Spravodaj SSS 1981-1 by Slovenská Speleologická Spoločnosť

SPRAVODAJ SlOVENSKEJ SPElEOlOGICKEJ SPOIOCNOSTI

1 1980

SPRAVODAJ SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOCNOSTI LlPTOVSKV MIKULAS

Cislo 1 1980

VYDALO MÚZEUM SLOVENSKtHO KRASU LlPTOVSKV MIKULAS

Redakčná

rada:

PhDr. Juraj Bárta CSc. PhMr. St efan Roda RNDr. Dušan Kubíny, CSc. Ing. Peter S tefan č a Ing. Ján Slančrk

Výkonný redaktor:

Ing. Mikulá š Erdôs

Zodpovedný redaktor :

Al f onz Chovan, riaditel MSK

Grafická úprava :

Ján

Močilla k

Predkladáme pn'é . ... I.orotoé ~1110 o n ho Sprnodala SSS. Hlavn fm čl~ nkom toh lo čisl a ie rozsi alIIa sprha o prie behu IV. Valnéh o .hro· mddenia SSS. ktoré sa kon alo v sep tem bri 1979 y Llplov.k ... m Mlku látl a kde 51 ... venskl Jaskyn IarI bilancovali sv ... Ju ~Innos( a vYlýčlll II d'alllc ciele do bndOclc" rokov. Oallim obllrnynl relerálom 101110 Nsla je sprava o thlllostl SSS lP uply ' n ulý rok 1979, klorll zoslavII a predkladA lajomolk Ing. Jozel Hlav6 t. K orgalllzač llfm sprhan, patri trell pr ispevok. v k lorom predseda Komi · .Ic pre speleologická dokumeol~ciu SSS - log. Marcel Lalkovlč pred · kladA "ýročná s prhu o činnosIl komisie. V krátkom prlspcvku nh Informuje člen OS RImavská Sobola P. :!:enll anetaka nom nále.o oplilu v D rlonča n okom k rue. Aj v iomio tl.le. ako v prcdchlidzalacom, nál 51111y spolupracovnlk Gu . slh SlIbrAnyl • OS RoMava lozn amuje ella ler ... v I problema ll kou nh ra nltofcll Ipelcologlckich vtprav. Trpezlivým dsfovan im a aklada n lm Inl ... rm6cll zo.tavll lDujlmav6 ta bdko - Cbr ... nologickt prehrad fn kosl ... venských .""tup... v do jaskýlI v zahraolti. hlbileb a ko 300 m. AJ d'altl prlspev ... k le od Gustáva SsUbrlloylho. Je to vlastoe krátka po · znlim ka o tom. Ie v naj h lb§ej laskynllvela Reseau Jean Bernard dosIahli franchs kl IaskyniarI vO fc brullrl I. r. n01l6 rekordn6 hlbku - HIO m. Pracovnik MSK v Liptovskom MikulA\i RNDr. Pavol Ml lter Informuje o ~vD !ci ccsto do Krakova, kde sa koncom mlnulébo roku .áčasl n ll pravl· deln!!ho 2r uu porlktch laskyn larov Spel eokon fronlac la '79. Opravldol· n ... m zraze rUOlu n $kfch Jaskynlaro>, Spe"'$por t '79 plie jeho priamy ó~u ln l k. člen OS Cachtleo M.rll n Sluka. V krAtkej op. he vraclame sa k ncdtiVoym ollavám 35. vf.ofla SNP. ArcheologIc ký lIs tav SAV In Ual ... val "Nitre mala vfslavku o od bojovej fin· nosti v s lovenských laskyn lacb. V zhere uvádzame prirastky II leralóry speleologickej knlfnlce MSK .a rok 1979. R eda k ci a

IV. VALNE ZHROMAZDENIE SSS V septembri 1979 zasadalo I V. Valné zhromaždenie Slovenskej speleologickej spoločnosti, ktorým vyvrcholila jej činnosť za r oky 1976- 1979.

Slavenski jaskyniari sa zišli, aby bilancovali dosiahnuté výsledky a vyryčili si ďalšie piliny zasadačke OV KSS

do budúcna. Zasadnutie sa k onalo dť'la 15. 9. 1979 v Liptovskom Mikuláši. Predsedníctvo SSS pripra-

vilo všetko k dôstojnému priebehu Valného zhromaždenia. Vzhradom k vysokému počtu členov našei Spoločnosti , boli určení del egáti, kt orí

Prvý predseda Slovenskej spel eologickej spoločnosti prof. dr. Voj tech Budl nský-Kr ll! kn preberá Il'ljvyššic j;lskynlarskc vy:mnm cnani e. Foto: archl ... M SK

jednotlivé oblastné skupiny zastupovali. Prftomných bolo 87 riadne zvole ných delegátov z 29 oblastných skupin, č len ovia predsedníctva a pri:.:vanI hostia. Rokovanie IV. VZ viedol RNDr. Dušan KubIny, CSc . Slávnostný prejavo {;innosti za 30 rokov existencie SSS predniesol predseda Alfonz Chovan. Hovoril nielen o dosiahnutých výsledkoch a významných úspechoch Spoločnosti, ale zdôraznil aj výročia a väčšie politicko -spoločenské udalosti, v duchu ktorých bola táto činnosť motivovaná. Upozornil na možnosti a dobré materiálne podmienky, ktoré naša spoločnost a nadriadené orgány pripravujú na realizovanie vytýčených ci elov a plánov speleologickej činnosti v jednotlivých oblastných skupinách. PO slávnostnom prejave vyznamenali zaslúžilých pracovnikov. Plaketu Správy slovenských jaskýň za dlhoročnú speleo logickú činnost a významné objavy obdržali: Prof. Dr. Vojtech Budlnský-Krička, Ján Brodňanský, Michal Bacúrik, Ing. Svätopluk Kámen, RNDr. Juraj Bárta, CSc., RNDr. Jozef Jakál, CSc., Alfonz Chovan, PhMr. Stefan Roda, Peter Droppa, RNDr. Dušan KubIny, CSc., VladimIr Nemec, ďalej oblastné skupiny SSS Spišská Nová Ves, Zvolen, Aquaspel, Rožňava a Rimavská Sobota. Cestné uznanie SSS za jaskyniarsku prácu a objavy obdržali: Ing. Mikuláš Erdôs, Tomáš Lazar, Róbert Boroš, p. g. Stanislav Pavlarčlk, Peter Hipman, František Venger, Ing. Marcel Laikovič, RNDr. Pavol Mitter a oblastné skupiny Ružomberok, Cachtice, Liptovský Mikuláš, Spišská Belá a Harmanec. PrI hovory a zdravice IV. Valnému zhromaždeniu a oslavám 30. výročia SSS predniesli riaditel odboru ochrany pamiatok a prírody MK SSR Ing. I. Cibulec, riaditel Správy slovenských jaský i'\, Ing. A. Lucinklewicz, predseda ONV v Lipt. Miku láši J. Neumann a člen ÚV Ceskej speleologickej spoločnosti p. m. Pavel Nosek. Pozdravné listy zaslali ústredný výbor KSS, Správa TANAP u a účastnici expedfcle Gouffre Berger. Po slávnostnej časti zasadnutia nasledovala pracovná čast programu, v ktorej sa uskutočnila volba návrhovej a volebnej komisie, ktorá mala určiť a predloži! kandidátku nového vedenia SSS na ďalšie funkčné obdobie. V správe o činnosti za obdobie od III. valného zhromaždenia (1976 1979) hovoril tajomnik Ing. Jozef Hlaváč o dosiahnutých výsledkoch na všetkých úsekoch činnosti organizácie. Osobitne vyzdvihol prácu jaskyniarov vykonávajúcich praktický speleologický prieskum, výskum, dokumentáciu a ochranu krasových javov. Nemalé výsledky dosiahli na poli kultúrnovýchovnej činnost! a v zahraničl. Súčasne správa hodnotila č innost jednotlivých orgánov a zložiek. Pokladnik SSS - Ing. Marcel Lalkovič predniesol správu o hospodáreni s finančnými prostriedkami v obdobi od III. Valného zhromaždenia. Správu kontr6lnej a rev[znej komisie SSS za obdobie od III. Valného zhromaždenia predniesol jej predseda Ing. Ivan Cebecauer. Predseda Alfonz Chovan potom oboznámil pritomných delegátov so zámermi roz · voja činnosti Slovenskej speleologickej spoločnosti na budúce funkčné obdobie do roku 1982 a s výhladom do roku 2000. Vzhladom k Ich závažnosti uvádzame tieto zámery v plnom zneni:

Pred seda Alfonz Chovan pr i sldvnos tnom prejave.

Foto: archlv MSK

ZAMERY ROZVOJA CINNOST I SLOVENSKEJ SPELEOLOGICKEJ SPOLOCNOST I PO

Pre s plnenie svojho poslania s poloč nost

IV. ft

VALNOM

ZHROMAZDENI

cle rov bud e Slovenská s peleologická

v obdobI do V. valného zhromaždenia rozvfjaf svoju

činnost

v týchto hlavn9ch sme roch: L

Politi c ko - org an izač n á č inn ost

akUvne podlelan ie sa na plnen i záverov XV. zjazd u KSt a ďal šie h

uzneseni politick ých a štátnych orgánov, dotýka jú cic h sa prIe skumu, výskumu a ochrany krasových javov rozpracovanie záverov XVI. zjazdu KSt na podmienky práce Spolocnosti vo všetkých zložkách skvaliti'lovanie člens k ej základn e, jej politi cké a odborné vzdelávanie a aktívne zapá janie sa do činnosti pri prieskume, výskume a ochrane krasových územi Slovenska. 2. Prieskumná l! innosť Zos ta ť p r i osvedčenom syst éme práce oblastných skupín. V zásade bude potrebné zvýšiť vplyv Múzea slovenského krasu na či n nos ť čle n s k ej základne tak, aby sa táto v ešte väčšej miere podierala na pl není všetkých úloh, zakotven ýc h v pláne hlavných úloh múzea na obdobie 7. 5R P, na jmä na tilohách súvisiacich s revíziou krasových javov a praktickom speleologickom prieskume. Ci nnosf orientovať v zmysl e koncepcie komisie pre aplikovaný spel eologick ý výskum a prieskum na: ob j avn é prá ce pl ánované oblast nými skupinami, tieto po sudzovať z h radiska ú zemnej at ra ktívnosti, náročn os ti , technick éh o riešenia a bezpečnosti práce aplikovaný speleologický prieskum s realizovanfm požiadaviek iných organizácii, zohladť\.ovať najmä práce spojené so za b ezpečovan fm prieskumu vodnýc h zdrojov prostrednlctvom ko misie pre speleopotápa čs tvo

Pre plnenie uvedenýc h úl oc h v ytv oriť opti málne p odmienky za b ez pečo vaním dostatočne j mater iá ln o-tec hn ick ej základne. V tomto zmysle realizovať zámery komisie pre speleologický výst roj: zabezpečenie dostatočného množstva a požadovanej kvality bežného 'ip'eleologick éh o výstro j a a materiálu výrobu špeciálneho výstroja a materiálu, ktorý by splň a l vysok é požiadavky náročného prieskumu a bezpečnosti vývoj a použitie n ovýc h pomôcok pre fotografovanie a filmovanie v jaskyniach ( pre potreby dokum entácie I dokomp letizovať potápa čský výzbroj a výstroj špec ializova nej oblastnej sk upin y tak, aby vyhovoval bezp eč nostn ý m predpisom SSS a Zväzarmu Realizovať zámery pre jaskyniarsku záchrannú službu a bezpečnosť práce, najmä n eustále s kvalit ť\.o vaf a k c i esc h op n osť samotnej JZS a po st upne dob udov ať jej materiálno-technickú základi'íu. Vypracovať zásady bez pe čnosti p r áce pre výskumnú a prieskumnú činnost v krasovýc h územiach . Spolupracovať so s peleo potápačskou skupinou pri záchranných akciách vo vodou zatopených jas k ynných priestoroch. 3. Zá kladným predpokladom výskumnej činnosti je neustále zvyšovanie odbornej úrovne členskej základne r ôznymi formami, ktoré sú bližšie komentované v odstavci kultúrno-výchovná činnosť. Problémami výskum nej či nn osti sa bude zaoberať komisia pre apli k ovaný speleologický výskum a prieskum. Vypracovanú konce pciu postupne realizo va ť v praxi prostredníc tvom členov k om isie a v spolu práci s výskumným oddele-

nim MS K, s cielom vykonávat poradenskú službu v oblastných skupinách pri plánovani ich činnosti, posudzovani prognóz existencie nových jaskynných priestorov, technických zásahov pri riešeni ochrany pri rody a v neposlednom rade pri komplexnom spracovani krasového územia z hladiska geológie, geografie, hydrológie, tektoniky, genézy, a pod. 4. Dokumentafná

finnosť

Komisia pre speleologickú dokumentáciu metodicky usmerni a zabezpev spolupráci s oblastnými skupinami tieto úlohy: - V systéme jednotnej dokumentácie, ktorú vypracuje komisia pre speleologickú dokumentáciu, ukončiť a priebežne doplniť registráciu všetkých krasových lokaUt Slovenska. - Zapojiť oblastné skupiny do aktivnej spolupráce pri zostavovani mapy krasových lokalit Slovenska v mierke l : 10 000. - Vypracovať a uviesť do praktickej činnosti oblastných skupín zásady základnej dokumentácie novoobjavených jaskynných priestorov. V súvislosti s urýchleným uvedenim jednotného systému dokumentácie do praxe oblastných skupin uskutočniť samostatné odborné škole nie a semináre. - Riešiť názvoslovie krasových javov Slovenska a ich časti, známych i novoobjavených lokaHt tak, aby sa postupne ustálila otázka názvoslovia a po schváleni názvoslovnou komisiou SPZ stala sa záväznou vo sfére speleologickej dokumentácie. - Inštalácia systému čislovania krasových javov a jeho využitie v pro cese širenia informácii v podmienkach oblastných skupin. - Spracovanie základnej speleologickej dokumentácie pre doteraz známe krasové javy. či

__ o

5. Ochrana krasu

Celkovú čin nost bude zabezpečova! komisia pre ochranu v spolupráci s oblastnými skupinami a pracovníkmi ochrany prirody v zmysle vypracovane j koncepcie. -Hlavná náplň práce sa zameria na: - vypracovanie návrhov projektov na vyhlásenie chránených územi a CHPV krasových územi a krasových javov v zmysle Projektu budovania siete chránených územ! v SSR do roku 2000 - inventarizačný prieskum CHPV a ich oc hranných páSiem podla jednotnej metodiky - zabezpe čenie pravidelnej revizie CHPV - zabezpečenie spolupráce so správami CHKO, NP a s krajskými stre diskami pamiatkovej starostlivosti a ochrany prirody pri priprave proJektu tak, aby sa v nich zohladnila aj ochrana krasu. Ide o také objekty, ktorých dôvodom ochrany nebude krasové územie ako celok, ale niektorý prírodný komponent. 6. Odborno-politická výchova

členov

V súvislosti s rastúcimi požiadavkami na odbornost a politickú vyspe 8

losť členskej základne usmerňovať zá mery komisie pre pedagogickú speleologiu a výc hovu. organizovať speleologický kurz, ktorý bude najvyššou formou vzdelávania amatéra - sp eleo lóga. Podá poslucháčom základné poznat ky o speleovedných discipHnach, tech nike objavov, speleoalpinizme, o použití a vlastn,ostia ch materiálu, výst r oja a bezpečnosti práce podporovať oblastné skupiny v organizovaní pracovných zrazov zam eraných na jm ~ na objavné práce a výmenu sk(lsenosti. postupne vytvoriť podmienky na or ganizova nie cyklu prednášok vo vy braných centrách Liptovský Mikuláš, Rožňava , Bratislava, r esp. T renčin, s cielom zoznámi ť člensk ú základňu s najnovšími poznatkami speleo lógie, novými metódami výskumu, novými objavmi a poznatkami z expediČnej činnosti naďalej ro zvfjať pred náškovú č innosť v rámci oblastnej skupiny na vých ovu jej č l enov organizovať p oliticko-odborné škol enie, zamerané na rôzne formy č in nosti Spo l očnosti.

7. Kultúrno-výchovná finnosr Predsedníctvo v spOlupráCi S oblastným i skupi na mi a osvetovými zariade ni ami zabezpeči realizáciu besied, prednášok, exk urzii a výstav, zameranú na propagáciu výsledk ov čin n ost! SSS a jej oblastnýc h skupi n. Takto bude výchovne pôsobiť na estetické dtenie širokých vrsti ev obyvaterstva najmä vo vzťa hu k ochrane krasu a jaskýň. Výsledky práce budú prezentované v masovokomuni ka čných prostriedkoch, tlači, rozhlase a televízi i. B. Exkurzná a

expedičná činnosť

doma a v

zahraniči

Koordinátorom činnos ti bude komisia pre štúdijné a vedecké styky so V rámci svojej kompetencie bude zabezpečovať: exkurznú č in nosť ob la stnýc h Skupín v krasových územiach Slovenska na poznávanie a získavanie nových poznatkov okrase s rešpekt ovanlm pracovných územi oblastných skupin spoluprácu s Medzi národ n ou speleologickou úniou (UIS) prostr edníctvom jej odbornýc h komisif a komisii vytvorených pri predsedníctve SSS . Zúčastňovať sa akcH, poriadaných komisiami mS a ziska né poznatky uplatňovať pri prá ci v krasových územiach Sl ovenska nadviaže spoluprácu so za hra ničnými spel eologickými organizáciami s cielom vzájomnej výmeny odborných a praktických skúsenosti zfskan ých pri výskume a prieskume krasového fenoménu, naďalej bude pOdporovať výmenu pu blikácii a iných materiálov vytvori materiál ne a finanč n é podmlenk.y na organizovanie expedfcH a pre účast na medzinárodných táboroch v zahran i čí na základe reciprocit y f ormou: 1. výberu členov (ak Cie SSS] 2. oblastných skupfn

zahraniči m .

V roku 19B1 uskuto č n( expedfciu do krasových oblasti Mexika a súčasne bude reprezentovať SSS v mieste konania VIII. Medzin ár od ného speleologického kongresu v USA. úspešné zahraničné cesty speleoalpinistov

zavtši zostupom do tin roku 1982. 9.

súčasne

najhlbše j priepasti sveta Pierre Saint Mar-

Pub likačn á činn ost

V zmysle edičné ho plánu Správy slovenských jaskýň zabezpečit vyda nie, resp. vytvoriť podmienky na publikovanie výsledkov vlastnej práce Spravodaj SSS, interné periodikum zbornfk Slovenský kras, periodikum MSK priležitostné periodiká, podla potreby publikácie - Praktická speleológia - vyskladnenie v roku 1981

SpoluobjuvlteT jaskyne Mier Peter Droppu pri preberani plakety SprAvy 51ovensk~ch ja5k~n. Foto: archiv MSK

10.

Bezpe č nost

pri vykonávani speleologickej

činnosti

Komisia pre speleologickú záchrannú službu a

bezpečnosť

práce zabez-

peči:

vypracovanie bezpeč n ost n ýc h predpisov pre výsku mn ú a športovú v krase a ja skyniac h - d obud ovanie a ust anovenie Jaskyniarskej záchrannej služby - vypracovanie systému k ontro ly dodržiavania bezpeč n ost n ýc h predpisov Delegá ti si so zá uj mom vypočul! Zá mery r ozvoja č i nnosti. Potom sa riešili aj otázky orga niza čné. Tajomník Ing. Jozef Hlavá č predložil na prerok ovanie náv rh zmien a d oplnkov k stanovám SSS, ktoré budú slú žiť k dok onalejše j or ganizovanOsti SSS, k väčšie m u podchyteni u a tým aj k získaniu väčšieh odbornýc h zna l osti č l ens k ej zák ladne. V rámci pracovnej či nnosti , zaoberalo sa VZ aj otázkou č l ens k ej základ ne. V zmysle vyhodnotenia č innost! za uplynulé obdobie sa zrušilo č l en stvo 78 jaskyniarom z 20 oblastných sku pin, vzalo sa n a vedomie vyst úpenie z č l enstva ozná men é p isomne 20 čle n ov z 12 oblast nýc h sk upin. 5. členov n ašej organizácie navždy opustilo naše rady. Oalšim bod om program u bo la volba n ového predsednIetva, k tor é povedie Slovenskú speleologic kú s p oloč nosť v ďa l šo m fu nkčn om obdobi. Delegáti Valného zhromaždenia zvoli li orgány v tomto zl ožení: činnosť

Predsed nic tv o SSS Pred seda: Alfonz Cho va n, MSK. Liptovský Mikuláš Podpredsedovia : Ing. Arpád A bon y i, Rožň ava RNDr. Jozef J a k á 1, CSc., Bratis lava Tajomn ík : Ing. Jozef H l a v á

Č,

MSK, Liptovský Mikuláš

Clenov ia predsed níctva SSS: St efan B el I č k a, Banská Bystrica RNDr. Dušan K u bi n y, CSc., Banská Bystrica Ing. Marcel L a l k o v i č,MS K , Liptovský Mikulá š RNDr. Milan L I š k a, Trnava RNDr . Pavol Mit t e r, MSK, Liptovský Miku láš Phdr. St efan R o d a, Rožň a va I ng. Ján S l a n č i k , Dobrá Niva

Náhradnfcl Predsednfclva SSS Ing. rvan Dem o v i č, P iešťany Ing. Pet er S t e f a II Č a, R ožňava

Konlrolná a revízna komisia: Predseda: éle novia: Náhradnik: Judr. Pet er Vaľ g a, Liptovský MikuUiš Ing. Mikuláš E ľ d ČI s, Košice Štefan D a il k o, Rimavská Sobota Július Obr c i a ll, Liptovský Trnovel:

Pre

úplnosť

uvádzame ďalšie orgány SSS:

Redakcia Spravodaj SSS: Zodpovený reda k tor: Výkonný r edaktor : Alfonz Cho va n , r iaditel, MSK Ing. Mikuláš Erd o s, Košice élenovi a re dak č n ej r ad y; Ph Dr. Juraj Bár t a, CSc. PhDr. Št efan Rod a, RNDr. Du šan K ubí n y, CSc. Ing. Pet er S tefan ča I ng. Ján S l a n č i k Grafická úprava : Ján M o

iI i ak

Odborné komisie Predsedníctva SSS : 1. Kom isi a pre ochranu RNDr.Milan L i š k a

2. Komisi a pre sp eleologickú záchrannú sl užbu a RNDr. Pavol M i t t e r 3. Komisia pre štúdijné a vedecké styky so In g. Jozef H l a v á č

bez peč nosť

za h ranič í m

4. Tec hnic k á k omisia Ing. Ján S I a n č i k

5. Kom isia pre speleologickú dokumentáciu I ng. Marcel L a I k o v i č 6. Komisi a pre aplikovaný spel eologic k ý výskum a pr ieskum Ing. Arpád A bo n y i

7. Komisia pre pedagogic kú speleológ iu a výc hovu RN Dr. Jozef Ja!{ á l, CSc .

práce

8. Komisia pre speleopotápanie Ing. Voj tech S l á č i k 9. Komisia pre spel eoterapiu a speleomedicínu

Ph Mr. Stefan Ro d a OBLASTNt: SKUPINY SSS: Oblastná skupina Košice-Jasov Eugen Hi rko - 04432 Ja sov 132, Košice Oblastná skupina Spišská Nová Ves Ing. Ján T u I i s, Fra iia Krála č. 2, 052 01 S P i š s k á N o v á Ves Oblastná skupin a Ro ž ňava Ing. Ján F a š k o, Sl n ečná 3, 04801 R o ž Oblastná skupina Spišská Belá p. g. Stan islav P a v l a r č f k, 060 01 Kežmarok

a va

Ľudových

mlHcif 3/16

Oblastná skupina Safárikovo Matej G a ál, Tri eda Družby 47, 97901 R i m a v s k á S o b ot a Oblastná skupina Tisovcc Ing. Svätopluk K á men, Jesenského 843, 98061 T i s o vec Oblastná skupina Brezno Ferdinan d J i r me r , J a skyňa biero m

Byst rá,

97644

Mýt o p od O u m-

Oblas tná skupina Liptovský Mikuláš František Ber n ardov i č, ul. 1. m ája 38, 03101 Mi k u l áš

L i p t ovs k ý

Obl a stná skupina Liptovský Trnovec Mil an Val a š t i a k, 03222 L i P t o v s k Ý Tr n o vec 156 Oblastná skupina Dolný Kubín Jozef And r i s, Ba nisko B 4/27, 02601 D o l n Ý Ku b f n Oblastná skupina Ružomberok RN Dr. Zd enko Hoc h m u t h, u l. M. Nešpora 17/ 111, 08001 Prešov Oblastná skupina Skýcov Stefan L u k á č, 951 85 S k Ý c o v 341, okr. Nitra Oblastná skupina Zvolen Pete r H i p man, Obrancov mieru 19, 96212 Det v a -

sfdlisko

Oblastná skupina Harmancc Ján V i r li g, Jesenského 30, 974 OO II a n s k á II Y s tr i c a Oblastná skupina Terchová Ada m V a I I o, B. P. 1018, 01306 T e rch o v á , okr. Zilina Oblastná skupina Dubnica n/ Váhom Mila n Ve l i č, SNP 5/20, 01851 N o v á O II b II i c a Oblastná skupina Trenljianske Teplice Emil K a val i I', Ele ktr ič n á 12, 917 51 Tre n

i a n s k e Tep l i -

an y

318, okr. Trnava

ce Oblastná skupina Dolné Orešany Pa vol N em č e k, 91902 O o! n é

Ot' e

Oblastná skupina Bratislava Ing. Ivan Ce bec a u e r, Sibírska 47, 80100 Br a t i s l a v a Oblastná skupina Uhrovec Stefa n C u k a n, Partizánska 108, 95601 U h

o ve c

Oblastná skupina Cachtice Ján K II b i š, 915 16 H r a c h o v i š t e 241 ok r . T r enčí n Oblastná skupina Blatnica Jozef R i š i an, 03815 B l a tni c a, okr. Martin Oblastná skupina Slovinky Ing. Otto S t e t t ne r, ZB GMO, Nová Ves

05340 S lov i II k y

Oblastná skupina Piešfany Voj te k W á g II c 'r, ul. J. Alexyho 3, 92 1 01 P i e š

ok r. Spišská

any

Oblastná skupina Jedrové Kostolany Ed mund S p a i'\ li r, Je ct r o v é K o s t o l any lOB , okr. Nitra Oblastná skupina Rimavská Sobota Jozef G a á l, Svätoplukova 40, Rim a v s k li S o b o t a Oblastná skupina Chtelnica Ing. Iva n De m o v i č, TOM 1B/ 3B, P i e

Š ť

a ny

Oblastná skupina Plavecké Podhradie Miros lav S t a s t i k, 90637 S o l o š n i c a 494, o kr . Trnava Oblastná skupina Tren č ín Já n S ť a s t n ý, Smi dk e ho 2629/44, 911 OO Tre n Č í

Oblastná skupina Aquaspael Ing. Tibor S a s v li r i. Trieda SN P 42, 040 OO Košice

PO voTbe nových org~nov prednieso l predseda návrhovej komisie RNDr. Milan Liška návrh na uznesenie IV. Valného zhromaždenia. Delegáti pozorne vypočuli vsetky body uznesenia a doplnili Ich. Nakoniec bolo uznesenie schvál en é.

Ú čllstnrcl z.1sadanl.1 IV. v.1 lného zhromaždenia.

FOlo: ar chrv MSK

UZNESENI E IV. VALNt:HO ZHROMA2DEN I A SSS Valné zhromaždenie Slovenske j speleologickej

spoločnosti

schvaruje:

činnosti za obdobie od 1I1. Valného zhromaždenia bez pripomienok 2. Správu o hospodárení za obdobie od III. Valného zhromaždenia 3. Správu kontrólnej a revíznej komiSie 4. Zámery rozvoja činnosti SSS na obdobie rokov 1979- 1982 5. Prednesený návrh na zmeny a doplnky stanov SSS 6. Zrušenie členstva neaktívnych č l enov v zmysle d oporučenia čle n ských schôdzí oblastných skupín.

1. Správu o

ukladá: 1. Všetkým členom aktívne sa podielať na plneni záverov XV . zjazdu Ke Č a uzneseni politických a štátnych orgánov, dotýkajúcich sa výskumu, prieskumu a ochrany krasových javov 2. Predsedníctvu SSS: rozpracovať závery XVI. zjazdu KSČ na podmienky práce Spoloč nosti vo všetkých sférach činnosti b l dÔsledne uviesť do činnosti organizácie, zámery rozvoja činnosti na obdobie rokov 1979- 1982 V tomto zmysle usmerňovaf činnosf oblastných skupín: na objavné práce po pre dchádzajúcom posúdení z hradiska územnej atraktivnosti, náročnosti, technického rieše nia a bezpečnosti práce pružne zabezpečovaf požiadavky iných organizáCii na aplikovaný speleologický prieskum, najmä na prieskum vodných zdrojov prostredníctvom Komisie pre speleopotápačstvo vytvoriť podmienky na zabezpečenie materiálno -technickej zá kladne prostredníctvom technickej komisie prostredníctvom Komisie pre speleologický výskum a prieskum zapájať ~peciaJistov do riešenia výskumných úloh Správy slovenských jaskýň na úseku dokumentácie zabezpečiť úlohy vyplývajúce z potrieb dokumentácie krasových Javov na Slovensku, rozpracovaných Komisiou pre speleologickú dokumentáciu zvýšenú pozornosf venovať ochrane krasu v spolupráci s pracovníkmi ochrany v súlade s projektom budovania siete chrá nených území v SSR do roku 2000 zabezpečiť účasť na všetkých fo rmách odborno-politicke j výcho vy č l enov, organizovanej v zmysle programu Komisie pre pe dagogickú speleológiu a výchovu aktívne sa podielať na publika č nej činnosti prostredníctvom Spravodaja SSS, zborníka Slovenský kras a prflež ltostných mo nografií z odboru speleológie dÔsledne dodržiavať zásady bezpe č nosti pr i vykonávani speleologickej činnost! rešpektovaním predpisov vypracovaných Komisiou pre speleologickú záchrannú sl užbu a b ez p e čnosť práce

c l uskutočni( v9menu člensk9ch preukazov do konca roku 1980 d l schválené zmeny a doplnky stanov SSS postúpiť na MK SSR a MV SSR na preskúmanie s cielom Ich uzákonenia 3. Oblastným skupinám

- systematicky zabezpečovať úlohy na úseku v9skumu, prieskumu, dokumtácie a ochrany krasu. Výsledky svojej č i nnosti pohotovo prezentovať na územ[ pôsobnosti využrvanrm všetkých foriem kultúrno-v9chovne j práce Predseda SSS - Alfonz Chovan v závere poďakoval v mene novozvolených orgánov za prejavenú dôveru. Vyzval všetk9ch prHomných k plneniu prijatých uzneseni na budúce trojročné funkčné obdobie. Záverečným príhovorom ukončil zasadnutie IV. Valného zhromaždenia. Zostavil: Ing. Mikuláš Erdos

SprAva o l!innosti Slovenskej speleologicke j

spolo č nosti

za rok 1979

ÚVOD

Roku 1979 vstúpila Slove llská speleologická spoloč no s t už do trid siateho roku svojej existencie. Toto výročie bolo daJš[m Impulzo m k zvýšenej či nn os ti riadiace j zložky, ako aj členske j základne Spo lo č nosti. Súčasne bol aj rokom zvolávania najvyššieho orgánu naše j organ izác ie - Valn ého zhromaždenia. IV. Valné zhr omaždenie, ktoré sa konalo 15. 9. 1979 v Liptovskom Mi kuláši, bolo nepochybne najvýznamnejšou udalosťou roka v živote naše j Spoloč n osti. Dosiahnutými výsledkami a plán mi do budúcna sa zaoberá pr edoš lý pris pevok tohto Spravodaja SSS. IV. Valné zhroma ždenie zvolilo nové predsednictvo SSS. V nastávajúcom fun k č nom obdobi bol za predsedu opäť zvolený AJ(onz Chovan, riaditel Múzea slove nského krasu. V záver e bolo pri jaté uznesenie, ktorého s ú čas · (ou s ú I zámery rozvoja či nn os t! na obd obie rokov 1979 - 1982. Tieto sú ur č uj úce v dalšej prác i všet kýc h zložiek i jednotlivcov naše j organizácie. CINNOSt PRE OSEONICTVA SSS

V súlade s plánom usk utočnilo sa päť riadnych a jedno rozširené zasadnutie Predsednictva. Pr i hodnotenI obsahovej I kvalItativne j stránky či n · nosti predsedn ictva, ako výkonného orgánu S p O l očnosti, konštatujeme spl nenie jednotlivých úloch. Spolu s odborn ými komisiami a oblastn ými skupinami pripravili sa a uskutočnili: IV. Va lné zh romaždenie, celoslovenský zraz Jaskyniarov, za hrani č n á expedicia Gourfre Berger 79', tlačo vá beseda, konferen cia Dokumentácia krasu a jaskýň v Pribyline. Tieto podujatia sú hodnotené osobitne v r ámci Jednotlivých úsekov č innosti. Pre n edos tatočný dokum e nta č ný materiál, far e bné dlapozitivy z č innosti naj mä oblastnýc h skupIn, nepodarilo sa zosta v iť prednášku o histórii a č inn osti SSS, ktor4 mala v šiestich vydaniach k olovať po ob lastných sku· pl nác h ce lého Slovenska. Predsednictvo u sku t očnilo reorganizáciu čin nosti Jask ynných potápačov v r ámci komisie I oblastnej skupiny Aquaspel. Schvá lilo smernice o hospodár eni so ,záchra nn ým materiálom jZS, zásady pre tvorbu názvov Jaskýň ft ich čas ti, vyú čtovanie exped!cii jean Ber nard 78' a Gouffre Berger 79', z ahrani č né cesty pre rok 1980, inventa · rizáclu hospodárskych prostriedkov SSJ v už!van! oblastných skupin Rozhod lo o zákaze výroby a použivania svojvolne zhotovených, výtvarne nevhodných materiá lov, ako sú nášivky, vlajky, š tUky a pod. Decembrové zasadnuti e predsedn íctva rozpracovalo uznese nie IV. Valného zhromaždenia a uložilo konkrétne úlohy svo jim č l e nom na obdobie rokov 1979 . 1982, cez výkon funkcie - predseda odbornej komisie. Sú· čas n e vytvorilo dalšlu, už deviatu odbornú komis iu pre speleoterapiu. Predsedom tejto komisie bol menovaný PhMr. Stefan Roda z Ro žňavy. Aktivita č l e nov predsednlctva je na dobrej úrovnI. úč a s ť č len ov na zasad nutiac h dosa huje v priemere 83%.

ČINNost ODBORNÝCH KOMISII

Odborné komisie sú poradnými a

S(l časne

výkonnými orgánmi predsed-

níc tva na riešenie špeciálnych odborných otázok v našej organizácii. Okruh riešenia úloh je stanovený plánom na prislušné obdobie. Komisia pre jaskyniarsku záchrannú službu a

bezpečnosť

práce

naďal ej

pripravo-

vala všetko potrebné na zriadenie JZS, najmä nákupom a zhotovovanim materiálu, výstroja a výzbroja. V apríli a októbri sa uskuto čn ili pre adeptov záchranných družstiev dvojdi'iové školenia s Cielom praktického prezáchrany v jask yniach. Náčelníkom JZS bol menovaný RNDr.

cvičenia

Pavol Mitter.

Náčelnik

tovskom Mikuláši M.

a vedúci záchrannýc h družstiev v

Hujdič

Knapp sa

zúčastnili

Rožňave

a Lip-

1-6. októbra zasad-

nutia komisie ms pre záchranu v jaskyniach v porskom Zakopanom_ Napriek tomu , že vybavenie nie je ešte úplné, s potešením môžeme konštatovať akcieschopnosť záchranného družstva 'ZS s cent rom v Rožňave od 1. augusta 1979. Komisia pre speleologic k(1 dokumentáciu sa zaoberala najmä prípravou a realizáciou konferencie s názvom Dokumentácia krasu a jaskýf'l, ktorá sa uskutočnila v di'toch 2.-3. novembra 1979 v Pribyline za účasti 67 d obrovorných a pro fesionálnych jaskyniarov z celej CSSR. Bolo to prvé podujatie sVOjho druhu v rámci celej republiky . Na -konferencii odznelo 19 referá tov zameraných na vyvolanie plodnej diskusie a následné zjednotenie názorov vO sfére dokumentácie krasových javov. Na tomto mieste vyslovujeme uznanie predsedovi Ing. Lalkovičovi a členo m výboru komisie Ing. Tulisov i, Ing.Sýkorovi, RNDr. Hochmuthovi a Ing. Erdt)sovi za za bezpečenie odbornej nápln e konferencie. Organizáciu podujatia úspeš ne z abe z pečovali pracovn[ci MSK. Sekcia komisie pre názvoslovie kraS'Dvých javov vypracovala zásady pre tvorbu názvov jaskýň a Ich časU, ktoré sa s távajll záVäznými v dokum en tačnej činnosti SSS i MSK. Komisia pre pedagogickú s peleológ iu a výchovu zostavila program osláv 30. výročia SSS a sumarizovala príspevky do publikácie Praktická speleológia. Po počiato č nej pasivite komisie pre spe le opotápačstvo a z nej plynúcich požiadaviek potápačov organizovaných v oblastnej skupine Tren č[ n , došlo ku reorganizácii činnosti komisie. Celk ovú činnosť v jaskynnom potápaní začala usmerňovať komisia v novom obsaden( na čele s predsedom Ing. Vojtechom Sláčikom. Skupina Aquaspel, ktorá združuje výluč ne p otápačov, pracovala podra pokynov komisie schválených predsedníctvom v troch cent rách - v Košiciach, Trenčlne a Bratislave. Napriek tomu, že obdobie na objektivne hodnotenie je krátke, už teraz sa ukazujú prvé dobré výsledky. Potápači roku 1979 objavili na rôznych lokalitách dohromady 1100 m jaskynných priestorov. Zasadnutie Komisie pre aplikovaný speleologický výskum a prieskum konštatovalo slabú aktivitu členov. Z tohoto dôvodu sa nesplnili niektoré úlohy. Len tretina odborných poradcov vykonávala svoju činnosť n~ želatefnej úrovni. V rámci aplikovaného prieskumu vypracoval Ing. Abo ~ ny! čias tkovú správu o doterajších výsledkoch potápačského prieskumu sifóna Brzotínkej jaskyne pre IGHP Zilina. Komisia pre š túdijné a vedecké styky so zahraničim prerokovala a doporučila na schválenie predsedníctva plán zahraničných ciest na rok 198U 19

Sú to spoločné cesty do Bulharska i akc ie oblastných skupin. Rovnako zostavila plán ciet do roku 1982, ktorý sa akceptoval v zá meroch rozvoja Spoločnosti.

Komisia pre speleologick9 výstroj vypra cova la v spo luprá ci s hospodárom SSS návrh zoznamu pomôcok, materiálu a výstroja, používaného na prieskumnú a exped i čnú č innosť z prostriedkov ú č tu Spo lo č nosti. Ostatné body programu Komisie ne boli splnené. I keď sme si vedomi objektlvnyc h pr lč ln stagnácie činnosti komisie najmä pre nedostatočnú personál ne obsade nie, predsa len pasivitu tejto komisie po ci ťujeme najviac. Ide tu o problém člslo jedna - Individuálne svietidlá, ale bo nepre mokavé kombinézy, transportný batoh, prenosný telefón a pod . AJ Komisia pre ochranu musi v budúcnosti zln tenzlvnlf svoju činnost. Hospodár SSS - Steran Bellčka v s polupráC i s útva ro m SSS pripraviIt in ventarizáciu hospodárskych prostriedkov SSl v uživani oblastných sku pln. Clenovia čiastkových Inventarizačných komisii, vedúCi a hospodári oblastných skupin sl poči nall velmi dobre. HIK SSl akceptoval návrhy na odpis s výnimkou troch skupin a to Spišská Nová Ves, Slovinky a Spišská Belá, pretože vedúci čiastkove j Inventarizačnej komisie odoslal materiály po termíne. Pri celkovom pohfade na prácu odbornýCh komisií je zrejmá ic h nezas tupltelnosf, čo zohladf'luje aj návrh na zmeny a doplnky stanov. Pos tupne sa zvyšuje kvalita a kvantita odvedenej práce. Na druhej strane sú tu ve lké nevyužité rezervy a možnosti uplatnenia schopných č lenov , ktor! by svoje znalosti mohli odviesf v prospech nás všetký ch, v zá ujme dobrého me na organizácie. Hovorime o tom najmä prelo, že niektoré komisie (pre ochranu, JZS a bezpečnosť práce, pedagogickú speleológiu a výchovu) učlnkujú len zásluhou Ich predsedov. Ostatni čle no v ia prihlásení do týchto komisii dobrovolne, nie sú žiadnym prí nosom v snaženi o úspešnú čin nosť našej organizácie na tomto úseku. CIN NOSt OBLASTNÝ CH SKUPIN

Oblas tná skupina Košice -

J aso~

Jas kyniari skúmali priesto ry Velkej Moldavskej jaskyne, kde zmapoval! 405 m chodieb s cielom vy hotovenia jaskynné ho plánu. Pokra čovali v priestore jaskyne Kamenná pivnica, kde objavili v äčšie množstvo osteologlckého materiálu. S pOlápačm i z Košle zabezpečili prienik sifónom Jaskyne Teplica - Gajdova štô lňa. Úalš í prieskum s č iastkovými úspec hmi sa ukutočnil v krasovej oblasti SZ od Košic v Hadej jaskyni údoUa Malý Ružínok. Uskutočnili prlpravné práce na uzatvorenie Drienov skej jasky ne. Zorganizovali viacero prednášok a besied o ochrane kra su pre študentov VST v Košiciach a Jaskyniarov z Maďarska. OblasinA. skupina Spišská Nová Ves

V decembri mlad i jaskyniari Kotras, Stanovský- a Balčá k pre kopali zahline ný koncov9 sifón Kryš tálove j chodby v Stratenskej jaskyni a obja ~ VIII ďa lšie významné pokračovanie jaskyne. Novoobjavené zamerané priestory dosahujú dlžku 1100 m. Pri mapovaní na Iných miestach jas-

kyne boli objavené dalšie chodby. Objavy roku 1979 preds tavujú. takmer 2000 m chodieb a priepasti , či m celková dlžka jaskyne vzrástla na 13 km. V St ratenskej Jaskyni sa s(tčasne vykon ával! mikroklimatick é pozorovania, geologické mapovanie a farbenie vôd, ktoré však zatial neprinies lo očakávaný výsledok . CIenovia zorganizovali skup inový jaskyniarsk y týždeň, zameraný výlučne na výsku m, prieskum a mapovanie Straten skej jasky ne. Uskutočnili štyri prednášky, prlspevkami sa prezentovali na konferencii a v zborniku Slovensk ý kras, spol upracovali pri nakrúcani filmu ,,90 hektárov krás " v Medvede j jaskyni, zúč a stnili sa televfzneJ relác ie Klub m ladých a podnikli nlekolko ďalšic h akcií m imo plánu. Dosiahnuté výsledky či nn osti sk upiny sú na vel mi dob r ej úrovnI. Prácu Ing. Tulisa, Dr. Novot ného, manželov H ova n č i kovcov, VI ktora Da n ie la, St efana Pacindu, Dr. Kuchariča a mnohých ďalšieh ocenilo IV. Val né zhroma ždenie udelenlm plake ty SSj.

Oblastná skupina Spišská Balti Úsilie jaskyniarov sa I v tomto roku Súst r edilo na prieskum, topogra fick é a geologické mapovanie a ochranu jaskyne javorinka v javorovej doline vo Vysokých Tatrá ch. Za meIlali chodbu 8. marca v cel kovej dlžk e 334 m, urobili prieskum boč ných prftokov v riečisku v dvoch spodných vývo j ových úrovniach jaskyne. V l etných mesiacoc h jaskyňu Javorinka uzatvorili. Prieskumom Kolove doliny objavili v jej sva hu jaskyňu, zau jlma vú výskyt om žu lových štrkov. Priesk um priepasti v Svlšfovej doline a Kovalovej priepasti sa neu s kut oč nil pre značnú výplň Brnovým sne hom a pre časove n áročné farblace skúšky v Si rokej doline spôsobené zmenou metodiky, súvisiacej s použitim iného stopovacieho mate riál u. Dve akcie boli ven ované priesku mu k l'asu vo k olI Meng usoviec a Spišsk ej Teplice. V rámci aplikovaného prieskum u pre OPaS Sta r á ~ubovňa ukon čili členovia všetky práce v ja skyni v Ostr ýc h skalách pri obci Litmanová o č om je vypracovaná sa mostatná práca. Pre č l enov turistického a hor olezeck ého oddiel u Tj Chemosvit a žia kov zoS a SPSC H urobili prednášky s ja skyniarsk ou tématikou. Za objav jaskyne Javorinka prevzali na I V. Valno m zhromažde ni p. g. Stanislav P·avJarČik a oblastná skupina Cestné uznanie.

Oblatn á skupina Sa f árikovo CIenovia nadalej pokračovali v prieskume priepasti Pu klina a ponoru Clnča v Stárňanskom krase s čiastkov ý mi objav mI. Významn ými sa ukázali práce v Ge merskotepltck eJ jaskyn i Jelšavského krasu. Našli pokračovanie a p očas niekolkých akcII ob javili vyše 400 m chodie b s možnosťou ďal š i e h objavov. Dlžk a priestorov Jaskyne dosahuje takmer 500 m. Na planine Koniar prenikli 9 m tektonickou puklinou, nachá dzajúcou sa tesne nad vyvierač kou Rybnik. Skupina zot'ganizovala v Júni predspartakiádny zraz na ú zem i S tá rňanského krasu, za ú časti 200 osôb z ce·· lého okresu. V rámci kultl1rno-výchovnej č i nnost! vedie 2 }askynlarske k rúžky, u s kut oč nila niekolko prednášok o Jaskyniarstve a úzko spolupracuje s inými záujmovými organizáciam i v okrese Rimavská Sobota.

Oblastn ä s ku pin a Tisovec Clnnostf skupiny sa v prvom polroku výhradne orientovala na prípravu a r eallzáciu celoslovenského zrazu jaskyniarov. Jaskyniari sa ujali ná ročnej úlohy zodpovedne. Pri pri prave zrazu uzatvorili jaskyňu BObačka, vyčisttli a vyle pšili pristujl do jaskyne Michr"lOvá, zabezpečili exkurznú t r asu v jaskyni Teplica. Napr iek to mu, že zraz bližšie ko mentujeme na in om mieste, chceme poďa k ov a ť tisovecký m jaskyn la r'om za úsilie a statočnú prácu n a usporiadani tak významného a vydareného cel oslove nského podujatia. Priesk um sa orientoval na jasky i'íu Teplica a Nov(r jaskyňu v Tisovecko m krase. V jaskyni Teplica v spolupráci s po t ápa čm i z Košíc preskúma li 180 m nových, zväčša vodou zatopených chodieb. Pre pionierov ZOS uskutočniH prednášky a exkurzie do krasových oblasti Muráňskej planiny.

Oblastn á skupina Brezno Jaskyniari po k račovali v sond ovacích prácach v jaskyni Udiery a zamerali Jaskyňu v Okosenom. Na žiados ť Okresnej správy rekreačných sllržleb v Banskej Bystric i vyč i stili 7 pon orov v blťzkostl vodnej nádrže Krpáčovo a pomáhali pri Ich Injektovanf. Tým sa zamed zilo úni k om vody z nádrže, kto r á bude s l ú žiť verejnosti od roku 1980. Clenovia uskutočnili 6. prednášok, spojených s exkurziami do k r'asu naimu pre pionierov s (Ičastou 700 osôb.

Oblastná sk upina Liptovský Mik ulM Predmetom zá ujmu jaskyniarov je oblasť Jánskej a DemänOvskej doliny. V Jánske j doline sa zamerali na prieni k o bčas n ou vyvle l'ačkou pod Skopovom. Na sk lonk u r oku sa podar ilo pre ni knúť pr iesk umnou štô\i\ou nad hladinou vod y. utvorili sa tak r eálne pr edpoklady na ďalšie obj avy. Na lokalite Zadn é objavili 70 m dlhú jas k yňu so sintrovou výzdobo u. V Demänovske j d oline sa zaoberali priesku mom Chodby trosiek v jasky n i Pustá, ktorý sa v dôsledku exponovanosti ne u končil. V blíz k osti pr iepasti Kosienky objavili ďa l šie menšie priepasti a rekognoskačným priesku mom vytipovali perspektívne l okality aj v krasovej oblasti Machnatého a Krč ahova.

Oblastn á s kupina Liplovský Trnovec Nové objavy v Medvedej jaskyni v Západných Tat r ác h S(I spojené s ex istenciou v äčšieho množstva osteologick éh o materiá l u z ja skynného med veďa. Urobili sa všetky prlpravy n a u zatvorenie tejt o Jaskyne. Sond ova cie práce na krasovej lokalite v oblasti Ost r éh o vrchu nepr i niesli očaká · vaný výsled ok . CIenovia zorganizovali d o krasu východnej ju hoslávie exkurziu o čom predložili MSK samostatnú správ u. V rámci obce usku · točnili nlekolko význam nýc h ak cii, ktor é propagu jú č i nnosť sk upiny a SSS. V súvislosti s výročfm nasej organizáCie spracovali vhodný m spôsobom históriu jaskyniarstva v Liptovskom Trnovci.

Oblastná skupina Dolný Kubín

Oravskí jaskyniari orientovali úsilie vý h rad ne na zabezp s čcvanie ďal š ieho, potá pačského pr iesk umu Brestovskej jaskyne v Západných Tatrách . Vytvorili vhodné pOdmienky, ktoré potápači z Trenčína za vzájomnej s polu práce náležite zúročil!. Podplávali 4 sifóny a dohromady objav ili 950 m z 2/3 nezaplavených priestorov. Na objasnenie hydrolog ického režimu jaskyne u skutočnili farbenie vôd a prieskum po norov v doline Vola risk á a Stud eného potoka. Nepovolaní n ávštevníci sa dvakrá t vlámali do Brestovskej jaskyne, z čoho vždy rezultova la oprava uzáveru. Pre z n ač n é vyťaženie prácam i v Brestovskej jaskyn i n esplnili iné plánované úlohy. Na priek tomu hodnotíme činnosť skupiny ako ve fmi dobrú. Tohto roku sa dožíva 70 rokov v p lnej sile jeden z nestorov jaskyniarstva na Slovensku Ján B r od ňanský, stále aktfvny člen skupiny, ktOl'ého úsi lie a výsledky práce sa ocenili na IV. Va lnom zhromaždení ude lením Plakety SS}. Oblastná skupina Ružomberok

Systematickým prieskumo m krasovej oblasti pod masívo m Goryčkovej v Západných Tatrách objavili ružomberskí jaskyniari 7 menšich jaskýň v d!žke 10 - 30 m, ktoré zamerali. V jaskyni Občasná vyvie r ačka v Če r vených vrchoch znížili prepa d, zdokonalili systé m čerpa n ia troch zaplavených sifónov, potápačský m prieskumom podp láva li 24 m ponOl'eného riečiska štvrtého sH6nu a zamerali polygón na povrc hu nad jaskyi'íou. V oblasti nad Občasnou vyvieračkou objavili dve jaskyne v dlžke 50 a 110 m so zachovalou s in t rovO li výzdo bou . Súčasne ukončili dokume n táciu známych jaskýi'i v ProSiec kej doline . Ved úci skupiny RNDr. Hoch muth je autorom odbornýc h správ o expedicii Jean Bernard a Go uffre Berger, realizoval dve prednášky, publikoval prlspevky v Slovenskom krase, Spr·avodaji SSS a inýc h č3.s0pisoch. Oblastná skupina Skýcov Čiast kové post upy dosiahli členovia skupiny na lokalite Vápenn ý vrch a Ciba jky v p ohorí Tríbeč. Pri povrc hovom priesk ume okolia jaskyn e na Cibajkác h objavil i novú jasky i'lu. Pri sondáž i n arazili na kult úr ne vrstvy, posúden ie ktorých zabezpeč II DI'. Bárta. V apríli inštalovali v priestoroch zoS v Skýcove výstavku s jask yn iarskou tématik ou. Výstavka sa páčila a na vštív il o ju 293 žiakov a miestnych občanov.

Oblastná skupina Zvolen

Zvolenskí jaskynia ri praCťlval i na zlepšení príst upu do najhlbšlc h čas ti jaskyne Starý hrad rozširovan ím úzkych miest a osadením r ebrl kov, fi xných lán a la nového zábrad lia. PO prekonan [ závalu našla v n ajnižšom mieste jask yne jej ďalšie pok l'ačovanie E. Vitková. Následn ými a kciami objav ili 400 m meandrových ch od ieb a prie pastí s relatfvn ym prevýšenim 124,5 ffi. Jaskyňa Star ý hrad dosiahla hl bku - 227 m a sta la sa ta k druhou na jhlbšou jask yf'l oll v ČSS R . P otá pačs k ý prieni k kon cový m sifó-

nam sa nev ydaril a pristúpilo sa k náročné m u spôsObu prekonania si fónu o d čerpani m vody. V jaskyni v Zás k oč! sa hradali možnosti preni knu tia za koncový sifón. Clenovia skupiny usku t očnili pre popularizáciu výsledkov svojej činnosti 10 prednášok a pod ierali sa na pripravác h expedicle Gouffre Berger 79' do Francúzska. Na I V. Valno m zhromaždeni obdrža la skupina plaketu SS , a jej vedúci P. Hipman a člen F. Venger čestné uznanie .

Oblastná skupina Harma nec Skupina zaznamenala v uplynulom obdobi vzostu p úrOvne najmä v prakt ick om prieskume a d okumentácii krasových javov. V Har maneckom krase započali jaskyniari s prieskumom Ponorovej jaskyne pod Flochovou, objav ili a zdokumen tovali 18 m jej priestorov. Za merali Môcovskú jaskyňu a je j okolia, za b ez pe čili proti privalom vôd osadením pomocnéh o potrubia . V spolupráci s po t ápač m i z Trenčí n a preskúmali Oraveckú vyvieračku v Ponick om krase, zatiar bez významnejšic h úspechov. V rámci oc hrany uzatvorili jaskyňu Pod sk-a lou. Zorganizovali 5 besied o za hrani č n ýrh i našich krasovýc h úze miach pre študu júcu mládež. Naďalej pokračovali v družobných styk oc h s jaskyn iarmi ess I. BZKG. Spol upracovali s SST pri nakrúcaní filmov o ochrane krasu a p oetického filmu s Domi nikom Cunderlikom. Za objava zásluhy o sprístu pnenie Harmaneck ej jaskyne obdrža l Michal Ba cúrik p laketu SS,.

Oblastná skupina Terchová Jaskyniari pokračovali v prieskume a dokumentácii jaskyne Nad vyvieračkou vo Vrátnej d oline v Malej Fa tre. Hradall sa možnosti prieniku do jask yne inými pri estormi, pretože priesk u mom sifónOlI sa overila ich neprieleznosť. Vpriepa sti pod Krivá i'íom prenikli do 60 m hlbky. Další postup j e znemožnený zúžení m puklIn. Priesk um krasových javov Belskej doliny sa rea lizoval len čiastočne.

Oblastná skupina Dubnica n/Váhom Najviac úsilia venovali členov ia sk up iny prieskumu il dokumentácii Moj · Hnskej priepastnej jaskyne s čiastk ový m i výsledka mi. V oblasti Cierneho vrch u, Rohatlna a obce Moj tlna v západne j časti Strážovsk ých vrchov objavili viacero menšlch jaskýň s celkovou dtžkou pri estorov 55 m. V rámci och ra ny a bezpeč nosti ná hodných turistov uzatvorili jaskyilu Na Rúbani. V obci Mojtín uskutočnili prednášku o miestnom kl'ase, ktorá sa stretla s verký m záu jmom .

Oblastná skupina Dolné Orelany Jaskyniari vyk onávali praktick ý speleologický prieskum na územi SV Malých Karpát, k de sa sústredili n aj mä na sondáž v Mesačnej jaskyni. Tu objavili a zamerali 49 m ch odieb. Povrchovým preskum om masivu Jelenec zaregist rovali vi acero krasových javov, ktoré zaujali natorko, že ich ďalší prieskum je ZlBraden ý do plá nu na rok 1980. Výsledky č asti

č inno s ti propaguj ú vývesnou skrink ou a organizovaním exkurzii po krasovýc h javoch svojho územia.

Obla stná skupin a Batlsl ava V spolupráci s katedrou geofyzik y PF UK v Bratislave uskutočnili jaskyn iari geofyz ikálne meranie v krasových lokalitách Ve fk ý závrt a jaskyne č. 7 v I V časti Malých Karpát s ciero m overenia výskytu k r asových dutin. Výsledky merani a Ich interpretác ia potvrdzuje existenciu podzemných pries torov a do zn a čnej m le l'y napomáha ďalšiemu prieskumu. Z dote· raj šle h

merani

je vypraeovanti

komplexná

sprá va,

ktorá sa naehodl

v MSK. V pukllnovom systéme jaskyne P 2 Objavili ďalšie pokračovanie Vladimír Nosko a Juraj Slová k. Prek opa ním zanesené ho sifó nu dali i mpulz k objavu 140 m chodieb a plaziviek, ktoré sa i hn eď zamerali iJ zdo kumentovali. Sondovacie práce vo vyvieračke Limbach neboli (Ispešné pre opätovné zaplavenie. Napriek tomu, že sl členovia nesplnili všetky vy t9 če né ciele roku 1979, jednoznač n e konštatu jeme sk valitnenie práce na všetkých (Isekoch čin nos ti. Obla stná skupina Uhrovec V rámci dokumentá cie krasov9ch javov Rok ošského krasu členov i a zamerali a zdokumentovali 18 jask 9 ň. Pokra čovali v č i s ten! jaskyne Me l · ková, skúmali ďal šie mož nosti prieskumu v Jasky ni Vl čí dol. Pre žiakov zoS v Bánovciach ll/ Bebravou usporiadali besedu a exkurziu d o j askyne Me lk ová. Obl asi ná sk upina Cachticc Už začiatkom roka j askyniari Jar oslav Koul'l\ a Martin Sluka našli ďal šie pokra čov anie priestorov Cachtickej jaskyn e. Násl ed n9mi ak ciami obja vili 580 m ch odieb u menšich dómov so sintrovou výzdobou. Po čas l etného sús tredenia jaskyniar ov z via cer9ch oblastných sk upín v Cachtlckom krase sa podarilo objaviť ďalší c h 180 m. Vše tk y nOvoobjaven é priestory sú zamerané. Za značne sťažených pod mienok pokračo vali čl e novia v priesk ume lokalit Stepnica a Landrovec. Pri obci Hrušové obja· viII Jaskyniari rozmerovo malú jaskyňu, avšak významnú archeologickým nálezom. Crepy určil dr. Bárta predbežne do obdobia neolitu, kul túry s lineárnou k eramikou, č o je zatiaf prvý nález v našic h jaskyniach. Pri prilež itostí Medzinárodného roku dieťaťa usporiadali pre pionierov kvfz "Co vieš o ČO<:hti c kom krase" a vf'stavkn fotogra fií na šich i zah ra· nl č n 9c h jaskýň pre žiakov z o S v Bošáci. Ak t;vlta č l enov je pr ikladMi a zá k on it e sa dostavujú výsledky.

Oblastná s kupina

Pi eš ťa n y

Cinn osf skupiny bola v9hradne zamel'aná na sondovac :e práce jaskyne Hav r an, kde sa dosiahol nleko l ko met r ový postu p za velmi s{ažen9ch pracovn 9ch podmienok . Cien ovia zorgan :zovali pre pi onierov ZDŠ v Pieš ·

(atloch predná šku o ochrane k rasov9ch javov. Form uj úcl sa kolektív, existujúci necelé dva rok y, ziskava cen né skúsenosti pri praktlckom priesk ume. Ie predpok lad, že Ic h uplatní na komplexnom priesk u me celéh o územia ju žnej čas ti Považskéh o I novca. Oblastná skupina Rimavská Sobota Podla plánu sa jaskyniari ven ovali prieskumu, výsku mu ale naJmll doku mentácII k rasov9ch ja vov Dr l enča nského k rasu. Pre MSK vy pracovali úpl né ev i d e n čné listy 5 jask 911 a škrapového pola pr i Budikovanoch. V jaskyniach POdbanište, Kadlub, pri Holom vrch u a š pa ll opolská zamerali nezdok umentované priestor y, merali prie tok pOdzemných tokov , lIľobili bi ospeleologic k é a mik r oklimatické pozorovanie. Jaskyniari usku t oč n ili štúdijnú cestu d o bulhar ských krasových územ!. Uzatvorili novootvor ený vchod d o jaskyne Kadlub. uspor ia dali 4 predná šky, bohatá je i publika č ná činnost. Spolupra covali s klubom film ov9ch amatérov v ZHlne na nakrúcaní fa re bného filmu o presku me jask Ýll Drien(;anského k rasu. Čl e · novia skupiny si i n aďa le j udržu jll vysoký šta ndart na všetkých (I sekoch či nnost i. S ved či o tom obdrža ná Plaketa SSl a Cest né uz nan ie ONV v Ri · mavsk ej Sobot e za úspešnú kullúrnovýc hovnll prácu. Ob lastná skupina Chtelnica Praktický priesku m Ql"ientovali čle novia na 27 m hlboký závrt Chteln ické Uhliská v Dobl'Ovod skom krase, kde zdokonalili (ažbu sute zhotove· ni m dvoch lanovJek . Zamerali závrt y v ok olí Uhlfsk, jask yne Ver ká Pec a Oplentová. Pl'á ce me nšieho r ozsah u sa urobi li v Zbojnickej jask yni. Ma cace j prie pastla občasne j vyvi e ra č ky v Stie panom. Na rozšlrenie znalosti o krase zorganizovali exkurziu do Slovenského, Moravského a Cach tického kra su. Svoju č innost pl'opag ujú v9vesnou skrinkou a prednáška mi. Oblastná skupina f1a.vecké Podhradie Podstat nú ča sf venovali jaskyniari prieskumu jasky ne Pr i krlžl, vy čis t e n rm zava len9ch pri estorov a pripravou na jej uzat vorenie. Urobili prí · pravy na otváranie závrtu lokality Báborská. Pr i och rane krasovýc h ja vov Plaveckého krasu úzko spolupracujú so Správou CHKO Malé Karpaty a lesnou strážou. Zo rganizovali už tradi č n é st r et nutie jaskyn iarov blízkych oblas tn ýc h skupin, zamerané na rieše nie konk rétnych problé, mov v ich k l"asovom územ !. Oblastná skupina Trenl!in Clenovia skupiny sa takmer v9hradne orientovali prostred níc tvom Ko· misi e na s peleop o tápa čs k ý pri eskum vyt ypovan9ch jaskýň . Objasnili otázku po k ra č ovania jaskyne Nad Vyvie rač k ou vo Vrá tnej doline s t 9m, že sifón po 10 m končí neprielezn9m ot vorom v pevnom masíve. NajväČ ši ús pech d os iah li p očas 4 ak cU v Brest ovsk ej jaskyn i. Potápači I ng. Vo j tech S l áči k , Jozef Kuc h arov i č, Ladis lav Stelnlnger a ďalši, postu pn ým

prekonanim štyroch sifónov objavil i dohromady 950 m chodieb, ktoré orientačne zamera li. Podplávaním sifónu Oraveckej vyvieračky v Ponic-

kom krase určili ďalši spôsob prieskum u. Vo vyvieračke Hlboká v Ján· skej dolíne na severnej str ane Nizkych Tati er postúpili o 40 m . Akcia v Červených vrchoch do jaskyne Občasná vyvierač ka sa nepodarila pre za· topenie celej jaskyne. P.otápači pokusne nakr útili farebný film zo zatopen ýc h priestorov I. sifónu Brestovske j jaskyne. Usporiadali d ve prednášky o krase pre žiakov v Melčiciach a Trenčíne. Vďaka značnému úsiliu vedúceho skupiny Jána Slastného o stmel enie kolektívu sa sku pina výrazne presadila, čoho najlepšlm dôkazom je 1000 m novoobjavených priestorov ZA. uply nul ý ľok.

Oblastná skupina Aquaspael Potápači z Košíc zorganizova li tri akcie do jaskyne Teplica v Tisovec · kom krase, pOd pláva li sedem menších sifónov, objavili celkom 140 mno· v5'ch chodieb, ktoré zamerali. V Gajdovej štôlni pri Jasove prenik li sifónom, za ktorým v suchých priestoroch skúmali možnosť ďalšieho postu· pu cez dva 6 m komíny. Jedna akcia bola zameraná n"a upresnenie profilu pseudok rasovej zatope nej priepasti pri Safárikove. V Lubeniku a Košiciach uskutočnil I ng. Sasvári, vedúci skupiny dve prednó.šky o jaskyn · nom potápanL

le treba konštatovať, že správu o činnosti nepred ložili oblastné sku piny Východná, Rožňava, Trenčianske Teplice, Blatnica, Slovinky a Jedlové Kostolany. Oblastná skupina Roži"iava predložila správu až dodat očne. V prípa de skupín Tre nč ians k e Teplice a Východná ide o úplnú pasiv itu počas cel ého obdobia. Ich ďalš im učinkovaním sa bude zaoberať Predsednh:tvo SSS. Uvedené dosiahnuté výsledky v praktickom spel eologickom prieskume a výskume jasne dokumentu jú aktivitu prevažne j väčšiny členskej základne. Roku 1979 bolo dohromady objavených 5380 m jaskynných priestorov. Cien ovia zdokumentovali 4824 m priestorv. Verml dobre sa uvi{J .. dol do praxe technický denní k z prieskumných akcií, ktorý podchycuje aj iné sféry, vráta ne kultúrnovýchovnej č in nosti. V rámci priamej ochrany krasových javov uzatvorili jaskyniari 6 jaskýil, v troch prípadoch uskutoč nili opravu uzáveru, tri uzávery sú v št ádiu rozpracovania. KULTÚRNOVYCHOVNÁ

PU BLlKAC NÁ

CINNOSt

Úsilie na tomto úseku činnosti sa nieslo v znamení 30. výročia našej or ganizácie a Medzin árodného roku dietaťa. Pre spopular izovanie jaskyniarstva na Slovensku najmä vo vz tahu k mládeži usporiadali našl č l eno via 48 prednášok, 8 besied, 7 exkurzií a 4 výstavy s celkovým počtom 5'JOO (Ičastnikov. Predsedníctvo SSS v spolupráci s MSK usporiadali výstavu 30 rokov Sloven ske j spel eologickej spoločnosti vo fotografii, ktorú inštalovali v priestoroch zasadnut! ·IV. Valného zhromaždenia a konferencie Dok umentácia krasu a jaskýň. Jaskyniari prezentovali výsledky svojej práce v tlači, rozhlase a tel evízii. V septembri v súvisl osti s oslavami vý r očia zorganizova lo Predsednictvo SSS tla čovú besedu, na kto-

rej predseda Alfonz Chovan a tajomnik Ing. Jozef Hlaváč informovali novinárov o poslaní a úlohách našej organizácie o dosiahnutých výsledo koch. MSK vyskladnilo tri čísla Spravodaja SSS, do tlače zadalo rovnaký poče t. Cislo 2/79 a č iastočn e i 3/79 je venované referátom k onferencie Dokumentácia krasu a jaskýň. Vo vyskladnení čísla 3 a 4 nastal sklz, spôsobený do u r čite j miery obsiahlym čls l o m 2. V štádiu riešenia sú smer nice na publikovanie v Spravodaji SSS i zložen ie R eda kčnej rady. Clenovia pu bli kova l i svoje prlspevky v Spravodaji SSS, zborniku Sloven ský kras, dennej tlači, ale aj v populárnych časopisoc h , čIm už tradične pri spievaj(1 k dobrému menu našej organizácie. EX KURZNA A

EXPEDlCNA

CINNOSt

V súlad e s os lava mi 30. vý ročia SSS sa uskutočnil v dňoch 5-8. júla 1979 celos lovensk ý zraz jaskyniarov. M iestom konania boli Suché doly pri Tisovci za účasti 133 jaskyniarov z 24 oblastných skupIn. Cle rom podujatia bolo zoznámiť ú čast n ikov s krasový m f enoménom Muráňsk ej pla niny a súčasn e demonštrovať úspechy, ktoré S p oločnost za svojej existencie dosiahla pr i priesk u me, výskume, dokumentácii a ochran e krasových Javov. Navštivll! jaskyne Bobačka, Teplica, Kostolik, Mlchňo vá a povrchový kras v okoU Muráňa . Speleologické informácie o predmetnom územi podal v samostatnej prednáške Ing. S. Kámen. Pripravll a r ea lizáci u zrazu zabezpečili Jaskyniari t isoveck ej oblastnej skupiny na čele s Ing. Kámenom, ktorým treba osobitne poďakovaf za jeho úspešný priebeh. Účinnú pomoc poskytli Jaskyniari zo skupin Rima vská SobotA ft Safárikovo. Významn ý podiel na n eustále rastúcej úrovni Jaskynia rstva na Sl ovensku majú vzájomné návštevy dobrovorníkov. Obozna muj ú sa s krasom v ra jónoch Iných skupin, spoznávajú. iné metódy prieskumných prác, vy mi eňaj ú si skú.senosti. Najprogresivn ejšou formou S(I dlhodobejšie pracovné st1streden la, zamerané na konkr étne úlohy. Tu treba vyzdvihnúf prácu laskynlarpv zo skupin Spišská Nová Ves, Cac htice, Harmanec, Plavec ké Podhl'a dle, Rimavská Sobota, Zvolen, Tre nč i n , Liptovský Miku -

láš. V septembri 1979 sa usku t oč nila štúdijná cesta ll. členov do francúz skych krasových oblasti. Účastn fcl podujatia s názvom Expedfcla Goulrre Ber ger 79' navštivili jaskyňu rovnakého mena, zdola li jej náročný systém a 5. septemb ra dosiahli dno sifónu v hlbke 1121 m, v súčasnosti tretej najhl bšej priepasti na svete. Slovenská speleológia tak dosiahla ďalši významhý (Ispech. MSK zfskalo cenný dokum e ntačn ý materiál ;t planin ovéh o krasu Nizk ych dau phlnských Aip.

ZAVER Slovensk ú spe leolog ickú spO l očnos! ' flnančne dotuje zo svojho rozpočtu Správa slovenských jaskýň. Náklady roku 1979 dosiahli výšku 204400.Kčs. Najvyššie položky tvoria kontá: predmety postupnej spot r eby 65700.- K čs, spotr eba materiá l u 35208.- K čs, v ktol'om je zahrnutá tla č

Spravodaja

SSS, drobný nákup, PHM, drobné pomOc ky, cestovné pois tné 16700.- K čs. Podla požiadaviek oblas tných skupin a im pride lenýc h prostr iedkov vyskladnil útvar SSS materi ál a v9'stro j v júli roku 1979. Z prIležitosti v ý ro či a s cielom spropagovat exis tenciu a či nnost našej organizácie vydali sme samo le piaci šUtok a fare bný plagát. Vyskladnenie plagátu sa ones korilo v dôsledku nedostatku tl ačiare n s k ýc h kapacit. Materiály dostali v pr imeranom mn ožstve všetci č l e n o via . Ku koncu roku bolo vyrobenýc h 2000 ks odznakov v novej sé rii s pôvodn ým návrhom. Ich di st ribúc iu bude za bezp ečovať útvar SSS, vrá ta ne podl žností z mi nulého obdobia. Slovenská s peleologická spo l oč n osť má ku dňu 31. 12.1979 611 č l e n o v , z toho 24 nezaraden9'c h a 587 č l e n ov orga nizovan9'ch v 31 oblastn9'c h sku pinác h. IV. Val né zhroma ždenie zruš ilo č l e n stvo 78 čle n o m , 20 sa vzda lo č l e n stva pIsomn9'm oznámen1m, 5. čle n o via navždy opusti li naše rady. Ak máme hodnotiť uplynul9' r ok globálne, so zretelom na jednotlivé úlohy, či už ide o č inn ost Valného zhroma ždenia, Predsedn ictva, odborných komis ii a ob lastn ých skupin, môžeme kon štatovat, že sa urobilo verml mnoho. Napriek tomu, že do budúcnost! vidime niektoré rezervy, máme na mysli najmä a ktIvne jšl u prá cu odborn9'ch komisii, R e dakčn e j r ady, nie ktorých Skupin, ale aj dotiahnuti e niektorých otázok v oblasti hospodá re nia, vieme, že r ok 1979 bol r okom dôstojn9'ch oslá v 30. výročia za loženia našej organizác ie. Treba po ďa k ova t všetkým t9'm, ktor! sa o dosia hnuté v9'sledky zaslúžili už preto, že práca jaskynlara-pr ieskum nika nebola nikdy lahká. 76 600.-

Kčs,

Z()stllvll: Ing. Jozef

Hlnvač ,

InJomnlk

SPRAvA

O CINNOSTI

Komisia pre speleolog ickú dokumentáciu SSS za rok 1979

Cin nos( odbornej Komisie pre spel eologickú dokumentáciu v uplynulom roku 1979 vychádzala z p l.'.i n u zasadnutí vý boru k omisie a plenárnych zasad n ut! ako i tematick éh o plánu č in nosti komisie na rok 1979. Obidva d ok umenty boli schvá l ené pl'edSednictvom SSS. Najviac jedn otlivé sek · cle komisie spracovaJ[ plány sekcU, k torých č i nnost sa vo finá ln ej podobe priem leta la do tematického zamerania k omisie na r ok 1979. Na základe takto dopredu rozplánovanej či nnosti uskutočnili sa v priebehu r oku tri riadne zasadnutia výboru a to 16.2., 7.6. a 26.10. 79. Okrem r iadnych zasadnut! boli zvo lané i t ri mimoriadne zasadnutia výboru II to v dňoch 26. 1., 2. 3. a 26. 6. 1979. Plenárne zasad nutia sa v ro· ku 1979 z objektivnych dôvodov neuskutočnili. Cinnosť k omisie v r ok u 1979 vychádzala zo skutočnos ti , že uvedený rok j e rok om 30. výro či a založe nia SSS a v rámci takto orien tova nej čin n osti j kom1s!a sn podierala na ak ciá ch organizova ných z titulu uved eného vý· ročla Slovenskall spe leologickou spoloč n osťou. Hned na zači atku treba však otvorene povedať, že i nap riek tomu, že sa v čin nosti k omisie v r ok u 1979 podaril o d osia hnuť pekné výsledky, n e· pOdarilo sa celkove činnosť dotiahnuť do for ie m, ak é sa pr edpokladali v tematick om pláne na rok 1979. Ukázalo sa, že niektor é problémy v o blasti d okumentačnej práce si vyžadu jú zo st rany komisie overa väčšie úsilie, ako sa pôvodne predpokladalo. Takýmto spôsobom musíme kon · štatovať, že otázky súv isiace s uvádzanim zásad pre názvoslov ie ja sk ýň do praxe, smerníc pre m e račskú dok umen táciu jaskýň a krasových ja· vov, otázky systému čfslovanla jas k ýi'í. ako I zásad pre komplexnú doku · mentácl u osta li i na cralej o tvorené. Pritom však t reba p ove dať , že I na u veden ých úsekoch našej Čl 11l1 0S ti sa neurobil o málo, avšak ide o hlbšie problé my, ktoré budú musieť byť predmet om nášho úsilia a t ým i r lešeIlia v nasledujúcom obdobi. Naprie k tomuto konštatova ni u v roku 1979 sa po značnom úsilí a obe · tavosti čle nov Výboru komisie, podarilo dopracovať do definitívnej p odoby otá zku "Zásad pre názvy a názvosl ov ie jaskýň ". Ma teriá l schválilo predsednictvo SSS 31. 8. 1979. Tu t r eba povedať, že sa zá r oveň poda · rllo I jeho zverejnenie v Spravodaji č. 3/79, na t omto základe bude možn é pri stúpI( l k potrebnej inštru k táži ako i (ra lšim úlohám, ktoré sa s otázkou názvou a ná zvoslovia jaskýň súvi sia. Hlavnou ú loh ou rok u 1979, k torli do znač n ej m iery ovplyvnila činnosť komisie v rok u 1979 bo la pl'ip rava k on fer encie "Dokumentácia k r asu a jaskýň" , k tor á sa uskutočnila v d ňoc h 2. - 3. 11. 1979 v hoteli Esperan · to v Pribyline. Uvedenej konfer encie sa zúčastnil o celkove 67 účastníkov 7. radov členov SSS ako i tých Inštit úc ii v rámci CSSR, pre ktoré je prohlemati ka speleológie a krasu z pohTadu ich celkového zamerania ti ež p r edmetom riešenia . Temat ick é zameranie k Ollfel'encie, ktoré vychádzalo z pracovne j št ruktú r y komisie ukáza lo, že Ide o problematik u verml aktuálnu a to niel en z poh radu speleológov. Zá ro veň však uk ázalo, že v tejto oblasti exist uje

nemálo problémov, k toré I na p riek súčasne j (trovni dokumen t ačne j práce treba považovať za otvoren é a je teda potrebné naďá l ej rozvíjať a skvalitňov a ť všetk y úsek y do k u men tač n ej či n nosti a to nielen na báze SSS, al e všet kých i nštitú cii, ktoré v uvedenej sfére prac u jú, resp. do nej nejakým spôsobom zasa h ujú. Vzhladom na to, že išlo o prvé podu jatie tohoto druhu v r ovi ne SSS, treba po v edať, že i na pr iek nedosta tk u skúse ností sa všetky ú lohy s t ým spojené zv ládli na zodpovedajúcej úrovn i a t ak i komisia nemalým dielom prispela do vienka podujatí, organizovaných z príležit ostí 30. výročia založenia SSS. Okrem uved enej činnosti ako na (u'ov lli jednotlivýc h sekcii tak i na úrovni výboru komis!e, boli n iek toré otlizky, súvisiace s dokume n tač n ou činnosťou pred metom riešenia v ro k u 1979. Takýmto spôsobom výbor komisie po jednoročnom užívaní pr ehodno til prax technických denni k ov a na zasa dnut( 22. marca ich ďalšie užívanie upravil do de vn ej podoby, ktorú v konečnom dôsledku sc hválilo pl'edsed n ictvo SSS a uv iedlo do trvalého užfvania oblastných skupín. Nemenej významným problém om bola otázka regis t rácie speleologického objavu, k t or ú pripravovala Sek cia pre metodiku dokumentačnej práce. Sek cia nlivrh pl'edostrela na pr i pomienkova n ie ' oblastným skupinám SSS a po vyh odnot eni pripomienok pl'edložila Výboru komisie. De finitrvne doriešen ie uvedeného problému možno očakávať zači a tkom roku 1980. Tak sa odstrá n ia tie problémy, ktoré sa na tomto úseku č i nnos ti v min ulosti pociťovali. Napriek t omu, že sa nepodal' Io vý raz ne pokrOČiť v otázke spr acova n ia smerníc pre meračsl(ú doku mentáciu krasových javov, dielčie výs ledky 'ime zaznamenali v otázke zlisad pre íslovanie jaskýň na Slovensku. Okrem takto rozvedených ťažiskových problémov, ktoré boli jad r om čin nosti komisie v rok u 1979, výbor kom isie riešil niek toré otázky, ktor :~ boli kom isii uložen é riadiacim orgánom Spo l očnosti - Pl'edsednfctvom SSS. Takýmto spôsobom sa zaoberal otázkou vy tvor enia oblast nej skupiny so sidlom v Prešove, otázkou zmeny h r aníc oblastných skupi n Safá· t'ikovo a Rimavsk á Sobota a pod. Zá r oveň r ieši l i n iektoré organizač n é Ofázky komisie, ako je up re nenie čle n skej zákla dne jednotlivých sekcii, schválenie nových čle n ova pod. Vr pracoval: I ng. Marcel

Lal k ovlč

predseda Komisie pre speleologickú dokumentficlu

GUSTÁV STIBRÁN YL NOVÝ REKORD V NAJHLBSE, JASKYNI SVETA JEAN BERNARD

RESEAU

V p redchádza júcom č í s l e Spravodaja SSS sme uverej ni li h tbkové údaje o najhlbšich jaskyniach sveta. Sotva sa objavila táto tabu rka - už nastala zmena v prie pasti sveta Č. 1 - Reseau Jean Be rnard. Francúzskim jaskyniarom sa vo februá l'i 1980 podarilo prepláva! 40 m dlh ý sifón, za ktorým obj avili 300 m k lesajúcich chodieb. Prenikan ie sa zastav ilo zatial v hlbke 1410 m, ktorá Je novým h lbkovým rek ordom .

Chronologický

prehľad československých

zahraničí

zostupov do hlbších ako 300 m

ja ský ň

o -;;; -~

~.~

Nazov jaskyne eli W N

<li

"o .lO:

'5 o o'c...

.2,

ti ..... ..::.: -o _ .D _

> ~ .J: o O ..::.:.

u : g . c,2 ....

-E

.c.c:.

iii o

:gN

Q.o

=>:;J o.....

::;,

'co

oC:::

!'!

> o o E"o

.g.g o o ~

:;J

111 "O.c tli . - o O O U o'" _>

.....

:> ol ....... I-

-0'-

o..c

950

668

482

I. 11 00

l. 11.71963 9 dni

KraS~;;h~l?kCe 11

Tonna,dp lľUomo Selvahco

320

11 50

Kras,?vó sekce

Tóu~oare

415

415 340

Rojčeva dupka

372

System jaskini Sniežl'li"j PL

783

620

Grotta di Trebiciano

329

Complesso di Pio99io Ek>Uo Syslem-jaskini Snieine>j

640

615

753

783

a.'~ .... 0

-u 00

1964

.c E u a..

' ;::-;;;;;

01/1 .... 0 <liN

.' I. l.

_<J._

.o'J! o:: "v2

:::I:

. l. 950

]í.g2 'Us. o ~

:;J

:J:

1:1

'" .c

.lI)

1 Antro del Corchia 2

. 8:-= _:;I.N . ' g,~ 8. 'UE:::J 1:1 '.E ..... . ::.: u > ~ .i1.~ g a. N .:9'> I:: Sl.c g ~ 8 -a -o 11>. _..::.:

Kučera. Skrivónek

Pra ha

'970 1 den súkromne

RubIn CoJko .Chov,o n, Hipman. Hirk~LJ iMTt1~VQ .

l. 16.9 .1972 1 deň

SSS

1.1703

1,_ 6.10. 197334hod

SSS

350

I 29.7.1974 8 hod

SSS

1.2297 1I.21S7 620. 1 L 1703

II 68197421 hex:! . . .. l. lo 20.8.197f, 74 rod

SSS

S SS

Hu jdič. Kindernaj,Nogy BakQS. Hi,pman. Kynclova . Slanclk.Slel anovsky.

Hipma.n.Slefanovsky. VenaE'r Sfaslny. Zómečnlk

System joskini

10 Gormo 11

Cie~-

Bfez.n? pri

. I12 I Klemenskov pekel OlOVICl

I 783 I 783

752 111.1835

E I 970 I 968 I 916

Ivu 1621 141.0 I

1.1.0

11. 11. 23 .8 .1974 127hodl

1.1104

I. 27. ti. WIb 4b

1.1610

I. 27 .8 .197618hoc

sss

SSS

Boros.Hanolo,Hu B LÓzar, Stibrán'" Boroš};°f>Ôr H, 7 Hujdic.lozor.

SSS

ll. Goó.t,Hipmo,n, Potek

sss

920

920 I:'~~~

I. Il.

System jaskin~Snil?ŽnI?j Pl

783

620

1.1703

I , I. 1..8 .1977 3 dni KrO~tn9?k.ce

Abisso Michele Gortoni

ll.

6.9.19769 dni

HipmQn,Hoc ,O e Slanclk, Slefanovsl.. ..'

5 MQnych, Procházka, Sem

920

KÓchO.lYS.l?nko,Subo

Provotino

405

1.05

405

I. 1900

I.,L 2e . 8 .1977 2 hod S~~~ s~sino 8 Miner, Ryšový

Provotina

405

1.0S

1. 1900

1. 1.1Q 1977 9 hod

t.J

lóu~oare

415

I. 950

I. 5.2.1978 1 den

t.J

I~ ~:srr6n~:loDenl

623

603

1.1935

I. 11.13.8 .1978 2hod

SSS

902 310

1.1600

I. I. 23.8.1978 1 deň

SSS

1'9 SchneIloCh

A 1111

20 System jaskini SniežnPj Pl 21

AACU Boussoil

Re5eou Jean Bernard

Stibrányi

1r~:'~f~lha 3 PrOCházkO.NCMllná 19

~~~~

. . .'

Hochmuth, Venger

~:l

783

752 11.1835 II. 11 . 15 .10.197831 hod

S SS

LG 505

505

1.1700

SSS

5 GoÓl,Mitter.Rolko

1298

I::~~~g

I. 11.'5.12.19784 dni

952 952 570 550

I. 670 I. 16e2

I. I. 1. 1.1979 3 dni 1. I. 6.7.1979 12 hod

sss sss sss

8Sl.

1.1840

I. 1.13 .7 .1979 6dnl

č SS

sss sss

F 1356 1298

8ondžioch

1024 570

125 I GrubE'rhornhOhle

8S4

L.amprecht~

SSS

26 Pot II. 27 Gouffre Berger Zostavil: Gustáv Stibrányi dece!flbE'r 19i9

654

I. 9 .11.1978 ldeO

IC,

15 Lázár. Venger 10 5

Sti brányi. Venger Lázár ~~ský,Krodk, Tásler

Buzinkoy,HujdiČ,

P. ZEN IS, NÁLEZ OPÁLU V DRIENCANSKOM KRASE

Súčasťou

komplex néh o výskumu

členovi a

oblastnej sku pi ny SSS -

výskum ,

orientovaný najmä na

Dri e nčanského

krasu, ktorý r ealizu jú

Rimavská Sobota, je aj mine ralogick ý výp lň

jaskýf'i.. V

súčasnosti

sa vypraco-

váva metodi ka využitia speleoluminlscencie a hladajú sa možnosti a objekty pre jej najširšie uplat nen ie. Pri or ienta č n ej p rehliadke niekol k ých jask ýi'í a tiež i odobratého materiá lu sintrovej výzdoby prenosnou UV-

lampou, bol v krá tkov lnn om ultrafialovom svetle identifikovaný opál. Jeho prítomnosť sa zist ila v Spaňopolskej jaskyni , k de tvori súčasf sin t rove j výzdoby. Nálezy boli overené tiež opticky štúdiom výb rusového

materiálu v predchádzaj úcom svetle. V ultrafialovom svetle sa opál prejav uje typickou svetlozelenou fluorescenciou. Vytvára tenké, asi 1 mm hrubé vrstvič k y v kalcitovej výplni. Z gen etického a vekovéh o hladiska nie je bez zaújimavostí , že opál bol nájdený iba v mladšej vetve Spaň opolsk e j jaskyne, kde je prakticky spB. tý s najmladšou sintrovou výzdobou. Teoreticky možn o pre d pokladať, že opá l bude rozšíreným m inerá lom sintrovej výzdoby mnohých jaský i'í v D r ie n ča nskom k rase. Vo výskume sa naďalej pokračuje.

RNDr. PAVOL MITTER:

SPELEOKONFRONTACJE '79

Polskí jaskyniari . už t ra dične usporiadávajú str etn utia, nazva né Spe leokonfrontacje, ktorých sa z(lčastňujú najlepši pors kí jaskyniari a refer ujú o svojich podujatiach a dojmoch z ak cii doma i v za hrani č i v u plynulom roku . Ta kéto, v porad í u ž štvrté stre tnutie sa uskutočn il o v d ňoch 14. lE. 12. 1979 v Krakove. Na tomto stretnutí odzn eli zauj fm avé príspevk y o výpravách do Gouffré Bergére, do oblasti krasu Skandinávie, ďalej na lokalitách Epos Chasm na Balkáne, Tennengebirge, Schn eeloch , Lamprechtshofen, Berger h ňhle . Bierloch, Bruneckerhôhle, Plate neck, Antro del Corchia a Abisso Fighera , Zwlllingschachte a Jegerbruntrogeish6hle a pod. Zaujímavé boli poznatky z prieskumu radovcových jaskýň na Spicbergác h. Referá ty boli spojené s priemietanim pe kných d iapozitivov . Zo Slovenska sa Speleokonfrontacje zúčastnili - RNDr. Pavol Mitter s prednáškou Výprava do Anou Boussouil "Alžir 78'" a Miro Hujdič, ktorý premieta l diapozitfvy zo s lovenských ja skýň. porskf jaskyniari, tak ako v minulosti aj teraz majú bohatý a pestrý prog ram akcU. Na prelome rok u 1979 - 1980 u s kutoč nia s peleologickú expedíciu do Mexika. V roku 1980 odcestujú na velkú speleologickú výpravu do Austrá lie a uskutočnia niekoJko ďal šic h výp rav do zah ran ič ia . 34

MARTI N SLUKA: SPEOSPORT 1979

Tradičný

zraz rumunských jaskyniarov v roku 1979 sa konal v známom kúpernom meste v juhozápadnej časti Rumunska - v Baile Herculane od 21. - 24. októbra. Zrazu sa zúčastnil rekordný počet viac ako 400 speleológov z 32 jaskyniarskych klubov. Zahraničie zastupovalo len nie · koTko jaskyniarov z Madarska a Slovensko - č l enovia oblastn ej skupiny SSS Cachti ce - B. Betušová, M. Dvor ský, J. Sadloň. M. Sluka a 1. ZOld fa y. V priebehu zrazu odznelo 32 sp!'áv o či nnosti jed notlivých sku pín, 20 od· lwr ných referátov a bolo premietnutých na 16 kolekcii diapoz itívov. Naj zaujímavejší bol snáď referát o vzácnom náleze paleolitických kresiel) v jask yni Ponor Cuciulat neďaleko Kluže v úd oli rieky Somes . Tieto kresby zobrazu j ú človeka, rôzne zvieratá - koňa a jaskynného leva. Cha r akter kresieb je podobný ki-esbám z jaskyne Popova na južnom Ura -

le . O úspechoch r umunských jaskyniarov od posledného Speosportu 1978 (viď Spravodaj SSS č. 1/79) najlepšie hovorí ni ekorko čisiel. Bolo objavených 800 nových jaskýň, z toho dve 5(1 dlhšie ako 5 km. V najdlhšej rumunskej jaskyni - Vintului, boli objavené a zdoku mentované 4 km nových chodieb. čím jej celková dl žka dosiahla 25 km. Ako najúspešne jšia skupina bola vyhodno tená CSA Focul Viu z Bukurešti. Jej členovia objavili a zdokumentovali 255 jaskýň o celkovej dlžke viac ako 12000 m. Jeden dei\ bol venovaný ex kurz!ám. Clenoviil OS Cach tice spol u s ostat · nými navštívili jaskynný systé m Topolnita a zdolali priepasť Avenul dill Oosul Stubeiului ( - 75 m J.

VÝSTAVKA

" SNP

A NAŠE

JASKYNE "

Z príležitosti 3S. vÝl'Očia SNP vyin štaloval trojčl enný kolektív Archeolog ického ústavu SAV vo výklade Zdravotnickych potrieb na Leninovej triede v Nitre p útavú výstavku fotogl'afií a materiálnych pamiatok z odbornej čin nosti v slovenských jaskyniach. Ide o jaskyne, ktoré poskytli ochranu protifašist ickým bojov nf kom počas II. svetovej vojny. Iniciáto rom výstavky bol PhDr. Juraj Bárta CSc, člen SZPB a SSS. Ako odborn ík na výskum jaskýf\ z h ladiska ich osídlenia človekom, už vyše jedno de saťročie zhromažďuje v spolupráci s Múzeom slovenského krasu v Lip tovskom Mikuláši historické a materiálne podklady na tému "Jaskyne ako útočiská v domácom odboj i". Rozpoznáva v tejto súvislosti fázu ú-

k r yt u zbehov z ar mády a zajateckých táborov, úkrytov rasove prenasle dovaných, poli tických pracovnikov, vojak ov a pa r tizánov, ako aj maďa r s kýc h vojn ových zbehov a napok on ci vilných obyvaterov pred f r ontom . Táto originá lna spom ienka na 35. vý r oč ie SN P vzbudila zaslúženú pozornosf N i t ra n čanov, dožin károv, ako aj ďa l šic h návštevnikov Nitr!. výstavka bola preze ntovaná ako Clnnost Arch~o l ogh; k éhu ústavu SAV al Slovensk ej speleologick ej s p o l oč n os ti a bola v tom zmysl e upravená prislušn ými emblémam i.

PRIRASTKY LITERATORY V SPELEOLOGICKEJ KNI2 NICI MSK ZA ROK 1979

CSSR Acta Facultatl s Rerum NaturaUu m UC - FormaUo et protecl lo nat ura, f. 4 Acta Geographica UC - Geographica Physlca, f. 17 Archeologi ck é r ozh l edy. r ocnlk XXxn9 č, 1-6 CHsoplS pro miner aloglI, rocnlk 24/79 Č. 1- 4 Cesk9 kra s IV. krtisy Slovenska , rofnlk XV l119 Č . 1~ 12 Geol oglck 9 zlKlrnlk - Geologlcn - Cnrpathlca, rocnlk 1tXX/79 č, 1-2 Geodetick9 a kartograflck9 obzor , r ocnlk XXV/79 Č. 1-12 Geogr nflck 9 časop ! s. r ocnlk XXXI /79 f, 1-4 Krásy Slovcnskn , rocnlk xVI /79 č, 1-1 2 MInernlIn Slovaca, rocn l k XI/79 Č. 1-6 I'nmátky nrcheologlcké, roč nik I..XX f. 1-2 ľmnlntky tI prirodn , 1979 Č. 1- 6 I'nmát k y n prirodn, 1979 Č, 1-10 Ru dy, ročnik 27/79 č. 1- 12 Roz pravy CSAV, rocnlk 90/7 9 Č. 2-4 Sbor nlk geol oglck9ch viki - Rada G - geologle Č. 33 Slovenskti archeolOgIa, r ocnlk 21/79 Č. 1-2 Slllvensk 9 kras, roč nik 1111979 V~ l nlk OOc. ročnik 54/79 č. 1-6 Vodohospooá rsky fasopls, r ofnlk 21n 9 č. 1-6 Zá plld né karpaty - séria - GeológIa. Č. 5 Západné karpaty - séria - Pllleontológln, Č. 4 ANGL I A Rulletln BCRA -

BrIt Isch Cuve Rescnrc h Associa t ion Č . 1-6

BELGICkO Sub ter r a -

Equlpe Spéléo de Brux elles a.s,b. Č. 3/19

BULHARSkO Probleml na geografIaia, 1919/č. 1-4 Prl r ooa, ročni k XXVIII/1 9 Č, 1-6

FRANC I A SIJeleol6gle, Č. 102-105 Spélunca, Č. 1-4/79 Re vue de geographle Alpine,

Č.

ročnik

1-7,

67/79

JUHOSLÁVIA Naše Jame, č 20/78 Loškl Razgledl, Č. 28f79 Speleolog, ročnik XXV I - XXV II/78-79 MADARSKO Ftildrajzl KlSzlemények, 1979/č. 1-4 Geographica Medica Hungarica. č.9/79 Karszt és Barlang, Č. 1-2/78

NSR Nalur und Museum, rofnfk CIX /79 f. 1- 12 M!ttellungen des Verhandes Deutscher H!lhlen und Karslforscher, rocnlk XXV/7 9 f. 4 Abhandlungen BerieMe, f. 1-2; 79 Malzner Naturvlss, Archlv Č. 17/79 Bellrllge zur HOhlen und Karstkunde, Č . 18-20/79 Natur und Helmat, Č. 1-4/7 9 NDR Archiv fUr Naturschutz und Landschaftsforschung, f. 1-4/7 9 Neue Museumskunde, f. 1-4/7 9 1'0l:SKO Krasl speleologla. r ofnfk XI/78 Č. 1-2 Prace Muzeum Zl eml, f. 30/79 Kwartaln lk geologlczny f . 1-2/7 9 Acta Geographica Č. 41/79 Ar.ta Archeologlca. ročnik XIX Pl"zeglad geograflczny, r ocnlk LII79 f. 1-4 RAKÚSK O Hilhlenkllndllche Mlttellungen, f . 1-12/7 9 nic HOhle, rofnlk 30/79 f. 1-2 RUMUNSKO Ocroatiera Naturl, Č. 1-2 Revue Roumalne de Geologlc, gcophyslqiJe el geographle, SPANIEl.SKO Sullactlte,

ročnik

28/78 f. 1-2

TALIANSKO Speleologla, f. 2/7 9 L'apenlno, Č. 1-4/79 Bollellno del GrIlppo Speleologlco,

Č.

11-12/78

Č.

2/79