II. R O Č N Í K
Farské zvesti Číslo 8 02. máj 2010
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť blažených hieromučeníkov P. P. Gojdiča a V. Hopka, Bardejov - Vinbarg
ROK KŇAZOV - Ján Mária Vianney: O NÁDEJI (pokračovanie) Istý kňaz kázal v nemocnici chorým – hovoril kázeň o utrpeniach. Ukazoval im, ako veľmi sa páči Bohu, keď kresťan pokojne znáša svoje kríže. Túto kázeň počúval človek, ktorý bol chorý už mnoho rokov. Po kázni tento človek zostal smutný a začal plakať. Kňaz sa ho pýtal, čo sa stalo, či mu niekto nespôsobil nejakú krivdu. „Nie – odpovedal tento chorý – nemám výčitky voči nikomu, iba voči sebe samému“. – „Ako to?“ – pýta sa udivený kňaz. – „Duchovný otče, toľko rokov som chorý a stratil som všetky zásluhy kvôli mojej netrpezlivosti. Keby som bol pokojne znášal chorobu, aké veľké poklady by som si odniesol do večného života!“ Mnoho ľudí v hodine smrti sa presvedčí, že nevedeli využiť utrpenie, ktoré by ich priamou cestou zaviedlo do neba. Kedysi sa spýtali ženy, ktorá veľmi dlho a ťažko trpela, a aj napriek tomu nestrácala pohodu ducha – čo jej je v takom strašnom stave oporou, čo jej dodáva potrebnú silu a mužnosť? Táto chorá vtedy odpovedala: „Viem, že svedkom mojich utrpení je Boh a že On mi ich odmení vo večnosti. Keď si na to pomyslím, zakusujem úžasné šťastie; vtedy trpím príjemne a nezamenila by som svoj osud za žiadne kráľovstvo sveta“. Uznáte, že ak niekto má čnosť trpezlivosti, tak jeho bolesť a trpkosť sa menia v opravdivú rozkoš. Sv. Alfonz Ligouri hovorí, že nejaká Helena, veľká hriešnica, divným Božím riadením vošla kedysi do kostola a práve bola kázeň o ružencovej pobožnosti. Kňaz povzbudzoval veriacich k horlivej modlitbe svätého ruženca a poukázal na veľký úžitok, ktorý vyplýva z tejto pobožnosti. Helena si teda kúpila ruženec a rozhodla sa ho modliť. Na začiatku sa bála ľudí, modlila sa potajomky a ešte nenachádzala v tejto modlitbe príjemnosť. Po istom čase jej však táto modlitba tak zachutila, že sa pričinením Najsvätejšej Matky prebudilo v nej uspané svedomie – pocítila úžasný odpor
k dávnemu životu a vo dne i v noci ju začali trápiť hrozné výčitky svedomia. Vnútorný hlas ju povzbudzoval k svätej spovedi, ktorá je najlepším liekom na choroby duše. A skutočne, pod vplyvom milosti Božej Helena úprimne vyznala svoje hriechy a tak vrúcne ich oplakávala, že keď to videl spovedník, uznal to za zázrak Božej milosti. Keď už dostala rozhrešenie, padla na kolená pred oltárom Matky Božej a naplnená citom hlbokej vďačnosti, s veľkým vzrušením hovorila: „Najsvätejšia Panna, bola som doteraz skutočne ošklivým netvorom. Ale ty, u Boha mocná, pomôž mi, aby som sa polepšila. Zvyšok života chcem stráviť v pokání“. A od tej chvíle, opustila zlé spoločenstvo, rozdelila svoj majetok chudobným a oddala sa prísnemu pokániu. V poslednej chorobe sa jej za to ukázal Pán Ježiš s Najsvätejšou matkou a v ich objatí jej duša, očistená slzami pokánia, uletela do nebeskej krajiny. A tak táto kajúcnica vďačí za svoju spásu Najsvätejšej Matke. Pán Ježiš nás poučuje, že vždy máme dôverovať Bohu – tak v potrebách duše, ako i tela. A vlastne preto nám hovorí, že keby niekto vstal v noci a išiel k svojmu spiacemu susedovi, aby ho poprosil o chlieb pre hosťa, ktorý nečakane prišiel, tak hoci by ten spiaci sa najprv protivil a karhal by prosiaceho za to, že jemu i jeho deťom prerušuje spánok, tak predsa nakoniec vstane a splní prosbu dotieravého, nie tak z lásky, ale aby sa ho zbavil. Z tohto príkladu robí Pán nasledujúci záver: „Proste a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám. Kedykoľvek budete o niečo prosiť môjho Otca v mojom mene, dostanete“. Nakoniec, nech je vaša nádej všeobecná – to znamená, utiekajme sa k Bohu v každej potrebe. Skladajme v Ňom všetku dôveru, keď sme chorí – predsa On za pozemského života vyliečil toľko chorých. Ak sa má naše zdravie
pričiniť o Božiu slávu a spásu našej duše, tak ho určite dostaneme. Alebo opačne – ak bude pre nás užitočnejšia choroba, tak On nám dá mužnosť, aby sme ju trpezlivo znášali a zaslúžili si večnú odmenu. Keď sa nám čosi prihodí, alebo keď nám hrozí akési nebezpečenstvo, nasledujme troch mládencov, ktorých babylonský kráľ prikázal hodiť do rozpálenej pece. Oni vtedy ukázali takú dôveru v Boha, že sa ich oheň dokonca nedotkol – spálil iba povrazy, ktorými boli spútaní, takže sa mohli prechádzať po rozpálenej peci ako po rozkošnej záhrade. V ťažkých bojoch a pokušeniach dôverujme Ježišovi Kristovi – vtedy nepodľahneme. Predsa Spasiteľ sám prešiel diabolským pokušením a zaslúžil nám milosť víťazstva. Ak sme upadli do zlých návykov, nezúfajme, lebo z Božou pomocou s nich povstaneme! Ale súčasne sa vystríhajme prehnanej dôvery. Lebo Boh náhle prichádza na pomoc iba vtedy, keď sa nachádzame v nebezpečenstve bez vlastnej viny. Nezneužívajme teda Božiu trpezlivosť, nemyslime si, že Pán Boh nám odpustí, hoci budeme úmyselne odkladať pokánie zo dňa na deň. Môžeme zomrieť v každej chvíli – nepoznáme ani dňa ani hodiny. Prehnaná dôvera v Božie milosrdenstvo sa stala pre mnohých dôvodom odsúdenia.
Musíme sa teda báť prílišnej dôvery, ale musíme sa báť aj zúfalstva – lebo zúfalstvo je najťažším hriechom. Obráťme sa k Bohu úprimne a vtedy On nám neodmietne svoje odpustenie. Milosrdenstvo Božie je nekonečné, pred ním sú naše najťažšie hriechy ako drobný piesok v porovnaní s obrovskou horou. Keby Kain po zabití brata hľadal odpustenie, bol by ho u Boha určite našiel. Keby bol Judáš padol k nohám Spasiteľa s prosbou o odpustenie, dostal by ho tak isto ako svätý Peter. Viete prečo ľudia tak dlho zostávajú v hriechoch a boja sa spovedať? Dôvodom toho je pýcha. Keby sme mali pokoru, nezostávali by sme v hriechu, nestrácali by sme toľko času odkladaním spovede. Nech Boh dá, aby sme pohŕdali sebou a ihneď sa vyspovedali zo svojich hriechov! Na zakončenie vás povzbudzujem, aby ste často prosili Pána Boha o svätú čnosť nádeje; aby ste všetky skutky konali v snahe páčiť sa Bohu. A v chorobách i smútku chráňme sa zúfalstva. Zapamätajme si navždy, že týmito chorobami a smútkom nás navštevuje Boh, a týmto spôsobom nám dáva dôkaz svojho milosrdenstva a príležitosť, aby sme získavali zásluhy pre večný život. Amen.
prevzaté, upravil oMZ.
Pápeži dvoch tisícročí Sv. Alexander I. (c. 109-c. 116) V zoznamoch postupnosti rímskych biskupov je pokladaný za šiesteho pápeža od sv. Petra. Prvé zdroje sa líšia v dĺžke jeho vlády; údaje sa rôznia od sedem do desať rokov a sú jasne určené odhadom. Bol Rimanom a jeho otec sa tiež volal Alexander. S priehľadným anachronizmom mu pripisuje uvedenie Poslednej večereee do omše a zavedenie požehnávania domov vodou zmiešanou so soľou (v západnom obrade). Mal vedúce postavenie v rímskej cirkvi a vzhľadom na neskoršie objavenie sa monarchistického episkopátu v Ríme ostáva jeho zákonodárne postavenie nejasné. prevzaté: J.N.D.Kelly: Pápeži dvoch tisícročí, spracoval MŠ
Životopis svätca – bl. hieromuč. Vasiľ Hopko – 11. máj Mons.
Vasiľ
Hopko, gréckokatolícky pomocný biskup v Prešove a titulárny biskup midilenský sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské, okres Bardejov. Teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove. Kňazskú
vysviacku prijal 3. februára 1929 v Prešove. Následne bol ustanovený za administrátora farnosti Pakostov. Keď bola erigovaná farnosť v Prahe, biskup P. P. Gojdič, OSBM, menoval Vasiľa Hopka za jej prvého farára. Od 15. septembra 1936 do 31. augusta 1941 bol spirituálom kňazského seminára v Prešove. V apríli 1940 sa stal doktorom posvätnej teológie. Od 1. septembra 1941 bol biskupským tajomníkom. Profesorom pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej
bohosloveckej škole v Prešove bol od roku 1943. Vysvätený na biskupa bol 11. mája 1947. Pri smutných okolnostiach Prešovského soboru 28. apríla 1950, štátna moc postavila Gréckokatolícku cirkev mimo zákon. Boží služobník biskup ThDr. Vasiľ Hopko sa ocitol v domácom väzení, neskôr bol internovaný v kláštore v Báči pri Šamoríne a potom vo františkánskom kláštore v Hlohovci. Tu bol 18. októbra 1950 zatknutý a po vyše roku veľmi krutého vyšetrovania bol 24. októbra 1951 oddelením štátneho súdu v Bratislave odsúdený. Rozsudok znel: 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20 000 Kčs, strata čestných občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie celého majetku. Tým sa začala strastiplná krížová cesta Božieho služobníka po krutých, neľudských komunistických väzniciach v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. S vážne podlomeným zdravím bol 12. mája 1964 z posledne menovaného väzenia prepustený, „zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie”, podmienečne na 3 roky. Počas väzenia vo väzniciach, ktoré trvalo 13 rokov 6 mesiacov a 24 dní, znášal tvrdý väzenský režim, charakterizovaný fyzickým nátlakom, morálnym utrpením, malým množstvom stravy, zimou, nedostatočnou lekárskou starostlivosťou. Všetky tieto faktory sa stali
príčinou trvalého nalomenia jeho zdravotného stavu. Po prepustení žil až do začiatku roku 1968 v Charitnom domove v Oseku v severných Čechách, kde bol v domácom väzení a stále sledovaný príslušníkmi ŠtB. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v júni 1968 vykonával Boží služobník síce funkciu svätiaceho biskupa, ale plne rehabilitovaný nebol. Zomrel, ako je uvedené aj v správe o prehliadke mŕtveho, na následky väzenia, 23. júla 1976 v Prešove. Počas exhumácie bola v jeho telesných ostatkoch toxologickou skúškou potvrdená nadmerná prítomnosť jeduarzénu, ktorý podľa analýz musel byť podávaný v malých dávkach po dlhú dobu. Obetoval celého seba z vernosti ku Kristovi a katolíckej cirkvi a prijal všetky väznenia a fyzické a psychické utrpenia so zodpovednosťou, odvahou a pevnou vierou. Jeho prenasledovatelia boli poháňaní nenávisťou ku katolíckej viere. Stal sa teda mučeníkom pre vieru, pretože obetoval svoj život pre Krista a pre Cirkev a zomrel ex aerumnis carceris. Svoje biskupské heslo «Aby všetci boli jedno» vo svojej biskupskej službe naplnil. Blahorečený bol 14. septembra 2003 v Bratislave pápežom Jánom Pavlom II.
podľa http://www.vatican.edu spracoval oMZ.
O odsudzovaní blížnych Čo znamená – „Nesúďte a nebudete súdení?“ Pán na jednom mieste hovorí: „Nesúďte a nebudete súdení“ (Lk 6, 37) a na inom mieste prikazuje súdiť spravodlivý súd: „Súďte spravodlivo“ (Jn 7, 24). Preto nie každé odsudzovanie je všeobecne zakázané, lebo tou rečou sa učíme rozlišovať. Kedy treba odsudzovať a kedy nie, učí nás Apoštol. O tom, čo Sväté písmo nariaďuje, píše: „Prečo teda súdiš svojho brata?“ (Rim 14, 10). Trochu ďalej: „Nesúďme už teda jeden druhého“ (Rim 14, 13). Ale keď ide o to, čo sa Bohu neľúbi, nechváli tých, ktorí to neodsudzujú a vyjadruje svoj rozsudok: „Ja som už, hoci telom vzdialený, no duchom prítomný, rozhodol ako prítomný, že toho, čo to urobil, treba v mene nášho Pána Ježiša, keď sa zhromaždíme, vy a môj duch, s mocou nášho Pána Ježiša, vydať satanovi na záhubu tela, aby sa duch zachránil v Pánov deň“ (1 Kor 5, 3-5). Preto, keď je niečo ponechané našej vôli alebo keď to nie je isté, netreba za to súdiť svojho brata, citujem Apoštola: „Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On vysvetlí, čo je skryté v tme a vyjaví úmysly sŕdc...“ (1 Kor 4, 5). Ale súdiť – spravodlivým súdom je bezpodmienečnou nutnosťou, aby sme sa mlčaním nestali účastníkmi Pánovho hnevu – iba v tom prípade nie, keď by sa niekto dopúšťal tých istých chýb, ako obvinený a nemal by odvahu súdiť brata, pretože na neho sa vzťahujú slová Pána: „...vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata“ (Mt 7, 5).
Pre deti a všetky Božie deti Jozefova rodina v Egypte (Z 1. knihy Mojžišovej, hl. 42 – 49) Jozefovi bratia v Egypte. Keď prišli neúrodné roky, ako to Jozef predpovedal, aj do Kanaánu sa votrela bieda. Jakub poslal svojich synov do Egypta nakúpiť obilie. Len najmladšieho Benjamína nechal doma. Bratia predstúpili pred Jozefa a poklonili sa pred ním až po zem. Jozef ich ihneď spoznal a spomenul si na sen so snopami. Bratia ho nespoznali, a preto Jozef ich chcel vyskúšať, či sa už polepšili. Povedal im prísne: „Vy ste vyzvedači !“ Bratia sa naľakali hovorili: „My sme pokojní ľudia z Kanaánu. Je nás dvanásť bratov, najmladší zostal doma a jedného už niet.“ Jozef odpovedal: „Presvedčím sa o tom! Jeden z vás ostane v žalári, ostatní odídete domov a privediete sem najmladšieho brata!“ Zarmútení bratia si hovorili medzi sebou: „Zaslúžili sme si tento trest, lebo sme sa prehrešili proti svojmu bratovi.“ Keď počul Jozef ich rozhovor, odvrátil sa od nich a plakal. Potom dal zviazať Simeona, rozkázal sluhom, aby ostatným naplnili vrecia obilím a prepustili ich. Keď prišli domov, s bolesťou v srdci rozprávali otcovi o všetkom, čo sa im prihodilo. Ešte väčšmi sa preľakli, keď rozviazali vrecia a každý našiel na vrchu peniaze, ktorými platili za obilie. Raj otcov púšťe O spoločnom živote Amma Synklitika povedala: “Musíme s rozvahou spravovať svoje duše a zotrvávať v spoločenstve, nesledovať svoju vôľu a nehľadať svoj prospech. Sme ako vyhnanci, boli sme odlúčení od vecí tohto sveta a odovzdali sme sa v jednej viere jedinému Otcovi. Nepotrebujeme nič z toho, čo sme zanechali. Mali sme dobré meno a hojnosť jedla, tu máme málo jedla a málo čohokoľvek iného.”
☺ Ujo sa pýta chlapca: "Ako sa voláš?" "Tak ako otec." "A ako sa volá tvoj otec?" "Tak ako ja." "A ako sa voláte obaja?" "Rovnako." prevzaté z internetu, spracoval MŠ
Pesničky zo stretka 1. S
Petrom a Ondrejom, s Jánom a Jakubom chceš aj z nás učiniť rybárov ľudí. Siete nám podávaš, do sveta posielaš, chceš, aby rybolov bohatý, veľký, aby bol.
3. Za slovo vďaka Ti, vďaka i za dary, čo Cirkvi rozdávaš, nám zdarma s láskou. Vďaka, že v bolestiach môžme Ťa nachádzať, vstúpil si do každej a tam sa s nami stretávaš.
R:[:Aleluja, aleluja, s Tebou svet dobývať chcem.:] 2. Chceš v našich srdciach žiť a medzi nami byť a ľudskú nenávisť odplácať láskou. Na seba spoliehať nemôže nikto z nás, preto nám Ducha daj, aby nás viedol v každý čas.
4. Vďaka, že každý deň v bratovi Ťa nájdem, že i ten najmenší k Tebe je bránou. Vďaka, že spoločne pôjdeme po ceste, vďaka Ti, najdrahší, vďaky Ti vzdávam, Pane môj. pripravil TŠ
Každý piatok po sv. liturgii je stretnutie detí, kde sa cvičia piesne s Tomášom Vydáva Gréckokatolícka cirkev Farnosť blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, Ul. Andreja Svianteka 7, 085 01 Bardejov Len pre vnútornú potrebu farnosti
Dobrovoľný príspevok: 0,30 EUR
internet: www.fara.sk/grkatbjvinb e-mail: grkatbjvinb@gmail.com tel.č.: 054/474 68 57 0911 811 275 tlač: A-print, sro., Reimanova 9, Prešov Neprešlo jazykovou úpravou