II. R O Č N Í K
Farské zvesti Číslo 6 21. marec 2010
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť blažených hieromučeníkov P. P. Gojdiča a V. Hopka, Bardejov - Vinbarg
ROK KŇAZOV - Ján Mária Vianney: O odkladaní pokánia (pokračovanie) Čím dlhšie niekto spoveď odkladá, tým ťažšie zatvrdnutí hriešnici stoja v hodine smrti pre mu je polepšiť sa. Sami viete, že kedysi robila na Bohom bez ľútosti a nápravy! Tak končí ten vás dojem myšlienka na Posledný súd a na notorik, ktorý všetkým pohŕdal a zo všetkého sa peklo, takže ste dokonca plakali. Dnes vás už vysmieval, keď hovoril, že pre neho sa všetko tieto strašné pravdy nedesia, vaše srdcia sa stali smrťou končí. Tak končí aj ten rozkošný mladík, ktorý ešte pred dvoma týždňami spieval po bezcitné – viditeľne vás Boh pomaly opúšťa. A keď krčmách nehanebné pesničky, zabával sa a sa naplní miera hriechov, tancoval. neodvolateľne bude Tak končí ten notorik, ktorý všetkým pohŕdal nasledovať Boží trest. a zo všetkého sa vysmieval, keď hovoril, že pre Možno poviete, že neho sa všetko smrťou končí. Tak končí aj ten mnoho ľudí sa obrátilo až rozkošný mladík, ktorý ešte pred dvoma v hodine smrti. Pravdou je, týždňami spieval po krčmách nehanebné pesničky, zabával sa a tancoval. Tak končí aj že lotor po pravici sa obrátil až v poslednej mladá ľahkomyseľná dievčina, ktorá sa oddávala chvíli. Ale on predtým nepoznal Ježiša Krista, a akejsi prázdnote, povyšovala sa nad iných a žila len čo Ho spoznal, hneď v Neho uveril. Poviete tak, akoby nikdy nemala zomrieť. Bohužiaľ, smrť ešte, že mnoho ľudí dlho ležalo v hriechu, a je čoraz bližšie, a s ňou sa blíži aj veľká predsa sa obrátili. Buď ostražitý, priateľ, aby si zodpovednosť za premárnený život. A hľa, už – sa neoklamal; skutočne mnohí ľutovali, ale nie oči vyhasínajú, na dvere klope smrť; všetci všetci sa obrátili. Príkladom môže byť Šaul, ktorý prítomní sú akísi zmätení, pozerajú na chorého aj napriek tomu, že ľutoval, išiel do zatratenia so smútkom. A ten, keď otvorí hasnúce oči, (por. 1 Sam 15, 24.30). Judáš tiež ľutoval, vrátil ukazuje v nich strach, čo ešte viac desí tých, čo peniaze... a obesil sa (por. Mt 27, 3). Hovorím stoja okolo neho. Niekedy dokonca prítomní vám, ak nezanecháte hriech, zomriete v ňom, nechcú na to pozerať, utekajú od lôžka dokonca o tom nebudete vedieť a pôjdete do zomierajúceho, ktorý zomiera tak, ako žil. zatratenia. Ak zostanete dlhý čas v Pozrite sa dobre na tento obraz vy všetci, náruživostiach, nedáte si rady, aby ste povstali ktorí toľko rokov odkladáte svoje obrátenie „na vlastnými silami; k tomu treba zvláštnu Božiu neskôr“. Vidíte tie chladné, chvejúce sa pery, milosť, ktorú si vôbec nezasluhujete, lebo ktoré už predpovedajú, že treba zomrieť a ísť do pohŕdate milosťami dobrého Stvoriteľa. zatratenia? Vyjdi, opilec, na chvíľku zo svojej Všimnime si hriešnika na smrteľnej posteli. krčmy a pozri na tie bledé líca, pozri na vlasy, Blíži sa koniec, treba si vykonať spoveď, treba celé zaliate smrteľným potom. Vidíš, ako otvoriť tajné komory srdca, v ktorom sú predsa zomierajúcemu stávajú na hlave vlasy? Viditeľne také hrozné priepasti... Treba zostúpiť do jeho ho preniká zdesenie a strach. Pre neho sa už hlbín, hoci to srdce sa podobá kríku s hroznými všetko skončilo, blíži sa smrť a odsúdenie. Choď tŕňmi, takže nevieme, kde začať, a kde skončiť... aj ty, dcéra a sestra, odtrhni sa na chvíľu od A zatiaľ vedomie a sviežosť mysle sa rýchlo muziky a od tancov; pozri sa, čo sa bude aj s stráca, treba sa polepšiť a zmieriť s Bohom. tebou kedysi diať. Vidíš, aký zlý duch nahovára Chorý odpúšťa, sľubuj Bohu polepšenie, tak isto zomierajúceho na zúfalstvo? Vidíš, aké má ako to robili pri predchádzajúcich chorobách. úžasné kŕče? Všetko je stratené. Duša musí Zdá sa mu, že i v tomto prípade oklame Boha. opustiť telo. A kam pôjde? Bohužiaľ – jej Spovedník sa usiluje pomôcť mu, aby si vzbudil príbytkom bude peklo. úprimnú ľútosť, ale vidí, že zomierajúci upadá do Zostali možno ešte štyri minúty života. bezvedomia. Pravdu povediac, mohol by sa ešte Prítomní padajú spolu s kňazom na kolená a zmieriť s Bohom, ale je mu to veľmi ťažké, lebo modlia sa k Bohu, aby sa nad touto úbohou spravodlivý Boh ho opúšťa, a týmto spôsobom dušou zmiloval. Kňaz sa modlí za zomierajúcich ho trestá za premárnené milosti. Ako často a v mene Cirkvi vyzýva: Duša kresťanská, odíď z
tohto sveta! Ale kamže ona pôjde, keď iba na svet myslela, keď žila tak, akoby sa nikdy nemala rozísť so zemou. Kňaz jej želá nebo, ktoré ona nepoznala, na ktoré dokonca
nemyslela. Bolo by jej treba skôr povedať: „Odíď z tohto sveta, hriešna duša, choď do ohňa, na ktorý si pracovala cez celý život“. (pokračovanie nabudúce). prevzaté, spracoval oMZ.
Pápeži dvoch tisícročí Sv. Klement I. (c. 91-c. 101) V zoznamoch rímskych biskupov z 2. storočia nasleduje po Anakletovi ako štvrtý pápež v rade začínajúc sv. Petrom. Ireneus tvrdí, že keď videl a rozprával sa s apoštolmi, Klement bol studnicou ich učenia a tradície. Takmer jedinými hodnovernými informáciami, ktoré sa o ňom zachovali, sú tie, že bol zodpovedný alebo bol autorom tzv. Prvej epištoly o Klementovi, najdôležitejšieho kresťanského dokumentu z 1. stor. okrem NZ. Bol to protestný list adresovaný c. r. 96 cirkvi v Korinte (kde vypukli prudké nepokoje a niekoľkí presbyteri boli zbavení funkcie), ktorý Klement koncipoval pravdepodobne ako vedúci presbyter – biskup. Po vytýčení princípu, o ktorý sa opiera systematická postupnosť biskupov a diakonov, a jeho odvodení od Ježiša Krista, volal po opätovnom dosadení vylúčených presbyterov do funkcie. List je najranejším príkladom bratskej, no rozhodnej intervencie rímskej cirkvi, aj keď nie pápežom osobne, do záležitostí inej cirkvi. Ako veľmi čítaný v stredoveku bol často považovaný za súčasť kánonu NZ. Hoci je Klementovo postavenie vedúceho presbytera a zástupcu kresťanskej obce v Ríme nepochybné, jeho list svedčí o tom, že monarchistický episkopát sa tam ešte neobjavil. A preto nie je možné vytvoriť si presnú predstavu o jeho zákonodarnej úlohe. Tešil sa však takej vážnosti v ranej cirkvi, že mu pripisovali autorstvo početných dokumentov. Spomedzi nich boli hlavné Druhá Klementova epištola, homília z 2. stor. od neznámeho autora, a legendárne Klementínske homílie a Spoznanie z 4. stor. Verilo sa tiež, že bol zodpovedný za Apoštolské ustanovenia, zbierku cirkevného práva zo 4. stor. Avšak tradícia, že kostol sv. Klementa v Ríme stojí na mieste jeho domu, by sa nemala ľahkovážne zavrhovať. Sviatok 23. novembra na západe, 25. novembra na východe. prevzaté: J.N.D.Kelly: Pápeži dvoch tisícročí, spracovala ZŠ
Strastný týždeň Posledný týždeň pred Paschou je zasvätený spomienke na posledné dni pozemského života nášho Spasiteľa - jeho strasti, smrť a pochovanie. Preto sa nazýva strastným. Taktiež tento týždeň nazývame Veľkým, pre všetky tie udalosti, ktoré sa počas neho udiali. V prvé tri dni strastného týždňa si Cirkev pripomína udalosti, ktoré majú veľmi blízky vzťah ku Kristovým strastiam. Tieto udalosti sú s bázňou spomínané v tie isté dni, v ktoré sa aj naozaj stali. Sú spomienkou na posledné účinkovanie Ježiša Krista v Jeruzaleme a jeho
okolí: „Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von... ...všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho“ (Lk 21, 37-38). Evanjelium Veľkého pondelka pripomína znamenia posledných časov tak mesta Jeruzalem, ako aj časov spásy. Evanjelium Veľkého utorka nám pred zrak predkladá podobenstvá s výzvou na bdelosť, uvedomelé využívanie Božích darov a ostražitosť v živote. Evanjelium Veľkej stredy o pomazaní Ježiša v Betánii je už bezprostrednou prípravou na jeho spasiteľné utrpenie – prípravou na „jeho pohreb“.
Veľký štvrtok Vo Veľký štvrtok si Cirkev pripomína sled udalostí, ktoré sa stali v tento deň. V tento deň Ježiš umyl svojím učeníkom nohy, slávil paschálnu večeru so svojimi učeníkmi, ustanovil sviatosť Eucharistie a kňazstva, trpel v Getsemanskej záhrade a bol Judášom zradený. V Strastnom týždni sa uskutočňuje aj varenie a posvätenie myra (silne aromatický olej, ktorý sa používa pri vysluhovaní sviatosti myropomazania – birmovky). Myro začínajú pripravovať na Krížupoklonnú nedeľu Veľkého pôstu. Vtedy sa pripravuje starý olej a víno, zmiešavajú sa spolu a varia sa s rozličnými ladanmi a voňavými kvetmi a trávami. Záverečné „myrovarenie“ sa uskutočňuje v Strastnom týždni. Ráno vo veľký pondelok prichádza na miesto, ktoré je pripravené na varenie myra, archijerej (biskup) s duchovenstvom a svätí vodu. Po posvätení vody kropí archijerej touto svätenou vodou pripravenú matériu na myrovarenie. Potom
archijerej zapáli oheň pod kotlami. V tom čase prítomní presbyteri čítajú Evanjelium a diakoni miešajú v kotloch olej a víno. Vo Veľkú stredu vkladajú do pripraveného myra aromatické látky. Potom sa myro rozlieva do nádob, ktoré sa odkladajú zapečatené do budúceho dňa. Samotné svätenie myra sa uskutočňuje na Veľký štvrtok v doobedňajších hodinách. Vo večerných hodinách sa slávi liturgia svätého Bazila Veľkého, ktorej predchádza večiereň. Veľký piatok Celá bohoslužba Veľkého piatku je zasvätená vzácnej spomienke na Spasiteľove strasti a jeho smrť na kríži. Svätá Cirkev odkrýva pred očami veriacich plnú knihu spasiteľných strastí Pánových, začínajúc od krvavého potu v Getsemanskej záhrade až po ukrižovanie na Golgote. V noci na Veľký piatok Typikon predpisuje Utiereň s čítaniami evanjelií o Kristových strastiach. Táto bohoslužba sa má sláviť v druhej hodine noci, čiže podľa nášho počítania času, vo veľký štvrtok o ôsmej večer. Na tejto utierni sa číta dvanásť evanjeliových čítaní ako prirovnanie k dvanástim hodinám noci. Pri prvom čítaní evanjelia sa zvoní zvonom jedenkrát, pri druhom dvakrát, atď. Počtom zvonení sa oznamuje, ktoré evanjelium v poradí sa číta. Evanjelia sú zoradené po poriadku podľa udalosti Ježišových strastí. Tak ako slávenie Božskej liturgie je obrazom Golgotskej obety alebo spomienky na smrť Ježiša Krista, tak v samotný deň spomienky tohto celosvetového diela, neslávi sa ani Božská liturgia ani Liturgia vopred posvätených darov na
znak hlbokého súcitu veriacich so svojím Spasiteľom v tento deň. Namiesto liturgie slávia sa Cárske časy (Kráľovské hodinky), ktoré obsahujú žalmy, čítania z apoštola a evanjelia, tropáre a stichyry sprítomňujúce smrť Ježiša Krista. V piatok popoludní sa slávi Veľká večiereň s uložením pláštenice do hrobu. Táto večerná bohoslužba na Veľký piatok má niekoľko zvláštnosti: číta sa apoštol a evanjelium o Kristovom odsúdení, umučení, smrti a pohrebe. Počas spevu poslednej stichyry sa otvoria Cárske (kráľovské) dvere a kňaz s diakonom predstavujúc Jozefa z Arimateji a Nikodéma okiadzajú oltár. Počas tropára „Ctihodný Jozef...", slúžiaci kňaz berie na hlavu pláštenicu a obchádza s ňou aj s evanjeliárom prestol (alebo celý chrám) vychodiac do lode chrámu, kde ich kladie na pripravený tetrapod (prípadne analoj) v strede chrámu pred cárskymi dverami. Po uložení plaštenice na tetrapod, ktorý predstavuje Ježišov hrob, kňaz okiadza plaštenicu a ľud spieva tropár: „Anjel pri hrobe...“ Tento tropár dáva týmto udalostiam úplne novú tvár - novú nádej, ktorá nám svieti v Kristovom vzkriesení. Po tropároch sa káže poučné slovo a bozkom sa uctieva plaštenica na jazvách nôh Ježiša Krista. V tento svätý deň Veľkého piatku je prísny pôst.
Svätá a veľká nedeľa Paschy Tento sviatok je najstarší, najväčší a najradostnejší spomedzi všetkých sviatkov. Je to sviatok všetkých sviatkov (prazdnikov prazdnik). Samotné slovo „pascha“ pochádza z hebrejského „pesach“ a znamená prechod. Historický základ sviatku je v udalosti vyvedenia vyvoleného národa z Egypta. Pre apoštolov a prvých kresťanov to bol prechod Ježiša Krista zo života do smrti (bolestná pascha Veľkého piatku) a zo smrti do života (slávnostná radostná pascha Veľkej noci). Sviatok „Velikdňa“ bol prijatý všetkými cirkvami. Rozdiel bol iba v dátume slávenia. Niektoré cirkvi (predovšetkým v Malej Ázii) slávili tento sviatok naraz so Židmi 14. nizana, iné týždeň po 14. nizane. Až I. nicejský snem v roku 325 definitívne stanovil slávenie Paschy v nedeľu po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti (jedna z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom) a ak by na ten istý deň pripadla židovská Pascha, kresťanské slávenie Paschy sa prenesie na ďalšiu nedeľu. Svetlý týždeň Počas 4.-5. storočia sa slávenie Paschy predĺžilo z jedného dňa na celý týždeň. Svetlý týždeň sa stal akoby vyvážením Veľkého – strastného týždňa, je akoby jedna veľkonočná nedeľa. Všetky bohoslužby sa slávia ako na samotnú Paschu, striedajú sa iba čítania s prokimenmi a hlasy na večierniach. Kňaz všetky bohoslužby, sviatosti a sväteniny vysluhuje vo všetkých bohoslužobných svetlých rúchach. Cárske dvere zostávajú celý týždeň otvorené. prevzaté z internetu, spracovali oMZ a oMB.
Pre deti a všetky Božie deti Jozef a jeho bratia(Z 1. knihy Mojžišovej, hl. 35 – 41) Jakubova rodina. Jakub mal dvanásť synov. Najlepší z nich bol Jozef, ktorého otec miloval viac ako ostatných. Na dôkaz veľkej lásky dal mu ušiť krásne nové šaty. Bratia mu to závideli a hnevali sa naňho. Ešte viac sa naňho nahnevali, keď žaloval otcovi na nich, že pri pasení stáda robia zlé skutky. Jozefove sny. Raz mal Jozef čudný sen a rozprával ho bratom: „Snívalo sa mi, že sme viazali snopy, na poli. Môj snop stál a vaše snopy sa klaňali môjmu snopu.“ Bratia sa osopili naňho a pýtali sa: „Vari chceš byť našim kráľom, aby sme sa ti klaňali?“ A ešte väčšou zlosťou zanevreli naňho. Jozefa predali. Raz poslal otec Jozefa za bratmi, ktorí pásli stáda na poli pri Dotain. Len čo ho bratia zbadali, hovorili si: „Aha ide snár! Poďme zabime ho!“ Ale najstarší, Ruben, radil: „Nezabíjajme ho, ale hoďme ho do studne!“ Bratia s návrhom súhlasili. Keď Jozef prišiel, vyzliekli ho a hodili do vyschnutej studne. Onedlho šli tadiaľ neznámi kupci. Júda prehovoril bratov, aby nezabili Jozefa, ale aby ho predali kupcom. A predali ho Izmaelcom za dvadsať strieborných. Kupci ho odviedli do Egypta. Jakub oplakáva syna. Bratia chceli zatajiť svoj zločin, preto rozdriapali Jozefovo rúcho, namočili ho do kozľacej krvi a poslali ho otcovi s odkazom: „Našli sme Jozefovo rúcho. Iste ho zožrala divá zver.“ Otec si vo veľkom žiali roztrhol rúcho a dlho oplakával svojho syna. spracovala ZŠ
☺ Na streche robí jedenásť robotníkov. Zdola na nich zakričí majster: - Polovička dole! - Koľko ich zíde dole? - Jeden. Ten, ktorý sa volá Polovička. Raj otcov púšte O radosti Amma Synklitika povedala: “Na začiatku tých, ktorí postupujú k Bohu, čaká veľa bojov a mnoho utrpenia, ale potom nasleduje nevýslovná radosť. Je to ako s tými, ktorí chcú zapáliť oheň. Najprv sú trápení dymom a tečú im slzy, kým nemajú to, čo chcú. Ako je napísané: Náš Boh je stravujúci oheň (Heb 12, 29), tak aj my musíme roznecovať Boží oheň v nás cez slzy a námahu.” prevzaté z internetu, spracoval MŠ
Pesničky zo stretka Všade tam, kde sú ľudia zídení, v mene Ježiš, v láske zjednotení. Práve tam Boh zasľúbil, že bude prítomný. Dnes viem že, náš Boh je, na tomto mieste prítomný. R.|: Privítajme Pána v tomto chráme, nech ho Božia sláva naplní, svojmu Bohu spievame a hráme, pieseň spasených :|
Pieseň chvály spievať túžim, pieseň vďaky spievať chcem, obeť chvály pred Tvoj trón nesiem, pred Tvojou tvárou zaplesám. Budem Ťa chváliť celou svojou silou, budem spievať: „Ty si môj pevný hrad.“ Keď som v trápení, keď hriech ma premáha, na Tvojich slovách budem stáť. pripravil TŠ
Každý piatok po sv. liturgii je stretnutie detí, kde sa cvičia piesne s Tomášom Vydáva Gréckokatolícka cirkev Farnosť blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, Ul. Andreja Svianteka 7, 085 01 Bardejov Len pre vnútornú potrebu farnosti
Dobrovoľný príspevok: 0,30 EUR
internet: www.fara.sk/grkatbjvinb e-mail: grkatbjvinb@gmail.com tel.č.: 054/474 68 57 0911 811 275 tlač: A-print, sro., Reimanova 9, Prešov Neprešlo jazykovou úpravou