Kristína Magdolenová
Poznámky k dejinám rómskej kultúry na Slovensku
Košice 2014
Publikácia vychádza s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci programu Kultúra národnostných menšín 2014
Za odbornú a jazykovú stránku zodpovedá autorka Vychádza v rámci edície Pamäť národa Kristína Magdolenová: Poznámky k dejinám rómskej kultúry na Slovensku Vydávateľ: Rómske mediálne centrum | MECEM, Košice, www.mecem.sk Tlač: Beki Design, s.r.o. ISBN: 978-80-971713-1-5 (brožované) 978-80-971713-2-2 (online) 978-80-971713-3-9 (e-book) 978-80-971713-4-6 (papierové) NEPREDAJNÉ
„ ..... z celého sveta urobili divadlo pre svoje umenie...“ Nikeferos Gregoras, začiatok 14. Storočia
„Divadlo patrí k najpôsobivejším umeleckým druhom, lebo pestrosť deja, ktoré má divák možnosť vidieť na vlastné oči a prežívať celým svojím srdcom, ho nesmierne aktivizuje. Priamy prejav živého herca - jeho tvorba priamo pred očami diváka - má na človeka veľký vplyv. Toto umenie hralo odjakživa významnú úlohu pri zjemňovaní a skultúrňovaní človeka. Takto som pochopila divadelné umenie aj ja, a preto som chcela aj takouto formou umenia pôsobiť na myslenie a formovanie rómskeho človeka.“ Elena Lacková o svoje hre Horiaci cigánsky tábor
III. Kalendárium rómskej kultúry na Slovensku po roku 1918
(výber udalostí)
55
1924 •
bol vykonaný súpis Cigánov na Slovensku. Celkovo v tomto súpise bolo evidovaných asi 65 000 Cigánov. V Košiciach ich žilo 771 osôb, z nich 131 si ako povolanie uvádzalo hudbu. Najlepší cigánski primáši a ich bandy hrávali v luxusných hoteloch, akými boli grandhotel Schalkház, hotel Európa alebo luxusná kaviareň Astória
1925 •
v Čechách bola zavedená evidencia pohybu potulných Cigánov a iných potulných skupín (bábkohercov, kolotočiarov ap.)
1926 •
22. decembra založili v Užhorode tzv. Cigánsku školu. Úlohou tejto školy bolo pripraviť deti na zaradenie do bežných škôl. Následne tieto školy vznikali aj v Košiciach, Ľubici pri Kežmarku, Mukačeve, Giraltovciach ap.
•
v Košiciach vznikla Unia československých cigánskych hudobníkov na čele s primášom Belom Iléšom, bývajúcom v Tábore na Tulipánovej ulici
1928 •
56
v októbri pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR v roku 1928 pripravili Rómovia v Košiciach na konci júna veľký monstrekoncert cigánskej hudby, ktorý sa konal v Sokolskom sade pri stanici za účasti 15 rómskych kapiel, popredných primášov z Košíc a celého Slovenska. Miestna tlač opisovala koncert ako veľkolepý, česť dirigovať týmto spojeným kapelám pripadla významnému a medzinárodne
známemu hudobníkovi Františkovi Horváthovi – kráľovi primášov. Po spoločných skladbách prebiehala aj súťaž a ocenenie výnimočných primášov a ich schopností. Z košických hudobníkov mohli členovia mestského zastupiteľstva, množstvo čestných hostí a radoví poslucháči obdivovať umenie Belu Illéša, Jána Orgována i Štefana Bundzika, ktorý na tomto verejnom zápolení zahral spamäti za sebou 101 obľúbených maďarských piesní
1929 •
vyšlo dielo Františka Štampacha Cikáni v ČSR
•
Štampach založil v Košiciach Ligu pre kultúrne povznesenie Cigánov, ktorá bola neskôr premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky. Spoločnosť realizovala okrem iného aj rôzne kultúrne podujatia, napr. vystúpenia v Košiciach, Užhorode, rôzne celovečerné programy pri rôznych príležitostiach. V roku 1930 bola Liga premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky. Na jej čele stáli lekári dr. J. Stuchlík, psychiater, dr. Měska, primár kožného oddelenia, dr. Klíma, mestský „fyzik“ a ďalší. Záber činnosti sa rozšíril z predchádzajúcich zdravotno-sociálnych aktivít spolku na realizáciu vedeckého výskumu rómskej problematiky v rámci svojej špecializácie, sprístupňovanie nadobudnutých poznatkov prostredníctvom odborných prednášok a diskusií, publikačných výstupov, nadobúdaním a udržovaním medzinárodných kontaktov s vedcami a spoločnosťami v Rumunsku, Maďarsku, Nemecku.
•
na tzv. Cigánskej škole v Košiciach založil učiteľ K. Pačenovský školský orchester, ktorý pravidelne a úspešne koncertoval medzi košickou verejnosťou a získavali pre školu peniaze na zabezpečenie hudobných nástrojov a na krytie školských potrieb. Boli to nielen učebnice, zošity a písacie potreby, ale aj knihy do knižnice
57
•
rómski hudobníci nahrávali v slovenskom rozhlase v Košiciach. Takisto sem prichádzali účinkovať aj ďalšie vynikajúce rómske kapely z miest i vidieka východného Slovenska i Podkarpatskej Rusi
1931 •
16. januára sa v Púchove narodil rómsky spisovateľ Ľudovít Didi. (Zomrel 15. 9. 2013, Vráble)
•
v marci vznikol futbalový klub ROMA Košice z iniciatívy Františka Švejdu, Václava Čížka a Viktora Immergluckera. Ako jediný rómsky klub na svete bol registrovaným členom Medzinárodnej futbalovej federácie
1932 •
58
7. januára sa v Klenovci narodil Ján Cibuľa, významný predstaviteľ rómského národnoemancipačného hnutia v Európe, študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Ako lekár pôsobil na Slovensku, v bývalej NDR a od roku 1968 vo Švajčiarsku. Okrem mnohých ďalších činností patril k spoluorganizátorom prvého kongresu Medzinárodnej únie Rómov (IRU), ktorý sa uskutočnil v máji roku 1971 v anglickom Opringtone za účasti delegátov z viacerých krajín, kde predstavil dôležitý program na záchranu rómskeho ľudu a jeho kultúry. Na tomto kongrese bol zvolený za zástupcu IRU v Komisii pre ľudské práva pri OSN v Ženeve. V roku 1978 organizoval Dr. Cibuľa II. kongres IRU v Ženeve, ktorý schválil smerovanie a hlavné ciele IRU na ďalšie obdobie, a na ktorom bol zvolený za prezidenta Medzinárodnej únie Rómov (IRU). V roku 1979 viedol a financoval dvanásťčlennú delegáciu západných a východných Rómov do sídla OSN v New Yorku. Úspešnosť tejto misie bola korunovaná 3. marca 1979, kedy OSN uznala Rómov za národ a ich medzinárodnú
reprezentatívnu organizáciu IRU prijala za svojho člena v skupine mimovládnych organizácií so štatútom pozorovateľa. Dr. Cibuľa sa stal vyslancom IRU pri OSN v Ženeve. Za svoju neúnavnú prácu získal mnohé uznania. Ako významná slovenská osobnosť bol zaradený do Príručky slovenskej exilovej kultúry, dostal ponuku od Českej televízie a produkčnej spoločnosti MEGA Entertaining z Izraela na nakrútenie dokumentárneho filmu o svojej osobe v roku 1999, v roku 2001 bol oficiálne navrhnutý na udelenie Nobelovej ceny za mier, v roku 2002 mu bola udelená cena za celoživotné úsilie od Associazione THEM ROMANO. Najväčšiu váhu prikladá Dr. Cibuľa Kultúrnej cene mesta Bern, ktorú získal v roku 1985. Bol iba druhým cudzincom v dlhoročnej histórii udeľovania tejto ceny, ktorý ňou bol poctený (v tej dobe ešte nemal Dr. Cibuľa švajčiarske občianstvo). Prvým bol svetoznámy fyzik Albert Einstein.
1934 •
školský orchester tzv. Cigánskej školy v Košiciach prispel k úspešným predstaveniam hry Cigánska svadba, ktoré vzniklo za účasti členov dramatickej družiny Kultúrneho a sociálneho spolku Cigánov pri Mestskom osvetovom zbore (pravdepodobne predchodcu spolku Lavutarisz). Autor hry Gabriel Kríž v spolupráci s učiteľom Pačenovským „ušil“ veselohru so spevmi a tancami, podľa dobovej tlače, priamo na mieru rómskych hercov, získavaných v Tábore. Opakované predstavenia vo viacerých mestách a pre rôzne spoločenské vrstvy zvýrazňovali príťažlivosť prezentácie rómskej kultúry vo vtedajšej spoločnosti. Kontakty medzi mestami a školami v Užhorode a Košiciach, spoluprácu medzi tamojšími učiteľmi, potvrdzuje aj iný zdroj informácie o uvedení podobnej hry Pytačky, autora Hegedüša, s ktorou úspešne vystupovali užhorodskí žiaci a ich rodičia. Aj oni prichádzali do Košíc, aby v rozhlasovom štúdiu účinkovali s rôznymi variantmi hudobných a dramatických produkcií. Zmienené 59
hudobno-divadelné kolektívy za účasti žiakov úspešne vystupovali na oslavách výročí príchodu Rómov do Európy a na Slovensko, či priamo založenia prvej cigánskej školy v ČSR
1936 •
otvorená cigánska trieda v Medzilaborciach
•
5. júna sa Košice stali sídlom ďalšieho podporného spolku pre Rómov „Lavutarisz – kultúrny a sociálny spolok Cigánov na Slovensku“. V jeseni 1936 mal už 525 členov
1937 •
zriadená tzv. cigánska škola v rómskej osade Podskalka v Humennom
•
v rokoch 1937 a 1938 prebiehali v Košiciach oslavy 500. výročia príchodu Rómov na naše územie. Ocenenia sa košickým Rómom dostalo aj zo strany poľského rómskeho kráľa Janusa Kwieka, všeobecne akceptovaného rómskeho reprezentanta v Európe, počas jeho návštevy v užhorodskej cigánskej škole v roku 1938
•
v rámci spolku Lavutarisz sa počas rokov 1937 – 1938 pokúšal o založenie samostatného Odborného živnostenského spoločenstva rómskych hudobníkov pre územie Slovenska pracovník Policajného riaditeľstva v Košiciach J. Pačaj, neskôr kapitán tajnej polície v Prešove a zarytý prenasledovateľ Rómov v Šarišsko-zemplínskej župe počas vojnového obdobia. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nepovolilo v roku 1940 presun spolku Lavutarisz do Prešova
1939 •
60
24. augusta sa v Hradišti narodil Dezider Banga
1940 •
vo Zvolene sa narodil rómsky prozaik a prekladateľ Ján BerkyĽuborecký. Zomrel 1.6.2004.
1948 •
vo februári vzniklo v Žiline Združenie slovenských Cigánov
•
16. apríla mala premiéru divadelná hra Horiaci cigánsky tábor. Jej autorkou bola Elena Lacková a nacvičila ju so svojim divadelným amatérskym súborom z Veľkého Šariša. Hra v nasledujúcom období mala viac ako stovku repríz po celom Slovensku
1949 •
13. novembra sa narodil Jozef Ravasz, rómsky spisovateľ, žije v Dunajskej Strede
1950 •
v rámci Týždňa vo filme bol odvysielaný desaťminútový príspevok o Cigánoch baníkoch a ich predákovi. Bolo to prvýkrát, čo sa v televízii objavil pozitívny materiál o Rómoch
1951 •
21. júna sa v Kameňanoch narodila rómska spisovatelka Zlatica Rusová. Písať začala, keď vážne ochorela. Publikuje v zborníkoch Rómskeho literárního klubu, Romano džaniben, na stránke Romea, MECEM-u. Vyšla jej kniha Staré rómske príbehy (2013)
61
1952 •
5. - 6. apríla sa konala celoštátna konferencia školských a kultúrno-osvetových pracovníkov národných výborov o práci medzi cigánskym obyvateľstvom. Ozvali sa hlasy za riešenie tzv. Cigánskej otázky ako národnostného problému, t.j. ozvali sa požadavky na uznanie rómskej kultúrnej identity a aby sa zabezpečil rozvoj kultúry a jazyka Rómov tak, ako u iných národností
•
Elena Lacková napísala divadelné hry Nový život, Rómske srdce
1953 •
4. novembra na Orientálnom ústave Československej akadémie vied sa konala schôdza, na ktorej odborníci z celej ČSSR rokovali o potrebe výskumu jazyka a kultúry Rómov. Začína sa vedecký výskum Rómov (Emília Horváthová postupne vyzbierala dôležitý historický a etnografický materiál o živote Rómov)
1955 •
bol natočený film Upre Roma (réžia Dimitrij Plichta, kamera Ján Cifra)
•
Horiaci cigánsky tábor nacvičí Elena Lacková s divadelníkmi v Prešove a je uvedená sa scéne Divadla J. Záborského
1956 •
62
Hru Eleny Lackovej Horiaci cigánsky tábor vydali LITA a DILIA
1957 •
Anton Facuna zaslal list ma ÚVKSČ s vypracovanými stanovami Zväzu Cigánov-Rómov v snahe založiť celoštátnu organizáciu, ktorá by zastrešovala Rómov. Organizácia nebola povolená
1960 •
mal premiéru dokumentárny film Ladislava Koudelku Sbohem Péro
•
vychádza kniha Mileny Hübschmannovej Cikánske písně
1961 •
vyšla kniha Cikánska otázka v ČSSR autora Jaroslava Susa. Sus odmieta postavenie Rómov ako národnostnej menšiny a presadzuje riešenie situácie Rómov len ako sociálneho problému
1962 •
mal premiéru dokumentárny film Ladislava Koudelku Žijú v budúcnosti svojho rodu
1963 •
vychádza Príručka cigánštiny (autor Jiří Lípa). Spracúva nárečie z okolia Humenného
1964 •
Emília Horváthová vydáva dielo Cigáni na Slovensku
63
1965 •
Anton Facuna vydáva prácu O našich Cigánoch, život kedysi a dnes
1968 •
predstavitelia Rómov Ján Cibuľa a Anton Facuna sa usilujú znovu o založenie Zväzu československých Cigánov (Romano jekhetaniben). Organizácia mala vydávať vlastný časopis okrem iného aj v rómčine a maďarčine. Požadovali tiež zastúpenie Rómov v zastupiteľských orgánoch. Orgány štátu na rôznych úrovniach sa k požiadavke vyslovili pozitívne. Pre rozkoly v rómskej komunite nakoniec nevznikla spoločná československá organizácia
•
odborná vládna komisia pripravujúca nové štátoprávne usporiadanie ČSSR navrha v rámci prípravy zákona 144/1968 Zb. Znenie paragrafu 1: „ČSFSR je federatívnym štátom dvoch rovnoprávných bratských národov: Čechov a Slovákov, ktorí sú nositeľmi československej štátnosti. ČSFSR je súčasne štátom rovnoprávných národných menšín a národností: Maďarov, Poliakov, Ukrajincov, Nemcov a Cigánov.“ Proti zneniu sa vyjadrili nielen zástupcovia štátnych orgánov ale aj vedeckých kruhov
•
19. novembra schválilo MV SR stanovy Zväzu Cigánov-Rómov a tým sa začala jeho pôsobnosť na Slovensku. Najväčším odporcom zväzu bol Ing. Imrich Farkaš, Róm, tajomník vtedajšej komisie pre riešenie otázok cigánskych obyvateľov (túto funkciu zastával do roku 1988)
1969 •
64
v apríli sa konala ustanovujúca schôdza Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku. Zakladajúcimi členmi boli MUDr. Ján Cibuľa, Anton Facuna, Dr. Alojz Pompa, JUDr. Gustáv Karika ai. Zväz zanikol 3.
januára 1973. Počas svojej existencie nepresadzoval využívanie rómčiny vo vzdelávaní a verejnom živote •
30. augusta sa konal ustanovujúci zjazd Svazu Cikánu-Rómu v Česku. Zanikol v marci 1973. Zväz vydával časopis Romano ľil a presadzoval rómčinu ako písaný jazyk
•
Dezider Banga začína pôsobiť ako dramaturg Slovenskej televízie v Košiciach (pôsobil tam do roku 1978)
•
Mária Cibuľová z Klenovca založila a viedla súbor rómskych piesní a tancov Upre Roma/Hor sa Rómovia, ktorý fungoval aj po zákaze Zväzu Cigánov-Rómov v roku 1973 a nezanikol
1970 •
sčítanie obyvateľov ukázalo, že v ČSSR žije 220 000 Rómov, z toho 160 000 na Slovensku
•
začali sa pripravovať pravopisné pravidlá pre rómčinu v rámci Jazykovednej komisie. Na ich vypracovaní sa podieľali Milena Hübschmannová, Bartolomej Daniel, Tomáš Homolek, A. Pešta, V. Fabián, V. Černý, V. Miltner. Základný koncept bol spracovaný v roku 1971
•
16. decembra promuje Elena Lacková na Karlovej univerzite (Fakulta osvetovej práce a žurnalistiky)
•
vychádza výber z rómskych ľudových rozprávok pod názvom Čierny vlas, zostavil Dezider Banga
•
v Toporci (okres Kežmarok) Milan Pompa uvádza hru Krvavý kvet
65
1972 •
vo Vikartovciach rómski divadelníci uvádzajú hru Jána Chalupku Starý zaľúbenec, hru režíroval Albert Pačaj
•
v Ľubici uvádzajú rómski divadelníci hru Červený kvet v réžii Jozefa Stojku
1973 •
vyšli Základy rómštiny Mileny Hübschmannovej
•
vyšla zbierka Rómske pohádky. Obsahovala rozprávky, ktoré Milena Hübschmannová vyzbierala od roku 1953
•
v apríl bol zrušený Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku
1975 •
7. januára sa narodila rómska spisovateľka Erika Hornáková. Píše v slovenčine, žije na Myjave. Autorka románov Tak som to chcela (2013), Nebezpečne blízko a Nikdy nehovor nie (2014)
1976 •
na Štátnej jazykovej škole v Prahe sa začala vyučovať rómčina
1978 •
66
na II. kongrese Medzinárodnej rómskej únie bol za jej predsedu zvolený slovenský Róm, lekár MUDr. Ján Cibuľa
1977 •
Výbor Organizácie spojených národov (OSN) priznal Rómom štatút národa a národnosti. Rómskym predstaviteľom v EP sa stal Ramirez Heredia z Madridu
•
v Prievidzi vznikol pri Dome pionierov folklórny súbor Čercheň/ Hviezda
1980 •
podľa výsledkov sčítania obyvateľov bolo zaevidovaných v ČSSR 288 400 Rómov, z toho 73 % na Slovensku – 199 853
•
Ľudoví Didi s manželkou Máriou podpísali Chartu 77
1983 •
v Sokolove (Česká republika – v tom čase Česká socialistická republika) založil divadlo Romen Emil Ščuka
•
v Prešove založila Daniela Hivešova-Šilanová súbor rómskej poézie, tancov s názvom Romane čhaja le čhavenca. Súbor oficiálne fungoval pri Závodoch priemyselnej automatizácie
•
Dezider Banga získal cenu Kniha roka 1983
1984 •
pravdepodobne od roku 1984 pôsobilo v Prahe divadlo Perumos. Založil ho Jan Rusenko. Bolo to kočovné divadlo, ktoré realizovalo rôzne autorské dramatické pásma
67
1986 •
v júli sa na 32. ročníku folklórneho festivalu Východná prezentoval rómsky folklór pod názvom Ľudia z rodu Rómov. Program pripravil folklorista Viliam Gruska. Vydaná bola aj LP platňa Džanas džindžarde dromeha
1988 •
SAV vydala monotematické číslo venované Rómom a ich kultúre. Zostavil ho Arne Mann
•
Český rozhlas uviedol hru Eleny Lackovej Žužika, v roku 1989 hra získala cenu v Žatve Českého rozhlasu a cenu Prix Bohemia na Festivale rozhlasových hier v Plzni
•
v Prahe vychádza vo formáte A4 samizdatové periodikum pod názvom Ľil v rómskom jazyku. Vydáva ho Emil Ščuka
1989
68
•
3. februára vydal ÚV KSS uznesenie, kterým povolil zakladanie rómskych kultúrnych spolkov a založiť rómske periodikum Lačho lav/ Dobré slovo.
•
Ján Berky-Ľuborecký vydal antológiu pre deti Rómska mať
•
26. novembra na Letenskej pláni vystúpili JUDr. Emil Ščuka a Jan Rusenko. Svoj prejav pre piskot nedokončili
•
v rokoch 89 – 90 vychádzalo periodikum ROMA, ktoré zaznamenáva aj novembrové a ponovembrové aktivity Rómov v Prahe, jeho šéfredaktorkou je Jarmila Balážová
1990 •
začala vznikať rómska politická scéna, ako prvá rómska politická strana vzniká v marci Rómska občianska iniciativa (ROI)
•
vzniká občianske združenie ROMANI KULTURA, na jeho čele je Dezider Banga
•
8. mája v Prešove vzniká Kultúrny zväz rómskej nárdnosti na Slovensku
•
28. júna – Slovenské národné muzeum Martin otvorilo výstavu Z dejín a súčasnosti našich Rómov
•
v apríli na Pedagogickej fakulte v Nitre vznikla Katedra rómskej kultúry. Jej cieľom bolo pripraviť učiteľov prvého stupňa ZŠ pre prácu s rómskymi deťmi
•
v novembri začal vychádzať spoločensko-kultúrny mesačník Roma, šéfredaktorom bol spisovateľ Dezider Banga
•
28. novembra historicky prvá návštěva prezidenta Václava Havla na Spiši
•
v Humennom vznikol pri centre voľného času Dúha rómsky súbor Kale jakha. Založil ho v rómskej osade Podskalka učiteľ základnej školy Michal Kaššo
1991 •
9. apríla prijala vláda SR Zásady vládnej politiky k Rómom. Rómovia mali okrem iného po prvýkrát možnosť prihlásiť sa k rómskej národnosti. Toto právo využilo cca 85 000 Rómov
•
jún – MK SR schválilo úlohy pre oblasť kultúry
69
70
•
3. augusta bolo zverejnené Memorandum rómskeho národa – prvé verejné prihlásenie sa Rómov k rómskej národnosti
•
2. – 3. októbra sa v Nimnici stretli predstavitelia ARKOs-u (Asociácia rómskych kultúrnych organizácií), kde rokovali o kultúrnych aktivitách, okrem iného rozhodli o vzniku detského časopisu Ľuľudi, ktorý malo vydávať združenie Romaňi kultúra a tiež o založení profesionálního rómskeho divadla
•
začala vychádzať rómska tlač, z viacerých médií dodnes vychádza Romano ľil (od septembra, neskôr ako Romano nevo ľil)
•
12. októbra sa v Humennom uskutočnil zakladajúci snem Kultúrneho zväzu rómskej spoločnosti. Zriadila ho Strana integrácie Rómov, ktorej predsedom bol Ing. Koloman Gunár
•
24. októbra zasadla zrekonstruovaná Rada vlády SR pre národnosti. Jej členmi boli aj Marián Pivoň, Dezider Banga, Dezider Oláh (neskôr aj Vincent Danihel a František Oláh)
•
začínajú vychádzať noviny Romipen/Rómstvo
•
7. decembra sa zástupcovia vlády SR, kancelárie prezidenta a cirkví sa po prvýkrát v dejinách poklonili pamiatke rómskych obetí II. svetovej vojny
•
na Katedre Blízkeho východu, Indie a Afriky FF Karlovej univerzity v Prahe sa začala vyučovať romistika ako päťročný univerzitný odbor
•
vyšiel v Prahe rómsko-český a česko-rómsky kapesní slovník. Zostavili ho Milena Hübschmannová, Hana Šebková a Anna Žigová
•
v Prešove sa realizovalo tzv. čítané divadlo pod názvom Kemu ce treba? v réžii Petra Scherhaufera, témou predstavení boli aj otázky spolunažívania, účinkovali v nich aj rómski hudobníci napr. Bandyovci z Košíc, speváci Ondrej Ferko, Milan Godla
•
Jozsef Ravasz založil trojjazyčný časopis – slovensko-maďarsko-rómsky - Purth
1992 •
28. januára začína STV vysielať rómsky národnostný magazín s týždennou periodicitou
•
vo februári začínajú vychádzať noviny Nevipen/Novosti
•
v marci - začína vychádzať detský časopis Ľuľuďi/Kvietok
•
v máji bolo otvorené v Košiciach divadlo Romathan
•
v septembri vznikla Stredná umelecká škola v Košiciach
•
vyšiel zborník Neznámi Rómovia, jeho zostavovateľom bol Arne Mann. Bola to prvá odborná publikácia po roku 1989
•
vychádza kniha Eleny Lackovej Romane Paramisa / rómske rozprávky
•
Katarína Patočková-Mrázová vydáva knihu poézie Som Cigánka, získala za ňu ocenenie Slovenského literárneho fondu
•
vychádza kniha slovensko-maďarsko-rómskych rozprávok Domček v srdci, autor Jozef Ravasz
•
Romani kultúra organizuje Celoslovenský festival rómskych primášov
1993 •
Dezider Banga zostavil rómsky šlabikár a čítanku Genibarica
•
vychádza antológia rómskych ľudových rozprávok Paramisa, zostavil a upravil Dezider Banga
•
Romano nevo ľil publikovalo Hlavné zásady rómskeho pravopisu (č. 88-89) 71
•
v Detve sa konal I. ročník festivalu rómskej kultúry Jiloskero hangoro/Hlas srdca. Organizovalo ho občianske združenie Klub Spolu v Detve v spolupráci s lokálnymi organizáciami
•
Elena Lacková sa stáva členkou Zväzu slovenských spisovateľov
•
Katarína Patočková-Mrázová vydáva knihu poézie Som Cigánka II.
•
Ľudovítovi Didimu Vysoká škola ekonomická v Prahe symbolicky udelila titul inžiniera
•
v Bardejove na sídlisku Poštárka vzniká spevácky zbor Devleskere čhave pod vedením rehoľnej sestry Antanázie Holubovej
•
31. decembra začína vysielať SRo v Prešove pre rómsku národnostnú menšinu, v rozhlase pôsobia dvaja redaktori František Godla a Jozefína Godlová, ako hlásatelia pôsobia Erika Godlová a Róbert Žigmund (od roku 1994 Igor Dužda)
1994
72
•
30. júna Milan Godla a Ivana Ferencová prevzali z rúk Dušana Jamricha, riaditeľa SND, prémiu za umeleckú tvorbu, ktorá im bola udelená Združením divadelníkov Slovenska a Slovenským literárnym fondom za rok 1993
•
Katarína Patočková-Mrázová vydáva knihu básní Najradšej ťa mám v posteli/Jekhefeder tut dikhav andro vondo (do rómčiny preložil Stanislav Cina)
•
v apríli začína svoju činnosť oddelenie rómskej kultury vo Vihorlatskom múzeu v Humennom (zriadené 16. decembra 1993)
1995 •
Univerzita J. E. Purkyně v Ústí nad Labem Elenu Lackovú diplomom Za rozvoj rómskej kultury
•
Ján Berky-Ľuborecký vydáva knihu Dežoviny. Smiechoty zo života Rómov
•
Anna Koptová vydáva knihu Rómčina do vrecka
•
tragicky zomiera výtvarníčka/keramikárka Viola Petrášová (vo veku 33 rokov)
1996 •
1. januára začína svoju činnosť oddelenie rómskej kultury v Rimavskej Sobote
•
10. februára zomrela zakladateľka romistiky na Slovensku Emília Horváthová (narodená 23. mája 1931 vo Valaskej)
•
vychádza Maľovaná rómčina Dezidera Bangu
•
15. – 16. augusta sa v Klenovci uskutečnil I. ročník Medzinárodného rómskeho filmového festivalu. Neskôr sa ďalší ročník už neuskutočnil.
1997 •
Július Patkoló zo Šale ako 13 ročný študent Konzervatória získava ocenenie Vlády SR Reprezentant Slovenska – Talent roka
•
Ján Berky-Mrenica ml. (nar. 4. júla 1962 vo Zvolene) preberá vedenie Diabolských huslí. V roku 2006 vydal CD Black Magic, svoj výnimočný talent zužitkoval aj pri spolupráci na knihe o najznámejších rómskych piesňach či tvorbe hudobných aranžmánov pre profilové albumy Diabolských huslí, ale aj folklórnych súborov Technik 73
a Gymnik. Hudobne sa podieľal aj na filme Cinka Panna či projekte SĽUK-u Strom. V roku 1999 získal Zlatú platňu za album Gypsy Dance, v roku 2000 si prevzal cenu Slovenskej hudobnej akadémie Grammy. V roku 1999 spolu so svojím orchestrom zvíťazil v celosvetovej súťaži folklórnych hudieb v poľskom Cziechoczinku •
Jana Belišová vydáva publikáciu Súčasné podoby rómskeho folklóru
•
Ján Berky-Ľuborecký vydal v rómčine knihu Moja prvá Biblia v obrázkoch/Mri elšebni biblija andre kipora
•
od 5. júna vysiela redakcia maďarského vysielania SRo pre Rómov hovoriacich po maďarsky s dvojtýždňovou periodicitou
•
23.decembra odznela v SRo prvý raz rozprávka v rómskom jazyku (Národnostné vysielanie Prešov, rozprávka Eleny Lackovej: Husle s tromi srdciami)
1999 •
27. septembra schválila vláda SR dokument Stratégia vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu, materiál navrhoval postup pri riešení otázok v oblasti ľudských práv, jazyka, kultúry ap.
2000
74
•
19. mája uviedlo divadlo Romathan na javisku divadla Thalia hru Eleny Lackovej Horiaci cigánsky tábor pod názvom Cigánsky tábor / Romano lagros (v úprave Štefana Kasardu), 2. premiéra 21. mája na javisku Divadla A. Duchnoviča
•
vyšla učebnica Rómsky dejepis pre základné školy. Jej autorom bol Arne Mann
•
v Kokave nad Rimavicou sa konal I. ročník festivalu Balvalfest, ktorý organizujú maželia Sendrejovci
•
v Kežmarku začalo pôsobiť občianske združenie Kežmarský hlas, zakladateľ súboru Kesaj Tchave, ktorý úspešne reprezentuje Slovensko v zahraničí
•
9. septembra pri príležitostí Pamätného dňa obetí rasového násilia a holokaustu udelil prezident SR Elene Lackovej pamätnú medailu za celoživotné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti a za umelecké stvárnenie holokaustu Rómov
•
Ján Berky-Ľuborecký vydal Gramatiku rómčiny a spolupracoval na vydaní Učebnice rómskeho jazyka
•
Eugen Brindzák ml. vydal publikáciu Starý rómsky muzikant/Phuro lavutaris (portréty rómskych hudobných osobností)
•
Helena Červeňáková (Lalíková) vydáva knihu poviedok zo života Rómov Tŕnisté kroky
2001 •
začala na Slovensku oficiálne pôsobiť Rómska tlačová agentura (RPA). Jej prvým riaditeľom bol Ivan Hriczko, výkonnou riaditeľkou a zakladateľkou občianskeho združenia Ecce, realizátora projektu, bola PhDr. Kristína Magdolenová. Cieľom projektu bolo vytvoriť priestor na vzdelávanie Rómov ako novinárov
•
MUDr. Ján Cibuľa bol navrhnutý na Nobelovú cenu
•
konal sa v Banskej Bystrici prvý ročník festivalu Ľudia z rodu Rómov, ktorý organizovalo Kultúrne združenie Rómov Slovenska
•
1. septembra prezident Rudolf Schuster prepožičal Elene Lackovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy
75
•
prezident SR udelil medailu novinám Romano nevo ľil za úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa majoritnej spoločnosti
•
12. októbra udeľuje Národné osvetové centrum zlatú medailu D. G. Licharda za výtvarnú tvorbu za celoživotnú tvorbu in memoriam Aladárovi Kurejovi
•
vychádza zbierka rómskych piesní Veselo s husličkami po svete autorov Jána Berkyho-Mrenicu a Anny Botošovej
•
Bibiana organizuje fotografickú výstavu Čie sú to deti? Kaskere ole čhavore? autora Jozefa Schöna, novinára a fotografa
2002
76
•
1. januára vzniká Dokumentačné centrum rómskej kultury v Martine ako súčasť Slovenského národného múzea
•
v Lučenci sa konal I. ročník celoslovenskej súťaže mladých rómskych talentov Rómsky hlások/Romano hangoro. Organizoval ho CESPOM (Eva Demeová)
•
v Snine sa konal I. ročník celoslovenského festivalu TERŇIPEN. Jeho organizátorkou bola Jarmila Kotlárová
•
vychádza prvá časť triptychu Purikane giľa, starodávne rómske piesne autorky Jany Belišovej
•
Stanislav Cina vydáva publikáciu História a osobnosti romistiky
•
v októbri udelil prezident Rudolf Schuster riaditeľovi divadla Romathan Karelovi Adamovi medailu za umelecké aktivity prispievajúce k odstráneniu rasového násilia
2003 •
1. januára zomrela spisovateľka Elena Lacková (rodená Doktorová). Narodila sa 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši
•
prvú augustovú nedeľu sa konal I. ročník Rómskej púte na Mariánsku horu v Gaboltove
•
v septembri bolo v Košiciach otvorené Súkromné gymnázium so zameraním na vyučovanie informatiky, cudzích jazykov a romistiky. Jeho zakladatelkou bola Anna Koptová
•
občianske združenie Žudro začalo etnomuzikologický výskum a zber autentických rómskych piesní
•
12. decembra bol na pôde EK a EP na zasadnutí rady expertov prvýkrát oficiálne použitý rómsky jazyk
•
Ján Berky-Ľuborecký vydal preklad rozprávok Eleny Lackovej Husle s tromi srdcami / Lavuta tren jilenca
•
vychádza kniha Náš život / Amaro Trajo autorov Rastislava Pivoňa a Petra Stojku o živote olašských Rómov
2004 •
7. januára zomrel v Bratislave Doc. Dr. Július Táncoš, CSc. (nar. 16. 12. 1941 v Pavlovciach nad Uhom). Pôsobil ako šéf Katedry rómskej kultúry v Nitre
•
január - Kristína Magdolenová a Ivan Hriczko z Rómskej tlačovej agentury získali cenu Slovenského literárneho fondu za rok 2003 za reportáž Na polceste nikam, ktorá bola publikovaná v týždenníku Domino Fórum
•
20. mája vláda SR prijala antidiskriminačný zákon
77
•
v Dunajskej Lužnej sa konal I. ročník Európskeho rómskeho kováčskeho sympózia. Organizovalo ho OZ Chartikano
•
redakcia národnostného vysielania SRo vyhlásila súťaž rómskych talentov Kto čo vie?/Ko, so džanel?
•
v decembri sa konala premiéra filmu Zlatý hlas. Na motívu rómskej rozprávky ho natočil rómsky režisér Jozef Banyák
•
vychádza prvý román Ľudovíta Didiho Príbehy písané vetrom. Svoj literárny debut vydal ako sedemdesiattriročný. Literárna kritika jeho vydanie označila za veľký tvorivý čin, za príbeh, ktorý jedinečným spôsobom vypovedá o autentickom svete rómskeho etnika, o jeho biede a utrpení, o láske a smrti, o cigánskej duši. Čitateľom sugestívne prezentoval životné osudy Róma Ondráša a jeho rozvetvenej rodiny, ktoré sú situované od 30. do 50. rokov uplynulého storočia. Toto výrazne autobiografické dielo je považované za prvý autentický rómsky román v slovenskej literatúre
•
vychádza CD rómskej hudby, autentických piesní na tému Vianoc pod názvom karačoňa, vydáva združenie Žudro (Jana Belišová)
•
František Čureja a Peter Ružbarský vydávajú publikáciu Duchovný svet Rómov
•
vznikol Spolok rómskych spisovateľov a umelcov na Slovensku, založil ho Jozef Ravasz v Dunajskej Strede
•
vychádzajú knihy poézie Jozefa Ravasza Tény (Skutočnosť) a Vágy (Túžba/básne pre deti)
2005 •
78
v januári navštívil Slovensko Ian Hancock, riaditeľ Rómskeho dokumentačného centra na univerzite v Austine (Texas, USA). V roku
1998 ho prezident USA B. Clinton vymenoval za člena Výboru Spojených štátov pre pamätník holokaustu. •
vyšla v slovenčine kniha Iana Hancocka My, rómsky národ
•
4. marca bolo akreditovaných 25 učiteľov rómskeho jazyka
•
v Bratislave sa konal I. ročník Medzinárodného festivalu, ktorý organizovala Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít
•
2. júna bola verejnosti predstavená kniha Adama Bartosza, riaditeľa etnografického múzea v Tarnowe Neboj sa Cigána. Do slovenčiny knihu preložil gréckokatolícky kňaz Peter Horváth.
•
1. septembra začala v Košiciach pôsobiť Súkromná sociálnoprávna akadémia pre rómske komunity, od 1. septembra 2007 ako Súkromná sociálnoprávna akadémia. Jej zakladateľkou je Irena Adamová
•
Gymnázium Juraja Hronca v Bratislave začalo realizovať slovensko-anglické bilingválne štúdium s vyučovaním romistiky
•
8. septembra zomrela Milena Hübschmannová, zakladateľka českej romistiky. Narodila sa 10. júna 1933 v Prahe. Vyštudovala hindštinu, urdštinu a bengálčinu na Karlovej univerzite. Zasadila so o všetky podstatné aktivity zamerané na rozvoj rómskeho jazyka a rómskej kultury v Čechách a na Slovensku od 60-tych rokov. Okrem iného bola aj zakladateľkou časopisu Romano džaniben. Laureátka Ceny Františka Kriegla (1994)
•
18. novembra v Carnegie Hall na Manhattane v New Yorku sa konal koncert rómskych umelcov zo Slovenska (kapela bratov Anyalaiovcov, Richard Rikkon, Janka Sendrejová, vibrafonista Miroslav Herák a huslista Patrik Žigmund). Koncert organizovalo MZV SR a Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikácu
•
2. - 3. decembra sa v Luhačoviciach konal seminár Súvislosť jazyka a identifikácia národa. Zameraný bol na prostredie Čiech a Slovenska 79
•
15. decembra bol odhalený pamätník obetiam rómskeho holokaustu v obci Nemecká. Autormi pamätníka sú akademickí sochári Jaroslava a Ján Šickovci. Kované prvky boli vyrobené v kováčskej dielni Róberta Riga v Dunajskej Lužnej. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita
•
vychádza dvojjazyčná štúdia Identita Rómov na Žitnom ostrove autora Jozefa Ravasza
2006
80
•
29. januára zomrel v Belgicku Ján Rusenko (narodený 13.12.1949), zakladateľ folklórneho súboru Perumos. V Belgicku žil od 90-tych rokov, rómsky aktivista a politik
•
od februára začala STV vysielať rómsky národnostný magazín pod názvom So vakeres? ako dvojtýždenník v slovensko-rómskej verzii. Pre STV ho prvýkrát pripravovali rómski redaktori vyškolení v projekte Rómska tlačová agentúra.
•
17. februára odhalili pamätník obetiam rómskeho holokaustu v Hanušovciach nad Topľou. V rokoch 1941 - 1943 bolo v meste sídlo sústavy východoslovenských pracovných útvarov, v ktorých boli intervenovaní rómski muži. Autormi pamätníka sú Ladislav Čisárik ml. a Alexander Reindl. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita
•
17. marca vyšla rómskemu spisovateľovi Janovi Šándorovi V Prievidzi kniha poviedok Ciglianka
•
24. marca zomrel v Čiernom Balogu vo veku 73 rokov legendárny rómsky primáš Július Bartoš-Šuko
•
8. apríla odhalili pamätník obetiam rómskeho holokaustu vo Zvolene. Počas príhovoru sa vtedajší podpředseda vlády SR ospravedlnil
menšinám za krivdy, ktoré boli na nich spáchané počas II. svetovej vojny. Seminár pripravilo OZ In Minorita •
1. júna zomrel husľový virtuóz Rinaldo Oláh. Narodil sa 13. januára 1929 vo Zvolenskej Slatine. Vyštudoval konzervatórium v Prahe a pôsobil ako koncertný majster SĽUK-u a sólista ľudovej hudby. V roku 2000 mu bol udelená Cena ministra kultúry.
•
20. júna sa v priestoroch Slovenského národného múzea v Bratislave konal seminár Nepriznaný holokaust Rómov, na ktorom prednášal prof. Ctibor Nečas
•
20. júla sa v Trebišove konala prehliadka spevu, tanca a divadla Gipsyfest. Na festivale uviedli divadelné predstavenie ochotnických divadelníkov na motívy rozprávky Eleny Lackovej Mulalo a smrť v réžii Jozefa Šiváka. Festival organizovalo združenie Roma Production
•
3. augusta bol v Dunajskej Strede odhalený pamätník obetiam rómskeho holokaustu. Na pietnom akte sa zúčastnil premiér Róbert Fico i poslankyňa EP Viktória Mohácsiová
•
7. augusta zomrel vo Fiľakove rómsky primáš Dezider Kalocsai (narodený 22. 9. 1930 v obci Šávol v okrese Lučenec). Účinkoval aj v maďarskom ľudovom umeleckom súbore Mladé srdcia
•
4. októbra uviedlo Mestské divadlo v Žiline premiéru muzikálu Cigáni idú do neba v réžii Antona Šulíka. Muzikál hudobne upravili a naštudovali I. Kelarová a D. Dužda
•
22. decembra bol odhalený pamätník obetiam rómskeho holokaustu v Slatine. Na miestnom cintoine sa nachádza masový hrob. V roku 1944 bolo takmer 60 tamojších Rómov brutálne zavraždených nemeckou armádou.Lokalita leźala na hranici Slovenského štátu a vojnového Maďarska. Autorom pamätníka je akademický sochár Norbert Kelecsényj. Kované prvky boli vyrobené v kováčskych
81
dielňach v Dunajskej Lužnej. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita. •
uskutočnil sa I. ročník ROMFEST-u rómskeho gospelového festivalu. Organizovalo ho pastoračné centrum Rómov a občianske združenie Horúci tím so sídlom v Čičave
•
vychádza zbierka rómskych prísloví a porekadiel - Rómske piesne a múdre slová autorov Jána Berkyho-Mrenicu a Anny Botošovej
•
vychádza kniha s CD Hoj na, nej na. Phurikane giľa 2. Tanečné rómske piesne autorky Jany Belišovej
•
vychádza Slovensko-rómsky a rómsko-slovenský slovník autorov Ján Berky-Ľuborecký, Michal Stojka, Jozef Prokop st.
2007
82
•
16. februára sa v priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom uskutočnila premiéra dokumentárneho filmu Ma bisteren – príbeh rómskeho holokaustu. Film natočilo producentské centrum ATARAX
•
23. februára odhalili pamätník obetiam rómskeho holokaustu v Dubnici nad Váhom, v areáli ZVS Holding a.s., kde sa nachádza cintorín s 26 pochovanými Rómami zo zaisťovacieho tábora. Autorom pamätníka je sochár Ján Šicko, kovaný plot vyrobil umelecký kováč Pavol Rác. Pamätník vznikol v rámci projektu Ma bisteren! neziskovej organizácie In Minorita
•
19. apríla sa v Bratislave na hrade uskutočnila výstava dokumentov a fotografií, ktorú otvoril premiér Róbert Fico. Výstavu pripravilo Kultúrne a dokumentačné centrum nemeckých Sintov a Rómov v Heidelbergu v spolupráci s Radou mimovládnych organizácií rómskych komunít na Slovensku
•
30. júna vznikla v Banskej Bystrici z iniciatívy rómskeho hudobníka Alexandra Daška Základná umelecká škola Lavuta (Husle) aj pre deti zo sociálne slabších rodín
•
Ústav pamäti národa (UPN) priznal Ľudovítovi Didimu status – Účastník protikomunistického odboja
•
7. júla TV Markíza spustila show Sendrejovci
•
10. septembra získal film Daniely Rusnokovej O Soni a jej rodine hlavnú cenu na 11. Medzinárodnom festivale dokumentárnych a krátkych filmov v egyptskej Ismailií. Film je o živote rómskej osady v Rudňanoch
•
21. septembra sa v Levoči konalo stretnutie Kultúra Rómov na Slovensku. Ako ďalej? Stretnutie organizovalo združenie Jekhetane-Spolu
•
Ladislav Tavali vydáva zbierku poviedok v rómskom a slovenskom jazyku Nemenná krv
•
24. – 29. septembra sa konal I. ročník filmového festivalu Kalo čangalo. Je venovaný pamiatke Martina Slivku. Organizovala ho Nadácia Originál a Pavol Sika
•
v Michalovciach sa v októbri konal I. ročník súťaže Malé čierne perličky. Súťaž vo výtvarnom umení, speve a prednese poézie a prózy organizovalo OZ Nová cesta
•
v Michalovciach sa v novembri konala výstava rómskych výtvarníkov Romale čercheňa/Rómske hviezdy. Výstavu organizovali OZ Nová cesta a združenie Jekhetane – Spolu
•
10. decembra usporiadal ÚSVRK okrúhly stôl na tému Cirkev a jej úloha (a možnosti) v integrácii rómskych komunít
•
12. decembra odovzdala splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Anina Botošová pri príležitosti Medzinárodného dňa 83
ľudských práv Cenu ÚSVRK pod názvom cena za ľudskosť. Jaj nositeľmi sa stali lekárka onkologického oddelenia DNsP v Košiciach Irina Oravkinová, pedagóg Ján Hero, učitelka Janka Hanečáková, Peter Bešenyei, priekopník pastorácie Rómov a Michal Pačan, za záchranu životov pri výbuchu plynu v Krompachoch •
16. decembra sa víťazkou tretej slovenskej Superstar stala 16-ročná Vierka Berkyová z Lučenca. Na 2. mieste sa umiestnila Dominika Mirgová z Trnavy.
•
18. decembra sa v Banskej Bystrici konal I. ročník koncertu Cigánsky oheň. Organizovalo ho OZ Lavuta
•
Stanislav Cina a Emil Samko vydávajú publikáciu Gramatika a dejiny rómskeho jazyka
•
Dezider Banga získal Literárnu cenu Mileny Hübschmannovej za celoživotný prínos, udeľovanú občianskym združením ROMEA.
2008
84
•
30. januára pokrstil Ladislav Tavali knihu Nemenná krv/O rat pe naparuľol
•
5. marca podpísal Ivan Gašparovič, prezident SR, novelu antidiskriminačného zákona
•
1. apríla bolo vydané prvé CD rómskej gospelovej hudobnej formácie F6 spod Čičavy pod návzom Aké je dobré a milé. Členovia kapely sú aktívnymi skautami.
•
2. apríla 14-ročný rómsky huslista Karol Daniš vystúpil ako sólista so symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu
•
máj - od roku 2008 sa v obci Zvolenská Slatina koná každoročne husľová súťaž predníkov o cenu Rinalda Oláha
•
8. júna zomrel Šaban Bajramovič, kráľ rómskej hudby, o.i. autor hudby k rómskej hymne Gelem, gelem
•
2. júna sa víťazom III. ročníka projektu SuperTrieda stali rómske deti z malotriedky v Abranovciach pri Prešove
•
23. – 27. júna sa v Múzeu rómskej kultury v Brne konalo sochárske sympózium Rómska socha 2008, za Slovensko sa na ňom zúčastnili Jaroslav Cicko, Ivan Berky-Dušík a Ondrej Gadžor
•
29. júna bola prijatá deklarácia Rómov Slovenskej republiky k štandardizácii rómskeho jazyka v Slovenskej republike
•
26. augusta zomrela Daniela Hivešová-Šilanová (nar. 1. 2. 1952), dlhoročná šéfredaktorka Romano nevo ľil, poetka, spisovateľka, autorka viacerých divadelných hier pre divadlo Romathan, bola jednou z dvoch Sloveniek v roku 2005 nominovaných na Nobelovu cenu mieru
•
v septembri začalo svoju činnosť osemročné Súkromné gymnázium Z. J. Mallu v Kremnici. Gymnázium vzniklo na pôde materskej a základnej školy, ktorú prevádzkovalo združenie eMKlub, pričlenením Gándhího gymnázia v Lučenci, ktorému hrozil zánik
•
12. októbra zomrel vo veku 69 rokov Ján Berky-Mrenica (nar. 11. mája 1939 v Očovej). Za svoju hudobnú tvorbu získal ocenenia · 1995 Posol Slovenska, · 1997 Pribinov kríž · 1997 Slovak Gold · 2003 Krištáľové krídlo za rok 2002 · 2003 Cena mesta Zvolen, za celoživotné dielo · 2004 Čestná cena desaťročia Slovak Gold ai, okrem iného aj zlatý nosič za predaj albumu Primášov sen pri predaji viac ako 5000 kusov
•
21. októbra sa uskutočnila sa premiéra filmu režiséra Dušana Rapoša Cinka panna, film predstavuje príbeh o legendárnej rómskej primáške
85
•
11. decembra v priestoroch divadla Veritas v Košiciach, uviedlo divadlo Romathan premiéru celovečernej inscenácie „Svedectvo – Avripheňiben“. Táto inscenácia sa zaoberá témou holokaustu Rómov počas 2. svetovej vojny
•
12. decembra - splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Anina Botošová v Bratislave odovzdala Cenu za ľudskosť 2008. Ocenenie získalo tento rok 7 osobností, z toho dve in memoriam. Ocenené osobnosti: Ján Cibuľa, rómsky aktivista a politik, terénna pracovníčka Helena Jonášová, iniciátor prvého rómsko-slovenského spevníka gospelových piesní duchovný otec Martin Mekeľ, ale aj etnografka, sociologička, fotografka a historička umenia Eva Davidová. Medzi ocenenými bol aj Viliam Zeman, ktorý sa zaslúžil o rozvoj rómskeho jazyka, dlhoročná šéfredaktorka novín Romano nevo ľil – Rómsky nový list Daniela Hivešová-Šilanová a hudobník a zakladateľ orchestra Diabolské husle Ján Berky Mrenica st.
•
Barbora Botošová (nar. 18.8.1986) založila kapelu Bohémiens, ktorej je primáškou podľa vzoru legendárnej Cinka Panny. Bohémiens vystupujú na rôznych festivaloch na Slovensku aj v zahraničí. Pochádza z hudobníckej rodiny - jej otec je huslista Eugen Botoš, dedko známy ľudový muzikant Ján Berky-Mrenica. Husliam sa venuje od 6 rokov. Vyštudovala konzervatórium a potom VŠMU v triede prof. Petra Michalicu. Hrá so svojím otcom aj vo Violin Orchestra a tiež v komornom zoskupení The Ladies
•
vychádza kniha Ľudovíta Didiho Cigánkina věštba, Ústav pamäti národa mu priznal status „účastníka protikomunistického odboja“
2009 •
86
25. – 26. marca sa v Košiciach uskutočnila medzinárodná konferencia Rómovia-Roma-Romanies.
•
1. mája otvorila Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Ústav rómskych a európskych štúdií v Banskej Bystrici
•
1. septembra bolo otvorené Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium v Košiciach
•
prezident republiky udelil Deziderovi Bangovi Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry
•
Ladislav Tavali vydal knihu Šuko a Apolka
•
konal sa prvý ročník oceňovania osobností a aktivit, ktoré prispeli k zlepšeniu situácie Rómov na Slovensku Gypsy Spirit
•
v Zahrebe sa konala konferencia o jazyku, zúčastnili sa na nej odborníci z 15 štátov, vyhlásili 5. november za Medzinárodný deň rómskeho jazyka
•
občianske združenie Romano kher vydalo CD Kaj džas tu, ktoré obsahuje svetoznáme džezové a swingové piesne v rómskom jazyku
•
vznikol Rómsky literárny klub (ROLIK). Jeho vedúcou osobnosťou je Maroš Balog, združuje okolo 20 rómskych spisovateľov. Každoročne vydáva zbierku prác svojich autorov.
2010 •
7. januára z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča prevzal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy Dezider Banga
•
29. januára nečakne zomrel rómsky novinár Jožo Titus Schőn (narodil sa 2.6.1958)
•
apríl – Kristína Magdolenová a Jarmila Vaňová z Rómskeho mediálneho centra získali Novinársku cenu za najlepší príspevok v printových médiách na Slovensku za rok 2009. Zvíťazili rozhovorom 87
s rómskou aktivistkou Kvetou Berkyovou: Chcem, aby v kostole vedľa mňa sedela biela žena... •
august – začína vysielať internetová televízia gipsytv.eu
•
vychádza prvá časť trilógie Ladislava Tavaliho Kone za lásku/O grasta vaš o kamibe
•
30. októbra sa na Luníku IX v Košiciach uskutočnila slávnostná svätá omša, počas ktorej bol vysvätený prvý kostol na tomto sídlisku v celej jeho 40-ročnej histórii. Kostol je zasvätený Zmŕtvychvstalému Kristovi. Svätú omšu celebroval J. E. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup spolu s don Karolom Maníkom, saleziánskym provinciálom
•
júl - rómsky spisovateľ Ján Šándor pokrstil svoju piatu knihu pod názvom Paramisi (Príbehy). Kniha vyšla v dvojjazyčnom rómsko-slovenskom vydaní a obsahuje 14 príbehov
•
august – na Gipsyfeste v Trebišove vystúpila aj Esma Redžepova. Rómska kráľovná, celým menom Esma Redžepova Teodosievska, bola v roku 1976 vyhlásená v indickom Chandigarhe za kráľovnú rómskej hudby. V roku 1991 ju vo Frankfurte ocenili titulom Primadona európskeho spevu. Odborníci si všimli aj jej ľudskosť a v roku 2002 ju nominovali na Nobelovu cenu za mier. Macedónska speváčka sa popri spevu venuje totiž aj charite. Založila nadáciu, ktorá pomáha sirotám, zdravotne postihnutým ľuďom, ale aj tým, ktorí nemajú finančné prostriedky na operácie, či dlhodobú liečbu
2011 •
88
v polovici januára 2011 zomrel vo veku 65 rokov známy umelecký kováč Alexander Reindl z Dunajskej Lužnej. Alexander Reindl zasvätil svoj život umeleckému kováčstvu. Takmer tri desaťročia sa podieľal na obnove historických pamiatok v centre Bratislavy. Rómske
mediálne centrum o ňom v roku 2006 natočilo dokument pod názvom Človek •
marec - v Slovenskom rozhlase zrealizovali nahrávanie rómskej hymny Gelem, gelem v podaní umelcov divadla Romathan. Realizátorom projektu bol Pavol Sika
•
máj - vo Francúzsku vyšiel komix pod názvom „Les Nouvelles d’lain“. Komix je venovaný súboru Kesaj Tchave z Kežmarku, ktorý vedú manželia Akimovci. Komix zobrazuje členov súboru ako kreslené postavičky a je výnimočný po viacerých stránkach. Je dielom uznávaných autorov, fotografa Alaina Kelera, grafistu a scenáristu Emmanuela Guiberta a grafika Frederiqua Lemerciera
•
14. júla sa uskutočnila premiéra filmu Cigán Martina Šulíka. Film s podtitulom K Bohu aj k Diablovi mal svetovú premiéru na 46. ročníku MFF Karlovy Vary, kde získal Zvláštnu cenu poroty a pre Jána Mižigára Zvláštne uznanie za stvárnenie hlavnej postavy. Snímka na festivale získala aj dve neštatutárne ocenenia – Cenu Europa Cinemas Label a Cenu Dona Quijota, ktorú udeľuje Medzinárodná federácia filmových klubov (FICC). Producentom filmu bol Rudolf Biermann, hudbu k filmu zložil Vladimír Godár
•
júl - Zoe Zimmer spolu so svojím otcom Hansom Zimmerom navštívila. Slovensko. Počas návštevy sa zaujímali predovšetkým o život Rómov. Zoe v polovici septembra pripravoval výstavu fotografií v Los Angeles práve zo života slovenských Rómov. Výstava by následne mala putovať do Európy. Návštevu Zimmerovcov na Slovensku organizoval Národný demokratický inštitút pre medzinárodné záležitosti (NDI). Hans Zimmer (1957) je nemecký producent a skladateľ filmovej hudby. Zložil hudbu k viac než 100 filmom, napríklad Piráti Karibiku, Gladiátor, či Temný rytier. V súčasnosti je vedúcim divízie filmovej hudby štúdií DreamWorks. Jeho práca je charakteristická spájaním elektronickej hudby s tradičnými orchestrálnymi kompozíciami. Získal viaceré ocenenia za celoživotné dielo od rôznych 89
asociácií a na viacerých filmových festivaloch. Počas pobytu na Slovensku navštívili aj redakciu Rómskeho mediálneho centra
90
•
v júli a v auguste absolvovala 5-týždňové turné po Francúzsku skupina Kesaj Čhave z Kežmarku. Zájazdu sa spolu so slovenskou mládežou zúčastnili aj deti z rómskych táborov z okolia Paríža. Spoločne odovzdávali odkaz kultúry rómskeho národa početnému publiku počas vyše 8 tisíc kilometrovej trasy letného putovania, ktoré ich viedlo až k Atlantickému oceánu. Skupina účinkovala na festivaloch CIOFF Maintejnon a na rôznych kultúrnych podujatiach, akým bol napríklad Sviatok jazykov sveta v Decazeville, venovaný tento rok rómskemu jazyku. Podujatia sa zúčastnilo 40 deti a mladých ľudí
•
september - do užšieho výberu nominácií v rámci súťaže Detský čin roka postúpila aj žiačka III. ročníka Základnej školy v Šumiaci Natália Balogová. Natália súťažila v kategórii Záchrana ľudského života. Do projektu ju prihlásili triedna učiteľka Anna Svoreňová a Marta Bošeľová, riaditeľka školy za to, že svojej onkologicky chorej sestre darovala kostnú dreň
•
1. septembra oficiálne odštartoval fungovanie Národný projekt Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultury, ktorý sídli v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove. Súčasťou odborného pracoviska je prezentačná miestnosť, študovňa romistiky Eleny Lackovej a depozit artefaktov rómskej kultúry. Priestory centra sú vybavené najmodernejšími informačnými technológiami, ktoré budú použité na dokumentovanie rómskej kultúry s cieľom jej digitálneho spracovania, uchovania a prezentácie, pričom moderné technológie budú prístupné aj pre užívateľov knižnice, ktorí hľadajú odborné romistické informácie. Testovaciu pilotnú prevádzku ako záverečnú aktivitu projektu knižnica ukončila 31. októbra 2014. Od novembra 2014 začala trvalá udržateľnosť projektu minimálne do roku 2019
•
8. septembra - za významný prínos k rozvoju slovenskej literatúry z rómskeho prostredia Ing. Mgr. Ľudovítovi Didimu udelili
predstavitelia Spolku slovenských spisovateľov – predseda PhDr. Ján Tužinský, PhD., a tajomník Mgr. art. Pavol Janík, PhD., pamätnú medailu •
23. septembra – cenu Multikultúrneho filmového festivalu Kalo čangalo získal filmový architekt a scénograf Viliam Gruska za osobitný prínos k rozvoju rómskeho folklóru a Rómske mediálne centurm (MECEM) za prínos k poznávaniu rómskej kultúry a desaťročie pôsobenia na mediálnej scéne. Cenu odovzdal organizátor festivalu Pavol Sika
•
vychádza román Čierny Róm a biela láska autora Ľudovíta Didiho
2012 •
28. januára zomrel významný rómsky básnik PhDr. Vladimír Oláh. Narodil sa 22. mája 1947 v rómskej osade v Stropkove. Diaľkovo vyštudoval Filozofickú fakultu na Univerzite P.J. Šafárika v Košiciach, v odbore výchova a vzdelávanie dospelých. Koncom 80. rokov 20. storočia sa presťahoval do Prahy
•
február - Cenu ministra kultúry SR za rok 2011 si prevzalo v Bratislave 7 osobností kultury na Slovensku. Bola medzi nimi aj výkonná riaditeľka Rómskeho mediálneho centra PhDr. Kristína Magdolenová. Cenu jej minister kultúry udelil za zásluhy v presadzovaní etických princípov v médiách, filmovú a televíznu tvorbu pre Rómov a o Rómoch a zvyšovanie mediálnej gramotnosti rómskej komunity
•
15. apríla sa v Košiciach uskutočnil Koncert tolerancie. Koncert organizovalo Rómske mediálne centrum (MECEM). Na koncerte vystúpili špičkoví rómski umelci zo Slovenska, Maďarska a Talianska: Hudobné teleso Bohémiens pod vedením primášky Barbory Botošovej, slovensko-maďarská kapela Gypsy Latino Jazz Group pod vedením Mária Richtera a taliansky umelec, hudobník Santino
91
Spinelli a jeho 28 členný orchester Alexian. Bolo to prvé vystúpenia tohto hudobného telesa, ktoré už koncertovalo po celom svete, na Slovensku
92
•
V Košiciach sa 14. mája uskutočnil krst rómsko-slovenského a slovensko-rómskeho slovníka. Vydanie slovníka je pre vývoj kultúry rómskej komunity dôležitým medzíkom, ktorý umožní ďalší rozvoj a štúdium rómčiny. Slovník vydala a pripravila nadácia Kesaj z Košíc. Na príprave slovníka sa okrem autoriek Anny Koptovej a Martiny Koptovej podieľali aj študenti Súkromného gymnázia na Galaktickej ulici v Košiciach a ďalší spolupracovníci nadácie zaoberajúci sa rómskym jazykom
•
1. septembra si v obci Ilija pri Banskej Štiavnici pripomenuli obete rómskeho holokaustu z novembra 1944. 22.novembra 1944 tu fašisti zavraždili spolu 109 osôb, z toho 69 detí. Pietnu spomienku organizoval Občiansky parlament
•
11. októbra sa na Luniku IX uskutočnil koncert Hlasy Luníka IX. Konal sa v rámci festivalu Rozmanitosť/Európske hlavné mesto kultury 2013
•
22.novembra veku 64 rokov zomrel spisovateľ Ladislav Tavali. Bol jedným z mála rómskych spisovateľov na Slovensku. Svoju tvorbu venoval prevažne histórii a tradíciám Rómov. Pochádzal zo Sládkovičova
•
Občianske združenie Jekhetane - Spolu vydalo na sklonku decembra 2012 knihu fotografií významnej československej sociologičky, etnografky, historičky umenia, romistky – spoluzakladateľky romistiky v Čechách a na Slovensku a fotografky Evy Davidovej. Publikácia s názvom „Rómovia na Slovensku“ má ambíciu vyplniť prázdne miesto v histórii rómskeho národa a ešte väčšiu prázdnotu z histórie Rómov v slovenských a európskych dejinách
2013 •
február – na podnet Rómskeho mediálneho centra podpísali rómske médiá Memorandum o spolupráci. Vytvorili neformálne združenie pod názvom Asociácia rómskych médií v Európe (A.ROM.E), ktorého cieľom je vytvárať podmienky na vznik profesionálnych rómskych médií. Signatármi združenia sú Rómske mediálne centrum (MECEM), Romano nevo ľil a Gipsy Television. A.ROM.E vznikla ako neformálna sieť rómskych médií, kde oficiálne prihlásené organizácie a jednotlivci sa riadia prijatými normami, rešpektujú poslanie asociácie ako aj kódex asociácie a plnia úlohy, ktoré im z členstva v organizácií vyplývajú
•
11. apríla mal na STV 2 premiéru dokument Sam adaj. Zaznamenáva históriu Rómov v Košiciach v medzivojnovom období. Scenár a produkcia Kristína Magdolenová, réžia Jaroslav Kerner
•
júl – mal premiéru film Oľgy Sedrovičovej Jarovnícke maky. Snímka vznikala tri roky a odráža snahu odborných pedagógov a tútorov rozvíjať talent detí v najväčšej rómskej osade v strednej Európe. Dokumentárny film sleduje osudy viacerých detí. Kombinuje sekvencie tvorcov filmu so zábermi amatérskej kamery, ktoré vo svojich rodinách nasnímali protagonisti filmu
•
18. augusta zomrel MUDr. Ján Cibuľa (narodil sa 7. 1. 1932 v Klenovci), laureát švajčiarskej Kultúrnej ceny kantónu Bern, v roku 2001 nominovanýa na Nobelovu cenu mieru ako najvýznamnejšia rómska osobnosť 20. storočia (návrh Kanady)
•
11. septembra zomrel známy fotograf Tibor Huszár. Narodil sa 16. 6. 1952 v Reci, absolvoval FAMU, Katedru umeleckej fotografie. Bol docentom na VŠMU v Bratislave. V roku 1992 pôsobil ako asistent režiséra Vojtěcha Jasného na School of visual art, rovnako v New Yorku. O rok neskôr dostal pozvanie od profesora Freda Ritchina
93
z New York University, kde pôsobil ako hosťujúci umelec. V tom istom roku ho na West Side Hide School pozvala profesorka Christine Cipriani. Aktívne sa venoval oi. dokumentovaniu života Rómov, vydal knihu Cigáni (1993, 2008), organizoval fotografické workshopy zamerané na fotografovanie Rómov. Za svoju tvorbu bol ocenený viacerými cenami, okrem iných v roku 2001 Cenou ministra kultúry SR za publikáciu New York – mesto tolerancie. V roku 2007 získal za svoje fotografické publikácie ocenenie Fotograf roka •
november – v Prešove sa uskutočnila konferencia Kultúrna identita Rómov (Rómska kultúrna identita ako kľúčový segment pri presadzovaní ľudských práv a v procese integrácie). Konferenciu pripravilo Rómske mediálne centrum. Účastníci prijali Memorandum Rómskeho národa
•
vychádza kniha Ľudovíta Didiho Róm Tardek a jeho osud
2014
94
•
apríl - Občianske združenie In Minorita pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov pripravilo v Krajskom múzeu v Prešove inštaláciu dobových fotografií Jozefa Kolarčíka – Fintického zachytávajúcu Rómov z okolia Prešova v rokoch 1930 -1960 a inštaláciu panelovej výstavy Príbehy z fotografií. Jozef Kolarčík-Fintický (1899 -1961) pôsobil ako dedinský učiteľ vo Finticiach. Mal všestranné záujmy, viedol spevokol, venoval sa zberu ľudových piesní a slovesnosti, zaujímal sa o Rómov, históriu, archeológiu… V jeho pozostalosti zostalo asi 550 fotografií, asi 200 z nich je z rómskeho prostredia. Datované sú do obdobia rokov 1930-1960. Fotografie zachytávajú predovšetkým rómskych muzikantov, autorových priateľov, ale aj momentky z táborenia, podomového predaja a trhov
•
júl - V Spojených štátoch nahráva pieseň Eugena Botoša ml. (nar. 9. apríla 1982) legenda americkej soulovej hudby Dionne Warwick.
Eugenova hudba nadchla aj Marka Kinga zo skupiny Level 42, speváka Briana McKnighta, hudobníkov Victora Wootena, Marcusa Millera, Erica Marienthala, či Sheldona Reynoldsa zo skupiny Earth Wind And Fire. Eugen Botoš v rokoch 2005 až 2014 pôsobil v Slovenskom národnom divadle ako huslista. Počas štúdia na konzervatóriu (2002) založil jazz-funkovú kapelu s názvom „Finally“ spolu s Robertom Vizvárim (basista) a Martinom Koledom (gitarista) •
september – z podnetu RTVS sa v Krásnohorskom Podhradí uskutočnilo stretnutie rómskych novinárov
•
október – Kesaj Tchave z Kežmarku vystúpili v parížskej Olympii
95
96
IV. Inscenรกcie divadla Romathan
97
1. PREMIÉRA 20. 12. 1992 – KOŠICE DIVADLO THÁLIA THAN PERDAL O ROMA – MIESTO PRE RÓMOV autor: Daniela Hivešová – Šilanová preklad do rómčiny: Anna Koptová inštrumentácia: Ivan Pacanovský, Ján Saloka a. h. choreografia: Juraj Kubánka a. h. scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Hana Cigánová a. h. režia: Ján Šilan 2. PREMIÉRA 8. 3. 1993 – KOŠICE DIVADLO ROMATHAN KORI KATVAĽI – SLEPÁ ŠNÚRKÁRKA / ROZPRÁVKA autori: Milan Húževka – J. A. Gerlachovský dramaturgia: Daniela Hivešová – Šilanová scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Hana Bezáková a. h. réžia: Ján Šilan 3. PREMIÉRA 4. 5. 1993 – BRATISLAVA ISTROPOLIS ORCHESTER DIVADLA ROMATHAN SA PREDSTAVUJE / VÝBER Z RÓMSKEHO FOLKLÓRU dramaturgia: Daniela Hivešová – Šilanová inštrumentácia: Karel Adam režie: Ján Šilan 4. PREMIÉRA 2. 10. 1993 – BRATISLAVA SAR O DEL KERĎA LE ROMES – AKO BOH STVORIL RÓMA / ROZPRÁVKA preklad a úprava: Daniela Hivešová – Šilanová režia a výtvarné riešenie: Peter Kuba a. h.
98
5. PREMIÉRA 4. 12. 1993 – KOŠICE DIVADLO THÁLIA SAR ULĽILĽA LAVUTA – AKO SA NARODILI HUSLE / ROZPRÁVKA autorka: Anna Nemogová – Kolárová preklad do rómčiny: Anna Koptová hudba: Karel Adam scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Helena Bezáková a. h. réžia: Ján Šilan 6. PREMIÉRA 12. 3. 1994 – KOŠICE DIVADLO ROMATHAN ROMAŇI APSA – RÓMSKA SLZA/AUTORSKÁ HRA autor: Jaroslav Viola hudba a piesne: Vlastimil Tichý, Karel Adam scéna a kostýmy: členovia divadla réžia: Jaroslav Viola 7. PREMIÉRA 19. 3.1994 – CHAMBERY, FRANCÚZSKO LAČHO ĎIVES, ROMAŇI GIĽI! – DOBRÝ DEŇ, RÓMSKA PESNIČKA! / AUTORSKÉ PIESNE ČLENOV DIVADLA V ŠTÝLE POP – ROM dramaturgia: Daniela Hivešová – Šilanová režia: Ján Šilan hudobná režia: Ivana Ferencová, Milan Godla 8. PREMIÉRA 11. 6. 1994 – TARNÓW, POĽSKO AUTORSKÉ PIESNE ČLENOV DIVADLA V ŠTÝLE POP – ROM hudobná réžia: Jozef Holub, Jolana Kuruová réžia: Ján Šilan
99
9. PREMIÉRA 24. 6. 1994 – STARÁ ĽUBOVŇA KAĽI KAMAŠĽI – ČIERNE TOPÁNKY (ROMATHANORO) ROZPRÁVKA autor: Daniela Hivešová – Šilanová, Magda Kokyová réžia: Magda Kokyová 10. PREMIÉRA 2. 12. 1994 – KOŠICE DIVADLO THÁLIA BARO PRIMAŠIS BARO – VEL‘KÝ PRIMÁŠ BARO/ROZPRÁVKA autorky: Elena Lacková – Daniela Hivešová – Šilanová hudba: Dezider Miko, Gejza Horváth, Soňa Samková, Marián Balog scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Vladimír Čáp a. h. choreografia: Dezider Hricko réžia: Daniela Hivešová – Šilanová 11. PREMIÉRA 16. 12. 1994 – KOŠICE DIVADLO ROMATHAN GIĽORI – PESNIČKA (ROMATHANORO) autorka: Magda Kokyová réžia: Magda Kokyová 12. PREMIÉRA 23. 4. 1995 – PREŠOV O ROMA DŽAN UPRE – CIGÁNI IDÚ DO NEBA / MUZIKÁL autori: Emil Lotjanu – Jevgenij Doga preklad: Anna Koptová inštrumentácia: Karel Adam scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Hana Cigánová a. h. choreografia: Pjotr Jurčenko a. h. réžia: Ján Šilan
100
13. PREMIÉRA 28. 9. 1995 – KOŠICE HARANGOZINDE PETALA – ZVONIACE PODKOVY / ROZPRÁVKA autori: Jozef Ferko – Daniela Hivešová – Šilanová študenti Strednej umeleckej školy Hudba/texty: Ondrej Ferko réžia: Daniela Hivešová – Šilanová 14. PREMIÉRA 14. 1. 1996 – VALALIKY LAČHES HIN, TE O ROM ASAL – DOBRE JE, KEĎ SA RÓM SMEJE / PÁSMO ĽUDOVÉHO HUMORU A MÚDROSTÍ dramaturgia: Daniela Hivešová – Šilanová choreografia: Dezider Hricko réžia: Ján Šilan 15. PREMIÉRA 16. 1. 1996 – KOŠICE BIG BAND / PÁSMO AUTORSKÝCH PIESNÍ ONDREJA FERKA réžia: Ondrej Ferko 16. PREMIÉRA 1. 3. 1996 – KOŠICE RATVALO BIJAV – KRVAVÁ SVATBA / DRÁMA autor: Federico García Lorca preklad: Anna Koptová hudba: Norbert Bodnár scéna: Štefan Hudák a. h. réžia: Vladimír Bálint 17. PREMIÉRA 5. 12. 1996 – KOŠICE MURAĎI ĽUĽUĎI – ZVADNUTÁ RUŽA / PÔVODNÁ HRA autorky: Soňa Samková – Daniela Miklášová preklad: : Milan Godla, Anna Koptová hudba: Ondrej Ferko scéna: Štefan Hudák a. h. 101
kostýmy: Soňa Kaanová – Hronová a. h. réžia: Juraj Svoboda 18. PREMIÉRA 24. 3. 1997 – KOŠICE O CHARŤAS THE O BENG – KOVÁČ A / ROZPRÁVKA autorka: Daniela Miklášová hudba: Ondrej Ferko choreografia: Dezider Hricko, Aneta Ficzuová réžia: Magda Kokyová, Ján Šilan 19. OBNOVENÁ PREMIÉRA 7. 11. 1997 – KOŠICE DIVADLO ROMATHAN ROMAŇI APSA – RÓMSKA SLZA / PÔVODNÁ HRA autor: Jaroslav Viola hudba a piesne: Vlastimil Tichý, Karel Adam choreografia: Ivana Hricková, Marián Balog réžia: Jaroslav Viola 20. OBNOVENÁ PREMIÉRA 9. 12. 1997 – KOŠICE DIVADLO THÁLIA THAN PERDAL O ROMA – MIESTO PRE RÓMOV / HUDOBNO– DRAMATICKÉ PÁSMO autorka: Daniela Hivešová – Šilanová preklad: Anna Koptová inštrumentácia: Ivan Pacanovský, Ján Saloka a. h. Hudobno– dramaturgická spolupráca: Milan Godla choreografia: Juraj Kubánka a. h. scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Hana Cigánová a. h. dirigent: Karel Adam réžia: Ján Šilan
102
21. PREMIÉRA 22. 5. 1998 – KOŠICE DIVADLO THÁLIA STROSKOTANCI /DRAMATIZÁCIA autor: Rabíndranáth Thákur – Daniela Miklášová hudba: Ivan Pacanovský choreografia: Ivana Hricková, Dezider Hricko scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Danica Hanáková réžia: Juraj Svoboda 22. PREMIÉRA 13. 11. 1998 – KOŠICE DIVADLO ROMATHAN O KRÁSNEJ KAĽAVE / ROZPRÁVKA autori: Štefan Rajko – Soňa Samková réžia, scéna a kostýmy: Soňa Samková 23. PREMIÉRA 21.5. 1999 – KOŠICE DIVADLO THÁLIA JAGALO KAMIBEN – PLAMEŇ LÁSKY / PÔVODNÝ MUZIKÁL autori: Soňa Samková – Ondrej Ferko – Karel Adam hudba: Ondrej Ferko, Karel Adam choreografia: Róbert Bikár réžia: Soňa Samková 24. PREMIÉRA 6.12.1999 – KOŠICE HRBATÝ MAREN / ROZPRÁVKA autorky: Elena Lacková – Daniela Miklášová dramaturgia a texty piesní: Daniela Miklášová hudba: Karel Adam choreografia: Robert Bikár réžia: Soňa Samková
103
25. 1. PREMIÉRA 19. 5. 2000 – KOŠICE DIVADLO THÁLIA 2. PREMIÉRA 21.5.2000 – PREŠOV DIVADLO ALEXANDRA DUCHNOVIČA CIGÁNSKY TÁBOR – ROMANO LAGROS / DIVADELNÁ HRA autori: Elena Lacková – Štefan Kasarda dramaturgia: Daniela Hivešová – Šilanová, Ján Šilan hudba: Karel Adam hudobná dramaturgia a texty piesní: Milan Godla choreografia: František Moro scéna: Štefan Hudák kostýmy: Danica Hanáková asistent réžie: Marián Balog réžia: Ján Šilan 26. 1. PREMIÉRA 8. 12. 2000 – KOŠICE DIVADLO THÁLIA 2. PREMIÉRA 10. 12.2000 – PREŠOV DIVADLO ALEXANDRA DUCHNOVIČA DŽIĎI LAVUTA LA CINKA PANNAKERI – ČAROVNÉ HUSLE PANNY CINKOVEJ / PÔVODNÁ HRA autori: Soňa Samková – Štefan Kasarda hudba: Karel Adam scéna: Štefan Hudák réžia: Soňa Samková 27. PREMIÉRA 20. 3. 2001 – KOŠICE DIVADLO ROMATHAN ČERTOVSKÝ ČAPÁŠ / ROZPRÁVKA autori: Daniela Hivešová – Šilanová – J. A. Gerlachovský námet a texty piesní: Daniela Hivešová – Šilanová scenár: J. A. Gerlachovský hudba: Karel Adam choreografia: Ivan Zezulka a. h. réžia a dramaturgia: Ján Šilan
104
28. PREMIÉRA 22. 11.2001 – KOŠICE FEDER TE CHAL, SAR PES TE MAREL – LEPŠIE JE HODOVAŤ, AKO BOJOVAŤ / ROZPRÁVKA autorka: Daniela Hivešová – Šilanová hudba: Karel Adam scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Anna Simková a. h. réžia: Ján Šilan 29. PREMIÉRA 21. 12. 2001 – KOŠICE ROMAŇI VOĎI – RÓMSKA DUŠA / PÔVODNÁ HRA autori: Soňa Samková – Karel Adam scenár: Soňa Samková hudba: Karel Adam choreografia: Peter Ferenc, Marta Horváthová réžia: Soňa Samková 30. PREMIÉRA 14.6.2002 – KOŠICE DIVADLO THÁLIA NAŠADE MANUŠA – STRATENÍ ĽUDIA/PÔVODNÁ HRA autorka: Elena Lacková, Anna Nemogová – Kolárová preklad: Milan Godla hudba: Karel Adam choreografia: Jaroslav Moravčík a. h. scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Anna Simková a. h. réžia a dramaturgia: Ján Šilan
105
31. PREMIÉRA 3. 12. 2002 – KOŠICE CIMBAL, TANEC, HUSLIČKY – ACH TIE RÓMSKE PESNIČKY / HUDOBNO–DRAMATICKÝ PROGRAM hudba: Karel Adam choreografia: Jaroslav Moravčík a. h. scéna: Štefan Hudák a. h. scenár a réžia: Ján Šilan 32. PREMIÉRA 6. 3. 2003 – KOŠICE V NEŠŤASTÍ ŠŤASTIE / ROZPRÁVKA hudba: Karel Adam zbormajster: Ivan Pacanovský a.h. choreografia: Mária Lacová a.h. scéna: Štefan Hudák, a.h. kostýmy: Anna Simková, a.h. réžia a dramaturgia: Ján Šilan 33. PREMIÉRA 27. 6. 2003 KOŠICE DIVADLO ROMATHAN V ZRKADLE ČASU / KOLÁŽ PREDCHÁDZAJÚCICH INSCENÁCIÍ hudba: Karel Adam scéna: Štefan Hudák scenár a réžia: Ján Šilan 34. PREMIÉRA 27. 6. 2003 KOŠICE SUDBAKERE BARA – KAMENE OSUDU / PÔVODNÁ HRA autor: Marián Balog dramatizácia, texty piesní, dramaturgia: Milan Godla hudba: Karel Adam choreografia: Jaroslav Moravčík, a.h. scéna: Štefan Hudák asistenti réžie: Milan Godla, Alena Klepmpárová réžia: Marián Balog 106
35. PREMIÉRA 6. 2. 2004 – KOŠICE DAJAKERO JILO – SRDCE MATKY / ROZPRÁVKA hudba: Karel Adam, Ivan Pacanovský choreografia: Lubomír Áčai scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Anna Simková a. h. asistent réžia: Marián Balog réžia a dramaturgia: Ján Šilan 36. I. PREMIÉRA 14. 5. 2004 – KOŠICE DIVADLO THÁLIA II. PREMIÉRA 16. 5. 2004 – PREŠOV DIVADLO ALEXANDRA DUCHNOVIČA CARMEN autor: Štefan Kasarda preklad: Michal Chorvát hudba: Karel Adam choreografia: Jaroslav Moravčík scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy a masky: Danica Hanáková a. h. asistent réžie: Milan Godla réžia a dramaturgia: Juraj Svoboda a. h. 37. PREMIÉRA 18. 6. 2004 – OPOLE, POLSKO SAR O DEI KERĎAS LE ROMES – AKO BOH STVORL RÓMA / ROZPRÁVKA autorka: Daniela Hivešová – Šilanová dramaturgia: Daniela Hivešová – Šilanová réžia: Ján Šilan
107
38. PREMIÉRA 27.10.2004 – KOŠICE DIVADLO ROMATHAN KO HIN PRE LUMA NEKŠUKAREDER – KTO JE NA SVETE NAJKRAJŠÍ / ROZPRÁVKA Autorka: Daniela Hivešová – Šilanová dramaturgia: Daniela Hivešová – Šilanová hudba: Karel Adam choreografia: Ľuboš Áčai réžia: Ján Šilan 39. PREMIÉRA 22. 11. 2004 – GRAZ, RAKÚSKO THAN PERDAL O ROMA – MIESTO PRE RÓMOV / HUDOBNO – DRAMATICKÁ FRESKA autorka: Daniela Hivešová – Šilanová preklad: Anna Koptová inštrumentácia: Karel Adam hudobná dramaturgia: Milan Godla choreografia: Juraj Kubánka a. h., Štefan Moravčík a. h., Rena Milgren a. h. scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Hana Cigánová a. h. réžia: Ján Šilan 40. I. PREMIÉRA 27. 5. 2005 – KOŠICE II. PREMIÉRA 28.5.2005 – PREŠOV DIVADLO JONÁŠA ZÁBORSKÉHO KAĽI MAČKICA – ČIERNA MAČKA / KOMÉDIA autor: J. A. Gerlachovský hudba: Karel Adam choreografia: Štefan Moravčík a. h. scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Anna Simková a. h. réžia a dramaturgia: Ján Šilan
108
41. PREMIÉRA 21. 12. 2005 KOŠICE PRINCEZNA JOHANKA A SMELÝ DEŽKO / ROZPRÁVKA Autor: J. A. Gerlachovský – Ján Šándor hudba: Karel Adam choreografia: Ľubomír Áčai scéna: Štefan Hudák a.h. kostýmy: Anna Simková, a.h. asistent réžie: Marián Balog réžia: Ján Šilan 42. I. PREMIÉRA 25.5. 2006 KOŠICE II. PREMIÉRA: 27. 5. 2006 PREŠOV, DIVADLO JONÁŠA ZÁBORSKÉHO BUDŽANĎI FAJTICA – PREŠIBANÁ RODINKA/KOMÉDIA autor: Milan Godla – Karel Adam dramaturgia: Milan Godla hudba: Karel Adam choreografia: Jaroslav Moravčík, a.h. scéna: Štefan Hudák, a.h. kostýmy: Agáta Hanková réžia: Marián Balog 43. PREMIÉRA 15. 12. 2006 KOŠICE ROZPRÁVKAR A ŽARTOVNICA / O PARAMISARIS THE E PHERASUŇI / ROZPRÁVKA Autori: J. Gerlachovský – Daniela Hivešová–Šilanová Preklad: Milan Godla Scenár: Daniela Hivešová–Šilanová dramaturgia: Milan Godla hudba: Karel Adam choreografia: Róbert Bikár scéna: Štefan Hudák a. h. kostýmy: Štefan Hudák a. h. režisérka: Daniela Hivešová–Šilanová a Milan Balog 109
44. PREMIÉRA 16. 3. 2007 VERITAS – KOŠICE RÓMSKY ZÁKON / PÔVODNÁ RÓMSKA HUDOBNÁ BALADA Z HISTÓRIE RÓMOV námet: Marián Balog scenár: Milan Godla hudba: Karol Adam ml. réžia: Marián Balog 45. PREMIÉRA 15. 6. 2007 – VERITAS KOŠICE MÚZA DIVADLA ROMATHAN / HUDOBNO–DRAMATICKÁ KOLÁŽ slávnostný program Divadla Romathan – k 15. výročiu vzniku rómskeho profesionálneho divadla Romathan v Košiciach scenár: Milan Godla hudba: Karel Adam réžia: Marián Balo 46. PREMIÉRA LÁSKA VČERA A DNES / PÔVODNÁ INSCENÁCIA NA MOTÍVY MUZIKÁLU – CIGÁNI IDÚ DO NEBA scenár: Milan Godla hudba: Karel Adam scéna: Štefan Hudák a.h. kostýmy: Danica Hanáková a.h. réžia: Marián Balog 47. PREMIÉRA ŠKRIATOK / HUDOBNÁ ROZPRÁVKA scenár: Milan Godla scéna: Štefan Hudák a.h. hudba: Karel Adam réžia: Marián Balog
110
48. PREMIÉRA 11. 12. 2008 – VERITAS – KOŠICE SVEDECTVO / DIVADELNÁ HRA scenár: Milan Godla scéna: Štefan Hudák a.h. hudba: Karel Adam réžia: Márián Balog 49. PREMIÉRA 30. 4. 2009 KOŠICE NAJLEPŠÍ HUSLISTA / HUDOBNÁ ROZPRÁVKA scenár: Milan Godla scéna: Juraj Vaňo hudba: Karel Adam réžia: Marián Balog 50. PREMIÉRA 26. 6. 2009 V DR KOŠICE ROMATHAN BAVÍ... / HUDOBNO–DRAMATICKO–ZÁBAVNY PROGRAM hudba: Karel Adam réžia: Marián Balog 51. PREMIÉRA DOBROPRAJNÁ RODINKA / PÔVODNÁ RÓMSKA HUDOBNÁ KOMÉDIA scenár: Milan Godla hudba: K. Adam réžia: M. Balog 52. PREMIÉRA 7. 5. 2010, KOŠICE VILKO V LESNEJ RÍŠI / HUDOBNÁ ROZPRÁVKA scéna: Juraj Vaňo hudba: K. Adam námet a réžia : Marián Balog 111
53. PREMIÉRA 26. 11. 2010 DIVADLO THÁLIA KOŠICE PRIMÁŠ PIŤO / PÔVODNÁ INSCENÁCIA O LEGENDÁRNOM RÓMSKOM HUSLISTOVI scenár: Milan Godla hudba: K. Adam réžia: M. Balog 54. PREMIÉRA 17. 3. 2011, KOŠICE ČAROVNÁ SUKŇA / HUDOBNÁ ROZPRÁVKA PRE NAJMENŠÍCH námet: Žaneta Štipáková scenár: Milan Godla hudba: K. Adam réžia: Žaneta Štipáková 55. PREMIÉRA 25. 10. 2011 – DIVADLO THÁLIA KOŠICE ČIERNA KARAVÁNA / CELOVEČERNÁ INSCENÁCIA Z DÁVNEJ HISTÓRIE KOČOVNÝCH RÓMOV A ICH PUTOVANÍ PO SVETE scenár: M. Godla hudba: K. Adam réžia: M. Balog 56. PREMIÉRA 6. 12. 2011 BARO A ZÁZRAČNÉ HUSLE / HUDOBNÁ ROZPRÁVKA PRE DETI námet: Ján Šilan scenár: M. Godla hudba: K. Adam réžia: M. Balog
112
57. PREMIÉRA 26. 4. 2012 HUSLE – DUŠA RÓMOV / PÔVODNÁ INSCENÁCIA LEGENDY O RÓMSKYCH HUSLIACH scenár: M. Godla hudba: K. Adam 58. PREMIÉRA 11. 10. 2012 – HISTORICKÁ RADNICA KOŠICE 20-ROČNÁ CESTA DIVADLA ROMATHAN 59. PREMIÉRA 6. 12. 2012, KOŠICE VTÁČATKO KORÁLOČKA / HUDOBNÁ ROZPRÁVKA PRE DETI scenár: Milan Godla hudba: K. Adam réžia: M. Balog 60. PREMIÉRA 22. 3. 2013 HISTORICKÁ RADNICA KOŠICE KTO JE NA SVETE NAJKRAJŠÍ / ROZPRÁVKA PRE DETI scenár: D. H. Šilanová hudba: K. Adam réžia: M. Balog 61. PREMIÉRA 28. 6. 2013 – HIST. RADNICA KOŠICE NENAPLNENÁ LÁSKA / PÔVODNÁ RÓMSKA BALADA scenár: Milan Godla hudba: K. Adam réžia: M. Balog 62. PREMIÉRA 6. 12. 2013 – V DR KOŠICE ZLATÁ PODKOVA / HUDOBNÁ ROZPRÁVKA PRE DETI scenár: Milan Godla hudba: K. Adam réžia: M. Balog 113
63. PREMIÉRA 27. 6. 2014 – HIST. RADNICA KOŠICE VYNALIEZAVÁ RODINKA / PÔVODNÁ RÓMSKA KOMÉDIA scenár: M. Godla hudba: K. Adam réžia: M. Balog 64. PREMIÉRA 10. 10. 2014 – DIVADLO ROMATHAN KOŠICE ZÁZRAČNÝ KLOBÚČIK / PÔVODNÁ RÓMSKA ROZPRÁVKA scenár: M. Godla hudba: K. Adam réžia: M. Balog 65. PREMIÉRA: 1. 12. 2014 – HISTORICKÁ RADNICA KOŠICE ROMATHAN V NOVOM ŠATE / HUDOBNO–SPEVÁCKO–TANEČNÝ PROGRAM scenár a autor piesní: Ondrej Ferko hudba: K. Adam choreografia: Eva Adamová réžia: M. Balog
114
Vzhľadom k nedostatku materiálov uvítam každú informáciu, ktorá doplní alebo upraví publikované informácie. Kontaktovať ma môžete na adrese kristina.magdolenova@mecem.sk alebo Kristína Magdolenová, P.O.BOX R-29, 040 01 Košice
Kristína Magdolenová
Poznámky k dejinám rómskej kultúry na Slovensku Text neprešiel redakčnou úpravou. Vydávateľ: Rozsah: Náklad: Tlač: ISBN
Rómske mediálne centrum | MECEM, Košice, www.mecem.sk 120 strán 250 ks Beki Design, s.r.o. 978-80-971713-1-5 (brožované) 978-80-971713-2-2 (online) 978-80-971713-3-9 (e-book) 978-80-971713-4-6 (papierové) NEPREDAJNÉ