Ako riešiť debatné tézy? II. (v nadväznosti na Ako riešiť debatné tézy? na http://www.debaty.webzdarma.cz/?p=61) Tento článok nechce poskytnúť súhrny a vyčerpávajúci zoznam jednotlivých druhov debatných téz a stratégii. Ten sa nachádza napríklad v Kapitole 3 Objavovania sveta
debatou. Má skôr ponúknuť zoznam tých najčastejších druhov debatných téz, a to: 1. Opisných 2. Príčinno-následkových 3. Hodnotových 4. Postupových 5. Porovnávacích
1. Opisné tézy Demokracia sa dokáže ubrániť aj bez cenzúry extrémizmu. Ľudstvo nie je vo vesmíre samo. Tieto tézy sú pomerne jednoduché. Vyhráva pri nich ten tím, ktorý lepšie presvedčí rozhodcu o správnosti svojej interpretácie reality (svojho opisu). Pre obidva tímy je asi najdôležitejšie zamyslieť sa nad vlastnosťami predmetov alebo javov, ktoré opisujú. Musia rozhodnúť, ktoré z nich budú v debate považovať za dôležité a budú im venovať pozornosť, a dôležitosť ktorých je buď pre debatu minimálna, alebo pre ich pozíciu nevýhodná. V prípade jedných aj druhých by sa mali pripraviť na to, že ich oponenti budú niektoré z nich spomínať vo svojich argumentoch, a preto by bolo dobré pripraviť si pre takto situácie vhodnú reakciu.
2. Príčinno-následkové tézy Vstup krajiny do NATO pre ňu zvyšuje riziko teroristického útoku. Kauzalita sa skôr používa ako súčasť väčších argumentov, ale niekedy sa môže stať, že príčinno-následkové tvrdenie sa nachádza už v téze. Keďže sa autor textu nerád zbytočne opakuje, odkazuje týmto na článok Šesť najčastejších druhov dokazovania alebo na Kapitolu 8 Objavovania sveta debatou, kde je toho o tomto druhu argumentácie napísané skutočne dosť. Pre debatérov je najdôležitejšou informáciou ohľadom tohto typu téz to, že súhlasný tím musí dokázať prepojenie medzi uvádzanou príčinou a následkom(t.j. dokázať, že
zvýšenie rizika teroristického útoku na krajinu je skutočne spôsobené vstupom krajiny do NATO a nie, povedzme, úspešnou ekonomikou, či hlásaním demokratických princípov v iných krajinách). Naopak nesúhlasný tím sa snaží dokázať, že následok nie je spôsobený uvedenou príčinnou, prípadne, že uvedená príčina sama o sebe nie je dostačujúca na vyvolanie následku(takže pri spomínanej téze by tvrdili skôr to, že zvýšenie rizika teroristického útoku spôsobuje to, ak sa krajina stáva demokratickou, čo sa extrémistom nepáči, a keďže krajiny, ktoré sú v NATO, sú viac či menej demokratické, môže sa zdať, že príčinou je NATO, pričom to tak nie je).
3. Hodnotové tézy OSN zlyhala v Rwande. Vstup Slovenska do EÚ obohatí tento integračný celok. Profesionálni športovci majú príliš vysoké platy. Feminizmus je škodlivá ideológia. Toto je asi najobjemnejšia skupina debatných téz. V zásade tieto tézy obsahujú dve časti: predmet debaty a hodnotu. Predmet vymedzuje situáciu, v ktorej bude debata prebiehať (napríklad (ne)činnosť OSN v otázke Rwandy, alebo otázku výšky platov profesionálnych športovcov). Hodnota (autor by ju rád nazval aj hodnotiacim kritériom, ale to slovo by asi len všetkých zmiatlo) stanovuje, na základe čoho sa predmet bude v debate posudzovať (napríklad, či niečo zlyháva, obohacuje alebo je príliš vysoké). Keď prednášajú svoje chápanie tézy, debatéri tak v zásade okrem vymedzenia predmetu (ku ktorému dochádza vo všetkých druhoch debát) prinesú do debaty aj hodnotu, alebo hodnoty (čo pri opisných alebo príčinno-následkových tézach nutne nemusia spraviť). Vniesť hodnotu do debaty sa dá rôzne. Niekedy debatéri pri každom argumente ukážu, pre koho je výhodné podporiť ho. Niekedy si zvolia všeobecné hodnoty ako dĺžka a kvalita života alebo udržanie stability spoločnosti, o dôležitosti ktorých väčšinou netreba presviedčať. Môže sa ale stať, že si debatéri zvolia nejakú „netradičnú“ hodnotu. Napríklad pri debate o vstupe Slovenska do EÚ budú chcieť rozprávať o zvýšení kvality športových zápasov. To v žiadnom prípade nie je principiálnou chybou. Debatéri však musia byť v takom prípade pripravení podať dosť dobré vysvetlenie toho, prečo je hodnota, ktorú si zvolili oni (šport) nadradená hodnotám ich oponentov (napríklad hospodársky rast alebo kultúrna rozmanitosť). Ak si debatéri myslia, že ich výber hodnôt môže byť považovaný za kontroverzný, nemali by čakať,
kým na to upozorní ich oponent, ale je pre nich výhodnejšie vysvetliť svoj výber už z vlastnej iniciatívy. Rozhodca by sa mal následne riadiť hodnotami, ktoré mu predstavili debatné tímy, a prisudzovať dôležitosť do tej miery, do ktorej ho o nej presvedčili. V článku Ako riešiť debatné tézy? je predstavený aj ďalší druh téz – kvalitatívne tézy (v ktorých sa vyskytujú slová ako dobrý, zlý, správny, lepší, atď.). Tieto tézy sú jednoducho špeciálnym druhom hodnotových téz. Tímy v nich len majú na jednej strane väčšiu voľnosť pri výbere hodnôt, ktorými sa mienia riediť, na druhej strane majú aj väčšiu zodpovednosť presvedčiť rozhodcu, že práve ich hodnoty sú kategóriami kvality. Pri niektorých „kvalitatívnych“ tézach sa jedná o také, ktoré sú v tomto materiále nazvané postupovými, a je im venovaná časť textu nižšie.
4. Postupové tézy Spojené štáty by mali zaútočiť na Irán. Na stredných školách by mali byť zavedené uniformy. Notoricky známe tézy. Od súhlasného tímu vyžadujú, aby navrhol a presadil nejakú zmenu oproti súčasnému stavu. Nesúhlasný tím má za úlohu argumentovať proti tejto zmene, či už z dôvodu jej nepotrebnosti alebo preto, že táto zmena neprinesie požadovaný stav, či dokonca zhorší situáciu. V debatnej metodológii bola vyvinutá a časom odskúšaná stratégia 5P (niekedy aj 4P, 3P, need-plan-benefit alebo ill-blame-
cure). Na Slovensku bola asi najlepšie predstavená v materiály Debata opatrení, ktorý sa nachádza aj na www.sda.sk (momentálne v sekcii Tlačivá, okrem toho je tu Kapitola 10 Objavovania sveta debatou a niekoľko článkov a diskusií na Debatných listoch). Autor opäť nechce zbytočne opakovať veci, ktoré sú napísané na inom mieste a sú tam napísané kvalitne. AK by však vysvitali konkrétne otázky aj po prečítaní týchto textov, rád sa nimi bude zaoberať.
5. Porovnávacie tézy Na dedine sa žije lepšie ako v meste. Pre medzinárodné spoločenstvo je výhodnejšie, ak Kosovo zostane súčasťou Srbska, než keby získalo úplnú samostatnosť. Doživotie bez možnosti zmiernenia trestu je vhodnejšie než trest smrti.
Nejedná sa o samostatný, nezávislý druh téz, skôr o špeciálnu kategóriu hodnotových alebo postupových téz. Nutnou súčasťou porovnávacích téz je totiž mechanizmus, na základe ktorého sa má porovnávať. Pri porovnávacích hodnotových tézach sa postupuje podobne ako pri jednoduchých tézach, ale s tým rozdielom, že téza sa nevzťahuje na jeden predmet, ale na dva. Debatéri tak majú okrem povinnosti predniesť chápanie tézy a vyhodnotiť predmet tézy podľa hodnoty alebo hodnôt obsiahnutých v téze aj povinnosť vyhodnotiť druhý predmet tézy a predovšetkým usporiadať tieto predmety do hierarchie, ukázať, ktorý je v danom smere viac a ktorý menej hodnotnejší. Ak sa pri téze o dedine a meste debatéri rozhodnú napríklad pre hodnotu dostupnosti kultúrnych podujatí, nestačí im opísať, aké podujatia sa konajú na dedinách a aké v mestách, musia zároveň ukázať, ktoré sú hodnotnejšie, ináč rozhodcovi pravdepodobne nebude jasné, ktorej strane má daný argument prospieť. Viac o porovnávacích hodnotových tézach v Kapitole 8 Objavovania
sveta debatou. Porovnávacie postupové tézy sú asi najkomplexnejším druhom téz. Od debatérov vyžadujú, aby na základe nimi vybraných hodnôt posúdili dva plány na viacerých, ak nie dokonca všetkých úrovniach. Pri tomto posudzovaní sa môžu riadiť napríklad už spomínanou štruktúrou 5P. Bližší výklad tohto druhu téz je v Kapitole 10 Objavovania
sveta debatou.