II. R O Č N Í K
Farské zvesti Číslo 10 30. máj 2010
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť blažených hieromučeníkov P. P. Gojdiča a V. Hopka, Bardejov - Vinbarg
ROK KŇAZOV – Ján Mária Vianney – O zadosťučinení 1. Pokánie, ktoré nám uloží kňaz pred rozhrešením, máme prijať s vďačnosťou a radosťou, a potom ho svedomito vykonať. Keby sa nám zdalo, že ho nebudeme môcť vykonať, máme pokorne predložiť svoje dôvody a prosiť spovedníka o zmenu pokánia. Sú však pokánia, ktoré kňaz nemôže a nesmie zmeniť. Patria k nim tie, ktoré priamo smerujú k náprave hriešnika, ako napríklad, pre opilca – zákaz chodenia do krčiem, pre dievčatá – príkaz vyhýbať sa tancom, či pre chlapcov – zlé priateľstvo, pre zlodeja – príkaz napraviť krivdy, či pre návykového hriešnika – príkaz častej spovede. Keby bolo skutočne potrebné zmeniť pokánie, treba o túto zmenu poprosiť toho istého spovedníka, pred ktorým sme si vykonali svätú spoveď, lebo on lepšie pozná stav duše a vie, prečo nám uložil také alebo iné pokánie. Netreba nariekať, ak nám kňaz uloží ťažšie pokánie, treba si pripomenúť, ako strašne Boh trestá odsúdených v pekle. Každý z odsúdených by s radosťou prijal do konca sveta najprísnejšie pokánie, keby sa mohol týmto spôsobom oslobodiť od večného ohňa. Ó, ako málo chápe hriešnik svoje šťastie – šťastie, ktorým je to, že môže zadosťučiniť Božej spravodlivosti a uniknúť peklu! 2. Zanedbanie pokánia by svedčilo o veľkej ľahkomyseľnosti hriešnika a mohlo by ťažko uraziť Boha. Čo si teda myslieť o tých, ktorý nekonajú pokánie? Ak kňaz niekomu odmietol rozhrešenie a prikázal mu najskôr istý čas konať pokánie, tak nutne treba toto pokánie vykonať. Kto nesplní radu spovedníka, tým ukazuje, že nemá ochotu polepšiť sa. Keď príde znovu k spovedi, kňaz mu musí znovu odmietnuť rozhrešenie. Ak by hriešnik dostal rozhrešenie, a z nedbalosti by nevykonal pokánie, smrteľne by zhrešil, zvlášť ak sa spovedal z ťažkých hriechov, a uložené pokánie bolo dosť značné. Mohol dokonca spáchať svätokrádež kvôli neúprimnej ľútosti a
nedostatku silného rozhodnutia polepšiť sa. Prirodzene, nemám tu na mysli tých, ktorí svoje pokánie zabudli alebo ho nemohli vykonať v určenom čase – takí hriech nemajú. 3. Pokánie treba vykonať v celom rozsahu, v určenom čase a nábožne. V celom rozsahu, čiže nemožno nič vynechať z toho, čo nám bolo uložené. Naopak, dokonca by sa žiadalo, aby sme si sami čosi priložili. Sv. Cyprián hovorí, že pokánie sa musí vyrovnávať vine, a liek sa musí prispôsobiť chorobe. A aké pokánie nám ukladajú? Pomodliť sa litánie, iné modlitby, dať almužnu, umŕtvovať sa v drobnej veci. Povedzte, či toto drobné pokánie je primerané ťažkosti hriechov, ktorými sme si zaslúžili nekonečné tresty? Sú ľudia, ktorí sa modlia pokánie, pričom sedia alebo chodia, čo sa celkom nehodí. Pokánie sa máme pomodliť na kolenách, iba ak vám kňaz jasne povie, že ho môžete vykonať sediačky alebo za chôdze. Ak ste konali ináč, tak sa máte z toho vyspovedať, a v budúcnosti sa polepšiť. 4. Pokánie treba vykonať v určenom čase. Ak bez dôvodu odkladáte, tak nie ste oslobodení od viny a máte povinnosť vyznať to pri spovedi. Spovedník vám napríklad prikazuje navštíviť Sviatosť Oltárnu hneď po pobožnosti – preto, aby ste nešli do zlého spoločenstva; alebo vám prikáže čosi ubrať z jedla pre umŕtvenie – pretože často hrešíte obžerstvom; alebo vzbudiť si ľútosť – keď ste znovu upadli do dávneho hriechu. 5. Pokánie treba vykonať nábožne, s vrúcnym rozhodnutím nevrátiť sa k dávnym hriechom. Pod zbožným vykonaním pokánia rozumieme pozornosť a vrúcnosť srdca. Keby ste sa ho pomodlili s dobrovoľnou roztržitosťou, spáchali by ste hriech. Pomodliť sa pokánie nábožne, znamená robiť to s veľkou dôverou, že Boh nám odpustí hriechy pre zásluhy Ježiša Krista, ktorý svojim
utrpením a smrťou na kríži zadosťučinil za naše viny. Pokánie máme vykonať s radosťou preto, že takýmto ľahkým spôsobom môžeme zmazať hriechy, ktorými sme si zaslúžili večné zatratenie. Keď konáme pokánie, dobre je povedať Bohu: „Bože môj, spájam toto ľahké pokánie s utrpeniami Ježiša Krista, môjho Spasiteľa a Jeho obetou za moje hriechy“. To spôsobí, že naše pokánie bude záslužné a milé Bohu. 6. Okrem toho pokánie musíme vykonať s úprimnou túžbou zanechať hriechy, hoci nás to malo mnoho stáť, hoci by sme museli kvôli tomu dokonca zomrieť. Nesmieme sa tiež uspokojovať pokáním, ktoré nám uložil spovedník, lebo ono je veľmi malé v porovnaní s trestami, ktoré sme si hriechmi zaslúžili. Spovedníci nás šetria preto, aby nás neznechutili v práci na spáse duše. Ale ak vám skutočne záleží na vlastnom posvätení, tak si ešte musíte čosi sami pridať k pokániu. Ak ste niekoho pohoršili, máte dávať pozor na seba, aby ste už nikdy nedali blížnemu zlý príklad. Ukážte mu, že teraz ste začali nový život. Ak ste mali nešťastie, že ste zhrešili proti čnosti čistoty, tak umŕtvujte telo pôstmi, spávajte občas na tvrdej, nepohodlnej posteli, starajte sa o telo iba natoľko, aby ste mohli žiť a plniť si svoje povinnosti. Ak vám chutia maškrty, tak si kvôli umŕtvovaniu odrieknite tieto milé veci. Ak ste predtým lichotili telu, tak teraz ho trestajte, lebo ono sa usilovalo zahubiť vašu drahocennú dušu. Ak myslíte na nemravné veci, tak teraz sa prenášajte v myšlienkach z času na čas do krajiny večnej úbohosti, ktorá je pripravená nemravníkom. Ak ste naviazaní na zem,
dávajte almužnu, premáhajte závisť, zbavujte sa toho, čo vám nie je absolútne potrebné k životu. Ak ste zanedbávali služby Božie, tak teraz, nakoľko môžete, zúčastňujte sa na pobožnostiach, ktoré konajú vo farnosti, choďme na svätú omšu, na vešpery, na katechézy, na ruženec – aby nám Boh odpustil previnenia. Ak nám zostane trochu času pred pobožnosťou, čítajme pre pokrm duše nejakú nábožnú knihu, zvlášť Životopisy svätých, z ktorých sa dozvieme, koľko oni priniesli obetí pre svoje posvätenie. Ich príklad nás zahreje a dodá nám odvahy. Počas krátkej návštevy Najsvätejšej Sviatosti prosme o odpustenie hriechov, ktoré sme spáchali počas týždňa. Očisťujme sa od drobných chýb, aby naše modlitby a dobré skutky boli milšie Bohu a priniesli väčší úžitok duši. Ak podliehame zlozvyku preklínania, padnime často na kolená a modlime sa túto modlitbu: „Bože môj, nech je Tvoje sväté meno oslávené po všetky veky vekov. Bože, očisť moje srdce i pery, aby nikdy nehovoril to, čo Ťa uráža a čo ma oddeľuje od Teba“. Keď sa vám stane, že kvôli krehkosti znovu upadnete do tohto hriechu, okamžite si vzbuďte ľútosť alebo dajte drobnú almužnu chudobným. Keby ste v nedeľu pracovali alebo kupovali či predávali bez nutnej potreby, dajte chudobným almužnu, ktorá prevyšuje zisk, ktorý z toho máte. Ak ste nad mieru jedli alebo pili, uberte si trochu z potravín pre umŕtvenie. Podobné pokánie, spojené so zásluhami Ježiša Krista, bude nielen zadosťučinením Božej spravodlivosti, ale uchránia vás pred novými pádmi. Ak budete zachovávať tieto rady, s Božou pomocou sa určite polepšíte. prevzaté, pripravil oMZ.
Životopis svätca: Svätý Justín Filozof a spoločníci – 1. jún Sv. Justínovi sa pridáva prímenie „mučeník“ osobitným spôsobom ako meno čestné, a to kvôli tomu, že nielen samotnou mučeníckou smrťou, ale tiež učením a svojimi spismi prekrásne dosvedčil pravdivosť kresťanskej viery a obhájil ju a obránil pred klebetami pohanov, židov a heretikov. Justín sa narodil na začiatku 2. storočia v meste Sichem. Sv. Justín bol pohanom a už od mladosti prejavoval veľkú lásku k poznaniu pravdy. Chodil od jedného filozofa k druhému, počúval každého učenie, no žiaden z nich nemohol úplne uspokojiť jeho ducha, uspokojiť želania jeho srdca. Jedného dňa chodil zamyslený po morskom brehu a tu uzrel akéhosi starca, ktorý v malej vzdialenosti išiel za ním. Na tvári starca sa zračili úctivá osobnosť spojená s milou dobrotou a zdalo sa, že bude každého priťahovať. Justín sa zastavil a počkal na neho. Starec sa s ním pustil do rozhovoru, v ktorom mu ukázal, že pravdivé poznanie Boha a cieľ človeka nenájde u pohanských filozofov a mudrcov, ale je treba hľadať ho v spisoch prorokov a apoštolov ktorí neučili nič iné, iba to, čo sa od Sv. Ducha, ktorým boli naplnení, naučili, a ktorí svoje Božské poslania potvrdili proroctvami a zázrakmi. Starcove slová prenikli hlboko do Justínovho srdca a vzbudili v ňom veľkú úctu k prorokom a evanjelistom, ktorých spisy teraz začal čítať a dôkladne nad
nimi uvažovať. Okrem toho si začal bližšie všímať kresťanov. Ich počínanie sa nemálo pričinilo o to, aby ho presvedčilo o pravde ich viery. Dosýta sa mohol vynačudovať ich vytrvalosti a odhodlanosti, s akou Kristovi vyznávači znášali najnemilosrdnejšie mučenia a radšej boli vystavení nebezpečenstvu smrti, akoby mali odpadnúť od svojej viery, alebo spáchať nejaký hriech. Nakoniec sa Justín presvedčil o pravde Kristovej viery tak úplne, že sa dal pokrstiť. Justín sa neuspokojil tým, že svätým krstom bol prijatý do Kristovej cirkvi a nosil meno kresťan, no chcel byť dokonalým kresťanom. S neutíchajúcou horlivosťou sa sv. Justín staral aj iných priviesť k poznaniu kresťanskej pravdy. Nebál sa ani posmechu, ani pohŕdania, ani nebezpečenstva, ani samotnej smrti, ak išlo o to, aby upevnil kresťanov vo viere, alebo obhájil svätú vieru pred jej protivníkmi. Preto povedal židovskému filozofovi Trifónovi: „Nestarám sa o nič, iba o samotnú pravdu, a pritom sa nebojím, hoci by som aj na kusy mal byť roztrhaný.“ V jednom spise píše: „Kresťania žijú v tele, ale nežijú pre telo; iných súdite kvôli priestupkom, ktoré poznáte, kresťanov súdite pre nevinnosť, ktorú nepoznáte; mučíte ich až na smrť, no smrťou im dávate život; sú biedni, ale mnohých biednych robia bohatými; nemajú nič, a predsa v ničom nemajú nedostatok; zaobchádzate s nimi ako s nečestnými ľuďmi, ale toto zaobchádzanie im slúži na česť.“ Keď sv. Justína s inými kresťanmi zajali, priviedli ich pred miestodržiteľa mesta Rím menom Rustika, ktorý sa ho opýtal: „Si kresťanom. Svätý smelo odpovedal: „Tak je, som kresťan. Miestodržiteľ sa opäť obrátil k Justínovi hovoriac: „Keď si myslíš, že máš pravé učenie, či veríš a si o tom presvedčený, že pôjdeš do neba ak ťa prikážem biť po celom tele?“ Svätý odpovedal: „Mám nádej dosiahnuť to, čo dostávajú tí, ktorí žijú podľa Kristovej náuky, ak len vytrpím to, čím mi hrozíš.“ Miestodržiteľ povedal: „Myslíš si, že pôjdeš do neba a tam dostaneš odmenu?“ Svätý mu na to povedal: „Nielen si to myslím, ale som o tom s určitosťou presvedčený a nemôžem o tom ani najmenej pochybovať!“ Keď Rustik videl, že presviedčaním ani Justína, ani s ním uväznených kresťanov na svoju stranu nepretiahne, prikázal im ešte raz v krátkosti, aby sa poklonili bohom, pretože ináč ich prikáže bez milosti mučiť. Sv. Justín na to v mene všetkých odpovedal: „Nič iné si tak silno neprajeme, ako trpieť pre Ježišovo meno. Muky nám priblížia večné šťastie a uľahčia nám odpoveď na prísnom Kristovom súde, na ktorý musia prísť všetci ľudia.“ Ostatní mučeníci dodali: „Je to z tvojej strany zbytočné, aby si nás dlhšie nechal čakať na mučenie. My sme kresťania a ako takí sa vašim bohom nepokloníme.“ Miestodržiteľ nahnevaný, že ich nemôže odradiť od ich viery, vyriekol nasledovný rozsudok: „Kto nechce zdať úctu bohom a poslúchať cisárove príkazy, toho káže zákon najprv biť, a potom potrestať smrťou.“ Na tieto Rustikove slová boli svätí mučeníci obnažení a tak dlho ich nemilosrdne bili, kým sa neunavili tí, čo ich bili. Krv z ich tiel tiekla potokmi a oni okrem piesní a žalmov, ktorými oslavovali Boha, nevydali zo seba ani hlások. Nakoniec s radosťou položili svoje hlavy pod topor mučiteľa, a tak v roku 167 za vlády cisára Marka Aurélia preslávne zakončili svoje životy. Veriaci potajomky zobrali ich telá a s úctou ich pochovali. spracoval oST. Pápeži dvoch tisícročí Sv. Telesfor I. (c. 127-c. 138) Sv. Telesfor, latinsky: Telesphorus, bol 8. pápežom. Prvé zdroje sa zhodujú v tom, že jeho vláda trvala jedenásť rokov. Uvádza sa o ňom, že bol Grék, že zaviedol
nové obrady (t. j. sedemdňový pôst pred Veľkou nocou a používanie Gloria in excelsis na vianočnej polnočnej omši), ktoré sa však zaviedli až o niekoľko storočí neskôr. Zomrel mučeníckou smrťou. Sviatok má 5. januára prevzaté: J.N.D.Kelly: Pápeži dvoch tisícročí, spracoval MŠ
O lakomstve V čom je lakomstvo? V tom, že voľakto prekročí medze práva. Podľa Starého zákona bolo by to starať sa viac o seba ako o blížneho, lebo je napísané: „...miluj svojho blížneho ako seba samého“ (Lv 19, 18) a podľa Evanjelia starať sa o seba viac, ako to vyžaduje potreba dňa, ako to urobil aj ten, komu bolo povedané: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba stvoj život a čo si si nahonobilčie bude?“ (Lk 12, 20) a ďalej: „Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohaty“ (Lk 12, 21). pripravili Baziliáni
Pre deti a všetky Božie deti Počiatky biblie Prameňom poznania Božieho pôsobenia v dejinách spásy je Biblia, Jej počiatky sa spájajú s osobnosťou Mojžiša. Človek od začiatku svojich de.j in mal skúsenosti s Bohom. Tie dlhý* čas ostávali nenapísané. Nebolo písma* Božie zjavenie sa odovzdávalo ústne. Starší mladším. Postupne však sa začalo zapisovať. Sám Boh sa o to staral. Mojžišovi prikázal: "Zapíš to na pamiatku do knihy..." (Ex 17, 14). Po zjavení na Sinaji znie ten istý príkaz: "Napíš si tieto slová, lebo na podklade týchto slov som uzavrel zmluvu s tebou a Izraelom!" (Ex 34, 27). Tí, čo potom z Božieho poverenia vytvárali konečnú podobu Biblie, mali po ruke takéto prastaré zapísané správy. Biblia čiže Sväté písmo je napísané Božie zjavenie. Je to zbierka kníh (73), ktoré poukazujú na Božie pôsobenie v dejinách ľudstva i jednotlivcov. Odrážajú aj postoje mnohých ludí voči Bohu. Božie slovo napísané pred narodením Ježiša Krista tvorí tú časť Biblie, ktorú nazývame Starý zákon. Kristom začína Nový zákon. Pôvodcom, autorom Svätého písma je v prvom rade Boh, Duch Svätý. Druhotným autorom je človek - svätopisec. Celé Sväté písmo je zároveň aj od Boha aj od ľudí - svätopiscov. Asi tak, ako hudba je naplno od hudobníka a naplno z nástroja. Božie pôsobenie na svätopiscov nazývame inšpirácia. Cez Písmo sväté sa nám prihovára Boh. Ono nám umožňuje stretnúť sa s ním. Ono je pre nás rovnako pokladom ako Eucharistia. Každou svätou omšou sa nám ponúka okrem "Chleba Eucharistie" aj "Chlieb Božieho slova". Raj otcov púšťe O tichu Abba Nilos povedal: “Šípy nepriateľa nemôžu zasiahnuť toho, kto miluje ticho, ale ten, kto sa pohybuje v dave, bude často zranený.”
☺ O polnoci zvoní zvonček: „Kto je?“ „Sused.“ „A čo chcete tak v noci?“ „Máte cesnak?“ „Nie.“ Asi za pol hodiny zvoní zvonček opäť: „Kto je?“ „Sused.“ „A čo zase chcete?“„Nesiem vám ten cesnak.“ "A ako sa voláte obaja?" "Rovnako." prevzaté z internetu, spracoval MŠ
Pesničky zo stretka Keby som bol kengurou, priskákal by som k Tebe hneď. Keby som bol pavúkom, utkal by som Ti krásnu sieť. Keby som bol motýľom, ja chválil by som Ťa za každý kvet. No ja som rád, aký som a za to Ti dnes ďakujem.
Kto je Pánom džungle? Hu - hu! Kto Pánom vody? Bubla - bubla - bubla! Kto je Pánom vesmíru? Kto Pánom mojím?
Lebo stvoril si svet a v ňom stvoril si mňa a vďaka Ježišovi som dnes Božie dieťa, no ja som rád, aký som a za to Ti dnes ďakujem.
Poviem Vám to : J E Ž I Š ! Je Pánom mojím, on je Pánom vesmíru, džungle i vody. Bubla - bubla - bubla - bubla, žblnk! pripravil TŠ
Každý piatok po sv. liturgii je stretnutie detí, kde sa cvičia piesne s Tomášom Vydáva Gréckokatolícka cirkev Farnosť blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, Ul. Andreja Svianteka 7, 085 01 Bardejov Len pre vnútornú potrebu farnosti
Dobrovoľný príspevok: 0,15 EUR
internet: www.fara.sk/grkatbjvinb e-mail: grkatbjvinb@gmail.com tel.č.: 054/474 68 57 0911 811 275 tlač: A-print, sro., Reimanova 9, Prešov Neprešlo jazykovou úpravou