Art brut na Slovensku 2013

ISBN:970-80-970123-9-7

9 708097 012395

na Slovensku

na Slovensku. Práce ľudí so skúsenosťou s duševnou poruchou a s mentálnym postihnutím

Art brut na Slovensku 26.9. – 24.11. 2013 Vydavateľ: Liga za duševné zdravie SR, o. z v spolupráci s Galériou 19, Lazaretská 19, Bratislava Kurátori výstavy: Vladimír Kordoš, Ján Šuba Realizácia výstavy: Vladimír Kordoš, Marián Meško, Dušan Nágel Zostavenie katalógu: Naďa Kančevová, Vladimír Kordoš Texty: Katarína Čierna, Radana Hvorecká-Vizárová, Naďa Kančevová, Ján Šuba, Alexandra Tamášová Jazyková redakcia: Eva Piovarcsyová Fotografie: Peter Anderovský, Peter Piovarcsy Preklad: Viera Levitt, Jana Vlašičová Grafický dizajn: Mária Čorejová Tlač katalógu: Tlačiareň Dóša, s.r.o.

ISBN:970-80-970123-9-7

Výstavu a projekt podporili:

na Slovensku Práce ľudí so skúsenosťou s duševnou poruchou a s mentálnym postihnutím

4-5

Art brut na Slovensku

Príhovor kurátorov výstavy Mnoho ľudí, ktorí majú skúsenosť s duševnou poruchou alebo psychickými problémami, má výtvarné nadanie s originálnym pohľadom na svet. Dlhodobým cieľom profesionálnych výtvarníkov, psychológov a psychiatrov združených okolo Ligy za duševné zdravie je podchytiť, viesť a podporiť týchto talentovaných autorov v ich autentickej výtvarnej činnosti a ponúknuť im možnosť prezentovať svoju tvorbu verejnosti.

Výstava Art brut na Slovensku je vyústením týchto iniciatív. Po skromnejšej výstave realizovanej v roku 2010 ide v našom kontexte o prvý väčší projekt svojho druhu.

Cieľom projektu je predstaviť túto tvorbu z rôznych zdrojov − najmä z prostredia občianskych združení pomáhajúcich ľuďom prekonať životnú krízu spôsobenú psychickou poruchou. Jadro predkladanej prezentácie tvorí zbierka Galérie Nezábudka pri Lige za duševné zdravie. Výtvarný arteterapeutický ateliér v rámci Galérie Nezábudka vznikol pred viacerými rokmi z podnetu zakladateľa Ligy za duševné zdravie, psychiatra Petra Breiera, ktorý prizval k spolupráci výtvarníkov Vladimíra Kordoša a Igora Minárika, ktorého neskôr vystriedal Dušan Nágel. V súčasnosti vedú ateliér spolu s Naďou Kančevovou.

Každý z autorov zastúpených v katalógu i na výstave je svojbytnou osobnosťou s vlastným individuálnym rukopisom, každý z nich má iné vzdelanie, odlišný sociálny pôvod, iné kultúrne a ekonomické zázemie. Styčnými bodmi ich tvorby je osobitosť, autenticita a formálna i obsahová originalita. Tieto charakteristiky sú typické pre umenie, ktoré v roku 1945 francúzsky maliar a teoretik Jean Dubuffet označil ako art brut. Svetoznámy český kritik a teoretik umenia Karel Teige preložil tento termín ako umenie v surovom stave. Diela reprezentujúce túto tvorbu vytvárajú zväčša neškolení autori, ktorí slobodne vyjadrujú svoje city a pocity bez ohľadu na výtvarné pravidlá a módne trendy.

Rovnocennou súčasťou výstavy realizovanej v Galérii 19 sú sprievodné podujatia, určené širokej laickej, ale aj odbornej verejnosti, ktoré sú rozdelené do štyroch tematických blokov: arteterapeutický ateliér, talent a medicína, literatúra, hudba a art brut, arteterapia.

Veríme, že výstava i sprievodné podujatia s príspevkami renomovaných odborníkov z rôznych oblastí (výtvarné umenie, medicína, psychoterapia, arteterapia, literatúra, film) prispejú k vyššej informovanosti o duševných poruchách a pomôžu rozvinúť diskusiu rôznymi smermi.

Na výstave v Galérii 19 budú po prvý raz vystavené aj práce detí s duševnými poruchami.

Vladimír Kordoš, Ján Šuba Bratislava, september 2013

Art brut in Slovakia

Curators speech Many people living with mental illness or psychological problems are talented in visual art; it is typical for them to have a unique view of the world. The long term goal of the professional artists, psychologists, and psychiatrists associated with the Slovak League for Mental Health is to identify, lead and support these talented artists in their authenticity, and to offer them the opportunity to present their work to the public. The Art brut exhibition is the outcome of these efforts. After a modest exhibition organized in 2010, this is the first large project of its kind implemented in this context.

The project goal is to present this art work from various civic associations helping people to overcome their life crises caused by a mental illness. The core of the presentation is from the Nezábudka Gallery collection at the Slovak League for Mental Health. The art-therapy atelier was established within the Nezábudka Gallery several years ago; it was initiated by the founder of the League – psychiatrist Peter Breier who invited artists Vladimír Kordoš and Igor Minárik (the latter was later replaced by Dušan Nágel) for their cooperation. Currently, Vladimír Kordoš leads the atelier together with Dušan Nágel and Naďa Kančevová.

Every artist represented in the catalogue and in the exhibition has had their own unique experience and creative expression; each of them having had different educational background, social origins, cultural and economic background. What they have in common is their individuality, authenticity, and formal but also contextual originality. These characteristics are typical for art labelled by the French painter and art theoretician Jean Dubuffet as Art Brut in 1945. The world renowned Czech critic and art theoretician Karel Teige translated this term as “row art”. Artworks representing this type of creation are usually made by untrained artists who freely express their feelings and emotions regardless of the rules of conventional art and fashion trends.

The exhibition presented in Gallery 19 is complemented by equally important accompanying events for the wider public and experts alike. These can be divided into four thematic blocs: art-therapy atelier; talent and medicine; literature, music, and art brut; and art-therapy.

We believe this exhibition together with the events prepared in cooperation with various renowned experts in art, medicine, psychotherapy, art-therapy, literature, and film will contribute to the better awareness of mental illnesses and will help to lead this discussion in a positive direction.

For the first time, visitors of Gallery 19 will have a chance to see also the works of children with mental illnesses.

Vladimír Kordoš, Ján Šuba Bratislava, September 2013

6-7

Art brut na Slovensku

Ako sa pozerať na art brut Rozhovor Nade Kančevovej s Petrom Breierom, Katarínou Čiernou, Danielom Hevierom, Vladimírom Kordošom, Dušanom Nágelom a Jánom Šubom Termín art brut po prvý raz použil francúzsky výtvarník Jean Dubuffet (1945) na označenie tvorby autorov stojacich mimo bežnej spoločenskej normy, najmä duševne chorých, rôznych excentrikov, vizionárov a pod. Záujem o výtvarné prejavy týchto ľudí však existoval už skôr. Vzrástol najmä po tom, čo v roku 1922 nemecký psychiater a kunsthistorik Hans Prinzhorn vydal svoj spis Bildnerei der Geisteskranken (Tvorba duševne chorých). Prinzhorn pri interpretácii diel týchto ľudí kládol dôraz predovšetkým na nevedomú tvorivosť, inštinktívnosť, nezámernosť, autentickosť... V literatúre dnes existuje veľa ďalších prívlastkov, ktoré pojem art brut sprevádzajú. Opisujú ho, hromadia sa, no niekedy mám dojem, akoby sa toto umenie už svojou podstatou všetkým definíciám vymykalo. Napriek tomu by som sa na úvod chcela opýtať, ako toto umenie vnímate vy a čím vás tvorba autorov art brut (duševne chorých), resp. spolupráca s nimi oslovuje alebo obohacuje?

Vladimír Kordoš: Asi tou svojou primárnosťou, tým základom, ktorý tvorbu robí tvorbou.

Mám pocit, že je to niečo, čo u ľudí, ktorí sa dali na profesionálnu dráhu, mnohokrát vysychá. Akoby sa v tvorbe mnohých týchto ľudí nachádzal ten prvotný impulz, možno akési tvorivé „obnaženie“. Naozaj to nie je ľahké opísať.

Peter Breier: Pre mňa bola práca s výtvarným prejavom mojich pacientov vždy cestou do ich vnútorného života, pomocou ktorého som sa snažil pochopiť, čo sa asi tak deje v ich nevedomí. V podstate ma nezaujíma, akú nálepku priradia výtvarní teoretici tvorivému prejavu, dôležité pre mňa je, či ma dielo osloví alebo nie. A v umení, hlavne v neškolenom, autor vyjadruje svoje pocity bez vnútornej cenzúry, ktorú inak používa v slovnom prejave.

Daniel Hevier: Poznám mnoho ľudí, ktorí majú diagnózu „duševne chorý“. Mnohí sú však len chorobne citliví, neschopní prevádzkovať svoj život. Vo výtvarnom prejave sa ukazuje všetko ich bohatstvo, nemajú čo stratiť, a tak si môžu dovoliť ten luxus hovoriť za seba, autenticky, spontánne...

Katarína Čierna: Pri štúdiu a výskume neškoleného výtvarného prejavu som hľadala

Ako sa pozerať na art brut

odpovede na otázky: Čo človek sleduje svojím umením? Čo ním vyjadruje z hĺbok svojej osobnosti? Čo je to za tajomný zdroj, ktorý ho ženie k stvárneniu svojho sveta? Odpovede som našla v inštinktívnej a spontánnej tvorbe art brut. Fascinoval ma nezámerný proces tvorby, ktorý spredmetňuje skryté zákutia ľudského vnútra.

Proces, ktorý privádza autorov k tvorivej extáze alebo ku kontemplácii. Art brut sa stalo pre mňa dôkazom, že najsilnejšie prejavy nie sú tie, ktoré sa človek učí na školách, ale tie, ktoré vychádzajú z autentickej potreby nejako sa vyjadriť.

Ján Šuba: Myslím si, že ozajstné umenie vyviera z autentickej, vnútornej potreby tvoriť, je zbavené manipulácií a kalkulácií. To je to podstatné na art brut. Dubuffet ho definoval, Prinzhorn zbieral a triedil. Fascinovalo lekárov, filozofov, výtvarníkov ešte skôr, ako bolo takto pomenované. Je zjavné, že je tu od nepamäti. Vo svojej podstate z neho čerpala výtvarná (a nielen výtvarná) moderna. Stále má čo povedať, oslovuje nových divákov.

Kontakt s ním a jeho tvorcami bol pre mňa vždy fascinujúci.

Dušan Nágel: Na tvorbu týchto autorov existuje názor, že tvoria nezaťažene a nepodliehajú žiadnym profesionálnym kritériam, majú z tvorby radosť, tvorba ich očisťuje a podobne. Pri bližšom kontakte s nimi som mohol pozorovať, že aj ich tvorba je mnohokrát o trápení, neistote, hľadaní. Prístup k hotovým artefaktom je tu zhovievavejší, zohľadňujúci ich duševné stavy. V tomto smere majú určitú výhodu, pretože profesionálne kritéria stoja mimo rámec ich tvorby. Výhoda je mnohokrát v absolútnej nezaťaženosti, čistej prostote a otvorenosti. Istým obmedzením je, že táto tvorba je limitovaná a nedokáže naplniť určité profesionálne kritéria. To je môj poznatok aj skúsenosť.

Možno je to aj ich nezištná vôľa tvoriť...

Vladimír Kordoš: Aj vôľa a u niektorých aj nutnosť. A hlavne tvoriť pre seba. Pre seba a pre ten základný pud sebapoznania alebo sebavyjadrenia. Jednoducho preto, že to musí robiť.

Peter Breier: Neviem, či sa dá celkom hovoriť o nezištnej vôli tvoriť. Mnohí duševne chorí sa výtvarne vyjadrujú jednoducho preto, lebo je to pre nich jednoduchšie ako hovoriť o svojich pocitoch.

Katarína Čierna: Niektorí autori ceruzkou alebo štetcom ventilujú svoje problémy, iní hľadajú vo svojich kresbách či maľbách vnútorný mier, ďalší tvoria obsesívne. Z akéhosi nutkania a bez vedomej kontroly rozumu vyjadrujú nečakané výtvarné predstavy. Každý z nich vydáva správu o sebe. Stopu. A to netradičným výtvarným jazykom a neformálnymi vyjadrovacími postupmi. Sú to diela, vypracované detailne a s námahou, niektoré sú len načrtnuté, iné majú groteskný nádych a z ďalších naskakuje „husia koža“.

Ján Šuba: Napríklad u ľudí trpiacich infantilným autizmom sa nedá hovoriť o zištnosti, nezištnosti, tieto kategórie sú im neznáme. Títo ľudia tvoria z najvnútornejšej potreby. Nevieme, čo spôsobuje taký tvorivý pretlak. Podstatou je pravdepodobne ich nadmerná schopnosť vizualizovať, fascinácia detailom a niekedy až fotografická pamäť. Možno sa len takto vedia zmocniť reality, zo svojsky vnímaných fragmentov reflektovať okolitý svet. Je fascinujúce nahliadnuť do týchto sfér.

Ako ste sa k spolupráci s týmito autormi dostali?

Vladimír Kordoš: V podstate som k tomu mal vždy určité predispozície. Zaujímal ma napríklad fenomén detskej kresby, ktorá má k tvorbe týchto ľudí blízko. Okrem toho som počas bývalého režimu pracoval v Národnom osvetovom centre, kde som v sekcii pre výtvarnú tvorbu robil rôzne workshopy s amatérmi.

Niekedy sa medzi nimi objavovali aj ľudia z tejto oblasti, ktorých som si všimol. Moja neskoršia spolupráca s Ligou za duševné zdravie sa potom začala tak, že môj syn psychicky ochorel. To bol zrejme prvý impulz, prečo ma Peter Breier oslovil. Doktor Breier je totiž podľa mňa ten typ psychiatra, ktorého zaujímajú aj rôzne presahy, či už výtvarné, alebo hudobné... Tieto podnety dokáže potom nainfikovať, v pozitívnom zmysle tohto slova, aj do svojich pacientov. Pri našich debatách ma požiadal, či by som sa nechcel ako pedagóg zúčastniť takej výtvarnej terapie. Súhlasil som. Bolo mi to blízke práve cez moju niekdajšiu spoluprácu s amatérmi

Art brut na Slovensku

8-9 a zrejme aj cez moje pedagogické skúsenosti. Výtvarné workshopy v Lige som potom začínal robiť spolu s Igorom Minárikom, Riou Bakošovou a psychologičkou Katarínou Čermákovou. Neskôr Igora nahradil Dušan Nágel. Sú to ľudia, s ktorými som zažíval mimoriadnu súhru v našich aktivitách.

Peter Breier: Pri práci s arteterapiou som videl mnoho talentovaných ľudí. Poznal som prácu Prinzhorna, poznal som prácu rakúskych kolegov v Guggingu, kde sústredili talentovaných umelcov z celého Rakúska. V čase, keď sa tak stalo, to bola skvelá myšlienka, ale psychiatria pokročila trocha ďalej a ja som nepovažoval za ideálne vytrhnúť pacientov natrvalo z ich prostredia. Preto som sa snažil vytvoriť niečo iné, vytipovať talentovaných pacientov, dať im možnosť nájsť novú náplň života.

Workshopy sú prácou v skupine, sú cestou, ako sa naučiť lepšie komunikovať a získať aj technické zručnosti. Ale mal som aj postranné ciele, inšpirovať rozvoj arteterapie na Slovensku a zverejňovaním týchto aktivít znižovať stigmu duševných chorôb v spoločnosti.

Daniel Hevier: Dlhé roky sledujem ich prejavy, nielen výtvarné, ale aj literárne, hudobné, filozofické... Keď som dostal prizvanie k tomuto projektu, budovať slovenskú zbierku tohto umenia, bez zaváhania som ponuku prijal.

Katarína Čierna: K tvorcom art brut som sa dostala ako kurátorka medzinárodných Trienále insitného umenia, ktoré koncipuje a organizuje Slovenská národná galéria.

V roku 2004 bola partnerom INSITY farmaceutická spoločnosť Pfizer, ktorá v ten istý rok vypísala celoslovenskú súťaž „Hľadá sa talent“ pre autorov z psychiatrických kliník a Domovov sociálnych služieb. Do súťaže bolo prihlásených viac ako 600 výtvarných prác. Najlepších autorov ocenila porota v zložení Martin Knut, Vladimír Kordoš, Igor Minárik, Katarína Kuzmová, Terézia Szádocká a ja. Ich práce boli prezentované v Galérii Nezábudka, ktorá bola otvorená v tento plodný rok z iniciatívy Petra Breiera, prezidenta Ligy za duševné zdravie, za pomoci spoločnosti Pfizer a Galérie insitného umenia v Pezinku, ktorá je v správe SNG. V Galérii Nezábudka boli časom vytvorené a doktorom Breierom podporované workshopy arteterapie. Autori sa už štvrté leto stretli na týždennom tvorivom sympóziu v čarovnom prostredí areálu Galérie insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku. Pod tvorivým vedením Vlada Kordoša, Daniela Heviera, Katky Čermákovej, Nade Kančevovej a Sone Sadílkovej sa postupne vytvorila skvelá partia ľudí, ktorí majú obrovskú chuť niečo o sebe povedať.

Ján Šuba: Je to môj profesijný aj osobný záujem, v podstate od nástupu na detskú psychiatriu. Viac ako dvadsať rokov dokumentujem výtvarné aktivity detí trpiacich duševnou poruchou. Vždy ma zaujímali oba okruhy: výtvarné umenie, psychiatria a ich vzájomné presahy. Detská výtvarná tvorba má svoje nezameniteľné postavenie v diagnostike aj liečbe psychických porúch. Posledných desať rokov sa naše občianske združenie snaží podporovať výtvarné aktivity na Klinike detskej psychiatrie.

Dušan Nágel: V roku 1999 som začal pedagogicky pôsobiť na ZUŠ Exnárova 6. Po

Ako sa pozerať na art brut

predchádzajúcom pedagógovi tam zostala skupina žiakov z DSS Rosa na Dúbravskej ceste 1. Bola to skupina rôznej vekovej kategórie s rôznymi duševnými aj fyzickými postihmy. Stál som pred voľbou, či túto skupinu v škole ponechám alebo nie. Rozhodol som sa, že to skúsim jeden školský rok, počas ktorého sa prehĺbil môj záujem o týchto ľudí. Už 13 rokov sa každý utorok stretávame v triede, rozprávame sa, tvoríme, sme blízko seba. Mnoho som sa za ten čas dozvedel, a nie vždy to súvisí iba s tvorbou. S touto skúsenosťou som v roku 2008 vstupoval aj do Ligy za duševné zdravie ako výtvarný lektor výtvarných ateliérov ľudí so skúsenosťou s duševným ochorením. Treba povedať, že sú to rozdielne štruktúrované skupiny. V tej z Rosy je vážnosť postihnutia závažnejšia, limity na samotnú tvorbu sú značne obmedzené. V Lige sú jasnejšie autorské prístupy, dispozícia k tvorbe je stabilnejšia. Je pre mňa zaujímavé vnímať vznik jednotlivých prác v týchto skupinách. Po autorskej aj obsahovej stránke.

Art brut stojí na pohyblivom pomedzí. Jeho protipólom je umenie „vysoké“, profesionálne, akademické.

Neraz to však boli práve profesionálni výtvarníci, ktorí v tvorbe duševne chorých nachádzali inšpiráciu (dadaisti, surrealisti, expresionisti...). Záujem o toto umenie medzi výtvarníkmi pretrváva dodnes; stále sa objavujú autori, ktorí sa niekedy štylizujú do podobných výtvarných polôh. Dokonca mám pocit, že ak by sme niektoré z takýchto diel od školeného výtvarníka položili vedľa práce „artbrutistu“, asi by sme nezistili, ktoré z týchto dvoch diel vytvoril profesionál. V čom vidíte rozdiel v tvorbe školených autorov a autorov art brut, resp. existuje tam podľa vás nejaký rozdiel?

Vladimír Kordoš: To je zaujímavý postreh, ale týka sa to, samozrejme, iba niektorých výtvarníkov.

Snaha zbaviť sa rozumovej kontroly je niečo, o čo sa vo výtvarnom umení mnohí usilovali. Napríklad aj spomínaný Jean Dubuffet alebo Arnulf Reiner. Možno som mal k tomu niekedy blízko aj ja, napríklad svojimi prstovými maľbami, ale všimol som si, že to robili aj iní výtvarníci. Maľovali napríklad ľavou rukou alebo sa snažili nejakým iným spôsobom zachytiť tú čistotu podvedomia. Ak mám hovoriť za seba, tak keď som chodil na ŠUP-ku, robili sme rôzne bežné školské cvičenia, maľovali sme hlavu alebo zátišie... Keď som potom nastúpil na vysokú školu, začal som akosi príliš vnímať, že som tu ja, držím v ruke ceruzku a je tu nejaký model, ktorý chcem zachytiť. Začal som akosi prisilno cítiť seba a tú ruku. Už som nevedel robiť tak priamočiaro a chcel som sa z toho vyslobodiť. Skúšal som to rôznymi spôsobmi, napríklad som začal robiť rýchlo, neskôr ma oslovila akcia. V priebehu akcie potom často vznikali situácie, keď som sa správal ako dieťa. Jednoducho som sa pri tom bavil, aj keď scenár tej akcie bol vopred pripravený. Na niektorých vysokoškolských prácach alebo aj prácach šupkárov si občas všímam, že študenti v tvorbe dospejú k určitej mechanike a tá mechanika je nebezpečná. Je úplne jedno, v akom štýle, akým spôsobom alebo v akom období ten človek tvorí.

Peter Breier: Technika je často obranou pred vyjadrením vlastných pocitov. Ak profesionálnemu umelcovi snaha vyjadrovať sa čo najjednoduchšie pomôže k spontánnemu prejavu, tak je to fajn.

Daniel Hevier: Keby sme vedľa seba položili práce profesionála a „artbrutistu“, niekedy by sme ten rozdiel spoznali. Profesionál, hrajúci sa na neškoleného maliara, by bol totiž slabší, menej výpovedný a sugestívny.

Katarína Čierna: Art brut nie je prúd, nemôže byť ani imitované a ani nemôže súvisieť s nejakou školou.

Je to viac menej územie, existencionálny výraz, ktorý sa nevzťahuje na kultúrnu a umeleckú kreativitu alebo módnu reprezentáciu. Každý autor je jedinečný. A aký je rozdiel medzi „kultúrnym“ (tzv. vysokým) umelcom a autorom art brut? Ten prvý sa usiluje, aby bolo jeho dielo prezentované a známe. „Artbrutista“ sa o to nezaujíma. On „len“ tvorí. To je všetko. Z dejín umenia vieme, že hodnoty neškoleného umenia aj prejavy duševne chorých adoroval už romantizmus. predovšetkým na prelome 19. a 20. storočia, keď umelci hľadali inšpiráciu pre vyprázdnený akademizmus. Význam art brut sa stupňuje s konceptuálnym umením, fluxusom, minimal artom, arte povera, atď. keď profesionálni umelci objavujú fantastické krajiny psychózy, schizofrenické alebo maniakálne zážitky a inšpirujú sa nimi vo svojej tvorbe.

Ján Šuba: Niekedy naozaj nie je možné rozoznať školeného a neškoleného autora, podstatná je sila výrazu

Art brut na Slovensku

10-11 a intuitívne vnímaná rýdzosť. Je to niečo, čo sa ťažko definuje, čo nás fascinuje na neštylizovanom ľudovom umení alebo na umení „primitívov“. Dnes sa možno paradoxne môžeme stretnúť s neúprimným štylizovaním sa do polohy art brut, ale citlivý divák sa nedá zmiasť.

Dušan Nágel: Určité rozdiely vidím. Napríklad v koncentrácii pri práci. Pre „artbrutistov“ je koncentrácia pri tvorbe niekedy limitujúcim faktorom v zápornom zmysle slova. Ďalším momentom je racionalita ako formotvorný prvok. Akoby v niektorých situáciách absentovala a bola prítomná len intuícia, plytšia alebo hlbšia. Tým nastávajú určité obmedzenia v prehĺbení daného námetu. Takisto v sústredenom pokračovaní na danej téme v dlhšom časovom intervale. V osvojovaní si technických princípov pri tvorbe, pracovať na zadanú tému, atď.

Možno sa mýlim, ale mám pocit, že psychické problémy sa veľmi často objavujú práve medzi umelcami a medzi tvorivými ľuďmi všeobecne. Neviem, či je to tým, že títo ľudia sú citlivejší, alebo na to existuje nejaké odborné vysvetlenie. V každom prípade, myšlienka, že umenie má blízko k duševnej chorobe, nie je nová...

Vladimír Kordoš: Iste, veď zoberme si, koľko bolo umelcov, ktorí boli sentimentálni, náladoví, jedovití, depresívni a niekedy zrejme aj chorí. Nielen medzi výtvarníkmi, ale veľmi často aj medzi básnikmi či spisovateľmi... Prichádza mi v tejto súvislosti na myseľ zopár autorov, ktorých som „objavil“ ešte v časoch socializmu. Napríklad taký Louis Soutter alebo Ernst Jacobson. Boli to školení výtvarníci, ktorí ochoreli a cez tú chorobu sa postupne akoby začala aj ich tvorba „rozkladať“ a zároveň naberať silný, originálny výraz. To ma vždy nesmierne vzrušovalo. V začiatkoch boli ich práce bežné, až potom získavali na sile a fascinácii.

Peter Breier: Naozaj sa zdá, že medzi umelcami je viac duševných problémov, ale neviem, či to nie je len mýtus. Nepoznám žiadnu odbornú prácu, ktorá by zisťovala, či je medzi umelcami viac ľudí s duševnými problémami ako v bežnej populácii. Možno, že naozaj citliví ľudia sa potrebujú vyjadrovať umeleckými prostriedkami. Na druhej strane sa mi zdá, že umelci v snahe vyzerať zaujímavo a byť známi, robia cielene veci, ktoré vyzerajú ako prejav duševnej choroby.

Katarína Čierna: Áno, určite to súvisí s mimoriadnou senzilibitou umelcov. Boli to predovšetkým lekári a psychiatri, ktorí sa koncom 19. storočia a v 20. storočí začali zaujímať o tému „génius a šialenstvo“, objavili umeleckú tvorbu pacientov ústavov a emancipovali ju. Či už to bol Talian Cesare Lombroso v práci Genio e folia (1863) alebo Francúz Marcel Réja v L´art chez les fous (1907), ktorí zdôrazňovali vzťah umelca medzi „géniom a šialenstvom“ a uvádzali príklady ako Vincent van Gogh a Ludwig Beethoven, a napokon spomínaný Nemec Hans Prinzhorn (1922), ktorého dielo sa stalo bibliou surrealistov.

Ján Šuba: Myslím si, že toto zjednodušenie je trošku zavádzajúce. Aj keď napríklad psychodynamické psychologické smery tvrdia, že na pozadí každej tvorivej činnosti

Ako sa pozerať na art brut

je vlastne vždy emocionálny, existencionálny alebo erotický konflikt. Psychické problémy môže mať každý, nadaný, nenadaný... každý mysliaci a cítiaci človek.

Dušan Nágel: Štatistický prehľad nepoznám, môj súkromný poznatok je iný. Umelci všeobecne sú pod väčším dohľadom verejnosti, sú viac sprítomňovaní. Samozrejme, súvisí to s ich tvorbou. Široká anonymná vrstva spoločnosti je chránená pred stratou svojho súkromia. Existuje napríklad zaužívané tvrdenie, že umelci viac konzumujú alkohol. Konzumácia alkoholu v iných profesiach však nie je verejnosťou až tak dôsledne zhodnocovaná. Cítim, že podobný prístup môže byť aj v hodnotení duševných porúch.

Máte pocit, že to, čo týmto ľuďom „ubralo“ ich ochorenie, akoby malo tendenciu „vyrašiť“ niekde inde, napríklad práve vo výtvarnej oblasti?

Vladimír Kordoš: Áno, myslím si, že je to tak.

Peter Breier: To neviem. My všetci máme asi mnoho oblastí, v ktorých sme talentovaní a nikdy ich v sebe neobjavíme. Mám teraz čerstvú skúsenosť z Anglicka, kde jeden z mojich pacientov, vo veku už takmer 60 rokov, začal spontánne maľovať počas epizódy mánie, ktorú predtým nikdy nemal. Nikdy predtým sa maľovať nepokúšal. Keby vedel ostať cieľavedomý a pokračovať, mohol by si tým nielen zarábať na živobytie, ale snáď sa aj presadiť v umeleckých kruhoch.

Katarína Čierna: Často je tvorba ľudí s duševnými problémami akousi kompenzáciou absentujúcej verbálnej komunikácie. Niektorí objavia svoj talent až pri arteterapii. A náš výtvarník zostáva v úžase, že jeho ruka dokáže zaznamenať predstavy, pocity, sny a túžby. Nie je práve toto zmyslom umenia?

Ján Šuba: Neviem, či sa vždy dá vystopovať táto následnosť. Alebo či sa dá táto situácia interpretovať ako nejaký kompenzačný mechanizmus. V histórii sú príklady aj na opačný priebeh, napr. u Ernsta Josephsona.

V čase, keď robíme tento rozhovor, nevieme celkom dobre odhadnúť, čo pripravovaná výstava a katalóg prinesú. Hoci nepochybujem o tom, že tento projekt chystáme s najlepším úmyslom, predsa len ma jedna vec trocha zneisťuje. Totiž tvorba, ktorá doteraz stála v ústraní, tým, že sa stáva súčasťou galerijnej inštalácie, prejde do centra pozornosti. Nemyslíte si, že týmto autorom predsa len viac „pristane“ ústranie a intimita? Úplná odhalenosť asi nemusí byť vždy prospešná. Aký je váš názor?

Vladimír Kordoš: V našej situácií by som sa toho neobával. Myslím, že je dobré, keď sa ich výsledky vystavia.

Mnohým našim autorom to určite urobí radosť a dodá sebavedomie.

Peter Breier: Mnohí z nich sa stále boja vyjsť na verejnosť s tým, že majú duševné problémy. Už len ich zverejnenie je rizikom. Takže pre niektorých to môže znamenať, že ich okolie bude diskriminovať, ale pre ďalších je to naozaj cesta, ako si zvýšiť sebavedomie a prípadne aj nájsť novu náplň života či profesionálne zameranie.

Daniel Hevier: Sú to slobodní ľudia. Kto by nezniesol tlak iných očí, nemusí sa prezento-vať. Takýto postoj treba rešpektovať. Ale silná osobnosť obstojí – a medzi týmito ľuďmi je väčšina silných osobností, hocako čudne to môže znieť. Mnohých z nich to aj povzbudí, bude to pre nich určitá satisfakcia. A tento akt je dôležitý aj smerom k verejnosti, aby sme si uvedomili, že hodnoty nie sú hodinky, vila, či auto... Hodnotami sú tvorenie a vytvárania, ktorými človek prekonáva vlastnú malosť.

Katarína Čierna: Je pravdou, že mnohí tvoria v tichu domova a ich práce sú len a len intímnymi výpoveďami.

Poznáme talentovaných umelcov, ktorých tvorbu objavili príbuzní až po ich smrti. Takým umelcom bol napríklad František Ježovít z Košolnej, ktorý vytvoril 60 cementových sôch v životnej veľkosti. O ich existencii nevedel žiadny sused. Alebo rakúsky „artbrutista“ Emanuel Navratil s kresbami, vytvorenými počas hospitalizácie na psychiatrickej klinike. Práce objavila vnučka po jeho smrti. Nemyslím si, že galerijná prezentácia autorom art brut môže uškodiť. Diela art brut dlho zostávali v tieni tajomstva zberateľov. V priebehu posledných 30

Art brut na Slovensku

12-13 rokov sa zmenila situácia vo svete, art brut cirkuluje, množia sa výstavy i publikácie.

Považujem za správne ukazovať verejnosti tieto dielka a diela čistého žriedla umenia.

Inšpirovať a podnecovať aj iných k tvorbe, ktorá môže byť tiež hrou. Napokon Joseph Beuys výstižne povedal: „Každý človek môže byť umelcom“.

Ján Šuba: Myslím si, že istá rezervovanosť je namieste. Snažíme sa k zverejneniu pristupovať citlivo a korektne, so zreteľom na osobnosť autorov. Táto tvorba, napriek jej prezentácii a propagácii pravdepodobne neprejde do „centra“ pozornosti. Nemá atribúty zábavy. Našou snahou je prezentovať niečo autentické, svojím spôsobom neprvoplánové, hlboko ľudské. Od diváka to bude vyžadovať otvorenosť a ochotu prijímať veci, také aké sú.

Všimla som si, že vo svete sa art brut v posledných rokoch stáva priam módnou záležitosťou. Snaha zaujať pozornosť divákov autentickým dielom človeka, ktorý sa vymyká psychologickej alebo sociálnej norme, môže byť súčasťou celkom úspešnej politiky galerijných domov...

Vladimír Kordoš: Módy vždy boli a vždy budú. Vo Viedni som napríklad minulý rok videl zopár výstav, ktoré sa zaoberali podobnou tematikou, a povedal by som, že z takých 50 percent sa mi tieto veci zdali byť komerčné a robené hlavne na efekt. Samozrejme, súvisí to aj s trhom. To je vždy riziko a nikdy nevieme odhadnúť, kedy sa to preklopí. Ale to už je niečo, čo my asi nevyriešime. Ak by náhodou niektorý z našich autorov postupne začal robiť komerčne, tak sebe trošku pomôže, ale do dejín asi nevstúpi. Neviem zatiaľ odhadnúť, či v rámci výtvarnej obce niektorý z nich obstojí. No možno budú ich práce zaujímavé pre niektorých výtvarníkov a aj pre niektorých citlivejších vnímateľov.

Peter Breier: K tomuto sa nedokážem vyjadriť. Pokiaľ ide o výstavy, ktoré som v Londýne v poslednej dobe videl, zaujímavá v tejto súvislosti bola napríklad výstava van Gogha, kde jeho diela boli kombinované s korešpondenciou, hlavne s bratom. Očakával som, že cez tie listy pochopím viac z jeho emócií, ale týkali sa hlavne techniky a spracovania jednotlivých diel. Van Goghovo umenie som vždy považoval za veľmi spontánne, ale z jeho korešpondencie vidieť, že tieto diela boli absolútne premyslené. Takže ani spontánnosť a premyslenosť sa nemusia vylučovať.

Katarína Čierna: Art brut oslovuje veľmi citlivých zberateľov, galeristov, výtvarníkov, odborníkov a intelektuálov, ktorí nachádzajú v tomto fenoméne archetypálnu prapodstatu umenia. Isteže, na tomto poli parazitujú tiež šikovní obchodníci, ale taký je už trh s umením.

Ján Šuba : To je možné. Pre autorov art brut je to iste dobrá správa. Ostáva však otázkou, či módnosť je v tomto alebo inom prípade iba pozitívna...

Hoci v našom prostredí zatiaľ asi ťažko možno hovoriť o trhu s týmto umením, predsa len už existuje niekoľko prvých zberateľov, o ktorých vieme...

Vladimír Kordoš: Áno, je už zopár prvých zberateľov, napríklad v okruhu mojej rodiny

Ako sa pozerať na art brut

a priateľov. Sympatické je, že sú to ľudia, ktorí sa zatiaľ nikdy s ničím podobným nestretli. Majú tie práce doma vystavené, veľmi si ich obľúbili a už by sa ich nevedeli zriecť.

Peter Breier: Na Slovensku zatiaľ o žiadnych zberateľoch neviem, ale viem, že napríklad práce umelcov z Guggingu sa dnes predávajú do veľkých svetových galérií.

Daniel Hevier: Že už existujú zberatelia, je skvelé. Ide však o to, aby sme individuálne iniciatívy zhodnotili a venovali sa tomuto fenoménu aj profesionálnejšie – nechcem povedať inštitucionálne. Ale aby sa začala vytvárať veľká zbierka, robili sa výstavy, vyšla reprezentatívna monografia, najprv kolektívna, a potom možno menšie monografie jednotlivých maliarov.

Katarína Čierna: V Európe a vo svete sú galérie, múzeá, či už privátne alebo štátne, ktoré budujú zbierky art brut. Rovnako aj Slovenská národná galéria má kolekciu, zameranú na tento fenomén. Súkromní zberatelia art brut sa na Slovensku vyskytujú sporadicky, viac ich je v Čechách. Napríklad zbierka Jana a Evy Švankmajerovcov a Pavla Konečného so záberom aj na slovenských umelcov.

Ján Šuba: Zberateľstvo by malo byť kultivované „fandovstvo“, inak je len hromadením...

Moja posledná otázka sa týka už spomínanej arteterapie, ktorá má v slovenskom prostredí stále trocha rozpačité postavenie. Niekedy sa napríklad stretávam s názorom, že arteterapia je len akási „pseudometóda“, ktorej účinky sú preceňované. Odhliadnuc od toho, či ide alebo nejde o metódu, myslíte si, že tvorivý proces má, alebo môže mať liečebný význam? Aké sú vaše skúsenosti?

Vladimír Kordoš: Jednoznačne má. Myslím si, že v tomto ohľade je dôležitý hlavne jeden moment. Totiž, psychicky chorí ľudia sú často vytlačení zo spoločenského života a prostredníctvom tvorby získavajú niečo, čím sa so svojou chorobou môžu vyrovnať. Niekedy sa v tejto oblasti dokonca môžu aj etablovať. To je podľa mňa veľmi dôležité. Jednak pre ich sebauspokojenie, ale aj sebavedomie. Dnes, keď už človek často iba prijíma, je mi hlavne sympatické, že cez svoju tvorbu títo autori nie sú iba pasívnymi konzumentmi života. Myslím si, že je to niečo, z čoho by sa mnohí z nás mohli poučiť. Robiť niečo tvorivé možno časom nebude iba terapia týchto ľudí, ale aj naša.

Peter Breier: Arteterapia samotná nemá za cieľ rozvíjať umeleckú tvorivosť. Ak k tomu prispeje, je to len bonus.

Naopak, pomocou umeleckých artefaktov sa snaží pochopiť myslenie pacienta a jemu tiež pomáha lepšie spoznať samého seba. Ak niekto pochybuje o tom, že arteterapia má terapeutické možnosti, mal by sa zapojiť do nejakej terapie a vyskúšať ju sám na sebe. Potom budem ochotný s ním diskutovať o jej preceňovaní.

Daniel Hevier: Ja používam výtvarné techniky aj pri svojich kurzoch tvorivého písania alebo kreativity vôbec.

Zažil som už mnohokrát, že človek zablokovaný v slovnom vyjadrovaní alebo v písomnom prejave sa pri maľovaní uvoľnil, poskytol priestor svojej spontánnosti. A zrazu aj lepšie písal.

Katarína Čierna: Arteterapia je veľmi dôležitá. Posilňuje osobnosť cez zážitky pri umeleckej tvorbe a som veľmi rada, že pomaly sa etabluje aj na Slovensku. Na medzinárodnej výstave Insita boli prezentované aj diela autorov z arteterapií, ktoré majú v Európe dlhú tradíciu. Ivan Jakubovie tu vystavoval výtvarné práce, ktoré vznikli počas arteterapie v rámci Ligy za duševné zdravie.

Ján Šuba: Arteterapia má jednoznačný liečebný dosah. Myslím si, že so mnou budú súhlasiť kolegovia celého spektra psychologických škôl, že existujú také psychické poruchy, kde má arteterapia významné postavenie a inde skôr doplnkové, rehabilitačné. Na klinike máme maliarsky ateliér, keramickú a drevospracujúcu dielňu.

Naši pacienti fotografujú. Kontakt s umením má pre zdravie, samozrejme, aj preventívny význam.

Dušan Nágel: Musím konštatovať, že som značne skeptický pri odpovedi na túto otázku. Môj skepticizmus vychádza z osobných kontaktov s touto skupinou ľudí. Som konfrontovaný so situáciami, reakciami, rôznymi

Art brut na Slovensku

14-15 okolnosťami, v ktorých arteterapia nenapĺňa očakávané výsledky. Sú to rôzne príklady rozkolísanosti a neriešiteľnosti určitých stavov, ktoré niekedy vedú až k negácii nadobudnutých skúseností v rámci arteterapie. Treba, samozrejme, povedať aj to, že arteterapia môže v jednotlivých momentoch garantovať stav blízky vnútornej rovnováhe.

Ak sa tieto momenty dajú zachytiť pri našich stretávaniach pracovných alebo výstavných, sú to dôležité impulzy pre zachovanie tejto činnosti v rámci Ligy za duševné zdravie.

Peter Breier je jedným zo zakladateľov občianskeho združenia Liga za duševné zdravie.

Niekoľko rokov pôsobil ako primár psychiatrickej kliniky FNsP Bratislava v Ružinove. Od roku 2006 žije v Anglicku, kde pracuje naďalej ako psychiater.

Katarína Čierna je kurátorkou Zbierky insitného umenia v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Od roku 1994 pripravuje medzinárodné periodické podujatie Insita – výberovú umeleckú výstavu zameranú na prezentáciu autentických hodnôt neškoleného výtvarného prejavu: naivného umenia, art brut a umenia outsiderov.

Daniel Hevier je básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár a autor literatúry pre deti a mládež. V rokoch 1982 – 1989 pracoval ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Po roku 1989 sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi. Príležitostne učí na rôznych typoch škôl a vedie kurzy tvorivého písania a vnútornej kreativity.

Nada Kančevová študovala dejiny umenia na FFUK v Bratislave. Pracovala ako kurátorka v zbierke úžitkového umenia a dizajnu v SNG. Od roku 2008 spolupracuje s Ligou za duševné zdravie pri realizácii projektov venovných ľuďom, ktorí majú skúsenosť s duševným ochorením.

Vladimír Kordoš patrí k predstaviteľom strednej generácie výtvarného umenia na Slovensku. Od roku 1973 do roku 2011 pedagogicky pôsobil ako stredoškolský profesor na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. Je členom výtvarnej skupiny A-R. Od roku 2003 pôsobí ako výtvarný lektor v Lige za duševné zdravie.

Dušan Nágel pôsobí od roku 1999 ako pedagóg na ZUŠ Exnárova 6 v Bratislave. Okrem toho sa venuje voľnej tvorbe, ilustračnej tvorbe a známkovej tvorbe. Od roku 2008 pôsobí ako výtvarný lektor v Lige za duševné zdravie.

Ján Šuba je pediater a detský psychiater, predseda občianskeho združenia Duševné zdravie detí, podpredseda výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. Od roku 2008 je primárom na Klinike detskej psychiatrie v Bratislave.

16-17

Art brut in Slovakia

How to look at art brut Interview of Naďa Kančevová with Peter Breier, Katarína Čierna, Daniel Hevier, Vladimír Kordoš, Dušan Nágel and Ján Šuba French artist Jean Dubuffet (1945) used the term ‘art brut’ for the first time to label art by those outside of the norms of regular society, especially those who were mentally ill, visionaries or eccentric in various ways. Even before then however, there had been some interest in the creative work of this group of people. After German psychiatrist and art historian Hans Prinzhorn published his study about art by mentally ill people Bildnerei der Geisteskranken (1922) interest in the artistic creations of these ‘outsiders’ began to grow.

Prinzhorn primarily stressed their unconscious, instinctual creativity, non deliberateness and authenticity While there are many words describing art brut in today’s literature, it seems like this kind of art, by definition, always stays outside of any linguistic description.

Nevertheless, I would like to ask how you see this kind of art and how does art brut and the collaboration with mentally ill enrich you?

Vladimír Kordoš: I think that it expresses a fundamental approach towards creativity, something that often dries out or even dies in professional artists. It seems like these people work from a primal impulse, offering their bared soul. It is not easy to describe.

Peter Breier: For me, the art of my patients was always a journey to their inner life, one that helped me understand what could be happening in their unconsciousness. I don’t really care about specific definitions given by art theorists. What’s important for me is whether the art resonates with me or not. In art, especially untrained art, the artist omits the selfcensorship that is otherwise used in verbal communication.

Daniel Hevier: I know many people whose diagnosis is ‘mentally ill’. But many of them are only extremely sensitive and unable to run their own lives. In art, they can show all their richness. There is nothing to loose – so they can afford to talk and to express themselves authentically and spontaneously…

Katarína Čierna: While studying untrained art expressions, I was seeking answers to these questions: What do people want to achieve by creating their art? What do they express from the deepness of their personalities? What is that mysterious source that inspire them

How to look at art brut

to capture their world? I found answers in the instinctive and spontaneous expression of art brut. I was fascinated by this unselfconscious creativity that articulates the hidden corners of human soul, a process leading to creative ecstasy and/or contemplation. Art brut has proved to me that the strongest artistic expressions are not those coming from schools but those that emanate from the authentic need to express oneself.

Ján Šuba: I think real art is based on an authentic inner need to create; there are no manipulations or calculations in it – that´s the crucial part of Art Brut. Dubuffet defined it, Prinzhorn collected and classified it. Many doctors, philosophers, artists were fascinated by it even before it got its name. It is clear that it has been here from time immemorial. Modern art (not only the visual) drew from it. It still has something to say, it addresses new spectators. Contacts with Art Brut and its representatives have been and still are fascinating for me.

Dušan Nágel: There is an opinion that these artists create without any burdens, that they are not governed by any professional criteria; their creation is joyful and has purifying effects on them. Thanks to closer contact with these people I could observe that their art is often about suffering, insecurity, and exploration. The approach to these artefacts is more tolerant as the mental state of the artists is considered. In this area, they have a certain advantage because professional criteria exist outside the framework of their art. Another advantage often lies in their absolute freedom, pure simplicity, and openness. However, there is also a restriction – this type of art is limited and cannot fulfil certain professional criteria. That is what I have learnt through my experience.

Maybe it is also their unselfish will to create…

Vladimír Kordoš: Will combined with a strong desire to create for oneself; for oneself and for the basic instinct of self-understanding and self-expressing, simply because that person has to do it.

Peter Breier: I am not sure if we can talk about a completely unselfish will to create. Many mentally ill people create art simply because it is easier to express themselves than talking about their feelings.

Katarína Čierna: Some people vent their problems with the pencil or brush while others seek inner peace in their drawings or paintings. Some create obsessively. They follow their urge and without the control of their brain create unexpected images. All of them convey a message about themselves,leave a mark with a non-traditional art language and non-formal means. These are works created with a sense for details and with a lot of effort, but some of them are just drafted, some are grotesque, some give you ‘goosebumps’.

Ján Šuba: For example if we talk about people suffering from infantile autism, we cannot use words as acquisitiveness or unselfishness – they do not know these categories. These people create out of the most inner need. We do not know what causes such creative pressure. It probably lies in their excessive ability to visualize, in their fascination by details, and sometimes almost photographic memory. Maybe that is the only way they can seize reality and reflect the surrounding world through fragments perceived in their own – very specific – way. It is fascinating to look in these spheres.

How did you start to collaborate with these people?

Vladimír Kordoš: In fact, I always was close to it. I was interested in children’s drawings, which is connected to this kind of art. Also, I used to work in the art section of the National cultural and educational center in the previous regime, where I led various workshops for amateurs. I had already noticed the art of some mentally challenged people there. My later collaboration with the League started after my son got his mental disease. It was probably also a reason why Peter Breier wanted to work with me. He is that kind of psychiatrist who is interested in the overlaps in art, music, etc. He is also able to instill in his patients these positive impulses. Once he asked if I would be part of an art therapy workshop as an art teacher. I agreed. I felt close to it after my experience with amateurs and through my teaching experience as well. I started to do art workshops in the League with Igor Minárik, Ria

Art brut in Slovakia

18-19 Bakošová and psychologist Katarína Čermáková. Later Dušan Nágel replaced Igor. I have experienced an unusually smooth sense of team-work with these people.

Peter Breier: I have met so many people during my art therapy work. I knew Prinzhorn’s work, and the work of Austrian’s colleagues in Gugging where they gathered talented artists from all over Austria. At that time it was a great idea, but psychiatry made some progress and I didn’t think it was ideal to permanently uproot patients from their own environment. That’s why I was trying to create something new, to find talented patients and to give them new meaning of life. Because workshops involve an entire group, it is a good way to improve communication skills and gain technical versatility. I also had ulterior motives – to inspire the development of art therapy in Slovakia and reduce the stigma of mental illness in Slovak society.

Daniel Hevier: I have been watching their outcomes for years now – not only in visual art, but also in literature, music and philosophy. When I got the offer to help build a Slovak collection of this kind of art, I accepted without hesitation.

Katarína Čierna: I met art brut creators as a curator of international Triennial of Untrained Art – Insita, organized by the Slovak National Gallery. In 2004, the pharmaceutical company Pfizer, partner of that year’s Insita, organized an open call for a national competition, ‘Searching for Talents’, for artists from psychiatric clinics and Social services houses. There were more that 600 artworks competing. The jury (Martin Knut, Vladimir Kordoš, Igor Mihálik, Katarína Kuzmová, Terézia Szádocká and me) chose the best ones. Winning works were shown at the gallery ‘Nezábudka’ (which means Forget-me-not), whose opening was initiated by the president of the LMH Peter Breier during this fruitful year, in collaboration with Pfizer and the Gallery of Naïve Art in Pezinok, part of Slovak National Gallery. Later, Gallery Nezábudka started art therapy workshops supported by Peter Breier. A fourth week-long meeting of a creative symposium took place in the charming environment of the Gallery of Naïve Art in Schaubmar Mill in Pezinok during the summer. Under the creative leadership of Vlado Kordoš, Daniel Hevier, Katka Čermáková, Naďa Kančevová and Soňa Sadílková, they gradually created an excellent team of people that enthusiastically wanted to share something about themselves.

Ján Šuba: It is my professional and personal interest that emerged when I started to work in child psychiatry. For more than 20 years I have been documenting the artistic activities of children with mental illness. I was always interested in both fields: art, psychiatry and their intersection. Children’s creative activity has its own unmistakable position in the diagnostic and treatment process of mental illnesses. For the last ten years our civic association strives to support creative activities at the Psychiatric Clinic for Children.

Dušan Nágel: In 1999, I started to teach at the art school on Exnárova street 6, Bratislava, Slovakia. The teacher I replaced left me with a group of students attending the Rosa social care institution in Bratislava. It was a group of various ages, with various mental issues and

How to look at art brut

physical disabilities. I was the one to decide whether to keep working with them or not. I gave it a chance for one year and after the first year, my interest was much deeper. Today it is 13 years during which we – every Tuesday – meet, talk, create and share. I learned a lot (not only about the artwork itself ) during that time. In 2008, I used this experience and started to lecture on art ateliers on behalf of people with the experience of mental illness at the League. It needs to be said these groups are differently structured. The one from Rosa consists of people with more serious disabilities and limitations for the creation of art. In the League, the author`s approaches are more sheer and the disposition to do artwork more stable. It is interesting for me to perceive the way these works come into existence in these groups – in artistic but also contextual way.

Art brut lives within somewhat blurry borders. Often standing in opposition to ‘high’ – professional, academic art nonetheless professional artists have found inspiration in the art created by mentally ill people (dadaists, surrealists, expressionist…). To this day, artists are interested in this kind of art – some of them even try to imitate its style. I think that if we put the professional artist’s work next to the untrained ‘artbrutist’, we would not be able to distinguish between them. What is the difference between art done by those who have been trained and art brut artists – and is there a difference after all?

Vladimír Kordoš: It is an interesting observation, but it concerns only some of the artists. There certainly were attempts to get rid of rationality in art (such as in the work of the already mentioned Jean Dubuffet or Arnulf Reiner. Maybe I was close to it as well, for example with my finger paintings, but there were others doing it as well. For example, they painted with their left hand, or tried to capture the purity of unconsciousness in another way. If I may speak for myself, I did various assignments while attending school (School of Applied Art), where we painted the head and still lives. After I started in the academy, I became too conscious: this is me holding a pencil and there is a model that I want to capture. I started to perceive myself and that hand too intensely. I was not able to create without thinking about it and I wanted to free myself up. I tried various things, such as creating quickly, or later, through action art. During the action, there were situations that made me act like a child. I simply had fun, even if the script was prepared in advance. I see it at high school or art academy students sometimes – they achieve a certain mechanical skill that they keep repeating, which is dangerous. It is is completely irrelevant what style, way or era those people create. I just want to stress again my admiration for the immediate and spontaneous creativity in art of mentally ill people.

Peter Breier: Technique can often be a shield to protect one’s feelings. It is great if the attempts at expressing simply can help professional artists to create more spontaneously.

Daniel Hevier: If we compared work done by professional with the work of ‘artbrutist’, we might see the difference.

Professionals pretending to be untaught artist present weaker and less suggestive art.

Katarína Čierna: Art brut is an existential expression, which cannot be connected to any particular culture, creativity or fashionable representation. It cannot be imitated and is not part of any ‘art school’. Every artist is unique. And what is the difference between ‘cultural’ – ‘high’ artist and art brut artist? The first one is trying to present his/her art and to get famous, the other is not interested in fame. He/she ‘just’ creates. That’s all. Art history had periods where unschooled art and art produced by the mentally challenged was admired, such as Romanticism, especially at the turn of 19. and 20. centuries when artists searched for inspiration for getting away from what was seen as the ‘vacant’ art of the academy.. The importance of art brut grew with conceptual art, fluxus, minimal art, arte povera, etc., when professional artists discovered the fantastic landscapes of psychosis, schizophrenic or maniacal experiences that inspired their art.

Ján Šuba: Sometimes it is truly impossible to distinguish between a trained and an untrained artist – the power of expression and intuitively perceived purity is essential. It is something one can hardly define – something we are fascinated by when looking at rough folk or primitive art. Today, we can – paradoxically – encounter efforts of some artists stylizing themselves into the Art Brut form but a sensitive spectator cannot be fooled.

Art brut in Slovakia

20-21 Dušan Nágel: I can see certain differences – for example in the amount of concentration to the work. For Art Brut authors concentration can be a limiting factor in the negative sense of the word. Another point is rationality as a forming element. It seems like in some situations it is absolutely missing and these authors use only their intuition – shallower or deeper. This causes some restrictions if they want to deepen the theme as well as in concentrated continuation in that topic within a longer time interval, and in mastering technical principles of creation, ability to do artwork on certain theme, etc.

I might be wrong, but I have a feeling that artists and creative people have more mental problems in general. I am not sure if it is because they are more sensitive or if there is other medical explanation. The idea that art is somehow close by mental illness is not new…

Vladimír Kordoš: Sure, there were all those sentimental, moody, sarcastic, depressive and probably also ill artists. Not only in visual art, but also often poets and writers. I had ‘discovered’ some authors connected with that during socialism, such as Louis Soutter or Ernst Jacobson. They were educated artists that got ill – and it gradually made their art ‘fragmented’. That tension between building up the piece that gradually falls apart fascinated me. It is still one of the strongest forms of expression and what that I admire. For example, if we look at Soutter’s early work – and I hope he will forgive me – his art is fairly regular and unexciting, but if we go deeper, we see how it gradually gained expression and became more fascinating.

Peter Breier: It really seems like there is more mental troubles amongst artists, but I am not sure if this is not a myth. I don’t know about any research confirming it. Maybe sensitive people need to express themselves artistically. On the other hand, artists can do things that appear to be derived from mental illness for the purpose of appearing more interesting and famous.

Katarína Čierna: Yes, it is certainly connected to the unusual sensibility of artists. There were medical doctors and psychiatrists interested in the connection between ‘genius and insanity’ at the end of 19. and in the 20. century , discovering art by patients in mental institutions and emancipated it. The Italian Cesare Lombroso wrote Genio e folia (1863) and Marcel Réja from France L´art chez les fous (1907), where they emphasized the connection between genius and insanity giving examples such as Vincent van Gogh and Ludwig van Beethoven, as well as already mentioned German Hans Prinzhorn (1922), whose work became the ‘Bible’ of surrealists.

Ján Šuba: I think this simplification can be misleading. Even though some schools – for example psycho-dynamic psychology – state, that on the background of every creative activity, there is always an emotional, existential, or erotic conflict. Everyone can have a mental problem – talented or not... every thinking and feeling person.

Dušan Nágel: I don´t know statistics, but my personal experience is different. Artists in

How to look at art brut

general are under the inspection of the public. Of course, this is because of their art work. A large anonymous part of society is protected against the loss of its privacy. There is a deep-rooted prejudice that artists are often alcoholics. However, alcohol consumption within other professions is not evaluated by the public to that extent.

I think it might be the same case if we think about mental illnesses.

Do you think that the mental illness ‘took’ something away from those people and then they compensated for what they lost elsewhere, maybe in art?

Vladimír Kordoš: Yes, I believe that.

Peter Breier: I don’t know. We all probably have various talents that go undiscovered. I have a recent experience from England, where one of my patients who is already 60 years old started to paint spontaneously during his mania episode. He never painted before and this was his first episode. If he could keep it up, he could earn the living and maybe even succeed in art circles.

Katarína Čierna: Often, the art created by mentally challenged people serves as some sort of compensation for missing verbal communication. Some discover their talent only through art therapy. And our artist is surprised how his/her hand suddenly captures feelings, dreams and desires. Isn’t exactly this the sense of art?

Ján Šuba: I am not sure this succession can be always tracked down or if you can interpret this situation as some kind of compensation mechanism. During history, the opposite course was noticed – Ernst Josephson is one of the examples.

At the moment, during the preparation of this interview, we cannot really predict what the show and catalogue will bring. Despite this we have the best intentions, although something makes me a bit insecure. This art that used to be outside of the public’s attention will now move to center stage when it is presented in the gallery. Don’t you think that this art is better perceived in the intimacy and away from the spotlights? What is your opinion?

Vladimír Kordoš: I would not worry about that. It is good to have the results exhibited. It will make our artists happy and bring some confidence.

Peter Breier: Many of them are afraid of the public because of their illness. Even publishing their names brings a certain risk. For some, it could mean discrimination from those in their surroundings, but for others. It is a way to gain confidence and even to find new sense of life or professional orientation.

Daniel Hevier: These people are free. Those who don’t tolerate the glance from other’s eyes, do not need to present anything. We have to respect this attitude. But strong personality will do it – and there are mainly strong people in this group, even if it sounds strange. Many will be encouraged by this attention and it will provide certain satisfaction for them. This will also serve an important function for the public– to show that real values are not the watch, villa or car – but creativity and creation, with which one overcomes own smallness.

Katarína Čierna: It is true that many create in the silence of their homes and their works are very intimate. We know about talented artists whose work was discovered by their families only after their deaths. For example František Ježovít from Košolná created 60 life-size cement sculptures. Neighbors had no idea about that. Or Austrian artbrutist Emanuel Navratil created drawings during his stay in the mental hospital that were discovered by his granddaughter after his death. I don’t think gallery presentation harms art brut artists. Their work was for a long time in the shade of collectors. The situation has changed during past 30 years and this art now circulates.

There are more shows and publications about art brut. I think it is good to show these ‘pure’ works to the public and to inspire new creativity that can be playful. After all, as Joseph Beuys said, ‘every man is an artist’.

Ján Šuba: I think certain discretion is important. We try to publish these art works sensitively and correctly, with

Art brut in Slovakia

22-23 the regard to the personalities of the artists. This type of work – despite its presentation and promotion – probably will not get into the center of the public interest. It does not have attributes of entertainment. Our effort is to present something authentic, not shallow, and deeply human. Spectators will need to be open and willing to accept things the way they are.

I noticed that art brut is becoming somehow fashionable abroad. Ambition to impress the public with authentic work created by an outsider from psychological or social norms could be attractive for exhibition houses…

Vladimír Kordoš: Fashions were and will always be around. I saw some shows in Vienna last year with this kind of art and half of them seemed to be commercial and done mainly to show off. It is certainly related to market. That risk is always present and we cannot guess when it will change. It is not a problem we can solve. If some of our artists started to work commercially, it could help them, but they will probably not enter history. I cannot predict if some of them will pass into the art world. But their works might be interesting for some artists as well as for some sensitive viewers.

Peter Breier: I am not sure. I saw some shows in London lately, such as van Gogh’s art and his letters, mainly written to his brother. I expected to understand his emotions better after seeing those letters, but they primarily described the technique he used for each artwork. I have always considered van Gogh to be very spontaneous, but I understood how much he thought about each work. So spontaneity does not necessary exclude planning.

Katarína Čierna: Art brut attracts sensitive collectors, gallerists, artists, art professionals and intellectuals that find the archetypal quintessence of art in this phenomena. Surely, some clever sellers feed on it, but that’s the nature of the art market…

Ján Šuba: That´s possible. It is definitely good news for artists of art brut. However, the question is, whether “being in” is in this or other cases only a positive fact...

Even if we cannot really talk about art market with this kind of art in Slovakia, there are some collectors now…

Vladimír Kordoš: Yes, some are, for example, from circles around my family and friends.

It is great since they had not previously been exposed to anything like it. They enjoy these artworks in their homes and would not want to part with them.

Peter Breier: I don’t know any collections in Slovakia, but for example, works from Gugging sell to large world art galleries.

Daniel Hevier: It is great that there are some collectors now. But we should evaluate individual initiatives and proceed ‘professionally’, I don’t want to use the word ‘institutionally’. But it

How to look at art brut

would be good to start larger collections, organize shows, to publish group catalogues and later maybe smaller ones for individual artists.

Katarína Čierna: There are private and public galleries and museums in Europe and world with art brut collections.

There is also a special section in Slovak National Gallery. Sometimes, collectors pop up in our country, but more of them that include Slovak art are in the Czech Republic – such as collection of Jan and Eva Švankmajerová and Pavel Konečný.

Ján Šuba: Collecting should be a sophisticated form of support, otherwise it turns into accumulation...

My last question focuses on art therapy, which is still not fully established in Slovakia. Some people consider it some sort of ‘pseudo-method’ whose results are overestimated. Regardless of art therapy being indeed a method or not, do you think that creative process can have a healing effects? What are your experiences like?

Vladimír Kordoš: Definitely yes. Mentally challenged people are often pushed away from social life and art helps them to deal with their illness. Sometimes they can even become established artists. That’s important for their satisfaction and self-confidence. Today, when many of us only take, consume, I am glad that these artists are not only passive consumers of life. I think it is something special we should learn from them. To do something creative might become not only their therapy, but ours as well.

Peter Breier: Art therapy does not necessary aim to develop artistic creativity. If it helps with that, it’s a nice bonus.

On the contrary, it tries to understand patients way of thinking and helps them to understand themselves. If somebody has doubts about therapeutic abilities of art therapy, I fully recommend trying some. Than, I will be willing to discuss its overestimation.

Daniel Hevier: I use visual art techniques during my courses of creative writing and creativity in general. I have often seen how people with blocks in verbal or written communication opened up while painting and allowed their creativity to grow. All of the sudden, their writing got better as well.

Katarína Čierna: Art therapy is very important. It strengthens the personality through creation. I am glad it is slowly establishing itself in Slovakia, as it already has tradition in other European countries. We also presented these works at the international triennial Insita – this year, Ivan Jakubovie shows his results of League’s art therapy.

Ján Šuba: Art-therapy has an unequivocal treatment effect. I think that colleagues from the entire spectrum of psychological schools would agree with me if I say there are such mental issues where art-therapy plays a very important role while elsewhere it is used as a supporting or rehabilitation method. We have atelier, pottery and carpentry workshops at our clinic. Our patients take pictures. The contact with art has – of course – also preventive importance for our health.

Dušan Nágel: I need to say I was quite skeptical while answering this question. My skepticism is based on my personal contact with this group of people. I am confronted with situations, reactions, and various circumstances in which art-therapy does not meet the expected aims. These are examples of instability and insoluble conditions which can sometimes lead to a negation of the experience already acquired within art-therapy. Of course, I also need to add that art-therapy can in certain moments guarantee conditions very similar to inner balance. If these moments can be captured while we are meeting together – whether during our work or an exhibition – these impulses are very important in order to keep this activity within the Slovak League for Mental Health.

Art brut in Slovakia

24-25 Peter Breier is one of the founders of civic association League for Mental Health. He worked several years as the head physician at the Mental hospital in Bratislava-Ružinov. Since 2006, he has lived in Great Britain where he continues working as a psychiatrist.

Katarína Čierna is the curator of Collection of Untrained Art in Slovak National Gallery in Bratislava. Since 1994, she has organized the international periodic show Insita – a selective art exhibition presenting authentic untrained art: naïve art, art brut and outsider art.

Daniel Hevier is a poet, writer, playwriter, screenwriter and the writer of texts for music and children and teens’ literature. He was a freelancer between the years 1982 and 1989. After 1989, he became the editor in chief at Mladé letá publishing house. Since 1992, he has run his own publishing company Hevi. Occasionally, he teaches in different types of schools and leads creative writing and inner creativity courses.

Naďa Kančevová finished her studies on the History of Visual Arts at the Faculty of Philosophy in Bratislava. She worked as a curator in the Slovak National Gallery in the collection of applied art and design. Since 2008 she has been cooperating with the Slovak League for Mental Health in the implementation of projects devoted to people with the challenge of mental illness.

Vladimír Kordoš is part of the middle generation of artists in Slovakia. Since 1973, he has taught at high school – in the department of promotional graphics at the School of Applied Art of Josef Vydra in Bratislava. He is a member of Group A-R and his works are often presented in Slovakia and abroad. Since 2003, he works as an art lecturer for the Slovak League for Mental Health.

Dušan Nágel is a teacher at the art school on Exnárová Street in Bratislava since 1999. In addition to that, he is an artist, an illustrator, and a stamp designer. Since 2000, he works as an art lecturer for the Slovak League for Mental Health.

Ján Šuba is a pediatrician and a child psychiatrist, a chairman of the civic association Mental Health of Children, and a vice-chairman of the committee of the Slovak Psychiatric Association. Since 2008, he acts as chief physician at the Children´s Psychiatry Clinic in Bratislava.

Art brut na Slovensku

26-27

Narodila sa roku 1989 v Nitre. Od narodenia trpí autizmom. Žila s matkou, akademickou maliarkou, ktorá v decembri minulého roku zomrela a teraz je v starostlivosti svojej starej matky. Miška kreslí od detstva, len sama pre seba. Jej výtvarný prejav je charakteristický snahou o kompenzáciu absentujúcej verbálnej komunikácie. Tvorbu považuje za svoju hlavnú činnosť. Kreslenie farebnými ceruzkami a fixkami sa stalo jej každodennou potrebou. Námety nachádza všade okolo seba v rodine, v spoločnosti priateľov, na ulici, v meste, v prírode. Veci kreslí nie také, ako ich vidí, ale také, čo o nich vie. Kresba je deformáciou skutočnosti, lebo autorka zdôrazňuje to, čo je pre ňu dôležité. Kompozície iskria sujetovou nápaditosťou, pestrou farebnosťou a ľahkosťou maliarskeho rukopisu. Jej tvorbu charakterizujú znakové formy, ktoré repetitívne zoraďuje do farebných kompozícií. Kurátorka jej výstav, teoretička umenia, Marta Hučková poukazuje na Miškinu typickú postavičku, ktorá dominuje v každej figurálnej práci. S takýmito charakteristickými, pre autora typickými figúrami sa môžeme stretnúť iba u profesionálnych karikaturistov, toľko Hučková. Michaela nachádza námety všade okolo seba.

Obľúbeným námetovým okruhom sú zvieratá, či už exotické z Viedenskej zoologickej záhrady, alebo domáce z ranča v okolí Nitry. Častými motívmi je život v meste. Preto to množstvo cukrární, pekární a kaviarní. Témami iných kompozícií sú štyri ročné obdobia v rôznych tvarových a farebných premenách.

Michaela was born in 1989 in Nitra, Slovakia. She is autistic. Michaela lived with her mother, an academic painter who passed in 2012. Currently she is in the care of her grandmother. Miška started to draw in her childhood. She does it only for herself. Her creative expression can be characterized by the effort to compensate for lack of verbal communication. She considers art to be her main activity. Drawing with crayons and felt-tip pens became an every-day need. She finds themes everywhere around her – in her family, in the company of her friends, in the street, in town, in nature. She does not draw objects as she sees them – she tries to express what she knows about them. Her drawings present the deformation of reality as she emphasizes what is important for her. The compositions are full of ideas and themes, colours and the lightness of an author´s manuscript. Her work can be defined as character forms which are repetitively lined into colourful compositions. The curator of her exhibitions – art theorist Marta Hučková, points out Michaela´s typical figure that is dominating in every figural work of hers. Hučková states that such typical characteristic figures for an artist are usually found in the art of Professional cartoonists. Animals are her favourite topic – whether exotic from the ZOO in Vienna or domestic from the farm near Nitra. The life in town is also often a theme. That is why you can find a lot of bakeries, cafés and candy-stores in her work. Other compositions were inspired by the four seasons painted in various forms and colours.

Katarína Čierna

Art brut na Slovensku

28-29

Narodil sa v roku 1968 v Bratislave. Kresleniu sa začal venovať už v detskom veku a počas života prešiel viacerými fázami výtvarného vyjadrovania. Autor všetku svoju energiu vkladá predovšetkým do samotného procesu tvorby, ktorý, zdá sa, je preňho najdôležitejší. Jeho práce vznikajú automaticky, akoby z jedného popudu. Vo výbere tém sa obmedzuje na niekoľko opakujúcich sa motívov: nádoby, hlavy, postavy a individualizované zátišia. Ich farebnosť väčšinou redukuje na tónové nuansy, pričom kombinácie jednotlivých farieb sú riadené jeho momentálnym psychickým rozpoložením. V období napätia používa temné farby, v pokojnejších obdobiach sa farebnosť rozjasňuje. Hoci sú jeho obrazy v rámci jednotlivých cyklov zdanlivo identické, pri pozornejšom preskúmaní vidíme, že každý z nich má svoj individuálny charakter. Je otázne, z čoho pramení autorova fascinácia motívmi, ktoré znova a znova zobrazuje. Dáva nám tým nejakú správu? Nech je to akokoľvek, temer úplná monotónnosť námetu a štýlu dodáva týmto cyklom zvláštne napätie. Okrem maľovania je Rasťovou veľkou záľubou astronómia. Veľa číta o hviezdach a rád pozoruje nočnú oblohu.

Rasťo Bibza was born in 1968 in Bratislava. He started to draw as a child and has tried various styles since then. He puts all of his energy into the automatic creative process, which plays a central role for him and reflects his urge to create. His topics are limited to the following: vessels, heads, figures and individualized still life. Their colors are reduced to tone nuances and their particular combinations are influenced by his mood. When stressed, his palette is dark and during calmer periods, gets brighter. Even though his paintings within each cycle appear identical, we can recognize individual differences after careful study. It is unknown why Rasťo is fascinated by motifs he continual repeats. Is he trying to send us a message? The monotony of his themes and styles gives a strange tension to his paintings. Rasťo’s other big hobby is astronomy. He likes reading about stars and watching the night sky.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

30-31

Narodila sa v roku 1974 v Novej Bani. Po skončení gymnázia sa vyškolila v odbore zubný technik, no zakrátko vstúpilo do jej života duševné ochorenie. Prvé dotyky s výtvarnou tvorbou mala už v detstve, intenzívnejšie sa jej však začala venovať až v dospelosti − najmä v rámci výtvarných ateliérov v Lige za duševné zdravie. Kreativita Stankinho výtvarného prejavu súvisí s jej otvorenosťou novým impulzom, zaujatím problematikou, ktorá je pre ňu v danej chvíli inšpiratívna. Sústreďuje sa na to, čo práve prežíva a čo ju zaujalo v súvislosti s aktuálnymi poznatkami a skutočnosťou. Jej kresby často asociujú jej pocity formou bezprostredného záznamu skutočnosti s tvarovými a farebnými štylizáciami znázorňovaného motívu.

Na výstave je autorka zastúpená sériou prác inšpirovaných prostredím, ktoré je jej najbližšie – vlastným domom a záhradou v Ostrom Grúni. „Hlavným aktérom týchto kresieb,“ ako poznamenáva „je kocúr Fedor. Je to môj najbližší priateľ, spestruje mi samotu, je to niekto, s kým sa môžem porozprávať.“ Stanislava Bratková was born in 1974 in Nová Baňa, Slovakia. After she graduated from high school, she became a dental technician; however, in a short time a mental illness entered her life. The first encounters with art took place during her childhood but she started to devote her time to it more intensively only later – especially through art ateliers in the Slovak League for Mental Health. The creativity of Stanislava’s art expression has a connection with her openness towards new impulses, and an interest in various issues she considers to be inspiring.

Stanislava focuses on her own experience and everything she finds interesting in connection with her current knowledge and reality. Her drawings often present her feelings – she depicts reality with shaped and colourful stylization. At the exhibition, this artist is represented by series of works inspired by the environment that is very natural for her – her own home and the garden in the Ostrý Grúň village. “My closest friend – tomcat Fedor is the main actor of these pictures. He enriches my solitude. He is someone I can talk to”, she says.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

32-33

Narodil sa v roku 1949. Kresleniu a maľovaniu sa venuje od detstva. Vracal sa k nim popri povolaní poštového doručovateľa a ako sám hovorí bude sa vracať až do konca života, pretože sa presvedčil, že to, o čom premýšľa a čo prežíva, vyjadrí lepšie obrazom ako slovom. Vo svojej tvorbe je motivovaný vlastnými intenzívnymi zážitkami. Premieta do nej osobné príbehy, oživuje spomienky, rozpráva o radosti, smútku, ale aj nádeji, citlivo a s úzkosťou reaguje na všetko čo narušuje prirodzené hodnoty života. Nezameniteľné je jeho magické videnie skutočnosti.

Mnohé práce sú groteskou sršiacou humorom, niekedy až iróniou. Karikuje a paroduje postavy i celé výjavy. Hovorí, že jeho najlepším učiteľom sú knihy. Fascinujú ho „verneovky“, ktoré zodpovedajú jeho asociatívnym predstavám.

Z maliarov si obľubil Diega Velázqueza, Gustava Klimta, Fridu Kahlo, zo slovenských Albína Brunovského a jeho grafickú školu. Možno v jeho obrazoch objavíme záblesk ich vplyvu, ale je to klamlivé, pretože autorov prístup k výtvarnému umeniu je osobitý. Hľadá svoj vlastný výraz a nenecháva sa spútavať akademickými pravidlami.

Viktor Brichta was born in 1949. He has been drawing and painting since his childhood. He returned to these activities while he was working as a postman and – as he stated – he will continue until the end of his life because he has found that he can express his ideas and feelings better through images than through words. His work is inspired by his own intensive experience. He reflects his personal stories, memories, and often talks about joy, grief, and hope.

Victor sensitively and anxiously reacts to everything that violates his natural values of life.

His magical view of reality is unmistakable. Many of his works are grotesque, full of humour or even irony. He enjoys caricaturing figures and stories. Victor states that books are his best teachers. He is fascinated with books by Verne – they correspond with his imagination. Talking about painters, he likes Diego Velázquez, Gustav Klimt, Frida Kahlo, and the Slovak illustrator Albín Brunovský and his graphic school. We might see a spark of their influence in his art work; however, it would be only illusion as his approach to visual art is special. Viktor is looking for his own expression and refuses to let any set style control his work.

Katarína Čierna

Art brut na Slovensku

34-35

Narodil sa v roku 1974. Patrí k samorastom v živote i vo svojom originálnom výtvarnom prejave. Výtvarnému umeniu sa venuje už od detstva. Vytvára koláže, píše poéziu, venuje sa fotografovaniu. Jeho bohatú imagináciu, ako neustále sa obnovujúci zdroj tvorby, reprezentujú najmä perokresby, ktoré často dopĺňa textom. Spontánne v nich ukladá na papier fragmenty príbehov, torzá fantazijných figúr a hláv; vťahuje nás do sveta tajomných vzťahov, symbolov a šifier. Pre jeho tvorbu sú charakteristické prekvapivé strety obrazov a situácií, zámena súvislostí, zámerné deformácie a znetvorenia podôb a tvarov. Ako pred časom napísala Zora Rusinová: „V jeho prácach sa ako v spojených nádobách prelínajú snové vízie, nočné mory, plody chorobne rozjatrenej imaginácie, ktoré sa rovnako dravo – evokujúc klasickú surrealistickú metódu psychického automatizmu – pretláčajú aj do slovných spojení v jeho voľne stavaných veršoch.“ Peter v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.

Peter Coss, born in 1974, is a maverick in life and in his original creative expression. He has been interested in visual arts since his childhood. Peter creates collages, writes poetry, and takes pictures. His rich imagination – a constantly renewing source for his artwork – is represented especially by pen-and-ink drawings which are often accompanied by texts. Through them, he spontaneously collects fragments of stories, torsos of mysterious figures and heads, and draws us into the world of mystical relationships, symbols and codes. Surprising collisions of pictures and situations, random connections, intentional deformations and malformations of shapes and forms are typical for his work. As Zora Rusinová wrote some time ago: “Dreamy visions, nightmares, the fruits of morbidly irritated imaginations are dissolving in his work like in connected vessels. They are similarly ferocious – they evoke a classical surrealistic method of psychic automatism – pushing through to collocations in his free verses”. Peter currently lives and creates his artwork in Bratislava, Slovakia.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

36-37

Narodil sa roku 1948 v Bratislave. Pôvodne projektant v stavebnej organizácii, začal kresliť a maľovať na sklo, intuitívne, bez znalosti technologického procesu tvorby v roku 1988.

Od začiatku až po posledné práce sa obrazy autora rozvíjali a premieňali, ale ich vnútorná osnova ostala stála. Peter deformuje tvary bytostí a vecí až po ich segmentárne rozloženie.

Výrazom, spájaním nečakaných a protichodných motívov sa jeho diela približujú surrealistickým predstavám o prelínaní predmetného sveta so svetom snov, fikcií, mýtov a poézie. Zakladá si svoj svet, v ktorom sa môže jeho fantázia spontánne uvoľnovať. Autor je výborným fabulátorom, obsahy sú určované fantáziou, a nie logikou, námety kladie k sebe hravou náchylnosťou k paradoxom. Prevláda farebná harmónia a zmysel pre rytmizáciu plochy.

V dielach nachádzame zvláštne vzťahy medzi symetriou a asymetriou, detailom a celkom, nečakané spoje a udivujúce metamorfózy tvarov. Peter Dunaj – Spily kladie otázky a v odpovediach na ne sprítomňuje groteskno i tragickosť našej doby. Jeho tvorba by sa dala zaradiť skôr do skupiny Neuve Invention (Nová invencia), ktorú vytvoril Jean Dubuffet vo svojej Collection de l´art brut v Lausanne.

Peter was born in 1948 in Bratislava. He was originally a designer and in 1988, without any knowledge of the technical process, began to draw and paint intuitively on glass. From his oldest to his latest works his paintings have developed and changed, but their internal scheme remains the same. Peter deforms the shapes of persons and objects up to their segments. His artwork – especially the expression and the inter-connection of unexpected and antagonistic motives – reminds us of a surrealistic vision of the intersection of the real world with the world of dreams, fiction, myths, and poetry. He is building his own world where his fantasy can be released spontaneously. The author has a great imagination, the content of his work is led by his fantasy, not by logic; the themes are situated together with a playful inclination to paradox.

Colourful harmony and the sense of rhythmical order within space prevail. We can find a special relationship between symmetry and asymmetry, the details and the whole, unexpected connections, as well as surprising metamorphoses of form. Peter Dunaj – Spily asks questions and in his answers he retrieves the grotesqueness and the tragedy of our time. His work can be situated into the group called Neuve Invention (New Invention) formed by Jean Dubuffet in his Collection de l ´art brut in Lausanne.

Katarína Čierna

Art brut na Slovensku

38-39

Narodila sa v roku 1963 v Bratislave. K výtvarnému umeniu mala blízko už od detstva.

Po skončení strednej školy začala študovať dejiny umenia, kvôli chorobe však musela štúdium prerušiť. Jej tvorbu charakterizuje expresívny výtvarný prejav, založený na živom, spontánnom geste a jasne tónovanom koloristickom poňatí. Pri hľadaní námetov sa najčastejšie obracia do sveta vlastnej imaginácie a snov, nevynímajúc nočné mory a vízie. Kompozície jej obrazov narábajú skôr s otvoreným, vzdušným priestorom, vizuálna realita je často pretvorená do sugestívneho abstraktného záznamu evokujúceho snové krajiny a iné fantazijné motívy.

V zbierke Ligy za duševné zdravie je táto autorka zastúpená sériou prác, ktoré sledujú jej tvorbu v rôznych časových úsekoch. Kým v skorších prácach autorka ešte uplatňuje snahu o vystihnutie reality, postupne sa jej rukopis čoraz väčšmi oslobodzuje. Zuzanine obrazy hýria farbami, pocitmi a vťahujú nás do svojich tajomných priestorov a príbehov. Je to potom predovšetkým emócia umocnená farebným riešením, ktorá organizuje celok a vystupuje v týchto obrazoch do popredia. Práve túto kvalitu pokladáme v prácach Zuzany Ebringerovej za najvýraznejšiu.

Zuzana Ebringerová was born in 1963 in Bratislava. Close to art since her childhood, she began studying Art History after high school, but illness forced her to interrupt her studies. An expressive visual vitality based on live gestures and bright colorful background is typical for her work. Her subject matter comes from her own imagination and dreams, including nightmares and visions. Her compositions are open and airy that often transform visual reality into suggestive abstract dream-like landscapes frequently with elements of fantasy. LMH has various stages of Zuzana’s work within its collection. In her early works Zuzana tried to capture reality but her later work, full of colors and feelings, she exhibits a great deal more freedom and draws us into magic spaces and stories. The most striking feature of these later works is the powerful displays of emotion that are brought into the foreground through the use of color.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

40-41

Narodil sa v roku 1997 v Bratislave s Downovým syndrómom. Študuje na Spojenej škole v Dúbravke. Maľuje rád a s ľahkosťou oboma rukami, hlavne v prítomnosti iných ľudí, alebo v cudzom prostredí, kde môže obdivovať farby. Obľubuje najmä vodovky.

Maľuje to, čím žije, zobrazuje to, čo ho nadchýna. Dlho študoval mapy a atlasy a tieto námety spracúval vo výtvarnej aj literárnej tvorbe. Intenzívne sa zaujíma o rómsku kultúru a problematiku detských domovov. Vyniká predovšetkým jeho prirodzený cit pre farebnosť.

Medzi jeho záľuby patrí hra na klavíri, tanec a spev.

Dominik was born with Down syndrome in 1997 in Bratislava. He attends the school in Bratislava. He likes to paint with both hands with bright colours – especially when other people are around or when he is in a strange environment where he can admire colours. He prefers to paint with water-colours. Dominik paints things from his life and depicts everything he is inspired by. While he was studying maps and atlases he depicted them in visual artwork as well as in his literary work. He is keen on Roma culture and the issue of orphanages. An aspect that is unique for Dominik is his natural sense of colours. Dominik also loves to play the piano, to dance and to sing.

Radana Hvorecká-Vizárová

Art brut na Slovensku

42-43

Daniel Horák sa narodil v roku 1975 v Bratislave. Po skončení gymnázia nastúpil na Matematicko-fyzikálnu fakultu, avšak kvôli chorobe bol nútený štúdium prerušiť. Prvé dotyky s výtvarnou tvorbou mal už v detstve, ale systematickejšie sa jej začal venovať až v dospelosti (aj v rámci workshopov organizovaných Ligou za duševné zdravie). Pre jeho tvorbu je príznačná určitá melanchólia a snová imaginácia založená na neobvyklých asociáciách obrazov a myšlienok. Svoje námety Daniel nachádza v prírode, v kresťanskej mytológií v rôznych symbolických motívoch. Inšpirujú ho vlastné zážitky, city a poézia, ktorej sa tiež venuje. V jeho tvorbe prevažujú figurálne kompozície umiestnené v krajine. Sú to predovšetkým ženské akty, ktoré často obsahujú skrytý emotívny náboj svojsky spájajúci prvky secesného symbolizmu, expresionizmu a metafyzickej maľby. Okrem pastelu a maľby sa autor často vyjadruje aj v technike kresby a perokresby, ktorá väčšinou slúži ako skica k väčším formátom.

K jeho obľúbeným témam, ktoré sú zastúpené aj v zbierke LDZ, patrí séria malieb „Nadja“, inšpirovaná tajomnou postavou ženy z knihy André Bretona. Tieto lyrické, mystické dielka zahalené zvláštnou lyrikou, vytvárajú maliarske metafory pocitu splynutia s prírodou tak trochu v duchu tvorby Jana Zrzavého.

Daniel Horák was born in 1975 in Bratislava. After high-school, he started to study at the Faculty of Mathematics and Physics, but these studies were disrupted by illness. Although he had some experiences with art as a child, he began to engage more regularly as an adult partly through workshops organized by LMH. A certain melancholy and dream-like imagination, based on unusual images and ideas are typical of his work. Daniel finds his topics in nature, in Christian mythology and in various symbolic motifs. He is inspired by his own experiences, feelings and poetry – his other artistic media. He mainly creates figural compositions within the landscape, often with female nudes. These works depict hidden emotional energy that uniquely connect art nouveau, expressionism and metaphysical painting. In addition to pastel and painting Horák often uses drawing and pen drawing mainly to sketch in preparation for larger works. One of his favorites topics presented in the LMH collection is captured in the series of paintings ‘Nadja’, inspired by the mysterious woman in André Breton’s book. These mystical works are veiled by a certain lyricism and create painterly metaphors for the feeling of merging with nature, somewhat similar to the art of Jan Zrzavý.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

44-45

Nnarodil sa v roku 1969. Peter Hruška je zaujímavý a zatiaľ nedocenený predstaviteľ tzv. outsider art, resp. art brut na Slovensku. Jeho tvorba sa vyznačuje konzistentnosťou, ktorá však nespočíva v nudnom opakovaní, ale v prakticky nevyčerpateľom variovaní svojského štýlu.

Expresívne, väčšinou nefiguratívne maľby a kresby sú typické silným zmyslom pre koloristiku.

V medzinárodnom kontexte je jeho tvorba porovnateľná napríklad s dielami Jeana-Michela Messagera, francúzskeho umelca, ktorého práce sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, ale aj slávnej Collection de l´art brut v Lausanne. Hruškove diela tiež zaznamenávajú úspechy – objavili sa na niekoľkých výstavách, o.i. aj v Galérii insitného umenia v Pezinku (SNG).

Peter je klientom Domova sociálnych služieb Merema v Modre. Takmer nerozpráva, má samotársku povahu, dal by sa charakterizovať ako „tichý pozorovateľ“. Okrem maľovania a kreslenia ho baví sledovanie filmov a počúvanie hudby. Jeho štýl je ľahko rozpoznateľný, autor dokonca používa rovnaké ťahy štetca a dodržiava vždy nemenné poradie, v akom pridáva do obrazu jednotlivé prvky. Pri maľbe je výsledok veľmi zaujímavý, expresívny.

V závilosti od použitej techniky sú kresbové diela v porovnaní s maľbou menej výrazné.

V poslednej dobe, nepochybne aj v dôsledku účasti na výtvarnom kurze Nový ateliér (pôvodne pod vedením Pavla Čejku, neskôr Marcely Jurášovej a Ivety Žákovej) sa v jeho tvorbe začínajú objavovať náznaky figurácie, väčšinou ľudských hláv.

Peter Hruška (1969) is an interesting and yet not well rated representative of so-called outsider art, respectively Art Brut in Slovakia. His artwork is characterized by consistency, not to mean boring repetition, but in the use of the practically inexhaustible variation of his special style.

Expressive, mostly nonfigurative paintings and drawings with a strong sense for colors are typical for him. In an international context, his artwork can be compared to that of Jean-Michel Messager, a French artist whose works can be found in the collection of the Slovak National Gallery as well as in the famous Collection de l´art brut in Lausanne. Hruška’s paintings achieved successes as well – they were presented in several exhibitions such as in the Gallery of Ingenuous Art (the Slovak National Gallery) in Pezinok.

Peter is a client of the Merema social care centre in Modra – Harmónia, Slovakia. He barely speaks, has a solitary character and could be described as “a silent observer”. In addition to painting and drawing, he likes to watch movies and listen to music.

His style is easily recognizable – he even uses the same brush-stroke. Peter always adds individual elements to the painting in a fixed order. The result is very interesting and expressive.

His drawings are – in comparison to his paintings – less distinctive. Lately, undoubtedly because of his participation at the art course called New Atelier (originally lead by Pavol Čejka and later by Marcela Jurášová and Iveta Žáková), indications of figuration – mostly human heads – are emerging in his work.

Alexandra Tamášová

Art brut na Slovensku

46-47

Narodil sa v roku 1980 v Prešove. Kresleniu a maľovaniu sa intenzívne venuje od roku 1994, teda od svojich štrnástich rokov. Svoje obrazy vytvára bez podkladu, postupne a paralelne so svojimi rozvíjajúcimi sa predstavami. Pre každý obraz určuje vlastnú farebnosť, ktorá sugestívne korešponduje s jeho témami. Využíva širokú škálu výtvarných nápadov, ktoré ľahko obmieňa a prispôsobuje rôznym námetom a náladám. Rád experimentuje a skúma vzájomné vzťahy farieb alebo vytvára registre štruktúr na princípe hry ako podstate tvorby. Uplatňuje pri tom najmä svoj cit pre rytmus a kompozíciu, ako aj osobitý zmysel pre dekorativizmus a farebnosť. Základom jeho výtvarného jazyka sú rytmicky sa opakujúce znaky: vlnovky, kruhy, špirály, atď., ktoré systematicky najrôznejším spôsobom kombinuje, zmnožuje, prekrýva a vrství.

Tomáš Chaloupka was born in 1980 in Prešov. He started to paint and draw regularly at the age of 14. He creates paintings without sketching, gradually and in coordination with his imaginative process. Each painting has its own colors based on its theme. He uses a wide range of styles and ideas that change slightly according to his various themes and moods. Tomáš likes to experiment with the relationship between colors and/or creates a registry of structures based on the principle of games as an essence of his creativity. He utilizes a very individualized sense of rhythm and composition, as well possessing a unique sense of color and decorativeness.

His art language is based on the repetitions of signs: curves, circles, spirals, etc., and their systematic combinations, multiplying, layering and overlays.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

48-49

Narodil sa v roku 1979 v Prešove. Potreba výtvarného vyjadrenia sa uňho prejavila intenzívne už v detskom veku. Odvtedy kreslí vždy, keď má na to príležitosť. Róbert je autor, ktorý nedostatkom námetov rozhodne netrpí. Chrlí ich ako v dobrom seriáli. Svoje témy nachádza vo svete komiksových bubliniek, rýchlych áut, lietadiel, rôznych pouličných „týpkov“ a superhrdinov v obtiahnutých trikotoch. Jeho práce, niekedy doplnené textom, väčšinou zaznamenávajú viacero dejových línií súčasne, pričom v každom deji, či minipríbehu nájdeme niečo, čím nás autor pobaví a „dostane“. K znázorneným postavám pridáva množstvo detailov, ktoré ich charakterizujú a odhaľujú nám ich ciele a túžby. Jednotlivých hrdinov pritom stavia do rôznych bizarných situácií, kde sa mieša realita s fikciou, sny s predstavami. V niektorých príbehoch Róbert znázorňuje dokonca aj sám seba, a to v podobe Kettleta – najväčšieho hrdinu zo všetkých. Okrem komiksových postáv, boeingov a áut sa rád obklopuje divákmi, ktorých provokuje svojou otvorenosťou a s pobavením čaká na ich reakcie. Róbert v súčasnosti žije a tvorí v Starej Ľubovni.

Róbert Kačánek was born in 1979 in Prešov. He was attracted to art early in life. Since then, he draws whenever he can. Róbert never lacks themes for his work producing them as fast as a good TV show. –He captures the world of comic thought bubbles, fast cars, airplanes, various street ‘guys’ and superheroes in sleek overalls. His works, sometimes complemented by texts, depicts multiple layers of captivating narrative. Every person he draws has many specific details to show their goals and desires. They experience bizarre situations where reality and fiction, dreams and imagination mix. In some of these stories, the main hero is the artist himself – as Kettlet who is the biggest hero of all. Besides comics characters, Boeings and cars, he likes to be in the presence of people looking at his work, provoking them with his openness and waiting amusedly for their reactions. He lives and creates in Stará Ľubovňa.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

50-51

Narodil sa v roku 1980 v Bratislave. K výtvarnej tvorbe inklinuje už od malička, no systematickejšie svoj talent rozvíja až v poslednom období v rámci rôznych chránených dielní a workshopov. Tematicky je jeho tvorba veľmi bohatá. Ako sám hovorí: „Zaujíma ma všetko. Kreslil som rozprávkové postavičky, realistické krajiny a záhrady, rytierov, mytológiu, náboženské témy, symbolické a alegorické obrazy, zátišia, poetiku malebnej krajiny, ľudské tváre i postavy, hrady, apokalyptické výjavy, ženské akty a historické udalosti podľa môjho pohľadu.“ Energia jeho diel spočíva predovšetkým v silnej autentickej kompozícii a výraznej farebnosti. Inklinuje ku geometrii, silnému rytmu a štylizácii. Tmavou farbou načrtnuté kontúry vypĺňa jasnými fauvistickými farbami. Plošná kompozícia a farebnosť dávajú jeho obrazom dekoratívnosť a nechávajú vyniknúť expresívny charakter diela, ku ktorému sa postupne prepracúva. Jeho tvorbu ako celok charakterizuje rytmus, dynamika, čistá farebnosť a postupné oslobodzovanie sa od námetu smerom k znaku.

Tomáš Kellenberger was born in 1980 in Bratislava. He has been close to art since childhood, but started to create systematically in his life while attending various workshops. His work is rich in themes. As he says, „I am interested in everything. I draw fairy-tale heroes, realistic landscapes and gardens, knights, mythology, religious themes, symbolic and allegoric images, still life, poetic landscapes, human faces and figures, castles, apocalyptic scenes, female nudes and historic events interpreted in my own way.“ The energy of his work comes from strong authentic composition and vivid colors. He tend to use geometry, bold rhythm and stylization. Dark outlines are filled with bright fauvistic colors. Flat composition and colors provide a decorative quality and enable expressivity to become more prominent in his work. Rhythm, dynamics, pure colors and gradual transition from themes to symbols are typical in Tomáš‘s work.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

52-53

Narodila sa v roku 1974 v Žiari nad Hronom. Vyučila sa za sanitárku. Od roku 1998 navštevovala Domov sociálnych služieb Nový život v Kremnici a od roku 2008 DSS Doména v Žiari nad Hronom. V zariadení sa venuje aj výtvarnej tvorbe. Často zobrazuje prírodné motívy, kvety, stromy, zvieratá, kamarátov alebo portrétuje seba. Charakteristické sú pre ňu detské postavičky oblých tvarov. Jej postavy majú výrazné oči, ústa či zvláštny nos. Rada zapĺňa celý formát, akoby jej ani papier nestačil. Motívy niekedy na ploche aj rytmicky opakuje.

Tlak na papier je silný, objekty sú zdôraznené viacnásobným obkresľovaním. Kreslenie a maľovanie jej prinášajú uvoľnenie. Zvyčajne používa pestré a výrazné farby, pričom spôsob ich nanášania dielo dynamizuje.

Stanislava was born in 1974 in Žiar nad Hronom. She became a hospital attendant and since 1998 she has started to attend the social care centre New Life in Kremnica. In 2008, she became a client of the Doména social care centre in Žiar nad Hronom. In this institution, she devotes her time to art work. Stanislava often depicts natural motifs – flowers, trees, animals, as well as her friends and herself. Rounded child figures are typical for her; they have distinctive eyes, mouths, and strange noses. She likes to utilize the entire paper – sometime it seems the space provided is simply not enough. Sometimes she rhythmically repeats her motifs. The pressure she applies to the paper is strong as objects are accentuated by repetitive lines. Drawing and painting offer her relaxation. Stanislava usually uses lively and expressive colours and the way in which she uses them makes her art work more dynamic.

Radana Hvorecká-Vizárová

Art brut na Slovensku

54-55

Narodila sa v roku 1995. Mama ju adoptovala ako 15-mesačnú a vychovávala v rodine spolu s tromi súrodencami. V detstve prekonala viacero važných ochorení, vyše roka mala závažné neurologické zdravotné problémy. Jasmína je od malička citlivé a krehké dievča. Vždy bola uzavretá. Ako 12-ročná ochorela na psychickú poruchu. Kreslenie a maľovanie, ktorému sa venuje od detstva, patrí medzi jej záľuby. Má vzťah aj k zvieratám, hlavne k mačkám.

Tento záujem odzrkadľuje zaujímavá séria mačacích hláv, evokujúca tvorbu Louisa Waina − „maliara mačiek“. Jasmínin výtvarný prejav je charakteristický krútiacimi sa ornamentálnymi líniami s bohatou farebnosťou. Tvary predmetov, krajiny, stromov, zvierat alebo postáv sa v spleti línií niekedy dajú len vytušiť. Inokedy z nich zase jasne vystupujú do popredia archetypálne pestré exotické rastliny, šelmy a vtáky. Inú polohu autorkinej tvorby predstavujú hrubo načrtnuté kresby pripomínajúce pouličné graffity, plné desivých postáv a masiek.

Autorkina tvorba prechádza neustálymi zmenami, zdá sa, akoby sa v kresbách a maľbách odrážala Jasmínina nálada.

Jasmína was born in 1995. Her mother adopted her when she was 15 months old and Jasmína was raised in a family with three siblings. In childhood, she overcame several serious illnesses and she suffered from neurological problems for more than a year. As a child Jasmína was a very sensitive, fragile and introverted girl. When she was 12, she was diagnosed with mental illness.

Since her childhood, drawing and painting have been her hobbies. Jasmína also likes animals, especially cats. Her interest is reflected in a noteworthy series of cat heads evoking the artwork of Louis Wain – a known cat painter. Jasmína’s creative expression can be characterized by curling ornamental lines and rich colors. Sometimes we can only sense the shapes of objects, countries, trees, animals or figures in intertwined lines. While at other times, the archetypal colorful and exotic plants, beasts, and birds clearly emerge from them. There is one more aspect of this artist’s work – heavily lined drawings reminiscent of graffiti and street art, full of frightening figures and masks. Jasmína’s artwork changes constantly as if her drawings and paintings reflect her particular mood.

Ján Šuba

Art brut na Slovensku

56-57

Narodila sa v roku 1993 v Bratislave. Výtvarnej tvorbe sa venuje od detstva a jej mama Alena, ktorá tiež maľuje, ju v tomto smere bezprostredne podporuje. Vierkine práce spájajú v sebe figurálne a krajinárske inšpirácie a často sa na nich objavujú osoby alebo veci, ktoré sú jej blízke.

Má rada rozprávky a svet fantázie, preto často maľuje rôzne rozprávkové postavičky alebo vymyslených „mutantíkov“. K jej starším námetom patria najmä portréty malých detí, v ktorých pri pozornejšom preskúmaní možno objaviť autorkine vlastné portrétne črty.

K týmto prácam neskôr pribudli zvláštne postavičky ľudí so zajačími ušami a iné fantazijné motívy. V rámci zbierky Ligy za duševné zdravie je Vierka zastúpená aj svojou krajinárskou tvorbou. Ide o imaginárne krajinky, ktoré po formálnej stránke charakterizuje splývavý rukopis, jemná modelácia objemov a cit pre farebné valéry. Jednotný štýl a dobre zvládnuté výrazy zároveň prezrádzajú zámernú štylizáciu.

Viera Kulišovová was born in 1993 in Bratislava. She has been interested in art since childhood with the support of her mom, Alena, who also paints. Her works include both figurative and landscape motifs and often capture people and objects that are close to Viera. She likes fairytales and the fantasy world, often painting various fairy-tales heroes and self-invented little mutants. Her older works include portraits of children whose images are mixed with some of her own facial features. Later, she created strange figures with rabbit ears and other fantasy motifs. The LMH collection has Viera’s imaginary landscapes – with her typical confluent style, gentle volume modeling and a sense for tonal value. Her unified style and expression reveals a certain stylization.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

58-59

Narodila sa v roku 1984 v Trenčíne. Tak ako ostatní autori v zbierke Ligy za duševné zdravie, ani ona nemá formálne výtvarné vzdelanie. Zážitok z kreslenia a maľovania objavila už v detstve, no intenzívnejšie sa výtvarnej tvorbe venuje až posledné roky. Na svojich obrazoch znázorňuje to, čo má rada: slnko, prírodu, anjelov, zvieratá, ľudí... Väčšinou sa tu prelínajú zlomky reality so snami, konkrétne pozorovania s fantáziou. Priestorové vzťahy rieši plošne, nezaujímajú ju proporcie ani perspektíva. Postavy a predmety často zobrazuje mimo ich prirodzeného priestoru a času, „rozhadzuje“ ich na ploche obrazu podľa vlastného uváženia.

Niekedy svoje práce dopĺňa krátkymi poetickými textami, ktoré sugestívne korešpondujú so znázornenými témami. K autorkiným obľúbeným a výrazným námetom, zastúpeným aj v zbierke LDZ, patria hlavy a masky, typické svojimi zjednodušenými formami a výraznou, expresívnou farebnosťou. Ako celok Karolínina tvorba v sebe nesie iskru optimizmu, no občas v nej možno objaviť aj dramatické momenty.

Karolína Marksová was born in 1984 in Trenčín. Similar to others in the LMH collection, she does not have any formal art education. She experienced the creative process as a child, but returned to art only recently. She paints what she likes: sun, nature, angels, animals, people… primarily fragments of reality mix with dreams and fantasy. She flattens the spaces and perspective and ignores proportions. Figures and objects are often outside of their natural space and time and lay scattered around the canvas. Sometimes, Karolína adds poetic texts that suggestively correspond to the paintings. Some of her favorite topics, reflected in the LMH collection are heads and masks, with typical, simplified forms and bold, expressive colors. Her work has a spark of optimism, but displays at times dramatic moments.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

60-61

Narodil sa v roku 1997 v Bratislave. Prvýkrát chytil do rúk pastelku krátko po svojich druhých narodeninách. Pod vedením rodičov začal postupne kresliť. Spočiatku to boli konkrétne predmety v presnom poradí, čo bol predstupeň jeho ďalšieho výtvarného vývinu − detailnej kresby čiernou fixkou. V biografickej knihe o tom podrobne píše Matejova mama Michaela Martinková. Existuje viac ako dvesto zošitov rôznych formátov, v ktorých si Matej viedol kreslený „encyklopedický“ denník. Prvé zošity vznikli už, keď mal štyri roky. Obsahujú neobyčajné veci: kresby, rôzne texty, komiksy, návody na konštrukciu neexistujúcich strojov, nákresy existujúcej a imaginárnej architektúry, mapy obľúbených miest a obcí, nákresy molekúl, reálnych aj vybájených zvierat, ich vývin, anatomické štúdie a vývojové rady... Divák v nich môže nájsť plány bratislavských ulíc, embryologické štúdie... Ako sedemročný sa vo svojich denníkoch venuje matematike, geometrii a hudbe. V pohľadoch na architektúru, jemným detailným spracovaním a „fotografickou“ vizuálnou pamäťou pripomína známeho Stephena Wiltshirea − výtvarne nadaného, vysoko funkčného autistu z Londýna. Kto by sa chcel o Matejovej tvorbe dozvedieť viac, môže si prečítať knihu Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbami alebo Sprevádzanie malého nadaného autistu.

Matej Martinka was born in 1997 in Bratislava, Slovakia. He picked up a crayon for the first time shortly after his second birthday. After that, he gradually started to draw under the supervision of his parents. In the beginning, he drew objects in an exact order with the next level of his creative development coming from detailed drawings with a black felt-tip pen.

This is mentioned in detail in the biography written by Matej’s mother, Michaela Martinková.

There are more than two hundred notebooks created by Matej in various formats that were used for a cartoon encyclopedic diary. The first notebooks came into existence when he was only four years old. They consist of extraordinary things: drawings, various texts, commixes, instruction manuals for nonexistent machines, drawings of real but also imaginary architecture, maps of favorite places, sketches of molecules, real and mysterious animals and their evolution, anatomical studies and evolution lines, etc. Onlookers can find plans of Bratislava streets or even embryological studies. Now, as a seven year old boy, Matej is focusing on math, geometry, and music in his diaries. His work – especially the images of architecture and photographic visual memory – reminds us of a famous artist with high-functioning autism, Stephen Wiltshire from London. Whoever would like to know more about Matej’s artwork can read the book, A Boy Who Is Thinking in Pictures and Expressing Himself in Drawings or Accompanying a Small Talented Autistic Boy. Ján Šuba

Art brut na Slovensku

62-63

Narodil sa v roku 1965 v Marianskych Lázňach. Detstvo prežil v detských domovoch po celom Slovensku, ako 12-ročný sa presťahoval k matke do bytu v bratislavskom „Pentagone“.

V súčasnosti žije a tvorí v Domove sociálnych služieb Rozsutec v Bratislave-Lamači.

K najobľúbenejším námetom jeho kresieb patria rôzne mediálne hviezdy, ktoré obdivuje a obkresľuje z lesklých stránok bulvárnych plátkov. Ide v podstate o svojskú „portrétnu záležitosť“. Jeho Zuzany Belohorcové a iné „celebrity“ sú puntičkársky a do detailu prepracované.

Béďo, ako ho všetci prezývajú, nad nimi presedí niekedy aj celé hodiny. Sústredene, trpezlivo, s lupou vytvára zvláštne krehké štruktúry, ktoré po dokončení nadobúdajú špecificky zasnenú poetiku. Okrem ľudských portrétov a postáv obkresľuje aj iné motívy, pričom už ich výber je prekvapujúci. Väčšinou ide o výrezy z rôznych reklamných fotografií a iných propagačných materiálov, ktoré potom svojsky pretlmočí do vlastného jazyka. Pracuje temer výlučne ceruzou alebo tvrdými pastelkami. Vyhýba sa expresii, nemá rád výrazné farby, ani kontrasty. Jeho práce charakterizuje zvláštna vyblednutá farebnosť, čo ich niekedy posúva do temer meditatívnej roviny. Okrem kreslenia sa Bedřich rád venuje aj turistike. Na svojich potulkách prírodou si všíma rôzne detaily, najmä kvety a život hmyzu.

Bedřich Matoušek was born in 1965 in Mariánské Lázně (today the Czech Republic).

He spent his childhood in various orphanages and moved in with his mother into the ‘Pentagon’ housing in Bratislava when he was 12. He lives and creates in the House of social services in Rozsutec in Bratislava-Lamač. His favorite subject matter are the various celebrities he admires and that he re-draws from the shiny tabloid covers. He basically creates their ‘portraits’, and includes the tiniest details of their faces. Béďo, as everybody calls him, spends hours on them. Concentrated, patiently working with a magnifying glass, he creates fragile structures that attain a certain dream-like quality upon finishing. Besides human portraits and figures, he draws and uses segments from various surprising advertising and other promotional materials. Most of the time, he works with hard crayons or pencil. He avoids expressivity and vivid colors, as well as contrast. Strange, faded colors make his paintings nearly meditative.

Other Bedřich’s hobbies include hiking and while on his nature walks he observes various details, such as flowers and life of insects.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

64-65

Narodil sa v roku 1963 v Bratislave. Dušan je v každom smere nezvyčajnou osobnosťou a v rámci zbierky Ligy za duševné zdravie patrí k najproduktívnejším autorom. Vyjadruje sa bezprostredne a bez filtra, mnohoznačným jazykom. Svoje príbehy podáva cez prizmu vízie, cez svojský svet bohatých, nespútaných predstáv. Svojrázne znázorňuje najmä figurálne námety – zvieratá a mimozemšťanov, ktorých dopĺňa sieťou rôznych znakov a zjednodušených symbolov.

Aby zosilnil výrazovosť, usiluje sa o expresívne podanie. Niekedy maľuje aj podľa predlohy, nie však preto, že by usiloval o verné zachytenie vzoru, ale aby uspokojil momentálnu potrebu výtvarného vyjadrenia. Ako „šablóny“ si vyberá rôzne obrazové encyklopédie (napríklad Atlas zvierat), ktoré potom horúčkovite obkresľuje stranu po strane. V relatívne krátkom časovom úseku je schopný vytvoriť niekoľko desiatok takýchto kópií, ktoré neskôr prispôsobuje svojim vlastným filozofickým a ufologickým predstavám.

Dušan Mihálik was born in 1963 in Bratislava. He is in every way an unusual personality in LMH collection and one of its most productive artists. He expresses himself directly without a filter and with ambiguous language. He shares his stories through his vision; a unique world of rich, rampant expressive imagination. His figurative motifs are quite peculiar – animals and extraterrestrials with a network of signs and simplified symbols. He sometimes paints from models, but not because he needs to capture them directly, but to satisfy his momentary need for artistic expression. He picks ‘templates’ from various picture encyclopedias (picture encyclopedia of animals, for instance) and re-draws these images frantically, page by page. He is able to create tens of those copies in a short time and adapts them later for his own philosophic and UFO oriented visions.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

66-67

Narodila sa v roku 1977 v Trenčíne. Podobne ako väčšina autorov zastúpených v zbierke Ligy za duševné zdravie aj ona k výtvarnému prejavu pristúpila až v dospelom veku.

Sama o svojej tvorbe hovorí: „Je to dialóg medzi mnou a obrazom, medzi mojim vnútorným a vonkajším svetom.“ Jej práce sú pestrofarebným spojením konkrétnych a abstraktných prvkov, nevyhýbajú sa žiadnemu pocitu, nálade ani emócii. Inšpiráciu autorka nachádza v každodenných životných situáciách: doma, vo svojom meste, na prechádzkach prírodou, v snoch, v spomienkach... Popri výbere motívov a tém je pre ňu dôležité hlavne narábanie s farbou. Sylvia neustále hľadá nové farebné kompozície a kombinácie. Často pri tom využíva kontrastné tóny a výrazné obrysové línie, ktoré jej dielam dodávajú vnútornú spojitosť a expresívnu pôsobivosť. Okrem farieb sa rada pohráva aj s rôznymi symbolmi a symbolikou, a to nielen v obrazoch samotných, ale aj v ich názvoch, napr.: Návšteva z Japonska, Muž s fajkou alebo Chuť na jahodovú zmrzlinu.

Sylvia Mikolášková was born in 1977 in Trenčín. Similarly to most of the artists in the LMH collection, she also started to create as an adult. She says that her art is a “dialogue between myself and the image and between my outer and inner universe.” Her works are a colorful mixture of specific and abstract elements that are not afraid of any feeling, mood or emotion. Sylvia’s inspiration comes from everyday situations: her home, town, walking in the nature, dreams and memories… Apart from the selection of topic, color is the most important element in her work. Sylvia continually explores new color compositions and combinations.

She often uses contrasts and bold outlines that unify her work and provide an expressive appeal. She frequently plays with various symbols – not only in her paintings, but also in their titles, such as Visit from Japan, Man with the Pipe, or Appetite for Strawberry Ice-cream.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

68-69

Narodil sa v roku 1993. Ján žije s rodičmi a súrodencami v Bratislave. Po štúdiu na Špeciálnej základnej škole Žehrianska absolvoval Odborné učilište Patrónka, odbor knihár.

V štúdiu pokračuje na tej istej škole v odbore domáce práce a služby. Napriek absencii odborného umeleckého vzdelania sa Ján od detstva intenzívne venuje kresleniu, maľovaniu a práci s keramickou hlinou. Svoje výtvarné schopnosti rozvíjal najprv pod vedením arteterapeutky Kataríny Beníčkovej v Domove sociálnych služieb Rosa, neskôr aj na stretnutiach v rámci kurzu Nový ateliér v SNG – Galérii insitného umenia v Schaubmarovom mlyne (lektori Pavol Čejka, Marcela Jurášová, Iveta Žáková). Ján ma ľahko rozpoznateľný, vizuálne čistý až „disciplinovaný“ štýl, v ktorom sa zameriava primárne na figurálne motívy. Kreslí, maľuje a modeluje najmä ľudské postavy a zvieratá. V dvojrozmerných médiách vždy pracuje s výraznou obrysovou linkou. Najprv si všetky tvary nakreslí (najčastejšie sú kontúry robené čiernou farbou, prípadne fixkou alebo tušom), a následne ich vypĺňa farbou. Linka je vždy prvoradá, čo však nevylučuje aj zaujímavú prácu s kombinovaním farieb. Jednotlivé plôšky sú farebne jednoliate, nepoužíva valéry. Námety sú u Jána prevzaté z toho, čo vidí okolo seba, či už vo svojom okolí alebo v časopisoch, knihách a televízii. Okrem zvierat (často exotických) a biblických motívov robí najradšej portréty (vrátane autoportrétov). Svoje diela často dopĺňa popiskami včlenenými priamo do plochy obrazu, ktoré označujú jednotlivé postavy. Veľmi častým Jánovým motívom sú jeho obľúbení herci – Chuck Norris, Bud Spencer a Terence Hill, Jackie Chan a spevák Akon.

Ján Môcik was born in 1993. Ján lives with his parents and siblings in Bratislava, Slovakia. After he finished specialized elementary school he graduated vocational school and became a bookbinder.

Currently he continues to study at the same school – this time attending the course for domestic work and services. Despite the absence of art education, Ján intensively devotes his time to drawing, painting and pottery. He started to develop his creativity in the Rosa centre of social services under the supervision of an art-therapist Katarína Benčíková and later also through the course called New Atelier organized by the Slovak National Gallery – Gallery of Ingenuous Art in Schaubmar´s Mill (with lectors Pavol Čejka, Marcela Jurášová, and Iveta Žáková). Ján´s style is very recognizable – it is visually clean and orderly and he primarily focuses on figurative motives. He especially draws, paints, and models human figures and animals. In two-dimensional media, he always works with a strong contour. Ján draws all the shapes first (usually the contours are made with black paint, a felt-tip pen or ink) and then he fills them with a colour. The line is always the most important but it does not prevent interesting work with the combination of colours. With regard to colours, individual fields are always compact. Ján paints what he sees around him – in his environment, magazines, books, and TV. In addition to animals (often exotic) and biblical motives, he loves to create portraits (including self-portraits). He often adds descriptions which are incorporated directly into the paintings and which describe individual figures. His favourite actors such as Chuck Norris, Bud Spencer, Terence Hill, Jackie Chan, and the singer Akon are very often depicted in his work.

Alexandra Tamášová

Art brut na Slovensku

70-71

Narodil sa v roku 1950 v Horných Zeleniciach. Pôvodne študoval chémiu, neskôr pracoval ako chemický laborant v Slovnafte, odkiaľ prešiel do hutníckej druhovýroby v Trnave. K výtvarnému umeniu sa dostal až v roku 1989, teda už v dospelom veku, po remisii hlavného ataku choroby. K jeho najobľúbenejším námetom patria krajiny s drobnou figurálnou štafážou, ktoré znázorňuje v rôznych ročných obdobiach a tematických obmenách. S obľubou však maľuje aj akty, milenecké páry, kaviarenské a krčmové scény, vlastné sny či expresívne ladené portréty.

Inú polohu jeho tvorby predstavujú obrazy, na ktorých znázorňuje smútkom podfarbené príbehy ľudí postihnutých neľahkým osudom alebo osobnou tragédiou. Podobne melancholicky vyznieva aj Václavova literárna tvorba. Vo svojich poviedkach sa najčastejšie obracia do minulosti, k spomienkam a príbehom z mladosti, ktoré mu poskytujú azyl, keď okolitý svet stráca svoj význam. Okrem výberu motívov a tém sa venuje aj maľbe ako takej. Študuje francúzskych impresionistov, obdivuje Chagalla, Modiglianiho, Soutina, ktorými sa niekedy voľne inšpiruje. Výsledné dielo sa potom stáva jeho vlastným, originálnym zobrazením vecí, v ktorom si uchováva čistý, nezaťažený pohľad „veľkého dieťaťa“. Václav v súčasnosti žije a tvorí v ústraní, v malebnom prostredí v Horných Zeleniciach pri Trnave.

Václav Ryba was born in 1950 in Horné Zelenice. He studied chemistry and worked as an assistant chemist in Slovnaft, and later moved on to metallurgy in Trnava. In 1989, after the remission of his illness, Václav Ryba began his work as an artist. Currently, his favorite subject matter are small figures in various seasons with thematic variations set within landscapes. He also likes to paint nudes, lovers, coffee and pub scenes, his own dreams and expressive portraits of people sadly influenced by fate and personal tragedy. Melancholy also plays a large role in Václav’s writing. In his short stories, he often looks to his past to provide sanctuary whenever the outside world looses its meaning. He also studies painting – finding inspiration in the work of the French impressionists and of Chagall, Modigliani and Soutine. His work however, is original, exhibiting a unique vision of the world from the point of view of a ‘big child’. Václav lives and works privately in a picturesque environment of Horné Zelenice near Trnava.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

72-73

Narodil sa v roku 1986 v Žiari nad Hronom. Vyučil sa za ručného knihára na SOU Mokrohájska v Bratislave. Od roku 2005 rád navštevuje Domov sociálnych služieb Doména v Žiari nad Hronom. Napriek nedostatočne rozvinutej jemnej motorike a rozostrenému videniu sa intenzívne venuje výtvarnej činnosti. Jeho kresba je strohá a jednoduchá. Rád používa farebné ceruzky a jeho obľúbeným motívom je príroda. Občas kreslí akoby z vtáčej perspektívy. Medzi jeho obľúbené farby patria žltá, modrá, zelená a ich kombinácie, no narába s nimi šetrne a precízne. Rád skladá obrázky do mozaiky z farebných papierov. Vo voľnom čase navštevuje s rodinou kultúrne podujatia. Medzi jeho záľuby patrí aj turistika, hudba, príroda, čítanie a mapy. Žije v Kremnici.

Peter was born in 1986 in Žiar nad Hronom, Slovakia. He graduated from a vocational school in Bratislava and became a bookbinder. Since 2005 he has been attending the Doména social care centre in Žiar nad Hronom. Despite his weak motor skills and blurred vision, he devotes his time intensively to art work. His drawings are simple and understated. He likes to use colour pencils and nature is his favourite motif. Sometimes he depicts objects as from a bird`s eye view. He loves yellow, blue, green and their combinations, and uses them very carefully and accurately. In addition to that, he likes to make mosaics from coloured paper. In his leisure time, Peter attends cultural events with his family, but also enjoys hiking, music, nature, books, and maps. Peter lives in Kremnica.

Radana Hvorecká-Vizárová

Art brut na Slovensku

74-75

Narodil sa v roku1976 v Bratislave. Po skončení strednej školy sa uchádzal o štúdium na VŠVU, no už počas prijímacích pohovorov to vzdal. K výtvarnému umeniu ho opäť priviedla náhoda – životopisný film Vincenta van Gogha. Veľmi ho upútal a zároveň inšpiroval. Vtedy si povedal, že znova začne maľovať. Dlhší čas si nevedel nájsť zamestnanie, „hľadal sa“. Neskôr sa uchádzal o prácu asistenta kameramana. Naštudoval si knihu Slávne osobnosti filmu, prihlásil sa na konkurz a priniesol so sebou aj svoje maľby. Prijali ho. Všetko sa zmenilo, keď do jeho života vstúpilo duševné ochorenie. Vtedy sa opäť začal intenzívnejšie venovať maľovaniu – najmä v rámci výtvarných ateliérov v Dennom psychiatrickom stacionári HESTIA. Peter nachádza inšpiráciu všade okolo seba: vo videných obrazoch, na starých fotografiách...

Pre jeho práce je charakteristická ostrá, jasná farebnosť, evidentná je zaujatosť maľovaním, priznáva pôžitok z maľovania, z maliarskeho gesta. Niekedy maľuje skôr expresívne, intuitívne.

Okrem výtvarného umenia sa Peter rád venuje kulináreniu, veľa číta, istý čas mal kapelu, v ktorej hral na gitare...

Peter Štefánik was born in 1976 in Bratislava. After he graduated from high school, he applied to study at the Academy of Fine Arts in Slovakia, however, he gave it up during the entrance examination. He was drawn to visual arts by coincidence through a movie that he saw on Vincent van Gogh. This artist fascinated and inspired him. At that time he said to himself he would start to paint again. Peter couldn`t find a job for a long time – he was searching for himself. Later, he applied for a job as a camera assistant – he studied the book called Famous Film-makers, went for an interview, and brought his paintings with him. He was accepted.

Everything has changed since mental illness has entered his life. He began to paint intensively once diagnosed – especially within art ateliers in the HESTIA day-care centre. Peter finds inspiration around him: in pictures he sees, in old photographs... His artwork is characterised by lively, bright colors. One can see that Peter is keen on painting and feels pleasure from this activity. Sometimes he paints more expressively and intuitively. In addition to art, Peter likes cooking, reading, and for some time he even played a guitar in his own music band...

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

76-77

Narodil sa v roku 1995 v Skalici. Od raného detstva je v starostlivosti odborníkov na detský autizmus. V súčasnosti žije s rodičmi na Myjave, kde navštevuje 9. ročník špeciálnej autistickej triedy. Medzi jeho obľúbené predmety patrí prírodopis, zemepis a dejepis. Jurajovou silnou stránkou je dobrá slovná zásoba a záujem o dianie okolo seba. Rád a správne používa odborné výrazy. Voľný čas trávi kreslením a čítaním, vychádzkami s otcom, sledovaním televízie, kde preferuje japonské manga komiksy, ale aj spravodajstvo. Istý čas písal aj vlastné príbehy.

V tvorbe ho v súčasnosti inšpiruje najmä praveký svet dinosaurov a pravtákov. Na internete vyhľadáva ich obrázky a pozná dokonca aj ich latinské názvy. V tejto oblasti má veľký prehľad a aktuálne je ňou fascinovaný. Zaujímajú ho aj mytologické postavy, záhady, magické a nadprirodzené javy. Jurajove kresby a maľby odrážajú jeho záujmy, ktoré sa vekom postupne menia.

Juraj was born in 1995 in Skalica, Slovakia. Since childhood, Juraj has remained in the care of experts specialized in autism. Currently he lives in Myjava, Slovakia, where he is in a special 9th grade class for children with autism. He likes science, geography, and history lessons. Juraj`s strength lies in his vocabulary and in his interest with the world around him. He enjoys using large vocabularly words correctly in his speech. During leisure time, Juraj likes to draw, to read, to walk with his father, and to watch TV – he prefers Japanese manga series as well as the news.

For some time he was writing his own stories. Today, his artwork is especially inspired by the prehistoric world of dinosaurs and birds. Juraj likes to find pictures of them on the internet and even knows their Latin names. He is also interested in mythology, mysteries, magical and supernatural phenomena. As he gets older Juraj’s drawings and paintings reflect his ever changing interests.

Ján Šuba

Art brut na Slovensku

78-79

Narodil sa roku 1978 v Bratislave. Ako autista navštevoval špeciálnu základnú školu a absolvoval dva roky praktickej školy, kde sa vyučil za čašníka. Pracuje v kaviarni Radnička pri Starej radnici v Bratislave, ktorá je chránenou dielňou. Kresliť začal ako 20-ročný. Jeho jedinečná vízia sveta sa spája s individuálnym prístupom ku kompozícii, farbám a formálnemu stvárneniu. Tvorivý postup Fera Tótha je automatický. Mediálnym postupom, v ktorom je maximálne sústredený na svoje vízie, dosahuje absolútnu autenticitu vizuálnych foriem nevedomých psychických dejov. Kresby sú odpoveďami na otázky, ktoré kladie Bohu a sú zaznamenané na zadnej strane papiera. Základné formy svojich kresieb neustále mení a kombinuje. Vytvára jednoduché geometrické obrazce a abstrahované útvary tajomného významu, ktoré sa postupne menia na vízie krajín, tvárí či architektonických objektov. „Moja tvorba, to je sila ducha, dar ducha, čo ma vedú k originalite. Umenie predsa môže nájsť aj takých umelcov, ktorí začnú voľne kresliť, podľa citu, doprava, doľava ťahajú tie čary. Tak ako moje obrazy...“ hovorí o svojej tvorbe autor. Autorove kreácie a fabulácie odkazujú k pudovým základom ľudskej psychiky.

František was born in 1978 in Bratislava. As a child with autism, he attended a special elementary school and graduated from a vocational school where he trained to become a waiter.

He works in sheltered workshop Café Radnička located near the Old Town Hall in Bratislava.

František started to draw when he was 20. His unique vision of the world can be characterized by an individual approach to composition, colours, and formal portrayal. The creative approach of František Tóth is automatic. He is focused on his own vision to the maximum extent and reaches the absolute authenticity of visual forms from unconscious mental processes. František writes down his questions to God on one side of a page and draws the answer on the other.

František constantly changes and combines the basic forms of his work. He creates simple geometrical pictures and abstract forms of a mystical meaning that are gradually changing to the visions of landscapes, faces or architecture. “My artwork is the power of a spirit, the gift of a spirit – they are leading me towards originality. Art can find artists who draw freely, according their own emotions and pull the lines to the right and to the left. The same way as my paintings...” says the author about his work. His creations and fictions reflect the instinctive basis of human psyche.

Katarína Čierna

Art brut na Slovensku

80-81

Narodila sa v roku 1979 v Bratislave. Vo svojich prácach sa od detstva usiluje zachytiť predovšetkým krásu skutočných rastlín a zvierat, inšpirácia realitou jej však nestačí. Pri tvorbe rozvíja aj svoju bohatú imagináciu, ktorá niekedy vyplavuje na povrch rôzne surrealistické a fantastické námety. Väčšina jej prác vzniká na podobnom princípe. Autorka najprv rozvrhne základné tvary svojich kresieb, postupne ich upresňuje a dopĺňa množstvom prírodných, zväčša rastlinných detailov, ktoré niekedy celkom ovládnu obrazovú plochu. Prepletajú sa do podivných ornamentálnych štruktúr a ovplyvňujú celkovú atmosféru diela. Niekedy sa môže zdať, že pôsobia až príliš dekoratívne, sú však výsledkom svojskej transformácie objektívneho sveta a preniká ich zvláštne vnútorné napätie. Akoby tieto rastlinné a ornamentálne formy boli iba maskou, za ktorou sú ukryté autorkine najskrytejšie emócie a predstavy.

Ivana Urgelová was born in 1979 in Bratislava. She has tried to capture the beauty of real plants and animals since her childhood, but reality is not enough for her. She elaborates using a rich imagination that sometimes introduces various surrealist and fantastic motifs. Most of her work is based on a similar principle. First, the artist decides on the basic shapes of her drawings that gradually uses a variety of details from nature and plants, that tend to take over the entire surface. They intertwine in strange ornamental structures and affect the overall atmosphere of the work. Sometimes, these works might seem too decorative, but are the result of certain transformations of the objective world and each carry a special inner tension, as if the vegetal and ornamental forms were only a mask, behind which is the artist’s hidden emotions and visions.

Naďa Kančevová

Art brut na Slovensku

82-83

Narodila sa v roku 1982 v Žiari nad Hronom. Vyučila sa za kuchárku v SOU pre nepočujúcich v Kremnici. Od detstva trpí schizofréniou. Liečila sa aj na psychiatrii. Od roku 2008 navštevuje Domov sociálnych služieb Doména v Žiari nad Hronom. Istý čas si písala denníky. Venuje sa vizuálnemu umeniu. Jej kresba je detailná až neprehľadná, zahltená obrazmi, pričom objekty výrazne člení alebo ohraničuje, prípadne dopĺňa sprievodnými textami. Farby sa prekrývajú mnohonásobným miešaním a vrstvením. Často kreslí rôzne schémy, plány, mapy alebo zoznamy.

Kreslenie ju upokojuje, umožňuje jej rozvíjať bohatú obrazotvornosť, prezentuje ním svoju izolovanú realitu vytváranú zo spomienok na školu a rozvetvenú rodinu, ako aj na potulky po meste. Častými motívmi tvorby sú postavy, kamaráti, známi, ale aj „osobnosti“ z televízie či obľúbení speváci, ale aj príroda alebo zvieratá. Sústredene sa venuje tiež práci s hlinou. Medzi jej záľuby patrí hudba, šitie oblečenia pre bábiky a chov psov. Býva v Žiari nad Hronom.

Michaela was born in 1982 in Žiar nad Hronom, Slovakia. She graduated from a vocational school for students with a hearing impairment in Kremnica. Since her childhood, she has been suffering from schizophrenia and was treated at a psychiatric clinic. Since 2008, she has been a client of the Doména social care centre in Žiar nad Hronom. For a certain time she kept a diary. Michaela likes to draw. Her drawing is detailed, often even disorganized, and full of pictures. The objects she draws are structured or lined distinctively and they are often accompanied by texts. The colours are often mixed and overlaid. She draws various schemes, plans, maps, and lists. Drawing makes her calm and enables her to develop her rich imagination. Through her art she presents her isolated reality based on the memories of school and her large family, or even on wanderings in the town. She often draws figures – friends, acquaintances, singers or celebrities she knows from TV but also nature or animals. She likes to work with clay as well. Her hobbies include music, designing and sewing cloths for dolls, and dog breeding. Michaela lives in Žiar nad Hronom.

Radana Hvorecká-Vizárová

Art brut na Slovensku

84-85

Narodila v roku 1991 v rómskej osade. Podrobnosti o jej detstve a rodine nepoznáme. Vieme len, že väčšinu života strávila v osade a časť v zdravotníckych zariadeniach. Verona je hluchonemá.

Kreslí hlavne to, čo pozná: svoju osadu, prostredie nemocnice, prostredie veľkej rodiny – tehotné ženy s kočíkmi, trkotajúce babky, vojakov na „opušťáku“ a levitujúce postavy.

To všetko v kulisách chalúp, latrín a plotov. Kresby z nemocničného prostredia odrážajú neútulnosť a neosobnosť nemocnice – postávajúci pacienti v erárnych modrých plášťoch, chodby s nemocničnými vozíkmi a tehotné ženy. Verona nemocnicu nepociťuje ako cudzie alebo nevľúdne prostredie. Tento, pre mnohých ponurý svet, vníma v jasných farbách s čistým videním dieťaťa. Fascinovaná je tehotenstvom. Siluety tehotných žien sa objavujú na mnohých jej kresbách.

Verona was born in a Roma settlement in 1991. We do not know any details about her childhood or her family. All we know is that she has spent the major part of her life in a Roma settlement and the other part in hospitals and health care institutions. Verona is deaf and unable to speak.

She draws mainly the things she knows: the settlement she lives in, a hospital, a large family – pregnant women with prams, gossiping old women, soldiers on vacations, and levitating figures.

They are all situated into the scenery of cottages, latrines, and fences. The drawings depicting the hospital reflect its comfortless and impersonal environment. There you can see loitering patients in blue dressing gowns, halls with hospital carts, and pregnant women. Verona does not see a hospital as a strange or hostile space. Rather than a gloomy environment, she perceives this world in bright colors with the clear sight of a child. She is fascinated by pregnancy; the silhouettes of women expecting children can be seen in many of her drawings.

Ján Šuba

86-87 Art brut na Slovensku

Andrea Štibraná

Alžbeta Szekélyová

Andrej Hrnčiar

autor neuvedený

Andrej Koštiaľ

Lucia Čertíková

autor neuvedený

Ester Kráľová

88-89 Filip Vrškový

Art brut na Slovensku

Ľudovít Fehér

Zuzana Pallaghyová

Tomáš Valach

Monika Miniariková

autor neuvedený

Magdaléna Hánová

Marta Ištóková

90-91 Art brut na Slovensku

autor neuvedený

autor neuvedený

autor neuvedený

Roman Machovič

Lucia Seligová autor neuvedený

Roman Drevenák Peter Gahér

92-93 Art brut na Slovensku

Adam Dovičovič

Viktor Dérer

Lukáš Vosátko

Darina Okáliová-Komlóssyová

Patrik Tornay Zuzana Čontošová

Martin Ložek

Dušan Turský

Art brut na Slovensku

94-95 Arteterapeutický ateliér (venované Alexandre Fišerovej)

– garanti: V. Kordoš, D. Nágel 2.10. Zo zákulisia Arteterapeutického ateliéru I Rozhovor s garantmi pre TV Bratislava – projekcia filmu 3. 10. Zo zákulisia Arteterapeutického ateliéru II Cesty – V. Ryba, D. Horák (medailóny dvoch autorov art brut

– projekcia filmu Š. Ondruša) Rozhovor s V. Kordošom, J. Šubom a V. Rybom pre TV Bratislava – projekcia 5. 10. Na pomedzí normality a geniality – L. Sutter, E. Josephson, A. Strindberg, C. Hill

(V. Kordoš, J. Šuba – prednáška a diskusia) 9. 10. Pocta Messerschmidtovi – (V. Kordoš – performance; V. Kordoš, J. Šuba:

F. X. Messerschmidt, odkaz pre súčasné umenie – prednáška, diskusia) 10.10. Čas grimás (príbeh bratislavského barokového sochára F. X. Messerschmidta)

– projekcia filmu P. Dimitrova

Všetky akcie sa začínajú o 17.00

Talent a medicína (venované prof. Vladimírovi Novotnému)

– garant: J. Šuba 16. 10. Poruchy autistického sprektra I

Nultý stupeň empatie (E. Gál – prednáška)

Chlapec, ktorý myslí v obrazoch a vyjadruje sa kresbami

(M. Martinková – prednáška)

Autizmus a Aspergerov syndróm – úvod do problematiky

(J. Šuba– prednáška), diskusia 17. 10. Poruchy autistického spektra II

Autizmus a Aspergerov syndróm – výtvarné prejavy autistických detí

(J. Šuba – prednáška)

Arteterapeutické sprevádzanie dieťaťa s autizmom (D. Jašková – prednáška)

Združenia SPOSA, Autistické centrum Andreas (diskusia)

Pohľad za zrkadlo (dokumentárny film A. Szomolányiho o ľuďoch

postihnutých autizmom) – projekcia 22. 10. Poruchy autistického spektra III

Výtvarní umelci a poruchy autistického spektra

(J. Šuba, V. Kordoš, D. Nágel – prednáška, diskusia)

Arteterapia u detí s pervazívnou vývinovou poruchou (D. Mosná – prednáška)

Program sprievodných akcií k výstave

24. 10. Psychotické poruchy a poruchy nálady Kresba a jej využitie v diagnostike a liečbe psychotických porúch (T. Čaplová, D. Krajčovičová,

M. Nvotová-Slančíková)

Bipolárna afektívna porucha (J. Šuba – prednáška, diskusia)

Výzva do ticha (dokument D. Hanáka o schizofrénii) – projekcia

Všetky akcie sa začínajú o 17.00

Literatúra, hudba a art brut (venované Damianovi Vizárovi)

– garanti: D.Hevier, R. Hvorecká-Vizárová 29. 10. Literárna dielňa Rozhľady, vydané knihy a časopisy občianskych združení (B. Vargová)

Depresia, Čakanie na úsvit (dokument J. Rusinkovej) – projekcia 30.10. Šialenstvo a hudba (P. Kukumberg)

Služobníci a milionári (film P. Dimitrova o alkohole a tvorbe, normalite a slobode s významnými

slovenskými umelcami: D. Mitana, R. Sloboda, M. Varga, J. Melkovič, V Sagmayster) – projekcia 5. 11. V pôvodnom znení s pilulkami (R. Šípková – poézia)

R. Walser: Prechádzka (M. Hvorecký) 6. 11. Medzi mnou a mnou (D. Hevier – interpretácia básní J. Ondruša)

Vesmírne příběhy (J. Šedý – nová kniha muža s Downovým syndrómom, inšpirovaná stretnutím

s Demom Vizárom) 7.11. Filmová dielňa (B. Vargová – krátka prezentácia jej kníh, beseda s autorkou, režisérmi a hercami)

Všetky akcie sa začínajú o 17.00

Arteterapia

– garant: J. Šicková-Fabrici 8. 11. Art brut v kontexte arteterapie (J. Šicková-Fabrici, A. Orosová – prednáška) 14. 11. Tvorivý proces animovaného filmu – rozvíjanie novej metódy v rehabilitácii pacientov

s psychózami (E. Janíková, M. Staňo, K. Minichová – prednáška, ukážky) 15. 11. Obrazy šialenstva v hudobných žánroch (P. Černák – prednáška) 21. 11. Výberová kolekcia – ukážky zo škály arteterapií Rehabilitačného centra KRÍDLA pre ľudí

s psychickými poruchami (M. Garajová, Z. Hudecová, M. Víglaská, M. Bošániová, J. Mihalovičová,

M. Gregorovič)

Príbeh môjho syna – kafkovská skúsenosť ? (V. Kordoš, V. Nogová ) 22. 11. Hlina – archaické terapeutické médium (J. Šicková-Fabrici, A. Orosová, M. Kováčová,

D. Mayerová – workshop)

Hranica v nás a mimo nás (arteterapia hraničného pacienta) A. Orosová – prednáška

Práca v terapeutickej dielni Terra therapeutica, Kurzy arteterapie Terra therapeutika

(projekcia filmov)

Všetky akcie sa začínajú o 17.00

Za spoluprácu ďakujeme: Detskému psychiatrickému stacionáru HESTIA, n.o., Bratislava Klinike detskej psychiatrie DFNsP, Bratislava Kultúrnemu združeniu národností a etník Slovenskej republiky, Bratislava Psychiatrickej nemocnici Philipa Pinela, Pezinok Psychiatrickej klinike UN Bratislava-Staré Mesto Psychiatrickej klinike UN Bratislava-Ružinov Rehabilitačnému centru KRÍDLA, Bratislava