRIEPASŤ

Záver P rie s k u m o m k ra s o v ý c h javov a z m a p ovaním ja sk ý ň a p r ie p a s tí južnej ča sti pla n in y K oniar sa získali nové pozn a tk y a ú d a je z tejto, zo sp e le o lo g ic k é h o h ľ a d is k a m álo zn á m e j k ra so v e j oblasti Slo v e n s k é h o k ra su . Názvy ja sk ý ň — Blatná, Z elená a T ro ju h o ln ík sú p r e v z a té od m ie stn y c h o byv a teľov, p r e to ž e v odb o rn ej lit e r a tú r e sa n e u v á d z a jú . T re b a vša k po znam enať, že vý sk u m sa s ú s t r e d il len n a ju ž n ú časť p la nin y, p rič o m o s ta tn é ča sti p la n in y u r č i te s k rý v a jú eš te n e je d n o p re k v a p e n ie . I s to t ne ide o p e r s p e k tív n u oblasť S lo v en sk é h o k r a s u n a j m ä v súvislo sti s p o k r a č o v a n ím p r ie s k u m u v n ie k to r ý c h tu o p ísa n ý c h už z n á m y c h ja sk y n ia c h , ako sú H r a d n á p r i e pasť a B latná ja sk y ň a , ale aj po n o r sle pej doliny s v y v ie ra čk o u P äťročnica. U p o z o rň u je m e ešte, že o p iso v a n é územ ie sa n a c h á d z a v CHKO S lovenský k r a s, n av y še v ä č šia časť u v e d e n ý c h l o k a lít p a t r í do v y h lá se n e j štá tn e j p r íro d n e j r e z e r v á c ie Pod S trá ž n y m h re b e ň o m . Úze m ie je s ú č a sn e p r a c o v n ý m ra jó n o m o b la stn e j s k u p in y S loven skej sp e leo lo gicke j sp o lo č n o sti so sídlom v Šafárikove, k to r á tu v y k o n á v a spe leo lo g ick ý p rie sk u m .

JASKYŇA K- 1 0

JASKYŇA K-8

JASKYŇA K-9

Vysvetlivky k m a p á m :

kom ín

sutina

vchod

j n a jč a s te jš í stav vody

bod

hlina

sm e r toku vody

r-\

p o lygonu

p rie sto ry (ú tvary) m i m o roviny rezu

s p ád n ic e

neurčitý ja sk y n e

k olm é

šik m é

sten y

p rie b eh

steny

LITERATÚRA:

G a á l, Ľ. — M e llo , I.: N o v é ú d a je

te k to n ic k e j

s ta v b e .

o s t r a t i g r a f i i tr i a s o v ý c h v á p e n c o v z á p a d n e j M in e r a lia s lo v a c a , 15, 1983, s . 303—330.

č a sti

K e m é n y , A .: P o d z e m n é fo r m y p la n in y K o n ia r. S lo v e n s k ý k r a s , III, 1960. j a k á l, J.: K ra s S ilic k e j p la n in y . O sv e ta , M a rtin 1975. j a k á l, J. a k o l.: P r a k ti c k á s p e le o ló g ia . O sv e ta , M a r tin 1982. M a z ú r , e . — J a k á l, J.: T y p o lo g ic k é č l e n e n ie k r a s o v ý c h o b la s tí n a S lo v e n s k u .

1969, s. 5—40.

s ilic k é h o

S lo v e n s k ý

p r ík r o v u

k ra s,

VII,

ic h

O sv e ta ,

o d ra z

M a rtin

M a z ú r , _ E.: A tla s S lo v e n s k e j s o c ia lis tic k e j r e p u b l ik y . S lo v e n s k ý ú s ta v g e o d é z ie a k a r t o g r a f i e , B r a tis la v a 1981. R o d a , š . — R a jm a n , L.: P r ís p e v o k k v ý s k u m u g e n é z y p la s tic k ý c h s in tr o v z v y b r a n ý c h ja s k ý ň v ČSSR. S lo v e n s k ý

k r a s , XII, O sv e ta , M a r tin 1974, s . 3—38. S e n e š , j.: P r o b lé m y a m o ž n o s ti v ju h o s lo v e n s k o m

k r a s e . K rá sy

S lo v e n s k a ,

XXVII,

5—8.

ÚVS.

B r a tis la v a

1950.

Peter

M r áz ik

/o b la s tn á s k u p i n a M a r tin i

Perlová jaskyňa „V noci z 29. na 30. novem bra 1986 sa jaskyniarom z Mar tina podarilo prekonať sutinový zával v 15 m dlhej bezm en nej jaskyni v Belianskom k r a se a objaviť tak viac než 150 metrov jaskynných priestorov s u nikátnou sintrovou výplňou“. Asi takto by sa v s k ra tk e dali opísať okolnosti objavu neveľ kej, no skutočne veľmi cennej jaskyne v západnej časti poho ria Veľká Fatra. Objav však nebol náhodný, preto sa pri ňom pozastavme. V lete 1985 sme uskutočnili povrchový prieskum svahovej dolinky Lučičná v závere Belianskej doliny. Trasa viedla i popri niekoľkých bezmenných krasových dutinách, k toré boli

známe už od roku 1980. P re tože fundovaný revízny p rie skum p rin áša obyčajne n ajv äč ší efekt, nevynechali sme ani tieto. V jednej z nich, o zn ače nej ako č. 2, nás zarazil m i m oriadny chlad, ktorý akosi n ezapadal do malého podzem ného priesto ru pri pom erne vy sokej vonkajšej teplote. Pozor ne sme preskú m ali zával na konci jaskynky a zhodli sme sa na tom, že zo závalu p ra v depodobne vanie slabý prievan. To bolo impulzom pre ďalšie akcie, zam e ran é už sa m o zrej me na sondovanie. Ukázalo sa, že prekonať z á val nebude vôbec jednoduché. Bolo totiž p otrebn é kopať zdo la n a h o r a zhora sa na nás

D e ta il s f é r o lito v v p e r lo v e j ja s k y n i, V eľk á F a tr a

pritom sypala su tin a a skaly ťažké aj 20—30 kg. Nebola iná možnosť, len rozrušovať op atr ne zával pomocou štvormetrovej d revenej tyče a postupne vynášať m ateriál. Riziko ta k e j to p ráce sam ozrejm e narastalo so zväčšujúcou sa výškou uvoľneného priestoru, až sme za čínali m at obavy, že sa nám ta k m e r istý objav pre značné nebezpečenstvo poriadne skom plikuje. Zával však našťastie nebol príliš rozsiahly, a tak v poradí na piatej akcii sa poda rilo prek ážk u rozrušiť natoľko, že sa Peter Holúbek mohol za výdatnej pomoci kolegov o p a tr ne pretiah nu ť do ďalšieho po kračovania. Rozšírenie prekopaného úseku pri zabezpečení

F o to : P . M rázik

zhora už nebolo ta k é n eb ezpeč né a čoskoro boli novoobjave né priesto ry p rístu p n é pre všet kých. Za závalom, ktorý výškovo prekonáva ta k m e r 5 metrov, sa jaskyňa náh le rozširuje na chodbu širo kú B m s výškou 1,5 m a p o kraču je sm erom na juh. Sutinový kužeľ v S časti, prem iešaný s tm avým h u m u som naznačuje, že povrch je neďaleko. Po stra n á c h chodby

Zachovaný

erózny

p rofil

chodby

Južná vetva ďalšieho po k rač ov ania jaskyne sm eruje priamo do masívu. Cez štvormetrovú nižšiu chodbičku m ô žeme prejsť do Volejbalového dómu s rozm erm i 9 X 12 m a výškou priem erne 3 m. Pekne modelovaný komín v jeho zá padnej časti siah a však až do výšky 8 m, prav dep od ob ne tiež blízku k povrchu. Dno dómu stúpa prudko sm erom na vý chod, tvorí ho hrub á sutin a a

možno vidieť prvé náznaky bie lych sférolitických útvarov a na dne pekné ka skádovité ja zierk a s jaskynnými perlami. Chodba po 25 m zatáča v p ra vo a postupne sa zužuje až na prielez s rozm erm i 0,5 X 0.8 m. Za ním sa ná hle opäť rozširuje a rozdvojuje do dvoch smerov. Severná vetva, sm erujúca von z masívu, po 15 m p rechád za do siene 10 X 10 m s výškou 2,5 metra, nazvanej Parlament.

zadných

častiach

Strop je tu bohato vyplnený mohutnými sférolitickými ú tv a r mi a kyjakovitými stalaktitmi. Ide o výzdobu c h a ra k te ris tic kú najm ä pre jaskyne Veľkej Fatry, no v takom to rozsahu a form ách nebola dosiaľ známa ani v tomto pohorí. P arlam ent bude pravdepodobne blízko pod povrchom, pretože cez strop a steny okolo bodu č. 17 tu p r e nikajú korene stromov a r a s t lín.

p e r l o v e j j a s k y n e , V eľ k á F a t r a

s p a d n u té skaln é bloky. Na s k a lách a sutine sa už vytvorila se k u n d á r n a výplň — ten ké palicovité stalagmity, vysoké až 1,5 m. Jaskyňa p ok ra čuje m ier ne klesajúcou chodbou ďalej sm erom n a juh. Chodba po 10 m etroch zaniká vo vysintrovanom závale, no po ľavej stra n e cez úzke prielazy je možné p rek áž k u obísť a prejsť až do Zlomeného dómu. Ďalšie p o k ra čovanie jaskyne v Zlomenom

Foto: P. M r áz i k

dóme je opäť p re h r a d e n é záva lom. Celková dĺžka dosiaľ z n á mych priestorov je podľa za m erania 175 metrov. Zo s e k u n d árn ej výplne okrem sférolitov a palicovitých stalagm itov d o minujú najm ä spom ínané k a s kádovité jazierka a jaskynné perly — podľa ich hojného vý skytu sme zvolili aj názov jas kyne. Perly sú zvláštne, h r u d k o vité, s priemerom až 2—3 cm.

Zaujímavé je, že snehobiele sférolity, k toré sa n a prvý pohľad zdajú byť vytvorené z m äk k é ho sintra, sú už vytvrdnuté, no i na p riek tomu je táto výplň stále živá — i dnes n ap ája n á vodou. V spudných častiach n ie ktorých sférolitov, resp. kyjakovitých stalaktitov, ras tie do konca po 5—6 k rátk y ch brčiek. jasky ň a je vytvorená v tmavosivých g utensteinských v á pencoch stred néh o triasu, ktoré tu vystupujú so sklonom 25/ 234°, teda pom erne priaznivo vzhľadom na polohu jaskyne a perspektívu ďalšieho p o k ra č o vania. Z hľadiska genézy je jaskyňa typom korozívno-rútenej jaskyne v senilnom štádiu vývoja. Stopy po eróznej čin nosti tečúcej vody sa vyskytujú len vo fragm en to ch v zadných častiach, dokazujú však, že ďal šie pokračovanie treb a hľadať práve tu. Výplň chodieb tvorí v p r e važnej miere su tin a a skalné bloky. Na mnohých miestach je dno stm elené sintrom a vytvo rili sa tu už spom ínané kaská-

Zaujím avý tv a r

jaskynných

perál,

dovité jazierka s perlami. Vzdušné prievany, k toré v ý raz ne zosilneli po p rek o p an í záva lu, svedčia o tom, že jaskyňa komunikuje s vyššie položeným, zatiaľ neznámym otvorom. Vzhľadom na to, že jaskyňa je v celej svojej dĺžke pomerne blízko pod povrchom, nie je však táto skutočnosť zvlášť p rekvapujúca — je dokonca možné, že prievany k o m u n ik u jú s povrchom len cez celkom úzke pukliny a tek to nick é p o ruchy. Ak zhodnotíme geologické a hydrologické pom ery okolia, treba povedať, že p ra v dep o do b nosť existencie ďalšieho p o k r a čovania nie je ani z to hto hľa diska zanedbateľná. Priaznivo uklonené gu ten ste in sk é v á p e n ce s mocnosťou asi 80 m, k to ré radím e k tektonickej jed n o t ke fatrik a, sú veľmi náchylné n a krasovatenie. O tom, že vo vápencoch k rížň an sk éh o p rí k rov u popri zahlbovaní, sv ah o vých dolín dochádzalo zároveň intenzívne k vzniku podzem ných priestorov, svedčiä neďa

Perlová

jaskyňa,

V eľká F atra

leko ležiace znám e jaskyne ja vorina, Medvedia, Suchá č. 1 a a 2 i ďalšie. Myslíme si, že po celom obvode masívu Suchej (1111 m), okolo k to réh o vystu pujú stred n o triaso v é vápence, môžeme p redpokladať existen ciu väčších či m enších jaskyn ných systémov, z ktorých dnes poznáme len m alú časť a ktoré môžu, ale n em usia geneticky navzájom súvisieť. Tento p red poklad potvrdzujú i rozsiahle objavy posledných rokov v spo m ínaných štyroch jaskyniach, publikované v m inulosti aj na s trá n k a c h n ášh o periodika. V ďalšom období plán uje me sústrediť pozornosť najmä dvoma sm ermi: p o dro bn e p re skúmať zadné, t. j. najjužnejšie časti jaskyne a posúdiť možnos ti po k račov ania v týchto mies ta c h a súčasn e začať so sondovaním v blízkej bezmennej jaskynke označenej ako č. 4. V stupná časť tejto 13 m dlhej krasovej dutiny je totiž silne erózne modelovaná a vzdiale nosť 30 m od vchodu Perlovej jaskyne dáva re á ln u možnosť ich vzájomnej súvislosti.

F ot o: P. Mr ázi k

P E RL O V Á BELIANSKY

KRAS,

JASKYŇA

CHKO

VELKA

FATRA

VO LE JBA LO VÝ

D Ó M .C

ZLOM EN Ý

DOM

PRIEČNE VSTUPNÁ S IE Ň

PODORYS

VCHO D": t<

MIERKA

PREKOPANY ' ZÁVAL '

ROZVINUTÝ

POZDĹŽNY

REZ

1-13,19-25

VCHOD

ZAMERALI:

Ing. P. M R Á Z I K .

Ing.J.

MRÁZIKOVÁ ,

P. H O L Ú B E K ,

21.3.1987,-

geol. k o m p a s o m ,

topofilom

REZY

T E C H N IK A A VÝSTROJ

M ir os l av

Eliáš

Svetlom za tvarmi večnej tmy Od v y n á le z u čiern o b iele j fo to g r a fie u p l y n u l o viac a k o 120 ro k o v, za to to obdobie v ý v o ja p re šla r ô z n y m i štádiam i. R o k 1936 b o l p r e lo m o v ý m . V te d y in te r n a c io n á ln a firm a KODAK vyrobila fa re b n é d ia p o zitív n e fi l m y 135— 36 a za b e z p e č ila ich s p r a c o v a te ľ s k ý servis. ^ _ . Dnes sa fo to g r a fia v y u ž ív a ta k m e r vo v š e t k ý c h v e d n ý c h o d v e tv ia c h , su z n á m e f o to g ra fie o d v r á te n e j s tr a n y M esiaca, fo to g ra fie n e p r ie h ľ a d n ý c h te lie s, p o m o c o u n e v id ite ľ n ý c h lúčov — la se ro v ý m lú č o m je z h m o t n e n ý tr o j r o z m e r n ý p r e d m e t na fo to g r a tic k e j p o d lo ž k e — holografia. O k a m ž itá fo to g r a fia je z a s t ú p e n á fo to p r ís tr o jo m Polaroid Land, na z á z n a m s ta t ic k é h o obrazu sa v y u ž ív a e l e k t r o m a g n e t i c k ý d is k — M avika. V n e p o s le d n o m rade je z je d n o d u š e n ý tr o j r o z m e r n ý z á z n a m p o m o c o u š ty r o c h o b je ktívo v . A m e r ic k á firm a N im slo v ro k u 1983 u viedla na trh fo to p r ís tr o j N im s lo 3D, 135— 17, k t o r ý p o m o c o u š t y roch o b je k tív o v cez š p e c iá ln e k o p íro v a c ie z a r i a d e n ie p r o d u k u je š tv o r r o z m e r n é zv ä č še n in y . V u p ly n u lo m čase z a z n a m e n a la fo to g r a fia n e b ý v a l ý rozvoj. P o d n e to m k to m u je ved e c k o - te c h n ic k á revolúcia, v k to r e j p ráve fo to g r a f i a z o h rá v a n e z a s tu p ite ľ n ú úlohu. A] v sp e leo ló g ii fo to g ra f ia p o n ú k a n e o b y ča jn é m o ž n o sti zo b ra z e n ia obja v ite ľ ské ho, p r ie s k u m n é h o a p o z n á v a c ie h o ú s i lia ja sk y n ia ro v . Ú spešne zvládnuť f o t o g r a fovanie v p odze m í n e z n a m e n á vystrojiť sa n a j m o d e r n e j š ím ja p o n s k ý m a u to m a t o m — vo v äč šin e p ríp a d o v ich n á r o č n á obsluh a a v y s o k á c e n a n e z o d p o v e d a jú p o ž ia d a v k á m ja s k y n ia rs k e j fotografie. P re d p o k la d o m ú s p e š n e j p r á c e s f o to pr ís tr o jo m v podzem í je mať s k ú s e n o s ti s f o to g ra f o v a n ím n a p o v rch u a byť d ob rý m speleológom . Svetlo vo fo to g ra f ii sy m bolizu je p r i e s to r a hĺbku, f a rb a id e n tifik u je . Aby sme poch o p ili v ý z n a m s v e tla vo fo to g ra fii, m u sím e si uvedom iť jeho v ý z n a m v sú v is losti s p r o stre d ím , v k to r o m c h c e m e f o tografovať. Svetlo — e l e k tr o m a g n e ti c k é v ln e n ie ča stíc žiarivej e n e rg ie — s v e te l n ý c h kvan to v ; n a s ie tn ic i n á š h o ok a p r e bie h a k o n f o r m a č n á p r e m e n a m o le k u ly rodo p ín u a v z n ik á n erv o v ý im pulz, k to rý za b ez p eč u je zra k o v ý vn em od vlnovej dlžky 380 n m do 780 nm , v k to re j je z a s tú p e n é fa r e b n é s p e k tr u m od fialovej do č e r venej. F o to g ra fia — n ázov je o d vodený z g r é c k e h o slova fotos — svetlo a g r a f e in — písať. F o to g ra fic k ý m a te r iá l re a g u je na svetlo ináč než ľudský zrak . V hodn ým spô so b o m s c itliv e n á f o to g r a f ic k á vrstv a 28

r e a g u je n a p o d s ta tn e širší vlnový rozsah, k to r ý ľudský z r a k vn ím a a k o tm u; a k sa m á dpsla h n u ť usp o k o jiv ý vý sle d o k , musí byť s p e k t r á l n a citlivosť oka, fo to g ra fic k e j vrstvy a m e r a c íc h p r ístr o jo v z je d n o te n á . Svetlo d o p a d á n a motív, o d r a z e n ím ho zviditeľní o ku aj objektívu, v k to ro m sa lom í a p r e m ie ta n a citlivú v rstvu n e g a tívu — diapozitív u, p rič o m film r ea g u je n a d o p a d a jú c e svetlo ú m e r n e k jeho in te nzite. T ento o p to e le k tro n ic k o - fy z ik á ln o -ch e m ick ý p r o c e s ak tiv iz o v a n ý sv e tlo m vy tv á r a n ev id ite ľn ý — t a k z v a n ý l a te n t n ý ob raz. Po vyvo la n í film u sa l a t e n t n ý obraz m e n í n a viditeľný. Úloha sv e tla p ri f o to g ra f o v a n í v p o d zemí je o to v ý r a z n e jšia , že do ja s k y n n é ho p r ie s to ru n e p r e n i k á p r ir o d z e n é svetlo, čo v z n a č n e j m ie r e o bm e d zu je f o to g ra f is tu p ri práci. Musí vytvoriť s v e te ln ú k o n š tr u k c iu — je n ú te n ý zvoliť sm e ry a in te n z ity svetla, pozorovať a zvažovať ich obrazov ý e fe k t, čím sa učí zaobchádzať so sv e tlo m a vidieť svetlo, p rem ýšľať o sv e tle a tvoriť vo svetle. V ypestovať sl zm ysel p re p r á c u so sv e tlo m by m a lo byť cieľom k a ž d é h o jask y n ia ra — f o to g ra fistu . P o z n a n ie te c h n ic k ý c h m o ž n o stí p o u ž ív a n ý c h osvetľovacích te lie s je je d e n z p r o s tr ie d k o v ich o v lá d n u tia.

ŽĎROJE SVETLA V prax i sa s tr e t á v a m e s m n o ž stv o m s v e te ln ý c h zd ro jo v r ô z n y c h v ý kono v lm/ Ws, n á s v ša k z a u jím a jú len tie s n a j n iž šou h m o tnosťou, je d n o d u c h o u obslu hou a m a x im á ln y m výk o n o m . Pri p r á c i s f a r e b n ý m m a te r iá lo m si vším am e, s a k o u f a reb n o u te p lo to u — K p rac ujú. V s ú č a s n o s ti n a j r o z š ír e n e jš ím dosvetľovacím z a r ia d e n ím sú e l e k t r o n i c k é fotob le s k y od m in i a tú r n y c h až po p r o f e s io n á l n e s m n o h o n á s o b n e v yšším s v e te ln ý m v ý k ono m , h m o tn o s ť o u i cenou. V s tr e d n e j k a te g ó r ii je bežne v p r e d a ji fo to b le sk Metz 30—45 BCT 4 s p r ija te ľ n ý m v ý k o n o m i c e nou (obr. 1).

O br . 1. F o t o b l e s k M et z 30 BCT-1 u p e v n e n ý p a n o r a m a tickým k ĺbom pom ocou štip ca a jeh o ľubovoľné u chy tenie

Použitím e l e k tr o n ic k é h o f o to b le sk u je k o n tr o la o s v e tle n ia z h ľ a d is k a s v e te ln ý c h veličín, a k ý m i sú svietivosť — c a n d e l a , jas — lux, f a r e b n á t e p lo ta — kelvin, n e m o ž n á voľným okom, p r e to te r m ín — dosvetľovací zdroj svetla. Z to h o vyplýva, že ele k tr o n ic k ý f o to b le sk je n e v ý h o d n ý na p r ia m e o sve tle nie. Svojou k o n š tr u k c io u sú tie to zd ro je u r č e n é n a d o sv e tľo v a n ie p r i e s to r o v n e d o s ta t o č n e o s v e tle n ý c h d e n n ý m svetlom . Z toho v y c h á d z a m e . P o m ocou r e

la tív n e m a lé h o fo to b le sk u u p r a v e n é h o na te le f o to p rís tr o ja d o s ia h n e m e s y n c h r ó n n e o dp aľ o v an ie „ h l a v n é h o “ o svetlenia, o k t o r o m sa z m ie ň u je m e ďalej. Skôr, ak o z a č n e m e používať e l e k t r o n ic k ý fo to b le sk n a s y n c h r ó n n e odpaľovanie h la v n é h o o sve tle nia, m u sím e poznať jeho výk o n — s m e rn é číslo, v y z n a č e n é n a k až d o m fotoblesku. R e šp e k tu je m e v ý ko n fo to b le sk u , aby sa n á m n e s ta lo , že b udem e odpaľovať ď alší zd ro j s v e tla za h r a n ic o u v ý k o n u fotob lesku. Pre lepšie p o c h o p e n ie u vediem p r ík la d so stre ln o u zb ra ň o u , k to r á d o stre l! do 100 m, a my sa p o k ú š a m e trafiť cieľ n a vzdialenosť 200 m. Na prvý p ohľad sa zdá, že s m e r n é č ís lo je záležitosť le n fotoblesku , v s k u to č n o sti je to v še o b e c n á a p l ik á c ia z á k o n a o ú b y tk u sv e tla v z diale nosťou o sv e tľova n é h o p r e d m e tu — priesto ru . Keď p o z n á m e s m e r n é číslo fo to b le sk u a vzdialenosť osvetľo v an é h o p riesto ru , je d n o d u c h ý m d e le n ím s m e r n é h o čísla a v z d ia le n o sti v y p o čítam e, n a a k ú h o d n o tu tr e b a zacloniť ob jektív f o to p rístr o ja . Ak je vzdialenosť fo to b le sk u od osvetľo v an é h o p r ie s to ru 10 m a s m e rn é číslo 20, po to m 20 : 10 = 2, čo je ziste n é clonové číslo. Keď sa vzdialenosť z m e n ší n a 2,5 m, t. j. š ty r ik r á t , vý k o n f o to b le sk u sa zvýši 16-krát. Zvýšenie v ý konu v y ro v n á v a m e n á s o b e n ím clo n o v éh o čísla č ís lom 4 (t. j. 16), v ý s le d n á c lo n a bude 8 f. R ovnaký v ý sle d o k d o sta n e m e , a k s m e rn é číslo 20 d elím e novou v zdialenosťou 2,5 m. Ak n e m á m e u d a n é s m e r n é číslo fo to blesku, sa m i si ho ote stu je m e. Na v z d ia lenosť 3 m od p re d lo h y e x p o n u je m e n a 21 Din n e g a tív r ô z n y m i clonam i. Po vyvolaní n e g a tív u sta n o v ím e o p tim á ln u h u s to tu nae x p o n o v a n é h o p o líč k a s p r ís lu š n ý m c lo novým číslom, n ás o b ím e 3X11 = 33. S m e r né číslo p la tí len pre u d a n ú citlivosť n e gatívu. S m e r n é číslo pre o s ta tn é citlivosti z istím e tak, že p ô v o d n é s m e r n é číslo za k a ž d ý je d e n Din n ás o b ím e alebo d elím e 1, 12, za dva Din 1, 122, za tri Din 1, 123, (t. j. 1,4), za šesť Din = 2,0, podľa toho, či zvy šujem e alebo zn ižu je m e citlivosť p o užitého m a te r iá lu (tab. 1, 2). D ávkovanie m n o ž stv a s v e tla o d r a z e n é ho od fo to g ra f o v a n e j p r e d lo h y v r o z sa h u 1/1000 až 1/50 000 s z a b ez p eč u je u zá v ie rk a r i a d e n á f o to e l e k tr ic k ý m čidlom. T ento s p ô sob ex p o n o v a n ia s e l e k tr o n ic k ý m fotobleskom n á m „ u m ŕtv i“ a k o k o ľ v e k r ý c h lo sa p o h yb ujúc i p re d m e t, čím vylučuje z o b r a zenie pohybu. S ú č a s n ý vývoj v e le k tr o n ik e sa k la d n e p re ja v u je aj pri výrobe novej g e n e r á c ie fo to b le sk o v FP — sta ro n o v ý c h 29

Ta b.

i . P r e p o č e t s m e r n é h o č í s l a f o t o b l e s k u n a ci tl i v o sť p o u ž i t é h o f o t o m a t e r i á l u

40 12

50 14

100

125

160

200

250

320

400

500

640

64 72

800 A SA

100

22 25

40 45

100

110

100

110

125

100

110

125

140

100

110

125

140

160

100

110

125

140

160

180

100

110

125

140

160

180

200

100

110

125

140

160

180

200

225

100

110

125

140

160

180

200

225

250

100

110

125

140

160

180

200

225

250

280

100

110

125

140

160

180

200

225

250

280

320

100

110

125

140

160

180

200

225

250

280

320

360

160

180

200

225

250

280

320

360

400

280

100

110

125

140

100

110

125

140

160

180

200

225 * 250

320

360

400

100

110

125

140

160

180

200

225

250

280

320

360

400

450

500

100

110

125

140

160

180

200

225

250

280

320

380

400

450

500

560

110

125

140

160

180

200

225

250

280

320

360

400

450

500

560

640

125

140

160

180

200

225

250

280

320

360

400

450

500

560

140

160

180

200

225

250

280

320

360

400

450

500

560

640

Tab . 2. P r e p o č e t v ý k o n u f o t o b l e s k u od p r e d l o h y n a n a s t a v e n i e c l o n o v é h o prístroji

a vzdialenosti č í s l a n a foto-

17—19 40—64

20—22 80— 125

23—25 160—250

1,2—2

2 —3

3—4

4,5—5

5,6

5,5—8

5,6

DIN ASA M eter

640 720

450

720 800

typov. E xpozícia do f o to b le sk u n a z v a n á F ia t F la s c h — z á b le s k o v á v ý bojka s p lo c h o u c h a r a k te r i s tik o u , k to re j výboj trv á 40 ms, t. j. 1/25 s, o b sa h u je v h o d n e vo lenú z m es ply n o v p ri p r e s n e j h o d n o te tlaku. Na u d r ž a n ie výboja sa využíva sé ria 130 tisíc za p a ľo v a c íc h im pulzov. T ento spôsob o s v e tle n ia v y tv á ra n ové m o ž n o sti použitia foto b le sk o v n a p ria m e osv etľov anie; d o te r a z v y r á b a n é fo to b le sk y ho n e u m o žň u jú , a p re to ich svetlo je z a r a d e n é ak o n a jh o rš ie z h ľ a d is k a kvality. V a c u b le s k o v é o s v e tl e n ie v p o ro v n a n í s e l e k tr o n ic k ý m fo to b le s k o m sa v speleof o to g ra f ii využíva ča ste jšie . V acubleskové žiaro v k y m a jú n iekoľko výhod: n íz ku h m o t nosť, vyso k ý vý kon, k to r ý sa d á zvyšovať g e o m e tr ic k ý m r a d o m , a v n e p o s le d n o m r a d e k v a litu v y ž a ro v a n é h o svetla. Mnohí k u v e d e n ý m v ý h o d á m r a d ia aj n íz k u ce nu, a v š a k tá to výh o d a je iba r e latív n a , lebo ž ia r o v k a je je d n o ra z o v á a pri d lh šo m f o to g ra f o v a n í c e n a p o u ž itý c h ž i a rov iek m n o h o k r á t p rev ý ši c e n u e l e k t r o n i c k é h o f o to b le sk u . B e r n a r d H oí v S p elu n c e píše o sv ojich s k ú s e n o s tia c h s osv e tľo v a n ím p o m o c o u v ac u b le sk o v iek , opisuje j e d notliv é ty p y a ich v ý k o n y — u n á s * n e d o stu p n é . V z á v e r e svojho p r ís p e v k u n a p ísa l „K v alita v a c u b le sk o v é h o osv etlenia, to je ta jo m stv o dobrej s p e le o f o to g r a íi e . “’ Jeho s lo v á p ln e vy stih u jú sc h o p n o sť n a h r a diť d e n n é svetlo v a c u b le sk o v k a m i, af ta k h o p ri f o to g ra f o v a n í v ja s k y n i k onštruo vať. S a m o z re jm e , aj použitie vac u b le sk u p r i n á š a so sebou u rč ité pro b lém y , n a j v ä č ším je n e d o s ta t o k p a r a b o lic k ý c h nosičov v ac u žiaro v iek . T ento p ro b lé m ľahko z v lá d n e k až d ý , kto p o ch o p il v ý z n a m H ofových slov. Možno si sk o n š tru o v a ť n 'e k t o r ý z uv e d e n ý c h náv rh o v , alebo n a v r h n ú ť v la stn ý

Ob r. 2. u k á ž k a m o ž n o s t i v ý r o b y n o s i č a v a c u b l e s k o vých žia ro v ie k s o b r a z n o u p loc hou a o p tick ý m d ia ľ kovým sy n chronizátorom , n ap á jan ý m 9 V b atério u

Obr. 3. S é r i o v o v y r á b a n ý n o s i č v a c u b l e s k o v ý c h ž i a r o v i e k d o p l n e n ý p r í p r a v k o m u m o ž ň u j ú . : i m už t r o j n á s o b n é z v ý š e n i e v ý k o n u b l e s k u N ik o n BC 7

p r o to ty p pod ľa p r e d p o k la d a n é h o použitia [obr. 2, 3). Pri p rá c i s v a c u ž ia r o v k a m i je n u tn é poznať ich výkon, zvä čša u v e d e n ý n a ob a le alebo v náv o d e ; a k te n to ú d aj chýba, p o u žijem e r o v n a k ý te s t ak o pri e l e k t r o n ic k o m foto blesku. Ak p oužijem e dve v a c u b lesk o v é žiaro v k y r o v n a k é h o ty p u v e d ia seba, n áso b ím e s m e r n é číslo z á k la d n e j vacu bleskovej žiaro v k y 1, 4. S p o jen ím tro c h v ac u b le sk o v ý c h ž iarov iek n ás o b ím e s m e rn é číslo 1, 7. Š ty ri v ac u b le sk o v é žiaro v k y ak o p lo šn ý zdro j sv e tla v y ža d u jú z m en u c lo n o v é h o čísla o dva stu p n e , t. j. n ásobím e s m e r n ý m číslom 2. Ak použijem e dve alebo viac v a c u b le s kov ých žiaroviek r o v n a k é h o typ u n a ro v n o m e r n é o sv e tle n ie veľkej plochy, keď svetlo k a ž d e j v acu b le sk o v ej žiaro v k y v y k rý v a u r č itú časť p rie s to ru bez veľkého p r e k r ý v a n ia , volím e clonové číslo ak o k e by sm e použili je d n u vacu'oleskovú ž ia r o v ku. Ak p o užívam e rô z n e ty p y v a c u b le sk o vých žiaro v iek a e l e k tr o n ic k é b lesky, p o tom ich r e š p e k tu je m e vo vzá jo m n e j s ú vislosti. Kvalitu sv e tla je m ož né upraviť p o m o cou rô z n y c h p a r a b o lic k ý c h plôch, výko n je d n o tliv ý c h p a r a b o lic k ý c h zostáv m ô ž e me zvyšovať o 1,3 p o c h ró m o v a n ím a 75° 31

r o z p ty lo m v y ž a r o v a n é h o svetla, alebo o 1,4 v ý k o n znížiť, pokiaľ v ac u b le sk o v ú ž ia ro v ku o d p á lim e bez o drazovej p lo chy, t. j. 360°; n a k v a litu o sv e tle n ia v plýv a aj c h a r a k t e r ch o d ieb a ich farebnosť. Pri svetlej a vo dou p o k r y te j sin tro v e j výzdobe sa svetlo lom í n a s t e n á c h ja s k ý ň a o d r á ž a do p rie sto ru , čím docielim e s p r á v n e n asv etlenie. V m in u lo sti h o jn e p o u žív an é m a g n éziové osv e tle n ie je n a ú stupe . V ýhody jeho p oužitia sú v s ú č a s n o s ti z a n e d b a te ľ n é , je t e n d e n c ia te n to spôsob osvetľovan ia veľ k ý c h j a s k y n n ý c h p rie sto ro v zak áz ať [ m y s lím si, že n e t re b a zvlášť zd ô ra zň o v ať š k o d livosť ply n o v v z n ik a jú c ic h pri h o r e n í a r i ziko p o p á l e n ia ) . So z výšenou o p a trn o sť o u p oužívam e aj e le k tr o n ic k é blesky, v y v a r u je m e sa ak e jk o ľv e k m a n ip u lá c ie pod k ry to m , k d e je p r in a j m e n e j 10 000 V. N e p ríje m n é je aj p o p á le n ie vacu b le sk o v o u žiaro v k o u p ri jej z a k l a d a n í do p ara b o l, pri v la stn e j k o n š tr u k c ii d b á m e p rá v e n a te n to m o m e n t s a m o o d p á l e n ia vplyvom s k r a tu. V zá u jm e v la s tn e j b e z p e č n o s ti a r a dosti z vý sle d k o v d o s ia h n u tý c h po p o č i a to č n ý c h n e ú s p e c h o c h tr e b a r e šp e k to v a ť tie to dobre m ie n e n é r a d y s p r ih lia d n u tím n a ja s k y n n é pro stred ie . O ptický s y n c h ro n iz á to r, n e n a h r a d i t e ľ n ý p o m o c n ík p ri sp e le o fo to g ra fii, za b e z peč uje sy n c h ro n iz o v a n é o d p á le n ie ľubo voľného p o č tu k o n š tr u o v a n ý c h fo to b le sk o v bez v zá jo m n é h o p r e p o je n ia p o m o c o u d r ô tov obm ed zu jú c ic h pohyb. Na o dpaľovan ie v a c u b le sk o v ý c h žiaro v iek sú s y n c h ro n iz á to ry bez v la s tn é h o n a p á ja c ie h o z d r o ja n e vho dné, p re to p o n ú k a m n á v o d n a z o s tro jenie ta k é h o to s y n c h r o n iz á t o r a p r e tých, k to r í si ho eš te n e s tih li zostrojiť podľa n á v o d u v S p ra v o d a ji č. 2— 3/84, s t r a n a 24. E le k tro n i c k é fo to b le sk y je m o ž n é spúšťať p o m oc ou b ež ne d o s tu p n ý c h sy n c h ro n iz á to rov. Ak sa ro z h o d n e m e zo stav u fotoblesko v Ta b. 3. Citli vo sť o p t i c k é h o s y n c h r o n i z á t o r a paľovanie elek tro n ic k ý c h fotobleskov.

20 ASA 100 (DIN 21) 14 ASA 50 (DIN 18) 10 ASA 25 (DIN 15)

10 m e te r

24 ASA 100 (DIN 21) 17 ASA 50 (DIN 18) 12 ASA 25 (DIN 15)

12 m e te r

30 ASA 100 (DIN 21) 21 ASA 50 (DIN 18) 15 ASA 25 (DIN 15)

15 m e te r

odpaľovať j.nocou opti iCk é h o s y n c h ro n iz á t o r a , m u s í m poznať jeho ^ citlivosť, respek tíve, n a a k iv z d ia le n o s t t ,m e sc]l0p rii m0 m e n t á l n y m {koňom ío to . e s k u aktivizovať o s ta tn é fotoiesky v zostave ; v h o d n ý m poro " n ik o m j. tab u ľk a, v ^ . ^ o r e j sú už vyp >né vzď ilenosti v z■ Y^_V>sti od výkon m e rnt čísla p ou .y .h fotoblesvosť ^nchrom zatorov* .. si otestujee V®

’rístro)a

-.ber j ° toV na 0 a á r\u- s a n e h a

k forý f o t o p r í s t n . ic D v e d a ť , p o k ia P l je. najJV oU U . , ť n p u ip m p o d p C m e p oužíva nevieme, a buCl em P t. Myslím,

f\< í ’ .fothOPv eIa p ro b l f o to g ra foval s vyoe iUach 1a vy;mov neb u d e - V v ý bere íotop™ b u d e m e há d z a m e z pro strr v k to r o m . n a š e r o ítografovať, a tCPidre. d t VaCime ívu zlo Jiodnutie o veľkosti n s at; ,0’ t epg;osti ob sluhy, h m o i n 0 sti. a ‘ P rt \ Tahi p ocho p en ie význai. u -\val f nvŕ ost i foto p r ís tr o ja v i *peieoiui L ;{oem po r o v n av á v a ci c í m od, el o p tím 1Q . ,t0 prístroja. „obo, Je n ím a u s t r á ls k yg l n ík “ Hanim a x ; 24 X 36 m “ ^ o u z á v e ŕ P objek tívom f 2,8, au to m atciad en ý fotobP časmi 1/60 1/500 sek., oaad o v lá d a te ľ n o m so sm e r n ý m číslom 2^ ’ -a od i láčkou m e c h a n ic k é h o z a o s t r r e „u iá c io u °°< m e c h a n ic k o u p á č k o u n ic k o u sp ú flý °d 2,8 f do 16 f a m e c h a s ň p0 Zaľ« u zá vierky. O sta tn é fu n k c ie tn m u n n e gatívu a n a s ta v e n í citliví ,b j a d n ýtom atické. D iaľk om erov ý prie a b e z pfedáčik s a n t ir e f le x n o u ú p r a v o u z. ta vem lOO 0 sve telnosť a spoľa h livé n a s ye n fý re zu aj p ri e x t ré m n e n íz k o m osvel p v 'Storu. S v e te ln é diódy u m ie s tn e n é hlafeáčiku s ig n a liz u jú s p r á v n e n a s ta v e n é m n k c i e foto p r ís tr o ja . P rís lu še n s tv o — m a k ro p re d s á d k a u m o ž ň u jú c a f o to g ra fo v a ť z 36-centimetrovej v zd iale n o sti, ďalej tu b a so silikón o v ý m tu k o m n a p r e m a z á v a n ie to rický ch spojov — m ožnosť p o u žitia aj pri speleop o tá p a n í do h ĺb k y 40 m, h m o tn o sť 385 g. Tým to n e c h c e m vyvolať h orúčkovité z h á ň a n i e po H an im ax e , t e n to opis, slúži a k o p r ík la d o p tim á ln e h o f o to p rí s tr o ja na f o to g ra fo v a n ie . My si p risp ô so b ím e akýkoľ vek „ k o m p a k t “ , k to r ý c h je n a n a š o m trhu d o s ta to k , za p r e d p o k la d u , že p o tre b n é úp rav y si k a ž d ý u robí sám . Nie je to ťažké, a k sa v ša k s f o to p rí s tr o jo m c h c e m e potá pať, ú p r a v a je zlo žitejšia. N á m v š a k úplne posta čí, a k f o to p rís tr o j za b e z p e č ím e pro ti m e c h a n ic k ý m v ply vom a h ru b ej nečisto-

te. K inofilm ové f o to p rís tr o je p r e šli popri inýc h f o r m á c h r ô z n y m i š tá d ia m i vývoja a d n e s sú n a j p o p u lá r n e j š ím i sp o m e d z i m n o ž stva v y r á b a n ý c h typov. Medzi h la v n é p r e d n o sti to h to f o r m á tu sa r a d í d v o jn á so b n é m nožstvo f o to g r a f ic k é h o m a te r iá lu a n íz k a h m otnosť. P re m n o ž stv o rô z n e citlivých n e g a tív o v s v y so k o u r o zlišo v ac o u s c h o p nosťou a je d n o d u c h ú obsluhu si p rávom zaslú ž ia p ozorno sť (obr. 4).

Ob r. 4. U k á ž k a m o ž n o s t i s p o j e n i a f o t o p r í s t r o j a Lomo 13536 a f o t o b l e s k u METZ 35 BCT4 n a f o t o g r a f o v a n i e v jask y n iach

N a p rie k p o p u la ri te f o to p rístr o jo v f o r m á tu 135— 36 n e v y lú č im e s ta r š ie f o to p r í s tr o je n a f o r m á t 120/6 X 4 ,5 , 4 X 4 , 6 X 6 , 6 X 7 , 6 X 9 cm a väčšie, k to r é p a t r i a do k a t e g ó r ie „ p r o f i“. N ás p r e d o v š e tk ý m z a u jím ajú f o to p rí s tr o je s t r e d n é h o f o rm á tu , t. j. 120, p o p u lá r n e v d v a d s ia ty c h ro k o ch . Ak ich n e v la s tn íte , s tá le je možnosť si ich zadovážiť n a in z e r á t, n a f o to g r a f ic k ý c h b u rzá ch , v b a z á r o c h a pod. T áto dô v tip n e k o n š tr u o v a n á f o to te c h n ik a v n e j e d n o m z á u jem covi v yvolá r a d o s t n ý p ohľad. Zväčša ide o f o to p rís tr o je s n íz k o u cenou, len n ie k to r é ty p y v y ro b e n é v m a le j s é rii dn es p re v y šu jú c e n u s ú č a s n ý c h fo to p rístro jo v . Ak c h c e t e n a f o to g ra f o v a n ie používať s k lá p a c iu 120, je n u t n é p r e d k ú p o u overiť

jej fu n k čn o sť je d n o d u c h ý m te stom , k to rý v ám za ru č í spoľahlivosť f o to p rístro ja. Po v iz u áln e j k o n tr o le o d k lá p a c ie h o m e c h a n iz m u a čistoty o p tik y o d h a d n e m e jeho opotrebovanosť. Po o tv o ren í za dnej s te n y f o to p rís tr o ja zistím e veľkosť f o r m á tu a ro z m e ry cievky, n a t ia h n u t ím p á č k y u z á v ie rk y n a s ta v e n e j n a ča s B f o to p rístro j oto č ím e op ro ti o k n u a s tla č ím e spúšť, čim o verím e f u n k čn o sť č a s o v a cie h o m e c h a n iz m u a la m elo v ej u zá v ie rk y — v m o m e n te S tlačenia s p ú š te f o to p rís tr o ja sa lam ely u m ie s tn e n é v s tr e d e o p tic k ý c h členov ob jektív u n e p o z o r o v a n e otvoria. Ľavou ru k o u v y sk ú ša m e sp ráv n o sť f u n k cie clony, u m ie s tn e n e j n a obrube objektívu, jej ľah k ý m p o o tv o ren ím — a k sa p ly n u lé , bez z a s e k á v a n i a la m e ly u z a tv á ra jú , m á m e z á k la d n é fu n k c ie v y sk ú ša n é . Po s p u s te n í uzá v ie rk y e š te p r e k o n tr o lu je m e p lá te n n ý m ech, či v n ie k to r o m m ie ste n e p r e p ú š ť a svetlo. S k ô r ak o f o to p rístro j použijem e na f o to g ra f o v a n ie v ja sk y n i, v y sk ú ša m e jeho spoľahlivosť n a ď alších testoch. N a sta v e n ie ča so v a cie h o m e c h a n iz m u na B-čas n a t ia h n u t ím u z á v ie rk y a s t l a č e n ím s p ú š te p r o s tr e d n íc tv o m p re d ĺž e n e j s p ú šte z a a r e tu je m e , o tv o ren ý objektív n a sm e ru je m e n a s v ie tia cu 40 W žiaro v k u v z d iale n ú je d e n m e ter, z a o s tr ím e n a m a t nici pom o cou z a o stro v a c ie h o k rú ž k u a sp ráv n o sť ú d a j a p re v e rím e n a obrube ob jektívu. R ovn akým p o stu p o m p r e k o n t r o l u jem e sp ráv n o sť z a o s tr e n i a n a n ek o n e č n o . Ak je obraz d o sta to č n e - jasný, m ôžem e z a ložiť film ový m a te r iá l a p o sle d n o u s k ú š kou overiť f u n k čn o sť n a š e j 120. Na film n a e x p o n u je m e podľa ex p o z im e tra r ô zn y m i č a sm i za p om oc i fo to b le sk u te sto v a ciu p red lo h u . V šetk y ča sy d ô k la d n e zap íšem e, po v yv olaní n e g a tív v y h o dnotím e. Pri s p r á v n e j f u n k c ii u zá v ie rk y je r o v n o m e r n e k r y tý celý n e g a tív a c e lá p lo c h a políč k a je o stro z o b ra zen á . S práv nosť je d n o tliv ý c h f u n k c ií n á m z a r u č u je dobré výsle d k y pri fo to g ra f o v a n í v jaskyni. O chrana p re d n e p r ia z n iv ý m i v p l y v m i Ak sm e v y n aložili úsilie a f in a n č n é p r o s tr ie d k y n a s ú s t re d e n ie p o tre b n e j foto te c h n ik y , n e m a lo by n á m robiť ťažkosti v še tko spoľahlivo zabezpečiť proti p o š k o deniu v zá u jm e spoľa hlive j fu n k čn o sti. N a j v h o d n ejším m a te r iá lo m n a výrobu o c h r a n n é h o obalu sú zvyšky n e o p r é n u z le p e n é h o do tv a ru f o to p rís tr o ja alebo fotoblesku , k to rý sa ro z h o d n e m e používať. Pri le p e n í obalu n e z a b ú d a m e n a objektív, k to r é m u v en u jem e z v lá štn u pozornosť; o ptik u ch rá 33

tím n a jej fu n k c iu o d s t r a ň o v a n ia b o č n ý c h reflex o v n a UV filtri. Možno vás p re k v a p í, že n e u v á d z a m z n a č k y f o to p o tr ie b s m e n a m i ja p o n s k ý c h firiem . Na to sú u r č e n é k a t a ló g y a návo dy n a obsluhu. Zaoberať sa aj to u to p ro b le m a tik o u by z n a m e n a lo len m e c h a n ic k é op iso v a n ie m n o ž stv a te c h n ic k ý c h ú d a jo v a n e ú m e r n é zv ä č š o v a n ie r o z s a h u to h to p rí spevku. Použitie su p e r c i tliv é h o jo to m a te r iá lu v spele o fo to g ra fii

Ob r. 5. U k á ž k a u l o ž e n i a f o i o p r í s t r o i a v p u z d r e z n eo prén u , ktorý za b ra ň u je zn ečisteniu a m echanic kém u p o škodeniu fo to p rístro ja

nim e UV filtro m v h o d n e u c h y t e n ý m k n o vém u obalu, p rič o m p a m ä tá m e n a vignetá c iu s p ô so b o v a n ú p ríliš v y čn iev a jú co u ob rubou UV filtra. T akto u p r a v e n ý fotoprístro j zn e sie aj tie n a j p r í s n e jš ie k rité riá . Pri ú p r a v á c h f o to te c h n ik y vo veľkej m ie re zá leží n a v y n aliez av o sti a te c h n ic k e j z r u č n o sti (obr. 5]. Ak sm e v y stro je n í do brým o sv etlením , o p tic k ý m s y n c h ro n iz á to ro m , f o to p rístro jom v k v a litn o m p u z d re a odskúšali_ sm e ho so v š e tk ý m p ríslu š e n s tv o m ( p r e d lž e n á spúšť, s l n e č n á clo na, sťatú/ a fo to g ra f ic k ý m a te r iá l p ríslu šn e j c itlivosti), m ô ž em e foto te c h n ik u zabaliť do p r e p r a v n e j šk a tu ľk y (n áv o d n a z o s tro je n ie p u b lik o v a n ý v Spravodaji č. 1—2/85) a za p o m oc i a s is te n ta te c h n ik u otestovať p ria m o v ja skyni. Až tu sa p re ja v ia v še tk y k o n š tr u k č n é n e d o s ta t k y a n a prvý pohľad z a n e d b a te ľ n é m a lič k o s ti. je d n o u z p o d c e ň o v a n ý c h d r o b n o stí je aj s l n e č n á c lo n a v y v o lá v a jú c a ú sm e v n a tv á ri s o tázkou: „ H á d a m le n v ja s k y n i n e svieti s ln k o ? ! “ V n a š o m p r íp a d e by sm e vša k m oh li pozm eniť jej p o m e n o v a n ie n a „ o c h r a n n á c l o n a “ , k to re j p o s la n ím je c h r á niť n a š u o p tik u p r e d k v a p k a m i vody a m e c h a n ic k ý m p o šk o d e n ím , s p rih lia d n u 34

Je ďalším , n e m e n e j d ô le ž itý m p r o s tr ie d k o m f o to g ra f o v a n ia v ja skyn i. Vybrať v h o d n ý f o to g ra f ic k ý m a te r iá l — n eg a tív s v y so k o u citlivosťou bez u m e lé h o zvyšo va n ia a rizik a z h o r š e n e j r o zlišo v ac ej s c h o p nosti, neb ý v a d n e s ťažké. V š p e c ia liz o v a n ý c h p r e d a jn ia c h p o n ú k a j ú š ir o k ú paletu film ov citlivo sti od 400 až do 3 200 ASA a je p r e d p o k la d , že v ý robco via v d o h ľa d n o m č a se u vedú n a n á š t r h čiernobiely m a te r iá l s citlivosťou 6 200 ASA. Táto supercitlivosť sa d o cielila po m o c o u chem ick ý c h Din prvkov a vy v o lá v ac ieh o p ro c e su C 41, lftorý sa používa n a v y v o lá v an ie fare b n é h h m a te r iá lu . O dvtedy, ak o sa m e d zi n a jv ä č š ím i svetovým i v ý ro b c a m i z a č a li p r e te k y vo zvy šo vaní citlivosti film o v é h o m a te r iá lu , u p ly nulo už o se m rokov. Citlivosť 400 ASA sa p o v až o v ala za se n z á c iu a vý ro b a z a z n a m e n a l a r e k o r d n ý vzostup. Po č a s e záujem o c h la d o l — u k á z a l o sa, že nové m a te r iá ly rý c h le jš ie s ta rn ú , v y k a z u jú o m n o h o vyšší závoj, čím sa o bťažnejšie zväčšujú, majú p o d s ta tn e väč šie zrn o a m e n š iu obrysovú ostrosť a h la v n e n e d o s a h u jú t a k ú k valitu ako š t a n d a r d n é film y 100 ASA. N evýhodou bola aj vyššia ce n a, p r ín o s o m z n a č n á ex po zičn á použiteľnosť, v y s o k á citlivosť. Pred dvom a r o k m i sa o tv o rila z a v e d e n ím n o vých Din zlo žie k — fa r e b n ý c h , c e s ta k ďal šie m u zvy šo v an iu k v a lity a s ú č a s n e i c it livosti filmov. Tá d n e s d o s a h u je špičkové m e n o v ité h o d n o ty ISO 1000/31° až 3200/36°. Nové Din zložky c itliv ý c h vrstie v u m o ž ň u jú p re v y v o la n ie až n a 6300 ASA. Tieto fil m y d o k á ž u pri sv e tle a c e ty lé n o v e j lam p y „u m ŕtviť“ p o h y b u jú c e h o sa ja s k y n ia ra v podzem í. R e k la m n ý s lo g a n ch v á li n e o b y ča jn ú ostrosť a r e la tív n u je m n o zrn n o sť n o v ý c h s u p e rc itliv ý c h m a te r iá lo v FOMAPAN V a r ia n t 100— 3200 ASA 135/36 e. č. 6001, v y vo lá vač i p r o c e s C 41. P re to som ich o te stova l. Podo bne a k o o s ta tn é filmy novej g e n e r á c i e v y k a z u je film n e o b y č a jn ú

■ . 'f

ex pozičnú p ružno sť a ostrosť ( v ý sled k y te stu sú v tab. 4, 5, 6). S u p e rc itliv é m a te r iá ly v n es ú do spele o fo to g ra fie r e p o r tá ž n u scho p n o sť z á z n a

mu udalo stí, čo ju n e p o c h y b n e z a ra d í v k u ltiv o v a n o m z á z n a m e do vý tv a rn e ] s f é ry.

Ta b. 4. P o r o v n a n i e k v a l i t y f o t o m a t e r i á l u .

N a m e ra n é M a te riá l

h o d n o ty

po s p r a c o v a n í v C-41, 3,75‘ t == 38 °C

citliv o sť V ASA

e x p o z ič n á p ru ž n o sť

D max

D min

A g fa p a n Vario-X L

400

4 cl. č.

2,95

0,35

Ilfo rd XP 1400

450

5 cl. č.

3,35

0,33

1 200

7 Cl. Č.

3,75

0,40

F o m a p a n V a ria n t

Ta b. 5—S. S p ô s o b v y v o l á v a n i a m a t e r i á l u gatívu

M a te riá l

F o m a a za h r a n i č n ý c h

výrobkov

prih liad n u tím

D osiah. c itlivosť v ASA

Spôsob v y v o la n ia

nrtx

z rn ito sť cD.103

kvalitu

Z rn ito sť oD.10-”'

P la tí p re strm o sť D = 0,8 &

Fom apan F 21

F o m a d o n N, t = 20 °C č a s vyvol. 7,5‘

Fom apan V a ria n t

C-41, t = 38 °C č a s vyvol. 3,75‘

Foim apan Š p e c iá l

F o m a d o n N, t = 20 °C č a s vyvol. 10‘ (F o m a l, č a s vyvol. 11‘)

0,25

22,5

1 200

3,75

0,40

19,0

800

2,9

0,30

39,5

R o d in al 1 + 25

R e fin a l c itlivosť

vyvol. č as

25,0

6,5

25,5

26,0

26,1

26,9

26,6

9,5

26,6

27,2

27,1

26,9

17,5

27,5

27,2

vyvol. č as

c itliv o sť

vyvol. č as

7,5

26,2

0,65

26,5

0,70

0,75 0,80

0,60

2,2

A tom al S trm o sť G

100

citlivosť

—

O iU K .3.

/oblastná sk upina Cachticej

Individuálne zdroje tepla N a z le p še n ie te p e ln e j poho d y p ri d l h šom p oby te v ja s k y n i je o k r e m vh o d n éh o o b le č e n ia m o ž né použiť aj indiv id u áln e zd ro je tepla. U n á s n a j z n á m e j š í a p r a k tic k y jediný p o u žívaný je GRELKA, v y r á b a n á v S o v ietskom zväze, k to r á využíva ak o zdroj te p la b e z p la m e ň o v ú k a t a ly t ic k ú oxidáciu b e n z ín o v ý c h p á r n a je m n e r o z p tý le n e j p la tin e s e x t ré m n e veľkým p o v rch o m — tzv. pla tin o v e j černi. V ZSSR v p r e d a jn ia c h p o trie b pre p o ľovníkov a ry b á ro v m ož no kúpiť dva typy: m e n ší za 6,5 rubľa tv a ru v äč šie h o b e n z í no vého za p a ľo v a č a — p r a c u je 10—16 h o dín. Väčší typ g r e lk y v ce n e 6 rubľov, hm o tn o s ť 150 g, m á tv a r valcov ej b a te r k y a n a pln ý vý k o n h r e je asi 12 hodín. Do ja s k ý ň je v h o d n ejší d ru h ý typ. Ako palivo sa používa benzín ový č is tič alebo te c h n ic k ý benzín. V hodný je aj čistý h exán. L e k á re n s k ý b en z ín m á príliš n íz ku te p lo tu varu, p re to sa d á použiť iba vo veľmi stu d e n o m p ro stre d í. Pri n o r m á l n y c h te p lo tá c h sa vyvíja z n a č n é m nožstvo pár, k to r é n e s ta č ia „z h o rieť “ , g r e lk a in te n zív n e z a p á c h a b e n z ín o m a znižu je sa doba ú č inno sti. V žia d n o m p r íp a d e n e m o ž no použiť n o r m á l n y autom obilový benzín. T ento b enz ín obsa h u je olovo — k a ta ly t ic k ý jed p re p latinu. Automobilový b en z ín je z a r u č e n ý p r o s tr ie d o k n a sp oľa hlivé z n ič e nie grelky . Väčší ty p g r e lk y sa s k l a d á z tro c h h la v n ý c h č a stí — b a k e lito v ej n á d r ž k y (1), hliníkov ej s tr e d n e j ča sti (2) a k r y tu (3). V n á d r ž k e je okolo c e n tr á ln e j hlin ík o v ej rú rk y (8) z ľ ah k a n a p c h a t á v a t a (7), p r i k r y t á kovovou sieťkou. V s tr e d n e j časti je „ h o r á k “ z k r e m e n n e j vaty p o k r y te j p l a tinov ou č e r ň o u — tzv. p la tin o v á h u b k a (4), c lo n k a, k to ro u sa d á č ia s to č n e regulovať výk o n (5), a o v lá d ac ia p á č k a c lo n k y (6). Pozor, z n a k y 3 a 0 pod p á č k o u z n a m e n a jú „ z a k r y to “ a „ o d k r y to “ , te d a p ln ý vý k o n = 0 a m in im á ln y výk o n = 3. P ostup pri za p a ľo va n í g r e lk y : G relku n a j p r v r o zo b e rie m e n a tri h la v né časti. Do n á d r ž k y o p a t r n e s tr e d n o u t r u bičkou (aby vzduch z v aty m o hol uniknúť) n a le je m e palivo (asi 50 g), až je n á d r ž k a pln á. Môžeme použiť aj je d n o ra z o v ú in 36

je k č n ú s tr ie k a č k u . Z vyšné palivo v y le jem e a n e c h á m e o d k v ap k a ť . N á d r ž k u u z a v j ^ m e s tr e d n o u časťou a c lo n k u o tv o rím e n a m a x im um (0). Okolo h o r á k a n a k v a p k á m e 10 až 30 k v a p ie k p aliva, g r e lk u p o sta v ím e n a m ie sto s n o r m á l n o u te p lo to u (nie na s n e h alebo ľad) a o p a t r n e z a p álim e . Túto m a n ip u lá c iu m u sím e robiť veľmi o p a trn e , v zá vetrí, p r e to ž e p la m e ň d o s ia h ne v ý šk u 10— 40 cm. G re lk u n e c h á m e h o rieť. P la m e ň sa s p o č ia t k u tr o c h u zväčšu je, p o s tu p n e sa sta bilizuje a po n ie k o ľ k ý c h d e s ia t k a c h s e k ú n d sa z a č n e zm enšovať, až ú p ln e zh a sn e . Ak v ša k k „ h o r á k u “ p r i blížime ru k u , z a c ítim e in te n z ív n e teplo. V tm e m ožno d o k o n c a pozorovať, a k o p l a tin o v á h u b k a svieti č e rv e n ý m svetlom . G re lk u u z a v r ie m e k r y to m a vložím e pod k o m b in é z u n a c h rb á t, aleb o n a ň u n a v l e čiem e p o n o žk y a d á m e do sp a c á k u . T a k isto ju m ô ž em e použiť pri n ú d zo v o m bi v a k u v, k o m b in á cii s r e f le x n o u fóliou. *

OOOOOOOO

Ô O OOOOOOOl

iOOOOOOO O Ó O O O O O O O O '

T reba si uvedom iť, že p ri p re v á d z k e je telo g r e lk y z a h r i a t e až n a 80 °C a p ri p riam o m d o ty k u s n e c h r á n e n o u p o k o ž k o u môže spôsobiť p o p á le n in y . Ak m á m e grelku pod k o m bin é zou, m usím e dbať n a to, aby sm e ju m o h li obča s posunúť. I n a k by m o hlo dôjsť k p r e h r ia t iu až p o p á le n iu p o k ožky aj cez s p o d n ú bielizeň. R ovnako je n u tn é zabezpečiť k u g r e lk e p rív od v z d u chu. N e tr e b a s a obávať použiť g r e lk y v uza v retý c h , m á lo v e t r a n ý c h p r ie sto ro c h . Ce lá n á p l ň paliv a s p o tr e b u je n a oxidáciu le n asi je d e n m 3 vzdu chu. Pri k a t a ly t ic k e j oxidácii je p r in c i p iá ln e n e m o ž n ý vznik k y slič n ík a u h o ľn a té h o , p r e to s a n e t re b a obávať p r io trá v e n ia . P ríp a d n ý m ie r n y b e n zínový z á p a c h je d ô sle d o k pár, k to r é sa n e s ta č ili n a h u b k e spáliť. V ted y je m o ž né znížiť výko n p o m o c o u clonky. Pozor, p ri p ln e n í a za p a ľo v a n í g r e lk y p r a c u je m e s vysok o h o rľav ý m i lá tk a m i, p r e to m u sím e v š e t ky m a n ip u lá c ie robiť s v y lú č en ím o tv o r e n é h o p la m e ň a — n e z a b u d n ú ť n a p la m e ň k a r b id k y n a prilbe! Skôr, a k o g r e lk u z a pálim e, tr e b a s a presvedčiť, či je n ád o b a s p aliv o m u z a tv o r e n á a v d o s ta to č n e j v z d ia lenosti. Aby sa sta č il od pariť d o s ta to k paliva, m usí m ať g r e lk a u r č itú minirrfálnu te p lo tu . N á h le o c h la d e n ie je škodlivé, m ô že spôsobiť, že g r e lk a p r e s ta n e pracovať. S poľahlivým spô so b o m n a ukončenife jej č in n o sti je otvoriť n á d r ž k u a počkať, než v y c h la d n e . -> Aj keď v m n o h ý c h p r íp a d o c h použitie g r e lk y p rip o m ín a z n á m e „ s m rá d o k , ale t e p l u č k o “, p r e d s a ju o c e n ia n a j m ä sta rší, ro k m i v p o d ze m í p o z n a m e n a n í ja sk y n ia ri. T a k á to o s o b n á p ie c k a je v ý h o d n á pri biv a k o v a n í a m a p o v an í, d o k á ž e v ša k z a b r á niť d r k o ta n i u zubov aj p ri s p e le o a lp in is -

tic k ý c h a k c iá c h , keď č a k á m e n a voľné l a no. Pre in fo rm á c iu n ie k to r é ďalšie in d i vid u á ln e zd ro je te p la: M enšiem u ty p u g r e lk y sa veľmi p o d o bá v NSR p r e d á v a n ý výrob ok TASCHENOFEN ( v re c k o v á p ie c k a ) . Je z po ch ró m o v a n é h o p le c h u a p r e d á v a sa aj s p lá te n n ý m v rec k o m , v k to r o m ju m ož no nosiť n a krku. Vo F r a n c ú z s k u v y rá b a jú CHAUFFELINE za 7,5 f ra n k u . P o c h á d z a p r a v d e p o d o b n e z K anady, váži 55 g, jej „ p r e v á d z k o v á t e p l o t a “ je asi 40 °C a vy d rží 24 hodín. S k la d á sa zo zm esi pilín v y b r a n ý c h drevín, d r e v n é h o u h lia a že le z n ý c h pilín, u z a v r e tý c h v n e p r ie d u š n o m obale. Po o tv orení obalu s ta č í o b sa h d ô k la d n e zatriasť, tým sa z m es zm ieša so v zd u c h o m a z a č n e sa p o m a lá oxidácia, pri k to re j sa uvoľňuje teplo. Po u z a tv o r e n í obalu s a vývin te p la zastaví. J a p o n s k é v ý ro bky firiem O kay alebo Kiribai n a z ý v a n é HANDWARMER alebo vo F r a n c ú z s k u CODI využívajú ak o zdroj t e p la p o m a lé h o r e n ie ( tle n ie ) ste c h io m e tric kej zm esi ho rľav in y a o k y sličov a dla. N e p o tre b u jú v zdušný k y slík a neu voľňujú sp lo d in y . T y čin k a paliva, k to r á váži 7 g, sa n a je d n o m k o n c i z a p á li a vloží do p u z d ra (a k o n a o k u lia r e ) , v ylo ž en é h o m i n e r á ln o u plsťou. Jedna t y č in k a vydrží až 10 h o d ín pri te p lo te p u z d r a asi 40 °C. Keď tr e b a zvýšiť výkon, sta č í ty č in k u zapáliť z oboch s tr á n , doba h o r e n ia sa tý m s k r á ti o polovicu. Cena obalu s ro zm e rm i 11 X 7,5 X 2 cm a hm o tn o sťo u 80 g je 36 f r a n c ú z s k y c h f ra n k o v , dvanásť ty č in ie k stojí 200 fra n k o v . T yčinky v y ráb a aj v NSR firm a H e rb e rtz a n a z ý v a jú sa BRENNSTIFTE.

0X 4 ^ M a m ička moja, prečo m á m

také veľké nožičky? 37

Č IN N O S Ť O BLA STN Ý CH S K U P ÍN

Marti n

Lutonský

/oblastná sk u p in a Handlová/

Krasové územie oblastnej skupiny Handlová Z a č iatk o m r o k u 1985 sa z iniciatívy P avla P avlisa a Ing. M a rtin a L utonského , členov o b la s tn ý c h s k u p ín U hrove c a De m ä n o v s k á Dolina, u s k u to č n ila z a k la d a jú c a sc h ô d z a o b la stn e j s k u p in y S lovenskej s p e le ologic kej sp o lo č n o sti so sídlom v H a n d lo vej. Tejto sc h ô d zi p r e d c h á d z a l a te r é n n a r e k o g n o s k á c ia a š tú d iu m d o s tu p n ý c h lite r á r n y c h p ra m e ň o v o v ýskyte k ra so v ý c h javov v okolí H andlovej. P o s tu p n e sa z a čalo s b u d o v a n ím a k c ie s c h o p n e j skupiny , so z ísk av a n ím z á u je m co v o ja sk yne. Za k r á tk y ča s sa v sk u p in e v y s tr ie d a lo do 20 ľudí, k to r í č a sto len n a z n a č ili záujem . Z tý c h n a js k a l n e jš í c h sa v y tvorilo ja d ro skupiny. P o d s ta t n á časť členov p r a c u je v Uhoľ n ý c h a lignito v ý ch b a n i a c h k. p. b a ň a H and lová. V edúcim s k u p in y je Ing. M a rtin L uton ský — v ed ú c i h y d ro g e o ló g n a b an i H andlová, ta jo m n ík o m je> Pavol Pavlis — r u b a č ste n á r , p o k la d n ík o m je Ing. L adi slav Jan ec k ý — r e v írn ik , p r e d tý m ru b a č s te n á r . O statní č len o v ia sku piny: D ušan Diko — sa m o s ta tn ý m e r a č záv o d u B a n s k ý c h sta v ie b v Prievidzi, Ľuboš Láslop — te r a z š t u d e n t Baníckej f a k u lty v Ko šiciach, p r e d tý m e l e k t r i k á r ú p r a v n e , Jo zef R e ic h m a n n — b a n s k ý d o p r a v á r, Mi la n R e ic h m a n n — b a n s k ý zá m o č ník, Ján Dubai — b a n s k ý zá m očník, I v a n U hrovčík — m o n té r Oceľových k o n štru k c ií. K č a kateľo m p a tria : Jozef P á le n ík — stre lm a jste r, H e n ric h H olein — štu d e n t, A nton Sýk o r a — v r tm a js te r , Jozef B e d n á r — te sár, b r a t i a F rnovci, Ľ. Č e rn ig a a J. S c h w a r z — štu d e n ti. P ri zbe žnom p oh ľade n a g e o lo gickú m a p u S lo v en sk a väčšej m ie rk y sa b lízke okolie H andlo vej javí ako ja s k y n ia rs k y n e zaujím avé. V u lk a n ic k é p o h o r ia V tá č n ik a K re m n ic k é v r c h y z ju žnej stran y , p o h o r ie Ziar s k ry š ta lin ik o m zo s e v e r u v n a d v ä z n o sti n a p a l e o g é n T u rč ia n sk e j k o tlin y a p a le o g é n s n e o g é n o m H o rn o n itria n s k e j k o t liny n e d á v a jú p e r s p e k tív u ja s k y n ia rs k e m u p o d n ik a n iu . Avšak ju h o v ý c h o d n á časť p o 38

h o r i a Ž iar n a sty k u s K re m n ic k ý m i v r c h mi je b u d o v a n á m e zo z o ick ý m i v á p e n c a m i a d o lo m itm i. K rasové ú z e m ie m á p o m e rn e m alý plošný r o z s a h (do 20 k m 2) s m o c nosťou 250—300 m. G eom orfolo gicky sú tu z a s tú p e n é p o d s ta tn é javy: ja skyne, p r i e p asti, vyvieračky , zá v rty , š k r a p y , s u c h é ú d o lia so sezó n n y m i to k m i s p o n orm i. Z g e o lo g ic k é h o h ľ a d is k a je oblasť b u d o v a n á k r íž ň a n s k ý m a c h o č s k ý m p r í k r o vom (4), v á p e n c a m i a d o lo m itm i s t r e d n é ho tria su . K ra sová oblasť m á c h a r a k t e r p la nin y, k d e sm e ro m n a vých o d je viac-m enej pozvoľný p r e c h o d do T u rč ia n sk e j kotliny, kým sm e ro m n a z á p a d do Handlo vskej k o tliny o k r a j p la n in y tv o rí v ý r a z ný m o rfo lo g ic k ý zlom so str m ý m i sv a h m i a sk a lk a m i. Z á p a d n á časť je m o d e lo v a n á vod ným i tokm i, d n e s už nez n ám y m i, n a n iek oľko su c h ý c h údolí. O bdobne je m o d elo v an ý južný o k ra j s p a d a jú c i k H aničném u p o to k u . Jeho ľavý b r e h je tie ž b u d o v aný m ezozoikom , no sv ahy m a jú výšku le n 50—80 m. V n ie k to r ý c h o tv o r e n ý c h p r o filo c h vidieť, že n a d m e zo z o ik o m je m o h u tn á v r s tv a p a le o g é n u . N a ju h o v ý c h o de sa z p la n in y d v íh a v ý raz n ý v r c h o l Bralová skala, k to rý je už b u d o v a n ý v u l k a nic k ý m i k o n g lo m e r á tm i a n d e z ito v a a n d e zitm i. S e v e r n é o h r a n ič e n ie tvor] styk mezozo ik a a k r y š ta l in ik a p o h o r ia Žiar. „ P la n i n a “ sa v te jto č a s ti r o z p a d á n a s a m o s ta t né časti, o d d e le n é h lb o k ý m i ú d o lia m i so stá ly m i tokm i. Ú do lné nivy sú tv o r e n é p e s trý m m a te r iá lo m alúvia, ta k ž e sa n e d á zatiaľ určiť sa m o sta tn o sť či n ad vä zn osť k ra su . Ju h o v ý c h o d n e od H an d lo v e j b o la z a z n a m e n a n á z re jm e s a m o s ta tn á t r o s k a mezo z oic ký ch v á p e n c o v s v ý sk y to m ja skyne. Jej pozícia v p r e v a h e v u lk a n o k la s tic k é h o m a te r iá lu m á z re jm e le n lo k á ln y význam , d o k o n c a v g e o lo g ic k ý c h p r á c a c h z p o s l e d n é h o obd o b ia sa ani n eu v á d z a . Celú oblasť S k le n ia n s k e h o k r a s u (2) z a č í n a m e s y ste m a tic k y sp rac o v áv a ť. Využí vam e h la v n e m ie s tn e z d r o je in fo rm ác ií,

HANDLOVA vZ

1 -s-

+■

-h

5 SCH EM ATICKÁ GEOLOGICKÁ

M APA

:i : ;

A-

0°

VÝC H O D N E J

PO H O P /A

Z IA P

Č A ST I

Vysvetlivky k s c h e m a t i c k e j g eo l o g ic k e j mape pohoria Žiar — východná časť . 1 _ k va r té r — bazálny a pieskovcový vývoj. 2 — vu lk a ni ty n e r o z l í š e n é , 3 — kryšta li nik um n e r o z l í š e n é , 4 — sivé a svetlé dolomity ( s t r e d n ý t r i a s ) , 5 — tmavosivé ( g u t t e n s t e i n s k é ) masívne a do sk ovi té vápence (stredný t r i a s ) , 6 — l í s t k o v it é , ta b uľ ko v it é a doskovité slienité vápence (neok'óm ), 7 — ružové, hnedočervené a sivé slienité váp en ce s f os íli am i (lias — l o t a r i n g ) , 8 — te k to ni ck é línie, 9 — j a s k y n e ; z á v r t y

SKLENE

k to r é p r e v e r u je m e p r ia m o v te ré n e . Takto sm e zatiaľ zaev id o v ali 13 jaskýň, priepasť a v y v ie ra čk u . S e v e r n á časť k r a s u s p ra c o v n ý m o z n a č e n ím T epličky m á ev id o v a n ý c h 5 ja ský ň a p riepasť. N a js e v e rn e jš ia ja s k y ň a — Ko r e ň o v á je m e n š ia p o d p o v r c h o v á ja sk y ň a e r ó z n o -k o ró z n e h o ty p u s a n o m á ln y m v ý sk y to m živých k o re ň o v bukov. Na s te n á c h sú n á z n a k y s in tro v ý c h n á te k o v b ielej a r u žo v kastej farby. Asj 400 m n a ju h od nej, p ria m o pod le sn o u z v á žn ico u je ev id o v a n á p rie p a sť v T ep ličká ch . M im o ria d n e ú z k a v s tu p n á c h o d b a ú sti po 1,5 m do p r ie p a s ti s h ĺ b

' V ch o d do J a s k y n e C i g á n k a I

-V* -

* > s.„

F o to : M. L u t o n s k ý

k ou asi 10 m. Táto časť je v y tv o r e n á na te k to n ic k e j p u k lin e s m e ru JV—SZ. S m e r o m do le sa p r ie s to r r o z š ir u je až do r o z m e ro v 1 0 X 5 X 3 m. Hlbšie p o k r a č o v a n ie je m e d zi z r ú te n ý m i blokm i, ta k ž e ce lk o v á h ĺb k a je o d h a d o m do 20 m. V ýzdoba je p o m e rn e d o b r e v y vinutá. Možno nájsť s t a la gm ity vysoké 20—25 cm, n a r a s t e n é n a s p a d n u tý c h blo k o c h . S ta la k tity sú p o m e r n e v zá cn e jšie . Asi v polovici p r ie s t o r u sa n a c h á d z a p r e k r á s n y guľovitý s ta la k tit, p r ie m e r u asi 40 cm, k to rý p r e svoje bielo č e rv e n é sf a r b e n ie d o sta l m e n o Ruža. 40

Možné p o k r a č o v a n ie do h ĺb k y sa n e p r e v e rovalo, ale p r i p r e h l i a d k e sa n a š li ú z k e p u k lin y do h ĺb k y 3— 4 m, širo k é le n 5 10 cm. J a s k y ň a v T e p lič k á c h je v to m istom s v a h u a k o p riepasť, v z d ia le n á od nej p r i b liž n e 100 m. V stu p n á časť m á stopy po r ú te n í, k t o r é z a s ti e r a sto p y v o d n ej erózie. P o k r a č o v a n ie v s tu p n e j p lazivky ú sti do k o m ín a n e to p ie ro v . P ri p rv ej n á v š te v e ta m bolo 8 n eto p ie ro v . S teny p r i e s t o r u sú b o h a to z d o b e n é n á t e k m i s g u ľk ovitým i a k r á tk o sť lp ik o v ý m i f o rm a m i tm a v o siv o č erv e n ý m až č i e r n o č e r v e n ý m s fa rb e n ím . Ko m ín n e t o p ie r o v ú sti z r e jm e n a p o v rch . V to m istom s v a h u ď alších 100 m ďa lej je S a l a m a n d r o v á ja sk y ň a. Meno d o s t a la podľa v ý sk y tu s a la m a n d ie r šk v rn itý c h , k to r é tú to ero z ív n o -k o ro z ív n u ja s k y ň u v y u ž ív ajú n a zim ovanie. Tri s p o m ín a n é lokality, p rie p a sť v T ep lič k ác h , ja s k y ň a v T e p lič k á c h a S a la m a n drová ja sk y ň a ležia n a p r a v o m b r e h u Jalovs k é h o p o to k a . V l i t e r a t ú r e sa v te jto o b la s ti sp o m ín a jú Jazvečia ja s k y ň a a Z ačm uden á ja s k y ň a n a p r a v o m b r e h u Jalovského p o to k a v y te k a jú c e h o zo S tre d n e j doliny (1). Zatiaľ n ev iem e tie to lok a lity i d e n ti fikovať. N a ľavom b r e h u Ja lo v sk éh o p o to k a , vo v r c h o lo v ý c h s k a l á c h b o čn e j r áz so ch y , n a d P a r tiz á n s k y m p r e v is o m [5] boli o bja v en é ja sk y n e Z elená a D ra h u ša. Z elen á ja s k y ň a je h o r iz o n tá ln a , erozívn o -k o ro z ív n e h o ty p u , b ez výzdoby, dlhá asi 12 m, s d n o m p o k r y tý m su c h ý m h u m u som. N a k o n c i p r i e s t o r u s p a d á d no asi 60 cm nižšie. Ja sk y ň a D r a h u š a je v y tv o r e n á n a t e k to n ic k e j p o r u c h e s v c h o d o m t v a r u o b r á te n é h o p ís m e n a T, d l h á asi 10 m s h o r i z o n tá ln y m p r ie b e h o m . V z á v e r e je d ó m ik s r o z m e r m i 2,5X0,9X1,2 m s kv ap ľo v o u vý zdobou, d no p o k r ý v a blato. P rib ližn e v s t r e de p r ie s to ro v je r o z š ír e n ie šikm o dole, ale p o k r a č o v a n ie (?) je silno z a n e s e n é blatom. Ď alšia z e v id o v a n ý c h ja s k ý ň je v Hájskej s k a le [2], (3) a (5). Ja sk y ň a sa n a c h á d z a vo v ý c h o d n e j č a s ti m a sív u H ájskej skaly, je v r s te v n a to k o r o z ív n a s d v o m a vchodm i, o s íd le n á v n e o lite (5). Jej m o ž n é p o k r a č o v a n ie j© v s ú č a s n o s ti z a n e s e n é h l i nou. Výzdoba, k to re j zvyšky s a sp o r a d ic k y n a c h á d z a jú , b o la c e lk o m zd e v a s to v a n á . Na d r u h e j s tr a n e ú d o lia nad v ý r a z n o u s k a ln o u b r á n o u je s ú s t a v a ja sk ý ň Ci g á n k a I, II a III. Ja sk y n e sú u s p o r i a d a n é šikm o h o r e okolo s k a ln é h o h r e b e ň a . Vý p lň ja sk ý ň b o la p r e d m e to m u silo v n ej ex-

'R e rn a íá ^\

VW©¥&

LOKALITY JAVOV h

KRASOVÝCH

V OKOLÍ HANDLOVEJ MIERKA M = 1: 5 0 0 0 0

WkmatSŕammm oeftamy prírody ^Jaskyniarstva

» l3 ( r fc .l& to v s k ý M ikuláš

j a s k y ň a

lazoch

M - r 200

ZAníRAL

ZS. S I 9 S S , d. diko n . A J. K EI CH TI A N N 8 6 13S6 n L U T O N S K Ý , O. D I K O

lu to n sk ý

£ - £

C-C

*'sď°s F-F

H-H

t ! r ON

p lo a tác ie , ta k ž e d n e s sú po nej le n c h a tr n é zvyšky. Jaskyne sú p o z o s ta tk o m z r e j me v to k o v é h o sy stém u s eró z n y m i tva rm i, p r a v d e p o d o b n e všetky spo jené, d n e s n e p r ís tu p n é p r e za su te n ie . P r e d p o k la d á m e , že tá to sú stava, a s p o ň C ig án k a I, je to to ž n á so S k aln o u d ie ro u v doline Pod s k a lo u (2); z o d p o v e d á to m u u v á d z a n á n a d m o r s k á výš ka. Ja sk y ň a Na la zo c h je vto kový objekt p r e v ä č š in u ja r n ý c h vôd z „ p l a n in y “ . Je za lo ž e n á na te k to n ic k e j p o r u c h e g e n e r á l 42

n e h o s m e r u V — Z v y h o je n ej v á p e n c o v o u b re k c io u s ílovitým a k alcitovo-ílovitý m tm elom . T ypickým p r e tú to ja s k y ň u sú vy p r e p a r o v a n é v oštiny n a s te n á c h . S tudň ovité p o k r a č o v a n ie je p r e d m e to m sondov ania. Podľa m ie s tn y c h sp r á v a sp r á v sp o lu p ra c o v n ík o v dr. Seneša, k to r í tu robili fa rb ia c i pokus, m á ja s k y ň a p r ia m y súvis s R á z to č n ia n sk o u v y v ie ra č k o u (vzdialeno sť asi 2,5 km, p re v ý š e n ie 250 m ) . V p r e k o p á v an om n á p la v e sa nachádzajú kusy d r e v a s k lin c a m i ak o p o z o s ta tk y d á v n e jš i e

ho v y stro je n ia S tu d n e re b r ík m i. S edim e n ty sú z k la s tic k é h o v á p e n c o v é h o m a te r iá lu a hliny, kde sa p o z o ru je se z ó n n e u k l a d a nie [h ru b ý m a t e r i á l je nižšie, je m n e jší vyš šie, s e d im e n tá c ia sa kon čí h lin o u a je m ným b la to m ) s h r ú b k o u je d n ej periódy 4—10 cm. P ra v id e ln ý sled v r s tv ič ie k je p r e ru šo v a n ý b a lv a n o v itý m m a te r iá lo m . Jaskyňa Volova (riť) [1) je výtoková jaskyňa. Ď alšiem u p o s tu p u b r á n i sifón a l e bo p olosifón s a k tív n y m tokom . P ri sond ovacích p r á c a c h sa p o d a r ilo znížiť h l a dinu vo vý to k u o cc a 1 m a postúpiť o približn e 6 m. P rie s to r y sú silne z a b la te n é a stro p s p a d á opäť do vody. Podľa m ie s t nych ľudí ( d n e s už v p o k ro č ilo m veku) sa dalo prejsť cez ja sk y ň u do ob la sti Č e r tovej skaly, t. j. v z d u š n á č i a r a asi 1,5 km. Nad Č ertovou s k a lo u sa n a š ie l ja sk y n n ý p o rtá l s ú p ln e z a s u te n o u c h o d b ičk o u . Pri sondo vaní sa zistil slab ý p rie v a n . L okali ta d o s ta la m e n o Volova p apu ľa. Pri o v e rov an í m o ž n ý ch zd rojov p ríto k o v vody do jaskyne Volova riť bol n a p o to k u 150 m nad ja s k y ň o u o bja v en ý p ri n íz k o m stave vody ponor. Pri jeho d o č a sn o m u p c h a tí bol z a z n a m e n a n ý p o k le s v ý to k u z ja s k y ne. » R áztočnianska vyvieračka

rilo sa p re n ik n ú ť 30 m p r o ti to k u až k j a zierk u , kde sa u s k u to č n il sp e le o p o tá p a č s k ý p rie sk u m , k to r ý síce n e p r in ie s o l o č a k á v an ý výsledok, ale p o d p o r il p o k u s o je ho v y č e rp a n ie . N á sle d n ý m p re k o p a n ím d n a sa p o d a r ilo p re n ik n ú ť o ďalšie 3 m. P o v rc h o v ý m p r ie s k u m o m n a osi j. Na la zoch — R á z to č n ia n s k a v y v ie ra č k a bola o b ja v en á M ájová ja sk yňa. Je d lh á cc a 5 m s p r o filo m 0,5X0,6 m s p a d a jú c a šikm o d o le do m asívu. P o k ra č o v a n ie je za h lin e n é, s p r íto m n o sť o u v á p e n c o v ý c h úlom kov. Z hro m až ď o v a n ie in fo rm á c ií od m ie s t n y c h ľudí, le sn ý ch robotn ík o v , p as tie ro v a p o d o b n e bo la z á k la d n á m etóda, k to r ú sm e využívali p ri z ísk a v a n í ú dajov o um ie s tn e n í ty p ic k ý c h k ra so v ý c h javov v n a šom regióne. E vidovali sm e a ev idujem e v šetky z m ienky a p o d ro b u je m e ich k r i tic kej ana lýz e p r ia m o v te ré n e . Ze je tá to m e tó d a p re p r á c u n a š e j s k u p in y ú sp e šn á , o tom svedčí r a d zaev id o v an ý c h , z a m e r a n ých a z d o k u m e n to v a n ý c h jaskýň. O krem toh o sa v y k o n á v a p o d ro b n ý povrchov ý p rie sk u m , zatiaľ le n lo k á ln e v okolí z n á m y c h ja sk ý ň a k ra so v ý c h javov.

JASKYNE C/GANKA M - 1■200

I II. A III.

M 1:200 M e ran é : 12. 10. 1986 M eral: M. L u to n sk ý , J. R e ic h m a n n , L. Ja p e ck ý , D. Diko, H. H o lein

c-c' D -o'

r- ŕ

Ja sk y ň a Líščia d ie r a je vo v á p e n c o v e j tro s k e JV od H andlovej. Jej d lž k a je do 10 m, v celej d lž k e p la zivka . N a s te n á c h sú e ró z n e p o z o s ta tk y kvapľovej výzdoby. Je s itu o v a n á v r ie č n e j te r a s e cc a 15 m nad ak tívn ym tok om . Dno je v y p ln e n é h u m u som s p o z o s ta t k a m i k ostí d r o b n ý c h zv ie rat. V y v iera čk a n a d ob cou R á ztočno sa sta la p r e d m e to m v ý s k u m u v p o sle d n o m období, keď n a s t a l a s u c h á p erió d a . P o d a

A-A

c / e A N K A III.

N iekoľko člá n k o v v závodno m č a s o p ise H las b a n í k a p o d n e c u je veľa ľudí n a v z á jo m n ú inform ov anosť. I n fo rm á c ií n i e le n z ob la sti H andlovej, ale s k o ro z c e lé ho S lo v en sk a je dosť. Z toho vyplýva t i #

chý z á u je m a p o d p o r a n a š e j činno sti. V erím e, že n a š a p r a c o v n á oblasť sa s ta n e ja s k y n ia rs k y d o b r e p r e s k ú m a n o u . Možno sto jím e n a p r a h u v ý z n a m n é h o o b javu, ale to u k á ž e budúcnosť.

LITERATÚRA:

Bárta,

D r u h é d e s a ť r o č i e i n t e n z í v n e j s p e l e o a r c h e o l o g i c k e j č i n n o s t i AÚ SAV v N i t r e (3962 — 1971). S l o v e n s k ý k r a s , XI, O sv e ta , M a r t i n 3973, s. 85—98.

J.:

Dffoppa, A.: P r e h ľ a d p r e s k ú m a n ý c h j a s k ý ň n a S l o v e n s k u . S l o v e n s k ý k r a s , XI, O s v e ta , M a r t i n 1973, s. l a k á l , j. a k o l . : P r a k t i c k á s p e l e o l ó g i a . O s v e ta , M a r t i n 1982. ^ chnr M a té j k a , A.: P r í s p e v k y k p o z n á n í p a l e o g é n u a m e s o s o i k a v k o t l i n á c h T u r c a n s k e a H a n d l o v s k e n a S l o v e n s k u . B á r t a , J.: T r e t i e d e s a ť r o č i e

s p e l e o a r c h e o l o g i c k e j č i n n o s t i AÚ SAV v N i t r e (1972 — 1982). S l o v e n s k ý k r a s , XXII, O sv e ta , M a r t i n 1984, s. 245 — 265.

Eduard

Piovarči

Na terchovskej akcii Je p o n u r á tm a. Iba v r c h o l k y s tr o m o v sa ja sn e jšie črta jú oproti h v i e z d n a t e j oblo he. A t a k sa p o t k ý n a m e v te m r a v á c h k a m e n is te j c e s t i č k y m á lo z n á m e j m a lo fa tr a n s k e j d o lin k y . S m e za ť a ž e n í b a to h m i k tro j d ň o ve j e x is te n c ii v ho rá c h a j a s k y n n ý c h „ la b yrin to ch “. N álada nie je m e d z i m u ž s tv o m n a jle pšia . N á jd u sa aj n e d is c ip li n ovaní je d in ci, čo h n u s n e n a d á va jú — vraj k t o r ý so m á r v y m y s l e l t a k ú to h lúpo sť, ísť teraz do t ý c h p o t e n to v a n ý c h dier. A eš te k to m u še triť s v e tl o m v rá m ci tré n in g u t a k t i c k ý c h p r e s u n o v k v ô li p lá n o v a n ý m a k ciám v c u d z íc h rajónoch. T a k é t o m a n é v r e sa v ä č šin e n e p o z d á vali. Za d rv iv ú vä č šin u v na še j d e s a ť č le n nej p o h o to v o s tn e j s k u p i n e sa p o va ž o va li Ľ udo s Paľom. Pri n a jb ližšej v h o d n e j c h v í li iste t a k t i c k y o d h o d ia n i e k d e do ž ih ľ a vy k r o m p á č e a p o to m sa budú tváriť, s a k ý m o b e ta v ý m n a s a d e n ím ich h ľadajú, ale vôbec ná jsť n e m ô ž u . Ú m y s e ln e z a o s tá vajú so z á m e r o m p o s tu p n e sa zbaviť p o vin n e j er á rn ej záťaže. A by so m predišiel z b y t o č n ý m h m o t n ý m str a tá m na náradí, ih n e ď z a s t a v u je m ko ló n u . Z dá sa v š a k , že n e s k o ro , lebo t a k m e r s ú č a s n e ja sn e p očuť k o v o v é t r e s k n u t i e a za p ra šť a n ie v kroví. — C o sa to ta m deje?! — Ale nič, š é fe , p rá v e so m stratil k r o m p á č , a k o s i sa m i v y k ĺ z o l . . . V ša k ho n á jd e m e , k e ď p ô jd e m e v n ed e ľ u tadiaľto sp ä tí Chlapci sa s r e h o to m u sá d za jú na b a l vanoch. P oľné lo p a t k y z a c v e n d ž ia na s k a lách ta k , a k o k e b y sa rota ž e n is to v c h y s tala do b u d ovan ia zá k o p o v . K de-tu z á p a lk a g r o te s k n e osv ieti n ie k to r ú z tvárí. — Daj aj m n e ohňa. — T y už za sa fa jč íš? V e ď si včera prestal . . . — K o ľ k o to m á m e e š te p re d sebou? — Slabú p o l h o d in k u . . . — Chlapi, p a rá d n a noc, čo p o viete? — S tr č si ju . . . v š a k vieš, k d e . . . — zapojil sa odrazu do reči je d e n z „ väč š i n y “. — K ľu d n e by s m e sa m o h li vy sp a ť tu . . . — M u sím e ísť až do te j p o te n to v a n e j diery? V eď je už sk o ro p olnoc! Ejha, za č ín a prihárat. „ V äč šina“ z a č í na príliš o tra v o va ť o vzd u šie. A by m i to

n e p r e rá stlo cez hlavu, lebo ta k é to m y š l i e n k y sú v e ľm i c h y tľ a v é , opäť sa d v íh a m so slovam i: — To by ste ch c eli prísť o tú r o m a n tik u ? Aj v te j t m e vidím , či s k ô r tu ším , a ko sa Paľovi v z d o r o m ježia fú z y , no „ väčšina“ je n a to ľ k o n e p o č e tn á sk u p in a , že sa bojí za o sta ť v t m e za p o č e tn e jš o u m e n šin o u , n e hovoriac o o s a m o te n o m nocovaní. P lá nov a nú d e š tr u k t ív n u č in n o s ť t ý c h d v o c h opäť ú s p e š n e p r e k o n á v a m . Počuť e š te s p o c h y b ň u jú c e p o z n á m k y o p o te n to v a n ý c h dierach, ale na tie so m si už d á v n e jšie z v y k o l. Ľudo s P aľom p rip o m ín a jú r o z p r á v k o vú triádu D lhý, Š ir o k ý , B y s tr o z r a k ý . C h ý ba im iba te n B y s t r o z r a k ý , lebo p ráve je d e n z n ic h tre so l h la vou do strom u . K o n e č n e s m e sa d o tre p a li bez ťa žšíc h strát J o k re m Ľ udovho k r o m p á č a ) k zá v e ro v é m u prahu dolin y . Môj p e s Maco š ť a stn e k r ú ti ch v o sto m . T eraz bolo d ô le ž ité n a tia h n u ť do s te n y lano a c h y tiť psa. T e n je d in ý si e š te n e z v y k o l na l e z e c k é p o m ô c k y . V y n á š a m ho ho re n a sú k a n é h o v tr a n s p o rťá k u . Ušatá čierna h lav a z n e h o u str a š e n e vytŕča. M a co pro ti str a c h u bojuje t ý m , že m i u silo v ne o b h rý za uši. Peter sa obetavo n a v ä z u je na lano. Zatiaľ čo Ľudo s Paľom nahá ň a li s naz e le n a lo u sa lá m o u m ôjh o psa po lese, P e ter stih o l tr i k r á t vy p a d n ú ť. N a p o k o n m u sím urobiť v ý n i m k u a d ovoliť P etrovi liezť s ro z s v ie te n o u č e lo v k o u . Darmo, d n e š n á m la d á g en e rá c ia je a k o s i n a m ä k k o . K e dys i sa to liezlo z u b a m i- n e c h ta m i a so z a tv o r e n ý m i očam i, lebo le p šie v ta k e j s te n e nič nevidieť. B ilancia c e n y nášho v ý s tu p u bola e š te v rám ci n o rm y . L en p á d m i p r e ť a že n é lano m u s ím e po a k c ii vyradiť. K t o rýsi z a tú l a n ý k a m e ň Ľ udoví rozbil hlavu a Janovi zhora šv aco l batoh s k o m p ó t m i a v e rc a jg o m až k d e s i dolu do doliny. Usalašili s m e sa vo vc h o d e do j a s k y ne. Bolo ta m c e l k o m útulne. M aco mi l e žal a k o ž e r a v ý u h lík pri nohách. Hrial ako horúca tehla, čo si k e d y s i na še m a te r e d á vali do p o s te le m ie s to te rm o fo ru . T erén bolo treba upraviť, le ž o v i s k á v y lo žiť do ro v in y p l o s k ý m i b a lv a nm i. Potom už len m o lita n o v á p o d lo ž k a , p á p e r á k , s k r á t k a — z v y š o k n oci a k o je d n a báseň. Iba Ľudo 45

k a m e n n ý m lô ž k a m nedôv ero val. Mohlo by ho s e k n ú i v k r ížo c h . A t a k sa usalašil a ko s ta r ý o p ŕ c h n u tý m o ria k na p o k r ú te n o m b u k u , k t o r ý vy ra sta l zo s t e n y pri vc h o d e do ja s k y n e . Z lana u plie to l a k ú s i p a vúčiu sie t a s k r ú til sa do nej v sp a c á k u a k o z a k u k l e ná moľa.

N ie k o ľ k o s fa n a t iz o v a n ý c h je dinco v h n e ď ráno z a h u č a lo po lane dolu na r a n nú h y g ie n u . Asi sa drhli v za r o s e n o m lístí, lebo v n a jb ližšo m o k o lí v o d y n ik d e niet. Až pri r a ň a jk á c h z is ťu je m , že p s is k o v n o ci v y snorilo a zožralo v š e tk u našu a n g lic k ú slanin u. No a o d v te d y po p rv o m biv a k u začal byť Maco n a ším n e o b ľ ú b e n ý m a v e č n e n e n a ž r a tý m s p o lo č n ík o m . Keď psa p o n ie k to r í ria dne p o n a h á ň a li po ja s k y n i a nič t ý m n e dosiah li, za č ín a m b y t te rčo m

N oc bola te p lá a sľubovala p o h o d u až do rána. N a d r á n o m v š a k b u k o m z a lo m c o val r ia d n y le ja k a t a k z m o c e n é h o Ľuda, s e k n u t é h o v k r íž o c h , m u s ím e v y m o tá v a ť zo s p le ti lán. V n e p r ir o d z e n e j p o lo h e v y ze ra l a k o m o d liv k a ze len á . Š k o d o r a d o s tn o s to u sú ch la p i celí bez seba.

a n o site ľo m zla ja. M ajiteľ. M usím sa z m ie riť s t ý m , že sla n in a m a bude stá ť l i ter b o r o p ič k y , a to m a — a k o zn á m e h o ž g rlo ša *- m r z e lo až do k o n c a akc ie . Č oskoro po d iv o tv o r n ý c h r a ň a jk á c h b o lo treba ’r ie šii z á v a ž n ý p ro b lé m — ro zde liť m a n č a ft na p rac ovisk á. D oslovne rozohn ať c h la p o v do te rén u . P reto že m á m e v pláne^ aj n a n a jv ý š n e p o p u lá r n e p r a c o v isk o p ln é blata, v o d y a p la z iv ie k , k to s i n a v r h u je tah a f lís t k y z k lo b ú k a .

■

Išlo sa na vec. N e p r ív e tiv é p r a c o v isk o pripadlo aj na Joža, z n á m e h o trúda , k t o r ý ihneď v y h lá sil lo so v a n ie za n e r e g u lá r n e a n ep la tné. Ze m u tú dieru m u se l n ie k to n a fingovať n a sc h v á l, že on t a k ý c h v t á č k o v pozná. P ozeral p r ito m rovno na m ň a a g ú ľal z lo v e s t n e očam i. To m a sp rav odliv o dožralo a . . . a v z á p ä tí so m r o z č ú le n e v y hlásil, ž e do te j p o o n d ia te j d ie ry teda p ô jde m ja. V tic h u , k t o r é po to m to v y h l á sení n a stalo, bolo počuť, a k o Maco n ie k d e v k ú t e otvára z u b a m i p a ra d a jk o v ú k o n z e r vu, kto rú m u n ie k to š k o d o r a d o s tn e p o d h o dil. V zápätí sa u k á z a lo , že m o je r o z h o d nutie m alo v ý c h o v n ý c h a r a k te r, lebo Jožo k r o tk o v y k o k t a l : — T a k dobre, id e m te d a do toh o m aglajzu. Až p o to m sa a k c ia k o n e č n e začäla. V b iv aku z a z v o n il te le fó n . S k u p i n a pre t ú to ja s k y ň u v z lo ž e n í Pišta, M arián a Peter m e d z i tý m u ž sfá ra la do labyrintu. Na lin k e bol Mišo. O zn á m il, ž e za č ín a jú kýb ľovanie. T a k k o n e č n e . Už sa to začalo. Aj m y už p a d á m e. Jožo sa tr u d n o m y s e ľ n e p o tk ý n a po c h o d n í k u a je m u zd a n liv o vš e tk o jedno . V y k o le d o v a l si p re d sa p a r á d n y f le k . í — Že so m sa ja dal n a h o vo riť na tú to šialenú a k c i u . . . — m r m le si občas pop o d nos, z a n o v ito p r ito m k r ú tia c h l a v o u / A ni nie o p ä tn á s ť m in ú t n á s víta a k o by do ú š k ľ a b k u r o z ď a v e n ý otvor na šé j jask y n k y — b a h n iv k y o dpu d iv ej. P rid e ľu jem c h la p c o m p é c h á č k a vzoru ADAM. K u f r u je m e sa do overalov. V r s tv e nie o d e v o v je do sť k o m p li k o v a n é . V y r á ž a m e do k a l n e j v o d y a bahna. Do p o n u re j n íz k e j c h o d b y , p r e d t ý m lo p o tn e v y k o p a n e j, k d e voda siaha až po s te h n á a str o p o h ý ba na še c h r b á ty ta k , ž e sa p la h o č ím e t v á rami t e s n e n ad h ladinou. Jožo z h n u s e n e p rsk á a kľa je. P oh yb je p o s tu p n e ťažší a iažší. Po p r e k o n a n í v o d n é h o b a zé n u nás strop ú p ln e vtlá ča do r ie d k e h o blata. Ob čas sa za s ta v ím e , aby si Jožo m o h o l poob lizovat vr stv u m a z ľ a v é h o sa jrajtu z o k u liarov a v z á p ä tí m ie s e n ím p o s tu p u je m e ryhou ď a lej až k m a r k a n t n é m u m ies tu , k d e sa m u s ím e do s e d im e n to v z a v ŕta ť a k o červy, ab y s m e sa z n o v u v y n o rili v s t i e s n e nej p o n u re j k o b k e . To už v š a k v is t ý c h in tím n y c h p a rtiá c h d o c h á d z a k u s a d z o v a niu r ie d k y c h s e d im e n to v , p r e n ik a jú c ic h na ko ž u p o za golier. Len čo v y le z ie m e z j e d nej ka še, už z a li e z a m e do druhej. Mirovi v tej tr m e -v r m e u to p ila vo da b a te rku , p r e to m u občas s v ie tim na pľac. Po p r e k o n a n í série d e s iv ý c h p la z i v ie k sa k o n e č n e ocitám e asi d es a ť m e tr o v od p ra c o v isk a v N í z

k o m d ó m e , k d e sa dá a spoň posadiť. — O d p o rn ý k a nál. S e m m a už viac n ik to n e d o s ta n e , — od pľúva Jožo, pričom m u p ie s o k n e p r íje m n e š k r íp e p od zu b a mi. — C hlapče, s p a m ä ta j sa, eš te sm e n e začali s vla stn o u prácou! — Čože?! To sa tu m á m e v t ý c h k a lužiach aj s n ie čím n a d rapo v ai? — Jožko, na e x k u r z iu by s m e ta do te jto n á d h e r y neťahali. — T a k p o h n i k o stro u , ch la p če , ide sa k závalu! L ežiac v k a lu ž ia c h , tr a n s p o r tu je m e na s v o jic h te lá c h rô zn e v e ľ k é k a m e n e . Dlho v š a k n e v y d r ž ím e , n a d ô v a ž o k je d e n zo z v a r á k o v Jožovi rozbil sv e tlo a odrel nos. Š e s ťd e sia t m e tr o v d lh ú trasu k v ý c h o d u a b so lv u je m e v s le p e c k e j tm e , n a v y š e s is tou d á v k o u p a n ik y pri v y rá ža n í n á h o d n ý mi sm e r m i, zv ä čša hlavou proti ste n á m . Aj m n e ú p ln e ná h o d o u z d o c h lo svetlo. So s v e tlo m m á m e už tra d ič n e p ro b lé m y . A ko stá d o b izónov p re h n a li s m e sa b a zé n o m za prvou vidinou svetla. K o n e č n e von. P ich ľavé s ln k o , z e l e n é lístie, m o d rá obloha, z a m a to v o sv ieži v zd u ch . N á d h e rn é . Iba Jo žo v e o k u lia re a k c iu neprežili. Ostali rozš lia p a n é n ie k d e na trase. Z o b lie k a m e zo seba už tra d ič n e obradne [s o d p o ro m ) m a z ľavé ť a ž k é p é c h á č k a . N e c h á v a m e ich ležať pre d ja s k y ň o u . Blato do n e d e le u sc h n e a p o to m ho sta č í iba oprášiť. Po d ô k l a d n e j s p a r ť a n s k e j očiste v p o t o k u v y s tu p u j e m e p r e d č a sn e na zá k la d ň u . Jožovi s m e c e sto u v y strú h a li bielu p a lič ku , lebo bol s l e p ý a k o patrón. T a k to ho habk a jú c e h o p riv á d z a m e k n á š m u h o r s k é m u h otelu. Na b u k u sa už v y sú ša k r ik ľ a v á perepúť. M aníci z priepasti. R o zp r á v k o v á triáda. Dlhý, Š ir o k ý a K r á t k o z r a k ý Dodo — ta k a k o náš Jožo s p a lič ko u . Čo ich asi p o stih lo , k e ď t a k za v č a su m a jú po akcii. U važujem . Určite n e j a k á k a ta s tr o fá ln a si tuácia. M ožn o Ľudoví n i e k d e p ric v ik lo š e divú bradu. K eď zb adali Joža, s l e p e c k ý v y stie ra jú c e h o r u k y s p a lič k o u , b u k c e lk o m o p rc h o l z lístia. T a ž k o t o n á ž n i k Paľo len-len že n e s p a d o l zo str o m u , k e ď sa p od ním zlo m il d iv o k o r o z k n ís a n ý konár. Čo sa dialo na n a šo m n a jv y š š ie p o lo ž e n o m p ra c o v is k u v p rie p a sti, d o z v e d á m e sa v bivaku. P rvý bol ú d a jn e v y r a d e n ý Ľudo. K eď sa c h c e l z o h n ú ť po p r v ý bal van, p ra s k o l m u overal o dspodu, cez c e lý chrbát a k u k r k u a z n ičo ho nič m u o d p a d li obidva r u k á v y . Vraj v to m m u se l m a ť p r s ty n e j a k ý p o c h y b n ý krajčír, k t o r ý bude m a t, k e ď sa Ľudo vráti d o m o v, po c h l e 47

be. Asi ho v y h la d u je . Paľo a k u r á t stačil o d s k ú ša ť n o v ý p r o to t y p prilby, k t o r ý s k o n štr u o va l š p e c iá ln e pre p la z i v k y . V prilbe v y ze ra l p r in a jm e n š o m a ko k a r d in á l Ric h e lie u s n o v a jú ci in tr ig y proti tro m m u š k e tie r o m , alebo aj k a r d in á ln y . . . e h m . . . U znan livo o b ze rá m e Paľove do k r v i o d re té uši. To bol je d in ý n e d o s ta to k in a k ús p e š n é h o m odelu. Ú stup z p ra c o v isk a u rý c h lil balvan, k t o r ý nie n a jje m n e jš ie pripučil Doda. Obz e r á m e jeho m o d rin a m i po siate n ohy. Bud to m al n aozaj dobre n a š m in k o v a n é , alebo ho n aozaj p rivrzol z v a r á k r o v n ý to m u z B aalb e cke j terasy. A to e š te nebolo v š e t ko. Po c e s te do bivaku ich p o p re h á ň a l m ie s tn y m e d v e ď . A ni len te n te r é n n y Prj e ^ s k u m n e m o h li tí chu d á c i urobit. S k u t o č n á sm ola. N edarí sa a nedarí. S n á ď za s ^ o ro k . . . U teš u jem ich. M ožno o rok, a k Ľudo s Paľom prídu na a k c iu opäť, podarí sa im v e ľ k ý objav, s p e le o lo g ic k é eldorádo, ja s k y n i a r s k a bomba. Alebo a sp o ň čosi p o dobné. Zatiaľ sa a sp o ň r ia d n e p ric h ysta jú . Ľudo si riadne p ridrôtu je r u k á v y na k o m b in é ze a a k si Paľo n e u p r a ví te n n o v ý m o d e l prilb y pre p la z i v k y , m ô ž e si dať rovno a m p u to v a ť uši. M e d z itý m , čo sa ta k to v y z v e d á m , k t o

si za k ú ril. Š tip ľ a v ý d y m le zie do očí. Crom a g n o n s k ý s y m p t ó m . Z razu zv o n í te le fó n . Zdola volali, či n e m ô ž e prísť n i e k to p o m ôcť. Mišo už zd rho l. Aj ta k ta m robil s a m é sabotáže. Chlapci o k o lo o h ň a začali variť s li m á k y . Je ich tu d o o k o la plno, a t a k to z v á d za n i e k t o r ý c h p a žra v c o v prilepšiť si. — Chlapi, ale tí chudác i, čo p enia v to m v ašo m ešu se, sú c h r á n e n í, — n a m ie ta m . — M yslíš, že ich m a jú s p o č íta n ý c h ? — No . . . m o ž n o ich aj k r ú ž k u j ú pre prípa d, že by n ie k to r é k u s y o d lie tali na zim u do t e p lý c h krajín. — N e m y s líš , že by bolo z a u jím a v é , a k e v z d u š n é p r ú d y prito m tie p o t v o r k y v y u ž í vajú? — No, m o ž n o sa plavia cez G o lfs k ý prúd. — Alebo sa p risávajú na tr u p y p r ú d o v ý c h s tíh a č ie k . . . — No ta k . To by stačilo. R adšej p r v k r y t e te n ešus, a b y n á m n á h o d o u tí píž'i m a z a n í neu lete li. — Kto vie, k o ľ k o t a k ý s l i m á k n a lie ta . . . _ . — T a k é to n e z m y s l y . Co ste s c h i z o f r e nici?

48-

— T a k veru. H o vo rm e ra dšej o ž e n ách . . . N e c h a l so m ich, nec h tre p ú , a o d p la zil so m sa na p o m o c v z o rn e j smerte. Po k ú š a m sa v š a k n a jp rv e x p e r im e n tá ln e d o sta ť M aca hlb šie do ja s k y n e . Tá potvora v š a k n e c h c e la do p l a z i v k y ani páchnuť. Čo z to h o psa bude, n a o za j n e v ie m . . . N e dal sa n a lá k a ť ani na č a b ia n sk u klobásu. M ožno sa n e v ie p la ziť, či čo. Kto vie. T ak ho n e c h á v a m hore, n e c h snorí. Po c e s te dolu s tr e tá v a m d e z e r té r a M i ša. Práve sa b e z m o c n e m e tá v je d n e j ú ž i ne. V y to p il ta m už c e lú ka lu ž. K eď m u m im o c h o d o m , a k o sa ta m trápi, p re zrá d za m , že hore varia na v e če ru s li m á k y , t a k m e r vy v r á til ža lú d o k . P revalenie a preobracanie č r e v n ý c h m á s m u k o n e č n e p o m o h lo z ú žin y . U znal, že slim á c i sú o d p o r n ý m žrá d lo m , ale v ú ž in á c h po m á h a jú . K o n e č n e d o rá ža m k sond e. Chlapi to už c h c e li zbaliť. Mali za sebou ú c t y h o d n ý c h 120 k ý b ľo v. T a k tu úradoval n a o z a j s t n ý s p e le o l o g ic k ý v ý k v e t . T e r c h o v s k í d r á či. J a s k y n ia r s k i t i g r i . . . Dotiahli s m e to na o k r ú h l y c h 150 k ý b ľ o v a v y lie z a m e do bivaku . T am už m ali z p lž o v slá v n o s tn ú náladu. Zapíjali ich . . . Iba Mišo z h n u s e n e s e d e l v k ú t e a v y je d a l tr a d ič n ý t r e n č i a n s k y p á ro k s fazuľo u. V j a s k y n i bolo h o rúco a dusno. V rstv a š tip ľa v é h o d y m u n e p o h n u te visela te s n e p o d s tr o p o m . Už by s t ý m v a r e n ím m o h li k o n č iť, l e b o . p re d s p a n ím bude treba j a s k y ň u v y ve tra ť. T e raz c h á p e m , ž e už v p r a v e k u m a l č l o v e k isté e k o l o g i c k é p ro b lé m y . B ro nchitída, tu b e r k u ló za , s u c h o ty , d iv ý ka šeľ, čo je n a p o k o n je d n o a to isté, t a k te d a s t a k ý m ito p lia g a m i sa v t e d y m u seli boriť c h u dáci šam a n i. I d e m sa v y v e tra ť , k e ď zra zu chla p ci z elitn e j, k t o r ý m s o m p o m á h a l pri ký bľovaní, našli p o d j a s k y ň o u s ta r ý granát. Z n e p o k o j e n e u v a ž u je m : t a k to to sa lov co m m a m u to v , na ro zd ie l od nás, n e m o h lo stať. Š ťa stn í m a m u tí. Ľudo m al o tú to v e c ič k u h n e ď od z a č ia tk u o b r o v s k ý zá u je m . No i iní p y r o te c h n ic i sa s n a žili n a d v ia za ť m a j e t k o v ý p o m er. Bol to š k o d o v á c k y ú to č n ý gran át, p r e h r d z a v e n ý , n e v z b u d z u jú c i d ô v e ru. N a p r ie k to m u ho Ľudo uložil na noc do v a k u , k t o r ý m al p od h lav ou, že ho v e z m e do m ú zea . ( Ľudo spal tú n o c p o m e r n e izo lo va n e v n a ju ti a h n u te j š o m k ú t e j a s k y ne. A to m o h o l b yť rád, že ho c hlapi n e vyra zili do d iv o č in y p od h o lé nebo.) V te n ve č e r sa r ý c h lo zo tm e lo . T e m n é c h m á ry visia n a d leso m . V ietor d v íh a do v z d u ch u s u c h é lístie v d iv o m tanci. V p r ie s tore ab y d rie m a la p r e d tu c h a b ú rk y. P ľušt

a b lý s k a v ic a n edali na seba dlh o čakať. Príroda ožíva f a n t a s t i c k ý m burácaním pri v z n ik u g ig a n ti c k ý c h e l e k t r i c k ý c h výbojov. M lk v o p o lih u je m e na sv ojic h le ž is k á c h a v y c h u t n á v a m e je d in e č n ú a tm o sfé ru . Zaují m a vo reag oval na burácanie živ lo v m ôj pes. Občas odb eh o l od svojho brlohu k v ý ch o d u z ja s k y n e a p o b ú re n e š te k a l proti oblohe. V yze ra lo to n e o b y č a jn e k o m i c k y a udivujúco. N i k to sa n eo d v á žil vy strč iť z ja s k y n e nos, len p e s a k o b y c h c e l hájiť našu kolóniu. — Chlapi, asi c h c e o dčiniť tú slaninu, čo zo žra l d n e s v noci. — Vidíte? A ch c e li ste ho rozporcovať do guľáša. Môj p es si opäť zís k a v a s y m p a t ie m u ž stva. — A k ý je len z la t ý . . . — N á á á . . . p o ď m ôj m a lič k ý , aha, úd e n ý b ô č ik . . . — K uracie s t e h ie n k o . . . dáš si, čo? — A na m o jo m r e zn i si n e p o c h u tn á š? Na, h a v in k o , nááá . . . L ákajú ho odrazu všetci na v š a k o v a k é p o c h ú ť k y . N a k o n ie c ho vlá k a l do s v o j ho sp a c á k a Paľo na o b y č a jn é b ravčové vo v la s tn e j šťave. Po b ú rk e bolo na pľaci a k o vo v č e líne. Ľudo a Paľo sa pri h o rú c o m čaji p u stili do tv r d o h la v e j š k r i e p k y k v ô li e x i s te n cii m i m o z e m s k ý c h civilizácií. Ich v y s o k o fu n d o v a n á deb ata o d zn ie v a la asi t a k to: — Ja si m y s l ím , Paľo, ž e sú . . . — Ľudo, n e t á r a j . . . sta v sa o k a r a b í nu, že nie sú! — Ä le do frasa, oni sú, ve ď aj moja stará m a m a p o ve d a la . . . Obaja, t a k to sa hádajúc, n a p o k o n pretriasli p ro b lé m y E in ste in o v e j teó rie re la ti vity. T a k sa bom b ard ovali o d b o rn ý m i t e r m ín m i, že s m e už vôbec n ič o m u , ale nič o m u n e r o zu m e li. Jožo s c v ik r o m na o k u v y z e ral a k o barón Prášil, k e ď p la s t ic k y o p i soval le p k a v é z á ž i t k y z d n e š n e j akcie. Vo svo jic h fa n tá z iá c h s p i k l e n e c k y p lá n u je m e ď a l e k é v ý p ra v y . B lú dim e po e x o tic k ý c h k o n t in e n t o c h . P reberám e sa z ru žo v éh o s n e n ia opäť do p o n u re j, n íz k e j , o d p o rn e v lh k e j ja s k y n e d e m o ra lizo v a n í k r u to u sk u to čn o sťo u . V r.ádeji nás d rža la e š te zajtra jšia akcia. M ožno to p re k o p e m e . V eď to m u s ím e raz prekopať. Ráno je k r á sn e . Paľo vy tria so l Maca zo s p a c á k u a sp o lu s Ľ ud om a Jožom ur ý c h le n e balia vercajg. T a k t a k to s m e si to te d a ned oh o d li. No m á r n e je m o je na-

w foeirm ochrany prírody1^ a Jaskyniarstva

lieh a n ie a o d v o lá v a n ie na če sť a kolegia litu, í e v je d n o te je sila, v š e tc i za je d n é ho a je d e n za v š e tk ý c h . Tí c hlapi m a n e brali v á ž n e a boli radi, že odtiaľto v y p a d nú. U tek a li a k o k r y s y z p o tá p a jú c eh o sa Titanicu. Tu ich už n ič dobré n eč a k á . Iba a k by k r o m p á č a lopota. O d chád zajú a m y na seba n a v lie k a m e v l h k é u fú ľ a n é k o m b in é z y . S p o s le d n ý m i zá so b a m i o sv e tle n ia sa v r h á m e do s o n d y k p r e k á ž k e . P o k ú š a m e sa prebiť. D úfam e. Ť a h á m e k ý b e ľ za k ý b ľ o m , n e ú n a v n e vo v ie re, že p o d t ý m i n a h u s te n ý m i n á n o s m i mu\S

Štefan

sia ex isto v a ť a p o k r a č o v a ť do n e z n á m a ď a lšie p rie sto ry . Únava nás n e z a sta v u je . A n i p r e k á ž k a . Po sto p ä ť d e s ia to m ve d re v h m le a e x h a lá to c h v l a s tn ý c h tie l Mišo, k t o r ý n e u s tá le hu n d ra l, pre čo sa n a to už k o n e č n e n e v y k a š l e m e , n e v ie si in áč p o m ô cť a k o z lo m iť n ašu in iciatívu a li k v i d u je náš je d in ý k ý b e ľ . S a d is t ic k y si n a ň o m v y lie v a zlosť, až ho ú p ln e zničí. K eď s k o r m ú t e n í o d c h á d z a m e od ja s k y n e do d o lin y , obzriem sa e š te do s te n y a hla v o u m i b le sn e tru c o v itá m y š l ie n k a : V š a k m y sa e š te v r á tim e . . .i

Labuda

Priepasť Provatina H o ro lez eck ý odd iel S lávia VŠT Košice u s p o r ia d a l z a č ia tk o m le ta 1986 zá ja zd do G récka. Z o b la stn e j s k u p in y Košice-Jasov sa n a z á ja zd e z ú č a s tn ili Jozef F e r e n c a Š te f a n L abuda. N aším h la v n ý m cieľom b o lo zdolať pou žitím je d n o la n o v e j technikfy tr e t iu n a jh lb š iu v e r t i k á l n u p riep a sť sv e ta P ro v a tin u ( —405 m ) . V šetk u p o tr e b n ú d o k u m e n tá c iu o k o lité h o te r é n u , ak o aj s a m o tn e j p r ie p a s ti n á m p oskytol G ustáv Stibrá n y i zo sk u p in y Rožňava, za čo m u úp r im n e ď akujem e. V p r e p ln e n o m a u to b u s e sm e sa p r e s u n u li cez M aď arsko, R um unsko, B u lh a rsk o a T u re ck o až do cieľovej k ra jin y — s ln e č n é h o G récka. Ú častníci ú s p e š n e vystú pili n a n ajvyšší v r c h o l G réck a M ityk as (2917 m e tro v ) v p o h o rí Olympos, n av š tív ili m n o h é a n tic k é p a m ia tk y a n a p o k o n d o razili do p ie sko vcov e j ob la sti M eteora. H o ro le z ci tu m a li svoj p r o g ra m . My dvaja a z a b e z p e č o v a c ia s k u p in a — v ed ú c i zá ja z d u JUDr. M. K alapoš a h o ro le z e c Ing. J. M ed veď o d c h á d z a m e n a 150 km d lh ú t r a s u do p o h o r ia P in d o s v se v e r o z á p a d n o m G ré c ku, kd e sa n a c h á d z a priep a sť P ro v a tin a . A u tobus o d s ta v u je m e v údolí riek y Vicos, odkiaľ vo štvorici, n alo ž e n í ako m u li ce, s tú p a m e po n e k o n e č n ý c h s e r p e n tín a c h do h o r s k e j d e d in k y M ik rop apigón, u č u p e nej p r ia m o pod 800 m vysokým i ste n a m i p la n in y A strak a . V jej ú t r o b á c h sa n a c h á d za p rie p a sť P ro v a tin a . Ďalej p o k r a č u je m e ovčími prťam i, sviežim ih lič n a tý m lesom až n a a lp ín s k e lúky p o sia te p e s t r o f a r e b ným i kvetm i. Vo výške asi 1500 m sa osv ie žu jem e p ri p o sle d n o m n a p á ja d le a h u stý m i s e r p e n tín a m i s tú p a m e n a h r a n u planiny. 50

Po ľavej s t r a n e m í ň a m e n ajv y šší v r c h o l p la n in y M ount A stra k a , vysoký 2436 m. Na zá v e r sm e n a r a z ili n a str m ý sn e h o v ý žľab, k to rý m v y s tu p u je m e až n a h o r . K onečne sm e n a h r a n e . Kam le n oko dovidí, s a m é h o ry a vrchy. K rá č a m e po r o z ľa h le j v y so k o h o r s k e j p lo šine s n e o b y č a jn e v y v in u tý m i š k r a p o v ý m i f o rm á ciam i. Je r o z č le n e n á e r o z ív n o u činn osťou vody do c h a r a k t e r i s t i c k ý c h v ež o v itý c h ú tv a ro v . P o dľa m a p k y by sm e sa už m a li n a c h á d z a ť v blíz k o sti p rie p a s ti. O d ra zu zo s v a h u n e ď aleko n á s so š k r e k o to m vyle teli d v a č i e r ne vtáky. T am je to! O P r o v a tin e je z n á me, že v nej h n ie z d i n ieko ľko stoviek č ie r n y c h v r á n a kaviek . M edzitým sa o b lo h a z a t i a h l a a opäť le je ak o z k anvy . O chvíľu už sto jím e p r e d im p o z a n tn ý m p o r tá lom . O tvor p r ie p a s ti s r o z m e r m i 15X15 m sa n a c h á d z a vo v ý šk e asi 1900 m a celý je m o h u tn ý m previsom . Až tu z r e te ľ n e p o č u je m e h ro z iv é d u n e n i e 215 m vy so k é h o v o d o p á d u v d o ln e j č a s ti p r ie p a s ti. P r i p r a v u je m e sa n a zostup. Ž reb m a u r č il ako p r v é h o z o s tu p u jú c e h o . L anovým t r a v e r z o m sa d o s tá v a m na ľavý o k ra j p rie p a s ti, k d e je o sa d e n ý m o h u tn ý nit. Je to p a m ia t k a n a p rv é a n g l ic ké expedície. Založím la n o do xylofónu a v y kloním sa n a d priep a sť . Cítim, ak o mi po c h r b te p r e b e h n e m ráz . Pod se b o u h ľ a dím do obro v sk ej č ie r n e j hlb o č in y . Š a c h ta m á p r a v id e ln ý p o lm e sia co v itý až elipsovitý p ro fil s r o z m e rm i 15X30 m. V ša d e n a s t e n á c h sa n a c h á d z a j ú m e n šie i v ä č š ie rím sičky p o k r y té sn e h o m , k to rý sa p o s tu p n e ro z tá p a . Vidím do h ĺb k y 180 m, k d e r o zo z n á v a m o b rovský sn e h o v ý kužeľ, n a kto-

ro m m á m pristáť. Z ač ín am zlanovať. Po d e v ia tic h m e tr o c h p re k o tv ím la n o n a dva nity, n a s le d u j ú r o z lú č k o v é pohľady s p r i a te ľm i a m iznem im z dohľadu. V p r i e p a s ti o stá v a m le n v sp o lo č n o sti k r ú ž ia c ic h a š k r ie k a jú c ic h v rá n . P lynulý p r ie b e h zlan o v a n ia p r e r u š ili iba tr i uzly v h ĺb k a c h 40, 100 a 160 m. O k re m ú ž a s n é h o do jm u z o b ro v sk é h o p r ie s t o r u stá le zre teľn e jšie v n ím a m siln e jú c i h u k o t vo d o p ád u . P o sle d ný uzo l a po 20 m p r is tá v a m n a s n e h o vom k u ž e li v h ĺb k e 180 m. Tvorí ho tv rd ý firn, špinav ý od výkalov v r á n a n a p a d a n é h o h u m u su . Má sk lo n asi 55 stupň ov, stojím n a ň o m s ťažkosťami, aj to iba s istením . N a jeho v r c h o le som p r e k o tv il la n o cez dva nity a d á v a m Jožovi p íšť al ko u signál, že la n o je voľné. S nehový kužeľ je 30 m d lh ý a 15 m širo ký, v r s tv u s n e h u podľa v y to p e n ej p u k liny m e d zi s te n o u a sn e h o m o d h a d u je m ta k m e r n a 10 m. Kužeľ sa ko n čí sk a ln ý m h r d lo m , k to r ý m o d te k á v o d a a v o d o p ád o m p a d á do d r u h é h o s tu p ň a p riep a sti, h lb o k é h o 215 m. Zlanovať m u sím e p r ia m o v ob jatí to h to k o lo s á ln e h o v o d o p ád u . Bŕŕŕ, už te r a z m i je z to h o zima, veď te p lo ta vody isto nie je viac ako pol stu p ň a . K onečne je p ri m ne aj Jožo. U robím e n iekoľko fo to g r a f ií a z la n u je m e ďalej. Stojím e n a m a lej p lošine p r ia m o na o k r a ji h r o z iv é h o zrá zu . V odo pád t a k b u r á c a , že m u sím e n a seba kričať. Aj tu p r e k o tv ím e lano cez a n g lic k ý n it a z a č í n a m e zlanovať. V odopád p a d á po m ojej ľavej str a n e , ale> po n ie koľkých m e tr o c h sa o c itn e m p r ia m o pod ním. V oda je s k u to č n e ľadová. Jožo sa opytuje, či je v o d o p á d m o h u tn ý . „Nie, celkom to u j d e “, o d po v ed á m , t r h a j ú c si p rito m h la siv k y a sp ú šť am s a nižšie. Po 10 m sa n a m ň a z b o k u doslova v y rú til ďalší v o d o p ád , n ie k o ľk o n á so b n e v äč ší ak o te n zo sn e h u . Je to d ô sle d o k už d lh šie t r v a j ú c ic h z rá ž o k n a pov rchu. Mám pocit, ak oby sa n a m ň a liali sudy ľadovej vody. K a r b id k a ib a z a p r s k á a z h a s ne, z a žín am e l e k tr ic k é svetlo. V o k a m ih u som celý m okrý. V oda sa mi leje do n o sa, do očí, do u ší — n em ô že m pozrieť d o h o r a z obavy, že mi n e j a k á k v a p k a vybije oko. L eje sa mi do r u k á v o v a za krk, k a p u c ň a n a hla v e je zby to čná. Popod k o m b i néz u sa mi p r e lie v a do g u m á k o v a z nic h z a se von. Je to h ro zn é , celý som n e u s tá l e p r e p la c h o v a n ý č e r s tv o u vodou. N a k o n c i la n a n a v ä z u je m ď alších 150 m e tro v lán. Nič n e r u š í m o n o tó n n y p r i e b eh š a c h ty h r u š k o v ité h o tv a ru , steny sú

-405

.*392

ú p ln e h la d k é a ta k m e r zvislé, iba m ie s ta mi sa v ytvorili d r o b n é jam k y a škrap y. Jediná m oja m y šlie n k a je čím sk ô r sa d o stať n a dn o a u n ik n ú ť z to h to h r o z n é h o živlu. K onečne r o z o z n á v a m vo sv e teln o m k u že li s k a ln a t é dno. P ris tá v a m v plytkom jazie rk u , o d o p ín a m sa z la n a a u te k á m z d o s a h u vody. Dávam Jožovi píšťalkou sig n á l a tr a s ú c sa zim ou z a čín am si ob ze rať dno te jto o z ru tn e j p r ie p a s ti v h lb k e 405 m. T vorí ho obrovský d óm s r o z m e rm i 30X 50X 50 m, k to r é h o s tr o p p ly n u lé p r e c h á d z a do ša ch ty . U k lo n en é d n o je p o k r y té b a lv a n ito u su tin ou, sp la v e n ý m h u m u som a sn e hom . Potok z v o d o p á d u te čie n a p r ie č d nom a pop od previsy m izne v zas u te n o m sifóne. Je tu v ia c e ro náp iso v a t a b u lie k z p r e d c h á d z a jú c ic h e xpe díc ií a aj s k r o m n á kvapľová výplň.

Po č a se som si všim ol, že Jožo už d lh ší č a s stojí n a je d n o m m ie ste asi 100 m n a d dnom . P isknem , či je v še tk o v p o r ia d k u . S ig n alizu je ťažkosti, a le že si pom ô ž e sám. P re to tr p e z liv o č a k á m ďalej. Je mi h r o z n á zima, ako eš te n ikdy v živote. Som ú p ln e p re m o č e n ý , v z d u c h je plný v o d n e j tr le š te z v o d o p á d u . Keď si d á m do lu z h la v y k a p u c ň u , m á m pocit, že sa z to h o p e k e l n é ho b u r á c a n i a v o d o p á d u zbláznim . N avyše vplyvom v o d o p á d u tu v ša d e p ô so b í silný p riev a n . A Jožo s a s tá le nehýbe. V obro v sk ej v ýške n a d sebo u v id ím je h o m a lé s v e tie lko, ako sa o tá č a n a lane. Č oraz č a s tejšie m a c h y t a jú m ik r o s p á n k y , v k to r ý c h sa mi sn ív a o te p lo m je d le a su c h e j p o s te lí. No za k a ž d ý m sa p r e b ú d z a m do tv rd e j r e a lity . K oneč ne m a p r e b r a l hvizd píšť al ky. S ig n álm i m a u b e z p e č u je , že je v še tk o

Z ačiatok z l a n o v a n ia do p r ie p a s ti P r o v a ti n a , Grécko Fo to: Š. L a b u d a

v p o riad k u . Ide vša k h o re. P re čo ? To neviem! A opäť n e k o n e č n e dlh ý ča s s t o jím a t r a s i e m sa zimou, kým mi n e d a l signál o voľnom lane. Dobu č a k a n i a o d h a dujem m in im á ln e n a dve hodiny. K onečne je to tu! Po m aly ako s to ročný s ta r e c sa p o tá c a m k lanu, za p ín a m nové bogibsy a z a č ín a m liezť. Opäť s a cezo m ňa p r e lie v a m n o ž stv o ľadovej vody. N a hor to ide o m n o h o ťažšie, lebo č lo v ek m u sí p re k o n á v a ť o b rovský o d p o r p a d a jú c e j vody. P rsty mi k r e h n ú a d o stá v a m do n ic h kŕče. Cítim, ak o m a od p o d c h l a d e n ia a v y č e rp a n ia o p ú šť ajú sily. Každú chvíľu odvisnem do la n a a o d d y ch u jem . O bčas m á m pocit b lú z n en ia . Och, tá voda, o d p o rn á , p re k lia ta voda. No z a k a ž d ý m z a tn e m zuby a zúrivo b o ju je m ďalej: len čím s k ô r byť preč z to h o n ič ia c e h o živlu! Keď som k o nečne p ri nite, z d o s a h u te j v r a ž e d n e j v o dy, už som t a k m e r n a k on ci so silami. Tu mi Jožo k r á t k o vy svetľuje svoje p r o blémy, p r e č o n e z o stú p il, a v e h e m e n tn e m a púšťa d o p r e d u . Leziem po la n e p r v ú su c h ú , 180 m hlbokú š a c h tu . K aždým k ro k o m sa stá le viac a viac z o h rie v a m . V onku je tm a. K to vie, koľko je h o d ín — v o d o p á d zn ičil Jo žove hodin k y . N a c h á d z a m sa asi 100 m od p o v rch u , keď z a č u je m a k é si svišťanie. Asi k am eň , n a p a d n e m a a s c h o v á m 1sa c e lý pod prilb u , no nič. O chvíľu znov a a znova. Čo sa to r o b í? Z ra zu si s a d n e na stenu o p ro ti m n e k r á s n y č ie r n y v tá k so žltým zobákom . P o z e rá m sa m u do d r o b ných le s k n ú c i c h sa očiek a on n a m ň a spustí s tr a š id e l n é „ k ŕ ŕ ŕ ŕ “. M o h u tn á a k u s t i ka o h r o m n é h o p o d z e m n é h o p r ie s t o r u to n ep ríjem né š k r i e k a n i e eš te zn á so b u je . N ado mnou to len t a k šumí, stovky v r á n k r ú žia a v z n á š a jú sa ro v n o n a m ňa. Isto ich v tm avej n o ci r o z d r á ž d ilo m oje svetlo. Rýchlo z h a s ín a m a okolo sa r o z p r e s t r e la hlboká tm a. Akoby šibol ča ro v n ý m p r ú t i kom, v še tk o stích lo . Zvyšok š a c h ty u ž r a d šej s tú p a m v ú p ln e j tme. K o n e č n e o 5.15 vystupujem z p r ie p a s ti n a p o v r c h a v y sile ním p a d á m do n á r u č i a n e tr p e z li v ý c h k a marátov. U k lad a jú m a do t e p lé h o s u c h é h o spacáku a do r ú k mi v k la d a jú plný h r n ie c h orúceho čaju. O chvíľu som zaspal. Mám

pocit, akoby som iba n a o k a m ih za tvoril oči, keď m a k a m a r á t i zo b ú d z ajú do p e k n é h o s ln e č n é h o dňa. Z p r ie p a s ti a k u r á t v ylieza Jožo. Beriem do r ú k k a m e r u a film ujem ho. N e sk ô r sa n a je m e a z a č í n a me baliť. Sme šťastní, že sa n ám to p o d a r il o a n a p o k o n sa v še tko d o b r e s k o n č i lo. E šte p o sle d n é r o z lú č k o v é p ohľady do o tv o ru P ro v a tin y a za n e u s tá l e h o š k r e k o tu v r á n o d c h á d z a m e .

vrchole

snehového

kužeľa

v h ĺ b k e 180 m Foto : Š. L a b u d a

František

Koľbík / o b la stn á

sku p in a R u žo m b e ro k /

Hodnosti „Ďalej to t a k to n e jd e ! “ za d is k u to v a l Ľudo na v ý r o č n e j sch ôdzi. „Vo v š e t k ý c h z á u jm o v ý c h č in n o stia c h e x istu jú v y š š í i nižší, n a d ria d e n í a p o d ria dení, k v a l i f i k a č n é stu p n e , o d z n a k y , odbor nosti, a u n á s nič? Dlho som n ad t ý m r o z m ý š ľ a l“ — za tváril sa v á ž n e — „a d o spel so m k n a s le d u jú c e m u zá v e ru !“ V sále na sta l t l m e n ý šepot. „ Za v ed ie m e hodno sti! A u vidíte, ž e p o dľa n á šh o vzoru p re jd ú na to v š e t c i ! . . . V y s v e t lím vám to: — ja s k y n ia r — č a k a te ľ bude bez h o d n o sti, — člen s k u p i n y bude m a t strieb o rn é h o n e topiera, — ta jo m n ík , h osp odár, p o k l a d n í k — dvoch str ie b o rn ý c h neto p iero v, — ve dúci — tro c h neto p iero v, — člen odbornej k o m is ie — 1 z la t ý n e t o pier, — p re d se d a odbornej k o m is ie — 2 zla te neto p iere, — ta jo m n í k sp o lo č n o sti — 3 z la t é n e t o piere, — p re d se d a — 3 z la t é n e to p ie r e s l e m o v a n ím .“ „Vidíte, je to c e lk o m je d n o d u c h é .“ V sále na sta l o b d iv n ý šum . „Ale to nie je v š e tk o , ja so m sa z a m ý š ľ a l e š te hlbšie,“ Ľudo sa. h rdo vy stre l a o d v á ž n e p o zre l na p r íto m n ý c h . „Čo s v ý lo ž k a m i, v á ž e n í? “ o p á t sa ob zeral, a k o b y v p u b lik u h ľadal odpoveď. „O dpoviem si sám . K e ď že voči v s ú ča s n o sti p o u ž ív a n ý m farb á m na v ý lo ž k á c h m á m a n tipatiu, n a v r h u je m čiern e, k to r é id y l i c k y v y s tih u jú p r a c o v n é prostred ie. No a na v ý lo ž k á c h ro zlíšim e d o k o n c a odb or nosti a k v a lifik á c iu : k o p á č — lo p a tk u m era č — s k lo n o m e r p o tá p a č — plu tv u le z e c — uzlík s tr e lm a js te r — p r s k a v k u zá c h ra n á r — n o sid lá .“ „ V š etk o strieb o rn é m in ia tú r y. S tu p e ň k v a lif ik á c ie bude d a n ý p o č to m z n a k o v na v ý lo ž k e , n a jv y ššia k v a lifik á c ia z l a t ý m o d zn a k o m . Z ostáva už iba p r e m y s l i e f o tá z k u p ô c t a zd ra v e n ia v y š š íc h n ižším i, h la v ne v p la z iv k á c h , m e a n d ro c h , k o m ín o c h a 54

in ý c h j a s k y n n ý c h p rie sto ro c h . Id e o z l o žitú p ro b le m a tik u , ale verím ,^ že k e ď sa do toho p u s tím e , z v lá d n e m e to.“ V sále z a z n e l burácajúci p o t l e s k a Ľudo si s ú s m e v o m na tvári sadol. Prí to m n í e š te chv íľu b es ed o v a li o ná vrh u, až ich prerušil hlas ve dúce ho. „ Ď a kujem , o t ý c h to o t á z k a c h p o p r e m ý š ľ a m e , no a tera z v e n u jm e p o zo rn o sť p o s le d n é m u bodu d n e š n é h o ro k o v a n ia . K e d y z a č n e m e opäť k o p a ť v je d in e j ja s k y n i v n a šo m r a jó n e ? “ V sále sa r o zh o stilo m í k v e ticho.

P red stavu jem e vám nového

au to ra kreslených vtipov

M iroslava B re ž n é h o z oblastnej skupiny T erc h o v á

Č IN N O S Ť ODBORNÝCH KOM ISIÍ

Z činnosti komisie na ochranu krasu Na z á k la d e u z n e s e n ia 9. v a ln é h o z h r o m a ž d e n ia SSS sa r o k u 1986 za k tivizov ala činnosť ko m isie n a o c h r a n u k r a s u . R e o r g an izo v a lo sa v e d e n ie kom isie, č l e n s k á z á k la d ň a a p r e h o d n o ti li sa je] h la v n é ú lo hy. P re d s e d o m kom isie bol m e n o v an ý RNDr. Ľudovít Gaál, do v ý b o ru zvolili RNDr. V ieru T erek o v ú a Ing. M ik u láša Rozložníka. Členmi kom isie sa stali Ing. M ikuláš E rdôs, Ing. S v ä to p lu k K ám e n a RNDr. Pavol Deván. V s ú la d e so z á m e rm i ro zvoja činn o sti SSS po 9. v a ln o m z h r o m a ž d e n í k o m is ia n a ú s e k u p r a k ti c k e j o c h r a n y k r a s o v ý c h javov o r ie n tu je svoju činnosť n a jm ä na: — s p o lu p r á c u s o r g a n iz a č n ý m i zložkam i š tá tn e j o c h r a n y p r íro d y s cieľom z a ch o v a n ia k ra so v ý c h ú zem í v pôvod nom stave, — s p o lu p r á c u p r i v y p r a c ú v a n í návrhov p ro je k to v n a v y h lá se n ie ja sk ý ň za c h r á ne n é p r í r o d n é výtvory (CHPV) a na s p o lu p r á c u p ri u s k u to č ň o v a n í revízií CHPV jaskýň, — m e to d ic k é u s m e r n e n ie u z a tv á r a n ia vch o d o v v ý z n a m n ý c h n e s p r ís tu p n e n ý c h ja s k ý ň a o p r a v y p o š k o d e n ý c h u z á v e rov, — sle d o v a n ie vplyvov h o s p o d á r s k e j č in nosti v p o d ze m n ý c h p rie sto ro c h . Ďalej ko m isia c e sto u S p ra v o d a ja SSS b u d e p r a v id e ln e inform ov ať č le n s k ú z á k la d ň u SSS o sta v e o c h r a n y k r a s u a ja s k ýň n a S lo v en sk u a v p r íp a d e p o tr e b y p o s k y tn e ú s tn e alebo p íso m n é in fo rm á c ie z o b la sti o c h r a n y k r a s u aj jedn otlivco m . Roku 1986 ko m isia v y p r a c o v a la a je d notlivým o b la stn ý m skupinám, r o z o s la la d o ta zn ík y za úče lo m c e n tr a li z á c ie z á k l a d n ý c h in fo rm á c ií o sta v e o c h r a n y v ý z n a m n ý c h n e s p r ís tu p n e n ý c h ja s k ý ň S lovenska. N a p r ie k tom u, že v y p ln e n é d o ta z n ík y v s t a nov en o m te r m ín e (júl 1986] v r á ti la len p o lovica o b la s tn ý c h sk u pín, do k o n c a ro k a 1986 sa n a p o k o n p o d a r ilo získať p o tr e b n é in fo rm á c ie od v še tk ý c h o b la stn ý c h skupín. V ýsledky d o ta z n ík o v sa s p r a c o v a li vo f o r 56

me s p rá v y p r e p r e d s e d n íc tv o , v k to re j o k r e m z á k la d n ý c h in f o rm á c ií o o c h r a n e v ý z n a m n ý c h n e s p r í s t u p n e n ý c h ja s k ý ň Slo v e n s k a sa n a v r h li n ie k to r é o p a t r e n ia , tý k a jú c e sa u z a t v á r a n i a a o p ráv u zá v ero v v ch o d o v ja sk ý ň a v y h la s o v a n ia ja sk ý ň za c h r á n e n é pod ľa z á k o n a SNR č. 1/1955 Zb. Ú daje sú za u jím a v é a p o v a ž u je m e za p o vinnosť oboznám iť s nim i n a š u verejnosť. Z 1508 n e s p r í s t u p n e n ý c h ja sk ý ň S lo v en s k a , r e g is t r o v a n ý c h k o m isio u p r e s p e le o lo g ic k ú d o k u m e n tá c iu k u d ň u 31. 12. 1986, je d n o tliv é o b la s tn é sk u p in y považ u jú z h ľ a d is k a sin tro v e j v ý p ln e aleb o iných m o rfo lo g ic k ý c h a g e o lo g ic k ý c h javov, vý sk y tu y z á c n y c h živočíchov, a r c h e o lo g ic kých, p a le o n to lo g ic k ý c h aleb o h is t o ric k ý c h p r e d m e jo v za v ý z n a m n ý c h 184 ja ský ň, t. j. 12,31 %. N ajv iac v ý z n a m n ý c h ja s k ý ň u d a li o b la s tn é s k u p in y R ožňava [19], Košice — Jasov (J.3), P la v e c k é P o d h r a d ie (12), B a n ská B ystrica (10), D em ä n o v sk á d o lin a (10] a S p išsk á N ová Ves (9). Zo 184 ja s k ý ň je 101 v ý z n a m n ý c h z h ľ a d is k a g e o lo g ic k ý c h ale b o m o rfo lo g ic k ý c h javov ( tv a r o v ) , 97 o b sa h u je v ý z n a m n ú sintr o v ú výplň, 59 c e n n é a rc h e o lo g ic k é , p a le o n to lo g ic k é aleb o h is to lo g ic k é n á le z y a 37 v z á c n e živočíchy. S polu 33 n e s p r í s t u p n e n ý c h ja s k ý ň je v y h lá s e n ý c h za c h r á n e n é podľa z á k o n a SNR č. 1/1955 Zb. (31 ja sk ý ň je c h r á n e n ý m p r ír o d n ý m v ý tvorom , 1 ja s k y ň a — P la v e c k á — je š t á t n o u p r ír o d n o u r e z e r v á c io u a je d n a — Ľ ad ová ja m a n a M u rá n i — je c h r á n e n ý m n á l e z i s k o m ) . Ď al šíc h 45 ja sk ý ň leží n a ú ze m í rô z n y c h SPR (o je d in e le CHPV] a 132 v o b la sti r ô z n y c h v eľ k o p lo šn ý c h c h r á n e n ý c h území. N a S lo v e n sk u ku d ň u 31. 12. 1986 r e g is t r u je m e 80 u z a v r e tý c h v ch o d o v jaskýň, z k to r ý c h 67 u z a v r e li čle n o v ia SSS (83,75 p e r c e n t ) . N ajviac v c hodov ja s k ý ň u z a v r e li čle n o v ia s k u p in y Tisovec (6), B a n sk á B ystrica (6,) R im avská S obota (5) a Ko šice — Jasov (5). Bez u z a v r e tý c h ja sk ý ň sú s k u p in y Dolné O rešany, T re n čín , Ži lin a a B a n sk á Štiav nica. P rie m e rn ý p o č e t

u z a tv o re n ý c h v ch o d o v ja sk ý ň n a je d n u s k u pinu je 2,35, u z a v r e tý c h člen m i SSS je 1,97. Z 80 u z a tv o r e n ý c h v ch o d o v ja s k ý ň m á 23 p oškodený u z á v e r (28,75 % ).

Ilustračná sním ka

F o to : }. D a r o l a

č in n o s ti

Zo 184 v ý z n a m n ý c h n e s p r ís tu p n e n ý c h ja sk ý ň 104 nie je u z a v r e tý c h (56,5 % ). V tý c h to ja s k y n ia c h sú p r í r o d n é h o d n o ty o h r o z e n é v 43 p ríp a d o c h . Z d o ta z n ík o v vyplýva, že d ô r a z n e jšie tr e b a postupov ať p ri u z a tv á r a n í jaskýň n a jm ä v sk u p in á c h , k d e vzhľado m n a p o č e t v ý z n a m n ý c h ja sk ý ň je doposiaľ u z a v r e tý c h len m á lo v c h odov ( n a p r . o b la stn é s k u p in y D em ä n o v sk á dolina, P lav e ck é P o d h r a d ie a in é ). N e o d k la d n e t r e b a uzatvoriť vch o d y jaskýň, v k to r ý c h sú p r ír o d n é h o d noty ( n a jm ä s in tro v á výplň] p r ia m o o h r o zené. Ide o ja sk y n e B u rd a v R evúckej dovrch o v in e , Veľké p r e p a d l é a Vlčia ja m a v B orinskom k ra se , M alá s k a la v Smolen ic k o m k r a s e , H o rn á ja s k y ň a a M edvedia ja s k y ň a v Malej F a tre , ja s k y n e S uchá, Ba níkova, P avúčla, Dvere v D em änovskej d o line, Pod M a rv a n o m v L u ben íckom k rase , Pole d ú b r a v íc v D rie n č a n sk o m k r a s e a iné. Je n u tn é u p r e d n o s tn iť u z a tv á r a n ie ja s kýň v S lovensk om k ra se , a to vzhľadom n a veľkú náv štev n o sť i zn a č n ý p o č e t vý z n a m n ý c h jaskýň. O blastn é skup iny, k to r é tu p r a c u jú , k a p a c i tn e n e s ta č ia n a u z a tv á r a n i e v š e tk ý c h v c ho dov v ý z n a m n ý c h j a s kýň, a p r e to je n e v y h n u t n á pom oc iných o r g a n iz á c ií ( p r e d o v š e tk ý m UŠOP-CHKO). Je ro v n a k o p o tr e b n é n e o d k l a d n e opraviť p o š k o d e n é u z á v e r y ja sk ý ň a sú s ta v n e s le dovať ja skyn e, k d e sa p o š k o d e n ia u zá v ero v opak u jú . Ľ udovít Gaál p r e d s e d a k o m isie n a o c h r a n u k r a s u

p o t á p a č s k e j

Čo je sp e le o p o tá p a n ie ? V p o d m ie n k a c h S lo v e n sk e j s p e le o l o gickej s p o lo č n o s ti ide o dobrovo ľnú p r a covnú činnosť p ri p r ie s k u m e , v ý sk u m e a dok um en tácii vodo u z a t o p e n ý c h ja s k y n ných priesto ro v. Túto činn osť v y k o n á v a jú členovia o r g a n iz á c ie o v lá d a jú c i p r o b le m a tiku p o tá p a n ia a sp e leo ló g ie. Pre e x p o n o vaných p ra c o v n ík o v to vzh ľ ad o m n a nefyziologické p r a c o v n é p r o s tr e d ie p r e d s t a vuje zvý šen é rizik o p o š k o d e n ia zdravia, pretože k rizik o v o sti po b y tu v sp r a v id la neznám om p o d ze m í sa p rid ru ž u je riziko-

k o m i s i e

vosť časovo lim ito v a n é h o pobytu v p r e tla k u , ú p ln e j závislo sti od te c h n ic k é h o vy bavenia, d lh o d o b é h o p ô so b e n ia c h la d u n a o r g a n iz m u s a pod. S p e le o p o tá p a č i m a jú byť s c h o p n í p rac o v ať v k a ž d e j situ ác ii s a m o s ta tn e , bez po m o c i svojich druhov. Z to ho vyplýva, že v p ra x i m u sia byť sú č a s n e v ý b o rn ý m i ja s k y n ia r m i i v y n ik a jú c im i p o tá p a č m i, že p o tá p a n ie v ja s k y n ia c h môžu v y kon áva ť iba členo via, k to r í s p ĺň a jú o d borné, p sy c h ic k é , f y zic k é a m o r á ln e p r e d pok lady. P o tre b n é p r e d p o k la d y z ísk a v a jú s p e le o p o tá p a č i š tú d io m a praxou. Časom n a 57

do b u d n ú o d b o rn ú k valifik ác iu , k to r á ich o p r á v ň u je k s a m o s ta tn e j činn osti. V nej s a r ia d i a p ra v id la m i a pred p ism i, k to ré im u m o ž ň u jú v y ko náva ť p r a c o v n ú činnosť po dľa p o ž iad a v iek priesk u m u . Na to vy užívajú znalosť m e to d ik y p rá c , o r g a n iz a č n ý c h a b e z p e č n o s tn ý c h sm e rn íc . M etodika a o r g a n iz a č n é s m e rn ic e v edú sp e le o p o tá p ačov p ri ic h č in n o sti a u m o ž ň u jú im i n te rp r e to v a ť v ý sle d k y s p r á v n o u f o rm o u a n a s p r á v n o m m ieste. D od rž ia v an ím b e z p e č n o s tn ý c h s m e rn íc c h r á n ia se b a i svojich kolegov p r e d p o š k o d e n ím zdravia, p r í p a d n e p r e d r e g r e s n ý m k o n a n ím pri m im o r i a d n ej udalosti. S p e le o p o tá p a n ie je veľmi n á r o č n é n a te c h n ic k é a f in a n č n é z a b ez p eč en ie . Keďže ide o je d n u z n a jriz ik o v e jšíc h č in n o stí člov eka, p ln e závislú od te c h n ic k é h o v y bavenia, m ožno používať iba k v a litn ý a spoľahlivý m a te r iá l. Odľahlosť prac o v ísk , m nožstvo m a te r iá lu a č a so v á n á ro č n o sť v y ža d u jú z n a č n é n á k l a d y n a dopravu. Spele o p o tá p a č i sú zať aže n í n ie le n v ý k o n o m n a p rac o v isk u , ale aj n á r o č n o u p s y c h ic k ou a m a te r iá ln o u p r íp ra v o u p r e d akciou , po k to r e j n a s le d u je ú d ržba, s p r a c o v á v a n ie v ý sle d k o v a ich v y h o d n o co v a n ie . P re to je u nás, ale i v z a h r a n ič í le n veľmi m álo ľu dí, k to r í m ôžu s p e le o p o t á p a n i e v y konáva ť a eš te m e n e j tých, k to r í ho aj v y k o n á v a jú n a p o ž a d o v a n e j úrovni. S p e l e o p o tá p a n ie do ro k u 1987 S p e le o p o tá p a č s k ý p r ie s k u m v y k o n á v a li do r o k u 1986 š p e c ia liz o v a n é s k u p in y v T renčíne, B ratisla ve a Košiciach. Tieto s k u p in y boli k á d ro v é o b s a d e n é p o tá p a č m i Z väzarm u, k to rí sa s n a ž ili p r e o r ie n to v a ť n a p o tá p a n ie v ja sk y n ia c h . D osiahli r a d p o z o r u h o d n ý c h úspechov. Časom sa v ša k uk áz alo , že ich p r ís tu p k p r ie s k u m u j a s k ý ň nie je id e álny. Činnosť š p e c ia liz o v a n ý c h sk u p ín n eb o la k o o rd in o v a n á , s p r a v idla dáv a li p red n o sť u r č itý m lo k a litá m . P re to s a ča so m z a č a li aktivizovať speleop o tá p a č i v D em ä n o v sk e j doline, P rešove a Brezne, boli to v ša k ja s k y n ia r i bez p o tá p a č s k e j kv alifik ác ie, k to r í n e d o d r ž ia v a li b e z p e č n o s tn é z á sa d y , p ra c o v a li so zvý š e n ý m rizikom . Na n i e k to r ý c h p r i e s k u m n ý c h lo k a litá c h sa u sa d ili če sk í speleopotá p ač i. P re d se d n íc tv o v s n a h e riešiť n e p r ia z n i vý sta v zrušilo r o k u 1986 š p e c ia liz o v a n é s k u p in y a rozhodlo, že s p e le o p o t á p a č s k ý p r ie s k u m budú v y konáva ť iba člen o v ia p o t á p a č s k e j kom isie v jej p r a c o v n ý c h s k u

p in á ch . č in n o sť p r a c o v n ý c h s k u p ín p o t á p a č s k e j k o m is ie v T re n čín e, K ošiciach, D e m ä n o v sk e j d o lin e a B rezne r ia d il výbor z o s ta v e n ý z ich zástu p c o v . V je d n o ro č n e j sk ú šo b n e j le h o te sa m a li prejav iť s c h o p n o s ti a a k tiv ita je d n o tliv c o v i p r a c o v n ý c h kolektívov. V s ú č a s n o m období v š a k z l e p še n ie n e n a s ta lo , p r e to ž e kom isiu a te d a aj p r a c o v n é s k u p in y tv o rili v p re v a ž n e j m ie re s p e le o p o t á p a č i zo z r u š e n ý c h š p e c i a liz o v a n ý c h sk u p ín , n e o c h o tn í m eniť štýl p rá c e . N ebýv alou a k tiv ito u v y n ik a lo n ie koľko s p e le o p o t á p a č o v z p ra c o v n e j s k u p i n y p o tá p a č s k e j ko m isie D e m ä n o v s k á d o li na, n ie k to r í z n ic h opäť za c e n u p o r u š e n ia b e z p e č n o s tn ý c h sm e rn íc. Po p r e h o d n o te n í č in n o s ti č len o v vý bo ru p o tá p a č s k e j ko m isie a p r a c o v n ý c h s k u p ín p o t á p a č s k e j ko m isie v s k ú š o b n o m ob dobí r o k u 1986 p r e d s e d n íc tv o SSS zrušilo p r a c o v n é s k u p in y a ro z h o d lo o v r á te n í p o tá p a č s k é h o m a te r iá lu o rg a n iz á c ie p o u ž í v a n é h o v tý c h to s k u p in á c h . Tým v la s tn e došlo k ro z p u s te n iu s p e le o p o t á p a č s k e j z á k la d n e v S lo v en sk e j sp e le o lo g ic k e j s p o lo č nosti. A ko ď a lej v s p e le o p o tá p a n í? J

V ia c r o č n á p rax u k á z a la , že r o m a n t i c ké a b r a n n é p o ň a tie p o tá p a č s k é h o š p o r tu nestaSí n a p ln e n ie n á r o č n ý c h ú lo h speleop o t á p a č s k é h o p rie sk u m u . N a d r u h e j s t r a ne vyšlo n ajav o , že z a n ie te n í j a s k y n ia r i si p o tá p a č s tv o r ý c h le osvojujú, lebo p o t á p a nie v ja s k y n ia c h p re n ic h n ie je cieľom, ale p r o s tr ie d k o m v p r ie s k u m n e j čin nosti. Z to h o vyplýva, že k á d r o v é z a b e z p e č e n ie s p e le o p o t á p a č s k é h o p r ie s k u m u by s a dalo riešiť p o tá p a č s k ý m výcv ik o m ja sk y n ia ro v . Na z á k la d e r o z h o d n u ti a p r e d s e d n íc t v a SSS zo d ň a 25. 6. 1937 budú s p e le o p o tá p a č s k ý p r ie s k u m aj n a ď a le j v y k o n áv a ť č len o v ia ko m isie p r e j a s k y n n é p o tá p a n ie . Členom ko m isie sa m ôže stať k a ž d ý a k tívny j a s k y n n ý p o tá p a č , k to r ý m á o tú to činnosť záu jem . P re činn osť p o d vodou v ja s k y n i m usí v ša k získať k v a lif ik á c iu ja s k y n n ý p o tá p a č , k to r ú b u d e n a z á k la d e ab so lv o v a n é h o k u r z u a s k ú š o k p r e d s k ú šob n o u k o m isio u udeľovať S lo v e n s k á s p e le o lo g ic k á spolo čnosť, p r í p a d n e tú to k v a lifik á ciu u z n á n a z á k la d e p r e d c h á d z a jú c e j pra x e v j a s k y n n o m p o tá p a n í, p ri s p ln e n í k v a l if ik a č n ý c h p o d m ie n o k p o ž a d o v a n ý c h b e z p e č n o s tn ý m i s m e r n i c a m i p re s p e le o p o tá p a n ie .

S p e l e o p o tá p a č s k á čin n o sť č le n o v S S S a ich za ra d e n ie v p o tá p a č s k e j k o m is ii V č in n o s ti p o tá p a č s k e j k o m isie r o z lišujeme p o d ľa z a r a d e n i a — z á u je m cov, č a k a te ľ o v p o tá p a č s k e j ko m isie a č l e nov p o tá p a č s k e j k o m is ie SSS. Z á u jem ca n e m á p o tr e b n ú s p e le o p o tá pačskú k v a lifik á c iu , ale u silu je s a ju n a dobudnúť. A ktívne sa z ú č a s tň u je n a a k ciách p o tá p a č s k e j ko m isie a svojou č i n nosťou je s p e le o p o t á p a č s k é m u p r ie s k u m u všeobecne p r o s p e š n ý . V ja s k y n i sa n e p o tá pa [s v ý n im k o u vý cv ik u ). Č akateľ p o tá p a č s k e j k o m is ie m u sí byť členom SSS s p r o d u k tív n o u sp e le o lo g ic k o u praxou v n ie k to r e j o b la stn e j sk u p in e . S p l na v še tky p r a k t i c k é a k v a l if ik a č n é p o ž ia davky p r e s p e le o p o t á p a č s k ý p r ie s k u m p o dľa b e z p e č n o s tn ý c h s m e rn íc p r e sp eleo p o táp anie v SSS. S ú sta v n o u s p e le o l o g ic kou a s p e le o p o t á p a č s k o u a k tiv ito u d o k a zuje svoje s c h o p n o s ti a trv a lý z á u je m o prácu v p o tá p a č s k e j kom isii. S polu s č l e n mi p o tá p a č s k e j ko m isie v y k o n á v a s p e le o p o tá p ač sk ý p rie sk u m . N e m á n á r o k n a p r i delenie s p e le o p o t á p a č s k é h o m a te r iá lu o r ganizácie, t e n to m u m ôže v rám ci, m o ž nosti zapožičiavať p r a c o v n á s k u p in a . Cakateľská d oba je m in im á ln e je d e n rok. Člen p o tá p a č s k e j k o m is ie S S S s a k t ív ne p rac u je n a a k c i á c h p ra c o v n e j s k u p in y p otápačskej kom isie. U p ly n u la mrú ča k a teľská doba, p o č a s k to r e j vyvíjal m in i m á l ne ta k ú p r a c o v n ú ak tiv itu a k o o s ta tn í č l e novia p o tá p a č s k e j kom isie. D o ln á vek o v á hranica je 21 rokov. Za č le n a p o t á p a č skej kom isie ho p r ijím a výbor p o t á p a č skej komisie. V ýboru m usí dok ázať, že je schopný s a m o s t a t n e v y k o n áv a ť v ja s k y n i i pod vodou p r ie s k u m p rie n ik m i, d o k u m e n táciu (p am ä ťový n á č r t, m e ra n ie , m a p o v a nie, f o to g ra fo v a n ie a p o d .), že o v lá d a t e c h niku pohybu v ja sk y n i, je d n o la n o v ú t e c h niku, Z ásady b e z p e č n o s ti p ri s p e le o lo g ic kej činnosti, B e z p e č n o s tn é p r e d p is y p re speleopotápanie a O rg a n iz a č n é s m e rn ic e pre činnosť p o tá p a č s k e j k o m is ie so súv i siacimi u z n e s e n ia m i v ý b o ru p o tá p a č s k e j komisie a p r e d s e d n íc t v a SSS. Výbor p r ij me do p o tá p a č s k e j ko m isie iba ta k é h o čakateľa, k to r ý p o č a s č a k a c e j doby p r e j a voval k la d n ý vzťah k u k o le k tív u a ta k é

m orálno-vôľové v la stno sti, k to r é d áva jú p r e d p o k la d b e z k o n f lik tn é h o p ô sob e nia v p r a c o v n e j sk u p in e . Člen p o tá p a č s k e j k o m isie m á v r á m c i m o ž ností o rg a n iz á c ie n á r o k n a p r id e le n ie s p e le o p o t á p a č s k é h o m a te r iá lu do používania. V ý c v ik j a s k y n n ý c h p o tá p a č o v Do výcv ik u ja s k y n n ý c h p o tá p a č o v sa m ôže prih lá siť a k tív n y č le n SSS, k to rý už d ov ŕšil 18 ro k o v v ek u a m á n a jm e n e j je d n o ro č n ú p r a x v speleológii. Musí ho p í s o m n e o dporučiť v edú c i o b la stn e j s k u p in y a svoj dobrý z d r a v o tn ý sta v doloží p o tv r d e n ím o l e k á r s k e j p r e h li a d k e p o tá p a č a . Poto m s a po d ro b í p r ijím a c e j s k ú š k e v p l n o m r o z s a h u „š k o ly p rístro jo v é h o p o t á p a n i a “ Z väzarm u. T e o re tic k ú a p r a k ti c k ú p r íp ra v u n a p r ijím a c iu s k ú š k u v y k o n á v a indiv id u áln e . P rija tý z á u je m c a sa bude zúčastň o v ať n a s p e le o lo g ic k ý c h a s p e l e o p o t á p a č s k ý c h a k c iá c h p r a c o v n e j s k u p in y p o tá p a č s k e j k o misie. V r á m c i tý c h to a k c ií pod v ed e n ím i n š t r u k to r a v y k o n á u r č e n ý p o č e t c v ičn ý c h zostu p o v rô z n e j o b tia žn o s ti v z a to p e n ý c h ja s k y n n ý c h p rie sto ro c h . S ú č a s n e s a bude p rip ra v o v ať aj zv y š o v an ím ú ro v n e t e o r e tic k ý c h ved o m o stí z ja s k y n n é h o p o tá p a n ia . Po u k o n č e n í výcviku m usí absolvovať k v a lif ik a č n ú sk ú šk u , k to r ú tvorí te o r e t i c k á a p r a k t i c k á časť. Ú spešn ý a b s o lv e n t s p e le o p o t á p a č s k é h o výcv iku m ôže byť z a r a d e n ý a k o č a k a t e ľ p o tá p a č s k e j kom isie do p r a c o v n e j sk upiny. Členovia S lo v en sk e j sp e le o lo g ic k e j sp o lo č n o sti, k to r í s a ch c ú a k tív n e z ú č a s t niť č in n o s ti p o tá p a č s k e j kom isie p ri p r ie s k u m e a v ý sk u m e vodou z a to p e n ý c h ča stí ja s k ý ň a dosiaľ n e m a jú p o ž a d o v a n ú k v a lifik á ciu a prax, m ôžu s a p rih lá siť u p r e d se d u kom isie. N á s le d n e z ísk ajú p o d r o b n e j šie in f o rm á c ie o m o ž n o s tia c h z a p o je n ia sa do č in n o sti komisie. Komisia p r e tý c h to členov zab ez p eč í výcvik a výchovu n a z ísk a n ie p o tre b n e j k v a lifik á c ie a prax e , o bozn á m i ich s p o tr e b a m i o rg an iz ác ie, z a r a d e n í m do p r a c o v nej s k u p in y p o tá p a č s k e j k om isie a pod. JO ZEF

K UCHAROVIČ

precN eda p o tá p ačs k ej komisie

L e z e c k é dni

Podľa plánu výchovy č le n skej základne našej spoločnos ti sa aj v ro ku 1987 u sp o ria d a li v poradí už tretie lezecké dni. Uskutočnili sa opäť v Slo venskom k rase od 25. do 28. júna 1987. Tábor p odujatia sa vy budo val pri vyvieračke Skalistý p o tok už vo štvrtok 25. júna a vítal účastníkov od večera. V porovnaní s minulými ro č n ík mi sa v tábo re postavil spoloč ný staň, ktorý slúžil na pred nášky, p rem ietan ie filmov a diaseriálov. Informácie o akcii, blízkom okolí a exkurziách po skytol počítač so špeciálnym pro gram om pre lezecké dni. Nácvik lezeckej techniky sa vykonával v piatok a sobo tu n a tren až éro ch vo V ranej diere a na brale Čertovho m os ta v Hájskej doline. V piatok po n ávrate z t r e nažérov odznela p red n á š k a Ing. Š mikmátora o novinkách v jas kyniarskom výstroji. V druh ej

p red nášk e a u to r informoval účastníkov o detailoch testov lán technickej komisie v rokoch 1982 až 1986. Večerný p rog ram sa vyplnil prem ietaním filmov so speleologickou a technickou tem atikou. Na záver v nočných hodinách sa účastníci z ú ča stn i li speleoshow v H ájskej doline, kde domáci jaskyniari na b r a le Čertovho mosta predviedli pôvodný zábavný p ro g ram pri svetle reflektorov a hudobnom sprievode. V sobotu sa okrem nácviku lezenia uskutočnili skúšky z jednolanovej techniky. P rih lási lo sa 33 jaskyniarov. T eoretic ká časť m ala farm u testov. P raktickej časti sa podrobili už len úspešní absolventi testov. Pozostávala zo štyroch discip lín: 1. prelezenie tre n a ž é ra z á k la dov jednolanovej techniky, 2. zlanovanie cez uzol so zavia zanými očami, 3. s e b a zách ran a z is tiaceho la na, 4. uviazanie spojovacieho^ uzla jednou rukou. Skúšky úspešne absolvovalo 23 jaskyniarov. Súčasne sa stali držiteľmi prvého ročníka p r é

Ú častníci

pri

písom ných

testoch

miového odznaku lezeckých dní. Po náv rate z trenažérov le zecké dni oficiálne ukončil p red s ed a spoločnosti Alfonz Chovan. Poďakoval jaskyniarom z T u rn iansk eho P odhradia za organizačná zabezpečenie a skúšobnej komisii za odvede nú prácu. Odovzdal štafetu le

teórie

je d n o lan o vej te ch n ik y F o to : G. Stil

zeckých dní oblastnej skupine Martin, k to rá bude o rg an izač ne zabezpečovať ďalší ročník vo Veľkej Fatre. Po spoločnom guláši n a sle doval výklad G. Stibrányiho ku skúšobným testom z jednolanovej techniky. Vo v ečerných ho dinách sa usk utočn ila h o d n o t ná pred nášk a dr. Zelenku o z á sadách kotvenia a umelých kotvených bodoch v jednolanovej technike.

ďalší ročník. Zárukou ú sp ešn é ho 4. ročníka sú mladí, ale už d ostatočne skúsení jaskyniari z Martina, kto rí určite urobia všetko preto, aby jeho ú ča stn í

ci odišli plní zážitkov a spo kojní z príjem ne a najm ä uži točne stráv enéh o víkendu. GUSTÁV STIBRÄNYI p r e d s e d a technickej komisie

V nedeľu 28. júna rá n o sa účastníci lezeckých dní rozišli na exkurzie do Kunej priepasti, Drienovskej jaskyne, Obrovskej priepasti, Malej a Veľkej Že leznej p riep asti a Ponornej priepasti. V rám ci organizačn ého z a bezpečenia bola na kritickom úseku štátnej cesty obmedzená rýchlosť n a 40 km/h, z abezp e čila sa zd rav otn á služba s p rí tomnosťou sanitnéh o vozidla v čase nácviku na tre n a ž é ro c h a o podujatí bolo in form o v an é Ob vodné oddelenie ZNB. Na p rop agáciu pod ujatia sa vyrobila séria pamiatkových o d znakov so symbolom podujatia. Priebeh n a k rú c a la čs. televízia a skúšky zachytil aj S. Písecký, redaktor CTK, k to rý o podujatí uverejnil viacero k rátk ych správ v dennej tlači i d rob né informácie v čs. rozhlase. Lezecké dni sa dostali do vedomia našich jaskyniarov. Pri porovnávaní ú rov ne vedomostí, vybavenosti a šikovnosti ú č a s t níkov bolo badať značný po krok. Záujemcovia sa tešia na P raktické

skúšky

zák lad o v

je dnolanovej

techniky.

F o to : G. S l i b r á n y i

S L O V E N S K Á SPELEOLOGICKÁ S P O L O Č N O S Ť

Zásady bezpečnosti pri speleologickej činnosti d o k u m e n tá c ia , z b e r tr o jr o z m e r n ý c h p r e d m etov a pod. v k ra so v ý c h ú z e m ia c h z a k ázaný .

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA 1. Rozsah p latn osti Rozsah a p la tn o sť zá sa d b e z p e č n o s ti p ri sp e leologicke j č in n o s ti (ď alej le n zá sa d y bezp ečn osti] s a vzťahujú: aj N a činnosť je d n o tliv c o v a o b la s tn ý c h s k u p ín o r g a n iz á c ie v k r a s o v ý c h ú z e m ia c h Slovenska, ich p o v rc h o v ý c h a p o d z e m n ý c h form ách. b) N a činnosť členov v n e k r a s o v ý c h územ iach, p o kia ľ sú v isia s p ra c o v n o u č i n nosťou ( p r e c h o d cez n e k r a s o v é územ ie, p rie sk u m p s e u d o k r a s u a pod.). í

c) N a činnosť in ý c h osôb, k to r é sa so sú h la so m vedenia* o r g a n iz á c ie z ú č a s tň u jú n a sp e le o lo g ic k e j činnosti. 2. Spôsobilosť na výkon sp ele o lo g ic k e j čin n o sti a) Členom o r g a n iz á c ie — sp e leo ló g o m sa môže stať k aždý o b č a n ČSSR, ako aj dlhodobo tu žijúci o b č a n in é h o n á r o d a , ktorý svojim i m oráln o-vôľov ým i v la s tn o s ť a mi, te le s n ý m a d u še v n ý m z d r a v o tn ý m s t a vom a fyzickou disp o z íc io u je sc h o p n ý vykonávať sp e le o lo g ic k ú činnosť. b) P r ie s k u m n é či iné p r á c e v k ra s o v ý c h lo ka litá ch m ô ž u v y ko náva ť len r ia d n i č l e novia a č a k a t e li a SSS, k to r í s p ĺň a jú v šetky p red p o k la d y u v e d e n é v S tan o v á ch . c) P re č a k ateľo v sú p r ie s k u m n é a iné práce v k r a s o v ý c h lo k a litá c h p o vole né len za ú ča sti a pod v e d e n ím s k ú s e n é h o jaskyniara, č l e n a o rg a n iz á c ie . P re o s ta tn ý c h občanov je s a m o s ta tn ý p rie s k u m , výskum , * v e den ím o r g a n i z á c i e sa p r e tie t o z á s a d y b e z p e čn o s ti r o z u m e j ú oso b y s tý m ito f u n k c i a mi: č le n p r e d s e d n í c t v a a k o n t r o l n e j a 're víznej ko m isie , v e d ú c i o b l a s t n e j sk u p in y , p r e d s e d a o d b o r n e j ko m is ie , č le n JZS.

d) P ríle ž ito stn í z á u je m c o v ia a h o stia môžu vykonávať sp e le o lo g ic k ú činnosť a l e bo navštíviť ja sk y ň u len v s p rie v o d e č l e n a p r ís lu š n e j o b la stn e j s k u p in y a po p r e d c h á d z a jú c o m s ú h la s e v e d ú c e h o te jto s k u piny aleb o v e d e n ia o rg an iz ác ie. 3. O boznám enie člen ov so zásadam i b ez pečn osti a) Každý, kto v y k o n á v a sp e le o lo g ic k ú činnosť, m usí byť p r e u k á z a t e ľ n e o b o z n á m e n ý s tým ito z á s a d a m i a v prax i ich u p la tň o v a ť a dodržiavať. V eden ie o r g a n i zá cie v ydá z á sa d y v S p ra v o d a ji SSS. b) V edenie o rg a n iz á c ie z o rg a n iz u je n a j m e n ej r a z za tr i ro k y šk o le n ie v e d ú c ic h o b la s tn ý c h s k u p ín k v ý k la d u z á sa d b ez pečno sti. c) V edú ci o b la stn e j s k u p in y u s k u to č n í ra z za je d e n ro k šk o le n ie členov sku p in y k v ý k la d u zá sa d bezp eč n o sti. Členovia svo jím p o d p iso m v k n ih e b e z p e č n o s ti p r á c e p o tv rd ia , že sa o b ozná m ili so z n e n ím zásad. d) V edúci o b la stn e j sk u p in y zo dpov edá za to, že všetky osoby, k to r é sa z ú č a s t ň u jú n a s p e le o lo g ic k ý c h ak c iá c h , boli so z á s a d a m i o bozná m e n é. 4. Kontrola dodržiavania a) Za k o n tr o lu d o d r ž ia v a n ia zá sa d b e z p e č n o s ti zo d p o v e d á v ed ú c i o b la stn e j s k u piny, resp . v ed ú c i akcie. b) Ú ča stn íc i ak c ie sú p o vinní d o d r ž ia vať pokyny a p rík a z y v e d ú c e h o a k c ie a n i mi sa riadiť. c) K o n trolu d o d r ž ia v a n ia b ez p e č n o sti p r á c e m ôžu vykonávať členovia p r e d s e d níctva, k om isie p r e J a s k y n ia r s k u z á c h r a n nú slu ž b u a b ezp ečn osť p r á c e , p o v e re n í čle n o v ia JZS a v ed ú c i o b la s tn ý c h sk u p ín na svojich p r a c o v is k á c h v p r id e le n o m rajón e. d) K o n tro ln é o rg á n y a p o v e re n í j e d n o t livci sú p o v in n í dať p r ík a z n a o k am žité o d s tr á n e n ie z iste n ý c h závad. Ak to n e m ô žu urobiť a keď h ro z í z r e jm é n e b e z p e čenstvo, m u sia zastaviť akciu.

II. BEZPEČNOSŤ PRI PRIESKUME KRASOVÝCH JAVOV 1. Kniha b ezp ečnosti práce a) V edúci o b la stn e j s k u p in y je povinný založiť p r e s k u p in u K nihu b e z p e č n o sti p ri práci. b] Do Knihy b e z p e č n o s ti p ri p r á c i sa u v ed ie r o z s a h a d á t u m š k o le n ia so z o z n a m om ú č a stn ík o v , k to r í účasť p o tv r d ia svo jim podpisom . c] Do k n ih y sa u v á d z a jú zá zn a m y 20 školen í, z p o p la c h o v é h o p l á n u sk u p in y a zo zd ravo vedy . Z á z n a m t r e b a urobiť aj z akcií, p ri k to r ý c h došlo k z jav n é m u n e d o d r ž a n iu tý c h to zá sa d, p r íp a d n e k ú r a zu; z tý c h to zázn a m o v sa o d stú p i kóp ia ta jo m n ík o v i SSS. d) K niha b e z p e č n o sti pri p r á c i m u sí byť u lo ž e n á u v e d ú c e h o o b la stn e j s k u p in y a m usí byť k d isp ozícii k o n tr o ln ý m o rg án o m . 2. H lásen ie n eb ezp ečných u dalostí a) Každú z á v a ž n ú udalosť, k t o r á o h r o z u je p r ie b e h akcie, n a j m ä bezpečnosť, život a z d ra v ie ľudí aleb o d ôle žité p r ír o d n é h o d noty, m u sí v ed ú c i ak c ie n e o d k l a d n e hlásiť v e d e n iu o rg a n iz á c ie . T ak éto u d a lo s ti e v i d u je ko m isia p r e JZS a bezpečno sť p rá c e . b) Za z á v a ž n ú udalosť sa p o v a ž u jú z m e ny sta v u b e z p e č n o sti ja s k y n n é h o p r o s t r e dia, ale aj p o r u š e n ie e x i s tu jú c e h o p r í r o d n é h o v ý tv o ru [m ožnosť p o š k o d e n ia alebo z n ič e n ia s in tro v e j výplne, a r c h e o lo g ic k é a p a l e o n to lo g ic k é nálezy, ú p r a v a v o d n ý ch ciest a pod.). c) Ak v zn ik n e n e b e z p e č n á udalosť o h r o z u jú c a z d ra v ie a životy osôb, m u sí v e d ú ci ak c ie a k c iu p reru šiť , vyviesť osoby do b e z p e č ia a zam edziť v stu p n a k r a s o v ú lo kalitu^ d) Ďalšie p o k r a č o v a n ie p r ie s k u m n ý c h p r á c m ôže povoliť le n p r ís lu š n ý k o n t r o l ný o r g á n po v y k o n a n í p r e h li a d k y p r a c o v isk a a po r e a liz á c ii o p a t r e n í n a o d s t r á n e n ie závad. 3.

N ehody pri sp eleo lo g ick ej činn osti

a) V p r íp a d e n e h o d y p ri spe leo lo g ick e j č in n o sti sú o sta tn í člen o v ia p o v in n í podľa svojich m ož n o stí a sc h o p n o s tí posk y tn ú ť p o sti h n u té m u p rv ú pomoc, z a b rán iť vzn ik u ď alšieho n e b e z p e č e n s tv a a dopraviť p o s ti h n u té h o n a b e z p e č n é miesto. b) P ri v á ž n e jš íc h n e h o d á c h sú p o vinní n e o d k l a d n e požiadať o p om o c n a jb liž šiu 64

zložku Ja sk y n ia r s k e j z á c h r a n n e j služby. c) J a s k y n ia r s k a z á c h r a n n á s lu ž b a je zložkou o r g a n iz á c ie u r č e n o u a m a te r iá ln e v y b av e n o u p r e z á c h r a n u osôb v ja sk y n ia c h . P re jej činnosť p l a tia o so b itn é p re d p isy . d) Povinno sťou k a ž d é h o ja s k y n ia r a je posk y tn ú ť č le n o m JZS n a s a d e n ý m v r á m ci z á c h r a n n ý c h p r á c m a x im u m m a t e r i á l nej, fyzickej a inej po m o c i p o d ľa p o tr ie b a p o ž ia d a v ie k v e d ú c e h o z á c h r a n n e j akcie. e) O k až d ej n e h o d e je v e d ú c i a k c ie p o vinný oboznám iť v e d ú c e h o o b la stn e j s k u piny, k to rý ú r a z z a e v id u je v K nihe b e z p e č n o s ti prác e. 4. H odnotenie b ezp ečn osti práce a) K om isia p r e JZS a b ez p eč n o sť p r á c e je p o v in n á v s p o lu p r á c i s o b la s tn ý m i s k u p in a m i r a z r o č n e v yhod n o tiť n e h o d y a stav b e z p e č n o s ti p r i sp e le o lo g ic k e j činn osti. b j V edenie o r g a n iz á c ie v y k o n á n e o d k l a d n e p o d ro b n ý r o z b o r k a ž d e j zá v a ž n e j u d a lo sti z h ľ a d is k a b e z p e č n o s ti p r á c e . S r o z b o ro m b u d e p r a v id e ln e obo znam ovať v š e t k ý c h členov o r g an iz ác ie. III. VSTUP A POHYB V JASKYNI 1. Vstup do jaskynných priestorov a) V stup jed n ej osoby do p o d z e m ia s c ie ľom vykonávať a k ý k o ľ v e k d r u h p r á c sa za k az u je . b) Do ja sk y n e m ô ž u vstúpiť n a jm e n e j dve osoby. Jeden z ú č a s tn í k o v a k c ie m u sí byť č le n o m o r g a n iz á c ie . P ri n á r o č n e jš í c h a k c iá c h sa te n to p o č e t zvyšuje podľa o k o l ností. c) V e d ú c i a k c ie zo d p o v e d á za to, aby do po d z e m ia n a p r ie s k u m n ú a k c iu v stu p o v a li len č le n o v ia te le s n e a d u š e v n e schopní. V edúci ak c ie vylúči ú č a s tn í k a n a j m ä v p r í p a d o c h , keď: — n e m á v n á le ž ito m p o r ia d k u v šetky o so b n é pom ôcky, — nie je fyzicky aleb o p s y c h ic k y d is ponovaný, — o d m ie ta p o d riad iť sa p r ík a z o m v e d ú ce ho akcie. d) V stup do ja s k ý ň v p r id e l e n e j p r a c o v nej o b la sti sa povoľuje le n č le n o m a č a k a te ľ o m p r ís lu š n e j o b la stn e j s k u p in y . Na k a ž d ú a k c iu sa m e n u je v e d ú c i ak c ie , k to rý z o d p o v e d á za d o d r ž ia v a n ie b e z p e č n o s ti p r á c e , r ia d i a u s m e r ň u j e p r ie s k u m n ú č in nosť. Po sk o n č e n í a k c ie p o d á p íso m n ú s p r á v u o jej p r ie b e h u a d o s ia h n u tý c h vý sle d k o c h f o rm o u te c h n ic k é h o d e n n ík a .

e) J a sk y n ia ro m z inýc h s k u p ín a cudzím osobám je v s tu p n a p r a c o v is k á p o vole ný len po p r e d c h á d z a jú c o m s ú h la s e v e d ú c e ho o b la stn e j s k u p in y alebo s ú h la s e v e d e nia o rg a n iz á c ie s v e d o m ím v e d ú c e h o o b lastnej sku piny. f) Svojvoľne a bez v e d o m ia v e d ú c e h o akcie s a z a k a z u je n a p r a c o v is k u v y k o n á vať inú ak o p lá n o v a n ú činnosť (pokiaľ nejde o sta v o h ro z e n ia ] aleb o p ra c o v isk o opustiť. g) Po vinnosťou v e d ú c e h o a k c ie je i n f o r movať z o d p o v e d n ú osobu n a p o v r c h u o n a v štívenej lo k a lite a p r e d p o k la d a n o m čase u k onče nia akcie. Pri n á r o č n e jš í c h a k c iá c h v h lb o k ý c h p r ie p a s tia c h , v o d n ý c h ja s k y nia ch a ja s k y n n ý c h sy sté m o c h je v ed ú c i akcie povin n ý podľa p o tre b y určiť h lia d k u na p o v rch u . h) K aždé p rac o v isk o , k d e vo v š e o b e c nosti m ôže prísť k ú r a z u inej osoby, m u sí byť o z n a č e n é b ež n e p o u ž ív a n ý m i t a b u ľ k a mi, k to r é z a k a z u jú v s tu p n a p ra c o v isk o a u p o z o r ň u jú n a n e b e z p e č e n s tv o , p r í p a d ne sú d o p ln e n é in o u v h o d n o u z á b r a n o u . 2. Zásady pohybu v jaskyni a) J a s k y n ia r sa m u sí v p odze m í p o h y bovať ta k , aby n e o h r o z il v la s tn ú b e z p e č nosť a bezp eč n o sť o s ta tn ý c h p ríto m n ý c h , n a jm ä uvo ľň o v a n ím balv an o v , sutiny, č a stí ja sk y n n e j v ýplne a pod. b) V šetky p o u ž ív a n é a t e c h n ic k y záfcezp eč en é ce sty v p o d ze m í sa m u sia u d r ž i a vať v b e z p e č n o m stav e. P rv o le ze c m u sí byť sk ú s e n ý ja s k y n ia r a je h o pov innosťou je k o n tro lo v a ť n e s ta b i ln é a nebezpečné m ie sta v jaskyni. c) P re d k a ž d o u a k c io u je v e d ú c i ak c ie povinný p r e k o n tr o lo v a ť ú č a s tn í k o m výstroj, zistené n e d o s ta t k y dať o d strá n iť a v o d ô v odn en ý c h p r íp a d o c h nedovoliť v stu p do jaskyne. Členov, k to r ý c h n e p o z n á , v y s k ú ša z p o u ž ív a n ia ja s k y n ia r s k e j te c h n ik y . d) S tu p n e aleb o e x p o n o v a n é úseky sa musia t e c h n ic k y s p r á v n e inštalovať, z a b e z pečiť re b r ík m i, p o m o c n ý m i la nam i, resp. inými p r o s tr ie d k a m i tak, aby sa osoby mohli v ja s k y n i b e z p e č n e pohybovať. e) L an á a la n o v é r e b r ík y sa m u s ia ukotviť m in im á ln e v d v o c h bodoch. Ich pevnosť, s ta b ili tu a s p rá v n o sť u k o tv e n ia pred z o s tu p o m či v ý stu p o m k o n tr o lu je prvolezec. f) Z ak a zu je s a používať laná, r e b r ík y a staré k o tv ia ce body, o p e v n o s ti k to r ý c h máme čo n a j m e n š iu pochybnosť. g) Počas t r a n s p o r t u ale b o le z e n ia sa p o dľa m ožností n e s m ie n ik to zdržiavať pod rebríkom aleb o lanom .

h] P ri p r e k o n á v a n í s tu p ň o v r e b r ík m i do 5 m sa iste n ie v y k o n á podľa p o treb y , nad 5 m m u sí byť vždy z a b e z p e č e n é istenie. ch] P ri zlie z a n í n a j m ä v e r ti k á ln y c h úsekov sa m u s ia č len o v ia ak c ie dohovoriť n a zvuk ovej či inej v h o d n e j signalizácii. i) P lavbu n a v o d n ý c h h l a d in á c h v p o d zem í ( p r ia m u či p o m o c o u č ln a ] m ôže v y k onávať len s p e leo ló g — pla vec s p o u ž i tím z á c h r a n n e j vesty. IV. OCHRANNÉ PRACOVNÉ PROSTRIEDKY 1. Osobné ochranné prostriedky a] Členovia p r ie s k u m n e j ak c ie n a p o v r c h u i v ja sk y n i sa m u sia vybaviť v h o d n ý mi ochranným i pracovným i p ro stried k a mi, k to r é sa r o z lišu jú n a p o v in n é a d o p lň u jú c e . b) N a b ez p e č n é zd o la n ie p r e k á ž o k v ja s k yni je n u tn é používať tie to pov in n é oso bné o c h r a n n é p ro strie d k y : — o c h r a n n á p r ilb a z p ev n é h o m a te r iá lu so z a p n u tý m p o d b r a d n ý m r e m ie n k o m t v a r u Y, — p r a c o v n ý o ble k — k om binéza, n a j lep šie je d n o d ie ln a z p ev n é h o m a te r iá lu , — obuv s p e v n o u po d o šv o u p r is p ô s o b e n ou d a n ý m p o d m ie n k a m a p r o s tr e d iu (vib ram y , g u m e n é čižmy a pod.], — sp o ľa hlivé in d iv id u á ln e svietidlo s m i n im á ln e je d n o n á s o b n o u r e z e r v n o u dobou svietivosti, resp . s b ež n e v y m e n ite ľ n o u n á p lň o u v p o dzem í; keď sa v ja sk y n i v y sk y tu jú e x p o n o v a n é úseky, m u s í byť Indivi d u á l n e svie tid lo u p e v n e n é tak, aby ja s k y n ia r m a l voľné obidve ru k y , — r e z e r v n é svietidlo n e z á v isle od o so b n é h o svietidla, s n á h r a d n ý m i d ie lm i ( ž ia r o vka, h o r á k , čistid lo h o r á k a , z a p a ľ o v a nie] . c] D o plňujú ce p o m ô c ky tvoria: le ze cké p om ôcky n a v ý stu p a zo s tu p po lane, š p e c iáln e d r u h y odevov do v o d n ý c h jaskýň, h o r o le z e c k é lano, p o m o c n é slučky, p r a covné r u k a v ic e a o s ta tn é pom ôcky o d p o r ú č a n é v e d ú c im akcie. d) Každý ja s k y n ia r m u sí mať svoje oc h r a n n é p r a c o v n é p r o s tr ie d k y v b e z c h y b nom stave. 2.

Š p eciáln e osobné ochranné prostriedky

a] N a oso b itn é d r u h y p r á c v ja s k y n ia c h sú u r č e n é š p e c iá ln e o so b n é o c h r a n n é p r o strie d k y . V yb avenie nim i za b e z p e č u je v e d e n ie o r g a n iz á c ie s iným i in š titú c ia m i a 65

pod n ik m i. Ide n a jm ä o tie to p rá c e : p o t á p ač sk ý p rie sk u m , p r ie s k u m č i a s t o č n e z a to p e n ý ch p riesto ro v , p r ie s to ry v y p ln e n é n e d ý c h a te ľn ý m i p lynm i — C 02 atď. b) Ak je to n u tn é , n a p o u žív an ie tý c hto p r o s tr ie d k o v sa v y d a jú oso b itn é p re d p isy ( p o tá p a n ie v ja s k y n ia c h ) .

2. Potápanie v jaskyniach P r ie s k u m v od o u z a p la v e n ý c h ja s k y n n ý c h p r ie s t o ro v o r g a n iz u je k o m is ia p r e p o t á p a n ie v s p o lu p r á c i s o b la stn ý m i s k u p in a m i. V y k o n áv a jú ho le n v y šk o le n í p o tá p a č i s r e š p e k t o v a n í m b e z p e č n o s tn ý c h s m e rn íc p r e podupanie. 3.

V. ŠPECIÁLNE DRUHY PRÁC 1. T rh a c ie p r á c e a) V ja s k y n ia c h m ožno vykonávať len t r h a c i e p r á c e m a lé h o r o z s a h u (m a x im á ln e 2 kg t r h a v í n n a je d e n časový s tu p e ň a ce lk o v é m n o ž stv o s ú č a s n e od p aľ o v an ý ch t r h a v í n do 20 kg] s r e š p e k to v a n í m p r í s lu š n ý c h u s ta n o v e n í B e zp e č n o stn é h o p r e d pisu č. 3000/75, sied m y d ie l T rh a c ie p r á c e a B e zp e čnostný p r e d p is 10/71 SBÚ. b) T rh a c ie p r á c e povoľuje m ie stn e p r í slu šný o k r e sn ý n á r o d n ý výbor n a z á k la d e žiadosti d o p ln e n e j o te c h n o lo g ic k ý p o stu p tý c h to p r á c sp r a c o v a n ý n a d a n ú k r a s o v ú lo kalitu . c) T rh a c ie p r á c e v ja s k y n ia c h m ô ž u vy konávať len s tr e l m a j s tr i s od b o rn o sťo u „ s tr e lm a js te r p r e o so b itn é d r u h y p r á c — p r e p r á c e v ja s k y n ia c h “ aleb o „ s tr e lm a j s te r p r e h lb in n é b a n e “ . d) P ri p r íp r a v e t r h a c í c h p r á c až do p r i p o je n ia ro z n e tn e j sie te n a p rív o d n é v e d e nie m u sí byť n a p r a c o v is k u so str e lm a js tr o m a s p o ň je d e n pom o c n ík . Pom ocníkov u r č u je s tr e l m a j s te r z r a d o v s k ú s e n ý c h jask y n ia ro v a p o u č í ich o n e v y h n u tn e j č in nosti. O sta tní ú č a s tn íc i ak c ie sa n a p r í p ra v e a re a liz á c ii t r h a c í c h p r á c n e s m ú z ú častňovať. e) S tr e lm a js tr i sú p ov inní dbať n a v š e t ky n a r ia d e n ia S lo v en sk é h o b a n s k é h o ú r a d u pri p o u ž ív a n í v ý b u šn ín a pom ô c o k p o tr e b n ý c h n a ich použitie. f) O rg a n iz á c ia m usí zabezpečovať š k o le n ia n o vý ch záu je m co v a p e r io d ic k é p r e sk ú š a n ie s tr e lm a js tr o v . Musí zabezpečiť aj k o n tr o lu b e z p e č n o s tn o - te c h n ic k e j ú ro v n e t r h a c í c h p r á c a viesť o n ic h záznam y. g) T rh a c ie p r á c e v ja s k y n ia c h je n e v y h n u t n é vy konávať s o sob itn ým zre teľo m n a o c h r a n u ich s e k u n d á r n e j v ý p ln e alebo in ý c h v z á c n y c h p r ír o d n ý c h h odnôt. h) Z a k a z u je sa v stu p do ja s k y n n ý c h p r i e s torov te s n e po o d s tr e le výbu šn ín . V o d ô v o d n e n ý c h p r íp a d o c h sa o d p o r ú č a p r e m e rať o b sa h šk o d liv ín v ovzduší. 66

Zdravotnícka starostlivosť

a) K ažd á o b la s tn á s k u p i n a m u sí byť m a te r i á l n e v y b a v e n á tak, aby čle n o v ia s k u piny n a j m ä p ri te r é n n y c h a k c iá c h m oh li byť v p r íp a d e ú r a z u n a m ie s te o k am žite o še tre n í. N a te n to ú če l slúži p o h o to v o s tn á le k á r n i č k a a z d r a v o tn ý balíče k. b) V ybavenosť p o h o to v o s tn e j le k á r n ič k y sta n o v í a z a b e z p e č í v e d e n ie o r g a n iz á c ie . Je u lo ž e n á u u r č e n é h o č le n a sk u p in y , k t o rý z a b e z p e č í jej p r a v id e ln é d o p ĺň a n ie . c) V edúci o b la stn e j s k u p in y z a b ez p eč í p r e členov p r a v id e ln e je d e n k r á t ro č n e šk o le n ie z p o s k y to v a n ia p rv e j pom oci. d) N a p r ie s k u m do t e r é n u t r e b a vziať a s p o ň z d r a v o tn íc k y b a l íč e k a po d ľa z á v a ž n o s ti a k c ie aj iné z á k la d n é p r o s t r i e d ky prv ej pomoci. p 4. P oplachový plán ob lastnej skupiny r

P o p la c h o v ý p lá n je sú b o r o p a t r e n í n a z a b e z p e č e n ie r ý c h le j p o m o c i p r i n e h o d e v ja sk y n i až po sk o n č e n ie lik v id á c ie n á sle d k o v n e h o d y . P o p la c h o v ý p l á n o b s a h u je: — a d r e s á r a te le f ó n n e čísla členo v o b la stn e j sk u p in y , č len o v JZS, l e k á r s k e j p o h o to v o s tn e j služby, V e r e jn e j b e z p e č n o sti, — sp ôso b o z n á m e n ia neh o d y , — činnosť p ri n e h o d e v ja s k y n i ( p o sk y tn u tie p rv e j pom oci, v č a s n é o z n á m e n ie ú r a z u , m ie sto s t r e t n u t i a z á c h r a n n e j s k u piny a pod.), — z a b e z p e č e n ie z r a n e n é h o a m ie s ta n e hod y až do p r íc h o d u le k á r a , v p r íp a d e p o tr e b y člen ov JZS, — povinn osť vyhotoviť z á p is o n e h o d e a n e h o d u ohlásiť p r e d s e d n íc t v u a V erejn ej b e z p e č n o sti. O rg a n iz á c ia za b e z p e č í s p r a c o v a n ie p o p la c h o v é h o p lá n u o b la stn e j s k u p in y a ob o z n á m e n ie v š e tk ý c h členov s p o p l a c h o vým p lá n o m n a jm e n e j je d e n k r á t za rok, čo p o tv r d ia p o d p is o m v K nihe b e z p e č n o s ti p rác e.

VI. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE Tieto zá sa d y b e z p e č n o s ti p r i s p e le o lo gickej č in n o s ti p la tia v súvislo sti s ď al šími p re d p is m i, k to r é d o p ĺň a jú á bližšie o b ja sň u jú n i e k to r é p ro b lé m y sp e le o lo g ic k é h o p rie sk u m u . Sú to n a j m ä tieto: — S tanov y a o r g a n iz a č n ý p o riad o k , — B e zp e čn o stn ý p r e d p is SBÚ č. 3000/ 1975 p r e ja sk y n e, — V y h lá š k a č. 111/1975 Zb. SÚBP a SBÚ o ev id en c ii a r e g is t r á c ii p r a c o v n ý c h ú r a

zov a h lá s e n í p r e v á d z k o v ý c h n e h ô d a p o r ú c h t e c h n ic k ý c h za ria d e n í, — B e zp e čn o stn ý p r e d p is 10/1971 SBÚ, — Výnos ÚBÚ č. 65/1965 B e zpe čnostné p r e d p isy o v ý b u šn in á c h , — S m e rn ic e p r e p o tá p a n ie v ja sk y n ia c h z 1. júla 1983. Tieto z á sa d y b e z p e č n o s ti sc h v álilo p r e d se d n íc tv o s p la tn o sť o u od 1. j a n u á r a 1988. Tým s t r á c a p la tn o sť b e z p e č n o s tn ý p r e d p is p r e členov o rg a n iz á c ie v y d a n ý v r o k u 1973. ALFONZ

CHOVAN

predseda

ZAUJÍM AVOSTI ZO SPELEOLÓGIE e

VÝSLEDKY SPELEOLOGICKÝCH VÝŠKU MOV V ZSSR ROKU 1906

V u p ly n u lo m období zo rg a n iz o v a li so v ie tsk i ja s k y n ia r i niekoľko d e s ia to k ex p e dícií do rô z n y c h k r a s o v ý c h oblastí. N a j v ý ra z n e jšie ú s p e c h y d o sia h li n a K aukaze, v S tre d n e j Äzii a Sibíri. V s e v e rn o m K auk a ze ja s k y n ia r i M os k o v sk é h o g e o lo g ic k é h o p r ie s k u m n é h o in š ti tú tu o d k ry li priep a sť S v e r c h g lu b o k a ja a p r e s k ú m a li ju do h lb k y 287 m. V z á p a d n o m G ru z ín sk u tb iliskí ja s k y n ia ri p o k r a čovali v p r ie s k u m e C c h o ltu b sk é h o s y s té mu, k to r ý sa s k la d á zo š ty r o c h ja sk ý ň sp o je n ý ch sifónm i (ce lk o v e je tu 13 sifónov). T e ra jšia d ĺž k a ja sk y n e je 11 km. N ajv ä čšie ú sp e c h y sa d o sia h li v d v o ch v y s o k o h o r s k ý c h k ra s o v ý c h r a jó n o c h Abc h á zie — v Bzybskom c h r b te a A rabike. V z á p a d n e j č a s ti B zybského m a sív u tomskí ja s k y n ia ri p r e s k ú m a li p r ie p a sť Grafski-p ro va l do h ĺb k y 600 m. U k ra jin sk í a perm skí ja s k y n ia ri p r e h ĺb ili z n á m u p rie p a sť V. P a n ť ju c h in a ( —650 m ). V h ĺb k e 800 m sa o tv o r ila 200 m h lb o k á p riepasť, za k to r o u sa ja s k y ň a k o n č í z á v alo m a d o sa h u je —1025 m. Vo vý ch o d n e j č a sti m a sív u A ra b ik a v b líz k o sti š títu C h y rk a ja s k y n ia ri K rasnoja r s k a p r e h ĺb ili p rie p a sť P -l/9 do h ĺb k y 510 m. V tom istom r a jó n e ja s k y n ia ri Per o v s k é h o k lu b u z Moskvy v ja sk y n i A. Ver e v k in a d o sia h li h ĺb k u 427 m. M oskovskí ja s k y n ia ri v p r ie p a s ti M o sk o v sk a ja v s e v e rn e j ča sti m a sív u A ra b ik a d o s ia h li h ĺb k u 970 m. V c e n tr á ln e j č a s ti to h to m a sív u sa p ra c o v a lo v d v o ch n a jv ý z n a m n e jš íc h p r i e p a s tia c h — V. V. I lju c h in a a K ujbyševskej. V sy stém e V. V. I lju c h in a sa v h ĺb k e 970 m e tro v (r. 1985) p r e k o n a l p rv ý sifó n (40, —10). Za 200 m d lh o u fo síln o u c h o d b o u sa p r e k o n a l d r u h ý sifón (55, — 15). S y sté m om p r ie p a s tí sa d v a ja ja s k y n ia ri d o sta li k t r e t ie m u sifónu, k to r ý tv o rí ja ze ro v h ĺ b ke 1220 m. V p r ie p a s ti K u jb y še v sk aja sa tie ž p r e k r o č ila tis íc m e tr o v á h r a n ic a . V ja skyni p r a c o v a li str ie d a v o t r i sk u p in y po 15— 18 osôb. Dno v ď alšom zá v a le v h ĺb k e 1110 m d o sia h lo 13 ja sk y n ia ro v . Asi 100 m e tro v

vyššie od v c h o d u do ja sk y n e sa objav ila in á n o v á ja sk y ň a , v k to r e j sa d o s ia h la h ĺb k a 340 m. P r e d p o k la d á sa jej sp o je n ie s K ujb y še v sk o u priep a sť o u . V p o h o r í K u g ita n g -ta u v S tre d n e j Äzii m o sk o v s k í ja s k y n ia ri p o k r a č o v a li v p r i e s k u m e K a r lu k s k ý c h jask ýň. Dĺžka ja sk y n e K a p k o ta n d o s ia h la 24,5 km. P r e d p o k l a d a n é sp o je n ie s ja s k y ň o u P ro m e ž u to č n a ja (18,5 km ) sa zatiaľ n e d o k á z a lo . S v erd lo v sk í ja s k y n ia ri p r e s k ú m a li ja s k y n e G rissa v s k é h o c h r b ta , ďalej ja s k y ň u F e stiv a lo v ú ( —420, 4000 m) v masíve, Hodža-Gur Gur-Ata a ja s k y ň u B ojb u lak ( —500, 3000 m) v m a sív e Čuj-Bair. V p o h o r í Sajany n a Sibíri d o s ia h la n a jv ä č š ia kong lom e r á to v á ja s k y ň a V eľká O re šn á d ĺž k u 28 kilo m etro v . D o sia h n u té výsle d k y zm en ili ta buľky n a j d lh š íc h a n a j h lb š íc h ja sk ý ň v ZSSR i vo c trp tp

•

IVAN BELIČKA o b la stn á s k u p in a B anská Bystrica

TRAGICKÁ NEHODA V POĽSKEJ JASKÝ NI BYSTRÁ

Z a č ia tk o m r o k u 1987 p r e n ik l i k n á m k u s é sp rá v y o n e h o d e v ja sk y n i Bystrá na s e v e r n e j s t r a n e T atier. J. G rod zicki v Tat e r n i k u 1/87 p r i n á š a p o d ro b n o sti. Vo v e č e r n ý c h h o d i n á c h 15. f e b r u á r a 1987 vošli do ja s k y n e B y strá poľskí j a s k y n ia ri P. Kubicki, A. Balas a ju h o s l o v a n ský ja s k y n ia r A. P e tr u jk ič . Ic h cieľom bol p o tá p a č s k ý p r ie s k u m sifónov n a k o n c i ja s kyne. Po p r íc h o d e do Sály v o d o p á d o v K u bic k i o s ta l čakať p r e d sifó nom a P e t r u j kič s B alasom z a č a li p o t á p a č s k ú akciu . P o tá p a č i p o s tu p n e p r e k o n a li bez ťažkostí šty ri z n á m e sifóny a vo v z d ia le n o s ti asi 200 m p rišli k p ia tem u , d o te r a z n e p r e k o n a n é m u sifónu. Balas o sta l v z á lo h e pred pia ty m sifó nom a P e tr u jk ič s a p o n o r il do sifónu. Mal sa vrátiť n a j n e s k ô r o 15 m i nút. Keď sa n e v r á til ani po d v a d s ia t ic h m in ú ta c h , p o k ú s il sa Balas p re p lá v a ť h l boký a te sn ý sifón. P o stu p o v a l n o h a m i d o p r e d u . V z a m ú te n e j v od e zo sú v al bloky h o r n in y , p r e c h o d n e n a š ie l a m u se l sa v r á tiť. Po ď alších d v a d s ia t ic h m in ú t a c h p o č u l

v sifóne ozvenu v z d u c h u u n ik a jú c e h o z p o tápačskej a p a r a tú r y . Keď sa P e tr u jk ič n e vracal, Balas s a zn o v u p o k ú s il o p r ie n ik sifónom, a le n e ú s p e š n e . P rib liž n e o h o d i nu zvuky u n ik a jú c e h o v z d u c h u v sifóne ustali. Balas sa v r á til k u K u b ick é m u a s p o lu oznámili n e h o d u n a GOPRe.

2Q..

PRIEREZ SIFÓNMI V JASKYNI BYSTRÁ, DETAIL / p o d lo J .G ro d z ic k i, Taterník 1 /8 7 /

10J_______ __ ° .. -10 J -s ifó n

pr íe r ez sifónom

5 SIFÓNU

34 s ifó n y

vodiace /Jano-

N a sle d o v a la zlo žitá z á c h r a n n á akcia, ktorej sa sp o lu s č le n m i GOPRu z ú č a s tn ili členovia v a r š a v s k é h o p o t á p a č s k é h o k lu b u PTTK, ju h o s lo v a n s k í p o tá p a č i, b a n s k í z á c h r a n á r i a m n o h í ďalší. P o s tu p n e v y č e r p a li vodu zo š ty r o c h sifónov, ale v p ia to m ani po d lh o m č e r p a n í, keď v y tia h li okolo 2000 m 3 vody, h la d in a n e k l e s l a o vi§c ako 18 cm. S ú č a s n e v y k o n á v a li r á d io t e š ty p re p ríp ad p o tr e b y h ĺb e n ia ša ch ty , ale n e boli ú sp e šn é . Ani po v ia c n á s o b n ý c h p o k u soch sa p o tá p a č o m n e p o d a r ilo p re p lá v a ť piatym sifónom . Z ač iatk o m m a r c a sa ju h o s lo v a n s k á stran a s k o n ta k to v a la s f r a n c ú z s k y m i z á c hra nárm i, k to r ý c h p o ž ia d a li o pom oc. P o tápači S p élé o -S ec o r do sifónu p r e n ik l i a vytiahli m ŕ tv e telo 2 6-roč ného š t u d e n t a elektronik y A. P e tr u jk ič a . V n o ci zo 14. na 15. m a r c a tr a n s p o r t o v a l i telo p o s t i h n u tého z ja skyn e. Podľa d o s tu p n ý c h in f o rm á c ií sa tra g é gia o d o h r a la asi ta k to : P o tá p a č sa p o n o ril do sifónu h la v o u d o lu a v čistej vode s dobrou d o h ľa d n o sťo u p r e n ik o l sifónom na d r u h ú s tr a n u . Voda sa p o h y b o m p o t á pača z a m ú tila a viditeľnosť k le s la n a nulu. Potápač n a d r u h e j s t r a n e sifónu p r iv ia z a l vodiace lano a m o ž no s k ú m a l p rie sto ry za sifónom aleb o č a k a l n a p riateľa. Po 30—40 m in ú t a c h sa ro z h o d o l p r e n á v ra t. Držiac sa v m ú tn e j v od e n a p n u t é h o v o diaceho la n a zistil, že la n o vedie d o h o r a neprieleznou tr h l i n o u a sm e ro m d o lu ide o n eprielezný sifón. Keď zistil, že po v o diacom lane n e m ô ž e p o k ra č o v a ť v n á v r a

te, p r e p a d o l p an ik e, s tr h o l si p o tá p a č s k á m a s k u a z a m o ta l sa do v o d ia c e h o lana. Po s tr a t e v e d o m ia klesol n a d n o sifónu, o d kiaľ ho z á c h r a n á r i vytiahli. Išlo o fyzicky veľmi d o b r e d is p o n o v a n é h o p o tá p a č a s d lh o r o č n ý m i p o tá p a č s k ý mi sk ú se n o sť a m i z p o tá p a n ia n a voľnej vode. V ja sk y n i B ystrá to v ša k bolo jeho d r u h é p o tá p a n ie sa v jaskyni. Z á c h r a n n á a k c ia s tá la 600-000 f ra n k o v . . . S p r a c o v a l : P. MITTER

•

SEDAČKA CI KOMBI?

Článok o p o u žív an í s e d a č k y a s e d a č k y v k o m b in á cii s h r u d n ý m ú väzom je pu b lik o v a n ý v T a te r n ik u 1/87. A u tor č lá n k u T. Solicky zd ô v o d ň u je p o u žív an ie sed ač k y v k o m b in á cii s p r s n ý m ú v äz o m z h ľa d isk a b e z peč no sti, čo ilu s tru j e n á s le d k a m i v ia c e r ý c h n e h ô d p ri lezení. T re b a zdôrazniť, že m ie sto u p e v n e n ia ú v äz u n a lan o n e smie byť nižšie ak o ja m k a v d olnej ča sti h r u d n e j kosti. N ajlep šie u k a z u je p o tr e b u p o u ž ív a n ia se d ač k y v k o m b in á c ii s h r u d ným ú v äz o m k re sb a , k to re j a u to r je S. L essm ann. N aši ja s k y n ia ri použív ajú m n o ho typov k o m b in o v a n ý c h b e d ro v o -h ru d n ý c h s e d a č ie k p r e v a ž n e v la stn e j výroby. Všetci, k to r í sa v enu jú , aleb o sa ch c ú venovať šp o r to v é m u ja sk y n ia rs tv u , by m a li te jto z á k la d n e j č a sti v ý s tr o ja venovať p r v o r a d ú pozornosť. S p r a c o v a l : P. M i t t e r

autor S e p p L essm a n n

SPOLOČENSKÉ SPRÁVY

Štefan Roda šesťdesiatnik Veľkú r o d in u n a š ic h še sťd e sia tn ik o v d opln il m a g is te r Š te fa n Roda z Rožňavy. Jeho m e n o sk lo ň u je m e v súv islo sti s j a s k y n ia rs k y m d ia n ím n ie le n n a R ožň avskú a v S lo v en sk o m k ra se , ale n a S lo v en sk u vôbec. PhMr. Š tefan Roda sa n a r o d il 3. 4. 1927 v Rožňave, m e ste , k to r é je ú zko s p ä té s ú sp e c h m i s lo v e n sk é h o ja s k y n ia rs tv a . Vy r á s tlo tu niekoľko g e n e r á c ií ja sk y n ia ro v v r á t a n e v ý ra z n ý c h osobností. Pôsobiť na R ožňavsk ú je d a r p re k a ž d é h o m la d é h o človeka, k to rý obdivuje a m ie n i poznávať osobitosti k ra so v e j k rajin y .

N ebolo to m u in a k a n i u n á š h o ju b i lanta. Na p o č e tn ý c h v y c h á d z k a c h získal prv é k o n ta k ty s ja sk y ň a m i, lá k a li ho n e z n á m e p o d z e m n é priesto ry . V povojnovom období r o k u 1947 sa v R ožňave fo rm u je s k u p in a n a d š e n c o v p r e ja sk y n ia rstv o . Pri 70

z r o d e o rg a n iz o v a n e j č in n o s ti bol aj náš ju b ila n t. Spolu s L ad islav o m H e ré n y im a V iliam om R ozložníkom o r g a n iz o v a li p rv é s o n d o v a c ie p r á c e v t e r é n e . S p o č ia tk u išlo o lo k a lity n a H o rn o m v r c h u , n a d Borkou — n a p r . M arci-lyuk, H g v ra n ia sk a la, O k ra jová d ie ra , Č e rto v a d ie ra . U k áz ali s a aj p r v é výsledky , k to r é p r i t i a h l i Š te f a n a k ja s k y n ia r s t v u eš te viac. Ostal m u v ern ý d o te ra z. M alá s k u p in a ja s k y n ia ro v p r e c h á d z a n a iné p r a c o v is k á n a S ilic kú p la n in u . Do k o le k tív u p r i c h á d z a ďalší v ý zn a m n ý r o ž ň av s k ý ja s k y n ia r A rp á d Abonyi. Jeho o d b o r n é z n a lo sti sú z a č i a tk o m ú s p e š n e j éry s p e le o lo g ic k é h o v ý s k u m u a p r ie s k u m u . Z a č a la sa e t a p a o t v á r a n ia k r a s o v ý c h vyvier a č i e k Roku 1951 so n d o v a li v g o m b a sec kej Čiernej v y v ie ra č k e , k d e p r e n ik l i do p o d z e m ia a objavili G o m b asec k ú ja sk y ň u , k t o r ú , n e s k ô r s p r ís tu p n i li tu r is ti c k e j v e rejn o sti. J u b ila n t m e d z itý m ú s p e š n e u k o n č il v y so k o šk o lsk é š tú d i u m n a L e k á rs k e j f a k u l te U niverzity K o m e n s k é h o v B ratislave. Z ač al p ra c o v a ť ako l e k á r n i k v Plešivci. V m a lo m m e s te č k u v ú d o lí r ie k y Slanej, o b k lo p e n ý z tr o c h s t r á n k ra so v ý m i p l a n i nam i, p r a c u je už c e lý c h tr id sa ť rokov. Odtiaľ so z n a č n o u v y trv a lo sťo u o r g a n iz o v al d lh é ro k y s p e le o lo g ic k é akcie, ča sto n a ú k o r svojej rodiny . U behli p ä ť d e s ia te roky a v Rožňave s a v y tv o r ila s iln á j a s k y n ia r s k a sk u p in a , k to r á v y k o n á v a la n a j n á r o č n e jš ie akcie. V š e sť d e sia ty c h r o k o c h sú ja s k y n ia ri o r g a n iz o v a n í p r i B a níc kom m ú z eu . Je to v ý z n a m n é obdobie j a s k y n ia r s k e h o p r ie s k u m u v Rožňave. Roku 1964 objavili K r á s n o h o r sk ú ja s k y ň u a Š tefan Roda z a č ín a p u b li kovať v ý sle d k y v ý sk u m o v te jto n e v š e d n e j ja skyne. S polu s ď alším i ja s k y n ia rm i sa p odie ľa n a o tv á r a n í H učia ce j v y v ie ra č k y p r i K unovej T eplici ( P le šiv sk á p la n in a ] a v y v ie ra č k y V izavat v z á v e r e Z ád ielsk e j d o liny. S p rá v y zo z a h r a n ič ia o liečbe o c h o r e

ní dýchacích c ie st v ja s k y n ia c h priv ie d li jubilanta a je h o priateľo v n a m y šlie n k u najskôr urobiť f y z ik á ln o -c h e m ic k ý a m ik robiologický v ý sk u m o v zd u šia Gombaseckej jaskyne a po to m vyskúšať lie č e n ie v n a šich ja sk y n n ý ch p o d m ie n k a c h . V ýsledky z rokov 1965—1972 boli n a d o č a k á v a n ie dobré. Vytvorilo sa s p e le o l a b o r a tó r iu m p ri Gombaseckej jaskyn i, k d e z a č ín a m a g is te r Štefan Roda prac o v ať sp o lu s Ing. L a d isla vom Rajm anom n a o d b o r n ý c h v ý s k u m n ý c h úlohách. R e alizu jú sa n a p r . k o lo r o m e tric ké skúšky v s y sté m e K r á s n o h o r s k e j ja s k y ne, sp ra c ú v a jú sa z á k la d n é tém y o m e r a ní jaskynnej m ik ro k lím y , p r e b i e h a v ý sk u m aragonitu v O c h tin sk e j a r a g o n ito v e j ja s k y ni, skúm ajú sa d e š t r u k č n é ú č in k y n án o s o v po zá p la v á c h v ja s k y n i Domica, g e n é z a plastického s i n t r a a iné. Roku 1968 je je d n ý m z h la v n ý c h o r ganizátorov p r v é h o sym póz ia p r e speleote rapiu vo V ysokých T a trá c h , je člen o m Speleologického p o r a d n é h o z b o ru m in i s tr a kultúry SSR. Koncom še s ť d e s ia ty c h rokov sa aktív n e z ú č a s tn il r e o r g a n iz á c ie ja s k y niarstva n a S lovensk u, od z a č i a tk u je č l e nom p r e d s e d n íc t v a ob n o v en e j SSS. Túto

f u n k c iu v y k o n á v a do dnes. Z a stu p u je n a š e ja sk y n ia rs tv o v d v o ch k o m is iá c h M edzi n á r o d n e j sp e le o lo g ic k e j únie. P ra c o v n ý e l á n ho neo púšťa. P r e ja v u je sa to m n o ž stv o m r o z p r a c o v a n ý c h v e d e c k ý c h n á m e to v a prísp ev k o v p u b lik o v a n ý c h v m o n o g r a f iá c h , z b o r n ík o c h a o d b o r n ý c h č a so p iso c h . A ktívne sa z ú č a s tn il sv e tových k o n g r e s o v r o k u 1969 v S tu ttg a rte a r o k u 1973 v Olomouci, sym pózií p re s p e le o t e r a p iu n a H o rn om H rá d k u v Ra k ú sk u , M aď arsk u, T a lia n s k u a inde. Roky u te k a jú a p o z n a m e n a jú k ažd ého, n a j m ä ro k y s t r á v e n é v ja sk y n ia c h . Mladší ja s k y n ia ri ho f a m iliá r n e o slovujú P išta Báči. Svoje z n a lo sti a s k ú s e n o s ti u p l a t ň u je v p r á c i p r e d s e d n íc tv a , n a k to r e j sa p r a v id e ln e z ú č a s tň u je . Keď si p ri te jto s lá v n o stn e j p r íle ž ito s ti p r ip o m ín a m e činnosť m a g is tr a Š te f a n a Rodu, m u sím e jeho m eno vždy spájať s rozv ojom speleo ló g ie a p r a k tic k é h o ja s k y n ia r s t v a n a S lovensku. Pri jeho v z á c n o m ž iv otnom ju b ile u m u ž e lá m e veľa z d r a v ia a en tu z ia z m u s, k to r ý ho d o te ra z v te jto č in n o sti vždy sp rev á d za l. M ikuláš E rd ó s

R O Z H O V O R S JUBILANTOM

Vladimír Panoš šesídesiatpäťročný Ako a k e d y ste n a d via za li p rv é k o n t a k t y so speleológiou? První k o n ta k ty se s p e le o lo g ií v zn ik ly již za mého d étství, k dy se m oji ro d ič e p r e stehovali ze S trá ž s k e h o , Sečoviec a Kež marku do Kráľovej Lehoty. Múj otec se tehdy velm i z a jím a l o o b je v ite lsk o u činnost m a líŕ e H a v r á n k a ve V až ec k ém k r a s e a často m n e ta m b r á v a l sebou. Ačkoliv jsem se te h d y díval n a p o d z e m n í sv e t détskýma o čim a ja k o n a svet p o h á d e k , patrné tyto z á ž itk y ve m n e p ŕ ip ra v ily p udu pro múj p o zd é jší z á je m o dborný. Za svých studií n a g y m n á z iu v H ra d c i K rálové jse m již byl č le n e m š t u d e n ts k é h o kro u žk u , který bádal v p s e u d o k r a s o v ý c h je s k y n íc h v Českém ráji. Narodili s te sa na S lo v e n s k u , a k ý je Váš vzťah k je h o k r a s o v ý m ú z e m ia m ? Mohu fíci, že p o v š e c h n é z n á m v étšin u slovenských k r a s o v ý c h území. N ejpodrob-

n eji jse m se v ša k se z n á m ll s Liptovským , Č a c h tic k ý m a S lo v e n sk ý m k ra se m , v n ic h ž jse m ta k é vedl v ý sk u m n é a k c e nebo se n a nic h podílel. Mým z a m ilo v a n ý m k r a s e m n a S lo v e n s k u je M u r á n s k á p la n in a . Když jsem- se po v álce sta l v ed oucím sp ráv y z pŕístu pn é n ý c h je s k y n í M o rav sk é h o a S everom or a v s k é h o k ra su , jezdil jsem se n a S lo v e n sk o učit. K m ým u č ite lú m a d o b rý m pŕáte lú m p a trili ze jm é n a prof. V olko-Staroh o r s k ý , J. Majko, L. Blaha, V. Benický, P. Kozložník, M. B a u m g a rtn e r, P. D roppa, Revajovci, S. Srol a po n ic h i m no ží m la d ší slo v e n ští je sk y ň á fi. V n e ju ž šíc h styc íc h jse m byl se svým u n iv e rz itn ím spolužák em Dr. A. Droppou. Dosud r á d n a S lo v e n s k o je zdím se svým i s tu d e n ty , p rotože se tu cítim ja k o doma. Č e s k o s lo v e n s k á ja s k y n i a r s k a ve re jn o sť Vás p o z n á a k o s k r o m n é h o č lo ve ka . N a p r ie k to m u p o v e d z te , čo p o k la d á te za svoj n a j v ý z n a m n e j š í ja s k y n i a r s k y úsp ech ? 71

g a n iz a c í a v y ú stily n a p r í k l a d i v org anizo vá ní s p o le č n ý c h a tr a k tlv n íc h , n á r o č n ý c h a u ž i te č n ý c h z a h r a n i č n í c h expedic. Je o Vás z n á m e , že ste p r e c e sto v a li z n a č n ú časť sveta. P o kla d a jú Vás za n a jle p šie h o z a h r a n ič n é h o z n a lc a k r a s u Kuby, ostrova, k t o r ý v y n i k á r o z m a n ito s ť o u t y p o v kr a su , m ô ž e t e te d a porovnávať. P ove d zte , k t o r ý kra s, resp. ja s k y n e v z a h ra n ič í V ám n a j viac učarovali? N ejvé tší ú c tu m á m p r e d ob ro vitým jeskynn ím la b y rin te m M a m u tí je sk y n é v K entucky, k r á p n ík o v o u výzdob ou je s k y n n í so u stavy Cueva de S a n to T om á š n a Kubé a podze m n ím i k a ň o n y S k o c ja n s k ý c h je sk y n í v Jugoslávii. U ča ro v a ly m n é t a k é le do vé k r y š tá ly je s k y n í v o blasti K olum b ijsk éh o ledovco vého p la tó v K o rd ille rá c h . Z n a š ic h je s kyn í p o k lá d á m za n e j k r á š n é j š í D em ä n o v sk ou ja s k y ň u M ieru (ovšem p r e d jejím zp íístu p n e n ím ).

P a tr ím k té m šť a s tn ý m s p e le o ló g ň m , k te ré p o tk a l j e s k y ň á ŕ s k ý ú s p e c h v podobe objevu v elk é h o je sk y n n íh o sy stém u . Byl^ nazv á n Je sk y n é míru, po zd é ji z p ŕ ís t u p n é n a p ŕ ip o je n k so u stav é Ja v o ŕíč sk ý c h íe s k yní v S e v e r o m o r a v s k é m k rasu . Za svúj n e jv é tš í ú s p e c h v k a r s o lo g ii v š a k p o v a ž u ji ú s p e š nou r e a liz a c t svého n á v r h u n a re k u ltiv a c t ro z s á h lé h o d e v a s to v a n é h o k ra s o v é h o ú z e mí n a z á p a d n í Kube a ]eho p r e m e n u n a velm i p r o d u k tív n i p a s tv in á r s k o u a m lé k ár e n s k o u z á k la d n ú . Dobre p o z n á te aj prácu ja s k y n ia r o v na S lo v e n s k u . A k o h o d n o títe sú č a sn ú sp olu prácu Českej a S lo v e n s k e j s p e le o lo g ic k e j s p o lo č nosti, v č o m vidíte re zerv y? D om nívám se, že z o fic iá ln íh o h le d is k a se s p o lu p r á c e m edzi ČSS a SSS rozvíjí z d á rn é . P ŕe sto m á m pocit, že té to s p o lu p r á c i chybí tr o c h u víc p ra v é h o je sk y ň á rsk é h o k a m a r á d s k é h o d u cha, ja k ý ]sem p o zn a l s á m v p o v á le č n é m období. T ento n e fa lšo v a n ý k a m a r á d s k ý d uch n a p r í k l a d ožil je šte p ri s p o le č n é p r íp ra v e 6. m e dziná r o d n íh o s p e le o lo g ic k é h o k o n g r e s u v r. 1973. U rčité jsou i d n e s m ezi slo v e n s k ý m i a č e s kým i sp e le o lo g y pev né p f á te ls k é svazky, u tu ž e n é v té ž k é d rin e a riz ik u je s k y ň á ŕ sk é h o výzkum u. P fá l b y c h si, aby se ty to v z ta h y rozšíčily i do n a š ic h n á r o d n íc h or72

Na p o s le d n o m v a ln o m z h r o m a ž d e n í MSÚ v š p a n ie ls k e j B a rce lo n e V á m d e le g á ti p r e javili d ô ve ru , k e ď Vás a b so lú tn o u väčšinou h la so v opäť zv olili za v ic e p re zid e n ta . A k ý m smeroŇi by sa m a la uberať čin n o sť M e d z i n á ro d n e j s p e le o l o g ic k e j ú n ie v r o k o c h bu d úcich? N ejbližší p o s tu p n ý cíl MSU je ŕ á d n á p r í p r a v a '’'v a ln é h o s h r o m á ž d e n í unie. Bude to p a t r n é n a d lo u h o u dobu p o s le d n í v r c h o l n é s e t k á n í v E vropé, p ro to ž e k a r s o lo g ie a sp e le o lo g ie se v p o sle d n í dobé p r u d c e rozvíjejí i v ze m íc h o s ta tn íc h k o n tin e n tu . V ý z n a m n e se p ro sa z u jí z e jm é n a Čína, I n d o nézie, A u strálie a zem é L a tin sk é A m e riky. MSU by se m á la p f e d e v š ím z a m e ŕit n a p ln e n í m e z in á r o d n í c h v é d e ck o v ý z k u m n ý c h ú k o lu v k r a s o v ý c h o b la s te c h r o z v o jových zemí. V ý z n a m n o u o tá z k o u je co n e jr y c h le j š í u n if ik a c e v ý z k u m n ý c h m etód, h o d n o tíc íc h krité rií, z á s a d d o k u m e n ta c e a rozvoj k a r s o lo g i c k é in f o r m a ti k y ve svétov ém m é ŕítk u . A k o h o d n o títe v k la d čs. s p e le o lo g ie v MSÚ v oblasti v e d e c k é h o p o zn á v a n ia i p r a k t i c k é h o p r ie s k u m u k r a s u a ja s k ý ň ? P fe d čs. s p e le o lo g ií stojí o btíž ný ú k o l udrž et si v MSU d o s a v a d n í p r e d n í posta v en í, což bude s m o h u tn ý m pfíliv e m sc h o p n ý c h o d b o rn ík ú z e v r o p s k ý c h i m im o e v r o p s k ý c h zem í s tá le o b tíž néjší a bez ú č in n é p o d p ory n a š ic h r e s o r t n í c h m in i s te r s t e v n eb u d e a n i m ožné. Čs. o d b o rn íc i si v MSU z ísk a li

dobré jm éno svým i p o z n a tk y z ra c io n á lního využívaní k r a s o v ý c h ob la stí a jejich pfírodních zdroju, a le d o stá v á se jlm mezinárodního u z n a n í i v jln ý c h ob o rec h komplexní k a r s o lo g ie a s p e leo lo g le. S v ed čí o tom 1 s k u te č n o s t , že čs. s p e leo lo g o v é zastávaj! f u n k c e p r e d s e d u tri d ú le žitý ch m e zinárod ních ko m isí u n ie a r a d a jlch p r a cuje v k o m is íc h o s ta tn íc h . Čs. k a r s o lo g ie a speleologie m a jí ve sv e te dobrý zvuk. Vaše želanie? Pŕeji si, aby se n a š e k a r s o lo g ie a s p e le o l o gie n a d á le d ob re r e p r e z e n to v a ly a p rosazovaly n a m e z in á r o d n í m poli. N ašim jeskyňáŕflm p ŕ e ji m n o h o ú sp e ch u , n a d š e n í a u s p o k o je n í z p r á c e a t a k é to, aby se jim z r o z h o d u jú c ic h m ís t d o s tá v a l o sy m patií a m a t e r i á l n i p o d p o ry p ro jejich z á služnou p ráci. V lad im ír P an o š s a n a r o d il 2. júla 1922 v S trá žsk o m . Po m a tu r ite n a g y m n á z iu r o ku 1940 o dišiel do z a h r a n ič ia . P očas d r u hej sveto vej v o jny b ojoval v k a n a d s k o m letectve a k o v ý k o n n ý letec. E šte za vojny začal študovať n a u n iv e rz ite v Cam bridge geografiu, po n e j štú d iu m d o k o n č il n a u n i v erz itác h v B rne a Olomouci, k d e získal d o k to rá t p r ír o d n ý c h vied. Po š t ú d i á c h sa s ta l ria d ite ľ o m S právy tu ristic k ý c h ja s k ý ň S e v e r o m o r a v s k é h o a M oravského k ra su . V r o k u 1956 odišiel p r a covať n a výzvu prof. F. V itá sk a do K a binetu p re g e o m o rf o ló g iu Čs. a k a d é m ie vied v Brne ( n e s k o r š ie G eo g ra fic k ý ú sta v ČSAV), k d e pôsobil a k o v e d e c k ý p r a c o v ník v o d b o ro ch k r a so v e j g e o m o rfo ló g ie a geológie a a k o s e k r e t á r K rasovej kom isie ČSAV až do r o k u 1968. Roku 1962 tu získ al vedeckú ho d n o sť k a n d i d á t a g e o g r a fic k ý c h vied. Po r o k u 1968 p re šie l n a K a te d ru g e o grafie P ríro d o v e d e c k e j f a k u lt y U niverzity Palackého v Olomouci. Ú sp eš n e sa tu z a pojil n ie le n do p e d a g o g ic k e j p r á c e n a j m ä v oblasti h y d ro ló g ie , tvorby a o c h r a n y p r í rodného p r o s tr e d ia a k ra jin y , ale in te n z ív ne p o k ra č o v a l vo v e d e c k o v ý s k u m n e j č in nosti i o r g a n iz a č n e j práci. Roku 1974 bol menovaný d o c e n to m a ú s p e š n e tu pôsobí dodnes. Z n ač n e r o z s ia h la je ju b ila n to v a o r g a nizačná činnosť. Už tr e t ie volebné obdobie vykonáva fu n k c iu p r e d s e d u Českej s p e le o logickej sp o lo č n o sti, n a k to r e j z a lo ž en í sa význ a m n o u m ie ro u podieľal. Je č len o m

Čs. sp e le o lo g ic k é h o k o o r d in a č n é h o výbo ru, Č eskej sp o lo č n o s ti p re m in e r a ló g iu a g eológiu p ri ČSAV, Čs. g e o g r a fic k e j s p o ločnosti, ČSVTS, S o cia listick e j a k a d é m ie a ďalších. V ladim ír P an o š bol v r o k u 1965 z a k la d a jú c im č le n o m M e d zin á ro d n e j s p e le o lo g ic k ej ú n ie a p re d s e d o m jej kom isie pre d e n u d á c iu k rasu . Od r o k u 1969 v y k o n á v a f u n k c iu v ic e p r e z id e n ta ú n ie a n a p o s le d n o m k o n g r e s e v B a rc elo n e ho zvolili do fu n k c ie stá le h o z á s tu p c u v UNESCO. Ú sp e š n e viedol p r íp ra v u a r e a liz á c iu 6. m e d z i n á r o d n é h o sp e le o lo g ic k é h o k o n g r e s u ro k u 1973 v Olomouci. Za tú to činnosť mu ude lili z la tú m e d ailu M e d z in á ro d n é h o s p e le o lo g ic k é h o k o n g r e s u a m e d ailu U niverzity P ala ck é h o . Výsledky p r á c e V ladim íra P an o ša č o s k o r o p r e n ik li aj do z a h r a n ič ia . P odnikol viacero š tu d ijn ý c h c ie st a z ú č a s tn il sa m n o h ý c h v e d e c k ý c h k o n f e r e n c ií a k o n g re so v v E u ró p e a Amerike. Svojimi odbo rn ý m i zn a lo sť am i š ty r o c h sv e to v ý ch jazykov vždy dobre r e p r e z e n to v a l n a š u vlasť. S jeho m e n o m je s p ä tý v ý sk u m k r a s u n a Kube, kde d o h r o m a d y stráv il ta k m e r šesť rokov. Na žiadosť K ubán skej a k a d é m ie vied sa tu ven o v a l zo s ta v e n iu m a p y k ra s o v ý c h územ í a jeho s o c io -e k o n o m ic k é h o využitia. O krem v e d e c k o v ý s k u m n e j č in n o sti p r e d n á š a l na u n iv e rz itá c h v H ava ne a S a n tia g u de Cuba a vych o v á v al m la d ý c h v e d e c k ý c h p r a c o v n ík o v n a G eo g rafic k o m ústave. Za túto p r á c u bol m e n o v a n ý č le n o m K ubánsk ej a k a d ém ie vied a u d elili m u m e d a ilu za z á slu h y o v e d e c k ý a h o s p o d á r s k y rozvoj s o cia lis tic k e j Kuby. Jubilant je č le n o m v ia c e rý c h v e d e c k ý c h r á d rô z n y c h ústa v o v a inštitúcií, č l e n o m r e d a k č n ý c h r á d n ie k o ľ k ý c h d o m á cic h i z a h r a n ič n ý c h o d b o rn ý c h g e o g r a fic k ý c h a k a r s o lo g ic k ý c h z b o rníkov a časopisov, m á r o z sia h lu p u b lik a č n ú činnosť. Za ú s p e š n é r ie še n ie v e d e c k o v ý s k u m n ý c h ú lo h m u u d elili d v a k r á t Cenu ČSAV (ob jav e n ie J e s k y n e m íru v Javoŕíčku a za v ý s le d k y štú d ia z v e tr á v a n ia v y v relý c h h o r n ín ) . P odieľal sa n a tvorbe m a p o v é h o m a te r i á lu p re N á r o d n ý a t la s ČSSR a jeho k o le k tív u u d elili Rad p rác e. V ladim ír P anoš je č e s tn ý m č le n o m ČSS, Čs. g e o g r a fic k e j s p o lo č n o s ti a tr o c h z a h r a n ič n ý c h s p e le o l o g ic k ý c h org an iz ác ii. V ro k u 1987 mu m i n is t e r k u ltú r y ČSR u d elil titu l „Zaslúžilý p ra c o v n ík k u l t ú r y “. P r i p r a v i l a z h o v á r a l s a j. HLAVÁČ

RECENZIA

Karszt és Barlang 1985/1-11 a 1986/1

K arszt é s B arlang, p e r io d i k u m M a ď ar ské] sp o lo č n o sti p r e v ý sk u m k r a s u a j a s kýň, od r o k u 1985 v y c h á d z a s novým f a r e b n ý m obalom . Jednotliv é č ísla u ž t r a dič n e u p ú ta jú č ita te ľa k v a litn ý m i o d b o r ným i p rísp e v k a m i, za k to r ý m i n a s le d u jú p e s tr é a k t u á ln e sp rá v y a r e c e n z ie z d o m o va i zo z a h r a n ič ia . Ú vodný p r ís p e v o k d v o jč ísla 1985/I-II je od a u to rk y T a k á c s n é Bolner K atalin, k to r á in f o rm u je o n o v o o b ja v en e j „ K ry štá lo v e j“ ja sk y n i p ri obci B e re m e n d v p o h o r í Villány. T a k m e r 700 m d lh á ja s k y ň a je hy drote r m á ln e h o p ô v o d u s b o h a tý m výskytom a r a g o n ito v ý c h k ry štálo v , h r a c h o v c o v itý c h ú tv a ro v a v z á c n e h o m in e r á lu h u n tit u . P r e to ž e ja s k y ň a b o la o d k r y tá vo v á p e n co v o m lome, v č l á n k u sa r ie šia aj o tá zky jej z á c h ra n y . P rís p e v o k od László S ásd ih o sa týka p r o b le m a tik y d op osia ľ n e z n á m y c h ja skýň a h y d ro lo g ic k ý c h systém ov v m e n š íc h k r a sových o stro v o c h p ri obci S z ôllô sardó ju h o v ý c h o d n e od A g g telec k éh o k r a s u . V n a s le d u jú c o m p rís p e v k u János Hír p r e d k la d á výsledky p a le o n to lo g ic k ý c h v ý sku m ov v ja s k yni H ajnóczy v p o h o rí Bukk, v k to r e j sú n a j b o h a tš ie z a s tú p e n é s p o d n o p le is to c é n n e u litn ík y a cicavce. A u to r P é te r S zab ly ár v y k o n a l v r u m u n s k e j ja sk y n i P e s te r a din G ruiul P ie tr e lo r v p o h o r í Bihor s p e le o lo gický v ý sk u m s d ô r a z o m n a ja s k y n n é s e d im e n ty , k to r é h o v ýsle d k y p o p isu je v b o h a to ilu s tro v a n o m p rísp e v k u . V K arszt és B a rla n g sa ča sto o b javu jú č lá n k y o ex o tick ý c h k r a s o v ý c h o b la s tia c h rô z n y c h č a s tí ze m e gule. Tohto c h a r a k t e r u je p rísp e v o k od z n á m e h o v e d c a D énesa B a lázsa o z a u jím a v ý c h sy n g e n etick ých lávový ch ja s k y n ia c h V eľkon očných ostrovov a od m la d é h o a u t o r a Já n o sa Kub a s se k a , k to r ý o pisuje tr o p ic k é k ra s o v é form y T hajska. Z á v e re č n é r u b r ik y p r in á š a jú p e s t r ú p a le tu r o z lič n ý c h s p e le o lo g ic k ý c h in fo rm ác ií, m edzi k to r ý m i m ô ž em e nájsť ta b u ľ k u s p r í s tu p n e n ý c h ja sk ý ň F ra n c ú z s k a , k r á t k u s p r á v u o f o to sú ta ž i SSS, r o č n ík a 1985, o v ýsta ve O c h r a n a ja sk ý ň v MĽR, u s p o r i a d a n e j v p r ie s t o r o c h MSKaOP v Liptovskom M ikuláši, sp r á v y o v ý p r a v á c h m a ď a r s k ý c h ja sk y n ia ro v v J u b il ä u m s s c h a c h t ( R ak ú s k o ], v G ouffre B e rg e r a P ie r re S ain t M a rtin ( F r a n c ú z s k o ] a v Juhoslávii, ďalej in f o r m á c iu o tom, ak o v e d ú c i d o k u m e n t a č n é ho o d d e le n ia MSKaOP u p o z o r n il m a ď a r 74

sk ý c h kolego v n a m y ln é u d a n i e d á t u m u n a r o d e n i a I m re h o V assa, a ďalej s p r á v y o č in n o s ti ja s k y n ia r s k y c h s k u p ín MĽR, r e cenzie, v ýročia , n e k r o ló g y a pod. Číslo 1986/1 sa z a č ín a š tú d io u od A ttilu H evesiho o g e o m o rf o lo g ic k ý c h p o m e ro c h j u ž n é h o Bííkku, k to r ý o k r e m p o d r o b n é h o g e o m o rf o lo g ic k é h o č le n e n ia rie ši aj g e n e tic k é o tá zky k r a s o v ý c h javov o p ísa n e j o b lasti. Zvlášť z a u jím a v ý je č l á n o k od prof. László Jaku csa. Aj u n á s d o b r e z n á m y o d b o r n ík sle d o v a l v 12 ja s k y n ia c h M a ď arska, Juhosláv ie, R a k ú s k a a Č e s k o slo v e n sk a s t u p e ň s ú č a sn e j k o ró z ie kvapľov. Zo S lo v e n s k a o pisuje stopy n o vod obej k o ró zie z De m ä n o v sk ej, V ažeckej a z G om b asec k ej ja s kyne, p r ič o m v p o s le d n e m e n o v a n e j zistil n a jv ä č š iu m ie r u k o ró zie zo v š e tk ý c h s k ú m a n ý c h ja sk ý ň (n a jm e n š í s t u p e ň z a re g iss tr o v a l v r a k ú s k e j ja sk y n i E is r ie s e n w e l t) . P ríč in u to h to javu vidí pro f. J a k u c s vo zvý še n í k o n c e n tr á c ie s íra n o v v recentných k r a s o v ý c h v o d á c h ( n a p r . o p ro ti ú d a jo m z r. 1929 o 400 až 000 % ) , čo m ôže byť n á s le d k o m z n e č is te n ia ovzd u šia a o k o lité ho te r é n u , k y slý c h dažďov a pod. Stojí za u v ážen ie, či by sm e n e m a li aj m y v e n o vať v äč šiu pozornosť te jto f o rm e d e š t r u k cie ja sk y n n e j výplne. V n a s le d u j ú c o m p r ís p e v k u Istv á n E sz te rtiá s p r e d k l a d á v ý sle d k y s p e le o lo g ic k é h o v ý s k u m u b a z a lto v e j p s e u d o k ra s o v e j ja sk y n e p r i obci P u la ( p o h o rie Bakony, MĽR], k t o r á je n a j v ä č š ia z c c a 50 p se ud okrasových ja sk ý ň M a ď arska. Č lán o k je z h ľ a d is k a gen é zy p o d z e m n ý c h d u t í n v b a za lte veľmi z a ujím avý a je aj poučný, p r e to ž e sa u n á s tým to ja s k y n ia m doposiaľ v e no va lo m á lo p ozo rn o sti. László S ásd i a F e r e n c S zilágyi in f o r m u jú o v ý s le d k o c h f a r b e n i a k r a s o v ý c h vôd v A g g te le c k o m k r a s e , k t o r é re a liz o v a li v r o k o c h 1984—1986. Z á v e re č n é r u b r ik y p o s k y tu jú s p r á v u o ex p e d íc ii so v ie tsk y c h ja sk y n ia ro v v Etiópii, k to r í r. 1985 s k ú m a li vyše 15 km d l h ú ja s k y ň u Sof-Omer, ďalej o n a j d lh š íc h a n a j h lb š íc h ja s k y n ia c h S lo v e n sk a ( p r e v z a tú zo S p ra v o d a ja č. 1 2 /1986), Š v ajč iarsk a , N ó rs k a , Š p a n ie ls k a a Južnej Afriky. O sta tn é s p rá v y sú o r g a n i za č n é h o c h a r a k t e r u , za nim i n a s l e d u j ú r e ce nzie a n ek ro ló g y . N a z á v e r je u v e d e n á b ib lio g ra fia čísie l K a rsz t és B a rla n g od r. 1961 do 1985 od a u t o r k y Kingy Székelyovej.

ĽUDOVÍT GAAL o b la st n á s k u p in a Rim avská Sobota

••••••

V.W ••y

O b ra z o v o -te x to v á k n i h a J. Ja k á la , B. K o r t m a n a a kol. Jaskyne a jaskyniari (Vyd. Osveta, Martin, 1987, Kčs 92,— ) v y c h á d z a z p o d n e t u č le n o v SSS, k t o r í aj t a k t o c h c e li p re z e n to v a ť svoju m n o h o s t r a n n ú čin nosť. Po ú v o d n e j d e f in íc ii j a s k y n e a j a s k y n i a r a k n i h a v 1. k a p it o l e p r e d s t a v í typické ú z e m i a s v ý s k y to m j a s k ý ň a in ý c h k r a s o v ý c h javov n a S lo v e n sk u . V 2. a 3. k a p it o l e a ute ntic k y z o b r a z í n e o b y č a j n ý p o d z e m n ý sv e t s l o v e n s k ý c h j a s k ý ň n e p r í s t u p n ý c h v e r e j n o s t i a n e ľahký živ ot j a s k y n i a r o v v n ich , a k o aj v z r u š u j ú c e z á ž it k y n a š i c h s p e l e o a lp i n i s t o v v svetozná mych j a s k y n n ý c h s y s t é m o c h a k r a s o v ý c h o b l a s ti a c h . Z á v e r e č n á k a p it o l a , je v e n o v a n á s p r í s t u p n e n ý m j a s k y n i a m v SSR, z a o b e r á s a s t r u č n e i c h h i s tóriou a n a j m ä unikátnou s i n t r o v o u vý p lň o u . Sú č a sťo u p u b l ik á c ie je c u d z o ja z y č n é r e s u m é v 4 rečiach. K niha je u r č e n á p r e d o v š e t k ý m j a s k y n i a r o m v ČSSR i v z a h r a n i č í , z á u j e m c o m o j a s k y n i a r stvo a o b d iv o v a te ľ o m ja s k ý ň .

25. rpn 2003 S U M M ARY The e d i t o r i a l c o n c e r n s th e to pic of c r e a t i o n of u p d a t e d s e c u r i t y p r i n c i p l e s in s p e l u n k i n g activities. T hese a r e fu lly p u b l is h e d i n t h e p r e s e n t issue. W ith in t h e h e a d l n g I n v e s t ig a t io n a n d S u rv e y a p p e a r f o u r c o n t r i b u t i o n s . The a u t h o r P. M itte r s u m m a r i z e s k n o w l e d g e a b o u t so m e fonms of c r y o g e n i c u n o d e lla tio n of t h e k a r s t r e g i o n s i n t h e Z á p a d n é K a r p a t y Mts. on t h e t e r r i t o r y of S l o v a k ia (ČSSR). U n d e r t h e i n f l u e n c e of c r y o g e n i c p r o c e s s e s r o c k s h e l t e r s a n d sm a ll slo p e c a v e s a r i s e . By t h e f r o s t a c t i v it y raim part d e b r is , s m a ll s o r t e d p o ly g o n s a n d s m a ll sorted s t r i p p e s a r i s e in n o n - c o h e r e n t s e d i m e n t s o n t h e b o t t o m of r o c k s h e l t e r s a n d i n th e e n t r a n c e p a r t s of t h e c av e s. M. S tec d r a w s a t t e n t i o n to t h e i n t e r e s t i n g r e s u l t s of t h e a t m o s p h e r i c t e m p e r a t u r e a n d c i r c u l a t i o n o b s e r v a t i o n i n t h e s e v e r a l k i l o m e t r e s lo n g c av e s y s té m c a l l e d th e M ŕtv y c h n e t o p i e r o v C a v e ( T h e Cave of D e ad B a ts) in t h e N íz k e T a t r y Mts. (Low T a t r a s ) . The p l a t e a u k a r s t of t h e p a r t o f t h e S l o v a k ia n K a r s t c a l l e d K o n i a r is a r e l a t i v e l y little k n o w n t e r r i t o r y . The f i r s t m o r e c o m p le x p r o c e s s i n g of t h e r e s e a r c h a c t i v it i e s p e r f o r m e d so f a r c a n be f o u n d i n t h e c o n t r i b u t i o n by J. Gre go. In h i s a r t i c l e h e a im s o n ly a t t h e S o u t h e r n p a r t of t h e t e r r i t o r y . S y s te m a t i c s u r v e y of t h e k a r s t o f t h e B e li a n s k a d o l in a V a l l e y i n t h e m o u n t a i n r a n g e of V eľká F a t r a s h o w e d a n i n t e r e s t i n g d i s c o v e r y of th e P e r l o v á j a s k y ň a C ace ( t h e P e a r l C a v e ), w h i c h is n o t a b l e f o r its v a lu a b l e s i n t e r f i ll i n g a n d t h e p e r s p e c t i v e of f u r t h e r c o n t i n u a t i o n . ' T h e a u t h o r M. Eliáš, a r e m a r k a b l e p h o t o g r a p h e r f r o m L ip to v sk ý M iku láš, w a n t s ' h is c o n t r i b u tio n to i n d u c e t h e s p e l u n k e r s to s h o w d e e p e r i n t e r e s t in p h o t o g r a p h i n g i n t h e c av e s. He i n tro d u c e s i n s t r u c t i o n s on h o w to r e a c h s e r i o u s r e s u l t s e v e n in t h e a m a t e u r c o n d it i o n s of o u r caves. M. S lu k a d r a w s a t t e n t i o n to i n d iv i d u a l s o u r c e s of h e a t e n e r g y w h i c h imake t h e l o n g - t e r m s ta y s of t h e s p e l u n k e r s in t h e c old c a v e s e a s ie r . He d e s c r i b e s t h e ty p e G r e l k a rn a d e in t h e USSR. In t h e c o lu m n A c tivitie s of t h e R e g io n a l G r o u p s M. L u to n s k ý i n t r o d u c e s t h e k a r s t t e r r i t o r y of t h e H a n d l o v á R e giona l G roup, w h o s e e s t a b l i stnment w a s i n i t i a t e d in 1985. At t h e sa m é tim e h e p r o v i d e s i n f o r m a t i o n on s p r e a d i n g of t h e k a r s t p h e n o m e n a in r e g a r d to_ t h e g e o lo g i c a l s e t t i n g in b o t h t h e H a n d l o v s k á k o t l i n a D e p r e s s i o n a n d t h e m o u n t a i n r a n g e of Z iar. T his a r t i c l e is follo w e d by a n a m u s i n g t o p ic a l pie c e ,,At T e rc h o v á E v e n t “ , i n w h i c h its a u t h o r E. P io v a rč i d e s c r i b e s a d eim anding s u r v e y of the c a v e s in t h e M alá F a t r a Mts., g e n e r a l i z i n g its v a li d i ty fo r t h e w h o le t e r r i t o r y of S lovakia. In t h e i n tr o d u c t i o n to t h e c o lu m n A c tiv itie s of S p e c ia liz e d C o m m iss io n s Ľ. G aál p r e s e n t s a s u r vey a n d a c o n d it i o n of t h e p r o t e c t e d c av es. F r o m th e t o t á l of 1508 r e g i s t e r e d c a v e s n o t o p e n to t h e p u b lic 184 a r e i m p o r t a n t f r o m t h e f o l lo w in g a s p e c t s : m o r f o l o g i c a l a n d g e o lo g i c a l p e c u l i a r i ties, o c c u r e n c e of r a r e f a u n a s p e c ie s as w e l l a s of a r c h p e o lo g i c a l , p a l e o n t h o l o g i c a l o r h i s to r ical objects. T he T e c h n ic a l .C om m ission o r g a n i z e d f u r t h e r y e a r of th e C lim bing D ays — t h e e v e n t m t e n d e d f o r t r a i n i n g a n d c o r r e c f m ď s t e r i n g of th e o n e - r o p e t e c h n i q u e in t h e c av e s. The c h a i r m a n of th e S p e le o d iv in g C o m m ission J. K u c h a r o v i č i n f o r m s a b o u t t h e o r g a n i z a t i o n a l s t r u c t u r e of t h e sp e le o d iv ing a c tiv itie s in t h e c o n d it i o n s of t h e Slo vák S p e leo lo g ic a l Society. The p r e s e n t is s u e is c lo s e d by t h e S p e le o lo g ic a l T opics of I n t e r e s t , a n d t h e Social N e w s int r o d u c i n g e. g. a n i n t e r v i e w w i t h th e v i c e p r e s i d e n t of t h e IUS a n d t h e p r e s i d e n t of t h e Czech S p e le o lo g ic a l Society, Dr. V l a d im í r Panoš, a boo k r e v ie w a n d a n a d v e r t i s e m e n t fo r t h e p i c t u r e p u b l ic a ti o n The Caves a n d t h e S p e l u n k e r s , so m e p i e c e s of h u o i o u r a n d o t h e r i n f o r m a t io n .

E ditorial Board

CON TE N T Jozef H lav áč: S e c u r ity in S p e l u n k in g Activ ities Pavol M itter: Som e K n o w le d g e on C ry o g e n ic M o d e llin g ot t h e K a r s t R e g io n s i n t h e Z á p a d n é K a r p a t y Mts. M ilan Štec: The R e su lts of t h e Basic O b s e r v a ti o n of Som e M ic ro c l i m a ti c C h a r a c t e r i s t i c i n th e M ŕtv y c h n e t o p i e r o v Cave Jozef Grego: The K a r s t P h e n o m e n a in t h e S o u t h e r n P a rt of t h e K o n ia r P l a te a u P e t e r M rázik : The P e rlo v á J a s k y ň a Cave M iroslav Eliáš: T h r o u g h th e L ight to t h e Fonm s of th e E te r n a l D a r k n e s s M a r t in S lu ka : I n d i v id u a l S o u rc e s of H e at M a rt in L utonsk ý: The K a rs t T e r r i t o r y of t h e H a n d l o v á R e g io n a l Grou p E d u a r d Piovarči: At t h e T e rc h o v á E v en t Š te fa n L ab u d a : The P r o v a t in a Abyss A c tiv itie s of S p e c ia liz e d C o m m issions S p e le o lo g ic a l T opics of I n t e r e s t Social N e w s S e c u rity P r i n c ip l e s in S p e l u n k in g Activities