HN reality 06/2011 by Fatchilli s.r.o.

obalka_02_Layout 1 28. 9. 2011 9:48 Stránka 2

reality príloha denníka

6/2011

Fínska rezidencia má nádherný výhľad NÁVŠTEVA Izbičky fantázie

INTERIÉR

Fasády s nádychom exotiky DREVO

Ako bývala Zuzka Zguriška? SLÁVNE VILY

02-03_02-03.qxd 29. 9. 2011 14:34 Strรกnka 4

02-03_02-03.qxd 30. 9. 2011 9:25 Stránka 3

O čom je Zipava Obytný súbor ZIPAVA je v tichej lokalite Stupavy, neďaleko potoka Mláka, na novovybudovanej Okružnej ulici. Z celého projektu sa zatiaľ zrealizovali dve etapy.

O SAKURÁCH Napriek tomu, že pochádza z Japonska, darí sa jej aj v našich podmienkach. O tom, že si získala obľubu, svedčia mnohé mestá a obce, ktoré sa rozhodli pre jej výsadbu. Za svoju popularitu vďačí najmä svojím krásnym, drobným, ale pestrým kvetom. Predpokladom úspešného pestovania je minimum vlahy pri koreňoch. Okolitá zem preto musí byť dostatočne priepustná, najlepšie je, keď obsahuje napríklad zvyšky starých tehál, čo zaručuje dostatočnú vzdušnosť. To je aj dôvod, prečo sa tomuto stromu darí na bývalých staveniskách.

sadby parkovej zelene, osadenia lavičiek a vybudovania menších ihrísk a športovísk. Detské ihrisko sa už využíva, petangové ihrisko a párty terasu, ktorá sa nachádza na piatom podlaží každého bytového domu a tvorí súčasť spoločných priestorov, dostanú obyvatelia do používania v týchto dňoch.

Prečo práve tu? Veľmi dobré podnebie, kvalitné ovzdušie, parky a ihriská, kompletne vybudovaná infraštruktúra, všetky služby na dosah a k tomu tesné susedstvo prírody s mnohými príležitosťami na šport a relaxáciu. To všetko predznamenalo výrazný záujem o Stupavu, mesto, ktoré sa začalo rozvíjať priamo úmerne s rastúcim tempom novej bytovej výstavby. n (red)

HN05910

V rámci týchto dvoch etáp vzniklo spolu 224 nových bytových jednotiek a 12 obchodných priestorov, sústredených v štyroch bytových domoch. Súčasťou súboru sú aj dve prízemné budovy poskytujúce nebytové priestory na rôzne obchodné prevádzky a služby. V druhej etape boli postavené dva päťpodlažné bytové domy, v ktorých sa nachádza 112 bytov, 6 obchodných priestorov a jeden jednopodlažný objekt je určený na prevádzky občianskej vybavenosti. Byty majú rôznu výmeru, od garsónok až po štvorizbové, pričom najmenšie majú rozlohu 26, najväčšie 130 štvorcových metrov. Každý z bytov má buď balkón, lodžiu, alebo terasu. Súčasťou obytného súboru ZIPAVA sú aj parkovacie kapacity. Investor zabezpečil v rámci výstavby tohto obytného súboru aj kompletnú úpravu okolia domov vrátane vý-

YIT.02-yitdomov_BEH-inzercia-HN-update-190x129_V02.indd 1

20.9.2011 11:20

reality

04-05_navsteva_04-05_navsteva.qxd 29. 9. 2011 15:26 Stránka 2

návšteva

S fínskou

optikou Keď sa povie Fínsko, zíde mi na um najskôr sauna, biele noci, potom Lenin vo vyhnanstve, zamrznuté jazerá a dedo Mráz na saniach zo severného pólu. To mi zostalo v pamäti z detstva. n BOŽENA VOLKOVÁ

Pohľad z kopca

a základe osobných stretnutí a dotykov s kultúrou sa mi vybaví fínsky dizajn, architektúra, nábytok a sklo, fínska opera a Nokia. V súčasnosti je táto krajina tisícich jazier známa najmä vysokou životnou úrovňou a v celosvetových porovnaniach výkonnou ekonomikou. Fínsko má najväčšie percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí a najväčšie investície do vedy spomedzi krajín EÚ. Bolo prvou krajinou na svete, ktorá priznala volebné právo ženám.

Samozrejme, netušila som, že budovu rezidencie Fínskeho veľvyslanectva v Bratislave postaví fínsky architekt. Aj keď by bolo určite pre Bratislavu prínosom, keby si každý štát, ktorý tu má zastúpenie, postavil u nás budovy vo vlastnom štýle. Podnikateľ, ktorý postavil niekoľko moderných víl vedľa seba v uzavretej ulici na hradnom kopci, ich určite budoval so zámerom prenajať ich práve ako reprezentačné rezidencie. Každá z nich má úžasný výhľad na Dunaj a menej obývané rakúske pohraničie.

HN04925

Byty s terasami

reality

Fínska rezidencia veľvyslanectva sa rozprestiera na dvoch podlažiach. Nižšie sú oficiálne priestory na prijímanie návštev, na takzvané ambasádorské večere, ale možno tu usporiadať aj recepciu až pre 80 ľudí. O poschodie vyššie je súkromný byt veľvyslanca. Oba byty majú vstup na závideniahodnú terasu. Oficiálne priestory navrhovali a zariaďovali odborníci z Ministerstva zahraničných vecí Fínska, nábytok doviezli z Helsínk, kým súkromné priestory si zariaďovala pani veľvyslancová sama, vlastným nábytkom. Oba byty sú riešené podobne, keď obývacie

priestory sú prepojené s jedálenským priestorom. V služobných priestoroch je, samozrejme, šatňa a pri vchode stolík s knihou návštev, veľká sedačka i menšie sedenie a hneď vedľa priestrannej kuchyne veľký stôl na slávnostné stolovanie. Celá budova i byt pôsobia trochu stroho až industriálne, lebo viditeľné základné prvky sú biely kov, matné aj číre sklo a biele omietky. Nábytok je veľmi jednoduchý zo svetlého prírodného dreva, textílie sú tiež prírodných farieb, možno aby skôr vynikli dizajnérske kusy skla, možno aj kytice farebných kvetov v značkových vázach.

Miesto pre dizajn Okrem prírodných farieb tu nájdeme peknú modrú na poťahoch súpravy kresiel, dizajnérskej textílii na stene, ale modré sú aj niektoré cenné sklenené kúsky diela majstra Alvara Aalto. Tento známy fínsky architekt sa preslávil tým, že nielen navrhoval domy, ale aj ich zariadenie. Napríklad, typické sú jeho špeciálne tvarované zaoblené vázy, ktorým sa hovorí Aalto vázy alebo jednoduché kusy nábytku z ohýbaného dreva. Dva takéto stolíky a dve pohodlné takzvané televízne kreslá sú súčasťou interiéru súkromnej časti rezidencie.

04-05_navsteva_04-05_navsteva.qxd 29. 9. 2011 15:26 Stránka 3

Jukka Leino n Veľvyslanec Fínskej republiky na Slovensku Jukka Leino začal profesionálnu kariéru ako mladý právnik na ministerstve spravodlivosti v Helsinkách, potom prednášal na univerzite, odtiaľ sa dostal na ministerstvo zahraničných vecí a jeho prvým zahraničným postom bola Moskva.

Snímky: Aleš Miček

O saune a udiarni V súkromných priestoroch sa nachádzajú ešte dve spálne a súkromná pracovňa a, samozrejme, aj klasická fínska sauna. Na dolnej terase je, pre fínsku rodinu rovnako dôležitý ako sauna, obrovský gril, ktorý slúži nielen na grilovanie, ale aj na údenie rýb. „Takmer každá fínska rodina má okrem bytu, domu, ešte jednoduchú chatu v prírode, kde je sauna. Máme radi ohne, pri ktorých si grilujeme a údime, hlavne ryby, ale úplne najradšej klobásky. Na údenie máme špeciálne plechové škatule, kde naspodok nakladieme drevené stružliny, posypané cukrom, na ne položíme kovový plát a ryby. Zatvoríme škatuľu a položíme na pahrebu.“

Musím potvrdiť, že takto pripravený losos je najlepšou rybou, akú som kedy jedla. Pani veľvyslancová je vynikajúca kuchárka a ukážková hostiteľka. V čase, keď medzi pobytmi v zahraničí sú s manželom v Helsinkách, učí v škole dva predmety: ekonomiku domácnosti a zdravovedu.

Po troch rokoch „Sme na Slovensku zhruba tri roky a páči sa nám tu. Bratislava má veľmi dobrú, centrálnu polohu v Európe, čo je výhodné pri cestovaní, všade je blízko a potom, máme radi menšie krajiny. Slovensko má približne toľko obyvateľov ako Fínsko a Bratislava nám rozlohou pripomína Helsinki. Máme aj veľa spoločného, napríklad lesy a ochranárstvo prírody a čo sa týka jedla, milo ma prekvapilo, že podobne ako Fíni aj vy zbierate a jete huby, lesné plody a tiež konzumujete veľa mliečnych výrobkov.“

Máme však spoločné záujmy, ako cestovanie, história a umenie a keďže je moja manželka odborníčka na gastronómiu, radi ochutnávame nové jedlá. Precestovali sme takmer celý svet, ale predovšetkým nás spája opera. Rád by som spomenul pani profesorku Evu Blahovú, ktorá učila aj fínskych operných spevákov a patrí jej môj úprimný obdiv. Vlastne výborní operní speváci, to je tiež niečo, čo my Fíni a Slováci n

Slovo veľvyslanca Ako hovorí veľvyslanec Fínskej republiky Jukka Leino, „moja manželka je perfektná, všetko zvláda sama, nakoniec má na to špeciálne vzdelanie. Ak by som bol však sám, nestratím sa a nezahyniem od hladu.

HN04925

Oba byty sú vyzdobené množstvom skla v rôznych podobách od svietnikov, lámp, váz a mís od dnes už svetoznámych, fínskych dizajnérov ako Oiva Toikka, Tapio Wirkkala alebo Timo Sarpaneva, ktorí tvoria pod značkou ateliéru Iittala. Na stenách je množstvo obrazov, kde-tu je aj nejaký iný umelecký artefakt, často súkromný dar z inej krajiny, kde rodina pôsobila. Tie sa, prirodzene, nachádzajú v súkromných priestoroch, podobne ako zopár menších starožitných kúskov nábytku.

reality

06-07_10-11.qxd 29. 9. 2011 15:27 Stránka 2

exteriér

Drevo ako stavebný materiál Drevo patrí, spolu s kameňom a hlinou, k najstarším stavebným materiálom. U nás a v dostatočne zalesnených oblastiach bola väčšina stavieb a stavebných konštrukcií práve z dreva. n DUŠAN BRINDZA

ôvodne to boli jednoduché zrubové stavby z nahrubo opracovaných kmeňov a dreva, čo bolo naporúdzi. Neskôr sa drevo začalo používať sofistikovanejšie. Dnes sa kostra stavby robí z pevnejších, kvalitnejších a odolnejších druhov dreva a na vyplnenie sa použije drevo s nižšou pevnosťou a trvácnosťou alebo iný materiál. Príkladom môžu byť napríklad montované domy tzv. amerického typu.

Rezivo

Zosychanie

n krajnicové dosky (krajnice)

Vlastnosť, ktorá je pri povrchnom posudzovaní chápaná negatívne a mali by sme s ňou pri stavbe drevených konštrukcií počítať, je zosychanie. Drevná hmota totiž tvorí asi 30 % hmotnosti stromu, ostatok je voda a vzduch. Po vyrúbaní množstvo vody v dreve klesne až o 80 – 90 %, čo sa zákonite musí prejaviť aj v zmene objemu drevnej hmoty. Drevo pri vysychaní „pracuje“, deformuje sa. Pozdĺž vláken sa jeho dĺžka skráti približne o 0,3 % a v priečnom smere asi o 5 %. Najväčšmi, až o 10 %, vysychá v smere letokruhov. Preto strana vysušenej dosky bližšie k stredu stromu má vypuklý tvar a opačná strana vydutý.

n kratina (do dĺžky 200 cm)

Pokrok a krok späť Častou výhradou, pre ktorú sa investori neprikláňajú k väčšiemu využívaniu dreva, je obava z kratšej životnosti drevených konštrukcií. Paradoxom však je,

reality

Kmene stromov zbavené konárov a kôry sa pozdĺžne prepília na gátroch – veľkých rámových, kotúčových alebo pásových pílach. Tým sa získa rezivo (drevo v hrúbke minimálne 10 mm) v štyroch základných skupinách: n hranené rezivo (hranoly, hranolčeky) n doskové rezivo (dosky, fošne)

Rezivo sa triedi do akostných tried podľa toho, koľko obsahuje dovolených chýb dreva (zakrivenie, hrče, trhliny, nepravé jadro, beľ, dreň, odklon vlákien, smolné kanáliky, zaparenie, poškodenie hubami, plesňami a hmyzom, a pod.).

že kým staršie drevené stavby klasického typu využívalo aj niekoľko generácií, mnohé súčasné moderné drevené stavby často prežije už ich budovateľ. Treba otvorene priznať, že príčinou je v tomto prípade pokrok – modernizácia technológií spracovania dreva, ktoré sa uberali smerom ku zvyšovaniu kvantity na úkor kvality.

Staršie vydrží dlhšie Dôkazom toho, že tradičným spôsobom spracované drevo má omnoho dlhšiu životnosť, je napríklad aj krov nad loďou rímskokatolíckeho Kostola Sv. Ducha v Žehre na východe Slovenska, ktorý je dendrochronologicky datovaný do rokov 1309 – 1310. Mnohoročná životnosť klasických drevených konštrukcií spočíva najmä vo výbere stromov (podľa druhu a rastu) a ich spracovaní – počnúc výrubom až po výrobu polotovarov konštrukčných prvkov. Už samotná ťažba dreva určeného na stavebné účely sa robila uvážlivejšie. Precízne vyberané stromy sa vyrubovali v zime, keď drevo obsahuje najmenej miazgy. Po odkôrnení a hrubom opracovaní drevo „oddychovalo“ (sušilo) minimálne dva roky než sa s ním začalo ďalej pracovať. Počas tohto „oddychu“ sa kmene, resp. hrady obracali a premiestňovali, pričom sa museli vždy dôkladne „vyšprajcovať“ – podkladať drevenými latkami tak, aby sa svojou vá-

hou neohýbali. V súčasnosti sa vysúša už hotové rezivo v sušičkách umelým teplom a zrýchlene, často na úkor kvality. Pri klasickom ručnom opracúvaní stavebného dreva sa brvná opracúvali (vlastne štiepali) pozdĺž drevných vlákien, ktoré sa pri tomto spôsobe nepretŕhali a nepretínali. Povrch síce nebol úplne rovný a symetrický, ale bol hladký a podstatne odolnejší proti klimatickým vplyvom. Takáto výroba však vyžaduje zručnosť, prax a najmä veľa času.

Impregnácia V súčasnosti sa životnosť dreva (reziva) predlžuje najmä impregnáciou, ktorá ho chráni pred poveternostnými vplyvmi i proti drevokazným škodcom. Kedysi sa drevené konštrukčné prvky ochraňovali dechtovým náterom, alebo sa zadymovali – príkladom boli odolnejšie šindle v domoch bez komína. Tieto spôsoby sa dnes už neodporúčajú, resp. nepoužívajú, keďže sú na trhu účinnejšie impregnačné a ochranné prípravky. Viaceré z nich majú aj protipožiarne vlastnosti.

Druhy dreva V stavebníctve sa najčastejšie používa smrekové drevo. Slúži na stavbu krovov, stropov, dlážok, ale aj na okná či zárubne dverí. Borovicové drevo možno použiť na výrobu zrubových stavieb, na výrobu okien, dverí, prípadne aj na vnútorné schodištia. Nie je vhodné na stropnice a dlhé trámy, lebo sa nakrát-

06-07_10-11.qxd 30. 9. 2011 9:27 Stránka 3

Drevené konštrukcie Drevo je veľmi vďačný konštrukčný materiál vo viacerých smeroch: n Je ekologické v tom najširšom zmysle slova. Získava sa totiž z obnoviteľných prírodných zdrojov a aj keď doslúži ako konštrukčný, možno ho znova využiť ako ekologický vykurovací materiál. n Nezanedbateľné je aj estetické pôsobenie dreva, ako i to, že vytvára príjemné, teplo pôsobiace prostredie. n Drevo je dobrý tepelný izolant, ale hodnoty tepelného odporu závisia od druhu dreva a jeho uloženia v konštrukcii. Pozdĺž vláken izoluje aj dvakrát menej, než v smere kolmo na vlákna. Rovnako i mäkšie (ľahšie resp. redšie) drevo tepelne izoluje lepšie než drevo hutné. n Odolnosť proti ohňu patrí k málo známym vlastnostiam dreva. Často sa podceňuje či dokonca sa drevo považuje za požiarne rizikovejšie. Pritom testy ukázali, že kým pri požiari hrubé trámy krovov zuhoľnatejú do hĺbky asi 3 cm vnútri ostanú ešte dosť dlho neporušené, oceľ sa teplom rozpína, deformuje a riziko porušenia konštrukcie je vyššie.

borne vzdoruje hnilobe – vo vlhku síce na povrchu plytko obhnije, ale jadro ostáva nedotknuté, sčernie a stvrdne. Dubové drevo vydrží na suchu aj vo vlhku 600 – 1 200 rokov. Bukové drevo je pevnejšie ako dubové, ale viac „pracuje“ a menej odoláva hubám a červotoču.

podstrešných a strešných priestorov. Okrem toho u nás drevo používame na tzv. stĺpikovú konštrukciu (tvorenú zväčša hranolmi, fošňami a latami, spájanými klincami, prípadne skrutkami). V USA sa úplne bežne týmto spôsobom stavajú aj poschodové rodinné domy.

Drevené konštrukcie

Kombinované konštrukcie

V súčasnosti sa drevo v stavebníctve využíva najmä na výstavbu striech,

Na vyplnenie nosného rámu drevenej stĺpikovej konštrukcie možno použiť aj

neorganické materiály. U nás tento typ poznáme napríklad aj ako tzv. hrazdené stavby. Hrazdená stena je skonštruovaná z kostry z drevených hranených zvislých a vodorovných trámikov (prípadne ešte spevnených šikmými vzperami), kde voľný vnútorný priestor medzi trámikmi býva vyplnený nepálenými, resp. i pálenými tehlami, alebo sa drevené trámy používajú ako prvok spevňujúci murivo. U nás sú hrazdené stavby skôr ojedinelé. n

HN04897

ko láme. Jedľové drevo dobre odoláva vode, preto sa používa napríklad aj pri prehradzovaní lesných bystrín, kedysi aj na pilóty a ďalšie časti mlynských stavieb. V suchom prostredí môže ihličnaté drevo vydržať aj 200 až 1 000 rokov, vo vlhkom kratšie, asi 60 – 100 rokov. Dubové drevo je vhodné na stolárske výrobky – v stavbárskej oblasti na brány, dvere, schody, prahy, rámy okien a pod. Jeho prednosťou je, že vý-

reality

08-09_10-11.qxd 29. 9. 2011 15:32 Stránka 2

interiér

Izbičky fantázie Povedzme pred sto rokmi väčšina detí detskú izbu nemala. Zato sa hrávali na smetiskách, ktoré považujú psychológovia za nanajvýš podnetné miesto pre detské hry. Dnes sú však smetiská skôr toxickými skládkami ako tvorivou dielňou. A väčšina detí svoju detskú izbu má. n MONA GÁLIKOVÁ

ariadenie a rozvrhnutie detských izieb riešia dnes, podobne ako kuchyne obývačky či spálne, veľmi sofistikovane špecializované dizajnérske štúdiá. Na webových stránkach obchodov, ktoré sa venujú tejto oblasti, nájdete všetko možné aj nemožné: detskú izbu v štýle vanilka, mustang, oceanic, malý cestovateľ, formule či princezná.

Farby izieb

Maximálny priestor pre Maxa

V detských izbách troch súrodencov majú prednosť prírodné materiály. „Sú živé, teplé, príjemné a prirodzené. Máme doma aj zariadenie z plastu, ale to je len z finančných dôvodov. Uprednostnili sme aj drevené okná, dvere a riadne dubové parkety; aj keď to bola po streche najvyššia suma, ktorú sme pri rekonštrukcii platili,“ dodáva Dana Krupová.

„Ja nie som obdivovateľkou takýchto riešení. Podľa mňa dieťa nepotrebuje skrinky pomaľované rozprávkovými motívmi – radšej si ich môže pomaľovať samo,“ hovorí Vlaďa Both-Harmatová. Napriek tomu sa izba malého Maxíka páči všetkým jej priateľkám. „Keď sme sa rozhodli zariadiť Maxíkovi izbu, surfovala som po internete, aby som získala čo najviac informácií, ako to urobiť tak, aby izba čo najlepšie slúžila jeho potrebám,“ vysvetľuje Vlaďa. Zrejme sa jej to podarilo, pretože Max sa do svojej izby vyberie hneď ako sa zobudí. Základným prvkom zariadenia je veľká polica po dĺžke celej izby vo výške chlapčekových rúk plná detských knižiek a hračiek. A pod ňou sú ďalšie vo veľkých plastových debnách. „Sú priehľadné, aby do nich videl a vedel si vybrať, čo

reality

Farby do izieb si vyberali deti. Len Agátke – najmladšej – do výberu zasiahla mama, lebo chcela fialovú. „To som už nechcela riskovať. Vôbec nechcem, aby mali v izbách tmavé farby, ktoré pohlcujú svetlo a čiernu majú vyslovene zakázanú,“ vysvetľuje Dana.

chce, aj aby si dokázal sám po sebe upratať. Ale to robí strašne nerád,“ usmieva sa Vlaďa. Ďalším dôležitým prvkom Maxovho kráľovstva je veľký farebný koberec, na ktorom sa môže chlapček slobodne porozkladať s hračkami, ktoré si vyberie. V kúte izby má Max ležovisko, kde si pozerá knižky a môže sa tam utiahnuť, keď je unavený. „Pôvodne mal byť na tomto mieste stan, ale Maxíkovi sa ho podarilo takmer hneď zničiť. On je totiž ako neriadená strela, keď je večer unavený. Ale keď bude väčší a rozumnejší, chceme mu kúpiť poschodovú posteľ so šmykľavkou, pod ktorou bude mať taký priestor pre seba ako bunker. Aby sa tam mohol stúliť, keď bude chcieť mať svätý pokoj,“ vysvetľuje Vlaďa.

Ceruzky, plastelína Dve steny Maxovej izby sú žlté a dve zelené a okrem spomínaných prvkov v nej nič iné nie je. „Oblečenie má vo vstavanej skrini na chodbe; nechceli sme mu brať priestor na vlastný rozvoj. Plánovali sme ešte zavesiť na jednu zo stien veľký papier, kde by mohol kresliť, ale Max nás predbehol a pokreslil steny kam až dočiahol,“ hovorí Vlaďa. I keď sa z tohto riešenia rodičia príliš neradovali, snažia sa synčeka čo najviac podporovať

v rozvoji tvorivých nápadov. „Podľa mňa by sa deťom nemali kupovať maľovanky, ale papiere, ceruzky, plastelína, modulit a podobne,“ hovorí Vlaďa. Okrem maľovania sú Maxovou veľkou láskou autá – s jedným plastovým dokonca spí, pretože na plyšákov veľmi „nie je“. Jediným ďalším obľúbencom malého Maxa je bábika Dodo. Občas ju vezme von na prechádzku v kočíku, dá jej papať a uvaria si spolu kávičku.

Farby a svetlo z východu Ani v izbičkách dvanásťročnej Dorotky a jej mladších súrodencov toho veľa nie je: pohodlná posteľ, stôl, stolička, polička na knihy a hračky – všetko viac-menej v štýle IKEA. Všetci súrodenci sa však delia o ďalší priestor na hranie, do ktorého ústia dvere všetkých troch detských izieb. Vlastne to ani nie sú dvere, ale len otvory v stene prekryté závesom z farebného textilu. Ďalšie závesy s výrazným kvetinovým vzorom sú na oknách. V Dorotkinej izbe sú to žlto-zelené kvety. „To je záves, ktorý urobí každý deň príjemný, veselý a jasný,“ hovorí Dorotkina mama Dana Krupová. „Prvoradé pre nás bolo to, aby mali deti svoje súkromie, a pritom neboli od seba oddelené, ale mali spoločný priestor, v ktorom sa prirodzene stretávajú,“ pokračuje Dana. n

08-09_10-11.qxd 29. 9. 2011 15:32 Stránka 3

Plánovanie izieb Deti – najmä tie väčšie – sa podieľali aj na plánovaní svojich izieb. „Pomáhali pri rozhodovaní, ako budú izbičky vyzerať, kde budú dvere, pomáhali nám držať kartóny, keď sme izbičky simulovali,“ hovorí Dana. Dve z izbičiek a spoločný „hrací“ priestor totiž vznikli predelením jednej veľkej izby sadrokartónovými panelmi.

HN06038

Pri rozvrhnutí vnútorných priestorov domu si Krupovci pomáhali zaujímavými knižkami amerického architekta Christophera Alexandra. Z nich pochádza aj myšlienka, že izby, v ktorých spíte, by mali mať okná nasmerované na východ – ak totiž človek vstáva „s východom slnka“, je väčšia pravdepodobnosť, že vstane plný energie a deň sa mu vydarí.

reality

10-11_10-11.qxd 30. 9. 2011 9:32 Stránka 2

exteriér

Zlín žiarivý fenomén

V Česku a ani na Slovensku hádam niet dospelého človeka, ktorému by meno Baťa nič nehovorilo. Baťa sa stal fenoménom a mesto Zlín vďaka nemu tiež. n BARBORA LAUCKÁ

eď v roku 1935 Zlín navštívil ako porotca bytovej súťaže, ktorú vyhlásila firma Baťa, svetoznámy architekt Le Corbusier, bol mestom unesený. Moderný jednotný štýl ho prekvapil a svoje pocity charakterizoval slovami – Zlín je žiarivý fenomén. Vďaka prosperite firmy Baťa a nápadom Tomáša Baťu sa mesto stalo v priebehu dvoch desiatok rokov centrom regiónu s úžasným životným tempom a architektonickým štýlom. Budovateľská činnosť Tomáša Baťu bola vskutku enormná a postupne zmenila trojtisícové mestečko zo začiatku storočia na takmer 50-tisícové mesto, ktoré sa v Čechách popri Prahe, Brne a Hradci Králové presadilo ako centrum modernej architektúry, ako mesto dôsledne funkcionalistické.

Jedinečné impérium Najväčší rozmach zaznamenal Zlín v medzivojnovom období, keď jeho výstavba rástla ako na bežiacom páse. „Aktivity dynastie súrodencov Baťovcov dokumentujú úzku spoluprácu medzi oboma našimi národmi práve za čias prvej Československej republiky,“ zdôraznil námestník hajtmana Zlínskeho kraja Libor Lukáč. Riaditeľka Českého centra v Bratislave Jana Burianová hovorila o tomto období

10 hn reality

Tomáš Baťa Tomáš Baťa bol významným predstaviteľom klasickej európskej školy. Ako prvý vo vtedajšom Československu začal rozvíjať americkú teóriu riadenia. Približne za 20 rokov premenil provinčný Zlín v rakúsko-uhorskej monarchii na hlavné mesto obuvníckeho sveta. Začínal z ničoho. Napriek tomu vyvinul systém, ktorý predstihol čas asi o 50 rokov. Symbióza robotníkov a technológie bola unikátna a podľa dnešných meradiel futuristická.

ako o rodinnom striebre a inšpirácii pre ďalšie generácie v oboch republikách. Veď priemyselných sídlisk, ktoré vyrástli podľa vzoru Zlína, je na svete dovedna 22, z toho niekoľko na Slovensku – napríklad v Partizánskom či vo Svite. „Baťovo mesto je ojedinelým typom moderného urbanizmu a prísne štandardizovanej architektúry. Komplex je vymyslený vskutku dômyselne so systémom zdravotnej a sociálnej starostlivosti, s kultúrou, so vzdelávaním, so službami. Baťovo impérium sa stalo symbolom pre pôsobenie jedinca na masy, pretože to bol podnikateľský systém, ktorý spojil kapitalizmus so socialistickými praktikami tak, ako sa o to márne pokúšali Baťovi predchodcovia a na čo by radi zabudli súčasní kapitalisti v našich zemepisných šírkach.

Továrenský modul Architektúra všetkých priemyselných a verejných stavieb v Zlíne mala svoj základ v konštrukčnom module firemných továrenských budov 6,15 x 6,15 metra. Na základe unifikácie a štandardizácie továrenského modulu vyrastal Zlín. Toto mesto a jeho pamiatky navrhovali pokrokoví architekti svojej doby. A preto na výstave môžeme obdivovať pamiatky medzivojnového funkcio-

nalizmu, ktoré patria k vrcholom českej architektúry, ako napríklad pamätník Tomáša Baťu (ktorý postavili po tom, čo sa Tomáš Baťa zabil pri havárii lietadla) a budovy Masarykových škôl od architekta Františka Lydie Gahuru. Známy architekt Vladimír Karfík zasa navrhol spoločenské domy v Zlíne a Otrokoviciach a 21. administratívnu budovu, ktorá v tom čase patrila k najvyšším budovám v celom Československu.

Červené tehlové domčeky V roku 1929 začali v Zlíne stavať tehlové záhradné domčeky tak, aby Zlín zmenili na záhradné mesto. Okrem iných architektov tu pracovali aj také osobnosti ako Dr. B. Albert – podľa jeho návrhu a návrhu F. L. Gahuru postavili nemocnicu. Zlín sa postupne stal najdôslednejšie architektonicky koncipovaným mestom v jednotnom štýle v Európe. Vidiecke mesto sa zmenilo na priemyselné centrum, ktoré bolo úzko spojené s výrobným areálom firmy Baťa, ktorý stál v jeho strede. Mesto vyrástlo organicky z priemyselného stavebníctva z architektúry továrenských objektov. Ako organický urbanistický celok nemalo obdobu. Na predvojnové urbanistické tradície Zlína nadviazal aj regulačný plán Zlína v povojnovom období. n

10-11_10-11.qxd 30. 9. 2011 9:32 Stránka 3

Baťovská funkcionalistická architektúra nie je iba v Zlíne. Podobné štýlové budovy stoja a dodnes slúžia v Liberci, Otrokoviciach, v Bratislave, Baťovanoch či vo východoslovenskom Svite a inde.

novyý hajá

HN06038

A KA SK ÁJS STAROHÁJ

reality 11

12-13_10-11.qxd 29. 9. 2011 15:35 Stránka 2

exteriér

Drevené fasády s nádychom exotiky Drevo sa na fasáde budov opäť dostáva k slovu, a to nielen kvôli tendenciám „návratu k prírode“ a ekologickému zmýšľaniu. Má totiž mnoho pozitív aj v oblasti technických vlastností postaveného domu. n SIMONA KLÉRKOVÁ

revo na fasáde má stáročnú tradíciu. „Drevo je úžasný prírodný materiál. Je zdravé, trvanlivé, zabezpečuje teplo a dobrú zvukovú izoláciu. Navyše zo svojej podstaty vyžaruje teplo, pôsobí útulne a v kombinácii so zeleňou v záhrade vytvára jedinečnú a ničím iným nenapodobiteľnú kombináciu exteriéru domu. Má štýl, je autentické a pri projektovaní domu s drevenými fasádami má projektant a architekt, vzhľadom na množstvo drevín s rôznymi farebnosťami a štruktúrami, na výber širokú škálu možností, takže výsledok dokáže neraz až vyrážať dych svojou originalitou a dizajnérskym majstrovstvom,“ hovorí Marián Škvarenina zo spoločnosti, ktorá dováža a predáva exotické drevo v podobe podláh, terasových dosiek, ale aj drevených fasád. Drevené exteriérové fasádne profily dodávajú každej fasáde prirodzený vzhľad a štýl. Vyznejú na domoch, ktoré sú zasadené do krajiny. Na okrajoch miest, blízko lesa, kde sa drevo na fasáde akoby vracalo ku svojim koreňom. Domy s drevenou fasádou uprostred miest zase prinášajú do drsného urbánneho prostredia závan prírody a pri rozhľade v priestore sa nám – hoci len podvedome – akoby umožňujú opäť nadýchnuť.

Málo nás, málo nás Na Slovensku, ako súčasti valašsko-lašského regiónu, sa drevo v minulosti často využívalo ako konštrukčný materiál zrubových stavieb, ale aj ako krytina, fasáda alebo vo forme drevených podláh.

12 hn reality

Ochrana dreva Drevená fasáda je prírodný produkt. Svoju funkciu bude plniť mnoho rokov, ak bude riadne chránená pred pôsobením poveternostných vplyvov. Ochranu dreva môžeme chápať ako výber optimálnej dreviny na daný účel použitia. Dôležitá je maximálna stavebno-konštrukčná ochrana a nevyhnutná chemická ochrana exponovaných prvkov. Pri výbere dreviny na konkrétne použitie treba zohľadniť jej prirodzenú odolnosť a ekonomickú dostupnosť. Konštrukčná ochrana má mať vždy prednosť pred chemickou ochranou, dbá sa na odseparovanie dreva od materiálov, ktoré by mohli zvyšovať jeho vlhkosť vrátane ochrany pred kondenzovanou vodou v priamom kontakte s kovovými prvkami.

Drevo bolo aj na chudobnom Slovensku materiálom dostupným pre všetkých. V súčasnosti sa drevo využíva aj pri svojpomocnej stavbe, aj pri stavbách na kľúč. Drevo je obnoviteľný materiál – to, čo sa vyrúbe na stavbu, môžeme nahradiť výsadbou nových stromov. Staré drevo z nepoužívaných alebo zastaraných objektov po ošetrení môžeme použiť ako súčasť inej stavby, alebo opotrebované drevo recyklovať na vykurovanie domov. Slovensko v porovnaní so zahraničím v podiele drevostavieb výrazne zaostáva. Drevené stavby na Slovensku tvoria 1 – 2 % celkového podielu, kým napríklad v Rakúsku je 10 %, v Anglicku 15 %, v škandinávskych krajinách 60 %, v USA 65 % a v Kanade dokonca až 85 %.

Nie je drevo ako drevo Aj na Slovensku projektanti podľa priania zákazníka navrhujú domy s prevetrávanou drevenou fasádou. Časté sú drevené fasády zo smrekovcových dosiek ukladaných zvislo alebo vodorovne. Drevené dosky sú uchytené na latách a kontralatách. Využíva sa aj sibírsky smrekovec, ktorý sa nemusí ošetrovať a časom získa striebornú patinu. Väčšinu domácich drevín (smrek, borovica, jedľa) je však potrebné napúšťať penetračnými a lazúrovacími lakmi. Drahšie drevo cédra alebo severských smrekovcov, ktorého letokruhy sú hustejšie, vydrží podstatne dlhšie a nemusí sa ani ošetrovať. Tak napríklad na porovnanie: hustota borovice je 2,7, smrek má hustotu 2,3, zatiaľ čo exotické dreviny sa môžu pýšiť podstatne vyššou hustotou –

napr. merbau má hustotu 6,7, jatoba 10,7 a drevina ipe až 16,4. Každý si teda poľahky tipuje, ktorá drevina v exteriéri dlhšie vydrží. Práve exotické dreviny sa vďaka svojmu pôvodu vyznačujú špecifickými vlastnosťami, a to vysokou odolnosťou proti poveternostným vplyvom (väčšinou ich nie je potrebné impregnovať), vysokou tvrdosťou (merná hmotnosť pri vlhkosti 15 % sa pohybuje od 690 do 1 050 kg/m3) a dlhšou životnosťou. So širšou škálou ponúkaných tropických drevín sa zvyšuje aj jeho dostupnosť pre koncových zákazníkov. Nové dreviny sú v porovnaní s tradičným tíkom niekoľkokrát lacnejšie, a to aj pri zachovaní výbornej prirodzenej odolnosti a trvanlivosti. „Na Slovensku začali ako prvé predávať bangkirai terasové dosky, neskôr ponuku obohatili o parkety z drevín merbau, kempas, ipe či sucupira. Vzhľadom na vzrastajúci záujem o exotické dreviny a širší sortiment produktov postupne portfólio rozšírili aj o eurohranoly, záhradný nábytok a fasádne obklady. V najširšej ponuke drevených fasád na Slovensku nájdete európske dreviny, ale aj tovar s vôňou exotiky vrátane tohtoročných hitov – dreviny okoumé či kanadského cédra. Okoumé pochádza z oblasti centrálnej Afriky. Je drevom s nízkou hustotou aj nižšou rozmerovou stálosťou. Obvykle má svetloružovú – lososovú farbu, ktorá môže prechádzať až do tmavoružovej. Kanadský červený céder pochádza z tichomorského pobrežia Severnej

12-13_10-11.qxd 29. 9. 2011 15:36 Stránka 3

Jednotlivé druhy terasových dosiek a fasádnych obkladov (napr. cumaru, ipe, badi, kanadský céder) netreba povrchovo upravovať, pretože majú vysokú prirodzenú odolnosť proti drevokazným hubám a našim poveternostným podmienkam. Drevené dosky bez povrchovej úpravy postupom času stratia svoju prirodzenú farbu, čiže zošedivejú. si nevyžaduje ošetrenie konzervačnými prostriedkami. Sibírsky smrekovec je typický vysokou odolnosťou proti poveternostným vplyvom a odolnosťou proti hubám. Paleta farieb sibírskeho smrekovca zahŕňa farby od medovozlatej po hnedočervenú. Fasáda zo sibírskeho smrekovca si nevyžaduje ošetrenie konzervačnými prostriedkami.

Hitparáda drevín Meranti pochádza z oblasti juhovýchodnej Ázie. Veľmi často sa používa na výrobu drevených okien. Je drevom so strednou hustotou, zároveň však aj so strednou rozmerovou stálosťou. Obvykle má ružovú farbu, ktorá môže prechádzať až do tmavoružovej občas s fialovými šmuhami. Fasáda z dreva meranti si vyžaduje ošetrenie konzervačnými prostriedkami.

V drevinách a ich vlastnostiach vám pomôže zorientovať sa jednoduchá hitparáda drevín s ich najvýraznejšími vlastnosťami. Vedeli ste, že k najtvrdším drevinám patrí ipe, jatoba a cumaru, zatiaľ čo najnižšou tvrdosťou sa vyznačuje okoumé a severský smrek? Dreviny, ktoré sa vyznačujú najvyššou rozmerovou a tvarovou stálosťou, a teda dokážu najlepšie odolávať poveternostným vplyvom, patrí zase céder, cumaru a ipe. Práve tieto sú teda vhodné na fasádne obklady v prostrediach s vysokou vlhkosťou a premenlivosťou počasia. Čo sa odolnosti proti vlhkosti a vplyvu húb týka, každá z drevín sa vyznačuje istou mierou odolnosti, najmenej však týmto vplyvom dokážu odolávať okoumé a severský smrek. Prostredie, v ktorom budete váš nový domov s drevenými fasádami postavený, určuje aj výber dreviny, ktorá by sa ma-

la na fasádne obklady použiť. V nížinách a prostredí s menším celoročným úhrnom zrážok si môžete dovoliť vybrať aj dreviny s nižšou stálosťou proti poveternostným vplyvom, v horách, kde často prší a strieda sa tuhá zima s horúcim letom, by ste si mali na fasádne obklady vybrať napríklad céder, ipe, cumaru či sibírsky smrekovec. Ak vás zaujíma farebnosť dreva, budete sa pri výbere dreviny na fasádu pohybovať na škále od najsvetlejšieho severského smrekovca po najtmavšiu drevinu – ipe. Práve ipe sa spolu s cédrom môže pýšiť najzaujímavejšou kresbou v štruktúre svojho dreva. „Z dlhoročnej skúsenosti môžem konštatovať, že najčastejšie sa na Slovensku na drevené fasády používa okoumé z centrálnej Afriky a kvôli pomeru výkonu a ceny zase tatajuba,“ hovorí odborník Marián Škvarenina. n

HN05425

Ameriky. Vyznačuje sa rozmerovou stálosťou a je dokonalým tepelným izolantom. Éterické oleje nachádzajúce sa v jeho bunkách ho dobre chránia proti hmyzu a hubám. Cédrové drevo má farbu od béžovej po tmavohnedú. Fasáda z červeného cédra si nevyžaduje ošetrenie konzervačnými prostriedkami. Škandinávsky smrek sa v Európe považuje za základný druh stavebného dreva. Drevo má svetlú farbu s ľahko žltkastým nádychom, často sa mu hovorí biele drevo. Fasáda zo škandinávskeho smreka si vyžaduje ošetrenie konzervačnými prostriedkami. Tatajuba pochádza z Južnej Ameriky. Ide o drevo tvrdé a husté. Jeho prirodzenou vlastnosťou je vysoká odolnosť proti poveternostným vplyvom a odolnosť proti hubám. Pôvodná žltohnedá farba sa vplyvom svetla mení na tmavohnedú. Fasáda z dreva tatajuba

reality 13

14-15_8-9 zochova.qxd 29. 9. 2011 15:37 Stránka 2

interiér

Bezpečný byt Leto bolo časom dovoleniek, na ktoré sa väčšina z nás teší celý rok. Aby ste tú vašu prežili v pohode, a aby sa ani návrat z nej nezmenil na zlý sen, mali by ste svoj dom naďalej zabezpečiť tak, aby doň nezavítala neželaná návšteva.

poľahlivé bezpečnostné dvere bývajú celokovové, dvojplášťové a majú oceľové výstuhy. Pevnosť konštrukcie sa výrazne zvyšuje, ak sú výstuhy dané v dvoch smeroch a oceľové spoje sú zvarené. Dobrá tepelná a zvuková izolácia je pritom samozrejmosťou, ktorú oceníte najmä v bytovom dome.

Odolnosť proti požiaru Doplnky bezpečnosti Výhodou sú špeciálne priezory so zabudovanou kamerou, ktoré vonku vyzerajú obyčajne, takže hosť (či už želaný alebo nie) ani netuší, že je snímaný. Súčasťou zabezpečenia dverí môže byť biometrická čítačka, ktorá po priložení prstu majiteľa automaticky otvorí dvere. Takže domáci, ktorí sú načítaní v systéme, už pri sebe nemusia nosiť kľúče. Bezpečnostné okná Zo štatistík vyplýva, že väčšina zlodejov sa do domov či bytov dostane cez okná a balkónové dvere. Na trhu je množstvo výrobcov či už plastových, drevených alebo hliníkových okien, ktoré sa líšia v zabezpečení.

14 hn reality

Kvalitné bezpečnostné dvere by mali spĺňať aj požiadavku na odolnosť proti požiaru – za dostatočné sa pritom považujú tie dvere, ktoré odolajú ohňu minimálne 30 minút. Pri moderných bezpečnostných dverách je samozrejmá požiarna odolnosť, ktorá je opísaná európskou normou STN EN 13501-2 - Skúšanie požiarnej odolnosti dverových a uzáverových zostáv. „Okrem odolnosti voči plameňom a plynom by mali kvalitné bezpečnostné dvere zabrániť prenosu vysokých teplôt z jedného priestoru do druhého. Základom je materiál, z ktorého sú dvere vyrobené,“ povedal Roman Mojžiš zo spoločnosti Schüco. Nezanedbateľnú úlohu tu zohráva aj typ vložky a tesnenia. Pri vložkách si od výrobcu vždy vyžiadajte certifikát odolnosti pred násilným vniknutím. U väčšiny renomovaných výrobcov bezpečnostných dverí býva štandardom použitie protipožiarnej vložky.

Komponenty bezpečnostných dverí Okrem samotných dverí chráni vašu domácnosť aj vložka a celý uzamykací mechanizmus. Pokiaľ je tento mechanizmus zabudovaný priamo do konštrukcie dvier, býva veľmi odolný voči pokusom o rozobratie a násilné vniknutie. Ideálne je, ak sú tzv. aktívne istiace

body dverí zvarené s uzamykacím mechanizmom v jeden nerozoberateľný celok. Súčasťou kvalitného uzamykacieho mechanizmu je aj bezpečnostný kľúč. Ten býva zaregistrovaný a jeho kópiu si môžete nechať vyrobiť len vy a len u pôvodného dodávateľa. Ďalším bezpečnostným prvkom sú zárubne, ktoré musia byť tiež kvalitné. Preto výrobcovia značkových dverí často ponúkajú aj tomu primerané zárubne. Väčšinou bývajú zaliate betónom a ukotvené po celom obvode steny. Pri niektorých typoch bezpečnostných dverí sa istiace body zasúvajú do otvorov v zárubni aj na strane, kde sú pánty. Tým sa podstatne zvyšuje odolnosť pred páčením.

Bezpečnostné triedy Všetky tieto komponenty sa podieľajú na kvalitných bezpečnostných dverách, ktoré sa rozdeľujú do šiestich bezpečnostných tried (od 1 do 6) podľa času a druhu náradia, ktoré je potrebné na ich odstránenie. Triedy 1 a 2 označujú klasické dvere, ktoré nemajú takmer žiadne bezpečnostné parametre. Triedy 3 a 4 predstavujú bezpečnostné dvere, schopné veľmi dobre ochrániť súkromie a majetok. Preto je tento typ dverí požadovaný poisťovňami. Dvere najvyššej bezpečnostnej triedy 6 sú určené pre banky, firmy a úrady, kde sú uchovávané napr. tajné dokumenty a slúžia ako trezor. Bezpečnosť dverí je tým vyššia, čím je vyšší počet aktívnych a pasívnych istiacich bodov. Ak budete uvažovať o kúpe nových dverí, zaujímajte sa aj o to, či vami vytypovaná firma disponuje odborne zaškoleným personálom, ktorý zvládne jednak ich montáž, ale aj prípadný neskorší servis. n red

14-15_8-9 zochova.qxd 29. 9. 2011 15:37 Strรกnka 3

Predaj a servis

TREZORY BEZPEฤ NOSTNร DVERE โ ข Fร LIE

121 6723

EUROSAFE Slovakia s.r.o.

โ ข Smreฤ ianska 43 โ ข BA tel.: 02/ 5262 3685 โ ข eurosafe@eurosafe.sk โ ข www.eurosafe.sk

(XURVDIH +1 [ RNWREHU LQGG

Vila rustica_pr_new.qxd

30. 9. 2011

10:03

StrÆnka 1

PEKNÉ BÝVANIE BEZPEČNÁ

INVESTÍCIA

Kúpa kvalitného bytu v dobrom projekte a v perspektívnej lokalite umožní nielen pohodlné bývanie, ale zároveň zabezpečí efektívne a bezpečné zhodnotenie tejto investície.

BÝ

le S m pr trá kt via

fo tie te no pr liť vš na by no

ko tic tru va

ŠT

na v s a pr

úv

ci ro a di

VILLA RUSTICA garantuje dobré bývanie a aj výhodnú investíciu.

Vila rustica_pr_new.qxd

30. 9. 2011

10:04

StrÆnka 2

BÝVANIE V DOTYKU S PRÍRODOU Mestské vily Villa Rustica sú umiestnené v dotyku s borovicovým lesom, vo svahu s výhľadom na panorámu Malých Karpát a hrad Pajštún. S vilami susedí výbežok prírodnej rezervácie Devínska Kobyla, patriacou medzi zaujímavé lokality Malých Karpát, ktorá je vyhľadávaným miestom pre oddych a rekreáciu. Na lesnú zeleň nadväzujú parkové úpravy, stromy, trávnik. Za pár minút sa lesom dostaneme k základom rímskej vily, po ktorej sa obytný súbor názýva. Projekt VILLA RUSTICA je spätý s prírodou viac ako ktorýkoľvek iný rezidenčný projekt v hlavnom meste. KOMFORTNÉ A FLEXIBILNÉ BÝVANIE Zámerom investora je zosúladiť harmóniu prírodného prostredia s komfortným a funkčným bývaním. Moderná architektonická koncepcia, použitie kvalitných prvkov a prírodných materiálov zabezpečí budúcim obyvateľom bezpečné a príjemné bývanie. Budúci majitelia bytov a apartmánov, majú možnosť prispôsobiť si svoje nové bývanie podľa vlastných predstáv a potrieb rodiny. Môžu priamo zasahovať do dispozície bytu, zvoliť konečnú výbavu bytu a tým aj cenu podľa svojich reálnych možností všetko v spolupráci s architektom. Interiér bytu môže byť v plnej miere šitý na mieru zákazníka. Obytný súbor ponúka široký sortiment kvalitných bytov, ale taktiež výrazne nadštandardné apartmány s priestrannou obytnou terasou a fantastickým výhľadom. Dominantným priestorom bytov je veľká obývačka, opticky a prevádzkovo prepojená s halou a kuchynskou časťou. Spálne sú sústredené do tichej oddelenej zóny bytu spolu s kúpeľňami. Vďaka použitému konštrukčnému systému, byt sa prispôsobuje meniacim sa požiadavkám užívateľa – jeho dispozícia sa postupne môže modifikovať. ŠTANDARD BYTOV Objekty sú realizované vo vysokom štandarde. Kvalitu predstavujú najmä masívne dubové drevené parkety a dvere s prírodnou dýhou, v kúpeľniach prvky Duravit, Grohe a Hüppe, značkové obklady a dlažby s nadčasovým dizajnom. Všetko vhodne dopĺňajú francúzske okná a veľkoplošné otvárateľné zasklené steny, ktoré zabezpečujú maximálne presvetlenie bytov a optické prepojenie interiérov s exteriérom. Klienti VILLA RUSTICA môžu využiť výhodné podmienky hypotekárnych úverov, zľavy na nábytok, svietidlá a kuchynské linky. Energetický štandard spĺňa najprísnejšie normy EÚ. Dostatočnú izoláciu dopĺňa špičková kotolňa Viessmann a v každom byte podlahové vykurovanie. Parkovanie áut aj bicyklov je priamo pod objektom, bezbariérovo a „suchou nohou“ prepojené s bytmi moderným tichým výťahom. Byty sú digitálne – optickými káblami pripojené na viacerých IT operátorov.

BEZPEČNÁ A EFEKTÍVNA INVESTÍCIA – alebo prečo je a bude na Slovensku bytov nedostatok Investícia do kvalitných nehnuteľností je už zo strednodobého hľadiska jedna z najbezpečnejších a dosahuje stabilné – vysoké zhodnotenie. Hodnota a cena bytov – obzvlášť v kvalitných projektoch a lokalitách – kontinuálne stúpa a výhľadovo bude naďalej stúpať. Na základe údajov NBS cena nových bytov na Slovenku narástla od roku 2002 o 115 %, čo predstavuje zhodnotenie o 14,5 % ročne. Investície do nehnuteľností sú poprednými investičnými analytikmi pravidelne kladené na jedno z prvých troch miest v rebríčku investičných príležitostí. Prognóza kontinuálneho rastu dopytu – a tým aj nárastu ceny kvalitných bytov, je preukázateľná na základe nasledovných údajov: 1. Máme málo bytov !!! (deficit SR v počte bytov na 1000 obyv. voči špičke EÚ je 25 – 30%) ● Kým na Slovensku pripadá na 1 000 obyvateľov asi 350 bytov, podľa doporučení príslušnej komisie EÚ by to malo byť min. 450 bytov. ● V iných štátoch: 510 bytov/1000 obyvateľov v Španielsku, 470 v Dánsku, 503 vo Francúzsku, 417 v Holandsku, 499 vo Fínsku. ● Priblížiť sa k takémuto stavu znamená postaviť cca 500 000 bytov. ● Realita je taká, že u nás medziročne klesá počet dokončených bytov o cca 20% a v počte začatých bytov sme na tom ešte horšie. 2. Máme malé byty !!! (plošný deficit SR voči špičke EÚ je 80 – 130 %) Na Slovensku je priemerná rozloha bytov cca 14 m2 na jednu osobu, kým napr. v USA je to 50 m2 a v Nemecku 33 m2 na osobu. ● U nás žijú priemerne cca 3 obyvatelia v jednom byte, kým v EÚ je to len 2,0 – 2,5 obyvateľa na 1 byt. ●

3. Máme nekvalitné byty !!! Minimálne 70 % bytov postavených na Slovensku po roku 1945 bolo realizovaných panelovou technológiou. Fyzický stav najmä tohto bytového fondu je horší než zodpovedá jeho veku. Životnosť nielen panelových domov sa dlhoročnou absenciou obnovy výrazne znížila. Náklady na opravu týchto bytov výrazne rastú a postupne tangujú (prekračujú) hranicu ekonomickej efektivity a únosnosti. Časť z nich bude nutné nahradiť.

●

4. Máme malú „zásobu“ voľných bytov !!! Často sa píše o „obrovskom“ previse ponuky, o „neudržateľnej zásobe“ nepredaných bytov Realita je taká, že v Bratislave je do 3 000 nepredaných bytov, čo je 1,7 % celkového počtu bytov (napr. v kanceláriách je to 9 %), pričom skutočne kvalitných bytov je voľných výrazne menej. ● Optimálne podmienky by zniesli vyššiu mieru „zásob“, ktorá by priniesla širšie možnosti selektívneho výberu pre účastníkov tohto procesu. ●

Developer projektu: VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava, www.villarustica.sk Autor projektu & GP: VAVRICA ARCHITEKTI & ARCHIKÓD

18-19_10-11.qxd 30. 9. 2011 9:36 Stránka 2

exteriér

Kampus pri viedenskom Prátri Stavať ho začali v roku 2009 a obrovské dielo určené študentom odovzdajú do užívania už v roku 2013. Stavba kampusu Hospodárskej univerzity vo Viedni zaberá neďaleko známeho Prátru plochu 100-tisíc štvorcových metrov. Je najväčšia svojho druhu na svete. Náklady predstavujú sumu 492 miliónov eur, ktoré platí štát. n BARBORA LAUCKÁ

poslednom čase sa rôznym aféram pri výstavbe nevyhli stavebné firmy ani v susednom Rakúsku. Ľudia sú vo svojej podstate všade rovnakí a možno aj to bol dôvod, prečo si povedal Christoph Sommer – riaditeľ aj projekčný šéf tohto megadiela, že sa veci dajú urobiť aj inak. Bez úplatkov, podrazov, čestne a v termíne. Mladistvý entuziazmus jeho tímu potvrdil odhodlanie. Od začiatku výstavby až doteraz všetko prebieha podľa časového aj finančného plánu. Stojíme na vyhliadkovej veži a pozorujeme stavbu s 15 žeriavmi. Je bežný pracovný deň a na jednotlivých úsekoch kampusu pracuje približne 360 robotníkov. V jednej časti majú úhľadné unimobunky, vedľa nechýba kantína. Pracuje sa naplno a popri tom sa aj upratuje. Lebo napriek tomu, že tu neustále premávajú nákladiaky a miešačky, na prašnej stavebnej ceste sa nepráši, priebežne ju polievajú. Ako tvrdí fešný pán Sommer, vo vypätých obdobiach, keď je nutné, aby sa zapojilo do stavby viac síl, je na stavenisku až do 600 ľudí. Pretože v blízkosti Prátra nie je hotelová ani bytová výstavba, naopak, okolie lemujú lesy a lúky, pracovný čas sa cez týždeň môže predĺžiť o niekoľko hodín. Piatky sa

18 hn reality

Najväčšia ekonomická WU, najväčšia európska ekonomická univerzita, patrí do rebríčka 100 najlepších vysokých škôl sveta a v rámci WU Executive Academy ponúka kompaktné produktové portfólio v oblasti executive education, do ktorej patria programy MBA/MBL/LLM, univerzitné kurzy, firemné programy a semináre. Akadémia sa tak vypracovala na jedného z vedúcich poskytovateľov ďalšieho vzdelávania v strednej a východnej Európe. Úzkou spoluprácou s hospodárskou sférou a kontaktom s odborníkmi z viac ako 200 partnerských univerzít po celom svete, ako aj viac ako 400 vedcami viedenskej WU, sa vyvíjajú inovatívne vzdelávacie aktivity. V našich programoch získa ročne vzdelanie a absolvuje ďalšie vzdelávanie 3 500 vedúcich pracovníkov, odborníkov a mimoriadne nadaných budúcich vedúcich pracovníkov z viac ako 53 štátov. Študijné cesty a kurzy sa toho času konajú v 16 krajinách na troch kontinentoch.

však končia už pred 16. hodinou, soboty a nedele sú voľné.

Veľké prepojenie Už pôvodný zámer investorov bol taký, že kampus by mal spĺňať inovačné nároky pre univerzitu a jej študentov. V týchto priestoroch nájde ubytovanie, ale aj posluchárne, reštaurácie a knižnicu do 2 600 študentov Hospodárskej univerzity. Jej moderné centrum vytvorí fyzicky aj symbolicky knižnica a vyučovacie centrum, ktoré bude viac ako iba obyčajnou klasickou bibliotékou. Bude to súčasne knižnica, servisné centrum, pracovné miesto, komunikačné priestory, ale aj dopravné centrum. Centrálne funkcie pre študentov majú byť prepojené napríklad s výskumom a informačným centrom. V jednotlivých budovách budú komunikačné priestory napomáhať zvýrazneniu pracovnej atmosféry, kde sa veda veľmi blízko prepojí s predmetom štúdia. Najmä prízemia budov budú slúžiť tomuto zámeru, pretože práve tu bude miesto na semináre a pracoviská pre študentov. Nebudú chýbať ani reštaurácie a bistrá otvorené i pre verejnosť. Ak si teda niekto povie, že by chcel vidieť študentský život budúcich magistrov či inžinierov zblízka, nech sa páči, o možnosti nebude núdza.

Zelená stavba Novú viedenskú Hospodársku univerzitu stavajú podľa modernej ekologickej koncepcie. Pod názvom zelená stavba spája univerzita také ideály a vízie, ktoré vytvoria z obrovského kampusu ekologický a ekonomický objekt budúcnosti. Okolitá príroda umožní študentom aj profesorom oddych a uvoľnenie počas prechádzok alebo jázd na bicykli, prírodu však projektanti toho diela využijú aj ako zdroj tepla. Polovicu chladenia a vykurovania kampusu zabezpečí geotermálna energia. Aby jej spotreba nebola enormná, musia všetky budovy spĺňať prísne kritériá ekonomickej náročnosti podľa požiadaviek Európskej únie.

Informačný bod „Pod rozhľadňou, z ktorej študenti stavbárčiny, ale aj ostatní návštevníci môžu sledovať dianie na stavenisku, je informačné stredisko, v ktorom sa aj vďaka videoprojekcii možno o megadiele dozvedieť viac. A tak zisťujeme, že na konkurze na projektovanie kampusu sa zúčastnilo až 120 významných ateliérov z celého sveta. Komisia 20 renomovaných odborníkov vybrala projekty jednotlivých častí kampusu naozaj z rozličných častí sveta. Na-

18-19_10-11.qxd 30. 9. 2011 9:43 Stránka 3

Snímky: Mária Babinská

Všetko podľa plánu Okrem nápadu a chuti treba však mať aj istú dávku šťastia, prízvukuje Christoph Sommer. „Keď sme si vytyčovali plán práce, začala sa kríza, ktorá postihla aj stavebný sektor. Vytypovali sme si teda niekoľko najväčších rakúskych stavebných firiem, ktoré sa podieľajú na budovaní kampusu naozaj za výborné ceny.“ V októbri 2007 teda padlo konečné rozhodnutie preto, že sa kampus bude stavať práve tu, v blízkosti veľtrhového priestoru. O rok neskôr v máji už prebiehali konkurzy, koncom roka boli známe víťazné projekty. V roku 2009 sa za-

čalo stavať presne podľa stavebného plánu – počnúc vyhradením plochy cez jej upevnenie a ochranu pred spodnými vodami. Stavenisko je rozdelené na tri oblasti – západnú, východnú časť a stred, ktoré sú spojené stavebnou komunikáciou. Stavbári museli najprv vybagrovať 260 - tisíc kubíkov zeme do hĺbky sedem metrov a až potom sa začali stavebné práce. A tak pokračujú doteraz. Na otázku, či si pán riaditeľ stavia súčasne vlastnú vilu, sa mladý muž Sommer iba usmial: „Ako som povedal, toto je čistá hra. Nikomu z nás nezíde na um obohatiť sa takýmto spôsobom.“ n

HN06085

príklad známy hamburský ateliér Zaha Hadid Architects navrhol stavbu knižnice a vzdelávacieho centra na stavebnom poli LLC, madridský ateliér No MAD Arquitectos navrhol stavbu Executive Academy. Crabstudio z Londýna zasa vytvorilo projekt na univerzitné budovy na stavebnom poli W2, inde pútajú univerzitné budovy na stavebnom poli 02 z dielne renomovaných japonských architektov Ateliéru Hitoshi Abe zo Sendaia. Rakúski architekti BUSarchitektur Wien naprojektovali posluchárne na stavebnom poli 01.

reality 19

20-21_10-11.qxd 29. 9. 2011 16:23 Stránka 2

architektúra

Slávne vi l y Slovenska Netreba sa podceňovať. Keď Matúš Dulla zostavoval vedno s tímom svojich renomovaných spolupracovníkov knižku Slávne vily Slovenska, trocha sa obával, aby materiál vystačil na knižku. V tom čase netušil, že materiál o vilách, v ktorých žila svoje sladké časy dnes už zabudnutá buržoázia, bude taký rozsiahly, že vystačí aj na dve knihy. n BARBORA LAUCKÁ

ebo zachovaných víl, ale aj takých, ktoré sú súce na predaj alebo chátrajú, či malo by sa o ne zaujímať Ministerstvo kultúry SR je nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku dostatok. Hádam každá druhá stavba okolo Mudroňovej ulice v Bratislave, pod Hradom a Slavínom nesie v sebe príbeh. Story, ktorá by si možno zaslúžila aj filmové spracovanie, pretože hovorí o noblese, ale aj o radostnom živote buržoázie na začiatku dvadsiateho storočia aj v medzivojnovom a povojnovom období. Napríklad vila, ktorú roky využíva na diplomatické účely Rusko – predtým Sovietsky zväz na Godrovej ulici v Bratislave – je dielom architekta Milana Harminca, ktorý ju adaptoval pre chýrneho a veľmi zámožného advokáta Dr. Pavla Fábryho. Reprezentačné priestory a luxus tejto vily očarili mnohých natoľko, že vďa-

20 hn reality

Grassalkovichov palác

ka jej kvalitám je vila zapísaná aj do zoznamu kultúrnych pamiatok. Starí Bratislavčania spomínajú na to, ako advokát telefonoval svojej manželke, ktorá si voľný čas krátila pobytom v kasíne v Monte Carle, či jej v Monaku naozaj nič nechýba. A pretože jej veľmi chýbali bryndzové halušky, dobrý manžel ich tam nechal okamžite letecky poslať. Neuveriteľné večierky sa vraj odohrávali vo vile doktora Dvořáka – manžela známej slovenskej spisovateľky Zuzky Zgurišky. Táto mondénna dáma, ktorá písala svoje príbehy v myjavskom nárečí, sa priatelila s množstvom slovenských a českých intelektuálov. Aby sa mali manželia Dvořákovci kde stretávať s Lacom Novomeským, s profesorom Mukařov-

ským či s maliarom Josefom Šímom (mimochodom, práve on namaľoval Zguriške v roku 1933 potrét, ktorý sa stal v roku 2005 tretím najdrahším v novodobých dejinách českých výtvarných aukcií – vydražili ho za 5,85 milióna českých korún), dali si postaviť vilu. Ako spomína spisovateľka Ľudmila Šimonovičová (známa ako Zuzka Zguriška) – rozhodli sme sa teda s mužom, že si kúpime záhradu. Nad Hradom boli na predaj staré záhrady. Tam sme si zakúpili my a mužovi spoločníci v kancelárii tri parcely vedľa seba. Prostredná pripadla nám. Rok nato sme sa rozhodli postaviť si rodinnú vilku. Peniaze nám požičala mestská sporiteľňa a architekti Klimeš a Merganc nám urobili projekt.

Po celom Slovensku V rámci „sprievodcu“ po slávnych vilách sa v rovnomennej knižke dozvedáme aj o ostatných architektonických

20-21_10-11.qxd 29. 9. 2011 15:41 Stránka 3

Rodný dom Elipsion, Senec

Vlastná vila Dušana Jurkoviča – interiér

Exteriér

klenotoch Slovenska. Autori opisujú vlastnú vilu Dušana Jurkoviča v Bratislave na Lermontovovej ulici, vilu T na Matejkovej, ale aj Rímsku vilu s kúpeľom v Dúbravke, vilu Jaroň, vilu Oskara Pfeffera a ďalšie bratislavské vily. V Piešťanoch sa zamerali na vlastnú vilu Juraja Halzla a Jozefa Krátkeho, vily Alexander, Astoriu, Líviu a Paulu. V Banskej Bystrici zasa našli vlastné vily Dominika Skuteckého, Juraja Hudeca a Kamennú vilu, v Žiline vily Nečas, Rek, Rosenfeldovu a Trávničkovu vilu, Vátrálovu vilu a vilu Šimona Steina. Nebolo pre mňa prekvapením, že krásne vily našli autori aj na Spiši, vo Vysokých Tatrách, že v knižke nechýba vlastná vila Oskara Winklera v Lučenci či vila Fontána v Bardejovských Kúpeľoch, vila Tereza v Trenčianskych Tepliciach, vila Jána Kohúta v Martine či masarykovská vila v Bystričke pri Martine.

Moderné osobitosti Vlastný dom architekta Ferdinanda Milučkého (autora bratislavského krematória a piešťanského Domu umenia) je tiež jedinečným symbolom architektovej tvorivosti a inšpirácie. Ako sa píše v kapitole venovanej práve tejto stavbe, „Milučký, očarený Miesovým barcelonským pavilónom a moderným prepoje-

ním interiéru s exteriérom, ponechal na svojej vile maximálne uzavreté bočné steny, ktoré smerujú na úzkom pozemku k susedom a sústredil otvory na priečnych fasádach.“ Samostatnú kapitolu tvoria ďalšie moderné vily, ktoré pútajú nielen exteriérom, ale aj interiérovým riešením. Napríklad, rodinný dom Elipsion v Senci, ktorý je dielom architekta Ivana Matušíka. (Mimochodom, jeho vila sa tiež v knižke prezentuje ako stavba s vnútornou logikou konceptu, čitateľnosťou dispozície a stavebno-technickým novátorstvom, ktoré bolo vždy pre tohto architekta typické.) Ako píše autor objektu Elipsom, na jednej strane stavba demonštruje obrovský tvorivý potenciál architekta generačne zviazaného s experimentmi v 60. rokoch 20. storočia, na druhej strane otvorenosť myšlienkového sveta stavebníkov sochára Martina Lettricha, a jeho manželky. Prezentujú sa však aj ďalšie diela modernej architektúry, ako napríklad vila Srtis, ktorú navrhli v ateliéri Jozefa Ondriáša a Jiřího Závodného, ktorá sa stala medzníkom. Po dlhých desaťročiach sa tento objekt vrátil k dávnemu stavebného typu – k vile a označuje jednu z ciest, ktorou sa veľká časť modernej architektúry musí uberať aj v súčasnosti. n

HN05968

Snímka: archív

reality 21

22-23_10-11.qxd 30. 9. 2011 9:51 Stránka 2

interiér

Optimalizácia nákladov životného cyklu stavebných projektov z pohľadu developera I.

Úvahy o nákladoch Ak chce byť developer konkurencieschopný, jeho projekt musí kopírovať záujem zákazníka, čo okrem iného znamená venovať sa aj analýze predajnosti hotového projektu. Musíme však pripomenúť, že kritickým faktorom úspešného projektu je práve identifikovanie potrieb a požiadaviek zákazníka. Ako prezentuje nasledujúci text, developer to naozaj nemá ľahké a jednoduché.

Neustále zvyšovanie cien energií a tepla nás vedie k efektívnejšiemu využívaniu technológií, ktoré znižujú ich spotrebu, a tým aj prevádzkové náklady počas životného cyklu stavebného objektu. n ZORA PETRÁKOVÁ

minulosti sme kládli pri posudzovaní projektov dôraz hlavne na výšku obstarávacích/investičných nákladov. Postupne zisťujeme, že je dôležité sledovať aj budúce prevádzkové náklady a uvedomiť si, že tepelnotechnické vlastnosti stavebných materiálov, ktoré ovplyvňujú náklady na obstaranie objektu, ovplyvňujú aj výšku prevádzkových nákladov stavebných objektov vo fáze ich užívania.

Developerský proces Developerský proces je multidisciplinárny proces, resp. súbor procesov spojených s projektom, v ktorom developer/investor určuje smer projektu, vkladá svoje finančné prostriedky a stanovuje tempo v napredovaní projektu. Developerský proces je proces, ktorý si vyžaduje znalosti z oblasti projektového riadenia, riadenia ľudských zdrojov, strategického riadenia, marketingu, realitného trhu, stavebníctva, právnych predpisov, inžinierskych činností a rizikového manažmentu. Developerský proces je súhrn činností, ktoré majú svoju následnosť. Jednotlivé činnosti sú vzájomne poprepájané a navzájom súvisia, dokončenie jednej podmieňuje začatie druhej. Tieto činnosti môžeme zaradiť do jednotlivých fáz a vytvoriť tak štruktúru priebehu celého developerského procesu – teda model. Poznáme niekoľko modelov developerského procesu, ale všetky obsahujú činnosti, ktoré sa v rámci prípravy projektu zaoberajú skúmaním a porovnávaním hodno-

22 hn reality

ty projektov s cenou, mali by brať do úvahy požiadavky na prevádzku – t. j. požiadavky zákazníka, resp. budúceho užívateľa. Porovnanie modelov developerského procesu s modelom investičného procesu zaužívaného na Slovensku a modelom projektu podľa PMI poukazuje na zhodu, resp. rozdiely v členení činností do fáz. Pri bližšom rozbore činností môžeme však konštatovať, že sa zhoduje ich náplň. Sledujeme hlavne definovanie cieľov projektu, spracovanie štúdie uskutočniteľnosti a podnikateľského plánu projektu. Developerský proces sa vyznačuje tým, že jeho výsledkom by malo byť zhodnotenie vložených finančných prostriedkov, resp. zisk z predaja alebo prenájmu novovybudovanej alebo zrekonštruovanej budovy.

Projekt ako vizitka Záujmom developera je v prvom rade zisk spojený s rozvojom daného regiónu. Preto je rentabilita projektu dôležitým faktorom pri rozhodovaní o realizácii projektu. Projekt je zároveň vizitkou developera, ktorý sa vo veľkej miere podieľa na jeho príprave a realizácii. Na Slovensku sa developeri podieľajú predovšetkým na výstavbe bytových domov, kancelárskych priestorov, ale tiež logistických centier, polyfunkčných objektov, apartmánových domov. Vo všetkých týchto prípadoch je v súčasnosti developer nútený rozhodnúť sa, či bude stavebné objekty iba realizovať a ná-

22-23_10-11.qxd 29. 9. 2011 16:11 Stránka 3

sledne predávať, alebo ich bude prenajímať ako vlastník. V tomto prípade bude pre neho zaujímavá otázka nie iba výšky obstarávacích nákladov a predajnej ceny, ale aj prevádzkových nákladov počas životnosti/prevádzky objektu.

Smer a výsledok Cieľom projektu je vytvorenie novej hodnoty, resp. pridanej hodnoty. Hlavným cieľom sa rozumie celkové smerovanie a výsledok. Na jeho dosiahnutie je potrebné stanoviť čiastkové ciele, pomocou ktorých sa interpretujú požiadavky projektu. Jednou z nich môže byť aj zníženie prevádzkových nákladov vyjadrených napr. nákladmi na teplo, elektrickú energiu alebo prevádzku vzduchotechniky. Týmto cieľom sa potom prispôsobuje technická stránka projektu, hlavne obvodové murivo, resp. zatepľovanie objektu, znižovanie energetickej náročnosti prevádzky, zabezpečenie alternatívnych zdrojov (napr. slnečné kolektory). Pre ľahšie definovanie cieľov developerov a pochopenie cieľov realizátormi je vhodné použiť metó-

du S.M.A.R.T. Je to súhrn pravidiel, ktoré pomáhajú práve v oblasti projektového riadenia na definovanie cieľov projektu a návrh ich riešení. Developer je zodpovedný za úspech celého projektu, čo znamená, že musí byť pripravený a realizovaný v požadovanom čase, rozsahu, kvalite za použitia plánovaného množstva finančných prostriedkov. Je zodpovedný za maximalizáciu hodnoty nehnuteľnosti počas celého životného cyklu.

Skúsenosti nadovšetko Na zabezpečenie kvalitného projektu je potrebné vybrať skúseného architekta a projektanta, ktorí majú s obdobnými projektmi skúsenosti a sú schopní vytvoriť projekt podľa predstáv developera. Ku kvalite projektu prispeje aj inžinierska organizácia – so skúseným projektovým manažérom. V neposlednom rade je dôležitý výber kvalitného zhotoviteľa, ktorý má skúsenosti s obdobnými projektmi, na zabezpečenie kvality stavebných prác, v zmluvne určenom čase a cene prác.

V súčasnosti je pre developera dôležité nájsť prázdne miesto na trhu. Jednou z možností, ako sa odlíšiť od konkurencie, je nájsť vyššiu pridanú hodnotu pre projekt, a práve zníženie prevádzkových nákladov, resp. zníženie nákladov životného cyklu stavebného objektu, môže byť takouto pridanou hodnotou.

Kritický faktor V developerskom procese je rozhodujúci dopyt, ktorý očakávame v budúcnosti. Počet faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj na trhu nehnuteľností, je veľký. V závislosti od veľkosti a charakteru projektu budú jednotlivé faktory viac alebo menej ovplyvňovať úspešnosť projektu. Dôležitým faktorom je rast cien tepla, energie. Developer by mal pred začatím každého projektu poznať trh, musí sledovať požiadavky trhu. Môžeme však predpokladať, že postupne čoraz viac užívateľov, či už kupujúceho alebo nájomníka, budú zaujímať prevádzkové náklady, resp. náklady životného cyklu. n

Proces, ktorý má viesť k úspechu

HN04925

n Práca developera a jeho tímu sa odohráva pri stole. Investičný zámer a príprava na projekt si už aj v spomenutom kontexte na zvyšovanie nákladov na energie, a nie je vylúčené, že aj na ostatné potrebné materiály, vyžadujú dôslednú analýzu cien všetkých vstupov. Odhliadnuc od faktu, že developerský proces si vyžaduje nielen hlboké znalosti problematiky, zámer majiteľa, alebo skupiny, rozhodnutých investovať, pracuje aj s určitým predstihom, s odhadom situácie po realizácii projektu, s finalizáciou hotového diela, určeného na predaj. Dnes sa totiž nezriedka stretávame so situáciou, že hotové bytové domy sú neraz i dva roky nepredané. Ani cenu za štvorcový meter nie je možné donekonečna znižovať. Žiaľ, súčasná ekonomická situácia v Európe nepridáva developerom na optimizme. Preto celý proces musí mať také parametre, ktoré v konečnom dôsledku povedú k úspešnej realizácii hotového diela.

reality 23

24-25_10-11.qxd 30. 9. 2011 9:08 Stránka 2

interiér

MUŽ v zástere a jeho pomocníci Komu pomáhajú pomocníci I keď výpočet kuchynských pomocníkov nemá konca, jedno je isté. Ten, kto by ich mal v kuchyni všetkých, ich určite nevyužije. Pretože ten, kto má na to, aby si celý ten komplet dostupných moderných kuchynských pomocníkov kúpil, sa obvykle stravuje v honosných reštauráciách. A tomu, kto na to nemá, a predsa len by si to všetko nakúpil, by už nezostalo na nákup surovín na varenie. Preto si pomocníkov do kuchyne kupujme s rozvahou. Ale to, čo si kúpime, už potom treba využívať naplno.

24 hn reality

Muž v zástere (čo je aj názov vynikajúcej knihy Achile Gregora) je pre mnohých chlapov dodnes sci-fi postava alebo dôvod na výsmech. No napodiv ani mnohé ženy si variacich mužov nevážia, prezývajú ich „kuchynkovia“. n DUŠAN BRINDZA

mužov sa kuchynská ambivalencia prejavuje inak. Radi jedia dobré jedlá, vedia tiež, aké by jedlo malo byť a aj ako by malo byť pripravené. Takže síce majú fantáziu potrebnú na vymýšľanie nových receptov, ale variť? Nie sú kuchynkovia. Pravdaže, časy sa menia. Odkedy sa okrem tancovania, pitia a jedenia stalo módnou činnosťou a priestorom na prezentáciu celebrít aj varenie, vstúpili do kuchýň tiež „necelebritní“ muži. A taký „celebritný“ i „necelebritný“ muž v kuchyni nepotrebuje veľa; iba hromadu šikovných, spoľahlivých a výkonných pomocníkov. Potom totiž dokáže zázraky. Mužov totiž otravuje stereotypnosť a jednotvárnosť každodenne opakovaných kuchynských činností, všelijaké to škrabanie a šúpanie zeleniny, umývanie, drhnutie a vôbec celá tá príprava surovín. Keby to všetko niekto urobil a nachystal, potom by už bol ochotný nastúpiť aj majster. (Možno preto poznáme viac vyhlásených a svetoznámych šéfkuchárov ako šéfkuchárok.) Keďže však v bežnej domácnosti obvykle pomocníkov nie je nazvyš, „necelebritní“ muži v zástere, ktorí nevaria iba občas a výlučne pre publikum, sa rozhodli držať sloganu z hry R.U.R. Karla Čapka: „Robotit

budou roboti!“ a rozhodli sa varenie a všetko, čo s tým súvisí, uľahčiť, zosystematizovať, zmechanizovať – zrobotizovať. Vďaka vynálezom týchto „kuchynských samozvancov“, zlepšovateľov a „kutilov“ sa v kuchyniach veľa zmenilo a objavili sa v nich pomocníci, o akých sa našim babičkám ani nesnívalo: tlakové a parné hrnce, rôzne krájače (nožové, kotúčové, ručné i strojové), mlynčeky (na mäso, orechy, mak a iné potraviny), kuchynské roboty, stolné a tyčové mixéry, ručné šľahače, sekáčiky (vhodné na hrubšie sekanie ovocia, zeleniny, vňatí, mäsa a iných potravín), odšťavovače, lisy na ovocie, sendvičovače, waflovače, kontaktné grily, minigrily, mikrovlnky, varné kanvice, hriankovače, espressá a kávovary, zmrzlinovače, ale i umývačky riadu, odsávače, drviče odpadu a moderné separačné odpadkové koše atď., atď. Hľa, muž, keď niečo musí robiť vlastnoručne, rýchlo vynájde voľačo, čo to spraví zaňho.

Ohnisko a trojnožka vs. indukčný ohrev Svet kráča vpred i v kuchyni. To, že sa dnes už varí inak, je zjavné. A nemusíme sa ani vracať až do čias, keď sa v kuchyni varilo na otvorenom ohnisku na trojnožke a

24-25_10-11.qxd 29. 9. 2011 15:52 Stránka 3

Snímka: archív

Moderný sporák Dnes v kuchyniach dominujú moderné plynové sporáky, resp. sporáky s plynovými, elektrickými, sklokeramickými a indukčnými varnými platňami. Najmodernejšie modely sú vybavené inteligentným časovačom, ktorý okrem upozorňovacieho signálu dokáže kontrolovať celý proces – čas aj intenzitu zohrievania. Ak chceme mať jedlo pripravené na konkrétny čas, elektronický časovač spotrebič sám zapne a vypne podľa nastavenia. Časovač bez problémov okrem varného panela ovláda aj prácu rúry a zaradenie všetkých predvolených multifunkčných ohrevov (spodný ohrev, ventilátor, ventilátor + kruhové výhrevné teleso, ventilátor + kruhové výhrevné teleso + spodný ohrev, ventilátor + vrchný a spodný ohrev, ventilátor + vrchný ohrev a gril, svetlo, vrchný a spodný ohrev, vrchný ohrev a gril).

Parný a tlakový hrniec Parné varenie je ideálny spôsob prípravy diétnych a ľahkých pokrmov – nemusíme používať žiadne tuky, navyše varenie na pare umožňuje zachovanie vitamínov a výživných látok. Tlakový hrniec šetrí predovšetkým čas, ale aj energiu. Iba to s ním treba vedieť. Hovädzia či slepačia polievka z tlakového hrnca sa vyrovná tej babkinej – varenej pol dňa.

Domáca pekáreň Domáca pekáreň s časovačom umožňuje nastaviť čas, kedy chceme mať čerstvo upečený voňavý chlieb na stole. Okrem toho dokáže bez veľkej námahy uvariť aj domáci džem či lekvár.

Pomocníci pri varení a pečení Pri varení nám môžu pomáhať aj ďalšie stroje a prístroje: elektronicky (tepelnými, časovými či optickými senzormi) kontrolované a regulované fritovacie hrnce, minigrily a kontaktné grily, sendvičovače, hriankovače, mikrovlnky či varné kanvice, ktoré ohrievajú vodu na voliteľnú teplotu 70, 80, 90 alebo 100 °C, ale i rôzne kuchynské roboty a stroje na strúhanie, miesenie, lisovanie, šľahanie, mixovanie, rezanie, drobenie, prípravu pyré a kokteilov… Všetky praktické kuchynské „strojčeky“ by sme mohli vymenúvať donekonečna. Veď hádam každú minútu vzniká niekde vo svete ďalší a ďalší a lepší a lepší.

sme digestor umiestnili do dostatočnej výšky (aspoň 75 cm nad plynový sporák, resp. 65 cm nad ostatné druhy varných platní).

Umývačky riadu Aj v slovenských kuchyniach sa konečne udomácnili umývačky riadu. Ak máme štvor- a viacčlennú rodinu, jednoznačne je vhodnejší širší (60 cm) typ, aj keby ostalo menej úložného priestoru.

Drvič kuchynského odpadu Drvič odpadu je spotrebič vstavaný do drezu kuchynskej linky, pomocou ktorého sa rýchle a bezpečne zbavíme zvyškov, čo vznikajú pri príprave jedál. Dnes je už súčasťou každej modernej domácnosti či hromadnej stravovacej prevádzky. n

Poriadok a hygiena Aby však kuchyňa bola iba zdrojom príjemných vôní a vzbudzovala iba príjemné pocity, potrebujeme v nej aj ďalšiu skupinu výkonných pomocníkov.

Odsávač pár Dnes je už v podstate vo vybavení kuchyne odsávač pár nevyhnutnosťou. Zabudovaný typ naoko vyzerá praktickejšie, komínový typ zasa pôsobí vzdušnejšie a miesto nad ním využijeme aspoň na prehľadné umiestnenie koreničiek a iných drobností. Musíme dať pozor, aby

HN04925

voda sa nosila vo vedrách zo studne na ulici. (I keď podobné kuchyne ešte existovali zhruba pred 70 rokmi, už vtedy prevažovali kuchynské pece, a najmä sporáky s rúrou na pečenie.)

reality 25

26-27_10-11.qxd 30. 9. 2011 9:47 Stránka 2

eteriér

1, 2, 3, 4 Inšpirácie pre perfektné nápady prišli do Bratislavy zo Španielska, z Zürichu, z Amsterdamu aj z Londýna.

Dni demokratickej

architektúry Druhý ročník Dní architektúry a dizajnu pripravili Tatiana Kollárová, bývalá spolupracovníčka Realít Broňa Tarnócyová a Štefan Polakovič. Do Bratislavy pozvali absolútne architektonické a dizajnérske špičky z Európy. Dvorný tvorca klobúkov speváčky Lady Gaga Nasir Mazhar sa síce spočiatku trocha ošíval, no potom sa rozhovoril, predstavila sa holandská architektka Tanja Buijs, francúzske architektonické ateliéry LAN architecture a ECDM či španielsky AMID.CERO 9 a mnohí ďalší. n BARBORA LAUCKÁ 26 hn reality

26-27_10-11.qxd 30. 9. 2011 9:41 Stránka 3

4 Snímka: DAAD

eším sa, že tento rok bola hlavnou témou tohto festivalu demokratická architektúra, povedal prof. Štefan Šlachta, ktorý patril od začiatku medzi veľkých podporovateľov myšlienky zorganizovať podobné podujatie, ktoré verejnosti viac priblíži architektúru a dizajn. Riaditeľka Centra dizajnu Katarína Hubová zasa podotkla, že je výhodné na takomto malom priestore, ako je ten náš, spájanie dvoch veľmi príbuzných odvetní – dizajn a architektúra sú ako súrodenci, a preto zorganizovať podujatie, v rámci ktorého by sa mohli prezentovať, je veľmi prezieravé.

L.A. a Zürich Napríklad hosťom spoločnosti Holcim bol Hans Peter Oester z AGPS Architect z Zürichu. Tento švajčiarsky architekt pôsobí v súčasnosti v architektonickej kancelárii agps. architectur Zürich – Los Angeles. Je autorom zaujímavých koncepcií udržateľných budov vo Švajčiarsku, v Rakúsku, Nemec-

ku aj v USA. Kancelária agps. architectur je multidisciplinárny tím so štúdiami v Los Angeles a v Zürichu. Zaoberá sa urbanizmom, infraštruktúrou, architektúrou a navrhuje interiéry. Architektúru považuje za kolaboráciu a plnohodnotný vzťah medzi tvorivým procesom a konečným produktom. Jeho práca je založená na konceptuálnych stratégiách. Diela tohoto výnimočného štúdia, ktoré sa prezentovalo v Primaciálnom paláci, boli súčasťou mnohých medzinárodných výstav na celom svete.

Na španielsku nôtu Španielski architekti Cristina Díaz Moreno a Efrén García Grinda založili v roku 1997 ateliér cero9, ktorý neskôr premenovali na AMID. O rok neskôr začali obaja vyučovať v Madride aj v Paríži a na medzinárodných aj národných súťažiach vyhrali viac ako 30 ocenení. Vo svojich návrhoch využívajú trojdimenzionálne konštrukčné systémy, ktorých jednoduchosť pretavujú do funkčnej takmer dokonalosti.

Na prvé miesto vo svojej práci kladú vzťah stavby a okolia. O svojej tvorbe hovorili v Design Factory. Reprezentovali architekti Umberto Napolitano a Benoito Jallono. Počas Dní architektúry a dizajnu predstavili tvorbu svojho architektonického ateliéru LAN architecture, ktorý založili v roku 2002. Obaja mladí muži vyznávajú aj funkčnosť a flexibilitu a v súčasnosti pracujú na viac ako 15 projektoch vo viacerých krajinách. Ich diela vždy rešpektujú kontextové, programové a špecifické vlastnosti územia a usilujú sa nájsť nové využitie so sociálnou a s urbanistickou orientáciou. Architketka Tana Buij -Vitkova žije a pracuje v Holandsku už takmer tridsať rokov. Od druhej polovice deväťdesiatych rokov ako hlavná architektka architektonického ateliéru Rudy Uytenhaak architectenbureau v Amsterdame. K jej projektom patria viacúčelové centrá pre mentálne postihnuté deti v Amsterdame, holandské ambasády v Sarajeve a v Canberre a mnoho ďalších projektov. n

BBC 1 Plus prinesie nájomcom úspory na prevádzkových nákladoch

HN06085

BBC 1 Plus je vôbec prvou „zelenou“ administratívnou budovou v Bratislave, ktorá spĺňa podmienky pre udelenie medzinárodného certifikátu LEED. Moderná 13-podlažná stavba poskytne od augusta budúceho roku svojim užívateľom najvyšší štandard kancelárskych priestorov triedy A, a vzhľadom na použité technológie zároveň ušetrí budúcim nájomcom nemalé výdavky na prevádzkové náklady, čo je v porovnaní s bežnými administratívnymi budovami najvyššieho štandardu veľká výhoda. Projekt je situovaný v rozvinutej administratívnej zóne, ktorá poskytuje jednoduchú dopravnú dostupnosť do centra mesta, na diaľnicu, na bratislavské a viedenské letisko, autobusovú a vlakovú stanicu. Budova je veľmi dobre dostupná aj mestskou hromadnou dopravou. Maximálny komfort a bezpečnosť poskytne užívateľom aj vďaka širokému zázemiu služieb: k dispozícii je supermarket, obchody, kaviareň, reštaurácia, jedáleň, centrálna recepcia a integrované bezpečnostné služby. Kontaktujte nás pre viac informácií: leasing@bbc1plus.sk alebo +421 911 758 118.

reality 27

28-29_10-11.qxd 29. 9. 2011 16:19 Stránka 2

exteriér

Všetko

o trávnikoch

O kosení Ako často treba trávnik kosiť, závisí od typu trávnika (rýchlo, resp. pomalšie rastúci druh traviny), ale aj od klimatických podmienok. Trávniky vo vyšších nadmorských výškach, teda i chladnejšom prostredí, kosíme zriedkavejšie, pretože nižšia teplota (i keď je dostatočná vzdušná aj pôdna vlhkosť) zamedzuje intenzitu rastu. Trávniky v suchších, ale teplejších polohách (ak sú dostatočne polievané) rastú rýchlejšie, a treba ich kosiť oveľa častejšie. V období najintenzívnejšieho rastu to môže byť dokonca aj 2-krát za týždeň. Ak je kosenie pravidelné – a radšej trochu častejšie – je menšie aj množstvo pokosenej trávy (nemusí sa tak často vyprázdňovať zberný kôš). Nízke kosenie môže byť pre trávnik skôr zlé než dobré. Pri veľmi nízkom nastavení kosačky môžu nože zničiť odnožovacie orgány travín a na týchto miestach vzniknú holiny. Takto zničený trávnik sa potom dlho spamätáva.

Nielen stromy, aj tráva je zelená. A je aj viacero spôsobov, ako sa môžeme postarať o to, aby sme trávnik mali pekný, zelený. Najprv však musíme urobiť niečo pre to, aby sme ten trávnik vôbec mali. n DUŠAN BRINDZA

eskôr, keď už trávnik konečne máme, sa zasa musíme starať o to, aby nám nezanikol alebo nezdegeneroval. A tak tým, že sme si zadovážili trávnik, sme sa postarali aj o to, aby sme sa mali o čo starať.

Zakladanie trávnika Zakladanie nového trávnika je podľa všetkého zložitý, a najmä dlhodobý technologický proces, ktorý sa skladá z mnohých operácií a postupov a veľmi závisí od prostredia či rozmarov počasia. Trávne porasty, ak sa nejakými neodbornými alebo inými negatívnymi zásahmi nepoškodia, zostávajú na mieste niekoľko desiatok rokov. Ich zakladanie je nákladné, prácne a samotné kultivované trávniky sú náročné na údržbu. Spôsoby zakladania trávnikov: Trávny porast môžeme zakladať viacerými spôsobmi: – Vysievaním trávového semena. – Mačinovaním – sadením jednotlivých trsov trávy (mačín) v pravidelných rozstupoch alebo nahusto, vedľa seba po celej ploche. – Ukladaním predpestovaných trávových kobercov (súčasná modernejšia verzia mačinovania).

Vysievanie trávnika Tento spôsob sa využíva najčastejšie, pretože je – po-

28 hn reality

kiaľ ide o prvotné investície – ekonomicky najvýhodnejší. Od vysiatia po obdobie, keď možno takýto trávnik plnofunkčne využívať, uplynie pomerne dlhý čas, počas ktorého sa treba o plochu zodpovedne a odborne starať. V tomto období často vstupuje do procesu mnoho negatívnych faktorov, ktoré môžu naše investície a snahu zmariť. Aby sme dosiahli v čo najkratšom čase trávnatý porast požadovaných vlastnosti, používa sa na zakladanie trávnych plôch väčšinou zmes trávových semien. Jej zloženie si môžeme vybrať už pri nákupe, podľa toho, na aký účel sa bude trávnik využívať. Pred vysiatím osiva musíme dodať do pôdy všetky živiny a hnojivo určené pre trávne porasty. Pri výseve použijeme viac semena, lebo časť výsevu skonzumuje vtáctvo. Trávové semená vyžadujú na klíčenie rovnomernú vlhkosť pôdy a teplotu nad 8 °C. Naklíčené osivo nesmie vyschnúť, preto pri umelom zavlažovaní zachovávame pravidelnosť, snažíme sa, aby pôda bola stále vlhká, ale nepremočená a dbáme na to, aby sa pri polievaní osivo nevyplavovalo. Vysievané trávniky počas klíčenia a prvotného zarastania ohrozujú najmä prudké dažde. Spôsobujú eróziu pôdy a vyplavujú semená a nedostatočne zakorenené rastlinky. Pri klíčení trávového semena zároveň vyklíči aj mnoho jednoročných burín. V tomto období

28-29_10-11.qxd 29. 9. 2011 16:19 Stránka 3

.Dobré rady n Hnojenie trávnikov Kosením trávnika sa odoberá značné množstvo rastlinnej hmoty, ktorej obnova trvá niekoľko dní (až týždňov), pričom sa spotrebúvajú všetky živiny z okolia koreňového systému. Trávnik bledne alebo sa mení jeho farba, klesá rýchlosť a odolnosť proti nepriaznivým vplyvom (stresu). Krásny zelený trávnik si vyžaduje prísun živín – najlepšie špeciálnych viaczložkových hnojív s dlhodobým účinkom, ktoré majú správny pomer draslíka, fosforu a dusíka. (Orientačne: dusíka má byť asi 25 g na 1 m2 ročne.) Na každú časť sezóny sú k dispozícii produkty so správnym pomerom živín a s vhodnou granuláciou. Rovnomerný rozptyl zabezpečíme štrbinovým alebo rotačným vozíkom na hnojivo. Najvhodnejší čas je pred zavlažovaním (pred dažďom), nie však pri prudkom slnku, resp. aplikáciou na mokrý trávnik.

Snímka: archív

však nemožno chodiť po trávniku a vytrhávať ich. Pokiaľ sme si už nedokázali zabezpečiť čisté, burinami neznehodnotené osivo, resp. nemohli sme dôkladne odburiniť pôdu pred výsevom, počkáme, kým trávne semeno vyklíči aj s burinami a potom ich odstraňujeme chemicky. Ak trávnik z nejakých dôvodov klíči a zarastá nerovnomerne, prázdne miesta preosejeme novým osivom. Ako sme už povedali, vysievanie trávnika je spôsob, ktorý vyžaduje nižšie prvotné náklady, ale keďže výsadba vyžaduje v počiatočnom štádiu intenzívnejšiu starostlivosť a vyššie náklady na chemické prípravky, v konečnom dôsledku môžu byť náklady na vysievaný trávnik rovnako vysoké ako na trávnik z ukladaných trávových kobercov alebo mačinovaním.

Mačinovanie Zakladanie trávnika sadením jednotlivých trsov trávy (mačín) sa už dnes pre veľkú prácnosť a vysoký podiel ručnej práce prakticky vôbec nevykonáva. Úplne ho nahradilo ukladanie predpestovaných trávových kobercov.

Ukladanie trávových kobercov Donedávna sme tento spôsob poznali iba z literatúry a filmov. V západných krajinách sa však používa už od polovice 20. storočia. Dnes už je na Slovensku viacero firiem, ktoré takéto trávniky pestujú a majú aj dokonale prepracovanú technológiu ich ukladania. Pôdu pod mačinu musíme pripraviť rovnako starostlivo ako pri zakladaní trávnika vysievaním. Pôda musí byť dostatočne zásobená živinami a odburinená – zbavená korienkov a podľa možností aj semien vytrvalých burín. Najvhodnejším obdobím na ukladanie

predpestovaných trávových kobercov je koniec leta a začiatok jesene, keď už nie je veľmi teplo a zároveň už je dostatok zrážok. Dovezené trávové koberce treba čo najskôr uložiť, aby sa dlhým skladovaním neznehodnotili. Výrobcovia ich ponúkajú vo forme obdĺžnikov, štvorcov alebo pásov. Ukladáme ich na „väzbu“, teda tak, aby sa v jednom bode nestretali štyri rohy. Ak sa stane, že medzi pásmi vznikne medzera, vyplníme ju ľahkou humusovitou zeminou. Po uložení sa pásy valcujú a dôkladne zavlažia. Po prvom mesiaci trávne koberce prihnojíme a kosíme, až keď výška trávy dosiahne 50 mm. Kladenie predpestovaných trávových kobercov má výhodu okamžitej regenerácie poškodených plôch, momentálny estetický efekt, rýchle vytvorenie novej plochy pôdy zabraňujúcej vodnej či veternej erózii. Zároveň sa nemusíme zaťažovať zostavovaním trávnych zmesí a nebudú ani problémy s odburiňovaním po výseve.

Údržba trávnika Zakladanie trávnika je náročné finančne, fyzicky a pri vysievanom trávniku sa pripája i časová náročnosť. A všetka snaha môže prísť veľmi rýchlo navnivoč, ak sa prestaneme o trávnik starať. Udržať trávnik sýtozelený je – ako potvrdí každý odborník na trávniky – hotová veda. Ak sa oň však budete starať pravidelne a doprajete mu to, čo potrebuje, každý vám ho bude závidieť. Treba si zapamätať, že trávnik má počas vegetácie obdobia, keď rastie intenzívnejšie – predovšetkým počas odnožovania – v apríli až máji jarného a v septembri až októbri jesenného. Naopak, v auguste sa rast trávnika spomaľuje. n

n Záchrana poškodených trávnikov Poškodené plochy trávnikov najľahšie zreparujeme doplnením kusmi trávového koberca alebo mačinami. Tento spôsob umožňuje, aby sa trávnik mohol rýchlo znovu používať. Najčastejšie sa takto opravujú ihriskové trávniky. Ak je tento spôsob pre majiteľa finančne náročný, môže poškodené plochy preryť, prihnojiť a obsiať zmesou trávových semien. n Vertikutácia Je jednou zo základných ošetrovacích operácií na udržanie kvalitného trávnika. Kým kosačky kosia trávnik horizontálne, vertikutačné stroje vertikálnymi nožmi pripevnenými na kotúči stroja režú trávnik zvisle. Poprerezávajú zvyšky ostrihanej trávy a výhonky, ktoré časom vytvárajú nad povrchom pôdy hrubú vrstvu, čím spôsobujú splstnatenie trávnika. Dôsledkom je nedostatočná výživa rastlín, pretože korene neprerastajú do hĺbky (do pôdy), ale rozrastajú sa vo vrstve v trávovej plsti. Okrem toho v trávovej plsti sa rozrastá burina, vytvárajú sa podmienky na vznik rôznych chorôb. V suchších obdobiach trávnik rýchlejšie vysychá – voda sa dostáva ku koreňom oveľa pomalšie.

INZERTNÝ MESAČNÍK HN Zastupujúci riaditeľ inzercie: Ladislav Ollé, ladislav.olle@ecopress.sk Vedúci komerčných príloh: Milan Valášek, milan.valasek@ecopress.sk Editorka prílohy: Barbora Laucká, barbora.vitova@ecopress.sk Manažér prílohy: Vladimír Šiška, vladimir.siska@ecopress.sk Grafické spracovanie: Ľubica Gánoczyová

reality 29

30-32_14-15.qxd 29. 9. 2011 16:20 Strรกnka 2

HN05755

fotoponuky

30 hn reality

30-32_14-15.qxd 29. 9. 2011 16:20 Strรกnka 3

reality 31

110919_final_rozlozeny_CS2.ai 27.9.2011 13:27:25

30-32_14-15.qxd 29. 9. 2011 16:21 Strรกnka 4