JAROSLAVICE sídlo v krajině autor
Galková Ivana
Diplomová práca 2018 Ing. arch. BARBORA PONEŠOVÁ Ph.D. Ústav prostorové tvorby FA VUT Brno
zimný semester 01
mikroregión potravinová produkcia pre mikroregión východiská kalkulácia koncept
letný semester
02
03
produkčná zóna „D“ Jaroslavice zásahy lokalita história fotodokumentácia koncept Regionálne potravinové centrum Jaroslavice program analýza ovocinárstva kalkulácia koncept schémy plány konštrukcia
obsah
Mikroregión leží v úrodnej nížine riek Dyje a Daníž priamo na štátnej hranici s Rakúskom. Toto územie má jednu z najhodnotnejších bonit pôd v republike. Je veľmi úrodným , priam najúrodnejším regiónom Českej Republiky, za čo vďačí svojej veľmi teplej klíme. V minulosti bol tento región prosperujúcou oblasťou ťažiacou z blízkosti hranice s Rakúskom.V priebehu minulého politického režimu sa však tieto väzby umelo prerušili. A je tomu tak žiaľ do dnes. Preto sa snažíme o obnovu a znovunaštartovanie niekdajšieho Jaroslavického okresu. Usilujeme o vytvorenie životaschopného, prosperujúceho a sebestačného regiónu, pričom kladieme dôraz na človeka, prírodu a životné prostredie. Snažíme sa vytvoriť SMART riešenie vidieckej krajiny.
mikroregión
„SMART REGIÓN“ V priebehu 20. storočia vznikla mriežková štruktúra členenia krajiny ako následok kolektivizácie poľnohospodárstva. Toto členenie však žiadnym smerom nerešpektuje individualitu územia. Nový systém reštrukturalizácie krajiny je navrhnutý na mieru. Rešpektuje topografiu, infraštruktúru a využiteľnosť pôdy.Vzniká ideálne geometrické rozloženie pozemkov s ohniskami v cenrách obcí. Táto sieť je ovplyvnená dopravnými tepnami, či biokoridormi. Výsledné pozemky sú delené na poľnohospodárske jednotky - pole, sady, pasienky a vinice podľa kalkulácie optimálnej produkcie plodín.
Smart riešenie regiónu sa odohráva koplexne. Jednotlivé sféry ktorých sa reorganizácia týka sú:
1) PARCELÁCIA ÚZEMIA Vytvorenie parametrického algoritmu na zmenu štruktúry krajiny. autor:
Jiří Šmejkal
2) POĽNOHOSPODÁRSTVO Nový spôsob využívania pôdy s ohľadom na efektívne hospodárenie s vodou a protierózne opatrenia autor:Lucie Mrlinová 3) POTRAVINOVÁ PRODUKCIA Optimalizácia produkčnej siete s ohľadom na podporu malovýrobcov. Vytvorenie siete regionálneho trhu. autor: Ivana Galková 4) PRIEPUSTNOSŤ ÚZEMIA Zmena doprevného systému a systému biokoridorov. autor: Markéta Mrlíková
5) ENERGETIKA Potenciál lokálnych zdrojov a umiestňovanie zdrojov energie v krajine autor: Laura Dräxler 6) VODSTVO Hospodárenie s vodou a jej využitie. autor: Nikola Stibůrková 7) VZDELANIE Nový systém vzdelávania s cieľom udržania vdelaných ľudí v regióne. autor: Veronika Dočekalová 8) MENTALITA Vytvorenie pevnejšiej väzby obyvateľov na región. autor: Jan Májek
pôvodné členenie krajiny
1:12000
navrhované členenie krajiny
1:12000
01
POTRAVINOVÁ P R O D U KC I A PRE MIKROREGIÓN preddiplomový projekt
Potravinová produkcia prešla v poslednom storočí procesom industrializácie a globalizácie. Tieto zmeny vyústili do mnohých nedostatkov, ktoré v tejto dobe môžeme pozorovať. Je však žiaduce aby sme vytvorili vhodné opatrenia adaptácie tohto systému. Systému, ktorý zabezpečuje potraviny pre našu každodennú existenciu. Priveľké vzdialenosti na presun produktov sú ovplyvnené centralizovanými spracovateľskými podnikmi, globalizáciou ekonomiky a fungovaním voľného trhu. Takýto presun so sebou prináša zväčšenú spotrebu pohonných hmôt a zaťažuje životné prostredie. Ďalším negatívnym efektom zmien v minulom storočí bol proces kolektivizácie a s ním spojený vznik veľkých poľnohospodárskych podnikov – tzv. Jednotných roľníckych (zemědělských) družstiev . Ako pozostatok tejto doby je stále čitateľný nízky počet malých regionálnych farmárov a oslabený vzťah človeka k poľnohospodárskej pôde. Dnes sa už na produkciu pozeráme inak. Je preto žiaduca veľká podpora a zatraktívnenie poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektoru pre mladých ľudí. Aby naša potravinová produkcia bola do budúcna udržateľná, nemôžeme sa riadiť výhradne iba ekonomických stratégiami. Regionálny potravinový systém zahrňuje vytvorenie nových pracovných príležitostí pre región a vznik samostatného trhu. Environmentálnymi benefitmi je znížená spotreba energií, menej zaťažené životné prostredie, náprava kvality pôdy a obnovenie biodiverzity. Zmeny v potravinovom systéme je treba uskutočniť v dvoch základných oblastiach. V spôsobe potravinovej produkcie a v spôsobe prístupu k potravinám.
východiská
CIEĽ: SKRÁTENIE PRODUKČNÉHO REŤAZCA
1. 2. 3. 4.
Jaroslavický región je mimoriadne úrodný s veľkým podieľom poľnohospodársky obrobitelnej pôdy. Ako ju však optimálne rozdeliť? Rozdelenie reštrukturalizovanej krajiny z hľadiska potravinovej produkcie si vyžaduje kalkuláciu spotreby jednotlivých plodín a ich plošných nárokov.
Kalkulácia slúži na „získanie obrazu“ o reálnej spotrebe plodín v regióne. Taktiež nám určuje množstvo plodín určených na export. Tým pádom dostávame predstavu o tom, „koľko obyvateľov región uživí“.
Pôda je rozdelená na 4 základné produkčné skupiny: sady, polia, pasienky a vinice. Algoritmický systém nám určuje na aké miesto sa daná skupina hodí. Ich skutočné rozmiestnenie však opäť vychádza z kalkulácie ročných výnosov (viď. tabuľky).
Klimatickými podmienkami je táto oblasť vhodná na pestovanie obilnín, vinnej révy, zeleniny, či ovocia. Preto pri rozdelovaní prislúcha najväčia plocha práve poliam, viniciam a sadom. Pasienky (pri extenzívnom spôsobe chova dobytka) slúžia iba na pokrytie potrieb regiónu. A algoritmicky sú lokalizované do mechanizáciou horšie dostupných oblastí a severných svahov.
kalkulácia
p. obyv.
rozloha
pole
ha Chvalovice Dyjákoviēky Vrbovec (vēetne Hnízda) Tasovice Hodonice Krhovice ^ƚƌĂĐŚŽƟĐe Slup (vēetne Oleksoviēiek) Valtrovice KƎidlƽvky Jaroslavice Hrádek Dyjákovice Velký Karlov ŽǎŝĐe ŽƌŽƟĐe SPOLU
ha 685 1315 1948 1594 865 829 2048 1581 759 788 1593 2158 1342 1155 2825 802 22287
rozloha
646 523 1154 1378 1828 548 1044 475 430 233 1257 915 861 404 1544 428 13668
p. obyv.
ha výnos kg/ha spotreba 1 obyvateűa Chvalovice Dyjákoviēky Vrbovec (vēetne Hnízda) Tasovice Hodonice Krhovice ^ƚƌĂĐŚŽƟĐe Slup (vēetne Oleksoviēiek) Valtrovice KƎidlƽvky Jaroslavice Hrádek Dyjákovice Velký Karlov ŽǎŝĐe ŽƌŽƟĐe SPOLU
685 1315 1948 1594 865 829 2048 1581 759 788 1593 2158 1342 1155 2825 802 22287
646 523 1154 1378 1828 548 1044 475 430 233 1257 915 861 404 1544 428 13668
248,58 456,50 708,40 628,10 402,60 314,59 754,60 546,70 381,70 487,30 599,50 1184,70 172,70 667,70 937,20 457,60 8948,47
sad %
ha
36,29 34,71 36,37 39,40 46,54 37,95 36,85 34,58 50,29 61,84 37,63 54,90 12,87 57,81 33,18 57,06 40,15
27,00 45,00 66,00 52,00 15,00 19,00 71,00 39,00 18,00 11,00 38,00 24,00 18,00 25,00 69,00 17,00 554,00
obilniny (zrno) kg
ha
143,5
6330 0,02
1001406,00 1838865,00 2853564,00 2530101,00 1621746,00 1267266,00 3039666,00 2202207,00 1537557,00 1962933,00 2414895,00 4772187,00 695667,00 2689617,00 3775212,00 1843296,00 36046185,00
158,20 290,50 450,80 399,70 256,20 200,20 480,20 347,90 242,90 310,10 381,50 753,90 109,90 424,90 596,40 291,20 5694,50
pastviny % 3,94 3,42 3,39 3,26 1,73 2,29 3,47 2,47 2,37 1,40 2,39 1,11 1,34 2,16 2,44 2,12 2,49
ha 92,00 358,00 216,00 94,80 61,80 45,80 232,80 100,80 31,80 37,80 17,00 37,80 63,60 39,00 115,60 15,00 1559,60
%
ha
92,00 13,43 358,00 27,22 216,00 11,09 94,80 5,95 61,80 7,14 45,80 5,52 232,80 11,37 100,80 6,38 31,80 4,19 37,80 4,80 17,00 1,07 37,80 1,75 63,60 4,74 39,00 3,38 115,60 4,09 15,00 1,87 7,00
23,09 22,09 23,14 25,08 29,62 24,15 23,45 22,01 32,00 39,35 23,95 34,94 8,19 36,79 21,11 36,31
kg
ha
3,0
2370 0,001253
23557,80 43276,20 67165,80 59534,40 38157,00 29814,60 71526,60 51831,90 36189,90 46191,30 56832,60 112314,30 16376,70 63302,70 88851,30 43371,00 848294,10
9,94 18,26 28,34 25,12 16,10 12,58 30,18 21,87 15,27 19,49 23,98 47,39 6,91 26,71 37,49 18,30 357,93
%
27,00 44,00 65,00 51,00 14,00 18,00 71,00 39,00 17,00 10,00 37,00 24,00 18,00 24,00 68,00 16,00 543,00
ha
3,94 290,42 3,35 411,50 3,34 892,60 3,20 768,10 1,62 371,60 2,17 431,61 3,47 918,60 2,47 855,50 2,24 310,50 1,27 241,90 2,32 901,50 1,11 887,50 1,34 1069,70 2,08 399,30 2,41 1635,20 2,00 296,40 2,44 10681,93
zelenina
strukoviny %
ostatná plocha
vinice
%
1,45 1,39 1,45 1,58 1,86 1,52 1,47 1,38 2,01 2,47 1,51 2,20 0,51 2,31 1,33 2,28
kg
ha
84,8
25510 0,003323
657137,60 1206878,10 1872944,20 1660445,90 1064277,20 831626,00 1994882,00 1445396,60 1009175,60 1288255,00 1584936,30 3132117,80 456629,00 1765292,00 2477786,30 1209684,20 23657463,80
25,76 47,31 73,42 65,09 41,72 32,60 78,20 56,66 39,56 50,50 62,13 122,78 17,90 69,20 97,13 47,42 927,38
rozloha
výťažnosť
výnos
%
ha
kg/ha
kg
pole sad pastviny vinice
42,40 31,29 45,82 48,19 42,96 52,06 44,85 54,11 40,91 30,70 56,59 41,13 79,71 34,57 57,88 36,96 47,93
kg
ha
%
78,15 5,32 11,31 5,22
515175,00 946410,82 1468592,20 1302225,02 834720,88 652142,86 1564483,44 1133385,00 791308,80 1010292,52 1242876,86 2456079,64 358012,28 1384240,88 1942965,34 948746,28 18551657,82
37,50 68,89 106,90 94,79 60,76 47,47 113,88 82,50 57,60 73,54 90,47 178,78 26,06 100,76 141,43 69,06 1350,39
5,47 5,24 5,49 5,95 7,02 5,73 5,56 5,22 7,59 9,33 5,68 8,28 1,94 8,72 5,01 8,61
8948,47 554,00 1559,60 543,00
kg
ha
66,3
29880 0,00222
513338,40 942415,20 1462327,20 1296792,00 831261,60 649591,20 1557943,20 1128567,60 787935,60 1006059,60 1237629,60 2445678,00 356468,40 1378364,40 1934730,00 944805,60 18473907,60
17,18 31,54 48,94 43,40 27,82 21,74 52,14 37,77 26,37 33,67 41,42 81,85 11,93 46,13 64,75 31,62 618,27
10474 14900 724,5 4800
ovocie
okopaniny
13738
3,76 3,60 3,77 4,08 4,82 3,93 3,82 3,58 5,21 6,41 3,90 5,69 1,33 5,99 3,44 5,91
spotreba
produkcia na počet obyvateľov region spolu export
na 1 obyvateűa
%
olejniny,krmoviny %
rozloha
%
2,51 2,40 2,51 2,72 3,22 2,62 2,55 2,39 3,47 4,27 2,60 3,79 0,89 3,99 2,29 3,94
kg
ha
48,9
14900 0,003285
402300,00 670500,00 983400,00 774800,00 223500,00 283100,00 1057900,00 581100,00 268200,00 163900,00 566200,00 357600,00 268200,00 372500,00 1028100,00 253300,00 8254600,00
27,00 45,00 66,00 52,00 15,00 19,00 71,00 39,00 18,00 11,00 38,00 24,00 18,00 25,00 69,00 17,00 554,00
za rok (kg)
93726274,78 8254600 1129930,2 2606400
123,27 48,9 79,3 18,9
mäso (pastviny) %
3,94 3,42 3,39 3,26 1,73 2,29 3,47 2,47 2,37 1,40 2,39 1,11 1,34 2,16 2,44 2,12
kg
ha
79,3
724,5 0,109469
66654,00 259371,00 156492,00 68682,60 44774,10 33182,10 168663,60 73029,60 23039,10 27386,10 12316,50 27386,10 46078,20 28255,50 83752,20 10867,50 1129930,20
92,00 358,00 216,00 94,80 61,80 45,80 232,80 100,80 31,80 37,80 17,00 37,80 63,60 39,00 115,60 15,00 1559,60
%
13,43 27,22 11,09 5,95 7,14 5,52 11,37 6,38 4,19 4,80 1,07 1,75 4,74 3,38 4,09 1,87
760333 168668 14247 137905
13668 13668 13668 13668
vinice kg
ha
1 8 ,9
4800 0,003938
129600,00 211200,00 312000,00 244800,00 67200,00 86400,00 340800,00 187200,00 81600,00 48000,00 177600,00 115200,00 86400,00 115200,00 326400,00 76800,00 2606400,00
27,00 44,00 65,00 51,00 14,00 18,00 71,00 39,00 17,00 10,00 37,00 24,00 18,00 24,00 68,00 16,00 543,00
746665 155000 579 124237
ostatné plochy %
3,94 3,35 3,34 3,20 1,62 2,17 3,47 2,47 2,24 1,27 2,32 1,11 1,34 2,08 2,41 2,00
ha
290,42 411,50 892,60 768,10 371,60 431,61 918,60 855,50 310,50 241,90 901,50 887,50 1069,70 399,30 1635,20 296,40 10681,93
%
42,40 31,29 45,82 48,19 42,96 52,06 44,85 54,11 40,91 30,70 56,59 41,13 79,71 34,57 57,88 36,96
Koľko obyvateľov región uživí?
región 13 668 obyvateÊov
export 746 665 obyvateÊov
región 13 668 obyvateÊov
export 155 000 obyvateÊov
región 13 668 obyvateÊov
export 579 obyvateÊov
región 13 668 obyvateÊov
export 124 237 obyvateÊov
pole sad pastviny vinice
ročná spotreba pre 6834 obyvateľov
sad
pastviny
sad
pastviny
554 ha 2,49%
1559,6 ha 7%
5,32%
11,31%
vinice
vinice
5,22%
543 ha 2,44%
pole 8948,47 ha 40,15%
pole 78,15%
ostatná plocha 10681,93 ha 47,93%
plocha regiónu celkom
plošné zastúpenie produkčných kategórií
sad
pastviny
44,89 ha 0,20%
1496,22 ha 6,71%
okopaniny 618,27 ha 5,33%
pole
vinice
402,72 ha 1,81%
53,82 ha 0,24%
ovocie 554 ha 4,77%
olejniny+krmoviny 1350,39 ha 11,64%
mäso 1559,6 ha 13,44%
zelenina vinice
927,38 ha 7,99%
543 ha 4,68%
strukoviny 357,93 ha 3,08%
využitie produkčných ploch pre pokrytie potrieb regiónu
ostatná plocha
pole
20343,17 ha 91,28%
5694,50 ha 49,07%
plošné zastúpenie poľnohospodárskych plodín
pastviny
sad
pole
vinice
ostatná plocha
tržnica malá tržnica veľká
pekáreň ML
mliekareň
SL
sladovňa
komunitné záhrady
KR
spracovanie krmných zmesí
komunitné sady
BT
bitúnok a mäsokombinát
vinárstvo
legenda Výsledná situácia navrhovanej potravinovej produkcie pre región. Kalkulácie produkčných skupín sú uskutočnené pre územie každej obce zvlášť (viď. tabulky).
BT BT
SL
ML ML
KR KR
Nie je potrebné vytvárať potravinovo sebestačný región. Ako vhodné východisko sa javí rozdelenie potravinovej produkcie na dva typy. Na centralizovanú a decentralizovanú tj. regionálnu potravinársku produkciu. V rámci regionálnej produkcie je región rozdelený na 5 produkčných zón (viď schéma mapa produkcie). Každá zóna produkuje i spracováva základné potraviny akým je ovocie, zelenina, mlieko, mäso a pečivo. Tým sa výrazne zmenší potreba každodenného zásobovania zón surovinami. Inými výhodami regionálnej potravinovej produkcie je potravinová bezpečnosť, lepšia kvalita potravín, zlepšenie medziľudských vzťahov a vzťahu človeka ku krajine. Obyvatelia by mali byť vedení k pestovaniu vlastných potravín, či už individuálnou formou alebo v rámci komunity. Cieľom systému je zabezpečiť každému občanovi komunity finančný a fyzický prístup k cenovo dostupným, kvalitným a výživným potravinám Súčasťou navrhovaného systému je taktiež sieť regionálneho trhu (viď schéma sieť regionálnych tržníc). Malé regionálne predajne sprostredkujú občanom kvalitné potraviny v blízkosti domova. Regionálna tržnica zase poskytuje priamy kontakt pestovateľov so zákazníkmi.
záver
SIEŤ REGIONÁLNYCH TRŽNÍC 1:2500
tržnica malá tržnica veľká
sieť regionálnej tržnice vnútrozónová sieť regionálnej tržnice medzizónová hranice oblasti
Región je rozdelený do piatich produkčných zón. Ich činnosť je v svojej podstate vždy rovnaká. Návrh je preto bližšie zameraný len na jednu z nich. Do produkčných zón spadá skupina 3-4 obcí v susedstve. Pri produkčnej zóne D sú to obce Jaroslavice, Hrádek a Dyjákovice. Tieto obce spolu vytvárajú potravinový systém, v rámci ktorého produkujú regionálne potraviny. V každej obci je zriadené menšie alebo väčšie potravinové centrum. Potravinové centrá slúžia k predaju, spracovaniu a skladovaniu potravín a taktiež zastrešujú niektoré komunitné aktivity. Každé centrum je riadené potravinovým združením, do ktorého sa môžu pridať malí farmári. Združenie im poskytuje priestor pre spracovanie, skladovanie a predaj. Tým sa výrazne znížia investičné náklady malovýrobcov v tomto sektore. Potravinové združenie taktiež riadi rozdeľovanie potravín v rámci regiónu a množstvo určené na export. Rozdelenie zamerania jednotlivých centier nie je dogmatické. V podniku sa vždy zriadi výrobná linka o akú majú malovýrobcovia z oblasti záujem. Potravinové centrum teda zastrešuje malofarmárov, vykupuje ich produkty, ktoré ďalej spracováva a predáva regionálne, po prípade ich exportuje v rámci celej krajiny. Malí farmári však nie sú jediní dodávatelia. Potravinové centrum taktiež poskytuje službu výkupu prebytkov od obyvateľov (napr. ovocia a zeleniny) Združenie má i komunitný a vzdelávaci charakter. V rámci každej obce sú zriadené komunitné záhrady a sady, ktoré sú v správe miestneho centra, využívané obyvateľmi obce. Centrá organizujú prednášky a workshopy s pestovateľskou a spracovateľskou tematikou, určené malofarmárom, či miestnym obyvateľom. Tieto akcie sa konajú v priestoroch naväzujúceho výskumného ústavu poľnohospodárstva. Potravinové centrum teda poskytuje podporu malovýroby, regionálneho trhu a taktiež zlepšuje vzťah obyvateľov k pôde. Pretože dnes sa i vidiek pomaly pretvára. Úžitkové záhrady z neho miznú a s nimi i náše tradície a vzťah k pôde.
produkčné zóny
MAPA PRODUKCIE 1:2500 PI VO V M LY AR N VR
VR
PK
VR
BT
SL
E B
CUKROVAR PK
PK
VR
PK
VR
VR
C
A
VR
D PK
produkčná zóna komunitné záhrady
KR
výroba krmných zmesí mliekareň
komunitné sady
ML
PK
pekáreň
BT
bitúnok + mäsokombinát
VR
vinárstvo
SL
sladovňa
VR
KR ML
PRODUKČNÁ ZÓNA „D“ koncept
V produkčnej zóne D sa nachádzaju tri potravinové centrá. Každé z nich má iné zameranie (viď schéma). Potravinové centrum Dyjákovice nemá spracovateľskú a skladovaciu časť je teda závislé na zásobovaní v rámci zóny. Idealisticky môžme teda tvrdiť, že malofarmári pestujúci ovocie v tejto zóne využívajú priestory potravinového centra Jaroslavice. Zatial čo malofarmári pestujúci zeleninu využívajú potravinové centrum v Hrádku. Malofarmári živočíšnej výroby zásobujú centrá čerstvým nepasterizovaným mliekom. Spracovanie mäsa pre regionálne potreby je iba v rámci malej prevádzky, ktorá produkuje čerstvé mäso a úzky sortiment mäsových výrobkov. Väčšia časť živočíšnej produkcie je ponechaná centralizovanej výrobe. Predaj potravín a komunitné pestovanie je zabezpečené v rámci každého centra v oblati.
produkčná zóna D
modelový príklad zamerania potravinových centier v produkčnej zóne
dlhodobé sklady
pekáreň
spracovanie ovocia
predaj
sklad výrobkov
komunitné záhrady
komunitný sad
spracovanie zeleniny
bitúnok
komunitné záhrady
komunitný sad
dlhodobé sklady
komunitné záhrady
predaj komunitný sad sklad výrobkov
JAROSLAVICE
HRÁDEK
ovocie, pečivo, mlieko
zelenina, mäso, mlieko
predaj
DYJÁKOVICE
Návrh podrobnejšie rozpracováva (v rozsahu architektonickej štúdie) regionálne potravinové centrum Jaroslavice, ktoré je zamerané na spracovanie ovocia. Ovocinástvo je vďaka veľmi vhodným klimatickým podmienkam v tejto oblasti rozšírené. Doplnkovú výrobou tvorí pekáreň. Centrum má 3 hlavné funkčné náplne: spracovanie, skladovanie a predaj potravín V rámci centra sa nachádza farmárska tržnica, predajňa, a administratívna časť potravinového združenia.
potravinové centrum Jaroslavice
spracovanie ovocia
dlhodobé sklady
komunitné záhrady
pekáreň
komunitný sad
predaj
sklad výrobkov
02
J A R O S L AV I C E
Jaroslavice patrili v minulosti k prosperujúcim mestám. Ich rast však negatívne ovplyvnili udalosti minulého storočia a z mesta sa stala dedina. Ich „obdobie slávy“ už pominulo a s ním odišiel i značný počet obyvatelstva. Na významnú minulosť tohto miesta dnes odkazujú už iba historické stavby v obci akým je zámok, či budova súdu. Ale vačšina z nich je žiaľ nevyužitá a spustnutá. Ako pomôcť obci? Vysoká nezamestnanosť, nízke vzdelanie obyvateľov a malá podnikateľská aktivita sú iba niektoré z problémov, ktorým obec dnes čelí. Problémy je opäť nutné riešiť komplexne. Vychádzame z konceptu „smart regiónu“ a snažíme sa reštartovať obec vo všetkých sférach, tak aby sme vytvorili životaschopnú, prosperujúcu a sebestačnú obec. Jednotlivé zásahy v obci (rozpracované ako diplomové práce) sa vzájomne dopĺňajú a sú na sebe závislé. Zmeny sa týkajú oblasti kultúry, vzdelania, poľnohospodárstva, potravinárskej produkcia a priemyslu. Vybranými lokalitami sú: 1.) námestie - dostavba objektami knižnice, športovej haly, vinárskeho domu ( Jan Májek) 2.) územie bývalého hospodárskeho dvora - zemedelská stredná škola (Veronika Dočekalová) Regionálne potravinové centrum ( Ivana Galková) Výskumný ústav pre ochranu pôdy (Lucie Mrlinová) 3.) lokalita pod zámkom - Kultúrna sála, galéria, dielne ( Markéta Mrlíková, Laura Dräxlerová) 4.) lokalita fotovoltaickej elektrárne - farma 3d tlačiarní (Jiří Šmejkal)
koncept „smart Jaroslavice“
2 3
1
4
Vybrané územie sa nachádza juhovýchodne od Jaroslavického zámku. V minulosti sa tu nachádzal rozľahlý pánsky hospodársky dvor. Pôvodné budovy sa však nezachovali. Dnes sa tu rozprestiera priestranná parcela s posledným fragmentom starej hospodárskej budovy, ktorá je však v zlom technickom stave. Výhodami územia je jeho dobré napojenie na centrum obce, bezprostredná náväznosť na poľnohospodársku pôdu a výhľad na dominantu obce - Jaroslavický zámok.
lokalita
historickĂŠ mapy lokality
I. vojenskĂŠ mapovanie (1764-1783)
1824
III. vojenskĂŠ mapovanie (1876-1880)
1824
Hospodársky dvor tvorí sústava hospodárskych budov slúžiacich živočíšnej a rastlinnej výrobe. Dvory pozostávali z pravidelných budov postavených po obvode. Boli väčšinou priestorovo vymedzené - stavbami prípadne ohradnými múrmi a tvorili uzavretý celok. Pôdorysné usporiadanie vychádzalo z funkčných väzieb danej lokality ovplyvnených vhodnou orientáciou voči svetovým stranám. Avšak základný model je pri väčšine dvorov rovnaký. V popredí stáli významnejšie budovy ku ktorým patrili napríklad: byt statkára/ riaditeľa veľkostatku, kočiareň, stajňa pre kone, mliečna komora. Na poschodí sa nachádzali obytné priestory. Po stranách dvora boli umiestnené budovy živočíšnej výroby - chlievy, kravíny. Zadné krídlo tvorili budovy rastlinnej výroby často naviazané na pokračujúce poľnohospodárske pozemky -stodola, sýpka a sklady na ovocie a zeleninu. Sýpky mali často podobu viacposchodovej budovy. Dvory boli obklopené záhradami, štepnicami, či sadmi.
história hospodárskych dvorov
ortofotomapa 1938
ortofotomapa 1953
ortofotomapa súčasnosť
fotodokumentรกcia lokality
Urbanistický koncept vychádza z histórie územia. Návrh naväzuje na koncept hospodárskeho dvora. Pôvodná stopa veľkostatku sa však nezachovala. Ako na dané územie nadviazať? Usporiadanie vychádza z 3 hlavných napojení - napojenie na centrum obce, napojenie na poľnohospodárske polia a napojenie nákladnej dopravy mimo zastavané územie. Na území vzniká zástavba 3 objektov ktoré na seba naväzujú svojou funkčnou náplňou a vytvárajú jeden celok - nový „hospodársky dvor“ Sú to stavby rozvíjajúce poľnohospodárstvo v regióne. Konkrétne budova Regionálneho potravinového centra, budova strednej poľnohospodárskej školy a Výskumný ústav pre ochranu pôdy.
koncept
doprava
potravinové centrum
?
škola
výzkumný ústav
centrum
pôvodný hospodársky dvor
náväznosť?
polia
napojenia
funkcie
Objekty prístupné verejnosti sú orientované na čelnú (severozápadnú) stranu dvora - prepojenú s centrom obce. Zo severovýchodnej strany je dvor vymedzený “hospodárskou“ budovou potravinového centra. Poľnohospodárske objekty výskumného ústavu uzatvárajú komplex z juhovýchodnej strany, kde priamo naväzujú na výskumné polia. Tieto tri hmoty priestor vymedzujú, udávajú hranice nového dvora . Vzniknutý dvor je ďalej delený na menšie celky. Vznikajú tak priestory, ktoré majú určitý charakter. Vzniká tak dvor s regionálnou tržnicou, školský dvor a poľnohospodársky dvor. Priestor je navzájom prepojený, priechodný a vytvára jeden celok.
urbanistický koncept
dopravná obsluha
potravinové centrum
potravinové centrum
ë škola
škola polia výzkumný ústav
výzkumný ústav
Tak ako tomu bolo aj pri hospodárskych dvoroch minulosti, vstupy do objektov sú orientované z vnútra dvora. Dvor je miesto kde sa odohrávajú všetky činnosti. Vonkajšie vstupy slúžia pre zamestnancov či dopravnú obsluhu.
urbanistický koncept
ā
æ ý Í
schwarzplan 1:5000
situรกcia 1:1000
03
POTRAVINOVÉ CENTRUM J A R O S L AV I C E architektonická štúdia
Regionálne potravinové centrum v Jaroslaviciach je zamerané na ovocie. Program stavby zahŕňa 3 prevádzky - skladovanie - spracovanie - predaj. Doplnený o administratívu. Potravinové centrum je riadené potravinovým združením, do ktorého sa môžu pridať malý farmári. Združenie im poskytuje priestor pre spracovanie, skladovanie a predaj. Tým sa výrazne znížia investičné náklady malovýrobcov v tomto sektore. Potravinové združenie taktiež riadi rozdeľovanie potravín v rámci regiónu a množstvo určené na export. Vlastníkom je obec.
program
spracovanie
skladovanie predaj
Hlavným odvetvím hospodárstva v Jaroslaviciach bolo i napriek štatútu mesta poľnohospodárstvo. (Markel 2009) Klimatickými podmienkami je táto oblasť vhodná na pestovanie obilnín, vinnej révy, zeleniny, či ovocia. A práve ovocie a zelenina sú vďaka nenáročnému spracovaniu vhodné na regionálne pestovanie. „Ovocnářství bylo jako součást zemědělství po staletí jedním z hlavních faktorů utvářející českou krajinu. Sady i ovocné aleje se podílí na optimalizaci mikroklimatu a vodního-prostor režimu krajiny, brání degradaci půdy vodní a větrnou erozí“ (Tomáš Zděblo 2017) Jihomoravský kraj má v ovocinárstve v rámci Českej Republiky veľký význam. Spolu so Stredočeským krajom sú najväčšími producentami ovocia. Najrozšírenejšie je pestovanie jabloní, pre ich dobru skladovateľnosť. Jihomoravský kraj má vďaka teplejšiej klíme ako jediný vhodné podmienky na pestovanie i teplomilnejších druhov ovocia akými sú broskyne a marhule. O čom svedčí aj zastúpenie plôch sadov tohto druhu ovocia v JMK.
analýza ovocinárstva
sady celkom 3172ha/16417ha
jablone 1062ha/7819ha
broskyne 223ha/340ha
PHA+STČ
JMK
produkcia Jihomoravského kraja - ovocinárstvo zdroj: verejná databáza ČSÚ
898ha/1152ha
Regionálne potravinové centrum v Jaroslaviciach je preto zamerané práve na ovocie, konkrétne na pestovanie jabĺk, marhulí a broskýň. Plochy pre skladovanie a spracovanie sú odvodené od pomerovej kalkulácie ovocia pre túto produkčnú oblasť. Z pestovaného ovocia sú vhodné na dlhodobé skladovanie iba jablká. Marhule a broskyne sa v centre len dočasne uskladnia a sú ďalej rozdistribuované do ďalších reginálnych centier v republike. Ich uchovatelnosť je maximálne 30dní. Zatial čo jablká sú uchovatelné po dobu až 1 roku. Tieto faktory ovplyvňujú pôdorysné nároky skladovacích priestorov. Sklady v letných mesiacoch (júl-august) slúžia na prechodné skladovanie marhulí a brskýň. Po ich vyexpedovaní sa naskladnia úrodou jabĺk, ktorá pokrýva celoročný dopyt regiónu.
analýza ovocinárstva
marhule
maximálna uchovatelnosť
broskyne
minimálna uchovatelnosť
jablká
0
50
100
150
200
250
300
350
400
maximálna uchovateľnost ovocia zdroj údajov: Jitka Čížková, SKLADOVÁNÍ PECKOVÉHO OVOCE, Lednice 2015
úroda jabĺk ČR 2016 (ČSÚ) = 124 997 000 kg /22,3kg (spotreba na 1 obyvateľa 2015(ČSÚ)) =5 605 246,6 obyvateľov
prispôsobenie produkcie na počet obyvateľov ČR (10 578 800 (ČSÚ)) =235 907 240 kg
pomerové rozdelenie na JMK (podľa produkčného zastúpenia) plocha sadov ČR (100%) = 7818,60 ha plocha sadov JMK (13,6%) = 1061,83 ha
100% = 235 907 240 kg 13,6% = 32 083 385 kg (predpokladaná produkcia JMK) 32 083 385/14 900 (hektárový výnos) = 2153 ha (predpokladaná plocha sadov JMK)
pomerové rozdelenie pre produkčnú oblasť Jaroslavice, Hrádek u Znojma, Dyjákovice (podľa rozdelenia pôdneho fondu (ročenka půdniho fondu ČR 2017 ) 2153ha sadov ... 424 021 ha (celková poľnohospodárska pôda JMK) 27,77ha sadov ... 5470,4 ha (celková poľnohosp. pôda produkčná obl.Jaroslavice, Hrádek u Znojma, Dyjákovice) 27,77 x 14 900 = 413,77t
výpočet produkcie jabĺk na produkčnú oblasť D zdroj údajov: ročenka půdniho fondu ČR 2017 verejná databáza ČSÚ
úroda marhúľ ČR 2016 (ČSÚ) = 782 000 kg /1,0kg (spotreba na 1 obyvateľa 2015 (ČSÚ)) = 782 000 obyvateľov
úroda broskýň ČR 2016 (ČSÚ) = 275 000 kg /4,2kg (spotreba na 1 obyvateľa 2015 (ČSÚ)) = 65 476 obyvateľov
prispôsobenie produkcie na počet obyvateľov ČR (10 578 800 (ČSÚ)) = 10 578 800 kg
prispôsobenie produkcie na počet obyvateľov ČR (10 578 800 (ČSÚ)) = 44 430 960 kg
pomerové rozdelenie na JMK (podľa produkčného zastúpenia) plocha sadov ČR (100%) = 1152 ha plocha sadov JMK (78%) = 898 ha
pomerové rozdelenie na JMK (podľa produkčného zastúpenia) plocha sadov ČR (100%) = 340 ha plocha sadov JMK (66%) = 223 ha
100% = 10 578 800 kg 78% = 8 251 464 kg (predpokladaná produkcia JMK) 8 251 464 /6320 (hektárový výnos) = 1306 ha (predpokladaná plocha sadov JMK)
100% = 44 430 960 kg 66% = 29 324 434 kg (predpokladaná produkcia JMK) 29 324 434 /5260 (hektárový výnos) = 5575 ha (predpokladaná plocha sadov JMK)
pomerové rozdelenie pre produkčnú oblasť Jaroslavice, Hrádek u Znojma, Dyjákovice (podľa rozdelenia pôdneho fondu (ročenka půdniho fondu ČR 2017 ) 1306ha sadov ... 424 021 ha (celková poľnohospodárska pôda JMK) 16,85ha sadov ... 5470,4 ha (celková poľnohosp. pôda produkčná obl.Jaroslavice, Hrádek u Znojma, Dyjákovice)
pomerové rozdelenie pre produkčnú oblasť Jaroslavice, Hrádek u Znojma, Dyjákovice (podľa rozdelenia pôdneho fondu (ročenka půdniho fondu ČR 2017 ) 5575 ha sadov ... 424 021 ha (celková poľnohospodárska pôda JMK) 71,92ha sadov ... 5470,4 ha (celková poľnohosp. pôda produkčná obl.Jaroslavice, Hrádek u Znojma, Dyjákovice)
16,85 x6320 = 106,49t
71,92 x 5260 = 378,30t
výpočet produkcie marhúľ na produkčnú oblasť D
výpočet produkcie broskýň na produkčnú oblasť D
zdroj údajov: ročenka půdniho fondu ČR 2017 verejná databáza ČSÚ
zdroj údajov: ročenka půdniho fondu ČR 2017 verejná databáza ČSÚ
Návrh zahrňuje skladovanie 2 druhov - dlhodobé sklady a krátkodobé sklady. Dlhodobé sklady predstavujú boxy s technológiou „Ultra low oxygen“, ktoré vďaka kontrolovanej atmosfére dokážu uchovať úrodu po dobu 360 dní. Krátkodobé sklady sú klimatizované, uchovávajú ovocie na dobu cca 50dní. Dlhodobe sklady predstavujú plynotesné komory bez kyslíka. Sú rozdelené na menšie boxy. V priebehu roku sa otvárajú postupne a postupne sa spracováva a predáva ovocie z nich ( pozn. po otvorení ULO boxu, tj. po narušení ochrannej atmosféry je uchovatelnosť jabĺk cca 30dní) Celková skladovacia kapacita (vychádzajúca z kalkulácie ročnej produkcie jabĺk na produkčnú oblasť ) tvorí 405t jabĺk. Z toho je 6x dlhodobý sklad ULO pre 49t = celkovo 294t a 3x klimatizovaný sklad pre 37t = celkovo 111t krátkodobé sklady
skladovanie
„ULO“ boxy zdroj údajov: http://www.agrel.sk/en/about-us/warehouse
Výroba potravinového centra je zameraná na výrobu ovocných štiav a sušeného ovocia. Proces výroby je znázornený na výrobných schémach. Doplnkovou výrobou v centre je regionálna pekáreň.
výroba
umývanie
lisovanie
zásobník
filtrovanie
plnenie
VÝROBA ČERSTVEJ ŠŤAVY
umývanie
lisovanie
odkalovanie
filtrovanie
pasterizátor
zásobníky
plnenie
VÝROBA PASTERIZOVANEJ ŠŤAVY
umývanie
šúpanie
VÝROBA SUŠENÉHO OVOCIA
krájanie
sušenie
balenie
Regionálne potravinové centrum uzatvára hospodársky dvor zo severovýchodnej strany. Jeho funkčná náplň je rozdelená na 3 hlavné časti - skladovanie výrobu a predaj ovocia. Smerom DO DVORA sa budova otvára – komunikuje s ním. Do dvora je preto umiesnená regionálna tržnica. Dvor s tržnicou je prístupný verejnosti (slúži i ako predpriestor výskumného ústavu a školy). Fasády orientované do tohoto priestoru sú presklené. Návštevník – kupujúci má mmožnosť nazrieť do priestorov výroby, prejsť sa bylinkovou záhradou, odtrhnúť si jablko zo stromu. Tieto prvky podporujú myšlienku regionálnej produkcie, ale taktiež slúžia pre exteriérovú výuku strednej škole. Smerom DO ULICE sú orientované zamestnanecké vstupy a dopravná obslužnosť.
urbanizmus
spracovanie
drobné ovocie sklady
predaj administratíva
ovocný sad bylinková záhrada
parkovanie zamestnanci exterierový sklad obalov tržnica kompost drobné ovocie
bylinková záhrada
okrasné ovocné stromy
ovocný sad - staré odrody jablone, marhule
situácia 1:500
ssituácia ituácia cceleho eleho d dvora vora sspoločna poločna
Objekt je umiestnený v miernom svahu ( výškový rozdiel +3300) Dispozičné riešenie vychádza z funkčních väzieb prevádzky. Budova je rozdelená na 4 časti. Prvá časť - skladovanie je prístupné z najnižšieho bodu zo severovýchodnej strany. Tvorí ho expedičná hala s triediarňou a zázemím pre zamestnancov. Hala je prepojená so skladovacími boxami komunikačným koridorom. Vo vyšších poschodiach tejto časti sa nachádza kancelária pre technika skladu a strojovňa a technológia. Druhú časť tvorí výroba, prepojená so skladovaciou časťou nákladným výťahom Výrobu tvorí otvorený priestor pre výrobné linky, zázemie pre zamestnancov na 2. np a samostatná prevádzka malej regionálnej pekárne. Tretia časť – sklad výrobkov je napojený na výrobu, obchod, tržnicu a príjem produktov. Štvrtú časť tvorí predajňa regionálnych výrobkov, zásobovaná miestnou výrobou ako aj výrobou iných regionálnych centier. Na druhom poschodí sa nachádza malá administratívna časť vedenia potravinového centra.
dispozičné riešenie
sklad produktov predajňa administratíva
výroba tržnica
sklad ovocia
expedícia
trasa materálu
verejnosť
Utilitárne stavby priemyseľnej výroby sú svojim merítkom a výrazom často zle začelnené do okolitej zástavby. Keďže sa parcela nachádza v tesnej blízkosti Jaroslavického zámku, je z mojho pohľadu dôležité pristupovať k architektonickej forme citlivo. Návrh rešpektuje vidiecku zástavbu. Hmota objektu je rozdelená na 4 menšie časti. Časti sa menia v tretom rozmere. Rozdielnymi výškami (vyplývajúcimi z prevádzkových vzťahov) sa stáva merítko stavby bližšie svojmu okoliu. Forma taktiež rešpektuje tvar a sklon okolitých budov.
hmotové riešenie
legenda miestností 1.01
expedičná hala + triediareň
355,5m2
1.10
ULO box s kapacitou 49t
36,3m2
1.02
klimatizovaný sklad s kapacitou 37t
32,8m2
1.11
ULO box s kapacitou 49t
36,3m2
1.03
klimatizovaný sklad s kapacitou 37t
32,8m
1.12
ULO box s kapacitou 49t
36,3m2
1.04
klimatizovaný sklad s kapacitou 37t
2
32,8m
1.13
šatňa civilné odevy
3,9m2
1.05
sklad obalov výroby
33,7m2
1.14
umývareň
2,7m2
1.06
komunikačný koridor
2
117,5m
1.15
šatňa pracovné odevy
6,1m2
1.07
ULO box s kapacitou 49t
36,3m2
1.16
predsieň
1,3m2
1.08
ULO box s kapacitou 49t
36,3m
1.17
wc
1,4m2
1.09
ULO box s kapacitou 49t
36,3m
1.18
úklidová miestnosť
1,2m2
2
2 2
legenda zariadení A
triediaca linka
B
nákladný výťah
pôdorys 1.NP 1:200
legenda miestností 2.01
vstup administratíva
11,8m2
2.19
pekáreň
34,3m2
2.02
chodba
19,3m
2.20
sklad pekárne
6,4m2
2.03
denná miestnosť
7,5m2
2.21
sklad prekárne
6,2m2
2.04
chodba
3,4m
2.22
chodba
7,3m2
2.05
predsieň wc zamestnanci muži
3,0m
2.23
predsieň wc muži
4,8m2
2.06
wc zamestnanci muži
1,5m
2.24
wc muži
2,0m2
2.07
úklidová miestnosť
2
1,5m
2.25
úklidová miestnosť
1,9m2
2.08
predsieň wc zamestnanci ženy
1,8m2
2.26
predsieň wc ženy
2,9m2
2.09
wc zamestnanci ženy
2
1,6m
2.27
wc ženy
2,1m2
2.10
zádverie
3,2m2
2.28
zádverie vstup zamestnanci
7,1m2
2.11
predsieň wc predajcovia tržnice ženy
2,1m
2.29
komunikačný koridor
132,3m2
2.12
wc predajcovia tržnice ženy
1,6m
2.30
výroba ovocných štiav
85,8m2
2.13
predsieň wc predajcovia tržnice muži
1,8m2
2.31
sušenie ovocia
56,7m2
2.14
wc predajcovia tržnice muži
1,4m
2.32
príprava ovocia na sušenie
58,2m2
2.15
zádverie predajne
7,6m2
2.33
tržnica
170,3m2
2.16
predajňa
184,2m
2.34
chodba
13,2m2
2.17
sklad produktov
146,5m
2.35
technik skladu
25,2m2
2.18
odpady
25,7m2
2
2 2
2
2 2
2
2 2
legenda zariadení C
vaňa
J
zásobník na čerstvú šťavu
D
šúpanie
K
odkalovací tank
E
krájanie
L
pasterizátor
F
pec
M
filter (mobilný)
G
balička
N
zásobník na šťavu
H
vaňa
O
plnička
I
lis
pôdorys 2.NP 1:200
Q
legenda miestností 3.01
administratíva
56,9m2
3.08
hygienická smyčka muži
9,0m2
3.02
priestor pre technológiu
25,7m
3.09
šatňa pracovné odevy muži
6,4m2
3.03
chodba
3,1m
3.04
šatňa civilné odevy ženy
3.05
2
2
3.10
denná miestnosť
16,6m2
2
5,8m
3.11
priestor pre technológiu
38,1m2
hygienická smyčka ženy
2
9,7m
3.12
strojovňa
40,4m2
3.06
šatňa pracovné odevy ženy
8,0m2
3.13
priestor pre technológiu
38,1m2
3.07
šatňa civilné odevy muži
6,8m
2
pôdorys 3.NP 1:200
rez pozdĺžny 1:200
rezy prieÄ?ne 1:200
rezy prieÄ?ne 1:200
pohľad severovýchodný 1:200 pohľad juhozápadný 1:200
pohľad juhovýchodný 1:200
pohľad juhozápadný 1:200
pohľad severozápadný 1:200
pohľad juhovýchodný 1:200
Nosná konštrukcia objektu je tvorená plnostěnnými ocelovými rámami, prierezu HEB 400, ktoré sú založené na pätkách.Osové vzdialenosti prvkov sa líšia v jednotlivých častiach objektu. Maximálna osová vzdialenosť je 7,8m, maximálny rozpon je 15,6m. Väzníky sú navrhnuté ocelové plnostenné ich tvar sa v jednotlivých častiach mení. Na rámoch sú osadené väznice ktoré nesú strešný plášť tvorený strešným panelom KINGSPAN KS1000 FF. Ocelová konštrukcia je opatrená protipožiarným náterom. Medzi jednotlivými požiaranými úsekami budu umiestnené protipožiarné dvere alebo rolety. Nenosné vertikálne konštrukcie sú vyhotovené jako sádrokartónové priečky , s povrchovou úpravou THERMOSHILT. Konštrukcie skladovacích boxov je plynotěsná zhotovená z PUR panelov hrúbky 120mm. Nosná konštrukia predajne a administatívnej časti je navrhovaná ako železobetonová s drevenými priehradovými väzníkmi. Výplne otvorov tvoria hliníkové okná s trojsklami. Zastrešenie tržnice tvorí textílna štruktúra podopieraná oceľovou konštrukciou.
konštrukčné riešenie
Obvodový plášť budovy využíva miestne vyprodukované suroviny – ľan. Je navrhnutý z nového materiálu – bioplastu z ľanu, hrúbky 400mm . Bioplastové panely sú vyrobené velkoformátovou 3D tlačou, v miestnej farme na 3D tisk. Vďaka vzduchovým medzerám slúžia aj jako tepelná izolácia. Na budovu sú pripevňené pomocnou konštrukciou tvorenou z paždíkov.
obvodový plášť
referenčné príklady materiálu fasády zdroje: http://houseofdus.com/#project-urban-cabin http://houseofdus.com/#begin
konštrukčný detail 1:10
vizualizรกcia - dvor
vizualizácia - tržnica
vizualizรกcia - predajล a
vizualizรกcia
vizualizรกcia