RUDLOVÁ SÁSOVÁ
hľadanie magických miest
sprievodný materiál na diskusiu o vytváraní verejných priestorov na sídlisku Rudlová-Sásová
Obsah Verejné priestory Typy verejných priestorov Historické súvislosti Sídlisko Rudlová-Sásová v rámci mesta Vznik sídliska Rudlová-Sásová Priestory s potenciálom Anketa Použitá literatúra a zdroje
Útvar hlavného architekta mesta Banská Bystrica hlavný architekt: Ing. arch. Ľubomír Keleman, spracovala: Ing. arch. Zuzana Gombalová v novembri 2014
Verejné priestory Pod verejnými priestormi rozumieme také priestory v existujúcej urbanistickej štruktúre akýchkoľvek sídiel, ktoré sú nezastavané, otvorené a prístupné všetkým občanom nezávisle od ich pohlavia, rasy, etnicity, veku alebo socioekonomickej úrovne. Verejné priestory bývajú spravidla na verejnom pozemku a slúžia verejnosti. V tom najbežnejšom slova zmysle pod verejnými priestormi často rozumieme najmä námestia, ale patria sem aj ulice, parky, verejné záhrady, cintoríny, galérie pod voľným nebom, nábrežia a promenády, trhoviská či ihriskká a vstupné „predpriestory“ areálov a budov. Čo je dobrý verejný priestor? Vo všeobecnosti možno dobrý verejný priestor charakterizovať ako miesto, ktoré neprináša nebezpečné aktivity, kde nájdu svoje miesto rôzne skupiny ľudí, kde sa radi zastavíme, stretávame, trávime čas, kde sa „dá niečo robiťť“ a to niečo si môžeme vyberať z mnohých možností. Kvalita sa prejavuje v detailoch, v manažmente v čase a priestore. Odborníci vravia, že každý kvalitný verejný priestor potrebuje 10 a viac vecí, ktoré si ľudia môžu vybrať robiť a každé mesto potrebuje 10 a viac kvalitných verejných priestorov. Vytváranie verejného priestoru je proces, ktorý sa dá veľmi stručne opísať ako zmena miesta v susedstve, kde sme sa nikdy predtým nezastavili na miesto, z ktorého sa nám nechce odísť. Niektoré atribúty verejného priestoru: • • • • •
•
•
verejný priestor - vonku, mimo budov, ich átrií či zim mných záhrad verejný priestor musí byť prístupný verejnosti - bezplatne a voľne, a to podstatnú časť dňa umožňuje ľuďom fyzický pobyt, stretávanie sa a účasť na verejnom živote, trávenie voľného času slobodným spôsobom v spoločnosti iných ľudí priestor by mal mať určitú skupinu súčasných alebo aspoň potenciálnych užívateľov - teda ľudí, ktorým na tomto priestranstve záleží a majú k nemu vzťah priestor by nemal byť príliš vzdialený od ľudí - teda mal by byť v primeranej vzdialenosti od ľudí, ktorí ho budú používať. Najlepšie je, keď sa priestor nachádza v obytnej časti sídla príp. v jej blízkosti, jednak kvôli dozoru a ochrane, ale tiež kvôli existencii miestnej komunity priestor by mal byť dostatočne variabilný na to, aby ho mohli jeho užívatelia upraviť podľa svojich predstáv - mal by umožňovať vytvorenie verejného priestoru podľa potrieb a názorov komunity stimuluje získavanie podnetov, komunikáciu a vytváranie sociálnych väzieb nielen počas jeho užívania, ale už počas jeho definovania a vytvárania
Gombalová 2014
„Verejný priestor je spoločné územie, kde ľudia vykonávajú aktivity, ktoré sú typické pre danú komunitu a majú každodenný alebo príležitostný charakter. Je to javisko, na ktorom sa odohráva dráma verejného života.“ Carr a kol. (1992)
Útvar hlavného architekta mesta Banská Bystrica hlavný architekt: Ing. arch. Ľubomír Keleman, spracovala: Ing. arch. Zuzana Gombalová v novembri 2014
Typy verejných priestorov Námestie ovým bodom osnovy verejných priestorov. Námestie slúži predovšetkkým na voľný pohyb a stretávania sa ľudí, je Je jedným zo základných kompozičných prvkov mesta, uzlo oločenstva, miestom reprezentácie národa, mesta, lokality, komunityy. Námestie je definované aj kvalitou svojho miestom identifikácie a permanentného potvrdzovania spo orenosti štruktúry, ktorá námestie obklopuje. ohraničenia, t.j. architektúrou priečelí, fasád a mierou otvo Ulica ako verejný priestor Je lineárnym prvkom základnej osnovy verejných priestorrov a významne sa podieľa na celkovom obraze n na dopravnú funkciu, dôležitá je jej úloha mesta. Úloha ulice v meste nemá byť zredukovaná len v priestorovej a spoločenskej štruktúre mesta a jej obytná kvalita. Ulicu a jej objektové vybavenie je nutné o pohybu – chôdze. komponovať pre vnímanie z výšky ľudských očí a pomalého Parkovo upravený priestor plnkovými verejnými priestormi ku kamenným Parky tvoria základnú štruktúru krajiny v meste. Sú dop hu pobytového priestranstva, zelenej oázy pre uliciam a námestiam. Z hľadiska života v meste plnia úloh odpočinok a načerpanie duševných a fyzických síl. Trhovisko Je nekryté alebo čiastočne kryté priestranstvo trvalee vyhradené na sústredený predaj výrobkov a poskytovanie služieb. Trhoviská sa zriaďujú väčšinou na verejných priestranstvách, ich zriaďovateľom je obec. Areál Je funkčný, kompozičný a významový celok v štruktúre mesta alebo lokality. Verejne prístupný areál má opodstatnenie, ak kompozične a urbanisticky zodpovedá štruktúre mesta alebo lokality a prispieva k jej obohateniu. Môže významne zvýšiť atraktivitu prostredia v rámci svojej lokality, nesmie však degradovať svoje okolie.
Gombalová 2014
Detské ihrisko Je vyhradený priestor pre vonkajšie hry detí. Minimálny rrozsah ihriska má obsahovať tri hracie prvky, oddychovú lavičku, sm metný kôš a informačnú tabuľu s pravidlami používania ihriska. Umiestnenie detského ihriska by malo zzohľadňovať priestorovú kompozíciu a charakter širšieho okolia.
Útvar hlavného architekta mesta Banská Bystrica hlavný architekt: Ing. arch. Ľubomír Keleman, spracovala: Ing. arch. Zuzana Gombalová v novembri 2014
Historické súvislosti Prvá písomná správa o osídlení na území dnešného sídliska pochádza z roku 1350, kde sa osídlenie nazýva ako Villa Militis („dedina rytiera“), ktorej zakladateľom bol Mikuláš Sas, syn Ondreja, banskobystrického richtára. Ondrej patril medzi najvýznamnejších ťažiarov a zaslúžil sa o rozvoj baníctva. Uhorskí králi ho za zásluhy odmenili šlachtickým titulom a pozemkami, ktoré zdedili jeho synovia. Po Heinczmannovi niesla meno Kostiviarska, po druhom synovi Mikulášovi Sasovi bola pomenovaná dedina Sásová. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo baníctvom a poľnohospodárstvom. Baníci ťažili hlavne v povrchových jamách v okolí Vtáčnika, Štrbiny a Nemčianskej doliny drahé kovy a ryžovali zlato v ústiach Sásovského potoka a potoka Jelšovie. V roku 1390 sa prvýkrát spomína časť Rudlová, ktorá vznikla odčlenením od Sásovej majetkovou deľbou v prospech richtára Rudelina. Pôvodne samostatné obce Sásová a Rudlová sa v roku 1966 stali súčasťou mesta Banská Bystrica.
Gombalová 2014
Útvar hlavného architekta mesta Banská Bystrica
hlavný architekt: Ing. arch. Ľubomír Keleman, spracovala: Ing. arch. Zuzana Gombalová v novembri 2014
Sídlisko Rudlová-Sásová v rámci mesta
Útvar hlavného architekta mesta Banská Bystrica
hlavný architekt: Ing. arch. Ľubomír Keleman, spracovala: Ing. arch. Zuzana Gombalová v novembri 2014
Vznik sídliska Rudlová - Sásová V 70-tych rokov minulého storočia sa začala etapovitá výstavba dvoch obytných súborov v katastrálnych územiach bývalých obcí Rudlová a Sásová. Výstavba prvého obytného súboru RS I. prebehla na území údolného priestoru medzi pôvodnými intravilánmi Rudlovej a Sásovej. Akútna potreba bytovej výstavby si vyžiadala zdvojnásobenie výškovej hladiny zástavby. Touto zmenou došlo k narušeniu urbanistickej mierky a narušeniu priestorových vzťahov medzi pôvodnými sídlami a novým obytným súborom.
Gombalová 2014
Výstavba druhého obytného súboru RS II. postaveného v rokoch 1980 – 1991 prebiehala v členitom teréne, čo si vyžiadalo väčšie zemné úpravy plôch pre realizáciu obytných domov, dopravnú a technickú infraštruktúru. Počtom postavených bytov bolo v tomto priestore sformované druhé najväčšie sídlisko na území mesta s plochou 210 ha. Hromadná bytová výstavba nenarušila založenú štruktúru pôvodných obcí, výrazne však zmenila štruktúru okolitej krajiny i siluetu oboch pôvodných sídiel. Pri výstavbe zostal nevyužitý potenciál Rudlovského potoka (potok Jelšovie - prirodzená hranica medzi katastrami pôvodných obcí), ktorý je na väčšine svojho toku cez sídlisko zatrúbnený. Občianska vybavenosť je koncentrovaná predovšetkým na Rudohorskej ulici v podobe lineárne koncipovaného centra, ktoré je však doposiaľ nedokončené. Dodatočným zahusťovaním výstavby realizáciou pôvodne neplánovaných bytových domov v priestore Rudohorskej ulice došlo k narušeniu kompozície priestorov na sídlisku. Úplne sa vytratilo zdôraznenie významnej polohy v rámci sídliska, čo má za následok stratu orientácie, ale aj sťažené vymedzenie verejných priestorov.
Urbanizovaná krajina s obytným súborom Rudlová – Sásová výrazne kontrastuje s okolitou prírodou.
Gombalová 2014
Útvar hlavného architekta mesta Banská Bystrica
hlavný architekt: Ing. arch. Ľubomír Keleman, spracovala: Ing. arch. Zuzana Gombalová v novembri 2014
ZŠ Pieninská výrobný a skladový areál
Jelšový hájik
poliklinika
ZŠ Sitnianska saleziánske mládežnícke stredisko
kostol sv. Antona a Pavla pizzéria Evijo
špeciálna ZŠ
Billa ZŠ Ďumbierska
Lidl
areál UMB stredná odborná škola
Anketové otázky
RUDLOVÁ SÁSOVÁ
1. Čo je podľa Vás na sídlisku Rudlová-Sásová dobré a je potrebné to zachovať a podporiť.
hľadanie magických miest
Anketa Účelom ankety je prieskum názorov obyvateľov mesta na vytváranie verejných priestorov na sídlisku Rudlová - Sásová. Súčasťou ankety je sprievodný materiál spracovaný na základe analýzy súčasného stavu verejných priestorov na sídlisku.
2. Je potrebné vytvárať verejné priestory na sídlisku Rudlová-Sásová, alebo máte inú prioritu? (verejné priestory – nezastavané priestory v štruktúre mesta, otvorené, prístupné verejnosti bezplatne a voľne, s jedinečným miestnym charakterom) • áno • nie, stačí zachovať súčasný stav • iná priorita, uveďte aká
3. Aké typy verejných priestorov Vám na sídlisku najviac chýbajú? • námestie • ulica ako verejný priestor • parkovo upravený priestor • detské ihriská • športové plochy • trhovisko • priestor na kultúrne akcie • iné, uveďte aké
4. Ktoré lokality na sídlisku Rudlová-Sásová sú podľa Vás vhodné na umiestnenie námestia? • Rudohorská ulica – pri bývalej pošte • Rudohorská – pri opornom múre • Rudohorská ulica – na voľnom priestranstve pod poliklinikou • Pieninská ulica – v priestore súčasného parkoviska • iná lokalita, uveďte aká
5. Súhlasili by ste s parkovými úpravami zelených plôch v uvedených lokalitách? (parkové úpravy – cielená výsadba, lavičky, ďalšie prvky drobnej architektúry, hracie prvky, úprava chodníkov, osvetlenie a pod.) • svah pod Starohorskou ulicou • zelená plocha oproti Lidlu • zelená plocha nad Jelšovým hájikom • vnútrobloky bytových domov • iná lokalita, uveďte aká
14 Gombalová 20
6. Ktoré z uvedených prvkov by podľa Vás pomohli zatraktívniť verejné priestory na sídlisku? • voľný zatrávnený priestor s viacúčelovým využitím • vyhliadka • promenáda so zelenou alejou • kvetinové záhony • pódium, amfiteáter • mikropriestor (sedenie, exteriérové hry, prírodný pavilón a pod.) • vodný prvok • iné, uveďte aké
Útvar hlavného architekta mesta Banská Bystrica
hlavný architekt: Ing. arch. Ľubomír Keleman, spracovala: Ing. arch. Zuzana Gombalová v novembri 2014