I. R O Č N Í K
Farské zvesti Číslo 8 29. november
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť blažených hieromučeníkov P. P. Gojdiča a V. Hopka, Bardejov - Vinbarg
ROK KŇAZOV Liturgicko-historický pohľad na obrady svätení Episkopát Aj z týchto čŕt starobylého obradu Biskup vedie Boží ľud spolu s kňazmi nie z pozície svojho mena a ani nie na základe biskupského svätenia je možné určiť tri hlavné práva, ako ten, ktorý dostal moc od ľudí alebo časti obradu biskupskej vysviacky, ktoré sú prostredníctvom ľudí, ale biskup riadi Cirkev v viac menej zachované aj v súčasnom obrade: mene Božom, ako ten, ktorý bol ustanovený na - prípravné obrady túto službu vedenia samým Bohom. - posväcovanie vo vlastnom slova Boží ľud súčasne svedčí o tom, že zmysle všetko, čo sa deje v Cirkvi pod vedením obrady sprevádzajúce pastierov, koná sa v súlade s Božou posvätenie. vôľou, na základe zjavenia Svätého Biskupské svätenie sa koná pred Ducha. čítaním Apoštola. Po vchode s Najkomplexnejším historickým Evanjeliom a Trojsvätej piesni prameňom o obrade biskupských privádzajú kandidáta svätenia svätení sú Apoštolské ustanovenia. k cárskym dverám. Tu urobí tri Podstatné črty biskupských poklony pred oltárom, pobozká ho, svätení na základe spomínaného pokľakne na kolená priamo pred prameňa spočívajú v nasledujúcich bodoch: oltárom, skladá ruky na znak kríža, pokladajúc Svätenie na biskupa má byť vykonané ich na okraj oltára a hlavu medzi ruky. dvoma alebo troma biskupmi. Pri vysviacke Kandidát sa tak symbolicky skláňa kládli diakoni na hlavu kandidáta svätení bezprostredne k Ježišovi Kristovi, ktorý je tu otvorené Evanjelium. Sv. Ján Zlatoústy tento neviditeľne prítomný. Na hlavu kandidáta sa objasňuje následovne: „Pri posvätení biskupa kladie otvorené Evanjelium písmenami dole, sa kladie Evanjelium na jeho hlavu preto, aby ako obraz ruky Pána volajúceho kandidáta posväcovaný vedel, že prijíma ozajstnú korunu svätení na kázeň Božieho slova; vyvýšeného, Evanjelia a súčasne má mať na zreteli, že hoci ale súčasné aj podriadeného jeho je predstavený všetkým, predsa len je evanjeliovému zákonu. Zvrchu Evanjelia podriadený zákonu, že aj keď všetkých bude biskupi skladajú ruky a hlavný biskup prednáša viesť podľa zákona, predsa aj on sám je modlitbu sviatostného obsahu „...Izbranijem i iskusom bohoľubeznejšich archijerejev...“ a podriadený zákonu“. ostatné modlitby, ktoré tvoria súčasť svätení. Pri vysviacke bola čítaná modlitba a následne kandidát svätení slúži Eucharistiu. Hlavný biskup, počas držania Evanjelia na Novoposväcovaný žehnal národ pokojom a hlave kandidáta, žehná ho trikrát rukou. Nato obracal sa k Božiemu ľudu s poučným slovom, ostatní biskupi skladajú pravé ruky na hlavu ktoré malo byť svedectvom o jeho spôsobilosti kandidáta a hlavný biskup číta dve a plnení povinností biskupa. modlitby. V nich sa spomína apoštolskou Na druhý deň po vysvätení bol biskup postupnosťou odovzdaná milosť kňazstva, uvedený na biskupskú katedru. Samotné ktorá takýmto spôsobom prechádza na svätenie bolo sprevádzané pozdravmi služobníkov Cirkvi od samotných apoštolov. biskupov, keďže novovysvätený biskup sa stal Ostatní potichu odpovedajú na prosby prednášanej Veľkej ekténie, ktorú prednáša ich oltárnym spolubratom. Ako deň svätení bol určený deň Pánov - nedeľa. Samotné obrady jeden z biskupov. Po odložení Evanjelia z biskupských svätení sa konali počas svätej hlavy kandidáta, snímajú z neho kríž a felón liturgie. a prinášajú biskupské bohoslužobné rúcha:
sakkos, omofor, kríž, panagiu a mitru. Prijímajúc každý z týchto odevov, bozkáva ho a prosí o požehnanie každého z biskupov a potom sa oblieka, pričom zakaždým sa vyslovuje „Axios“, čo potvrdzuje dôstojnosť
novoustanoveného biskupa. Po oblečení a korunovaní mitrou všetci zúčastnení biskupi udeľujú bozk pokoja novoustanovenému biskupovi, ako seberovnému. o. ThDr. Miroslav Iľko, PhD.
Nepoškvrnené počatie Panny Márie 8. december Dnes sme tu preto, aby sme spolu rozjímali nad tajomstvom Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Keď sa anjel pri zvestovaní prihovára Panne Márii, neoslovuje ju jej ľudským menom, nehovorí „Zdravas Mária" ale povie „Raduj sa, plná milosti". Je tu užité grécke slovo „kecharitomene". Ako keby toto slovo vyjadrovalo podstatu Márie. Mária je „plnosť milosti". Jej podstatou je „plnosť milosti". Keby sme to chceli vyjadriť zrozumiteľné a po slovenský. Museli by sme povedať, že Panna Mária s celou svojou krásou od svojho počatia až po slávnu korunováciu v nebi, je milosť. Panna Mária sa nevytvorila sama, ale prišla ako Boží dar. To čo my ľudia dokážeme sami vytvoriť zostáva v oblasti ľudskej slušnosti. Vieme zmeniť svoje vonkajšie chovanie, ale nevieme zmeniť svoje vnútorne bytie. Cela podstata dedičného hriechu spočíva v tom, že človek nechce prijať svoj život a svoje bytie ako milosť Božiu, ale chce si sám svoj život utvárať. Týka sa to rovnako nás, čo chodíme do kostola a vyznávame, že sme veriaci, ako aj tých, ktorí do svojho života a do svojich myšlienok Pána Boha vôbec nevpustia. Panna Mária prijíma svoje bytie ako Boží dar. Ona sama priznáva: „veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný". Každý človek, ktorý sa v dôvere Bohu odovzdáva, začína spolu s Pannou Máriou prežívať tieto „veľké veci". V Tajomstve dnešnej slávnosti vyznávame, že Kristus ale i Panna Mária sú prvotinou nového stvorenia. Sv. Ján evanjelista hovorí vo svojom liste, že „svet leží v moci zla". Platí to o našom ľudskom svete od okamihu prvotného hriechu. Človek navedený zlým duchom zhrešil a od tejto chvíle si diabol robí akýsi právny nárok na človeka. Dokonca môžeme povedať, že aj faktický vládne v tomto svete. Ako si ináč vysvetliť to more zločinov, tu tvrdosť voči Živému a Pravému Bohu, ten strach z toho, aby sme nešli do hĺbky. Ako si vysvetliť tu zvláštnu kultúru v ktorej žijeme a ktorá sa doslova bojí odhalenia pravdy, ktorá sa bojí zostupu do hĺbky, kde sa jedine môže človek stretnúť so svojím Stvoriteľom. Nezdá sa vám to ani trochu nenormálne, že v televízii v rozhlase sa len zriedkakedy objaví niečo, čo by sme mohli nazvať „radostnou zvesťou o Bohu Otcovi, ktorý nás miluje?", že väčšina ľudí o Boha vo svojom živote ani nezavadí a človek žije akosi odcudzený svojmu Stvoriteľovi. Ako hovorí Dávid: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať." Toto platí o každom jednom z nás, my všetci sme sa počali „bezbožní a bezmocní", okrem tej, ktorú dnes oslavujeme. Cirkevní otcovia učia, že Mária je rajom, do ktorého diabol nikdy nemal prístup. Chcú tým povedať, že Mária nikdy vedome ani podvedome nenadviazala spojenie s diablom. Už v okamihu svojho počatia bola zvláštnym spôsobom uchránená od dotyku onej neprávosti, v ktorej sme sa my všetci ostatní počali. Ona prijíma do seba Krista a stáva sa „zbožnou a mocnou" na rozdiel od nás „bezbožných a bezmocných". Milosť a krása spolu súvisia a preto je Mária krásna a to tou krásou, ktorú nazývame svätosť. Po Latinský sa modlíme: „tota pulchra" - celá krásna. Pretože je Mária omilostená je tiež pôvabná a to pôvabom čností. Mária je krásna a pôvabná, pretože má plnosť Božej priazne a Božieho vyvolenia. Táto milosť, súvisiaca s Máriinou svätosťou, má jednu príznačnú známku, ktorá ju povyšuje nad milosť všetkých ostatných ľudí Starého i Nového zákona. Latinská cirkev ju vyjadruje titulom „Immaculata" (Nepoškvrnená) a pravoslávna cirkev titulom „Panhagia" (Celá svätá). Nna Západe vyjadruje skôr negatívny prvok Máriinej svätosti - to znamená neprítomnosť akéhokoľvek hriechu, teda i prvotného. Pravoslávna cirkev titulom, ktorý dáva Panne Márii, vyjadruje skôr pozitívne skutočnosť, že Mária má všetky čnosti a všetku krásu, ktorá z nich vyžaruje. Na záver pripomeniem niekoľko právd, ktoré sa dotýkajú tohto tajomstva a ktoré nájdeme v Rímskom katechizme: K tomu, aby Mária bola matkou Spasiteľa, „bola od Boha obdarovaná darmi, hodnými takej veľkej úlohy". Anjel Gabriel ju pri
zvestovaní zdraví ako „milostiplnú". Aby mohla dať slobodný súhlas svojej viery ku svojmu vyvoleniu, ktoré jej bolo oznámené, bolo potrebné, aby bola celá nesená Božou milosťou." Cirkev si behom stáročí uvedomila, že Mária, plná Božej milosti, bola vykúpená už od svojho počatia. To hlása dogma o Nepoškvrnenom počatí, ktorú vyhlásil roku 1854 pápež Pius IX: „Blahoslavená Panna Mária bola od prvého okamžiku svojho počatia pre zvláštnu milosť a výsadu všemohúceho Boha, vzhľadom k zásluhám Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského rodu, uchránená akejkoľvek poškvrny dedičného hriechu." Tento „jas jedinečnej svätosti", ktorým je Mária ozdobená „od prvého okamžiku svojho počatia", dostáva úplne od Krista: „bola vykúpená vznešenejším spôsobom vzhľadom k zásluhám svojho Syna." Viac, než ktorúkoľvek inú stvorenú osobu, ju Otec v Kristovi „zahrnul z neba rozmanitými duchovnými darmi". V ňom si ju vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby bola pred ním svätá a nepoškvrnená v láske. Otcovia východnej tradície nazývajú Božiu Matku „Celou svätou" (Panhagia), oslavujú ju ako „nedotknutú akoukoľvek poškvrnou hriechu, ako modelovanú Duchom Svätým a vytvorenú ako nové stvorenie. Z Božej milosti zostala Mária po celý svoj život nedotknutá akýmkoľvek osobným hriechom. Sv. Ambróz hovorí: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si niečo z tej krásnej Máriinej duše". A sv. Grignion dodáva: „Duch Svätí sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma." Aj my ak sme aspoň čosi pochopili z Máriinej krásnej duše, túžme po tom istom. Skrze Božie Slovo a cirkevných otcov vidíme a môžeme vidieť Máriu v celej jej kráse. A toto videnie Matky Božej môže mať každý a je to pravé zjavenie, pretože sa objavuje pri štúdiu Písma Svätého a cirkevných otcov. Myseľ sa sýti Božím Slovom a duch človeka nazerá na krásu Boha a Panny Márie. podľa http://www.frantiskani.sk spracoval MŠ
Vianoce – „... a čo s nimi?“ Určite neušlo vašej pozornosti, že obchodné reťazce začínajú vianočné sviatky akosi priskoro. Je polovica októbra a vy už môžete kúpiť vianočné ozdoby, darčeky, čokoládových Mikulášov, vianočné stromčeky atď. Akoby rok už nemal ani 12 mesiacov, ale 10 – dokonca 9. Nebeží ten čas akosi rýchle? Všetky darčeky sú pripravené na predaj už pekných pár mesiacov pred samotnými Vianočnými sviatkami. Ešte sme sa poriadne nerozlúčili ani s letom a už sa pripravujem na jeden z najväčších sviatkov, ktorý je v zime. Nevynechali sme náhodou jeseň? Pripravujeme si príbytky, upratujeme v nich, nakupujeme potraviny a darčeky. Akoby dlhodobá príprava spočívala iba v tom ako to vyzerá navonok. A to sme my... Ako vyzerá naša príprava na sviatky, keď sa Boh rozhodol pre láskyplný čin prísť medzi nás. On, ktorý je od nás priepastne nekonečne väčší, dokonalejší. A čo robíme my? Upratujeme, varíme, míňame mnoho peňazí na darčeky, ktoré vidíme ako sa o dva mesiace povaľujú v kontajneroch. Zamysleli sme sa však nad tým, či dlhodobo pred sviatkami “upratujeme“ svoju dušu? “Upratujeme“ si myseľ? Vyhadzujeme nepotrebné myšlienky a pokazené vnútro von? Meníme ho za nové? Čo sú pre nás Vianoce? Pozrime sa vôkol seba, nie je tam zhon? A vraj sviatky pokoja. Kde sme zanechali svoj pokoj. Kam sa ženieme? Nie, povedzme hneď teraz stop!
Zamyslime sa nad sebou práve teraz. Ak má prísť návšteva do našej domácnosti, určite ju neusadíme do neporiadku a chceme jej urobiť pohodlie. A to sa má diať s našim vnútrom. Boh prichádza, navštívi naše vnútro. Máme ho upratané, pripravili sme pre Boha pohodlné miesto bez špiny? Máme čas Filipovky, ktorým si máme pripraviť svoje vnútro pre úžasný Boží príchod. To nie je obyčajná vec, to nie sú iba slová, to nie je iba sladké mámenie, to nie sú iba abstraktné veci. To je realita, ktorá sa deje už vyše 2000 rokov. Ako sa zvykne vravieť v očakávaní neodvrátiteľnej smrti: „Pamätaj človeče – Memento Mori“. Avšak dovolím si povedať jednu novú vec, ktorá sa dotýka života: „Zastav sa človeče, priprav sa človeče“. Vianoce je možnosť ako byť s rodinou a nie ako sa s ňou prechádzať po obchodnom dome. Vianoce je čas, keď pokoj obklopí každého člena rodiny a nie zhon za dračkami pohltí celé vnútro. Vianoce je čas, keď si nájdeme čas na vzájomné rozhovory a nie na pozeranie televízie. Vianoce je čas, keď si povieme „dosť“ a nie „ešte toto, ešte tamto...“. Vianočné sviatky sa blížia a my musíme vedieť prečo sú. Nie pre príchod darov, ale pre príchod Krista. Aspoň raz, aspoň trochu, aspoň chvíľku sa zastavme a povedzme svojmu blízkemu: „Mám ťa rád/rada.“. To robí Kristus, keď vstúpi do nášho čistého uprataného vierou prekvaseného vnútra. Lukáš Petruš
Pre deti a všetky Božie deti O dôvere v Boha Abba Ján povedal svojmu bratovi: sme “Aj keď opovrhovaní v očiach všetkých ľudí, radujme sa, lebo sme ctení v očiach Boha.”
☺ Ide na poľovačku kňaz a natrafí v lese na rozzúreného medveďa. Vtedy sa kňa zmodlí: "Bože, daj, aby z toho medveďa bol kresťan!" A medveď: "Pane požehnaj toto jedlo...." Pospájaj
prečítaj si a vymaľuj obrázok spracoval MŠ
Matrika Krsty 21.11.2009 Nina Roháľová 22.11.2009 Tadeáš Ildža
O, ktože ctí si Mikuláša? O, ktože prosby k nemu vznáša? Tomu, svätý Mikuláš, v každej tiesni pomáhaš, Mikuláš, Mikuláš. Ó ktože láskou k nemu horí? Má pomoc na súši i mori. Telo chráni od nehôd, Dušu od nešťastí zlôb, Mikuláš, Mikuláš.
(* 29.10.2009) (* 10. 9.2009)
Mikulášku,dobrý strýčku modlím sa ti modlitbičku, zlož tú svoju plnú tašku, daj nám z darov tvojich trošku, či koláča makového, či koníka medového. Veď ty svätý Mikuláš, veľa dobrých darov máš [: Zlož svoju starosť na Pána :] a On sa už postará. [: Nebudem sa báť, lebo Ty si so mnou, nebudem sa báť, Pane môj. :] pripravil TŠ
V PIATOK PO SV. LITURGII SA CVIČIA NOVÉ PESNIČKY S TOMÁŠOM! Vydáva Gréckokatolícka cirkev Farnosť blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, Ul. Andreja Svianteka 7, 085 01 Bardejov Len pre vnútornú potrebu farnosti
Dobrovoľný príspevok: 0,30 EUR
internet: www.fara.sk/grkatbjvinb e-mail: grkatbjvinb@gmail.com tel.č.: 054/474 68 57 0911 811 275 tlač: A-print, sro., Reimanova 9, Prešov Neprešlo jazykovou úpravou