ART FOND by ART FOND

2019

Milan ADAMČIAK Peter BARTOŠ Juraj BARTUSZ Mária BARTUSZOVÁ Milan DOBEŠ Stano FILKO Milan GRYGAR Jozef JANKOVIČ Igor KALNÝ Michal KERN Július KOLLER Otis LAUBERT Denisa LEHOCKÁ Juraj MELIŠ Alex MLYNÁRČIK Ilona NÉMETH Roman ONDAK Rudolf SIKORA Dezider TÓTH | MONOGRAMISTA T·D Jana ŽELIBSKÁ

Kristína ZAŤKO JAROŠOVÁ riaditeľka a spoluzakladateľka / Director and Co-founder ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia / ART FOND – Central European Contemporary Art Fund

Vážení priatelia a zberatelia umenia, zbierka ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia predstavuje diela kľúčových súčasných výtvarníkov zo slovenskej časti zbierky, ktorí nastupovali na umeleckú scénu od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Zároveň ponúka jedinečnú konfrontáciu a pohľad na vývoj osobitých umeleckých programov formovaných od obdobia, ktoré sprevádzali radikálne zmeny v umeleckých prístupoch a praktikách, čím inšpirovali aj tvorbu nasledujúcich generácií. Celospoločenské procesy druhej polovice šesťdesiatych rokov vytvorili v bývalej Československej socialistickej republike priestor pre prílev zahraničných impulzov, otvorenie sa svetu a zmenu kultúrnej situácie. Politické a spoločensko-kultúrne uvoľnenie kulminujúce v „Pražskej jari“ (1968) predznamenalo jeden z prelomových míľnikov aj vo výtvarnom umení. Už počas tohto krátkeho obdobia dokázali viacerí výtvarníci radikálne ovplyvniť vývoj domácej vizuálnej kultúry a rozvíjať umelecké tendencie – s presahmi od obrazu a objektu cez multimediálne prostredia až k akčným prejavom. Ich diela sa stali nielen autentickým svedectvom počas turbulentných zmien doby, ale dokázali i tvorivo pretaviť súdobé medzinárodné výtvarné tendencie, akými boli napríklad pop-art, kinetické umenie, nová figurácia, nový realizmus, sound art, mail art či iné konceptuálne tendencie. Aj vďaka tomu sa tvorivé úsilie vybraných výtvarníkov presadzuje i v medzinárodnom kontexte, kde sa čoraz viac objavuje koncentrovaný záujem významných kultúrnych inštitúcií o prehodnocovanie hlavného prúdu dejín umenia a hľadanie alternatívnych príbehov. Kreatívna explózia, inovatívnosť a nádej, ktoré toto obdobie na výtvarnej scéne zanechalo, neboli zastavené ani vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, nasledujúcou normalizáciou, pretrvávajúcimi represiami a vylúčením mnohých výtvarníkov z výtvarného diania. Aj napriek tomu, že sa ich nekonformné prístupy často stretávali s cenzúrou, systematickým zastrašovaním, zatýkaním či nepochopením, nerezignovali a mnohí z nich aktívne fungovali na alternatívnej a neoficiálnej scéne. Možnosti umeleckého i osobného vyjadrenia rozvíjali aj na rôznych akciách, eventoch a happeningoch, napríklad prežívanie „neštylizovanej skutočnosti“ HAPPSOC I. (1965) Stana Filka a Alexa Mlynárčika, alebo antihappeningy a Univerzálno-kultúrne Futurologické Operácie medzinárodne uznávaného priekopníka konceptuálneho umenia Júliusa Kollera. Živnú pôdu na experimentovanie a otvorený diskurz im poskytovalo aj prostredie samotnej prírody, ktorá bola s ich tvorbou úzko prepojená (Peter Bartoš, Jana Želibská, Dezider Tóth /

Dear Art Friends and Collectors, The ART FOND – Central European Contemporary Art Fund presents works of key contemporary visual artists from the Slovak part of the collection who have appeared on the art scene since the 1960s. The collection also provides a unique confrontation and view of the development of specific art programs formed from this period accompanied by radical transformations in artistic approaches and practices which also inspired the work of subsequent generations. Nation-wide processes in the second half of the 1960s in the former Czechoslovak Socialist Republic created space for the influx of foreign impulses, access to the world and changes in the cultural situation. The political and socio-cultural liberalization leading up to the Prague Spring (1968) also ushered in one of the breakthrough milestones in visual art. During this brief period, several artists were able to radically influence the development of Czech and Slovak visual culture and develop tendencies with overlaps from painting and object through multimedia environments up to action expressions. Their artwork became authentic evidence during the turbulent transformations of this period and they succeeded in the creative translation of contemporary international artistic tendencies such as Pop Art, Kinetic art, New Figuration, New Realism, Mail Art and other conceptual tendencies. Thanks to these creative efforts, selected artists also found recognition in the international context where the concentrated interest of significant cultural institutions in reevaluating the mainstream of art history and searching for alternative stories is continuously growing. The creative explosion, innovativeness and hope which this era left on the fine art scene, were not stopped even by the invasion of the Warsaw Pact Armies in August 1968, the subsequent period of Normalization, ongoing repression and the banishment of many artists from art life. Despite the fact that their unconventional approaches faced censorship, systematic intimidation, arrests and misunderstanding, many remained active on the alternative and unofficial scene. Possibilities for artistic and personal expression were also developing in various actions, events and happenings, such as the “non-stylized reality” HAPPSOC I. (1965) of Stano Filko and Alex Mlynárčik, and the anti-happenings and Universal-Cultural Futurological Operations of Július Koller, the internationally recognized pioneer of Conceptual art. The outdoors itself provided them with a breeding ground for experimentation and open discourse, as nature was closely connected with their work (Peter Bartoš, Jana Želibská, Dezider Tóth / Monogramista T.D, Rudolf Sikora, Michal Kern). Confrontations with the dominant ideology led to the legendary I. otvorený ateliér (1st Open

Monogramista T.D, Rudolf Sikora, Michal Kern). Konfrontáciu dominantnej ideológie poskytol aj dnes už legendárny I. otvorený ateliér (1970) zorganizovaný v dome Rudolfa Sikoru, ktorý dal priestor i model kolektívnej realizácii v prostredí mimo výstavných siení. Prostredníctvom silného metaforického myslenia a nekonvenčnej obrazotvornosti dokázali polemicky reflektovať neľahkú spoločenskú, politickú a kultúrnu situáciu. Dokázali pretransformovať dezilúziu do hľadania nových odpovedí na základné otázky a paralely života a umenia, ktoré sa v mnohých prípadoch prelínali a spájali. Protiváhu každodennej reality im však poskytovali aj otázky ekológie (napr. Peter Bartoš, Rudolf Sikora, Juraj Meliš), ontológie a individuálnej mytológie (Stano Filko), kozmológie (Rudolf Sikora), kozmické témy (Juraj Bartusz, Stano Filko), či témy blízke feministickému umeniu a spoločenským otázkam (Jana Želibská, Ilona Németh). Radikálnosť tvorby podporili aj skúmaním a prepájaním akustických a vizuálnych vzťahov (Milan Grygar, Milan Adamčiak), používaním osobitej vizuálnej poetiky a sémantiky (napr. Dezider Tóth / Monogramista T.D, Igor Kalný), stieraním hranice medzi „nízkym“ a „vysokým“ umením (Július Koller) a povýšením banálnych a recyklovaných predmetov do sveta umenia (Otis Laubert), ktorý obohatili o svoj príznačný humor a iróniu. Niektorí výtvarníci využívali vo svojom tvorivom prejave i dostupné technologické možnosti (napr. svetelno-kinetické diela Milana Dobeša), poprípade rozvíjali experimenty s počítačovou technikou, ktorú dokázali zužitkovať v prehodnocovaní svojho autentického sochárskeho svedectva (Juraj Bartusz, Jozef Jankovič). V sochárskej tvorbe sa objavujú novátorské prístupy, netradičné materiálové riešenia a nekompromisné posolstvá s naliehavými morálnymi a spoločenskými výzvami (Juraj Meliš, Jozef Jankovič). Akýsi protipól predstavuje „stíšená“ a na prvý pohľad krehká, organická a biomorfná tvorba Márie Bartuszovej, ktorá sa svojimi ojedinelými sadrovými plastikami dostala do širokého medzinárodného povedomia. Prekračovanie tradičných hraníc myslenia a intermediálne presahy sa ako vzácny a kontinuálny fenomén prejavili aj v postkonceptuálnej tvorbe mladších výtvarníkov, ktorí nastúpili na umeleckú scénu v deväťdesiatych rokoch. V tvorbe výtvarníčky Denisy Lehockej sa objavujú nefiguratívne, asociatívne a intuitívne princípy, cez ktoré vytvára rôzne denníkové záznamy a „priestorové koláže“. Roman Ondak a Ilona Németh prostredníctvom kontextuálnych posunov, intervencií do prostredia, či apropriáciou objektu a jeho významu, skúmajú rôzne aktuálne spoločenské témy. Ich progresívna a autentická tvorba, podobne ako pri staršej generácii vo výbere zbierky ART FOND, zanecháva významnú stopu na domácej i medzinárodnej výtvarnej scéne. Zbierka ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia sa postupne formuje od decembra roku 2014, odkedy napomáha v rozvoji súčasného slovenského vizuálneho umenia, filozofie zberateľstva, ako aj pri zvyšovaní osvety. V kontexte rozvoja postsocialistických krajín niet pochýb, že prepájanie ekonomického a symbolického kapitálu je pre adekvátne fungovanie kultúry nevyhnutné. Aj napriek postupnému prerodu a kultivácii hodnôt je však u nás táto symbióza pomerne vzácna. Práve preto považujem zbierku Art Fond – Stredoeurópsky fond súčasného umenia v našom prostredí za jedinečnú a zároveň podnetnú pre ďalšie manifestácie uvedomelej podpory a zachovávania kultúrneho dedičstva.

Studio, 1970) organized in Rudolf Sikora’s house, which provided a space and a model for collective implementations in an environment outside official exhibition halls. Through strong metaphorical thinking and unconventional imagination, they could polemically reflect on the difficult social, political and cultural situation. They transformed disillusion into a search for new answers to fundamental questions and parallels between life and art, which in many cases overlapped and combined. Ecological questions also provided them with a counterbalance to everyday reality (e.g., Peter Bartoš, Rudolf Sikora, Juraj Meliš), as well as the question of ontology and individual mythology (Stano Filko), cosmology (Rudolf Sikora), cosmic themes (Juraj Bartusz, Stano Filko), and topics close to the feminist movement and social issues (Jana Želibská, Ilona Németh). They also supported the radicality of their work by examining and combining acoustic and visual relations (Milan Grygar, Milan Adamčiak), using particular visual poetics and semantics (Dezider Tóth / Monogramista T.D, Igor Kalný), blurring the boundary between “low” and “high” art (Július Koller) and promoting banal and recycled objects in the world of art (Otis Laubert), which they also enriched by their characteristic humor and irony. Certain artists also used the available technological possibilities (the light-kinetic artworks of Milan Dobeš) or developed experiments with computer technology which they could utilize in reevaluating their authentic sculpture testimony (Juraj Bartusz, Jozef Jankovič). Innovative approaches, unconventional material solutions and uncompromising messages with pressing moral and social challenges emerged in sculpture (Juraj Meliš, Jozef Jankovič). “Muffled” and at first sight fragile, the organic and biomorphic work of Mária Bartuszová, whose unique plaster sculptures achieved international recognition, represents a contrast. Crossing the traditional boundaries of thinking and inter-media overlaps also occurred as a precious and continuous phenomenon of the post-conceptual work of younger artists who appeared on the art scene in the 1990s. Denisa Lehocká implements non-figurative, associative and intuitive principles in creating various diary entries and “spatial collages,” while Roman Ondak and Ilona Németh examine current social themes through contextual shifts, interventions in the environment and the appropriation of objects and their meaning. Similar to the work of the older generation in the selection of the ART FOND collection, their progressive and authentic efforts have left a significant trace on the domestic and international visual art scene. The collection of ART FOND – Central European Contemporary Art Fund, which has been growing since December 2014, helps to develop contemporary Slovak visual art and collecting philosophy and to raise its profile. In the context of the development of post-socialist countries, it is clear that economic and symbolic capital must be connected in order for culture to function properly. However, despite the gradual transformation and cultivation of values, this symbiosis is relatively rare in our country. Therefore, I consider the collection of Art Fond - Central European Contemporary Art Fund to be unique and inspirational for further manifestations of the conscious support and preservation of our cultural heritage.

poradná komisia ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia

Katarína BAJCUROVÁ Zámer vybudovať zbierku kľúčových predstaviteľov neoavantgardy a súčasného vizuálneho umenia v časovom rozpätí od polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia po dnešok – v slovenskom i stredoeurópskom formáte – pokladám za mimoriadne ambiciózny a prínosný. Zbierka je prednostne zameraná na diela umelcov, ktorí v rokoch socializmu patrili väčšinou do alternatívnej – neoficiálnej výtvarnej scény, po roku 1989 sa ich tvorba spolu s predstaviteľmi mladších generácií už mohla rozvíjať v otvorenej spoločnosti i v medzinárodných súvislostiach. Spoločnou – voľnou – platformou spájajúcou ich tvorbu je konceptuálne (ale silne metaforické) myslenie, pohyb na hrane médií, multimediálnosť, radikálne obrazoborecké gesto voči tradičným druhom a žánrom umenia, prekračovanie hraníc a hľadanie „inej“ stránky umenia. Na tomto výbere sme sa s kolegami zhodli aj preto, že si myslíme, že do dejín slovenského umenia vniesli tie najosobitejšie hodnoty, ktoré ako autentický a originálny prínos fungujú aj v širšom kontexte. Všetci títo autori si svojím umením vydobyli domáce aj zahraničné renomé, priazeň a ocenenie odbornej verejnosti. Ich diela sa stali súčasťou významných domácich, ale aj svetových galérií, múzeí a súkromných zbierok. Za pomerne krátky čas sa podarilo zhromaždiť veľmi reprezentatívny výber autorov a diel, ktorý má určite veľký potenciál aj do budúcnosti a dúfajme, že sa bude naďalej kvalitatívne prehlbovať a rozširovať. ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia tak prináša otvorenú platformu pre zbierkovú i výstavnú činnosť, ako aj na propagovanie a presadzovanie tých najprogresívnejších hodnôt slovenského umenia doma i v zahraničí.

Beata JABLONSKÁ ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia vstúpil do súčasného umeleckého sveta, za posledné roky už navyknutého na investície a reprezentáciu súkromného kapitálu. Jeho zakladatelia a investori sú si však vedomí, že ich rola v umeleckom prostredí nemôže byť založená na vnímaní umenia len v ekonomických termínoch, ako je kapitál, investícia, návratnosť či akumulácia. Jedinečnosť a význam tej ktorej umeleckej zbierky sa predovšetkým tvorí uvedomelým vytváraním jej špecifickej hodnoty, ktorá by sa mala zhodnocovať aj mimo uvedených ekonomických kategórií. Doterajší fundament zbierky ART FOND – Stredoeurópskeho fondu súčasného umenia bol vybudovaný v priebehu iba necelých troch rokov, v kolektívnej jednote poradnej komisie, manažmentu fondu a jeho investorov. Postupne vo výberovom procese padla voľba na diela kľúčových predstaviteľov neoavantgardy, prevažne umelcov alternatívnej – neoficiálnej scény šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Práve oni, ako sa dnes ukazuje, vytvorili autentickú a rovnocennú alternatívu k umeniu euro-americkému, existujúcemu v tom čase v slobodnejšej časti sveta. Práve ich vtedajšia vizionárska odvaha a špecifická irónia v širokej škále prevažne konceptuálnych prejavov nesie nezameniteľného ducha, ktorý v konkurencii súčasnej otvorenej svetovej umeleckej scény má šancu obstáť. Misia zbierky je ešte len na začiatku a okrem viery v jej zhodnotenie je tu aj presvedčenie, že jej symbolické posolstvo sa bude rozvíjať predovšetkým v mapovaní, sprístupňovaní a integrovaní domácej, a ak sa plány naplnia, tak aj ostatnej stredoeurópskej scény, do medzinárodného kontextu.

Advisory Commission ART FOND – Central European Contemporary Art Fund

I consider the intention to build a collection of the work of crucial representatives of neo-avant-garde and contemporary visual art from the mid-1960s to the present – in a Slovak and Central European format – as extremely ambitious and beneficial. This collection focuses on the works of artists who during the socialist era were mostly part of the alternative – unofficial art scene, and who, after 1989, were able to develop their work in an open society and in an international context, side by side with artists from younger generations. The joint – free – platform unifying their work is comprised of conceptual (but strongly metaphorical) thinking, operating on the edge of media, multimedia characteristics, radical iconoclastic gestures towards traditional types and genres of art, crossing boundaries and searching for a “different” aspect of art. My colleagues and I also agreed on these selections because we believe that they embody the most peculiar values of the history of Slovak art, while working in a wider context as authentic and original contributions. All of these artists built their reputations and won the patronage and recognition of domestic and foreign expert public by their creations, which are found in significant the domestic and world galleries, museums and private collections. In a relatively short period of time we succeeded in collecting an extremely representative selection of works which most certainly have great potential; let’s hope that the quality of this collection continues to grow. ART FOND – Central European Contemporary Art Fund, presents an open platform for collection and exhibition activities and for promoting and establishing the most progressive values of Slovak art at home and abroad.

ART FOND – Central European Contemporary Art Fund has entered the contemporary world of art which has become accustomed to investments and the representation of private capital. However, its founders and investors are aware of the fact that such role in the art environment cannot solely be based on the perception of art in economic terms such as capital, investment, economic return and accumulation. The unique nature and significance of a collection is created by the conscious determination of its specific value which should also be appraised outside the aforementioned economic categories. The foundation of the collection of the Art Fond – Central European Contemporary Art Fund has been built in less than three years thanks to the efforts of the collective unity of a commission of advisors, the fund management and its investors. Gradually, the process resulted in the selection of works of key representatives of the neo-avant-garde, predominantly artists from the alternative-unofficial scene of the 1960s and 1970s. From today’s perspective, we can see that they created an authentic and equal alternative to Euro-American art produced at that time in the freer part of the world. It was their visionary courage and specific irony demonstrated in a wide range of predominantly conceptual works which carried an irreplaceable spirit which, in competition with the current open global art scene, has a chance to be upheld. The implementation of the mission of this collection has just begun; in addition to faith in its appreciation there is also the conviction that its symbolic legacy will continue to develop in the mapping, accessing and integrating of the domestic and, if everything goes according to plans, the rest of the Central European scene in the international context.

poradná komisia ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia

Katarína RUSNÁKOVÁ Zbierka vizuálneho umenia, ktorej vznik a rozvoj umožnil ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia v roku 2014, iniciovaný Andrejom Zaťkom a riaditeľkou Art Fondu Kristínou Jarošovou, sa sústreďuje na kvalitný výber výtvarných diel kľúčových slovenských umelcov od šesťdesiatych rokov 20. storočia do súčasnosti. Toto obdobie sa stalo pre príbeh vizuálneho umenia na Slovensku signifikantným, pretože súvisí s rozvíjaním progresívnych konceptuálnych tendencií – na jednej strane s intermediálnymi presahmi od obrazov k objektom a prostrediam, a na druhej strane s rôznymi formami akčných prejavov. Charakteristickým znakom slovenského vizuálneho umenia, zaujímavého svojimi lokálnymi špecifikami a porovnateľného so svetovým umením, je kontinuita konceptuálnej línie, na ktorú prirodzene nadviazala neokonceptuálna tvorba mladších umeleckých generácií. Zbierka vybudovaná v priebehu necelého roka, vytvárajúca mimoriadne koherentný súbor diel, sa v týchto intenciách bude rozširovať ďalej a zameria sa aj na akvizície diel stredoeurópskeho umenia. Jedinečnosť budovania zbierky vizuálneho umenia spočíva v jasne koncipovanej vízii a stratégii zbierania umeleckých diel významných umelcov tvoriacich v geopolitickom a kultúrnom regióne strednej Európy, ktorých tvorba rezonuje nielen v domácom, ale aj v širšom medzinárodnom kontexte. Prezentovaná zbierka je výsledkom optimálneho skĺbenia entuziazmu a profesionality v oblasti vizuálneho umenia a súkromného finančného sektora a súčasne je jedným z paradigmatických príkladov podpory aktuálneho vizuálneho umenia. Súbor diel zastúpených v zbierke ponúka zaujímavý pohľad na pluralitu umeleckých prístupov a spôsobov stvárnenia rozmanitých tém prostredníctvom bohatej škály vizuálnych prejavov, ktoré sú zároveň osobitou reflexiou rôznorodých politických, sociokultúrnych a ekonomických zmien v období viac než piatich desaťročí. Podávajú správu o komplikovanom svete a zároveň sú pre nás dôležitými impulzmi, aby sme mu prostredníctvom vizuálnej metaforiky umeleckých diel lepšie porozumeli.

Stanislav STANKOCI Projekt ART FOND – Stredoeurópsky fond súčasného umenia má pre slovenskú kultúrnu scénu a domácu zbierkotvornú činnosť zásadný význam z niekoľkých dôvodov. Veľmi zjednodušene povedané – či z pohľadu investorov, manažmentu a spolupracujúcej odbornej komisie, či z pohľadu umeleckej komunity – je to systematické budovanie a cielené zhodnocovanie umeleckej zbierky, podpora významných umeleckých osobností a kvalitného vizuálneho umenia. Je to však aj oživenie trhu s umením a v konečnom dôsledku je to aj popularizácia špičkového umenia medzi kultúrnou verejnosťou. Táto vízia sa úspešne sprítomňuje. Realizuje sa v domácom prostredí a podmienkach, ktoré v rámci špecifickej fondovej prevádzky a akvizičnej praxe generujú aj nové či iné situácie a skúsenosti, než aké môžu vznikať v prípade tradičných štátnych zbierkotvorných inštitúcií alebo samostatne fungujúcich súkromných zberateľov. Každý takýto projekt má iný zámer, limity aj hodnotové nastavenie a v tomto kontexte vnímam Art Fond ako výnimočný počin. Aj s vedomím toho, že podobných projektov financovaných zo súkromných zdrojov, ktoré sa po určitom akvizičnom období sprístupňujú pre verejnosť, je vo svete veľa. Takmer vždy sa potvrdzuje ich spoločenská prospešnosť a mimoriadny kultúrny prínos.

Advisory Commission ART FOND – Central European Contemporary Art Fund

This collection of visual art whose origin and development were enabled in 2014 by ART FOND – Central European Contemporary Art Fund, initiated by Andrej Zaťko and the director of Art Fond, Kristína Jarošová, focuses on a selection of quality artworks by crucial Slovak artists from the 1960s to the present. This period became significant in the story of Slovak visual art because it is related to the development of progressive conceptual tendencies – on one hand in terms of intermedia overlaps from paintings to objects and the environment, and on the other in terms of various forms of action expressions. The conceptual line, which was naturally continued by the neo-conceptual work of the younger generation of artists, is a characteristic mark of Slovak visual art – interesting in its local specifics and comparable with global art. The collection, which was built in less than a year and comprises an extremely coherent set of artworks, will continue to grow in these directions and will also feature the acquisition of artwork from Central Europe. The uniqueness of the building of a collection of visual art lies in a clearly outlined vision and strategy of collecting pieces created by significant artists working in the geopolitical and cultural region of Central Europe and whose work resonates not only at home but also in a wider international context. This collection is a result of the optimal combination of enthusiasm and professionality in the area of visual art and the private financial sector; it is also a paradigmatic example of the support of current visual art. The set of works represented in the collection offers an interesting view of the plurality of artistic approaches and methods of depicting various themes across a broad range of visual expressions which also represent a specific reflection of the diverse political, sociocultural and economic changes over a period of more than five decades. They offer a report on the complicated world and are important impulses for us to better understand it through the visual metaphors of artworks.

ART FOND – Central European Contemporary Art Fund project, is of fundamental significance for the Slovak cultural scene and domestic collecting activities. To put it simply, in terms of investors, management and the cooperating commission of experts, as well as the artistic community, it represents a systematic building and targeted appreciation of art collection and support for important artists and quality visual art. However, it is also about the revival of the art market and the eventual popularizing of fine art with the cultural public. This vision is coming to fruition. It is being implemented in the domestic environment and under conditions which, within the framework of the specific operations of the fund and its acquisition practice, also generate new and different situations and experience than those arising in traditional state collecting institutions and among independently operating private collectors. Every project of this type is accompanied by different intentions, limits and criteria, and in this context I perceive Art Fond as a unique step – even with the knowledge that many similar projects worldwide are funded from private resources which become open to the general public after a certain acquisition period. Their social benefits and outstanding cultural value have almost always been proven.

Andrej ZAŤKO iniciátor projektu / Project Initiator generálny riaditeľ, predseda predstavenstva Poštová banka, a.s. /

Managing Director, Chairman of the Board of Directors Poštová banka, a.s.

Vážení milovníci umenia, budovanie umeleckých či historických zbierok a aj podpora tvoriacich umelcov patria k spoločenskej zodpovednosti úspešných ľudí. Systematicky zozbierať a uchovať hodnotu, ktorá zachová obraz o období pre ďalšie generácie, môže byť pre budúcnosť rovnako dôležité ako samotné diela vytvárať. Žijeme v časoch, keď hlavne menšie národy potrebujú so svojimi kultúrnymi hodnotami aktívne pracovať. Podporovať aj cez ne svoju identitu v kultúrne a spoločensky rozmanitej Európe. Som rád, že sme vytvorili zbierku, ktorá tieto aspekty presne spĺňa. Navyše zbierku, ktorá je zároveň aj veľmi dobrou príležitosťou ako zhodnotiť svoje finančné prostriedky, a mala by tvoriť istú časť majetku každého úspešného človeka. Fond je pozitívnym signálom pre rozvoj súčasného stredoeurópskeho vizuálneho umenia, filozofie zberateľstva, ako aj pre adekvátne nastavenie trhu s umením. Verím v jeho ďalší rozvoj a som rád, že som mohol stáť pri zrode takého významného projektu.

Dear Art Lovers, Building art and historical collections and supporting artists are among the social obligations of successful people. Systematically collecting and preserving values that conserve the image of a period for future generations can be just as important as creating artwork itself. We are living in times when small countries, in particular, need to actively devote time to their cultural values, and in doing so support their identity in a culturally and socially diverse Europe. I am pleased that we have created a collection which fully fulfills these tasks. Moreover, the collection also represents a good opportunity to add value to oneâ&#x20AC;&#x2122;s finances, and should be part of the property of every successful individual. This Fund is a positive signal for the development of contemporary Central European visual art, collecting philosophy and the proper establishment of the art market. I believe in its future development and I am glad that I could be present at the birth of such a significant project.

Zbierka

Collection

Niekoho upútal rozprávačským talentom, niekomu ukázal cestu, inému podal pútnickú palicu. Vedel, že vie. Tak ako sa mu zlieval život s tvorbou, tak ako prepájal ľudovosť s avantgardou, tak ako bol polyhistorom, tak ako bol polyglotom, tak prepájal rôzne umelecké formy a tak bol intermediálnym tvorcom. Nikdy o sebe nehovoril ako o umelcovi. He attracted some by his gift of storytelling, to some he showed the way, to others he handed over the pilgrim’s staff. He knew that he knows. Just as his life was merging together with his oeuvre, he combined folklore with avant-garde. In the same way that he was a poly-historian, he was also a polyglot, and in such a way he combined various artistic forms and thus he was an intermedia creator. He never referred to himself as an artist.

Michal Murin, 2017

Milan AdamÄ?iak

Milan ADAMČIAK (*1946, Ružomberok – †2017, Žiar nad Hronom) patril k významným postavám intermediálneho umenia, ktorého tvorba rezonuje v širšom stredoeurópskom kontexte. Venoval sa konceptuálnemu a akčnému umeniu, bol autorom vizuálnej poézie, grafických partitúr a netradičných zvukových objektov, nekonvenčným hudobníkom, skladateľom a muzikológom, organizátorom hudobných akcií a happeningov. Svoj experimentálny program rozvíjal postupne v niekoľkých samostatných líniách Novej hudby. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia interdisciplinárne a otvorene kombinoval prvky vedeckého výskumu a aktívnej umeleckej činnosti, ktorá sa klenula ponad druhy a žánre výtvarného umenia, poézie a hudby. Študoval hru na violončelo na Konzervatóriu v Žiline (1962 – 1968), neskôr hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1968 – 1973), ako muzikológ pôsobil Umenovednom ústave SAV (1972 – 1991), kde sa venoval semiotike hudby, prednášal tiež na viacerých vysokých školách. V roku 1974 získal nemecké štipendium mesta Darmstadt a nadácie DAAD na účasť na kurzoch pre Novú hudbu. Na scénu vstúpil okolo polovice šesťdesiatych rokov, keď začal participovať na kolektívnych projektoch a happeningoch (s Robertom Cyprichom, Alexom Mlynárčikom, Júliusom Kollerom a ďalšími). Tvorbe sa opäť dôraznejšie venoval od deväťdesiatych rokov – založil súbor Transmusic Comp. (1989), spolu s Petrom Machajdíkom a Michalom Murinom Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu SNEH (1990), organizoval Festival intermediálnej tvorby v Bratislave (1991, 1992), prispel k pozvaniu Johna Cagea na Slovensko a bol kurátorom jeho výstavy za osobnej účasti autora (1992, SNG). Po roku 2010 býval v obci Banská Belá pri Banskej Štiavnici. Adamčiakovo dielo sa v posledných desaťročiach stalo predmetom medzinárodného záujmu a získalo si priazeň a inšpirovalo mnohých mladých tvorcov. Jeho dielo v štvorzväzkovej monografii Archív I. – IV. spracoval Michal Murin. Prvá retrospektívna výstava Adamčiak, začni! sa uskutočnila v Slovenskej národnej galérii v Bratislave dva mesiace po jeho smrti (2017).

Milan Adamčiak URT, 1971 pečiatky, papier / stamps, paper

20 × 21 cm

Milan Adamčiak GOZ, 1971 pečiatky, papier / stamps, paper

20 × 21 cm

Milan ADAMČIAK (*1946, Ružomberok – †2017, Žiar nad Hronom) was one of the significant figures of intermedia art and his collected work resonates in a wider context of Central Europe. He worked with conceptual and action art, created visual poetry, graphic scores and unconventional sound objects; he was also an unorthodox musician, composer and musicologist, as well as an organizer of musical events and happenings. He developed his experimental program gradually in several separate lines of the New Music. From the 1960s he openly combined the elements of scientific research and active artistic activities, which spanned various artistic, poetic and musical types and genres. He studied viola at the Conservatory in Žilina (1962 – 1968), and musicology at the Faculty of Arts of Comenius University (1968 – 1973), he worked as musicologist at the Institute of Art History of the Slovak Academy of Sciences (1972 – 1991) where he studied music semiotics. He also lectured at several universities. In 1974, he was awarded a German scholarship from the town of Darmstadt and the DAAD Foundation to participate in New Music courses. He entered the scene approximately in the middle of the 1960s when he began to participate in collective projects and happenings (along with Robert Cyprich, Alex Mlynárčik, Július Koller and others). He began to create again more thoroughly from the 1990s – he founded the Transmusic Comp. ensemble (1989), and together with Peter Machajdík and Michal Murin he also founded the Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu SNEH (Society for Unconventional Music, 1990); he also organized Festival intermediálnej tvorby (Intermedia Creation Festival) in Bratislava (1991, 1992); he contributed to the invitation of John Cage to Slovakia and was the curator of his exhibition featuring Cage’s personal participation (1992, SNG). After 2010 he lived in the village of Banská Belá near Banská Štiavnica. In recent decades, Adamčiak’s work has become the subject of international interest and has won recognition and inspired many young artrists. His work was documented in a four-volume entitled Archív I. – IV. (Archive I -IV) by Michal Murín. The first retrospective exhibition entitled Adamčiak, začni! (Adamčiak, Begin!) was held at the Slovak National Gallery in Bratislava two months after his death (2017).

Milan Adamčiak IN, 1973 pečiatky, papier / stamps, paper

20 × 21 cm

Milan Adamčiak ON, 1973 pečiatky, papier / stamps, paper

20 × 21 cm

Milan Adamčiak Minimusica, 1969 pečiatkový akustický projekt, pečiatkovanie, papier / < Milan Adamčiak Fandango, 1976 pečiatkový akustický projekt v rytme vlastného fandanga, pečiatkovanie, papier /

stamp acoustic project, stamping, paper

24 × 33 cm

stamp acoustic project in the rhythm of fandango, stamping, paper

29.5 × 41.8 cm

< Milan Adamčiak La conga, 1976 pečiatkový akustický projekt v rytme vlastnej congy, pečiatkovanie, papier / stamp acoustic project in the rhythm of fandango, stamping, paper

29.5 × 41.8 cm

Milan Adamčiak Mirofonia per Orchestra, from the cycle Albumblätter (Fogli d’album), 1979 tuš, papier / ink, paper 21 × 29.4 cm

Milan Adamčiak Arpiada per Archi, from the cycle Albumblätter (Fogli d’album), 1979 tuš, papier / ink, paper 21 × 29.4 cm

Milan Adamčiak Ringelspiele, pre tanečníkov a hudobníkov / Ringelspiele, for Dancers and Musicians, 1974

ceruza, tuš, papier /

pencil, ink, paper

29.5 × 42.1 cm

< Milan Adamčiak K, R, A, B z cyklu Letrizmy /

K, R, A, B from the cycle Lettrisms, 1970 tuš, papier / ink, paper

21 × 14.6 cm

Milan Adamčiak Konfigurácie dvoch elementov pre najmenej dva nástroje /

Configuration of Two Elements for a Minimum of Two Instruments, 1985

fixka, papier, vzorkovníková partitúra / marker, paper, scores of patterns

30 × 42 cm

> Milan Adamčiak Frasi per uno o più strumenti | Frázy pre jeden alebo viac nástrojov / Phrases for One or More Instruments, 1985 vzorkovníková partitúra pre najmenej dva nástroje, ceruza, fixka, papier /

pattern scores for a minimum of two instruments, pencil, marker, paper

21 × 29 cm

> Milan Adamčiak Adizioni, 1985 vzorkovníková partitúra pre najmenej dva nástroje, ceruza, fixka, papier /

pattern scores for a minimum of two instruments, pencil, marker, paper

21 × 29 cm

Milan Adamčiak Morse lection, 1981 tuš, ceruzka a pero na papieri / ink, pencil and pen on paper

29.3 × 41.8 cm

< Milan Adamčiak Orange Noise II., III., V., VII. 1981 pastel, fixka, papier /

pastel, marker, paper

23.9 × 22 cm

Milan Adamčiak Veľké leporelo pre Joana Miróa / Big Accordion for Joan Miró, 2011 obojstranná maľba a kresba na dreve, lepiaca páska / two-sided painting and drawing on wood, adhesive tape

49 × 420 cm

Milan Adamčiak Veľké leporelo pre Jeana Dubuffeta /

Big Accordion Book for Jean Dubuffet, 2011

obojstranná maľba a kresba na dreve, lepiaca páska /

two-sided painting and drawing on wood, adhesive tape

49 × 420 cm

Milan Adamčiak Tin Can Bells, 2009 10 kusov jednokonervových zvukových objektov a 1 kus dvojkonzervového zvukového objektu „zvoncov“, drevená konštrukcia / 10 one-tin-can sound objects and 1 two-tin-can sound object of “bells”, wooden construction

150 × 160 × 42 cm

Milan ADAMČIAK Z medzinárodných výstav a festivalov: Medzi konceptom a akciou, Sonia Rosso Gallery, Turín (2009); Európsky kongres kultúry, Vroclav (2011); NIPAF 10, The 17th Nippon International Performance Art Festival, Tokio, Osaka, Nagano (2010, 2011); festival Truth is Concrete, Graz (2012) etc. Zastúpenie v zbierkach: Avantgarde Museum – Marinko Sudac Collection, Záhreb; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Slovenská národná galéria, Bratislava; súkromné zbierky doma i v zahraničí etc.

International exhibitions and festivals: Between Concept and Action, Sonia Rosso Gallery, Turin (2009); European Culture Congress, Wroclaw (2011); NIPAF 10, The 17th Nippon International Performance Art Festival, Tokyo, Osaka, Nagano (2010, 2011); Truth is Concrete festival, Graz (2012) etc. Representation in collections: Avantgarde Museum – Marinko Sudac Collection, Zagreb; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Slovenská národná galéria, Bratislava; private collections at home and abroad, etc.

Peter Bartoš je z mnohých hľadísk jednou z ťažiskových postáv slovenského neoavantgardného výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia a silný odraz jeho tvorby, ale i umeleckého svetonázoru, sa dá okrem generačných vrstovníkov nájsť aj u najsúčasnejších tvorcov... Celkovo je Bartoš učebnicovým príkladom prekračovateľa zaužívaných hraníc výtvarného umenia – má klasické maliarske vzdelanie a ako maliar vyniká mimoriadnym talentom. Na druhej strane nové trendy umenia uzatvárajú konvenčné ponímanie klasických výtvarných techník a Bartoš v tomto duchu, krátko po skončení štúdií opúšťa maľbu radikálnym spôsobom – jej redukciou, alebo redukciou jej podstaty a povahy na „prvodotyk“ umelca s plátnom. Neskorší presun ťažiska z hmotného diela na nehmotnú myšlienku je v tomto procese logickým posunom, rovnako ako jeho ďalšie radikalizovanie, o ktoré sa autor bezpochyby až do súčasnosti usiluje... In many aspects, Peter Bartoš is one of the focal figures of Slovak Neo-avantgarde art of the second half of the 20th century, and we can find the strong impact of his oeuvre and artistic worldview on the most contemporary creators in addition to his generational peers... Bartoš is a textbook example of someone who transcends the traditional borders of fine art – he has a classical art education and is an exceptionally gifted painter. On the other hand, new trends in art brought to an end the conventional perception of classical fine art techniques, and in this sense Bartoš, shortly after completing his studies, radically abandoned painting – by its reduction or the reduction of its essence and nature to the artist’s “first touch” of the canvas. His later shift of focus from material work to immaterial idea is a logical development in this process, as is his further radicalization, which he undoubtedly continues to strive for today...

Richard Gregor, Nitrianska galéria / Nitra Gallery, 2000

Peter BartoĹĄ

Peter BARTOŠ (*1938, Praha) je popri Kollerovi jedným z prvých protagonistov umenia konceptu a akcie na Slovensku. Patrí k najťažšie uchopiteľným, ale zároveň k najoriginálnejším postavám slovenského konceptu. Vzhľadom na to, že mal odmietavý vzťah ku kategórii umeleckého originálu (aj vlastného), veľa jeho hlavne raných diel sa nezachovalo. Sám ich programovo rozdával, ničil, prerábal, rozširoval vo forme xeroxov, autorstvo znejasňoval druhotnými zásahmi so značným časovým odstupom, „rozptyľoval“ často v spolupráci s inými autormi. Akoby „trans“-historicky putoval vlastnou tvorbou (niektoré diela majú preto aj novšie datovania). Inou dôležitou stránkou jeho činnosti bola aktívna a praktická ekologická krajinotvorba (zamestnal sa v bratislavskej zoologickej záhrade) a práca so „živým médiom“, tzv. animalartom: od šesťdesiatych rokov sa venoval šľachteniu poštových holubov podľa vopred stanoveného projektu: tak vznikol napr. Slovenský výstavný holub či Bratislavský holub estetický. Zaujatie ekológiou našlo svoj odraz v sérii krajinných projektov, kresieb a fotokonceptov (napr. vnútromestskej ZOO krajiny, kopca na chovanie huculských koníkov etc.), krajinu navrhoval, komponoval a tvoril premyslene ako maliarsky obraz. Začínal ako maliar: zástanca „situačného konceptu“ alebo „konceptu situácie“, štruktúrne prvky maľby postupne zredukoval až k „nultej situácii“, ktorú sa snažil očistiť od akýchkoľvek odkazov na realitu; dospel k novému počiatku, k „prvodotyku“, „prvovzniku“ hmoty, maliarskeho média, pričom vytvorenie obrazu spojil s performanciou. Neskôr Bartoš opustil obraz, ale nie maľbu, realizoval ju v iných médiách – prostredníctvom prírody, snehu etc., hľadal analógie medzi hmotnými štruktúrami prírody a maľby. Dodnes tvrdí, že časť jeho tvorby je permanentnou „obhajobou maľby“, ktorá je podľa neho „večná“. Neskôr sa jeho kresby, koncepty, plány naozaj stali podkladom na ich usústavnenie do obrazového média. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1957 – 1965, prof. J. Želibský, J. Mudroch), u prof. P. Matejku absolvoval postgraduálne štúdium (1966 – 1967). Samostatne vystavoval koncepty vo viedenskej Secesii (2014).

Peter Bartoš Zatmenie Slovenska – Vzťahy A – B – C / Eclipse of Slovakia – Relations A – B – C

2005 – 2012 olej a kombinovaná technika na plátne / oil and mixed media on canvas

100 × 70 cm

Peter BARTOŠ (*1938, Praha) Along with Július Koller, Peter Bartoš is one of the first protagonists of the art of concept and action in Slovakia. His work is extremely difficult to grasp, but he is among the most original figures of the Slovak concept. Because of the fact that his relationship to the category of artistic original (even his own) was negative, many of his early works did not survive; he himself systematically gave them out, destroyed them, reworked them or disseminated them in the form of Xerox copies. He blurred the authorship by secondary interventions over a significant period of time and “diffused” them, frequently in cooperation with other artists, as if he were “trans” historically wandering through his own work (as a result, some of the works have more recent dates). Active and practical ecological landscaping (he found a job at the Bratislava ZOO) was another important side of his activities. He also worked with a “living medium,” so called animal-art. In the 1960s he bred carrier pigeons according to a pre-arranged project. This is how he created the Bratislava exhibition pigeon and the Bratislava aesthetic pigeon. His interest in ecology also found its reflection in a series of landscape projects, drawings and photo-concepts such as the inter-urban ZOO landscape, a hill for the breeding of Hucul ponies, and others. He designed, composed and created landscape thoughtfully as if it were a painting. He started out as a painter; as an advocate of a “situation concept” or a “concept of situation” he gradually reduced the structural elements of painting to a “zero situation” by eliminating any references to reality. He reached a new beginning, a “primary touch”, a “primary origin” of matter while combining the creation of a painting with performance. Bartoš later abandoned picture, but not painting. He carried it out in different media – through nature, snow, etc. He was searching for analogies among material structures of nature and painting; he claims that part of his work is a permanent “defense of painting,” which according to him is “eternal.” His drawings, concepts and plans later became the material for their systemized integration into a visual medium. He studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava from 1957 to 1965 under Prof. J. Želibský, and J. Mudroch), and completed his graduate studies from 1966 to 1967 under Prof. P. Matejka. He monographically exhibited his concepts at the Vienna Art Nouveau (2014).

Peter Bartoš Krajiny A – B – C / Countries A – B – C, 1979 – 2015 olej, koláž a kombinovaná technika na plátne / oil, collage and mixed media on canvas

100 × 70 cm

Peter BARTOŠ

Z medzinárodných výstav: Body and the East. From the 1960 to the Present, Moderna Galerija, Ľubľana (1998); Global Conceptualism: Points of Origin. 1950’s – 1980’s, Queens Museum of Art, New York (1999) etc.

International exhibitions: Body and the East. From the 1960 to the Present, Moderna Galerija, Ljubljana (1998); Global Conceptualism: Points of Origin. 1950’s – 1980’s, Queens Museum of Art, New York (1999); and others.

Zastúpenie v zbierkach: Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Nitrianska galéria, Nitra etc.

Representation in collections: Slovak National Gallery, Bratislava; Bratislava City Gallery; Nitra Gallery, and others.

Poznáme ho ako autora „intermediálneho“ razenia, vášnivého a zaujatého tvorcu, ktorý neustále inovuje svoju tvorbu a expanduje na nové územia. Svojím úderným gestom, ktoré sa vždy odohráva v čase, pretvára a stvárňuje svet okolo seba. Je veľmi robustné, rudimentárne, intuitívne a spontánne, ale zároveň veľmi telesné, mentálne a fyzicky sústredené, energické i energeticky výbušné, akčno-dynamické. We know him as an “intermedia” artist, a passionate and involved creator who constantly innovated his work and expanded to new territories. Through his impact gesture, which always takes place in time, he recreates and depicts the world around him. It is robust, rudimentary, intuitive and spontaneous, but at the same time corporal, mentally and physically concentrated, energetic and energy explosive, action-dynamic.

Katarína Bajcurová, 2017

Juraj Bartusz

Juraj BARTUSZ (*1933, Kamenín) v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, v čase príklonu ku konkretizmu a minimalizmu, rozvíjal východiská geometrickej abstrakcie. Patril aj k prvým protagonistom akcie a konceptu. Racionálne prístupy vyvrcholili v jeho tvorbe začiatkom sedemdesiatych rokov, keď ako jeden z prvých v slovenskom výtvarnom umení využil pri vzniku diela počítač. Ďalším posunom k dematerializácii umeleckého činu bola Bartuszova tvorba osemdesiatych rokov, keď na konceptuálnom základe absolutizoval expresívne výbušné autorské gesto. Je umelcom dynamického tvorivého rozpätia a stáleho hľadania nových identít: racionálne úsporné i citovo spontánne sochárske, maliarske a telesné kreácie vystriedal nový záujem o performanciu, umenie inštalácie a video-art. Študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (1954 – 1958, prof. J. Wagner, J. Kavan), potom pokračoval na Akadémii výtvarných umení (1958 – 1961, prof. K. Pokorný, K. Hladík). Roku 1962 prišiel do Košíc, venoval sa monumentálnemu a komornému sochárstvu, akčnej a land-artovej tvorbe, ako aj maliarstvu, inštalácii, videu a performancii. Bol členom Klubu konkretistov (1967 – 1971, po roku 1991). Pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde viedol Ateliér slobodnej kreativity (1990 – 1999), a na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (od roku 1999), ktorej vznik inicioval. Získal viacero ocenení, napríklad Munkáczyho cenu (2004). Patril k spoluzakladateľom Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove v Košiciach (1967), jeho dielo Súhvezdie Veľkého voza (1968) inštalované v košickom parku roku 1978 úradne odstránili. Realizoval viacero prác v rámci architektúry a životného prostredia, land-artovú Svetelnú slávnosť I. (1974, spolupráca G. Kladek). Mal viacero samostatných výstav doma i v zahraničí, retrospektíva pod názvom Gestá/ body/sekundy sa konala v Slovenskej národnej galérii v Bratislave (2010).

Juraj Bartusz Kozmická hlava / Cosmic Head, 1972 leštený hliník / polished aluminum 31 × 18 × 18 cm

Juraj BARTUSZ (*1933, Kamenín) developed the baselines of geometrical abstraction in the 1960s at the time of his inclination toward Concretism and Minimalism. He was also one of the first protagonists of action and concept. Rational approaches culminated in his work in the early 1970s when he was one of the first on the Slovak art scene to use a computer in the process of creating artwork. Another shift towards the dematerialization of the act of art was Bartusz’s work of the 1980s, when he absolutized the explosive gesture of the artist on a conceptual base. He is an artist of a dynamic creative range who continually searches for new identities: his rationally economical and emotionally spontaneous sculpture, painting and bodily creations were replaced by a new interest in performance, installation art and video-art. He studied at the Academy of Arts, Architecture and Design in Prague (1954 – 1958, under prof. J. Wagner, J. Kavan), before attending the Academy of Fine Arts (1958 – 1961, under prof. K. Pokorný, K. Hladík). In 1962 he moved to Košice, where he worked with monumental and chamber sculpture, action and land-art creation, as well as painting, installation, video and performance. He was a member of Klub konkretistov (Concretists’ Club, 1967 – 1971, after 1991). He also served as professor at the Academy of Fine Arts in Bratislava as the head of the Free Creativity Studio (1990 – 1999) and at the Department of Fine Arts and Intermedia at the Faculty of Arts of the Technical University in Košice (since 1999), whose establishment he initiated. He won several awards and prizes, including the Munkáczy Prize (2004). He was one of the cofounders of the International Sculpture Symposium in Metal in Košice (1967); his work entitled Súhvezdie Veľkého voza (Great Bear Constellation, 1968) installed in a park in Košice was officially removed in 1978. He implemented several architecturally and environmentally-related works, the land-art event Svetelná slávnosť I. (Festival of Lights I, 1974, in cooperation with G. Kladek). He had several solo and collective exhibitions at home and abroad, and his retrospective exhibition entitled Gestá/body/sekundy (Gestures/Points/Seconds) was held at the Slovak National Gallery in Bratislava (2010).

Juraj Bartusz Reflexný relief / Reflection Relief, 1967/1968 hliník, drevo / aluminum, wood 62 × 42 cm

Juraj Bartusz Kozmická žena / Cosmic Woman, 2012 leštený hliník / polished aluminum 47 × 10 × 10 cm

> Juraj Bartusz Časopriestorová plastika / Space-time Sculpture, 1980 hliník / aluminum 61 × 17 cm

< Juraj Bartusz Sekundová maľba / Second Painting, 1985 latex a farba na papieri / latex and paint on paper

100 × 70 cm

Juraj Bartusz Časovo limitovaná maľba, 18 sekúnd / Painting Limited in Time, 18 Seconds, 1987 akryl na plátne / acrylic on canvas 160 × 130 cm

> Juraj Bartusz Časovolimitované gestá / Gestures Limited in Time, 1987 olej na plátne / oil on canvas 150 × 60 cm

Juraj Bartusz Maľba údermi /

Painting by Hitting, 1989 olej na papieri / oil on paper 91 × 66 cm

Juraj Bartusz Tehla hodená do sadry

Brick Tossed into Plaster, 1990 tehla, sadra / brick, plaster 36.5 × 30.5 × 15.5 cm

Juraj Bartusz Stroskotanie / Shipwreck, 1988 olej na plรกtne / oil on canvas 200 ร 300 cm

Juraj BARTUSZ

Z medzinárodných výstav: Sculpture Tchécoslovaque de Myslbek à nos jours, Musée Rodin, Paríž (1968); Proyectos no realizados, Escuela Nacional de Artes Plasticas, Centro international dela cultura, Mexico (1981); Messiások – a modern művészet remekei a megváltásról. MODEM, Centre for Modern and Contemporary Arts, Debrecín (2009) etc.

International exhibitions: Sculpture Tchécoslovaque de Myslbek à nos jours, Musée Rodin, Paris (1968); Proyectos no realizados, Escuela Nacional de Artes Plasticas, Centro international dela cultura, Mexico (1981); Messiások – a modern művészet remekei a megváltásról. MODEM, Centre for Modern and Contemporary Arts, Debrecen (2009) etc.

Zastúpenie v zbierkach: Albertina, Viedeň; Galerie der Stadt Esslingen, Esslingen; Národní galerie v Praze, Praha; Pécsi galéria, Pécs, Slovenská národná galéria, Bratislava; Szépművészeti múzeum, Budapešť; Východoslovenská galéria, Košice etc.

Representation in collections: Albertina, Vienna; Galerie der Stadt Esslingen, Esslingen; Národní galerie v Praze, Prague; Pécsi galéria, Pécs, Slovenská národná galéria, Bratislava; Szépművészeti múzeum, Budapest; Východoslovenská galéria, Košice etc.

Medzinárodný úspech prišiel k Márii Bartuszovej neskoro, keď už nebola... Neviem, ako by sa k nemu sama postavila. Asi by nebol pre ňu až taký rozhodujúci. Rozhodujúce bolo zanechať stopu..., odtlačok... seba, svojho vnútra, radosti a bolesti, šťastia, lásky a utrpenia, pominuteľnosti všetkého... Autenticita tejto stopy vtelenej do krehkého sveta sadrových plastík neprestáva priťahovať, očarúvať, oslovovať... International success arrived too late for Mária Bartuszova... I have no idea how she would have felt about it. Perhaps it wouldn’t have been so crucial for her. The main thing was to leave a trace…, an imprint… of herself, her inner self, the joy and pain, happiness, love and suffering, the finiteness of everything... The authenticity of this trace embodied in a fragile world of plaster sculptures never ceases to attract, to enchant, to speak…

Katarína Bajcurová, 2018

Mรกria Bartuszovรก

MÁRIA BARTUSZOVÁ (*1936, Praha – †1996, Košice) patrí k najvýznamnejším umelkyniam zo Slovenska, ktorých dielo sa dokázalo presadiť v medzinárodnom kontexte. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia sa venovala abstraktnej tvorbe, inklinovala k biomorfnému tvarosloviu, nakrátko sa priklonila ku konkretizmu, do ktorého vniesla asociatívnosť a imagináciu. Jej tvorba sa síce ocitla v blízkosti organického sochárstva, dôrazom na metafyzické hodnoty tvarovania hmoty však túto polohu prekročila. Charakteristickým materiálom, ktorý určil krehký výraz aj „pominuteľný“ a netrvácny charakter jej sôch, bola sadra. Vyvinula viacero nových techník a postupov odlievania sadrových plastík formovaných ako odtlačky, do seba uzavreté ovoidné tvary i otvorené perforované škrupiny. Svoj vrchol dosiahla v záverečnom období, počas osemdesiatych rokov 20. storočia, keď vytvárala veľkorysé inštalácie v sadre: tvarovala veľké, rozľahlé sadrové pláty, odtláčala drapérie, ktoré sa preliačovali pod tlakom zaborených kameňov a ich ostrých hrán, pokiaľ ju postupujúca choroba nezastavila vo veľkorysom vzostupe. Študovala v Prahe na Vyššej umeleckopriemyselnej škole (1951 – 1955, prof. V. Šimek) a potom na VŠUP na oddelení keramiky a porcelánu (1955 – 1961, prof. O. Eckert). Od roku 1963 pôsobila v Košiciach, kam odišla s manželom, sochárom Jurajom Bartuszom. Venovala sa komornej a exteriérovej plastike, riešila u nás ojedinelú problematiku haptickej estetiky (1976, 1983, v spolupráci s G. Kladekom). Široké medzinárodné uznanie sa jej tvorbe dostalo až posmrtne. Jej diela zaradili na prestížne medzinárodné prehliadky, retrospektívu jej tvorby pripravila Slovenská národná galéria v Bratislave (2005), monografickú výstavu pod názvom Formy przejściowe/Provisional Forms vystavovalo Museum of Modern Art/ Muzeum sztuki Nowoczesnej vo Varšave (2014 – 2015).

MÁRIA BARTUSZOVÁ (*1936, Prague – †1996, Košice) is one of the most significant female artists from Slovakia and her work has found international recognition. Since the 1960s she worked with abstract sculpture, inclining toward biomorphic morphology, and for a short period of time toward Concretism in which she brought associativity and imagination. Although her work was close to organic sculpture, she went beyond this approach by emphasizing the metaphysical values of forming a mass. Plaster was the characteristic material which determined the fragile expression and “transient” and temporary nature of her sculpture. She developed several new techniques and methods of casting plaster sculptures of imprints, enclosed ovoid forms and open perforated shells. She reached her peak in the final artistic period in the 1980s when she created grandiose plaster installations; she formed extensive plaster plates, and imprinted draperies which receded under the pressure of embedded rocks and their sharp edges until progressing illness brought an end to her work. She studied at the Academy of Applied Arts in Prague (1951 – 1955, under prof. V. Šimek) and then at the Academy of Arts, Architecture and Design in the Department of Ceramics and Porcelain (1955 – 1961, under prof. O. Eckert). In 1963 she moved to Košice with her husband, sculptor Juraj Bartusz, where she created chamber and exterior sculptures and addressed the issues of haptic aesthetics which was unique in our country (1976, 1983, in cooperation with G. Kladek). Her work received broad international recognition only after her death. Her works were included in prestigious international exhibitions. The Slovak National Gallery in Bratislava prepared a retrospective of her work (2005), and the Museum of Modern Art/Muzeum sztuki Nowoczesnej in Warsaw (2014 – 2015) organized her monographic exhibition entitled Formy przejściowe/ Provisional Forms.

Mária Bartuszová Bez názvu / Untitled, 1985 kombinovaná technika, reliéf, kameň, sadra / mixed media, relief, stone, plaster

32 × 41 × 8 cm

Mária Bartuszová Bez názvu / Untitled, 1985 kombinovaná technika, reliéf, kameň, sadra / mixed media, relief, stone, plaster

32 × 41 × 8 cm

Mária BARTUSZOVÁ Z medzinárodných výstav: Documenta 12, Kassel (2007); Gender Check: Feminity and Masculinity in the Art of Eastern Europe. Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (2009); Promesses du Passée. Une histoire discontinue de l’art dans l’ex-Europe de l’Est, Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paríž (2010); The Desire for Freedom. Art in Europe since 1945. Deutsches historisches Museum, Berlín (2012); Bumped Bodies. Whitechapel Gallery, Londýn (2018) etc. Zastúpenie v zbierkach: Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paríž; Museum of Modern Art, Varšava; Sammlung Goetz, Mníchov; Tate Modern, Londýn; Zbierka Erste Bank Group, Viedeň; Slovenská národná galéria, Bratislava etc.

Selected international exhibitions: Documenta 12, Kassel (2007); Gender Check: Femininity and Masculinity in the Art of Eastern Europe. Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna (2009); Promesses du Passée. Une histoire discontinue de l’art dans l’ex-Europe de l’Est, Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paris (2010); The Desire for Freedom. Art in Europe since 1945. Deutsches historisches Museum, Berlin (2012); Bumped Bodies. Whitechapel Gallery, London (2018) etc. Representation in collections: Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paris; Museum of Modern Art, Warsaw; Sammlung Goetz, Munich; Tate Modern, London; the Erste Bank Group Collection, Vienna; Slovak National Gallery, Bratislava.

Milan Dobeš? Kúzelník so svetlom a pohybom, tvorca precíznych op-artových grafík i rozsiahlych priestorových kinetických objektov. Rafinovaný iluzionista a farebný minimalista pracujúci racionálne a pritom dosahujúci prekvapujúco emotívne pôsobiace diela. Svojou tvorbou mení realitu priestoru, pulzujúcimi dielami pohlcuje diváka a prenáša ho do iných svetov. Milan Dobeš? Magician with light and motion, creator of precise op-art graphic sheets and extensive spatial kinetic objects. Sophisticated illusionist and color minimalist working rationally, but accomplishing artwork with surprising emotional impact. He changes the reality of space, through his pulsing works he devours spectators and transfers them to other worlds.

Ivan Jančár, 2017

Milan DobeĹĄ

Milan DOBEŠ (*1929, Přerov), medzinárodne uznávaný kinetista, ktorý na Slovensku dodnes rozvíja program „dynamického konštruktivizmu“ (takto ho nazval a sformuloval sám autor roku 1988) postavený na syntéze formy, svetla a pohybu. Ako prvý uviedol do slovenského umenia problematiku optického a vizuálneho – kinetického umenia. Súbežne so svetovými snaženiami sa v prvej polovici šesťdesiatych rokov priblížil k racionálne neosobnej reči objektu: od op-artových závesných obrazov (založených na hre s optickou ilúziou na ploche) prešiel k trojrozmerným svetelno-kinetickým dielam. Dômyselným využitím fenoménov zrkadlenia, reflexov a lomu svetla, fiktívneho – iluzívneho i reálneho pohybu, transparentnosti a farebnej intenzity plôch a trojdimenzionálnych tvarov, povýšil svoje objekty na otvorené luminodynamické a spaciálne štruktúry, poetické metafory nášho technického veku. Realizoval diela po celom svete (USA, Japonsko, Argentína, Uruguaj, Nemecko) i na Slovensku. Počas americkej a juhoamerickej cesty realizoval svetelnokinetický program pre American Wind Symphony Orchester (1971). Študoval maliarstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1951 – 1956, prof. L. Čemický, D. Milly). Prehliadku súborného diela mal v Slovenskej národnej galérii v Bratislave (1995). Žije v Bratislave, kde bolo založené súkromné Múzeum Milana Dobeša (2001), vystavujúce jeho diela, ako aj diela autorov analogického, konštruktivistického zamerania. Frank Popper zaradil jeho diela do publikácie Origins and Development of Kinetic Art (Londýn, 1968); Udo Kultermann do jedného z najvýznamnejších prehľadov nového „mediálneho“ sochárstva The New Sculpture / Environments and Assemblages (Londýn, 1968) etc.

Milan Dobeš Biela a Čierna (negatív) /

White and Black (Negative), 1963 caparol na papieri / caparol on paper, 52 × 94 cm

Milan Dobeš Čierna a Biela (pozitív) / Black and White (Positive), 1963 caparol na papieri / caparol on paper, 52 × 94 cm

Milan DOBEŠ (*1929, Přerov) is an internationally acknowledged kinetic artist who continues to develop the program of dynamic constructivism (this is how it was named and formulated by the artist himself in 1988) in Slovakia based on the synthesis of form, light and motion. He was the first to introduce the issues of optic and visual – kinetic art to the Slovak art community. In the first half of the 1960s, along with other artists around the world, he began to explore the rationally impersonal language of object: from op-art easels (based on playing with optical illusion on the surface) he moved on to three-dimensional light-kinetic work. Through his ingenious use of the phenomena of reflection, reflexes and light refraction, fictitious – illusive and real motion, transparency and color intensity of surfaces and three-dimensional forms he promoted his objects to open luminodynamic and spatial structures and poetic metaphors of our technological era. He has implemented his works in the U.S., Japan, Argentina, Uruguay, Germany and in Slovakia. During his trip to North America and South America he implemented a light-kinetic program for the American Wind Symphony Orchestra (1971). He studied painting at the Academy of Fine Arts in Bratislava (1951 – 1956 under professors Ladislav Čemický and Dezider Milly). His complete works were exhibited at the Slovak National Gallery in 1995. He lives in Bratislava, where the private Milan Dobeš Museum was founded in 2001, and where his works and the works of similar constructivist artists are on display. Among other publications, Dobeš’s works are mentioned Frank Popper’s Origins and Development of Kinetic Art (London, 1968), and in one of the most significant overviews of new “media” sculpture, Udo Kultermann’s The New Sculpture / Environments and Assemblages (London, 1968).

Milan Dobeš Centrálna príťažlivosť / Central Gravity, 1969 maľba, caparol, komb. technika / painting, caparol, mixed media

130 × 130 cm

< Milan Dobeš Svetelné vertikály / Light Verticals, 1964 kombinovaná technika, kov, drevo / mixed media, metal, wood

67 × 51 cm

Milan Dobeš Svetelné vertikály / Light Verticals, 1964 kombinovaná technika, kov, drevo / mixed media, metal, wood

67 × 51 cm

Milan Dobeš Svetelné vertikály / Light Verticals, 1964 kombinovaná technika, kov, drevo / mixed media, metal, wood

67 × 51 cm

Milan Dobeš Geometrická kolážová konštrukcia s dvojitým chrómom vnútri čiernej a s dvomi odtieňmi modrej / Geometric Collage Construction with Double Chrome Inside Black with Two Shades of Blue, 1970

štruktúrovaná koláž, kov, optický reflexný kov /

structured collage, metal, optic reflecting metal

43 × 43 cm

Milan Dobeš Červeno-ružový opticko-kinetický reliéf / Red and Pink Optic-Kinetic Relief, 1970 štruktúrovaná koláž, kov, optický reflexný kov / structured collage, metal, optic reflecting metal

43 × 43 cm

Milan Dobeš Optická hra farieb /

Optical Game with Colors, 1970

kombinovaná technika (sklo, kov, drevo) /

mixed media, glass, metal, wood

50 × 50 × 10.5 cm

Milan Dobeš Geometrická kolážová konštrukcia s modrým kruhom a s červeno-chrómovou rúrkou / Geometric Collage Construction with a Blue Circle and Red-Chrome Pipe, 1970

štruktúrovaná koláž, kov, optický reflexný kov / structured collage, metal, optic reflecting metal

43 × 43 cm

Milan DOBEŠ

Z medzinárodných výstav: Kunst-Licht-Kunst, Stedelijk van Abbemuseum, Eindhoven (1966), Konstruktive Tendenzen, Altstadtmuseum Fembohause, Norimberg; Cinétisme. Spectacle. Environnement, Maison de la culture, Grenoble (1968); Documenta 4., Kassel (1968), X. bienal de São Paulo; ARS ´69, Ateneumin Taidemuseo, Helsinki; Tampereen Taidemuseo, Tampere (1969), EXPO ´70, Osaka (1970); Dynamo. Un siècle de lumière et de movement dans l´art. 1913 – 2013, Galeries Nationales du Grand Palais, Paríž (2013.) etc.

Selected international exhibitions: Kunst-Licht-Kunst,Stedelijk van Abbemuseum, Eindhoven (1966), Konstruktive Tendenzen, Altstadtmuseum Fembohause, Nuremberg; Cinétisme. Spectacle. Environnement, Maison de la culture, Grenoble (1968); Documenta 4., Kassel (1968), X. bienal de São Paulo; ARS ´69, Ateneumin Taidemuseo, Helsinki; Tampereen Taidemuseo, Tampere (1969), EXPO ´70, Osaka (1970); Dynamo. Un siècle de lumière et de movement dans l´art. 1913 – 2013, Galeries Nationales du Grand Palais, Paris (2013.) etc.

Zastúpenie v zbierkach: Hudson River Museum, New York; Museo de Arte Moderno de Buenos Aires, Buenos Aires; Museum Folkwang, Essen; Múzeum Milana Dobeša, Bratislava; Národní galerie v Praze, Praha; Slovenská národná galéria Bratislava, Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Galéria Nedbalka, Bratislava; Galerie Benedikta Rejta, Louny; etc.

Representation in collections: Hudson River Museum, New York; Museo de Arte Moderno de Buenos Aires, Buenos Aires; Museum Folkwang, Essen; Múzeum Milana Dobeša, Bratislava; Národní galerie v Praze, Prague; Slovenská národná galéria Bratislava, Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Galéria Nedbalka, Bratislava; Galerie Benedikta Rejta, Louny.

Povedať o ňom, že bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského vizuálneho umenia druhej polovice 20. storočia a súčasnosti je pre tých, ktorí Stana Filka osobne poznali a spolupracovali s ním, málo. Nebol totiž len originálnym priekopníkom avantgárd, ale pre mnohých aj mimoriadne silnou a inšpiratívnou osobnosťou. Bol zrejme posledným z tých, ktorí skutočne verili, že zmyslom života je a môže byť jedine absolútne umenie. For anyone who knew and cooperated with Stano Filko, saying that he was one of the most significant representatives of Slovak visual art of the second half of the 20th century up to the present is insufficient. Aside from being the original pioneer of avant-gardes, for many people he was a strong and inspirational figure. He was perhaps the last of those who truly believed that only absolute art is and can be the meaning of life.

Nina Vrbanová, 2015

Stano Filko

Stano FILKO (*1937, Veľká Hradná – †2015, Bratislava), od druhej polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia až po dnešok bol azda najvšestrannejším a najradikálnejším umelcom slovenskej výtvarnej scény, označovaným aj za „avantgardistu z povolania“. Počas temer piatich desaťročí tvorby zasiahol prakticky do všetkých dôležitých vývojových tendencií v súčasnom výtvarnom umení, využíval vari všetky klasické i novovznikajúce vizuálne médiá: umenie objektu, environmentu, happeningu a akcie, nového maliarstva i multimediálnej inštalácie. Jeho tvorba spája niekoľko filozoficky zdôvodnených a zo seba vyplývajúcich polôh, vychádzajúcich z rudimentárneho konceptuálneho myslenia opretého o silne rozvinutú individuálnu mytológiu. Filko postupne rozčlenil svoju tvorbu podľa triádového systému synchrónnej povahy. Celoživotné tvorivé zacielenie – „ego“ – projektoval a definoval v systéme (do dnešných dní neustále zdokonaľovanom do podoby akejsi fiktívnej „mimo“ historickej skrumáže), v ktorom základ tvorilo prepojenie troch zložiek, súbežných tvorivých dráh: dráhy empirickej (biologickej) symbolizovanej červenou farbou (3. dimenzia), dráhy kozmologickej symbolizovanej modrou farbou (4. dimenzia) a dráhy transcendentna či ontológie symbolizovanej bielou farbou (5. dimenzia). Od osemdesiatych rokov u Filka ako u jedného z prvých na Slovensku postupne prevážila gesticky a farebne „divoká“ tvaroslovná výbava. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1959 – 1965, prof. P. Matejka). Roku 1981 emigroval z Československa, pôsobil v Nemecku a USA (1983 – 1990), po roku 1990 sa z emigrácie vrátil na Slovensko. Vystavoval v česko-slovenskej expozícii na Bienále v Benátkach (2005), v Národnej galérii umenia Zachęta vo Varšave (2015) a v Slovenskej národnej galérii Poézia o priestore – kozme (2016).

Stano Filko Oltár súčasnosti /

Altar of the Present, 1960 – 1962

(autorské datovanie /

the artist’s dating) 1964 – 1965

reliéf, asambláž, koláž na dreve / relief, assemblage, collage on wood

190 × 120 cm

Stano Filko Z cyklu Asociácie /

from the Associations cycle, 1968

grafika / graphics 50 × 70 cm

> Stano Filko, Miloš Laky, Ján Zavarský Ontológia / Ontology, 1974 akryl na plátne / acrylic on canvas 65 × 88 cm

Stano FILKO (*1937, Veľká Hradná – †2015, Bratislava) From the second half of the 1960s up to the present, Stano Filko was perhaps the most universal and radical artist of the Slovak visual art scene; he was also known as a “professional avant-gardist.” In the course of almost five decades, he made an impact in almost all of the important development tendencies in contemporary visual art, while using virtually all of the classical and new visual media: art of object, environment, happening and action, new painting and multimedia installation. His work combines several philosophically justified positions arising from each other based on rudimentary conceptual thinking and supported by a strongly developed individual mythology. Filko gradually segmented his work based on a triad system of a synchronic nature. He projected and defined his lifelong creative orientation – “ego” – in a system (constantly perfected in the form of a fictitious “outside” historical scrummage), the basis of which was created by a combination of three simultaneous creative paths: the empirical (biological) symbolized by the color red (the 3rd dimension), the cosmological symbolized by the color blue (the 4th dimension), and the course of transcendence or ontology symbolized by the color white (the 5th dimension). He was one of the first artists in the 80s who in terms of gesture and color employed wild formative instruments in his work. He studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava from 1959 to 1965 under Prof. P. Matejka. In 1981, he emigrated from Czechoslovakia, and worked and lived in Germany and the USA (1983 – 1990). He returned to Slovakia after 1990. He exhibited in the Czecho-Slovak exposition at the Biennale in Venice (2005), and the Slovak National Gallery is preparing an exhibition of his work at the Zachęta National Art Gallery in Warsaw (2015) and his exhibition at the Slovak National Gallery was entitled Poézia o priestore – kozme (Poetry on Space – Cosmos, 2016).

Stano Filko Chronológia (z cyklu Asociácie) /

Chronology (from the Associations cycle)

1969 – 1970 grafika / graphics, 70 × 50 cm

Stano Filko REALITA KOZMU B (z cyklu Asociácie) /

REALITY OF COSMOS B (from the Associations cycle)

1968 – 1969 grafika / graphics, 70 × 50 cm

Stano Filko KOZMOS (z cyklu Asociácie / from the Associations cycle), 1968 – 1969 grafika / graphics, 50 × 70 cm

< Stano Filko KOZMOS (z cyklu Asociácie / from the Associations cycle), 1968 – 1969 grafika / graphics, 70 × 50 cm

Stano Filko White SPACE IN WHITE SPACE – HORIZONTEAQ, 1973 fotografia / photography 17 × 23 cm

Stano Filko White SPACE IN WHITE SPACE – SENZIBILITA = HORIZONTAL, 1973 fotografia / photography, 15.5 × 23 cm

Stano Filko Senzitivita / Sensitivity, 1974 fotografia / photography 24 Ă&#x2014; 18 cm

100

Stano Filko Senzitivita / Sensitivity, 1974 fotografia / photography 24 Ă&#x2014; 18 cm

101

Stano Filko White SPACE IN WHITE SPACE – SESITIVITET, 1974 fotografia / photography 17.5 × 23.5 cm

102

Stano Filko White SPACE IN WHITE SPACE – SENZIBILITA = HORIZONTAL, 1973 fotografia / photography 15.5 × 23 cm

103

Stano Filko, Miloš Laky, Ján Zavarský Ontológia / Ontology, 1974 akryl na papieri / acrylic on paper 88 × 65 cm

104

Stano Filko, Miloš Laky, Ján Zavarský Ontológia / Ontology, 1974 akryl na papieri / acrylic on paper 88 × 65 cm

105

106

Stano Filko GENIUSPIRITLOCI, 1989 kombinovanรก technika, akryl, pero na textile / mixed media, acrylic and pen on textile

40.5 ร 62.5 cm

107

108

Stano Filko RETROQ = HAPPSOCSF, 2005 kombinovaná technika, papier, tlač, pero, beloba, perforovanie / mixed media, paper, print, pen, white, perforation, 29.5 × 42 cm

109

110

< Stano Filko Raketa – ENWS / Missile – ENWS, 2005 kombinovaná technika / mixed media 200 × 30.5 × 30.5 cm

Stano Filko Pomník zástave ČSSR / Monument for the Flag of the Czechoslovak Socialist Republic, 1968/1978 kombinovaná technika, drevo, textil, akryl / mixed media, wood, textile, acrylic, 300 × 150 cm

111

112

Stano Filko Slovenská Šeherezáda VI. (Pištol II.) / Slovak Scheherazade VI (Gun II.), 1980s akryl na papieri / acrylic on paper, 56 × 76 cm

113

114

Stano Filko Mapa sveta so ženskými figúrami / Map of Europe with Female Figures, 1967 akrylová monotypia na papierovej mape acrylic monotype on paper map

96 × 41 cm

< Stano Filko Mapa Európy s raketami /

Map of Europe with Missiles, 1967

akrylová monotypia na papierovej mape /

acrylic monotype on paper map

121.5 × 40 cm

< Stano Filko Mapa Európy s raketami /

Map of Europe with Missiles, 1967

akrylová monotypia na papierovej mape /

acrylic monotype on paper map

121.5 × 40 cm

115

Stano Filko Bez nรกzvu / Untitled, 1983 akryl a olej na plรกtne / acrylic and oil on canvas 91 ร 152 cm

116

Stano Filko Bez nรกzvu / Untitled, 1983 akryl a olej na plรกtne / acrylic and oil on canvas 91 ร 152 cm

117

Stano Filko Bez nรกzvu / Untitled, 1983 akryl a olej na plรกtne / acrylic and oil on canvas 91 ร 152 cm

118

Stano Filko Bez nรกzvu / Untitled, 1983 akryl a olej na plรกtne / acrylic and oil on canvas 92 ร 152 cm

119

Stano Filko Bez názvu / Untitled, 1983 – 1985 akryl a olej na plátne / acrylic and oil on canvas 91 × 152 cm

120

Stano Filko Bez nรกzvu / Untitled, 1983 akryl a olej na plรกtne / acrylic and oil on canvas 152 ร 91 cm

121

Stano Filko ŽENA – VENUŠA – ŠEHEREZÁDA /

WOMAN – VENUS – SCHEHERAZADE, 1978 – 1984 kombinovaná technika / mixed media, 152 × 91 cm

122

Stano Filko Bez názvu / Untitled, 1985 – 1986 kombinovaná technika / mixed media 152 × 91 cm

123

Stano Filko ŽENA – VENUŠA – ŠEHEREZÁDA /

WOMAN – VENUS – SCHEHERAZADE, 1978 – 1984 (zadná strana / back side) kombinovaná technika / mixed media, 152 × 91 cm

124

Stano Filko Bez názvu / Untitled, 1985 – 1986 (zadná strana / back side) kombinovaná technika / mixed media 152 × 91 cm

125

Stano FILKO Z medzinárodných výstav: Cinétisme. Spectacle. Environnement, Maison de la culture, Grenoble (1968); Sixième biennale de Paris, Musée dÁrt Moderne de la Ville de Paris, Paríž; Environnement lumino-cinétique, Le Place de Châtelet, Centre National dÁrt Contemporain, Paríž (1969); Documenta 7, Kassel (1982); Aspekte / Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (1999); Living Art on the Edge of Europe, Kröller-Müller Museum, Otterlo (2006); Une Terrible Beauté Est Née / Biennale de Lyon, Musée dárt contemporain Foundation Bullukian (2011) etc. Zastúpenie v zbierkach: The Solomon Guggenheim Museum of Modern Art, New York; Brooklyn Museum, New York; Niagara Museum University, Niagara, N. Y.; Folkwang Museum Essen, Essen; Wilhelm Lehmbruck Museum, Duisburg; Zbierka Erste Bank Group, Viedeň; Národní galerie v Praze, Praha; Slovenská národná galéria, Bratislava etc.

126

International exhibitions: Cinétisme. Spectacle. Environnement, Maison de la culture, Grenoble (1968); Sixième biennale de Paris, Musée dÁrt Moderne de la Ville de Paris, Paris; Environnement lumino-cinétique, Le Place de Châtelet, Centre National dÁrt Contemporain, Paris (1969); Documenta 7, Kassel (1982); Aspekte / Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna (1999); Living Art on the Edge of Europe, Kröller-Müller Museum, Otterlo (2006); Une Terrible Beauté Est Née / Biennale de Lyon, Musée dárt contemporain Foundation Bullukian (2011), and others. Representation in collections: The Solomon Guggenheim Museum of Modern Art, New York; Brooklyn Museum, New York; Castellani Art Museum of Niagara University; Folkwang Museum Essen, Essen; Wilhelm Lehmbruck Museum, Duisburg; Erste Bank Group Collection, Vienna; National Gallery in Prague; Slovak National Gallery, Bratislava, and others.

Už od šesťdesiatych rokov Milan Grygar rozvíja v rôznych médiách vo veľmi rozmanitých paralelách svoj fenomenálny koncept súvzťažnosti vizuálneho a akustického. Intermediálna korelácia pri akustických kresbách, ktoré sa vzájomnosťou okamihu vzniku determinujú a sú si spätne aj možnou transkripciou, je potom úplné unikum a Milana Grygara radí medzi autorov so svetovým významom. Milan Grygar has been developing his phenomenological concept of the correlation of the visual and the acoustic in various media in very diverse parallels since the 1960s. His intermedial correlation of acoustic drawings which are determined by the mutuality of the moment of origin and related to possible transcription is completely unique and classifies Milan Grygar among the artists of global significance.

Denisa Kujelová, 2017

Milan Grygar

(*1920, Zvolen) sa vo svojej tvorbe sústreďuje od polovice šesťdesiatych rokov na skúmanie a zaznamenávanie súvzťažnosti akustických a vizuálnych vzťahov. Už v tomto období si pri kresbe drievkom uvedomil „akustickú udalosť“, rytmus vlastného kreslenia a zvukovo-priestorový rozmer diela, čo mu otvorilo širokú škálu tvorivých možností. Na realizáciu akustických malieb a kresieb používal okrem netradičných predmetov, drievok, hrebeňa na čučoriedky, škatuľky, pohárov a zvončekov, neskôr aj rôzne mechanické predmety schopné samopohybu – napr. matice, ozubené kolieska, mechanické sliepky, žabky a pod. Tak sa pôvodné akustické kresby vyvinuli do polyfónie, kde sa osamostatňovalo videné od zvukového. Pri realizácii akcie vstupovala do hry popri kontrole aj žiadaná náhoda a umelec sa stával performerom i divákom zároveň. Svoje realizácie si nahrával aj na magnetofónové pásky a videá. Popri týchto živých kresbách vznikali koncom šesťdesiatych rokov hmatové kresby, kde cez performatívny charakter akcie rozvíja pohybové kreslenie tela bez vizuálnej kontroly nad vznikajúcim dielom. Neskôr rozvíja rôzne typy partitúr, kde na princípe možného prenosu do akustickej roviny znázorňuje zvuk narušením štruktúry, farby, rytmu alebo určitého výtvarného prvku. V deväťdesiatych rokoch sa opäť koncentruje na maľbu a vznikajú rozsiahle cykly čiernych obrazov a Antifón. Monochromatický čierny priestor je v čiernych obrazoch narušený ostrou farebnou líniou, ktorá je vodičom svetla a akoby nahrádzala zvuk. V Antifónach sa cez monochromatické pôsobenie farebných obrazových plôch objavujú nové priestorové väzby a udalosti. Milan Grygar študoval na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe v ateliéri monumentálnej maľby u prof. Josefa Nováka a Emila Fillu (1945 – 1950). Retrospektíva jeho tvorby sa konala v Galerii hlavního města Prahy v roku 2014.

Milan Grygar Akustická kresba / Acoustic Drawing, 1969 tuš, tempera, kartón / ink, tempera, cardboard 89.5 × 62 cm

130

131

132

Milan Grygar (*1920, Zvolen) concentrated on studying and recording the correlation of acoustic and visual relations from the middle of the 1960s. While drawing with a wooden stick, he realized the “acoustic event” in the rhythm of his drawing and the audio-spatial dimension of artwork, which opened a wide range of creative opportunities for him. He used unconventional items such as wooden sticks, a comb for harvesting blueberries, small boxes, glasses and bells to implement acoustic paintings and drawings before moving on to various self-propulsion mechanical items, such as nuts, cog-wheels, mechanical toy hens and frogs, etc. Thus, the acoustic drawings developed into a polyphony where the seen was liberated from the sound. This desired accident also entered the game along with the control when implementing the happening, and the artist was transformed into performer and spectator at the same time. He recorded his implementations on tapes and video. In the late 1960s he created tactile drawings along with these living drawings, where through the performative character of the happening he developed a kinetic drawing of the body without visual control over the artwork. He later developed various types of scores where he depicted sound by disturbing the structure, color, rhythm or a certain artistic element on the principle of its possible transfer to the acoustic level. In the 1990s he again concentrated on painting and excessive cycles of black paintings and Antiphons were created. The monochromatic black space is disturbed by a sharp color line which is a conductor of light and in a way replaces sound. New spatial bonds and happenings occur in Antiphons through the monochromatic effect of colorful visual areas. Milan Grygar studied at the Academy of Arts, Architecture and Design in Prague in the studio of monumental painting under prof. Josef Novák and Emil Filla (1945 – 1950). the retrospective exhibition of his oeuvre took place at the Prague City Gallery in 2014.

Milan Grygar Partitúra / Scores, 1974 tuš, papier / ink, paper 88 × 62.5 cm

133

Milan Grygar Akustická kresba / Acoustic Drawing, 1992 litografia / lithograph 54 × 76 cm > Milan Grygar Akustická kresba / Acoustic Drawing, 1992 litografia / lithograph 54 × 76 cm > Milan Grygar Akustická kresba / Acoustic Drawing, 1992 litografia / lithograph 54 × 76 cm

134

135

Milan Grygar Akustickรก kresba / Acoustic Drawing, 1992 litografia / lithograph 54 ร 76 cm

136

Milan Grygar Akustickรก kresba / Acoustic Drawing, 1992 litografia / lithograph 54 ร 76 cm

137

Milan Grygar Akustickรก kresba / Acoustic Drawing, 1968 litografia / lithograph 68.5 ร 73 cm

138

Milan Grygar Akustickรก kresba / Acoustic Drawing, 1968 litografia / lithograph 68.5 ร 73 cm

139

Milan GRYGAR Z medzinárodných výstav: Concrete poetry? Sound texts. Visual texts. Amsterdam, Stedelijk Museum; Stuttgart (1971); The 11th International Biennial Exhibition of Prints, Tokio, The National Museum of Fine Art; Osaka (1979); MusiqueArts, Plastique; Intersections. Grenoble, Maison de la Culture (1981); Dessins tchèques du 20e siècle, Musée national ďArt moderne. Centre Georges Pompidou, Paríž (1983); European Art Trends of 1960s –1980s. Varšava, Muzeum Narodowe (1988); Beyond Geometry. Experiments in Form, 1940s-70s. Los Angeles, Los Angeles county Museum of Art; Miami, Miami Art Museum (2004); Art in Europe 1945 – 1968, ZKM, Karlsruhe (2016) etc. Zastúpenie v zbierkach: Centre Georges Pompidou, Paríž; Stedelijk Museum, Amsterdam; Nationalgalerie, Berlín; Los Angeles County Museum of Art, Los Angeles; The National Museum of Art, Osaka; National Gallery of Art, Washington; Muzeum Sztuki w Łodži, Lodž; Národní galerie v Praze, Praha; Galerie hlavního města Prahy, Praha; Slovenská národná galéria, Bratislava etc.

140

International exhibitions: Concrete poetry? Sound texts. Visual texts. Amsterdam, Stedelijk Museum; Stuttgart (1971); The 11th International Biennial Exhibition of Prints, Tokyo, The National Museum of Fine Art; Osaka (1979); Musique-Arts, Plastique; Intersections. Grenoble, Maison de la Culture (1981); Dessins tchèques du 20e siècle, Musée national ďArt moderne. Centre Georges Pompidou, Paris (1983); European Art Trends of 1960s –1980s. Warsaw, Muzeum Narodowe (1988); Beyond Geometry. Experiments in Form, 1940s-70s. Los Angeles, Los Angeles county Museum of Art; Miami, Miami Art Museum (2004); Art in Europe 1945 – 1968, ZKM, Karlsruhe (2016), and others. Representation in collections: Centre Georges Pompidou, Paris; Stedelijk Museum, Amsterdam; Nationalgalerie, Berlin; Los Angeles County Museum of Art, Los Angeles; The National Museum of Art, Osaka; National Gallery of Art, Washington; Muzeum Sztuki w Łodži, Lodz; Národní galerie v Praze, Prague; Galerie hlavního města Prahy, Prague; Slovenská národná galéria, Bratislava, and others.

Je sochárom – figuralistom, avšak zvláštneho razenia. Obrazoborecky zrušil tradičnú integritu sochy a kultovým spôsobom predviedol rozpad starej jednoty ducha a tela na desivé kúsky ľudských substancií, súčasne otvoril soche diametrálne nové možnosti priestorovej intervencie do okolia. Do slovenského umenia uviedol sochársku obraznosť, ktorou dodnes sugestívne pomenúva traumy a kataklizmy rozbúrenej civilizácie 20. a 21. storočia. He is a sculptor – figuralist, but of a special type. He iconoclastically abolished the traditional integrity of sculpture and in cult fashion presented a disintegration of the old unity of body and spirit into terrifying pieces of human substances, while also opening completely new possibilities of spatial intervention in the surroundings for sculpture. He introduced sculpture figurativeness in Slovak art by which he suggestively names the traumas and cataclysms of the stormy civilization of the 20th and 21st centuries.

Katarína Bajcurová, 2017

Jozef JankoviÄ?

Jozef JANKOVIČ (*1937, Bratislava – †2017, Bratislava) bol vedúcou osobnosťou slovenského moderného sochárstva. Jeho charakteristický brutálny figurálny štýl ako výsledok originálnej syntézy podnetov pop-artu, novej figurácie a nového realizmu vyvrcholil v druhej polovici šesťdesiatych rokov v rozsiahlom sochárskom diele, ktoré získalo široký medzinárodný ohlas. Problém ľudskej telesnosti vo svojej tvorbe prezentoval v odvodenej, neautentickej a deformovanej podobe, morálnym apelom dokázal metaforicky zovšeobecniť existenciálne traumy moderného človeka i aktuálne spoločensko-politické kontexty. Počas normalizácie bol vylúčený z výtvarného diania a aktívne fungoval na neoficiálnej scéne, venoval sa „malým“ formám: kresbe, šperku a ako jeden z prvých na Slovensku systematicky tvoril v oblasti počítačovej grafiky, od osemdesiatych rokov sa znovu vrátil k veľkorozmernej i komornej soche a reliéfu. Jankovičovo celoživotné dielo je monumentálnym podobenstvom o človeku, o drámach jeho individuálneho a spoločenského údelu, o odcudzení sebe samému i totalitnej moci v jej najrozmanitejších podobách. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1956 – 1962, prof. J. Kostka), kde od roku 1990 pôsobil ako pedagóg, rektor (1990 – 1994) a profesor (1994 – 2007). Dvakrát vystavoval na Bienále v Benátkach (1972, 1995), je nositeľom prestížnych cien: Grand Prix z bienále Danuvius v Bratislave (1968), Biennale de Paris (1969), Herderovej ceny (1983). Jeho tvorbu zhodnotilo viacero monografických výstav, aj retrospektíva v Slovenskej národnej galérii (1997), naposledy v Muzeu umění Olomouc (2017/2018). Je autorom monumentálnych diel v architektúre a životnom prostredí. Súsošie Obete varujú! pre Pamätník SNP v Banskej Bystrici (1964 – 1965) bolo počas normalizácie odstránené, roku 2004 vrátené späť. Realizoval sochárske práce v Chorvátsku, Slovinsku, Nemecku, Francúzsku (Paríž), Južnej Kórei (Soul).

Jozef Jankovič Pavučina II. / Spider Web II. 1969/2016 epoxid, kov, laná / epoxide, metal, ropes

210 × 100 × 100 cm

144

145

146

Jozef JANKOVIČ (*1937, Bratislava – †2017, Bratislava) was the leading figure of modern Slovak sculpture, Jozef Jankovič’s brutal figural style, a result of his original synthesis of inspirations of Pop Art, New Figuration and New Realism, culminated in the second half of the 1960s in his extensive sculpture work which won broad international recognition. He presented the issue of human carnality in a derived, non-authentic and deformed form, and through a moral appeal he managed to metaphorically generalize the existential trauma of modern man and the current social and political contexts. During the times of Normalization he was excluded from fine art life; as a result, he actively participated on the unofficial scene, working with “small” forms: drawing, jewelry. He was also one of the first artists in Slovakia to systematically use computer graphics. In the 1980s he returned to large-size and chamber sculpture and reliefs. His lifework is a monumental parable of man, the drama of his individual and social fate, estrangement to himself and totalitarian power in its all possible forms. He studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava from 1956 to 1962 under Prof. J. Kostka. He began teaching there in 1990 where he served as rector (1990 – 1994) and professor (1994 – 2007). He twice exhibited at the Biennale in Venice (1972, 1995) and won several prestigious awards such as the Grand Prix of Danuvius Biennale in Bratislava (1968), the Biennale de Paris (1969), and the Herder Prize (1983). His work has been presented at several monographic exhibitions and a retrospective at the Slovak National Gallery (1997) and the last time at Olomouc Art Museum (2017/2018). He created monumental works in architecture and the environment. His group of sculptures entitled Obete varujú! (Victims are Warning!) for the Monument of the Slovak National Uprising in Banská Bystrica (1964 – 1965) was removed during the times of Normalization but restored in 2004. He also created sculptures in Croatia, Slovenia, Germany, France (Paris) and South Korea (Seoul).

Jozef Jankovič Svedectvo XII / Testimony XII, 1968 drevo, sadra, textil, polyester /

wood, plaster, textile, polyester

179 × 197 cm

147

Jozef Jankovič Miesto hore /

počítačová grafika/serigrafia 30/30 /

Jozef Jankovič Preklápanie / Flipping, 1983 počítačová grafika/serigrafia 2/40 /

79.5 × 53 cm

88 × 62.5 cm

A Place Up There, 1979

computer graphics/serigraphy 30/30

148

computer graphics/serigraphy 2/40

Jozef Jankovič Expanzia 1 / Expansion 1, 1980 počítačová grafika/serigrafia 27/30 / computer graphics/serigraphy 27/30 64.5 × 88 cm

149

Jozef Jankovič Spartakiáda / Spartakiad, 1983 počítačová grafika/serigrafia 7/40 / computer graphics/serigraphy 7/40

70 × 82 cm

150

Jozef Jankovič Trikrát to isté /

Three Times the Same, 1988

počítačová grafika/serigrafia 39/50 /

computer graphics/serigraphy 39/50

64 × 88 cm

151

152

Jozef Jankovič Preklápanie / Flipping, 1995 papierová koláž na plátne / paper collage on canvas

50 × 300 cm

Jozef Jankovič Zástup / Crowd, 1996 papierová koláž na plátne / paper collage on canvas

80 × 360 cm

Jozef Jankovič Zmŕtvychvstanie / Resurrection, 1996 papierová koláž na plátne / paper collage on canvas

74.5 × 333 cm

153

154

Jozef Jankovič Medzipriestor / Interspace, 2000 pálená šamotová hlina / fired chamotte 48 × 90 × 30 cm

155

156

Jozef Jankovič Pád / Fall, 1964 epoxid, drevo, sadra, textil

epoxy, wood, plaster, textile

60 × 100 × 100 cm

157

Jozef JANKOVIČ Z medzinárodných výstav: Europa – Europa, Kunst- und Ausstellungshalle der BRD, Bonn; Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlín (1994); Aspekte / Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň; Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s, Queens Museum of Art, Oueens (1999); The World Goes Pop, Tate Modern, Londýn (2015) etc. Zastúpenie v zbierkach: E.P.A.D la Défense, Paríž; Albertina, Viedeň; Museum des XX. Jahrhunderts, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň; Centrum rzeźby polskiej, Oronsko; National Museum of Contemporary Art, Soul; Národní galerie v Praze, Praha; Slovenská národná galéria, Bratislava etc.

158

International exhibitions: Europa – Europa, Kunst- und Ausstellungshalle der BRD, Bonn; Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlin (1994); Aspekte / Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna; Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s, Queens Museum of Art, Queens (1999); The World Goes Pop, Tate Modern, London (2015) , and others. Representation in collections: E.P.A.D la Défense, Paris; Albertina, Vienna; Museum des XX. Jahrhunderts, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna; Centrum rzeźby polskiej, Oronsko; National Museum of Contemporary Art, Seoul; National Gallery in Prague; Slovak National Gallery, Bratislava, and others.

Svoju tvorbu vnímal Igor Kalný bez prehnaného pátosu ako najprirodzenejší prejav a súčasť života. Na to poukazuje i vstup každodenného do jeho tvorby v podobe používania neumeleckých materiálov, predmetov bežného použitia, no najmä stotožnenie života s tvorbou vstupom do samotného diela, ktorého sa stal sám priamou súčasťou. Jeho dielo nás pozýva k tichému, no zároveň naliehavému zastaveniu, k vnútornému dialógu a hľadaniu. Igor Kalný perceived his own work free of excessive pathos as the most natural manifestation and part of life. The entry of everydayness in his work through the use of non-artistic materials, items of common use, but particularly the identification of life and creation by entering the artwork itself, in which he himself became a direct part, are indications of that. His work invites us to silence and an urgent halt, to internal dialogue and searching.

Daniela Čarná, 2008

Igor KalnĂ˝

IGOR KALNÝ (*1957, Trenčín – †1987, Bratislava) bol veľmi osobitým predstaviteľom neoficiálnej výtvarnej scény sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Hoci svoj život ukončil dobrovoľne – dožil sa tridsiatich rokov – a jeho tvorba predčasne uzavrela, zanechal výrazné a ucelené dielo, ktoré sa stalo svojho druhu sugestívnym symbolom obdobia neslobody. Vyvíjalo sa v inšpiratívnom susedstve s tvorbou predstaviteľov budúcej skupiny Avance-Retard/A-R (M. Bočkaya, L. Čarného, D. Fischera, V. Kordoša, O. Lauberta, D. Tótha a ď.). Z ideologických dôvodov nemohol študovať na výtvarnej akadémii – jeho otec, novinár Slavo Kalný bol po roku 1968 perzekvovaný za svoje politické postoje –, absolvoval Strednú priemyslovú školu grafickú školu v Bratislave. V tvorbe vyšiel z konceptuálneho umenia a minimal-artu, pracoval s textom, slovom, pečiatkami, z ktorých vytváral cykly subtílnych a lyricky pôsobiacich kresieb – vizuálnych básní. Skúmal možnosti kresby, obkresľovaním reálnych predmetov dospel až k akčnému využitiu vlastného tela a jeho častí, tak vznikol záverečný sugestívny cyklus monumentálnych kresieb – teloviek. Počas života vystavoval v neoficiálnych a prenajatých priestoroch, súkromných bytoch a pod., zúčastňoval sa na Majstrovstvách Bratislavy v posune artefaktu založených Deziderom Tóthom (1979 – 1986), spolupracoval s vydavateľmi samizdatov, ktoré ilustroval (Farma zvierat od G. Orwella). Po roku 1989 bolo jeho dielo monograficky spracované a vystavované na početných samostatných a kolektívnych výstavách. V roku 2006 bola založená Cena Igora Kalného, ktorá sa udeľuje každé tri roky mladým slovenským umelcom na Zlínskom salóne mladých.

Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1987 ceruza na papieri / pencil on paper 194.5 × 151 cm

162

163 109

164

IGOR KALNÝ (*1957, Trenčín – †1987, Bratislava) was a special representative of the unofficial fine art scene of the 1970s and the 1980s. Although he ended his life voluntarily (he lived to the age of thirty), he left behind a distinctive and coherent work which became his suggestive symbol of the period of unfreedom. His work developed within the inspirational neighborhood of the works of representatives from the future Avance-Retard/A-R group (M. Bočkay, L. Čarný, D. Fischer, V. Kordoš, O. Laubert, D. Tóth, etc.). He graduated from the Secondary School of Graphic Art in Bratislava, but due to ideological reasons (after 1968, his father, the journalist Slavo Kalný, was persecuted for his political standpoints), he could not study at the fine art academy. He based his work on conceptual art and minimal-art, and worked with text, word, and stamps, from which he created cycles of subtle and lyrical drawings – visual poems. He examined the possibilities of drawing, and by copying realistic objects he reached the active use of his body and its parts. This resulted in the creation of the final suggestive cycle of monumental drawings – body drawings. In his lifetime he exhibited in unofficial and rented premises, private apartments and elsewhere. He participated in Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu / The Championship of Bratislava in the Shift of Artifact founded by Dezider Tóth (1979 – 1986), and cooperated with publishers of samizdats which he illustrated (Animal Farm by George Orwell). After 1989, his work was monographically processed and exhibited at numerous solo and collective exhibitions. The Igor Kalný Award, which is presented every three years to a young Slovak artists at the Zlín Salon of Young Artists, was established in 2006.

Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1985 tuš na papieri / ink on paper 58.8 × 41.6 cm

165

Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1986 kresba na papieri / drawing on paper 88.2 × 62.4 cm

166

Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1985/1986 kresba na papieri / drawing on paper 88.2 × 62.4 cm

167

Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1985 tuš na papieri / ink on paper 58.9 × 41.7 cm

168

Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1985 tuš na papieri / ink on paper 58.7 × 41.6 cm

Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1985 kresba na papieri / drawing on paper 88.2 × 62.4 cm

169

170

< Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1983 tuš na papieri / ink on paper 41.3 × 29.7 cm  < Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1982 kresba ceruzami / pencil drawing 59.2 × 41.8 cm < Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1983 tuš na papieri / ink on paper 41.3 × 29.7 cm  < Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1982 kresba ceruzami / pencil drawing 59.2 × 41.8 cm

> Igor Kalný Bez názvu / Untitled, 1982 kresba ceruzami / pencil drawing 59.2 × 41.8 cm

171

Igor Kalný Pečiatková kresba / Stamp Drawing, 1980/1983 kresba pečiatkami / drawing with stamps 58.8 × 41.8 cm

172

Igor Kalný Pečiatková kresba / Stamp Drawing, 1983 kresba pečiatkami / drawing with stamps 54.8 × 40.7 cm

173

Igor KALNÝ Zastúpenie v zbierkach: Národní galerie v Praze, Praha; Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, regionálne galérie a súkromné zbierky v SR etc.

174

Representation in collections: Národní galerie v Praze, Prague; Slovak National Gallery, Bratislava; Bratislava City Gallery, regional galleries and private collections in Slovakia.

Jeho subtílne posolstvá nabádajú k meditáciám o podstatných otázkach ľudskej existencie, o jej krehkých a zraniteľných vzťahoch, ktoré súvisia s etikou, ekológiou, vedou, umením a rôznymi formami pôsobenia človeka v ich zónach. His subtle messages inspire us to meditate on fundamental questions of human existence, its fragile and vulnerable relationships relating to ethics, ecology, science, art and different forms of human activity.

Katarína Rusnáková, 1996

Michal Kern

MICHAL KERN (*1938, Močiare pri Liptovskom Mikuláši – †1994, Močiare pri Liptovskom Mikuláši) patril k ústredným postavám neoficiálnej scény sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Základom jeho tvorby bolo konceptuálne a land-artové myslenie sústredené na prírodu. Na tomto základe dokázal vybudovať presvedčivé, i keď mediálne „nenápadné“ dielo (fotografie, kresby), v ktorom hlavný dôraz položil na tematizáciu vzťahov človeka a prírody, ich vzájomné prerastanie až po duchovné splynutie. Žil a tvoril v Močiaroch pri Liptovskom Mikuláši, v rodinnom sídle otca a maliara Petra Júliusa Kerna. Fascinovaný prírodným kolobehom, majestátom a krehkosťou krajinného a prírodného rámca, v ktorom žil, pochopil tvorbu ako tichý a vrúcny dialóg s prírodou, rituálny proces vzájomného zrkadlenia, zanechávania stôp, dotýkania a prenikania: jeho „ateliér bol v prírode a príroda v ateliéri“. Do krajiny často intervenoval objektom i vlastným telom, zanechával v nej plasticky stvárnenú, rozpriestranenú stopu. Pracoval s princípom náhody, privlastnenia, zrkadlenia, i s „pominuteľnými médiami“, so snehom, vodou, svetlom. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1956 – 1962, prof. L. Čemický, J. Mudroch). Retrospektívne výstavy mal v Považskej galérii umenia v Žiline (1996) a v Galérii mesta Bratislavy (2011).

Michal Kern Posledný strom / The Last Tree, 1978 fotografia a perforácia na papieri /

photograph and perforation on paper

52.4 × 51.4 cm

178

179

180

MICHAL KERN (*1938, Močiare by Liptovský Mikuláš – †1994, Močiare by Liptovský Mikuláš) was one of the central figures of the unofficial art scene of the 1970s and 1980s. His conceptual and land-art thinking focused on nature, based on which he successfully built a convincing although discreet body of work in terms of media (photographs, drawings), in which he laid the main emphasis on thematizing the relations of man and nature, their mutual intertwining up to spiritual merging. He lived and worked at Močiare by Liptovský Mikuláš, in the family seat of his father, the painter Peter Július Kern. Fascinated by the cycles of nature and the majesty and fragility of the landscape and natural framework in which he lived, he understood his work as a silent and ardent dialogue with nature, a ritual process of mutual reflection, leaving traces, touching and penetrating; his “studio was nature and nature was his studio”. He frequently intervened in his landscapes with objects and his own body, where he left an extensive plastic trace. He worked with the principles of accident, appropriation, mirroring and “transient media”, snow, water, light. He studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava (1956 – 1962, under prof. L. Čemický, J. Mudroch). Retrospective exhibitions were held at the Art Gallery of the Považie Region in Žilina (1996) and at the Bratislava City Gallery (2011).

< Michal Kern Stopa II / Traces II, 1986 fotografia a kresba na papieri /

photograph and drawing on paper

96.5 × 68.5 cm

Michal Kern Záznam akcie v Suchej jaskyni /

Recording of the Event in Suchá jaskyňa, 1991

fotografia na papieri / photograph on paper

99.6 × 70.8 cm

181

Michal Kern Vytvoril som líniu / I Created a Line, 1982 pero na fotografii, fotografický záznam akcie /

pen on photograph, photographic recording of event

57.5 × 42 cm

182

Michal Kern Stopy / Traces, 1981 perforĂĄcia na papieri / perforation on paper 60.5 Ă&#x2014; 41.3 cm

183

Michal Kern Denníkový záznam / Diary Entry, 1989/1993 ceruzka na kartóne / pencil on cardboard 31.6 × 35 cm

184

> Michal Kern Kresba z jaskyne / Drawing from a Cave, 1989 ceruza na papieri / pencil on paper 100.4 × 72.5 cm

185

186

Michal Kern Dotyk (zรกznam akcie) /

Touch (Recording of an Event), 1982 fotografia na papieri / photograph on paper 57.5 ร 48 cm

187

Michal KERN

188

Z medzinárodných výstav: Naturally: Nature & Art in Central Europe. Ernst Múzeum, Budapešť (1994); Between Concept and Action. Galleria Sonio Rosso, Turín etc.

Selected international exhibitions: Naturally: Nature & Art in Central Europe. Ernst Múzeum, Budapest (1994); Between Concept and Action. Galleria Sonio Rosso, Torino, etc.

Zastúpenie v zbierkach: Moravská galerie v Brně, Brno; Muzeum Narodowe, Vroclav; Muzeum Sztuki, Lodž; Museum of Modern Art, Texas; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Slovenská národná galéria, Bratislava; regionálne galérie a súkromné zbierky v SR a v zahraničí etc.

Representation in collections: Moravská galerie v Brně, Brno; Muzeum Narodowe, Vroclav; Muzeum Sztuki, Lodz; Museum of Modern Art, Texas; Bratislava City Gallery, Bratislava; Slovak National Gallery, Bratislava; regional galleries and private collections in Slovakia and abroad.

S Júliusom Kollerom ma spája presvedčenie, že transformácia existujúcich priestorov je zaujímavším aktom, než vytváranie nových. Jeho dielo vnímam ako komplex intervencií. Kozmohumanistická kultúra Júliusa Kollera zakladá nový prístup k umeniu ako takému, odkláňa sa od koncepcie umeleckého diela ako singulárneho galerijného fetiša. Kollerovi je vlastná idea multiplikácie a variability umeleckej formy a inšpiruje k tomu, aby sme mysleli umenie inak. Preto si myslím, že výstavné prezentácie umelca majú rozohrávať možné alternatívy. Prospektívny rozmer Univerzálno-kultúrnych Futurologických Operácií (U.F.O.) je postavený na neteatrálnej, improvizovanej kultúre života a dialektických hrách, uvádzajúcich do pohybu konvenčne fixované binárne opozície. Kozmický rozmer tohto celoživotného diela vzbudzuje rešpekt voči tomu, čo nie je možné bez zvyšku sprostredkovať a núti nás uvažovať nad budúcnosťou – ako, komu a prečo v určitej chvíli adresujeme výzvu umením. Július Koller and I are connected by the conviction that the transformation of existing spaces is more interesting act than the creation of new ones. I perceive his work as a complex of interventions. His Kozmohumanistická kultúra (Cosmo-humanistic Culture) represents a new approach to art as such; it deviates from the conception of artwork as a singular gallery fetish. Koller likes the idea of the multiplication and variability of art forms and he inspires us to think about art in a different way. Therefore, I think that his exhibition presentations should develop possible alternatives. The prospective dimension of Univerzálno-kultúrne Futurologické Operácie (Universal-cultural Futurologist Operation, U.F.O.) is based on a non-theatrical, improvised culture of life and dialectic games which sets conventionally fixed binary oppositions in motion. The cosmic dimension of this lifelong work instills respect for what cannot be fully intermediated and forces us to think about the future – how, to whom and why we address the challenge through art in a certain moment.

Daniel Grúň, 2017

JĂşlius Koller

Július KOLLER (*1939, Piešťany – †2007, Bratislava), priekopník „inej“ tvorivosti, bol maliarom, autorom akcií, projektov a konceptov, ktorými polemicky komentoval aktuálnu spoločenskú, civilizačnú a kultúrnu situáciu. Koller už v prvej polovici šesťdesiatych rokov inicioval novú, popkultúrnu verziu chápania umeleckého diela, pričom využíval absurdnú neodadaistickú poetiku. Povýšením rozmanitých banalít do rámca obrazu sa mu podarilo zbúrať hranicu medzi „nízkym“ a „vysokým“ umením, rozšíriť hranice výtvarnej vizuality, ktorú obohatil aj o svoj príznačný (čierny) humor. Zaujímal ho šport (najmä hra fair-play), ufóni, ale aj ochrana životného prostredia a v neposlednom rade aj politické udalosti (august 1968) a ich neradostné dôsledky na život spoločnosti. Skoro začal pracovať so znakom a textom, najčastejšie s interpunkčnými znamienkami, hlavne s otáznikom, ktorý sa stal jeho emblémom. Programovo sa vyhýbal pojmu umenie, tvorbu chápal ako kultúrny proces, ktorým chcel nenápadne, ale vytrvalo pôsobiť na svojich súčasníkov. Od roku 1970 všetky svoje kultúrne operácie (medzi ktoré patrila aj tvorba konceptuálnych Anti-obrazov) označoval ako Univerzálno-kultúrne futurologické operácie (so skratkou U.F.O.). Dnes patrí na Západe k najznámejším, výstavne a kriticky najreflektovanejším predstaviteľom umenia bývalého „Ostbloku“. Študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1959 – 1965, prof. J. Želibský). Retrospektíva jeho tvorby sa konala v Slovenskej národnej galérii (2010), veľká monografická výstava prebehla v MUMOK vo Viedni (2016).

Július Koller Utopický Fantastický Objekt / Utopian Fantastic Object, 1977 farebná serigrafia / colour serigraphy 9.5 × 14 cm

192

193

194

Július KOLLER (*1939, Piešťany – †2007, Bratislava) The pioneer of a “different” creativity, Július Koller was a painter, creator of events, projects and concepts through which he polemically commented on the social, civilization and cultural situation. Koller initiated a new pop-cultural version of artwork apprehension even before the mid-1960s while using absurd Neo-Dada poetics. By promoting various banalities in the framework of painting he managed to eliminate the border between “low” and “high” art and broaden the limits of artistic visuality, which he also enriched with his typical (dark) humor. He was interested in sports (fair-play in particular), extraterrestrials from UFOs, as well as environmental protection and last but not least, political events (August 1968) and their unfortunate consequences for society. Early on he began to work with signs and text, most frequently with punctuation marks; question marks became his emblem. He systematically avoided the term art. He viewed creation as a cultural process through which he intended to make a discreet yet persistent impact on his contemporaries. Starting in 1970, he designated all of his cultural operations (including the creation of conceptual Anti-pictures) as UniversalCultural Futurological Operations (U.F.O). In the West, he is one of the best known representatives of the art of the former “Ostblock” in terms of exhibitions and reviews. He studied painting at the Academy of Fine Arts in Bratislava from 1959 to 1965 under Prof. J. Želibský. A retrospective of his work was held at the Slovak National Gallery in 2010 and at MUMOK in Vienna (2016).

Július Koller Bez názvu / Untitled, 1970 fotokópia / photocopy 17 × 11 cm

195

Július Koller AKAD. MAL. / ACAD. PAINT., 1965 opečiatkovaná karta / stamped text-card 11.1 × 15.6 cm

196

Július Koller UFO – J + K, 1971 opečiatkovaná karta / stamped text-card 11.7 × 16.6 cm

Július Koller DIELO / WORK, 1966 opečiatkovaná karta / stamped text-card 11.1 × 15.5 cm

Július Koller TRHLINY / CRACKS, 1978 opečiatkovaná karta / stamped text-card 11.1 × 15.4 cm

197

198

Július Koller Orientácia, Šport, Hra /

Orientation, Sport, Game, 1967

farebná serigrafia, fixka /

color serigraphy, marker

33 × 45 cm

199

Július Koller Ultra-Fantastická Observácia / Ultra Fantastic Observation, 1977 farebná serigrafia / colour serigraphy 10.1 × 14.4 cm

200

Július Koller Umelecký Fantastický Originál / Artistic Fantastic Original, 1977 farebná serigrafia / colour serigraphy 10.1 × 14.5 cm

201

202

Július Koller Bez názvu / Untitled, 1978/1979 ceruzka a fixka na papieri / pencil and marker on paper

11.5 × 17 cm

203

Július Koller Obchod – Obraz? / Shop – Picture?, 1972 kombinovaná technika, fixka na papieri /

Július Koller Kruh / Circle, 1972 kombinovaná technika, fixka na papieri /

33 × 45 cm

mixed media, marker on paper

204

mixed media, marker on paper

Július Koller U.F.O, 1975 fixka na papieri /

Július Koller Mesto / City, 1971 pero na papieri a na kartóne /

10.3 × 15 cm

30.2 × 45 cm

marker on paper

pen on paper and cardboard

205

206

Július Koller Bez názvu / Untitled, 1959 kombinovaná technika / mixed media 49 × 69.5 cm

207

Július Koller Bez názvu / Untitled, 1967 grafika 2/3 / printmaking 2/3 31 × 45 cm

208

Július Koller Bez názvu / Untitled, 1967 grafika, lino, 2/3 / printmaking 2/3 31 × 45 cm

Július Koller Bez názvu / Untitled, 1967 grafika, lino, 2/3 / printmaking, linocut, 2/3

31 × 45 cm

209

Július Koller Odpadová kultúra I. / Waste Culture I., 1966 latex, akryl, pečiatky, papier

Július Koller Odpadová kultúra II. / Waste Culture II., 1966 latex, akryl, pečiatky, papier /

29.3 × 45.7 cm

29.5 × 45 cm

latex, acrylic, stamps, paper

210

latex, acrylic, stamps, paper

Július Koller Odpadová kultúra / Waste Culture, 1967 koláž na papieri s maľbou a pečiatkami /

45 × 27.5 cm

45 × 29 cm

collage on paper with painting and stamps

211

Július Koller Podložka / Pad, 2004 kombinovaná technika na kartóne / mixed media on cardboard

39.5 × 24.8 cm

212

Július Koller Bez názvu / Untitled 60. roky / the 1960s trhanie / tearing 21 × 29.7 cm

Július Koller Odpadová kultúra / Waste Culture, 1968 fotorožky na papieri /

photo mounting corners on paper

29.8 × 20.8 cm

213

214

Július Koller Ko(z)mická kultúrna situácia (U.F.O.) Rudolfovi Sikorovi k 40. narodeninám / Co(s)mic Cultural Situation (U.F.O), 1981 to Rudolf Sikora on his 40th Birthday, 1986 69 × 22.5 cm

215

Július KOLLER Z medzinárodných výstav: Face a l’histoire, Centre Pompidou, Paríž (1997); Aspekte | Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (1999); Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s, Queens Museum of Art, New York (1999); Utopia Station. 50. Espositione Internationale d’Arte, Biennale di Venezia, Benátky (2003); Promesses du Passée. Une histoire discontinue de l’art dans l’ex-Europe de l’Est, Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paríž (2010); International Pop, Walker Art Center, Minneapolis (2015) etc. Zastúpenie v zbierkach: Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paríž; MoMA, New York; Tate Modern, Londýn; Zbierka Erste Bank Group, Generali Foundation, Viedeň; Národní galerie v Praze, Praha; Slovenská národná galéria Bratislava etc.

216

International exhibitions: Face a l’histoire, Centre Pompidou, Paris (1997); Aspekte | Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna (1999); Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s, Queens Museum of Art, New York (1999); Utopia Station. 50. Espositione Internationale d’Arte, Biennale di Venezia, Venice (2003); Promesses du Passée. Une histoire discontinue de l’art dans l’ex-Europe de l’Est, Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paris (2010); International Pop, Walker Art Center, Minneapolis (2015), and others. Representation in collections: Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paris; MoMA, New York; Tate Modern, London; Erste Bank Group Collection, Generali Foundation, Vienna; National Gallery in Prague; Slovak National Gallery, Bratislava, and others.

Otis Laubert je systematik, ktorý rád a často vybočuje z radu. Zberateľstvo, ktoré je výsostným znakom jeho tvorby, nie je len originálnou autorskou stratégiou, ale aj spôsobom komunikácie so svetom, ktorú neurčuje vlastnícky pud, ale altruistická potreba ochraňovania, konzervovania, rekonštrukcie a recyklácie. I keď jeho zbierky odhaľujú autorov zmysel pre poriadok, potrebu triedenia a kategorizovania, v konečnom dôsledku ide o práce nabité špecifickou estetickou kvalitou, čarom nechceného, paradoxom krásnej banality, poéziou všednosti. Otis Laubert is a systematic person who doesn’t like to follow the crowd. Collecting, which is the typical mark of his oeuvre, is not only his original strategy, but a way of communicating with the world, which is not determined by ownership instincts, but the altruistic need to protect, conserve, reconstruct and recycle. Although his collections reveal the artist’s sense of order, and the need to classify and categorize, eventually these works are charged by a specific aesthetic quality, the charm of the unwanted, the irony of beautiful banality, the poetry of everydayness.

Jana Geržová, 2001

Otis Laubert

Otis LAUBERT (*1946, Valaská), „zberateľ a lovec“, tvorca koláží, asambláží, objektov a inštalácií z nájdených predmetov, patrí k najoriginálnejším postavám súčasného slovenského umenia. Dlhé roky systematickým spôsobom zbiera reálne predmety, staré veci, ktoré „nikomu nechýbajú“, recykluje ich, kumuluje, kombinuje, spája do zostáv. Na ich základe vytvára diela novej asociatívnej významovosti a básnickej obraznosti. Laubertova tvorba nie je len výsledkom dlhoročnej zberateľskej vášne, skladania a utvárania subtílnych, minucióznych kolekcií z tých najobyčajnejších nájdených predmetov, nepotrebných a odhodených vecičiek. Je predovšetkým výsledkom pôvodného interpretačného aktu videnia a „stvorenia“, ktorým posúva zdanlivo banálne a nepoužiteľné fragmenty reality do sveta umenia (nie bez inšpirácií duchampovským dadaistickým gestom). Efemérnosť sveta vecí sa tu preniká so slávnostnou obradnosťou, hravosť a vtip s vážnosťou, próza s poéziou. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1961 – 1965), pracoval v dielňach Slovenského národného divadla a vo výstavníctve, sám seba nazýval „nedeľným maliarom“. Tvorbe sa začal venovať vo voľnom čase, systematicky po roku 1975: vo svojom dome organizoval privátne výstavy pre obmedzený počet priateľov, kolegov a známych. Od roku 1978 vystavoval na neoficiálnych podujatiach spoločne s priateľmi – výtvarníkmi, s ktorými neskôr utvorili zoskupenie A-R (Avance-Retard, 1989). Jeho členovia sa od konca sedemdesiatych rokov 20. storočia venovali analytickým prieskumom klasických médií, resp. rozvíjali a komentovali špecifickú vizuálnu podobu konceptu. Po roku 1989 začal výraznejšie vystavovať v zahraničí, roku 1990 nadviazal spoluprácu s viedenským galeristom Hansom Knollom. Prvú samostatnú výstavu v Slovenskej národnej galérii mal roku 1992, odvtedy predstavil svoju tvorbu vo viacerých slovenských galériách. Roku 2000 mu vyšla monografia s textom Jany Geržovej. Žije a tvorí v Bratislave, kde roku 2015 zriadil a otvoril vlastné Otis Laubert Museum.

Otis Laubert Zbohatlík / Nouveau Riche, 2015 kombinovaná technika / mixed media, 80 × 80 × 3 cm

220

221

222

Otis LAUBERT (*1946, Valaská), A “collector and hunter” and creator of images, assemblages, objects and installations made from found items, Otis Laubert is one of the most original figures of contemporary Slovak art. For years he has systematically collected items - old things that “nobody misses.” He recycles them, collects them, combines them and puts them into sets from which he creates works of a new associative meaning and poetic figurativeness. Laubert’s work is not only a result of his lifelong passion for collecting, composing and creating subtle, precise collections made of the most common found items, and unnecessary and discarded things. It is particularly the outcome of his original interpretational act of seeing and “creation,” through which he shifts apparently banal and unusable fragments of reality to the world of art (not without the inspirations of Duchamp’s Dada gesture). The ephemerality of the world of things overlaps here with ceremonial solemnity, playfulness and brilliance with seriousness, and prose with poetry. He studied at the School of Arts and Crafts in Bratislava from 1961 to 1965 and later worked at the workshops of the Slovak National Theater and in the exhibition sector. He called himself a “Sunday painter,” but in 1975 he became more systematic in his free time activities. He organized private exhibitions in his house for a limited number of friends, colleagues and people he knew. In 1978 he began to exhibit at unofficial events along with his friends – artists with whom he later created a group called A-R (Avance-Retard, 1989). In the late 1970s its members analytically surveyed classical media and developed and commented on a specific visual form of concept. After 1989, his exhibition activities abroad increased. In 1990 he started to cooperate with Vienna gallerist Hans Knoll. His first monographic exhibition was held at the Slovak National Gallery in 1992; however, since then he has exhibited his work at several Slovak galleries. His monograph, which was published in 2000, was written by Jana Geržová. He lives and works in Bratislava, where in 2015 he established and opened his own Otis Laubert Museum.

Otis Laubert Šetrný / Frugal, 2015 kombinovaná technika / mixed media, 80 × 80 × 3 cm

223

Otis Laubert Komentár ku komerčnému textilu /

Commentary on Commercial Textile, 2015

asambláž / assemblage 127 × 67 cm

224

Otis Laubert Komentár ku komerčnému textilu /

Commentary on Commercial Textile, 2015

asambláž / assemblage 127 × 67 cm

225

Otis Laubert Sami / Alone, 1987 kombinovanรก technika / mixed media 58 ร 30 cm

226

Otis Laubert Noc a deň / Night and Day, 2015 kombinovaná technika, asambláž / mixed media, assamblage

30 × 30 × 3 cm

227

Otis Laubert Bez názvu, zo série Ružové Pikasovo obdobie, 90. roky / Untitled, from the Pink Picasso Period Series, the 1990s kombinovaná technika / mixed media 59 × 42 cm

228

Otis Laubert Bez názvu, zo série Ružové Pikasovo obdobie, 90. roky / Untitled, from the Pink Picasso Period Series, the 1990s kombinovaná technika / mixed media 59 × 42 cm

Otis Laubert Bez názvu, zo série Modré Pikasovo obdobie, 1990 / Untitled, from the Blue Picasso Period Series, 1990 kombinovaná technika /mixed media 95 × 62 cm

229

Otis LAUBERT Z medzinárodných výstav: Metropolis, Martin-Gropius-Bau, Berlín (1991); Der Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlín (1994); Artists from Central and Eastern Europe, Mattress Gallery, Pittsburgh (1995) etc. Zastúpenie v zbierkach: Mattress Factory Pittsburgh; Národní galerie v Praze, Praha; Muzeum umění, Olomuc; Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; regionálne galérie v SR a súkromné zbierky doma i v zahraničí etc.

230

International exhibitions: Metropolis, Martin-Gropius-Bau, Berlin (1991); Der Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlin (1994); Artists from Central and Eastern Europe, Mattress Gallery, Pittsburgh (1995), and others. Representation in collections: Mattress Factory Pittsburgh; National Gallery in Prague; Art Museum, Olomouc; Slovak National Gallery, Bratislava; Bratislava City Gallery; regional galleries in the Slovak Republic and private collections abroad and at home, and others.

Rituálna každodennosť tvorivého výkonu Denisy Lehockej je založená na dynamickom vzťahu materiality a procesuálnosti. Umelecká produkcia je pre ňu spontánnou platformou chápania ontologického (celostne psychologického aj somatického) a spoločenského — a ich údržby. V jej striktne manuálnej práci je ruka integrálnym predĺžením vnútra. Lehocká systematicky buduje subtílnu, ale silnú synaptickú sieť vyjadrovacej zásoby s vlastnou reflexívnou hĺbkou. Táto sieť je modulárna, generatívna, fraktalická. Nachádza následné uplatnenie v celej škále umeleckej fenomenológie – kresbe, maľbe, objekte, inštalácii. The ritual everydayness of Denisa Lehocká’s creative performance is based on the dynamic relation of materiality and processuality. Art production for her is a spontaneous platform of understanding the ontological (psychological and somatic in whole) and the social – and their maintenance. In her strictly manual work the hand is an integral extension of the inner. Lehocká systematically builds a subtle but strong synaptic network of expressive material with its own reflexive depth. This network is modular, generative and fractal. It finds its subsequent application in the entire scale of artistic phenomenology – drawing, painting, object, installation.

Boris Ondreička, 2018

Denisa Lehockรก

DENISA LEHOCKÁ (*1971, Trenčín) patrí do postkonceptuálnej generácie nastupujúcej v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, často ju hodnotia a zaraďujú do rámca feministickej odnože súčasného umenia. Súčasné slovenské vizuálne umenie v nej získalo výnimočnú a aj medzinárodne etablovanú autorku sústredenej, ale o to vrúcnejšej vízie postavenej na asociatívnom a zároveň intuitívnom princípe uvažovania. Vychádza z nefiguratívneho prejavu, tvary jej sôch odkazujú raz na biomorfný, inokedy na postminimalistický rodokmeň. Pracuje s najvnútornejšími predstavami – intimitou, pocitmi (prednostne ženy, matky). Jej tvorba má charakter denníkového záznamu, či už maľuje, kreslí, alebo pracuje s nájdeným objektom, príp. sochárskou formou, pričom uprednostňuje priestorové artefakty. Reaguje vždy na daný priestor, pre ktorý vytvára „priestorovú koláž“, ako nazýva svoj postup tvorby, keď asociatívnym spôsobom reťazí rôzne mediálne formy – vytvorené diela, kresby, sochy, objekty, maľbu, ale aj nájdené prírodniny, kamene, konáre a pod. Príznačná je pre ňu seriálnosť uvažovania (jej diela zvyčajne nemajú názvy), dotykovosť, hmatovosť a precíznosť spracovania, často narába s dokončenosťou a premenlivosťou, uzavretosťou a otvorenosťou, stabilitou a labilitou formy a jej vývinom v tvorivom procese. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1996, prof. R. Sikora). Roku 2012 mala monografickú výstavu v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

234

DENISA LEHOCKÁ (*1971, Trenčín) is part of the post-conceptual generation that emerged in the 1990s and is frequently associated with the feministic branch of contemporary art. She is an exceptional and internationally established artist of a concentrated but more intense vision based on the associative and time-intuitive principle of deliberation. She bases her work on nonfigurative expression, as the forms of her sculptures at times refer to biomorphic and at other times to post-minimalist lineage. She works with the most internal ideas – intimacy, feelings (predominantly of women, mothers). Her work has the character of a diary entry, whether she draws or paints or works with found objects or sculptural forms and she prefers spatial artifacts. She always reacts to the given space for which she creates a “spatial collage”, as she calls her technique, when in an associative manner she links various media forms – created works, drawings, sculptures, objects, painting as well as found natural objects, stones, branches. She can be characterized by the serial nature of her deliberation (her works are usually untitled), as well as the touchable and palpable nature and precision of processing; she frequently works with completeness and variability, closeness and openness, stability and instability of form and its development in the creative process. She studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava (1990 – 1996, under prof. R. Sikora). In 2012, the Slovak National Gallery in Bratislava held her monographic exhibition.

235

Denisa Lehocká Bez názvu / Untitled, 2012/2017 kombinovaná technika, 20 kusov /

mixed media, 20 pieces rôzne rozmery / various dimensions

236

237

Denisa Lehocká Bez názvu / Untitled, 2012 kombinovaná technika na posteľnej plachte / mixed media on bed sheet

273 × 133 cm 238

Denisa Lehocká Bez názvu / Untitled, 2012 kombinovaná technika na posteľnej plachte / mixed media on bed sheet

273 × 133 cm

239

Denisa Lehocká Bez názvu / Untitled, 2015 akryl, ceruza, niť, perforácia na papieri /

21 × 14.7 cm

acrylic, pencil, thread, perforation on paper

240

acrylic, pencil, thread, perforation on paper

Denisa Lehocká Bez názvu / Untitled, 2015 akryl, tuš, ceruza, niť, perforácia na papieri /

acrylic, ink, pencil, thread, perforation on paper

21 × 14.7 cm

Denisa Lehocká Bez názvu / Untitled, 2014 akryl, tuš, ceruza, niť, perforácia na papieri /

acrylic, ink, pencil, thread, perforation on paper

21 × 14.7 cm

241

Denisa Lehocká Bez názvu / Untitled, 2016 akryl, ceruza, niť, perforácia na papieri /

Denisa Lehocká Bez názvu / Untitled, 2014 akryl, ceruza, niť, perforácia na papieri /

21 × 14.7 cm

acrylic, pencil, thread, perforation on paper

242

acrylic, pencil, thread, perforation on paper

Denisa Lehocká Bez názvu / Untitled, 2013 tuš, akryl na papieri /

ink, acrylic on paper

20.8 × 29.3 cm

Denisa Lehocká Bez názvu / Untitled, 2011 tuš na papieri / ink on paper 20.8 × 29.6 cm

243

Denisa LEHOCKÁ Z medzinárodných výstav: Manifesta 3. Ľubľana (2000); Anxiety of Influence: Bachelors, Brides and a Family Romance. Stadtgalerie, Kunsthaus, Bern (2004); Raumkörper. Kunsthalle Basel; Micronarratives. Musée d’Art Moderne, SaintEtienne (2008); Gender Check: Feminity and Masculinity in the Art of Eastern Europe. Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (2009); Report on the Construction of a Spaceship Module. New Museum, New York (2014). Zastúpenie v zbierkach: Fiorucci Art Trust, Monako; Sammlung Friedrichshof, Viedeň; Société Générale, Paríž; Zbierka Erste Bank Group, Viedeň; Slovenská národná galéria, Bratislava; regionálne galérie a súkromné zbierky v SR a v zahraničí etc.

244

Selected international exhibitions: Manifesta 3. Ljubljana (2000); Anxiety of Influence: Bachelors, Brides and a Family Romance. Stadtgalerie, Kunsthaus, Bern (2004); Raumkörper. Kunsthalle Basel; Micro-narratives. Musée d’Art Moderne, Saint-Etienne (2008); Gender Check: Femininity and Masculinity in the Art of Eastern Europe. Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna (2009); Report on the Construction of a Spaceship Module. New Museum, New York (2014). Representation in collections: Fiorucci Art Trust, Monaco; Sammlung Friedrichshof, Vienna; Société Générale, Paris; the Erste Bank Group Collection, Vienna; the Slovak National Gallery, Bratislava; regional galleries and private collections in Slovakia and abroad.

Skvelý človek, vynikajúci pedagóg, neskrotný sochár s tesárskou tradíciou. V rozsiahlych cykloch z „plebejských“ materiálov analyzoval stav sveta, ľudskej mysle a morálky. Cítil tep doby, vyslovoval sa priamo a nekompromisne. Jeho inštalácie Prostredia, cykly Help, Monológy, Idea, Lejdýs & Džentlmens v čase svojho vzniku vysoko presahovali naše teritórium a ich odkaz zostal naliehavo platný aj pre súčasnosť. Excellent man, outstanding pedagogue, untamed sculptor with a carpenter’s tradition. In his excessive cycles made of “plebeian” materials he analyzed the state of the world, the human mind and morals. He felt the pulse of the times, and spoke his mind directly and without compromise. At the time of their origin his installations entitled Prostredia (Environments), and the cycles Help, Monológy (Monologues), Idea, Lejdýs & Džentlmens (Ladies& Gentlemen) extended far beyond our territory and their legacy has remained urgently valid even for the present times.

Ivan Jančár, 2018

Juraj MeliĹĄ

JURAJ MELIŠ (*1942, Nové Zámky – †2016, Skalica) bol umelcom naliehavej etickej výzvy a osobitého – antitradičného – sochárskeho videnia. Stal sa jedným z najvýraznejších a najoriginálnejších slovenských sochárov, tvorcom environmentov – prostredí a objektov; od prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia prišiel s novým antiestetickým, „plebejským“ nazeraním na sochy. Neortodoxne a novátorsky reflektoval vzťah vtedy aktuálneho konceptu a neodadaistického objektu, ktorý sa preňho stal médiom na vyslovenie nekompromisných spoločenských a morálnych postojov, či už sa týkali ekológie, alebo kategórie slobody jedinca v spoločnosti. Počas normalizácie mal veľmi obmedzené možnosti vystavovania, venoval sa tvorbe vizuálnej poézie, vytváraniu grafických albumov so „sochárskymi poznámkami“ a projektmi neuskutočnených sôch, ktoré rozširoval medzi priateľmi. Ako majster absurdnej vizuálnej a textovej metafory glosoval život okolo seba, ako aj témy „veľkého“ umenia, cez smiešno-smutné pocity zjavoval pocity tragickosti a civilizačnej skepsy. Pre Meliša bolo vždy dôležitejšie úderné posolstvo diela než jeho úhľadná estetická forma, o čom tiež svedčia záverečné inštalácie z deväťdesiatych rokov, energeticky nabité a surovo razantné vo svojom výraze aj v ironicko-sarkastickom vyznení. Často pracoval s textom, tvoril z prostých materiálov a objektov každodennosti. Venoval sa tvorbe prostredí, objektov, kresbe, grafike, koláži. Vo svojom originálnom výtvarnom názore sa mu podarilo realizovať viaceré diela v architektúre. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1960 – 1966, prof. J. Kostka), kde neskôr pôsobil ako profesor (od 1992), vedúci ateliéru na Katedre sochárstva (1990 – 2008), externe vyučoval aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1973 – 1988). Retrospektívu jeho tvorby Kovadlina snov pripravila Slovenská národná galéria v Bratislave (2002).

Juraj Meliš Melanchólia / Melancholy, 1974 objekt, drevo, farba / object, wood, paint 66 × 38 × 5 cm

248

249

250

JURAJ MELIŠ (*1942, Nové Zámky – †2016, Skalica) was an artist with an urgent ethical challenge and a peculiar – anti-conventional – sculptural vision. He created environments and objects and became one of the most distinctive and original Slovak sculptors. In the late 1960s and early 1970s he introduced a new anti-aesthetic, “plebeian” view of sculpture. He reflected the relation of the then topical concept and Neo-Dadaistic object in an unorthodox and innovative way. This became the medium for him to express his uncompromising social and moral standpoints related to ecology and the freedom of the individual in society. During the period of Normalization when his exhibiting options were limited, he worked with visual poetry, and created graphic albums with “sculpture notes” and unimplemented sculptures which he distributed among his friends. As a master of the absurd visual and text metaphor, he commented on life around him and the topics of “grand” art, and through bittersweet feelings he revealed feelings of tragedy and civilization skepticism. The striking message of the work was always more important for Meliš than its smooth aesthetic form, and the final installations from the 1990s, charged with energy and roughly swift in their expression and ironic-sarcastic impact, are proof of that. He frequently worked with texts he created from simple materials and everyday objects. He created environments, objects, drawings, prints and collages. In his original artistic phase he implemented several works in architecture. He studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava (1960 – 1966, under prof. J. Kostka) where he also worked as professor (from 1992) and head of the studio at the Department of Sculpture (1990 – 2008); he was also a part-time teacher at the Academy of Performing Arts in Bratislava (1973 – 1988). The retrospective of his work entitled Kovadlina snov (Anvil of Dreams) was prepared by the Slovak National Gallery in Bratislava (2002).

Juraj Meliš Z cyklu Lejdýs & Džentlmens /

From the Ladies & Gentlemen Cycle, 2000 – 2002 maľované drevo, kov / painted wood, metal 100 × 70 cm

251

252

< Juraj Meliš Ideoteka humanitatis, 1976 kombinovaná technika / mixed media 38 × 45 cm Juraj Meliš Ideoteka humanitatis, 1976/1978 fotografia / photograph 30 × 40 cm Juraj Meliš Ideoteka humanitatis, 1976/1978 fotografia / photograph 30 × 40 cm

253

Juraj Meliš IDEA, Z cyklu IDEA /

IDEA, From the IDEA Cycle, 1982 fixka na papieri / marker on paper 45 × 63 cm

254

Juraj Meliš IDEA, Z cyklu IDEA /

IDEA, From the IDEA Cycle, 1982 ceruza na papieri / pencil on paper 45 × 62.5 cm

Juraj Meliš IDEA, Z cyklu IDEA /

IDEA, From the IDEA Cycle, 1982 fixka na papieri / marker on paper 50 × 65 cm

Juraj Meliš IDEA, Z cyklu IDEA /

IDEA, From the IDEA Cycle, 1977 kombinovaná technika na papieri / mixed media on paper

88.5 × 62.5 cm

255

Juraj Meliš Idea, 1979/1982 grafika / print 98.5 × 68.5 cm

256

Juraj Meliš Idea II, 1982/1983 grafika / print 73 × 102 cm

Juraj Meliš Idea III, 1982/1983 grafika / print 73 × 102 cm

Juraj Meliš Idea II, 1982/1983 grafika / print 100 × 69.5 cm

257

258

< Juraj Meliš Idea I, 1982/1983 grafika / print 70 × 100 cm Juraj Meliš Monológy I / Monologues I, 1983/1987 kresba na papieri / drawing on paper 72 × 100 cm

Juraj Meliš Hľadanie identity I / Searching for Identity I, 1993 grafika / print 105 × 71 cm

259

Juraj Meliš Rozbujnel..., z cyklu Vizuálna poézia /

Grown Wild…, from the Visual Poetry Cycle, 1971

kombinovaná technika na fotografii / mixed media on photograph

40 × 30 cm

260

Juraj Meliš Na blažených vlnách, z cyklu Vizuálna poézia, 70. roky / On Happy Waves, from the Visual Poetry cycle, the 1970s kombinovaná technika na fotografii / mixed media on photograph

30 × 40 cm

Juraj Meliš Nesmelým tlkotom srdca, z cyklu Vizuálna poézia, / By a Shy Heart Beat, from the Visual Poetry Cycle, 1971 fotografia / photograph 30 × 40 cm

261

262

< Juraj Meliš Pod hladinou /

Under the Water’s Surface, 1973 grafika / print

45 × 62.5 cm

< Juraj Meliš Maskované / Masked, 1973 grafika / print 45 × 62.5 cm

Juraj Meliš Zbytočná otázka /

Redundant Question, 1972 grafika / print

63 × 45 cm

263

Juraj Meliš Tri napísané maľby / Three Written Paintings, 1975 grafika / print 86.5 × 42 cm

264

265

Juraj MELIŠ

266

Z medzinárodných výstav: Aktuelle Kunst aus Osteuropa. Oldenburger Kunstverein, Oldenburg (1982); Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s. Queens Museum of Art, New York (1999) etc.

Selected international exhibitions: Aktuelle Kunst aus Osteuropa. Oldenburger Kunstverein, Oldenburg (1982); Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s. Queens Museum of Art, New York (1999) etc.

Zastúpenie v zbierkach: Kassák Múzeum, Budapešť; Národní galerie v Praze, Praha; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Slovenská národná galéria, Bratislava; Zbierka Linea, Bratislava etc.

Representation in collections: Kassák Múzeum, Budapest; Národní galerie v Praze, Prague; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Slovak National Gallery, Bratislava; Linea Collection, Bratislava.

Alex Mlynárčik – to sú celoživotné Permanentné manifestácie vychádzajúce z idey tvorivej hravosti a radosti z tvorby v duchu Nového realizmu. Obracia sa k najobyčajnejšej realite, vytvára kultové objekty, organizuje aj veľkolepé akcie „živohry“, pri ktorých sa aj náhodní diváci stávajú rovnocennými spolutvorcami diela. Dôležité boli a sú Mlynárčikove „Obety“ – niečo dávať a nič za to neočakávať, vytvárať tak iný rozmer komunikácie. Aj v rámci Argillie, vybudovanej krajiny odinakiaľ, nachádzajúcej sa všade na svete. Alex Mlynárčik – they are lifelong Permanentné manifestácie (Permanent Manifestations) based on the idea of creative playfulness and joy in the spirit of New Realism. He turns to absolutely ordinary reality, he creates cult objects, he also organizes grandiose events “live games” in which even accidental spectators become equal co-creators of the artwork. Mlynárčik’s “Obety” (Sacrifices) – which gives without expecting anything in return and thus creates a different dimension of communication, was and still is important. Also within the framework of Argillia, land built from another place and situated all over the world.

Ivan Jančár, 2017

Alex Mlynรกrฤ ik

Alex MLYNÁRČIK (*1934, Žilina) vstúpil do dejín slovenskej neoavantgardy ako vytrvalý hľadač „inej strany umenia“. Ako prvý uviedol do slovenského umenia ideu jednoty kreativity umenia s kreativitou autentického života: premenil „umenie – dielo“ na „umenie – čin“. Bol iniciátorom totálneho spojenia umenia a života na základe apropriácie (privlastnenia) reality, v šesťdesiatych rokoch 20. storočia tak vyrovnával krok slovenského výtvarného umenia s najsúčasnejšími európskymi trendmi. V prvej polovici desaťročia bol ovplyvnený informelom, zásadnú časť Mlynárčikovho nonkonformného diela tvoria slávnosti – „živohry“ – veľkorysé spontánne sviatky kolektívnej tvorivosti či utopické prospektívne projekty. Vo svojich dielach uplatňuje planetárnu imagináciu, rovnako ako zmysel pre ironickú hru s významom, erotickú mystifikáciu i poetickú civilizačnú fikciu. Dôsledne sa snažil dematerializovať podstatu umeleckého diela. Najprv študoval súkromne, pri pokuse o ilegálny útek z Československa bol zadržaný a väznený (1951). Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1959 – 1965, prof. P. Matejka) a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1963 – 1964, prof. V. Sychra). Spolupracoval s parížskym hnutím Noví realisti a s teoretikom Pierrom Restanym. Akcie – „permanentné manifestácie“ realizoval na Slovensku a vo Francúzsku. S architektmi Vierou Meckovou a Ľudovítom Kupkovičom založil roku 1971 skupinu prospektívnej architektúry VAL (Cesty a aspekty zajtrajška). Od roku 1992 žije striedavo v Paríži a Žiline. Vystavoval na Bienále mladých v Paríži (1967, 1969, 1971), nezávisle od Bienále v Benátkach (1972). K nezrealizovanej výstave v Slovenskej národnej galérii vyšla publikácia Inde s textom P. Restanyho (1994), retrospektívnu výstavu mal v Galérii mesta Bratislavy (2014).

Alex Mlynárčik Metro, 1968 – 1991 kombinácia techník, keramika, drevo / mixed media, ceramic, wood

85 × 111 cm

270

271

272

Alex MLYNÁRČIK (*1934, Žilina) Alex Mlynárčik entered the history of the Slovak NeoAvant-Garde as a persistent seeker of a “different side of art.” He was the first Slovak artist to introduce the idea of the unity of artistic creativity and the creativity of an authentic life: he changed “art – work” to “art – act.” As the initiator of the total connection of art and life based on the appropriation of reality in the 1960s, he kept Slovak visual art in step with the most contemporary European trends. In the first half of the decade he was influenced by Informel; the essential part of his non-conformist work consists of festivities – “live games” – large scale, spontaneous holidays of collective creativity and perspective utopian projects. By applying planetary imagination as well as a sense of ironic playing with meaning, erotic mystification and poetic civilization fiction, he strives to dematerialize the essence of artwork. At first he studied privately. In 1951, after attempting to illegally emigrate from Czechoslovakia, he was captured and imprisoned, but he went on to study at the Academy of Fine Arts in Bratislava from 1959 to 1965 under Prof. P. Matejka and at the Academy of Fine Arts in Prague from 1963 to 1964 under Prof. V. Sychra. He cooperated with the Parisian New Realists movement and with theoretician Pierre Restany and carried out “permanent manifestations” in Slovakia and France. In 1971, together with architects Viera Mecková and Ľudovít Kupkovič, he founded a group of prospective architecture entitled VAL (Cesty a aspekty zajtrajška [Paths and Aspects of Tomorrow]). Since 1992 he has been living in Paris and Žilina. He exhibited at the Paris Youth Biennale (1967, 1969, 1971), and independently at the Biennale in Venice (1972). The publication Inde (Somewhere Else), which featured a text by Pierre Restany (1994), was intended for the un-implemented exhibition at the Slovak National Gallery; a retrospective exhibition was held at the Bratislava City Gallery (2014).

Alex Mlynárčik Villa Dei Mysteri, 1966 – 2008 kombinácia techník / mixed media 230 × 90 cm

273

274

Alex Mlynárčik Posolstvá IV / Messages IV, 1963 kombinovaná technika / mixed media 60 × 110 cm

275

Alex Mlynárčik Palm Beach (Metamorphoses) II., 1979 monotypia na papieri / monotype on paper 100 × 100 cm

276

Alex Mlynárčik Palm Beach (Metamorphoses) III., 1979 monotypia na papieri / monotype on paper 100 × 100 cm

277

278

Alex Mlynárčik Permanentná manifestácia – Lola / Permanent Manifestation - Lola od marca 1966 / from March 1966

kombinovaná technika na dreve, polychrómia / mixed media on wood, polychromy

50 × 90 × 15 cm

279

Alex MLYNÁRČIK Z medzinárodných výstav: Europa – Europa, Kunst- und Ausstellungshalle der BRD, Bonn; Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlín (1994); Aspekte / Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň; Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s, Queens Museum of Art, Oueens (1999); Sounding the Body Electric. Experiments in Art and Music in Eastern Europe 1957 – 1984, Muzeum Sztuki Lodz, Lodž (2012) etc. Zastúpenie v zbierkach: Moderna galerija, Ľubľana; National Museum of Modern Art, Tokio; Národní galerie v Praze, Praha; Muzeum umění, Olomouc; Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; Považská galéria umenia, Žilina etc.

280

International exhibitions: Europa – Europa, Kunst- und Ausstellungshalle der BRD, Bonn; Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlin (1994); Aspekte / Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna; Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s, Queens Museum of Art, Queens (1999); Sounding the Body Electric. Experiments in Art and Music in Eastern Europe 1957 – 1984, Muzeum Sztuki Lodz, Lodz (2012), and others. Representation in collections: Moderna galerija, Ljubljana; National Museum of Modern Art, Tokyo; National Gallery in Prague Prague; Art Museum, Olomouc; Slovak National Gallery, Bratislava; Bratislava City Gallery; Považie Art Gallery, Žilina, and others.

Kľúčovou oblasťou tvorby Ilony Némethovej sú intermediálne inštalácie a publicartové projekty. Rezonujú v nich rozmanité témy, ako sú ekologické otázky, reflexia mužskoženských vzťahov s dôrazom na rodové aspekty, zrušenie hranice medzi súkromným a verejným priestorom, manipulačné praktiky masmédií a náboženstva, kritika politiky a zneužívania moci vrátane kritických pohľadov na eskaláciu nacionalizmu a xenofóbie v rámci väčšinovej slovenskej spoločnosti vo vzťahu k maďarskej, rómskej, židovskej, alebo inej minorite s odkazmi na historickú pamäť a kultúrnu identitu geopolitického regiónu Slovenska a strednej Európy, ako aj prezentácia súčasných sociálnych problémov a tematizovanie ikonografie práce. Németh artikuluje vo svojich mnohoznačných dielach aktuálne sémantické obsahy, ktoré sú založené na kombinácii každodenných predmetov (readymades) a sochárskych alebo architektonických objektov vo sviežom vizuálnom jazyku, pričom podmienkou recepcie mnohých diel je participácia alebo interakcia diváčok a divákov. Intermedial installations and public-art projects are Ilona Németh’s key area of concentration. They relate to ecological issues, a reflection of masculine-feminine relations with an emphasis on gender aspects, eliminating boundaries between private and public space, the manipulative practices of mass media and religion, criticisms of politics and the abuse of power, including critical views on the escalating nationalism and xenophobia within the majority Slovak society toward the Hungarian, Roma, Jewish or other minorities with references to the historical memory and cultural identity of the geopolitical region of Slovakia and Central Europe, and the representation of current social problems and thematizing iconography of labor. Her works with multiple interpretations articulate topical semantic content based on a combination of everyday objects (readymades) and sculptural or architectural objects in fresh visual language, while the participation or interaction of spectators is a condition for the reception of many of her works.

Katarína Rusnáková, 2018

Ilona NĂŠmeth

ILONA NÉMETH (*1963, Dunajská Streda) patrí k najrešpektovanejším predstaviteľkám súčasného vizuálneho umenia doma i v zahraničí, zaujímajú ju rodové i spoločenské témy, pohyblivá hranica medzi súkromným a verejným. V prostredí maďarskej i slovenskej kultúry je známa predovšetkým ako verejne činná umelkyňa, ktorá sa venuje inštitucionálnej kritike a spoločensko-politickému aktivizmu. Jej začiatky poznamenala postmoderná poetika, rýchlo prešla k vecnejším i radikálnejším podobám nájdeného objektu a inštalácie, k ich širšiemu, kontextuálnemu zadefinovaniu. Smerovala k veľkorysejším údernejším zostavám a k cieleným zásahom do prostredia. Neskôr potlačila otázky estetiky a sústredila sa viac na adresnosť a výpoveď svojich diel, prostredníctvom ktorých skúma rôzne aktuálne spoločenské problémy (napr. projekt Eastern Sugar v Kunsthalle, Bratislava, 2018). Viaceré jej odvážne nábytkové „skulptúry“ a inštalácie sa dnes považujú za „ikony feminizmu“ deväťdesiatych rokov. Venuje sa objektu, inštalácii, videu a umeniu vo verejnom priestore, čo ju dnes zaujíma najviac. Študovala typografiu a knižné umenie na Vysokej škole úžitkového umenia v Budapešti (1981 – 1986), kde v roku 2006 získala aj doktorát. Bola spoluzakladateľkou a spoluorganizátorkou aktivít STUDIA erté (1987 – 1997, festival multimediálneho umenia Transart Communication v Nových Zámkoch). Po skončení vysokej školy začala pôsobiť paralelne na maďarskej i slovenskej umeleckej scéne. Od roku 2004 vedie IN ateliér na Katedre intermédií a multimédií VŠVU v Bratislave. Je nositeľkou Ceny Nadácie S. Máraiho (1998), Munkáczyho ceny (2001) a i. Reprezentovala Slovensko na 49. bienále v Benátkach (2001, s J. Surůvkom). Žije v Dunajskej Strede.

Ilona Németh MALM – IN, 2008 nábytkový panel, hliník, čalúnenie /

furniture panel, aluminium, upholstery spolupráca s / cooperation with: Marián Ravasz

80 × 75 × 48 cm

284

285

286

ILONA NÉMETH (*1963, Dunajská Streda) is one of the most respected representatives of contemporary visual art at home and abroad; she is interested in gender and social topics, and moving the boundary between the public and the private. She is active in institutional criticism and social and political activism related to the environment of Hungarian and Slovak culture. Her early years were marked by Postmodern poetics before she moved to more objective and radical forms of found objects and installation, and their wider contextual defining. She was moving towards more grandiose and striking sets and targeted impacts on the environment. She later left behind the issues of aesthetics and concentrated on the address-orientation and utterance of her works through which she examines diverse topical social problems such as the Eastern Sugar project in Kunsthalle, Bratislava, 2018). Several of her daring furniture “sculptures” and installations are considered “icons of feminism” of the 1990s. These days she primarily works with object, installation, video and art in public spaces. She studied typography and book art at the Academy of Applied Arts in Budapest (1981 – 1986), where in 2006 she finished her postgraduate doctoral studies. She is co-founder and co-organizer of the activities of STUDIA erté (1987 – 1997, the Transart Communication festival of multimedia art in Nové Zámky). After graduating from the Academy, she began to work on both the Hungarian and Slovak visual art scenes. She has led the IN studio at the Department of Intermedia and Multimedia at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava since 2004. She won the award of the S. Márai Foundation (1998), the Munkácz Award (2001) and others. She represented Slovakia at the 49th Venice Biennale (2001, along with J. Surůvka). She lives and works in Dunajská Streda.

Ilona Németh MALM – IN, 2008 nábytkový panel, hliník, čalúnenie /

furniture panel, aluminium, upholstery spolupráca s / cooperation with: Marián Ravasz

80 × 75 × 48 cm

287

288

289

290

Ilona Németh METOD, 2015 drevotrieskové dosky / furniture panels spolupráca s / cooperation with: Marián Ravasz 154 × 186 × 180 cm

291

Ilona NÉMETH Z medzinárodných výstav: After the Wall. Art and Culture in Post-Communist Europe. Moderna Museet, Štokholm; Aspekte/ Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999. Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (1999); Gender Check: Feminity and Masculinity in the Art of Eastern Europe. Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (2009); A hős, a hősnő és a szerző/ The Hero, the Heroine and the Author. Kortárs Művészeti Múzeum – Ludwig Múzeum/Museum of Contemporary Art – Ludwig Múzeum, Budapešť (2012) etc. Zastúpenie v zbierkach: Győri Városi Múzeum, Győr; Kortárs Művészeti Múzeum – Ludwig Múzeum, Budapešť; New Bedford Whaling Museum, New Bedford; Slovenská národná galéria, Bratislava; Považská galéria umenia, Žilina etc.

292

Selected international exhibitions: After the Wall. Art and Culture in Post-Communist Europe. Moderna Museet, Stocholm; Aspekte/Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999. Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna (1999); Gender Check: Femininity and Masculinity in the Art of Eastern Europe. Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna (2009); A hős, a hősnő és a szerző/ The Hero, the Heroine and the Author. Kortárs Művészeti Múzeum – Ludwig Múzeum/Museum of Contemporary Art – Ludwig Múzeum, Budapest (2012). Representation in collections: Győri Városi Múzeum, Győr; Kortárs Művészeti Múzeum – Ludwig Múzeum, Budapest; New Bedford Whaling Museum, New Bedford; Slovak National Gallery, Bratislava; Art Gallery of Považie Region in Žilina.

Roman Ondak ruší šablóny a schémy vypestované našou pohodlnou mysľou. Dokáže vydolovať esenciu stratenú v hĺbke pamäti, bezvýznamnú nepatrnosť zasunutú to zabudnutia. Nepotrebuje na to exponované gestá, lebo neinscenuje divadlo. Zdanlivo hravo zviditeľňuje neviditeľné a pohráva sa s istotami overeného aby zasial zrnko pochybnosti. Len preto, aby sme zastali, uvideli, dotkli sa a možno na chvíľu precitli. Roman Ondak rejects the templates and schemes cultivated by our lazy mind. He is able to recover the essence lost in the depths of memory and meaningless minutiae pushed into oblivion. He does not require ostensible gestures, because he is not staging a play. In an apparently playful way, he makes visible the invisible and toys with verified certainties in order to plant a seed of doubt. Only for us to pause, to see, to touch and perhaps even to awaken for a moment.

Beata Jablonská, 2017

Roman Ondak

Roman ONDAK(*1966, Žilina) je v súčasnosti jedným z najvýraznejších predstaviteľov postkonceptuálnych tendencií, zo slovenských umelcov sa mu najväčšmi podarilo presadiť v zahraničí i v širších kontextoch súčasného medzinárodného umenia. Pracuje s obklopujúcou skutočnosťou – jej poetickým inscenovaním či kontextuálnymi posunmi. Rád diváka vťahuje do hry neustálymi a protirečivými presunmi významov na miestach, kde zvykne očakávať niečo dané, resp. iné. Často obmieňa vizuálne vnemy, inými prostriedkami a miestami až s rušivou aktivitou nastoľuje novú rovnováhu. Využíva na to najrozmanitejšie výtvarné formy a médiá: kresbu, videozáznam, fotografiu, performanciu, sochu či inštaláciu. V súčasnosti sa v jeho tvorbe čoraz viac presadzujú „hravé“, minimalistické interiérové simulácie a intervencie do prostredia, cez ktoré náznakmi tematizuje narušenia a vychýlenia rôznych kultúrno-spoločenských vzťahov, medziľudskej komunikácie i životných situácií. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1988 – 1994, prof. D. Fischer), absolvoval viaceré študijné a rezidenčné pobyty, napr. na Slippery Rock University v Pensylvánii (1993), bol štipendistom DAAD Berlín (2007 – 2008). Žije v Bratislave. Svoje projekty prezentoval na samostatných výstavách v kolínskom Kunstvereine (2004); Tate Modern v Londýne (2006), v Pinakothek der Moderne v Mníchove (2007); v MoMA v New Yorku (2009); v Musée d’Art Moderne de la Ville de Paris v Paríži; v Deutsche Guggenheim v Berlíne (2012); v Museo Reina Sofia v Madride (2013) etc. Vystavoval na berlínskom bienále (2010); bol viackrát zaradený do hlavnej medzinárodnej výstavy na Bienále v Benátkach (2003, 2011), tamtiež pre Český a slovenský pavilón realizoval mimoriadne úspešný projekt LOOP (2009), na základe čoho sa stal nominantom prestížnej Hugo Boss Prize (2010).

Roman Ondak Unauthorized Access Prohibited, 2015 dverová mreža, tabuľka, štítok na stene / Bars on door, plate, sign on wall

195.5 × 95 × 3.5 cm

296

297

298

Roman ONDAK (*1966, Žilina) One of the most distinctive representatives of post-conceptual tendencies, Roman Ondak has received the most international recognition from among Slovak artists. He works with surrounding reality – its poetic staging and contextual shifts. He likes to pull spectators into the game through constant, contradictory and unexpected shifts of meaning. He frequently varies visual perceptions. Through the use of different means and even disturbing activities, he established a new balance while employing the most diverse possible artistic forms and media: drawing, video recording, photography, performance, sculpture and installation. Nowadays, his work features “playful”, minimalist interior situations and interventions in an environment whose hints thematize disturbances and deviations in various cultural and social relations, interpersonal communication and living situations. He studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava from 1988 to 1994 under prof. D. Fischer and participated in internships and residential stays at Slippery Rock University, Pennsylvania (1993) and DAAD Berlin, where he was a scholarship recipient (2007 – 2008). He lives in Bratislava. He has presented his projects at monographic exhibitions at Kunstvereine, Cologne (2004); Tate Modern, London (2006), Pinakothek der Moderne, Munich (2007); MoMA, New York (2009); Musée d’Art Moderne de la Ville de Paris; Deutsche Guggenheim, Berlin (2012); Museo Reina Sofia, Madrid (2013), among others. He also participated at the Berlin Biennale (2010) and was featured in the main international exhibition at the Biennale in Venice (2003, 2011), where he also carried out an extremely successful project entitled LOOP for the Czech and Slovak Pavilion (2009), which earned him a nomination for the prestigious Hugo Boss Prize (2010).

Roman Ondak Leave the Door Open, 1999 nájdená kľučka na dvere namontovaná na stene /

found door knob installed on wall,

23.7 × 11 × 5 cm

299

Roman Ondak Leave the Door Open, 1999 kresba na milimetrovom papieri / drawing on paper, 21 Ă&#x2014; 29.6 cm

300

Roman Ondak Unauthorized Access Prohibited, 2015 kresba a koláž na papieri / drawing on paper, 16.6 × 24 cm

301

302

Roman Ondak Unauthorized Access Prohibited, 2015 kresba na papieri / drawing on paper 23 × 29 cm

< Roman Ondak Leave the Door Open, 1999 kresba na papieri / drawing on paper 21 × 27.8 cm < Roman Ondak Leave the Door Open, 1999 kresba na papieri / drawing on paper 22 × 29.7 cm

303

Roman Ondak Bed, 1997 farebná fotografia kašírovaná na dibonde, zarámovaná, edícia 1/5+2 A.P. / color photograph backed on Dibond, framed, 1/5+2 A.P. edition, 47 × 65 cm

304

Roman Ondak Charcoal Line and Water Line, 1997 farebná fotografia kašírovaná na dibonde, zarámovaná, edícia 1/5+2 A.P. / color photograph backed on Dibond, framed, 1/5+2 A.P. edition, 47 × 65 cm

305

306

Roman Ondák Notes III, 1991 tempera na nájdených stránkach z poznámkových zošitov / tempera on found pages of notebooks každá kresba medzi 14,5 × 19 cm a 16.2 × 20.2 cm / each drawing varies from 14.5 × 19 cm and 16.2 × 20.2 cm

307

Roman ONDAK Z medzinárodných výstav: Manifesta 1, Rotterdam (1996); Aspekten – Positionen 1949 – 1999. Museum moderner Kunst, Viedeň; After the Wall. Moderna Musseet, Štokholm (1999); Manifesta 3., Ľubľana (2000); Promesses du Passée. Une histoire discontinue de l’art dans l’ex-Europe de l’Est. Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paríž (2010); Documenta (13). Kassel (2012); Une histoire, art, architecture et design, des années 80 à aujourd’hui Paris. Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paríž (od 2014) etc. Zastúpenie v zbierkach: MoMA, New York; Guggenheim Museum, New York; Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paríž; Pinakothek der Moderne, Mníchov; Tate Modern, Londýn; Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; zahraničné súkromné zbierky doma etc.

308

International exhibitions: Manifesta 1, Rotterdam (1996); Aspekten – Positionen 1949 – 1999. Museum Moderner Kunst, Vienna; After the Wall. Moderna Musseet, Stockholm (1999); Manifesta 3., Ljubljana (2000); Promesses du Passée. Une histoire discontinue de l’art dans l’ex-Europe de l’Est. Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paris (2010); dOCUMENTA(13). Kassel (2012); Une histoire, art, architecture et design, des années 80 à aujourd’hui Paris. Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paris (od 2014) , and others. Representation in collections: MoMA, New York; Guggenheim Museum, New York; Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paris; Pinakothek der Moderne, Munich; Tate Modern, London; Slovak National Gallery, Bratislava;, Bratislava City Gallery; private collections abroad and at home, and others.

Patrí k neprehliadnuteľným postavám slovenského umenia i jeho medzinárodných kontextov: nekompromisný burič a aktivista – vždy „sám proti sebe“ – vo svojej tvorbe vášnivo a s nasadením uvažuje nad všetkým, čo našu civilizáciu určuje a zároveň presahuje. Hoci je Sikorovo gesto umelca – stvoriteľa stále nabité neskrotnou energiou a „medziplanetárnym“ rozmachom, človek – pozemšťan v ňom neustále pochybuje, neprestáva klásť otázky o zmysle našej cesty... He is one of the outstanding figures of Slovak art and its international contexts: an uncompromising rebel and activist – always “against himself” – in his oeuvre he passionately deliberates about everything which determines and even goes beyond our civilization. Although Sikora’s gesture of artist – creator is still charged by untamable energy and “interplanetary” boom, a man – Earthling permanently doubts, does not cease from asking questions about the sense of our path…

Katarína Bajcurová, 2017

Rudolf Sikora

Rudolf SIKORA (*1946, Žilina) patrí od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia k najvýznamnejším postavám českého a slovenského výtvarného umenia, počas normalizácie bol aktívny na neoficiálnej – alternatívnej umeleckej scéne. Vo svojom ateliéri v Bratislave zorganizoval 1. otvorený ateliér (1970), ktorý predznamenal nástup silnej generácie tvorcov. Vyšiel zo svojskej syntézy „novej citlivosti“ a konceptuálneho myslenia, neskôr ho obohatil aj o postmoderné podnety. Ako jeden z prvých umelcov v Československu a aj v Európe sa zaoberal novou témou globálno-civilizačného a ekologického ohrozenia sveta. Svoju osobitú kozmologickú víziu oprel o vedecké poznatky z teórie vzniku a existencie vesmíru, pričom vytvoril originálnu umeleckú paralelu k vede. Neodmysliteľnou stránkou jeho osobnosti je dodnes spoločenský aktivizmus, programovo a systematicky reflektuje odkaz ruských revolučných avantgárd reprezentovaných hlavne Malevičovým dielom. Zasiahol do viacerých oblastí výtvarného umenia; venuje sa maľbe, kresbe, grafike, fotografii, akčnému umeniu, tvorbe objektov a inštalácií. Patril k iniciátorom vzniku hnutia Verejnosť proti násiliu (1989) a na krátky čas aktívne vstúpil aj do politiky. Bol spoluzakladateľom skupiny Syzýgia (1988). Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1963 – 1969, prof. P. Matejka), kde neskôr pôsobil ako profesor (1990 – 2004), v pedagogickej činnosti pokračoval na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2004 – 2011). Retrospektívu svojej tvorby predstavil v Národnej galérii v Prahe (2006) a Slovenskej národnej galérii v Bratislave (2008).

Rudolf Sikora Múr (pocta Janovi Palachovi) / Wall (Tribute to Jan Palach), január / January 1969 olej, tempera, papier, sololit / oil, tempera, paper, hardboard, 200 × 140 cm

312

313

Rudolf Sikora z cyklu Výkričník VI. (projekt) /

from the cycle Exclamation mark VI. (project), 1974 fotografia, koláž/ photography, collage

70 × 50 cm

314

> Rudolf Sikora Vesmírne obydlia II. / Cosmic Dwellings II., 1981 fotografia / photography 50 × 70 cm

Rudolf SIKORA (*1946, Žilina) One of the most significant figures of Czech and Slovak visual art from the beginning of the 1970s, Rudolf Sikora was also active on the unofficial – alternative art scene during the period of Normalization. He organized 1. otvorený atelier (The 1st Open Studio) (1970) in his studio in Bratislava which heralded the arrival of a strong generation of artists. He emerged from his own synthesis of the “new sensibility” and conceptual thinking and later enriched it with post- Modernist inspirations. He was one of the first artists in Czechoslovakia and Europe to deal with the theme of global-civilization and the ecological threat to the world. He based his own cosmological vision on scientific knowledge from the theory of the origin and existence of the universe while creating an original, artistic parallel to science. His ongoing social activism systematically reflects the legacy of Russian revolutionary avant-gardes represented in particular by the work of Malevich. He has made an impact in painting, drawing, printmaking, photography, action art, the creation of objects and installations. As one of the initiators of the Verejnosť proti násiliu (Public against Violence) movement (1989), he actively entered the world of politics for a short period of time. He was also co-founder of the group Syzýgia (1988). He studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava from 1963 to 1969 under Prof. P. Matejka and later taught there (1990 – 2004) before continuing his pedagogical work at the Faculty of Arts of the Technical University in Košice (2004 – 2011). He presented a retrospective of his work at the National Gallery in Prague in 2006 and at the Slovak National Gallery in Bratislava in 2008.

315

Rudolf Sikora Štvorec pre Maleviča (z cyklu Noosféra) / Square for Malevič (from the cycle Noosphere), 1981/2014

giclée, 70 × 70 cm

316

Rudolf Sikora Ohrozenie (z cyklu Noosféra) /

Threat (from the cycle Noosphere)

1981/1995 – 2011 giclée, 70 × 55 cm

317

Rudolf Sikora Kresba pre fotografie Čierna diera, Sústredenie energie / Drawing for the Photographs Black Hole, Energy Concentration, 1976 kresba na papieri / drawing on paper 69 × 49 cm

318

Rudolf Sikora Kresba pre Môj vesmír (pozitív? negatív?) /

Drawing for My Universe (positive? negative?), 1978 kresba na papieri / drawing on paper

69.5 × 49.5 cm

Rudolf Sikora Kresba (negatív?) pre cyklus O svete /

Drawing (negative?) for the cycle about the World, 1977 kresba na papieri / drawing on paper

44 × 34 cm

Rudolf Sikora Skica ku knihe O svete (Pozitív?) /

Sketch for the Book About the World (Positive), 1977/1978 fotografia / photography

38 × 30 cm

319

Rudolf Sikora Kresba pre Energiu kríža /

Drawing for the Energy of the Cross, 1985 kresba na papieri / drawing on paper 70 × 49.5 cm

320

Rudolf Sikora Energia kríža /

Energy of the Cross, 1985/1987 fotografia / photography

100 × 70 cm

Rudolf Sikora From the cycle Čierna diera VI. / Black Hole VI., 1980 fotografia / photography 100 × 70 cm

Rudolf Sikora Kresba pre Môj vesmír II. (pozitív? negatív?) / Drawing for My Universe (positive? negative?), 1978 serigrafia / serigraphy 103.5 × 72.5 cm

321

322

Rudolf Sikora Sústredenie energie (Čierna diera II.) / Concentration of Energy (Black Hole II.), 1978 ofset na papieri, koláž na dreve / offset on paper, collage on wood

triptych, 86 × 168 cm

323

324

Rudolf Sikora Vesmírne obydlia / Cosmic Dwellings, 1981 fotografia, koláž / photography, collage

50 × 70 cm

325

Rudolf Sikora Skica k objektu Niekoľko triliónov možností rozpadu mohyly I,. II. /

Sketch for the Object Several Trillion Possibilities for the Disintegration of the Mound I., II., 1988/1989

koláž a tuš na papieri /

collage and ink on paper

59 × 42 cm

Rudolf Sikora Z cyklu Čierna mohyla /

From the cycle Black Mound, 1989 koláž na papieri / collage on paper 59 × 42 cm

> Rudolf Sikora Niekoľko triliónov možností rozpadu mohyly /

Several Trillion Possibilities for the Disintegration of the Mound, 1988/1989

olej, plátno / oil, canvas 303 × 300 cm

326

327

328

< Rudolf Sikora Projekty k 90 000 vyvezeným spoluobčanom / Projects for 90,000 Deported Fellow Citizens, 1994/2014 kresba na papieri / drawing on paper 70 × 50 cm

Rudolf Sikora Polčas rozpadu (venované pamiatke 90 000 vyvezeným spoluobčanom) / Half-Life (in Memory of 90,000 Deported Fellow Citizens), 1994/2011 drevo, neónové svetlo, akryl, ceruza / wood, neon light, acrylic, pencil

140 × 230 × 7 cm

329

Rudolf Sikora Zamrežovaný autor / Artist behind Bars, 2012/2017 koláž a kresba na papieri / collage and drawing on paper 81.5 × 60 cm

330

Rudolf Sikora Zamrežovaný autor / Artist behind Bars, 2012/2017 koláž a kresba na papieri / collage and drawing on paper 81.5 × 60 cm

331

> Rudolf Sikora Kamenná Krajina / Stone Land, 1967/1968 olej na plátne / oil on canvas 200 × 100 cm

Rudolf Sikora Spomienka na deskriptívnu geometriu / Memory of Descriptive Geometry, 1967 tuš, tempera, koláž, papier /

Rudolf Sikora Zátišie s deskriptívnou geometriou / Still Life with Descriptive Geometry, 1969 tuš, tempera, koláž, milimetrový papier /

36 × 28 cm

37.5 × 29.7 cm

ink, tempera, collage, paper

332

ink, tempera, collage, graph paper

333

334

Rudolf Sikora Pyramída... Civilizácia... Diagramy (priestorový model II.) / Pyramid...Civilization...Diagrams (spatial model II.), 1976 drevo, autotypia na papieri, koláž / wood, autotypy on paper, collage, 77 × 134 × 20 cm

335

336

Rudolf Sikora Pyramída... Civilizácia... Diagramy IV. / Pyramid...Civilization...Diagrams IV, 1976 kartón, autotypia na papieri, koláž / cardboard, autotypy on paper, collage, 162 × 276 cm

337

Rudolf SIKORA Z medzinárodných výstav: Aktuelle Kunst aus Osteuropa, Oldenburger Kunstverein, Oldenburg (1982); Akademie 1993, Akademie der Künste, Berlin (1993); Europa, Europa, Kunst- und Ausstellungshalle der BRD, Bonn (1994); Der Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlín (1994); Aspekte / Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (1999); Light Years: Conceptual Art and the Photograph 1964 – 1977, Art Institute, Chicago (2011) etc. Zastúpenie v zbierkach: Art Institute of Chicago, Chicago; National Gallery of Art, Washighton DC; Kupferstich Kabinett, Stadtsgalerie Dresden, Drážďany; Photosammlung Museum Ludwig, Kolín; Galerie der Stadt Esslingen, Museum Bochum, Bochum; Museum of Fine Arts, Houston; Národní galerie v Praze, Praha; Slovenská národná galéria, Bratislava etc.

338

International exhibitions: Aktuelle Kunst aus Osteuropa, Oldenburger Kunstverein, Oldenburg (1982); Akademie 1993, Akademie der Künste, Berlin (1993); Europa, Europa, Kunst- und Ausstellungshalle der BRD, Bonn (1994); Der Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlin (1994); Aspekte / Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna (1999); Light Years: Conceptual Art and the Photograph 1964 – 1977, Art Institute, Chicago (2011), and others. Representation in collections: Art Institute of Chicago, Chicago; National Gallery of Art, Washington D.C.; Kupferstich Kabinett, Stadtsgalerie Dresden, Dresden; Photosammlung Museum Ludwig, Cologne; Galerie der Stadt Esslingen, Museum Bochum, Bochum; Museum of Fine Arts, Houston; National Gallery in Prague; Slovak National Gallery, Bratislava, and others.

Monogramista T.D sa rád vymedzuje voči povesti etablovaného umelca a zvykne hovoriť, že trpezlivo pracuje na budovaní neistej pozície na okraji. Aj vo svojom domovskom prostredí alternatívneho umenia si prisúdil úlohu pochybovača ako toho, pre ktorého neplatia schémy a hranice. Práve naopak, neskrývane ich obchádza, prehliada hranice a čistotu žánrov a médií, prinajmenšom preto, aby udržiaval život v umení a nevzdal sa schopnosti žasnúť. Monogramista T.D likes to distant himself from the reputation of established artist and usually says that he patiently works on building an uncertain position on the margins. Even in his home environment of alternative art he attributed himself the role of sceptic, for whom no schemes or limits applied. On the contrary, he openly gets around them, he disregards the boundaries and purity of genres and media, at the very least for the sake of keeping life in art and not giving up the ability to be amazed.

Beata Jablonská, 2017

Dezider Tóth

MONOGRAMISTA T·D

Dezider Tóth | MONOGRAMISTA T·D (*1947, Výčapy-Opatovce) vstúpil na výtvarnú scénu začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia a počas normalizácie patril medzi iniciátorov a pravidelných účastníkov neoficiálnych výtvarných aktivít (bol najmladším účastníkom Sikorovho Otvoreného ateliéru). Ako konceptuálny umelec vo svojej tvorbe originálne zlúčil podnety umenia akcie, land-artu a vizuálnej poézie. Umenie chápe ako otvorenú komunikáciu a hru – stalo sa preňho synonymom tvorivosti bez hraníc, cestou ako porozumieť obklopujúcej skutočnosti, prostriedkom spontánneho i premysleného stotožňovania sa so svetom, kreovaním jeho novej vizuálnej metafory, ktorú možno vidieť a objaviť kdekoľvek. V rámci toho mu šlo predovšetkým o vyjadrenie etických vzťahov človeka k prírode: v jeho tvorbe dlho dominovala téma zraňovania a ochrany pred zraňovaním, ale aj téma ochrany prostredia nášho života ako takého. Pracuje viac s textami, slovami združovanými v poetických predstavách, než s pojmami konceptuálneho umenia či umenia ideí. Venuje sa text-artu, vizuálnym partitúram, objektu a akciám v prírode, svoju konceptuálnu tvorbu dokumentoval aj fotomediálne. Od roku 1991 tvorí hlavne inštalácie, najznámejšie sú nástenné variácie poličiek s manipulovanými knihami. Je členom zoskupenia A-R (Avance-Retard, 1989), ktorého členovia sa od konca sedemdesiatych rokov 20. storočia venovali analytickým prieskumom klasických médií, resp. rozvíjali a komentovali špecifickú vizuálnu podobu konceptu. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1966 – 1972, prof. P. Matejka), kde pôsobil ako profesor na Katedre maľby a iných médií. Pracuje aj v oblasti knižného a grafického dizajnu – autorskej knihy, od roku 1997 tvorí pod pseudonymom Monogramista T·D, pod menom Andro Verdan sa venuje literárnej tvorbe. Roku 2011 s Borisom Melušom zostavil a vo vydavateľstve OKO vydal knihu Monogramista T·D Nie som autor, som metafora. Žije v Brne.

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 06 (realizovaný) / (implemented), 1977 kombinovaná technika, latovka, akryl / mixed media, blockboard, acrylic , 80 × 80 cm

342

343

344

Dezider Tóth | MONOGRAMISTA T·D (*1947, Výčapy-Opatovce) Entering the visual art scene at the beginning of the 1970s and during the times of Normalization, Dezider Tóth was one of the initiators and regular participants in unofficial fine art activities (he was the youngest participant in Sikora’s Otvorený atelier [Open Studio]). As a conceptual artist, he combined the inspirations of action art, land-art and visual poetry in an original way. He understood art as open communication and a game – and it became for him a synonym for creativity without boundaries, a way of understanding the surrounding reality, the means for spontaneous and thought out identification with the world and the creation of his new visual metaphor, which can be seen and discovered anywhere. He was particularly interested in expressing the ethical relationships of man and nature; the themes of wounding and protection from wounding and the protection of the environment of our lives as such were predominant in his work for a long period of time. He works with texts, words associated with poetic ideas more than terms of conceptual art or the art of ideas. He is active in the field of text art, visual scores, open air objects and actions; he has also documented his conceptual work in the medium of photography. Since 1991 he has mainly created installations; the most famous are his mural variations of shelves with manipulated books. He is a member of the group A-R (Avance-Retard, 1989), whose members have analytically surveyed classical media, or developed and commented on a specific visual form of concept since the end of the 1970s. He studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava from 1966 to 1972 under Prof. P. Matejka, where he worked as professor at the Department of Painting and Other Media. He also works in the area of book and graphic design. Since 1997 he has worked under the pseudonym Monogramista T·D; he also publishes under the name Andro Verdan. In 2011, together with Boris Meluš and the OKO publishing house, he compiled and published Monogramista T·D Nie som autor, som metafora.[ Monogramista T·D I am Not an Author, I am a Metaphor]. He lives in Brno.

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 03, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas

60.5 × 60 cm

345

346

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 5a, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 60.5 × 68 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 11, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 60.5 × 60 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 17, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 60.5 × 60 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 15b, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 61 × 47 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 05b, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 61 × 47 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 16, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 60.5 × 47 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 10, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 61 × 47 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 12b, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 61 × 47 cm

347

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 06, 1977 kombinovaná technika, latovka, akryl / mixed media, blockboard, acrylic, 61 × 47 cm

348

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 15a, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 61 × 47 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 18, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 61 × 47 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D KOAN – 13, 1977 kombinovaná technika, makety, latovka, plátno / mixed media, models, blockboard, canvas, 51 × 47 cm Dezider Tóth / Monogramista T.D. KOAN – 02, 1977 pôvodná fotografia, originál / original photograph, original, 127 × 22 cm

349

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-01, 1977 objekt, autorská kniha, plátno, drevené tyčky, akryl / object, book, canvas, wooden rods, acrylic

30 × 3050 cm

350

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-09, 1977 plátno na ráme / canvas on frame 125 × 96 cm

351

352

Dezider Tóth / Monogramista T·D Fudži, 1977 model, laťovka, tabuľová čierna /

model, plywood, chalkboard black paint

32 × 79 cm

353

Dezider Tóth / Monogramista T·D Fudži I, 1977 inštalácia, obraz-objekt, tabuľová farba na plátne /

installation, painting-object, chalkboard paint on canvas,

75 × 200 cm

354

355

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-23/D, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm Dezider Tóth / Monogramista T·D K-23/C, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

356

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-23/B, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-20/A, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm Dezider Tóth / Monogramista T·D K-23/A, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-22, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

357

358

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-21, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-20/D, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-20/C, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-19, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-20/B, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-19, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-17, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-04, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

359

360

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-05, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-16, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

Dezider Tóth / Monogramista T·D K-05/B, 1977 tempera na kartóne / tempera on cardboard, 64 × 44 cm

> Dezider Tóth / Monogramista T·D K-13, 1977 inštalácia, konár a jeho kôra, autorská adjustácia v ráme a objekt / installation, branch and its bark, artist’s adjustment in frame and object, 132.5 × 27.5 × 12.2 cm

361

Dezider TÓTH | MONOGRAMISTA T·D

362

Z medzinárodných výstav: Artists from Central and Eastern Europe, Mattress Gallery, Pittsburgh (1995); Body and the East. From the 1960 to the Present, Moderna Galerija, Ľubľana (1998) etc.

International exhibitions: Artists from Central and Eastern Europe, Mattress Gallery, Pittsburgh (1995); Body and the East. From the 1960 to the Present, Moderna Galerija, Lubljana (1998), and others.

Zastúpenie v zbierkach: Mattres Factory, Pittsburgh; Städtische Museen, Heilbronn; Pécsi galéria, Pécs; Ulmer Museum, Ulm; Muzeum umění, Olomouc; Národní galerie v Praze, Praha; Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; regionálne galérie v SR a súkromné zbierky etc.

Representation in collections: Mattres Factory, Pittsburgh; Städtische Museen, Heilbronn; Pécsi galéria, Pécs; Ulmer Museum, Ulm; Art Museum, Olomouc; National Gallery in Prague; Slovak National Gallery, Bratislava; Bratislava City Gallery; regional galleries in the Slovak Republic and private collections, and others.

Jana Želibská (1941) patrí k významným osobnostiam progresívnej generácie neoavantgardných – akčných a konceptuálnych – umelcov šesťdesiatych rokov na Slovensku. Želibská od vstupu na výtvarnú scénu inklinuje k intermediálnym presahom – smeruje od obrazu k asambláži a environmentu, s čím súvisí aj posun k performativite a participatívnym formám umenia. Od deväťdesiatych rokov sa ťažiskom jej tvorby stáva videoumenie, hlavne multimedálne videoinštalácie realizované v neokonceptuálnom móde. Umelkyňa vo svojich vizuálne rozmanitých dielach invenčne prehodnocuje impulzy z pop-artu a Nového realizmu a zaujímavo spracúva podnety z každodenného života. Sovietska okupácia v roku 1968 a následná viac ako dvadsať rokov trvajúca normalizácia spoločnosti mala dosah na obmedzenie umeleckých aktivít a prezentáciu tvorby autorky. Želibská sa ako jedna z prvých umelkýň na Slovensku zameriava na artikuláciu rôznych otázok ženskej subjektivity v nadväznosti na širšie sociokultúrne aspekty blízke feminizmu. Jej ambivalentné diela sa okrem typického zmyslu pre humor a iróniu vyznačujú hravosťou, výstižnou vizuálnou skratkou, črtami provokácie a popieraním akéhokoľvek tabu. Druhou nosnou tematickou líniou tvorby Jany Želibskej je prepojenie ženského princípu s prírodou a vyjadrenie jej nesentimentálneho vzťahu k prírode a krajine ako k dôležitým zdrojom ustavičnej obnovy vitálnej energie a tvorivého potenciálu človeka.

Jana Želibská (1941) is an important member of the progressive generation of neo-avant-garde – action and conceptual – artists of the 1960s in Slovakia. Since entering the fine art scene, Želibská has inclined toward intermedia overlaps – she is heading from painting to assemblage and environment, which is also related to the shift towards performativity and participative forms of art. Videoart, particularly multimedia video installations in a neo-conceptual mode, became the focus of her work in the 1990s. Through her visually diverse artwork, she inventively re-evaluates Pop-art and New Realism impulses and interprets motifs from everyday life in an interesting way. The Soviet occupation in 1968 and the subsequent Normalization of society, which lasted for over twenty years, had an impact on the restriction of her artistic activities and the presentation of her work. Želibská was one of the first artists in Slovakia to focus on the articulation of various issues of feminine subjectivity in connection to wider social and cultural aspects close to feminism. In addition to her typical sense of humor and irony characterized by playfulness, apt visual contraction, her ambivalent creations are features of provocation and the rejection of any kind of taboo. The second dominant line of Jana Želibská’s oeuvre combines the feminine principle and nature and an expression of a nonsentimental relationship to nature and country as important sources of the permanent regeneration of vital energy and creative human potential.

Katarína Rusnáková, 2017

Jana Želibská

Jana ŽELIBSKÁ

Jana ŽELIBSKÁ (*1941, Olomouc) hneď po svojom nástupe na výtvarnú scénu koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia odvážne poprela a prekročila hranice obvyklých médií. Prostredníctvom novej obraznosti „iného“ umenia nekonvenčne narušila konvenčný svet predstáv o tradičnej úlohe ženy. Jej tvorba vyrástla z podnetov pop-artového environmentu a akčnej syntézy umenia a života, v sedemdesiatych rokoch sa podieľala na tvorbe kolektívnych slávností a individuálnych performancií. Neskôr výraznejšie využívala technické prostriedky: video, fotografiu, zvuk a svoju postkonceptuálnu tvorbu rozvíja hlavne v oblasti inštalácií a video-artu. V centre jej pozornosti stoja témy blízke feministickému umeniu – telesnosť, erotika, mýtus ženskej krásy, vzťahy medzi mužom a ženou. Zdôrazňuje nielen ich duchovný a fyzický aspekt, ale aj ich prírodné a sociálne, civilizačné rozmery. Charakteristickou črtou jej diela je ironický diskurz: depatetizuje tradičnú deľbu životných a sociálnych úloh mužov a žien, s nimi spojené falošné mýty a pseudoromantické fikcie. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1959 – 1966, prof. P. Matejka). Bola spoluzakladateľkou a členkou zoskupenia Čenkovej deti (1989), neskôr premenovanej na Untitled (1994). Vystavovala v českom a slovenskom pavilóne na Bienále v Benátkach (2017). Jej tvorba bola monograficky zhodnotená výstavou v SNG (2012), v súčasnosti rastie záujem o autorku na medzinárodnej scéne.

Jana Želibská Tabula III. / Board III., 1966 kombinovaná technika, ceruza, koláž, zlatý pigment, papier / mixed media, pencil, collage, gold pigment, paper

185 × 78 cm

366

367 61

368

Jana ŽELIBSKÁ (*1941, Olomouc) Immediately upon entering the visual art scene at the end of the 1960s, Jana Želibská boldly rejected the limits of usual media. Her new imagery of a “different” art disturbed the conventional world of ideas related to the traditional role of women. Her work grew from inspirations from the Pop Art environment and the action synthesis of art and life; in the 1970s she participated in creating collective festivities and individual performances. Later she used various technical devices such as video, photography and sound to develop her post-conceptual work, particularly in the area of installations and video-art. She explored themes close to feminist art such as carnality, erotica, the myth related to female beauty, and relations between men and women, to underline not only their spiritual and physical aspects, but also their natural, social and civilization dimensions. Ironic discourse is a characteristic feature of her work: she de-patheticizes the traditional assignment of the life and social roles of men and women and their related false myths and pseudo-romantic fictions. She studied at the Academy of Fine Arts in Bratislava from 1959 to 1966 under Prof. P. Matejka. She was co-founder of the group Čenkovej deti (Čenková’s Children)(1989), whose name was later changed to Untitled (1994). She exhibited at the Czech and Slovak Pavilion at Venice Biennale (2017). The Slovak National Gallery featured her work in a monographic exhibition in 2012. She is also attracting increased attention on the international scene.

Jana Želibská On / He, 1967 kombinovaná technika, strieborný pigment, sololit /

mixed media, silver pigment, hardboard

150 × 60 cm

369 61

370

Jana Želibská Ona-nymfa – prenesená do „terénu” okolia Bratislavy / She – Nymph – transferred “to the field” in the vicinity of Bratislava, 1983 farebná fotografia / color photography 40 × 30 cm

371

Amanita muscaria. 19. 11. 1970. Fotografická dokumentácia inštalácie Jany Želibskej na I. otvorenom ateliéri Rudolfa Sikoru na Tehelnej ulici v Bratislave. Dnes už legendárne jednodňové podujatie sa skončilo rozdaním plastových pokladničiek v tvare muchotrávky s čiernou stuhou s nápisom „Amanita muscaria – možnosť sporenia po celý rok 1971“. / Amanita muscaria. November 19, 1970. Photographic documentation of Jana Želibská’s installation at the I. otvorený atelier (1st Open Studio) of Rudolf Sikora on Tehelná Street in Bratislava. This legendary, one-day event ended with the passing of a plastic money-box in the shape of an Amanita mushroom with a black ribbon bearing the inscription “Amanita Muscaria – Possibility to save for all of 1971.”

372

361

374

Jana Želibská Snúbenie jari / Betrothal of Spring, 1970 čierno-biela fotografia / black and white photography

21 × 30 cm

375

Jana ŽELIBSKÁ Z medzinárodných výstav: VIII. Biennale de Paris, Musée d´Art Moderne de la Ville de Paris, Paríž (1973); Aspekte / Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mittel- europa 1949 – 1999, Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (1999); Gender Check. Femininity and Masculinity in the Art of Eastern Europe, Museum der Moderner Kunst, Stiftung Ludwig, MUMOK, Viedeň (2009); International Pop, Walker Art Center, Minneapolis (2015); The World Goes Pop, Tate Modern, Londýn (2015) etc. Zastúpenie v zbierkach: Slovenská národná galéria, Bratislava; Galéria mesta Bratislavy, Bratislava; regionálne galérie v SR a súkromné zbierky etc.

376

International exhibitions: VIII. Biennale de Paris, Musée d´Art Moderne de la Ville de Paris, Paris (1973); Aspekte / Positionen. 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999, Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig, Vienna (1999); Gender Check. Femininity and Masculinity in the Art of Eastern Europe, Museum der Moderner Kunst, Stiftung Ludwig, MUMOK, Vienna (2009); International Pop, Walker Art Center, Minneapolis (2015); The World Goes Pop, Tate Modern, London (2015), and others. Representation in collections: Slovak National Gallery, Bratislava; Bratislava City Gallery; regional galleries in the Slovak Republic and private collections, and others.

Art Fond – Stredoeurópsky fond súčasného umenia / Art Fond – Central European Contemporary Art Fund Koncepcia / Concept: Kristína Zaťko Jarošová Texty o výtvarníkoch / Texts about the artists: Katarína Bajcurová Texty / Texts: Katarína Bajcurová, Daniela Čarná, Jana Geržová, Richard Gregor, Daniel Grúň, Beata Jablonská, Ivan Jančár, Denisa Kujelová, Michal Murin, Boris Ondreička, Katarína Rusnáková, Stanislav Stankoci, Nina Vrbanová, Andrej Zaťko, Kristína Zaťko Jarošová Grafická úprava / Graphic Design: Stano Masár Jazyková korektúra / Language Editor: Jitka Madarásová Preklad / Translation: Elena and Paul McCullough Fotografie diel / Photographs of the artworks: Martin Marenčin, Ondrej Rychnavský, Adam Šakový a fotoarchív autorov / archive of authors Profilové fotografie / Profile Photographs: Milan Adamčiak / Michal Murin; Peter Bartoš / Ludmila Rampáková, Martin Marenčin; Juraj Bartusz / archív autora, Zdenek Smieško, Martin Marenčin; Mária Bartuszová / Gabriel Kladek; Milan Dobeš / archív autora, Kristína Zaťko Jarošová; Stano Filko / archív autora, Martin Marenčin; Milan Grygar / archív autora, Kristína Zaťko Jarošová; Jozef Jankovič / archív autora; Igor Kalný / archív autora; Michal Kern / archív autora; Július Koller / archív autora, Květa Fulierová, Martin Marenčin; Otis Laubert / Martin Marenčin; Denisa Lehocká / Boleslav Boška; Juraj Meliš / archív autora; Alex Mlynárčik / Jozef Ondzik; Ilona Németh / Kristina Turna, Joszef Rosta; Roman Ondak /archív autora, Benoit Linero; Rudolf Sikora / archív autora, Martin Marenčin; Dezider Tóth/ Monogramista T.D / archív autora, Martin Marenčin; Jana Želibská / archív autora Vydané / Published: 2019 Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť použitá, uchovaná pre neskoršie rešerše, šírená žiadnou formou alebo elektronickým, mechanickým, fotografickým či iným spôsobom bez predošlého súhlasu majiteľa copyrightu. /

Použité dielo na obálke / Artwork used on the cover: Mária Bartuszová Bez názvu / Untitled, 1985 (detail)

ART FOND

Articles inside

ART FOND collection 2019