Art brut zo zbierky Ligy za duševné zdravie 2010

Zo zbierky Ligy za duĹĄevnĂŠ zdravie Artbrut_katalog.indd 1

5.10.2010 16:19:48

Artbrut_katalog.indd 2

5.10.2010 16:19:49

Zo zbierky Ligy za duĹĄevnĂŠ zdravie

Artbrut_katalog.indd 3

5.10.2010 16:19:49

ÚVOD Projekt Art brut zo zbierky Ligy za duševné zdravie (ďalej len LDZ) je vyústením niekoľkoročnej spolupráce LDZ s autormi, ktorým život skomplikovalo duševné ochorenie. Ide o ľudí, ktorí nemajú formálne umelecké vzdelanie, no výtvarná tvorba sa pre nich stala novou formou vyjadrenia a niekedy dokonca aj novou náplňou života.

Umelecké stvárnenie vnútorného sveta týchto ľudí so sebou často prináša veľa zaujímavých výtvarných prác, ktoré však väčšinou ostávajú skryté za múrmi psychiatrických zariadení či stacionárov, len s ojedinelou možnosťou prezentovať ich verejnosti. A práve objavovanie talentovaných pacientov v rámci takýchto zaradení bolo hlavným cieľom MUDr. Petra Breiera, jedného zo zakladateľov LDZ. Od roku 2004, kedy Liga začala s touto skupinou autorov intenzívnejšie spolupracovať, sa podarilo objaviť viacero výtvarne zaujímavých osobností a postupne vytvoriť pomerne rôznorodú kolekciu, ktorá doteraz nebola verejne prezentovaná v ucelenejšej podobe. Predkladaný katalóg a sprievodná výstava sú prvým impulzom smerom k slovenskej verejnosti, kde, ako veríme, táto tvorba nájde svojich priaznivcov.

Ukážky výtvarných prác, ktoré projekt Art brut zo zbierky Ligy za duševné zdravie predstavuje, nemajú byť vnímané ako diagnostický materiál, ale predovšetkým na základe ich výtvarnej kvality. Každý z autorov, zastúpených v katalógu i na výstave, je svojbytnou osobnosťou s vlastným individuálnym rukopisom, každý z nich má iné vzdelanie, odlišný sociálny pôvod, iné kultúrne a ekonomické zázemie. Styčnými bodmi ich tvorby je osobitosť, autenticita a formálna i obsahová originalita. Tieto charakteristiky sú typické pre umenie, ktoré v roku 1945 francúzsky maliar a teoretik Jean Dubuffet označil ako art brut.

Hoci sa o predstaviteľoch art brut niekedy hovorí, že sú to ľudia, ktorí žijú izolovaní od okolitého sveta, uzavretí do seba samých, v súvislosti s výtvarným umením o úplnej uzavretosti nemožno celkom hovoriť. Väčšina z autorov, ktorých tvorbu tento projekt predstavuje, sa pohybuje v prostrediach, ktoré sú ovplyvňované tak populárnou, ako aj „vysokou“ kultúrou: čítajú knihy o umení, pozerajú filmy, navštevujú rôzne výtvarné krúžky a výstavy. Pravdou však ostáva, že ak aj svojou tvorbou reagujú na okolité podnety či inšpirácie, dokázali si pritom zachovať vlastné videnie sveta, svoj autentický rukopis a ostali sami sebou. Ich tvorba nie je primárne motivovaná snahou presadiť svoje diela v galériách alebo sa prispôsobiť požiadavkám trhu. Dôležitý je pre nich predovšetkým samotný proces tvorby. Ako v tomto kontexte hovorí MUDr. Peter Breier: „Mnohí duševne chorí sa výtvarne vyjadrujú jednoducho preto, lebo je to pre nich jednoduchšie, ako hovoriť o svojich pocitoch.“ Tvorivosť im ponúka únik do iného sveta, pomáha im vypĺňať samotu, rozširuje ich vedomie a uspokojuje potrebu zmysluplnej činnosti. Z takéhoto pohľadu je potom výtvarná kvalita ich diel vlastne len pridanou hodnotou. Je pozitívna, ale nie je najdôležitejšia.

Stojí pritom za povšimnutie, že potreba vizuálneho, a niekedy aj literárneho, vyjadrenia sa u väčšiny týchto autorov prejavila veľmi silno až v dospelom veku - adekvátne k životnej situácii v ktorej sa ocitli. LDZ sa v rámci svojich aktivít, najmä projektov realizovaných Galériou Nezábudka, usiluje vytvoriť podmienky na ich výtvarný rozvoj a podporiť tých autorov, ktorí by sa touto cestou chceli uberať aj naďalej. Organizuje pre nich rôzne tvorivé workshopy a prostredníctvom projektu Hľadá sa talent pravidelne oslovuje sieť psychiatrických zariadení po celom Slovensku s prosbou, aby medzi svojimi pacientmi pomohli vytipovať talentovaných autorov. Zo zaslaných ukážok ich prác potom odborná porota vyberá finalistov, ktorí sa zúčastňujú na niekoľkodňovom sústredení v Galérii insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku. Treba povedať, že pre niektorých autorov vôbec nie je jednoduché prísť na týždeň do neznámeho prostredia medzi nových ľudí a prispôsobiť sa novým situáciám. Tieto stretnutia pre nich teda v istom zmysle znamenajú aj prelomenie začarovaného kruhu, poskytujú im priestor na nadviazanie nových priateľstiev a umožňujú im podeliť sa o radosť z tvorby, či o prípadné životné problémy. Kdesi uprostred dnešného uponáhľaného sveta sú miestom, kde sa dá spomaliť, načerpať nové sily a inšpirácie, sústredene sa venovať tvorivej činnosti. V nasledujúcom rozhovore v tejto súvislosti odborný garant týchto podujatí Vladimír Kordoš poznamenáva: „Dnes, keď už človek často iba prijíma, je mi hlavne sympatické, že cez svoju tvorbu títo autori nie sú iba pasívnymi konzumentmi života. Myslím si, že je to niečo, z čoho by sa mnohí z nás mohli poučiť. Robiť niečo tvorivé možno časom nebude iba terapia týchto ľudí, ale aj naša.“ 4

Artbrut_katalog.indd 4

5.10.2010 16:19:49

FOREWORD The project Art brut from the collection of the League for Mental Health (later LMH) completed several years of collaboration between the league and those who’s life had been influenced by mental illness. Although they don’t have any formal art education, art became new form of expression for them and at times even provided a new life purpose.

The artistic representation of their inner lives often revealed highly interesting works, which were mostly hidden behind the walls of mental institutions while having limited opportunities to share them with the public. Discovering talented patients in those places was the main goal of MUDr. Peter Breier, one of the founders of LMH. Since 2004, when the league started to work with this group of people more intensively, various talents were discovered and gradually a diverse collection of artworks was created. Until now, the collection had not been publicly presented in a formal way. This catalogue and exhibition is the first attempt to engage the Slovak public and find supporters for this kind of art.

The Sample of works from this collection should not be looked at as diagnostic material, but instead should be appreciated for their artistic quality. Each of the artists in Art brut from the collection of the League for Mental Health and in this catalogue is a unique personality with his/her own methods of expression, and with individual educational, social, cultural or economic backgrounds. What connect them is their uniqueness, authenticity and originality both in form and content.

That is also typical for this kind of art labeled by French painter and theorist Jean Dubuffet in 1945 as art brut. Despite the fact, that art brut artists are sometimes considered isolated from the outside world and focused on themselves, we cannot really agree with the notion of isolation in connection with their relationship to visual art. Most of the artists in this project were influenced by both popular and ‘high’ culture: reading books about art, watching movies, visiting various art classes and shows. But even while they are reacting to outside stimulation, they are still able to keep their own sensibility and authentic ‘handwriting’ – they are still themselves. Their art is not primary motivated by an ambition to show their work at galleries or to conform to the market. What is important is the creative process itself. As Peter Breier says, “Many mental patients express themselves through art simply because it is easier for them than speaking about their feelings.” Creativity offers an escape to a different world and helps them when they feel lonely. It expands their mind and satisfies the need for a meaningful activity. Looked at from this angle, the artistic quality is just added value; certainly positive, but far from the most important outcome.

What is also notable is that the need to express themselves visually (and sometimes also literary) appeared strongly, only as adults – following much of their lived lives. Part of LMH activities, mainly co-organized with the Nezábudka Foundation, is to create positive conditions for their creativity and to support those authors who would like to pursue art in the future. The league organizes various creative workshops for them and also, through the project Seeking for Talents, regularly asks mental hospitals across Slovakia to look for creative people among their patients. A professional jury selects finalists from submitted works and invites them to a meeting in the Gallery of Naïve Art in Schaubmar Mill in Pezinok.

We have to say that for some of the artists the notion of traveling for a week to an unknown environment where they are exposed to new people and situations is challenging. This journey becomes an opportunity to break a vicious cycle of isolation and to create space for new friendships and for the sharing of creative excitement and stories about their personal difficulties. This meeting is an opportunity to slow down in the midst of this fast world, to rejuvenate, get new inspiration and to focus on creation. In the following interview, professional guarantor of these events Vladimír Kordoš notes: “Today, everybody often keeps ‘taking’ so I am happy to see that these artists are not only passive consumers of life. I think their artistic activities could be inspiring for many of us. At some point, creativity might not only be a good therapy for these people, but perhaps for us all.

5

Artbrut_katalog.indd 5

5.10.2010 16:19:49

Václav Ryba Václav Ryba sa narodil 24. 9. 1950 v Horných Zeleniciach. Pôvodne študoval chémiu, neskôr pracoval ako chemický laborant v Slovnafte, odkiaľ prešiel do hutníckej druhovýroby v Trnave. K výtvarnému umeniu sa dostal až v roku 1989, teda už v dospelom veku, po remisii hlavného ataku choroby. K jeho najobľúbenejším námetom patria krajiny s drobnou figurálnou štafážou, ktoré znázorňuje v rôznych ročných obdobiach a tematických obmenách. S obľubou však maľuje aj akty, milenecké páry, kaviarenské a krčmové scény, vlastné sny či expresívne ladené portréty. Inú polohu jeho tvorby predstavujú obrazy, na ktorých znázorňuje smútkom podfarbené príbehy ľudí postihnutých neľahkým osudom alebo osobnou tragédiou. Podobne melancholicky vyznieva aj Václavova literárna tvorba. Vo svojich poviedkach sa najčastejšie obracia do minulosti, k spomienkam a príbehom z mladosti, ktoré mu poskytujú azyl, keď okolitý svet stráca svoj význam.

Okrem výberu motívov a tém sa venuje aj maľbe ako takej. Študuje francúzskych impresionistov, obdivuje Chagalla, Modiglianiho, Soutina, ktorými sa niekedy voľne inšpiruje. Výsledné dielo sa potom stáva jeho vlastným, originálnym zobrazením vecí, v ktorom si uchováva čistý, nezaťažený pohľad „veľkého dieťaťa“. Václav v súčasnosti žije a tvorí v ústraní, v malebnom prostredí v Horných Zeleniciach pri Trnave.

Václav Ryba was born in September 24, 1950 in Horné Zelenice. He studied chemistry and worked as an assistant chemist in Slovnaft, and later moved on to metallurgy in Trnava. In 1989, after the remission of his illness, Václav Ryba began his work as an artist. Currently, his favorite subject matter are small figures in various seasons with thematic variations set within landscapes. He also likes to paint nudes, lovers, coffee and pub scenes, his own dreams and expressive portraits of people sadly influenced by fate and personal tragedy. Melancholy also plays a large role in Václav’s writing. In his short stories, he often looks to his past to provide sanctuary whenever the outside world looses its meaning. He also studies painting – finding inspiration in the work of the French impressionists and of Chagall, Modigliani and Soutine. His work however, is original, exhibiting a unique vision of the world from the point of view of a ‘big child’. Václav lives and works privately in a picturesque environment of Horné Zelenice near Trnava.

6

Artbrut_katalog.indd 6

5.10.2010 16:19:49

7

Artbrut_katalog.indd 7

5.10.2010 16:19:51

Zuzana Ebringerová Zuzana Ebringerová sa narodila 26.4. 1963 v Bratislave. K výtvarnému umeniu mala blízko už od detstva. Po skončení strednej školy začala študovať dejiny umenia, kvôli chorobe však musela štúdium prerušiť. Jej tvorbu charakterizuje expresívny výtvarný prejav, založený na živom, spontánnom geste a jasne tónovanom koloristickom poňatí. Pri hľadaní námetov sa najčastejšie obracia do sveta vlastnej imaginácie a snov, nevynímajúc nočné mory a vízie. Kompozície jej obrazov narábajú skôr s otvoreným, vzdušným priestorom, vizuálna realita je často pretvorená do sugestívneho abstraktného záznamu evokujúceho snové krajiny a iné fantazijné motívy. V zbierke LDZ je táto autorka zastúpená sériou prác, ktoré sledujú jej tvorbu v rôznych časových úsekoch. Kým v skorších prácach autorka ešte uplatňuje snahu o vystihnutie reality, postupne sa jej rukopis čoraz väčšmi oslobodzuje. Zuzanine obrazy hýria farbami, pocitmi a vťahujú nás do svojich tajomných priestorov a príbehov. Je to potom predovšetkým emócia umocnená farebným riešením, ktorá organizuje celok a vystupuje v týchto obrazoch do popredia. Práve túto kvalitu pokladáme v prácach Zuzany Ebringerovej za najvýraznejšiu.

Zuzana Ebringerová was born in April 26, 1963 in Bratislava. Close to art since her childhood, she began studying Art History after high school, but illness forced her to interrupt her studies. An expressive visual vitality based on live gestures and bright colorful background is typical for her work. Her subject matter comes from her own imagination and dreams, including nightmares and visions. Her compositions are open and airy that often transform visual reality into suggestive abstract dream-like landscapes frequently with elements of fantasy. LMH has various stages of Zuzana’s work within its collection. In her early works Zuzana tried to capture reality but her later work, full of colors and feelings, she exhibits a great deal more freedom and draws us into magic spaces and stories. The most striking feature of these later works is the powerful displays of emotion that are brought into the foreground through the use of color.

8

Artbrut_katalog.indd 8

5.10.2010 16:19:53

9

Artbrut_katalog.indd 9

5.10.2010 16:19:54

Daniel Horák Daniel Horák sa narodil 17. 12. 1975 v Bratislave. Po skončení gymnázia nastúpil na Matematicko-fyzikálnu fakultu, avšak kvôli chorobe bol nútený štúdium prerušiť. Prvé dotyky s výtvarnou tvorbou mal už v detstve, ale systematickejšie sa jej začal venovať až v dospelosti (aj v rámci workshopov organizovaných LDZ). Pre jeho tvorbu je príznačná určitá melanchólia a snová imaginácia založená na neobvyklých asociáciách obrazov a myšlienok. Svoje námety Daniel nachádza v prírode, v kresťanskej mytológií v rôznych symbolických motívoch. Inšpirujú ho vlastné zážitky, city a poézia, ktorej sa tiež venuje. V jeho tvorbe prevažujú figurálne kompozície umiestnené v krajine. Sú to predovšetkým ženské akty, ktoré často obsahujú skrytý emotívny náboj svojsky spájajúci prvky secesného symbolizmu, expresionizmu a metafyzickej maľby. Okrem pastelu a maľby sa autor často vyjadruje aj v technike kresby a perokresby, ktorá väčšinou slúži ako skica k väčším formátom. K jeho obľúbeným témam, ktoré sú zastúpené aj v zbierke LDZ, patrí séria malieb „Nadja“, inšpirovaná tajomnou postavou ženy z knihy André Bretona. Tieto lyrické dielka vytvárajú maliarske metafory pocitu splynutia s prírodou tak trochu v duchu tvorby Jana Zrzavého.

Daniel Horák was born on December 17, 1975 in Bratislava. After high-school (gymnázium), he started to study at the Faculty of Mathematics and Physics, but these studies were disrupted by illness. Although he had some experiences with art as a child, he began to engage more regularly as an adult partly through workshops organized by LMH. A certain melancholy and dream-like imagination, based on unusual images and ideas are typical of his work. Daniel finds his topics in nature, in Christian mythology and in various symbolic motifs. He is inspired by his own experiences, feelings and poetry – his other artistic media. He mainly creates figural compositions within the landscape, often with female nudes. These works depict hidden emotional energy that uniquely connect art nouveau, expressionism and metaphysical painting. In addition to pastel and painting Horák often uses drawing and pen drawing mainly to sketch in preparation for larger works. One of his favorites topics presented in the LMH collection is captured in the series of paintings ‘Nadja’, inspired by the mysterious woman in André Breton’s book. These mystical works are veiled by a certain lyricism and create painterly metaphors for the feeling of merging with nature, somewhat similar to the art of Jan Zrzavý.

10

Artbrut_katalog.indd 10

5.10.2010 16:19:58

11

Artbrut_katalog.indd 11

5.10.2010 16:19:59

Roman Machovič Roman Machovič sa narodil 18. 12. 1966 v Banskej Bystrici. Roman patrí k všestranným autorom. Kreslí, maľuje, venuje sa fotografii a v poslednom období sa začína k životu vyjadrovať aj prostredníctvom poézie a poviedok. V zbierke LDZ je zastúpený predovšetkým svojou fotografickou tvorbou, ku ktorej sa dostal v dospelosti ako úplný samouk. Ako sám hovorí: „Fotografovanie mi otvára nové obzory a dáva mi silu ísť dopredu a rozvíjať sa.“ Z tematického hľadiska môžeme jeho práce rozdeliť do dvoch cyklov. Prvý, emotívnejší cyklus, ktorý zastupuje autorovu staršiu tvorbu, spája dokumentárny pohľad s umeleckým. Na týchto záberoch Roman zaznamenáva objekty, zátišia a ľudí, ktorých zobrazuje v ozvláštnených situáciách, často smerujúcich k vyjadreniu sociálnej a duchovnej dimenzie ľudského bytia. Témy nachádza v mestských osídleniach, v priestore mestského „folklóru“: na ulici, v kaviarňach, v parkoch. Svojím druhým, reportážnym cyklom potom približuje činnosť samotnej LDZ a dokumentuje tvorivú atmosféru na letných výtvarných sústredeniach v Galérii insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.

Roman Machovič was born on December 18, 1966 in Banská Bystrica. He is a versatile artist who draws, paints, photographs and who lately has shared his ideas about life through poetry and short stories. The LMH collection contains mostly his photographs that he started to create as a self-taught artist and then continued as an adult. As he says, “photography opens new horizons for me and gives me energy to go forward and to improve.” There are two groups of his works based on two topics: older, more emotional works that connect a documentary approach to one that is more artistic and objects, still life, or people in unusual situations that often expressing the social and spiritual dimension of human existence. He is inspired by urban environments, streets, coffeehouses and parks. His second cycle documents the activities of LMH and the creative atmosphere of the summer workshops at the Gallery of Naïve Art in Schaubmar Mill in Pezinok.

12

Artbrut_katalog.indd 12

5.10.2010 16:20:04

13

Artbrut_katalog.indd 13

5.10.2010 16:20:04

Róbert Kačánek Róbert Kačánek sa narodil 21. 4. 1979 v Prešove. Potreba výtvarného vyjadrenia sa uňho prejavila intenzívne už v detskom veku. Odvtedy kreslí vždy, keď má na to príležitosť. Róbert je autor, ktorý nedostatkom námetov rozhodne netrpí.

Chrlí ich ako v dobrom seriáli. Svoje námety nachádza vo svete komixových bubliniek, rýchlych áut, lietadiel, rôznych pouličných „týpkov“ a superhrdinov v obtiahnutých trikotoch. Jeho práce, niekedy doplnené textom, väčšinou zaznamenávajú viacero dejových línií súčasne, pričom v každom deji, či minipríbehu nájdeme niečo čím nás autor pobaví a „dostane“. K znázorneným postavám pridáva množstvo detailov, ktoré ich charakterizujú a odhaľujú nám ich ciele a túžby. Jednotlivých hrdinov pritom stavia do rôznych bizarných situácií, kde sa mieša realita s fikciou, sny s predstavami.

V niektorých príbehoch Róbert znázorňuje dokonca aj sám seba, a to v podobe Kettleta – najväčšieho hrdinu zo všetkých.

Okrem komixových postáv, boeingov a áut sa rád obklopuje aj svojimi divákmi, ktorých provokuje svojou otvorenosťou a s pobavením čaká na ich reakcie. Róbert v súčasnosti žije a tvorí v Starej Ľubovni.

Róbert Kačánek was born in April 21, 1979 in Prešov. He was attracted to art early in life. Since then, he draws whenever he can. Róbert never lacks themes for his work producing them as fast as a good TV show. –He captures the world of comic thought bubbles, fast cars, airplanes, various street ‘guys’ and superheroes in sleek overalls. His works, sometimes complemented by texts, depicts multiple layers of captivating narrative. Every person he draws has many specific details to show their goals and desires. They experience bizarre situations where reality and fiction, dreams and imagination mix. In some of these stories, the main hero is the artist himself – as Kettlet who is the biggest hero of all. Besides comics characters, Boeings and cars, he likes to be in the presence of people looking at his work, provoking them with his openness and waiting amusedly for their reactions. He lives and creates in Stará Ľubovňa.

14

Artbrut_katalog.indd 14

5.10.2010 16:20:06

15

Artbrut_katalog.indd 15

5.10.2010 16:20:07

Ivan Jakubovie Ivan Jakubovie sa narodil 25.01.1962 v Banskej Bystrici. K výtvarnému prejavu sa dostal v roku 1995, v rámci špecializovaného zariadenia DSS Kotva v Predných Hálnoch pri Brezne kde zistil, že rád kreslí. Odvtedy kreslí každý deň rôzne motívy podľa momentálnych pocitov a nálady. Jeho tvorba je pohľadom do veľmi individuálneho obrazového sveta, postaveného skôr na báze inštinktov a emócií. Námetom jeho prác sú väčšinou polopostavy zvierat, ktoré svojou absolútnou spontánnosťou v mnohom pripomínajú detskú tvorbu. Táto podobnosť nie je náhodná. Tak ako Ivanove práce, ani detská kresba nie je limitovaná špeciálnym umeleckým školením a neskrýva radosť z tvorby. Autorove kresby neznázorňujú model, ktorý má pred očami, ale to, čo z neho pozná a čo si pamätá, napr. hlava z profilu, výrazné oči atď.

Rukopis je uvoľnený, charakterizuje ho robustnejšie tvaroslovie s výrazne expresívnym ladením. Postavy nie sú zasadené do priestoru, ani do deja, ich obrysy priamo vystupujú z plošných pozadí, doplnených jednoduchými ornamentálnymi motívmi. Farebné a tvarové obmeny znázornených motívov môžu byť zároveň odkazom na pocity, dojmy a myšlienky uplynulých dní. Charakteristické sú kombinácie jasných farieb, tvarové deformácie a neobvyklé spojenia obrazových prvkov. Do toho vstupuje výrazná kresbová linka, hravosť, grotesknosť, farebnosť a optimizmus.

Ivan Jakubovie was born on January 25, 1962 in Banská Bystrica. He was introduced to drawing in the house of social services ‘Kotva’ in Predné Hálny near Brezno in 1995. Since then, he has drawn images inspired by his feelings and everyday moods. His unique world of images is based on instincts and emotions. He often depicts the half-figures of animals. Ivan’s extremely spontaneous work is in many respects similar to children’s art, which is not accidental. Both have no formal academic art education to limit them, and both share the joy of creativity. Ivan’s drawings do not derive from looking at a model but from what he knows and remembers –a profile, striking eyes, etc. His handwriting is loose and robust with expressive elements. Figures are not part of the background nor are they part of some particular story.

Their silhouettes arise from flat surfaces with simple ornamental motifs whose color and shape change depending on his recent feelings and impressions. A combination of bright colors, deformed shapes and unusual juxtapositions of elements are typical for this artist’s work as are bold lines, playfulness, color, optimism and the grotesque.

16

Artbrut_katalog.indd 16

5.10.2010 16:20:10

17

Artbrut_katalog.indd 17

5.10.2010 16:20:11

Sylvia Mikolášková Sylvia Mikolášková sa narodila 21. 6. 1977 v Trenčíne. Podobne ako väčšina autorov zastúpených v zbierke LDZ aj ona k výtvarnému prejavu pristúpila až v dospelom veku. Sama o svojej tvorbe hovorí: „Je to dialóg medzi mnou a obrazom, medzi mojim vnútorným a vonkajším svetom.“ Jej práce sú pestrofarebným spojením konkrétnych a abstraktných prvkov, nevyhýbajú sa žiadnemu pocitu, nálade ani emócii. Inšpiráciu autorka nachádza v každodenných životných situáciách: doma, vo svojom meste, na prechádzkach prírodou, v snoch, v spomienkach... Popri výbere motívov a tém je pre ňu dôležité hlavne narábanie s farbou. Sylvia neustále hľadá nové farebné kompozície a kombinácie. Často pri tom využíva kontrastné tóny a výrazné obrysové línie, ktoré jej dielam dodávajú vnútornú spojitosť a expresívnu pôsobivosť. Okrem farieb sa pohráva aj s rôznymi symbolmi a symbolikou a to nielen v obrazoch samotných, ale aj v ich názvoch, napr.: Návšteva z Japonska, Muž s fajkou, alebo Chuť na jahodovú zmrzlinu.

Sylvia Mikolášková was born on June 21, 1977 in Trenčín. Similarly to most of the artists in the LMH collection, she also started to create as an adult. She says that her art is a “dialogue between myself and the image and between my outer and inner universe.” Her works are a colorful mixture of specific and abstract elements that are not afraid of any feeling, mood or emotion. Sylvia’s inspiration comes from everyday situations: her home, town, walking in the nature, dreams and memories… Apart from the selection of topic, color is the most important element in her work. Sylvia continually explores new color compositions and combinations. She often uses contrasts and bold outlines that unify her work and provide an expressive appeal. She frequently plays with various symbols – not only in her paintings, but also in their titles, such as Visit from Japan, Man with the Pipe, or Appetite for Strawberry Ice-cream.

18

Artbrut_katalog.indd 18

5.10.2010 16:20:13

19

Artbrut_katalog.indd 19

5.10.2010 16:20:15

Bedřich Matoušek Bedřich Matoušek sa narodil 3. 6. 1965 v Marianskych Lázňach. Detstvo prežil v detských domovoch po celom Slovensku, ako 12. ročný sa presťahoval k matke do bytu v bratislavskom „Pentagone“. V súčasnosti žije a tvorí v Domove sociálnych služieb Rozsutec v Bratislave - Lamači. K najobľúbenejším námetom jeho kresieb patria rôzne mediálne hviezdy, ktoré obdivuje a obkresľuje z lesklých stránok bulvárnych plátkov. Ide v podstate o svojskú „portrétnu záležitosť“. Jeho Zuzany Belohorcové a iné „celebrity“ sú puntičkársky a do detailu prepracované. Béďo, ako ho všetci prezývajú, nad nimi presedí niekedy aj celé hodiny. Sústredene, trpezlivo, s lupou vytvára zvláštne krehké štruktúry, ktoré po dokončení nadobúdajú špecificky zasnenú poetiku. Okrem ľudských portrétov a postáv obkresľuje aj iné motívy, pričom už ich výber je prekvapujúci. Väčšinou ide o výrezy z rôznych reklamných fotografií a iných propagačných materiálov, ktoré potom svojsky pretlmočí do vlastného jazyka. Pracuje temer výlučne ceruzou alebo tvrdými pastelkami. Vyhýba sa expresii, nemá rád výrazné farby, ani kontrasty. Jeho práce charakterizuje zvláštna vyblednutá farebnosť, čo ich niekedy posúva do temer meditatívnej roviny. Okrem kreslenia sa Bedřich rád venuje aj turistike. Na svojich potulkách prírodou si všíma rôzne detaily, najmä kvety a život hmyzu.

Bedřich Matoušek was born on June 3, 1965 in Mariánské Lázně (today the Czech Republic). He spent his childhood in various orphanages and moved in with his mother into the ‘Pentagon’ housing in Bratislava when he was 12. He lives and creates in the House of social services in Rozsutec in Bratislava-Lamač. His favorite subject matter are the various celebrities he admires and that he re-draws from the shiny tabloid covers. He basically creates their ‘portraits’, and includes the tiniest details of their faces. Béďo, as everybody calls him, spends hours on them. Concentrated, patiently working with a magnifying glass, he creates fragile structures that attain a certain dream-like quality upon finishing. Besides human portraits and figures, he draws and uses segments from various surprising advertising and other promotional materials. Most of the time, he works with hard crayons or pencil. He avoids expressivity and vivid colors, as well as contrast. Strange, faded colors make his paintings nearly meditative. Other Bedřich’s hobbies include hiking and while on his nature walks he observes various details, such as flowers and life of insects.

20

Artbrut_katalog.indd 20

5.10.2010 16:20:19

21

Artbrut_katalog.indd 21

5.10.2010 16:20:21

Rasťo Bibza Rasťo Bibza sa narodil 28. 4. 1968 v Bratislave. Kresleniu sa začal venovať už v detskom veku a počas života prešiel viacerými fázami výtvarného vyjadrovania. Autor všetku svoju energiu vkladá predovšetkým do samotného procesu tvorby, ktorý, zdá sa, je preňho najdôležitejší. Jeho práce vznikajú automaticky, akoby z jedného popudu. Vo výbere tém sa obmedzuje na niekoľko opakujúcich sa motívov: nádoby, hlavy, postavy a individualizované zátišia. Ich farebnosť väčšinou redukuje na tónové nuansy, pričom kombinácie jednotlivých farieb sú riadené jeho momentálnym psychickým rozpoložením.

V období napätia používa temné farby, v pokojnejších obdobiach sa farebnosť rozjasňuje. Hoci sú jeho obrazy v rámci jednotlivých cyklov zdanlivo identické, pri pozornejšom preskúmaní vidíme, že každý z nich má svoj individuálny charakter. Je otázne, z čoho pramení autorova fascinácia motívmi, ktoré znova a znova zobrazuje. Dáva nám tým nejakú správu? Nech je to akokoľvek, temer úplná monotónnosť námetu a štýlu dodáva týmto cyklom zvláštne napätie. Okrem maľovania je Rasťovou veľkou záľubou astronómia. Veľa číta o hviezdach a rád pozoruje nočnú oblohu.

Rasťo Bibza was born on April 28, 1968 in Bratislava. He started to draw as a child and has tried various styles since then.

He puts all of his energy into the automatic creative process, which plays a central role for him and reflects his urge to create. His topics are limited to the following: vessels, heads, figures and individualized still life. Their colors are reduced to tone nuances and their particular combinations are influenced by his mood. When stressed, his palette is dark and during calmer periods, gets brighter. Even though his paintings within each cycle appear identical, we can recognize individual differences after careful study. It is unknown why is Rasťo is fascinated by motifs he continual repeats. Is he trying to send us a message? The monotony of his themes and styles gives a strange tension to his paintings. Rasťo’s other big hobby is astronomy. He likes reading about stars and watching the night sky.

22

Artbrut_katalog.indd 22

5.10.2010 16:20:21

23

Artbrut_katalog.indd 23

5.10.2010 16:20:23

Karolína Marksová Karolína Marksová sa narodila 8. 11. 1984 v Trenčíne. Tak ako ostatní autori v zbierke LDZ, ani ona nemá formálne výtvarné vzdelanie. Zážitok z kreslenia a maľovania objavila už v detstve, no intenzívnejšie sa výtvarnej tvorbe venuje až posledné roky. Na svojich obrazoch znázorňuje to, čo má rada: slnko, prírodu, anjelov, zvieratá, ľudí... Väčšinou sa tu prelínajú zlomky reality so snami, konkrétne pozorovania s fantáziou. Priestorové vzťahy rieši plošne, nezaujímajú ju proporcie ani perspektíva. Postavy a predmety často zobrazuje mimo ich prirodzeného priestoru a času, „rozhadzuje“ ich na ploche obrazu podľa vlastného uváženia. Niekedy svoje práce dopĺňa krátkymi poetickými textami, ktoré sugestívne korešpondujú so znázornenými témami. K autorkiným obľúbeným a výrazným námetom, zastúpeným aj v zbierke LDZ, patria hlavy a masky, typické svojimi zjednodušenými formami a výraznou, expresívnou farebnosťou. Ako celok Karolínina tvorba v sebe nesie iskru optimizmu, no občas v nej možno objaviť aj dramatické momenty.

Karolína Marksová was born in November 8, 1984 in Trenčín. Similar to others in the LMH collection, she does not have any formal art education. She experienced the creative process as a child, but returned to art only recently. She paints what she likes: sun, nature, angels, animals, people… primarily fragments of reality mix with dreams and fantasy. She flattens the spaces and perspective and ignores proportions. Figures and objects are often outside of their natural space and time and lay scattered around the canvas. Sometimes, Karolína adds poetic texts that suggestively correspond to the paintings. Some of her favorite topics, reflected in the LMH collection are heads and masks, with typical, simplified forms and bold, expressive colors. Her work has a spark of optimism, but displays at times dramatic moments.

24

Artbrut_katalog.indd 24

5.10.2010 16:20:28

25

Artbrut_katalog.indd 25

5.10.2010 16:20:29

Tomáš Kellenberger Tomáš Kellenberger sa narodil 10. 4. 1980 v Bratislave. K výtvarnej tvorbe inklinuje už od malička, no systematickejšie svoj talent rozvíja až v poslednom období v rámci rôznych chránených dielní a workshopov. Tematicky je jeho tvorba veľmi bohatá. Ako sám hovorí: „Zaujíma ma všetko. Kreslil som rozprávkové postavičky, realistické krajiny a záhrady, rytierov, mytológiu, náboženské témy, symbolické a alegorické obrazy, zátišia, poetiku malebnej krajiny, ľudské tváre i postavy, hrady, apokalyptické výjavy, ženské akty a historické udalosti podľa môjho pohľadu.“ Energia jeho diel spočíva predovšetkým v silnej autentickej kompozícii a výraznej farebnosti. Inklinuje ku geometrii, silnému rytmu a štylizácii.

Tmavou farbou načrtnuté kontúry vypĺňa jasnými fauvistickými farbami. Plošná kompozícia a farebnosť dávajú jeho obrazom dekoratívnosť a nechávajú vyniknúť expresívny charakter diela, ku ktorému sa postupne prepracúva. Ako celok jeho tvorbu charakterizuje rytmus, dynamika, čistá farebnosť a postupné oslobodzovanie sa od námetu smerom k znaku.

Tomáš Kellenberger was born on April 10, 1980 in Bratislava. He has been close to art since childhood, but started to create systematically in his life while attending various workshops. His work is rich in themes. As he says, “I am interested in everything. I draw fairy-tale heroes, realistic landscapes and gardens, knights, mythology, religious themes, symbolic and allegoric images, still life, poetic landscapes, human faces and figures, castles, apocalyptic scenes, female nudes and historic events interpreted in my own way.” The energy of his work comes from strong authentic composition and vivid colors. He tend to use geometry, bold rhythm and stylization. Dark outlines are filled with bright fauvistic colors. Flat composition and colors provide a decorative quality and enable expressivity to become more prominent in his work.

Rhythm, dynamics, pure colors and gradual transition from themes to symbols are typical in Tomáš’s work.

26

Artbrut_katalog.indd 26

5.10.2010 16:20:32

27

Artbrut_katalog.indd 27

5.10.2010 16:20:33

Tomáš Chaloupka Tomáš Chaloupka sa narodil 4. 7. 1980 v Prešove. Kresleniu a maľovaniu sa intenzívne venuje od roku 1994, teda od svojich štrnástich rokov. Svoje obrazy vytvára bez podkladu, postupne a paralelne so svojimi rozvíjajúcimi sa prestavami.

Pre každý obraz určuje vlastnú farebnosť, ktorá sugestívne korešponduje s jeho témami. Využíva širokú škálu výtvarných nápadov, ktoré ľahko obmieňa a prispôsobuje rôznym námetom a náladám. Rád experimentuje a skúma vzájomné vzťahy farieb alebo vytvára registre štruktúr na princípe hry ako podstate tvorby. Uplatňuje pritom najmä svoj cit pre rytmus a kompozíciu, ako aj svoj osobitý zmysel pre dekorativizmus a farebnosť. Základom jeho výtvarného jazyka sú rytmicky sa opakujúce znaky: vlnovky, kruhy, špirály, atď., ktoré systematicky najrôznejším spôsobom kombinuje, zmnožuje, prekrýva a vrství.

Tomáš Chaloupka was born on July 4, 1980 in Prešov. He started to paint and draw regularly at the age of 14. He creates paintings without sketching, gradually and in coordination with his imaginative process. Each painting has its own colors based on its theme. He uses a wide range of styles and ideas that change slightly according to his various themes and moods. Tomáš likes to experiment with the relationship between colors and/or creates a registry of structures based on the principle of games as an essence of his creativity. He utilizes a very individualized sense of rhythm and composition, as well possessing a unique sense of color and decorativeness. His art language is based on the repetitions of signs: curves, circles, spirals, etc., and their systematic combinations, multiplying, layering and overlays.

28

Artbrut_katalog.indd 28

5.10.2010 16:20:35

29

Artbrut_katalog.indd 29

5.10.2010 16:20:37

Ivana Urgelová Ivana Urgelová sa narodila 27. 5. 1979 v Bratislave. Vo svojich prácach sa od detstva usiluje zachytiť predovšetkým krásu skutočných rastlín a zvierat, inšpirácia realitou jej však nestačí. Pri tvorbe rozvíja aj svoju bohatú imagináciu, ktorá niekedy vyplavuje na povrch rôzne surrealistické a fantastické námety. Väčšina jej prác vzniká na podobnom princípe. Autorka najprv rozvrhne základné tvary svojich kresieb, postupne ich upresňuje a dopĺňa množstvom prírodných, zväčša rastlinných detailov, ktoré niekedy celkom ovládnu obrazovú plochu. Prepletajú sa do podivných ornamentálnych štruktúr a ovplyvňujú celkovú atmosféru diela. Niekedy sa môže zdať, že pôsobia až príliš dekoratívne, sú však výsledkom svojskej transformácie objektívneho sveta a preniká ich zvláštne vnútorné napätie. Akoby tieto rastlinné a ornamentálne formy boli iba maskou, za ktorou sú ukryté autorkine najskrytejšie emócie a predstavy.

Ivana Urgelová was born on May 27, 1979 in Bratislava. She has tried to capture the beauty of real plants and animals since her childhood, but reality is not enough for her. She elaborates using a rich imagination that sometimes introduces various surrealist and fantastic motifs. Most of her work is based on a similar principle. First, the artist decides on the basic shapes of her drawings that gradually uses a variety of details from nature and plants, that tend to take over the entire surface. They intertwine in strange ornamental structures and affect the overall atmosphere of the work. Sometimes, these works might seem too decorative, but are the result of certain transformations of the objective world and each carry a special inner tension, as if the vegetal and ornamental forms were only a mask, behind which is the artist’s hidden emotions and visions.

30

Artbrut_katalog.indd 30

5.10.2010 16:20:42

31

Artbrut_katalog.indd 31

5.10.2010 16:20:42

Viera Kulišovová Viera Kulišovová sa narodila 15. 10. 1993 v Bratislave. Výtvarnej tvorbe sa venuje od detstva a jej mama Alena, ktorá tiež maľuje, ju v tomto smere bezprostredne podporuje. Vierkine práce spájajú v sebe figurálne a krajinárske inšpirácie a často sa na nich objavujú osoby alebo veci, ktoré sú jej blízke. Má rada rozprávky a svet fantázie, preto často maľuje rôzne rozprávkové postavičky alebo vymyslených „mutantíkov“. K jej starším námetom patria najmä portréty malých detí, v ktorých pri pozornejšom preskúmaní možno objaviť autorkine vlastné portrétne črty. K týmto prácam neskôr pribudli zvláštne postavičky ľudí so zajačími ušami a iné fantazijné motívy. V rámci zbierky LDZ je Vierka zastúpená aj svojou krajinárskou tvorbou. Ide o imaginárne krajinky, ktoré po formálnej stránke charakterizuje splývavý rukopis, jemná modelácia objemov a cit pre farebné valéry. Jednotný štýl a dobre zvládnuté výrazy zároveň prezrádzajú zámernú štylizáciu.

Viera Kulišovová was born on October 15, 1993 in Bratislava. She has been interested in art since childhood with the support of her mom, Alena, who also paints. Her works include both figurative and landscape motifs and often capture people and objects that are close to Viera. She likes fairy-tales and the fantasy world, often painting various fairy-tales heroes and self-invented little mutants. Her older works include portraits of children whose images are mixed with some of her own facial features. Later, she created strange figures with rabbit ears and other fantasy motifs. The LMH collection has Viera’s imaginary landscapes – with her typical confluent style, gentle volume modeling and a sense for tonal value.

Her unified style and expression reveals a certain stylization.

32

Artbrut_katalog.indd 32

5.10.2010 16:20:46

33

Artbrut_katalog.indd 33

5.10.2010 16:20:47

Dušan Mihálik Dušan Mihálik sa narodil 7. 1.1963 v Bratislave. Dušan je v každom smere nezvyčajnou osobnosťou a v rámci zbierky LDZ patrí k najproduktívnejším autorom. Vyjadruje sa bezprostredne a bez filtra, mnohoznačným jazykom. Svoje príbehy podáva cez prizmu vízie, cez svojský svet bohatých, nespútaných predstáv. Svojrázne znázorňuje najmä figurálne námety – zvieratá a mimozemšťanov, ktorých dopĺňa sieťou rôznych znakov a zjednodušených symbolov. Aby zosilnil výrazovosť, usiluje sa o expresívne podanie. Niekedy maľuje aj podľa predlohy, nie však preto, že by usiloval o verné zachytenie vzoru, ale aby uspokojil momentálnu potrebu výtvarného vyjadrenia. Ako „šablóny“ si vyberá rôzne obrazové encyklopédie (napríklad atlas zvierat), ktoré potom horúčkovite obkresľuje stranu po strane. V relatívne krátkom časovom úseku je schopný vytvoriť niekoľko desiatok takýchto kópií, ktoré neskôr prispôsobuje svojim vlastným filozofickým a ufologickým predstavám.

Dušan Mihálik was born on January 7, 1963 in Bratislava. He is in every way an unusual personality in LMH collection and one of its most productive artists. He expresses himself directly without a filter and with ambiguous language. He shares his stories through his vision; a unique world of rich, rampant expressive imagination. His figurative motifs are quite peculiar – animals and extra-terrestrials with a network of signs and simplified symbols. He sometimes paints from models, but not because he needs to capture them directly, but to satisfy his momentary need for artistic expression. He picks ‘templates’ from various picture encyclopedias (picture encyclopedia of animals, for instance) and re-draws these images frantically, page by page. He is able to create tens of those copies in a short time and adapts them later for his own philosophic and UFO oriented visions.

34

Artbrut_katalog.indd 34

5.10.2010 16:20:49

35

Artbrut_katalog.indd 35

5.10.2010 16:20:52

Monika Miniariková

Dušan Turský

36

Artbrut_katalog.indd 36

5.10.2010 16:20:53

Andrea Štibraná

Darina Okáliová-Komlóssyová 37

Artbrut_katalog.indd 37

5.10.2010 16:20:54

Anna EmerichovĂĄ

Martin LoĹžek

38

Artbrut_katalog.indd 38

5.10.2010 16:20:57

Lucia Čertíková

Magdaléna Hánová 39

Artbrut_katalog.indd 39

5.10.2010 16:20:59

Artbrut_katalog.indd 40

5.10.2010 16:21:01

AKO SA POZERAŤ NA ART BRUT Rozhovor s Vladimírom Kordošom, Petrom Breierom, Katarínou Čiernou a Danielom Hevierom • Termín art brut po prvý raz použil francúzsky výtvarník Jean Dubuffet (1945) na označenie tvorby autorov stojacich mimo bežnej spoločenskej normy, najmä duševne chorých, rôznych excentrikov, vizionárov a pod. Záujem o výtvarné prejavy týchto ľudí však existoval už skôr. Vzrástol najmä po tom, čo v roku 1922 nemecký psychiater a kunsthistorik Hans Prinzhorn vydal svoj spis Bildnerei der Geisteskranken (Tvorba duševne chorých). Prinzhorn pri interpretácii diel týchto ľudí kládol dôraz predovšetkým na nevedomú tvorivosť, inštinktívnosť, nezámernosť, autentickosť... V literatúre dnes existuje veľa ďalších prívlastkov, ktoré pojem art brut sprevádzajú. Popisujú ho, hromadia sa, no niekedy mám dojem, akoby sa toto umenie už svojou podstatou všetkým definíciám vymykalo. Napriek tomu by som sa na úvod chcela opýtať, ako toto umenie vnímate vy a čím vás tvorba autorov art brut (duševne chorých), resp. spolupráca s nimi oslovuje alebo obohacuje?

Vladimír Kordoš: Asi tou svojou primárnosťou, tým základom, ktorý tvorbu robí tvorbou. Mám pocit, že je to niečo, čo sa u ľudí, ktorí sa dali na profesionálnu dráhu mnohokrát vysušuje, alebo umŕtvuje. Akoby sa v tvorbe mnohých týchto ľudí nachádzal ten prvotný impulz, možno akési tvorivé „obnaženie“. Naozaj nie je ľahké to popísať.

Peter Breier: Pre mňa bola práca s výtvarným prejavom mojich pacientov vždy cestou do ich vnútorného života, pomocou ktorého som sa snažil pochopiť, čo sa asi tak deje v ich nevedomí. V podstate ma nezaujíma, akú nálepku priradia výtvarní teoretici tvorivému prejavu, dôležité pre mňa je, či ma dielo osloví alebo nie. A v umení, hlavne v neškolenom, autor vyjadruje svoje pocity bez vnútornej cenzúry, ktorú inak používa v slovnom prejave.

Daniel Hevier: Poznám mnoho ľudí, ktorí majú diagnózu „duševne chorý“. Mnohí sú však len chorobne citliví, neschopní prevádzkovať svoj život. Vo výtvarnom prejave sa ukazuje všetko ich bohatstvo, nemajú čo stratiť, a tak si môžu dovoliť ten luxus hovoriť za seba, autenticky, spontánne...

Katarína Čierna: Pri štúdiu a výskume neškoleného výtvarného prejavu som hľadala odpovede na otázky: Čo človek sleduje svojím umením? Čo ním vyjadruje z hĺbok svojej osobnosti? Čo je to za tajomný zdroj, ktorý ho ženie k stvárneniu svojho sveta? Odpovede som našla v inštinktívnej a spontánnej tvorbe art brut. Fascinoval ma nezámerný proces tvorby, ktorý spredmetňuje skryté zákutia ľudského vnútra. Proces, ktorý privádza autorov k tvorivej extáze alebo ku kontemplácii. Art brut sa stalo pre mňa dôkazom, že najsilnejšie prejavy nie sú tie, ktoré sa človek učí na školách, ale tie, ktoré vychádzajú z autentickej potreby nejako sa vyjadriť.

• Možno je to aj ich nezištná vôľa tvoriť...

Vladimír Kordoš: Aj vôľa a u niektorých ľudí aj nutnosť. A hlavne tvoriť pre seba. Pre seba a pre ten základný pud sebapoznania alebo sebavyjadrenia. Jednoducho preto, že to ten človek musí robiť.

Peter Breier: Neviem, či sa dá celkom hovoriť o nezištnej vôli tvoriť. Mnohí duševne chorí sa výtvarne vyjadrujú jednoducho preto, lebo je to pre nich jednoduchšie ako hovoriť o svojich pocitoch.

Katarína Čierna: Niektorí autori ceruzkou alebo štetcom ventilujú svoje problémy, iní hľadajú vo svojich kresbách či maľbách vnútorný mier, ďalší tvoria obsesívne. Z akéhosi nutkania a bez vedomej kontroly rozumu vyjadrujú nečakané 41

Artbrut_katalog.indd 41

5.10.2010 16:21:01

výtvarné predstavy. Každý z nich vydáva správu o sebe. Stopu. A to netradičným výtvarným jazykom a neformálnymi vyjadrovacími postupmi. Sú to diela, vypracované detailne a s námahou, niektoré sú len načrtnuté, iné majú groteskný nádych a z ďalších naskakuje „husia koža“.

• Ako ste sa k spolupráci s týmito autormi dostali?

Vladimír Kordoš: V podstate som k tomu mal vždy určité predispozície. Zaujímal ma napríklad fenomén detskej kresby, ktorá má k tvorbe týchto ľudí blízko. Okrem toho som počas bývalého režimu pracoval v Národnom osvetovom centre, kde som v sekcii pre výtvarnú tvorbu robil rôzne workshopy s amatérmi. Niekedy sa medzi nimi objavovali aj ľudia z tejto oblasti, ktorých som si všimol. Moja neskoršia spolupráca s Ligou za duševné zdravie potom začala tak, že môj syn psychicky ochorel. To bol zrejme prvý impulz prečo ma Peter Breier oslovil. Doktor Breier je totiž podľa mňa ten typ psychiatra, ktorého zaujímajú aj rôzne presahy, či už výtvarné, alebo hudobné... Tieto podnety dokáže potom nainfikovať, v pozitívnom zmysle tohto slova, aj do svojich pacientov. Pri našich debatách ma požiadal, či by som sa nechcel ako pedagóg zúčastniť takej výtvarnej terapie, resp. arteterapie. Súhlasil som. Bolo mi to blízke práve cez moju niekdajšiu spoluprácu s amatérmi a zrejme aj cez moje pedagogické skúsenosti. Výtvarné workshopy v Lige som potom začínal robiť spolu s Igorom Minárikom, Riou Bakošovou a psychologičkou Katarínou Čermákovou. Neskôr Igora nahradil Dušan Nágel. Sú to ľudia, s ktorými som zažíval mimoriadnu súhru v našich aktivitách.

Peter Breier: Pri práci s arteterapiou som videl mnoho talentovaných ľudí. Poznal som prácu Prinzhorna, poznal som prácu rakúskych kolegov v Guggingu, kde sústredili talentovaných umelcov z celého Rakúska. V čase, keď sa tak stalo, to bola skvelá myšlienka, ale psychiatria pokročila trocha ďalej a ja som nepovažoval za ideálne vytrhnúť pacientov natrvalo z ich prostredia. Preto som sa snažil vytvoriť niečo iné, vytipovať talentovaných pacientov, dať im možnosť nájsť novú náplň života. Workshopy sú prácou v skupine, sú cestou, ako sa naučiť lepšie komunikovať a získať aj technické zručnosti.

Ale mal som aj postranné ciele, inšpirovať rozvoj arteterapie na Slovensku a zverejňovaním týchto aktivít znižovať stigmu duševných chorôb v spoločnosti.

Daniel Hevier: Dlhé roky sledujem ich prejavy, nielen výtvarné, ale aj literárne, hudobné, filozofické... Keď som dostal prizvanie k tomuto projektu, budovať slovenskú zbierku tohto umenia, bez zaváhania som ponuku prijal.

Katarína Čierna: K tvorcom art brut som sa dostala ako kurátorka medzinárodných Trienále insitného umenia, ktoré koncipuje a organizuje Slovenská národná galéria. V roku 2004 bola partnerom INSITY farmaceutická spoločnosť Pfizer, ktorá v ten istý rok vypísala celoslovenskú súťaž „Hľadá sa talent“ pre autorov z psychiatrických kliník a Domovov sociálnych služieb. Do súťaže bolo prihlásených viac ako 600 výtvarných prác. Najlepších autorov ocenila porota v zložení Martin Knut, Vladimir Kordoš, Igor Mihálik, Katarína Kuzmová, Terézia Szádocká a ja. Ich práce boli prezentované v Galérii Nezábudka, ktorá bola otvorená v tento plodný rok z iniciatívy Petra Breiera, prezidenta Ligy za duševné zdravie, za pomoci spoločnosti Pfizer a Galérie insitného umenia v Pezinku, ktorá je v správe SNG. V Galérii Nezábudka boli časom vytvorené a doktorom Breierom podporované workshopy arteterapie. Autori sa už štvrté leto stretli na týždennom tvorivom sympóziu v čarovnom prostredí areálu Galérie insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku. Pod tvorivým vedením Vlada Kordoša, Daniela Heviera, Katky Čermákovej, Nadi Kančevovej a Soni Sadílkovej sa postupne vytvorila skvelá partia ľudí, ktorí majú obrovskú chuť niečo o sebe povedať.

• Art brut stojí na pohyblivom pomedzí. Jeho protipólom je umenie „vysoké“, profesionálne, akademické. Neraz to 42

Artbrut_katalog.indd 42

5.10.2010 16:21:01

však boli práve profesionálni výtvarníci, ktorí v tvorbe duševne chorých nachádzali inšpiráciu (dadaisti, surrealisti, expresionisti...). Záujem o toto umenie medzi výtvarníkmi pretrváva dodnes; stále sa objavujú autori, ktorí sa niekedy štylizujú do podobných výtvarných polôh. Dokonca mám pocit, že ak by sme niektoré z takýchto diel od školeného výtvarníka položili vedľa práce „artbrutistu“, asi by sme nezistili, ktoré z týchto dvoch diel vytvoril profesionál. V čom vidíte rozdiel v tvorbe školených autorov a autorov art brut, resp. existuje tam podľa vás nejaký rozdiel?

Vladimír Kordoš: To je zaujímavý postreh, ale týka sa to samozrejme iba niektorých výtvarníkov. Snaha zbaviť sa rozumovej kontroly je niečo, o čo sa vo výtvarnom umení mnohí usilovali. Napríklad aj spomínaný Jean Dubuffet, alebo Arnulf Reiner.

Možno som mal k tomu niekedy blízko aj ja, napríklad svojimi prstovými maľbami, ale všimol som si, že to robili aj iní výtvarníci. Maľovali napríklad ľavou rukou alebo sa snažili nejakým iným spôsobom zachytiť tú čistotu podvedomia. Ak mám hovoriť za seba, tak keď som chodil na ŠUP-ku, robili sme rôzne bežné školské cvičenia, maľovali sme hlavu, alebo zátišie... Keď som potom nastúpil na vysokú školu začal som akosi príliš vnímať, že som tu ja, držím v ruke ceruzku a je tu nejaký model, ktorý chcem zachytiť. Začal som akosi prisilno cítiť seba a tú ruku. Už som nevedel robiť tak priamočiaro a chcel som sa z toho vyslobodiť. Skúšal som to rôznymi spôsobmi, napríklad som začal robiť rýchlo, neskôr ma oslovila akcia. V priebehu akcie potom často vznikali situácie, kedy som sa správal ako dieťa. Jednoducho som sa pri tom bavil, aj keď scenár tej akcie bol vopred pripravený. Na niektorých vysokoškolských prácach alebo aj prácach šupkárov si občas všímam, že študenti v tvorbe dospejú k určitej mechanike a tá mechanika je nebezpečná. Je úplne jedno v akom štýle, akým spôsobom alebo v akom období ten človek tvorí. Chcel som tým povedať, že v prácach duševne chorých často cítim to bezprostredné a najspontánnejšie, ale to už asi opakujem to, čo som povedal na začiatku.

Peter Breier: Technika je často obranou pred vyjadrením vlastných pocitov. Ak profesionálnemu umelcovi snaha vyjadrovať sa čo najjednoduchšie pomôže k spontánnemu prejavu, tak je to fajn.

Daniel Hevier: Keby sme vedľa seba položili práce profesionála a „artbrutistu“, niekedy by sme ten rozdiel spoznali.

Profesionál, hrajúci sa na neškoleného maliara, by bol totiž slabší, menej výpovedný a sugestívny.

Katarína Čierna: Art brut nie je prúd, nemôže byť ani imitované a ani nemôže súvisieť s nejakou školou. Je to viac menej územie, existencionálny výraz, ktorý sa nevzťahuje na kultúrnu a umeleckú kreativitu alebo módnu reprezentáciu.

Každý autor je jedinečný. A aký je rozdiel medzi „kultúrnym“ (tzv. vysokým) umelcom a autorom art brut? Ten prvý sa usiluje, aby bolo jeho dielo prezentované a známe. Artbrutista sa o to nezaujíma. On „len“ tvorí. To je všetko. Z dejín umenia vieme, že hodnoty neškoleného umenia aj prejavy duševne chorých adoroval už romantizmus, predovšetkým na prelome 19. a 20. storočia, kedy umelci hľadali inšpiráciu pre vyprázdnený akademizmus. Význam art brut sa stupňuje s konceptuálnym umením, fluxusom, minimal artom, arte povera, atď, keď profesionálni umelci objavujú fantastické krajiny psychózy, schizofrenické alebo maniakálne zážitky a inšpirujú sa nimi vo svojej tvorbe.

• Možno sa mýlim, ale mám pocit, že psychické problémy sa veľmi často objavujú práve medzi umelcami a medzi tvorivými ľuďmi všeobecne. Neviem či je to tým, že sú títo ľudia citlivejší alebo na to existuje nejaké lekárske vysvetlenie.

Každopádne, myšlienka, že umenie má blízko k duševnej chorobe nie je nová...

Vladimír Kordoš: Iste, veď zoberme si koľko bolo umelcov, ktorí boli sentimentálni, náladoví, jedovití, depresívni a niekedy zrejme aj chorí. Nielen medzi výtvarníkmi, ale veľmi často aj medzi básnikmi či spisovateľmi... Prichádza mi v tejto súvislosti na myseľ zopár autorov, ktorých som „objavil“ ešte v časoch socializmu. Napríklad taký Louis Soutter 43

Artbrut_katalog.indd 43

5.10.2010 16:21:01

alebo Ernst Jacobson. Boli to školení výtvarníci, ktorí ochoreli a cez tú chorobu sa postupne akoby začala aj ich tvorba „rozkladať“. To napätie medzi výstavbou diela a jeho postupným rozrušením je niečo, čo ma vždy nesmierne vzrušovalo.

Doteraz to považujem za jednu z výrazovo nesmierne silných vecí, ktoré obdivujem. Ak sa napríklad pozrieme na rannú tvorbu spomínaného Souttera, tak vidíme, že v začiatkoch - snáď mi to odpustí - boli jeho práce bežné a dosť nezáživné, ale keď sa už dostávame ďalej do tej hĺbky, tak vidíme, ako postupne získavali na sile a fascinácii.

Peter Breier: Naozaj sa zdá, že medzi umelcami je viac duševných problémov, ale neviem, či to nie je len mýtus. Nepoznám žiadnu odbornú prácu, ktorá by zisťovala, či je medzi umelcami viac ľudí s duševnými problémami, ako v bežnej populácii.

Možno, že naozaj citliví ľudia sa potrebujú vyjadrovať umeleckými prostriedkami. Na druhej strane sa mi zdá, že umelci v snahe vyzerať zaujímavo a byť známi, robia cielene veci, ktoré vyzerajú ako prejav duševnej choroby.

Katarína Čierna: Áno, určite to súvisí s mimoriadnou senzilibitou umelcov. Boli to predovšetkým lekári a psychiatri, ktorí sa koncom 19. a v 20. storočí začali zaujímať o tému „génius a šialenstvo“, objavili umeleckú tvorbu pacientov ústavov a emancipovali ju. Či už to bol Talian Cesare Lombroso a jeho kniha Genio e folia (1863) alebo Francúz Marcel so svojou prácou Réja L´art chez les fous (1907), ktorí zdôrazňovali vzťah umelca medzi „géniom a šialenstvom“ a uvádzali príklady ako Vincent van Gogh a Ludwig van Beethoven, a napokon spomínaný Nemec Hans Prinzhorn (1922), ktorého dielo sa stalo bibliou pre surrealistov.

• Máte pocit, že to, čo týmto ľuďom „ubralo“ ich ochorenie, akoby malo tendenciu „vyrašiť“ niekde inde, napríklad práve vo výtvarnej oblasti?

Vladimír Kordoš: Áno, myslím si, že je to tak.

Peter Breier: To neviem. My všetci máme asi mnoho oblastí, v ktorých sme talentovaní a nikdy ich v sebe neobjavíme.

Mám teraz jednu čerstvú skúsenosť z Anglicka, kde jeden z mojich pacientov, vo veku už takmer 60 rokov, začal spontánne maľovať počas epizódy mánie, ktorú predtým nikdy nemal. Nikdy predtým sa maľovať nepokúšal. Keby vedel ostať cieľavedomý a pokračovať, mohol by si tým nielen zarábať na živobytie, ale snáď sa aj presadiť v umeleckých kruhoch.

Katarína Čierna: Často je tvorba ľudí s duševnými problémami akousi kompenzáciou absentujúcej verbálnej komunikácie.

Niektorí objavia svoj talent až pri arteterapii. A náš výtvarník zostáva v úžase, že jeho ruka dokáže zaznamenať predstavy, pocity, sny a túžby. Nie je práve toto zmyslom umenia?

• V čase keď robíme tento rozhovor, nevieme celkom dobre odhadnúť, čo pripravovaná výstava a katalóg prinesú. Hoci nepochybujem o tom, že tento projekt chystáme s tým najlepším úmyslom, predsa len ma jedna vec trocha zneisťuje.

Totiž tvorba, ktorá doteraz stála v ústraní, tým, že sa stáva súčasťou galerijnej inštalácie, prejde do centra pozornosti.

Nemyslíte si, že týmto autorom predsa len viacej „sluší“ ústranie a intimita. Úplná odhalenosť asi nemusí byť vždy prospešná. Aký je Váš názor?

Vladimír Kordoš: V našej situácií by som sa toho neobával. Myslím, si že je dobré, keď sa ich výsledky vystavia. Mnohým našim autorom to určite urobí radosť a dodá sebavedomie.

Peter Breier: Mnohí z nich sa stále boja vyjsť na verejnosť s tým, že majú duševné problémy. Už len ich zverejnenie je 44

Artbrut_katalog.indd 44

5.10.2010 16:21:01

rizikom. Takže pre niektorých to môže znamenať, že ich okolie bude diskriminovať, ale pre ďalších je to naozaj cesta, ako si zvýšiť sebavedomie a prípadne aj nájsť novu náplň života, či profesionálne zameranie.

Daniel Hevier: Sú to slobodní ľudia. Kto by nezniesol tlak iných očí, nemusí sa prezentovať. Takýto postoj treba rešpektovať. Ale silná osobnosť obstojí – a medzi týmito ľuďmi je väčšina silných osobností, hocako čudne to môže znieť. Mnohých z nich to aj povzbudí, bude to pre nich určitá satisfakcia. A tento akt je dôležitý aj smerom k verejnosti, aby sme si uvedomili, že hodnoty nie sú hodinky, vila, či auto... Hodnotami sú tvorenie a vytvárania, ktorými človek prekonáva vlastnú malosť.

Katarína Čierna: Je pravdou, že mnohí tvoria v tichu domova a ich práce sú len a len intímnymi výpoveďami. Poznáme talentovaných umelcov, ktorých tvorbu objavili príbuzní až po ich smrti. Takým umelcom bol napríklad František Ježovít z Košolnej, ktorý vytvoril 60 cementových sôch v životnej veľkosti. O ich existencii nevedel žiadny sused. Alebo rakúsky artbrutista Emanuel Navratil s kresbami, vytvorenými počas hospitalizácie na psychiatrickej klinike. Práce objavila jeho vnučka po jeho smrti. Nemyslím si, že galerijná prezentácia autorom art brut môže uškodiť. Diela art brut dlho zostávali v tieni tajomstva zberateľov. V priebehu posledných 30 rokov sa zmenila situácia vo svete, art brut cirkuluje, množia sa výstavy i publikácie. Považujem za správne ukazovať verejnosti tieto dielka a diela čistého žriedla umenia. Inšpirovať a podnecovať aj iných k tvorbe, ktorá môže byť tiež hrou. Napokon Joseph Beuys výstižne povedal: „Každý človek môže byť umelcom“.

• Všimla som si, že vo svete sa art brut v posledných rokoch stáva priam módnou záležitosťou. Snaha zaujať pozornosť divákov autentickým dielom človeka, ktorý sa vymyká psychologickej alebo sociálnej norme, môže byť súčasťou celkom úspešnej politiky galerijných domov...

Vladimír Kordoš: Módy vždy boli a vždy budú. Vo Viedni som napríklad minulý rok videl zopár výstav, ktoré sa zaoberali podobnou tematikou a povedal by som, že z takých 50 percent sa mi tieto veci zdali byť komerčné a robené hlavne na efekt. Samozrejme to súvisí aj s trhom. To je vždy riziko a nikdy nevieme odhadnúť, kedy sa to preklopí. Ale to už je niečo, čo my asi nevyriešime. Ak by náhodou niektorý z našich autorov postupne začal robiť komerčne, tak sebe trošku pomôže, ale do dejín asi nevstúpi. Neviem zatiaľ odhadnúť, či v rámci výtvarnej obce niektorý z nich obstojí. No možno budú ich práce zaujímavé pre niektorých výtvarníkov a aj pre niektorých citlivejších vnímateľov.

Peter Breier: K tomuto sa nedokážem vyjadriť. Pokiaľ ide o výstavy, ktoré som v Londýne v poslednej dobe videl, zaujímavá v tejto súvislosti bola napríklad výstava van Gogha, kde jeho diela boli kombinované s jeho korešpondenciou, hlavne s bratom. Očakával som, že cez tie listy pochopím viac z jeho emócií, ale týkali sa hlavne techniky a spracovania jednotlivých diel. Van Goghove umenie som vždy považoval za veľmi spontánne, ale z jeho korešpondencie vidieť, že tieto diela boli absolútne premyslené. Takže ani spontánnosť a premyslenosť sa nemusia vylučovať.

Katarína Čierna: Art brut oslovuje veľmi citlivých zberateľov, galeristov, výtvarníkov, odborníkov a intelektuálov, ktorí nachádzajú v tomto fenoméne archetypálnu prapodstatu umenia. Isteže, na tomto poli parazitujú tiež šikovní obchodníci, ale taký je už trh s umením.

• Hoci v našom prostredí o trhu s týmto umením zatiaľ asi ťažko možno hovoriť, predsa len už existuje niekoľko prvých zberateľov, o ktorých vieme...

45

Artbrut_katalog.indd 45

5.10.2010 16:21:01

Vladimír Kordoš: Áno, je už zopár prvých zberateľov napríklad v okruhu mojej rodiny a priateľov. Sympatické je, že sú to ľudia, ktorí sa zatiaľ nikdy s ničím podobným nestretli. Majú tie práce doma vystavené, veľmi si ich obľúbili a už by sa ich nevedeli zriecť.

Peter Breier: Na Slovensku zatiaľ o žiadnych zberateľoch neviem, ale viem, že napríklad práce umelcov z Guggingu sa dnes predávajú do veľkých svetových galérií.

Daniel Hevier: Že už existujú zberatelia, je skvelé. Ide však o to, aby sme individuálne iniciatívy zhodnotili a venovali sa tomuto fenoménu aj profesionálnejšie – nechcem povedať inštitucionálne. Ale aby sa začala vytvárať veľká zbierka, robili sa výstavy, vyšla reprezentatívna monografia, najprv kolektívna, a potom možno menšie monografie jednotlivých maliarov.

Katarína Čierna: V Európe a vo svete sú galérie, múzeá, či už privátne alebo štátne, ktoré budujú zbierky art brut.

Rovnako aj Slovenská národná galéria má kolekciu, zameranú na tento fenomén. Súkromní zberatelia art brut sa na Slovensku vyskytujú sporadicky, viac ich je v Čechách. Napríklad zbierka Jana a Evy Švankmajerových a Pavla Konečného so záberom aj na slovenských umelcov.

• Moja posledná otázka sa týka už spomínanej arteterapie, ktorá má v slovenskom prostredí stále trocha rozpačité postavenie.

Niekedy sa napríklad stretávam s názorom, že arteterapia je len akási „pseudometóda“, ktorej účinky sú preceňované.

Odhliadnuc od toho, či sa jedná, alebo nejedná o metódu, myslíte si, že tvorivý proces má, alebo môže mať liečebný význam?

Vladimír Kordoš: Jednoznačne má. Myslím si, že v tomto ohľade je dôležitý hlavne jeden moment. Totiž, psychicky chorí ľudia sú často vytlačení zo spoločenského života a prostredníctvom tvorby získavajú niečo, čím sa so svojou chorobou môžu vyrovnať. Niekedy sa v tejto oblasti dokonca môžu aj etablovať. To je podľa mňa veľmi dôležité. Jednak pre ich sebauspokojenie, ale aj sebavedomie. Dnes, keď už človek často iba prijíma, je mi hlavne sympatické, že cez svoju tvorbu títo autori nie sú iba pasívnymi konzumentmi života. Myslím si, že je to niečo z čoho by sa mnohí z nás mohli poučiť.

Robiť niečo tvorivé možno časom nebude iba terapia týchto ľudí, ale aj naša.

Peter Breier: Arteterapia samotná nemá za cieľ rozvíjať umeleckú tvorivosť. Ak k tomu prospeje, je to len bonus. Naopak, pomocou umeleckých artefaktov sa snaží pochopiť myslenie pacienta a jemu tiež pomáha lepšie spoznať samého seba.

Ak niekto pochybuje o tom, že arteterapia má terapeutické možnosti, mal by sa zapojiť do nejakej terapie a vyskúšať ju sám na sebe. Potom budem ochotný s ním diskutovať o jej preceňovaní.

Daniel Hevier: Ja používam výtvarné techniky aj pri svojich kurzoch tvorivého písania alebo kreativity vôbec. Zažil som už mnohokrát, že človek zablokovaný v slovnom vyjadrovaní alebo v písomnom prejave sa pri maľovaní uvoľnil, poskytol priestor svojej spontánnosti. A zrazu aj lepšie písal.

Katarína Čierna: Arteterapia je veľmi dôležitá. Posilňuje osobnosť cez zážitky pri umeleckej tvorbe a som veľmi rada, že sa pomaly etabluje aj na Slovensku. Na medzinárodnej výstave Insita sú prezentované aj diela autorov z arteterapií, ktoré majú v Európe dlhú tradíciu. Na tohtoročnej prehliadke sa zúčastňuje Ivan Jakubovie s výtvarnými prácami, vzniknutými počas arteterapie v rámci Ligy za duševné zdravie.

46

Artbrut_katalog.indd 46

5.10.2010 16:21:01

Peter Breier je jedným zo zakladateľov občianskeho združenia Liga za duševné zdravie. Niekoľko rokov pôsobil ako primár psychiatrickej kliniky FNsP Bratislava v Ružinove. Od roku 2006 žije v Anglicku, kde pracuje naďalej ako psychiater.

Katarína Čierna je kurátorkou Zbierky insitného umenia v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Od roku 1994 pripravuje medzinárodné periodické podujatie Insita - výberovú umeleckú výstavu zameranú na prezentáciu autentických hodnôt neškoleného výtvarného prejavu: naivného umenia, art brut a umenia outsiderov.

Daniel Hevier je básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár a autor literatúry pre deti a mládež. V rokoch 1982 - 1989 pracoval ako spisovateľ v slobodnom povolaní. Po roku 1989 sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi. Príležitostne učí na rôznych typoch škôl a vedie kurzy tvorivého písania a vnútornej kreativity.

Vladimír Kordoš patrí k predstaviteľom strednej generácie výtvarného umenia na Slovensku. Od roku 1973 pedagogicky pôsobí ako stredoškolský profesor na oddelení propagačnej grafiky na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave. Je členom tvorivej Skupiny A - R a jeho práce bývajú súčasťou výstav doma i v zahraničí.

Interview with Vladimír Kordoš, Peter Breier, Katarína Čierna and Daniel Hevier • French artist Jean Dubuffet (1945) used the term ‘art brut’ for the first time to label art by those outside of the norms of regular society, especially those who were mentally ill, visionaries or eccentric in various ways. Even before then however, there had been some interest in the creative work of this group of people. After German psychiatrist and art historian Hans Prinzhorn published his study about art by mentally ill people Bildnerei der Geisteskranken (1922) interest in the artistic creations of these ‘outsiders’ began to grow. Prinzhorn primarily stressed their unconscious, instinctual creativity, non deliberateness and authenticity While there are many words describing art brut in today’s literature, it seems like this kind of art, by definition, always stays outside of any linguistic description. Nevertheless, I would like to ask how you see this kind of art and how does art brut and the collaboration with mentally ill enrich you?

Vladimír Kordoš: I think that it expresses a fundamental approach towards creativity, something that often dries out or even dies in professional artists. It seems like these people work from a primal impulse, offering their bared soul. It is not easy to describe.

Peter Breier: For me, the art of my patients was always a journey to their inner life, one that helped me understand what could be happening in their unconsciousness. I don’t really care about specific definitions given by art theorists.

What’s important for me is whether the art resonates with me or not. In art, especially untrained art, the artist omits the self-censorship that is otherwise used in verbal communication.

Daniel Hevier: I know many people whose diagnosis is ‘mentally ill’. But many of them are only extremely sensitive and unable to run their own lives. In art, they can show all their richness. There is nothing to loose – so they can afford to talk and to express themselves authentically and spontaneously…

47

Artbrut_katalog.indd 47

5.10.2010 16:21:02

Katarína Čierna: While studying untrained art expressions, I was seeking answers to these questions: What do people want to achieve by creating their art? What do they express from the deepness of their personalities? What is that mysterious source that inspire them to capture their world? I found answers in the instinctive and spontaneous expression of art brut.

I was fascinated by this unselfconscious creativity that articulates the hidden corners of human soul, a process leading to creative ecstasy and/or contemplation. Art brut has proved to me that the strongest artistic expressions are not those coming from schools but those that emanate from the authentic need to express oneself.

• Maybe it is also their unselfish will to create…

Vladimír Kordoš: Will combined with a strong desire to create for oneself; for oneself and for the basic instinct of selfunderstanding and self-expressing, simply because that person has to do it.

Peter Breier: I am not sure if we can talk about a completely unselfish will to create. Many mentally ill people create art simply because it is easier to express themselves than talking about their feelings.

Katarína Čierna: Some people vent their problems with the pencil or brush while others seek inner peace in their drawings or paintings. Some create obsessively. They follow their urge and without the control of their brain create unexpected images. All of them convey a message about themselves,leave a mark with a non-traditional art language and non-formal means. These are works created with a sense for details and with a lot of effort, but some of them are just drafted, some are grotesque, some give you ‘goosebumps’.

• How did you start to collaborate with these people?

Vladimír Kordoš: In fact, I always was close to it. I was interested in children’s drawings, which is connected to this kind of art. Also, I used to work in the art section of the National cultural and educational center in the previous regime, where I led various workshops for amateurs. I had already noticed the art of some mentally challenged people there. My later collaboration with the League started after my son got his mental disease. It was probably also a reason why Peter Breier wanted to work with me. He is that kind of psychiatrist who is interested in the overlaps in art, music, etc. He is also able to instill in his patients these positive impulses. Once he asked if I would be part of an art therapy workshop as an art teacher. I agreed. I felt close to it after my experience with amateurs and through my teaching experience as well. I started to do art workshops in the League with Igor Minárik, Ria Bakošová and psychologist Katarína Čermáková. Later Dušan Nágel replaced Igor. I have experienced an unusually smooth sense of team-work with these people.

Peter Breier: I have met so many people during my art therapy work. I knew Prinzhorn’s work, and the work of Austrian’s colleagues in Gugging where they gathered talented artists from all over Austria. At that time it was a great idea, but psychiatry made some progress and I didn’t think it was ideal to permanently uproot patients from their own environment. That’s why I was trying to create something new, to find talented patients and to give them new meaning of life. Because workshops involve an entire group, it is a good way to improve communication skills and gain technical versatility. I also had ulterior motives – to inspire the development of art therapy in Slovakia and reduce the stigma of mental illness in Slovak society.

48

Artbrut_katalog.indd 48

5.10.2010 16:21:02

Daniel Hevier: I have been watching their outcomes for years now – not only in visual art, but also in literature, music and philosophy. When I got the offer to help build a Slovak collection of this kind of art, I accepted without hesitation.

Katarína Čierna: I met art brut creators as a curator of international Triennial of Untrained Art – Insita, organized by the Slovak National Gallery. In 2004, the pharmaceutical company Pfizer, partner of that year’s Insita, organized an open call for a national competition, ‘Searching for Talents’, for artists from psychiatric clinics and Social services houses. There were more that 600 artworks competing. The jury (Martin Knut, Vladimir Kordoš, Igor Mihálik, Katarína Kuzmová, Terézia Szádocká and me) chose the best ones. Winning works were shown at the gallery ‘Nezábudka’ (which means Forget-me-not), whose opening was initiated by the president of the LMH Peter Breier during this fruitful year, in collaboration with Pfizer and the Gallery of Naïve Art in Pezinok, part of Slovak National Gallery. Later, Gallery Nezábudka started art therapy workshops supported by Peter Breier. A fourth week-long meeting of a creative symposium took place in the charming environment of the Gallery of Naïve Art in Schaubmar Mill in Pezinok during the summer.

Under the creative leadership of Vlado Kordoš, Daniel Hevier, Katka Čermáková, Naďa Kančevová and Soňa Sadílková, they gradually created an excellent team of people that enthusiastically wanted to share something about themselves.

• Art brut lives within somewhat blurry borders. Often standing in opposition to ‘high’ – professional, academic art nonetheless professional artists have found inspiration in the art created by mentally ill people (dadaists, surrealists, expressionist…). To this day, artists are interested in this kind of art – some of them even try to imitate its style. I think that if we put the professional artist’s work next to the untrained ‘artbrutist’, we would not be able to distinguish between them. What is the difference between art done by those who have been trained and art brut artists – and is there a difference after all?

Vladimír Kordoš: It is an interesting observation, but it concerns only some of the artists. There certainly were attempts to get rid of rationality in art (such as in the work of the already mentioned Jean Dubuffet or Arnulf Reiner. Maybe I was close to it as well, for example with my finger paintings, but there were others doing it as well. For example, they painted with their left hand, or tried to capture the purity of unconsciousness in another way. If I may speak for myself, I did various assignments while attending school (School of Applied Art), where we painted the head and still lives.

After I started in the academy, I became too conscious: this is me holding a pencil and there is a model that I want to capture. I started to perceive myself and that hand too intensely. I was not able to create without thinking about it and I wanted to free myself up. I tried various things, such as creating quickly, or later, through action art. During the action, there were situations that made me act like a child. I simply had fun, even if the script was prepared in advance. I see it at high school or art academy students sometimes – they achieve a certain mechanical skill that they keep repeating, which is dangerous. It is is completely irrelevant what style, way or era those people create. I just want to stress again my admiration for the immediate and spontaneous creativity in art of mentally ill people.

Peter Breier: Technique can often be a shield to protect one’s feelings. It is great if the attempts at expressing simply can help professional artists to create more spontaneously.

Daniel Hevier: If we compared work done by professional with the work of ‘artbrutist’, we might see the difference.

Professionals pretending to be untaught artist present weaker and less suggestive art.

Katarína Čierna: Art brut is an existential expression, which cannot be connected to any particular culture, creativity or 49

Artbrut_katalog.indd 49

5.10.2010 16:21:02

fashionable representation. It cannot be imitated and is not part of any ‘art school’. Every artist is unique. And what is the difference between ‘cultural’ – ‘high’ artist and art brut artist? The first one is trying to present his/her art and to get famous, the other is not interested in fame. He/she ‘just’ creates. That’s all. Art history had periods where unschooled art and art produced by the mentally challenged was admired, such as Romanticism, especially at the turn of 19. and 20. centuries when artists searched for inspiration for getting away from what was seen as the ‘vacant’ art of the academy..

The importance of art brut grew with conceptual art, fluxus, minimal art, arte povera, etc., when professional artists discovered the fantastic landscapes of psychosis, schizophrenic or maniacal experiences that inspired their art.

• I might be wrong, but I have a feeling that artists and creative people have more mental problems in general. I am not sure if it is because they are more sensitive or if there is other medical explanation. The idea that art is somehow close by mental illness is not new…

Vladimír Kordoš: Sure, there were all those sentimental, moody, sarcastic, depressive and probably also ill artists.

Not only in visual art, but also often poets and writers. I had ‘discovered’ some authors connected with that during socialism, such as Louis Soutter or Ernst Jacobson. They were educated artists that got ill – and it gradually made their art ‘fragmented’. That tension between building up the piece that gradually falls apart fascinated me. It is still one of the strongest forms of expression and what that I admire. For example, if we look at Soutter’s early work – and I hope he will forgive me – his art is fairly regular and unexciting, but if we go deeper, we see how it gradually gained expression and became more fascinating.

Peter Breier: It really seems like there is more mental troubles amongst artists, but I am not sure if this is not a myth. I don’t know about any research confirming it. Maybe sensitive people need to express themselves artistically. On the other hand, artists can do things that appear to be derived from mental illness for the purpose of appearing more interesting and famous.

Katarína Čierna: Yes, it is certainly connected to the unusual sensibility of artists. There were medical doctors and psychiatrists interested in the connection between ‘genius and insanity’ at the end of 19. and in the 20. century , discovering art by patients in mental institutions and emancipated it. The Italian Cesare Lombroso wrote Genio e folia (1863) and Marcel Réja from France L´art chez les fous (1907), where they emphasized the connection between genius and insanity giving examples such as Vincent van Gogh and Ludwig van Beethoven, as well as already mentioned German Hans Prinzhorn (1922), whose work became the ‘Bible’ of surrealists.

• Do you think that the mental illness ‘took’ something away from those people and then they compensated for what they lost elsewhere, maybe in art?

Vladimír Kordoš: Yes, I believe that.

Peter Breier: I don’t know. We all probably have various talents that go undiscovered. I have a recent experience from England, where one of my patients who is already 60 years old started to paint spontaneously during his mania episode.

He never painted before and this was his first episode. If he could keep it up, he could earn the living and maybe even succeed in art circles.

50

Artbrut_katalog.indd 50

5.10.2010 16:21:02

Katarína Čierna: Often, the art created by mentally challenged people serves as some sort of compensation for missing verbal communication. Some discover their talent only through art therapy. And our artist is surprised how his/her hand suddenly captures feelings, dreams and desires. Isn’t exactly this the sense of art?

• At the moment, during the preparation of this interview, we cannot really predict what the show and catalogue will bring. Despite this we have the best intentions, although something makes me a bit insecure. This art that used to be outside of the public’s attention will now move to center stage when it is presented in the gallery. Don’t you think that this art is better perceived in the intimacy and away from the spotlights? What is your opinion?

Vladimír Kordoš: I would not worry about that. It is good to have the results exhibited. It will make our artists happy and bring some confidence.

Peter Breier: Many of them are afraid of the public because of their illness. Even publishing their names brings a certain risk. For some, it could mean discrimination from those in their surroundings, but for others. It is a way to gain confidence and even to find new sense of life or professional orientation.

Daniel Hevier: These people are free. Those who don’t tolerate the glance from other’s eyes, do not need to present anything. We have to respect this attitude. But strong personality will do it – and there are mainly strong people in this group, even if it sounds strange. Many will be encouraged by this attention and it will provide certain satisfaction for them. This will also serve an important function for the public– to show that real values are not the watch, villa or car – but creativity and creation, with which one overcomes own smallness.

Katarína Čierna: It is true that many create in the silence of their homes and their works are very intimate. We know about talented artists whose work was discovered by their families only after their deaths. For example František Ježovít from Košolná created 60 life-size cement sculptures. Neighbors had no idea about that. Or Austrian artbrutist Emanuel Navratil created drawings during his stay in the mental hospital that were discovered by his granddaughter after his death.

I don’t think gallery presentation harms art brut artists. Their work was for a long time in the shade of collectors. The situation has changed during past 30 years and this art now circulates. There are more shows and publications about art brut. I think it is good to show these ‘pure’ works to the public and to inspire new creativity that can be playful. After all, as Joseph Beuys said, ‘every man is an artist’.

• I noticed that art brut is becoming somehow fashionable abroad. Ambition to impress the public with authentic work created by an outsider from psychological or social norms could be attractive for exhibition houses…

Vladimír Kordoš: Fashions were and will always be around. I saw some shows in Vienna last year with this kind of art and half of them seemed to be commercial and done mainly to show off. It is certainly related to market. That risk is always present and we cannot guess when it will change. It is not a problem we can solve. If some of our artists started to work commercially, it could help them, but they will probably not enter history. I cannot predict if some of them will pass into the art world. But their works might be interesting for some artists as well as for some sensitive viewers.

Peter Breier: I am not sure. I saw some shows in London lately, such as van Gogh’s art and his letters, mainly written to his brother. I expected to understand his emotions better after seeing those letters, but they primarily described the 51

Artbrut_katalog.indd 51

5.10.2010 16:21:02

technique he used for each artwork. I have always considered van Gogh to be very spontaneous, but I understood how much he thought about each work. So spontaneity does not necessary exclude planning.

Katarína Čierna: Art brut attracts sensitive collectors, gallerists, artists, art professionals and intellectuals that find the archetypal quintessence of art in this phenomena. Surely, some clever sellers feed on it, but that’s the nature of the art market…

• Even if we cannot really talk about art market with this kind of art in Slovakia, there are some collectors now…

Vladimír Kordoš: Yes, some are, for example, from circles around my family and friends. It is great since they had not previously been exposed to anything like it. They enjoy these artworks in their homes and would not want to part with them.

Peter Breier: I don’t know any collections in Slovakia, but for example, works from Gugging sell to large world art galleries.

Daniel Hevier: It is great that there are some collectors now. But we should evaluate individual initiatives and proceed ‘professionally’, I don’t want to use the word ‘institutionally’. But it would be good to start larger collections, organize shows, to publish group catalogues and later maybe smaller ones for individual artists.

Katarína Čierna: There are private and public galleries and museums in Europe and world with art brut collections. There is also a special section in Slovak National Gallery. Sometimes, collectors pop up in our country, but more of them that include Slovak art are in the Czech Republic – such as collection of Jan and Eva Švankmajerová and Pavel Konečný.

• My last question focuses on art therapy, which is still not fully established in Slovakia. Some people consider it some sort of ‘pseudo-method’ whose results are overestimated. Regardless of art therapy being indeed a method or not, do you think that creative process can have a healing effects? What are your experiences like?

Vladimír Kordoš: Definitely yes. Mentally challenged people are often pushed away from social life and art helps them to deal with their illness. Sometimes they can even become established artists. That’s important for their satisfaction and self-confidence. Today, when many of us only take, consume, I am glad that these artists are not only passive consumers of life. I think it is something special we should learn from them. To do something creative might become not only their therapy, but ours as well.

Peter Breier: Art therapy does not necessary aim to develop artistic creativity. If it helps with that, it’s a nice bonus. On the contrary, it tries to understand patients way of thinking and helps them to understand themselves. If somebody has doubts about therapeutic abilities of art therapy, I fully recommend trying some. Than, I will be willing to discuss its overestimation.

Daniel Hevier: I use visual art techniques during my courses of creative writing and creativity in general. I have often seen how people with blocks in verbal or written communication opened up while painting and allowed their creativity to grow. All of the sudden, their writing got better as well.

52

Artbrut_katalog.indd 52

5.10.2010 16:21:02

Katarína Čierna: Art therapy is very important. It strengthens the personality through creation. I am glad it is slowly establishing itself in Slovakia, as it already has tradition in other European countries. We also presented these works at the international triennial Insita – this year, Ivan Jakubovie shows his results of League’s art therapy.

Peter Breier is one of the founders of civic association League for Mental Health. He worked several years as the head physician at the Mental hospital in Bratislava-Ružinov. Since 2006, he has lived in Great Britain where he continues working as a psychiatrist.

Katarína Čierna is the curator of Collection of Untrained Art in Slovak National Gallery in Bratislava. Since 1994, she has organized the international periodic show Insita – a selective art exhibition presenting authentic untrained art: naïve art, art brut and outsider art.

Daniel Hevier is a poet, writer, playwriter, screenwriter and the writer of texts for music and children and teens’ literature.

He was a freelancer between the years 1982 and 1989. After 1989, he became the editor in chief at Mladé letá publishing house. Since 1992, he has run his own publishing company Hevi. Occasionally, he teaches in different types of schools and leads creative writing and inner creativity courses.

Vladimír Kordoš is part of the middle generation of artists in Slovakia. Since 1973, he has taught at high school – in the department of promotional graphics at the School of Applied Art of Josef Vydra in Bratislava. He is a member of Group A – R and his works are often presented in Slovakia and abroad.

53

Artbrut_katalog.indd 53

5.10.2010 16:21:02

LIGA ZA DUŠEVNÉ ZDRAVIE SR Liga za duševné zdravie SR vznikla ako nezisková organizácia, ktorá si dala za svoj cieľ zmeniť pohľad spoločnosti na duševné zdravie a duševné poruchy. Združujeme takmer 30 organizácií, ktoré sa vo svojej činnosti zaoberajú touto problematikou. Ide o organizácie odborníkov, ľudí s duševnými poruchami, ich príbuzných ako aj dobrovoľníkov, ktorí sa im snažia pomáhať. Liga sa snaží vytvoriť spoločnú platformu, kde sa jej členovia môžu vzájomne podporiť, posilniť a vystúpiť na verejnosti s väčším dôrazom.

STIGMA, DISKRIMINÁCIA A NEVEDOMOSŤ Psychické problémy si väčšina ľudí necháva pre seba, hanbí sa niekomu zdôveriť, vyhľadať pomoc odborníka. Ostávajú tak sami so svojím trápením. Utrpenie pri mnohých duševných chorobám však patrí k najťažších bolestiam, ktoré ľudia poznajú. Nedostatok informovanosti, vedomostí, predsudky v ľuďoch samotných, ale aj v rodine či okolitej spoločnosti, im utrpenie predlžujú.

Spoločnosť mení svoje postoje k duševným ochoreniam len veľmi pomaly a neochotne.

Hoci na Slovensku navštívi psychiatra ročne takmer štvrť milióna ľudí, práve zo strachu z možného zosmiešňovania alebo z neskoršej diskriminácie sa neodvážia vystúpiť na verejnosti a žiadať zlepšenie podmienok starostlivosti a rovnocenného prístupu k duševne chorým nielen v porovnaní s telesne chorými, ale aj so zdravou časťou spoločnosti.

Liga za duševné zdravie sa svojimi aktivitami snaží destigmatizovať duševné poruchy a zlepšiť šancu ľudí s duševnými problémami na kvalitnejší život.

NAŠE AKTIVITY Prevádzkujeme anonymnú a bezplatnú Poradňu Nezábudka, pre verejnosť, kde odborníci poskytujú konzultácie a informácie tým, ktorí sa z rôznych dôvodov neodvážili navštíviť priamo psychiatra či psychológa vo svojom bydlisku.

Motivačné centrum Nezábudka ponúka programy na podporu ľudí s duševnou poruchou a ich príbuzných.

Galéria Nezábudka podporuje tvorivých ľudí s duševnými ochoreniami, predstavuje ich tvorbu verejnosti prostredníctvom výstav a postupne buduje zbierku ich výtvarných diel.

Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia organizujeme každú jeseň celoslovenskú informačnú kampaň Dni duševného zdravia, ktorá je spojená s verejnou zbierku Dni Nezábudiek. Z výnosu zbierky podporujeme zlepšenie starostlivosti o ľudí s duševnou poruchou v regiónoch celého Slovenska, ktorá im pomáha vrátiť sa do bežného života.

Na stredných školách realizujeme vzdelávací projekt pre stredoškolákov Duševné zdravie na stredných školách..

Organizujeme vzdelávacie aktivity, na ktorých oboznamujeme ľudí s problematikou duševného zdravia a duševných ochorení. Odborníci, ktorí s nami spolupracujú, prinášajú informácie prostredníctvom tlače alebo rozhovorov v televízií a rozhlase. Vydávame informačné letáky o duševných poruchách. Informovanosť považujeme za dôležitú, aby sa nabúravali mýty o duševných poruchách a s nimi spojená stigma.

Pomôžte nám odbúrať mýty a predsudky, aby mohli ľudia s duševnou poruchou žiť lepší život!

54

Artbrut_katalog.indd 54

5.10.2010 16:21:02

LEAGUE FOR MENTAL HEALTH SR The League for Mental Health started as a non-for-profit organization with the goal of changing the perception of mental health and mental illness in the society. It unifies nearly 30 organizations dealing with these issues. Each of them includes people who are trying to help; professionals, those with mental illness, their families and friends. The league tries to provide a common platform for mutual support as well as to gain better visibility in the general public.

STIGMA, DISCRIMINATION AND IGNORANCE Most people with mental illness do not share their difficulties. They are embarrassed and tend not seek professional help.

Usually enduring their problems alone, this isolation adds to the pain that many of these people suffer from. Insufficient information and knowledge, prejudices in society – indeed in one’s own family and neighbourhood deepens this pain.

Our society changes its relationship to mental illnesses only slowly and reluctantly. Even though there is nearly a quarter of million people in Slovakia that visit a psychiatrist each year, they nonetheless worry about appearing foolish or about discrimination if these visits are revealed. This is why they usually don’t speak publicly about their issues or advocate for better care in the manner those with physical handicaps or those who are more ‘healthy’ do.

The League for Mental Health is trying to de-stigmatize mental diseases and to bring more opportunities for a better quality of life for those who are mentally ill.

OUR ACTIVITIES We have anonymous and free Advisory service Nezábudka for the public where professionals offer information and consultation to those who were too shy to go to see their local psychiatrist or psychologist.

The Motivation Center Nezábudka offers programs for the mentally ill people and their families.

Gallery Nezábudka supports creative people who are mentally ill, introducing their work to the public through exhibitions and is gradually building a collection of their artworks.

Every autumn, during the International Day of Mental Health, the League organizes an informational campaign throughout Slovakia, called Mental Health Days, connected to the public fundraiser Dni Nezábudiek (Days of Forget-me-not).

The proceeds support better conditions for mentally ill people in all regions of Slovakia and helps them integrate into regular life.

The league also organizes educational projects for High Schools students, Mental Health at High Schools. Our educational activities provide information about mental health and mental illnesses. We also collaborate with specialists who inform the public through the press and through interviews on TV and radio. Lastly, we publish informational leaflets to share important information that helps our society break down its prejudices about mental illnesses.

Help us to get rid of the myths and preconceptions, so mentally ill people can live better lives!

55

Artbrut_katalog.indd 55

5.10.2010 16:21:02

ART BRUT ZO ZBIERKY LIGY ZA DUŠEVNÉ ZDRAVIE KATALÓG Vydavateľ: Liga za duševné zdravie SR, o.z.

Zostavovatelia katalógu: Naďa Kančevová, Vladimír Kordoš Autorka textov: Naďa Kančevová Redakčná úprava: Zuzana Kopčeková Preklad: Viera Levitt Grafický návrh: Vladimír Kordoš Fotografie: Peter Anderovský Prepress: Peter Anderovský Tlač: MiRe - Bratislava VÝSTAVA Architektonické riešenie: Soňa Sadílková Kurátorský koncept: Soňa Sadílková, Vladimír Kordoš, Naďa Kančevová Odborná spolupráca: Alexandra Fischerová, Dušan Nágel, Katarína Čermáková, Daniel Hevier Videozáznam: Peter Anderovský Liga za duševné zdravie SR, o.z. / League for Mental Health SR, o.z. Ševčenkova 21, 85101 Bratislava Tel.: (02) 6381 5592 e-mail: dusevnez@dusevnez.sk www.dusevnezdravie.sk ISBN: 978-80-970123-6-6

Artbrut_katalog.indd 56

5.10.2010 16:21:02

Artbrut_katalog.indd 57

5.10.2010 16:21:02

Artbrut_katalog.indd 58

5.10.2010 16:21:02