Pavilion as a part of the image of the city. by Katka Bohacova

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE, FAKULTA ARCHITEKTÚRY

DIZERTAČNÁ PRÁCA

PAVILÓN AKO SÚČASŤ IMIDŽU MESTA

DROBNÁ ARCHITEKTÚRA AKO SÚČASŤ IMIDŽU MESTA

ING. ARCH. KATARÍNA BOHÁČOVÁ 08/2012

FA-10818-18886

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE FAKULTA ARCHITEKTÚRY

ÚSTAV URBANIZMU A ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

PAVILÓN AKO SÚČASŤ IMIDŽU MESTA DROBNÁ ARCHITEKTÚRA AKO SÚČASŤ IMIDŽU MESTA Dizertačná práca

Študijný program: Urbanizmus Študijný odbor: 5.1.1 Architektúra a urbanizmus Školiteľ: Doc. Ing. arch. Ľubica Vítková, PhD

Bratislava 08/ 2012

Ing. arch. Katarína Boháčová 1

ABSTRAKT Boháčová Katarína: Pavilón ako súčasť imidžu mesta : Drobná architektúra ako súčasť imidžu mesta. [Dizertačná práca]. Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry, Ústav urbanizmu a územného plánovania. Školiteľ: doch. Ing. arch. Ľubica Vitková PhD, Bratislava: FA STU, 2012 Dizertačná práca sa zaoberá pôsobením pavilónu vo verejných priestoroch. Mapuje súčasný stav v celosvetovom kontexte. Sleduje úlohu pavilónu ako socializačného, kompozičného, iniciačného a imidž tvoriaceho prvku vo verejných priestoroch. Prioritne však skúma samotný pavilón v kontexte miesta a jeho dopad na zvyšovanie identity miesta. V príspevku sa zameriava na zásadné problémy pri navrhovaní pavilónu vo verejnom priestore. Autorka sa zaoberá výkladom pojmu pavilónu uvažuje nad klasickými aj modernými interpretáciami významu pavilónu. V súvislosti s problematikou si kladie nasledovné otázky: Čo rozumieme pod pojmom pavilón? Aká je úloha pavilónu vo verejnom priestore? Aký je význam pavilónu vo verejnom priestore? Dokáže pavilón ovplyvniť imidž miesta? Autorka sa pokúša na spomínané otázky odpovedať na základe syntézy nadobudnutých informácií, zároveň poukazuje na možné princípy tvorby a regulácie pavilónov vo verejnom priestore. Práca v rozsahu 7,3 autorských hárkov (AH), 152 obrázkov, 10 grafov, 21 schém, 4 tabuliek je rozdelená do 19-tich kapitol.

Kľučové slová: Pavilón, imidž, verejné priestory, intervencia, mestský mobiliár.

ABSTRACT Boháčová Katarína : Pavilion as a Part of the Image of a City Small Architecture as Part of the Image of a City. (Thesis). Slovak Technical University in Bratislava, Faculty of Architecture, Department of Urban and Regional Planning. Supervisor: doch.Ing.arch.Ľubica Vitková PhD, Bratislava: FA STU, 2012

The thesis deals with the effect of a pavilion in public areas. It investigates the current situation in the global context. It monitors the role a pavilion as a social, compositional and image element in public areas. However, it preferentially examines a pavilion itself in terms of an area and its impact on the increase of area identity. The article addresses major issues related to designing of a pavilion in public space. The author deals with the interpretation of term “pavilion” and reflects on classic and modern interpretations of importance of a pavilion. In connection with the issue, the author raises the following questions: What do we mean by term “pavilion”? What is the role of a pavilion in public space? What is the significance of a pavilion in public space? Can a pavilion affect the image of an area? The author attempts to answer the mentioned questions on the basis of synthesis of acquired information, while pointing to possible principles of creation and regulation of pavilions in public space. The thesis containing 7,3 author sheets (AS), 152 pictures, 10 diagrams, 21 schemes, 4 schedules is divided into 19 chapters.

Keywords: Pavilion, image, public space, intervention, street furniture

PREDHOVOR Plánovanie a rozvoj miest sa v priebehu posledných desaťročí dynamicky menil. Urbanisti a architekti v posledných 50 - tich rokoch nikdy nevenovali takú zvyšenú pozornosť významu verejných priestorov v organizme mesta s akou sa tomu venujú v súčasnosti. Plánovací proces sa začína čoraz intenzívnejšie zaoberať koncepciou a stratégiou pri navrhovaní verejných priestorov. Pozornosť urbanistov, architektov, developerov a mestských samospráv sa začína upriamovať na potreby ľudí žijúcich v mestách. Obyvateľom už nestačí využívanie primárnej infraštruktúry mesta, ale majú potreby podieľať sa na realizácii nadstavbovej infraštruktúry mesta. V dôsledku tejto skutočnosti mestá čoraz intenzívnejšie vytvárajú tlak na urbanistov a architektov s cieľom zabezpečiť kvalitný návrh verejných priestorov zodpovedajúcich súčasným nárokom obyvateľov mesta. Akuálnym trendom je eliminácia dopravy z centrálnych mestských zón, zaberanie ulíc pre vznik peších zón a promenád. Budúcnosť miest je zavislá na príťažlivosti a pestrosti ponúkaných mestských aktivit. Preukazuje sa, že v mestách, kde sú dobré podmienky pre peší pohyb zvyšuje sa miera aktivít vo verejnom priestore. S realizáciou tohto druhu infraštruktúry mesta priamo úmerne narastá spokojnosť jeho obyvateľov. Predpokladá sa, že v dôsledku celospoločenskej diskuzie o verejných priestoroch urbanisti a architekti budú cieľavedome obohacovať verejné priestory o nové formy a prvky mestského mobiliáru a dizajnu. Pavilón ako jeden z najúčinnejších prvkov mestského mobiliáru môže byť katalyzátorom života verejného priestoru, iniciátorom sociálnej interakcie a s veľkou pravdepodobnosťou bude „novým hráčom“ a účinným nástrojom pri tvorbe a intervencii do jestvujúcich resp. novonavrhovaných verejných priestorov.

Autor

Dizertačná práca bola vypracovaná v súlade s vyhláškou č.233/2011 Z.z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Prehlásenie Prehlasujem na svoju česť, že dizertačnú prácu som spracovala samostatne a že som uviedla všetkú použitú literatúru. Práca obsahuje 7,3 autorských hárkov (AH), 152 obrázkov, 10 grafov, 21 schém, 4 tabuliek a je rozdelená do 19-tich kapitol. V Bratislave dňa 31.07.2012

................................................... podpis autora práce 9

Poďakovanie patrí mojej školiteľke doc. Ing. arch. Ľubici Vítkovej, Phd. za jej odborné vedenie, ľudský prístup a motiváciu. Ďakujem všetkým profesorom, architektom, osobnostiam, s ktorými som sa stretla počas štúdia, na odborných stážach v zahraničí a pri práci v architektonickej kancelárii, ktorí vložili do mňa dôveru a podieľali sa na mojom profesionálom raste. Moje poďakovanie patrí tiež rodine a priateľovi. Ďakujem . 11

OBSAH 0. ÚVOD DO PROBLEMATIKY........................................................................................ 17 1. TERMINOLÓGIA........................................................................................................... 18 1.1 Pojmy vo väzbe na problematiku pavilónu............................................................. 18 1.2 Pojmy z oblasti urbanizmu...................................................................................... 19 1.3 Pojmy z oblasti marketingu..................................................................................... 19 2. CIELE PRÁCE.............................................................................................................. 21 2.1 Hlavný cieľ výskumu............................................................................................... 21 2.2 Čiastkové ciele výskumu........................................................................................ 21 2.3 Ciele analytickej časti práce................................................................................... 21 2.4 Spôsob uskutočnenia výskumu.............................................................................. 21 2.5 Hypotézy výskumu.................................................................................................. 22 3. METODIKA ................................................................................................................... 23 3.1 Všeobecné metódy práce podľa etáp výskumu...................................................... 23 3.1.1 Prípravná fáza................................................................................................. 23 3.1.2 Fáza spracovávania získaných údajov a informácií........................................ 23 3.1.3 Fáza vlastného výskumu................................................................................. 23 3.1.4 Záverečná fáza............................................................................................... 23 3.2 Závery ................................................................................................................... 24 4. STAV PROBLEMATIKY PAVILÓNU VO SVETE.......................................................... 25 4.1 Svetový a Európsky kontext................................................................................... 25 4.1.1 Historický vývoj pavilónu................................................................................. 25 4.1.2 Súčasný stav pavilónu vo svetovom kontexte................................................. 27 4.2 Východiská pre spracovanie témy.......................................................................... 30 5. STAV PROBLEMATIKY PAVILÓNU NA SLOVENSKU............................................... 31 5.1 Kontext pavilónu na Slovensku............................................................................... 31 5.1.1 Historický vývoj pavilónu................................................................................. 31 5.1.2 Súčasný stav pavilónu pavilónu na Slovensku............................................... 33 5.2 Východiská pre spracovanie témy.......................................................................... 35 6. VÝZNAM PAVILÓNU VO VEREJNOM PRIESTORE................................................... 36 6.1 Charakteristika verejného priestoru........................................................................ 36 6.2 Sociálny význam verejných priestorov.................................................................... 38 6.3 Význam pavilónu vo verejnom priestore................................................................. 39 6.4 Aplikácia teoretických základov na lokalizovanie pavilónu vo verejnom priestore.. 40 6.4.1 Aktivovanie verejného priestoru - námestia.................................................... 40 6.4.2 Aktivovanie verejného priestoru - parku.......................................................... 41 6.4.3 Aktivovanie verejného priestoru - ulice............................................................ 42 6.5 Východiská pre spracovanie témy.......................................................................... 42 7. VÝZNAM IMIDŽU PAVILÓNU....................................................................................... 43 7.1 Význam imidžu....................................................................................................... 43 7.2 Typy imidžu pavilónu............................................................................................... 43 7.2.1 Imidž pavilónu a úžitkovosť............................................................................. 43 7.2.2 Imidž pavilónu a asociácia.............................................................................. 44 13

7.2.3 Imidž pavilónu a forma.................................................................................... 44 7.3 Pozitívny a negatívny imidž pavilónu...................................................................... 45 7.4 Vzťah imidžu a firemnej identity.............................................................................. 46 7.4.1 Význam pavilónu pri zvyšovaní imidžu mesta................................................ 47 7.5 Východiská pre spracovanie témy.......................................................................... 48 8. PAVILÓN AKO JEDNA Z FORIEM MESTSKEJ INTERVENCIE................................ 49 8.1 Charakteristika mestskej intervencie ..................................................................... 49 8.2 Význam intervencie pavilónu vo vzťahu ku kvalite existujúcich ver. priestorov...... 49 8.3 Pavilón ako komunikačný prostriedok vo verejnom priestore................................. 50 8.4 Projekty mestských intervencií............................................................................... 51 8.5 Pavilón ako súčasť mestského mobiliáru............................................................... 52 8.6 Východiská pre spracovanie témy.......................................................................... 53 9. ANALÝZA SUČASNÝCH PRÍKLADOV VO SVETE..................................................... 54 9.1 Hodnotenie súčasných svetových príkladov........................................................... 55 9.1.1 A gathering space............................................................................................ 56 9.1.2 Treehugger pavilón......................................................................................... 58 9.1.3 Burnham A pavilón.......................................................................................... 60 9.1.4 Burnham B pavilón.......................................................................................... 62 9.1.5 Solar-powered recycled pavilón...................................................................... 64 9.1.6 New prismatic solar pavilón............................................................................ 66 9.1.7 Sclera pavilón.................................................................................................. 68 9.1.8 New amsterdam pavilón.................................................................................. 70 9.1.9 Lantern pavilón................................................................................................ 72 9.1.10 Timber pavilóny............................................................................................. 74 9.1.11 Yellow beer crates pavilón............................................................................. 76 9.1.12 Colored Copenhagen pavilón........................................................................ 78 9.1.13 Regents place pavilón................................................................................... 80 9.1.14 Serpentine gallery......................................................................................... 82 9.1.15 Hypar pavilón................................................................................................ 84 9.1.16 TKTS pavilón................................................................................................. 86 9.1.17 Piers pavilón.................................................................................................. 88 9.1.18 Vitra Dome.................................................................................................... 90 9.1.19 Floating thames river park............................................................................. 92 9.1.20 Bionic research pavilón................................................................................. 94 9.1.21 Somas music pavilón.................................................................................... 96 9.1.22 Driftwood pavilón........................................................................................... 98 9.1.23 Times Eureka pavilón.................................................................................. 100 9.1.24 Ohel pavilón................................................................................................ 102 9.1.25 21 mini opera music pavilón........................................................................ 104 9.1.26 REstart pavilón............................................................................................ 106 9.1.27 The sound of squares pavilón..................................................................... 108 9.1.28 Studio East dinning pavilón......................................................................... 110 9.1.29 Cube pavilón............................................................................................... 112 9.1.30 Enzimi pavilón............................................................................................. 114 14

9.2 Čiastkové závery.................................................................................................. 116 9.2.1 Pavilón ako propagačný nástroj “eventových” aktivít.................................... 117 9.2.2 Umiestnenie pavilónu v rámci mesta............................................................ 117 9.2.3 Umiestnenie pavilónu podľa typu verejného priestoru.................................. 118 9.2.4 Centrálna a excentrická poloha pavilónu vo verejnom priestore................... 119 9.2.5 Dočasný a trvalý charakter pavilónu............................................................. 121 9.2.6 Pavilón ako solitérny objekt, alebo ako súčasť systému objektov................ 121 9.2.7 Mierka pavilónu............................................................................................. 122 9.2.8 Význam funkcie a programu pavilónu........................................................... 122 9.2.9 Forma pavilónu............................................................................................. 123 9.2.10 Časová os realizácie pavilónov................................................................... 124 9.3 Zhrnutie výskumu................................................................................................. 124 10. ANALÝZA SUČASNÝCH PRÍKLADOV NA SLOVENSKU...................................... 126 10.1 Hodnotenie súčasných príkladov na Slovensku................................................. 127 10.1.1 Mólo pavilón ............................................................................................... 128 10.1.2 Balík pavilón ............................................................................................... 130 10.1.3 pavilón Platforma........................................................................................ 132 10.2 Rozhovor s autormi k vybraným príkladom pavilónov........................................ 134 10.2.1 Slovo autora: Rozhovor s Martinom Lepejom autorom pavilónu "Mólo"..... 134 10.2.2 Slovo autora: Citované s oficiálnej stránky architektov Vallo - Sadovský... 135 10.2.3 Slovo autora: Z publikácie "platforma"........................................................ 136 10.3 Čiastkové závery................................................................................................ 137 10.3.1 Program pavilónu........................................................................................ 138 10.3 Zhrnutie výskumu............................................................................................... 139 11. ANALÝZA SUČASNÝCH PRÍKLADOV PAVILÓNOV V BRATISLAVE.................. 140 11.1 Pavilóny na námestí SNP................................................................................... 140 11.2 Pavilóny na Hviezdoslavovom námestí............................................................... 141 11.3 Pavilóny na nábreží Dunaja................................................................................ 142 11.4 Pavilóny Eurovea a River Park........................................................................... 143 11.5 Čiastkové závery................................................................................................. 145 12. ANALÝZA PAVILÓNOV Z TVORBY AUTORA......................................................... 146 12.1 Analýzy navrhovaných pavilónov v existujúcich verejných priestoroch............. 147 12.1.1 Pavilón Lipa, Petržalké korzo, Petržalka..................................................... 148 12.1.2 Pavilón Nebo - Peklo, Košice...................................................................... 150 12.1.3 Vianočné pavilóny, Žilina............................................................................. 152 12.1.4 Pavilón Divadlo Aréna, Bratislava............................................................... 154 12.1.5 Čiastkové závery......................................................................................... 156 12.2 Analýzy pavilónov ako súčasti novonavrhovaných verejných priestorov............ 156 12.2.1 Modelové riešenie Devínska N. Ves........................................................... 156 12.2.2 Modelové riešenie Campusu STU v Bratislave........................................... 158 12.2.3 Modelové riešenie Divadlo Aréna................................................................ 159 12.2.4 Rekonštrukcia záhradnej pivárne „Umelka“................................................ 161 12.2.5 Čiastkové závery......................................................................................... 162

13. ZÁVERY ................................................................................................................. 163 13.1 Výsledky výskumu databázy 30-tich pavilónov vo svete ................................... 163 13.2 Potvrdenie vytýčených hypotéz ......................................................................... 163 13.3 Odporúčania pre navrhovanie pavilónov do verejných priestorov...................... 164 13.3.1 Optimálne parametre pav. vo vzťahu k jednotlivým typom ver. priestoru.... 164 13.4 Odporúčania pre navrhovanie pavilónov do verejných priestorov...................... 167 13.4.1 Odporúčania pre plánovanie pavilónov v uličnom priestore - pešej zóne... 168 13.4.2 Odporúčania pre plánovanie pavilónov v uličnom priestore s dopravou..... 170 13.4.3 Odporúčania pre plánovanie pavilónov na námestiach.............................. 172 13.4.3 Odporúčania pre plánovanie pavilónov v mestských parkoch.................... 174 13.5 Zhrnutie............................................................................................................... 176 14. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV........................................................... 178 15. ZOZNAM OBRÁZKOV.............................................................................................. 182 16. ZOZNAM SCHÉM..................................................................................................... 186 17. ZOZNAM TABULIEK................................................................................................ 187 18. ZOZNAM GRAFOV................................................................................................... 188 19. ZOZNAM PUBLIKAČNEJ A PROJEKČNEJ ČINNOSTI AUTORKY....................... 189

0. ÚVOD DO PROBLEMATIKY Aktuálne úlohy urbanizmu sa neustálne menia v dôsledku dynamického územného rozvoja, ktorý je výsledkom neustále sa meniacich potrieb spoločnosti. V súvislosti so zmenou nárokov spoločnosti je problematika kvality života v mestách na vrchole záujmu politikov, odborníkov a verejnosti. V súvislosti s týmto faktom je vhodné zamyslieť sa nad viacerými otázkami: Aké potreby je nutné zabezpečovať pre dnešné mestá? Prečo sa mestá v poslednom období intenzívne zaoberajú témou verejných priestorov? Aký vplyv majú intervencie na verejný priestor a samotné mesto? Môže pavilón ako súčasť mestského mobiliáru výrazne obohatiť verejný priestor? Má pavilón schopnosť ovplyvniť imidž miesta, resp. mesta? Aké kritéria musí spĺňať? Aký dopad má pavilón na sociálne správanie ľudí v tomto priestore? Môže naštartovať zmenu vo verejnom priestore? Územný rozvoj miest čoraz naliehavejšie vyžaduje stratégiu reagujúcu na požiadavky a potreby súčasnej spoločnosti. V súvislosti s celosvetovým trendom globalizácie ekonomického rozvoja dochádza ku koncentrácií prevažnej časti pracovných príležitostí do mestských aglomerácií, čo má za následok prudký nárast obyvateľstva v mestách. V rámci uvedeného trendu koncentrácie výroby a obyvateľstva do mestských aglomerácií začína vystupovať do popredia potreba riešenia problematiky verejných priestorov ako základnej kostry založenia novej resp. transformujúcej sa vnútromestskej štruktúry. Tendencie zahusťovania urbánnych štruktúr v rámci miest často vytvárajú rozsiahle monofunkčné územia bez impulzov podmieňujúcich spoločenské aktivity, takže vzniká potreba dodatočnej integrácie doplnkových funkcií v rámci verejných priestorov v týchto územiach. Verejné priestory v novom kontexte rozvoja miest sa stávajú významným strategickým sociálnym fenoménom mesta. V súčasnosti sa začína skloňovať téma mestských intervencií do verejných priestorov ponúkajúcich rozmanitú škálu podnetov pre verejnosť ako sú napr. mestské pláže, pikniky, zazelenané parkoviská s mobiliárom, priestory pre “street performace“ - pouličné umenie a pavilóny ako aj platformy pre realizáciu informačných a kultúrno - spoločenských aktivít (eventov). Dizertačná práca sa zaoberá pavilónom ako dôležitým prvkom mestského mobiliáru a jeho schopnosťou intervenovať vo verejnom priestore. Pavilón je podrobený skúmaniu ako pôsobí v mestských štruktúrach, aký má dopad na sociálne väzby spoločnosti a ako je schopný zvyšovať pozitívny imidž verejných priestorov. Práca sa nezaoberá pavilónom ako: • objektom so základmi, teda stavbou, • genézou a významom pavilónu v rámci komplexov svetových výstav, • genézou a významom pavilónu v rámci nemocničných areálov, zologických, alebo kúpeľných komplexov.

1. TERMINOLÓGIA 1.1 Pojmy vo väzbe na problematiku pavilónu Drobná architektúra - sumár objektov a zariadení doplňujúcich verejné a poloverejné priestory slúžiace obyvateľom a návštevníkom mesta ako napríklad pavilón, informačný systém, lavičky, osvetlenie, odpadové koše, detské hojdačky, exteriérové fitnes zariadenia a podobne.(autorka) Pavilón 1. pôvodne štvorboký stan z voľne zavesených textílii (Dudák, L., 2000), 2. menšia samostatná prízemná jedno priestorová záhradná stavba, obvykle centrálneho pôdorysu z exteriéru aj interiéru vyzdobená, vyskytuje sa napríklad v romantickom parku (tzv. čínsky pavilón) (Dudák, L., 2000), 3. samostatne riešená časť väčšieho stavebného celku (napr. zakončenie krídiel po obvode čestného dvora). Býva odlíšený napríklad inou fasádou, výškou, zastrešením. Niekedy sa jednalo o samostatnú stavbu v rámci areálu (napr. nemocničný areál), alebo ako ľahkú stavebnú konštrukciu určenú k výstavným účelom (Dudák, L., 2000), 4. samostatne stojaca alebo pridružená stavba slúžiaca na zábavu, špecializované činnosti a aktivity (Harris, C., M., L., 2005), 5. umiestený na fasáde väčšinou v centrálnej polohe návrhu oddelený od fasády, samostatným prestrešením (Harris, C., M., L., 2005), 6. zvyčajné umiestnenie v záhrade, výstavisku, trhovisku, alebo zábavnom parku, ide o dočasnú zdobenú stavbu alebo stan (Harris, C., M., L., 2005), Pavilónový systém - väčší stavebný celok, rozčlenený do jednotlivých pavilónov. (Dudák, L., 2000) Pop - up pavilón - dočasný pavilón, ktorý sa môže objaviť na ktoromkoľvek mieste na určitú dobu a potom sa premiestní na ľubovoľné miesto, využíva moment prekvapenia v priestore. (autorka) Pop – up, vychádza z anglického výrazu „rýchlo sa vynoriť“. Je to vizuálny element grafického užívateľského rozhrania niektorých počítačových programov. Pojem vychádza z toho, že pop-up sa objaví nad ostatnými vizuálnymi elementmi na obrazovke a taktiež ich môže čiastočne, alebo celkom na krátku dobu prekryť. Pop-up sa môže v zásade objaviť na ľubovoľnom mieste obrazovky. Príkladom pop-up môže byť napríklad kontextová nápoveda, ktorá sa vynorí na pozícii kurzoru, alebo rôzne dialógové okná. Skleník - stavba so sklenenými stenami určená pre pestovanie teplomilných rastlín s možnosťou regulácie vegetačných faktorov. Vznikol vo Francúzsku v polovici 18 st.. (Dudák, L., 2000)

Oranžéria - pôvodne chránená, často terasovitá časť renesančnej a barokovej záhrady, kde boli v kvetináčoch geometricky rozostavané pomarančovníky, citrusovníky atď. Do 17. storočia samostatná skleníková stavba pre pestovanie južanských rastlín a drevín. Stala sa pravidelnou súčasťou francúzskych parkov. Od 18. storočia sa južná stena jemne zošikmila a presklila čím vznikol skleník. (Dudák, L., 2000) Skulptúra - socha, umenie vytvárajúce od počiatku dejín hmotové trojdimenzionálne diela. (Koch, W., 2006) Sochárska priestorová inštalácia - inštalácia viacerých diel, alebo častí diela situovaných v exteriéri alebo interiéri, ktoré ako celok vyjadrujú jednotnú autorskú myšlienku. Inštalácia - autorské dielo môže byť umiestnené na rozsiahlych plochách, napríklad vo výstavných halách alebo mestských parkoch.(autorka) 1.2 Pojmy z oblasti urbanizmu Mesto - je mnohofunkčný útvar, ktorý svojimi vzťahmi presahuje rámec husto osídleného obytného územia. Funkcia mesta vyplýva z vyšších územných vzťahov v silovom poli regiónov, krajín,š tátov a spoločnosti vôbec. ( Hruška,E.,1966) Miesto - časť urbanistickej štruktúry mesta veľkostne vymedzenej schopnosťou človeka vnímať ho bez potreby premiestnenia.(autorka) Námestie - sú uzatvorené, pevne ohraničené alebo otvorené, alebo uvoľnené interiéry v zastavanej urbanistickej štruktúre. Aj priestory možno vnímať z určitých pevných, klasických stanovísk alebo v dynamike vnemového zážitku, vedúceho k určitému vyvrcholeniu v osovej, t.j. symetrickej, alebo eurytmickej polohe. ( Hruška,E.,1985) Ulica - prostriedok sprístupnenia objektov - mala vždy v histórií aj určité spoločenské funkcie, boli prostredím komunikačných i spoločenských kontaktov. ( Hruška,E.,1985) Dvor, nádvorie, vnútroblok - predstavujú relatívne uzavreté, neverejné, alebo poloverejné priestorové prvky so súčasným ideovým a funkčno-prevádzkovým poslaním. Priestorovo sú pevne vymedzené. (Alexy , T., 1982) 1.3 Pojmy z oblasti marketingu Imidž 1. určitá predstavu o výrobku, ktorá je sformovaná v dôsledku istej objektivizácie mnohých subjektívnych tvrdení a je fixovaná v skupinovom názore (Nykryn, J., 1988), 2. súbor názorov, myšlienok a dojmov, ktoré ma osoba o určitom objekte (Kotler, P., 2000), 3. Vanda Lieskovská v publikácií Imidž v teórií a praxi definovala pojem imidž a jeho ďalšie ďalšie synonymá, ktoré zodpovedajú jeho komplexnej podobe :

• • • • •

obraz, podoba, predstava, celkový dojem, symbolizácia, prítažlivosť (Lieskovská, V.,2000).

Imidž prostredia - imidž prostredia je produktom dvojsmerného procesu, ktorý prebieha medzi pozorovateľom a jeho okolím. Imidž, alebo podoba prostredia pozostáva z troch zložiek. Je to jeho identita, štruktúra a význam. (Lynche, K., 2004) Intervencia - zakročenie, zásah, sprostredkovanie. (S.Šalang, M.I.Šalangová, Z.Mlaníková, 1997)

2. CIELE PRÁCE 2.1 Hlavný cieľ výskumu Hlavný cieľ výskumu sa sústreďuje na overenie účinku pavilónu respektíve sústavy pavilónov v systéme verejných priestorov ako iniciačného prvku sociálneho života v meste a jeho dopadu na imidž miesta a mesta. 2.2 Čiastkové ciele výskumu Parciálne ciele výskumu boli zamerané na analyzovanie účinku pôsobenia pavilónu vo verejných priestoroch v závislosti od ich polohy, funkcie a formy. Vytvorenie pravidiel lokalizácie pavilónov v rámci systému verejných priestorov. Overenie princípov na modelovom riešení autorských projektov v Bratislave, Košiciach a Žiline. 2.3 Ciele analytickej časti práce Definovanie pojmu „pavilón“ a skúmanie jeho úlohy vo verejných priestoroch vo väzbe na teóriu a prax. Samotný pavilón bude posudzovaný z rozličných uhlov pohľadu: • • •

pavilón a jeho pôsobenie vo verejnom priestore, pavilón a jeho podiel na zvyšovanie imidžu verejného priestoru, pavilón a jeho socializačný význam vo verejnom priestore.

Analýza vybraných pavilónov navrhovaných do verejných priestorov sa sledovala z hľadiska: • spoločných ukazovateľov ako sú poloha verejného priestoru v rámci mesta, poloha pavilónu v rámci vybraných typov verejného priestoru, ich progamu, mierky, formy, miery uplatnenia solitérneho objektu resp. sys- tému objektov,charakteru pavilónu z pohľadu dočasného, alebo trvalého u- miestnenia, • analýza bola realizovaná na vzorke 30 - tich zahraničných príkladov pa- vilónov a 10 - tich slovenských príkladoch. 2.4 Spôsob realizácie výskumu predstavuje: • vyhodnotenie jednotlivých kritérií sledovaných vo väzbe na pavilón vo verejnom priestore, • formulácia záverov a odporúčaní pri navrhovaní pavilónov,

2.5 Hypotézy výskumu Hypotéza č.1 Predpokladá sa, že miera uplatnenia pavilónu v rámci verejných priestorov je závislá od parametrov, hierarchie a funkčnej náplne verejných priestorov. Hypotéza č.2 Predpokladá sa, že cielenou lokalizáciou pavilónov v systéme verejných priestorov je možné zvýšiť vlastnú identitu verejných priestorov, čo bude mať pozitívny dopad na zvýšenie imidžu miesta respektíve celého mesta.

3. METODIKA 3.1 Všeobecné metódy práce podľa etáp výskumu 3.1.1 Prípravná fáza Cieľom prípravnej fázy je vyhľadávanie a zhromažďovanie informácií z odbornej literatúry potrebných pre potreby orientácie v danej problematike. Po prehĺbení a získaní databázy poznatkov boli zadefinované ciele výskumu. V rámci dizertačnej práce boli využité nasledovné metódy vedeckovýskumnej činnosti: • Pozorovanie - objektívne systematické vnímanie činnosti, vlastností skú- maných objektov, javov a znakov odohrávajúcich sa v prostredí okolo nás. • Porovnávanie - metóda zameriavajúca sa na skúmanie spoločných a odlišných znakov pozorovaných prvkov. • Analýza - rozloženie celku na menšie časti, skúmanie špecifického uplatnenia objektu, skúmanie etáp vývoja, podmienok vzniku atď. • Dedukcia - vyvodzuje určitý logický záver vychádzajúci zo všeobecných poznatkov • Indukcia - metóda formujúca všeobecné závery a zásady na základe skúma- nia špecifík konkrétnych prvkov a ich zovšeobecňovania. • Syntéza - spája, usporiadáva nadobudnuté princípy, fakty a informácie do jedného celku. 3.1.2 Fáza spracovávania získaných údajov a informácií Na základe získaných faktov prebehlo spracovávanie a zatriedenie poznatkov z rozličných zdrojov podľa druhu a významu. Po zaradení príkladov do skupín sa skúmali ich spoločné znaky formou komparácie analýz jednotlivých príkladov, následne sa zosumarizovali podľa rovnakých charakteristických prvkov, zásad a vlastností realizovaných pavilónov. 3.1.3 Fáza vlastného výskumu Po sumarizácií doterajších zásad navrhovania pavilónov získaných z oblasti urbanizmu, architektúry, sociológie, marketingu nastalo doplnenie princípov navrhovania pavilónu vo vnútornej mestskej štruktúre a následne overenie ich uplatnenia v podmienkach mesta Bratislavy. Bolo preverené pôsobenie pavilónu, respektíve skupiny pavilónov doplnených do jestvujúcich verejných priestorov. Bolo zhodnotené ich pôsobenie vo vzťahu k polohe v rámci verejného priestoru, mierke, programu, sociálnemu pôsobeniu a schopnosti vytvoriť vlastnú identitu, ktorá bude mať pozitívny dopad na zvýšenie imidžu miesta respektíve celého mesta. 3.1.4 Záverečná fáza Záverečná fáza výskumu je zameraná na komplexné vyhodnotenie skúmanej problematiky. Na základe syntézy všetkých nadobudnutých informácií bola sformovaná metodika, súbor praktických pravidiel resp. odporúčaní, ktoré by mali byť aplikované pri navrhovaní a situovaní 23

pavilónov v rámci verejných priestorov tak, aby zvyšovali imidž daného miesta respektíve celého mesta. 3.2 Závery V rámci záverov bolo realizované: • zhodnotenie databázy 30 - tich zahraničných pavilónov, • zhodnotenie 10 - tich slovenských pavilónov, • zhodnotenie autorskej tvorby, • vytvorenie štruktúry kategorizácie pavilónu ako prvku mestského mobiliáru navrhovaného v rámci verejného priestoru.

4. STAV PROBLEMATIKY PAVILÓNU VO SVETE 4.1 Svetový a Európsky kontext 4.1.1 Historický vývoj pavilónu Pôvodný pavilón prešiel vývojom od ľahkej samonosnej konštrukcie slúžiacej hlavne ako prístrešok „stan” k väčším objektom s nosnou konštrukciou a so základmi charakteristickými pre stavebný objekt, až po súčasné prevedenie väčšinou dočasných experimentálnych foriem intervenujúcich čoraz frekventovanejšie vo verejných priestoroch v centrálnych mestských zónach. Pavilón prekonal radikálny posun, v ktorom postupne vzrastal jeho význam. S predchodcami pavilónu sa stretávame už v renesancii a baroku. Súčasťou šľachtických dvorov, palácov a parkov sa stali tzv. Follies - ikonické stavby, charakteristické ako romantické parkové objekty a letohrádky. Významným vývojovým predchodcom bola i tzv. oranžéria - skleníková stavba slúžiaca na pestovanie exotických rastlín a plodín. Vo väčšine prípadov bola pripojená k stavbe, ale v dôsledku zvyšujúceho sa počtu exotických rastlín a nárokov na priestor jej dimenzie narastali. Výsledkom tohto vývoja sa oranžéria začala vyskytovať ako samostatný objekt slúžiaci na prezentáciu vegetácie v rámci šľachtického sídla. V 17. storočí sa oranžéria stáva samostatnou skleníkovou stavbou a začína sa uplatňovať v rámci botanických a zoologických záhrad. V období vrcholného baroka 18. storočia sa južná stena zošikmila, presklila a tak vznikol ďalší predchodca pavilónu - skleník. Pavilón s francúzskym výrazom „pavellun“, latinským „papilo“ a anglickým „tent“ - v preklade stan sa začal vyskytovať nielen v Európe, ale stretávame sa s ním aj na strednom východe, Indii, Thajsku, Číne a Japonsku.

Obr. 1: a,b Crystal palace, J. Paxton, Londýn

Míľnikom pre pavilón sa stal rok 1851, kedy sa do povedomia verejnosti zapísal ako objekt pre vystavovanie vzoriek, remeselných výrobkov, strojov a technológie v rámci 1. medzinárodnej výstavy organizovanej v Hyde parku v Londýne. Pri tejto príležitosti navrhol architekt J. Paxton prvý pavilón „Crystal palace“ o ploche 70 000 m2. Zaujímavosťou je, že 25

sa jednalo o stavbu tzv. bazilikálneho typu s dvoma bočnými a jednou hlavnou loďou. Stal sa prvým univerzálnym priestorom slúžiacim na vystavovanie v rámci koncepcie svetových výstav. Dôležitým medzníkom vývoja pavilónu bola aj realizácia nemeckého pavilónu od architekta Mies van der Rohe, ktorý bol navrhnutý k príležitosti medzinárodnej expozície v Barcelóne v Španielsku (1929). Stal sa výrazným symbolom všetkého čo modernistická architektúra 20. storočia mohla priniesť. Jedným z prelomových prvkov pavilónu bola plochá pultová strecha nesená ôsmimi stĺpmi.

Obr. 2: a,b Pavilón v Barcelone, autor: Mies van der Rohe, Barcelona

Vynimočným príkladom architektonického experimentu je aj návrh Le Corbusiera pre Heidi Weber Museum 1965 v Zurichu, Švajčiarsku. Pavilón demonštroval novú koncepciu usporiadania priestoru v byte, čomu určite dopomohol aj modulový konštrukčný systém ponúkajúci širokú flexibilitu. Samotný pavilón sa skladal z dvoch častí modulovej zostavy a dáždnikovej strechy (parasole).

Obr. 3: Pavilón pre Heidi Weber Museum , autor: Le Corbusiere, Zurich

Jedným zo zásadných zlomov vo vývoji pavilónu je realizácia pavilónov v Parc de la Villette v Paríži od architekta Benarda Tschumiho. Návrh bol výsledkom veľkej medzinárodnej súťaže, v ktorej sa zúčastnilo 470 sútažiacich. Vo víťaznom návrhu získal pavilón novú dôležitú úlohu. Je navrhnutý v sieti 25 sektorov často v ich centrálnej pozícii s prezentáciou rozličných programov .

Obr. 4: a,b Parc de la Villette, autor: Bernard Tschumi, Paríž

4.1.2 Súčasný stav pavilónu vo svetovom kontexte Téma pavilónu sa vo svete stáva veľmi aktuálnou, naráža však na problémy, ktoré súvisia s jasným kategorizovaním jednotlivých typov pavilónov a ich vzťahom k urbánnym štruktúram.

Obr. 5: Pavilón DAM, autori: Frank Brakow, Regine Leibinger, Frankfurt nad Mohanom

Úvahe nad úlohou pavilónu v architektúre sa venuje kolektív autorov v publikácií The Pavillion Plesure and polemics in architecture (2009), ktorej autorom je Peter Cahola Schmala. Publikácia sa prioritne zaoberá experimentálnym pavilón DAM, ktorý bol navrhnutý ako intervencia do parku Nemeckého múzea umenia (KUM) ako exibičný pavilón pre Nemecké múzeum architektúry (DAM) vo Frankfurte nad Mohanom. Autori pavilónu Frank Brakow, 27

Regine Leibinger uvádzajú : „Pavilón vôbec nie je budova a nie výlučne vždy experiment. Pohybuje sa medzi teoretickým a pragmatickým prístupom. Pre nás je to provokatívny nástroj, alebo prostriedok, prototyp, alebo vzorka na testovanie limitov a kapacít našich teoretických úvah. Pavilón vyúsťuje do testu, ktorý legitimizuje hodnotu nášho výskumu” Súčasťou publikácie je aj rozhovor Karen Murphy s Ben van Berkelom o prístupe ateliéru UN Studio k tvorbe pavilónov. Ben van- Berkel v rozhovore povedal: „Jednou z výziev pavilónovej typológie je fakt, že tieto štruktúry sú dočasné a teda ponúkajú možnosť testovania konceptov a ideí vo veľmi krátkom čase". V istom zmysle možno pavilón pôsobí ako hudobné predstavenie, ktoré poskytuje zážitok v danom momente. Pavilón može mať podobné správanie sa z dôvodu jeho prevažne dočasnej trvanlivosti. Pavilón poskytuje zážitok svojou silou formy. V rozhovore Ben van Berkel vníma pavilón ako štruktúru, ktorá nie je ešte budovou, ale je už priestorom. Malá mierka pavilónu umožňuje overovať čiastkové ideí, ktoré môžu byť neskôr použité pri realizácii stavebného objektu.Tento princíp tvorby uplatnil ateliér UN Studio už častejšie. Pavilón ICA vo Philadephii, Holiday Home z roku 2006 overil princíp koncepcie priestoru a stal sa základom pre realizáciu viacerých neskorších projektov stavieb, ako napríklad Divadlo Agora v Lelystad.

Obr. 6: a/ Divaldo Agora Lelystad, Holandsko

b/ Holiday Home, Philadelphia, autor: UN studio

Spôsobu navrhovania pavilónov sa venuje i publikácia autora Charlesa Walkera Making Pavilions (2009). Zdroj prevažne popisuje šesť rokov študentskej práce na Architectural Association v Londýne, sútaž návrhov jednotlivých študenských pavilónov, proces od workshopov až po realizáciu a detaily. Pavilóny sa každoročne prezentujú na Bedford square, Hooke Parku v Londýne. Medzi zrelizované patria Bad hair pavilón (2007), Fractal pavilón (2006), Swoosh pavilón (2008) a Driftwood pavilón (2009). K metodike experimentálneho navrhovania sa vyjadrili Alan Dempsey a Yusuke Obuchi v publikáciií Nine problems in the form of pavilion (2010), v ktorej popisujú vývoj od zadania až po realizáciu DRL pavilónu. V jednotlivých kapitolách sa venujú problémom modelovania, štruktúry materiálu, mierky, montáže a výskumu.

Obr. 7: a/ Bad Hair (2007), študentský projekt, Londýn

b/ Swoosh pavilón (2008), študentský projekt, Londýn

Obr. 8: a/ Bedford squere pred intervenciou

b/ DRL pavilón, študentský projekt, Londýn

V ucelenej publikácii Serpentine Gallery Pavilions (2011) popisuje Philip Jodidio jedenásť zrelizovaných pavilónov od svetovo uznávaných architektov. Cieľom Serpentine gallery bolo priblížiť návštevníkom galérie súčasné umenie a architektúru, ktoré k sebe neodmysliteľne patria. Mierka jednolivých pavilónov nebola fixne stanovená, ale jeho program sa nemenil. Zadaním architektov bolo navrhnúť letný “eventový” priestor a kaviareň. Pavilóny pre Serpentine gallery od roku 2000 boli realizované nasledovnými architektami: • Zaha Hadid (2000) (2007), • Daniela Libeskind (2001), • Toyo Ito (2002), • Oscar Niemeyer (2003), • MVRDV (2004), • Álvaro Siza a Eduardo Souto de Moura (2005), • Rem Koolhaas a Cecil Balmond (2006), • Olafur Eliasson a Kjetil Thorsen (2007), • Frank O.Gehry (2008), • SANNA (2009), 29

• • •

Jean Novel (2010), Peter Zumthor (2011), Herzog de Meuron (2012).

Iným príkladom experimentálnej tvorby pavilónu je ICD/ITKE pavilón ako prezentácia výskumu Profesora Achima Mengesa na Inštitúte výpočtovej techniky ( ICD) a Prof. I. Knippersa na Inštitúte konštrukciíí (ITKE) v Stuttgarde na základe výskumu overovali limity materiálov, ktoré exerimentálnym spôsobom zrealizovali na pavilóne.

Obr. 9: a,b ICD/ITKE Research Pavilón 2011, Stuttgard

4.2 Východiská pre spracovanie témy Kapitola mapuje historický vývoj novovznikajúceho typologického druhu pavilónu a jeho súčastný kontext v svetovej architektúre. Pavilón sa stáva obľúbeným nástrojom architektov ako overiť nové progresívne konštrukčné systémy. Samotný pavión nepodlieha konkrétnej rozmerovej typológii, v dôsledku čoho je to v prevažnej väčšine prípadov voľné zadanie, ktoré umožnuje architektom sa prioritne sústrediť na formu. V niektorých prípadoch je pavilón použivaný ako experimentálny nástroj, ktorý overuje teoretické výskumy v materiálovej a konštrukčnej oblasti v mierke 1:1. Práca stavia na získanych poznatkoch a súčasných trendoch formovania samotných pavilónov. Rozširuje realizovaný výskumy o výskum pôsobenia prevažne uvedej formy pavilónov vo verejnom priestore až po ich pôsobenie v časti mesta.

5. STAV PROBLEMATIKY PAVILÓNU NA SLOVENSKU 5.1 Kontext pavilónu na Slovensku 5.1.1 Historický vývoj pavilónu Medzi pavilónmi na území Slovenska prevláda typologický druh tzv. hudobného pavilónu, ktorý sa stal súčasťou verejných parkov, alebo kúpeľných miest. Hudobné pavilóny sa stali synonymom diania a kultúrneho života kúpeľných miest resp. mestských verejných parkov. V roku 1967 bola schválená rekonštrukcia centrálneho parku v Pieštanoch. Cieľom rekonštrukcie bolo okrem iného navrhnúť miesta na odpočinok s uplatnením pergol, mestského mobiliáru a novonavrhovanej fontány. Súčasťou rekonštrukcie bol aj navrhnutý hudobný pavilón autora Emila Šveca, ktorý mal nahradiť starší objekt rovnakého charakteru. Pavilón je v súčasnosti využivaný na hudobné koncerty, ako súčasť kultúrno -spoločenského diania v rámci kúpeľného komplexu.

Obr. 10: a/ Hudobný pavilón, začiatok 20 storočia

b/ Hudobný pavilón Mušla r.1967-1969, Piešťany

Za pozornosť stojí i Hudobný pavión Kursalón od autorov pamiatkovej obnovy P. Podoba, S. Podobová v Sklených Tepliciach. Bol to najstarší drevený pavilón v strednej Európe. V minulosti bol spoločenským stretávacím priestorom. Po rekonštrukcii sa stal doležitým vstupným reprezentatívnym priestorom do kúpeľov.

Obr. 11: Kursalón, autori: P. Podoba, S. Podobová, Sklenné teplice

Architekt D. S. Jurkovič navrhol v roku 1903 v Luhačoviciach v kúpeľnom parku pavilón, ktorý stál pôvodne v kontexte s Jánovým domom, neskôr bol premiestnený a v súčasnosti sa nachádza na inom mieste. Konštrukcia ôsmich stĺpov podopiera klobúkovitú kúželovú strechu.

Obr. 12: a,b Pavilón pri Jánovom dome, autor: D. S. Jurkovič, Luhačovice

V polovici 20. storočia mala Bratislava ambíciu stať sa veľtržným mestom. Od roku 1969 sa tu začali usporadúvať chemické veľtrhy Incheba. V tom istom roku prebehla sútaž, ktorej výsledkom bola aj sústava pavilónov od architekta Ferdinanda Milučkého. Po vybudovaní nového výstavného komplexu na pravom brehu Dunaja – v Petržalke sa výstavy z priestoru PKO vysťahovali a pavilóny boli demontované.

Obr. 13: Pavilóny pred PKO, F. Milučký, Bratislava

Obr. 14: a,b Pavilóny pred PKO, F. Milučký, Bratislava

Neodmyslitelnou súčastou Bratislavkého nábrežia je objekt Propeléru od architekta Emila Belluša. Je lokalizovaný v polohe nástupnej a výstupnej zástavky lode – propeleru, ktorá dopravovala ľudí z Petržalského parku do Starého mesta a naopak. Charakteristickou črtou objektu je ľahká oceľová rámová konštrukcia s vnútorným koridorom určeným na nástup a výstup pasažierov lode.

Obr. 15: a,b Propeler, autor: E. Belluš, Bratislava

5.1.2 Súčasný stav pavilónu na Slovensku Aktuálnosť témy pavilónov sa začína uplatňovať už aj na Slovensku ich postupným dopĺňaním do verejných priestorov situovaných hlavne v centrálnych mestských zónach. Nutnosť doplnenia verejných priestorov si uvedomilo napr. mesto Martin, ktoré v roku 2003 zrekonštruovalo pešiu zónu. Autor Dušan Maňák navrhol koncept, ktorý v sebe zahŕňal multimediálny pavilón Millénium. Objekt vniesol do územia mierku, orientačný systém a stal sa novým symbolom súčasného Martina. Pozitívne reakcie a fungujúca sociálna interakcia obyvateľov mesta viedla k realizácií druhého kultúrneho pavilónu „Mólo ″ od autorov Uniform architects.

Obr. 16: a/ Pavilón Millénium, Martin

b/ Pavilón Mólo, Martin

c/ Pavilón Balík, Bratislava

Na Františkánskom námestí v Bratislave vznikla od autorov Vallo&Sadovsky realizácia pavilónu „Balík″. Podrobnejšia analýza týchto pavilónov sa nachádza v kapitole 11. Analýza slovenských príkladov.

Pavilón Synagoga v Bratislave To, že Bratislava v minulosti nebola čisto slovenským mestom, ale aj mestom s podielom nemeckej, maďarskej a tiež židovskej menšiny, má pripomenúť pavilón vo forme 60%-tnej zmenšeniny neologickej synagógy, ktorá stála na Rybnom námestí a počas výstavby Nového mosta bola zbúraná. Pavilón 15-metrov vysokej synagógy je súčasťou projektu virtuálnej obnovy historického židovského geta v Bratislave. Vo vnútri synagógy sa bude premietať 18-minútový dokumentárny film Stratené mesto režisérky Zuzany Piussi. Turisti, ale aj Bratislavčania budú mať príležitosť spoznať dosiaľ slabo prezentovanú časť histórie mesta. Pavilón synagógy bude na Panskej ulici stáť až do konca septembra. Počas troch rokov, vždy od júna do septembra bude opätovne postavený a sprístupnený verejnosti.

Obr. 17: a,b Pavilón synagóga, Bratislava (foto: autorka)

Hudobný pavilón Hviezdoslavovo námestie v Bratislave Hudobný pavilón bol zrealizovaný v rámci rekonštrukcie Hviezdoslavovho námestia. Podľa autora pavilónu Otta Grossmanna na hudobný pavilón vyhotovili okolo 60 variant riešenia. Projektanti napokon zvolili štvorcový pôdorys, stĺpy v rohoch na spôsob Bratislavského hradu, ktorá zabezpečila priechodnosť pavilónu. Prestrešenie je zabezpečené celosklennou konštrukciou s vitrážovými motívmi vo forme prelamovanej strechy pripomínajúcej tvar pagody.

Obr. 18: a,b Hudobný pavilón, autor: O. Grossmann, Bratislava (foto:autorka)

Letný pavilón na nádvorí Slovenskej Národnej Galérie v Bratislave Letný pavilón bol zrealizovaný podľa návrhov autorov Martina Jančoka a Aleša Šedivca. Podľa vyjadrenia autorov je projekt Letného pavilónu koncipovaný ako monumentálny, ale zároveň neviditeľný. „Idea je založená na priestorovej mriežke - sieti, ktorá je schopná zachytávať v čase rôzne programové aktivity a meniť sa podľa dramaturgie a počas celého leta,“ Kostru dočasného pavilónu tvoria recyklované lešenárske tyče. Mriežka – sieť vytvára a spája jednotlivé prvky projektu – hry, siete, lehátka, kaviareň. Nejde teda len o konštrukciu, ale o komplexný multifunkčný projekt, ktorý má celému nádvoriu dodať nový rozmer.

Obr. 19: Letný pavilón Slovenskej Národnej Galérie, autori: M. Jančok, A. Šedivec, Bratislava (foto:autorka)

5.2 Východiská pre spracovanie témy Kapitola naznačuje, že architekti na území Slovenska aj v minulosti pracovali s pavilónom. Ukazuje sa, že v dávnejšej minulosti sa pavilóny navrhovali ako trvalé objekty väčšinou ako súčasť parkov, nábreží, alebo výstav. Aj keď ich vyľahčená forma naznačuje o ich zatriedení do kategórie pavilónov svojou podstatou - plnením presne určenej funkcie regulovanej typológiou prezrádza silnú inšpiráciu stavebnými objektami. Príklady zo súčasnosti Mólo a Balík sú typickými dočasnými pavilónmi, ktoré sa zaraďujú do skupiny prvkov mestského mobiliáru. Z hľadiska uplatnenia pavilónu vo verejnom priestore je možné konštatovať, že sa viažu výlučne na centrálnu mestskú oblasť, resp. centrum mesta a jeho najfrekventovanejšie priestory. Sú situované najčastejšie v tých najintenzívnejších polohách - na krížení hlavných peších ťahov, v ťažiskových uzlových priestoroch mesta (napr. pavilón v Martine, pavilón v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí). V mnohých priestoroch s prevládajúcich nástupom do pešej zóny (napr. pavilón Synagóga, Bratislava) nástupom do parku (napr. Hudobný pavilón, Piešťany). V rámci nábreží sa sledovala a overila účinnosť pavilónov pozdĺž hlavného pešieho ťahu.

6. VÝZNAM PAVILÓNU VO VEREJNOM PRIESTORE 6.1 Charakteristika verejného priestoru Verejný priestor sa vzťahuje na všetky časti zastavaného a prírodného prostredia ulice, námestia, parky - teda priestor, kde má verejnosť voľný prístup. Verejný priestor je možné deliť z viacerých hľadísk: • z hľadiska vlastníctva - priestor môže byť vo verejnom, alebo súkromnom vlastníctve, • z hľadiska prístupu - voľný, obmedzený a zakázaný, • z hľadiska užívania - výhradné užívanie, skupinové užívanie. Z hľadiska charakteru je možné verejný priestor členiť na: • Vonkajší verejný priestor - predstavuje priestory ako sú napr. námestia, ulice, parky, komunikácie. Tieto priestory sú zásadne prístupné každému, preto hovoríme o verejných priestoroch v ich najzákladnejšej podobe. • Vnútorný verejný priestor – predstavuje verejne prístupné priestory (zväčša halového charakteru) slúžiace rozličným verejným inštitúciám ako sú knižnice, múzeá, radnice, železničné a autobusové stanice, letiská a pod. • Kombináciu vnútorných a vonkajších verejných priestorov – predstavujú priestory s externým i vnútorným charakterom ako napríklad priestory kempusov, univerzít, administratívnych komplexov, Kevin Lynche (1981) vyslovil v publikacii Image of the city 6 podmienok, ktoré by mal spĺňať kvalitný verejný priestor: • • • • • •

životaschopnosť, prístupnosť, vnímateľnosť, ovládateľnosť, kontrolovateľnosť, spôsobilosť.

Allan Jacobs a Donald Appleyard (1987) uvádzajú, že verejný priestor má byť: • • • •

obývateľný, identický, kontrolovateľný, autentický,

• •

udržateľný, efektívny.

Bentley (1985) uvádza, že verejný priestor musí byť: • • • •

čitateľný, vymedzený, formovaný, funkčný.

Americká projektová spoločnosť The project for public space na základe výskumu viac ako 1000 verejných priestorov identifikovala 4 kritéria pre kreovanie kvalitných verejných priestorov. Zaujímavé je, že na prvé miesto z hľadiska požiadaviek na verejný preistor umiestnili imidž a pohodlie pred kritérium úžitkovosti. • • • •

komfort a imidž, prístup a orientácia, užívanie a aktivity, zabezpečenia možnosti združovania návštevníkov.

Kľúčové kritéria

Vnútorný okruh hodnôt

Vonkajší okruh hodnôt

pohodlie a imidž

-bezpečnosť -charizma -história -atraktivita -duchovnosť

-možnosti sedenia -možnosti chôdze -pešia prístupnosť -zeleň -čistota

-štatistika kriminality -kanalizačné siete -stav budov -životné prostredie

prístup a prepojenie

-čitateľnosť -pešia prístupnosť -istota -kontinuita

-blízkosť -účelnosť -pohodlie -prístup

-doprava -schéma rozdelenia -prejazd -pešia prístupnosť -parking

užívateľnosť a aktivity

-pravdivosť -udržateľnosť -zvlášnosť -výnimočnosť -prínos

-zábava -aktivity -využiteľnosť -eventy -vitalita

-majetkové hodnoty -nájomné -využitie pôdy -maloobchodné tržby -obchodné vlastníctvo

sociabilita

-spolupráca -susedstvo -dozor -hrdosť -prívetivosť

-klebety -rôznorodosť -rozpravanie -priateľskosť -interaktivita

-pouličný život -sociálna sieť -večerné použitie -dobrovoľníctvo -počet žien, detí, atď.

Tab. 1: Kritériá pre úspešné verejné priestory prevzaté z Project for public space (2000), (upravené autorkou)

6.2 Sociálny význam verejných priestorov „Medzi priestorom a spoločnosťou je jednoznačný vzťah. Je zložité predstaviť si priestor nenaplnený ľuďmi a naopak sociálne aktivity bez ľudí“ Dear a Wolch (1989). Úvahy nad vzťahom medzi ľuďmi a priestorom začínajú v súvislosti s tézou, že formovaním fyzického prostredia prostriedkami architektúry zároveň formujeme ľudské správanie sa v tomto priestore. Ľudia neprijímajú zmeny pasívne, je dokázané, že zmeny prostredia na nich jednoznačne vplývajú. Formovaním prostredia, urbanisti a architekti ovplyvňujú ľudskú činnosť a tým menia aj charakter spoločenského života. Dear a Wolch (1989) uvádzajú, že sociálne vzťahy sa môžu vzhľadom na charakter priestoru formovať do špecifických mestských foriem. Fyzicky môže byt pristupný sociálnym aktivitám, podporovať ich, alebo naopak svojim formovaním môže negatívne ovplyvňovať rozvoj týchto aktivít v danom mieste. Téme verejných priestorov a ich sociálnemu významu sa venuje aj Ján Gehl (1996) v publikácii Life between buildings , kde delí aktivity na: • • •

nevyhnutné aktivity, voliteľné aktivity, spoločenské aktivity.

Do skupiny nevyhnutných aktivít zaraďuje každodenné povinné činnosti ako napr. chodenie do školy, nakupovanie, čakanie na autobus. Uvádza, že tieto aktivity sú viac menej nezávislé na kvalite exteriérového prostredia, pretože aktivity spojené s týmito činnosťami sú nevyhnutné. Medzi voliteľné aktivity zaraďuje také činnosti, ktoré si užívatelia vyberajú sami, pričom ich realizujú iba v pozitívne pôsobiacom prostredí. Tieto aktivity sú priamo závislé na exteriéri. Úroveň a kvalita verejných priestorov podmieňuje život v tomto mieste. Ak je kvalita v tomto území nízka, udržia sa tam len nevyhnutné aktivity. Na rozdiel od toho verejné priestory svojou zvýšenou kvalitou lákajú ľudí zastaviť sa, sadnúť si, najesť sa. Spoločenské aktivity sú také aktivity, ktoré záležia na správaní sa ostatných ľudí vo verejnom priestore. Takéto aktivity sa dejú spontánne, ako priamy dôsledok pohybu ľudí ako napr. komunikácia, počúvanie, pozorovanie iných ľudí, hra detí a podobne. Typy horeuvedených aktivít sa overili na modelových riešeniach vytypovaných verejných priestorov. Štúdia a analýza hlavnej pešej promenády Stroøget, ktorú vypracovali študenti architektúry z Royal Danish Academy of Fine Arts sa zaoberala otázkou, ktoré miesta ľudí zaujmú v rámci pešieho ťahu tak intenzívne, aby sa pristavili na tomto mieste. Výsledok prieskumu ukázal, že menej zastavení sa odohralo pred bankovými, alebo administratívnymi priestormi. Veľké množstvo ľudí zaujali priestory pred obchodmi s oblečením s výstavami 38

s priamym vizuálnym prepojením na ľudí, ďalej aj novinové stánky, fotografické exhibície a exterierové divadlá. Z výskumu tiež vyplynulo, že pouliční maliari a hudobníci zaujali len v momente, keď boli v tvorivom procese.

Obr. 20: O-STRIP pavilion, Tongji University Team, Shanghai

Whyte (1980) zistil, že najzákladnejšia aktivita ľudí vo verejnom priestore je pozorovanie ľudí pri ich činnostiach. Preukázalo sa, že najčastejšie umiestňovanie sedení je pozdĺž peších ťahov. Napríklad pri kaviarenskom sedení to umožňuje návštevníkom kaviarne sledovať iných ľudí pri ich činnostiach, ale i pri aktivitách ako sú napríklad pouličné predstavenia. Sociológ Derk de Jonge (1967- 68) pri výskume zaoberajúcom sa rekreačnými areálmi v Holandsku poukázal na efekt okraja. Väčšina zón, ktoré boli preferované na zastavenie sa boli v území situované prevažne na okraji nábrežia, skupiny stromov, okraja lesa, zatiaľ čo otvorené plochy neboli využívané v tak veľkej miere. Efekt okraja môžeme sledovať aj v mestských priestoroch, kde tiež dochádza ku preferovaniu zón zastavenia sa v dotyku s hranicou zmeny funkcií, alebo okrajov priestranstiev. Edward T. Hall v knihe The Hidden Dimension (1966) bližšie vysvetlil význam okraja. Tvrdí, že v blízkosti priečelia budov sa človek cíti menej exponovaný ako uprostred priestoru kde môže sledovat, ale nenacháza sa v centre diania. 6.3 Význam pavilónu vo verejnom priestore V súvislosti s integrovaním pavilónu v rámci mesta je potrebné klásť si nasledovné otázky. Prečo je potrebné zaoberať sa verejným priestorom a pavilónom v ňom? Aký je vzťah verejného priestoru a pavilónu? Aký má pavilón význam vo verejnom priestore? Môže pavilón skvalitniť verejný priestor? Táto kapitola pojednáva o význame verejných priestorov vo vzťahu ku ich sociálnemu rozmeru a úlohe pavilónu ako aktivátora formovania sociálneho života vo verejnom priestore. Možno konštatovať, že aktivity sa najprv odohrávajú v okrajových oblastiach verejného priestoru, až potom expandujú do stredu verejného priestoru. Ľudia si radi vyberajú miesta

na státie, alebo sedenie v blízkosti výklenkov nároží, stĺpov. Vyhľadávajú statické objekty, opory, ktoré im svojou mierkou a charakterom dotvárajú verejný priestor, v ktorom sa cítia dobre. Často preferujú miesta, v ktorých sú prvky, objekty, okolo ktorých sa môžu združovat, postávať, alebo inak aktivovať. Práve uvedené aktivity a zákonitosti platné vo verejnom priestore sú úzko previazané s úlohou a významom pavilónu ako jedného z dôležitých prvkov verejného priestoru. Vzhľadom na preukázané správanie sa ľudí vo verejnom priestore je možné tvrdiť, že pavilón ako reprezentant jedného z prvkov mestského mobiliáru je veľmi užitočným nástrojom, ktorý dokáže flexibilne intervenovať a aktivizovať dianie vo verejnom priestore. Ak platí, že ľudia majú radi priestory, ktoré im poskytujú zázemie, fyzickú oporu tak práve pavilón svojou mierkou, formou a programom dokáže priestory doplniť a aktivizovať miesta, ktoré pôvodne svojou prázdnotou neboli pre ľudí atraktívne.

Obr. 21: a/ CLJo2 ZA11 pavilón, Rumunsko

b/ Apap open pavilón, Mass studies, Kórea

6.4 Aplikácia teoretických základov na lokalizovanie pavilónu vo verejnom priestore 6.4.1 Aktivovanie verejného priestoru - námestia V rámci verejného priestoru námestia je možné špecifikovať niekoľko foriem jeho aktivácie

Schéma 1: a,b,c Schéma princípov aktivovania verejného priestoru – námestia (autorka) Legenda: vymedzenie námestia mestskou zástavbou, pavilón

Schéma 1: a/ Vnímanie z okraja smerom do stredu Naznačuje východiskovú situáciu štandardného námestia vymedzeného blokovou zástavbou, ktorého aktívny parter je frekventovane využívaný. Stred námestia nie je využívaný. Pozorovatelia zaberajú prevažne okrajové pozície námestia, čo im umožňuje sledovať scény mestského života odohrávajúceho sa na námestí. 40

Schéma 1: b/ Vnímanie z centra ku okrajom scény verejného priestoru Zobrazuje priestor námestia, ktorý na rozdiel od predchádzajúceho príkladu umiestňuje pavilón do centrálnej polohy. Pavilón vytvára akúsi psychologickú oporu pre ľudí, zároveň je aj výrazným orientačným bodom. Umožňuje im zhromaždovať sa okolo neho, vytvárať skupiny a pozorovať scény mestského života odohrávajúce sa na okrajoch námestia Schéma 1: c/ Vnímanie z nárožia námestia Prezentuje pavilón v prípade, keď je umiestnený asymetricky do nárožia námestia, v polohe bližšie ku jeho významovému ťažisku. Je kombináciou vnímania z okraja do stredu a vnímania z centra ku okraju. Poloha pavilónu podporuje jestvujúce asymetricky umiestnené významové ťažisko námestia. 6.4.2 Aktivovanie verejného priestoru - parku Na úrovni parku je možné sledovať nasledovné situovanie sústavy pavilónov :

Schéma 2: a,b,c,d Aktivovanie verejného priestoru - parku (autorka) Legenda: park, pavilón, pešie ťahy

Schéma 2: a/ Zobrazuje pavilón pozdlž silného pešieho ťahu v parku. Situovanie pozdĺž silného pešieho ťahu v parku predstavuje pavilóny ako iniciačné body - aktivátory, zosilňujú a poporujú atraktivitu promenády. Vhodným umiestnením pavilónov dochádza k oddeleniu primárnych a sekundárnych verejných priestorov. Schéma 2: b/ Zobrazuje situovanie pavilónu v uzloch a na križení ťahov verejného priestoru. Situovanie pavilónov v uzloch prirodzených spojníc, križovaní jestvujúcich, alebo aj novovytvorených peších ťahov. Pavilóny sa môžu lokalizovať v bodoch kríženia, čím vznikajú ohniská a subcentrá v rámci verejného priestoru - parku. Schéma 2: c/ Zobrazuje pavilón v jednotlivých poliach verejného priestoru. Rozmiestnenie pavilónov v poliach parku pomáha zatraktívniť plošne celý priestor parku. Pavilóny ovládajú celý park, vnášajú do neho rozličné funkcie a program, ktorý obohacuje jednotlivé mikropriestory okolo pavilónov. Pavilóny sa stali symbolmi a vniesli do parku aj silný orientačný systém. (príklad Parc la Villette v Paríži) Schéma 2: d/ Zobrazuje pavilóny pri vstupoch do verejného priestoru - parku. Koncepcia umiestnenia pavilónov pri vstupoch do verejných priestorov parku má podporiť prírodné prvky bez vnášania objektov drobnej architektúry, ktorá by mohla rušiť vnímanie samotného parku. Pavilóny sú situované pri vstupoch do parku s cieľom zvýrazniť a aktivovať tieto priestory. Lokalizovanie pavilónov pri vstupoch do parkov je typické i pre niektoré anglické a francúzske parky. 41

6.4.3 Aktivovanie verejného priestoru - ulice Príklad doplnenia a aktivovania verejného priestoru ulice

Schéma 3: a,b,c Schéma princípov aktivovania verejného priestoru – ulice (autorka) Legenda: vymedzenie ulice mestskou zástavbou, pavilón, dopr. komunikácie,

vegetačný pás

Schéma 3: a,b/ Zobrazuje pavilóny pozdlž dopravných komunikácií. Pre pavilóny navrhnuté pozdĺž dopravných komunikácií platí, že ich vnímanie prebieha väčšinou z prostriedkov individuálnej automobilovej dopravy, alebo MHD. Z toho vyplýva, že sú pozorované pri oveľa väčšej rýchlosti ako pavilóny situované v štruktúrach peších zón. To má za následok, že pri ich návrhu je možné pracovať s väčšími objemami, menšou mierou detailu a možno aj s použitím výraznejšej farebnosti. Schéma 3: c/ Zobrazuje pavilóny vyplňajúce prázdne miesta mestskej štruktúry - prieluky. V prípade ulice, ktorá nemá jednotnú stavebnú čiaru ,napríklad z dôvodu nutnosti rešpektovať svetlotechnické parametre, alebo z dôvodu nutnosti dodatočného odstránenia stavby vzniká stavebná prieluka. Tieto priestory sa z hľadiska vnímania verejného priestoru stávajú neaktívnym prvkom priestoru ulice. Doplnením dočasného, alebo trvalého pavilónu sa dosiahne scelenie kontinuity parteru ulice a zvýšenie atraktivity tohoto verejného priestoru pre návštevníkov. 6.5 Východiská pre spracovanie témy Kapitola mapuje teoretické vychodiská, na základe ktorých je možné pochopiť dobre fungujúci verejný prostor, zároveň poukazuje na princípy umiestňovania pavilónov do jednotlivých typov verejných priestorov ako sú námestie, ulica, pešia zóna,mestský park. Charakter a kvalitu mestského života výrazne ovplyvňuje kvalita verejného priestoru. Ak má verejný priestor slúžiť ľuďom je potrebné artikulovať verejný priestor tak, aby boli ambície a očakávania jeho uživateľov naplnené. Podľa parciálnych výskumov realizovaných vo svete sa preukazuje, že ľudia sa vo verejnom priestore chcú stretávať a chcú vidieť iných ľudí, inými slovami platí že „chcú vidieť a chcú byť videní“. Navrhovanie verejných priestorov a lokalizovanie pavilónov by sa malo riadiť niektorými zásadami, ktoré vychádzajú z psychologického vnímania priestoru zo strany človeka. Dôležité je tiež poznanie zásad umiestňovania pavilónov do uzlov a kríženia peších ťahov, aplikovanie princípu vnímania z okraja smerom do stredu a z centra ku okrajom scény verejného priestoru. 42

7. VÝZNAM IMIDŽU PAVILÓNU 7.1 Význam imidžu S charakterizovaním pojmu imidž sa v priebehu posledných desiatich rokov stretávame najčastejšie v odbornej literatúre zaoberajúcej sa marketingovou komunikáciou a propagáciou. Pojem imidž sa viaže hlavne k personálnemu imidžu osobností, avšak jeho pravý význam je spojený s marketingom a úzko súvisí s tzv. Corporate identity - CI firemnou identitou. Čo je imidž? Prečo je potrebné sa ním zaoberať? Je doležité aký ma verejný priestor imidž? Môže pavilón výraznejšie pôsobit na imidž miesta? V súvislosti s charakterizovaním imidžu je možné sa stretnúť s názormi autorov, ktorí ho chápu rozličným spôsobom. Sircus (2001) ... „ Každé miesto je potenciálna značka rovnako ako Disneyland, Las Vegas, Paríž, Edinburg, New York. Sú miesta ktoré samotné vystupujú ako značky, pretože majú jasný imidž priznačný pre každé miesto “... Slovník Americkej Marketingovej spoločnosti definuje imidž ako zákazníkovo vnímanie výrobku, inštitúcie, značky, obchodu, alebo osoby, ktorá môže, ale aj nemusí korešpondovať s realitou. Nykryn (1988) definuje imidž ako určitú predstavu o výrobku, ktorá je sformovaná v dôsledku istej objektivizácie mnohých subjektívnych tvrdení a je fixovaná v skupinovom názore. Gardner a Levy (1955) v publikácii The product and the brand sa zaoberali imidžom vo väzbe na marketing. Poukazovali na výsledok analýz, v ktorých sa preukázalo, že pre spotrebiteľa je imidž značky dôležitejší ako jeho technologické vlastnosti. 7.2 Typy imidžu pavilónu 7.2.1 Imidž pavilónu a úžitkovosť V rámci festivalu reSITE v Prahe, ktorý sa venoval verejným priestorom si organizátori prenajali od ateliéru Raumlabor Berlin pavilón Balerina, aby sa stal symbolom festivalu. Pavilón bol umiestnený v dotyku s Novou scénou Národného divadla, v lukratívnej polohe námestia s frekvetnovaným peším pohybom. Preukázalo sa, že väčšina ľudí sa pozastavila na základe vnímania pavilónu a až následne sa informovala o aký festival ide a čo bude prezentovať. Pavilón Balerína splnil úlohu komunikačného nástroja medzi návštevníkmi, festivalom a verejným priestorom. Na druhej strane jeho technické riešenie nebolo úplne premyslené, nakoľko počas dňa bolo v pavilóne často viac ako 30°C, čo bez možnosti chladenia vzduchu takmer znemožňovalo využívanie objektu. Preukázalo sa však, že imidž paviónu bol taký silný, že v tomto prípade bol dôležitejší ako užitkové a technické vlastnosti objektu. 43

Obr. 22: a,b Pavilón Balerina - reSite festival, autori: Raumlabor Berlin, Praha 2012

7.2.2 Imidž pavilónu a asociácia P. Kotler a R. Andreasen (1991) v pulikácii Strategic marketing for non profit organization charakterizovali imidž ako „Súhrn viery, ideí a dojmov, ktoré má osoba o určitom objekte“. Loos.Fm architekti navrhli dočasný Lego kostol - pavilón do verejného priestoru pre Grenswerk festival v Enschede v Holandsku. Slúžil ako miesto stretávania sa pre návštevníkov, priestor pre organizovanie performance aktivít a výstav. Zohrával dôležitú úlohu vo verejnom priestore - organizoval ho. Pavilón bol vyrobený z betónových blokov prispôsobených tak, aby napodobňovali známu stavebnicu Lego.V tomto prípade pavilón pôsobil svojim silným imidžom viažucim sa k dojmom, pocitom a vnemom. Prvé pocity návštevníkov sa viazali ku spoznaniu známej priestorovej formy – kostola, avšak materiálové rešenie napovedalo, že pôjde o iný kostol ako mali v povedomí. Taktiež vnutorný program - komunitný priestor určený pre rozličné aktivity, výstavy, koncerty prekvapil inou náplňou ako očakávali.

Obr. 23: a,b,c Pavilón Lego, Enschede, autori: Loos.Fm architekti, Holandsko

7.2.3 Imidž pavilónu a forma K. Lynch v publikácií Image of the city (2004) tvrdí že, „Image prostredia je produktom dvojsmerného procesu medzi pozorovateľom a okolitým prostredím“. Imidž prostredia delí na základe troch kriterií : identity, štruktúry a významu. K. Lynch popisuje, že každý objekt ma svoju „imigeabelity“. Je to vlastnosť objektu, ktorá u každého pozorovateľa vyvolá silný pocit. „Môže ísť o tvar, zvláštnu farebnosť, alebo usporiadanie celého objektu.Tieto faktory ovplyvňujú intenzívny, jedinečný výrazne usporiadaný imidž prostredia. Dalo by sa hovorit o zvlášť veľkej výraznosti objektu“. 44

7.3 Pozitívny a negatívny imidž pavilónu J. Vysekalová a J. Mikeš v publikácií Image a firemná identita tvrdia, že existuje pozitívny imidž, ktorý vedie k tomu, že sa k nemu vzťahové skupiny chovajú pozitívne, napríklad samotným nákupom produktu. Negatívny imidž vedie k tomu, že vzťahové skupiny sa chovajú negatívne napríklad bojkotujú produkt. Pozitívny imidž pavilónu Za úspešné pavilóny môžeme pokladať také, ktoré obohacujú verejné priestory. Svojou atraktívnou formou, ale aj vhodným programom iniciujú kvalitu vo verejnom priestore, čo zároveň podporuje sociálnu interakciu verejného priestoru. Za úspešné je môžné považovať také pavilóny, ku ktorým sa návštevníci radi opakovane vracajú. Pozitívny imidž majú pavilóny, ktoré majú silný estetický výraz, hodnotu a zároveň v dostatočnej miere komunikujú s verejným priestorom a jeho návštevníkmi. Negatívny imidž pavilónu Za neuspešné pavilóny môže pokladať také, ktoré ostali opustené vo verejnom priestore, ktoré vniesli svojou formou do miesta impulz, ale nerozvinuli ho. Pavilóny nedostatočne iniciujú aktivity a neposkytujú priestor pre sociálnu interakciu. „Image vzniká rýchlo ale upevnuje sa pomaly“ Vysekalová (2009) Nový zásah na Františkánskom námestí - pavilón Balík od architektov M. Valla a O. Sadovského, M. Lepeja priniesol zo strany verejnosti rýchly a pozitívny ohlas. Pavilón mal slúžiť ako platforma pre rozličné kultúrne udalosti a akcie v meste. Zaujimavé bolo sledovať osud pavilónu v priebehu dlhšieho časového obdobia. V dôsledku nedostatočnej programovej náplne ostal na určité obdobie opustený a postupne sa stal kontaktným miestom bezdomovcov, čím sa podielal na znížení imidžu miesta - Františkánskeho námestia. Aj na základe tejto skúsenosti sa potvrdzuje, že pokiaľ má byť pavilón situovaný v danom mieste na dlhšie obdobie, je potrebné už pri jeho koncepčnom návrhu myslieť na jeho multifunkčnosť a potrebu častej zmeny programu, aby bola zabezpečená atraktivita pavilónu v priebehu celej dĺžky pôsobenia vo verejnom priestore. J.Vysekalová (2009) tvrdí že..„ Imidž je výsledkom rozmanitých informácií a dojmov, ktoré vznikajú z vnímania dizajnu, komunikácie a chovania “... Imidž konkrétneho pavilónu je ovplyvnený viacerými faktormi, ako je materiálové a farebné prevedenie, tvarové riešenie, komunikačná schopnosť pavilónu vo vzťahu ku verejnému priestoru v zmysle otvorenej, alebo uzatvorenej formy. Vnímanie pavilónu je závislé aj od programového potenciálu pavilónu, či disponuje auditóriom, kaviarňou, prednáškovou miestosťou a podobne. Výsledkom týchto faktorov je pocit návštevníka ako je ním ovplyvňovaný, ale aj to ako on sám vplýva na ďaľších návštevníkov.

7.4 Vzťah imidžu a firemnej identity Vzťah medzi firemnou identitou a imidžom popísal Vykydal (2001) v dynamickom modele. V modele uvádza prvky dizajnu – firemná kultúra, komunikácia, dizajn a produkt, v ktorých venuje pozornosť ich vzajomným väzbám. Firemná identita

Firemný dizajn

Firemná kultúra

Firemná komunikácia

Produkt

Firemný imidž Schéma 4: Systém firemnej identity, Vykydal (2001), (upravené autorkou)

Firemný dizajn (corporate design) v preklade „jednotný vizuálny štýl“ v publikácii Image a firemná identita, Vysekalová (2009) - je základom vizuálnej identity firmy. Vizuálna podoba firemného dizajnu by mala vychádzať z dizajn manuálu, ktorý dopredu určí vizuálnu prezentáciu spoločnosti. Firemná komunikácia (corporate communication) v publikácii Image a firemná identita, Vysekalová (2009) - chápe sa ako komplexná komunikácia firmy s vnútorným, ale aj vonkajším prostredím. Spôsob komunikácie firmy smerom navonok je prejavom firemnej identity a ukážkou firemnej kultúry …„Cieľom firemnej komunikácie je adekvátne oslovenie jednotlivých skupín tak, aby boli vytvorené pozitívne postoje k firme, aby sa firemná komunikácia stala dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou firemnej identity, pretože bez zodpovedajúcej komunikácie a prezentačnej stratégie hodnôt firmy nejde vytvoriť žiadúci image“... Firemná kultúra (corporate culture), Image a firemná identita, Vysekalová (2009) vyjadruje vnútorný spôsob života, chovanie sa zamestnancov a atmosféru v danej firme …“Firemná kultúra je súčasťou firemnej identity, ktorá sa ďalej prezentuje prostredníctvom firemnej komunikácie ako smerom k vonkajším, tak aj k vnútorným cieľovým skupinám. Firemná kultúra a firemná komunikácia sú spojené nádoby a navzájom sa ovplyvňujú“... Produkt, Image a firemná identita, Vysekalová (2009) - z marketingového hľadiska je produkt ...” všetko, čo môže byť na trhu ponúkané ako objekt záujmu a uspokojenia určitej potreby.Imidž nie je jednotlivým objektom, alebo subjektom pridelený odjakživa ani trvale, je tvorený a udržiavaný v podstate všetkými aktivitami, ktorými sa prejavuje podnik dovnútra i na vonok. K imidžu firmy a ich produktov významne prispieva celá ich firemná kultúra “... 46

Mestský design Petranský (1994) v publikácii Teória a metodológia dizajnu uvádza ,že ...“Môžeme ho chápať ako súčasť urbanizmu a architektúry (parter budov, fasády, výklady, komunikácie), ako dizajn samostatných objektov (rôzne stánky, automaty, mestský mobiliár, poštové schránky), ale aj ako špecifické semiotické registre a nositele informácií - najmä orientačné a informačné systémy“... Public Relation (PR) Vysekalová (2007) v publikácii Psychológia reklamy uvádza, že ...“práca s verejnosťou je vytvorenie priaznivej klímy, získanie sympatií a podpory verejnosti a inštitucií, ktoré môžu ovplyvniť dosiahnutie marketingových zámerov. Je to cieľavedomé a dlhodobé úsilie, ktoré sa snaží vytvárať a podporovať vzájomné pochopenie medzi organizáciou a verejnosťou“... Kultúra v meste Reprezentuje sociálne, kultúrne a spoločenské aktivity propagujúce kultúru formou diva-diel, kín, galérií, koncertov, eventov, výstav, pouličného performance atď. 7.4.1 Význam pavilónu pri zvyšovaní imidžu mesta Autorka čiastočne upravila pôvodnú schému (Vykydal, 2001), v ktorej uvádza prvky ako identita mesta, mestský design, PR mesta, kultúra v meste, pavilón, image mesta. V schéme č.5 je pavilón znázornený ako jedna z mestských aktivít propagujúcich kultúru v meste. Zároveň je komunikačným kanálom medzi mestom a verejnosťou a zároveň je aj súčasťou Corporate identity vizuálneho štýlu mesta. Svojim pôsobením vo verejnom priestore môže napĺňať hlavné marketingové ciele mesta, čím pomáha zvyšovať imidž mesta.

Mestská identita

Mestský dizajn

kultúra v meste

PR mesta

pavilón

Imidž mesta

Schéma 5: Pôsobenia pavilónu na identitu mesta (autorka)

Montgomery (1998) rozlišuje medzi identitou a imidžom miesta. Identitu miesta chápe aké určité miesto v skutočnosti je. Diagram poukazuje ako môžu architekti a urbanisti svojimi návrhmi pozitívne ovplyvnovať význam miesta. Význam imidžu

Symbolizmus Imagebility a čitateľnosť Zmyslové vnemy Informovanosť Vnímavosť Psychologický prístup

Fyzické vlastnosti Mierka Intenzita Priepustnosť Pamätihodnosť Atrakcie

Význam miesta

Aktivity

Rozmanitosť Vitalita Pouličný život Sledovanie ľudí Kaviarenská kultúra Udalosti a miestne tradície Otváracia doba Priestor Atraktory

Schéma. 6: Význam miesta - prevzaté od Montgomery (1998), upravené autorkou

7.5 Východiská pre spracovanie témy V zmysle analyzovaných publikácií imidž nie je vlastnosť ktorá je objektom, alebo subjektom pridelená odjakživa, alebo natrvalo, je vytváraný a udržiavaný všetkými aktivitami, ktorými sa objekt (pavilón) prejavuje dovnútra i navonok. Je to cieľavedomé a dlhodobé úsilie, ktoré sa snaží vytvárať a podporovať vzájomné pochopenie medzi vlastníkom pavilónu resp. verejného priestoru a verejnosťou. Intervencia pavilónu do verejného priestoru má pozitívny dopad na imidž miesta ak forma pavilónu má silný symbolický až ikonický charakter, je čitatelná a jasne vnímateľná. Pozitívny imidž šíria tie pavilóny, ktoré majú silný estetický výraz, hodnotu a zároveň v dostatočnej miere komunikujú s verejným priestorom a jeho návštevníkmi. Poskytujú priestor pre lokálne udalosti, eventy a miestne tradície, stávajú sa atraktorom verejného priestoru. Dopĺňajú mestskú scénu o novú rekvizitu, ktorá môže velmi pozitívne obohacovat charakter verejného priestoru.

8. PAVILÓN AKO JEDNA Z FORIEM MESTSKEJ INTERVENCIE 8.1 Charakteristika mestskej intervencie Význam pojmu intervencia sa viaže k zásahu,resp. zakročeniu. V kontexte problematiky je potrebné zaoberať sa i nasledovnými otázkami: Čo je intervencia vo verejnom priestore? Existujú kategórie interevencii? Je samotný pavilón intervenciou? Vychádzajúc z teoretických zdrojov, intervencia vo verejnom priestore je poväčšinou dočasný, občasne aj trvalý architektonický, alebo urbanistický zásah rozličného rozsahu, mierky, charakteru a programu, ktorý vylepší kvalitu a identitu miesta. • Intervencia vo verejnom priestore, ako výsledok zapojenia verejnosti do kreovania verejného priestoru formou participatívneho urbanizmu. • Intervencia, ako nevyžiadaná aktivita, výsledok aktivity architektov a urbanis - tov vo verejnom priestore napr.projekty Mestské zásahy, Pre menuDNV. • Intervencia ako politicko - ekonomický zámer mesta vo verejnom priestore. 8.2 Význam intervencie pavilónu vo vzťahu ku kvalite existujúcich verejných p riestorov V závislosti od kvality priestoru sa mení vplyv i význam intervencie • Kvalitný verejný priestor - vplyv a význam intervencie: Ak intervencia prostredníctvom pavilónu je navrhovaná do kvalitného, fungujú- ceho a aktívneho verejného priestoru, tak potom intenzita zásahu bude mať skôr doplnkový charakter. Pavilóny umiestňované do takýchto priestorov čer- pajú z polohy, výrazne neobohacujú verejný priestor, skôr verejný priestor obohacuje ich. • Menej kvalitný verejný priestor - vplyv a význam intervencie : Intervencia pavilónu do menej kvalitného verejného priestoru bude mať výraznejší vplyv na zmenu uživania priestoru, môže zmeniť, alebo výrazne doplniť program ve- rejného priestoru, môže sa stať symbolom, dominantou miesta, môže sa stať stretávacím bodom a dôležitým komunikačným uzlom. • Nekvalitný verejný priestor - vplyv a význam intervencie: Ak sa navrhuje pavilón do nekvalitného verejného prostoru napríklad v zdeva stovaných územiach, na okrajích mestských častí, do monofunkčných zón a a podobne, vtedy bude mať pavilón kľučovú úlohu v rámci použitých interven čných nástrojov.Bude iniciovať sociálnu interkaciu a využívanie verejných priestorov v týchto polohách.Jeho poloha a funkčná náplň je zásadná pre oživenie programu do daného miesta. 49

8.3 Pavilón ako komunikačný prostriedok vo verejnom priestore Pavilón predstavuje často dôležitý informačný a komunikačný prvok vo verejnom priestore. Prostredníctvom pavilónu dochádza k : • komunikácií kultúrnych podujatí, • sprostredkovaniu komunikácie medzi mestom a verejnosťou , • sprostredkovaniu komunikácie medzi mestskými plánovačmi, inštitúciami, samosprávou, architektmi, urbanistami, umelcami a verejnosťou. Celospoločenská diskusia o koncepcii našich miest zaujíma všetky vrstvy obyvateľstva od občanov, mestských poslancov, architektov, sociológov ,demografov a iných odborníkov. Urbanisti, architekti a umelci navrhujú intervencie, ktoré majú za cieľ dotvárať identitu a zvyšovať imidž riešeného miesta. Intervencia má často dopad aj na zvýšenie významu celého mesta. Bezprostredný význam intervencií pre samotných občanov je hlavne v podneco-vaní ku zmene a skvalitneniu ich prostredia. Verejné priestory a ich kvalita sú dôležitým faktorom pri identifikácií sa ľudí s mestom. Spokojnosť obyvateľov s mestským prostredím má priamy dopad aj na ekonomické výsledky mesta. Aktuálnym príkladom inovačního prístupu ku kreovaniu verejných priestorov je mesto New York. Starosta M. Bloomberg sa dlhodobo zaoberá plánom premeny New Yorku na „zelené mesto“. V roku 2008 Janette Sadik Khan, komisárka oddelenia dopravy, vypracovala strategický plán „udržateľnej ulice“. V rámci tejto koncepcie sa prijali niektoré systémové zmeny, ako je obmedzenie dopravy, rozšírenie priestorov pre cyklistov a zvyšovanie kvality verejných priestorov. Zásadným krokom premeny bola aj premena ulice Brodway a námestia Times Square na verejný priestor. Preukázalo sa, že vyčlenenie dopravy malo zásadný vplyv pre vznik nových intervencií.

Obr. 24: Pohľad na Broadway, New York pred a po premene verejných priestorov

Obr. 25: a,b, Time Square - NY, pavilón TKTS

8.4 Projekty mestských intervencií Medzinárodný výskumný projekt - Mestský katalyzátor (2001-2003) riešený na Berlínskej Technickej Univerzite skúmal potenciál využivania priestoru prostredníctvom dočasných foriem. Výsledok výskumu objavil nový potenciál medzipriestorov a priestorov, ktoré prestali fungovať, alebo sa stali opustenými miestami. Preukázalo sa, že práve tieto nevyuživané miesta sa stali tvorivou základňou pre široké spektrum kultúrnych a podnikatelských aktivít. Koncept projektu Hacking the city bol navrhnutý v lete roku 2007 ako experimentálny kurátorský projekt múzea Folkwang organizovaný v rámci nominácie v Ruhr Valley na Európske hlavné mesto kultúry roku 2010. Sabine Maria Schmidt v publikácii Hacking the City, Interventionen in urbanen und kommunikatieven Raumen tvrdí: ... „Umelecké dočasné intervencie sa v súčasnosti stali pre verejnosť exotickými bonusmi. Triumf dlhého historického vývoja umenia vo verejnom priestore bol možno aj bremenom, ktoré im bránilo byť efektivnejšími“... Publikácia „Urban Intervention, Personal project in public spaces“, Gestalten (2010) je jedna z mála zdrojov, ktoré mapujú viac ako 200 rozličných typov intervencií a zároveň ich kategorizujú na základe spoločných znakov. V rámci spomínaných kategorií bola zaradená intervencia pavilónu Balerina do skupiny „doplnkových intervencií“. V zmysle ich rozsahu použitia ju možno zaradiť medzi doplnkové intervencie, ale v zmysle ich významu pre samotný verejný priestor patrí medzi „aktivačné intervencie“. Mestské intervencie nie sú v západnej Európe ojedinelými projektami, ale naopak sú častým nástrojom architektov, ktorí prostredníctvom nich upozorňujú na potenciál mesta. Príkladom mestských intervencií na Slovensku je projekt Mestské zásahy, ktorý bol výsledkom iniciatívy architektov M. Valla a O. Sadovského. Zámerom bolo, za pomoci väčšinou mladých architektov, ponúknuť mestám Bratislave, Košiciam, Brnu a Prahe kreatívne riešenia rozličných verejných priestorov ležiacich na ich území. Olympia Kazi - kritička a kurátorka architektúry a tiež riaditeľka Inštitútu urbanizmu v New Yorku napísala v publikácii Mestské zásahy (2011): ... „Projekty z iniciatívy Mestské zásahy, napriek svojej invenčnosti a dômyselnosti, neponúkajú vždy riešenia problémov v meste, oni mesto neliečia, obyvateľov neupokojujú. Ponúkajú niečo iné, tvorivý prístup na spropagovanie kontroverzných tém, otvárajú diskusie zavedených tém. Hierarchizujú a aktivizujú jednotlivcov, ale aj spoločnosť, prinášajú nový prístup k formovaniu mestského priestoru“... Andrea Kahn - zakladateľka a riaditeľka spoločnosti Design CONTENT v publikácii Mestské zásahy (2011) napísala : ... „V súčasnosti už takmer na žiadnej severoamerickej škole architektúry a krajinnej architektúry neexistuje štúdio, v ktorom by sa nezaoberali urbanizmom, aj keď vo väčšine prípadov sa zameranie na urbanizmus len proklamuje. V dôsledku tohto vývoja je pojem mestský zásah, v diskusiách všadeprítomný a často sa vzťahuje skoro na každý architektonický návrh v mestskej lokalite“... 51

8.5 Pavilón ako súčasť mestského mobiliáru. Mestský mobiliér obsahuje všetky prvky, ktoré doplňujú verejný priestor ako sú lavičky, pitné fontány, telefónne a poštové búdky, prístrešky autobusových zástavok a podobne. Medzi prvky mestkého mobiliéru sa čoraz dôraznejšie začleňuje aj pavilón, ktorý je dôležitým súčasným nástrojom na dotváranie imidžu moderných miest. Pavilón ako mestský mobiliár svojim pôsobením prispieva k identite, charakteru a kvalite verejného priestoru. Mestský mobiliár sa stáva distribútorom a indikátorom kvality verejného priestoru. Možno konštatovať, že niekedy viac ako pôsobenie samotných stavebných objektov vytvárajúcich verejný priestor je to kultúra mestkého mobiliaru, ktorá zvyšuje, alebo znižuje kvalitu prostredia a vizuálného pôsobenia daného miesta. Pavilón, ako významný prvok štandardného mestského mobiliáru má schopnosť dodať miestu jednoznačnú identitu. V prípade potreby sa táto identita môže rozvíjať v ďalších miestach a takto môže vytvárať identitu určitej lokality, oblasti, alebo štvrte. V miestach, kde sa vyžaduje vytvorenie obzvlášť silnej identity a imidžu miesta je vhodné osloviť architektov, urbanistov, dizajnérov a umelcov ku spoločnej koncepcii plánovanej intervencie do jestvujúceho priestoru. Kľučovou otázkou pri navrhovaní akejkoľvek intervencie je zadefinovanie jej cieľa. Je dôležité položiť si otázky týkajúce sa formy, identity, estetického rozmeru a imidžu verejného priestoru. Pri navrhovaní intervencie je práve návrh pavilónu respektíve skupiny pavilónov dôležitým nástrojom. Ukazuje sa, že navrhovanie viacúčelového mestského mobiliáru - pavilónu s rozličným spôsobom využitia prináša do územia novú funkciu, rozmanitosť a kvalitu. Estetické nároky na verejný priestor sa stupňujú, takže je veľmi dôležité podporovať ho aj kvalitným dizajnom prvkov, ktorý podnecuje aktivitu a užívanie priestoru. Pavilón by sa dal nazvať aj rekvizitou slúžiacou na stimulovanie hravého správania sa a zatraktívnenia scén mestského života. V súčasnom spôsobe života spoločnosti v mestách sa čoraz viac požaduje, aby bol verejný priestor programovo atraktívy a frekventovane obmieňaný. Z tohto dôvodu by mal mať verejný priestor svojho reprezentanta - rekvizitu, ktorá by sa permanentne starala o jeho potreby ako sú napríklad koncerty, výstavy, pouličné divadlo, živá hudba, eventy a festivaly. Verejný priestor by mal mať objekt – aktivátor, ktorý by ho neustále podnecoval – pavilón spomínané nároky do veľkej miery naplňuje.

pavilón

pavilón A

Schéma. 7: Pavilón ako distribútor aktivít a kumulátor aktivít (autorka)

Na schémach je možné sledovať koncepty, kde pavilón je distribútorom a kumulátorom aktivít. Ako distribútor je hlavným prvkom, ktorý organizuje sieť aktivít, ale delí ich do viacerých podsietí. V druhom prípade je kumulátorom, kde pavilón nabaluje na seba ďalšie aktivity. 8.6 Východiská pre spracovanie témy Kapitola sa zaoberá intervenciou do verejného priestoru - participatívnym urbanizmom, nevyžiadanou architektúrou a intervenciou ako politicko ekonomickým zámerom. Zamýšľa sa nad efektivitou intervencie prostredníctvom pavilónu vo vzťahu ku kvalite jestvujúceho verejného priestoru - kvalitný, menej kvalitný a nekvalitný verejný priestor. Zaraďuje pavilón do nástrojov metského mobiliáru, poukazuje na jeho schopnosť dopĺňať chýbajúce aktivity do verejného priestoru. Niekedy viac ako pôsobenie stavebných objektov vytvárajúcich samotných verejný priestor je to kultúra mestského mobiliáru, ktorá zvyšuje, alebo znižuje kvalitu prostredia a vizuálneho pôsobenia daného miesta.

9. ANALÝZA SÚČASNÝCH PRÍKLADOV PAVILÓNOV VO SVETE Kapitola sa sústreďuje na výber v súčastnosti zrealizovaných príkladov pavilónov navrhnutých vo verejných priestoroch vo svete za ostatné roky. Posudzovanú databázu hodnotí na základe rovnakých kriterií ako v kapitole Analýza súčasných príkladov na Slovensku. Každý analyzovaný príklad má schému, ktorá poukazuje na vzťahy verejného priestoru v kontexte mesta. Analyzuje pavilón v skúmanom verejnom priestore vo vzťahu: A. k hmotvovo priestorovej štruktúre, B. k dopravnej infraštruktúre, C. k dalším verejným priestorom, D. k vegetácii, systému zelene. Analýza sa zameriava predovšetkým na ikonický typ pavilónov, ktoré majú najvýznamnejší dopad na imidž miesta resp.mesta. Bilancovaný verejný priestor je vymedzený bezprostredným pôsobením pavilónu.

9.1 Hodnotenie súčasných svetových príkladov Kritéria hodnotenia pavilónov: 1. Popis 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru, 4. Hlavné polohové výhody 5. Typ programu pavilónu 6. Typ pavilónu 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu image miesta a mesta

Legenda umiestnenia pavilónu v rámci verejného priestoru: Solitérny objekt v centrálnej polohe verejného priestoru

Solitérny objekt v excentrickej polohe verejného priestoru

Skupina objektov vo verejnom priestore

Solitérny objekt umiestnený pozdĺž silného pešieho alebo dopravného ťahu

Skupina objektov umiestnených pozdĺž silného pešieho alebo dopravného ťahu v pravidelnom rytme Skupina objektov umiestnených pozdĺž silného pešieho alebo dopravného ťahu v nepravidelnom rytme

A gathering space

9.1.1

Lokalita: Benátky, Grand kanál, Taliansko Architekti: Gareth Hoskins Architects Klient: The Lighthouse, The Scottish government Realizácia: 2008 Event: Bienále architektúry Typ projektu: verejné priestory Program: obchod, performance aktivity Zastavaná plocha: 150 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 26: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 27: a,b,c,d Fotografie pavilón Gathering space

B 130x30 m

Obr. 28: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Pavilón A gathering space z dielne Gareth Hoskins architects bol súčasťou Bienále architektúry v Benátkach. Prvý raz v histórii sa predstavila Škótska vláda takouto, na veľkej Británii nezávislou prezentáciou. Sedem metrov vysoký pavilón bol prevedený v celodrevenej konštrukcii. Umiestenený bol v predpriestore železničnej stanice, v dotyku s Canale Grande ponúkal miesto pre oddych a relax spojený s pozorovaním mesta a života najznámejšieho benátskeho kanála z vyvýšenej polohy. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci centrálnej mestskej zóny • v predpriestore železničnej stanice, do ktorého vyúsťuje dôležitý peší ťah 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie je vymedzené z jedne strany železničnou stanicou(obr. 28: B), z druhej strany kanálom Canale Grande(obr. 28: A) a kompaktnou blokovou zástavbou • v predpriestore železničnej stanice výrazne chýbajú oddychové plochy, pa- vilón svojou formou rieši tento problém • pavilón bol situovaný v centrálnej časti námestia pred hlavným vstupom do železničnej stanice a objektom predaja lístkov pre lodnú dopravu 4. Hlavné polohové výhody • železničná stanica s mimoriadne veľkou koncentráciou ľudí • zástavka a predaj lístkov lodnej dopravy 5. Typ programu pavilónu • relax, oddych • performance aktivity 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón vniesol do námestia s výhradnou funkciou pešieho pohybu funkciu relaxu a oddychu. Tvarovým riešením stúpajúceho amfiteátru sa stal miestom street performance a zároveň umožnil vnímanie okolia z prevýšeného horizontu. Počas existencie prispel ku zvýšeniu imidžu predstaničného námestia.

Treehugger pavilón

9.1.2

Lokalita: Koblenz, Nemecko Architekti: H. Hoffmann, One Fine Day Klient: Chamber of Skilled Crafts Realizácia: 2011 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: propagačné a edukačné aktivity Zastavaná plocha: 156 m² Typ verejného priestoru: parkovisko pred bazilikou

Obr. 29: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 30: a,b,c,d Fotografie pavilónu Treehugger

A 80x70 m

Obr. 31: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B,C viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Treehugger Pavilon navrhli pre ústav digitálneho designu na Univerzite aplikovaných vied v Trier. Jeho hlavnou myšlienkou bolo demonštrovať študentom výsledky výskumu na realizáciu pavilónu. Forma pavilónu v pôdoryse vychádza z extrudovaného päťuholníka, ktorý je opláštený ľahkým sklenným plášťom. Má plochú strechu, ktorá je vo večerných hodinách podsvietená počitačom riadenou svetelnou projekciou. Slúži ako platforma pre rozličné aktivity, výstavy, prednášky a eventy. Vzhľadom k jeho špecifickej lokalite forma pavilonu má snahu odkazovať na romatizmus, mystickosť a transcendentálnosť. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • verejný priestor - park je umiestnený v rámci vnútorného mesta • verejný priestor je situovaný v dôležitom mestskom priestore tzv. Deutche Eck, kde sa spája rieka Mosel (obr. 31: C) s Rýnom (obr. 31: B) • s ostatnými mestskými časťami je prepojený cez nábrežné komunikácie • v dotyku s verejným priestorom sa nachádza novovybudovaná nástupná stanica na lanovku končiacu v areáli pevnosti Ehrenbreitstein Fortress situovanou na vyvýšenine za riekou Rýn 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru park • park je vymedzený kostolom St. Kastor Kirche(obr. 31: A), nástupnou stanicou na lanovku - vizuálnymi objektami parku a objektami s rezidenčnou funkciou • pavilón je umiestnený na východnej strane parku pod jestvujúcimi vzrastlými stromami, transparentnými konštrukciami a organickými tvarmi reagoval na rastlinné motívy jestvujúcich stromov 4. Hlavné polohové výhody • blízkosť turistami navštevovaného miesta Deutche Eck • dotyk s nástupnou stanicou lanovky kvetinovej megaexpozície Buga 5. Typ programu pavilónu • eventový a zážitkový program • zábavný s orientáciou na malé deti 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Vnáša do parku mikropriestor, ktorý artikuluje tento verejný priestor a umožnuje verejnosti pobudnúť vo vymedzenom priestore a získať estetické zážitky, čím sa podiela na skvalitňovaní imidžu tohto miesta. 59

Burnham pavilón A

9.1.3

Lokalita: Chicago, AT&T plaza, USA Architekti: Zaha Hadid architects Klient: Burnham plan centennial Realizácia: 2009 Event: 100. výročie Chicaga Typ projektu: verejné priestory Program: propagačné a edukačné aktivity Zastavaná plocha: 300 m² Typ verejného priestoru: park

Obr. 32: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 33: a,b,c,d Fotografie pavilónu Burbham

B 80x23 m

Obr. 34: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu:

1. Popis Burnham pavilón od Zaha Hadid architects bol navrhnutý súčasne s pavilónom od UN studio. Úlohu pavilónov bolo vyvolávať zvedavosť návštevníkov a podnietiť ich k zamysleniu sa nad budúcnosťou mesta Chicago. Organická forma pavilónu pozostáva z ľahkej rámovej oceľovej konštrukcie, ktorá je prekrytá bielou textíliou. Objekt má dva vstupy, je priechodný. Objekt počas nočných hodín mení svoju atmosféru na základe variabilnej svetelnej projekcie, funguje ako mestský aktivátor. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • je umiestnený v rámci vnútorného mesta v tesnom dotyku s CMZ • je situovaný ako súčasť celomestského relaxačno - oddychového priestoru v dotyku s nábrežnou promenádou a prístavom osobných lodí a jácht • verejný priestor je napojený na zástavku metra a dopravnú komunikáciu situ- ovanú v ulici E.Randolph 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • verejný priestor je súčasťou celomestského relaxačno - oddychového priestoru Millenium Park s dominantnou stavbou Pritzker Music Pavilion (obr. 34: A) s viacúčelovým využitím od exteriérových hudobných podujatí až po rôzne umelecké podujatia a aktivity • pavilón bol umiestnený na Chase Promenade v centrálnej časti tzv. AT&T plaza (obr. 34: B) v kontakte s Burnham pavilónom od UN studio • doplnil priestor promenády a zabezpečil jej menšiu mierku 4. Hlavné polohové výhody • mimoriadne frekventovaný peší ťah pozdĺž pešieho ťahu Chase Promenade • kolmý peší ťah do Pritzker Music Pavilion 5. Typ programu pavilónu • propagačný - prostredníctvom originálne navrhnutej hmoty 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón plní úlohu aktivizátora pomerne veľkého priestoru AT&T plaza a vnáša do územia mierku. Originálnym tvarovaním hmoty skvalitňuje imidž miesta, ako súčasť osláv mesta Chicago pomohol k zvýšeniu povedomia o územnom pláne mesta z roku 1909 čím prispel aj k zvýšeniu samotnému imidžu mesta.

Burnham pavilón B

9.1.4

Lokalita: Chicago, AT&T plaza, USA Architekti: UN studio Klient: Chicago Metropolis 2020 Realizácia: 2009 Event: 100. výročie Chicaga Typ projektu: verejné priestory Program: propagačné a edukačné aktivity Zastavaná plocha: 400 m² Typ verejného priestoru: park

Obr. 35: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 36: a,b,c,d Fotografie pavilónu Burnham

B 80x23 m

Obr. 37: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Burnham Pavilón bol navrhnutý architektonickým ateliérom UN studio pre mesto Chicago ku 100. výročiu osláv založenia mestskej stratégie rozvoja tzv. Burnham plánu. Forma je charakteristická dvomi horizontálnymi platňami, medzi ktorými sa nachádza priechodný, preplávajúci multifunkčný priestor, ktorý poskytuje platformu pre zhromaždovanie verejnosti. Objekt počas nočných hodín mení svoju atmosféru na základe variabilnej svetelnej projekcie funguje ako mestský aktivátor. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • je umiestnený v rámci vnútorného mesta v tesnom dotyku s CMZ • je situovaný ako súčasť celomestského relaxačno - oddychového priestoru v dotyku s nábrežnou promenádou a prístavom osobných lodí a jácht • verejný priestor je napojený na zástavku metra a dopravnú komunikáciu situ- ovanú v ulici E.Randolph 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • verejný priestor je súčasťou celomestského relaxačno - oddychového priestoru Millenium Park s dominantnou stavbou Pritzker Music Pavilón (obr. 37: A) s viacúčelovým využitím od exteriérových hudobných podujatí až po rôzne umelecké podujatia a aktivity • pavilón bol umiestnený na Chase Promenade v centrálnej časti tzv. AT&T plaza (obr. 37: B) v kontakte s Burnham pavilónom od UN studio • doplnil priestor promenády a zabezpečil jej menšiu mierku 4. Hlavné polohové výhody • mimoriadne frekventovaný peší ťah pozdĺž pešieho ťahu Chase Promenade • kolmý peší ťah do Pritzker Music Pavilion 5. Typ programu pavilónu • propagačný - prostredníctvom originálne navrhnutej hmoty 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón plní úlohu aktivizátora pomerne veľkého priestoru AT&T plaza a vnáša do územia mierku. Originálnym tvarovaním hmoty skvalitňuje imidž miesta, zároveň ako súčasť osláv mesta Chicago pomohol k zvýšeniu povedomia o územnom pláne mesta z roku 1909 čím prispel k zvýšeniu imidžu aj samotnému mesta.

Solar - powered recycled pavilón

9.1.5

Lokalita: Londýn, Trafalgarské námestie, Anglicko Architekti: J. C. Cruz, I. Guedes, A. Cruz, M. Santos Klient: 2012 London Olympics Realizácia: 2012 Event: olympijske hry Typ projektu: verejné priestory Program: info, prezentácie, služby Zastavaná plocha: 256 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 38: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 39: a,b,c,d Fotografie pavilónu Solar-powered recycled

C A

100x100 m

Obr. 40: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B,C viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Solar Recycled pavilón vznikol na základe medzinárodnej súťaže na informačný pavilón pre Londýnske olympijske hry 2012. Portugalský atelier vyhral súťaž s návrhom 3D zhmotnenia loga olympijskych hier. Pavilón je navrhnutý z recyklovateľných materiálov a využíva solárnu energiu. Olympijske kruhy vyextrudované do jednotlivých miestnosti majú napĺňať odlišný program - kaviareňské služby, informácie, relax. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • verejný priestor je umiestený v rámci centrálnej mestskej zóny na Trafalgár skom námestí (obr. 40: A) pred Národnou galeriou Londýna (obr. 40: B) • verejný priestor je situovaný v dôležitom dopravnom uzle, do ktorého vyusťujú tri frekventované komunikácie • lokalita je vo väzbe s intenzívnym peším ťahom distribujúcim ľudí spred železničnej stanice (obr. 40: C) Charing Cross a stanice metra 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru námestie • námestie je vymedzené z troch strán blokovou zástavbou a z jednej strany je otvorené dopravnému uzlu kruhového objazdu • vyznamný peší ťah sa tiahne pozdĺž Northumberland ulice napájajúcej sa na pešie premostenie Hungerfor mostu • pavilóny boli umiestnené po obidvoch stranách kolmej osi prepájajúcej Národ- nú galeriu a vizuálnu dominantu námestia, Nelsonov stĺp 4. Hlavné polohové výhody • spádová oblasť námestia poskytuje prvý kontakt pre turistov prichádzajúcich zo železničnej stanice • blízkosť historicky cenných budov navštevovaných turistami • frekventovaný peší ťah 5. Typ programu pavilónu • promo pavilón - prostriedok reklamnej komunikácie s verejnosťou • výstavný -program podporujúci zvýšenie povedomia o Olympiských hrách v 2012 v Londýne 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta pavilón spropagoval pripravované olympijske hry 2012 v Londýne čím sa vo vzťahu ku zahraničným turistom podielal na zvýšení imidžu mesta Londýn. 65

New prismatic solar pavilón

9.1.6

Lokalita: Edinburgh, St. Andrew square, Škótsko Architekti: Karen Forbes Klient: Fond škótskej vlády pre expo Realizácia: 2011 Event: Edinburgh arts festival Typ projektu: verejné priestory Program: propagačné a prezentačné aktivity Zastavaná plocha: 56 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 41: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 42: a,b,c,d Fotografie pavilónu Prismatic solar

100x100 m

B Obr. 43 Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B, viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Solar pavilón – slnečný pavilón od architekta Karen Forbesa bol navrhnutý pre umelecký festival v Edinburgu. Služil ako informačné miesto festivalu, priestor pre spoločenské stretnutia umelcov, výstavy a performance aktivity. Polooblúková pôdorysná forma pavilónu pozostávala z 9 - tich segmentov. Pavilón bol charakteristický úplnou transparentnosťou reflexného skleneného opláštenia a presklenou strechou, ktorá dodáva objektu ľahkosť, vzdušnosť a vysokú presvetlenosť vnútorných priestorov pavilonu. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestený v CMZ na námestí St. Andrew square (obr. 43: A) so štvorcovým pôdorysom, v ktorého strede leží prírodný park s centrálne situovaným pamät- níkom Melville Monument St. Andrew • verejný priestor námestia je situovaný v dotyku so železničnou stanicou (obr. 43: B) 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - park • námestie je tvorené budovami poisťovní, bankových inštitúcií a významných obchodných spoločností • pavilón bol situovaný v priamom dotyku s pamätníkom v dotyku s eliptickým chodníkom pre peších • pavilón zatraktívnoval pomerne strohú podnož pamätníka 4. Hlavné polohové výhody • centrálna poloha parku na námestí • frekventovaný peší ťah • optický kontakt s významnými historickými budovami, ktoré sú často navšte- vovanými turistickým cieľmi 5. Typ programu pavilónu • promo pavilón - prostriedok reklamnej komunikácie s verejnosťou, použil sa na zvýšenie povedomia o umeleckom festivale • výstavný 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón propagoval Edinburgh Art festival. Svojim tvarom, objemom a materiálovým prevedením skvalitňoval imidž verejného priestoru.

Sclera pavilón

9.1.7

Lokalita: Londýn, Southbank center, Anglicko Architekti: Adjaye associates Klient: London design festival size + matter program Realizácia: 2008 Event: London design festival Typ projektu: verejné priestory Program: propagačné aktivity Zastavaná plocha: 96 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 44: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 45: a,b,c,d Fotografie pavilónu Sclera

C A B 65x25 m

Obr. 46: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B,C viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Atelier Adjaye associates navrhol pre Londýnsky design festival Sclera pavilón. Hlavnou výzvou pavilónu bolo experimentovať s dreveným materiálom tzv. „tulipwood" a zvýšiť využívanie tohto materiálu v budúcnosti. Forma sa vyznačuje jednoznačnou eliptickou hmotou s plochou strechou, ktorá je z dvoch strán priechodná. V interiéri pavilónu je možné sledovať dynamickú štruktúru, ktorá plynule prechádza zo stropu až k podlahe.Výsledkom rozličného usporiadavania drevených trámov rozličnej dlžky vzniká zaujimavá plasticita objektu. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci CMZ na trojuholníkovej ploche vymedzenej železničným mostom Hungerford Bridge (obr. 46: B) a mostom Waterloo Bridge • verejný priestor námestia sa nachádza v dotyku s frekventovaným do- pravným ťahom ulice Belwedere a nábrežnou promenádou rieky Temže • nachádza sa v priestore silnej dopravnej infraštruktúry s prevažne solitérnou zástavbou ovplyvnenou tokom rieky a dopravnými komunikáciami • zastávka MHD sa nachádza v nárožnej polohe verejného priestoru 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • verejný priestor je vymedzený budovami Queen Elisabeth Hall, Royal festival hall (obr. 46: A), Hayward gallery (obr. 46: C) a obytným komplexom • pavilón bol umiestnený v nástupnom predpriestore budovy Royal festival hall, na podružnom pešom ťahu medzi obytným komplexom Whitehouse apart ments a Queen Elisabeth Hall 4. Hlavné polohové výhody • umiestnenie pavilónu v bezprostrednom kontakte s kúltúrno spoločenským centrom 5. Typ programu pavilónu • promo pavilón ako prostriedok reklamnej komunikácie s verejnosťou zabezpečoval aktuálne informácie a zvýšoval povedomie o Dizajn festivale v Londýne 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón vnesením programu do námestia zvýšil záujem návštevníkov tráviť čas v tomto priestore čím zvýšil imidž daného miesta. 69

New Amsterdam pavilón

9.1.8

Lokalita: New York, Battery park, USA Architekti: UN studio Klient: Battery conservancy Realizácia: 2011 Event: oslavy k príležitosti priateľstva holandska a USA Typ projektu: verejné priestory Program: obchody Zastavaná plocha: 465 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 47: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 48: a,b,c,d Fotografie pavilónu New Amsterdam

C A 80x70 m

Obr. 49: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B,C viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis New Amsterdam pavilón, ktorý sa stal darom Holandskej vlády pre obyvatelov NY od architektov Un Studio obohatil New York Battery park. Počas dňa je pavilón otvorený verejnosti, poskytuje informáce a kaviarenské služby. Pavilón má formu otvoreného priestoru s rozličnou mierou programovej využiteľnosti, samotná forma prakticky nemá zadnú stranu. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • verejný priestor – námestie State Street Plaza je umiestnené na Manhattane v rámci centrálnej mestskej zóny v dotyku s Battery parkom • v dotyku s námestím je umiestnená autobusová zástavka a stanica metra 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • priestor je vymezdený zo severu budovou New York State Banking Depart ment (obr. 49: C), z východu administratívnou budovou, zo západu Battery parkom (obr. 49: A) a z juhu terminálom prístavu osobných lodí (obr. 49: B) • pavilón je sitovaný v centrálnej polohe námestia, je obklopený veľkým množstvom exterierového sedenia • pavilón je od rušnej komunikácie State Street odizolovaný líniovou zeleňou • pavilón je aktivizátorom predstaničného priestoru, je pútačom ktorý poskytuje prvotnú informaciu, je stretávacim bodom a základňou pre relax a oddych • jeho stály charakter dokazuje úspešnoť samotného objektu 4. Hlavné polohové výhody • terminál prístavu osobných lodí - Manhatten Sud • blízkosť Battery parku 5. Typ programu pavilónu • informačné aktivity • obchodné aktivity 6. Typ pavilónu • trvalý pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imdžu miesta a mesta Pavilón sa svojou atraktívnou formou stal ikonou tohto verejného priestoru čím prispel ku zvýšeniu imidžu miesta. Skutočnoť, že pavilón je darom Holandska obyvateľom New Yorku má dopad aj na zvýšenie imidžu samotného mesta New York.

Lantern pavilón

9.1.9

Lokalita: Langgata, Sandnes, Nórsko Architekti: AWP, Atelier Oslo Klient: Sandnes municipity Realizácia: 2008 Event: Cultural capitals 2008 Typ projektu: verejné priestory Program: propagačné a prezentačné aktivity Zastavaná plocha: 140 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 50: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 51: a,b,c,d Fotografie pavilónu Lantern

30x25 m

A Obr. 52: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Keď bolo mesto Sandnes a Stavanger vybraté ako kultúrne mesto EU 2008 bola vypísaná sútaž na nový verejný priestor a skulptúru na pešej promenade. Architekti AWP a Atelier Oslo navrhli Latern pavilón s cieľom vytvoriť stretávací priestor, trhovisko, miesto pre koncerty, sprostredkovanie informácii, happening. Pavilón svojom mierkou a výrazom pripomína starý drevený dom. Nosnú časť tvoria drevené piliere, ktoré nesú presklený plášť začínajúci až od úrovne 2.NP, takže neprekáža chodcom vo voľnom pohybe. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • verejný priestor - pešia zóna je prostredníctvom ulice Julie Eges Gate prepo- jená s prístavom osobných lodí a jácht • s ostatnými mestskými časťami je verejný priestor prepojený mestskými ko- munikáciami Langgata (obr. 52: A) a Oalsgata. • frekventovaný ťah je od stanice sprístupnený podchodom pod železničnou stranicou • v dotyku s verejným priestorom sa nachádza povrchové verejné parkovisko 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • pešia zóna je vymedzená malopodlažnými objektami s obchodmi a službami umiestnenými v parteri jednotlivých objektov • pavilón je hmotovo odvodený od susedných objektov • umiestnený je v rozširenej časti pešej zóny, prispôsobuje sa uličnej čiare 4. Hlavné polohové výhody • poloha na pešej zóne • je umiestený na frekventovanom mieste, do ktorého vyusťuje peší ťah od autobusovej stanice 5. Typ programu pavilónu • informačné aktivity • trhovisko • koncerty 6. Typ pavilónu • trvalý pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Vnáša do pešej zóny objekt, ktorý artikuluje tento verejný priestor. Pavilón sa využíval aj na propagáciu a šírenie informácie o tom že mesto v roku 2008 bolo kultúrnym mestom EU. Stal sa symbolom - ikonou miesta a do pešej zóny boli doplnené nové funkcie, ktoré sa podielajú na zvýšení imidžu pešej zóny a celého mesta . 73

Timber pavilóny

9.1.10

Lokalita: Paris, Carrière-Sous-poissy, Francúzko Architekti: HHF architects, AWP architects Klient: Communauté d’agglomération des Deux Rives de la Seine Realizácia: 2011 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: propagácia a služby Zastavaná plocha: 1300 m² Typ verejného priestoru: park

Obr. 53: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 54: a,b,c,d Fotografie pavilónu Timber

960x230 m

Obr. 55: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Timber pavilóny budú súčasťou nového mestkého parku v Paríži o veľkosti 1/8 Central Parku v New Yorku. Séria farebných pavilónov od švajčiarskeho architektonického ateliéru HHF & AWP bude umiestnená pozdĺž rieky Seiny v Carrier-Sous-Poissy. Jednotlivé pavilóny by mali naplniť program pre observatorium, kaviareň, navštevnícke centrum. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • situovaný v novonavrhovanom parku s prírodnou vodnou plochou, umiest - nený v meandri rieky Seina (obr. 55: A) • budúci verejný priestor parku je situovaný v dotyku s významnou mestskou diagonálou Rue Paul Doumer a automobilovým výrobným areálom Peugeot - Citroen • v dotykovom území prevláda malopodlažná zástavba a zástavba rodinych domov 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • budúci verejný priestor bude mať charakter oddychovo relaxačného priestoru s bohatým zastúpením prírodných prvkov • sústava novonavrhovaných pavilónov bude situovaná na severnej strane vodnej plochy oproti skupine jestvujúcich objektov typu hauseboat • pavilóny su umiestňované pozdĺž komunikácie v pravidelnom rytme, čím pod - podporujú novoznikajúci peší ťah parku 4. Hlavné polohové výhody • poloha v meandri rieky Seina a prírodnej vodnej plochy • blízkosť mestskej diagonály Rue Paul Doumer a automobilového výrobného areálu Peugeot - Citroen 5. Typ programu pavilónu • informačné aktivity • observatórium, kaviareň, návštevnícke centrum 6. Typ pavilónu • sústava pavilónov • trvalý objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pôsobí ako aktivizátor v území. Pavilóny vnesú do budúceho parku doplňujúce funkcie poznania a služieb, čím zabezpečia vysokú komplexnosť areálu a zvýšia povedomie tohto parku u obyvateľov mesta Paríž.

Yellow beer crates pavilón

9.1.11

Lokalita: Brusel, Atómium, Belgicko Architekti: SHSH architects Klient: Atomium asbl Realizácia: 2008 Event: 50. výročie Universal world exhibition Typ projektu: verejné priestory Program: propagácia Zastavaná plocha: 387 m² Typ verejného priestoru: bulvár

Obr. 56: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 57: a,b,c,d Fotografie pavilónu Yellow beer

A B

ø 50 m

Obr. 58: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Yellow Beer Crates pavilón bol postavený k 50. výročiu Svetovej výstavy v Bruseli. Pavilón je navrhnutý z 33 000 žltých recyklovateľných prepraviek. Najzaujimavejšie na pavilone je to, že nevytvára za pomoci prepraviek iba kubus, ale stvárnuje aj architektonické prvky vo vnútri pavilonu ako sú stlpy, alebo oblúky. Vytvára evokáciu novodobého chrámu postaveného z prvkov konzumnej spotreby. Pavilón bol vybavený interaktívnymi počitačovými pracoviskami a miestnosťou s celoplošnou projekciou premietanou na jej steny. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci vonkajšieho mesta vo výstavno expozičnom areáli • výstavný areál je umiestnený v dotyku s autostrádou A12 a mestským do- pravným okruhom R0 • veľmi dobre dopravné napojenie metra a autobusov 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - bulvár výstavného areálu • verejný priestor je vymedzený dvojprúdovými dopravnými komunikáciam a skupinou kruhových objazdov • v priestore medzi komunikáciami je umiestnený široký zelený pás s fontánami zelenými plochami a kvetinovými výzdobami • pavilón obdĺžnikovej formy bol umiestetný v predpolí Atómia - v kruhovom objazde kolmo na automobilový pohyb po bulvári a v blízkosti zástavky autobusu 4. Hlavné polohové výhody • frekventovaný uzol • v kontakte s ikonou areálu - Atómiom (obr. 58: A) a mini Európou (obr. 58: B) • dobrá viditeľnosť aj z automobilového pohybu 5. Typ programu pavilónu • promo pavilón, prostriedok reklamnej komunikácie s verejnosťou, použil sa na zvýšenie povedomia o 50. vyročí svetovej výstavy • informačný 6. Typ pavilónu • solitérny objekt • dočasný objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón aktivoval relatívne fádny priestor kruhového objazdu a vytvoril zaujímavý kontrast ku hmote Atómia. Svojím nápaditým farebným riešením sa stal dočasnou ikonou tohto verejného priestoru.

Colored Copenhagen pavilón

9.1.12

Lokalita: Kodaň, Dánsko Architekti: Tom Fruin Klient: Royal danisk library Realizácia: 2010 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: propagácia Zastavaná plocha: 144 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 59: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 60: a,b,c,d Fotografie pavilónu Colored Copenhagen

60x30 m

Obr. 61: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Umelec Tom Fruin navrhol dočasný pavilón pred vstupom do Kráľovskej národnej knižnice v Kodani. Forma pavilónu zhmotňuje klasický vidiecky dom. Oplaštenie sa skladá z 30 rámov, ktoré boli vyplnené rôznofarebnými platňami plexiskla od viacerých výrobcov. Počas existencie bol využívaný pre organizovanie poetických prezentácií a ostatných druhov uličných performance. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci centrálnej mestskej časti • v ostrovnej polohe vymedzenej obtekajúcim kanálom • na dôležitej osi prepájajúcej Nytorovo námestie a nábrežnú promenádu Ko dane a námestie pred Royal Danish Library (obr. 61: A) • priestor je vymedzený zo severenej a východnej časti blokovou zástavbou a z juho-západnej časti kanálom (obr. 61: B) 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • verejný priestor je vymedzený Kráľovskou národnou knižnicou, Národným múzeom fotografie a vodným kanálom • pavilón bol umiestnený vo frekventovanom mieste, v polohe kde vyúsťuje nabrežný peší ťah a peší ťah pozdlž kanála Frederiksholms na frekventova - nom mieste v blizkosti autobusovej zastávky 4. Hlavné polohové výhody • frekventovaný uzol • dobrá viditeľnosť z dôvodu priamej polohy na nábreží 5. Typ programu pavilónu • počas existencie bol využívaný pre organizovanie poetických prezentácií a ostatných druhov uličných performance 6. Typ pavilónu • solitérny objekt • dočasný objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón aktivoval fádne námestie na nábreží kanála a podielal sa na zvýšení imidžu svojim nápaditým farebným riešením, sa stal ikonou verejného priestoru.

Regenťs place pavilón

9.1.13

Lokalita: Londýn, Regenťs park, Anglicko Architekti: Carmody Groarke Klient: British land project Realizácia: 2010 Event: Frieze art fair Typ projektu: verejné priestory Program: propagácia a prezentácia Zastavaná plocha: 50 m² Typ verejného priestoru: ulica

Obr. 62: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 63: a,b,c,d Fotografie pavilónu Regents

B 130x12 m

Obr. 64: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Regants place pavilón vznikol na základe sútaže v roku 2007. Pôvodná požiadavka sútaže bola navrhnúť pavilon pri Osnaburgh Street, pred vstupom do nákupno administratívneho centra Regents place so zámerom aktivizovat verejný priestor. Víťazný koncept architektov Carmony Groarke navrhol ľahkú konštrukciu, ktorá pozostáva z horizontálnej oceľovej platne umiestnenej vo výške 8 metrov na podpornej štruktúre stĺpov. Všetky stĺpy sú podsvietené svetelným systémom, čo pomáha ešte viac umocniť zaujimavú plasticitu priestoru. Vo vnútri priechodnej štruktúry su navrhnuté miesta pre sedenie a mobilný mobiliár. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený vo vnútornom meste • na dôležitej mestskej dopravnej radiále A 501 • priestor sa nachádza medzi železničnou staniciu Euston Railway Station a mestským parkom Regenťs Park, administratívnou budovou a hotelom Melia Whitehouse 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - pešia zóna • pešia zóna je vymedzená budovami šporovo relaxačného centra Virgin Activ, divadlom New Diorama Theatre, administratívnou budovou BT Post Office Tower a hotelom Melia Whitehouse • pavilón sa nachádza v ostrovnej polohe na začiatku pešej zóny, oproti hlavným vstupom do budovy divadla New Diorama Theatre (obr. 64: B) a ad- ministratívnej budovy BT Post Office Tower (obr. 64: A) 4. Hlavné polohové výhody • poloha na pešej zóne • dotyk s budovami s atraktívnou funkčnou náplňou • náväznosť na Regent park 5. Typ programu pavilónu • propagačný • relaxačný 6. Typ pavilónu • solitérny objekt • stály objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu image miesta a mesta Pavilón sa stal sa symbolom novo zrealizovaného centra.Svojou atraktívnou formou zvýšil celkový imidž daného verejného priestoru

Serpentine gallery

9.1.14

Lokalita: Londýn, Kensingtonská záhrada, Anglicko Architekti: Jean Novel Klient: Serpentine gallery Realizácia: 2010 Event: Serpentine gallery Typ projektu: verejné priestory Program: info, propágácia, kaviareň Zastavaná plocha: 450 m² Typ verejného priestoru: park

Obr. 65: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 66: a,b,c,d Fotografie pavilónu Serpentine

A 80x30 m

B Obr. 67: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Serpentine gallery pavilón od Jeana Novela je jednou z desiatky relizácii pavilonov pre Serpentine gallery v Kensington gardens. Každoročne galéria oslovuje zname architektonicé ateliéry, aby navrhli dočasný pavilón, ktorý má zohladňovať návrh kaviarne a reprezentačného multifunkčného priestoru. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci vonkajšieho mesta, v Kensigtonských záhradách • verejný priestor je napojený na centrum mesta prostredníctvom komunikácie Exhibition Route (obr. 67: B) 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • verejný priestor Kensigtonských záhrad spolu s Hyde parkom tvoria rozsiahly relaxačno-oddychový priestor uprostred Londýna • na osi su napojené verejné toalety, Albert Memorial, Averard hotel • pozdĺž komunikácie je trasovaný peší ťah • pavilón je umiestnený v predpriestore Serpentine Gallery, ktorá je situovaná na osi dopravnej tepny - spojnici, ktorá prepája Kensigtonské záhrady spolu s Hyde parkom 4. Hlavné polohové výhody • na osi hlavného dopravného ťahu • v dostupnej vzdialenosti od jazera (obr. 67: A) a v kontakte s Hyde parkom 5. Typ programu pavilónu • performance aktivity • informačné a relaxačné aktivity 6. Typ pavilónu • solitérny objekt • dočasný objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón organického tvaru je akýmsi plávajúcim objektom v predpolí Serpertine Gallery ponúkajúcim funkcie posedenia v pavilóne s transparentným obvodovým plášťom. Svojim avantgardým návrhom prispel ku zvýšeniu imidžu verejného priestoru v predpriestore stálej galérie Serpertine Gallery.

Hypar pavilón

9.1.15

Lokalita: New York, USA Architekti: Diller Scofidio + Renfro Klient: súkromný - nezistené Realizácia: 2010 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: reštaurácia, relax Zastavaná plocha: 7000 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 68: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 69: a,b,c,d Fotografie pavilónu Hypar

80x70 m

Obr. 70: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B,C viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Hyper pavilón navrhli architekti Diller Scofidio + Renfro. Hlavným cieľom bolo prepojiť prevádzku dvojúrovňovej reštaurácie a jestvujúcej verejnej zelene. Hmotové riešenie má charakteristické sklenené opláštenie, navrhnutú vegetačnú strechu, ktorá je v jednom naroží odstupňovaná až k úrovni verejného priestoru, čo umožňuje vnímať vegetačnú zeleň ako verejnú zeleň. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • verejný priestor - námestie je umiestené v rámci vnútorného mesta • verejný priestor Lincoln Square je situovaný v dotyku s Central parkom • v dotyku s verejným priestorom prechádza uličný bulvár Brodway (obr. 70: A), ktorý končí v kruhovom objazde s názvom Columbus Circle 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • verejný priestor je vymedzený budovami New York Philharmonic (obr. 70: C), Vivian Beaumont Theatre (obr. 70: B) a New York City Opera • na námestí sú situované dve zelené plochy a jedna vodná plocha-fontána • pavilón je umiestnený na jednej zo zelených plôch, má navrhnutú vegetačnú zelenú strechu ako náhradu za zabratú zelenú plochu 4. Hlavné polohové výhody • kontakt s budovami s funkciou kultúry (opera,divadlo,filharmónia) • dotyk s bulvárom Brodway • dotyk s Centrál Parkom 5. Typ programu pavilónu • služby reštaurácie a kaviarne v prízemí • strecha - relaxačné funkcie na zatrávnenej streche 6. Typ pavilónu • solitérny objekt • trvalý objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Vnesením funkcií reštauračných a kaviarenských služieb, plôch pre relax na streche objektu a extravagantnej formy zabezpečilo zvýšenie imidžu Lincoln Square námestia.

TKTS pavilón

9.1.16

Lokalita: New York, Father Duffy square, USA Architekti: Perkins Eastman Klient: TKTS Booth Realizácia: 2008 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: obchody Zastavaná plocha: 200 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 71: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 72: a,b,c,d Fotografie pavilónu TKTS

70x50 m

Obr. 73: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis TKTS pavilón od architektov Choi Ropiha a Perins Eastmana bol navrhnutý pre spoločnosť TKTS, ktorá je predajcom lístkov na Brodwayské predstavenia. Pavilón je je situovaný na Duffy square. Pôvodný zámer bol iba navrhnuť inú formu objektu pre predaj lístkov. Výsledkom diskuzie vznikol objekt, ktorý prepojil formu observatória a priestoru pre ponúkanie služieb. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • verejný priestor je umiestnený v rámci vnutorného mesta New York v priestore vymedzenom ortogonálnou blokovou zástavbou • verejný priestor - námestie Duffy Square je umiestnené na Manhattane v krížení ulíc Brodway (obr. 73: A) a 7th Avenue (obr. 73: B) 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • pavilón je umiestnený v severnej časti námestia v kontakte s dopravnou ko - munikáciou • dopĺňa uličnú čiaru ulíc Brodway a 7th Avenue • vstupy do odbytovej časti pavilónu sú orientované zo strany komunikácie • observatórium -hľadisko je orientované na juh do verejného priestoru námestia • pavilón je aktivizátorom mimoriadne plošne rozsiahleho námestia s dominantnou funkciou automobilového a pešieho pohybu ktorému chýba uličný detail • pavilón okrem funkcie predaja lístkov poskytuje prvotnú informáciu a priestor na relax, je bodom stretávania, a organizovania uličného performance 4. Hlavné polohové výhody • výnimočná pozícia na Manhattane, na osi tiahnucej sa od Centrál parku cez Time Square, Madison Square až po Union Square • divadlo Brodway 5. Typ programu pavilónu • predajné aktivity • informačné aktivity • performance aktivity 6. Typ pavilónu • solitérny objekt • trvalý objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón s navrhnutým hľadiskom vniesol do námestia pozorovateľov - divákov, čo iniciovalo vznik performance aktivít a v konečnom dôsledku aktivovalo pôvodne mŕtvy a sterilný priestor. 87

Piers pavilón

9.1.17

Lokalita: Thessaloniki, Grécko Architekti: Giannikis Shop Klient: Ministry of infrastructure, transport and networks(Greece) Realizácia: 2011 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: služby Zastavaná plocha: 120 m² Typ verejného priestoru: nábrežie

Obr. 74: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 75: a,b,c,d Fotografie pavilónu Piers

Obr. 76: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Piers pavilón je výsledkom súťaže, ktorá hľadala riešenie pre výraz mól, ktoré by mali byť umiestnené v rozličných častich nábrežia. Architektonický ateliér Giannikis SHOP navrhol jedno z mól. Skladá sa z troch častí samotného horizontálneho dreveného móla, dvoch malých drevených kubusov - pavilónov a nafúknutého pneumatického prestrešenia. Drevené pavilóny sú využivané ako objekty, ktoré poskytujú základné služby a zároveň sú filtrom pred vstupom do odbytového priestoru móla nachádzajúceho sa pod pneumatickým prestrešením. Pavilóny slúžia hlavne na predaj a distribuciu lístkov pre lodnú dopravu, informácie, sanitu a kaviareň. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnené v rámci vonkajšieho mesta • situované na móle v Maríne (obr. 76: A) pre osobné lode • na okraji husto zastavanej rezidenčnej oblasti • v zazemí prístavu sa nachádzaju objekty, avšak neposkytujú vhodné priestory pre predajne lístkov 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - mólo • pavilón sa nachádza na móle situovanom na východnej strane prístavu • pavilón svojou formou pritiahol pozornosť na funkciu - predaj lístkov • po intervencii peší ťah nadobudne silnejší význam • pavilón je umiestnený v koncovej pozícii móla, ktorá je jasne identifikovateľná pre návštevníkov 4. Hlavné polohové výhody • situovanie v prístave, logické očakávanie lodnej dopravy • významná poloha orientačného bodu v Maríne • vyústenie nábrežného pešieho ťahu 5. Typ programu pavilónu • informačné aktivity • predaj lístkov 6. Typ pavilónu • solitérny objekt • dočasný objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón je aktivizátor v území, má jednotný design propagujúci firmu na predaj lískov. Vnáša do Maríny identitu, priestor na trávenie času pozorovanie atraktívneho objektu. Zvyšuje imidž celého verejného priestoru - móla. 89

Vitra Dome

9.1.18

Lokalita: Weil am Rhein, Nemecko Architekti: Thomas C. Howard Klient: Vitra Realizácia: 1978 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: auditórium, expozičný priestor Zastavaná plocha: 60 m² Typ verejného priestoru: park

Obr. 77: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 78: a,b,c,d Fotografie pavilónu Vitra

B 120x90 m

Obr. 79: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Pavilón od architekta Thomasa C.Howarda bol postavený v roku 1954 v Detroite a neskôr v roku 2000 bol premiestnený do Vitra Campusu. Forma pavilónu ma sférický tvar navrhnutý ako ľahká membránová oceľová konštrukcia, prekrytá textíliou. Pavilón má navrhnuté dva vstupy čo zabezpečuje jeho priechodnosť.V súčasnosti je využívaný spoločnosťou Vitra na propagovanie designérskych produktov firmy ako aj na podporné eventové akcie a expozície. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci vonkajšieho mesta • je situovaný v dotyku so silným železničným uzlom a okružnou dopravnou komunikáciou napojenou na diaľnicu D 105 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • verejný priestor je situovaný v predpolí Capmusu, miesto prvého kontaktu výrobného areálu spoločnosti Vitra • pavilón je umiestnený v rámci rozvoľnenej vegetačnej plochy s priamym na- pojením pešími komunikáciami na prijazdovú komunikáciu (obr. 79: A) do Vitra capmusu a na hromadné parkoviska (obr. 79: B) spoločnosti Vitra • autobusová zastávka sa nachádza na kolmej osi pešej komunikácie k pavilónu 4. Hlavné polohové výhody • miesto prvého kontaktu, orientačný bod pre návštevníkov Vitry • v uzle frekventovaného pešieho ťahu z priľahlého parkoviska do samotného areálu 5. Typ programu pavilónu • informačný • propagačný • auditórium • výstavny 6. Typ pavilónu • solitérny objekt • stály objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón plní úlohu aktivizátora verejného priestoru vnáša do územia orientáciu architektonickým riešením je sám propagátorom designového prístupu spoločnosti Vitra ku vlastnej produkcii.

Floating Thames river park

9.1.19

Lokalita: Londýn, Anglicko Architekti: Gensler Klient: City of London Realizácia: 2012 Event: olympijske hry Typ projektu: verejné priestory Program: prezentačné, informačné, relaxačné a edukačné aktivity Zastavaná plocha: nedefinovaná Typ verejného priestoru: nábrežie

Obr. 80: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 81: a,b,c,d Fotografie pavilónu Floating Thames

B A

Obr. 82: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B,C viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis River Park platform v Londýne bude viac ako pol míle dlhý a 40 metrov široký novovybudovaný verejný priestor. Bude sa snažiť oživiť mesto tým, že bude slúžiť ako centrum pre relaxáciu, zábavu a vzdelávanie. Návštevníci budu môcť vidiet od 5 do 8 pavilónov, ktoré stelesňujú Londýn. Jeden pavilón bude venovaný zelenej energii s ukážkami trvalo udržateľnej rozvoja a architektúry, ďalšie pavilóny sa zamerajú na vzdelávanie, informácie, múzeálne expozície.Súčasťou bude aj rodinné centrum vzdelávania, ktoré bude k dispozícii pre návštevníkov komplexu. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci centrálnej mestskej zóny na ľavej strane rieky Temža (obr. 82: A) • situovaný v nábrežnej polohe medzi mostom pre peších - Millenium Bridge (obr. 82: B) a železničným mostom Canon Street Railway Bridge (obr. 82: B)

3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - pešia zóna • na novonavrhovanom pešom ťahu platforme (móle) situovanom do koryta rieky Temža je navrhnutá nová pešia zóna vrátane vicerých pavilónov • pešia zóna je viacnásobne prepojená s nábrežím

4. Hlavné polohové výhody • blízkosť centra mesta • peší most Millenium Bridge • železničný most Canon Street Railway Bridge 5. Typ programu pavilónu • eventové a hudobné produkcie • informačné aktivity • športovo relaxačné aktivity (otvorený bazén) • prezentácia technických pamiatok 6. Typ pavilónu • sústava pavilónov • dočasné objekty 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilóny ako súčasť novovybudovannej pešej zóny vnesú do územia nové funkcie, ktoré výrazne oživia túto časť nábrežia. Ako experimentálny návrh s extravagantným prevedením konštrukcie pešej zóny a pavilónov sa stanú ikonou tejto časti nábrežia a výrazne zvýšia pozitívny imidž miesta a z pohľadu jedinečnosti aj imidž samotného mesta Londýn. 93

Bionic research pavilón

9.1.20

Lokalita: Stuttgard, Nemecko Architekti: Univerzita Stuttgard Klient: ICD, ITKE Realizácia: 2011 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: experiment Zastavaná plocha: 72 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 83: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 84: a,b,c,d Fotografie pavilónu Bionic research

60x30 m

A B

Obr. 85: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Bionic research pavilón vznikol na Stuttgardskej univerzite v spolupráci s ústavom pre výpočtovú techniku (ICD) a ústavom stavebných konštrukcií a navrhovania (ITKE). Výsledkom je drevený pavilón, ktorý aplikoval závery výskumu biologických princípov pretransformovaných do architektury. Forma dreveného pavilónu má sférický charakter, rastlý parametrický konštrukčný systém perforovaný dvoma otvormi, ktoré umožnujú pozorovať rozličné priehľady do verejného priestoru. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestený vo vnútornom meste v rámci univerzitného komplexu (obr. 85: A) • na dôležitej dopravnej tepne Kriegsbergstrase (obr. 85: B) vyúsťujúcej k hlavnej železničnej stanici 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • rozvoľnený charakter zástavby Univerzitného komplexu • verejný priestor je situovaný pred vstupom do budovy katedry riadenia a pred frekventovaným peším ťahom • pavilón sa nachádzal v centrálnej polohe verejného priestoru na voľnej za- trávnenej ploche • pavilón podporoval vstup do Univerzity a doplňoval uličný profil 4. Hlavné polohové výhody • frekventovaný dopravný ťah • frekventovaný peší ťah • vyznamná poloha v predpolí Univerzity 5. Typ programu pavilónu • propagačný • výstavný • experimentálny 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón propagoval univerzitné aktivity a tým sa podielal na skvalitňovaní imidžu univerzity. Formou, objemom a farebným riešením skvalitňoval imidž daného verejného priestoru.

Somas music pavilón

9.1.21

Lokalita: Salzburg, Mozart square, Rakúsko Architekti: Soma Klient: Austrian state of Salzburg Realizácia: 2011 Event: Salzburg bienále 2011 Typ projektu: verejné priestory Program: propagáčné a prezentačné aktivity Zastavaná plocha: 150 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 86: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 87: a,b,c,d Fotografie pavilónu Somas music

100x35 m

B Obr. 88: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Somas pavilón bol navrhnutý k priležitosti druhého hudobného bienále v Salzburgu, ako dočasný objekt určený pre rozličné eventy a hudobné koncerty. Architektonický koncept je založený na téme hudby a variácií. Pavilón sa skladá z veľkého počtu hliníkových profilov konštantnej dlžky, ktoré vytvárajú rozličné priestorové efekty smerom do verejného priestoru. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci centrálnej mestskej zóny v najstaršej časti mesta • verejný priestor Mozartovo námestie sa nachádza v tesnom dotyku s mostom Mozarsteg (obr. 88: A) a riekou Dunaj • veľmi dobré dopravné napojenie prostredníctvom nábrežnej komunikácie Rudolfskai 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • verejný priestor námestie Mozart square je vymedzený budovami Salzburg ského múzea umeleckej a kultúrnej histórie (obr. 88: B), budovou krajinskej školskej rady a skupinou obytných domov, z ktorých jeden bol aj rodným do mom J. A. Mozarta • po obvode námestia sú trasované dopravné komunikácie, uprostred námestia je situovaný relaxačno oddychový priestor s pamätníkom J.A.Mozarta • pavilón bol umiestnený v strede námestia v priamom dotyku s pamätníkom 4. Hlavné polohové výhody • na najnavštevovanejšom mieste Salzburgu - pamätník a rodný dom sve- toznámeho skladateľa J. A. Mozarta • v tesnom kontakte s pamätníkom • dobrá viditeľnosť aj z automobilového pohybu 5. Typ programu pavilónu • hudobný pavilón s prezentáciou hudobných predstavení • informačný 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón svojou atraktívnou formou a kontrastným materiálovým prevedením aktivoval priestor námestia a vytvoril zaujímavý kontrast ku jestvujúcej historickej zástavbe. Svojim nápaditým riešením sa stal dočasnou ikonou tohto verejného priestoru. 97

Driftwood pavilón

9.1.22

Lokalita: Londýn, Bedford square, Anglicko Architekti: AA Unit 2 Klient: AA Architectural association London Realizácia: 2009 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: obchody Zastavaná plocha: 30 m² Typ verejného priestoru: nábrežie

Obr. 89: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 90: a,b,c,d Fotografie pavilónu Driftwood

150x150 m

A Obr. 91: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Driftwood pavilion je výsledkom architektonickej tvorby študentov školy architektury AA v Londýne.V priebehu posledných 6 rokov sa na Bedford namestí vystriedalo niekoľko realizácií študenských návrhov pavilónov. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnené v rámci vnútorného mesta na Bedford námestí • v dotyku s námestím je dôležitá dopravná komunikácia Tottenham Court 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • vo verejenom priestore vymedzenom komunikácimi, Britským múzeom (obr. 91: A), radovou zástavbou s univerzitou California, inštitútom umenia (obr. 91: B) a AA školou architektúry • v strede námestia sa nachádza park, ktorý je oplotený • pavilón bol umiestnený pred vstupom do parku, v nárožnej polohe námestia 4. Hlavné polohové výhody • námestie, v ktorom prevláda pohyb študentov • blízkosť turistickej atrakcie Britského múzea s artefaktami z celého sveta 5. Typ programu pavilónu • predajné aktivity • informačné aktivity • performance aktivity 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny pyvilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón vniesol do námestia detail a esteticko umelecké pôsobenie na obyvateľov a turistov.Svojou mimoriadne atraktívnou formou zvýšil imidž daného verejného priestoru.

Times Eureka pavilón

9.1.23

Lokalita: Londýn, Parliament square, Anglicko Architekti: Nex architecture Klient: The London Times, Royal botanic gardens at Kew Realizácia: 2011 Event: Chelsea flower show Typ projektu: verejné priestory Program: propagačné a edukačné aktivity Zastavaná plocha: 22 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 92: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 93: a,b,c,d Fotografie pavilónu Times Eureka

C 75x75 m

A Obr. 94: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B,C viď text)

100

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis The Times Eureka Garden Pavilón bol navrhnutý pre RHS Chelsea Flower Show. Drevená štruktúra bola navrhnutá ako výsledok počítačových algoritmov, ktoré napodobňujú prirodzený biologický rast rastlín. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • verejný priestor - Parlamentné námestie je umiestený v rámci centrálnej mestskej zóny v dotyku s najdôležitešimi administratívno správnymi budovami • je situovaný v dôležitom dopravnom križovaní Parliament street a Bridge street • lokalita je vo väzbe s intenzívnym peším ťahom distribujúcim ľudí cez West minster Bridge (obr. 94: C) ku železničnej stanici London Waterloo station • vizuálnou dominantou námestia je veža Big Ben situovaná na východnej strane námestia 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • námestie je vymedzené z troch strán blokovou zástavbou vládnej budovy Majesty s Treasury (obr. 94: B), parlamentom - Westminsterským palácom, budovou najvyššieho súdu Supreme Court a z južnej strany religióznymi budovami Westminsterského opátstva (obr. 94: A) • v strede námestia je situovaný park z množstvom sochárskych plastík vý - znamných politikov ako Winston Churchil, Nelson Mandela, Abraham Lincoln • obvod parku je oblemovaný okružnou komunikáciou prepájajúcou viacero dopravných komunikácií • autobusová zastávka je situovaná priamo pred pavilónom 4. Hlavné polohové výhody • námestie poskytuje prvý kontakt pre turistov prichádzajucich zo železničnej stanice London Waterloo station • blízkosť historicky cenných budov a turistických ikon, frekventovaný peší ťah 5. Typ programu pavilónu • promo pavilón - prostriedok reklamnej komunikácie s verejnosťou • relax 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Výraznou formou vnáša do námestia mikropriestor, ktorý umožnuje verejnosti pobudnúť v priestore s menšou mierkou. Atraktívna forma pavilónu kopírujúca organické tvary zvýšila atraktivitu a imidž tohto verejného priestoru. 101

Ohel pavilón

9.1.24

Lokalita: Waršava, Poľsko Architekti: Centrala, Dominik Strzelec Klient: Múzeum histórie, Poľsko Realizácia: 2006 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: info a propagácia Zastavaná plocha: 95 m² Typ verejného priestoru: park

Obr. 95: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 96: a,b,c,d Fotografie pavilónu Ohel

240x180 m

Obr. 97: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

102

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Architekti nazvali pavilón - Ohel. Názov " Ohel " je v prenesenom význame stan, ktorý má mnoho významov v židovskej kultúre, pričom jeden z významov je aj spájať ľudí. Hlavnou myšlienkou pavilónu je informovať a propagovať budúcu stavbu, ktorá mala byť na tomto mieste postavená. Forma pavilónu zodpovedá tvarovaniu hlavy pripravovanej budovy, dá sa povedať, že pavilón je určitým náznakom budúcej stavby na tomto mieste. Súčasné využitie Ohel pavilónu poskytuje priestor pre výstavy, veľkoplošné prezentácie, prednášky, koncerty a tlačové konferencie. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci vnútorného mesta, verejný priestor sa nachádza v dotyku s mestskou triedou s integrovanou dopravou MHD • nachádza sa v priestore s pomerne voľnou zástavbou panelových objektov sledujúcich komunikačnú sieť a predimenzovanými vnútroblokmi • zastávka MHD sa nachádza na južnom okraji parku v mestskej triede smeru- júcej do centra starého mesta 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • verejný priestor je vymedzený komunikáciami zo všetkých štyroch strán • v parku je situovaný pamätník Bohaterow Getta (obr. 97: A), spomienka na obete druhej svetovej vojny • vo väzbe na peší a cyklistický ťah smerujúci do starého mesta Waršavy • vo väzbe na sekundárne pešie ťahy pozdĺž jestvujúcich komunikácií 4. Hlavné polohové výhody • centrálna poloha pavilónu situovaného oproti jestvujúcemu pamätníku Bohate- row Getta a v dotyku s celomestským cyklistickým a peším ťahom 5. Typ programu pavilónu • informačný • propagačný • prednáškový a konferenčný 6. Typ pavilónu • promo pavilón - informácie o pripravovanej budove židovského múzea • dočasný pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón mal vysoký podiel na zvyšovaní imidžu mesta Waršavy aj vo vzťahu ku zahraničiu. Vnesením programu do parku zvýšil záujem návštevníkov tráviť čas v tomto priestore čím zvýšil aj imidž daného miesta. 103

21 mini opera music pavilón

9.1.25

Lokalita: Mníchov, Nemecko Architekti: COOP himmel(b)lau Klient: Bavarian state opera Realizácia: 2010 Event: opera festival 2010 Typ projektu: verejné priestory Program: opera Zastavaná plocha: 560 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 98: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 99: a,b,c,d Fotografie pavilónu 21 mini opera

B 150x50 m

A Obr. 100: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

104

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis COOP HIMMELB(L)AU navrhli dočasný pavilion - mobilnú scénu pre Bavarian State Opera v Mnichove v roku 2010. Po skončení festivalu bol pavilón premiestňovaný podľa potreby. Koncept pavilónu bol založený na skľbení požiadaviek na mobilitu, ale zaroveň na veľmi dobré akustické riešenie, pokúšal sa o vytvorenie absolútneho ticha potrebného pre prezentovanie hudby. Pavilón mal kapacitu do 300 posluchačov. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci centrálnej mestskej zóny v najstaršej časti mesta • verejný priestor námestie Marstall Platz sa nachádza v dotyku so záhradným areálom a budovami štátneho kancelárstva • veľmi dobré dopravné napojenie prostredníctvom ulice Maximilian Strasse a okružnej komunikácie Karl Scharnagl - Ring 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • verejný priestor námestie Marstall Platz je vymedzený novodobou prístavbou štátnej opery (obr. 100: A), budovou španielskeho kultúrneho inštitútu a budovami výskumného ústavu Max Plannck Institute (obr. 100: B) • námestie je určené výhradne pre peší pohyb • pavilón bol situovaný na námestí v dotyku s prístavbou štátnej opery 4. Hlavné polohové výhody • štátna opera • španielske kultúrne stredisko • areál štátneho kancelárstva 5. Typ programu pavilónu • hudobný pavilón • informačný • organizovanie eventov 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilon bol určený hlavne pre návšetvníkov opery, prezentoval nový prístup k tvorbe opery. Dôkazom bol aj návrh tvarovo extravagantného pavilónu, ktorý sa stal mimoriadne populárnym, čím prispel ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta. Svojim nápaditým tvarovým a materiálovým riešením sa stal dočasnou ikonou tohto verejného priestoru.

105

RE start

9.1.26

Lokalita: Christchurch, New Zeland Architekti: Anton Tritt Klient: Christchurch Realizácia: 2011 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: obchody Zastavaná plocha: 14,5 m² / kontajner Typ verejného priestoru: ulica

Obr. 101: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. XX: a,b,c,d Fotografie pavilónu Re start

A 230x20 m

Obr. 103: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

106

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Projekt Re start bol reakciou mesta Christchurch na zemestrasnie v roku 2011, ktoré zničilo čast zástavby. Riešením bol projekt Re start, ktorý formou dvojpodlažných kontainerov doplnil chýbajúce časti zástavby na pešej promenáde Cashel St. Jednotlivé kontainery mali rozličné programové využite, v ktorých prevládali obchody a kaviarne. Malá mierka pavilónov oslovila verejnosť a projekt sa stal mimoriadne uspešným. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci centrálnej mestskej zóny v tesnom dotyku s najdôležitej- ším námestím mesta Cathedral square • situovaný na dôležitom pešom ťahu Cashel St. promenade (obr. 103: B), ktorý vyúsťuje do hlavného námestia centra mesta Cathedral square • blízkosť rieky Avon River (obr. 103: A) • na ostatné časti mesta je napojený cez dôležitu dopravnú komunikáciu Cam bridge Ice 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • verejný priestor - pešia zóna je vymedzená čelnými fasádami blokovej zástavby, prevažne polyfunkčných bytových domov s občianskou vybavenosťou v parteri domov • sústava pavilónov bola lineárne rozmiestnená pozdĺž pešej zóny, druhá skupina pavilónov vyplnila nárožnú chýbajúcu časť blokovej zástavby • pavilóny dopĺňali prázdne miesta po zrútených domoch, overovali priestorové možnosti 4. Hlavné polohové výhody • blízkosť centra mesta • pešia zóna prepojená na centrum mesta 5. Typ programu pavilónu • hudobné produkcie • informačné aktivity • obchody 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • sústava pavilónov 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilóny dočasne vyplnili deštruované časti mestského organizmu a nahradili stratený program, čím sa podieľali na skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta do doby kým neboli nahradené trvalými stavbami. 107

The sound of squares pavilón

9.1.27

Lokalita: Mannheim , Nemecko Architekti: Ateliér Markgraph Klient: Stadtmarketing Mannheim GmbH Realizácia: 2007 Event: Mannheim 2 "Living in squares" Typ projektu: verejné priestory Program: info a propagácia Zastavaná plocha: 64 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 104: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 105: a,b,c,d Fotografie pavilónu The sound and squares

30x60 m

Obr. 106: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

108

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Pavilón "The sound of Squares" bol realizovaný v lete 2007 ku príležitosti 400. výročia mesta Mannheim. Mesto zrealizovalo multimediálny pavilón, ktorý propagoval Mannheim na ceste okolo Nemecka. Pavilón sa skladal z troch prvkov a odlišných zón. Prvý prvok pozostával z velkých červených kociek, na ktoré keď si užívateľ sadol spustil sa zvukový záznam. Druhá zóna imitovala audio nahrávku zvukov lesa, tento audio blog bol určený pre rezidentov - obyvateľov navštevovaných miest. Tretia - interaktívna časť pozostávala z audio laboratória, ktoré umožňovalo návštevníkom vytvoriť si vlastný hudobný mix. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci CMZ mesta tvoreného ortogonálnou uličnou sieťou • verejný priestor Paradenplatz (obr. 106: B) a radnica mesta (obr. 106: A) sa nachádza v dotyku s dôležitou dopravnou komunikáciou vyúsťujúcou do ná - mestia Fridrichplatz situovaného v dotyku s východnou časťou centrálnej mestskej časti mesta Mannheim • zastávka MHD sa nachádza na okraji priľahlého námestia Paradeplatz v dostupnej vzdialenosti cca 250m 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • verejný priestor je vymedzený stavbou mestskej radnice, parkovacím domom a polyfunkčnými bytovými domami • vo väzbe na hlavný peší ťah prepajajúci Fridrich platz a Paradeplatz • vo väzbe na sekundárny peší ťah pozdĺž komunikácii • excentrická poloha - pavilón bol umiestnený na spojnici zvýšenej frekvencie pešieho pohybu medzi výstupom z objektu parkovacieho domu a vstupom do mestskej radnice 4. Hlavné polohové výhody • miesto s výraznou intenzitou pešieho pohybu 5. Typ programu pavilónu • propagačné aktivity • informačné aktivity • interaktívny 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón zabezpečil vysoký podiel na zvyšovaní imidžu mesta Manheim.Stal sa aktivizátorom priestoru.Putovaním okolo celého Nemecka zabezpečil zvýšenie imidžu mesta. 109

Studio east dining pavilón

9.1.28

Lokalita: London, Olympic park, Anglicko Architekti: Carmody Groarke Klient: Múzeum histórie, Poľsko Realizácia: 2012 Event: Olympijske hry Typ projektu: verejné priestory Program: obchody Zastavaná plocha: 800 m² Typ verejného priestoru: strecha

Obr. 107: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 108: a,b,c,d Fotografie pavilónu Studio east dining

Obr. 109: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

110

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Studio East Dining pavilón od architektonického ateliéru Carmody Groarke navrhol dočasný pavilón s reštauráciou umiestnenou 35 metrov nad úrovňou terénu. Na streche budovy Westfield Stratford City, development ponúkol na obdobie 3 týždňov výhľad na Olympiský park a siluetu Londýna. Typický predstaviteľ Pop - Up pavilónov. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci vonkajšieho mesta, v komplexe Olympijského parku (obr. 109: A) • verejný priestor strechy jestvujúcej budovy • v dotyku s železničnou stanicou Westfields –Stadford

3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • dočasný verejný priestor - strecha nedokončeného objektu s výhľadom na olympijský areál • pavilón bol umiestnený na južnom okraji strechy, tak aby mal nerušený výhľad na štadión 4. Hlavné polohové výhody • poloha objektu s výhľadom na nedostavaný olympijský park 5. Typ programu pavilónu • performance aktivity • reštaurácia 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón propagoval olympijský komplex ešte pred dokončením čím podporil imidž olympijského areálu.

111

Cube pavilón

9.1.29

Lokalita: Brusel, Belgicko Architekti: Park associati Klient: Electrolux appliance spa Realizácia: 2011 Event: exhibicia Electroluxu Typ projektu: verejné priestory Program: obchody Zastavaná plocha: 140 m² Typ verejného priestoru: strecha objektu

Obr. 110: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 111: a,b,c,d Fotografie pavilónu Cube

Obr. 112: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

112

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Cube pavilion navrhli architekti z ateliéru Park Associates pre spoločnosť Electrolux do veľmi extrémnej, výnimočnej polohy na streche Parc du Cinquantenaire, neďaleko od cenrály Európskej komisie v Bruseli. Reštaurácia je navrhnutá pre kapacitu 18 ľudí, ktorí si možu vychutnať exhibičnú večeru v extrémnych lokalitách. Pavilón hosťoval v Taliansku, Rusku, Šajčiarsku a Švédsku po dobu troch mesiacov v každej z destinácii. Pavilón je navrhnutý ako modul, ktorý sa dá ľahko premiestňovať, je charakteristický presklennou fasádou a predsunutou terasou. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • Park du Cinquantenaire je umiestnený v rámci vonkajšieho mesta na mieste bývalého areálu Národnej výstavy organizovanej v roku 1880 • popod park je trasovaný tunel s automobilovou dopravou a linkou metra • neďaleko od cenrály Európskej Komisie 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • dočasný verejný priestor - strecha budovy triumfálneho oblúku (obr. 112: A) • pavilón bol umiestnený na okraji strechy, tak aby mal nerušený výhľad na park a budovy Európskej komisie 4. Hlavné polohové výhody • poloha objektu s výhľadom na budovy Európskej komisie • lukratívna extravagantná poloha na vrchole historického monumentu 5. Typ programu pavilónu • reštaurácia • performance aktivity 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón svojou etravagantnou polohou pritiahol pozornosť ku víťaznému oblúku a dočasne zvýšil imidž areálu Park du Cinquantenaire.

113

Enzimi pavilón

9.1.30

Lokalita: Rím, Taliansko Architekti: Studio Archea Klient: Zone Attive - Comuna di Roma Realizácia: 2011 Event: Enzimi festival v Taliansku Typ projektu: verejné priestory Program: služby a propagácia Zastavaná plocha: 800 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 113: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 114 a,b,c,d Fotografie pavilónu Enzimi

260x100 m

Obr. 115: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

114

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Enzimi je názov desaťdňového festivalu organizujúceho sa každoročne v rozličných mestách v Taliansku. Festival pozostáva z dvoch hudobných pódii, divadla, tanečného divadla, kina.Okrem toho prezentuje mestské projekty a má aj informačný charakter. Vychádzajúc z kapacitných nárokov festivalu sa organizátori ku priležitosti ôsmeho ročníka festivalu rozhodli oslovit Archea Architektov, aby sa pokúsili vytvoriť exhibičný priestor s rozličnou programovou náplňou. Jednotlivé pavilóny sú navrhnuté ako modulové konštrukcie vychádzajúce zo základného modulu kocky. Extrudovaním objemu pavilóny vytvárajú rozličné zostavy. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci vnútorného mesta • verejný priestor námestia P. V. Emanuele (obr. 115: A) sa nachádza v dotyku s hlavnou železničnou stanicou • nachádza sa v priestore s intenzívnou blokovou zástavbou • zastávky MHD a metra sa nachádzajú v nárožnej polohe námestia 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • verejný priestor je vymedzený jestvujúcou historickou zástavbou situovanou po obvode námestia obdĺžnikového tvaru • stredom námestia je situovaný výrazný peší ťah prepájajúci ho s námestím Piazza dell Esquillino a železničnou stanicou • sústava pavilónov rozmiestnená pozdĺž hlavného pešieho ťahu vytvorila systém mikropriestorov s rozličnou programovou náplňou

4. Hlavné polohové výhody • pavilóny sú umiestnené na pešom ťahu trasovaným stredom námestia 5. Typ programu pavilónu • informačný • propagačný • služby 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • sústava pavilónov 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilony ako súčasť celotalianskeho festivalu Enzimi spropagovali Rím a prispeli ku zvyšovaní imidžu mesta. Pavilóny vnesením programu do námestia zvýšili záujem návštevníkov tráviť čas v tomto priestore čím zabezpečili aj zvýšenie imidžu daného miesta.

115

9.2 Čiastkové závery

x x

Burnham B pavilón

Solar Powered recycled pavilón

New prismatic solar pavilón

Sclera pavilón

New Amsterdam pavilón

Lantern pavilón

Yellow beer crates pavilón

x x

Colored Copenhagen pavilón

Serpentine gallery

Hypar pavilón

TKTS pavilón

x x

x x x

The sound of squares pavilón

x x

Solitérny objekt

Sústava objektov

Trvalý

Dočasný

Organická

Geometrická

Sférická

Forma

Vačšie ako 100m²

Menšie ako 100m²

x x

x x x x x

x x x

x x

x x x

x x

Cube pavilón

Tab. 2: Vyhodnotenie databázy svetových pavilónov (autorka)

116

x x

Studio east dining pavilón

Enzimi pavilón

x x

REstart pavilón

x x

Ohel pavilón 21 mini opera music pavilón

x x

Driftwood pavilón Times Eureka pavilón

Vitra Dome

Somas music pavilón

x x

Piers pavilón

Bionic research pavilón

Regents place pavilón

Floating thames river park

Zastavaná plocha

Timber pavilóny

Mix

Burnham A pavilón

Interaktívny

Hudobný

Edukačný

x x

Služby

Informačný

Prezentačný

x x

Program

Nárožná

Excentrická

Centrálna

Poloha vo ver. priestore

Vnútorné mesto

Vonkajšie mesto

Centrálna mestská zóna

Poloha pavvilónu v meste

Iné miesta

Park

Nábrežie

Ulica

Námestie x

Performance

Treehugger pavilón

Propagačný

A gathering space pavilón

Typ verejného priestoru

Event

Analyzované pavilóny boli posudzované z niekoľkých hľadísk ako napríklad, či bol, alebo nebol produktom “eventových” aktivít, podľa polohy pavilónu v meste, podľa typu verejného priestoru, polohy pavilónu vo verejnom priestore. Posudzovaný bol aj typ programu, zastavaná plocha, dočasnosť, alebo trvalosť existencie a podobne. V dole uvedenej tabuľke je sumárny prehľad všetkých pavilónov podľa určených kritérií.

9.2.1 Pavilón ako propagačný nástroj “eventových” aktivít Väčšinou o verejných priestoroch, koncepciách rozvoja a ich ďalšom smerovaní rozhoduje vždy mesto. Existuje však aj modelové riešenie, keď do spolupráce s mestom vstupujú privátni investori. Tento model sa realizuje najmä v takých prípadoch, keď mesto nemá dostatočné finančné zdroje na pokrytie realizácie projektu a do projektu vstupuje súkromný sektor. Motiváciou privátneho subjektu je hlavne možnosť profitovania z propagácie a reklamy, čím si zvyšuje povedomie o značke a firme.

56 %

44 %

Graf 1: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska propagácie (autorka)

Z prieskumu 30-tich pavilónov vyplynulo, že až 56 % (17 pavilónov) bolo spojených s propagáciou a 44% (13 pavilónov) nemalo žiadne prepojenie s propagačnými aktivitami privátnych firiem. Firemná identita a s ňou súvisiaca propagácia sa prejavuje zvyšenou mierou participácie firiem na rozličných eventových podujatiach. Táto snaha prezentovať sa a zvyšovať imidž firmy smerom k spotrebiteľom je podporovaná rôznymi formami eventových aktivít, ktoré sa v súčasnosti stávajú čoraz viac dôležitou platformou pre kreatívne návrhy architektov, dizajnérov a umelcov. Z výsledkov vyhodnocovania databázy pavilónov sa preukázalo, že viac ako polovica posudzovaných pavilónov bola nástrojom propagácie firiem, inštitúcii, festivalov a podobne. Záujem privátneho sektoru o participáciu na realizácii pavilónov je vhodné využiť ku skvalitňovaniu služieb verejného priestoru a zvyšovaniu jeho celkového imidžu v očiach verejnosti.

9.2.2 Umiestnenie pavilónu v rámci mesta Umiestnenie pavilónu je zásadnou otázkou súvisiacou s úspešnosťou, alebo neúspešnosťou pavilónu vo verejnom priestore. Analýza preukázala, že nadpolovičná väčšina pavilónov bola realizovaná v centrálnej mestskej zóne. Verejné priestory situované v rámci CMZ sú miesta s výraznou frekvenciou pohybu ľudí a keďže pavilón je priamo závislý na interakcii ľudí je zrejmé prečo sú lokality centrálnych mestských zón preferované pre ich lokalizovanie. Lokalizovanie pavilónu môžeme sledovať vo vzťahu k urbánným štruktúram v dvoch polohách: 117

A. Pavilón v extraviláne ako súčasť špecifických funkčných komplexov Väčšinou sa jedná o umiestnenie v rámci areálov Svetových Expo výstav. Tu vystupuje v úlohe základného kameňa - tvorcu prostredia. Charakteristickým znakom pre svetové výstavy je jeho realizácia v skupinovej skladbe, ktorá dominuje pri vytvorení urbanistickej štruktúry areálu. B. Pavilón je umiestnený v intraviláne, dopľňajúci urbánnu štruktúru: • pavilón umiestnený vo vonkajšom meste, • pavilón umiestnený vo vnútornom meste, • pavilón umiestnený v centrálnej mestskej zóne.

56 %

27 %

17 %

Graf 2: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hladiska polohy v meste (autorka)

Analýza databázy 30-tich pavilónov preukázala, že z hľadiska polohy v meste 56%(17 pavilónov) bolo situovaných v CMZ, 27%(8 pavilónov) bolo umiestnených vo vnútornom meste a 17%(5 pavilónov) bolo umiestnených vo vonkajšom meste.

9.2.3 Umiestnenie pavilónu podľa typu verejného priestoru Podľa typu verejného priestoru bola nadpolovičná väčšina pavilónov lokalizovaná na námestiach a v centrách kultúrno - spoločenského diania mesta. Druhým najčastejším lokalizovaním pavilónu je priestor parku. V rámci lineárnych peších ťahov - ulice, bulváry a nábrežia bolo situovanie pavilónov málo časté. Pritom tento priestor disponuje vysokou interakciou ľudí, čo v zmysle predchádzajúceho bodu - umiestnenie pavilónu by mu malo zabezpečovať prioritu v umiestňovaníe pavilónov. Odpoveďou môže byť pomerne vysoká rýchlosť pešieho pohybu v lineárnom priestore ulice zamedzujúcej sústredeniu sa na ďaľšie aktivity. Z urbanistického hľadiska práve vo verejných priestoroch môžu pavilóny predstavovať silné

53 %

23 %

10 %

Graf 3: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska typu verejného priestoru (autorka)

118

orientačné prvky, ktoré môžu oživiť ulice. Ukazuje sa, že realizácie pavilónov v týchto polohách sa začínajú vyskytovať, avšak ešte stále nie v takej miere ako vo verejných priestoroch námestí a verejných parkov. Analýza databázy 30-tich pavilónov tiež preukázala, že podľa typu verejného priestoru 53%(16 pavilónov) bolo umiestnených na námestí, 23%(7 pavilónov ) bolo umiestnených vo verejných parkoch,10%(3 pavilóny ) bolo umiestnených na ulici a extrémnych miestach a 4%(1 pavilón) bolo umiestnených na nábreží.

Schéma 8: a,b Pavilón na námestí a jeho vzťah ku kľudovej a aktívnej zóne verejného priestoru (autorka) Legenda: aktívna zóna, pasívna zóna, peší ťah, pavilón

Schéma 9: Systém pavilónov umiestnených na ulici (autorka) Legenda: aktívna zóna, pasívna zóna, pavilón

9.2.4 Centrálna a excentrická poloha pavilónu vo verejnom priestore

50 %

40 % 10 %

Graf 4: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska polohy vo verejnom priestore (autorka)

119

Analýza databázy 30-tich pavilónov podľa polohy pavilónu vo verejnom priestore preukázala ,že 50%(15 pavilónov) bola umiestnená v centrálnej polohe verejného priestoru, 40%(12 pavilónov) bolo umiestnených v excentrickej polohe a 10%(3 pavilóny) bolo umiestnených v nároží verejného priestoru. Umiestnenie pavilónu vo vzťahu k aktívnej a kľudovej zóne ovplyvňuje samotný verejný priestor. Umiestnenie v excentrickej polohe vplýva na: • rozšírenie a zaktívnenie priestoru, • môže odkloniť peší ťah, • môže nadradiť niektorí peší ťah iným.

Schéma 10: Umiestnenie pavilónu do excentrickej polohy: a/ rozšírenie a aktivovanie verejného priestoru, b/ umiestnenie pavilónu do excentrickej polohy (autorka) Legenda: aktívna zóna, pasívna zóna, peší ťah, pavilón

Umiestnenie v centrálnej polohe vplýva na: • skracovanie peších trás, • koncentrovanie aktivity do centra plošne zrovnovážňuje využívanie verejného priestoru.

Schéma. 11: Umiestnenie pavilónu do centrálnej polohy: a/ skracovanie pešieho ťahu, b/ koncentrovanie aktivít do centra (autorka) Legenda: aktívna zóna, pasívna zóna, peší ťah, pavilón

120

9.2.5 Dočasný a trvalý charakter pavilónu Význam pojmu dočasný sa viaže s provizórnym, nestálym, krátkodobým, zatiaľ čo pojem trvalý sa viaže k súvislým, pravidelným, fixným. Prevažná väčšina analyzovaných pavilónov je charakteristická svojou dočasnosťou existencie vo verejnom priestore. Krátky čas pôsobenia na jednom mieste môže mať v niektorých prípadoch dopad na zníženú schopnosť zásadne obohatiť verejný priestor, na druhej strane častou obmenou dočasných pavilónov dochádza k zmene vo verejných priestoroch, čo v konečnom dôsledku udržuje permanentný záujem návštevníkov o tento priestor. Dočasné pavilóny sú také, ktoré intervenujú vo verejnom priestore na jasne vymedzený čas. Prevažná väčšina dočasných pavilónov sa realizuje v jarnom a letnom období, teda v čase zvýšenej frekvencie ľudí vo verejných priestoroch.

77 % 23 %

Graf. 5: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska dočastnosti (autorka)

9.2.6 Pavilón ako solitérny objekt, alebo ako súčasť systému objektov Solitérny pavilón je navrhovaný ako doplnkový objekt verejného priestoru, ktorý má za úlohu zlepšiť jeho kvalitu a zvýšiť jeho pozitívny imidž. Z pohľadu nižších investičných nákladov a menších priestorových nárokov sa používa častejšie ako pavilóny radené do systému. Systém pavilónov tvorí väčší počet objektov, má väčšie priestorové nároky. Často sa využíva ako silná orientačná schéma v území ,napríklad pozdlž lineárnych ťahov, peších promenád, nábreží , alebo parkov. Najčastejšie sa navrhuje s jednotným dizajnom, ktorý vnáša do územia silnú orientačnú stopu.

90 % 10 %

Graf. 6: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska uplatnenia solitérov alebo sústav objektov (autorka)

121

Analýza databázy 30-tich pavilónov preukázala, že 90% (27 pavilónov) bolo realizovaných ako solitérne objekty a 10%(3 pavilóny) boli realizované ako systém pavilónov.

9.2.7 Mierka pavilónu V rozmedzí mierok XL, L, M, S sa pavilón zaraďuje do kategórie tzv „small scale“, teda malej mierky. V poslednom období sa prejavuje vzrastajúci záujem miest o projekty tejto mierky. Pravdepodobne je iniciovaný malou náročnostou z pohľadu projektového, odsúhlasovacieho a realizačného procesu a ich rýchlym efektom pôsobenia vo verejnom priestore. Pri navrhovaní pavilónu sa zohladňuje : • mierku pavilónu k proporcii človeka, • mierku pavilónu k proporciám verejného priestoru, • mierku pavilónu k proporciám okolitej zástavby.

68 % 32 %

Graf. 7: Percentuálne vyhodnotenie z hľadiska výmery (autorka)

Z databázy 25 pavilónov sa preukazalo, že 68%(17 pavilónov) malo zastavanú plochu väčšia ako 100m2 a 32%(8 pavilónov) menšiu ako 100m2.

9.2.8 Význam funkcie a programu pavilónu Preukazuje sa, že jedným z prioritných problémov súvisiacim s úspešnosťou realizácie pavilónu je jeho program. Nie je vylučené, že v opodstatnenom prípade nemôže byť krátkodobo úspešný aj objekt, ktorý nemá program, ale analýza databázy pavilónov poukazuje na veľmi dôležitú úlohu programu pavilónu pre udržanie záujmu uživateľov verejných priestorov. Navrhovanie pavilónov v súčasnosti nepodlieha typológii, nemusí sa striktne podriaďovať funkčno - prevádzkovým vzťahom. Často sa jedná o univerzálny priestor bez konkrétnych dispozično-prevádzkových a plošných požiadaviek. Funkčnú náplň pavilónu predstavuje: • prezentačná funkcia (napr. vernisáže, veľtrhy, eventy), • informačná funkcia (napr. prednášky, diskusie), • funkcia poskytovania služby (napr. kaviareň, informácie, kníhkupectvo), 122

• • •

propagačná a reklamná funkcia (napr. marketing,PR), interaktívna funkcia (napr. audiovizuálna projekcia ,3D), univerzálna funkcia.

Čoraz frekventovanejšie pod pojmom pavilón sa začínajú vyskytovať aj objekty, ktoré svojou mierkou síce naznačujú, že by sa mohlo jednať o pavilón, avšak sú to väčšinou skôr architektonicko - výtvarné diela voľných tvarov, ktoré by sa mohli zaradit skôr do kategorie sochárskych inštalacií. propagačný program 24 pavilónov

80 %

prezentačný program 23 pavilónov

76 %

informačný program 19 pavilónov

63 %

performance program 15 pavilónov

50 %

mix program 12 pavilónov

40 %

služby program 11 pavilónov

37 %

hudobný program 9 pavilónov

30 %

edukačný program 1 pavilón

interaktívny program 1 pavilón

Graf. 8: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska programu (autorka)

Program pavilónov sa najčastejšie navrhuje ako mix prezentačného, propagačného a informačného programu pavilónu. Realizujú sa aj pavilóny s programom zameraným na hudobnú produkciu a služby. V menšej miere sa uplatňujú s jednostranným programom, napríklad edukačným alebo čisto interaktívnym.

9.2.9 Forma pavilónu Jedným z dôležitých atribútov kladených na úspešný pavilón je jeho forma – teda samotné hmotovo priestorové riešenie. Forma objektu by sa svojim dizajnom mala priblížit k súčasnému koloritu mestského verejného života, respektíve mala by byť jeho šperkom. Pavilón prináša do verejných priestorov nový podnet, často je to práve jeho hmotové prevedenie – forma, ktorá často vychádza z prvotných čistých geometrických tvarov a pomáha dodatočnou intervenciou pozitívne korigovať mierku a atraktivitu verejného priestoru.

57 % 30 %

13 %

Graf. 9: Percentuálne vyhodnotenie pavilonu z hľadiska formy (autorka)

123

Analýza databázy 30-tich pavilónov preukázala, že 57% (17 pavilónov) vychádzalo z geometrických tvarov, 30% (9 pavilónov) vychádzalo z organických tvarov a 13%(4 pavilóny) bolo koncipovaných na podklade sferických kriviek.

9.2.10 Časová os realizácie pavilónov

1975 -Vitra Dome

2006 -The sound of s.

2007 -Ohel p.

2008 -Sclera p. -Lantern p. -TKTS p. -Gathering space -Yellow beer p.

2009 -Driftwood p. -Burnham A p. -Burnham B p.

2010

2011

2012

-Regent place p. -Hypar p. -Colored C. p. -21 mini opera p. -Serpentine gal.

-Treehugger p. -Cube p. -Piers p. -REstart -Enzimi p. -Bionic research -New prismatic p. -Times Eureka -Somas music p. -New amsterdam -Timber p.

-Floating Thames -Solar-powered p -Studio east d.

Graf. 10: Krivka realizácií vybraných pavilónov v jednotlivých rokoch (autorka)

Analýza databázy 30-tich vybraných zahraničných pavilónov v čase sumarizácie preukázala, že najvačší nárast realizácií pavilónov do verejného priestoru začal v roku 2009 a plynule vzrastal až do roku 2011, v roku 2012 bol zaregistrovaný mierny pokles realizácii. 9.3 Zhrnutie výskumu Na základe hodnotenia pavilónov zo sledovaných hľadísk je možné konštatovať, že pavilóny umiestnené vo verejných priestoroch by mali mať nasledovné charakteristiky : • poloha umiestnenia v CMZ mesta, • situovanie na námestí, • umiestnenie v centrálnej polohe, • dočasné pôsobenie pavilónu, • koncipovanie ako solitérny objekt, • návrh s výmerou väčšou ako 100 m², • programová náplň - propagačný, infromačný a prezentačný program, • forma vychádzajúca z geometrických tvarov.

124

Na základe analýzy vybraných pavilónov je ich možné rozdeliť na dve základné kategórie: dočasné a trvalé objekty. A. Dočasné pavilóny vo verejnom priestore je možné členiť na: • promo pavilóny, • pop - up pavilóny, • experimentálne pavilóny. B. Trvalé pavilóny vo verejnom priestore predstavujú predovšetkým: • multifunkčné pavilony. Pre jednotlivé typy pavilónov sú charakteristické isté aktivity: A1. Promo pavilóny • propagačný nástroj komunikácie s verejnosťou, • používa sa na zvyšovanie povedomia o inštitúcií, festivale, podujatí, firme, atď, • pôsobí vo verejnom priestore v jasne vymedzenom časovom úseku, • je distribútorom aktuálnej informácie, • umiestňuje sa v mimoriadne frekventvaných uzloch napr. pred vstupom do železničnej stanice, pred MHD zástavkou, dôležitými inštitúciami, na ktoré chce upozorniť, • umiestnenie by malo sledovať prirodzený pohyb ľudí a zaužívané pešie trasy. A2. Pop-up pavilóny • využívajú moment prekvapenia, premiestňujú sa, • v obmedzenom čase profitujú z daného, veľmi často dočasne atraktívneho prostredia, • zameriavajú sa na extremné miesta napr. mosty, strechy objektov, význačné pamätníky, • neriešia presné umiestnenie, prispôsobujú sa atraktívnemu miestu parazitujú na ňom. A3. Experimentálne pavilóny • výsledok experimentu, výskumu architektov, výtvarníkov, dizajnérov, • prototyping, • overovanie architektúry v mierke 1:1, • väčšinou bez programovej náplne, • vnášajú impulz do verejného priestoru väčšinou výraznou atraktívnou formou. B1. Multifunkčné pavilóny • často výsledok potrieb mesta najmä v súvislosti s požiadavkou na reprezen- tatívny informačný objekt, napríklad ak mesto kandiduje na kultúrne mesto EÚ, • súčastou objektu býva poskytovanie služieb, • mierka pavilónu rastie v súvislosti s požadovaným programom, • stáva sa platformou pre sociálnu intrerakciu a komunitný život. 125

10. ANALÝZA SÚČASNÝCH PRÍKLADOV NA SLOVENSKU Kapitola sa sústreďuje na výber v súčasnosti zrealizovaných pavilónov navrhnutých vo verejných priestoroch na Slovensku. Posudzovanú databázu hodnotí na základe rovnakých kriterií ako v kapitole Analýza súčasných príkladov vo svete. Každý analyzovaný príklad má schému, ktorá poukazuje na vzťahy verejného priestoru v kontexte mesta. Analyzuje pavilón v skúmanom verejnom priestore vo vzťahu: A. k hmotvovo priestorovej štruktúre, B. k dopravnej infraštruktúre, C. k dalším verejným priestorom, D. k vegetácii, systému zelene. Analýza sa zameriava predovšetkým na ikonický typ pavilónov, ktoré majú najvýznamnejší dopad na imidž miesta resp.mesta. Bilancovaný verejný priestor je vymedzený bezprostredným pôsobením pavilónu. Súčasťou analýzy je aj výpoveď autorov realizovaných diel.

126

10.1 Hodnotenie súčasných príkladov na Slovensku Kritéria hodnotenia pavilónov: 1. Popis 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru 4. Hlavné polohové výhody 5. Typ programu pavilónu 6. Typ pavilónu 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu image miesta a mesta

Legenda umiestnenia pavilónu v rámci verejného priestoru: Solitérny objekt v centrálnej polohe verejného priestoru

Solitérny objekt v excentrickej polohe verejného priestoru

Skupina objektov vo verejnom priestore

Solitérny objekt umiestnený pozdĺž silného pešieho alebo dopravného ťahu

127

Mólo

10.1.1

Lokalita: Martin, Slovensko Architekti: Uniform architects Klient: Profit Industry, Chemolak, Prima properties Realizácia: 2010 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: relax, performance Zastavaná plocha: 78 m² Typ verejného priestoru: prieluka

Obr. 116: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 117: a,b,c,d Fotografie pavilónu Mólo

Obr. 118: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

128

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Realizácia pavilón Mólo od architektov Uniform architects mala zámer obohatiť priestor prieluky nachádzajúcej sa v kontekte s Martinskym divadlom. Pavilón je charakteristický svojou otvorenosťou skoro až skulpturálnou formou. Vo večerných hodinách je pavilón sprevádzaný svetelnou prezentáciou. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnetný v rámci centrálnej mestskej zóny • verejný priestor sa nachádza v dotyku s pešou promenádou (obr. 118: A) • nachádza sa v priestore s prevažne lineárnou zástavbou 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • verejný priestor, v ktorom je pavilón umiestenený je prieluka nachádzajúca sa v susedstve s Martinským divadlom • vo väzbe na silný peší ťah tiahnuci sa pešou promenádou 4. Hlavné polohové výhody výnimočná poloha v centre starého mesta pred budovou Martinskeho divadla, v kontake s pavilónom Millenium. 5. Typ programu pavilónu • performance • hudobný 6. Typ pavilónu • stály pavilón • solitérny obkekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu image miesta a mesta V náväznosti na objekt Milénia, pavilón Mólo dotvoril nový imidž súdobého mestského verejného priestoru.

129

Balík

10.1.2

Lokalita: Bratislava, Slovensko Architekti: VSA Klient: Bratislava, Mestské zásahy Realizácia: 2009 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: event, street performance Zastavaná plocha: 26 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 119: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 120: a,b,c,d Fotografie pavilónu Balík

Obr. 121: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

130

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Pavilón Balík od architektonického ateliéru Vallo-Sadovský zrealizovali architekti na Františkánskom námestí v Bratislave. Objekt pozostáva z 5 segmentov, ktoré sa navzájom dajú rozličným spôsobom prepájať. Predstavou autorov bolo využívanie pavilónu pre rozličné formy pouličného performance aktitvít a výstav. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci centrálnej mestskej zóny • verejný priestor Františkanské námestie je jasne vymedzený intezívnou blokovou zástavbou • odseparovaný od statickej a dynamickej dopravy, nemá náväznost na zastáv- ky MHD 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • verejný priestor je vymedzený pôvodnou historickou blokovou zástavbou a priľahlým Hlavným námestím (obr. 121: A) • spevnená plocha je artikulovaná koncentrovanou formou solitérnych stromov • vo väzbe na silné pešie ťahy prepájajúce jednotlivé námestia 4. Hlavné polohové výhody • vynimočná poloha centra starého mesta neďaleko budovy radnice mesta. 5. Typ programu pavilónu • propagačný • performance aktivity • hudobný 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón Balík bol koncipovaný na zvyšovanie imidžu verejných priestorov v rámci Bratislavy, prvou intervenciou bolo Františkánske námestie. Pavilón v čase realizácie spustil pozitívne ohlasy verejnosti.

131

Platforma

10.1.3

Lokalita: Košice, Slovensko Architekti: 4x4 architekti Klient: British council Realizácia: 2007 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: event, street performance Zastavaná plocha: 10 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 122: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 123: a,b,c,d Fotografie pavilónu Platforma

A Obr. 124: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

132

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Pavilón platforma vznikol ako výsledok workshopu a dlhšieho dialógu o intervencii do verejného priestoru. Autori projektu sú architektonický atelier 4x4 architekti. Pavilón sa skladal z troch častí, meeting pointu-miesta stretávania sa s kultúrou, Speaker cornerpriestoru na prejav a screen - obrazovky ako mediálneho nástroja. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci centrálnej mestskej zóny • verejný priestor je vymedzený blokovou zástavbou 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • verejný priestor je vyústením priľahlého parku dómu sv. Alžbety (obr. 124: A) • vo väzbe na silný peší ťah tiahnuci sa celým námestím pozdĺž existujucej zástavby • vo väzbe na sekundárne pešie ťahy 4. Hlavné polohové výhody • výnimočná poloha v historickej časti mesta v tesnej blízkosti s dómom sv. Alžbety 5. Typ programu pavilónu • prezentačný • performance aktivity 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Pavilón vnesením programu do námestia zvýšil záujem návštevníkov zotrvať v tomto priestore a inicioval ich participáciu na aktivitách, ktoré sa v pavilóne odohrávali. Pavilón priniesol novú formu prezentácie a komunikácie vo verejnom priestore.

133

10.2 Rozhovor s autormi k vybraným príkladom pavilónov

10.2.1 Slovo autora: Rozhovor s Martinom Lepejom autorom pavilónu “Mólo”. Kto boli hlavní iniciátori projektu? …” Napríklad Michal Riabič bol jedným zo sponzorov MÓLA. Robo Dúbravec hlavný architekt Martina ponúkol na riešenie mestský pozemok, ktorý už predtým riešili v spolupráci so študentami z VŠVU “… Akú úlohu v celom procese zohralo mesto? …” Mesto bolo hlavným sponzorom projektu a jeho nezisková organizácia mARTin v súčasnosti objekt prevádzkuje “… Aký bol navrhovaný program pavilónu, forma, veľkosť? … “ Funkčný program MÓLA bol definovaný už pred vznikom parametrického modelu a do istej miery je výsledná forma pavilónu morfingom medzi štyrmi funkčnými zónami javiskom, vstupom, lavičkou a auditóriom. Program pavilónu, v menej striktnom ponímaní, je ale širší “, viď MOLO_info.doc … Do akej miery sa preukázala úspešnosť intervencie pavilónu do verejného priestoru? Ako je využivaný v súčasnosti? …”Úspešnosť objektívne zhodnotiť neviem, je to možno skôr otázka na mARTin_ prevádzkovateľa MÓLA. Z akcií, o ktorých viem sa na MÓLE v rámci Kultúrneho leta organizujú každú sezónu viaceré podujatia. Zo súkromne organizovaných akcií, sa tu uskutočnila napríklad burza detského obečenia. Pavilón dal identitu predtým anonymnej časti námestia a aj vďaka tomu sa táto lokalita stala miestom pre organizovanie menších verejných akcií. Nezanedbateľným je aj otvorenie predtým neprístupnej parcely a vytvorenie predpolia mestskej knižnici. Tá ale napriek tomu, že sme s nimi počas prípravy a realizácie intenzívne spolupracovali MÓLO nakoniec nevyužíva”… Aký bol zámer z pohľadu dĺžky obdobia, v ktorom pavilón intervenoval v priestore? ...”MÓLO bolo od začiatku koncipované ako dočasný objekt, ale tento rok (2012) bude v prevádzke už tretiu sezónu. V súčasnosti riešime spolu s jeho realizátorom jeho údržbu a potrebné opravy. Finálna životnosť MÓLA najpravdepodobnejšie bude závisieť od ochoty mesta ho udržiavať a používať ”...

134

10.2.2 Slovo autora: Citované z oficiálnej stránky architektov Vallo Sadovsky. Kto bol iniciátorom projektu ? …” BA_LIK pavilón od Vallo Sadovsky Architects sa nachádza na Františkánskom námestí v historickom centre Bratislavy. Je jedným z projektov Mestských zásahov, iniciatívy v rámci ktorej vyzvali mladých architektov navrhnúť realizovateľné architektonické riešenia problémov a zanedbaných miest v Bratislave veriac, že v mestskom kontexte môžu niekedy aj malé zmeny priniesť veľký efekt”… Akým spôsobom mal pavilón obohatiť verejný priestor ? …” Základnou vlastnosťou pavilónu je jeho flexibilita a mobilita. Ide o objekt skladajúci sa z 5 - tich častí na kolieskach spojiteľných tak, aby sa pavilón mohol uzavrieť do jedného celku, alebo voľne rozložiť. V čase keď v pavilóne nebude prebiehať žiadna konkrétna kultúrna akcia, stáva sa z neho moderný mestský mobiliár, dávajúc mladistvú súčasnú identitu námestiu „malého veľkého mesta“… Program pavilónu, použitá forma, aká bola zastavaná plocha ? …” Počas letných mesiacov sa môže tento mobilár využiť na rôzne kultúrne akcie: predstavenie pouličného divadla, hudobný koncert, či výstavu fotografií. Tak ako je slávnosť, alebo koncert rozdielny od divadelného predstavenia, tak sa može daná štruktúra prispôsobovať a meniť. Zastavaná plocha pavilónu je 31 m² “…

Do akej miery sa preukazala úspešnost interevencie pavilónu do verejného priestoru ,ako je využivany v súčasnosti ..? …” Prirodzene sa vyskytli aj neplánované typy interakcie ako prespávajúci bezdomovci, žúrujúca mládež, writeri , sprayeri avšak žiadna z nich nie naozaj rušivá, alebo deštruktívna. Naštastie pre Bratislavu, Balík vyvrátil potrebu blbuvzdornej stratégie, s ktorou architekti pristupujú k projektom vo verejnom priestore”…

135

10.2.3 Slovo autora: Z publikácie “ platforma ”. Kto bol inicatorom projektu? How Jones, British Council Slovakia: …” Považujem za výnimočné, že sa v našom meste mohla realizovať taká orginálna myšlienka akou je Platforma. Zhruba pred dvoma rokmi v našom centre vznikol nápad spojený s prezentáciou umenia priamo na ulici v centre mesta. Našou ambíciou bolo dostať umenie k ľudom a zaujať tak tých, ktorí si do galérie, kina, či divadla nájdu cestu len zriedkavo. Začali sme rozmýšlať nad objektom, ktorý bude zaujimavým a netradičným nositeľom takéhoto poslania. Naša snaha sa stretla s veľmi spriaznenou iniciatívou British Council a výsledkom bol workshop v Našom centre, kde vznikla základná myšlienka platformy “… Akú úlohu v celom procese zohralo mesto? How Jones, British Council Slovakia: …” Na urbánnej regenerácii sa podielalo výnimočne zoskupenie rôznych ľudí, ktorí ovplyvňuje urbánne prostredie prostredníctvom práce v profesionálnom, politickom, kultúrnom, sociálnom a enviromentálnom sektore: Magistrát mesta Košice, projektová skupina Košice-kandidát na európske hlavné mesto kultúry 2013, Útvar hlavného architekta mesta Košice, slovenské mimovládne organizácie vrátane KOD.IC Culture a ekopolisu a zo strany Spojeného královstva Glasgow School of Art a CABE “… Akým spôsobom mal pavilón obohatiť verejný priestor? Martin Uhrík: …” Platforma nereaguje priamo na okolité architektonické prostredie, ale na aktivity ľudí, ktorí ju použivajú. Pri jej sťahovaní sa zdôrazňuje jej význam kultúrneho a sociálneho bodu. Nové umiestnenie vytvára nové vzťahy v prostredí “… Program pavilónu, forma,plocha m²? Martin Uhrík: …” Chceli sme sa venovať architektúre a dizajnu z pohľadu programu. Čiže funkcia nesledovala formu ani forma funkciu. Tieto zažité a pomaly už aj odžité kategórie mali pri utváraní dizajnu nahradiť program. Je asi potrebné vysvetiť rozdiel medzi programom a funkciou. Funkcia určuje priestorové usporiadania, vhodné na dannú činnosť, program sú samotné aktivity, ktoré nemusia mať a väčšinou ani nemajú - architektonický charakter. Program, ktorý sme si vybrali na výskum bola komunikácia medzi obyvateľmi mesta o meste a s mestom samotným “… Do akej miery sa preukazala úspešnost intervencie pavilónu do verejného priestoru? Martin Uhrík: … “ Z pohľadu nás architektov sa problém komunikácie na verejnom priestranstve otvoril novým témam, ktoré posúvajú hranice našej profesie ďalej ako sme zvyknutí. Experimnetálna architektúra má zvyčajne jednu chybu nie je realizovaná. Mali sme štastie prejsť celý proces experimentu od idey až po fyzické zhmotnenie “… 136

10.3 Čiastkové závery výskumu

Solitérny objekt

Sústava objektov

Trvalý

Dočasný

Geometrická

Sférická

Forma

Organická

Vačšie ako 100m²

Menšie ako 100m²

Zastavaná plocha

Mix

Interaktívny

Hudobný

Edukačný

Platforma

Služby

Informačný

Performance

Prezentačný

Program

Nárožná

Excentrická

Centrálna

Iné miesta

Park

Nábrežie

Ulica

Balík

Námestie

Mólo

Event

Propagačný

Poloha vo verej. priestore

Vnútorne mesto

Vonkajšie mesto

Centrálna mestská zóna

Poloha pavviónu v meste

Typ verejného priestoru

Menšia frekvencia realizovaných pavilónov na Slovensku je odrazom slabšieho záujmu o kvalitu verejných priestorov, ktorá nebola u nás dlhodobo považovaná za prioritu. Veľkej väčšine Slovenskych miest chýba stratégia verejných priestorov. Pretrváva malý záujem mestských častí investovať do kvalitnej koncepcie. Mestský pavilón sa dostáva v súčasnosti do nového kontextu, jeho pozícia sa mení, stáva sa kvalitným nástrojom, ktorý by mali urbanisti častejšie uplatnovať pri návrhovaní verejných priestorov. Analýza vybraných realizovaných objektov preukázala, že všetky tri realizované pavilóny mali identické znaky. Objekt bol umiestnený v centrálnej mestskej zóne, v prestížnej lokalite hlavných namestí. V rámci verejného priestoru prevládalo excentrické situovanie pavilónu. Program pavilónu bol orientovaný na univerzálne využivanie formou prezentačných, hudobných a iných aktivít. Z pohľadu mierky boli realizované pavilóny so zastavanou plochou menšiou ako 100 m2. Z hľadiska typu pavilónu boli všetky príklady navrhnuté ako solitérne objekty s dočasným charakterom.

Tab. 3: Vyhodnotenie databázy Slovenských pavilónov (autorka)

Zaujimavé bolo sledovať ako sa zmenil význam pavilónu Balík so zmenou polohy. Počas letnej sezóny 2012 bol presunutý do frekventovaného pešieho ťahu na Poštovej ulici. Očakavalo sa, že poloha doslova “na tepne” jeho využívanie zvýši. Z pozorovania sa však ukazuje opak. Ľudia pavilón obchádzajú volia cestu pozdlž parteru budov, alebo okolo priľahlých kaviarní. Počas pozorovania pavilónu sa zisťovala frekvencia ľudí, ktorí prejdú cez pavilón. Predpokladalo sa, že priechodnosť objektu zaujme ľudí a zvolia si preto túto cestu. Ukázalo sa však, že prázdnota pavilónu ľudí odrádzala, pavilónom prechádzal málokto z okoloidúcich chodcov.

Obr. 125: a,b,c,d Fotografie pavilónu Balík na poštovej ulici (foto: autorka)

137

V oboch prípadoch realizácií pavilónov “Móla” aj “Balíku” zostali načas pavilóny doslova skulptúrou vo verejnom priestore. Ako navrhovať pavilóny vo verejnom priestore, aby sa ich význam nestratil? Navrhovať pavilóny, ktoré budú užívateľsky poskytovat aj aktivity, ktoré nie sú odkazané len na programovú náplň (napr. koncerty, výstavy, atď.). Medzi takéto aktivity možeme zaradiť : • kaviarne • čitárne • klubovne • iné pohyb ľudí vo vzťahu k pavilónu Balík

1.deň (prázdny)

2.deň (s programom)

10:00

15:00

18:00

10:00

15:00

18:00

okolo pavilónu

cez pavilón

zastavili sa v pavilóne

Tab. 4: Vyhodnotenie 2-dńového výskumu pohybu ľudí vo vzťahu k pavilónu Balík 8.-9. júna 2012 (autorka)

10.3.1 Program pavilónu Pavilóny častokrát doplácajú na svoju univerzálnosť, z dôvodu že sú výrazne odkázané na programovú náplň. V mnohých prípadoch nie je jasné kto sa o program má starať,v dôsledku čoho pavilón stráca svoj význam, pretože tam kde sa nič nedeje, tam nie sú ľudia a kde nie sú ľudia sa nič nedeje. Kto sa má starať o programovú náplň pavilónu mesto, architekt, občania, privátny sektor, organizácia? Počas letnej sezony 2012 bola uverejnená výzva projektu ID space a Mestského parlamentu mladých hlavného mesta SR zastrešujúceho kultúrne podujatia pre mladých Bratislavčanov, aby prihlásili svoje nápady pre programovú náplň pavilónu. Mesto si uvedomilo, že vlastniť pavilón nestačí, treba sa starať aj o jeho náplň. Ak sa mesto rozhodne realizovať pavilón ako univerzálny priestor malo by zabezpečiť oganizáciu, ktorá sa bude systematicky starať o život pavilónu.

Obr. 126: Plagát - výzva mesta na programovú náplň pavilónu

138

10.4 Zhrnutie analýzy pavilónov na Slovensku Z analýzy pavilónov zrealizovaných na Slovensku vyplýva, že všetky boli situované na námestiach centrálnych mestských zón, väčšinou v exentrických polohách verejného priestoru.Táto skutočnosť sa dá vysvetliť tým, že objednávatelia mali záujem situovať pavilón do najfrekventovanejšieho miesta so zaručeným stálym pohybom ľudí a návštevníkov. Nakoľko tieto námestia sú aj dôležitými zhromažďovacími miestami v rámci mesta, pavilóny boli umiestňované asymetricky, aby nezmenšovali plochu určenú na zhromažďovanie. Pavilóny mali podlažnú plochu menšiu ako 100 m², disponovali prezentačným a propagačným programom a tiež umožňovali realizáciu performance aktivít. Vždy sa jednalo o solitérne pavilóny s dočasným pôsobením.

139

11. ANALÝZA SUČASNÝCH PRÍKLADOV PAVILÓNOV V BRATISLAVE V kapitole sú analyzované tri lokality verejných priestorov situovaných v rámci CMZ Bratislavy - námestie SNP, Hviezdoslavovo námestie a Dunajské nábrežie. Analýza preukazuje, že pre dané územia boli riešené návrhy na revitalizáciu verejných priestorov vrátane návrhu samotných pavilónov. V jednotlivých lokalitách sú naznačené pozície, v ktorých boli umiestňované navrhované pavilóny. 11.1 Pavilóny na námestí SNP Na prelome Milénia prebehla anonymná urbanisticko - architektonická súťaž na revitalizáciu Námestia SNP v Bratislave uverejnená v časopise Projekt 3/99. Súťaž hľadala riešenia na stvárnenie ústredného zhromaždovacieho priestoru Bratislavy, ktorý by bol priestorom pre organizovanie koncertov, politckých mítingov, masových akcií. Pri koncipovaní jednotlivých riešení niektorí architekti pracovali aj s integrovaním pavilónu do verejného priestoru. Na obrázku č.127 sú naznačené niektoré lokality umiestnenia pavilónov vybraných autorov, ktorí boli ocenení, alebo odmenení v rámci súťaže. Súčasťou polohovej analýzy je aj pavilón Balík, ktorý bol na SNP premiestený z Františkánskeho námestia. Autori sa s umiestňovaním pavilónu do verejného priestoru vysporiadavali rozlične. Niektorí sledovali silné pešie ťahy a artikulovali priestor popri aktívnom parteri budov, iní podporovali priestor hraničiaci s dopravnou komunikáciou, ďalší umiestňovali pavilón do kľudovej zóny stredu námestia. Prevládali však riešenia umiestňovania pavilónu do excentrickej polohy, smerom ku okrajom námestia.

Obr. 127 Ortofotomapa SNP námestie, Bratislava, Google Earth (autorka)

140

Legenda obr. č. 127: Urbanisticko - architektonická súťaž na námestie SNP, autori: Ľ.Vítková, M.Kollár, M.Ceccato Urbanisticko - architektonická súťaž na námestie SNP, autori: J.Bahna, M.Juráni, J.Palčo Urbanisticko - architektonická súťaž na námestie SNP, autor: J. Šoltés Urbanisticko - architektonická súťaž na námestie SNP, autor: Ľ.Režucha Urbanisticko - architektonická súťaž na námestie SNP, autori: R.Kruliac, J.Figlár, M.Mačičák Pavilón Balík na námestií SNP, autori: M. Vallo, O. Sadovský, M. Lepej 11.2 Pavilóny na Hviezdoslavovom námestí V CMZ na Hviezdoslavovom námestí a naväzujúcich priestoroch bolo zrealizovaných resp. navrhnutých pomerne málo pavilónov, čo môže byť dôsledok silnej pamiatkovej ochrany tohoto územia. Hviezdoslavovo námestie sa môže prezentovať trvalým hudobným pavilónom autora O.Grossmanna. Poloha pavilónu nie je veľmi šťastná, nakoľko sa nachádza v tesnom dotyku s jedným z dvoch automobilových vstupov do pešej zóny, čo spôsobuje pravidelné konflikty so zásobovaním prevádzok situovaných v pešej zóne, respektíve so vstupom automobilov rezidentov pešej zóny.

Obr. 128: Ortofotomapa, Hviezdoslavovo námestie, Bratislava Google Earth (autorka)

Legenda obr. č. 128: Pavilón Synagoga, autor: neznámy 141

Hudobný pavilón realizovaný počas rekonštrukcie Hviezdoslavoveho námestia autori: O.Grossmann Letný pavilón SNG, autori: M.Jančoka, A. Šedivca Pavilónu APN, autori: Lacko, B. Somora, C. Rovňák 11.3 Pavilóny na nábreží Dunaja V akademickom roku 2008/2009 spracovávali študenti bakalárského ročníka Fakulty architektury, Ústavu urbanizmu a územného plánovania v Bratislave tému nábrežia Dunaja v úseku medzi Mostom SNP a Starým mostom. Zadanie spracovalo celkom 30 študentov. Pre analýzu situovania boli vybrané niektoré, ktoré pracovali s lokalizáciou pavilónu v rámci svojej koncepcie nábrežia. Preukazuje sa, že v prípade riešenia dlhšieho lineárneho ťahu, akým je dunajské nábrežie, študenti preferovali navrhovanie systému pavilónov. Časť študentov navrhovala pavilóny pozdĺž nábrežného pešieho ťahu, iní navrhovali umiestnenie pavilónov na pontónoch, alebo pozdĺž dopravnej komunikácii, s cieľom podporiť sekundárny peší ťah a dodať mu iný význam.

Obr. 129: Ortofotomapa nábrežie ,Bratislava Google Earth (autorka)

Legenda obr. č. 129: Bratislava nábrežie Dunaja, študentský Bc. projekt autor: B.Slimáková Bratislava nábrežie Dunaja, študentský Bc. projekt autor: L.Vlasaková Bratislava nábrežie Dunaja, študentský Bc.projekt autor: M.Trnovská Bratislava nábrežie Dunaja, študentský Bc. projekt autor: M.Brix

142

11.4 Pavilóny Eurovea a River Park Na nekoncepčnosť a nejasnú stratégiu využivania verejných priestorov začínajú trpieť napríklad aj relatívne nové projekty Eurovea a Riverpark. Parter budov sa začal zahlcovať objektami, ktoré by sa dali považovať za pavilóny s funkciou služieb. Vo verejnom priestore narastá počet pavilónov živelne a vo veľkom rozsahu. Výsledkom liberárneho prístupu je rôznorodá výrazová kvalita pavilónov, materiálového riešenia a proporcií. Za negatívum v uzemí možeme považovat aj fakt, že pavilony vytvárajú z niektorých pohľadov až kontinuálnu predsadenú stenu. Ukazuje sa, že ak architekti navrhujú pavilóny ako systém objektov bolo by vhodné zosúladiť dizajn jednotlivých objektov.

Schéma 12: Umiestnovanie pavilónov pred fasádou Eurovea (autorka)

Obr. 130: Ortofotomapa nábrežie, Bratislava Google Earth (autorka)

Vzhľadom na psychologický faktor vnímania priestorov, v zmysle ktorého sa ľudia cítia bezpečnejšie a príjemnejšie pozdĺž priečelia budov, je možné sledovať tendenciu aj v umiestňovaní pavilónov priamo pred fasádami budov v Centre Eurovea a River parku. Kaviarne, reštaurácie a bary integrované v parteri hlavného objektu postupne expandovali 143

do predsadených pavilónov. Z dôvodu nutnosti zabezpečiť vstupy do obchodných prevádzok, administrativy a bývania situovaného v horných podlažiach centra bola zabezpečená požadovaná priechodnosť pozdĺž fasády.

Obr. 131: a,b,c,d Eurovea fotografie pavilónov (foto: autorka)

Obr. 132: a,b,c,d River Park fotografie pavilónov (foto: autorka)

144

11.5 Čiastkové závery Analýza situovania pavilónov vo vybraných častiach CMZ Bratislava potvrdila zákonitosti, ktoré sa prejavili aj v rámci analýzy svetovej databázy. Potvrdilo sa, že pre verejné priestory kľudových zón námestí je charakteristické navrhovanie solitérnych pavilónov v centrálnej a exentrickej polohe. Na frekventované líniové pešie promenády a nábrežia sú navrhované pavilóny ako systém objektov, čím sa vytvára pre verejný priestor jasná orientačná schéma s rozličnou programovou variabilitou, ktorá obohacuje celý úsek promenády resp. nábrežia. Analýza dvoch nových developerských projektov situovaných na nábreží Dunaja v Bratislave poukázala na potrebu situačnej, objemovej a tvarovej regulácie pavilónov navrhovaných v priestore medzi pevnou zástavbou a nábrežnou promenádou. Umiestňovanie pavilónov pozdĺž parteru budov by malo byť situačne a objemovo regulované, tak aby nedochádzalo ku vytvoreniu nežiaducej paralelnej lineárnej štruktúry. V prípade nedodržania regulácie, ktorá má zabezpečiť primerané perforácie, dochádza ku vytvoreniu bariérového efektu, ktorý negatívne poznačuje samotný verejný priestor.

145

12. ANALÝZA PAVILÓNOV Z TVORBY AUTORKY Na základe analýzy realizácií súčasných pavilónov vo verejných priestoroch boli zistené niektoré ich spoločné znaky. V zmysle výsledkov analýzy boli zadefinované základné kategórie, ktoré majú vplyv na uplatňovanie pavilónu vo verejnom priestore. Počas výskumu, v rámci architektonického ateliéru Remix architects (K.Boháčová a M.Berežný) bolo navrhovaných niekoľko pavilónov, ktoré vychádzali zo zadefinovaných kategórií.Modelové riešenia zahŕňajú autorské projekty v rozličných lokalitách Bratislavy, Košíc a Žiline, pričom však všetky uvádzané príklady neboli zatiaľ realizované. Tri príklady boli navrhované ako architektonická iniciatíva – nevyžiadaná architektúra, jeden projekt bol ako priama zákazka. Analýza modelových autorských riešení pavilónov je rozdelená na: • •

Navrhované pavilóny do jestvujúcich verejných priestorov, Pavilóny ako súčasť navrhovaných verejných priestorov.

Pavilóny do jestvujúcich verejných priestorov boli navrhované ako dodatočná intervencia, ktorá korigovala jestvujúce negatíva, resp.prinášala požadované aktivity do verejného priestoru.Táto intervencia bola odkázaná iba na seba samú, nemohla počítať so synergiou ďaľších prvkov verejného priestoru. Pavilóny do navrhovaných verejných priestorov sa mohli oprieť o synergický efekt všetkých navrhovaných prvkov verejného priestoru. Pavilóny tu môžu bez kompromisov využívať vysledované teoretické metódy a kritéria návrhu pavilónov.

146

12.1 Hodnotenie súčasných príkladov z tvorby autorky Kritéria hodnotenia pavilónov: 1. Popis 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru 4. Hlavné polohové výhody 5. Typ programu pavilónu 6. Typ pavilónu 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta

Legenda umiestnenia pavilónu v rámci verejného priestoru: Solitérny objekt v centrálnej polohe verejného priestoru

Solitérny objekt v excentrickej polohe verejného priestoru

Skupina objektov vo verejnom priestore

Solitérny objekt umiestnený pozdĺž silného pešieho alebo dopravného ťahu

147

Pavilón Lipa

12.1.1

Lokalita: Bratislava, Petržalka, Slovensko Architekti: Re:mix architects, Katka Boháčová, Martin Berežný Klient: Iniciatíva Realizácia: štúdia 2009 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: prezentačný, služby, performance Zastavaná plocha: 120 m² Obr. 133: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry Typ verejného priestoru: pešia promenáda mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky - korzo cestné komunikácie pavilón

Obr. 134: a,b,c Fotografie pavilónu Lipa

Obr. 135 Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore

148

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Zámerom pri návrhu pavilónu Lipa bolo obohatenie a aktivizovanie existujúceho pešieho korza v Petržalke. Primárna funkcia pešej zóny - prepojenie Starého mesta s Petržalkou funguje, avšak zatiaľ jej absentujú aktivity, ktoré by podnietili obyvateľov v priestore zotrvať a nie ním iba prechádzať. V blízkosti navrhovaného pavilónu sa nachádza budova školy, dôsledkom čoho sa dá prepokladať veľmi frekvenovaný pohyb detí, študentov a mladých ľudí. Z tohto dôvodu sa program pavilónu navrhol tak, aby napĺňal ambície týchto potenciálnych návštevníkov. Pavilón mal okrem priestorov pre performance a prezentácie zahŕňať aj outdorové aktivity a zároveň do návrhu integrovať aj vstup do podzemných garáží. Pavilón svojou formou prioritne stavia na hmote s naklonenou rovinou, ktorá umožňuje vytvoriť exterierové pódium s integrovanou časťou pre U-rampu. Pod plochou auditória sa nachádza priestor kaviarne a multifunkčný priestor pre eventové aktivity. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • verejný priestor sa nachádza vo vnútornom meste, na dôležitej pešej osi smerujúcej od železničnej stanice Petržalka do Starého mesta • verejný priestor sa nachádza v priestore vymedzenom panelovou zástavbou s poddimenzovanou občianskou vybavenosťou • v blízkosti pešieho ťahu sa nachádzajú zástavky MHD 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - pešia promenáda • verejný priestor je vymedzený rozvoľnenou panelovou zástavbou • vo väzbe na hlavný peší ťah a sekundárne pešie ťahy 4. Hlavné polohové výhody • poloha pavilónu je situovaná na doležitej frekventovanej pešej zóne 5. Typ programu pavilónu • performance • prezentácia • služby • mix 6. Typ pavilónu • trvalý pavilón • solitérny objekt 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Miera úspešnosti pavilónu sa môže iba teoreticky predpokladať, nakoľko pavilón sa zatiaľ nerealizoval. Očakáva sa pozitívny dopad na zvýšenie imidžu miesta.

149

Nebo - peklo pavilón

12.1.2

Lokalita: Košice, Slovensko Architekti: Re:mix architects, Katka Boháčová, Martin Berežný Klient: Iniciatíva Realizácia: štúdia 2010 Event: Košice - mesto kultúry Typ projektu: verejné priestory Program: propagačný, info, performance Zastavaná plocha: 250 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 136: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 137: a,b,c,d Fotografie pavilónu Nebo-peklo

Obr. 138: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

150

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Pavilón Nebo - Peklo je výsledkom architektonickej iniciatívy s cieľom navrhnúť nevyžiadanú architektúru. Inšpirácia vznikla počas prezentácii ateliéru v rámci formátu Pecha Kucha venujúceho sa mestu Košice ako ašpiranta na mesto kultúry EÚ. Vzhľadom na nadobudnutý pocit absencie informačného, aktivačného a orientačného bodu na Hlavnom námestí v Košiciach bol navrhnutý pavilón Nebo-Peklo, ktorého priestorový koncept vychádza z detskej hry - papierovej skladačky. Zámerom bolo ponúknuť mestu reprezentatívny informačný objekt, ktorý by sprostredkúval turistom informáciu o Košiciach ako európskom meste kutúry.Pavilón mal poskytnúť priestory pre informácie, prednášky, čitáreň a performance aktivity. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestenené v rámci centrálnej mestskej časti • nachádza sa v priestore jednoznačne vymedzenom historickou zástavbou 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • námestie šošovkovitého tvaru vymedzené historickou zástavbou • pavilón bol navrhnutý v zúženej časti námestia v dotyku s nástupným priesto rom do Mestského divadla (Obr. 138: A) 4. Hlavné polohové výhody • významná poloha v rámci historického centra Košíc • frekventovaný peší ťah 5. Typ programu pavilónu • propagačný • performance aktivity • služby • mix 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • solitérny pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Miera úspešnosti pavilónu sa môže iba teoreticky predpokladať, nakoľko pavilón sa zatiaľ nerealizoval. Predpokladal sa pozitívny dopad na zvýšenie imidžu miesta. Na základe polohy v CMZ a atraktívnej formy návrhu pavilónu s veľkou pravdepodobnosťou by sa podielal aj na zvýšení imidžu samotného mesta Košice.

151

Vianočné pavilóny

12.1.3

Lokalita: Žilina, Slovensko Architekti: Re:mix architects, Katka Boháčová, Martin Berežný Klient: Žilina mesto Realizácia: štúdia 2009 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: služby, info Zastavaná plocha: 20 m² Typ verejného priestoru: námestie

Obr. 139: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) verejné priestory zeleň, parky cestné komunikácie pavilón

Obr. 140: a,b,c,d Fotografie Vianočných pavilónov

Obr. 141: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A viď text)

152

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis V súčasnosti majú vianočné trhy v Žiline veľmi nekoncepčný charakter.Zámerom bolo navrhnúť pavilóny tak, aby obohacovali verejný priestor námestia. Základom myšlienky pre Vianočné pavilóny mesta Žilina bolo navrhnúť ich ako ľahko opakovateľné prvky, ktoré môžu počas roka slúžiť obyvateľom mesta na rozličné typy lokálnych aktivít. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnené v rámci centrálnej mestskej časti • verejný priestor sa nachádza v centrálnej polohe vymedzenej historickou blokovou zástavbou • v dotyku s verejným priestorom nie sú zastávky MHD 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - námestie • verejný priestor je vymedzený blokovou zástavbou • je situovaný vo väzbe na silné pešie ťahy • pavilóny sú situované z troch strán námestia 4. Hlavné polohové výhody • významná poloha Hlavného námestia (Obr. 141: A), do ktorého vyúsťuje viacero peších ťahov • atraktivita jestvujúceho historického výrazu námestia, návštevnosť turistov 5. Typ programu pavilónu • prezentačný • performance aktivity • služby 6. Typ pavilónu • dočasný pavilón • sústava pavilónov 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Miera úspešnosti pavilónu sa môže iba teoreticky predpokladať, nakoľko pavilón sa zatiaľ nerealizoval. Predpokladal sa pozitívny dopad na zvýšenie imidžu miesta. Na základe polohy v CMZ a atraktívnej formy samotného návrhu pavilónu očakával sa aj jeho podiel na zvýšení imidžu mesta Žilina.

153

Pavilón Aréna

12.1.4

Lokalita: Bratislava, Slovensko Architekti: Re:mix architects, Katka Boháčová, Martin Berežný Klient: Divadlo Aréna Realizácia: štúdia 2008 Event: nebol nástrojom Typ projektu: verejné priestory Program: divadlo, performance, prednášky Zastavaná plocha: 50 m² Obr. 142: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Typ verejného priestoru: nábrežie verejné priestory cestné komunikácie

Obr. 143: a,b,c,d Fotografie pavilónu Aréna

A Obr. 144: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B viď text)

154

zeleň, parky pavilón

Hodnotenie pavilónu: 1. Popis Pavilón Divadla Aréna bol navrhnutý ako jeden z prvkov projektu riešiaceho verejný priestor divadla nachadzajúci sa v priamej väzbe na nabrežný peší ťah. V súčasnosti je predpriestor divadla využívaný na hromadné parkovanie, čo neumožňuje divadlu priamo komunikovať s nabrežím. Navrhovaná koncepcia uvažuje s využitím priestoru do niekoľkých zón ako je letné kino, alternatívny priestor na umeleckú tvorbu, divadlo. 2. Poloha verejného priestoru vo vzťahu k mestu • umiestnený v rámci vnutorného mesta v nábrežnej polohe • vymedzený parkom Sadu Janka Kráľa a nábrežnou promenádou 3. Definovanie verejného priestoru a poloha pavilónu v rámci verejného priestoru • typ verejného priestoru - nábrežie • vo väzbe na silný peší nabrežný ťah, pozdĺž rieky Dunaj • pavilón je navrhnutý na spevnenej ploche parkoviska, v dotyku s priečnym vegetačným pásom s vysokou zeleňou 4. Hlavné polohové výhody • umiestnený v dotyku s nábrežnou promenádou a v optickom kontakte so Starým mestom (Obr. 144: B) • umiestnený v dotyku s medzinárodnou riekou Dunaj a frekventovanou lodnou osobnou dopravou • umiestnený vo významnej polohe predpriestoru Divadla Aréna (Obr. 144: A) 5. Typ programu pavilónu • performance aktivity • divadlo • hudobný 6. Typ pavilónu • trvalý pavilón • solitérny pavilón 7. Miera úspešnosti pavilónu vo vzťahu ku skvalitňovaniu imidžu miesta a mesta Miera úspešnosti pavilónu sa môže iba teoreticky predpokladať, nakoľko pavilón sa zatiaľ nerealizoval. Predpokladal sa pozitívny dopad na zvýšenie imidžu miesta Divadla aréna. Na základe polohy v optickom kontakte so Starým mestom a medzinárodnou rieku Dunaj a na základe atraktívnej formy návrhu pavilónu s veľkou pravdepodobnosťou by sa podielal aj na zvýšení imidžu mesta Bratislavy

155

12.1.5 Čiastkové závery V procese vlastnej tvorby sme navrhli tri pavilóny do centrálnej mestskej zóny a jeden pavilón do vnútorného mesta. V zmysle kritérií, ktoré sú dôležite pre umiestňovanie pavilónov do verejných priestorov sme situovali tri pavilóny pozdĺž dôležitého pešieho ťahu. Navrhovali sme program podľa potrieb riešeného územia, vyhýbali sme sa monofunkčnému využívaniu. Tri príklady boli navrhované ako soliltérne objekty a jeden ako systém objektov. V prípade Žiliny, kde sa jednalo o systém objektov sme zvolili jednotný dizajn, mierku a program.

12.2. Analýzy pavilónov ako súčasti novonavrhovaných verejných priestorov 12.2.1 Modelové riešenie autorky - Devínska Nová Ves Projekt Free sport park bol spracovaný v architektonickej kancelárii Re:mix architects architektami K. Boháčovou a M.Berežným ako súčasť projektu PREmenu Devínskej Novej Vsi, do ktorej sme boli vyzvaní. Jednalo sa o architektonickú iniciatívu, ktorej organizátorom bol architekt Daniel Šubin z ateliéru Baar. Cieľom bolo ponúknuť mestskej časti Devínska Nová Ves Bratislava systematické a koncepčné riešenia zdevastovaných, alebo nefungujúcich priestorov. Územie riešené kanceláriou Re:mix sa nachádza na konci starej zástavby Devínskej Novej Vsi. Súčasný stav riešeného územia je charakteristický zatrávnenou plochou vymedzenou dopravnou komunikáciou, vodným kanálom a železničnou traťou. Zámerom bolo navrhnúť športovo - relaxačný priestor nielen pre samotných obyvateľov Devínskej Novej Vsi, ale aj pre obyvateľov Bratislavy resp. blízkych obcí na rakúskom území.

Obr. 145: Pavilón ako súčast’ návrhov mestského parku pre DNV (autorka)

156

Pri návrhu bol určujúci potenciál a dôležitosť polohy územia, ktorým má prechádzať silný medzinárodný cyklistický ťah prepájajúcich Slovensko s Rakúskom. Cieľom bolo navrhnúť riešenie, ktoré by udržalo cyklistov a turistov v tomto priestore čo najdlhšie ako aj uživateľosť priestoru aj ostatnými skupinami návštevníkov. Park je rozdelený do niekoľkých sektorov, ktoré poskytujú rozličné programové obohatenie ako napríklad ( open air kino, free skate zone, basketbalové a bedmintovové ihriská atď.) Ustredným prvkom celkovej koncepcie je pavilón. Objekt organického tvaru je navrhnutý ako odstupňované auditórium. Súčastou objektu je bar, kaviareň a obchod pre cyklistov. Pavilón je navhnutý ako ľahká konštrukcia zostavená z prefabrikovaných recyklovateľných paliet.

Obr. 146: a,b,c Pavilón ako súčast’ návrhov mestského parku pre DNV (autorka)

Uplatnenie princípu situovania v uzloch a na krížení ťahov

Schéma 13: Princíp situovania v uzloch a na krížení ťahov (autorka)

Výchádzajúc z kriterií optimálneho umiestnovania pavilónu do parku, ktoré je uvedené v kapitole verejné priestory sa autori rozhodli preveriť a aplikovať princíp situovania pavilónu v uzloch a na krížení ťahov. Umiestnenie pavilónu v dotyku so silným peším ťahom parku pomôže vytvoriť iniciačný bod – aktivátor verejného života. Vhodným umiestnením pavilónu dochádza ku oddeleniu primárnych a sekundárnych zón a teda ku požadovanej hierarchizácii verejného priestoru. Pavilón je situovaný pozdlž navrhovaného pešieho a cyklistického ťahu do polohy, v ktorej bude pôsobiť ako silný orientačný bod. Sekundárne pešie ťahy sú navrhnuté tak, aby vždy vyúsťovali k pavilónu. Program pavilónu je navrhnutý tak, aby predstavoval objekt s dôrazom na vytvorenie multifunkčného priestoru pre rozličné spôsoby trávenia času od sedenia, postávania až po pozorovanie návštevníkov. Výsledkom bol návrh formy stupňovitého, amfiteatrálneho pavilónu, ktorý umožnuje užívať priestor aj tým ľuďom, ktorí nemajú záujem o kaviarenské aktivity a iné služby, ale chcú odpočívať pozorovaním krajiny, prirody a iných ľudí v rámci verejného priestoru. V rámci tvorby programu bola využitá aj metóda participácie, keď sa počas spracovávania konceptu diskutovalo s občanmi o tom, aké aktivity by od riešeného verejného priestoru a pavilónu očakávali. 157

12.2.2 Modelové riešenie Campusu STU v Bratislave Urbanistiská štúdia Campusu STU bola spracovaná koletívom doktorandov K.Boháčová, M.Marcinov, I.Németh, L. Štefancová FA STU na Ústave urbanizmu a územného plánovania pod odborným vedením prof. Bohuša Kováča. Riešené územie je lokalizované vo významnej ťažiskovej polohe mesta. Campus STU sa nachádza v lokalite vymedzenej zo severu Námestím Slobody, ulicami Imricha Karvaša, Radlinského a z juhozápadu Kollárovým námestím a Jánskou ulicou. Poloha je zároveň umocnená významnými inštitúciami Národnej Banky Slovenska, Prezidenstkým palácom, Slovenským rozhlasom, ktoré sa nachádzajú v dostupnej vzdialenosti. Súčasný stav riešeného vnútrobloku neposkytuje požadovanú kvalitu verejných priestorov uživateľom - študentom ako aj návštevníkom Campusu. Koncepcia je postavená na realizácií podzemného parkoviska v rámci vnútrobloku nachádzajúceho sa paralélne s Fakultou chemickej a potravinárskej technológie. To umožnilo uvoľniť priestor od povrchových parkovísk, a vytvoriť kvalitný verejný priestor vo vnútrobloku. Ústredným spojovacím motívom jednotlivých verejných a poloverejných priestorov sa stalo ľahké, čiastočne perforované prestrešenie podporujúce hlavný lineárny peší ťah vo forme meňavky. Uplatnenie princípu vnímania z centra ku okrajom scény verejného priestoru

Schéma 14: Vnímanie z centra ku okrajom scény verejného priestoru (autorka)

V zmysle metód a zásad uvedených v kapitole verejné priestory, autori pristúpili k umiestneniu pavilónu do centrálnej polohy preto, aby bolo možné vnímanie z centra ku okrajom scény verejného priestoru. Pavilón v strede verejného priestoru vytvára pre ľudí akési psychologické zázemie a oporu, zároveň je aj výrazným orientačným bodom. Umožňuje tak návštevníkom zhromažďovať sa okolo neho, vytvárať skupiny a pozorovať scény mestského života odohrávajúce sa na okrajoch námestia. Samotné prestrešenie (meňavka) artikuluje silný peší vnútroblokový ťah. Peší ťah bol podporený systémom pavilónov s rozličnou programovou náplňou ako je informačné centrum, edukačné aktivity, priestory pre workshopy, kaviareň atď. Prestrešenie (meňavka) a pavilóny plnia úlohu identifikačného znaku a stávajú sa prepájacím prostriedkom jednotlivých fakúlt univerzitného centra.

158

Obr. 147: Urbanistická štúdia verejných priestorov - Campus STU (autorka)

Obr. 148: a,b Urbanistická štúdia verejných priestorov - Campus STU (Autorka)

12.2.3 Modelové riešenie Divadlo Aréna Riešené územie sa nachádza na Tyršovom nábreží v mestskej časti Petržalka. Z juhu je ohraničené komunikáciou Viedenská cesta, ktorá ho oddeluje od Sadu Janka Kráľa.V 80.a 90. rokoch 20.storočia sa tu nachádzal lunapark, ktorý bol začiatkom 21.storočia odstránený. V súčastnosti je územie využivané ako športovo - relaxačný priestor známy ako T- com pláž. Priestor si našiel svojich priaznivcov nielen medzi obyvateľmi Petržalky, ale aj u obyvateľov celého mesta, vrátane turistov, ktorí odtiaľ radi sledujú panorámu Bratislavy. Nábrežie poskytuje v tomto období šport, relax a občerstvenie. V súčastnosti všetky trasy od Nového mosta ako aj Starého mosta vyúsťujú do predpriestoru divadla Aréna využivaného ako pohotovostné parkovisko návšetvníkov pláže T-com. Ambíciou investora je tento mŕtvy priestor zatraktívniť, uzavrieť nábrežie v duchu zábava – šport - kultúra. Návrh od začiatku rieši i pavilón letného divadla situovaného na ploche medzi ukončením T-com pláže a pamätníkom Daniela Tupého. 159

Uplatnenie princípu umiestnenia pavilónu pozdĺž silného pešieho ťahu.

Schéma 15: Umiestnenie pavilónu pozdĺž silného pešieho ťahu (autorka)

Situovanie pavilónov v parku pozdĺž silného pešieho ťahu ich povyšuje do úlohy iniciačných bodov - aktivátorov verejného priestoru. Zosilňuje ich význam a podporuje atraktivitu promenády. Vhodným umiestnením pavilónov dochádza ku oddeleniu primárnych a sekundárnych verejných priestorov. Návrh situuje pavilón pozdĺž silného pešieho nábrežného ťahu, pričom akceptuje zaužívanú funkčnosť parkoviska pre jestvujúcu spevnenú plochu, ktorá je doplnená o funkciu autokina. Riešenie humanizuje a integruje betónovú plochu prostredníctvom terénych úprav, mobilnej zelene a grafického stvárnenia tejto plochy. Cieľom hmotovo priestorovej koncepcie pavilónu je zachovať priechodnosť a charakter verejného priestoru. Pokiaľ práve neprebieha v divadle predstavenie návštevníci môžu voľne využívať tento priestor pre pozorovanie života na nábreží ako aj pozorovanie samotnej rieky Dunaj. Vnutorný program pavilónu je zameraný na letné divadelné predstavenie Divadla Aréna, koncerty, aktivity detskej univerzity Komenského a podobne. Samotná forma pavilónu ma organický charakter, v ktorom sa kládol dôraz na výtvarný až skulpturálny výraz. Cieľom návrhu bolo vytvoriť ikonu tohto verejného priestoru.

Obr. 149: Koncepcia návrhu verejného priestoru Divadla Aréna (autorka)

160

Obr. 150: a,b Vizualizácia pavilónu Divadla Aréna (Autorka)

12.2.4 Rekonštrukcia záhradnej pivárne „Umelka“ Súčasťou rekonštrukcie areálu „Umelka“, ktorú realizuje Ateliér Art sro - architekti Ľ. Boháč, K. Boháčová, M. Berežný, K. Bendová bol aj návrh pavilónu. Pavilón je navrhnutý v nárožnej polohe do nástupného priestoru areálu Umeleckej besedy Slovenska. Počas letnej sezóny bude prioritne zabezpečovať kaviarenské aktivity spojené so záhradnou reštauráciou. Svojou formou môže obohatiť verejný priestor a stať sa silným orientačný prvkom, akýmsi priestorovým pútačom akcentujúcim vstup do záhrady. Počas organizovania workshopov a výstav bude využitý pre inštaláciu grafických a sochárskych diel, čím zvýši kapacitu výstavných sál budovy Slovenskej výtvarnej únie.

Obr. 151: Širšie vzťahy intervencie - pavilón v areáli záhradnej pivárne „Umelka“ ,Bratislava (autorka)

161

Obr. 152: a,b Hmotovo-priestorové riešenie (autorka)

12.2.5. Čiastkové závery Pri navrhovaní pavilónov ako súčasti novonavrhovaných verejných priestorov autorka uplatnila participatívne metódy pri navrhovaní pavilónu. Zároveň pri umiestňovaní pavilónu sa pokúsila o integrovanie teoretických princípov do návrhu. Jednalo sa o princíp situovania v uzloch a na krížení ťahov, princíp umiestnenia pavilónu pozdĺž silného pešieho ťahu a o princíp vnímania z centra ku okrajom scény verejného priestoru. Participatívne metódy pri navrhovaní pavilónu Návrhy, boli modelovo spracované overili potenciál využitia verejného priestoru, priestorové nároky, programovú náplň. Pri navrhovaní pavilónov je však vhodné využiť i tzv. participatívnu metódu. V rámci plánovania tejto metódy je potrebné štandardne osloviť obyvateľov dotknutej oblasti a zapojiť ich do plánovacieho procesu. Formou brainstormingu, za pomoci facilitátora je potrebné nájsť cieľové potreby obyvateľov, ktoré budú následne použité ako vychodiskový podklad pre návrh. Pokiaľ má byť pavilón skutočne úspešný, mal by spľňať očakávané potreby komunity, ktorá je väčšinou silne naviazaná na riešený verejný priestor. Z prieskumu realizovaných pavilónov sa ukazuje, že úspešnosť pavilónu je vo veľkej miere závislá na zapojení komunít do procesu plánovania. Výsledkom využitia participatívnej metódy je pozitívny vzťah budúcich uživateľov k navrhnutej intervencii. Dochádza k stotožneniu sa s intervenciou, pričom je ideálne keď uživatelia deklarujú : „To je Naša intervencia – Náš pavilón“. Pavilón napojenie na siete V súvisloti s lokalizovaním pavilónov do verejných priestorov je si vhodné uvedomiť, že atraktívne pavilóny sú často predmetom výrazných svetelných iluminácií. Veľmi často ponúkajú aj kaviarenské, respektíve reštauračné služby. Z týchto dôvodov je potrebné už pri návrhu zabezpečiť body pripojenia na inžinierske siete vrátane meracích zariadení. Zvlašť dôležité je to pre pavilóny budované ako skupiny objektov, kde pripojenie na jestvujúce rozvody môže naraziť na silný odpor správcov jednotlivých inžinierskych sietí.

162

13. ZÁVERY 13.1 Výsledky výskumu databázy 30-tich pavilónov vo svete Výsledky výskumu pavilónov umiestnených vo všetkých typoch verejného priestoru preukázali, že pavilón najčastejšie spĺňal nasledujúce kritériá: • • • • • • • •

poloha umiestnenia v CMZ mesta, situovanie na námestí, umiestnenie v centrálnej polohe, dočasné pôsobenie pavilónu, koncipovanie ako solitérny objekt, návrh s výmerou väčšou ako 100 m², programová náplň - propagačný, informačný a prezentačný program, forma vychádzajúca z geometrických tvarov.

13.2 Potvrdenie vytýčených hypotéz Hypotéza č.1 výskumu bola postavená na predpoklade, že miera uplatnenia pavilónu v rámci verejných priestorov je zavislá od parametrov, hierarchie a funkčnej náplne verejných priestorov. Na základe výsledkov výskumu môžeme potvrdiť hypotézu že, pavilóny intrevenujú odlišne podľa toho v akom type verejného priestoru sa nachádzajú. Výskum preukázal približne rovnaké parametre použitia pavilónu pre nasledovné typy verejného prostoru: • • • •

Ulica Pešia zóna Námestie Mestský park

Z výskumu vyplynulo, že najčastejšie boli osádzané pavilóny do verejných priestorov s parametrami námestia 23x80 m, 30x60 m, 70x80 m a 100x100m. Vzhľadom ku parametrom verejného priestoru by mala byť zohľadnená i mierka pavilónu. Na obrázku číslo 16 sú naznačené dve varianty pôsobenia pavilónu v závislosti od parametrov verejného priestoru. Výmery parkov sa rádovo líšili medzi 120x90 m, 240x180 m až 960x230 m. Výskum preukázal, že pôsobenie pavilónu v ulici je odlišné v závislosti od parametrov uličných priečných profilov rozmedzí 12 m,16 m, 23 m až 50m. (schéma 16, 17) Hypotéza č.2 predpokladala, že cielenou lokalizáciou pavilónov v systéme verejných priestorov je možné zvýšiť vlastnú identitu verejných priestorov, čo následne bude mať pozitívny dopad na zvyšenie imidžu miesta resp. celého mesta. Na základe hodnotenia 30 -tich zrealizovaných pavilónov vo svete, ich ohlasov v médiách sa preukázalo, že došlo ku zvýšeniu imidžu miesta, resp. v niektorých prípadoch aj celého mesta.

163

30 m

23 m

P>100 m²

100 m

80 m

P<100 m²

100 m

P>100 m²

P<100 m²

80 m

P<100 m²

70 m

P<100 m²

P>100 m² P>100 m²

Schéma 16: a,b,c,d Umiestnenie a mierka pavilónu vzhľadom k parametrom námestia (autorka)

P>100 m² P<100 m²

P<100 m²

12 m

16 m

23 m

Schéma 17: a,b,c Umiestnenie a mierka pavilónu vzhľadom k parametrom pešej zóny (autorka)

P>100 m² P<100 m²

23 m

50 m

Schéma 17: d,e Umiestnenie a mierka pavilónu vzhľadom k parametrom uličného profilu (autorka)

13.3 Odporúčania pre navrhovanie pavilónov do verejných priestorov Z dôvodu prehľadnosti odporúčaní je pre každý typ verejného priestoru uvedený grafický príklad optimálneho pavilónu s odporúčanými kritériami. Podrobnejšie odporúčania vrátane ich zdôvodnení sú definované v tabuľkách zaradených v poslednej časti záverov tejto dizertačnej práce. 13.3.1 Optimálne parametre pavilónov vo vzťahu k jednotlivým typom verejného priestoru Ulica - odporúčanie optimálneho pavilónu • • 164

nemal by byť nástrojom propagácie a “eventových” aktivít, umiestnený v excentrickej polohe - kľudovej zóne ulice,

• • • • • • •

plocha P < 100 m², trvalý pavilón, sústava pavilónov, jednoúrovňový pavilón, otvorená forma, orientačný prvok, program mix a služby.

dopravná komunikácia P<100 m²

aktívny bod

kľudová zóna

aktívna zóna

Schéma 18: Pozícia pavilónu v kľudovej zóne vo verejnom priestore - ulica (autorka) Legenda: mestská zástavba, pavilón, dopr. komunikácia, kľudová zóna,

aktívna zóna

Pešia zóna - odporúčanie optimálneho pavilónu • • • • • • • • • •

ôže byť nástrojom propagácie a “eventových” aktivít, m umiestnenie v excentrickej polohe, plocha P < 100m² dočasný objekt, výnimočne trvalý s garantovanou zmenou programu, umiestnenie pavilónu situovať do excentrickej polôh, solitérny objekt, jednoúrovňový pavilón, otvorená forma, orientačný prvok, program informačný a performance, mix a služby, hudobný.

P<100 m²

P>100 m²

P<100 m²

kľudová zóna P>100 m²

nástup do pešej zóny

aktívna zóna

Schéma 19: Pozícia pavilónu v kľudovaj zóne vo verejnom priestore - pešia zóna (autorka) Legenda: mestská zástavba, pavilón, dopr. komunikácia, kľudová zóna,

aktívna zóna

165

Námestie - odporúčanie optimálneho pavilónu • • • • • • • • •

ôže byť nástrojom propagácie a “eventových” aktivít, m centrálna aj exentrická poloha, dočasný objekt v aktívnej zóne, v kľudovej zóne výnimočne trvalý pavilón, kľudová zóna plocha P>100 m², aktívna zóna plocha P<100 m², pavilón ako solitér, v kľudovej zóne výnimočne ako sústava objektov, jednoúrovňový ,v kľudovej zóne výnimočne viacúrovňový, otvorená forma, orientačný prvok, iba v kľudovej zóne, program mix informačný a performance, služby, hudobný a interaktívny.

aktívna zóna

kľudová zóna

P>100 m²

P<100 m²

Schéma 20: Pozícia pavilónu a/ v aktívnej zóne, b/ v kľudovaj zóne vo verejnom priestore (autorka) Legenda: mestská zástavba, pavilón, dopr. komunikácia, kľudová zóna, aktívna zóna

Mestský park - odporúčanie optimálneho pavilónu • • • • • • • • • • •

166

ôže byť nástrojom propagácie “eventových” aktivít nekomerčního zamerania, m centrálna aj exentrická poloha, dočasný objekt v sekundárnych priestoroch, trvalé objekty v primárnych priestoroch, dočasné objekty v sekundárnych zónach, plocha P<100 m², trvalé objekty v primárnych zónach, plocha P>100 m², jednoúrovňový pavilón v sekundárnych zónach, viacúrovňový pavilón v primárnych zónach, otvorená forma, orientačný prvok, v primárnych zónach ležiacich v priehľadoch, program mix informačný a performance, služby, hudobný a interaktívny.

Schéma 21: Pozícia pavilónu a/ v aktívnej zóne, b/ v kľudovaj zóne vo verejnom priestore (autorka) Legenda: pešie ťahy, pavilón

13.4 Odporúčania pre navrhovanie pavilónov do verejných priestorov Na základe výskumu vybranej vzorky pavilónov vo Svete, na Slovensku, a v Bratislave došlo ku vysledovaniu kritérií, ktoré ovplyvňovali úspešnosť situovania pavilónu vo verejnom priestore. Ku jednotlivým typom verejného priestoru - ulici, pešej zóne, námestiu a mestskému parku boli priradené spoločné kritériá. Priraďovaním vysledovaných parametrov ku určeným kritériám vznikli odporúčania zoradené do tabuliek, ktoré v prípade ich použitia by mali pomôcť zabezpečiť úspešnosť návrhu pavilónu v konkrétnom type verejného priestoru. 167

13.4.1 Odporúčania pre plánovanie pavilónov v uličnom priestore - pešej zóne Jednou z hlavných funkcií pešej zóny je poskytovať priestor pre sociálnu interakciu jej návštevníkov. Pavilóny umiestnené v pešej zóne sú vnímané z krátkych a stredných vzdialeností z pomalého pešieho pohybu, horizontu kráčajúceho a sediaceho človeka. Z charakteru pešej zóny a nárokov návštevníkov vyplýva, že pavilóny by nemali byť s trvalým umiestnením, mali by byť vybavené funkčnou náplňou a programom, mali by mať veľkosť do 100 m². Podrobnejšie odporúčania sú uvedené v tabuľke.

Kritériá

Áno

Nie

Zdôvodnenie

Z dôvodu vysokej frekvencie pohybu ľudí vo verejnom priestore je propagácia a informácia ľahko distribuovateľná a účinná.

Pavilón ako nástroj eventových aktivít (propagácie)

Centrálna poloha v profile uličného priestoru

Excentrická poloha v profile uličného priestoru

Dočasný objekt

Trvalý objekt

Pavilón ako solitér

Centrálna poloha je nevhodná, narúša prirodzený lineárny pohyb ľudí.Umiestnenie by vytvorilo bariéru, čo by mohlo vytvárať negatívne postoje ľudí k pavilónu.

Excentrická poloha pavilónu nezabraňuje prirodzenému lineárnemu pohybu ľudi.Pavilón je vhodné navrhnúť do dotyku s hlavným peším ťahom. Rozširuje aktívnu časť pešej zóny.

Pavilón s dočasným umiestnením umožňuje zachovať variabilitu priestoru. Pôsobenie v obmedzenom čase zvyšuje záujem ľudí o pavilón.Obmenou pavilónu dochádza ku oživeniu a zaktivovaniu pešej zóny

Pavilón s trvalým umiestnením výrazne redukuje variabilitu priestoru.Pôsobenie trvalého pavilónu bez obmeny programu vytvára stereotyp a efekt opusteného objektu.V prípade navrhnutia potreba zabezpečenia správcu garantujúceho obmenu programu.

V rámci peších zón sa preferuje navrhovanie soliternych pavilónov vzhľadom ku charakteru priestoru.Solitérny objekt je potrebné situovať do miesta ktoré má byť významovo nadradené.

Vzhľadom ku charakteru priestoru, v ktorom sú aj iné aktivity by sústava pavilónov zahltila tento priestor.

Pavilón ako sústava objektov

168

Plocha nad 100 m²

Jednoúrovňový pavilón

Viacúurovňový pavilón

Uzavretá forma

Otvorená forma

Orientačný prvok

Typ programu: informácie,prezentácie performance

Typ programu: služby, mix

Typ programu: hudobný, interaktívny

Vzhľadom k relatívne stiesneným parametrom pešej zóny odpurúča sa navrhnutie pavilónu s menšiou mierkou , obvykle s plochou do 100m2. Pavilóny s výmerou väčšou ako 100 m2 možu zasiahnuť do profilu pešej zóny

Jednoúrovňový pavilón sa odporúča z dôvodu relatívne krátkych vzdialeností vnímania verejného priestoru, absencie dlhých priehľadov a neprušovaného zorného poľa. Ťažisko sociálnej interakcie sa nachádza v horizonte pešieho pohybu. Dôležitá je aj úloha priameho kontaktu s partérom. Viacúrovňový pavilón sa neodporúča z dôvodu absencie dlhých priehľadov a neprušovaného zorného poľa.Prevýšený objem viacúrovňového pavilónu by mohol byť v optickom konflikte s lineárnym charakterom parteru objektov vymedzujúcich pešiu zónu.

Uzavretá forma pavilónu ho izoluje od ostatného verejného priestoru. Uzavretá forma pavilónu vo vzťahu ku pešiemu pohybu je v rozpore so samotnou aktivizačnou funkciou pavilónu.

Otvorená forma vťahuje návštevníkov pešej zóny a integruje ho do verejného priestoru. Rozširuje a aktivuje pešiu zónu, podporuje tvarovú rozmanitosť verejného priestoru.

Vhodné situovať do strategických uzlov križení hlavných a sekundárnych peších ťahov, respektíve do polôh, ktoré majú byť v rámci navrhovanej koncepcie nadradené. Pavilón sa stáva orientačným prvkom akcentovaného priestoru.

Návštevníci pešej zóny využívajú peší pohyb v kombinácii so zastaveniami, v ktorých sú pripravení absorbovať informácie, prezentácie a performance aktivity. Tieto obohacujú život pešej zóny a distribujú nové podnety pre uživateľov tohto verejného priestoru. Súčasťou pešej promenády sú aj kľudové zóny, v ktorých návštevníci majú záujem o krátkodobý oddych. Pavilóny so službami typu kaviarenského posedenia umožňujú dlhšie zotrvať v tomto priestore. Pavilón podporuje komunikáciu a sociálnu interakciu.

Hudobný program umožňuje pasívnu sociálnu interakciu Interaktívny program zabezpečuje aktívnu sociálnu interakciu. Obidva typy programov pozitívne zapájajú ľudí do života tohto verejného priestoru

169

13.4.2 Odporúčania pre plánovanie pavilónov v uličnom priestore s dopravou Pavilóny umiestnené na ulici sú vnímané z krátkych vzdialeností, rýchleho pešieho a automobilového pohybu, horizontu človeka kráčajúceho po ulici, ale aj z horizontu človeka sediaceho v aute resp. prostriedkoch MHD. Z podstaty charakteru verejného priestoru ulice, ktorá je kombináciou pešieho a automobilového pohybu, je vhodné pavilóny navrhovať do kontaktnej zóny medzi peším a automobilovým priestorom. Mali by sa podielať na vytváraní mikropriestorov a akustickej clony, zároveň by nemali zabraňovať pohybu ľudí po ulici. Je vhodné navrhovať pavilóny ako sústavy objektov s príbuznym dizajnom, čo pomáha k orientácii ľudí pohybujúcich sa v uličnom priestore.

Kritériá

Pavilón ako nástroj eventových aktivít (propagácie)

Centrálna poloha v profile uličného priestoru

Excentrická poloha v profile uličného priestoru

Dočasný objekt

Trvalý objekt

Áno

Nie

Zdôvodnenie

V priestore ulici sa odohrávajú najmä nevyhnutné aktivíty ako napríklad chodenie do školy, nakupovanie, čakanie na autobus. Eventové a propagačné aktivity nie sú zo strany uživateľa ulice očakávané.

Centrálna poloha je nevhodná, narúša prirodzený lineárny pohyb ľudí.Umiestnenie by vytvorilo bariéru, čo by mohlo vytvárať negatívne postoje ľudí k pavilónu.

Excentrická poloha pavilónu nezabraňuje prirodzenému lineárnemu pohybu ľudi.Pavilón je vhodné navrhnúť na hranicu medzi peším ťahom a dopravnou komunikáciou, čo zabezpečí akustickú clonu a vytvorí požadované mikropriestory oživujúce relatívnu fádnosť uličného verejného priestoru. V priestore ulice s pomerne vysokým tempom pohybu sa odohrávajú najmä nevyhnutné aktivíty. Návštevníci z titulu rýchleho pohybu a vykonávania nevyhnutných aktivít neočakávajú pavilóny s dočasným pôsobením a častou obmenou.

V ulici je vhodné navrhovať pavilón do kľudovej zóny polohy medzi komunikáciou a peším ťahom. Z dôvodu eliminovania negatív dopravnej komunikácie odporúča sa návrh pavilónu s trvalým pôsobením.

Z dôvodu eliminovania negatív dopravnej komunikácie navrhnutie pavilónu ako solitéru by nebolo dostatočne účinným opatrením.

Pavilón ako solitér

Pavilón ako sústava objektov

170

Návrh pavilónu ako sústavy objektov účinne pomáha eliminovať negatíva dopravnej komunikácie. Zároveň sa podiela na vytvorení skupiny orientačných bodov v uličnom priestore.

Plocha nad 100 m²

Jednoúrovňový pavilón

Viacúurovňový pavilón

Uzavretá forma

Otvorená forma

Orientačný prvok

Typ programu: informácie,prezentácie performance

Typ programu: služby, mix

Typ programu: hudobný, interaktívny

Pavilóny s výmerou väčšou ako 100 m2 by obmedzoval peší pohyb. Vzhľadom k relatívne stiesneným parametrom kľudovej zóny ulice vymedzeneji ulicou a peším ťahom odporúča sa navrhnutie pavilónu s menšiou mierkou , obvykle s plochou do 100m². Jednoúrovňový pavilón sa odporúča z dôvodu umiestnenia v relatívne stiesnenom koridore pešieho ťahu, kde je potrebné rešpektovať ľudskú mierku.

Viacúrovňový pavilón napríklad v amfiteátrálnej forme sa neodporúča z dôvodu absencie priestoru. Prevýšený objem viacúrovňového pavilónu by mohol byť v optickom konflikte s lineárnym charakterom parteru objektov vymedzujúcich uličný priestor.

Uzatvoretá forma pavilónu ho izoluje od pešieho ťahu ulice. Uzavretá forma pavilónu vo vzťahu ku pešiemu pohybu je v rozpore so samotnou aktivizačnou funkciou pavilónu.

Otvorená forma vťahuje návštevníkov pešej zóny a integruje ho do verejného priestoru. Rozširuje a aktivuje pešiu časť ulice, podporuje tvarovú rozmanitosť verejného priestoru.

Pri navrhnutí ako systém objektov pomáha vytvárať orientačné body v uličnom priestore. Je vhodné navrhovať pavilóny vo výraznom materiálovom a farebnom riešení.

V priestore ulici sa odohrávajú najmä nevyhnutné aktivíty. Informácie, prezentácie a perfotmance aktivity nie sú zo strany uživateľa ulice očakávané.

Pavilóny s ponukou kaviarenských služieb často doplnené o daľšie funkcie sú žiadanou alternatívou ku vybavenosti integrovanej v parteri budov. Obľúbené sú z dôvodu minimálnych obmedzení pri vnímaní života ulice. Svojou transparentnosťou a formou spestrujú verejný priestor ulice. Pavilóny s hudobným a interaktívnym programom je nevhodné navrhovat z dôvodu nedostatočných priestorových a akustických daností ulice

171

13.4.3 Odporúčania pre plánovanie pavilónov na námestiach Pavilóny umiestnené na námestí sú vnímané z krátkych a stredných vzdialeností, z pomalého pešieho pohybu a horizontu kráčajúceho resp. sediaceho človeka. Z podstaty charakteru námestia a nárokov kladených na jeho využívanie by mali byť pavilóny prevažne navrhované ako dočasné, vybavené funkčnou náplňou a programom, mali by mať veľkosť nad 100 m², mali by disponovať otvoreným tvarom vo vzťahu k námestiu. V prípade návrhu trvalého pavilónu nemal by byť umiestňovaný v centre priestoru námestia. Podrobnejšie odporúčania sú uvedené v tabuľke.

Kritériá Pavilón ako nástroj eventových aktivít (propagácie)

Nie

Zdôvodnenie

Námestie je verejný priestor, v ktorom sa odohrávajú voliteľné a spoločenské aktivity. Eventové a propagačné aktivity v tomto priestore sú zo strany uživateľa námestia očakávané. Podporujú sociálnu interakciu verejného priestoru.

Centrálna poloha

Centrálna poloha je vhodná najmä pre pavilóny s dočasným pôsobením.Centrálna poloha pomáha aktivovať kľudovú zónu námestia a zabezpečuje vnímanie verejného priestoru zo stredu ju okrajom.

Excentrická poloha

Excentrická poloha pavilónu je vhodná pre pavilóny s dočasným, ale aj trvalým pôsobením. Rozširuje aktívnu zónu námestia a zabezpečuje vnímanie verejného priestoru z okrajov ku stredu.

Dočasný objekt

Trvalý objekt

172

Áno

V prípade umiestnenia pavilónu v centrálnej polohe námestia z dôvodu zachovania zhromažďovacej plochy námestia ako celku pre vianočné trhy, koncerty a podobne. Častou obmenou pavilónu dochádza ku oživeniu a zaktivovaniu verejného priestoru.

V prípade umiestnenia pavilónu v centrálnej polohe námestia z dôvodu zachovania zhromažďovacej plochy námestia ako celku nie je možné umiestniť. V prípade umiestnenia pavilónu v excentrickej polohe je treba zabezpečiť cyklickú zmenu programu, aby nedošlo k efektu “opusteného objektu”

Pavilón ako solitér

Pavilón ako solitérny objekt je možné navrhnúť do kľudovej, ale aj do aktívnej zóny námestia. Odporúča sa rešpektovať plochy pavilónov vo vzťahu ku ich umiestneniu v kľudovej a aktívnej zóne.

Pavilón ako sústava objektov

Do aktívnej zóny sa nedoporučuje navrhovať z dôvodu narušenia mierky tohto verejného priestoru. Návrh pavilónu ako sústavy objektov sa môže navrhnúť v kľudovej zóne námestia pri dodržaní mierky medzi pavilónmi a plochou kľudovej zóny.

Plocha nad 100 m²

Jednoúrovňový pavilón

Viacúurovňový pavilón

Uzavretá forma

Otvorená forma

Orientačný prvok

Typ programu: informácie,prezentácie performance

Pavilóny umiestnené v kľudovej zóne námestia môžu mať výmeru väčšiu ako 100 m². Pavilóny umiestnené v aktívnej zóne mali by byť do 100 m² z dôvodu aby neobmedzovali peší pohyb v aktívnej zóne

Odporúča sa v polohe aktívnej zóny z dôvodu krátkych vzdialenosti vnímania verejného priestoru, absencie dlhých priehľadov a neprušovaného zorného poľa. Ťažisko sociálnej interakcie je v horizonte pešieho pohybu. V kľudovej zóne sa odporúča z dôvodu nevytvárania bariér vnímania okrajov námestia. Odporúča sa napríklad v amfiteátrálnej forme navrhnúť iba do kľudovej zóny námestia v prípade ak sú k dispozícii dlhšie vzdialeností vnímania verejného priestoru, priehľady a neprušované zorné pole. Musí byť zachovaná mierka medzi voľnou časťou kľudovej zóny námestia a pavilónom zastavnou plochou. Uzatvoretá forma pavilónu ho izoluje od aktívnej, ale aj kľudovej zóny námestia. Uzavretá forma pavilónu je v rozpore so samotnou podstatou aktivačnej funkcie pavilónu.

Otvorená forma sa odporúča navrhovať do aktívnej, ale aj kľudovej zóny námestia z dôvodu zabezpečenia aktivizácie a sociálnej interakcie návštevníkov. Podporuje tvarovú rozmanitosť verejného priestoru námestia.

Pri situovaní v kľudovej zóne námestia sa odporúča aby bol farebne, materiálovo a tvarovo navrhnutý ako orientačný prvok, ktorý môže najmä turistom slúžiť ako orientačný bod. Pri situovanívaní v aktívnej zóne sa neodporučuje navrhovať ho ako prvok s výraznym akcentom z dôvodu aby nekonkuroval aktivitám parteru budov námestia. Na námestiach sa odohrávajú najmä voliteľné a spoločenské aktivity, takže informácie, prezentácie a perfotmance aktivity sú zo strany uživateľa námestia očakávané.

Typ programu: služby, mix

Pavilóny s ponukou kaviarenských služieb často doplnené o dalšie funkcie, je vhodné navrhovať najmä do kľudovej zóny z dôvodu disponovania väčšími rozptylnými plochami. Pri sedení v centre námestia bude návštevník pozorovať verejný priestor zo stredu ku okrajom.

Typ programu: hudobný, interaktívny

Hudobný program umožňuje pasívnu sociálnu interakciu. Interaktívny program zabezpečuje aktívnu sociálnu interakciu. Obidva typy programov pozitívne zapájajú ľudí do života tohto verejného priestoru.

173

13.4.4 Odporúčania pre plánovanie pavilónov v mestských parkoch Pavilóny umiestnené v mestských parkoch sú vnímané zo stredných a dlhých vzdialeností, z pomalého pešieho pohybu a horizontu kráčajúceho, sediaceho, resp. ležiaceho človeka. Z podstaty mestského parku – priestoru pre relaxáciu a odpočinok vychádza, že navrhované pavilóny môžu byť dočasné, alebo trvalé, väčšie ako 100 m², mali by disponovať otvoreným tvarom vo vzťahu k parku a mali by sa stať orientačným prvkom v parku. Z pohľadu harmónie s prírodným prostredím odporúča sa voľba organického tvaru, resp. tvaru sférických kriviek. Podrobnejšie odporúčania sú uvedené v tabuľke.

Kritériá Pavilón ako nástroj eventových aktivít (propagácie)

Áno

Nie

Zdôvodnenie

V priestore verejného parku sa odohrávajú najmä voliteľné a spoločenské aktivity. Eventové aktivity nekomerčného zamerania, ktoré podporujú oddych a sociálnu interakciu sú vhodné. Eventové a propagačné aktivity komerčného zamerania nie sú vhodné z dôvodu samotnej podstaty parku - priestoru určeného na oddych a relaxáciu návštevníkov. Pavilón v centrálnej polohe v krížení viacerých peších ťahov uzatvára optické priehľady a pomáha ku orientácii.

Centrálna poloha

Excentrická poloha

Dočasný objekt

Trvalý objekt

Pavilón ako solitér

Pavilón ako sústava objektov

174

Excentrická poloha pavilónu, napríklad pri vstupoch do parku aktivuje nástupný priestor do parku, čím iniciuje záujem ostatných návštevníkov o návštevu parku.

Z dôvodu nie každodennej návštevnosti priestoru mestského parku nie je výhoda dočasnosti spočívajúca v rýchlej obmene verejného priestoru tak dôležitá, ako v pešej zóne a na námestí. V dôležitých uzloch parku určených pre pavilóny - trvalé objekty nie je vhodné navrhovať dočasné pavilóny. Situovanie pavilónov v uzloch prirodzených spojníc, križovaní jestvujúcich, alebo aj novovytvorených peších ťahov, čím vznikajú ohniská a subcentrá v rámci verejného priestoru - parku. Pavilóny sa stávajú symbolmi a vnášajú do parku silný orientačný systém.

V parkoch s malou rozlohou, jednoduchým a prehľadným systémom peších komunikácií je vhodné navrhovať pavilón ako solitér. Z dôvodu ľahkej orientácie v priestore nie je potreba vytvárať systém orientačných bodov. Zároveň nie je možné narušiť proporciu rovnováhy prírodného a umelo vytvoreného prostredia. Návrh pavilónu ako sústavy objektov sa navrhuje vo veľkých rozľahlých parkoch s neprehľadným systémom peších komunikácií. Rozmiestnenie pavilónov v poliach parku pomáha plošne zatraktívniť celý priestor parku. Vnašajú do neho rozličné funkcie a program, ktorý obohacuje jednotlivé mikropriestory okolo pavilónov. Pavilony vnesú do parku silný orientačný systém.

Plocha nad 100 m²

Jednoúrovňový pavilón

Viacúurovňový pavilón

Pavilóny s trvalým pôsobením umiestnené v ťažiskových polohách parku môžu mať plochu väčšiu ako 100 m². Z dôvodu hierarchizácie priestorov parku dočasné pavilóny by mali mať plochu do 100 m² Jednoúrovňový pavilón sa odporúča v menej rozľahlých miestach so sekundárnym hierarchickým postavením v rámci parku, s prerušovaným zorným poľom a tam, kde by viacúrovňový pavilón bol v rozpore s mierkou daného prírodného prostredia.

Viacúrovňový pavilón sa odporúča vo verejných parkoch s rozsiahlou výmerou, s hierarchizáciou primárnych a sekundárnych priestorov. Je vhodné umiestniť ho do primárnych priestorov s neprerušovaným zorným poľom a v mieste vnímania z dlhých vzdialeností. Stáva sa významným orientačným bodom, ponúka vnímanie parku z vtáčej perspektívy.

Uzavretá forma

Uzavretá forma pavilónu ho izoluje od verejného priestoru parku. Uzavretý tvar pavilónu vo vzťahu ku pešiemu pohybu je v rozpore so samotnou aktivizačnou funkciou pavilónu

Otvorená forma

Otvorená forma vťahuje návštevníkov mestského parku a integruje ho do verejného priestoru. Rozširuje a aktivuje peší ťah, podporuje tvarovú rozmanitosť verejného priestoru, parku.

Orientačný prvok

Typ programu: informácie,prezentácie performance

Typ programu: služby, mix

Typ programu: hudobný, interaktívny

Pri navrhnutí ako systém objektov pomáha vytvárať orientačné body v parku. V prípade navrhovania pavilónu ako orientačného prvku je ho vhodné navrhovať vo výraznom materiálovom a farebnom riešení, respektíve ako prevýšený objekt oproti najbližšej prírodnej scéne. V priestore parku sa odohrávajú voliteľné a spoločenské aktivity. Informácie, prezentácie a performance aktivity sú zo strany uživateľa ulice očakávané. Je vhodné zladiť typ prezentácií a performance aktivít s relaxačno oddychovými očakávaniami návštevníkov parku.

Pavilóny s ponukou kaviarenských služieb v kombinácii s informačno - prezentačným programom podporujú relaxačno - oddychový charakter verejného priestoru - mestského parku.

V mestskom parku sa odohrávajú spoločenské aktivity, takže návštevníci očakávajú hudobný program. Hudobný program umožňuje pasívnu sociálnu interakciu.Interaktívny program zabezpečuje aktívnu sociálnu interakciu. Obidva typy programov pozitívne zapájajú ľudí do života tohto verejného priestoru

175

13.5 Zhrnutie Množstvo a kvalita verejných priestorov stále nie je na úrovni, ktorú by obyvatelia miest a obcí na Slovensku očakávali. Zásadným problémom je nedostatočná komunikácia spoločnosti o verejnom priestore a nízke povedomie ľudí v zmysle ich nároku na kvalitný verejný priestor – miesto pre relaxáciu, oddych a sociálne aktivity. Existujúce územné plány sídiel a zón definujú a regulujú funkčné plochy, typy a intenzitu zástavby, dopravné riešenia, infraštruktúru, verejnú zeleň. Chýba však stratéga a urbanistická koncepcia verejných priestorov vrátane ich regulácie. Územný plán zóny ako najpodrobnejší dokument nedokáže uspokojivo definovať komplexné potreby verejného priestoru ako výsledku očakávaní a požiadavok kladených budúcimi uživatelmi – obyvateľmi dotknutého územia. Pre zvýšenie kvality verejného priestoru je nutné venovať sa aj tvorbe samotného zadania ako podkladu pre intervenciu, resp. návrh nového verejného prostoru. Pri príprave zadania hrá veľmi dôležitú úlohu aj participatívna metóda – teda zapojenie budúcich uživateľov do formovania zadania. V samotnom procese intervencie do verejného priestoru je jedným z dôležitých nástrojov jeho kreovania mestský mobiliár vrátane čoraz častejšie používaného objektu - pavilónu. Pavilón je jeden z prvkov mestského mobiliéru, ktorý sa stáva katalyzátorom sociálneho života v meste. Pavilón svojou schopnosťou overovať niektoré prvky architektúry v miereke 1:1 je dobre uchopiteľný, čitatelný a odvnímateľný v kontexte verejného priestoru. Má schopnosť započať zmeny v nefungujúcom verejnom prostore, zaktivizovať ho a posilniť identitu miesta. Pavilón môže byť silným kumulátorom, alebo distribútorom aktivít vo verejnom priestore, zároveň je priamo zavislý na sociálnej interakcii ľudí. Stáva sa veľmi rýchlo atraktorom verejného priestoru, čím v prevažnej väčšine prípadov ovplyvní imidž miesta. Pavilón je katalyzátor verejného priestoru a pouličného života so sekundárnym dopadom na zvýšenie imidžu intervenovaného priestoru.

176

177

14. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ALEXY, T, 1982. Rekonštrukcia sídiel,1982, Bratislava,Slovenská vysoká škola technická - Fakulta architektur,183s. BENTLEY, ALLOCK, MURRAIN, MCGLYNN, SMITH,1985. Responsive environments a manual for designers: Oxford: Butterworth Architecture 1985. 151 s. ISBN: 0 7506 05 66 7, 151s. BOŘUTOVÁ, D, 2009. Architekt Dušan Samuel Jurkovič, Slovart, 2009, ISBN 978-808085-665-6, 382s. CARMONA, M, TIESDELL, S, HEATH, T, OC, T, 2010. Public spaces urban spaces, The dimension of urban space, Elsevier Ltd, ISBN-13:978-1-85617-827-3, 394s. DEMPSY, A, OBUCHI, Y, 2010. Nine problems in the form of Pavilion, AA Publications, 2010, ISBN 978-1-902902-82-1, 144s. DEAR,M, WOLCH, J, 1989.How territory shapes social life,1989,Unwin Hyman,Boston DÖLL, L, L, 2007. Ground-up City Play as a desihn tool: Rotterdam: 010 Publishers: 2007. 128 s. ISBN: 978 90 64 50 60 2 4 DUDÁK, L, 2000. Encyklopédia světové architektúry: Miloš Uhlír- Baset 2000: ISBN 8086223-06-X DULLA, M, 2010. Architekt Emil Belluš, Slovart 2010, ISB 978-80-8085-665-6, 327s. FERNANDEZ Per, A, ARPA, J, 2008. The public chance: a+t edited 2008: ISBN 978-84612-4488-1, 419s. FINKA ,M, Architektonická kompozícia, STU, Bratislava, 1994 GAŽOVÁ, D, 2010. Mestský park v Pieštanoch, Podmienky základnej ochrany pamiatky, Pieštany 2010, Logomotion, ISBN 978-80-89155-13-2 GARDBER,B, LEVY, S, 1955. The product abd the Brand, 1955, Harward Business Review, 33 GEHL, J, GEMZØE, J, 2002. Nové městské prostory: Šlapenice: Era: 2002. 263 s. ISBN: 87-7407-233-1, 263s. GEHL, J, 1971. Life between buildings: Arkitektens Forlag: ISBN 87-7407-360-5 178

GESTALTEN, 2010. Urban intervention, Personal projects in public space, Gestalten ISBN: 978-3-89955-291-1, 287s. HARRIS, C, M, 2005. Dictionary of architecture construction: Columbia: 2005 ISBN 0- 07145237-0 HALL, E, T, 1966. The hidden dimension,1966, Garden City, N.Y., Doubleday. HRUŠKA, E, 1966. Problémy súčasného urbanizmu, 1966, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, 412s. HRUŠKA, E, 1970, Stavba miest, 1970, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave. HRUŠKA, E, 1985, K tvorbe Urbanistického prostredia, 1985, Zväz slovenských architektov v športe, Slovenskom telovýchovnom vydavateľstve, Bratislava, 129s. KOTLER, P, 2000. Marketing podla Kotlera: Management press 2000, 8072610104, 260s. KOŠČO I, JOKLOVÁ V, BZDÚCH P, 2007. Komunikatívny priestor: Bratislava: 2007 ISBN: 80-227-2717-4, 114s. KOCH, W, 2006. Európska architektúra: Wissen Medial Verlag, Munchen 2006 ISBN: 97880-242-2029-1 KRAUEL, J, 2010. Creative events, Carles broto i Commerma, 2010, ISBN 978-84-9696962-9, 299s. LIESKOVSKÁ, V, 2000. Imidž v teórií a praxi: Bratislava Ekonóm 2000: ISBN 80-225-1252-4 LYNCHE, K, 2004. Obraz mesta: Praha: Bova Polygon: 2004. 224 s. ISBN: 80-72-73-094-0 JODIDIO, P, 2011. Serpentine gallery pavilions, Taschen GmbH 2011, ISBN 978-3-83652613-5 MILUČKÝ, F, Ferdinand Milučký architekt, Spolok architektov Slovenska vydavateľstvo SAS, ISBN 80-88757-17-7, 99s. MOUGHTIN, C, MERTENS, M, 2003. Urban design, Street and square, Elsevier LtD. ISBN 13:978-0-7506-5717-4, 300s. MOSKOW, K, LINN, R, 2010. Small scale, creative solitions for better city living, Princeton Architectural Press New York, 2010, ISBN 978-1-56898-975-4, 224s.

179

MVRDV, 2005. KM3: Rotterdam: Actar-D: 2005. 1413 s. ISBN: 84 -95951-85-1,1415s. MUSEUM FOLKWANG, 2010. Hacking the City-Interventions in Public and Communicative Spaces, Museum, Folkwang, 2010, ISBN: 978-3-86930-187-7, 286s. MONTGOMERY, J, 1998. Making a city: Urbanity,vitality and urban design,1 998, Jurnal of Urban design, 3/1 NYKRYN, J, 1988. Firemní politika kapitalistických podnikú: Praha,1988 PETRANSKÝ, I, 1994. Teória a metodologia dizajn, TU Skriptá Zvolen,1994 SELF, M, WALKER, CH, 2006. Making pavilions, AA Publications, 2006, ISBN 978-1902902-5,184s. SCHMAL, P, C, 2009 The Pavilion-Plesure and Polemics in architecture: Hatje Cantz Verlag 2009: ISBN 978-3-7757-2494-4, 192s ŠALANG, S, ŠALANGOVÁ, M, I, MLANIKOVÁ, Z, 1997. Veľký slovník cudzích slov, 1997, ISBN 80-967524-0-5 SIRCUS, J, 2001. Invented places, 2011, Prospect, 81,s pet/oct TRNKUS, F, 1998. Základné artefakty priestorovej štruktúry mesta: Bratislava 1998: ISBN 80-227-1172-1 TRNKUS, F, KAVAN, J,1988. Urbanistické hľadiská formovania obrazu vnutorného mesta: Bratislava STU vydavateľstvo 1988, 184s. VALLO, M, SADOVSKÝ, O, 2011. Mestské zásahy s láskou Vaši architekti, Slovart 2011, ISBN: 978-80-556-0391-9, 211s. VALLO, M, SADOVSKÝ, O, 2008. Mestské zásahy, Vallo Sadovsky architects, 2008, ISBN:978-80-970052-0-7, 175s. VODRAŽKOVÁ, I, 1996. Svetové výstavy-mosty do budúcnosti: STU, Bratislava,1996: ISBN 8088791170, 58s. VYSEKALOVÁ, J, 2007. Psychológie reklamy, Grada Publishing Praha, 2007, ISBN 978-80-247-2196-5, 294s. VYSEKALOVÁ, J, MIKEŠ, J, 2009. Image a firemní identita, Grada Praha, 2009, ISBN 978-80-27-2790-5,190s.

180

VYKYDAL,A, 2001. Firemní image. Doktorská práca VŠB, Technická univerzita, Ostrava 2001 YARWOOD, D, 1985. Encyclopedia of architecture: London: 1985 ISBN 0 7134 73 76 2 ZIMMERMANN, A, Constructing landscape: Basel. Boston. Berlin Birkhauser: ISBN 9787643-8600-9 WALL, E, WATERMAN, T, 2010. Urban Design, AVA PublishingSA Casa Postale, 2010, ISBN 978-2-940411-12-2,175s. WHYTE,W H, 1980. The social life of small urban spaces, 1980. Conservation Foundation, Washington DC

181

15. ZOZNAM OBRÁZKOV Obrázok č.1: a,b Crystal palace, J. Paxton, Londýn Obrázok č.2: a,b Pavilón v Barcelone, autor: Mies van der Rohe, Barcelona Obrázok č.3: Pavilón pre Heidi Weber Museum , autor: Le Corbusiere, Zurich Obrázok č.4: a,b Parc de la Villette, autor: Bernard Tschumi, Paríž Obrázok č.5: Pavilón DAM, autori: Frank Brakow, Regine Leibinger, Frankfurt nad Mohanom Obrázok č.6: a/ Divaldo Agora Lelystad, Holandsko, b/ Holiday Home, Philadelphia, autor: UN studio Obrázok č.7: a/ Bad Hair (2007), študentský projekt, Londýn, Swoosh pavilón (2008), študentský projekt, Londýn Obrázok č.8: a/ Bedford squere pred intervenciou, b/ DRL pavilón, študentský projekt, Londýn Obrázok č.9: a,b ICD/ITKE Research Pavilón 2011, Stuttgard Obrázok č.10: a/ Hudobný pavilón, začiatok 20 storočia b/ Hudobný pavilón Mušla r.19671969, Piešťany Obrázok č.11: Kursalón, autori: P. Podoba, S. Podobová, Sklenné teplice Obrázok č.12: a,b Pavilón pri Jánovom dome, autor: D. S. Jurkovič, Luhačovice Obrázok č.13: Pavilóny pred PKO, F. Milučký, Bratislava Obrázok č.14: a,b Pavilóny pred PKO, F. Milučký, Bratislava Obrázok č.15: a,b Propeler, autor: E. Belluš, Bratislava Obrázok č.16: a/ Pavilón Millénium, Martin b/ Pavilón Mólo, Martin, c/ Pavilón Balík, Bratislava Obrázok č.17: a,b Pavilón synagóga, Bratislava (foto: autorka) Obrázok č.18: a,b Hudobný pavilón, autor: O. Grossmann, Bratislava (foto: autorka) Obrázok č.19: Letný pavilón Slovenskej Národnej Galérie, autori: M. Jančok, A. Šedivec, Bratislava (foto: autorka) Obrázok č.20: O-STRIP pavilion, Tongji University Team, Shanghai Obrázok č.21: a/ CLJo2 ZA11 pavilón, Rumunsko b/ Apap open pavilón, Mass studies, Kórea Obrázok č.22: a,b Pavilón Balerina - reSite festival, autori: Raumlabor Berlin, Praha 2012 Obrázok č.23: a,b,c Pavilón Lego, Enschede, autori: Loos.Fm architekti, Holandsko Obrázok č.24: Pohľad na Broadway pred a po premene verejných priestorov Obrázok č.25: a,b,c Pavilón Lego, Enschede, Holandsko Obrázok č.26: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.27: a,b,c,d Fotografie pavilón Gathering space Obrázok č.28: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.29: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.30: a,b,c,d Fotografie pavilónu Treehugger Obrázok č.31: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.32: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.33: a,b,c,d Fotografie pavilónu Burbham Obrázok č.34: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) 182

Obrázok č.35: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.36: a,b,c,d Fotografie pavilónu Burnham Obrázok č.37: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.38: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.39: a,b,c,d Fotografie pavilónu Solar-powered recycled Obrázok č.40: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.41: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.42: a,b,c,d Fotografie pavilónu Prismatic solar Obrázok č.43: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.44: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.45: a,b,c,d Fotografie pavilónu Adlera Obrázok č.46: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.47: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.48: a,b,c,d Fotografie pavilónu New Amsterdam Obrázok č.49: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.50: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.51: a,b,c,d Fotografie pavilónu Lantern Obrázok č.52: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.53: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.54: a,b,c,d Fotografie pavilónu Timber Obrázok č.55: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.56: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.57: a,b,c,d Fotografie pavilónu Yellow beer Obrázok č.58: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.59: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.60: a,b,c,d Fotografie pavilónu Colored Copenhagen Obrázok č.61: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.62: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.63: a,b,c,d Fotografie pavilónu Regents Obrázok č.64: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.65: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.66: a,b,c,d Fotografie pavilónu Serpentine Obrázok č.67: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.68: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.69: a,b,c,d Fotografie pavilónu Hypar Obrázok č.70: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (A,B,C viď text) Obrázok č.71: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.72: a,b,c,d Fotografie pavilónu TKTS Obrázok č.73: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.74: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.75: a,b,c,d Fotografie pavilónu Piers Obrázok č.76: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.77: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.78: a,b,c,d Fotografie pavilónu Vitra 183

Obrázok č.79: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.80: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.81: a,b,c,d Fotografie pavilónu Floating Thames Obrázok č.82: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.83: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.84: a,b,c,d Fotografie pavilónu Bionic research Obrázok č.85: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.86: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.87: a,b,c,d Fotografie pavilónu Somas music Obrázok č.88: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.89: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.90: a,b,c,d Fotografie pavilónu Driftwood Obrázok č.91: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.92: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.93: a,b,c,d Fotografie pavilónu Times Eureka Obrázok č.94: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.95: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.96: a,b,c,d Fotografie pavilónu Ohel Obrázok č.97: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.98: Umiestnenenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.99: a,b,c,d Fotografie pavilónu 21 mini opera Obrázok č.100: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.101: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.102: a,b,c,d Fotografie pavilónu Re start Obrázok č.103: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.104: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.105: a,b,c,d Fotografie pavilónu The sound and squares Obrázok č.106: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.107: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.108: a,b,c,d Fotografie pavilónu Studio east dining Obrázok č.109: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.110: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.111: a,b,c,d Fotografie pavilónu Cube Obrázok č.112: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore Obrázok č.113: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.114: a,b,c,d Fotografie pavilónu Enzimi Obrázok č.115: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore Obrázok č.116: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.117: a,b,c,d Fotografie pavilónu Mólo Obrázok č.118: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (autorka Obrázok č.119: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.120: a,b,c,d Fotografie pavilónu Balík Obrázok č.121: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.122: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) 184

Obrázok č.123: a,b,c,d Fotografie pavilónu Platforma Obrázok č.124: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore Obrázok č.125: a,b,c,d Fotografie pavilónu Balík na Poštovej ulici (foto: autorka) Obrázok č.126: Plagát - výzva mesta na programovú náplň pavilónu Obrázok č.127: Ortofotomapa SNP námestie, Bratislava, Google Earth Obrázok č.128: Ortofotomapa, Hviezdoslavovo námestie, Bratislava (Google maps) Obrázok č.129: Ortofotomapa nábrežie, Bratislava (Google maps) Obrázok č.130: Ortofotomapa nábrežie, Bratislava Google Earth (autorka) Obrázok č.131: a,b,c,d Eurovea fotografie pavilónov (autorka) Obrázok č.132: a,b,c,d River Park fotografie pavilónov (foto: autorka) Obrázok č.133: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.134: a,b,c Fotografie pavilónu Lipa Obrázok č.135: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.136: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.137: a,b,c,d Fotografie pavilónu Nebo-peklo Obrázok č.138: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.139: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.140: a,b,c,d Fotografie Vianočných pavilónov Obrázok č.141: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore (Google maps) Obrázok č.142: Umiestnenie pavilónu v rámci štruktúry mesta (autorka) Obrázok č.143: a,b,c,d Fotografie pavilónu Aréna Obrázok č.144: Umiestnenie pavilónu vo verejnom priestore Obrázok č.145: Pavilón ako súčast’ návrhov mestského parku pre DNV (autorka) Obrázok č.146: a,b,c Pavilón ako súčast’ návrhov mestského parku pre DNV (autorka) Obrázok č.147: Urbanistická štúdia verejných priestorov - Campus STU (autorka) Obrázok č.148: a,b Urbanistická štúdia verejných priestorov - Campus STU (Autorka) Obrázok č.149: Koncepcia návrhu verejného priestoru Divadla Aréna (autorka) Obrázok č.150: a,b Vizualizácia pavilónu Divadla Aréna (Autorka) Obrázok č.151: Širšie vzťahy intervencie - pavilón v areáli záhradnej pivárne „Umelka“, Bratislava Obrázok č.152: a,b Hmotovo-priestorové riešenie (autorka)

185

16. ZOZNAM SCHÉM Schéma č.1: a,b,c Schéma princípov aktivovania verejného priestoru – námestia (autorka) Schéma č.2: a,b,c,d Aktivovanie verejného priestoru - parku (autorka) Schéma č.3: a,b,c Schéma princípov aktivovania verejného priestoru – ulice (autorka) Schéma č.4: Systém firemnej identity, Vykydal (2001), (upravené autorkou) Schéma č.5: Pôsobenia pavilónu na identitu mesta (autorka) Schéma č.6: Význam miesta - prevzaté od Montgomery (1998), upravené autorkou Schéma č.7: Pavilón ako distribútor aktivít a kumulátor aktivít (autorka) Schéma č.8: a,b Pavilón na námestí a jeho vzťah ku kľudovej a aktívnej zóne verejného priestoru (autorka) Schéma č.9: Systém pavilónov umiestnených na ulici (autorka) Schéma č.10: Umiestnenie pavilónu do excentrickej polohy: a/ rozšírenie a aktivovanie verejného priestoru, b/ umiestnenie pavilónu do excentrickej polohy (autorka) Schéma č.11: Umiestnenie pavilónu do centrálnej polohy: a/ skracovanie pešieho ťahu, b/ koncentrovanie aktivít do centra (autorka) Schéma č.12: Umiestnovanie pavilónov pred fasádou Eurovea (autorka) Schéma č.13: Princíp situovania v uzloch a na krížení ťahov (autorka) Schéma č.14: Vnímanie z centra ku okrajom scény verejného priestoru (autorka) Schéma č.15: Umiestnenie pavilónu pozdĺž silného pešieho ťahu (autorka) Schéma č.16: a,b,c,d Umiestnenie a mierka pavilónu vzhľadom k parametrom verejného priestoru (autorka) Schéma č.17: a,b,c,d,e Umiestnenie a mierka pavilónu vzhľadom k parametrom verejného priestoru (autorka) Schéma č.18: Pozícia pavilónu v kľudovej zóne vo verejnom priestore - ulica (autorka) Schéma č.19: Pozícia pavilónu v kľudovej zóne vo verejnom priestore - pešia zóna (autorka) Schéma č.20: Pozícia pavilónu a/ v aktívnej zóne, b/ v kľudovej zóne vo verejnom priestore (autorka) Schéma č.21: Pozícia pavilónu a/ v aktívnej zóne, b/ v kľudovej zóne vo verejnom priestore (autorka)

186

17. ZOZNAM TABULIEK Tabuľka č.1: Kritériá pre úspešné verejné priestory prevzaté z Project for public space (2000), upravené autorkou Tabuľka č.2: Vyhodnotenie databázy svetových pavilónov (autorka) Tabuľka č.3: Vyhodnotenie databázy Slovenských pavilónov (autorka) Tabuľka č.4: Vyhodnotenie 2-dňového výskumu pohybu ľudí vo vzťahu k pavilónu Balík 8.-9. júna 2012 (autorka)

187

18. ZOZNAM GRAFOV Graf č.1: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hladiska propagácie (autorka) Graf č.2: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hladiska polohy v meste (autorka) Graf č.3: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hladiska typu verejného priestoru (autorka) Graf č.4: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska polohy vo verejnom priestore (autorka) Graf č.5: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska dočastnosti (autorka) Graf č.6: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska uplatnenia solitérov, alebo sústav objektov (autorka) Graf č.7: Percentuálne vyhodnotenie z hľadiska výmery (autorka) Graf č.8: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska programu (autorka) Graf č.9: Percentuálne vyhodnotenie pavilónu z hľadiska formy (autorka) Graf č.10: Krivka realizácií vybraných pavilónov v jednotlivých rokoch (autorka)

188

19. PREHĽAD PUBLIKAČNEJ A PROJEKČNEJ ČINNOSTI Najdôležitejšie práce autorky súvisiacich so skúmanou problematikou: Publikačná činnosť: Boháčovová, Katarína: Pavilion as the part of Image of the city and place In: Zborník príspevkov: Danica Brečková Academic writing for PhD students at FA STU, 2011, STU FA, ISBN 978-80-227-3561-2 Boháčovová, Katarína: Pavilón ako súčasť imagu mesta In: ALFA, STU FA, 2011, ISSN 1135-2679 Boháčovová, Katarína: Pavilón ako súčasť imagu mesta In: Človek, stavba a územní plánovaní, ČVUT v Prahe, 2011, ISBN 978-80-01-04753-8 Boháčovová, Katarína: 5 problems in the development of the pavilion in public space In: T. Mäkelä, E. Ringo, Intercad 2011 Performative architecture, Viedeň, ISSN 22-42170X Aktívna účasť na konferenciach (prezentácia): Konferencia Človek, stavba a územní planovaní, Praha, Česká republika, 2010 Príspevok : Pavilón ako súčasť imagu mesta Konferencia Intercad 2011 Performative architecture, Viedeň, Rakúsko, 2011 Príspevok: 5 problems in the development of the pavilion in public space Konferencia Resite, Praha, Česká republika, 2012 Príspevok: Verejné priestory Urbanistické štúdie: Letné divadlo Aréna, Bratislava, 2009 Autori: Katarína Boháčová, Martin Berežný Pop - up pavilón, Košice, 2010 Autori: Katarína Boháčová, Martin Berežný Vianočné pavilóny, Žilina, 2010 Autori: Katarína Boháčová, Martin Berežný Eco pavilón Lipa, Petržalka, Bratislava, 2010 Autori: Katarína Boháčová, Martin Berežný Campus STU,Bratislava, 2011 Autori: Katarína Boháčová, Michal Marcinov, Ivan Németh, Lucia Štefancová Pavilón Premeny DNV, Devinská N.Ves, Bratislava, 2012 Autori: Katarína Boháčová, Aktívna účasť na konferenciach (prezentácia): Konferencia Človek, stavba a územní planovaní, Praha, Česká republika, 2010 Príspevok : Pavilón ako súčasť imagu mesta Konferencia Intercad 2011 Performative architecture, Viedeň, Rakúsko, 2011 189

190

191