II. R O Č N Í K
Farské zvesti Číslo 5 7. marec 2010
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť blažených hieromučeníkov P. P. Gojdiča a V. Hopka, Bardejov - Vinbarg
ROK KŇAZOV - Ján Mária Vianney: O odkladaní pokánia milosťami, ktorí nedbajú na výčitky svedomia a Naozaj, bratia, aká je to veľká úbohosť a aké pokorenie, že sme boli počatí v dedičnom nechcú nasledovať pekné príklady. Zdá sa mi, hriechu, že prichádzame na svet ako deti že Boh ich privinie k sebe v každej chvíli, len prekliatia! Avšak oveľa väčšia hanba je žiť v čo sa vrátia k Nemu. Nevedia, že zatiaľ im hriechu, a už vrcholom pripravuje miesto diabol v pekle. nešťastia je v ňom zomrieť. Písmo Sväté na mnohých Dedičnému hriechu uniknúť miestach nám pripomína, aby nemôžeme, osobných hriechov sme z hriechov povstávali čo sa však môžeme uchrániť; najskôr. Vzťahuje sa na to môžeme tiež, s pomocou Božej mnoho hrozieb, prirovnaní, milosti, z nich povstať. Prečo postáv, podobenstiev a zotrvávame v hriechu, ktorý nás príkladov. U sv. Jána Evanjelistu vystavuje večnému nešťastiu?! Predsa každý z nás sa musí čítame: Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, báť tej hrozby Ježiša Krista, že hriešnik Ho bude kedysi hľadať, lebo kto chodí potme, nevie, ale už nenájde Boha a zomrie kam ide (Jn 12, 35). A na inom vo svojom hriechu. Dobre mieste nás Kristus napomína: hovorí Duch Svätý, že hriešnici Majte sa na pozore, bdejte, lebo sa túlajú, že ich srdcia i mysle neviete, kedy príde ten čas (Mk sú slepé, že sami seba zahubia (por. Múdr 5, 13, 33). Vždy sa modlite, žeby ste si zaslúžili 6). Oni odkladajú obrátenie na neskôr a aj pomoc do boja s mocnými a chytrými napriek hriechom, v ktorých zotrvávajú, nepriateľmi. očakávajú šťastnú smrť. Aby ste mohli lepšie Ježiš Kristus nám pripomína, že smrť príde poznať škodlivosť tohto zaslepenia, ktoré sa ako zlodej. Keby hospodár vedel, kedy zlodej dotklo hriešnika, ukážem vám dnes: napadne jeho dom, bdel by, kládol by odpor: 1. že človek sa obracia tým ťažšie, čím Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka dlhšie zotrváva v zlých vášniach; príde v hodinu, o ktorej neviete (Mt 24, 44). 2. že čím dlhšie pohŕdame Božou milosťou, Svoj príchod na súd Kristus prirovnáva blesku: tým viac sa od nás Boh vzďaľuje a následkom Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho toho sa stávame čoraz slabší, a pekelný duch až po západ, taký bude aj Syn človeka (Mt 24, nás čoraz silnejšie drží v otroctve. 27). Dnes je človek plný života a zdravia, ale Ako by som mohol o smrti kresťana – zajtra ľudia oplačú jeho úmrtie. Nevedel, prečo kresťana, ktorý zakúsil, aké sladké je milovať žil, aký bol jeho konečný cieľ, zomrel v Boha, ktorý vie, aké krásne dobrá pripravil zaslepení. Aký bol jeho život, taká bola aj jeho Ježiš Kristus tým, ktorí sa boja hriechu – ako smrť. by som mohol o takej smrti hovoriť, že je Istý chorý lakomec prikázal, aby mu nešťastím? Týmto spôsobom by som mohol priniesli skrinku zlata, ktorá bola jeho bohom – hovoriť pohanom, ktorí nepoznajú Boha a chcel spočítať svoje zlaté mince, ale už nemal nevedia nič o odmene, akú On pripravil pre toľko síl; iba položil na ne ruku a tak zomrel. svoje milované deti. Aký slepý je človek, ktorý Inému lakomcovi spovedník ukázal obraz sa pozbavuje takých veľkých dobier a privádza Ukrižovaného a povzbudzoval ho k ľútosti. A na seba strašné nešťastia! A predsa vidíme hriešnik na to: „Keby ten Kristus bol zo zlata, ľudí, ktorí zle žijú, ktorí pohŕdajú Božími tak by sa to oplatilo“. Z tohto príkladu vidno,
ako za zlým životom obyčajne nasleduje nešťastná smrť. Podobenstvo o múdrych a hlúpych pannách obsahuje tú istú výstrahu. Múdre, ktoré vstúpili na hostinu, predstavujú dobrých kresťanov, ktorí sú vždy pripravení odpovedať na hlas Boží. Hlúpe predstavujú zlých, ktorí nekonajú dobré skutky. A náhle klope smrť. Ježiš Kristus ich pozýva pred súd, aby vydali účet zo svojho života. V tejto desivej chvíli by chceli usporiadať svoje svedomie, ale už nemajú čas, nemajú síl, a možno nemajú ani milosť Božiu, ktorú treba, aby povstali. Prosia Boha o zľutovanie, a On odpovedá, že ich nepozná, zatvára pred nimi bránu – čiže vrhá ich do pekla. Takýto osud čaká mnohých hriešnikov, ktorí si dnes pokojne žijú vo svojich neprávostiach. Či aj ty, brat, patríš k nim? Vystríhal by som ťa: priateľ, prečo chceš zahubiť svoju dušu? Čo zlé ti ona urobila, že ju chceš naveky urobiť nešťastnou? Ako veľmi slepý a nemúdry dokáže byť človek! Ako Ezau za misu šošovice predáva svoje poklady – predáva ich za chvíľkovú rozkoš, za pomstivú myšlienku, za pomstu, pohľad alebo neslušný dotyk, za trošku zeme alebo za pohárik alkoholu. Duša, tak krásna, ako nízko si ťa
ľudia cenia! Hriešnici žijú nejaký čas pokojne – tak sa im aspoň zdá – myslia na príjemnosti a bohatstvá sveta a až neskôr, po nejakom čase, ako ten Ezau, začínajú plakať a preklínať Boha, aby im dal stratené nebo. Ale Pán odpovedá na to, že je neskoro, lebo už ktosi iný vzal ich požehnanie (pozri Gn 24, 34). Zatvrdnutý hriešnik sa podobá nešťastnému Sisarovi, ktorého zradná Jahel podala trochu mlieka, a keď zaspal, prebila mu stanový kolík cez hlavu, takže ihneď skonal a nemal čas oplakať svoju zaslepenosť, ktorá mu kázala dôverovať zradnej žene (pozri Sdc 4). Ako nenašiel odpustenie bezbožný Antiochus, tak nebude odpustenia ani pre zatvrdnutého hriešnika. Veľmi bude sklamaný ten, kto zúfalo hreší, pričom si myslí, že sa obráti v hodine smrti. Ty, brat a sestra, tiež často zneužívaš Božie milosti. Počas choroby robíš predsavzatia, že len čo ti Boh navráti zdravie, tak sa zmeníš. Vyzdravel si, ale si sa nepolepšil. Ba čo viac – konáš ešte horšie ako predtým. Dokonca veľkonočnú spoveď vynechávaš. Zapamätaj si, že príde druhá choroba, zomrieš bez pokánia a prídeš do pekla. (pokračovanie nabudúce). prevzaté, spracoval oMZ.
Pápeži dvoch tisícročí Sv. Anakletus (r. 79 - r. 91). V najranejších zoznamoch postupnosti rímskych biskupov nasleduje po Línovi. Jeho skutočné úlohy a povinnosti si môžeme len domýšľať, lebo monarchistický episkopát pozostávajúci z jedného človeka sa ešte v Ríme nevyskytoval. Jeho meno, správne uvedené ako Anecletus, je grécke adjektívum znamenajúce „bezúhonný“; to, že sv. Pavol požadoval, aby bol biskup bezúhonný (Tit 1,7), nevyhnutne vyvolalo isté pochybnosti o jeho existencii. Výraz bol dosť častým označením otroka a to môže byť kľúčom jeho sociálneho pôvodu. Neskoršie zoznamy ako Liberiánsky katalóg zo 4. stor. a LP mylne rozlišovali dvoch pápežov, Kleta a Anakleta, Kletus však bola len skrátená forma celého mena. Ako Kletus sa pripomína v starovekom omšovom kánone. Euzébius uvádza, že zomrel v dvanástom roku vlády cisára Domiciána (81-96). Vzhľadom k jeho menu môže byť hlavným zmyslom správy LP to, že bol pôvodom Grék; no tradícia, že menoval pre Rím dvadsaťpäť presbyterov, postavil na mieste posledného odpočinku sv. Petra pomník a sám zomrel ako mučeník, nemá nijaký podklad. Hoci jeho existenciu a vedúce postavenie netreba spochybňovať, skutočnosť, že monarchistický episkopát v Ríme sa ešte neobjavil, znemožňuje vytvoriť si jasnú predstavu o jeho úlohe. prevzaté: J.N.D.Kelly: Pápeži dvoch tisícročí, spracovala ZŠ
Náš otec svätý Sofronios, jeruzalemský patriarcha. Sofronios, ktorého grécke meno znamená mierny alebo zdržanlivý, prípadne rozvážny, sa narodil okolo roka 560 v sýrskom Damasku
ako syn urodzených, majetných a nábožných rodičov Plinthia a Myry. Vo filozofii, ktorej sa venoval, získal taký rozhľad, že dostal
prívlastok Sofista (Múdry), ktorému sa tešilo iba zopár najvzdelanejších mužov staroveku. Sofronios však čoraz silnejšie pociťoval túžbu získať múdrosť, ktorá je zhora, ktorá je božská, preto sa rozhodol venovať náboženským záležitostiam a začal vyhľadávať otcov duchovného života. Po príchode do Jeruzalema navštívil Kláštor svätého Teodóza Veľkého. Tam sa zoznámil s kňazom a mníchom Jánom Moschom, ktorý sa stal jeho priateľom a duchovným učiteľom. Spoločne navštevovali jednotlivých askétov a dôsledne si zapisovali ich životné príbehy. Takto vznikala kniha s názvom Leimón, teda Lúka či Kvetinová záhrada, ktorú v roku 787 odobril aj Druhý nicejský snem – siedmy ekumenický koncil. Po zavraždení cisára Maurícia (582 – 602) hrozil Rímskej ríši vpád Peržanov, preto Sofronios a Ján Moschos odišli do Antiochie. Peržania naozaj zaútočili a v roku 614 sa dokonca zmocnili svätého Kríža. Sofronios a Ján Moschos medzitým dopĺňali svoju knihu Leimón o ďalšie životné príbehy kresťanských askétov. Potom odcestovali do egyptskej Alexandrie, kde v uvedenej práci pokračovali. V Alexandrii sa Sofronia zmocnila vážna choroba, takže predpokladal skorú smrť, a požiadal o udelenie mníšskeho podstrihnutia. Keď vyzdravel, viedol veľmi prísny asketický život, aký zodpovedal jeho novému životnému stavu. Sofronios a Ján Moschos sa stali blízkymi priateľmi svätého Jána Milosrdného (liturgická pamiatka 12. novembra), tamojšieho patriarchu. Preukázali mu významnú pomoc v teologickom zápase proti severiánom, jednej z vetiev bludu nazývaného monofyzitizmus. Severiáni tvrdili, že Kristus síce mal dve prirodzenosti, božskú i ľudskú, no ľudská sa rozplynula v božskej. V Alexandrii začal mať Sofronios vážne problémy so zrakom, preto sa rozhodol prosiť o príhovor svätých divotvorcov a nezištníkov Kýra a Jána (liturgická pamiatka 31. januára). Ako prejav svojej vďaky za prijaté vyzdravenie napísal ich životopisy.
Po niekoľkých rokoch hrozil vpád Peržanov aj Egyptu, preto Sofronios a Ján Moschos spoločne s Jánom Milosrdným nastúpili na loď a odcestovali do Konštantínopola (dnešný Istanbul), hlavného mesta Rímskej ríše. Po ceste alexandrijský patriarcha ochorel a zomrel. Svätý Sofronios si uctil jeho pamiatku nádherným pohrebným prejavom a vybral sa do Ríma, kde spolu so svojím duchovným učiteľom prežil niekoľko rokov. Tam Ján Moschos zomrel, ale ešte predtým požiadal, aby jeho telo pochovali na vrchu Sinaj alebo v Kláštore svätého Teodóza Veľkého. Sofronios teda vzal jeho telo a odcestoval do Jeruzalema. Následne v roku 628 bol svätý Kríž vrátený na pôvodné miesto a jeruzalemský patriarcha Zachariáš znova zaujal svoju katedru. Po niekoľkých rokoch dal cisár Hérakleios (610 – 641) z bezpečnostných dôvodov previesť svätý Kríž do Konštantínopola, čo sa ukázalo ako prezieravé. V roku 634 bol Sofronios zvolený za nového jeruzalemského patriarchu. V tomto období musel veľa zápasiť s monoteletistami, teda zástancami bludnej náuky, podľa ktorej Kristus síce mal dve prirodzenosti, božskú i ľudskú, no nemal ľudskú vôľu, iba božskú. Patriarcha preto zvolal miestny snem a po jednotlivých cirkách rozposlal jeho dokumenty, v ktorých sa vyvracajú názory monoteletistov. Uvedené dokumenty sa čítali na Treťom konštantínopolskom sneme z rokov 680 až 681, teda na šiestom ekumenickom koncile. V roku 638 po dvojročnom obliehaní mesta Arabi dobyli Jeruzalem, no ešte predtým sa Sofroniovi podarilo vyjednať s kniežaťom Omarom relatívne znesiteľné podmienky kapitulácie. V roku 641 alebo 644 patriarcha odišiel z pozemského do večného života. Popri uvedených dielach zanechal po sebe knihu Výklad liturgie, ktorá dodnes predstavuje veľmi dôležitý prameň poznania bohoslužobného vývoja, nádhernú modlitbu veľkého svätenia vody na sviatok Bohozjavenia (6. január), veľa liturgických textov a množstvo ďalších spisov. ThLic. Marcel Gajdoš
Pre deti a všetky Božie deti Ezau a Jakub (Z 1. knihy Mojžišovej, hl. 25 – 33 ) Izák a jeho synovia. Na Abrahámových potomkoch spočívalo Božie požehnanie. Izák mal dvoch synov. Starší, Ezau, bol drsnajšej povahy, zaoberal sa roľníctvom a chodieval rád na poľovačky. Mladší Jakub, bol tichší a pásaval ovce. Izák mal radšej Ezaua, matka Rebeka zasa Jakuba. Práva prvorodeného. Podľa zákona medzi synmi najprednejšie miesto zaujímal prvorodený. On mal veľké prednosti pred ostatnými bratmi dostal väčší podiel z otcového majetku, a pred smrťou otec mu dal zvláštne požehnanie, spojené so sľubom, že sa z jeho rodiny narodí Vykupiteľ sveta. v Izákovej rodine právo prvorodeného mal Ezau. Raz si Jakub varil šošovicu. Vtedy prišiel Ezau z poľovačky a vraví mu : „Daj mi z toho jedla ! “Jakub odpovedal: „Dám ti, ale mi predaj svoje prvorodenecké právo!“ Ezau mu na to odpovedal: Umieram od hladu na čo mi je nejaké prvorodenecké právo!“ Nato sa ľahkomyseľne zaprisahal a predal mu svoje právo. Otcovo požehnanie. Izák na staré dni oslepol. Zavolal si raz Ezaua a povedal mu: Syn môj zostarel som a neviem, kedy umriem. Vezmi svoju zbraň a keď dačo ulovíš, priprav mi z toho pokrm. Potom ti dám svoje požehnanie.“ Rebeka počula tento rozhovor. Už dávno túžila po tom, aby Jakub dostal požehnanie. Len čo Ezau vyšiel, zabila dve kozliatka, pripravila ich ako divinu a nahovorila Jakuba, aby šiel pýtať požehnanie. Jakub poslúchol matkinu radu. Aby ho otec nepoznal, natiahol si na ruky kozľacie kožky a obliekol si bratove šaty.
☺ Ak ma uvidíte utekať, snažte sa ma predbehnúť! Váš pyrotechnik. Jedným ťahom Pospájajte štyrmi úsečkami týchto deväť bodov tak, aby všetky úsečky na seba postupne nadväzovali. Raj otcov púšte O pokore Abba Teodor z Fermu povedal: “Človek, ktorý ostáva stáť na mieste, keď robí pokánie, nesplnil prikázanie.” prevzaté z internetu, spracoval MŠ
Pesničky zo stretka 1.[: Hosana, hosana, hosana Bohu na nebi. :] R: Aký dobrý si Pán, aleluja, s láskou prichádzaš k nám, aleluja, Teba chválime, Bože náš, hosana Bohu na nebi. 2. [: Sláva, sláva, sláva Kráľovi kráľov, :] R:
1. Bol si tam, keď bol umučený Pán. Bol si tam, keď bol umučený Pán. R: Nezabudni v ťažkej chvíli, že ho všetci opustili. Bol si tam, keď bol umučený Pán.
6. ...keď mu Šimon pomáhal. 7. keď si Pán tvár utieral. 8. keď klesal podťarchou rán. 9. keď ženy napomínal. 10.keď klesal pod ťarchou rá 11.keď bol obnažený Pán. 12.keď bol pribíjaný Pán. 13.keď na kríži umieral. 14.keď bol z kríža sňatý Pán. 2. ...keď bol odsúdený Pán. 15.keď bol pochovaný Pán. 3. ...keď pre nás On kríž zobral. 16.keď bol umučený Pán. 4. ...keď klesol pod ťarchou rán. 5. ...keď sa s matkou stretával.
Každý piatok po sv. liturgii je stretnutie detí, kde sa cvičia piesne s Tomášom Vydáva Gréckokatolícka cirkev Farnosť blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, Ul. Andreja Svianteka 7, 085 01 Bardejov Len pre vnútornú potrebu farnosti
Dobrovoľný príspevok: 0,30 EUR
internet: www.fara.sk/grkatbjvinb e-mail: grkatbjvinb@gmail.com tel.č.: 054/474 68 57 0911 811 275 tlač: A-print, sro., Reimanova 9, Prešov Neprešlo jazykovou úpravou