II. R O Č N Í K
Farské zvesti Číslo 7 18. apríl 2010
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť blažených hieromučeníkov P. P. Gojdiča a V. Hopka, Bardejov - Vinbarg
ROK KŇAZOV - Ján Mária Vianney: O NÁDEJI Svätý Augustín hovorí, že dokonca, keby neočakával nebo a nebál sa pekla, ani tak by neprestal milovať Boha, lebo On je nekonečne dokonalý a hoden lásky. A tento nekonečne dobrý Pán nám ešte sľubuje večnú odmenu, aby nás tým viac pritiahol k sebe. Ak dobre splníme toto prikázanie lásky k blížnemu, nájdeme šťastie na zemi a dosiahneme slávu v nebi. Viera nás učí, že Boh vidí všetko, že On je svedkom našich činov i našich utrpení. Naproti tomu čnosť nádeje nám káže úplne sa oddať do Jeho vôle, s presvedčením, že On nás bude odmeňovať po celú večnosť. Táto krásna čnosť podporuje v utrpení mučeníkov, v pokání – pustovníkov, v bolestiach – chorých. Ako viera všade ukazuje na prítomnosť Boha, tak nádej nám ukazuje, aby sme všetko, čo robíme, robili s radostným presvedčením, že dostanem večnú odmenu. Pretože táto čnosť je osladením všetkých našich utrpení, zamyslime sa, v čom spočíva. Vierou poznávame, že Boh je jeden, náš Stvoriteľ, Spasiteľ a Najvyššie Dobro. Viera nám ukazuje, že cieľom nášho života je to, aby sme Boha poznali, milovali, Jemu slúžili a tak Ho obsiahli. Naproti tomu nádej nám káže dúfať, že hoci sme toho nehodní, tak predsa k tomu blaženému cieľu prídeme – skrze zásluhy Ježiša Krista. Aby naše skutky boli záslužné pre život večný, musia spĺňať tri podmienky: viera – ktorá nám ukazuje Boha všade prítomného; nádej – ktorá nám káže konať za tým účelom, aby sme sa páčili Bohu; a láska – ktorá nám káže priľnúť k Bohu ako Najvyššiemu Dobru. Drahí bratia! Nikdy nepochopíme to, aký veľký stupeň slávy v nebi nám pripravuje Boh za
každý skutok – ak ten skutok vykonáme s čistým úmyslom páčiť sa Bohu; dokonca svätí obyvatelia neba to nepochopia! V živote sv. Augustína čítame, že raz napísal list sv. Hieronymovi, pričom sa ho pýtal, aký výraz treba použiť, aby čo najlepšie vyjadril šťastie vyvolených v nebi. V momente, keď začal písať to ten istý pozdrav, ako obvykle – „Spása a pozdrav v Ježišovi Kristovi našom Pánovi“ – celá izba sa naplnila krásnym svetlom, jasnejším od poludňajšieho slnka, a príjemnou vôňou. Sv. Augustín upadol do extázy tak hlboko, že takmer zomrel od radosti a šťastia. Súčasne sa k tomu svetlu pripojil hlas: „Drahý Augustín! Myslíš, že som ešte na zemi, a ja vďaka Bohu, som už obyvateľom neba. Chcel si sa ma spýtať, aký treba použiť výraz, aby si najpresnejšie opísal šťastie svätých. Vedz, priateľu, že toto šťastie presahuje všetky ľudské myšlienky, takže ľahšie by bolo spočítať hviezdy na nebi, umiestniť vody všetkých morí do jednej fľaše a celú zem udržať v ruke, ako pochopiť najnižší stupeň nebeskej slávy. Poviem ti, že sa mi prihodilo to isté, čo kráľovnej zo Sáby. Mala veľkú mienku o kráľovi Šalamúnovi, lebo jej o ňom mnoho rozprávali. Keď však videla na vlastné oči krásu a nesmierny lesk, aké panovali v jeho paláci – keď spoznala neslýchanú múdrosť a znalosť tohto kráľa – bola udivená a tak bola veľmi unesená, že po návrate domov tvrdila, že všetko, čo počula o Šalamúnov, je ničím v porovnaní s tým, čo sama videla. A mne sa zdalo, že za života som pochopila niečo na tému nebeskej krásy a šťastia; ale teraz vidím, že moje najvznešenejšie výrazy, ktoré sa pokúšajú hovoriť o kráľovstve nebeskom, sú ničím v porovnaní s tým, čo tam prežívajú blažení“. Sv. Katarína zo Sieny videla za života svetlo nebeskej slávy, pričom upadla do extázy. Keď sa prebrala, spovedník sa chcel od nej dozvedieť, čo jej Boh ukázal. Svätica
mu vtedy povedala, že videla okraj nebeského šťastia, ale nemôže ho predstaviť, lebo šťastie vyvolených prekračuje ľudskú schopnosť chápania. Taká je, bratia, odmena za činy milé Bohu; také sú dobrá, ktoré nám prikazuje očakávať čnosť nádeje! Povedali sme, že nádej potešuje a posilňuje nás v skúškach a krížoch, ktoré Boh na nás zosiela. Pekným príkladom toho môže byť na smetisku sediaci Jób, ktorý bol od nôh po hlavu pokrytý vredmi. Všetky jeho deti zahynuli pod ruinami padajúceho domu. On sám musel opustiť ľudskú spoločnosť a sedieť na smetisku, ďaleko od ľudských príbytkov. Jeho telo – za života! – tak žrali červy, že musel črepinou zoškrabovať hnis z jatriacich sa rán, pričom musel počúvať ťažké výčitky svojej ženy, ktorá sa rúhala Bohu a hovorila: „Pozri, ako ti Boh odpláca tvoju vernosť. Teraz Ho pros o smrť, aby si unikol týmto utrpeniam“. Najlepší priatelia pridávali k jeho ťažkému utrpeniu ešte ťažké výčitky. A predsa, aj napriek svojmu poľutovaniahodnému stavu, neprestal Jób skladať svoju nádej v Pánovi, nestratil dôveru, neupadol do zúfalstva – jasne povedal, že Boh bude jeho spasiteľom a odmenou. Hľa, čím je opravdivá nádej! Ona nikdy nehynie, hoci by Boh dopustil na nás najťažšie údery. Nádej pripisuje svoje utrpenia hriechom. Všetci ľudia považujú Jóba za nešťastného, a on pozbavený majetku, opustený všetkými, sediaci na smetisku, celú dôveru a šťastie skladá v Bohu. Ach, keby sme mali podobnú nádej v našich utrpeniach, smútkoch a chorobách! Koľko pokladov by sme si vzali do života večného! Oživení svätou nádejou, trpeli by sme s radosťou, pričom by sme neboli smutní a nenariekali by sme. Spýtate sa ma, čo znamená mať nádej. – Mať nádej znamená túžiť po čomsi, čo ma v budúcom živte urobí šťastným, to znamená
vrúcne túžiť po vyslobodení z nešťastí dočasnosti, to znamená túžiť po takých dobrách, ktoré nás môžu uspokojiť úplne. Keď Adam zhrešil a následkom toho dopadla naň veľká bieda, vtedy nachádzal útechu vo svätej nádeji – v presvedčení, že utrpeniami si zaslúži odpustenie hriechov a večné šťastie. Aká veľká je dobrota Boha, keď najmenší čnostný skutok odmeňuje naveky! Stvoriteľ však chce, aby sme všetku svoju dôveru skladali v Ňom – ako deti v najlepšom Otcovi. Vlastne preto na mnohých miestach Písma svätého On sa nazýva Otcom a túži, aby sme sa k Nemu utiekali vo všetkých potrebách duše i tela; pritom nám sľubuje svoju pomoc. Skrze prorok Izaiáša Boh hovorí jasne: nemôže matka zabudnúť na svoje dieťa, a hoci by ona zabudla, tak Boh nikdy neopustí toho, kto Mu dôveruje (pozri Iz 49, 15). A znovu nám pripomína, aby sme neskladali nádej v kráľoch či kniežatách, lebo budeme sklamaní. Ústami Jeremiáša nazýva prekliatym toho, kto nedôveruje Bohu; a naopak, žehná toho, kto uložil v Pánovi svoju nádej (Jer 17, 5.7). V Evanjeliu sa nakoniec prirovnáva s otcom, ktorý objíma márnotratného, ktorý sa s dôverou a s ľútosťou vrátil zo svojho omylu. A teda v našich duchovných potrebách, keď nám svedomie prísne vyčíta, choďme k Bohu, a On nás privinie k sebe, znovu nás oblečie do svadobných šiat milosti posväcujúcej. Lebo ústami proroka Micheáša nás uisťuje, že hoci by bolo našich hriechov veľa, ako hviezd na nebi, alebo ako kvapiek vody v mori, čí lístia na lesných stromoch, alebo piesku na brehoch oceánu – odpustí nám všetko a zabudne, ak sa úprimne obrátime. Keby naša duša bola čierna ako uhlie alebo červená ako šarlát – stane sa krásna a jasná ako sneh. Aká veľká je láska Boha, akú veľkú dôveru musíme mať k Nemu kvôli tomu! prevzaté, upravil oMZ.
Pápeži dvoch tisícročí Sv. Evarist. (c. 100-c. 109) Sv. Evarist (c.100 – c.109). V najranejších zoznamoch postupnosti rímskych biskupov je umiestnený po Anakletovi a Klementovi I., štvrtý v rade. Prvé zdroje sa líšia v dĺžke jeho vlády, pričom Euzébius uvádza, že trvala osem alebo deväť rokov. Jeho meno naznačuje grécky pôvod, no iné informácie tvrdia, že jeho otec bol Žid z Betlehema, že rozdelil rímske diecézy medzi svojich presbyterov a že vymenoval siedmich diakonov. Sviatok 26. október. prevzaté: J.N.D.Kelly: Pápeži dvoch tisícročí, spracoval MŠ
Svätí apoštoli Jasón a Sósipatros (28. apríl) Jasón pochádzal z Malej Ázie, konkrétne z významného cilícijského mesta Tarzus, rodiska svätého apoštola Pavla (por ovnaj Sk 22, 3), Sósipatros pochádzal z Achájska, teda zo severnej časti gréckeho polostrova Peloponéz. V dospelosti sa obidvaja stali kresťanmi a učeníkmi spomenutého Apoštola národov, ktorý dokonca označuje týchto mužov v liste Rimanom (16, 21) za svojich pokrvných, respektíve za svojich príbuzných či rodákov (po grécky syngeneis). Jasón bol ustanovený za biskupa vo svojom rodnom meste Tarzus, Sósipatros za biskupa v maloázijskom lykaónijskom meste Ikónium. Obidvaja patrili do zboru sedemdesiatich svätých apoštolov, teda do širšej skupiny Kristových učeníkov, ako napríklad aj Herodión, Agabus, Rúfus, Asynkrit, Flegont a Hermés, o ktorých sme už písali (porovnaj Slovo, apríl 2002, s. 19). Po istom čase Jasón a Sósipatros spoločne prišli na ostrov Kerkyra (dnes Korfu), ktorý sa nachádza v Iónskom mori neďaleko Grécka, a vybudovali tam nádherný chrám zasvätený svätému apoštolovi, prvomučeníkovi a archidiakonovi Štefanovi (liturgická pamiatka 27. decembra). Slávili v ňom bohoslužby a mnohých obyvateľov ostrova priviedli ku kresťanskej viere. Keďže Jasóna a Sósipatra ktosi očiernil na najvyšších miestach, kráľ Kerkylinos ich dal zatknúť a uväzniť. Vo väzení svätí apoštoli svojimi postojmi a rozhovormi priviedli k svätej viere siedmich zločincov. Vtedy kráľ rozkázal rozpáliť v kotle smolu, síru a vosk a vrhnúť doň novopokrstených. Takto niekdajší zločinci skončili mučeníckou smrťou a získali nevädnúce vence večnej slávy. Kresťanom sa stal aj väzenský strážca, preto mu odsekli najprv ľavú ruku a potom obidve nohy. Keďže napriek tomu neprestával vzývať Kristovo meno, napokon ho sťali. Kráľ Kerkylinos odovzdal Jasóna a Sósipatra istému kniežaťu Cypriánovi na mučenie. Keď kráľova dcéra Kerkyra videla ich hrdinské správanie, sama sa vyhlásila za kresťanku, sňala zo seba vzácne rúcha i ozdoby a rozdala ich chudobným. Táto správa naplnila jej otca nesmiernym žiaľom, preto vynaložil všetko úsilie, aby ju odvrátil od kresťanskej viery. Keď nebol úspešný, v hneve a zúfalstve prikázal uzamknúť svoju dcéru do
samostatného žalára a vydať na zneuctenie istému Etiópčanovi. Keď onen muž pristúpil k dverám väzenia a otvoril ich, znenazdania sa vrhol naňho medveď a začal ho trhať. Vtedy kráľova dcéra vzývaním Kristovho mena odohnala zviera a Etiópčanovi uzdravila rany. On zvolal: „Veľký je Boh kresťanov!“, a zakrátko zomrel kvôli tomu mučeníckou smrťou. Rozhnevaný kráľ prikázal vojakom obložiť temnicu drevom a podpáliť. Temnica zhorela, no Kerkyry sa oheň nedotkol. Mnoho ľudí, keď uvidelo tento zázrak, uverilo v Krista. Napokon však bola mučenica na kráľov príkaz zavesená na strom, udusená dymom a rozstrieľaná šípmi, takže odovzdala svoju dušu do Božieho milosrdenstva. Po Kerkyrinej smrti začal kráľ prenasledovať tých, ktorí uverili v Krista. Keďže pred ním utiekli na vedľajší ostrov, loďou sa vydal za nimi. Keď bol na otvorenom mori, strhla sa silná búrka a Kerkylinos v nej zahynul. Po kráľovej smrti boli svätí apoštoli Jasón a Sósipatros vyslobodení z väzenia a istý čas mohli slobodne učiť. Onedlho však nastúpil na trón nový kráľ, ktorý dal apoštolov opätovne zatknúť a následne vrhnúť do rozpálenej smoly, síry a vosku. Keď Boh zariadil ich zázračné vyslobodenie, uveril v Krista aj samotný panovník a zvolal: „Bože Jasóna a Sósipatra, zmiluj sa nado mnou!“ Vtedy prijal svätý krst v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a dostal meno Sebastián. Po mnohých ďalších námahách a uskutočnení viacerých obyčajných i neobyčajných skutkov odišli svätí apoštoli Jasón a Sósipatros v pokoji a radosti vo vysokom veku k svojmu Pánovi. V ich kondaku 4. hlasu čítame toto: „Svetlom ohlasovania ste osvecovali celý svet, a tak ste sa ukázali ako veľmi jasné hviezdy, božskí apoštoli Jasón a Sósipatros. Zachraňujte tých, ktorí vás s vierou uctievajú.“ ThLic. Marcel Gajdoš
Pre deti a všetky Božie deti Jozef a jeho bratia(Z 1. knihy Mojžišovej, hl. 35 – 41) Jozef u Putifára. V Egypte kúpil Jozefa Putifár, veliteľ faraónovej telesnej stráže. Ten si Jozefa obľúbil pre jeho múdrosť a čnostný život a ustanovil ho za správcu nad celým domom. Po čase Putifárova manželka chcela zviesť Jozefa na hriech. Ale Jozef vytrval v dobrom, lebo si pomyslel: Ako by som mohol spáchať takú ohavnosť pred Pánom Bohom? Ale zlá žena sa mu vypomstila. Žalovala svojmu mužovi na Jozefa, že ju navádzal na hriech. Putifár jej uveril a dal ho uväzniť v ťažkom žalári. Jozef v žalári. Pán Boh však neopustil Jozefa ani v žalári. Dozorca väzňov skoro spoznal jeho činnosť a preto si ho veľmi vážil. Po čase sa do žalára dostali dvaja kráľovský úradníci: hlavný čašník a hlavný pekár. Istej noci obaja mali zvláštne sny a nevedeli si ich vysvetliť. Jozef s Božou pomocou im vysvetlil sny a povedal: pekár zomrie a čašník príde na svoje bývalé miesto. Čašníka prosil, aby sa prihovoril zaňho u faraóna, lebo nevine trpí v žalári. Tretieho dňa slávil faraón svoje narodeniny. Čašníka povolal na jeho predošlé miesto, ale pekára dal usmrtiť, ako to Jozef predpovedal. Čašníkovi sa dobre vodilo a tak na Jozefa zabudol. Faraónov sen. O dva roky mal faraón podivný sen. Z rieky Nílu vyšlo sedem tučných kráv a pásli sa na brehu. Za nimi vyšlo sedem chudých kráv a zožrali tie tučné. Potom vyrástlo na jednom steble sedem plných klasov a za nimi sedem prázdnych. Prázdne prehltli tie plné. Faraón povolal všetkých egyptských mudrcov a snárov, aby mu vyložili sny, ale nevedeli. Vtedy si spomenul hlavný čašník na Jozefa a odporúčal ho kráľovi. Faraón rozkázal priviesť Jozefa a rozpovedal mu sny. Jozef s Božou pomocou vyložil mu sny takto: „Sedem tučných kráv a sedem plných klasov znamená sedem úrodných rokov. Sedem chudých kráv a sedem prázdnych klasov je sedem neúrodných rokov, ktoré prídu po siedmych úrodných. V tom čase bude v celej zemi veľká bieda a hlad. Preto si vyhľadaj múdreho muža, ktorý by zhromaždil obilie z úrodných rokov na dobu neúrody, aby Egypt a celá zem nezahynula hladom. Jozef panovníkom. Táto rada faraónovi zapáčila. Hneď vymenoval Jozefa za správcu nad celou egyptskou zemou. Sňal prsteň zo svojej ruky a dal ho Jozefovi. Obliekol ho do drahocenného rúcha a na krk mu zavesil zlatú reťaz. Potom ho dal voziť v kráľovskom voze. Ľud ho nadšene pozdravoval ako záchrancu celej zeme. spracovala ZŠ
☺ Na stavbe: - Šéfe, zlomila sa mi lopata. - Tak sa opri o miešačku. Raj otcov púšte O pokore Abba Izidor z Pelúzie povedal: “Váž si cnosti a nebuď otrokom slávy, lebo tie prvé sú nesmrteľné, zatiaľčo tá posledná čoskoro zhasne.” prevzaté z internetu, spracoval MŠ Pesničky zo stretka Túžim priniesť na oltár, život čo v sebe mám, tvojou láskou zlomený, chcem ťa chváliť môj Pán. Chcem ti vydať práve dnes, každú časť života, viem, že prijmeš každý dar, zlomeného srdca. Kvôli tebe dýchať smiem, môj dlh splatil si sám život svoj si za môj dal, bol to víťazný plán. Vzal si hanbu z mojich pliec, bol to posledný boj, otvoril si bránu nebies, dnes som iba tvoj.
®: Povedz čo ti smiem dať, čo priniesť ti smiem? Si môj láskavý Kráľ, ja len miznúci tieň. Ježiš viac nemám slov, pieseň doznieva tiež, aj keď nehodný som, chcem ti niečo priniesť. Možno len tichý plač, len bolesť čo mám, svoju hĺbku srdca ti dám, môj láskavý Pán. pripravil TŠ
Každý piatok po sv. liturgii je stretnutie detí, kde sa cvičia piesne s Tomášom Vydáva Gréckokatolícka cirkev Farnosť blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, Ul. Andreja Svianteka 7, 085 01 Bardejov Len pre vnútornú potrebu farnosti
Dobrovoľný príspevok: 0,30 EUR
internet: www.fara.sk/grkatbjvinb e-mail: grkatbjvinb@gmail.com tel.č.: 054/474 68 57 0911 811 275 tlač: A-print, sro., Reimanova 9, Prešov Neprešlo jazykovou úpravou