II. R O Č N Í K
Farské zvesti Číslo 1 10. január 2010
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť blažených hieromučeníkov P. P. Gojdiča a V. Hopka, Bardejov - Vinbarg
ROK KŇAZOV V predchádzajúcich číslach Farského listu sme Vám priblížili životopisné údaje kňaza-svätca Jána Máriu Vianneya, ktorého výročie jeho smrti využil Svätý otec Benedikt XVI. K vyhláseniu Roka kňazov a tiež pohľad na sviatosť kňazstva z pohľadu Katolíckej cirkvi a tradície tejto sviatosti vo Východnej cirkvi (do ktorej patrí aj naša, gréckokatolícka cirkev). V ďalších číslach nášho časopisu Vám predstavíme niektoré kázne tohto svätca, aby sme mohli spoznať jeho nesmierne láskavé, ale v boji s hriechom a všetkými „cestami“ k nemu, nekompromisné srdce, aby sme poukázali na veľkosť jeho osobnosti a pevný vzor povzbudenia aj pre nás. Prvá z uverejnených jeho kázni bude: O láske: Milovať budeš Pána, svojho Boha celým svojím srdcom... (Mt 22, 37) Ak chceme dokonale slúžiť Bohu, nestačí iba v Neho veriť! Nepopieram, že viera v zjavené pravdy posväcuje naše skutky a spôsobuje, že sa stávajú milé Bohu. Viera je k spáse nutne potrebná. – A predsa táto dôležitá čnosť, ktorá nám odhaľuje bohatstvo nebeskej krásy, kedysi nás opustí – v budúcom živote nebude predsa žiadnych tajomstiev. Aj nádej je drahocenným darom nebies, lebo riadi naše činy, prikazuje nám ich konať s dobrým úmyslom, aby sme dosiahli život večný a vyhýbali peklu, ale aj ona skončí – stane sa vlastníctvom. Zatiaľ čo láska nám ukazuje na nekonečne dobrého Boha a prikazuje odovzdať Mu srdce. A táto čnosť nás nikdy v nebi neopustí. Máme túto milú a peknú čnosť, ktorá spôsobuje, že konáme šľachetne a milujeme Boha nielen zo strachu pred peklom, či v nádeji na nebo, ale predovšetkým preto, že On je nekonečný vo svojich dokonalostiach? Musíme vrúcne túžiť po tejto čnosti a prosiť, aby nás vždy sprevádzala. Ona je taká krásna a taká potrebná dokonca k pozemskému šťastiu, že sa patrí, aby sme sa zamysleli, či ju máme a aké prostriedky máme užívať, aby sme ju získali? Ak sa spýtam niektorého dieťaťa, čo je to láska, tak mi odpovie: „Je to čnosť, ktorá pochádza z neba, ktorou milujeme Boha z celého srdca, a vzhľadom na Boha aj blížneho, ako seba samého“. Môžete sa ma teraz spýtať, čo to znamená „milovať Boha z celého srdca“ – viac ako všetky veci, viac ako seba samých? Znamená to – odpoviem – že Boha treba postaviť vyššie ako akékoľvek stvorenie a že
treba sa rozhodnúť radšej všetko stratiť – majetok slávu, rodičov, priateľov, deti, muža či ženu, a nakoniec i život – ako spáchať čo i len jediný ťažký hriech. Sv. Augustín hovorí, že dokonale miluje Boha ten, kto Ho miluje bez miery – bez ohľadu na nádej na nebeské šťastie či na strach pred peklom. Musíme milovať Boha z celého srdca preto, že On je nekonečne dobrý a nekonečne hodný lásky. Ani utrpenia, ani prenasledovania, ani pohŕdania, ani život, ani smrť nás nesmú odviesť od lásky k Bohu. Ak, drahí bratia, nemilujeme dobrého Boha, sme veľmi nešťastní. Človek je na to stvorený, aby miloval Boha, lebo iba v samom Bohu nájde úplné šťastie. Hoci by sme získali celý svet, ak nemilujme dobrého Stvoriteľa, nebudeme spokojní. Lepšie sa o tom presvedčíte, ak sa pozriete na ľudí, ktorí žijú bez lásky k Bohu. Ak sa pozriete na osoby, ktoré opúšťajú sväté sviatosti a modlitbu, uvidíte, aký veľmi smutný je ich život, ako títo ľudia preklínajú sami seba, ako si siahajú na vlastný život alebo ako zomierajú od smútku. Lakomec nikdy nebude spokojný – bez ohľadu na to, či má mnoho, či málo. Opilec nebude šťastný s pohárikom, hoci v ňom hľadá útechu. Pyšný nikdy nemá pokoja, lebo vždy sa bojí pohŕdania. Pomstivý dokonca v noci nemôže zaspať, lebo stále myslí na to, ako by sa vypomstil svojmu nepriateľovi. A ak sa pozriete na nečistého človeka, ktorý svoje šťastie vidí v rozkošiach tela – stráca dobré meno, stráca majetok, zdravie, stráca i dušu, a nikdy nezakúsi pokoj.
Prečo teda nemôžeme nájsť šťastie v stvorených veciach? Preto, že našim cieľom je Boh a iba On môže uspokojiť naše túžby a urobiť nás šťastnými - nakoľko je to možné tu na zemi, v tomto údolí sĺz a plaču. Ako veľmi sme slepí, keď tak lipneme k životu a dočasným dobrám, v ktorých je iba trpkosť a smútok! Svätí boli od nás oveľa múdrejší – lebo pohŕdali všetkým a hľadali iba samého Boha! preto vidíme medzi nimi kniežatá, kráľov a cisárov, ktorí opustili všetko a odišli do púšte alebo do kláštorov, aby tam mohli slobodnejšie slúžiť Bohu. Iní išli bez váhania na popravisko, pričom opúšťali tróny. Kto sa odpútal od
pozemských vecí a úplne sa odovzdal Bohu, ten je skutočne šťastný. Bohužiaľ, mnohí z nás – hoci máme už dvadsať či tridsať rokov – ešte nikdy neprosili dobrého Boha o tento nesmierne cenný dar nebies – o lásku. Nie je divné, že sme tak málo duchovní, že zmýšľame tak príliš pozemsky. Ak budeme ďalej takto pokračovať, tak zahynieme naveky – Boh nás zavrhne! Lebo prečo, bratia, sa neobraciame na Boha, ktorý je našim jediným šťastím! Jeho láska tvorí radosť a šťastie svätých v nebi! Ach, krása stará a vždy nová, kedy si Ťa zamilujeme výlučne a nerozdielne! prevzaté z internetu
Skúsenosť človeka a jej dôležitosť pre morálnu formáciu Skúsenosť je ako proces výchovy a osvojuje si ju každý človek vo svojom živote. Veľmi často pri nejakých dôležitých rozhodnutiach sa riadime práve tou svojou skúsenosťou, to čo už poznáme, čo sme okúsili. Skúsenosť s pohľadu morálnej formácie je pre kresťana veľmi dôležitá a to hlavne skúsenosť s hriechom a pokušením. Ak hovoríme o morálnej formácii, musíme povedať, že tu ide aj o formáciu svedomia. Výchova svedomia je celoživotná úloha človeka a zvlášť u veriaceho človeka. Už od prvých rokov vedie človeka k poznávaniu a zachovávaniu vnútorného zákona vnímaného morálnym svedomím aj vďaka skúsenostiam, ktoré nadobúda počas života. Je potrebné dosiahnuť pri nej určité ciele (v znalostiach, v zručnostiach, vzoroch konania a v správaní). Najväčšiu skúsenosť pre morálnu formáciu máme vďaka modlitbe, sviatostiam a cez Božie slovo. Sviatosťou krstu sme sa stali Božími deťmi a tým sme získali právo na utváranie osobného synovského vzťahu s Bohom. Modlitba je ako privilegované miesto stretnutia človeka s Bohom a je pre človeka jeho výsostným právom a nevyhnutnou potrebou pre rozvíjanie duchovného života. A práve tu mnohý nadobúdame skúsenosť a poznanie. To znamená uvedenie do modlitby, do života sviatostí, do liturgického slávenia a charitatívnej činnosti. To vyžaduje formáciu a nemožno ju improvizovať . Skúsenosti podporujú chápanie kresťanského posolstva, ak sú vysvetľované a vykladané prostredníctvom viery. Možno to dosiahnuť uplatnením vzájomného vzťahu a prostredníctvom viery. Možno to dosiahnuť uplatnením vzájomného vzťahu a pôsobenia (korelácie, interakcie) medzi ľudskými skúsenosťami a Božím zjavením. Kresťanská skúsenosť pre človeka je tiež veľmi dôležitá. V skúsenosti človeka cíti svoju podstatu, v ktorej sa prejavuje základná dôvera. Je to druh poznania, ktorým človek objaví novú skutočnosť alebo vzťah a vie ju interpretovať. Má individuálny charakter a pritom je nesená vďaka vyjadreniu skúsenosti niekoho druhého. Je potrebné osvojiť si niektoré postoje. Vytváranie kresťanských postojov ovplyvňujú tri zložky: zložka správania (funkcionálna), citová (afektívna) a poznávacia (kognitívna). Postoj je naučenou dispozíciou správania sa ako reagovať na určitý podnet. Dôležitou charakteristikou postoja je presvedčenie. Veľký význam má afektívna zložka, ktorá je schopná vytvárať zmeny správania. Tieto zložky okrem určitej následnosti, sa prelínajú. Vedomosti splnia svoje poslanie, keď budú tvoriť jeden z mnohých činiteľov kresťanskej výchovy. Poznávací prvok má posilňovať city a vôľu u človeka. Má im pomáhať v prijímaní autentických postojov viery v každodenných situáciách. Formovanie svedomia je veľmi často spájané so spoznávaním príkazov a zákazov a následne so spoznávaním hriechov. V tomto zmysle formovať svedomie by znamenalo vedieť rozoznať čo je hriech a vyhýbať sa mu. „Keď hovoríme o morálnej výchove, spontánne sa odvolávame na súhrn predpisov, na definíciu toho, čo je dovolené alebo zakázané, pričom v tichosti prechádzame popri hlbokej pravde o človeku: jeho svedomí a slobode. Úlohou kresťana nie je neustále odpovedať na katalóg znakov, ale v Cirkvi realizovať Božie výzvy, ktoré sú dobrom pre nich samých. Takto definovaná kresťanská morálka rozhodne nevedie k laxizmu.“ Skúsenosť je predovšetkým výsledkom Božej činnosti a naplnenia človeka Božou múdrosťou, múdrosťou lásky. Keď skúsenosť dosiahne zrelosť možno ju nazvať múdrosťou.
Skúsenosť v náboženskej oblasti je skúsenosťou divinum, hoci vždy prostredníctvom znakov, ku ktorým treba pričleniť samotný náboženský akt. Táto skúsenosť iste závisí od spôsobu ponímania Boha i od foriem kultu vlastných danému náboženstvu. Nábožný človek musí používať isté gestá, symboly, pojmy pre intenzitu udalostí; musí vlastniť isté zážitky, hoci sú spojené s vykonávaním kultu. Časom nadobúda pocit sacrum, vlastní totiž už istú náboženskú skúsenosť.. oFP
Náš prepodobný otec Makarios Egyptský Narodil sa okolo roka 301 v egyptskej obci Ptinapor ako syn kňaza Abraháma a jeho manželky Sáry. Po náhlej smrti svojej životnej partnerky odišiel na základe súkromného zjavenia do púšte. Bol to takpovediac prevratný čin, pretože dovtedy tam okrem Antona Veľkého (liturgická pamiatka 17. januára) a zatiaľ nikomu neznámeho Pavla Tébskeho (liturgická pamiatka 15. januára) žiadny askéta nebýval. Zomrel vo vysokom veku okolo roka 391, pričom v jeho životopise nachádzame aj nasledujúci príbeh: Keď sa raz modlil, počul hlas: „Makarios, v cnostnom živote si ešte nedosiahol takú dokonalosť ako dve ženy, ktoré bývajú spoločne v blízkom meste.“ Uvedené tvrdenie Makaria zarazilo, pretože v jeho časoch mnohí kresťania považovali mníšstvo prakticky za jedinú cestu ku kresťanskej dokonalosti. Pod vplyvom uvedeného zjavenia zobral svoju palicu a šiel. Keď zaklopal na dvere domu, v ktorom spomínané ženy bývali, jedna z nich ho hneď pozvala dovnútra. Makarios povedal: „Prišiel som sem z ďalekej púšte. Takúto veľkú námahu som podstúpil kvôli vám, lebo túžim poznať vaše dobré skutky. Prosím vás, porozprávajte mi o nich a nič neskrývajte.“ „Uver nám, ctihodný otče,“ odpovedali ženy, „že ešte aj minulú noc sme zdieľali spoločné lôžko so svojimi manželmi, teda nevedieme život zasvätený výlučne Bohu, ale bežný rodinný život. Aké cnosti chceš na nás nájsť?“ Prepodobný však nástojil, aby mu o svojom živote porozprávali, preto povedali: „Pôvodne sme neboli príbuzné, ale neskôr sme sa vydali za dvoch vlastných bratov. Teraz je to už pätnásť rokov, čo žijeme v jednom dome. Za celý čas spoločného života sme jedna druhej nepovedali ani jediné zlé alebo škaredé slovo a nikdy sme sa nehádali, žili sme v pokoji a jednomyseľnosti. Nedávno sme sa jednomyseľne rozhodli opustiť svojich
telesných manželov, vzdialiť sa a pripojiť k zhromaždeniu svätých pannien, ktoré slúžia Bohu. Nedokážeme však uprosiť svojich manželov, aby nás prepustili, hoci sme ich o to žiadali veľmi nástojčivo a s mnohými slzami. Keďže sme nedosiahli vytúžené prepustenie, uzatvorili sme zmluvu s Bohom i medzi sebou, že až do svojej smrti nevyriekneme ani jediné svetské slovo, teda my dve sa nebudeme rozprávať o ničom okrem Božích vecí.“ Nato Makarios povedal: „Skutočne, Boh nehľadá ani panny, ani vydaté, ani mnícha, ani človeka žijúceho vo svete, ale hľadá slobodné rozhodnutie a prijíma ho tak, ako samotný skutok. Dobrovoľnému rozhodnutiu každého človeka dáva milosť Svätého Ducha, ktorý pôsobí v človeku a usmerňuje život každého, kto túži po spáse.“ Uvedený príbeh zo života prepodobného Makaria Egyptského je potvrdením viacerých dôležitých právd dotýkajúcich sa duchovného života. Po prvé: Manželstvo je hodné úcty a samo osebe nepredstavuje prekážku dosiahnutia kresťanskej dokonalosti alebo svätosti, ako to občas niektorí kresťania chybne vnímali. Naopak, treba ho chápať ako jednu zo základných ciest k nej. Po druhé: Manželstvo je nerozlučiteľné. Hoci v staroveku bolo dovolené opustiť svojho manželského partnera kvôli vedeniu mníšskeho života, aj vtedy sa vyžadoval súhlas druhej strany. Po tretie: Veľmi dôležité je rozhodnutie našej vôle; aj vtedy, keď ho momentálne nemožno uskutočniť. Po štvrté: Dobré je vyhýbať sa nielen zlým rečiam, obsahujúcim neslušné výrazy, klamstvo, ohováranie, osočovanie a posudzovanie, ale aj rečiam, ktoré sú zbytočné. Po piate: Vidíme, akou vážnou vecou je dobre vychádzať so svojimi najbližšími, starať sa o svoju rodinu a plniť s láskou úlohy, ktoré prináša každodenný život. ThLic. Marcel Gajdoš
Pre deti a všetky Božie deti Raj otcov púšte O láske Abba Ján Trpaslík povedal: “Dom sa nezačína stavať zhora nadol. Musíte začať od základov, aby ste dosiahli vrchol.” Pýtali sa ho: “Čo znamená toto príslovie?” On povedal: “Základom je tvoj blížny, ktorého si musíš získať. Tu je začiatok. Všetky Kristove príkazy sú závislé na tomto.”
☺ Káčer si kupuje v obchode masť. Predavač sa ho pýta: „Beriete to na kreditku, či na šek?“ Káčer odpovedá: „Nie, na zobák.“ prečítaj si a vymaľuj obrázok
pripravil MŠ
Pospájaj Pesničky so stretka Pane Bože, Tebe spievam, tlieskam tučnými rúčkami Pane Bože,čuj jak spievam, pozri aký milučký som.
[: Niečím úžasným, čím si ma požehnal je Tvoja prítomnosť, veď ja Ťa v srdci mám.:]
Ďakujem Ti,Bože dobrý Za obe moje krivé nohy Za môj nos a pehy na ňom Za to že si mojím Tatom!
Teba chválim, chválim, teba slávim, slávim. Si v nás so svojou láskou, si v nás, si v nás. pripravil TŠ
V PIATOK PO SV. LITURGII SA CVIČIA NOVÉ PESNIČKY S TOMÁŠOM!
MATRIKA Krst 3.1.2010 Timotej Fek
Vydáva Gréckokatolícka cirkev Farnosť blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, Ul. Andreja Svianteka 7, 085 01 Bardejov Len pre vnútornú potrebu farnosti
Dobrovoľný príspevok: 0,30 EUR
* 2.12.2009
internet: www.fara.sk/grkatbjvinb e-mail: grkatbjvinb@gmail.com tel.č.: 054/474 68 57 0911 811 275 tlač: A-print, sro., Reimanova 9, Prešov Neprešlo jazykovou úpravou