II. R O Č N Í K
Farské zvesti Číslo 9 16. máj 2010
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť blažených hieromučeníkov P. P. Gojdiča a V. Hopka, Bardejov - Vinbarg
ROK KŇAZOV – Ján Mária Vianney – O zadosťučinení milosť, Tak hovoril predchodca Krista Pána na a obyčajným prostriedkom k púšti k zástupom ľudu, ktoré prichádzali k obsiahnutiu tejto milosti je modlitba. nemu a pýtali sa, čo majú robiť, aby podmienkou k Treťou dosiahli život večný. Sv. Ján Krstiteľ platnému prijatiu tejto sviatosti je im prikázal prinášať ovocie hodné skrúšenosť, čiže ľútosť, že sme pokánia. Ktokoľvek z nás spáchal urazili Boha: ľútosť spojená s hriech, hoci by už obsiahol úprimným rozhodnutím viac odpustenie, musí robiť pokánie, aby nehrešiť a vyhýbať tomu, čo nás mu bol odpustený aj dočasný trest. môže znovu priviesť k pádu. Medzi sviatosťou krstu a sviatosťou Táto ľútosť je darom neba, a pokánia je ten rozdiel, že pri krste sa možno ju získať modlitbou. prejavuje samé milosrdenstvo, že tu Nezabúdajme, že bez splnenia nám Boh všetko odpúšťa a nič od tejto podmienky naše spovede nás nevyžaduje – v tribunáli pokánia nestoja za nič a že kvôli tomu, že idú do nám odpúšťa hriechy, ale žiada od mnohí neľutujú, nás prácu a zadosťučinenie. Týmto zatratenia. Nedostatok ľútosti spôsobom trestá hriešnika, ktorý spôsobuje, že sa ľudia obviňujú pohrdol nadprirodzenými milosťami. Preto ľahostajným spôsobom, akoby rozprávali máme radi konať skutky pokánia, spájať ich s nejaký príbeh. Po takejto mizernej spovedi utrpeniami Ježiša a pamätať na to, že iba nevidno žiadnu premenu. Ak ste po toľkých vzhľadom na Jeho zásluhy môžeme uzmieriť spovediach a svätých prijímaniach nedosiahli urazený Boží majestát. V dnešnej náuke vám nápravu, ak z roka na rok upadáte do tých istých chýb, tak sa zamyslite nad tým a proste ukážem, že musíme robiť pokánie aj za hriechy milosrdného Boha, aby vás uchránil od už odpustené. Po druhé, vyratúva práce a morálnej slepoty a od večnej záhuby, ktorá je dobré skutky, ktorými môžeme zadosťučiniť Božej spravodlivosti. jej morálnym dôsledkom. Viete, že sviatosť pokánia ustanovil Ježiš Ak sme pomocou Ducha Svätého spoznali Kristus na odpustenie hriechov spáchaných po svoje hriechy, dobre sme sa z nich vyspovedali, úprimne sme ich oľutovali, tak krste. Skutočne – nám tu preukazuje Spasiteľ nekonečné milosrdenstvo, lebo nám odpúšťa nám zostáva splniť ešte jedna podmienka – všetky hriechy, hoci by boli najstrašnejšie a zadosťučinenie Pánu Bohu i blížnemu. nespočetné. Kto hodne prichádza k tribunálu Od začiatku sveta spravodlivosť Božie vždy pokánia, ten získava stratenú milosť a stáva sa po odpustení vín vyžadovala ešte dočasné priateľom Boha. Treba najprv poznať svoje zadosťučinenie. Zadosťučinenie to je trest pre hriechy, ich počet a okolnosti, ktoré menia druh telo alebo pre ducha za to, že sme zhrešili. Tieto dočasné tresty sú čímsi veľmi malým v hriechu. O toto poznanie sa treba modliť k Duchu Svätému. Kto sa nemodlí pred porovnaní s večnými trestami, ktoré sme si spoveďou, ten sa vystavuje svätokrádeži, lebo hriechmi zaslúžili. Ak sa nám pokánie, ktoré pamäť klame, zlý duch nastavuje človeku nám uložil kňaz, zdá ťažké, tak sa pozrite na osídla, zaslepujú nás vášne a ľudské ohľady, a pokánie svätých a určite zmeníte svoju mienku. okrem toho i prázdnota sa tlačí všade, takže Boh odpustil Adamovi, a predsa tento praotec dokonca najsvätejšie veci bez účasti Božej ľudského rodu robil ťažké pokánie deväťsto milosti vykonávame šablónovito. rokov [pozemského života]. Prorok Nátan Hriechy treba vyznávať bez klamstva, nič oznámil kráľovi Dávidovi, že mu Boh odpúšťa, nesmieme ukrývať. O túto úprimnosť treba tiež a predsa Dávid neprestáva plakať a ľutovať, že prosiť Boha. Dobrá spoveď je nadprirodzeným zarmútil najlepšieho Pána. Jeho bolestné dielom, ku ktorému je nutne potrebná Božia náreky sa rozliehajú v celom paláci; horkými
slzami kropí každodenný chlieb, dokonca v noci, na lôžku, plače – ľútosť ho neopúšťa až po hrob. Peter zhrešil zo strachu a zbabelosti, a hoci mu Božský Majster odpustil to, že Ho zaprel, tak knieža Apoštolov aj napriek tomu plače po celý svoj život – slzy vyryli na jeho tvár brázdy. A čo robí po smrti Spasiteľa Magdaléna? Skryje sa na púšti, plače a celý život robí pokánie, hoci jej Boh odpustil, hoci jasne povedal farizejovi, že sa jej mnoho odpúšťa, lebo mnoho milovala. Pozrime sa teda, aké pokánie ukladali v prvých storočiach Cirkvi. Ak niekto zbytočne vzýval meno Božie (čo je dnes všeobecným zvykom dokonca u detí, ktoré sa ešte nevedia modliť), tak ho odsúdili na pôst o chlebe a vode na sedem dní. Ak sa niekto radil s veštcami a čarodejníkmi, musel robiť pokánie sedem rokov. Za ťažkú prácu v nedeľu, hoci trvala iba krátko, dávali pokánie na tri roky. Za rozprávanie sa počas svätej omše odsudzovali na pôst o chlebe a vode na desať dní. Kto porušil jeden deň Veľkého pôstu, musel sa za to postiť sedem dní. Ak niekto v nedeľu alebo vo sviatok tancoval pred kostolom, musel robiť pokánie sedem rokov. Kto porušil suché (kántrove) dni, robil pokánie štyridsať dní o vode a chlebe. Za posmievanie sa biskupovi
alebo kňazovi, za výsmech z ich náuky, odsudzovali na štyridsať dní pokánia. Ak vinou rodičov dieťa zomrelo bez svätého krstu, uložili im pokánie na tri roky. Za obliekanie a chodenie na plesy počas karnevalu vymeriavali tri roky pokánia. Ak sa chlapec alebo dievča oddávali nebezpečným tancom, museli robiť pokánie tri roky, a nové porušenie tohto predpisu hrozili kliatbou. Za nepotrebné cestovanie v nedeľu alebo vo sviatok bolo sedem dní pokánia. Ak sa dievča dopustilo hriechu so ženatým človekom, robilo pokánie desať rokov. Čím je, drahí moji, dnešné pokánie v porovnaní s tým, ktoré som vymenoval? A predsa Božia spravodlivosť je tá istá, ako bola kedysi. A dnes hriechy sú tak isto odporné v očiach Božích, ako boli v prvých storočiach Cirkvi a zasluhujú si taký istý trest. Či sa nemáme hanbiť pri spomienke na dávnych kresťanov, ktorí konali také ťažké a dlhé pokánie, zatiaľ čo my nechceme vôbec trpieť za hriechy? „Ale – spýtate sa – akým spôsobom môžeme zadosťučiniť Božej spravodlivosti za naše viny?“ Splnením pokánia, ktoré vám uloží spovedník, a tiež pôstom, modlitbou, almužnou a získavaním odpustkov. prevzaté, pripravil oMZ.
Pápeži dvoch tisícročí Sv. Sixtus I. (c. 116-c. 126) Svätý Sixtus bol siedmym pápežom katolíckej cirkvi na začiatku 2. storočia. V najstarších dokumentoch je jeho meno písané ako Xystus. Údaje o jeho vláde sú veľmi nejasné, no prvé zdroje sa zhodujú na tom, že trvala asi desať rokov. Bol Riman, syn pastora; jeho meno však v pôvodnej forme naznačuje grécky pôvod. Tradícia ho predstavuje ako mučeníka a jeho pamiatka sa slávi s apoštolmi a mučeníkmi v starovekom omšovom kanóne. Rozhodol, že bohoslužby sa budú vykonávať čo najdôstojnejšie. Nariadil preto, že bohoslužobných nádob sa smie dotýkať iba kňaz. Už vtedy sa pokúsil presadiť pravidlo, aby ktorýkoľvek biskup pri vymenovaní do čela ktoréhokoľvek zboru, musel najskôr byť schválený rímskym biskupom. Sixtus I. zomrel 6.apríla 126. prevzaté: J.N.D.Kelly: Pápeži dvoch tisícročí, spracoval MŠ
Životopis svätca: Svätý hieromučeník Patrik, pruský biskup – 19. máj Keď sa spomenie svätý Patrik, asi väčšine ľudí príde na myseľ muž, ktorý sa preslávil v piatom storočí misionárskou prácou na území Írska. Jestvuje však prinajmenšom ešte jeden svätec tohto mena: pruský biskup, ktorý žil pravdepodobne v treťom storočí a spolu s troma kňazmi zomrel mučeníckou smrťou. Prvý
uvedený svätec zohral dôležitú úlohu v dejinách cirkví latinskej tradície, preto sa uvádza v rímskokatolíckom liturgickom kalendári, druhý ovplyvnil život cirkví konštantínopolskej tradície, preto sa uvádza v gréckokatolíckom liturgickom kalendári. Teraz sa budeme venovať tomu z nich, ktorého
pamiatku nachádzame v našom bohoslužobnom kalendári, pričom hodno spomenúť, že dané meno pochádza z latinského slova „patricius“, označujúceho príslušníka niektorého zo starých rímskych rodov, teda šľachtica. Svätý Patrik sa narodil na bližšie neznámom mieste pravdepodobne okolo roka 200 a neskôr sa stal biskupom mesta Prusa v oblasti Bitýnia, čiže v severnej časti Malej Ázie. Vzhľadom na prebiehajúce prenasledovanie kresťanov zo strany Rímskej ríše spočiatku ohlasoval evanjelium s veľkou obozretnosťou, no neskôr otvorene kritizoval pohanské kulty, a tak mnohých priviedol k svetlu kresťanskej viery. Z uvedeného dôvodu bol zatknutý a spoločne s troma kňazmi menom Akakios, Menandros a Polyainos bol predvedený na vypočúvanie pred Júlia, vladára danej oblasti. Keďže sa Július práve zberal do kúpeľov, rozhodol sa zobrať uvedených štyroch mužov spútaných železnými okovami so sebou a zaoberať sa nimi počas liečebného pobytu. Po príchode na určené miesto priniesol Július obety pohanskému bohu lekárstva Eskulapovi a pohanským bohyniam uzdravovania známym pod spoločným pomenovaním Sotéria. Zasadol na súdny stolec, prikázal predviesť Patrika i jeho troch spoločníkov a povedal: „Hlupák, ktorý vzýva Krista a verí prázdnym bájkam, pozri, aká veľká je všemohúcnosť našich bohov! Pozri, akú silu uzdravovať darovali týmto prameňom na náš úžitok! A predovšetkým pochop, aká veľká je moc a obrovské je milosrdenstvo nášho otca Eskulapa! Ak chceš uniknúť putám i mučeniam a pokojne žiť vo svojej vlasti, padni pred ním, s poníženou prosbou sa mu pokloň a prines mu obetu.“ Svätý Patrik odpovedal vladárovi obšírnou rečou, v ktorej mu vysvetlil kresťanský názor na stvorenie sveta, pričom používal terminológiu známu pohanskému
svetu, aby jeho tvrdenia boli všetkým dobre zrozumiteľné. Július najprv trpezlivo počúval a potom zareagoval slovami: „To znamená, že Stvoriteľom všetkých týchto vecí, o ktorých hovoríš, je váš Kristus?“ Patrik odpovedal: „Stvoriteľom všetkého je nepochybne Kristus, nik iný, veď je napísané: «Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo» (Jn 1, 3). A tiež: «Bohovia pohanov sú démoni, Pán však učinil nebesia»“ (Ž 95, 5 podľa gréckeho textu Septuaginta). Vladár sa ho znova spýtal: „Krista nazývaš Stvoriteľom nebies?“ Svätec mu odvetil: „Krista nazývam Stvoriteľom všetkého, pretože je napísané: «Lebo uvidím nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si ty založil»“ (Ž 8, 4 podľa gréckeho textu Septuaginta). Na vladárovu otázku, či ho Kristus vyslobodí z vriacich prameňov, ak vydá príkaz hodiť ho tam, Patrik odpovedal: „Poznám silu svojho Krista a viem, že ma môže neporušeného a zachovať nedotknutého týmito vodami, ak bude chcieť... Nech však vedia všetci, ktorí teraz počúvajú moje slová, že tých, ktorí sa spolu s tebou klaňajú bezcitnému kameňu sťa Bohu, čaká večné mučenie v podzemnom neuhasiteľnom ohni a v najhlbšej priepasti“ (po grécky Tartaros). Vladár sa veľmi rozhneval, prikázal Patrika zobliecť a vrhnúť na miesto, z ktorého pramenila vriaca voda. Pri páde svätec zvolal: „Pane Ježišu Kriste, pomôž svojmu služobníkovi!“ Vyprsknuté kvapky vriacej vody spôsobili viacerým okolostojacim popáleniny, no Patrik v nej stál bez akejkoľvek ujmy a zveleboval Krista. Vtedy bezmocný vladár prikázal vojakom, aby Patrika vytiahli a spolu s jeho troma spoločníkmi sťali. Svätec sa krátko pomodlil, sklonil hlavu a zomrel mučeníckou smrťou. Vieme, že k tomu došlo 19. mája, paradoxne však nevieme, ktorého roku, no pravdepodobne 250. ThLic. Marcel Gajdoš, spracoval oMZ.
O nadávaní blížnym Čo je to nadávanie? Každé slovo povedané s úmyslom ponížiť (brata) je nadávkou, hoci sa ani nezdalo, že uráža. Jasne to vyplýva z Evanjelia, v ktorom je o židoch napísané: „Vynadali mu a povedali: Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci“ (Jn 9, 28) pripravili Baziliáni
Pre deti a všetky Božie deti Jozefova rodina v Egypte (Z 1. knihy Mojžišovej, hl. 42 – 49) Obilie sa skoro minulo a hlad neprestával. Jakub znovu poslal svojich synov do Egypta. Aj Benjamín šiel s nimi. Jozef ich prijal, dal im naplniť vrecia obilím a najmladšiemu dal vložiť do vreca svoj strieborný pohár. Potom ich prepustil. Len čo odišli za mesto, poslal za nimi vojsko a rozkázal priniesť naspäť toho u ktorého sa nájde strieborný pohár. Pohár našli v Benjamínovom vreci. Bratia nechceli ísť domov bez neho, lebo otcovi sľúbili, že Benjamína privedú nazad zdravého. Všetci sa vrátili k Jozefovi, hlboko sa poklonili a prosili za svojho najmladšieho brata. Jozef videl, že sa už polepšili, od radosti sa rozplakal a zvolal: „Ja som váš brat Jozef, ktorého ste predali do Egypta.“ Vtedy sa bratia ešte viac preľakli, ale Jozef ich posmeľoval: Nebojte sa! Všetko sa stalo so mnou podľa vôle Božej! Ponáhľajte sa k otcovi a priveďte ho ku mne! Bratia odišli s veľkými darmi do Kanaánu a všetko vyrozprávali svojmu otcovi. Jakub akoby bol znovu ožil od veľkej radosti a hneď sa vybral s celou rodinou do Egypta. Na hraniciach Kanaánu obetoval Pánu Bohu, aby si vyprosil jeho požehnanie. Jozef išiel otcovi v ústrety, padol mu do náručia a obaja od radosti plakali. Potom predviedol otca i bratov pred faraóna, ktorý ich milo prijal a daroval im úrodné územie Gessen, aby tam mohli bývať. Jakub žil v Egypte sedemnásť rokov. Pred smrťou prosil synov, aby ho pochovali v Kanaáne a požehnal všetkých. Jozef žil 110 rokov. Na sklonku života predpovedal bratom, že Boh ich znovu privedie do Kanaánu a prosil ich, aby potom aj jeho kosti vzali so sebou. Raj otcov púšťe O kráľovstve vo vnútri Istý brat povedal abbovi Teodorovi: “Chcem splniť prikázania.” Starec mu povedal to, čo mu hovoril abba Theonas: “Chcem naplniť svojho ducha Bohom.”
☺ Ujo sa pýta chlapca: "Ako sa voláš?" "Tak ako otec." "A ako sa volá tvoj otec?" "Tak ako ja." "A ako sa voláte obaja?" "Rovnako." prevzaté z internetu, spracoval MŠ
Pesničky zo stretka 1. Prijmi tieto naše dary, Pane, ukry sa vo víne a v chlebe. Nech sa naša túžba skutkom stane, tieto dary nesieme z lásky ku Tebe.
1. [: Poď, drahý brat, zavediem Ťa pred oltár. :] [: Tam uvidíš, tam objavíš, kto je Tvoj nebeský Pán. :] 2. [: Na oltári Spasiteľ sveta žiari. :] [: On volá nás, On žehná nás, tak nemeškaj a príď zas. :]
2. Táto obeť je obetou mladých, ktorí chcú svoj život obnoviť. 3. [: Oddávam Ti, Pane môj, svoje srdce.:] Podľa Tvojich príkazov vždy chcú žiť, [: Naplň ho tým, čím ho Ty máš, láska moja jediná. :] Teba, Pane, nemôže nikto nahradiť. pripravil TŠ
Každý piatok po sv. liturgii je stretnutie detí, kde sa cvičia piesne s Tomášom Vydáva Gréckokatolícka cirkev Farnosť blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, Ul. Andreja Svianteka 7, 085 01 Bardejov Len pre vnútornú potrebu farnosti
Dobrovoľný príspevok: 0,15 EUR
internet: www.fara.sk/grkatbjvinb e-mail: grkatbjvinb@gmail.com tel.č.: 054/474 68 57 0911 811 275 tlač: A-print, sro., Reimanova 9, Prešov Neprešlo jazykovou úpravou