II. R O Č N Í K
Farské zvesti Číslo 15 22. august 2010
Gréckokatolícka cirkev, Farnosť blažených hieromučeníkov P. P. Gojdiča a V. Hopka, Bardejov - Vinbarg
Liturgický rok – Začiatok indiktu, t. j. nového roka - 1. september Liturgický rok je rok slnečný, ustanovený Cirkvou, v priebehu ktorého spomína na Kristove tajomstvá a sprítomňuje ich, aby veriaci ľud z nich čerpal spásonosnú milosť. Liturgický rok nazývame aj cirkevným rokom. Dôvod rozdielneho názvu je v tom, že v niečom sa kalendár občiansky (svetský) zhoduje s cirkevným kalendárom, v niečom sa zas od neho odlišuje. Cirkevný rok v byzantskom obrade je zvláštny tým, že sa nezačína občianskym novým rokom v januári, ale jeho začiatok je 1. septembra. Začiatok cirkevného roku nazývame ináč aj začiatkom indiktu. Znamená to úplný cirkevný rok v trvaní od 1. septembra do 31. augusta. Indikt – je z latinského slova „indictio“ a doslovne znamená: ohlásenie, určiť cenu, odhadnúť. Tak sa nazýval výnos rímskych cisárov, ktorý nariaďoval každých päť rokov uskutočniť súpis a ohodnotenie pozemkov vo vlastníctve občanov. Prvé indikty sa objavili za cisára Diokleciána (284-305) od roku 297, ktoré nariaďovali súpis a ohodnotenie pozemkov za každých pätnásť rokov. Postupne slovo „indikt“ nadobudlo význam pre celý pätnásťročný cyklus, ale bol aj označením pre jeho prvý deň. V počiatkoch sa výraz „indikt“ užíval len pre finančný rok. Postupne sa však stal východiskovým bodom aj na označenie rôznych dátumov spoločenského života. Finančný rok sa nekryl s astronomickým rokom, ktorý od reformy Júliusa Cézara sa začínal (od roku 46 pred narodením Ježiša Krista) 1. januára. Prvým dňom indiktu bol najprv 23. september – deň narodenín cisára Augusta. Od čias cisára Konštantína Veľkého (306-337) začiatok indiktu bol preložený na 1. september každého bežného roku. Otcovia Nicejského snemu v roku 325 prijali deň 1. september na začiatok cirkevného roka a tak ostal východnej cirkvi až dodnes. Indikt, o ktorom hovoríme – lebo boli aj iné indikty – má ináč aj názov „byzantský“ alebo „konštantínopolský“, alebo je pomenovaný podľa mena cisára, ktorý začiatok určil na prvý september – „Indikt Konštantínov“. Bol záväzný s výnimkou Egypta v celej Rímskej ríši. Cisár Justínián I. (527-565) nariadil, aby sa všetky úradné dokumenty uvádzali dátumom podľa indiktu. Za pápeža Pelagia II. (579-590) aj v Ríme prijali tento indikt na označenie všetkých úradných dokumentov a až v roku 1097 od neho odstúpili. Odkedy sa deň 1. september stal začiatkom cirkevného roka, dostal náboženskú náplň so svojou vlastnou bohoslužbou. V byzantskom obrade v prvý deň liturgického roku čítame zo sv. evanjelia tú časť, v ktorej sa spomína, že Ježiš Kristus prišiel do synagógy v Nazarete a prečítal slová proroka Izaiáša: „Duch Pánov je nado mnou, preto ma pomazal... hlásať milostivý rok Pánov“ (Lk 4, 18-19). Kedy sa stal začiatok indiktu cirkevný sviatkom, presne nevieme. Jeho pôvod však kladieme do 8. storočia. Na začiatku nového liturgického roka modlíme sa slovami tropára z 1. septembra: „Pán všetkého stvorenia, zo svojej moci si ustanovil obdobia i roky. Vo svojej dobrote žehnaj i tento rok. Udeľ pokoj našej vlasti i nášmu mestu (našej obci). Ochraňuj nás na príhovor Božej Matky.“ spracoval MZ
Bl. Metod Dominik Trčka – 25. august Metod Dominik Trčka sa narodil 6. júla 1886 v českom Frídlandte nad Ostrovicou. Bol najmladším zo siedmich detí Františky Šterbovej a Tomáša Trčku. Hneď v nasledujúci deň bol pokrstený. Základnú školu ukončil v rodnom Frídlandte, neskôr navštevoval gymnázium v Místku a v Červenke u redemptoristov. Rozhodol sa pre zasvätený život a v r. 1902 vstúpil do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, kde po noviciáte 25. augusta 1904 zložil sľuby. V roku 1910 po štúdiách teológie, bol v Prahe, 17. júla arcibiskupom Leom Skrbenským, vysvätený za kňaza. Svoje prvé roky kňazstva venoval pastoračnej práci a ľudovým misiám. Jeho miesta pôsobenia boli Praha, svätyňa Márie na Svatej Hore a Plzeň. Počas Prvej svetovej vojny, sa s veľkým nasadením venoval utečencom z Chorvátska, Slovinska a Ruska a to tak, že nevysluhoval len sviatosti a učil katechizmus, ale staral sa aj o ich nevyhnutné zabezpečenie. Už počas svojich rokov štúdii sa zmienil o svojej túžbe pracovať medzi kresťanmi východného obradu. To sa stalo skutočnosťou v roku 1919, kedy Superior Pražskej provincie redemptoristov ho poveril pastoračnou prácou medzi veriacimi gréckokatolíkmi v Ukrajinskom Ľvove. V tamojšej komunite, zvlášť za pomoci blahoslaveného Nikolaja Černeckého, sa naučil jazyk, zvyky a miestne obyčaje. Od tohto času sa datuje aj jeho druhé meno: Metod. V decembri 1921 je poslaný do Stropkova, na východnom Slovensku, kde zakladá so spolubratmi prvú komunitu redemptoristov latinsko-byzantského obradu. V roku 1924 sa stáva predstaveným komunity a začína rozvíjať misionársku činnosť v eparchiách v Prešove, Užhorode a Križevci. Ohlasuje Božie slovo a zakladá spoločenstvá Matky Ustavičnej pomoci a modlitby svätého ruženca. V roku 1931 sa spoločenstvo presťahovalo do nového domu v Michalovciach, kde bol Metód predstaveným až do júla 1932, kedy unavený z práce a stavby domu sa vrátil do Stropkova, kde popri
oddychu, vypomáhal v okolitých farnostiach. Do Michaloviec sa vracia v r. 1934, kde v marci nasledujúceho roku je menovaný apoštolským vizitátorom sestier baziliánok v Prešove a v Užhorode. V roku 1936 je znovuzvolený za predstaveného domu a v tomto postavení zotrváva až do r. 1942. Pod jeho vedením sa duchovná činnosť komunity redemptoristov rozširuje na celý Zemplín. Dokončuje stavbu chrámu a tiež zakladá fundáciu pre istý konvent sestier; zamýšľa založiť nový exercičný dom redemptoristov; pracuje pre fundáciu domu v Chuste, v eparchii Užhorod. Všetko toto vykonáva bez zanedbávania si svojich pastoračných povinností. V skutku, napriek tomu, že už nie je viac priamo zapojený v ľudových misiách, nestráca svoj vrelý vzťah k najopustenejším. Za týmto účelom zamýšľal tiež založiť asociáciu žien, ktoré by sa po duchovnej stránke venovali najopustenejším. Počas druhej svetovej vojny podstupujú redemptoristi mnohé utrpenia, pretože Slovenský štát ich obviňuje z fanatizmu a upodozrieva z propagandy. Metod ako predstavený, sa stal prvý cieľom týchto útokov. Pre dobro komunity sa snaží vycestovať s troma spolubratmi na Ukrajinu, ale od štátu nedostane povolenie. S koncom II. svetovej vojny sa vylepšujú aj vzťahy zo štátom. 21. decembra 1945 je komunita redemtoristov východného obradu kánonicky menovaná za Viceprovinciu Michalovce, kde hneď v nasledujúcom marci je o. Metod nominovaný za prvého predstaveného viceprovincie. Pod jeho vedením sa redemptoristi vrátili do Stropkova, kde postavili chrám Sv. Cyrila a Metoda, založili dom v Sabinove, venovali sa početným a plodným misiám a vydávali mnohé publikácie. S príchodom komunistického režimu, v krátkom čase však všetko padlo. V roku 1949 bola Michalovská provincia zrušená a počas noci z 13. apríla 1950 boli všetci rehoľníci
prevezení do zhromažďovacích táborov. Metod, ktorý sa v tom čase nachádzal v Sabinove, bol prevezený najprv do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávneho „Mlyna Leopoldova“. Výpovede spoluväzňov svedčia, že pre ochranu svojich spolubratov bol ochotný si pripísať každú vinu a zodpovednosť, plniac si verne svoju službu. Počas procesu, 12. apríla 1952, bol obvinený zo spolupráce s biskupom Gojdičom, z rozširovania pastoračných listov a zo zasielania informácii cez provinciu do Ríma. Toto bolo posúdené ako špionáž a ako hrubý priestupok proti štátu. Pod tlakom týchto argumentov, na dôvažok ešte za pokus o útek za hranice, bol o. Metod odsúdený na 12 rokov väzenia. Svoje posledné roky života prežil vo väzniciach v Ilave, Mírove a Leopoldove. Napriek chorobe, svojmu veku a tvrdým podmienkam vo väzbe, jeho duch ostal mocný. Nezlomne dôveroval Bohu a veril, že naplní jeho vôľu. Neprestajne sa modlil a keď mal čo i len najmenšiu možnosť, slúžil sv. liturgiu. Niekoľko krát žiadal o skrátenie svojho trestu, lenže bol až príliš pevný vo svojom
náboženskom presvedčení a až príliš horlivý... Odpoveď bola vždy zamietavá. V roku 1958 bol preložený do väznice Leopoldov; v tom čase sa považovala za tie najtvrdšie. Počas Vianoc dozorca začul, ako si spieva jednu z vianočných piesni - bol v momente preložený do „korekcie“, kde následkom drsného a nezdravého prostredia dostáva tuberkulózu. Spoluväzeň v cele, ktorý sám bol lekárom, síce prosil a urgoval správu, aby o. Metod bol prevezený do nemocnice, ale nestalo sa tak. Bol preložený iba na samotku. Ako neskôr bolo potvrdené: po krátkom čase v tamojšej cele 23. marca v roku 1959 o deviatej hodine ráno poslednýkrát vydýchol. Vtedy sa navždy stratil svojim mučiteľom. Pochovaný bol na cintoríne väznice. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi boli jeho pozostatky v roku 1969 prevezené a uložené v Michalovciach. Dňa 4. novembra 2001 bol vyhlásený v Ríme za blahoslaveného. spracoval oMZ.
Pápeži dvoch tisícročí Sv. Eleuter, (c. 175-189) Životopisci uvádzajú, že pochádzal z Nikopola v Epiru, bol synom Abundiovým a stal sa diakonom u biskupa Aniceta. Správ o ňom je veľmi málo, skôr sa týkajú jeho života v dobe, keď po papežovi Soterovi nastúpil na jeho miesto na Petrov stolec v roku 175. Pápež se cítil duchovným otcom väznených a mučených kresťanov nielen v Ríme. Tam k nemu prišiel lyonský kňaz Irenej, ktorý spravoval diecézu s biskupom Pothinom a informoval ho o lyonských mučeníkoch o šírení vie v Galii i medi Kletami a Germánmi. Traduje sa, že bol usmrtený katom. Pochovaný je vo Vatikánskej hrobke. spracoval MŠ
O láske k Bohu Ako nadobudnúť lásku k Bohu? Keď so svedomím a vedomím budeme prijímať jeho dobrodenia, čo nachádzame aj u nerozumných zvierat. Lebo vidíme, že psy majú rady tých, ktorí ich krmia. Učíme sa to aj zo slov Izaiáša, ktorými vyjadruje svoj žiaľ: „Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili. Vôl si
pozná gazdu a osol jasle svojho pána, Izrael nepozná, môj ľud nepochopí“ (Iz 1, 2-3). Ako vôl a osol prirodzene ukazujú lásku k tým, ktorí im prejavujú dobrodenie dávaním pokrmu, takisto aj my, ako by sme mohli, keď len uvedomele a s úvahou budeme prijímať dobrodenia, nemilovať toho tak veľkého dobrodincu – Boha, keď celkom samozrejme a, aby som tak povedal, bez žiadného poučovania, rodí sa v zdravej duši také rozpoloženie. pripravili Baziliáni
Pre deti a všetky Božie deti Sudcovia Izraelský národ sa zmluvou zaviazal, že i v prisľúbenej zemi zachová vernosť svojmu Bohu. Začas to aj dokázal. Nevyhnal však domorodých obyvateľov a títo ho zvádzali na zlé cesty. Odvádzali ho od pravého Boha. Bez Boha však izraelské kmene boli slabé. Podmaňovali si ich okolité národy. Podmaňovali a utláčali. Keď útlak už bol priveľký, Izraeliti volali k Pánovi, svojmu Bohu a on ich vypočul. Povolal nejakého udatného človeka, aby prostredníctvom neho oslobodil svoj ľud od jeho nepriateľov. Títo hrdinovia sa volali sudcovia. Pomenovanie sudca znamenalo toľko ak vodca, osloboditeľ, bojovník za spravodlivosť. Doba sudcov je rušná a zároveň slávna pre "sväté boje" za víťazstvo pravého Boha. Trvala približne od roku 1150 do roku 1000 pred Kristom. Kniha sudcov sa obšírne zmieňuje o Gedeonovi, Jeftem a Samsonovi. Izraeliti sa dostávajú pod útlak Madiánčanov. Títo lúpili a ničili izraelskú krajinu. Do toho pre Izraelitov ťažkého času Boh povolal udatného muža Gedeona. Zverí mu poslanie oslobodiť svoj ľud od krutých Madiánčanov. Má to urobiť iba s tristo bojovníkmi. Gedeon sa nezdráha, lebo vie, že Boh nepotrebuje veľkú armádu, aby zvíťazil. Zvlášť pekné u Gedeona bolo, že keď po víťazstve nad Madiánčanmi ho ľud chcel urobiť kráľom, odmietol. Nechcel si privlastniť slávu, ktorá patrí Bohu. Celému ľudu zdôraznil: "Pán je vaším kráľom!" (Sdc 8, 23). Boh koná veľké veci prostredníctvom ľudí pokorných. Panna Mária velebí Boha, lebo zhliadol na jej poníženosť. Sám Ježiš si volí cestu pokorného Božieho služobníka. Samson je smutnou postavou v dejinách Izraela. Boh prisľúbil Manuovi a jeho manželke, že sa im narodí syn. Dovtedy nemali deti. Mal to byť chlapec, ktorý bude zasvätený Bohu. Keď sa narodil, dostal meno Samson. Boh ho obdaril veľkou silou. Bol povolaný, aby oslobodzoval izraelský národ od vlády Filištíncov. Mal však veľkú slabosť - ženy. Nedokázal odolať telesnej žiadostivosti. Vedeli o tom aj jeho nepriatelia. Jednej jeho milenke, Dalile, sľúbili veľké bohatstvo, ak od Samsona vymámi tajomstvo jeho sily. On jej ho skutočne prezradil. Jeho sila pochádzala zo zasvätenia Bohu. Znakom toho boli jeho dlhé nestrihané vlasy. Potom už stačilo iba ostrihať ho a Filištínci ho ľahko premohli. Takto mocného Samsona porazila jediná žena. Alebo presnejšie, Samson prehral pre svoju nepremáhanú charakterovú chybu. Raj otcov púšťe O pohostinnosti Abba Mojžiš sa pýtal abbu Silvána: “Môže človek každý deň položiť nový základ?” Starec odpovedal: “Ak sa bude usilovať, môže položiť nový základ v každom okamihu.” Deti píšu Bohu Milý Bože, nezvýšila ti nejaká pohroma pre moju sestru? Napríklad tá, čo si použil na Egypťanov. Ona je fakt trafená. pripravil MŠ.
Pesničky zo stretka Boh je Láska a zákon lásky nám On dal, Náš Pán je tu s nami, máme radosť v srdci a nie sme sami. miluj blížneho tak ako seba, Ty, spievaj s nami, nebuď smutný a teš sa s nami. vraví Ježiš sám. Spievaj a tlieskaj, že Ježiš je náš Pán. pripravil TŠ Vydáva Gréckokatolícka cirkev Farnosť blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, Ul. Andreja Svianteka 7, 085 01 Bardejov Len pre vnútornú potrebu farnosti
Dobrovoľný príspevok: 0,15 EUR
internet: www.fara.sk/grkatbjvinb e-mail: grkatbjvinb@gmail.com tel.č.: 054/474 68 57 0911 811 275 tlač: A-print, sro., Reimanova 9, Prešov Neprešlo jazykovou úpravou