EcKÉ L E M u É aDn
ŠKoLY
, j u c n a t a z fruj!§ i c po E ZÁKL
n pr E L ) E i n ( t Ý ZoŠi pracoVn
ZP.indd 1
10.6.2015 22:38
meno
škola trieda
ZP.indd 2
školský rok
10.6.2015 22:38
Milí mladí priatelia, určite máte aj vy doma niečo, čo sa vo vašej rodine odovzdáva z generácie na generáciu ako rodinný poklad. Možno je to vzácny šperk, starý porcelán, možno album dávno vyblednutých fotografií a možno niečo, čo sa ani nedá chytiť do ruky – ako príbeh, ktorý ste od vašich rodičov, či starých rodičov počuli už toľkokrát, že ho poznáte naspamäť. Tieto cennosti sa vo v ašej rodine posúvajú od rodičov k deťom, tradujú sa a prežívajú tak oveľa dlhšie, ako by ste čakali. Zatiaľ čo mnohé iné šperky, fotky a príbehy sa zničili a stratili, tie vaše stále žijú, lebo sa stali súčasťou rodinnej tradície. Takto nejako funguje aj kultúrna tradícia národa. Aj ten má svoje cennosti, ktoré si jeho príslušníci odovzdávajú z pokolenia na pokolenie. Mnohé z nich sú dokonca celosvetovo známe, uznávané a zapísané do zoznamov svetového kultúrneho dedičstva národov. Sú to nielen skvostné stavby či prírodné krásy, ale aj poklady duchovné – ľudové rozprávky, povesti, piesne, tance... Aj u nás, v Košickom kraji, máme všeličo, čo si zaslúži našu pozornosť a opateru, aby sa to zachovalo pre ďalšie generácie. Máme tu typický zemplínsky ženský tanec – karičku, mužský verbunk, povestné spišské veršovačky zvané klapancie, krásnu čipku z Gemera, pestré a neopakovateľné kroje, ľudové rozprávky, či nepreberné množstvo veselých i smutných ľudových piesní. Tento zošit vám pútavou formou predstaví zvyky našich predkov, udržiavané v neoceniteľných aktivitách folklórnych súborov, zberateľov ľudových piesní, etnografov, hľadačov starých príbehov. Zavedie vás do kultúrnej tradície nášho kraja a ukáže vám, kde aa ko ju môžete hľadať a spoznávať. Na cestu objavovania a zachovávania sme si vybrali vás, najmladšiu generáciu. Možno máte k folklóru a tradíciám o čosi bližšie, či už vďaka rodičom, starým rodičom, ale možno vám – zatiaľ – nič nehovorí. Veď venovať svoj čas tomu, aby ste sa niečo naučili o ľudovom speve, tanci, remeslách, sa v dnešnej dobe veľmi nenosí. Zošit je určený všetkým, čo majú záujem dozvedieť sa niečo o minulosti nášho kraja a o živote ľudí, ktorí v ňom žili pred nami. Kamaráti, začnite svoje hľadanie doma. Poproste svojich rodičov, starých rodičov, aby vám otvorili truhlicu svojich pokladov. Možno to bude ozajstná vŕzgajúca debna zo zaprášenej povaly starého dedinského domu, možno skriňa, kufor alebo stará zásuvka písacieho stola a možno ich vlastná pamäť plná príbehov. Vyberte si z nich svoj najobľúbenejší poklad, prineste ho do školy, kde budete pracovať s týmto zošitom a podeľte sa o zážitky z objavovania našej regionálnej kultúrnej tradície so svojimi kamarátmi. Sprievodcu pracovným zošitom, ale aj mnohými tradičnými podujatiami, vám bude robiť program Košického samosprávneho kraja Terra Incognita – Krajina nespoznaná. Našou spoločnou úlohou i cieľom je hľadanie a uchovávanie kultúrnej tradície nášho kraja. Veríme, že odhalíte nové tajomstvá, aby ste mohli byť hrdí na kraj, v ktorom žijete. Objavujte, spoznávajte, zatancujte a pocifrujte si s nami!
ZP.indd 3
10.6.2015 22:38
SLOVENSKO
objav
Tradičná kultúra Slovenska sa formovala v kontakte s kultúrnymi tradíciami krajín, ktoré ho obklopujú. Poloha v srdci Európy predurčila, že naše územie bolo križovatkou rôznych kultúrnych foriem. Na malom území vznikli rôznorodé kultúrne regióny, ich vývin ovplyvnili viaceré faktory. Najväčší vplyv na formovanie a vývin kultúrnych regiónov mali geografické podmienky, ďalej prírodné a klimatické podmienky, administratívne členenie, pohyb obyvateľov, kolonizácie, historické udalosti, etnické faktory. Dôležitú úlohu zohrávalo aj z amestnanie a výroba. Slovensko sa z kultúrneho, ale i geografického hľadiska nachádza na rozhraní dvoch geografických oblastí – nížinnej a horskej. Nížinná oblasť je charakteristická priaznivými klimatickými a pôdnymi podmienkami. Ľudia tu mohli pestovať rôzne plodiny, spracovávať ich, prebytky aj predávať. S tým súvisela aj výroba potrieb pre roľnícke hospodárstvo ad omácnosť. Horská oblasť pokrýva väčšinu územia Slovenska. Veľké bohatstvo rúd a dreva predurčilo zamestnanie obyvateľstva. Prevládalo baníctvo, drevárstvo, pastierstvo a rozvoj rôznych remesiel. V horských oblastiach bol život náročnejší, obyvatelia chudobnejší. Z administratívneho hľadiska bolo Slovensko v minulosti rozdelené na rôzne útvary: župy, komitáty, stolice, krajiny. Dnes je územie Slovenska rozdelené do 8 samosprávnych krajov a7 9 okresov. Každému kraju prislúchajú regióny a im zase menšie mikroregióny. Západné Slovensko: Bratislavský, Nitriansky, Trenčiansky, Trnavský kraj Stredné Slovensko: Banskobystrický a Žilinský kraj Východné Slovensko: Košický a Prešovský kraj Z pohľadu tradičnej ľudovej kultúry majú význam historické regióny s charakteristickými črtami. Ich názvy a hranice môžu byť naviazané na názvy pohorí, riek, miest či hradov, pôvodných žúp. Poznáme napr. tieto regióny: Záhorie, Považie, Ponitrie, Kysuce, Turiec, Orava, Liptov, Horehronie, Podpoľanie, Tekov, Hont, Novohrad, Gemer, Spiš, Šariš, Abov, Zemplín, Zamagurie. O pestrosti slovenského národa svedčí aj tradičný odev ľudu žijúceho na dedinách – kroj. Na vznik a vývoj kroja vplýval najmä druh práce a zamestnanie, spoločenská príslušnosť, náboženstvo, ale aj to, či sa jeho nositelia stretávali s cudzincami, alebo s historickou módou vyšších spoločenských vrstiev, hlavne v mestách. Odlišoval sa odev pre mužov, ženy, ale i deti. Podľa toho, pri akých príležitostiach sa nosil, sa delil na odev všedný, pracovný, sviatočný, obradový, aj na iné príležitosti. Väčšinu odevov si ľudia vyrábali sami. Nielen šili, ale pripravovali rôzne druhy látok – od pestovania konope, ľanu, strihania ovčej vlny, až po i ch spracovanie na nite a tkanie. Tradičný odev bol aj nositeľom dôležitých znakov – oznamoval napríklad stav a zaradenie do rodiny – slobodní a ženatí muži, slobodné dievčatá, vydaté ženy, vdovy. Podobné znaky dávala najavo, hlavne u žien, úprava hlavy – vydaté ženy sa na verejnosti neobjavili bez čepca či šatky. Kroje jednotlivých regiónov sa líšili dekoratívnymi prvkami – výšivkou, čipkou, šnurovaním, vo farebnosti, v ornamentoch, ale i materiálmi, z ktorých sa šili. Chudobnejšie horské regióny mali odevy menej zdobené, striedme, praktické. Bohatšie regióny z „ dolniakov“ mali kroje bohato zdobené, z kvalitnejších materiálov.
4
SLOVenSKO Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 4
10.6.2015 22:38
Meniace sa hospodárske, spoločenské a politické podmienky v 20. storočí, no najmä svetové vojny a ich dôsledky, urýchlili postupný prechod od tradičného kroja k mestskému typu odevu, ktorý postupne prenikol do všetkých oblastí Slovenska. Dnes už prevláda mestský typ odevu aj na dedinách. Tak, ako je pestrá farebnosť ľudových odevov, tak je bohaté aj dedičstvo prejavov ľudovej kultúry v piesňach, tancoch, slovesnosti. Jednotlivé historické regióny majú svoje charakteristické prejavy v tanečnej kultúre, muzikanti vedia rozoznať región podľa typických melódií a štýlu hry hudobníkov. Podobne sa dá rozoznať domovina človeka podľa jeho nárečia. Veď len také obyčajné zemiaky sa volajú niekde grule, niekde bandurki, erteple, kompere, krumple, inde švábka, repa, či zemáky. Krásnych nárečových výrazov by sme našli okolo seba tisícky. Dnes už nárečové prejavy, žiaľ, upadajú do zabudnutia, hoci sú jedinečným príkladom toho, ako sa tá istá vec môže pomenovávať viacerými regionálnymi názvami. Zachovávanie tradičnej kultúry je v modernom svete, ktorý spájajú informačné technológie, veľmi dôležité. Slovenská ľudová kultúra je jedinečná a nič na svete sa jej nepodobá an evyrovná. Ak chceme byť v globalizovanom svete výnimoční – šancu na to nám dáva naše tradičné umenie.
pol,sko
a
re á sk
ˇce
Liptov
Spiš
Podpoľanie a Horehronie Ponitrie
Medzi Malými Karpatami a Váhom
sko Zemplín
Novohrad
Tekov
abov
Hont
zemplín
Podunajsko
spiš
o k s r a ˇ d a m
gemer
ukra jina
rakú
gemer
Abovsko-turnianska oblasť
Gemer a Malohont
jina
Zemplín
spiš
nianska ť
Šariš
Stredné Považie Turiec
Záhorie a oblasť Myjavskej pahorkatiny
š
Orava
ukra
na
lik b u p
www.terraincognita.sk spiš
5
Zatancuj, pocifruj!
gemer ZP.indd 5
abov
zemplín 10.6.2015 22:38
ská n e ov
ka i l b epu
r
košický
sl
s
kraj
spiš
gem
er
n ó i reg
abov
ín
pl zem
v o ab
v a j b o
nád
Hor
6
región ABOV Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 6
10.6.2015 22:38
v a j ob ka
ská
en slov
li b u p re
ABOV košicREGIÓN ký kraj
KÚSOK Z HISTÓRIE
Územie regiónu Abov sa rozprestiera prevažne v oblasti Košickej kotliny a zasahuje až gem neskôr Göncz a od polovice 17. s toročia do M aďarska. Centrom bol spočiatku hrad Abaújvár, er ceste, neskôr sa stali strediskom až dodnes Košice. Košice ležali pri významnej obchodnej obchodu, centrom remesiel a trhov. Najvýznamnejšou riekou regiónu, ktorá ovplyvnila hospodársky život i členenie územia, je Hornád.
reg
ión
gem
Obyvatelia južnej časti regiónu sa venovali poľnohospodárstvu a neskôr aj vinohradníctvu. Pestovali obilie, konope, cukrovú repu. Pre severnú časť bolo typické železorudné baníctvo a kovospracujúce remeslá, ktorými sa zaoberali predovšetkým Nemci – Mantáci v Medzeve a Zlatej Idke. Výrobu poľnohospodárskeho náradia mali na starosti medzevské hámre. Vyrábali tu motyky, rýle, kosy, pluhy, lopaty. Zásobovali celé územie Slovenska, Čiech, Rakúska, Maďarska, Poľska, Ruska a Balkánu.
er
Pre Košice a ich blízke okolie bola typická výroba potravín, hlavne mäsových produktov. Mesto bolo závislé na potravinách, ktoré sem na trhy privážali z okolitých dedín. Na prelome 19. a 20. storočia bolo v mäsiarstve zamestnaných 90 % obyvateľov Košickej Novej Vsi, prezývali ich škvarkári. Najrozvinutejším košickým remeslom bolo kožušníctvo, najstarší potvrdený cech v U horsku mali od roku 1307 práve košickí kožušníci. Ďalšími dôležitými remeselníkmi boli kováči, stolári, zvonolejári, obuvníci, tkáči... Významné remeselnícke centrá boli v Jasove a v T urni nad Bodvou. Na dedinách bolo veľmi rozšírené tkanie kobercov a plátna. Pre obce v údolí Bodvy bola typická výroba predmetov zo šúpolia. Od 14. storočia zaznamenávame vK ošiciach vyše 100 cechov. Košice patrili po ekonomickej, umeleckej a kultúrnej stránke k najrozvinutejším mestám v Uhorsku. V súčasnosti sú sídlom mnohých folklórnych súborov aj medzinárodných festivalov Cassovia Folkfest a Košické folklórne dni. Sú aktívnym centrom folklórneho diania na Slovensku. Abov je región bohatý na množstvo dospelých, ale aj detských folklórnych súborov a f olklórnych skupín. V obciach s p revahou maďarskej národnosti sa konajú folklórne slávnosti organizované CSEMADOK-om (Maďarským spoločenským a kultúrnym zväzom na Slovensku). V Košiciach vznikol aj Klub milovníkov autentického folklóru (KMAF), ktorý je organizátorom tanečných domov a škôl tanca pre verejnosť, zameraných na pôvodné ľudové tance. Pracuje s hudobným, filmovým, fotografickým a textovým materiálom spracovaným do d igitálnej podoby. á
Slan
www.terraincognita.sk
7
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 7
10.6.2015 22:38
AKO SA OBLIEKALI
Mužský kroj z Myslavy
Ženský kroj z Myslavy
Vrchným dielom myslavského kroja bola košeľa z jemného bieleho plátna, vyzdobená výšivkou vo farbách bielej, tmavomodrej a bordovej. Vo sviatočných dňoch košeľu dopĺňal „lajbľik“ – vesta prevažne čiernej alebo červenej farby zdobená výšivkou v pestrých farbách (červená, zelená, žltá, čierna). Ozdobou boli aj ružové a svetlomodré stužky priviazané na horný gombík vesty. Mládenci nosili „gače“ – veľmi široké nohavice z bieleho plátna, v páse stiahnuté šnúrkou. Na nohavice sa obliekal čierny „šorc“ – ručne vyšívaná zástera. Starší muži si obliekali „chološňe“ – priliehavé nohavice zdobené čiernou stužkou. Na nohách nosili čierne čižmy. Na hlave nechýbal čierny klobúk.
Ženy si obliekali „vist“ – lajbľik zošitý s vrchnou sukňou, ozdobený pretkávaným alebo vyšívaným pásom. V pracovných dňoch bola sukňa čierna, na sviatočné príležitosti bola v bielej farbe a pri výnimočných príležitostiach, ako svadby, v svetlomodrej. Pod vist sa nosilo „opľečko“ – biela blúzka s bohato nazberanými rukávmi zdobená výšivkou bielej, tmavomodrej a bordovej farby. Sukňu dopĺňal „šorc“ – zástera z tkaného plátna vyzdobená tkanou alebo ručne vyšívanou výšivkou. Na sviatočné príležitosti patrila biela, veľmi bohato čipkami a stužkami zdobená zástera – „fartuch“. Ozdobou hlavy dievčat k sviatočnému oblečeniu bola „parta“. Vydaté ženy nosili čepce s výšivkami motýľov, vtáčikov, či ruží. Na nohy si obúvali čierne, alebo červené čižmy, ktoré kupovali na trhoch od Rusov. Krk „ zdobili koráliky – „pacerki . Úloha: Vyhľadaj ďalší spôsob úpravy hlavy u žien. (napr. dedina Poproč)
Úloha: Aký ornament bol typický pre mužskú zásteru? Skús ho popísať.
8
región ABOV Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 8
10.6.2015 22:38
VYFARBI SI SVOJ KROJ (použi základné farby)
Zaujímavosť: Pranie súviselo s osobnou hygienou. Pýtate sa prečo? Vrchný pracovný odev, ako košele, sukne, zástery, sa vymieňali častejšie, po týždni. Zvykom bolo zavesiť použitý odev, aby sa vyvetral. Pralo sa zvyčajne raz za dva mesiace, hlavne pred sviatkami, Veľkou nocou, Vianocami, pred krstom alebo svadbou, ale zásadne iba v utorok, stredu alebo vo štvrtok. Bielizeň sa vyvárala v kotle s domácim mydlom. Po vypratí sa vyplákala v potoku a potom vymlátila drevenými piestami. Niektoré časti obradového odevu sa neprali ani nečistili. Boli z materiálov, ktoré nezniesli pranie, alebo sa používali veľmi zriedkavo. Prechádzali do dedičstva detí. Bohaté ženy si dávali odev prať chudobným.
www.terraincognita.sk
9
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 9
10.6.2015 22:38
ZASPIEVAJME SI Oraľi volečki
V Višňej Mišľi bubnovaľi
Vyšná Myšľa Mária Pachová (1951) k tancu karička
Išol jeľeň do jeľeňa
10
Kalša (ABOV) ľúbostná
Košická Belá (ABOV) žartovná
región ABOV Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 10
10.6.2015 22:38
ZATANCUJME SI Tanečný repertoár vybraných slovenských obcí abovského regiónu je podobný ako v susediacich regiónoch (Dolný Spiš, Šariš, Zemplín). Sú tu rovnaké typy tancov ako chorovody či verbunky, alebo párové tance do šaflika a čardáš. Zaujímavosťou sú tance Medvec a Šatkovi, kde tancuje jeden muž s dvoma ženami.
Delenie tancov podľa typu: Staršie krútivé tance Do šaflika
novšie krútivé tance Pomalý čardáš
Krucena (niekde nazývaná Čardáš napr. Na postavki, Rovna) Rezgeľ Medvec
Polka
Šatkovi
Špacírpolka
Tanec Medvec
Zvláštnosťou tohto tanca je, že sa tancuje v t rojici (jeden muž a dve ženy). Pôvodne to bol tanec staršej generácie a tradoval sa v o kolí Košíc. Muž si rozkáže tanec pred muzikou av yberie si dve ženy. Chytí ich v páse (každú po j ednej strane). Najprv tancujú pomalé tanečné motívy (1 = 1 krok). Prešľapujú z j ednej nohy na druhú, pomaly sa otáčajú okolo muža (muž je osou otáčania), alebo sa posúvajú jednokročkou rôznymi smermi. Toto pomalé tancovanie vystrieda rýchle kolesové krútenie (1 = jeden krok) na prvú dobu váhou dole. Následne muž pustí ženy a cifruje oproti nim. Ženy sa držia skrížmo vzad a t várou sa natáčajú oproti mužovi. Tancujú jednokročku, valaský krok, krútia sa okolo osi, alebo pridupkávajú trojdupom s p odskokom so z anožením.
Ženské tance
Mužské tance
Chorovod
Venčekovi
Chorovodné hry
Košický verbunk
Karička, Koľeso
Sólový verbunk -Ostrožkovi
Muž cifruje: 1. valaský krok rôznymi smermi (valaský krok s prinožením = 1 preskok na pravú nohu, 2 prešľap na ľavú nohu, 3 prešľap na pravú nohu) 2. valaský krok s trojdupom s podskokom so zanožením (valaský krok vpred so zadupaním + podskok na ľavej nohe so zakopnutím pravej nohy) 3. odzemok (preskok z drepu na jednej nohe do preskoku na druhej nohe s prednožovaním, v drepe) 4. jednoduché čapáše na sáru (1 = čapáš) Tanec sa tancoval veľmi dlho na jednu melódiu. Striedali sa jednoduché oddychové motívy s rýchlym krútením a cifrovaním muža. Niekedy, keď muž odzemkoval, ženy ho pridržiavali rukami.
Úloha: Kto vydrží dlhšie odzemkovať?
www.terraincognita.sk
11
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 11
10.6.2015 22:38
DOMÁCE ÚLOHY 1.
Vyhľadaj na internete dedinu z abovského regiónu a napíš, čo bolo pre ňu typické (kroj, jedlo, pieseň,...)
2.
Vyhľadaj tri detské folklórne súbory v regióne Abov, napíš o nich základné informácie (kde pôsobia, ako dlho a čomu sa venujú). I. II. III.
3.
Napíš aspoň 5 významných remesiel v Above. Napíš, v ktorom období a prečo boli významné. Nájdi k nim obrázky výsledných produktov. a) b) c) d) e)
4.
Vyhľadaj aspoň 10 slov v abovskom nárečí a vysvetli spolužiakom, čo znamenajú.
a) b) c) d) e) f) g) h) i) j)
5.
12
Vyhľadaj folklórne festivaly v abovskom regióne, napíš kedy a kde sa konajú.
región ABOV Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 12
10.6.2015 22:38
OTÁZKY – OPAKOVANIE 1.
S ktorými regiónmi susedí Abov?
2.
Ktorá rieka je hlavnou riekou regiónu?
3.
Kto sú Mantáci?
4.
Ktoré mesto bolo centrom trhov, remesiel a obchodu?
5.
Kde sa ťažila a spracovávala železná ruda?
6.
Kto boli škvarkári a čo o nich vieš?
7.
Ktoré sú najznámejšie folklórne festivaly v regióne?
8.
Aké folklórne súbory a folklórne skupiny pôsobia v regióne Abov?
9.
Aké detské folklórne súbory pôsobia v regióne Abov?
10.
Kedy bolo dovolené prať a akým spôsobom?
www.terraincognita.sk
13
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 13
10.6.2015 22:38
ka
á
sk n e v lo
li b u p re
košický
s
reg
spiš
gem
er
ión
kraj
abov
ín
pl m e z
gem
er
á
Slan
14
región geMer Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 14
10.6.2015 22:39
v a j ob ika l b u p
REGIÓN ko GEMER
šický kra
j
KÚSOK Z HISTÓRIE e r á sk bol vďaka nerastným prírodným zdrojom paiš ťažbe rúd jednou n Región Gemer e v s slo z najrozvinutejších priemyselných oblastí Slovenska, ale i Uhorska. Pôvodné osídlenie
Gemera sa koncentrovalo okolo rieky Slaná. Týmto územím viedli v stredoveku mnohé obchodné cesty z Maďarska do Poľska. Dôležitú úlohu zohrávali hrady Muráň, Jelšava a Krásna Hôrka. Len východná časť regiónu patrí ku Košickému kraju, ostatok prislúcha Banskobystrickému.
región sp
Od 13. storočia Gemer osídľovali Nemci, ktorí zakladali banícke osady v okolí Dobšinej a r ieky Slaná. V 19. storočí bolo na tomto území najväčšie množstvo baní v Uhorsku. Okrem baníctva bolo rozvinuté i hutníctvo a sklárstvo. Na ťažbu železa nadväzovali huty, hámre, železiarska výroba, pálenie uhlia i vápna. V Dobšinej stála prvá vysoká pec v Uhorsku. S ť ažbou rudy súvisel rozvoj kovospracujúcich remesiel. Hámre – mechanizované kováčske dielne, ktoré využívali vodnú energiu, sa zameriavali na výrobu poľnohospodárskeho náradia a rôznych predmetov pre domácnosť.
iš
Gemer bol zároveň aj jednou z najvýznamnejších ovocinárskych oblastí Slovenska. Napríklad v obci Brdárka sa pestovali čerešne, rozlišovalo sa okolo 200 druhov, časť ovocia sa sušila a spracovávala na destilát. V remeselníckych mestečkách sa sústreďovali kožušníci, tkáči, plátenníci i súkenníci. Známa bola aj práca čipkárok zo Štítnika a Rejdovej. Čipky sa uplatnili na predĺžených, po plecia visiacich čelenkách čepcov zo stredného Gemera. Paličkovali sa na papierovej predlohe. Náročná rezbárska technika pri výrobe pastierskych píšťal bola známa v Čiernej Lehote. Ľudový odev ovplyvňovala hospodárska situácia. Počas 19. storočia sa prestal nosiť tradičný odev, najdlhšie sa udržal v okolí Dobšinej a Rejdovej. Z hudobno-folklórnej stránky patrí Gemer medzi starobylejšie oblasti Slovenska, kde sa až do súčasnosti udržali obradové, pastierske ale aj roľnícke piesne.
www.terraincognita.sk
15
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 15
10.6.2015 22:39
AKO SA OBLIEKALI
Sviatočný a obradový ženský kroj z okolia Rejdovej Sviatočný a obradový mužský kroj z okolia Rejdovej Muži nosili široké košele, ktoré sa zaväzovali pod hrdlom na šnúrky a na široké rukávy si navliekali „zápästky“. Novšie košele mali rukávy so zapínaním na gombík. Na košeľu si obliekali kožúšok bez rukávov. Nohavice – gate boli z domáceho plátna s hustými strapcami. V lete sa k nim nosila zástera z bieleho plátna. V zime si muži obliekali súkenné nohavice a „kabanicu“ – trojštvrťový súkenný kabát. Hlavu zdobil klobúk. Opasok bol rôznej šírky, zapínal sa až na šesť spôn. Najviac používanou obuvou boli krpce. Nosili sa i čižmy s tvrdou sárou. Úloha: Vyhľadaj obrázok sviatočného odevu, ktorý nosili muži v zime v obci Rejdová.
16
Spodný odev žien tvorila sukňa. Najstaršie sukne boli riasené z domáceho bieleho plátna, ktoré si dávali farbiť na tmavomodrú až čiernu alebo na fi alovo-modrú s červeným leskom. Bola dlhá takmer po päty a dedila ju dcéra po matke. Sukňu zdobila zástera, ktorá bola buď vlnená alebo plátenná, vyšívaná, alebo okrúhla a obšitá volánom. Vrchnú časť tvorili rukávce alebo košeľa, ďalej živôtik so z apínaním na kovové gombíky. Nosili sa krátke i d lhšie kožúšky. Charakteristický pre t úto oblasť bol čepiec s čipkou v bledomodrej alebo bielej farbe, lemovaný červenou, modrou, zelenou a čiernou farbou podľa príležitostí, na ktoré sa používal. Ženy nosili šatky z vlneného alebo hodvábneho materiálu. Ozdobou krku mladých žien boli koráliky. Na nohách mali obuté čižmy. Úloha: Vyhľadaj zaujímavosti o gemerskej paličkovanej čipke.
región geMer Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 16
10.6.2015 22:39
VYFARBI SI SVOJ KROJ (použi základné farby)
Zaujímavosť: Odievaniu a obliekaniu detí sa nevenovala veľká pozornosť. Dojčatá sa obliekali do bielej košieľky z mäkkého plátna. Na plienky sa používali kusy mäkkého textilu z vyradených košieľ a posteľnej bielizne. Na hlavičku sa viazali jednoduché čepčeky ušité zo starších ručníkov. Nedeľný čepček bol zdobený stuhami, korálikmi i mašličkami. Dieťatku sa do roka nesmeli strihať vlasy a nechty, aby sa mu neskrátil život, preto nechty len obhrýzali. Keď sa dieťa začalo samostatne pohybovať, dostalo košieľku, ktorá siahala po členky. Štvorroční chlapci začínali nosiť široké plátenné gate a košeľu, dievčatkám sa na dlhú košeľu obliekala suknička a zásterka. V školskom veku deti už nosili odev ako dospelí, ušitý z menej nákladných materiálov. Po prvej svetovej vojne sa detský odev začal pomaličky vytrácať.
www.terraincognita.sk
17
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 17
10.6.2015 22:39
ZASPIEVAJME SI
objav
Hojže , bača
Rejdová (GEMER) valašská
Ket som huski pásla Zaujímavosť:
Kosi zajac otavu
Rejdová (GEMER) pri rôznych príležitostiach
objav
Oblasť východného Gemera má svoje zaujímavé hudobné nástroje pôvodom z pastierskej kultúry. Ide o píšťaly a na území východného Slovenska vzácne gajdy. Gajdy sa vyskytovali v dvoch lokalitách - Rejdová a Čierna Lehota. V obci Silica doteraz vyrábajú plechové zvonce, vyznačujúce sa zvláštnym farebným povrchom kovu, vyrobeným pomocou oblievania kyselinou. Keďže zvonce majú rôznu veľkosť, a preto aj rôznu výšku tónu, dá sa vhodným výberom vytvoriť tónový rad na hru piesní.
Vlachovo (GEMER) detská
18
región geMer Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 18
10.6.2015 22:39
ZATANCUJME SI Delenie tancov podľa typu: Mužské tance
Ženské tance
Párové tance
Párové tance Svadobné tance s pevnou formou
Verbunk
Chorovody (Kačor, Leteli husi)
Pomalý čardáš
Zavíjankovi tanec
Chorovodné hry (Mak, Popod ruku)
Tichý čardáš
Hantuškovi
Šabľovi
Koleso
Čardáš
Ukladanka
Kalapškovi tanec (klobúkový tanec)
Popod ruku (chorovodná hra)
Je to dievčenská hra. Dievčatá stoja v kruhu, ktorý je otvorený, držia sa za ruky dolu. Prvá dvojica na jednom konci spraví bráničku a prvé dievča z druhého konca ťahá za sebou všetky dievčatá pod bránku. Keď sa všetky prevlečú, zmenia smer a úlohy sa vymenia. Jedno zd ievčat, čo robilo bránku, sa musí podtočiť pod rukou. Prvé dievča, ktoré ťahalo zástup, vytvorí bráničku so susedným dievčaťom ad ievča z d ruhého konca radu zase ťahá za sebou zástup pod bránu. Keď sa všetky prevlečú, dievča, čo robilo bránku, sa zase musí podtočiť a všetky dievčatá zmenia smer pohybu. Hra sa opakuje od začiatku. Počas podliezania sa dievčatá pohybujú drobným cupkaným krokom. Spievajú pieseň „Prala som ja..“ Druhá časť hry je postupné krútenie dvojíc držaním sa za lakte. Začína prvé dievča v r ade. Zakrúti sa so susedným dievčaťom za lakte na prvú frázu melódie. Ostatné dievčatá zatiaľ cupkajú na mieste a čakajú, kým k nim nepríde prvé dievča. To sa postupne krúti popod pazuchu s každým ďalším dievčaťom v polkruhu, pričom vždy mení smer krútenia (strieda ruky, za ktoré sa krúti). Za prvým dievčaťom postupuje druhé dievča tým istým spôsobom. Hra sa končí, keď sa každé dievča zatočí postupne s každou kamarátkou v p olkruhu. Počas krútenia sa dievčatá pohybujú drobným cupkaným krokom. Keď čakajú na mieste, robia drobný valaský krok s vysunutím nohy stranou.
Úloha: Vymysli ďalšie spôsoby figúr v palicovom tanci. (Tancovať môžu aj dievčatá.)
Slovenská polka
Tanec s rekvizitou
Palicovi
Palicový tanec (tanec s rekvizitou)
Pôvodne sa tento tanec tancoval počas fašiangov, keď chodili po dedine sprievody maškár. Neskôr to bolo aj počas tanečných zábav v roku. Tancovali ho zväčša 12 chlapci. Pochytali sa za s ebou za konce palíc, ktoré nepustili počas celého tanca. Jeden je veliteľ a ten pokrikom alebo hvizdnutím riadi priebeh tanca, počas ktorého sa vystrieda niekoľko choreografických útvarov. Chlapci si dajú na pravé plecia palice, utvoria kruh v zástupe (ľavým bokom obrátení do kruhu, teda palice majú na vonkajších pleciach) a pochytajú sa tak, že každý drží pravou rukou koniec palice a ľ avou rukou koniec palice tanečníka pred sebou. Chodia po kruhu v protismere hodinových ručičiek premenným krokom (krok – prísun - krok) v rytme štvrťových dôb. Útvary a motívy: 1. Na povel veliteľa všetci chlapci naraz zdvihnú palice nad hlavu a urobia celý obrat vpravo. Položia si palice teraz na ľavé plecia a pokračujú v c hôdzi premenným krokom. Tieto obraty sa môžu viackrát opakovať. 2. Ďalšia z možností je vytvorenie bráničky. Zase na povel veliteľa. Jeden z chlapcov zdvihne palicu v ľavej ruke, spustí palicu zo svojho pravého pleca, urobí obrat vpravo a ostatní tanečníci podchádzajú túto palicu. Nesmú pri tom svoje palice nijak prechytávať ani púšťať. 3. Ďalší variant je vytvorenie šesťuholníka z palíc. Všetci chlapci sa na povel otočia vľavo, čelami do stredu. Palicu, ktorú mali na pravom pleci, musia preniesť ponad hlavu – ruky sa im skrížia a t akto skrížené ruky s palicami spustia pred seba do výšky pása. V tomto útvare robia všetci malé podupy na mieste. Tieto útvary sa vždy striedajú s chôdzou po kruhu.
www.terraincognita.sk
19
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 19
10.6.2015 22:39
i s e m j u c n zata Prala som ja...
Išla Marína...
Palicový tanec
20
Rejdová
Rejdová
Rejdová
región geMer Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 20
10.6.2015 22:39
DOMÁCE ÚLOHY 1.
Napíš recept typického jedla z regiónu Gemer.
2.
Vyhľadaj na internete detský folklórny súbor z Gemera, napíš o ňom základné informácie (kde pôsobí, ako dlho a čomu sa venuje).
3.
Vyhľadaj v okrese Rožňava expozície tradičnej ľudovej kultúry.
4.
Ako sa povedia tieto slová v gemerskom nárečí?
ujo rebrík mlieko , šúlance rozprávka 5.
mliako cibliky tetkoš prevodadka lojtra
Vyhľadaj folklórne festivaly v gemerskom regióne, napíš kedy a kde sa konajú.
www.terraincognita.sk
21
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 21
10.6.2015 22:39
OTÁZKY – OPAKOVANIE 1.
Ktorá časť regiónu Gemer patrí ku Košickému kraju?
2.
Aká rieka sa nachádza v časti regiónu Gemer patriacej ku Košickému kraju?
3.
S ktorými regiónmi susedí Gemer?
4.
Kde vznikali banícke osady a prečo?
5.
Aké remeslá boli typické pre tento región?
6.
Ktoré sú typické hudobné nástroje pastierskej kultúry?
7.
Podľa čoho spoznáš čepiec z obce Rejdová?
8.
Ktoré sú najznámejšie folklórne festivaly v regióne?
9.
Aké folklórne súbory a skupiny pôsobia v gemerskom regióne?
10.
22
g
Aké oblečenie nosili deti?
región geMer Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 22
10.6.2015 22:39
Múzeum Kováčska vyhňa Moldava nad Bodvou
Ojedinele zachovalú historickú kováčsku vyhňu môžete navštíviť v Moldave nad Bodvou. Mesto malo vlastnú školu i cechy už v roku 1548 ap rácou remeselníkov bolo výrazne naviazané na opátstvo v Jasove. Zbierkový fond múzea prezentuje staré technologické zariadenia ip očetné kováčske výrobky. V ďalšej časti si môžete pozrieť expozíciu úžitkových i ozdobných predmetov prevažne z počiatku 20. storočia. Zároveň sa tu svojim náradím a výrobkami prezentujú ďalšie cechy, ktoré patrili ku koloritu mesta, a to najmä obuvnícky cech a menej rozšírený, no vyhľadávaný cech klobúčnikov.
TIPY NA VÝLETY
abov
/kontakt/ Múzeum Kováčska vyhňa Hlavná 130, 045 01 Moldava nad Bodvou Infocentrum Hlavná 58, 045 01 Moldava nad Bodvou telefón: 055/489 94 21
r e m e g
gotický kostol narodenia Panny Márie Lúčka Romantické ruiny stredovekého kostola so zachovalým opevnením na prvý pohľad pripomínajú skôr zvyšky hradu. V peknom prírodnom prostredí zhmotňujú epochu počínajúcu 13. storočím a končiacu 15. storočím, keď kostol vypálili vojská Jána Jiskru z Brandýsa.
www.apsida.sk
Kaštieľ rodu Čákiovcov Kluknava
Barokový kaštieľ rodu Čákiovcov bol postavený z kameňa zaniknutého hradu Richnava a prezentuje niekdajší honor tejto dolnospišskej šľachtickej vetvy. V súčasnosti sa tu nachádza ubytovacie zariadenie štýlovo spájajúce históriu i s účasnosť regiónu. V kaštieli sídli tiež informačná kancelária Via Mirabilis.
spiš
/kontakt/ Penzión Biela dáma a Čierny rytier Kluknava 178, 053 51 Kluknava telefón: 053/44 737 20 www.whiteladyandblackknight.com
www.terraincognita.sk
23
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 23
10.6.2015 22:39
á
sk n e v lo
košický
ka ubli
rep
s
kraj
gem
spiš
er
abov
ín
pl m e z
región sp
iš
24
región SPiŠ
v a j ob
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 24
10.6.2015 22:39
á ensk
slov
r
ka i l b epu
košický
krajSPIŠ REGIÓN KÚSOK Z HISTÓRIE
Centrom regiónu Spiš bol Spišský hrad, neskôr od 16. storočia mesto Levoča. V súčasnosti lín p m sa delí na tri časti: ze Dolný Spiš (okresy Spišská Nová Ves a Gelnica) Stredný Spiš (okresy Levoča, Poprad a väčšina okresu Kežmarok) Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a časť okresu Kežmarok) Košickému kraju však prislúcha len Dolný Spiš.
N Í L P M E Z n regió
Podstatnú časť regiónu tvoria hory a lesy. Na dolnom Spiši vznikali banské mestečká, ktoré zakladali Nemci. Počet obyvateľov stúpal, pretože Turci na toto územie nezasahovali. V časoch reforiem za Márie Terézie a Jozefa II. nastali podmienky na migráciu Rómov aŽ idov. Rómovia bývali len na okraji obcí, zaoberali sa hlavne kováčstvom a korytárstvom. Spiš patril medzi chudobnejšie poľnohospodárske oblasti. Začali sa tu pestovať zemiaky a neskôr sa stal najdôležitejšou zemiakarskou oblasťou Slovenska. Hlavnou plodinou bol ľan, v menšej miere konope. Spracovanie ľanu sa rozšírilo do textilného priemyslu a výroby plátna, pričom sa rozvinulo aj jeho farbenie. Modrotlačiarske dielne produkovali plátno nielen pre Spiš, ale i okolité regióny Liptov a Gemer. Baníctvo a kovospracujúce remeslá, najmä medikováčstvo a zvonolejárstvo, boli v popredí a vyvažovali chudobné poľnohospodárstvo. Meď sa ťažila najmä v Gelnici, Mníšku nad Hnilcom, Nálepkove, Smolníku i Spišskej Novej Vsi. Železorudné bane sa nachádzali v Kluknave a v Krompachoch. Tanečná kultúra Spiša bola ovplyvnená obradovo-magickými prvkami. Hudobný a tanečný folklór juhovýchodnej časti Spiša je poznačený vplyvom šarišskej folklórnej tradície (platí to najmä o krútivých tancoch staršieho štýlu, napr.: Kruta z Margecian, Do šafľika z Bystrian). Zvláštnosťou spišského folklóru sú „klapancie“. Ide o veršovanú ľudovú epiku. Hovoria o duchovnom svete, zážitkoch, mravoch a kultúre obyvateľstva. Pridanou hodnotou je poučné pobavenie z vyrozprávaného ľudského príbehu. S folklórom sa na Spiši možno stretnúť počas rôznych podujatí. Medzi najvýznamnejšie patria Spišské folklórne slávnosti v Spišskom Podhradí, folklórne slávnosti v Smižanoch, Kluknave, Kojšove, Veľkom Folkmari, Žakarovciach, Iliašovciach, Poráči i Spišskom Hrušove. Spiš je bohatý aj na množstvo dospelých a detských folklórnych súborov i folklórnych skupín.
v www.terraincognita.sk
25
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 25
10.6.2015 22:39
AKO SA OBLIEKALI
Sviatočný o obradový mužský kroj Dolného Spiša
Sviatočný a obradový ženský kroj Dolného Spiša
Súkenné nohavice – „chološňe“ boli z bieleho súkna s červeným lemovaním. Opásali sa dlhým remeňom, ktorý sa viackrát obtočil okolo drieku. Košeľa – „košuľa“ sa šila z ľanového plátna, golier a manžety boli vyšívané. Vesta ladila materiálom i farbou výzdoby v zelenej a červenej farbe so zdobením nohavíc. Obúvali si krpce aj čižmy ak oncom 19. storočia i baganče z hrubej kože.
Krátka ženská košeľa – rukávce – tvorí vrchnú časť odevu a má vyšitý golier i manžety. Spodnú časť tvorí sukňa z modrého súkna, zošitá so ž ivôtikom z červeného alebo zeleného zamatu, bohato zdobeného zlatými stužkami. Nosili sa aj samostatné sukne z kašmíru či brokátu. Sukňu zdobila zástera z bieleho vyšívaného plátna, z č iernej husto tkanej látky i z kvetovanej červenej a bielej olejotlače. Ženy na hlave nosili čierne sieťované čepce, ku ktorým patrí biela čipka a č ierna zamatová stuha na čelo. Dievčatá zdobila parta doplnená kvetmi, flitrami a p estrofarebnými stuhami. Obuté nosili čižmy, ale i krpce. Úloha: Čo bolo znakom slobodných dievčat a vydatých žien?
Úloha: Čo bolo znakom slobodných mládencov a ženatých mužov?
Zaujímavosť: Plátno nebolo len tkaninou z ľanových, konopných, či bavlnených nití, z ktorého sa šili odevy, bytové a hospodárske textílie. Kusy jemného plátna sa používali aj ako platidlo, z čoho vzniklo pomenovanie platiť. Plátenný uterák bol dar patriaci kňazovi za sobášny akt. Na prelome 18. a 19. storočia plátenníctvo vrcholilo a na Spiši sa zhotovilo približne 6 miliónov lakťov plátna. Plátno sa vyvážalo do celého Uhorska, Sedmohradska, balkánskych krajín, Ruska, ale i severnej časti Afriky. Jeho kupcami boli i Gréci. Aj pri pohrebných obradoch malo plátno svoju funkciu. Prísne dodržiavaným zvykom bolo dávať pod mŕtveho plachtu z plátna, ktoré sa nesmelo strihať nožnicami, iba sa trhalo na polovicu. Na truhlu sa položili tri kusy, ktoré boli darom pre cirkevných hodnostárov.
26
región SPiŠ Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 26
10.6.2015 22:39
VYFARBI SI SVOJ KROJ (použi základné farby)
www.terraincognita.sk
27
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 27
10.6.2015 22:39
Ach, dzjefčeta, čujece
ZASPIEVAJME SI A za našu stodolečku
Harichovce (SPIŠ) ľúbostná, k tancu typu krucena
Margecany (SPIŠ) ľúbostná, k tancu typu krucena
Zašej mi, mužičku
Harichovce (SPIŠ) ľúbostná, k tancu typu krucena
ZATANCUJME SI Špievala bim sebe Bystrany
Bystrany
V Bistranskim kosceľe
28
región SPiŠ Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 28
10.6.2015 22:39
ZATANCUJME SI Na dolnom Spiši sú najtypickejším tancom starobylé párové tance krucena a do šaflika. Hudobné znaky tanca sú na celom území Spiša podobné. Mení sa jeho obsah a tanečné motívy, ktoré sú ovplyvnené tanečnou obuvou. Tam, kde sa nosili čižmy, boli motívy viac zrážaného charakteru. Tanečník často udieral po sáre a čapášoval. Kde mali obuté krpce, tanečníci viac skákali a podupkávali. Veľmi zaujímavé sú dievčenské chorovody a kolesá, hlavne po hudobnej stránke. Zachovalo sa tu veľmi veľa starodávnych piesní.
Delenie tancov podľa typu: Mužské tance
Ženské tance
Staršie krútivé tance
Kruhové verbunky
Chorovody
Do šafľika
Kolesá (Do kola, Koleso)
Do krutu, Krut, Zarabjany
Odzemok Hajduch
Párové tance novšieho typu
Polky (napr. Hopspolka)
,
Tanec Do šaflika z Bystrian Je to starobylý párový tanec, ktorý má tri základné choreografické časti. 1. Predspev tanečníka, cifrovanie, privolanie partnerky 2. Krútenie páru 3. Do šaflika = vrtenie dievčaťa na mieste pod chlapcovou rukou, prípadne samo, pričom chlapec cifruje. 1. Predspev tanečníka, cifrovanie, privolanie partnerky: Najprv si tanečník rozkáže pieseň a cifruje pred muzikou. a) motív: jednokročka (chlapec má ruky za c hrbtom alebo jednu ruku hore) b) motív: prvá – nadnesenie na pravej nohe (ako do podskoku), ľavá noha vysoko pokrčená vzad, druhá – prídup ľavou nohou, tretia – prídup pravou nohou. Dievča sa na mieste vrtí alebo tancuje jednokročku. 2. Krútenie páru: Používajú sa základné dva motívy: a) krútenie páru na vnútornú nohu pérovaním váhou dole v zatvorenom polobočnom držaní. V Bystranoch sa zvýrazňovala štvrtá doba. Na prvé tri nepatrné pérovanie váhou dolu a na štvrtú výrazné vypérovanie hore.
Tanečník môže pri krútení mať jednu ruku založenú za chrbtom. b) oddychové motívy: jednokročka v protismere hodinových ručičiek v čelnom držaní, alebo s postupom pred. 3. Do šafľika Vrtenie dievčaťa na mieste pod chlapcovou rukou, prípadne samo, pričom chlapec cifruje. Chlapec pod pravou rukou podtáča dievča. Pritom tancuje niektorý z motívov z prvej časti tanca. Dievča sa vrtí pod ľavou rukou doľava. Jej tanečný motív je pérovanie váhou dole. Tanec sa tancoval na niekoľko melódií. Jednotlivé časti sa striedali. Cifrovanie, rýchle krútenie a vrtenie dievčaťa sa striedali so ddychovými motívmi. Cifrovanie záležalo na š ikovnosti tanečníka.
Úloha: Zatancuj tanec tak, aby si použil všetky tri časti tanca. Nakresli si na zem kruh a skús v ňom tancovať tretiu časť tanca Do šafľika.
www.terraincognita.sk
29
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 29
10.6.2015 22:39
DOMÁCE ÚLOHY 1.
Vyhľadaj text ľudovej piesne z Dolného Spiša, napíš odkiaľ pochádza a k akému typu tanca sa hrala, či spievala.
2.
Vyhľadaj na internete detský folklórny súbor v regióne Spiš, napíš o ňom základné informácie (kde pôsobí, ako dlho a čomu sa venuje).
30
3.
Napíš, čím sa živili obyvatelia Spiša.
4.
Vyhľadaj folklórne festivaly v spišskom regióne, napíš kedy a kde sa konajú.
región SPiŠ Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 30
10.6.2015 22:39
5.
Prelož text klapancií:
„GLUPI, ALE SILNI“
Autor: Jana Barillová
Šedza dvojo hlopi v kupé, co vo vlakoch biva. Kukaju na sebe ciho, no....nalada živa.
A už caha lehulinko obloček k žemi. „Naj še pači, mladi pane“, hvari blaženi.
A škeri še naňho Jano. Finta to bula! Tu už idze prísni ujko, líca naduva:
Jano taki pohudši je, coškaj mu je plano. „Otvorim ja sebe oblok“, hvari zadumano.
A s vipnutim peršom šeda nazad na poťah. „Ta ja slabi, no ne glupi!“ nema Jano strach.
„Chto to zrobil? Tu še pitam, co za gluptaka? Šak toto je, mili pane, brzda od vlaka!!!“
I še dzvihnul toto okno idze otvoric, no jak caha, i tak caha, ma ho poražic.
Stane. Idze k dzverom, dze je daľše cahane. Utrapene morduje še, no pocahnuc ne.
I šmeje še zaše Jano blaženim ksichtom. „Šak som hvarel: Ne som glupi, hoc poslabši som...“
Kuka naňho svalnač Ďuri, sili ma jak boh, on otvoril veru veľo takich oblokoch.
Zaš še dzvihne silak Ďuri, rukav vyharne. Scahne čoškaj... Ľem tak spišča kolesa čarne.
www.terraincognita.sk
31
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 31
10.6.2015 22:39
OTÁZKY – OPAKOVANIE 1. Ako sa delí región Spiš, ktorá časť regiónu patrí ku Košickému kraju, ktoré dve okresné mestá? 2.
Aké rieky sa nachádzajú v časti regiónu Spiš patriacej ku Košickému kraju?
3.
S ktorými regiónmi susedí Spiš?
4.
Čo sa pestovalo na Spiši?
5.
Aké remeslá boli typické pre tento región?
6.
Čo sú klapancie?
7.
Na čo sa používalo plátno, aké malo funkcie a kde sa vyvážalo?
8.
Ktoré sú najznámejšie folklórne festivaly v regióne?
9.
Aké folklórne súbory a skupiny pôsobia v regióne Spiš?
10.
32
Aké detské folklórne súbory pôsobia v regióne Spiš?
región SPiŠ Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 32
10.6.2015 22:40
spiš
TIPY NA VÝLETY
Spišský hrad
Spišské Podhradie
Navštívte jeden z našich najväčších hradov a zoznámte sa sd obovými interiérmi stredovekej mučiarne, ale i kuchyne, spálne a zbrojnice. Precíťte génia loci Spiša vyhliadkou zh radnej veže a prechádzkou po hradbách dolného nádvoria pevnosti, ktorá sa vďaka svojej jedinečnosti dostala na z oznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Možnosť prehliadky apríl máj – september november december – marec
pondelok – nedeľa pondelok – nedeľa pondelok – nedeľa zatvorené
09:00 – 15:00 09:00 – 18:00 10:00 – 15:00
kontakt: 053/451 27 86, 053/454 13 36 www.spisskyhrad.com
spiš
Kaštieľ Čákiovcov Žehra / časť Hodkovce
Spoznajte možnosti sociálneho turizmu an avštívte barokovo-klasicistický kaštieľ s f rancúzskym parkom, kde si vytvoríte predstavu o živote niekdajších vlastníkov Spišského hradu - šľachtickom rode Čákiovcov. Po areáli vás prevedú klienti Domova sociálnych služieb Domovina.
Možnosť prehliadky denne od 09:00 – 16:00 kontakt: 053/449 52 32 www.socialnyturizmus.sk www.domovina-no.sk
Dreveník Doprajte si túru historicky i prírodne mimoriadne zaujímavým územím Spiša ap rejdite sa po žltej turistickej značke od S pišského hradu do Národnej prírodnej rezervácie Dreveník. „Skalné mesto“ s vysokými travertínovými vežami am nožstvom jaskýň a jaskyniek si svojou scenériou podmaní každého.
š i p s www.terraincognita.sk
33
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 33
10.6.2015 22:40
ka
á ensk
slov
li b u p re
košický
kraj
gem
spiš
er
abov
ín
pl m e z
N Í L P M E Z n ó regi
34
región ZeMPLÍn Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 34
10.6.2015 22:40
REGIÓN ZEMPLÍN KÚSOK Z HISTÓRIE Región Zemplín sa rozprestiera v najvýchodnejšej časti Slovenska a zasahuje až do Maďarska. Ako samostatný administratívny útvar vznikol v 11. storočí, centrom bol Zemplínsky hrad. Od 13. storočia to bol Blatný Potok (Sárospatak), neskôr Sečovce, Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraujhely) a nakoniec Michalovce. Delí sa na dve časti: Dolný Zemplín (okresy: Michalovce, Sobrance a Trebišov) Horný Zemplín (okresy: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou) Ku Košickému kraju patrí len Dolný Zemplín, zvyšok sa začleňuje do Prešovského kraja. V juhozápadnej časti Zemplína leží oblasť nazývaná Tokaj. Je jednou z najznámejších, ale i najmenších vinohradníckych oblastí na Slovensku. Tokajské víno sa tu pestovalo už v 13. storočí. Tunajší obyvatelia využili prírodné podmienky, jedinečné tufové podložie a priaznivú klímu na výrobu „vína kráľov“. Pivnice, ktoré hĺbili už v 16. storočí, využívali a dodnes využívajú na dozrievanie vína. Do slovenskej tokajskej oblasti patrí sedem obcí: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Ďalšou významnou oblasťou pestovania viniča je okolie Sobraniec a Kráľovského Chlmca, kde sa konajú významné oberačkové slávnosti južného Zemplína. Mnoho obyvateľov sa profesionálne zaoberalo tkaním. Pre tkáčstvo na východnom Slovensku je typická bohatosť vzorov. Keďže v regióne sa darilo vŕbam, ľudia z prútia vyrábali koše, košíky, aj nábytok. Košíky sa vyrábali aj zo šúpolia a slamy. Koncom 19. storočia sa rozvíjalo korytárstvo, centrami boli obce Budkovce a Pavlovce, odkiaľ sa šírilo aj na iné územia východného Slovenska. Priemysel sa zameriaval na spracovanie poľnohospodárskych produktov, vznikali mliekarne, mlyny, pekárne. Zemplín je preslávený hrnčiarstvom. Hrnčiarsky cech vznikol v polovici 18. storočia v obci Pozdišovce, dodnes je významným centrom hrnčiarskej výroby. Nositeľom hrnčiarskej tradície je už viac ako 300 rokov rodina Parikrupovcov. Charakteristickým znakom pozdišovskej keramiky je motív dievčenskej karičky na tmavom podklade. Vyrábajú sa džbánky, taniere, ale aj veľké misy, či vázy vysoké vyše jedného metra. Od druhej polovice 19. storočia odchádzali obyvatelia Zemplína za prácou do Ameriky. Tým, ktorí sa vrátili, hovorili „amerikáni“. Ovplyvnili vývin tradičnej kultúry regiónu, najmä v oblasti ľudového staviteľstva, duchovnej kultúry a odievania. Hudobno-tanečný folklór sa vyznačuje temperamentnosťou a dynamickým rytmom. Dynamika tancov sa prejavila napríklad v kolesových tancoch žien – v karičkách, pre ktoré je typický viachlasný spev. Tiež pri mužských verbunkoch – marhaňská a bašistovská, rýchlych čapášoch, treščakoch. Pre Zemplín je typický polnočný svadobný obradový tanec s nevestou – „redovi“, ktorý sa preniesol aj do susedných regiónov. Folklór spracúvajú aj mnohé dedinské folklórne skupiny a detské folklórne súbory. Región je bohatý na folklórne festivaly a slávnosti, k najznámejším patria Zemplínske slávnosti v Michalovciach, Podvihorlatské folklórne slávnosti, Novosadské slávnosti, Poddargovské slávnosti, slávnosti v Trebišove, Zemplínskej Novej Vsi, Zemplínskej Teplici, Pozdišovciach a mnoho ďalších.
www.terraincognita.sk
35
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 35
10.6.2015 22:40
AKO SA OBLIEKALI
Sviatočný a obradový mužský kroj Dolného Zemplína
Sviatočný a obradový ženský kroj Dolného Zemplína
Mužský sviatočný odev sa skladal z plátennej košele na bočné zapínanie, celá predná časť bola zdobená pestrofarebnou výšivkou s kvetinovými motívmi. Motív sa opakoval aj na manžetách. Košeľu dopĺňala vesta, ktorá sa nezapínala, aby bolo vidno bohatú výšivku košele. Bola kratšia, z jemného čierneho súkna, na oboch stranách v prednej často zdobená kovovými gombíkmi. Vrchnou súčasťou v zimnom období bola „guba“ z chlpatého súkna, okolo hrdla lemovaná červeným súknom. Bola aj svadobným odevom ženícha, ale i nevesty. Zapínala sa len okolo krku na slučku s gombíkom. Spodnú časť tvorili nohavice z bieleho plátna s jedným, alebo dvoma úzkymi vreckami. K nohaviciam sa nosil úzky opasok vybíjaný cvočkami, opásaný viackrát okolo pása. Letné nohavice boli zdobené výšivkou čiernej farby. Klobúk bol zdobený farebnou stuhou a pierkom z kohúta. Pierko si mládenci niekedy nadpájali, aby bolo čím dlhšie. Obúvali si čižmy s tvrdou sárou. V sviatočný deň na čižmách nosili ostrohy.
Vrchná časť dievčenského odevu bol pôvodne kabátik s dlhými rukávmi a so zapínaním na gombíky ku krku. Neskôr sa rukávy skrátili a začali sa nosiť rukávce. Tie mali široké rukávy s manžetami zdobenými výšivkou a hlbším okrúhlym výstrihom. Ozdobou bol živôtik z brokátu alebo zamatu v pastelových farbách (ružovej, zelenej, modrej), ktorý mal zapínanie na boku. Bol bohato zdobený korálikmi, flitrami, nášivkami. Nosili ho dievčatá, ale i mladé ženy. Staršie ženy mali šatku prekríženú cez hruď, alebo nosili rôzne kabátiky. Vrchná sukňa bola z kašmíru, brokátu, alebo iných pestrejších materiálov. Na sukni sa nosila širšia tmavá alebo čierna zástera zdobená stuhami a nášivkami. Sukne boli skladané v pôvodnej dĺžke po kolená, neskôr nad kolená. Dievčatá a ženy nosili veľké množstvo spodníc, niekedy až dvanásť. Začiatkom 20. storočia vydaté ženy prestali nosiť čepiec, nosila sa šatka. Krk zdobil štvor- až šesťradový náhrdelník z korálikov v zelenej, červenej, striebornej či žltej farbe. Staršie ženy mali len jednoradový náhrdelník. Na nohách nosili čižmy.
Úloha: Vyhľadaj na internete mužský obradový odev z obce Úpor a napíš jeho charakteristické črty.
36
Úloha: Vyhľadaj na internete ženský obradový odev z obce Úpor a napíš jeho charakteristické črty. Ako a čím ovplyvnilo oblečenie tanec? Teda ktoré súčiastky kroja mali vplyv na tanečné motívy tanca u muža a ženy?
región ZeMPLÍn Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 36
10.6.2015 22:40
VYFARBI SI SVOJ KROJ (použi základné farby)
Zaujímavosť: Ostrohy sú doplnkom mužských čižiem pri tradičnom ľudovom tanci. Nosili sa na východnom Slovensku, prevažne na Zemplíne. Boli znakom vynikajúceho tanečníka. Muži ich nosili nielen na tanec, ale aj na jarmoky a do kostola. Boli pripevnené koženými remienkami na päte alebo podpätku. Na zadnej časti boli zavesené kovové kolieska, ktoré pri chôdzi a pri zrážaní podpätkov v tanci vydávali zvuk – štrngali. Zvýrazňovali rytmus tanca. Pôvodne ostrohy pomáhali jazdcovi pri ovládaní koňa.
www.terraincognita.sk
37
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 37
10.6.2015 22:40
Beželo dziučatko
Horovce (ZEMPLÍN) k tancu typu krucena
ZASPIEVAJME SI
Zalužice (ZEMPLÍN) k tancu karička
Sama ja pasuľu sadzila
Trhovište (ZEMPLÍN) k tancu karička
Zlamaľi śe mľinarovi
38
región ZeMPLÍn Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 38
10.6.2015 22:40
ZATANCUJME SI Po tanečnej stránke je Zemplín pomerne jednoliaty. Typickým prvkom v tanci je čapášovanie chlapcov vo verbunkoch a čardášoch. Čapáš je úder rukou najčastejšie po sáre čižmy alebo po stehne. Používal sa najmä v úvode tanca pri mužskom cifrovaní alebo pri otvorenom držaní v páre, keď muž jednou rukou čapášoval a druhou držal dievča.
Delenie tancov podľa typu: Mužské tance
Ženské tance Chorovody
Kolesový verbunk – Sarku raz, Bašistovská, Ne do cirňa
Chorovodné hry Karička
Sólový verbunk – podľa Bartolomeja Gajdoša, Juraja Šaffu, Mikuláša Vasiľa
Párové tance Krucena, Kuľha tanec Čardáš (treščák – časť tanca na konci čardášu, kde sa hudba zrýchli a tancujú sa drobné veľmi rýchle motívy)
Párové tance Svadobné tance s pevnou formou Redovi
Čenč (niekde nazývaná Čerana)
Švičkovi
Mazurka
Družbovský tanec
Tanec s rekvizitou Ponad fľašu Bačovský tanec (s palicou)
svadobné kolesá a chorovody
Typickými dievčenskými tancami sú chorovody a karičky. Chorovody sa tancovali najviac pri príchode jari. Dievčatá tak spevom a tancom vítali jar. Chodili po dedine, okolo kostola, po lúkach, pričom stále menili priestorové tvary. Najčastejšie vytvárali brány, popod ktoré prechádzali v radoch, zástupoch a reťaziach. Chorovody sa väčšinou končili karičkami. Karička (z maďarského slova karika = koleso) je na Zemplíne nesmierne pestrým tancom. Zo všetkých regiónov Slovenska je tu najviac rozšírená a bohatá na tanečné motívy. Tancovala sa pri každej príležitosti, na zábavách (najmä v prestávkach medzi tanečnými kolami), pri rodinných zvykosloviach, ale aj vonku po chorovode. Karička sa tancovala v kruhu bez doprovodu hudby, iba na spev dievčat. Mala dve časti: pomalú a rýchlu. Tieto dve časti sa neustále striedali. Úloha: Vymyslite vlastný chorovod. Aké priestorové útvary by ste si zvolili?
ˇ ˇ z Pozdišoviec Dievcenská karicka Dievčatá sa pochytajú ob jednu do kruhu. Začínajú v smere hodinových ručičiek kolesovou chôdzou (na prvú dobu vonkajšou nohou), alebo jednokročkou. Jedna, väčšinou najlepšia speváčka, predspieva prvú pieseň. Po odspievaní piesne nasleduje pár taktov spevná prestávka, kým sa začne druhá pieseň (tanec neustáva). Niekedy sa stáva, že druhú pieseň začne niekto spievať už do posledného taktu prvej piesne. Začiatok tanca je pokojnejší. Používajú sa tu jednoduchšie motívy (kolesová chôdza, jednokročka, podup niektorej z dievčat). Postupne sa pridávajú živšie a technicky náročnejšie motívy. V druhej, rýchlejšej časti, sa dievčatá roztočia kolesovým krokom alebo behom na prvú dobu piesne ťahom hore. Nasledujú bohaté motívy a podupy. Striedanie motívov nie je viazané na novú pieseň. Počas krútenia dievčat karička často mení tvar z kruhu na ploskú karičku (teda ovál) alebo má tvar fazule, niekedy sa dievčatá zatočia do slimáka. Po rýchlej časti a roztancovaní sa zase vystrieda pokojnejšia oddychová časť.
www.terraincognita.sk
39
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 39
10.6.2015 22:40
Motívy pri tancovaní v smere hodinových ručičiek: 1. motív: a) jednokročka b) chôdza, začína sa na vonkajšiu ľavú nohu 2. motív: základný krútivý kolesový krok. Začína sa na vonkajšiu ľavú nohu. 3. motív: zastavenie krútenia kolesa: op odskoku), ľavá noha mierne zdvihnutá. Druhá – prídup Prvá - nadnesenie na pravej nohe (ako d ľavou nohou. Tretia – prídup pravou nohou. Súčasne sa na p rvú dobu tanečnice natočia do kruhu. 4. motív: podup – trojdup a) Prvá – podup ľavou nohou (celým chodidlom) na mieste, druhá – podup tou istou nohou doľava, tretia – podup pravou nohou (prísun), štvrtá – výdrž b) variant: to isté na druhú nohu s natočením pravého boku na prvú dobu do kruhu a späť Úloha: Vyskúšaj točiť karičku v rôznych útvaroch (ovál, fazuľa, kruh). Ktoré z útvarov vám idú najľahšie?
Sarku raz
Parchovany
Trava žeľena
Tanec „Sarku raz“
Pozdišovce
Mužské tance sú rozšírené pod rôznymi názvami: Verbunk, Parobská karička, Karička brink, Sarku raz, Bašistovská. Väčšinou sa tancovali na jednoduché melódie, bez spievania. V strede kruhu bol veliteľ, ktorý svojimi pokrikmi usmerňoval priebeh tanca. Veliteľ pred muzikou rozkázal tanec „Sarku raz“ a v šetci tanečníci sa základným krokom zoraďovali do kruhu proti smeru hodinových ručičiek (ľavým bokom do kruhu). Veliteľ počas tanca v strede kruhu tancoval základný tanečný motív vždy opačným smerom. Niekedy improvizovane cifroval. Rozkazoval figúry a t anečníci ich vždy na jeden alebo viac taktov zopakovali. Napr.: „Sarku raz!, Sarku dva!, Počerkaj!, Obrac še!, Za ucho!“ Povely mohli byť rôzne. Záviseli od toho, aký verbunk sa tancuje av ktorej obci.
40
Základný motív tanca: Prvá – nášľap na ľavú nohu smerom do kruhu. Druhá – nášľap na pravú nohu smerom von z kruhu. Tretia – prísun ľavej nohy. Štvrtá – výdrž. 1. motív: Sarku raz Prvá – dupnutie pravej nohy na mieste. Druhá – úder pravou rukou na sáru pravej nohy zvnútra. Tretia – tlesk a súčasne položenie pravej nohy na zem. Štvrtá – výdrž. 2. motív: Sarku dva Prvé dve – 2x dupnutie pravej nohy na mieste. Druhé – 2x úder pravej ruky na sáru pravej nohy zvnútra. Tretie – 2x tlesk a súčasne položenie pravej nohy na zem. Štvrtá – výdrž.
Úloha: Vymysli ďalšie rôzne povely v tanci.
región ZeMPLÍn Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 40
10.6.2015 22:40
DOMÁCE ÚLOHY 1.
Vyhľadaj na internete jeden z folklórnych súborov, ktorý pôsobí v regióne Zemplína a skús o ňom niečo napísať. Prečítaj spolužiakom, čo si našiel.
2.
Vyhľadaj na internete tri detské folklórne súbory v zemplínskom regióne, napíš o nich základné informácie (kde pôsobia, ako dlho a čomu sa venujú). I. II. III.
3. Napíš aspoň tri významné remeslá na Zemplíne a nájdi k nim obrázky výsledných produktov. a) b) c)
4.
Napíš, aké tance boli typické pre tento región.
5.
Vyhľadaj folklórne festivaly na Zemplíne, napíš kedy a kde sa konajú.
www.terraincognita.sk
41
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 41
10.6.2015 22:40
OTÁZKY – OPAKOVANIE 1.
Ako sa delí Zemplín, ktorá časť regiónu patrí ku Košickému kraju a ktoré tri okresné mestá sem patria?
2.
Aké rieky sa nachádzajú v tej časti regiónu, ktorý patrí ku Košickému kraju?
3.
S ktorými regiónmi susedí Zemplín?
4.
Ako sa nazýva najmenšia vinohradnícka oblasť na Slovensku?
5.
Aké remeslá boli typické pre tento región?
6.
Čím je charakteristická pozdišovská keramika?
7.
Čo sú ostrohy a na čo sa používali?
8.
Ktoré sú najznámejšie folklórne festivaly v regióne?
9.
Aké folklórne súbory a skupiny pôsobia v regióne Zemplína?
10.
42
Aké detské folklórne súbory pôsobia na Zemplíne?
región ZeMPLÍn Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 42
10.6.2015 22:40
v o b a
TIPY NA VÝLETY
Myšľanské obecné múzeum Nižná Myšľa
Pozrite si, ako vyzerá najstaršia hračka na svete stará asi 3 500 rokov i chlieb približne rovnakého veku. Spoznajte unikátne predmety predhistorickej epochy najväčšieho náleziska doby bronzovej na Slovensku i kláštor pôvodom z 13. storočia, v k torom sa nachádza Myšľanské obecné múzeum.
Možnosť prehliadky na požiadanie. kontakt: 055/6980 127; 0903 483 750
zemplín
Viniansky hrad, Vinianske jazero Vinné
Doprajte si túru na gotický hrad, ktorého história siaha až do 13. storočia. Zohral významnú vojenskú úlohu najmä v časoch kráľov Karola Róberta a Mateja Korvína. Prejdite sa rozľahlými ruinami impozantnej pevnosti a doprajte si aj oddych v blízkosti Vinianskeho jazera.
Kostol sv. Mikuláša – biskupa Ruská Bystrá
Drevený gréckokatolícky kostol v Ruskej Bystrej sa dostal na Z oznam svetového dedičstva UNESCO. Navštívte ho aj vy a spoznajte umelecky hodnotné ikony i jedinečnú valaskú barokovú architektúru, na ktorú stačili hrubé kmene stromov, šindle a jedinečný ľudský um. /kontakt/ telefón: +421 918 476 274
zemplín
www.terraincognita.sk
43
Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 43
10.6.2015 22:40
MALÍ VÝSKUMNÍCI
44
Urob si výskum miesta odkiaľ pochádzaš, alebo odkiaľ pochádzajú tvoji rodičia, starí rodičia, prípadne ich predkovia:
www.terraincognita.sk Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 44
10.6.2015 22:40
1.
Napíš texty troch ľudových piesní.
2.
Vieš, čo je to pripoviedka? Ak nejakú poznáš, tak napíš.
3. 4.
Nájdi staré fotografie s krojmi a dones ich na ukážku.
5.
Aké hry sa hrávali deti? Máš nejaké staré ľudové hračky?
6.
Aké piesne si spievali deti?
7.
Aké tance sa tancovali v tvojom okolí?
8.
Kedy sa konali tanečné zábavy?
9.
Napíš názov štyroch slovenských ľudových rozprávok.
otázky
Máš niekde odložené staré kroje alebo krojové súčiastky po starých rodičoch? Ak áno, dones ich ukázať.
10.
Pozná niekto v tvojom okolí nejaký príbeh spojený s ľudovým tancom, ľudovou piesňou, ľudovou hudbou alebo krojom?
ZP.indd 45
10.6.2015 22:40
Nakresli svoj rodokmeĹˆ:
46
www.terraincognita.sk Zatancuj, pocifruj!
ZP.indd 46
10.6.2015 22:40
POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA:
BEŇUŠKOVÁ, Zuzana a kolektív: Tradičná kultúra regiónov Slovenska. VEDA, 2005, s. 162 – 212. PITOŇÁKOVÁ, Andrea: Abov - tanečný región Slovenska. Bratislava 2001. Diplomová práca VŠMU. ONDREJKA, Kliment: Tance, obyčaje a piesne Gemera. Gemerské osvetové stredisko Rožňava, 2005, s. 142 – 153. VARGOVÁ Agnesa: Ľudová kultúra obce Myslava. JeS Košice, 1996. HORVÁTHOVÁ, Margaréta: Kroje. Perfekt, 2008. NOSÁĽOVÁ, Viera: Slovenský ľudový odev. OSVETA, 1983, s. 142 – 194. AMBRÓZOVÁ Jana, HRUŠOVSKÝ Jozef, RENDOŠ Milan: Abov a Zemplín. Národné osvetové centrum, Bratislava, 2009. AMBRÓZOVÁ Jana, LUKÁČOVÁ Alžbeta, SALAJOVÁ Tatiana: Horehronie a Gemer – Malohont. Národné osvetové centrum, Bratislava, 2009. AMBRÓZOVÁ Jana, HRUŠOVSKÝ Jozef, RENDOŠ Milan: Spiš a Šariš. Národné osvetové centrum, Bratislava, 2009. Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru – schválila vláda Slovenskej republiky 8. a ugusta 2007 Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru Košického samosprávneho kraja na obdobie rokov 2008 – 2015. OZNAČENIE ROZMNOŽENÍN (SKENOV) KOLOROVANÝCH KRESIEB V PUBLIKÁCII – PRACOVNOM ZOŠITE:
Sviatočný odev muža v zimnom období Rejdová / prvá štvrtina 20. storočia KK00689, ÚĽUV – Múzeum ľudovej umeleckej výroby v Stupave Sviatočný odev mladej ženy Rejdová / začiatok 20. storočia KK00662, ÚĽUV – Múzeum ľudovej umeleckej výroby v Stupave Sviatočný odev slobodného mládenca Úpor / začiatok 20. storočia KK03045, ÚĽUV – Múzeum ľudovej umeleckej výroby v Stupave Sviatočný odev slobodného dievčaťa Úpor / prvá štvrtina 20. storočia KK02996, ÚĽUV – Múzeum ľudovej umeleckej výroby v Stupave
ZP.indd 47
10.6.2015 22:40
Krajská organizácia cestovného ruchu Košický kraj Námestie Maratónu mieru 1 042 66 Košice www.kosiceregion.com /zodpovedný redaktor/
JUDr. Lenka Vargová Jurková
/text/
Ing. Lenka Hyblárova /odborní garanti/
Mgr. art. Andrea Pitoňáková Mgr. Peter Stripaj Ing. Vladimír Urban /jazyková úprava/
Mgr. Zuzana Bobriková /grafická úprava/
Mgr. Martin Pavlík /použité fotografie/
Ústredie ľudovej umeleckej výroby Peter Meľuch Archív obce Myslava Archív mesta Dobšiná /spolupracovali/
Mgr. Zuzana Bobriková Katarína Kišidayová, DiS. art. Mgr. Milan Rendoš Jiří Zaťovič
www.terraincognita.sk
ZP.indd 48
10.6.2015 22:40