Okrúhly kostol. Osudy rotundy ako stavebného typu. Rotundy patria k najstarobylejším stavebným typom. Od dôb ich najväčšej slávy už ubehol nejaký ten rok. V predstavách sa nám vynárajú skôr v stave, v akom sa ich zopár dožilo dneška – ale ako naozaj vyzerali a k čomu slúžili?
Obr. 1. Rotunda svätého Juraja v Nitrianskej Blatnici na jar roku 2014. Na Slovensku bola do 9. storočia archeologicky datovaná svätojurská rotunda s podkovitou apsidou na lokalite zvanej Loco Durco pri Nitrianskej Blatnici. Stojí v lese ďaleko od ciest a civilizácie pod vrchom so zaujímavým názvom Marhát, na ktorom stojí dodnes nepreskúmané možno praveké hradisko. Najmä laténske pamiatky sú časté z okolia svätojurských lokalít. Samotná rotunda je identickou sestrou „veľkomoravskej“ rotundy v Moravanoch - Ducovom (názov azda odvodený z latinského slova duce „vojvoda“), vzdialenej iba 5 km vzdušnou čiarou a obe rozmermi zodpovedajú dvojapsidovej rotunde v Mikulčiciach na Morave – ale magický pomer 12 : 24 je zvečnený aj v rozmeroch oveľa väčšej a významnej antickej rotundy v Solúne (jej priemer je 24 stôp), ktorá tiež úzko súvisí so svätojurským zasvätením. Ďalšou rotundou s identickými rozmermi je napríklad baptistérium vo Fréjuse v provincii Provence-
1
Alpes / Côte d’Azur, čiže na Azúrovom pobreží vo Francúzsku, ktorého výstavba sa datuje do 5. storočia! Sú čísla 12 a 24 a ich násobky zakliate v hmote týchto okrúhlych kostolov náhodné? Alebo je pomer 12 : 24 odkazom na víziu nebeského Jeruzalema z Apokalypsy svätého Jána? Je to dôvod, prečo rozmery týchto stavieb odrážajú i počet členov v svätojurských cechoch a bratstvách, napríklad u anglického Podväzkového Rádu kráľa Eduarda III. alebo u Bratstva svätého Juraja uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou? ... a hľa, trón stojaci v nebi a Ten sediaci na tróne. 3 A Ten, ktorý sedel bol na pohľad podobný kameňu jaspisu a sardisu; a okolo trónu bola dúha na pohľad podobná smaragdu. 4 Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov; a na trónoch som videl sedieť dvadsaťštyri starcov, odetých v bielych rúchach a zlaté koruny na ich hlavách. ... 10 dvadsiati štyria starci padnú pred Ním, ktorý sedí na tróne a budú uctievať Toho, ktorý žije naveky vekov a hodia svoje koruny pred trón hovoriac: 11 "Hoden si, náš Pane a Bože, prijať slávu a česť a moc; lebo Ty si stvoril všetky veci a z Tvojej vôle jestvovali a boli stvorené." Zjavenie svätého Jána, kapitola 4 Obr. 2. Kostol svätého Mikuláša (Saint Nicholas) v Castle Hedingham v Essexe, Anglicko, a jedna z jeho unikátnych pamiatok. Okrúhle okná poznáme už na rotundách, a zdá sa, že boli pôvodné. Potom sa už stali jedným z často využívaných architektonických prvkov na kresťanských sakrálnych stavbách. Najhonosnejší výzor a výzdobu dosiahli v gotike, preto ich často nazývame aj ružica - rozeta, alebo ružicové, rozetové okná. Toto východné okno je ale unikátne, lebo znázorňuje koleso. Podľa brožúrky je to jedno iba z piatich kolesových okien v Anglicku, ale autorom sa podarilo vypátrať iba dva ďalšie,
2
v Barfrestone a v Peterborough. Zaujímavosťou je tiež, že pri oprave v 19. storočí sa zistilo, že jedno z lúčov kolesa bolo drevené.1 Do Essexu sa stavebný kameň musel dovážať, často až z Francúzka. M a g i c k á p r í ť a ž l i v o s ť k r u h u. Kruh odjakživa fascinoval ľudí. Všetky veľké kultúry staroveku uctievali Slnko – „posvätné jednooké božstvo“. Okrem kruhu ľudstvo spoznalo i koleso a k posvätným kotúčom pribudli kolesá, kolové tance, koláče, kolovraty (staročeský kolovratec je rastlina, ktorá sa otáča na slnku). Viera v božské slnko a jeho aspekty, úcta ku kruhu a kolesu vychádza z priameho pozorovania základných prírodných zákonov. Samotné slovo „kruh“, veľmi starobylé, keďže má príbuzných v germánskych jazykoch i v latinčine, však na počudovanie neutvorilo nijaké odvodené slová s osobitým náboženským zafarbením (porovnaj kríž). Vitruvius vo svojich knihách o architektúre vyhlasuje kruh za stelesnenie dokonalých proporcií tela človeka s roztiahnutými rukami a rozkročenými nohami2; teda postoj ktorého môže byť abstrahovaný do tvaru písmena X (a okolo ktorého možno opísať kruh – kružnicu). Angličania majú na to výstižné slovo outstretched man, niečo ako „rozpätý človek“, veľkomoravské slovo raspęti dnes prekladáme „ukrižovať“, ale v juhoslovanských jazykoch je to stále propęti. Cirkevná latinčina má už kríž - crucīfigere “pripevniť na kríž, ukrižovať”.3 Čo tým Vitruvius asi myslel si dnes dokážeme dokonale vybaviť – jeho predstavy inšpirovali slávne renesančné kresby Leonarda Da Vinciho božských proporcií ľudského tela v kruhu (napríklad asi A.D. 1489; Paríž, Inst. France, Ms, B. N. 2037, fol. 5v)4. Telom Kristovým je Cirkev a tým pádom rotunda je dokonalým obrazom Cirkvi. Lenže táto posledná veta je v slovenčine chybná. Okrem slovenčiny, češtiny a poľštiny, pre európske jazyky, tak ako v angličtine, cirkev = kostol (Church a church). Veta historicky správne znie: Telom Kristovým je kostol ... Dodnes Slováci dávajú peniaze na kostol a nie na cirkev.
St. Nicholas church Castle Hedingham. Guidebook. Printed by Five Star Ipswich, 2002. Rotunda. The Dictionary of Art 27. Rome, ancient § 111 Planning to Saurt Grove edited by Jane Turner, in 34 volumes, 1996 Macmillan Publishers limited, London ISBN 1-884446-00-0 899p, p.235. 3 Pravda, „the outstretched man“, „ukrižovaný“ je nielen Ježiš, ale aj svätý Juraj, napríklad na pozoruhodnom reliéfnom kríži z predoltárneho priestoru v Mestii zo scénami z umučenia svätca (pred rokom 1050); dnes v Historickom múzeu v Svanetii, v Gruzínsku ZIEHR, Wilhelm: Kříž. 1. vyd. 1997. ISBN 80-7192-289-7, s.72, 202; Kronika křesťanství. 1. vyd. 1998. s.102. ISBN 80-86144-23-2; alebo na bronzovom byzantskom relikviárovom kríži asi z 9.-12. storočia, pozri Harlan J. Berk Ltd. 4 Rotunda. The Dictionary of Art 27. Rome, ancient § 111 Planning to Saurt Grove edited by Jane Turner, in 34 volumes, 1996 Macmillan Publishers limited, London ISBN 1-884446-00-0 899p, p.235. 1
2
3
Polnočná procesia ortodoxných veriacich na Veľkonočnú nedeľu tri krát (čo symbolizuje doktrínu Svätej Trojice) v kruhu obchádza Vzkriesené Telo Kristovo (= kostol) držiac v rukách zapálené sviečky a vzývajúc Spasiteľa: „Tvoje Zmŕtvychvstanie Ó Kristus Spasiteľ náš, ospevujú anjeli na Nebesiach, umožňujúc nám, ktorí sme na Zemi, velebiť Ťa z hĺbky srdca.“ Obr. 3. Kamennú platňu objavil pri poslednom výskume kostola svätého Štefana Kráľa v Bernolákove Michal Slivka. Vertikálne rameno kríža sa odchyľuje od ideálnej podoby, pripomínajúc zrejme sklonenú hlavu Krista na Kríži. Podľa Michala Slivku dva koncentrické krúžky v strede majú rozmery 3,5 a 7,5 cm, v zmenšenej mierke kopírujúc rozmery rotundy v Blatnici. Na kríži nachádzame Krista – okrúhly kostol, rotundu.5 Boh je v centre kruhu a všetky lúče (= cesty) vedú k nemu – túto myšlienku možno nájsť už vo Védach.6 James Frazer píše o „kolovej“ chôdzi príslušníkov indiánskeho kmeňa počas zatmenia Slnka a o podobnom „tanci“ egyptského faraóna, ktorý sa snažil krúžením v chráme zabezpečiť nerušený chod Slnka na oblohe.7 Podobným trojnásobným krúžením okolo, napríklad Khidrovej svätyňe v Samandagu, Turecko, sa dodnes moslimskí veriaci snažia poistiť si dážď.8 Zvláštna rituálna jazda „athelingov, družiny dvanástich“ okolo Beowulfovej mohyly (Beowulf LXIII), má zas svoju neočakávanú obdobu v rituálnej jazde na kobyle okolo kamenného stolca kniežat korutánskych Slovanov, súčasť jedného z najstarších zaznamenaných a dlho do stredoveku zachovávaných agrárnych
SLIVKA, M.: Kostol sv. Štefana Kráľa v Bernolákove. In: Zborník Filozofickej Fakulty Univerzity Komenského, ročník XXVI, Musaica Bratislava 2009, str.195. 6 Pozri napríklad históriu Frithjofa Schuona. 7 FRAZER, J.: Zlatá vetvička, kapitola 5, časť 3 O Magickej kontrole Slnka. 8 Pri každom tureckom meste, zvyčajne vo vyššie položenej polohe, sa nachádzajú svätyne určené k modlitbe o dážď, často v podobe okrúhlych stavieb s kupolou. F.W. Hasluck Christianity and Islam under the Sultans 2 vols. Oxford University Press, 1929 pp. 319-336 Chapter 2: Koranic Saints. 5
4
nastoľovacích rítov. Asi niet veľa krajín, v ktorých ľudových tradíciách by kolové tance (a koláče) nezastávali podstatnú rolu. „Na obraz svätej Trojice bolo Slnko stvorené, múdry Cyril: na Otca sa podobá slnečný kruh, ktorý nemá ani koniec, ani začiatok. Ako zo slnečného kruhu vychádza lúč svetla, ktorý rozsvieti svet, tak sa z Boha Otca rodí Syn – Otcov odlesk. A ako pochádza z toho kruhu a lúča teplo, ktoré oživuje celý svet, tak vychádza z Otca i Syna Duch svätý.“9 Obr. 4. Kostol svätého Ondreja v Sandone (St. Andrew), Essex, Anglicko. Slnečné hodiny boli v oblasti bežné ešte v 17. storočí a na mnohých južných stenách miestnych kostolov je stále vidieť pozostatky aj viacerých, napríklad na južnom okne tisícročného kostola P. Márie v Chickney to bolo vraj až deväť číselníkov. Samozrejme, mali veľmi praktické využitie, ukazovali veriacim čas omše. Všimnite si aj jeden z tunajších šetrných spôsobov „murovania“, vzácny lomový kameň je používaný len pri architektonických detailoch, ako napríklad toto juhovýchodné nárožie kostola. Okrúhle dažďové modlitebne majú nesmierny význam a popularitu v dnes moslimských územiach, ktoré boli zároveň, podľa Svätý Konštantín sa pravdepodobne okolo roku 851 vydal na cisárovu žiadosť na dvor arabského chána Mutavakkila, aby hájil učenie o Najsvätejšej Trojici proti námietkam Islamu. Takto si jeho učenie pripomína sedalen po tretej piesni kánonu na utreni. 9
5
našej predstavy o minulosti, kolískami cirkvi a jej prvotnej organizácie. Vidiecke kostoly v Etiópii sú okrúhle. Pod základmi veľkolepých neskorších chrámov v Európe nachádzame skromné zvyšky okrúhlych stavieb, ktoré občas označujeme ako kostnice, napríklad v Kostnici. Východné kresťanstvo sa pokladá dodnes za konzervatívnejšie, ako jeho západoeurópska verzia. A hoci nie všetky chrámy, tak ako na to spravodlivo ukazuje aj archeológia, sú vo východokresťanských oblastiach okrúhle, centrálny pôdorys je tu, kam nikdy radikálne nezasiahla gotika, dodnes kánonom. Iste aj kvôli každoročnej veľkonočnej obchôdzke okolo kostola. Podľa niektorých názorov dodnes máme v každom jednom kostole, bez ohľadu na jeho tvar, alebo vek, veľmi názornú ukážku toho, ako vyzerali prvotné kostoly, najmä tie krstné. Krstiteľnice stále kopírujú, v zmenšenej mierke, tvar pôvodných baptistérií z čias, keď sa pri krste do vody ponárali dospelí katechéti. Rotunda svätého Juraja v Nitrianskej Blatnici nikdy nemohla mať iné rozmery, podobu, a ani iného patróna. Odráža starobylé náboženské predstavy poľnohospodárskej komunity. Pre roľníka poznanie plynutia času a zákonitostí striedania sa, cyklu (= kolesa) ročných období je životnou nevyhnutnosťou. Obr. 5. Kupa – vrchná časť románskej krstiteľnice. Kostol svätého Štefana Kráľa v Bernolákove. Najjednoduchším a tým pádom aj najstarším spôsobom merania času je pozorovanie fáz Mesiaca. Od začiatku roku roľníka, ktorý začína jarnými prácami na poli, po nasledujúci, je ich 12, presne ako Mesiačikov v rozprávke (ktorí sedia v kruhu okolo ohníka), 12 znamení Zverokruhu, 12 Herkulových úloh, 12 bohabojných mužov v zoborskej listine z roku 1113, ktorá spomína záhadnú svätojurskú kaplnku v Gesteku, 12 apoštolov v Biblii, atď. Konštantínov zlatý solidus býval delený na 24 častí, moderným dedičom tohto delenia je karát, miera čistoty zlata používaná približne od roku 1550, faktická 1/24 celku. Máme 24 hodín, ktoré pozostávajú z dvoch cyklov hodín dvanástich. Zlatý solidus, moderné hodiny aj kalendáre často mávajú kruhový tvar.
6
Z identickej štátotvornej-nábožensko-roľníckej ideológie vyrastá aj architektúra okrúhleho chrámu Nebies v Pekingu, ktorý je podobne založený na module 12. K r e s ť a n s k ý k o s t o l. Studne bývajú okrúhle. Z intímneho vzťahu raného kresťanstva k vode a ku kruhu vyplýva bežné budovanie okrúhlych, alebo presnejšie centrálnych kaplniek pri prameňoch. Pravdepodobne sa u nich vytvorili neraz pútnické tradície, a tieto asociácie púti, okrúhlych kaplniek a vodného prameňa sú živé dodnes. Podobne v mnohých kúpeľných miestach je dodnes zvykom postaviť nad prameňom okrúhly prístrešok. Do tejto skupiny centrálnych sakrálnych stavieb by sme zahrnuli aj baptistériá, známe najmä z talianskej oblasti. Baptistériá sú jediné centrálne chrámy, ktorých počet zachovaných stavieb dnes prevyšuje počet tých, ktoré boli objavené pod zemou. Vyplýva to asi zo zložitosti určenia primárnej funkcie tej - ktorej stavby ako baptistéria, pokiaľ sa zachovala iba v reliktnom stave. Baptistériá sú typické pre taliansku a galskú oblasť a v staršom období ide zväčša o oktogóny. Oktogonálne stavby poznáme v menšom počte z ranokresťanského obdobia aj z oblasti severnej Sýrie a ojedinelé prípady sa vyskytujú počas celého stredoveku v širšom európskom priestore. Obr. 6. Krstiteľnica v kostole svätého Jána Krstiteľa v Little Maplestead v Essexe, Anglicko. Je to jeden iba z piatich zachovaných okrúhlych kostolov v Anglicku, všetky sú neskoršie, ako naše rotundy, tento postavili až v roku 1335. Pri pohľade na túto krstiteľnicu chápeme, prečo v oblasti vznikla teória o tom, že stredoveké krstiteľnice, alebo presnejšie, ich kupy, teda horné časti, vlastne kopírujú v zmenšenej mierke ranokresťanské baptistériá. Krstiteľnica je oveľa staršia ako kostol a kupa bola pôvodne štvorhranná. Ak na jednej strane máme už v ranom kresťanstve v súvislosti s centrálnymi stavbami „Živú vodu“, ak na jednej strane uvádza človeka do pozemského života, rovnako ho odprevádza i na konci jeho púti na druhý svet. Takéto stavby získali výstižné pomenovanie „kostnice“,
7
a ukladali sa do nich kosti zo zrušených hrobov. V obidvoch prípadoch, ako u krstných, či pútnických kaplnkách pri prameňoch, tak aj v prípade „kostníc“, málokedy stávali takéto stavby osamotené a tvorili skôr súčasť väčšieho stavebného komplexu. Obr. 7. Spodné podlažie kostnice v Kremnici. Prvý raz sa spomína v zázname pápežského kancelára 14. februára 1430 ako rotunda svätého Ondreja.10
Kostnice sú asi najzaujímavejšie zo všetkých kresťanských okrúhlych kostolov, pretože ich vznik a rozšírenie si vyžiadal vysoko rozvinutý systém predstáv o posmrtnom živote, prísne a zložité postupy a pravidlá počas pohrebných obradov, ako aj dlhodobé udržiavanie miest posledného odpočinku. Čiže pokročilú a vysoko organizovanú a špecializovanú sociálnu štruktúru, ktorej poriadok a organizáciu by sme mohli aj dnes závidieť. Adekvátne tomu, tie kostnice v strednej Európe, ktorých funkcia je nespochybniteľná, patria spravidla medzi neskoršie stavby, z obdobia vrcholného stredoveku, ktoré už nielenže nezachovávajú modul 12-24, ale oplývajú HOŠŠO, J.: Výsledky historicko-archeologického výskumu mestského hradu v Kremnici. In: Zborník Filozofickej fakulty UK v Bratislave – Historica XXXIX-XL, 39-40, 1989. HOŠŠO, J.: Kremnica a jej regionálne a nadregionálne postavenie vo svetle archeologického výskumu. In: Kremnické múzeum. Zborník k 110. Výročiu založenia múzea v Kremnici (Red. Konušová, B.). Kremnica 2000. ORIŠKO, Š.: Zlaté mesto Kremnica. Umeleckohistorický vývin a pamiatky. PAS XXXVI, 1987. VEĽASOVÁ, Ľ.: Karnerové kaplnky v románskej architektúre Slovenska. VČ, 2/1999. Etc. 10
8
pokročilými stavebnými detailmi, ako sú dve poschodia, rebrové klenby, alebo zasvätenie Michalovi archanjelovi ako sprievodcovi duší na druhý svet. Obr. 8. Dvojpodlažná rotunda svätého Ondreja v areáli mestského hradu v Kremnici, exteriér. O t o m, a k o cisár Konštantín zakl ad al kost ol y v mestách svojej ríše O Konštantínovi Veľkom vieme veľmi veľa, veľa podrobností a delikátnych detailov z jeho, aj súkromného života, vieme sledovať takmer každý jeho krok, napriek dlhému časovému úseku, ktorý nás od neho delí. Podľa Eusébia cisár tak nejako vo veľkom zakladal kresťanské kostoly v mestách svojej ríše. To čo nevieme vôbec, je prisúdiť cisárovi čo i len jedinú takúto stavbu – tu sa už pohybujeme v ríši legiend a opúšťame seriózne vedecké zázemie. Ale ani jedna práca o počiatkoch kresťanstva, alebo o okrúhlych kostolov, bez tohto Kostu (grécky), či Kosťu (rusky; – prvé n“ v mene cisára sa nevyskytuje v originálnych stredovekých zápisoch frekventovaných miest, či postáv, pomenovaných podľa veľkého Konštantína, od britských ostrovov po Gruzínsko, vrátane Talianska) však serióznou nemôže byť ani náhodou. Podľa legiend práve Konštantín a jeho matka Helena vybudovali nielen najstarší, ale aj najvýznamnejší okrúhly kostol v dejinách. Známy je aj Konštantínov chrám 12 apoštolov v Konštantínopole (Carihrad, dnešný Istanbul v Turecku), v ktorom veľkého cisára pochovali. Vzhľadom na prelomový význam týchto stavieb je neuveriteľné, ako málo sa historická literatúra venuje okrúhlym kostolom. Žiaľ, ani
9
jeden Konštantínov kostol sa nezachoval, ani nepoznáme podrobnosti o ich pôvodnej podobe. Rotunda Božieho hrobu v Jeruzaleme – Anastasis („Zmŕtvychvstanie“) bola postavená, počas súčasného datovania, v deväťdesiatych rokoch 4. storočia, ale v roku 614 Jeruzalem dobyl Shahrbaraz, perzský generál, kostol vypálil a svätý kríž odniesol. V roku 638 Jeruzalem dobyli arabskí moslimovia pod vedením kalifa Umara. V rokoch 687-691 kalif Abd al-Malik dal vybudovať Skalný dóm. Odvtedy až dodnes má Svätá zem veľmi dramatické osudy a tomu zodpovedá zachovanosť tamojších ranokresťanských stavieb.11 Hoci pri archeologických výskumoch boli v oblasti odkryté niektoré centrálne kostoly, okrúhle kostoly sú v oblasti juhovýchodného Stredomoria atypické. Napríklad v Egypte vieme iba o jedinom okrúhlom kostole, ktorý ani nemôžeme zaradiť do našej zbierky, pretože ide vlastne o okrúhlu rímsku vežu pevnosti nazývanej Babylon, ktorú vybudoval v roku 98 rímsky cisár Traján. Na vrchole jednej okrúhlej veže bol neskôr, pravdepodobne v 10. storočí, vybudovaný kostol vysvätený k úcte svätého Juraja, Mar Girgis. Grécky ortodoxný kostol sa nachádza v starej Káhire a v histórii viac krát vyhorel, naposledy v roku 1904, jeho súčasná podoba pochádza až z roku 1909.12 Na rozdiel od Egypta a Palestíny, pre nás nesmierne významnými oblasťami, v ktorých sú dodnes všetky kresťanské kostoly centrálne, sú Gruzínsko a Arménsko. Z hľadiska histórie okrúhleho kostola je problematická aj celá oblasť území, ktoré dnes nazývame západnou Európou. Rotundy sú v oblasti zriedkavé a o ich vysokom veku svedčí tých niekoľko prípadov, ktoré archeológovia objavili pod neskoršími chrámami, podobne ako v prípade dómu svätého Martina v Bratislave. O dvoch západo- či severoeurópskych oblastiach s výskytom okrúhlych kostolov sa však musíme zmieniť, aj keď v pravom slova zmysle o okrúhle kostoly ide len v prípade prvej zmienenej, a to širšej oblasti od severovýchodného Nemecka po južnú Škandináviu, v ktorej najpozoruhodnejšou oblasťou musí byť dánsky Bornholm, čiže Burgundaholmr, ostrov Burgunďanov. Staré slovo kedysi dávno označovalo vyvýšeninu, skalu, a je príbuzné modernému nemeckému Berg (vrch) a Burg (hrad), a anglickému borough, štvrť, mesto. Ostrov sa nachádza v juhozápadnej časti Jonsson, David J. (2005-02-19). The Clash of Ideologies. Xulon Press. p. 256. "Timeline for the History of Jerusalem". Jewish Virtual Library. American-Israeli Cooperative Enterprise. http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Peace/jerutime.html. Retrieved 2007-04-16. Zank, Michael. "Byzantian Jerusalem". Boston University. http://www.bu.edu/mzank/Jerusalem/p/period3-2.htm. Retrieved 2007-02-01. Conybeare, Frederick C. (1910). The Capture of Jerusalem by the Persians in 614 AD. English Historical Review 25. pp. 502– 517. Etc. 12 Beattie, Andrew (2005), Cairo: A Cultural History, Oxford University Press, Kamil, Jill (1987), Coptic Egypt, American University in Cairo Press. Etc. 11
10
Baltského mora a dnes má niečo cez 43 000 obyvateľov. Z pätnástich stredovekých kostolov na ostrove štyri sú okrúhle. Rotundy so stredovým oporným stĺpom bohato zdobené freskami datujeme do polovice 12. storočia.13
Obr. 9. Kostol svätého Jána Krstiteľa v Little Maplestead v Essexe, Anglicko patril rádu johanitov. Očividným vzorom tu bol chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme. V roku 1185 templári postavili Temple church v Londýne, chrámy Božieho hrobu v Northamptone a v Cambridge sa tiež datujú do 12. storočia. Okrem toho sa v krajine nachádza ešte niekoľko lokalít s ruinami okrúhlych kostolov, ako románsky kostol na hrade Ludlow v grófstve Shropshire. Všeobecne prevláda presvedčenie o podstatne staršom pôvode kostolov s valcovými vežami v protiklade k vekovo mladším okrúhlym kostolom. Ďalšou zaujímavou oblasťou sú britské ostrovy a to práve preto, lebo vývoj v oblasti v mnohých ohľadoch priam protirečí vývoju na pevnine. V celom Anglicku sa dneška dožili iba štyri stredoveké okrúhle kostoly, ktoré navyše pochádzajú až z konca obdobia, ktoré nás zaujíma. V írskych komunitách sa v ranokresťanskom umení vyskytli valcové veže, ako nasucho postavená veža v Rock of Cashel (= jej meno znamená Skala Kamennej kruhovej pevnosti), v tradičnom sídle kráľov Munsteru, ktorú datujeme do roku 1100. V Írsku sa vyskytujú aj okrúhle chaty nazývané clochán, taktiež budované nasucho, bez použitia malty, a to tak v sekulárnych, ako aj v sakrálnych podmienkach, najmä v mníšskych komunitách.
K tomuto odporúčame Municipality's official website (Dansk+Deutsch+English), Turistguide Bornholm (Dansk+Deutsch+English), The Templars' Secret Island: The Knights, the Priest, and the Treasure, 1992, by Erling Haagensen and Henry Lincoln, Bornholm and its round churches. Retrieved 6 December 2009. Otto Norn, C. G. Schultz, Erik Skov, "Svaneke kirke", Danmarks Kirker, Bornholm, Nationalmuseet, Gad, 1954, pp. 199–222. (Danish), etc. 13
11
Zaujímavá je oblasť tzv. východnej Anglie, s ťažiskom v grófstvach Suffolk (= južný ľud) a Norfolk (= severný ľud) a s doznievaním v priľahlých oblastiach, kde sa dneška dožilo 185 kostolov s okrúhlymi vežami. Pritom len v Norfolku vieme o ďalších 30, a to buď z písomných zmienok, alebo z ich materiálnych pozostatkov. Prevažnú časť datujeme do normanských čias, do 12. storočia, aj keď zopár z nich sa dá považovať za anglosaské. Anglosaským bol a ostal typicky britský spôsob ich výstavby. Toto územie nemá stavebný kameň a tak sa na výstavbu používal tzv. flint, pazúrik, drobný kremencový kameň z naplavenín, pozbieraný na poliach, a spájaný charakteristickým murárskym spojivom. Podľa jednej teórie takýto materiál bol vhodnejší na výstavbu okrúhlych, ako hranatých tvarov. Ani v tomto na prvý pohľad logickom konštatovaní ale veľa historickej pravdy nebude. Nevysvetľuje, prečo by sa mali stavať okrúhle práve veže, hoci centrom kresťanských rituálov bola vždy apsida, svätyňa, východná časť kostola, a tiež loď. Veže boli celkovo pri kresťanských kostoloch v predgotických dobách zriedkavé a teda nepodstatné. Navyše, unikátne a osobité murivo s pazúrikom v tejto oblasti pretrvalo veľmi dlho, až do doby, keď sa tu začala používať vo veľkom tehla, bolo to dané nedostatkom stavebného kameňa. Normani sem priniesli svoju verziu románskeho slohu, ale akosi nedokázali presadiť „guľaté“ apsidy, tento najtypickejší znak románskeho štýlu na kontinente. Na tunajších stavbách dodnes zreteľne vidno, akými cudzorodými a okrajovými prvkami v tunajšej architektúre boli a zostali nielen polkruhové východné uzávery svätýň, ale klenby (konchy) ako také. Keďže kostoly s valcovou vežou sú typickou črtou práve tohto určitého územného celku, a nikde inde sa v takejto koncentrácii nevyskytujú, asi sotva ich sem priniesli z pevniny normanskí mocipáni vedení Viliamom Dobyvateľom. Budú naozaj anglosaské. Veľmi ľahko sa dá pochopiť aj to, prečo im chýbajú datovateľnejšie anglosaské články, alebo detaily. Jednak pre ich vysoký vek, jednak preto, lebo pochádzajú zo strohejších čias, ako bol normanský sloh, navyknutý na dostatok kvalitného stavebného materiálu. Valcové veže sa v 11.-12. storočí vyskytujú vlastne v celej západnej aj strednej Európe, ale samozrejme v oveľa menšej koncentrácii. Okrúhle veže patria do obdobia okolo 12. storočia, aj keď inde v Európe, mimo britských ostrovov, sú to skôr veže obranné a len výnimočne patria kostolom. Naopak, britskí vedci obrannú funkciu východoanglických valcových veží vylúčili. Až dodnes sú všetky súčasťou kostolov, a ani jedna nie je známa z hradu, alebo pevnosti, fakt, ktorý vypovedá v prospech tohto názoru.
12
Obr. 10. Kostol Neviniatok (Holy Innocents) s valcovou vežou na západnej strane v dedine Lamarsh, Essex, Anglicko. Čudne znejúce meno, rovnako ako všetky osady v oblasti končiace na –ham a –ste(a)d je anglosaské. Mimochodom patrónom Spoločnosti pre ochranu kostolov s valcovými vežami je jeho kráľovská výsosť princ Charles, následník trónu. Epicentrom okrúhlych kostolov je karpatská kotlina, pričom ich hustota sa znižuje priamoúmerne vzdialenosti od epicentra – podobne ako je to s oným kruhom rozdeleným lúčmi. Asi by sme po ich minulosti mali pátrať skôr sledovaním veľkých vodných tokov a ciest, týchto starovekých diaľnic, než sledovaním moderných hraníc. V karpatskej kotline sa tiež nachádza najväčšia variabilita typov, a ak si odmyslíme tie stavby, ktorých datovanie je sporné, alebo ktorých existencia sa zakladá iba na písomných zmienkach, potom ide o vekovo i typovo najstaršie rotundy, ktoré boli postavené a slúžili vo funkcii kresťanských kostolov. Hlavným mestom veľkých okrúhlych kostolov by mohol byť Konštantínopol, keby sa našli a preskúmali, Jeruzalem, keby sme si mohli byť istí ich pôvodom a nechýbali nám v jeho okolí, tých menších Bratislava, Mikulčice, Staré Město, alebo Spišská Kapitula, keby sa zachovali. A tak za hlavné mesto, v ktorom by sme mohli navštíviť najviac dodnes stojacich okrúhlych kostolov z predmetného obdobia musíme vyhlásiť Prahu: zaniknuté rotundy svätého Víta na pražskom hrade a svätého Václava na Malej strane, rotunda svätého Pankráca v Prahe-Pankráci, pôvodne v osade nazývanej Krušina, rotunda svätého Martina na Vyšehrade, rotunda svätého Kríža Menšieho a svätého Vavrinca na Starém Měste, rotunda svätého Longina, pôvodne Štefana, v osade Rybníček, dnes Pražské Nové Mesto; a ďalšie rotundy sa nachádzajú v okolí Prahy.
13
Veľ komor avská rotun da a ch ýbajúce r otun dy v N i t r e. Najväčšiu koncentráciu centrál na Slovensku má Bratislava. Zatiaľ vieme o šiestich centrálach postavených do konca 13. storočia, ak pripočítame Devín, je ich spolu osem. Do veľkomoravských dôb sa datuje len devínska. Významným cirkevným centrom bola snáď i Skalica, čo naznačuje rozloženie cirkevných stavieb v areáli stredovekého mesta, ich charakter i patrocíniá. Ak znovu nazrieme na západ a na dve významné oblasti výskytu centrálnych stavieb (štyri rotundy z celkového počtu jedenástich kostolov na Starém Měste) a Prahu s bezprostredným okolím, vyvstáva otázka chýbajúcich rotúnd v Nitre, ktorú ale rozsahom prevedených archeologických výskumov naozaj nemožno ani zďaleka prirovnať k ostatným trom centrám. Na všetkých doteraz známych raných stavbách v Nitre a v jej bezprostrednom okolí sú zreteľné veľmi početné a za sebou v krátkych časových úsekoch nasledujúce prestavby (napríklad kostolík svätého Michala v Drážovciach, Nitriansky hrad, svätoštefanský kostol v Párovciach), ktoré nesú často zreteľné stopy opráv po výrazných násilných deštrukciách. Napokon, ani v Bratislave dnes už nemáme ani jednu dodnes stojacu rotundu, ani len v torzovitom stave.
Obr. 11. „Typickým“ okrúhlym kostolom by sme mohli nazvať túto stavbu na hrade Devín. Pochádza z 11. storočia, mala okolo seba cintorín, aj osadu a očividne sem „priplávala“, tak ako kresťanstvo a iste aj iné dobroty. Napravo rieka Dunaj, naľavo trochu vidno základy veľkomoravského kostola s trikonchou. Skutočné pozostatky týchto stavieb odpočívajú zasypané pod zemou.
14
„Novodobá“ história veľkomoravských rotúnd sa začína nálezovou správou J. Poulíka o dvojapsidovej rotunde č. VI. a rotunde č. VII., objavených na hradisku „Valy“ pri Mikulčiciach, publikovanou v roku 1963. Už v roku 1969 boli odkryté základy unikátnej dvojapsidovej rotundy vo východnom podhradí, v lokalite Těšický les – Klášteřisko, severovýchodne od hlavného hradu. Rotunda má veľmi presný pôdorys, založený podľa kružníc. Na loď nadväzujú na východnej a západnej strane dve podkovité apsidy. Účel nezvyčajnej západnej apsidy nie je známy. Podľa hromady trosiek a rozvaleného muriva dosahovala značnú výšku, až 16m, predpokladá sa zaklenutie. Základy boli z lomového neopracovaného kameňa spájaného kvalitnou maltou, dovezeného zo západných svahov Bielych Karpát, podobne ako pri stavbe kostolov a paláca na hrade. Nadzemné murivo, ktorého bloky ležali vnútri stavby, bolo budované z pieskovcových neopracovaných platní, oveľa starostlivejšie ako základy. Vo vnútri sa zistili stopy požiaru – snáď zapálená drevená konštrukcia, ktorá držala kupolu, kým malta vyschla. Zvonka i zvnútra bola omietnutá, vnútorná omietka nesie stopy ornamentálnych aj figurálnych fresiek – červené a zlaté maľovanie (biela, tmavočervená, žltá, čierna, kovovošedá a tmavomodrá farba, stopy geometrických vzorov, zreteľné ľudské oči). Podlaha bola liata. Okolo stavby sa našli jamy po koloch, zrejme stopy lešení, alebo drevenej ochodze (Pošmourný). V lodi sa našla murovaná hrobka a v okolí cintorín, ktorého najmladšia vrstva prekrývala zvyšky stavby aj staršie hroby. Pohrebisko malo tvar nepravidelného štvoruholníka s vlastným palisádovým plotom. Prevažná časť z 200 zistených hrobov patrí do 3. desaťročia 9. storočia a k pozoruhodným nálezom sa radí bronzová pozlátená plaketa a britva. Severne od rotundy bola preskúmaná obdĺžniková palisádová ohrada s pietnymi hrobmi koní. Existovala paralelne s rotundou. V bývalom riečisku medzi rotundou a akropolou boli objavené koly po konštrukcii dreveného mostu a zvyšky dubového člnu (monoxylu) – jedného zo štyroch podobných nálezov z lokality. Zvyšky dubových kolov uchovaných pod hladinou spodnej vody umožnili rekonštruovať priebeh dreveného riečneho mostu. Pod mostom boli nájdené sekery s pôvodnými násadami a ďalšie unikátne drevené predmety, vystavené dnes čiastočne v stálej muzeálnej expozícii. Rotundu kladie väčšina odborníkov (Z. Klanica, J. Poulík) do tretej tretiny 9. storočia. Vo vzdialenosti 300 m od rotundy na mieste zvanom “Kostelec” v lese obce Těšice (dnes súčasť Mikulčíc) bolo preskúmané rozsiahle pohrebisko s palisádovou ohradou, považovanou za pohanský kultový objekt.
15
Základný archeologický výskum VII. mikulčického kostola Štěpnice II prebiehal v roku 1961. Jedná sa o rotundu s murovanou východnou oltárnou časťou a kamennou podmurovkou, ktorá mala obojstranne omietnuté drevené prepletané steny. Medzi pozoruhodné nálezy sa radí úlomok hladenej porfyrovitej dosky a 16 hrobov so striebornými gombíky a železné ostrohami. Obr. 12. Model veľkomoravského kostola s trikonchou na devínskom hrade. Masívna, zle zachovaná rotunda č. IX, tzv. baptistérium na „Kostelisku“ - južnom podhradí bola preskúmaná v rokoch 1961 až 1962. Rotunda o priemere 9,5m má štyri vnútorné apsidy, liatu maltovú podlahu a zjednodušenú antickú mozaiku s úlomkami rímskych tehál. V jej blízkosti sa nachádzala pôvodne zastrešená cisterna. V južnej časti lode bola nájdená deštrukcia murovaného objektu 105 x 255 cm orientovaného východ - západ (hrobka?). Z hrobov odkrytých okolo kostola patrilo 81 do veľkomoravského obdobia. Na samostatnom pohrebisku západne od kostola bolo v rokoch 1984-1990 odkrytých viac ako 400 hrobov.14 Obr. 13. Veľkomoravská rotunda v Moravanoch – Ducovom na kopci Kostolec je dnes v teréne prezentovaná podobne ako centrálne stavby na hrade Devín. Originálne základy stavby odpočívajú ukryté pod zemou. Je to klasická rotunda, alebo ju môžeme smelo nazvať aj kniežacím typom. Patrí k najarchaickejším druhom, má totiž podkovitú apsidu a rozmery „večného Tela Kristovho“ založeného na biblickom module 12.
Slovanské hradiště v Mikulčicích – Úvod [online]. Masarykovo muzeum v Hodoníně, [cit. 2010-0921]. Dostupné online. POULÍK, J.: Mikulčice. 1. vyd. Praha : Academia, 1975. 212 s. 14
16
T y p y r o t ú n d n a S l o v e n s k u. Napriek hlbokému duchovnému významu rotundy nikdy neboli prevládajúcim stavebným typom v náboženskej architektúre. Valcové telo sa zrejme zrodilo v antike – celkom iste kupola, bez ktorej vlastne rotunda nemôže byť rotundou – išlo predsa o obraz nebeskej klenby. Počas kresťanstva veľmi vzrástla škála základných typov a druhov, od 11.-12. storočia je zreteľná stagnácia vývoja. Rotunda (slovo pochádza z latinčiny a znamená kruhovú stavbu; je príbuzné s latinským rote, koleso) už žije iba z tradícií. Základom bola loď, ktorá nemusela byť len valcová, ale aj štvorcová, veľmi často mala tvar kríža, známe sú šesť- aj osemboké centrály. Svätyňa – miesto s oltárom mohla byť stavebne zvýraznená len v interiéri, alebo aj v exteriéri. A nemusela byť jedna. Takisto mohla mať rôzne tvary – od podkovitého, polkruhového až po štvorcový. Z počtu takmer 50 dnes známych rotúnd z územia Slovenska, takmer každá je iná, s jedinou výnimkou rotúnd v Moravanoch – Ducovom a v Nitrianskej Blatnici, ktoré kopírujú nielen stavebný typ (valcová loď, s podkovitou apsidou), ale i rozmery. Obr. 14. Tehlová „klasická“ rotunda, t. j. rotunda s jednou podkovitou apsidou, zasvätená svätému Krížu v Križovanoch nad Dudváhom. Najpočetnejším druhom centrál na Slovensku sú rotundy s valcovou loďou, ktoré možno rozdeliť do troch základných skupín: 1) bezapsidové – je ich najviac (19) 2) rotundy s apsidou v šírke múru v interiéri, navonok zvýraznenou nanajvýš polohou okien (oltár musel mať špeciálne osvetlenie – aj tu ešte doznieva starobylá posadnutosť lúčmi s premysleným nasmerovaním ich dopadu).
17
Typmi s apsidou resp. apsidami vnútri sú Bíňa, Prihradzany, Šivetice, Trenčín, Kremnické Bane15. 3) rotundy s jednou prípadne viacerými apsidami. Túto „tretiu“ skupinu možno klasifikovať podľa tvaru apsidy na rotundy a) s podkovitou apsidou: Bratislavský sv. Jakub fáza II., Nitrianska Blatnica, Moravany–Ducové, Skalica, Križovany nad Dudváhom (v Čechách a na Morave Levý Hradec, Budeč, Praha – hrad, Znojmo) b) s polkruhovou: Poprad – Stojany I., Michalovce, Košice – Krásna a predĺžená v Kurime (patrí sem aj veľkomoravská rotunda na Starém Měste na Morave) c) pravouhlá v Malých Kosihách; má predobraz vo veľkomoravskej architektúre na Morave Výnimočne je riešená rotunda v Banskej Štiavnici, ktorá má apsis na poschodí. Príkladom exteriérovo viacapsidovej rotundy je iba Chrasť nad Hornádom (štyri apsidy), z veľkomoravskej architektúry z Moravy možno spomenúť dvojapsidovú rotundu v Mikulčiciach. Obr. 15. Vyznačený pôdorys kostola s trikonchou na devínskom hrade. K centrálam s odlišným tvarom lode patria oktogóny v Poprade-Stojanoch a Hôrke-Kišovciach; pričom tetrakoncha alebo oktogón sa predpokladá aj v Levoči. Zvláštnym typom je BratislavaDevín, s viacpriestorovou pozdĺžnou časťou ku ktorej sa pripája trojlístkový uzáver. Jedinou rotundou s vežou je Šalov, nezachovala sa však. Výnimočná je aj dodatočne vstavaná archeologicky zistená panská empora v rotunde v Krížovanoch nad Dudváhom. U mnohých centrál nemáme žiadnu predstavu o tom, ako pôvodne vyzerali (Kostolné Kračany, Prakovce, atď.). Zachovali sa po nich len písomné zmienky, alebo miestna tradícia, alebo sa nezachoval kompletný pôdorys. 15
Vo vnútri členená hranolovými piliermi so skosenou hranou
18
S t a v e b n á c h a r a k t e r i s t i k a r o t ú n d. Základy rotúnd sú budované z lomových kameňov (Bratislava – hrad, Devín – hrad, Moravany - Ducové), obyčajne ojedinele hrubo pritesaných (Bíňa), z menších neopracovaných lomových kameňov spájaných maltou (Bratislava, sv. Anna). Materiálom i technikou sa vymykajú napríklad kruhová stavba v Spišskej Kapitule – Pažici, ktorú postavili archaickou technikou z lomového travertínu a Baďan, ktorá je postavená z veľkých opracovaných kamenných kvádrov. Medzi najstaršie a najarchaickejšie techniky (na vidieku však používané donedávna, napríklad pri stavbe kamenných ohrád alebo hospodárskych stavieb; Devín) patrí budovanie základov metódou „na sucho“ – čiže bez použitia malty, respektíve „na hlinu“.16 Lomové kamene vytvárajúce nepravidelné riadky, miestami hrubo pritesané a spájané nasucho, bez použitia malty tvorili základy murivo karnera v Bratislave – Jarovciach. Príkladom použitia tejto techniky pri tehlovej stavbe je stavba empory v rotunde v Krížovanoch nad Dudváhom. Pozoruhodné sú základy apsidy rotundy v Skalici ktoré sú stavané veľmi zvláštnou technikou, ktorou stavitelia chceli asi stavbu zabezpečiť proti zosuvu na tesnom okraji ostrohu. Ďalšou archaickou črtou je prímes tehlovej drte v hrubozrnnej malte a použitie riečnych okruhliakov (PopradStojany I.) alebo hrudiek do červena vypálenej hliny (Chrasť nad Hornádom).17 Už vynikajúci poľský letopisec z 15. storočia Jan Długosz upozornil na „prastarú“ technológiu výstavby muriva „okrúhleho kostola blahoslavenej P. Márie“ (sv. Felixa a Adaukta) na Waweli z plochých, nepravidelných pieskovcových kameňov (u nás pri jednoloďovom kostole v Kopčanoch). Spomína ho v súvislosti s opevnením wawelského pahorku, ktorý dal postaviť v roku 1241 Konrád Mazowiecki. 3 až 6 m vysoké zvyšky múrov wawelskej rotundy, ktorú objavili v roku 1917 sú včlenené do wawelského hradu, stála uprostred východnej časti pahorku, pôvodne oddelenej od okolia hlbokou priekopou. Bola to stavba s kruhovým pôdorysom, so štyrmi apsidami v krížovej kompozícii, ktoré tvoria pravidelný štvorlist. Valcovú loď v strede prikrývala kupola, ktorej horná časť zrejme vyčnievala nad strechy apsíd v podobe tamburu. Točité schodisko priliehalo k stavbe z južnej strany. Od iných predrománskych stavieb na Waweli, ktoré postavili z podobného plocho štiepaného pieskovca, sa táto rotunda Samozrejme nejde o stavebnú techniku používanú výlučne pri centrálach. Spojivo s rozdrvenými tehlami a škridlami poznáme na najstaršom zachovanom murive kostola augustiánskeho opátstva vo Walttham Abbey, východne od Londýna. Nazývajú ho tu „ružovou maltou“ a tieto prímesi jej vraj pomáhali udržať si dlhšie plastickosť, potrebnú pri vtedajšom spôsobe výstavby, ktorú autor datuje do roku 1053. Na murive je zreteľné aj klasovité murivo, opus spicatum. The church at Waltham. An archaeological and historical review. P.J. Huggins, 2012, Waltham Abbey Historical Society. 16 17
19
odlišuje druhom malty. Stála na mieste dnešnej renesančnej zástavby hradu. V renesancii ju adaptovali na hospodárske účely a neskôr čiastočne asanovali. Obr. 16. Veľmi archaický typ rotundy na hrade Trenčín, v blízkosti hranolovej veže z 11. storočia, ktorá sa dodnes zachovala. Pôvodne mala iba jednu vnútornú apsidu. Vo vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov sa našli zvyšky druhej tetrakonchálnej stavby, ktorú postavili podobnou technológiou. Zdá sa však, že predpokladané štyri apsidy nepriliehali k rotunde, ale k štvorcovému jadru štvorlistového tvaru. Z toho istého obdobia pochádza aj obdĺžniková stavba pod dnešným arkádovým nádvorím, do ktorej vedú schody z ústia úzkej chodbičky. Pravdepodobne tu ide o zvyšky náhrobnej stavby. Na skalnatom kopci v Krzemionkách, v stredoveku známom aj ako hora svätého Benedikta stála jednoloďová stavba z 12. storočia postavená na zvyškoch rotundy s podkovitou apsidou, a použili na nej rovnakú technológiu ako na wawelských stavbách.18 Podobne, z plochých kameňov, boli budované rotundy v Moravanoch, Nitrianskej Blatnici a Mikulčiciach. Nadzákladové murivo bolo budované z lomového kameňa (Kubáňovo – Szete, Prihradzany, Kremnické Bane, Nitrianska Blatnica), tehál (Bíňa, Šivetice, Križovany nad Dudváhom) alebo z kameňa kvádrikového charakteru, ukladaného do nepravidelných riadkov (Skalica), Na výstavbu rotundy v Malých Kosihách boli použité andezitové kvádre. V murivách rotúnd na Bratislavskom hrade, v podhradí na kostole sv. Mikuláša a v Košiciach – Krásnej nad Hornádom bolo identifikované i archaické klasovité murivo, tzv. opus spicatum. Bolo identifikované aj na dvoch stavbách jednoloďových (sem patrí aj románsky kostol s pravouhlým záverom na Devíne) a pri dvoch raných rotundách v Čechách (Pražský hrad) a na Morave (rotunda sv. Michala na Starém Měste – z neskorších čias sú z Čiech doklady na použitie tejto techniky na svetských 18
ŚWIECHOWSKI, Z.: Románske umenie v Poľsku, Tatran 1984, s.9-11, 237.
20
stavbách – hradoch). Opus spicatum bolo zväčša použité pri stavbe základov. Unikátna je až 4m zahĺbená rotunda na Bratislavskom hrade, v Bratislave – Jarovciach to bolo 1,5m. Obr. 17. Dvojpodlažná rotunda – karner svätého Michala. Starý Zámok, Banská Štiavnica. Príznačné sú pre toto obdobie stavby bez zvýraznenia triumfálneho oblúka: v Čechách rotunda sv. Petra na hrade Budeč, na Slovensku napr. kostoly v Klížskom Hradišti, Haláčovciach – Otrhánkach (kostol Narodenia P. Márie) a v Drážovciach, z rotúnd centrála Nasvätejšej Trojice v Chrasti nad Hornádom, sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici a rotunda v Moravanoch – Ducovom. Charakteristická je aj maltová dlážka.
21