VymaKana je, keď robíš spolu...
Diky Hector :) Ta to my nenormálne sme popísali! Máš krásne slová... púšťaj ich púšťaj... A inak práve si vydal zbierku... aha!
Obrázok na titulke som kreslila s Lenkou a vtedy vznikla VymaKana. No nenaučila som sa to sama naučil ma to Jaro. Diky
Prvá Mávala som rada dážď, no zrazu všetky mraky spôsobujú tlak v mojej hlave, ako uzatvárajúci sa oceán a ja už som sa vzdala šance rozumieť. Ten dážď čo hľadám je dážď čo je vo mne, keď ja som dážď, pokojne kvapkaž, abo sa búriť, mať svoje poslanie nepoznať zášť.. Kúzla su neplatné staré...keď je búrka zas je nová, ty povieš čo hladáš a svet čo nájdeš...a keď máš strach? Strach ten mávam, keď živel sa prebúdza, prúd vody zastaviť nejde, dážď nechce prestať a búrkou sa stávam. Kde vlastne moj strach svoj prameň má? Čo za tým stojí, prečo sa bojím? niekedy to trvá kým objavim sa! Bol si niekde... pohovor o tom mieste.. Bol som snáď všade kde dovidí zrak, hľadal som pravdu pod každým kameňom, kde sa len skrýva ten príšerný strach ? Možno je strach sám a nemusí sa skryť... Možno strach nehovorí o iných iba o sebe Možno sa dá... s nim prežiť No v každej chvíli ti nahovorí...že bude s tebou večný Rovno do tváre mu pohliadol som, všade som hľadal, všade, no v sebe som zabudol, stačilo zastať, draka som objavil, do očí mu zadíval … vyletel von…
Druhá
Nech ešte chvíľu nemení svoje verzie... Nech ešte chvíľu nevraví mi to, čo nikdy nebude... Chvíľa bola, Verím ti každý deň Ale dokedy ti môžem veriť? Do kedy potrvá ďalšia chvíľa? Hneď ako sa zmení pocit, zmení sa uhol pod ktorým sa ku mne nakláňaš. Všetko sa zmení, ale asi túžim po zmene. Buď ty tou zmenou, buď ty pocitom... Na chvíľu...
Tretia Stratené dni zabúdam.... Nepamätám si odkiaľ prichádzam a nespomínam si kam idem... Márne sa snažím rozpoznať skutočnosť, nepoznám farby, vône, nevnímam čas... Ako sa to stalo? Čo sa vlastne stalo? Neviem svoje oči dobre zaostriť, viaznem niekde za svojim výhľadom Počuje ma niekto....počujem sa? Nevidím nikoho, necítim nič, čo je skutočné? Zvláštny druh prázdnoty… keď sa jej odovzdám citim pokoj... Zem ma podrží....ako jediná istota... Keď niet kam padať, smieš počkať, vzdať sa. Niet kam padať, niet kam vzlietnuť, niet kam ísť… vzdať sa chcem... Nieto formy, nieto mysle, tak sem patrím, toto je skutočnosť.
Štvrtá Ďaleko, bez tepla, v bezpečí za clonou, ktorá sa netrhá...a ty už ani nemáš v ruke niť. Vrátiť sa nechceš, vyzeráš spokojne…modrá je obloha, bezo mňa ďalej plánuješ žiť. Lebo bola tvoja božskosť zlomená...nie zlomená rozmočená a ponížená ľudskosťou. Ľudskosťou na ktorej ti tak záleží, ktorá má pre teba takú cenu.. choď! a buď človekom, ktorý zakopal samotného boha… ktorý šliape na nesmrteľný zákon vesmíru… Až keď sa trikrát obrátiš a nebudeš vedieť čo si vravel...a príjmes ruku, ktorej ostaneš vždy dlžný. Až potom budeš mať šancu pochopiť ako ďaleko je pravda, ako ďaleko je skutočný život... Tak ďaleko ako sú prsty, prsty. Ďaleko ako zohreješ vzduch dychom. Ako to už bolo dávno… keď sme sa mohli citiť a vedeli sme, že to patrí nám a my sebe… čomu teraz veriť? Strácaš sa vo svete... a zdá sa ti, že hráš nesprávnu hru...no nie su úrovne...a aj keď naozaj si lepší...nemáš vyššiu cenu. Keď znova nájdeš cestu, budem tu, no nevedno či budeme schopní znovu vidieť tú istú oblohu.. Niekedy stačia hviezdy na vodnej hladine. Ich odraz je odrazom skutočným, odrazom života ktorý zijeme no vrátiť sa v čase predsa nepatrí ľuďom, ktorí veriac, že čas tu je... No každý má inej farby oči, no nikto červené.
Piata Ako tam sedíš celkom nevidím tvoj pohľad, no viem, že ďalej tvojim smerom dívať sa chcem… možno nieje to úplne jasné, snáď ani pre mňa .. no predsa to viem. Zadíval si sa, tak hľadaj hľaď, kým objavíš, kým nerozlúštiš...ja sa vlním pod tvojim zrakom...no nepýtam sa, aj keď by som sa mohla... táto otázka stratila sa skôr. Môj pohľad je dôkladný, zvedavý, ale nechce byť otravný, pýtať sa môžeš, ja odpoviem rád.. len otázku priamu by som chcel mať. Aká je tvoja láska? Moja láska je široká, ja mám ľudí rád, bytostiam všetkým len dobre chcem priať… no keď sa pohľad môj takto upriamil, nevedel som, či sa svet skutočne zastavil... Je tvoj strach tu, že si ešte neľúbil? Ťažko to tak razom vyjadriť, možno som si len nič také nesľúbil.. Veľa bolesti má človek z toho čo zažil aj z toho čo nezažil. Každý má svoj obľúbený príbeh o láske.
Príbeh jej Kde bolo tam bolo Dievča stretlo hnedého medveďa Ktorý vo vnútri bol ľadový drak jeho oči videli iné svety Jeho ruky boli najkrajšie A jeho vrásky poznala Povedal jej, že majú rovnakú bolesť vrytú pri očiach Jeho ľad sa rozsvecoval všetkými farbami Vedel pohltiť každú farbu Hocikto si bol, drak ťa poznal lepšie, ako ty sám A ona sa chcela učiť A mala obľúbené farby a mala tajné farby a mala zabudnuté No chcela vediet všetko čo vie on On zas po tých rokoch potreboval odovzdať svoju ťažkú hlavu Preto obaja súhlasili A na základe Zvláštnych vzťahov Učňovstva Otcovstva Akejsi lásky Spolu cestovali A ona by sa stala bojovníkom keby všetko šlo dobre Vedela vydržať dlho, hoci nebola odvážna, no vedela vydržať aj padlá....prečkala každú chvíľu... a opravila svoje rany No nebola bojovník Len porcelánova bábika a navyše polámaná A jeho bezohľadne vnútro ju stále miluje svojou ľadovou láskou Ale už necestujú spolu Koniec
Príbeh jeho kde bolo tam bolo, chlapec stále hľadal... stále chcel čosi viac, čosi lepšie stále hcel čosi mať, čo majú iní mať, čo sa patrí mať a myslel si, že potom bude šťastný myslel si, že šťastný bude, keď sa stane to, či ono, keď získa to, či ono, ale za každým získaným cieľom šťastie trvalo chvíľu a vynoril sa ďalší cieľ potom po pár prešľapoch a chybách začal chlapec zisťovať, že nikde vonku nenájde šťastie, v nijakom človeku, v žiadnej veci tak začal hľadať v sebe hľadal roky snažil sa a nenašiel nič neskôr sa na to všetko vykašľal, a šťatsie pred ním vyskočilo a začalo tancovať… lebo pochopil, že šťastie je tu a teraz, že ho nemožno nájsť ani dosiahuť, že ho stále mal, len ho cez to hľadanie nevidel a teraz chlapec nehľadá, len sa prispôsobuje tomu, čo život prináša, alebo tomu čo si hľadaním navodil a užíva si šťastie tu a teraz :)
Ďalšia Pod veľkým tieňom na brehu jazera odrazia malú loď... vo vzduchu iné a na srdci iné bije slovo... Kam sa doplaví? Aký je plán? Bijúce srdce v úlohe kapitána... Nie je toho veľa, je to len cesta preč. Aké slovo bije vo vzduchu? “To nie sú hry kapitán” zdá sa ti že si nepočul čo volajú z brehu. Žiadne kľúče, žiadne hádanky a ani jeden poklad. Čo sa stalo? No už je to preč.
Ďalšia Na rázcestí stojí človek, pokračovať, či meniť smer? Toto je to... Na rázcestí koľkých ciest...zisti, či si bol už všade. Na rázcestí toľkých ciest je tabuľa a na nej múdra sova. Ak dnes šťastie máš. Múdra sova nevolí život, múdra sova varuje pred smrťou, pred začiatkom koncov. Kto kedy vravel, že jedno, alebo druhé je lepšie, či horšie. Je to ako had s vlastným chvostom v hube. To však človeku nepomôže spraviť krok... Človek určite môže deň počkať. Aké má možnosti? Človek môže počkať, tvor trpezlivý z neho pozerá, možnosti sú rôzne, no všetky aj tak nepozná. Človek musíš mať veľa znamení. Len rozpoznať tie pravé ostáva najťažšou úlohou.