II. R O Č N Í K
Farské zvesti Číslo 14 08. august 2010
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť blažených hieromučeníkov P. P. Gojdiča a V. Hopka, Bardejov - Vinbarg
Stretli sa dvaja kamaráti: Počul si čo sa stalo? Janovi sa utopila žena. Chudák Jano. Ale rybári ju zachránili. Chudák Jano. Môže to tak byť, že keď zomrie žena a zostane manžel s deťmi. Ale môže to byť aj tak, že chudák je ten s kým žije zlý človek. Drahí veriaci, chudák je ten komu zomrie niekto blízki. Ale chudák je aj ten, koho trápi ktosi z blízkych ľudí. Poznám výbornú matku, ktorá mala jedného syna, všetko mu dala, ale on tak pil, že jej predával nábytok, bil ju, nakoniec musela od neho odísť. Prečo spôsobujeme jeden druhému slzy? Nikomu z nás sa v slzách nežije dobre. Prečo robíš tak, že tvoja dobrá mama, žena, muž, deti pre teba plačú? Prečo sa potápate v bolesti, keď to nikomu dobre nepadne? Sluha v podobenstve o nemilosrdnom sluhovi chytil spolusluhu pod krk a kričal vráť čo mi dlhuješ! On ho na kolenách prosí pozhovej mi. Ale on neprestával trápiť a vrhol ho do žalára. Kde sa v človeku berie tá drzosť, že rozdáva slzy a čaká od druhých úsmev. Keď ja som sebec, ten druhý pri mne vždy trpí. Ja ho trápim. Koľkým z nás vadí, ak niekto trápi zviera. Nemôžeme sa na to pozerať. Zatvárame oči. Povieme: to snáď nie je ani človek. O koľko horšie je trápiť človeka, a to nielen telesne. Ale dali sme si niekedy otázku, či sa Boh netrápi nad tebou? Nad tým ako žiješ, aký si? V evanjeliu Kristus plače nad Jeruzalemom. Prečo asi? Človek rozplakal aj Boha. Tak to už je silná káva. To už nie je hladný psík. Neplače dnes niekto pre mňa? Tak často sa dnes topí človek v biede. Prosím Ježišu pomôž, nech prestane moje sebectvo, nech nespôsobujem druhým bolesť. Ďakujem za každého dobrého človeka, ktorý ma nesie do úsmevu, do radosti. Nechcem byť chudák, ale nechcem ani ako zlý človek iných trápiť svojím hriechom. Chcem byť dnes milosrdným sluhom, ktorý zo srdca odpúšťa svojím bratom. Nechcem byť len ochrancom zvierat, to je málo. Ja môžem viac. Chcem milovať a netrápiť ani ľudí, ani Boha. Mgr. Rastislav Baka
Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (16.august) O pôvode Rukou neutvoreného obrazu (po grécky Acheiropoiétos eikón, po cirkevnoslovansky Nerukotvorénnyj óbraz) hovorí cirkevný historik Eusebios (†340), pričom sa opiera o písomné dokumenty, ktoré našiel v edesských archívoch. Kresťania odpradávna považovali jeho rozprávanie za historickú udalosť, čoho dôkazom sú bohoslužobné texty na posvätenie ikon používané cirkvami konštantínopolskej tradície, medzi ktoré patrí aj naša cirkev.
Kráľ sýrskej Edessy Abgar V. (9 – 46) upadol do malomocenstva. Keď sa dopočul o Ježišovi, vyslal do Palestíny maliara Ananiáša, aby Ježiša pozval na návštevu a zároveň zhotovil jeho podobizeň. Jeho list znel takto: „Edesský knieža Abgar posiela Ježišovi, dobrému Spasiteľovi..., pozdrav. Počul som o tebe a o tvojich slávnych divoch, že bez liečiv a byliniek uzdravuješ choroby... Preto ti píšem túto pokornú prosbu: aby si sa pousiloval prísť ku mne a uzdraviť moje nevyliečiteľné choroby... Tiež počúvam, že ťa Židia nenávidia
a chcú ti ublížiť. Ja mám mesto, hoci nie veľmi veľké, ale pekné a oplývajúce každým dobrom. Príď teda ku mne a prebývaj so mnou v mojom meste...“ Keď Ananiáš prišiel do Jeruzalema a našiel Ježiša, ako učí zástupy, usiloval sa nakresliť jeho podobizeň, ale nedarilo sa mu. Po dlhšom čase Ježiš poslal apoštola Tomáša, aby ho priviedol k nemu. Prv, ako Ananiáš otvoril ústa, Ježiš ho nazval menom a spýtal sa: „Kde je list tvojho kniežaťa Abgara, ktorý si mi priniesol z Edessy?“ Užasnutý Ananiáš mu ho podal a Ježiš napísal nasledujúcu odpoveď: „Blažený si, Abgar, lebo si ma nevidel, a predsa si vo mňa uveril... Píšeš mi, aby som k tebe prišiel, ale ja musím uskutočniť to, kvôli čomu som poslaný... Potom...k tebe pošlem jedného zo svojich učeníkov, ktorý ťa úplne uzdraví z tvojej choroby a daruje tebe i tým, ktorí sú s tebou, večný život.“ Nato Ježiš prikázal, aby mu priniesli vodu, umyl si tvár a pritlačil na ňu podanú štvorcovú bielu utierku. Na plátne zostala jeho tvár, akoby namaľovaná farbami, ktorú odovzdal Ananiášovi so slovami: „Odnes ju a odovzdaj tomu, ktorý ťa poslal!“ Ide o obraz, ktorý nazývame Nie rukou utvorený, lebo nevznikol ľudskou rukou. Po návrate domov Ananiáš odovzdal kráľovi sväté plátno s Ježišovou podobizňou. Keď ho zobral do rúk a bozkával, takmer úplne uzdravel, iba na tvári zostali nejaké škvrny. Po Kristovom nanebovstúpení prišiel do Edessy svätý apoštol Tadeáš (liturgická pamiatka 21. augusta), ktorý kráľa poučil o viere a pokrstil jeho i celé mesto. Nato Abgar úplne uzdravel a rozkázal zničiť modlu, ktorá sa nachádzala nad mestskou bránou. Na jej miesto dal upevniť
Rukou neutvorený obraz Ježiša Krista pripevnený na dosku a dobre chránený pred nepriazňou počasia. Vyzdobil ho zlatom i drahými kameňmi a prikázal, aby mu každý, kto vstupuje do mesta alebo z neho odchádza, prejavil úctu. Uvedené nariadenie sa dodržiavalo za panovania Abgara, jeho syna i jeho vnuka. Potom však začalo ožívať pôvodné pohanské náboženstvo a jeden z Abgarových pravnukov dokonca uvažoval odstrániť sväté plátno sponad brány. Vtedy na základe Božieho zjavenia prišiel v noci edesský biskup so svojím klérom, postavil pred obraz lampadu, opatrne ho zakryl keramickou doskou a zamuroval. Kráľovi viac neprekážal, ale postupne upadal do zabudnutia. Za cisára Justiniána I. (527 – 565) vtrhol perzský kráľ Chozroes I. na územie Rímskej ríše a obliehal aj Edessu. Vtedy mal tamojší biskup Eulabios zjavenie, na základe ktorého našiel Rukou neutvorený obraz a urobil s ním slávnostný sprievod po celom meste. Takto bolo sväté plátno znova objavené a perzské vojsko znenazdania zutekalo. Keď sa Edessa dostala pod nadvládu Arabov, cisár Roman I. (920 – 944) predmetný obraz odkúpil a 16. augusta 944 slávnostne preniesol do Konštantínopola, kde spočíval do roku 1204. Pri tejto udalosti sa udialo veľa zázračných uzdravení. Ďalšie osudy svätého plátna sú nejasné. Pravdepodobne sa ho zmocnili križiaci, ktorí ho chceli previezť do Benátok, ale ich loď stroskotala a spolu s relikviou sa potopila. Našťastie sa dodnes zachovali jej verné kópie. ThLic. Marcel Gajdoš
Rozhovor s Bohom (zamyslenie) 11 „Poď ďalej,“ povedal Boh. „Tak ty by si so Mnou chcel urobiť rozhovor?“ „Ak máš čas...“ povedal som. Boh sa len usmial a odvetil: „Môj čas je večnosť, preto je ho dosť na všetko. A na čo sa to vlastne chceš spýtať?“ „Čo Ťa na ľuďoch najviac prekvapuje?“
Boh teda odpovedal: „To, že ich nudí byť deťmi a veľmi sa ponáhľajú dospieť – a keď sú už dospelí, opäť túžia byť deťmi. Prekvapuje ma, že strácajú svoje zdravie, aby zarobili peniaze, a potom utrácajú peniaze na to, aby si dali do poriadku svoje zdravie. Prekvapuje ma, že sa natoľko strachujú o svoju budúcnosť, že zabúdajú na prítomnosť, a tak vlastne nežijú ani pre prítomnosť, ani pre budúcnosť. Prekvapuje ma, že žijú, akoby nikdy nemali umrieť, a že umierajú, akoby nikdy nežili.“ Boh ma potom chytil za ruku a chvíľu sme mlčali. Potom som sa spýtal: „Čo by si chcel ako rodič naučiť svoje deti?“ Boh sa opäť usmial a odpovedal: „Chcem, aby poznali, že nemôžu nikoho donútiť, aby ich miloval. Môžu len dovoliť, aby ich druhí milovali. Chcem, aby poznali, že najcennejšie nie je to, čo v živote majú, ale koho majú. Chcem, aby poznali, že nie je dobré porovnávať sa s druhými. Každý bude totiž súdený sám za seba – nie preto, že je lepší alebo horší ako iní. Chcem, aby poznali, že bohatý nie je ten, kto má najviac, ale ten, kto potrebuje najmenej. Chcem, aby poznali, že len pár sekúnd trvá spôsobenie hlbokých rán ľuďom, ktorých milujeme, ale potom trvá mnoho rokov, kým sa takéto rany zahoja. Chcem, aby sa naučili odpúšťať, a to odpúšťať skutkom. Chcem, aby vedeli, že existujú ľudia, ktorí ich veľmi milujú, ale ktorí nevedia, ako svoje city vyjadriť. Chcem, aby vedeli, že za peniaze si môžu kúpiť všetko – okrem šťastia. Chcem, aby poznali, že skutočný priateľ je ten, kto o nich všetko vie, a aj tak ich má rád. Chcem, aby poznali, že vždy nestačí, aby im odpustili druhí, ale že aj oni sami musia odpúšťať.“ Chvíľu som sedel a tešil sa z Božej prítomnosti. Potom som Bohu poďakoval za to, že si na mňa našiel čas. Poďakoval som Mu tiež za všetko, čo pre mňa a moju rodinu robí. A Boh odpovedal: „Kedykoľvek. Som tu 24 hodín denne. Len sa spýtaj a Ja ti odpoviem.“ Ľudia zabúdajú, čo ste urobili. Nikdy však nezabudnú na to, ako sa vedľa vás cítili. Pápeži dvoch tisícročí Sv. Soter, (c. 166-174)
Biskup Soter /166-174/, ktorý nastúpil na čelo cirkvi v roku 166 sa stal zástancom kresťanov odsúdených do väzenia a na banícke práce. Bol oduševneným ochrancom kresťanov, tak
ho spomína biskup zboru v Korinte, Dionýz. Počas necelých desiatich rokov jeho vedenia cirkvi, zaviedol tzv. Zelený štvrtok a zakazoval obyčajným veriacim dotýkať sa „posvätných“ nádob a i omšového rúcha. prevzaté z internetu, spracoval MŠ
O ľuďoch čistého srdca Pokora je v tom, keď všetkých pokladáme za lepších od seba podľa príkazu Apoštola (Flp 2, 3). Nadobúda sa predovšetkým tým, že sa drží v pamäti príkaz Pána: „...učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11, 29). Pán to často a rôznymi spôsobmi ukázal a učil. Poníženosť sa nadobúda silnou nádejou v jeho prisľúbenie: „Kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Lk 14, 11). Potom, keď sa horlivo a stále opakujú úkony pokory, rozjímaním a cvičením v každej veci. Ako to býva v každom umení, aj zvyk poníženosti nadobudneme len s námahou a stálym cvikom. Tým istým spôsobom nadobúdame aj všetky iné cnosti podľa príkazu Pána nášho Ježiša Krista. pripravili Baziliáni
Pre deti a všetky Božie deti Päť Mojžišových kníh Svätopisci - najmä neznámi - osvietení Duchom Svätým, v piatich knihách opísali najstaršie udalosti dejín ľudstva počnúc od stvorenia sveta, potom život od Boha vyvolených mužov – patriarchov a dejiny Izraelského národa až po príchod k hraniciam Prisľúbenej zeme. Správy minulosti čerpali z ústneho podania, čo Mojžiš a jeho pomocníci zozbierali. V týchto knihách najcennejšie sú údaje o Božom zjavení , najmä o desatoro Božích prikázaniach, ktoré Boh vyhlásil ľudu z hory Sinaj. Kniha Jozue Táto kniha bola zostavená z ústneho podania Jozuovej doby – opisuje Mojžišovu smrť a zaujatie Prisľúbenej zeme pod vedením vodcu Jozueho. Raj otcov púšťe O pohostinnosti Raz prišli traja bratia navštíviť starca v skíte a jeden mu povedal: “Abba, naučil som sa naspamäť Starý aj Nový zákon.” Starec mu odvetil: “Zaplnil si vzduch slovami.” Druhý mu povedal: “Prepísal som vlastnoručne Starý aj Nový zákon.” On riekol: “Zaplnil si policu rukopismi.” Vtedy tretí povedal: “Tráva mi rastie v komíne.” A starec odvetil: “Odohnal si pohostinnosť.”
☺ Žaba stretne hrocha v bahne a vraví mu: "Vylez von!!!" Hroch: "Prečo???" Žaba: "Vylez von!!!" Hroch: "No tak dobre, čo si chcela???" Žaba: "Nič, len či sme si nevymenili plavky." pripravil MŠ.
Pesničky zo stretka R: /: V mojom srdci býva Kráľ a Jeho vlajkou radosť je :/ a Jeho vlajkou radosť je. 1. /: Zdvihnime vlajku vyššie a vyššie :/ /: Nech spozná, spozná svet celý :/ /: Nech všetci ľudia to vidia, to vidia :/ /: Nech spozná, spozná svet celý :/
/: Kde je Božie kráľovstvo, kde je Božie kráľovstvo, kde kráľovstvo Božie len je :/ /: Kde je, tu je, hen je, tam je, vpravo, vľavo, hore, dole, na kopci, či na povale :/ pripravil TŠ
Vydáva Gréckokatolícka cirkev Farnosť blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, Ul. Andreja Svianteka 7, 085 01 Bardejov Len pre vnútornú potrebu farnosti
Dobrovoľný príspevok: 0,15 EUR
internet: www.fara.sk/grkatbjvinb e-mail: grkatbjvinb@gmail.com tel.č.: 054/474 68 57 0911 811 275 tlač: A-print, sro., Reimanova 9, Prešov Neprešlo jazykovou úpravou