tsad_beta_0

TRÉNEROV SPRIEVODCA AKADEMICKOU DEBATOU ANDREJ SCHULCZ (EDITOR)

TrĂŠnerov sprievodca akademickou debatou

Trénerov sprievodca akademickou debatou Beta verzia Slovenská debatná asociácia, 2007

Autori: Martin Dubéci (kapitoly 4, 8, 21, Problémy v debatnom klube) Karol Ďuriga (kapitola 27) Branislav Fečko-Čegiň (kapitoly 3, 6, 18) Monika Hlávková (kapitoly 21 až 26) Ľubomír Svačina (kapitoly 5, 6, 9, Vystupovanie trénera) Viktor Vigoda (kapitoly 7, 20) Autor a editor: Andrej Schulcz (ostatné časti) Grafická úprava: Lukáš Lehotský

2

Prečo vôbec debatovať Bývalý rektor Amherst College Alexander Meikeljohn pri jednej príležitosti vyhlásil: „Snažím sa vybrať z dlhého radu študentov nejakú jednu skupinu, ktorá vyčnieva z radu ako intelektuálne najlepšia – najlepšia v akademickej práci a najlepšia v prísľube budúcich intelektuálnych výkonov. Napriek tomu, že by som to veľmi rád spravil, nemôžem si zvoliť mojich obľúbených študentov filozofie, ani najlepších matematikov, ani tých najúspešnejších v biológii, ani by som nemohol spravodlivo priznať slávu [ženám a] mužom zo spolku Phi Betta Kappa, ktorí vynikajú vo všetkých svojich predmetoch. Zdá sa mi, že silnejšia než hociaká skupina, tuhšia v intelektuálnej povahe, náruživejšia v intelektuálnom záujme, lepšie vybavená bojovať s prichádzajúcimi problémami, sú debatéri – ktorí sa sami, mimo svojho bežného štúdia, združujú so svojimi spolužiakmi a priateľmi z iných škôl kvôli intelektuálnej polemike.“ Tieto slová odzneli v devätnástom storočí. Profesor Meikeljohn možno chválil debatérov v prehnanej miere, ale už vo svojej dobe, keď bol svet podstatne jednoduchší a pomalší, dokázal rozoznať, na čo veľa ďalších potrebovalo niekoľko desaťročí – že akademická debata rozvíja zručnosti študentov a pripravuje ich na život.

Profesor Alfred Snider v jednej zo svojích prednášok v roku 2006 obhajoval akademickú debatu nasledovným spôsobom. Najprv opísal školský systém, ako ho mal možnosť pozorovať na svojich cestách po celkom svete. Školy sa podľa neho riadia „bankovým modelom,“ v ktorom každý študent je malá banka, a učiteľ doňho vkladá znalosti a očakáva sa, že študent tieto vklady zúročí. Tvrdí, že tento model je neprijateľný pre 21. storočie, a prednáša päť dôvodov, prečo je tomu tak: 1.

2.

3.

4.

5.

Vo svete narastá počet informácii, a už nie je možné, aby sa niekto za celý svoj život naučil všetko, čo je dôležité. Študenti sa preto nemajú v škole učiť len nové informácie, ale aj spôsob, ako sa majú v informáciách vyznať, keď sa s nimi stretnú mimo školy.

Svet sa rapídne zrýchľuje, čo má svoj vplyv aj na premenlivosť pracovného trhu. Dnešní študenti budú na ňom v podstatne väčšej miere zažívať, čo bolo pre ich rodičov ešte nepredstaviteľné – počas svojho života vystriedajú niekoľko kariér. Pri veľkej miere vedeckého pokroku je dokonca možné, že zamestnanie, na ktoré sa študent dnes pripravuje v škole sa počas jeho života niekoľkokrát od základov zmení, či dokonca zanikne. Je iluzórne očakávať, že škola prirpaví študenta na všetky možné kariéry. Preto ho musí predovšetkým naučiť, metódy, nie konkrétne údaje, ktoré dokážu uplatniť v reálnom svete.

Svet je komplikovanejší - narastá počet väzieb medzi ľuďmi, komuintami a udalosťami na celom svete. Technológia tento nárast len urýchľuje. Pochopiť tieto nové globálne a systémové väzby je výzvou pre každého zodpovedného občana.

Narastá aj počet ľudí, ktorí sú prezentovaní ako odborníci na nejakú tému.

V skutočnosti títo ale často len hája svoje konkrétne záujmy. Školy preto musia naučiť študentov rozonávať, podľa čoho zistia, či niekoho môžu alebo nemôžu považovať za autoritu vo svojom obore, a musia ich naučiť, aby boli do najväčšej možnej miery schopní vyhľadávať informácie sami.

Z medziľudskej komunikácie sa vytráca logika. Kým reklama v minulosti sa zmeriavala na potreby zákanzíkov a využiteľnosť produktov, dnešný marketing sa sústredí na využívanie obrazov a podvedomých asociácii. Oceňované sú tie nápady a myšlienky, ktoré sú najviac štýlové – demokraia sa síce celosvetovo

3

rozšírila v nevídanej miere, ale ostala plytká. Ľudia sa preto musia predovšetkým naučiť rozoznávať medzi rozumnými a nerozumnými myšlienkami.

Akademická debata dokáže adresovať, aj keď určite nie odstrániť, všetky tieto nedostatky. Prostredníctvom nej sa totiž študenti naučia kľúčovým argumentačným a komuinkačným zručnostiam. Menovite sa pri týchto zručnostiach jedná o kritické myslenie, dobrú argumentáciu, všeobecný rozhľad, schopnosť efektívne viesť dialóg, tímovú spoluprácu a prezentačné schopnosti.

Kritické myslenie je predovšetkým schopnosť triediť, analyzovať a zhodnotiť dáta.

Jeho prínosy sú zdôrazňované snáď každým relevantným odborníkom. V otvorenom, globalizovanom svete pri súčasných technologických vymoženostiach jeho význam ešte vzrastá. Ako poukazuje profesor Snider, narastá počet informácii, ich zdrojov a komunikačných kanálov. Hrozí preto, že človek, ktorý na tieto zmeny nie je pripravený, v návale dát stratí orientáciu. Kriticky mysliaci ľudia ale majú väčšiu šancu vysporiadať sa so svojím prostredím, lebo dokážu rozoznávať, čo je dôležité a čo nie, čo je dôveryhodné a čo nepravdivé, a vedia získané poznatky dať do vzťahu so svojou hodnotovou orientáciou.

Pri dobrej argumentácii sa jedná o štandardizované postupy, ako nejakú pozíciu obhajovať účinnejšie než ostatní. Vo formálnom vzdelávacom systéme sa im venuje málo pozornosti, študenti sú skôr odkázaní na ich intuitívne rozoznávanie, ktoré ale samozrejme má svoje limity. Ak chcú vyhrať, tak musia v debate uplatniť systematickejší, rigoróznejší prístup. Majú totiž k dispozícii obmedzený čas, na druhej strane oponenta, ktorý čaká na to, akej argumentačnej chyby sa dopustia, a ich počínanie hodnotí špeciálne školený rozhodca.

Tématická nevymedzenosť debatných téz umožňuje rozvíjať všeoecný rozhľad študentov. Aj v tejto príručke je uvedený zoznam téz, z ktorého možno striedavo vyberať tézy s rôznym tématickým zameraním, a s rôznou obtiažnosťou, aby boli prispôsobené potrebám a schopnostiam študentov. Ďalej sa od debatérov očakáva, že budú pripravení argumentovať za aj proti dopredu zadanej téze. To ich núti hľadať argumenty pre obidve strany nejakého aktuálneho sporu. Noví debatéri sú tak často prekvapení, aký hodnotný môže byť aj názor, s ktorým nesúhlasia, a za bežných okolností by nemali motiváciu vyhľadávať o ňom informácie. Okrem všeobecného rozhľadu sa študenti prostredníctvom akademickej debaty môžu naučiť aj ako robiť výskum pre získanie konkrétnych informácii.

Efektivita vedenia dialógu pozostáva z niekoľkých prvkov: prvým je schopnosť sledovať hovorené slovo iného človeka. Tej sa debatéri učia písaním zápisov z rečí ostatných účastníkov debaty aby boli presné a prehľadné, ale aby im netrvalo príliš dlho zhotoviť ich. Druhou súčasťou efektívneho vedenia dialógu je schopnosť vyjadriť sa presne a presvedčivo v pomerne krátkom čase. Jednou z vlastností debatnej reči je aj jej organizácia – čo najlepšie narábanie s časom a vytvorenie a dodržanie vhodného sledu myšlienok. Ďalšou súčasťou vedenia dialógu sú schopnosti klásť otázky a odpovedať na ne. Tým sa debatéri učia v krížových výsluchoch, ktoré sú len o interakcií dvoch ľudí, z ktorých každý má nejaký cieľ.

Debatér, ktorý dokáže efektívne komunikovať, sa lepšie uplatní v žiovte po škole.

Práca v tíme je dôležitá pri akejkoľvek činnosti. Debaty nevyhrávajú ani neprehrávajú individuálni rečníci, ale celé tímy. Ak chce vyhrávať, tak sa debatér musí naučiť zvládať bežné aj stresové situácie s dvoma odlišnými ľuďmi, ktorých povaha je často odlišná od jeho.

4

Prezentačné schopnosti sú prirodzenou súčasťou debát. Študent, ktorý sa naučí komunikovať na určitej úrovni, má zo seba lepší pocit, a je preto sebavedomejší. Na tomto mieste ale treba dodať, že debatní rozhodcovia sú inštruovaní, aby argumenty debatérov posudzovali na základe sledovateľných a nesubjektívnych kritérií ako relevantnosť k zadanej téze, logická koherentnosť, sledovateľnosť štruktúry, atď. Nie je tak pravdivá častá dezinterpretácia, že v akademických debatách vyhráva tím, khtorý je jednoducho jazykovo zdatnejší bez toho, aby svoje tvrdenia podkladal relevantnými dôkazmi, prípadne apeluje na city publika, je jedným slovom demagogický. Prezentačné schopnosti sú tak v akademických debatách rozhodujúce len málokedy, vo veľmi vyrovnaných prípadoch, keď rozhodca už nevie, na základe akých obsahových kritérií by debatu mal rozhodnúť.

Okrem rozvíjania argumentačných a komunikačných zručností vychováva akadmecká debata aj dobrých občanov. Vzdelaný a kriticky rozmýšľajúci občan je nutný pre pochopenie princípov demokracie, práv a povinností, slobody a zodpovednosti, rešpektu a tolernacie. Debatný program na Slovensku, a v ďalších krajinách strednej a východnej Európy, vznikol práve kvôli tomu, aby sa o dôležitosti týchto princípov diskutovalo v transformujúcich sa spoločnostiach. Aj slovenský prípad využitia akademickej debaty k ukotveniu demokratického a občianskeho rozmeru spoločnosti však dnes slúži pre debatné programy vo východnej Európe, na Balkáne, v strednej Ázii, Afrike či latinskej Amerike.

Okrem kritického myslenia a všeobecného rozhľadu k občianskosti prispievajú aj ďalšie aspekty akademickej debaty: Súčasťou debaty je aj kultúra komunikácie v nej. Aby boli správne pochopení, vyjadrujú sa debatéri na primeranej úrovni, aby zneli hodnoverne, ale nie umelo a sofistikovane. Debatéri sú často značne asertívni, ale k svojim oponentom sa musia správať úctivo. Akademická debata ďalej učí zodpovednej obhajobe. Ak debatéri kritizujú svojich oponentov, musia to robiť konzistentne. Debatér, ktorého oponent poukáže na to, že si sám protirečí, je málo presvedčivý pre skúseného rozhodcu. Okrem toho sú debatéri silne nabádaní k tomu, aby pri kritike nejakého stanoviska poskytli aspoň náznaky vlastnej alternatívy, a boli pripravení ju obhajovať. Študenti nie sú jediní, ktorí dokážu z akademickej debaty vyťažiť. Tréneri a rozhodcovia – vysokoškolskí študenti aj učitelia – chvália debatu ako prínos v ich osobnom a profesionálnom raste. Keď tréner učí debatérov kriticky mysleť, prezentovať sa pred publikom alebo zapisovať si reči, sám sa učí týmto zručnostiam. Často sa stáva, že debatéri príjdu so skutočnosťou alebo argumentom, o ktorej ich tréner predtým sám nevedel. Tým ho len príjemne prekvapia. Najdôležitejšie ale je, že byť debatným trénerom je výborný spôsob naučiť stať sa vedúcim kolektívu a lepším učiteľom.

Nebolo by namieste tvrdiť, že akademická debata je jediným spôsobom naučiť sa zručnostiam vymenovaným v tejto časti. Debata je ale overene účinný spôsob. Tým, že vyzýva ku kritickému skúmaniu reality, dopĺňa formálny vzdelávací proces. Dáva priestor pre aktívnych študentov a učiteľov, aby sa uplatnili aj mimo školy. Keď sa tí začnú na regionálnej, celoštátnej alebo medzinárodnej úrovni pravidelne stretávať, vznikajú medzi nimi trvácne priateľstvá a základy pre budúcu spoluprácu.

Na záver, ostáva spomenúť jednu výhodu debatovania. Je pravda, že niekto debatuje, chce prekonať trému, niekto má pocit, že si tak pomôže v kariérnom postupe, nietko sa chce stretnúť s ľuďmi, o ktorých má pocit, že si spolu majú čo povedať. Ale skoro každý, kto bol zapojený v nejakom debatnom programe povie niečo, na čo by začínajúci tréner alebo debatér nemali zabúdať - debata je predovšetkým Z Á B A V A .

5

Ako pracovať s touto príručkou V prvej časti príručky sú zodpovedané otázky, ktoré môžete mať ako začínajúci tréner: čo nás motivovalo k zostaveniu tohto textu, čo je akademická debata a načo je dobrá, ako vyzerá debatný formát na Slovensku, a ako začať prácu v debatnom klube.

Nasledujú samotné kapitoly. Každá kapitola opisuje priebeh jedného 90-minútového stretnutia debatného klubu. Prvýh desať kapitol je vypracovaných na cleých priebeh stretnutia. Ostatné kapitoly sú vypracované na 20-30 minútové bloky. Kapitoly sú zoradené tematicky aj podľa náročnosti obsahu. Presnejšie sú tieto kapitoly rozobrané v časti Vytvorenie pláu stretnutí.

Každá kapitola je vnútorne rozčlenená na niekoľko častí: Náplň stretnutia v krátkosi zhŕňa rozdelenie kapitoly a jej ciele. Ak je to potrebné, je pár slov venovaných aj opisu vstupnej situácie.

Literatúra odkazuje na články a príručky, prípadne ich časti, z ktorých autori kapitoly čerpali pri jej písaní, prípadne ich považujú za relevantné k téme.

Ako teória sú označené texty o metodike debaty. Sú písané predovšetkým pre trénera, prioritou je, aby ich pochopil on a vedel z nich čerpať, keď bude metodiku vysvetľovať debatérom.

Cvičenia sú interaktívne aktivity zamerané na uvedenie do nejakej témy alebo na utvrdenie znalostí z predchádzajúcej teórie.

Na záver každej kapitoly sú ešte raz uvedené jej ciele, aby sa prostredníctvom nich dal overiť správny priebeh stretnutia. Ak máte pocit, že stretutie neprebehlo podľa plánu, môžete skúsiť vysvetliť teóriu ešte raz alebo zadať ďalšie cvičenie, prípadne sa k jeho téme vráťte pri niektorom ďalšom stretnutí Prílohy ku kapitolám sú rozdelené na tri časti: dlhšie teoretické časti, ktoré nie sú zaradené priamo do kapitol, lebo tie by prestali byť prehľadné, pracovné listy dopĺňajúce teóriu a podklady pre cvičenia. Prílohy sú ďalej radené podľa štruktúry kapitol. Takže napríklad príloha 14T2 je teoretický text, ktorý sa vzťahuje k druhej časti štrnástej kapitoly.

Zoznam téz tvorí samostatnú časť príručky, lebo je relevenantný k všetkému, čo súvusí s akadamickou debaotu. Úvod do rozhodovania je text, ktorý v roku 2006 vznikol ako samostatná príručka.

Je určená skutočne ako úvod – rozhodovanie debát je rozsiahlou oblasťou, s ktorou sa najlepšie dá oboznámiť praxou a na špeciálnych seminároch venovaných práve tejto téme. Úvod do rozhodovania sa preto obmedzuje na odlíšenie zlého a dobrého rozhodcu. Je v ňom teda uvedené, čomu by sa každý rozhodca určite mal vyvarovať. Ďalšie krátke texty sú zamerané na chod debatného klubu. Táto časť bude v ďalšej verzií rozšírená, momentálne obsahuje text o postavení a vystupovaní trénera v

6

klube a prehľad problémov, ktoré sa v klube môžu vyskytnúť a niekoľko rád ako sa s nimi vysporiadať.

7

O Slovenskej debatnej asociácii Slovenská debatná asociácia je jedinou slovenskou organizáciou, ktorá sa zaoberá podporoou kritického myslenia prostredníctvom akademickej debaty. Vznikla 17. novermbra 1999 ako apolitické občianske združenie. Prevzala debatný program po Nadácii otvorenej spoločnosti, ktorá ho založila v roku 1996. Slovenská debatná asociácia je zakladajúcim členom Medzinárodnej debatnej vzdelávacej asociácie International Debate Education Association. Tá má momentálne 35 členov, čo predstavuje viac ako 70 tisíc jednotlivcov z celého sveta. Členovia Slovenskej debatnej asociácie sú organizovaní do debatných klubov, ktoré vznikajú pri gymnáziách. V kluboch prebiehajú pravidelné, každotýždenné stretnutia.

V sezóne 2006/07 mala Asociácia viac ako 240 členov v 21 kluboch.

Jadrom aktivít Slovenskej deabtnej asociácie je Slovenská debatná liga, ktorej desiaty ročník bude Asociácia organizovať v školskom roku 2007/08. Slovenská debatná liga sa skladá z regionálnych kôl a Finále ligy, na ktoré postupujú najlepšie tímy z každého regiónu (východu, stredu a západu). Od roku 2000 existuje samostatná Anglická debatná liga. Asociácia organizuje metodické semináre pre trénerov, rozhodcov aj debatérov, a ďalšie podujatia súvisiace s akademickou debaotu.

V roku 2003 bola činnosť Asociácie ocenená striebornou medailou Ministerstva zahraničných vecí SR za prínos k celospoločenskej debate o prístupe SR do Severoatlantickej aliancie. V školskom roku 2006/07 Asociácia spolupracovala s Britskou radou na projekte Zero Carbon City. Taktiež spolu s debatnými asociáciami v zahraničí (Holandsku, Estónsku, Lotyšsku, Českej republike) realizovala projekt Európskej komisie a Medzinárodnej debatnej vzdelávacej asociácie European Youth Speak. Kvalita slovenskho debatného programu bola potvrdená aj mnohými úspechmi našich členov na medzinárodnej úrovni. Na Mládežníckom debatnom fóre sa v roku 2006 dostal náš tím do finále. V roku 2004 sa na tomto podujatí slovenská debatérka stala najlepšou rečníčkou. Asociácia organizovala Fórum v roku 2002 v Podbanskom, kde slovenská reprezentácia vyhrala debatý turnaj a získlada cenu za najlepšieho rečníka. Od roku 1998 vysiela Asociácia tím na Majstrovstvá sveta v debatovaní, kde v roku 2000 slovenský tím postúpil do vyraďovacích kôl.

8

Úvod do debaty Karla Poppera Sir Karl Raimund Popper (*1902, Viedeň - 1994, Londýn), predstaviteľ empirokriticistickej rakúskej školy, bol jedným z najvýznamnejších filozofov dvadsiateho storočia. Bol teoretikom vedy a poznania a politickým filozofom. V epistemológii je najznámejší ako autor, ktorý sa zaoberal prolbematikou indukcie a ústrednosťou flazifikovateľnosti a verifikovateľnosti práce vo vedeckej metóde. V politickej filozofii je známy ako predstaviteľ liberálnej tradície. Jeho epistemológiu a politickú filozofiu spája kritika historicizmov ako prístupov k spoločenským vedám, podľa ktorých je ich hlavnou úlohou odhaliť chod dejín a predpovedať tak budúcnosť. Jeho najvýznamnejšími dielami sú Logika vedeckého bádania (1934) a Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia (1945).

Debata Karla Poppera vznikla v deväťdesiatych rokoch ako formát, ktorý mal pomôcť spopularizovať debatné programy hlavne v strednej a východnej Európe. Od náročnejších formátov sa totiž odlišuje v niekoľkých dôležitých prvkoch: tímy v nej majú prípravný čas, reči sú pomerne krátke a formát umožňuje debatérom postupovať spôsobom, ktorý je pomerne sledovateľný.

Formálna stránka formátu V debate vystupujú dva tímy: súhlasný (afirmatívny) a nesúhlasný (negatívny), každý po troch rečníkoch. Poradie a čas vystupovania rečníkov sú presne stanovené, a to nasledovne: 1. prvý rečník súhlasného tímu - 1S (6 min.)

2. prvý rečník nesúhlasného tímu - 1N (6 min.)

3. druhý rečník súhlasného tímu - 2S (5 min.)

4. druhý rečník nesúhlansého tímu - 2N (5 min.)

5. tretí rečník súhlasného tímu - 3S (5 min.)

6. tretí rečník nesúhlassného tímu - 3N (5 min.)

Počas debaty okrem samotných rečí prebieha tzv. krížový výsluch za účelom získania odpovedí od oponentského tímu. Každý krížový výsluch trvá tri minúty.

Formálna štruktúra debaty je teda nasledovná: Po reči 1S sa postaví rečník 3N a pýta sa otázky smerované na 1S. Nasleduje reč 1N. Po jeho reči vstáva 3S a kladie zasa otázky na 1N. Debata pokračuje rečou 2S, ktorú spytuje 1N. Nasleduje reč 2N, po skončení spytovaná 1S. Nasledujú tretie reči, už bez výsluchu. Graficky by to vyzeralo takto:

9

Oba tímy majú počas celej debaty prípravný čas 8 minút. Tento čas si môžu ľubovoľne rozdeliť a z ôsmich minút postupne vyberať pred jednotlivými rečami alebo krížovými výsluchmi. Osem minút si môžu vybrať aj na jedenkrát. Po skončení tohto času musí rečník nastúpiť pred rečnícky pult okamžite, bez prípravy. Úlohy rečníkov Prvý súhlasný rečník: Jeho prvoradá úloha je otvoriť debatu na stanovenú tézu, aby v debate nevznikali hluché miesta. Vysvetlí, o čom bude debata – čo je chápanie tézy pre jeho tím.

Niekedy na to bude potrebovať jednu vetu (napríklad pri téze, „Slovensko by malo sprivatizovať strategické podniky,“ môže povedať „dnes sa budeme rozprávať o tom, či by mali Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel, Železničná spoločnosť, atď. zostať štátnymi podnikmi), niekedy na to bude chcieť zadefinovať jeden dôležitý pojem za druhým.

Následne prednesie stanovisko svojho tímu (napríklad, že jeho tím obhajuje nejakú hodnotu), ktorý sa všetci ostatní súhlasní rečníci (vrátane neho) budú snažiť v debate dokázať. Je len dobré, ak pri tom aj ukáže, prečo je tento jeho cieľ žiaduci.

Príklad: Ak tvrdíme, že štát by mal zabezpečiť bezplatnú zdravotnícku starostlivosť pre všetkých, mohlo by byť naším stanoviskom, že chceme predĺžiť priemernej dĺžky života, čo je vo všeobecnosti pozitívne.

Reč pokračuje samotnými argumentmi, ktoré v prípade súhlasného tímu podporujú jednak tézu a jednak sa snažia podporiť stanovisko tímu.

Po šiestich minútach by prvý súhlasný rečník mal v skratke zhrnúť čo povedal, poukázať na najsilnejšie body, uzavrieť svoju reč a odísť si sadnúť k tímu pripravovať sa na krížový výsluch.

Prvý nesúhlasný rečník V prvom rade by mal reagovať na veci, ktoré priniesol jeho priamy oponent – prvý súhlasný rečník. Znamená to, že medzi argumentmi hľadá: nejasné súvislosti, priame protirečenia, tvrdenia, ktoré neboli dostatočne dokázané, logické chyby, nepotrebné tvrdenia, resp. tvrdenia s malou hodnotou.

Môže postupovať nasledovne: 1. Napadne súperovho chápania tézy, čo môže spraviť v niekoľkých prípadoch: - v rámci zadefinovaného priestoru mu neostáva miesto na argumentáciu - súhlasný tím zúžil tézu tak, že unikajú základné súvislosti potrebné pre pochopenie tézy - definícia nespadá pod všeobecné znalosti - ponúkne lepšie chápanie tézy, teda také, ktoré jednak rozšíri predošlé sporné zúženie a bude vzhľadom na debatovanú problematiku fundovanejšie.

Treba dodať, že ak tím oponuje chápaniu tézy, je nutnosťou priniesť vlastné, lepšie a zdôvodnené. Akonáhle toto vstúpi do platnosti, debatuje sa ďalej podľa neho a tak tím, ktorý chybne vymedzil debatu, musí rovnako začať debatovať na novom hracom poli, čím mu vzniká handicap. Pochopiteľne, v záujme dobrej debaty je vhodné, keď sa oba tímy sporu o chápanie tézy vyhnú už vopred.

2. Hľadá nezrovnalosti vnútri jednotlivých argumentov. Tvrdí napríklad, že podpora tvrdenia vo forme napr. štatistiky, logiky a pod. vykazuje chyby a tak nemôže byť pravdivý ani zvyšok toho, čo tím tvrdí.

10

3. Sleduje, či argumenty oponenta podporujú tézu. Ak ju nepodporujú, súhlasný tím nesplnil svoju úlohu obhájiť tézu.

4. Sleduje, či argumenty oponenta podporijú stanovisko, ktoré si tím vytýčil. Ak nie, argumenty síce vytvárajú celistvé tvrdenie, teda líniu, ale smerujú všade inde, len nie k cieľu.

5. Napadá vzťah medzi cieľom tímu a cestou k nemu. Tvrdíme, že súper síce obhajuje správnu vec, ale spôsob, akým sa k nej dopracúva, resp. čím ju podporuje, je zlý.

6. Napadne stanovisko tímu. Tvrdíme, že je neefektívne, zbytočné nemožné, prinášame lepšie kritérium a v rečiach našu stratégiu zdôvodňujeme.

Druhou úlohou okrem vyvracania súperových argumentov (refutácie) pre 1N je vystavanie vlastnej línie. Rovnako ako 1S používa argumenty na podporu debatovanej tézy, by 1N mal vystavať argumenty, ktoré tézu priamo vyvracajú.

Postupuje pri tom podľa vzoru 1S. Štruktúra prednášania je totožná so štruktúrou 1S. Rovnako sa oba tímy môžu pokúšať dosiahnuť síce rovnaký cieľ, ale odlišným spôsobom. Zjavné je to na príklade, kedy sa snažíme „pripraviť štuentov na život,“ ibaže súhlasný tím chce, aby chodili na gymnázium, a nesúhlasný tím si myslí, že je lepšie ak budú chodiť na odborné školy. Na dosiahnutie spoločného cieľa teda môžu existovať viaceré spôsoby, o ktorých sa dá v debate baviť.

Druhí rečníci Pozícia obidvoch druhých rečníkov je viac-menej zrovnateľná, každý hrá ale za svoju stranu. Reči 2X by sa dali rozdeliť na dve časti: vyvracanie súperových argumentov a znova vystavanie vlastných. V prvej časti prednesu by teda druhí rečníci mali vysvetliť, prečo sa súper dopúšťa chyby, v prípade nesúhlasu rozviesť refutácie, ktoré už načrtol tímový predrečník (1N) a priniesť nové, ďalšie. V zásade nestačí zopakovať, čo už zaznelo, do debaty treba priniesť podľa možnosti ďalší, inovatívny pohľad.

V druhej časti reči, znovuvystavaniu vlastných argumentov, títo rečníci podporujú argumenty vlastnej strany novými tvrdeniami, logickými konštrukciami a faktami. V zásade je na druhých rečníkoch najväčšie bremeno na obsahovej stránke.

Tretí rečníci Ich úloha je debatu zhrnúť vo forme stretov. Do debaty už nemôžu priniesť nové skutočnosti, zato sa však od nich očakáva kreatívny prístup k faktom, ktoré už počas predošlých rečí zazneli. Tretie reči sú koncipované formou tzv. stretov, teda rečníci nájdu v priebehu debaty body, kde sa súhlasný i nesúhlasný tím obsahovo stretli. Ide o najspornejšie body debaty, ktoré obe strany pokladajú za najsilnejšie tvrdenia.

Strety nesmú vznikať medzi rôznymi príkladmi, resp. tvrdeniami, ktoré slúžili iba na ilustráciu podloženého tvrdenia. Po takejto analýze debaty by mali tretí rečníci zo stretov vyvodiť, prečo práve ich strana v súboji získala navrch Argumentácia Argument je základná obsahová časť každej reči, vlastné tvrdenie. Spravidla sa skladá z viacerých častí: - tvrdenia - vysvetlenia - dôkazu

11

- linku – spojitosti s tézou a stanoviskom tímu Tvrdenie je základnou zložkou každého argumentu a vystihuje vlastne podstatu toho, čo chce rečník povedať. Napríklad môže tvrdiť, že súťaže krásy škodia ženám, lebo v nich vyvolávajú pocit menejcennosti, ktorý vedie k tomu, že sa stanú anorektičkami.

Keďže tvrdenie je len jedna veta, bude pravdepodobne potrebovať ďalšie vysvetlenie. Debatér by napríklad mohol povedať: V súťažiach krásy vyhrávajú ale len chudé ženy. To vyvoláva pocit menejcennosti, ktorá vedie k anorexii. Ženy sa totiž stanú anorektičkami, lebo si myslia, že nie sú dosť chudé, a preto sa prestanú jesť.

Na rad prichádza dôkaz – teda podpora, že arugment platí v realite. Dôkazy môžu byť rôzne, od logických konštrukcií po mnohé príklady, ktoré rečníkove tvrdenie analogicky podporujú. Názorná ukážka na predošlom príklade o súťažiach krásy: Americké výskumy ukazujú, že väčšina anorektičiek ochorela kvôli pocitam nedostatočnosti spôsobenými aj súťažami krásy.

Spojenie s tézou a stanoviskom tímu je na konci argumentu nutné, aby sme vedeli, čo sme vlastne chceli celým tvrdením povedať. Keď s stanovisko tímu je, že ukáže, v akých oblastiach škodia súťaže krásy ženám, tak tu môže dodať: Anorexia je teda choroba, ale s vážnymi zdravotnými následkami.“

12

Nábor nových debatérov V roku 2005 sa uskutočnilo stretnutie cedúcich debatných klubov, na ktorom sa preberalo aj to, ako postupovať pri získavaní debatérov. Nasledujúce riadky opisujú tri postupy, o ktorých bola na stretnutí reč: Klasický nábor sa vždy vykonával prostredníctvom exhibičnej debaty a následnej diskusie. Čelí zásadným problémom: neviete, kto príde, a neviete koľko ľudí môžete očakávať, ak debata nie je organizovaná ako celoškolské podujatie. O exhibičných debatách bude reč v nasledujúcej časti.

Už dlhšiu dobu sa rôzni tréneri pohrávajú s myšlienkou cieleného náboru. Celá vec spočíva v tom, že prvotných členov klubu si vyberiete selektívne. Debatný klub je atraktívny hlanve pre aktívnych študentov. Môžete preto skúsiť osloviť členov školskej rady alebo takých, ktorý sa zapájajú, alebo dokonca organizujú, krúžkové a iné mimoškolské aktivity. Je možné, že povedia, že na debatu nemajú čas. Môžete sa ale snažiť presvedčiť ich, že debata im pomôže vo všetkých ich ďalších aktivitách.

Jednou z možností selektívne osloviť študentov je využiť pedagógov. Ak sú na škole učitelia, ktorých považujete za schopných odhadnúť, kto by sa hodil de debatného klubu, tak ich určite oslovte a požiadajte, aby si na hodinách vybrali pár takých ľudí a potom Vám o nich povedali. Môžete ich osloviť osobne alebo o to požiadať učiteľa.

Oslovených študentov zavolajte na prvé stretnutie klubu alebo exhibičnú debatu.

Prezentáciou po jednotlivých triedach alebo pred celou škokou síce zaberiete väčšie množstvo študentov, vytráca sa však adresnosť. Na druhej strane, zo skúsenosti môžem potvrdiť háčik, ktorý sa nachádza v tomto systéme získavania nových debatérov – ak triede odprezentujete niečo počas hodiny, kvôli nejakému zázračnému dôvodu to pokladajú za vykúpenie a následne docielite požadovaný efekt: zopár študentov vám na tréning príde.

13

Prvé stretnutie – základné informácie, exhibičná debata či motivačný tréning?

Rôzni tréneri postupujú rôzne na začiatku sezóny. V tejto časti budú opísané základné možnosti ako zahájiť sezónu.

Informačné stretnutie (budúceho) klubu je minimum, čo sa dá spraviť. Mali by na ňom odznieť základné údaje o tom, čo je debata a deabtný klub, a kedy a kam prísť na ďalšie stretnutie klubu. Je to najjednoduchší, ale najmenej adresný a atraktívny spôsob. Preto by ste po ňom mali siahnuť len v prípade, že ostatné možnosti naozaj nemôžete zrealizovať. Častou praxou je exhibičná debata počas vyučovania alebo po ňom, ktorú spomíname aj v kapitole 2. Ak máte na škole debatný klub alebo dokážete zaistiť, že debatu príde predviesť šesť skúsených debatérov, nemal by byť problém, ak sezónu zahájite nie kapitolou 1 (zoznamovaním) ale kapitolou 2. Ak neviete spraviť debatu naživo (máte len nahrávky), tak radšej začnite motivačným tréningom. Exhibičné debaty bývajú dynamické, zábavné a argumentačne kvalitné (ak odhliadneme od kvality dôkazov) a na tézu, ktorú je blízka stredoškolákom. Študenta, ktorý nikdy predtým niečo podobné nevidel, preto dokážu zaujať.

Motivačný tréning je opísaný v kapitole 1 tejto príručky. Mal by byť nenúteným, nenáročným spôsobom ako zaujať potenicálnych debatérov. Nevýhodou tréningu je, že nie je natoľko informatívny ako exhibičná debata. Preto, ak sa rozhodnete začať tréningom, čo najskôr by ho mala nasledovať exhibičná debata alebo debata zo záznamu.

14

Kapitoly

15

Kapitola 1 Prvé stretnutie Náplň hodiny Vaši študenti pravdepodobne nebudú vedieť, čo majú od predmetu očakávať.

Vzájomne sa nebudete poznať, a ak učíte prvákov, pridá sa u nich aj neistota z nového prostredia. Okrem toho budete musieť prekonať dve bariéry: negatívny stereotyp vzťahu učiteľ-študent a neochotu študentov rozprávať (kvôli stereotypu, tréme či všeobecného nezáujmu). Dôležitosť prvého dojmu asi nemusíme zdôrazňovať. Táto hodina je preto pre Vás aj Vašich študentov nesmierne dôležitá. Mali by ste pôsobiť uvoľnene a priateľsky, ale nedať na sebe poznať, že možno tiež máte trému, alebo že ste neistý ohľadom predmetu ako takého, lebo tým môžete ľahko vzbudiť nedôveru.

Okrem štandardných súčastí úvodných hodín ako Vaše predstavenie, nechanie študentov, aby predstavili samých seba alebo jeden druhého, alebo načrtnutie priebehu školského roka a spôsobu známkovania, odporúčame vyskúšať aj iné, možno nekonvenčné, postupy: 1. Predstavenie (5 minút) Porozprávajte študnetom o sebe – nejaké zaujímavosti, Vaše skúsenosti s debatou, prečo učíte predmet práve Vy. 2. Zoznámenie sa (25 minút) Je vo Vašom záujme čo najlepšie spoznať Vaich študentov čím skôr. Môžete každého z nich nechať predstaviť sa samého alebo predstaviť svojho suseda.

Okrem toho však môžete so študenatmi hrať niektorú z hier, ktoré viac alebo menej súvisia s debatovaním. Tieto hry nájdete v prílohe 1C2.

3. Anketa (15 minút) Aby sa Vaši študenti uvoľnili, spýtajte sa ich niekoľko otázok, ktoré súvisia s predmetom a nechajte ich hlasovať, či odpovedia kladne alebo nie.

Napríklad: koľkí z nich už niekedy verejne vystupovali, koľkí sú trémisti, koľkí by si radi zlepšili prejav, koľkým sa už stal, že chceli niečo dôležité povedať, len nevedeli ako, koľkí vyhrávajú hádky s rodičmi, koľkí si myslia, že predmet bude nudný, atď. Otázky si môžete prispôsobiť, pri niektorých sa pokojne pristavte a spýtajte sa aspoň niekoľkých, prečo hlasovali kladne alebo záporne. Týmto spôsobom pomerne nenútene spoznáte triedu a načrtnete možné spojitosti medzi Vašim predmetom a každodennými situáciami.

4. Charakteristika predmetu (5 minút) Porozprávajte študentom, čo je akademická debata, a aké sú osnovy pre priebeh škoslkého roka alebo aspoň polroka. Prípadne môžete mať krátke osnovy vytlačené a môžete ich rozdať alebo vyvsesiť.

5. Brainstorming výhod (15 minút) Po tom, ako opíšete predmet, spýtajte sa študentov, či si myslia, že im môže niečo dať. Nech sa pri tom skúsia zamyslieť nad pre nich bežnými situáciami – doma, v škole, v obchode, atď. Chcete, aby boli čo najaktívnejší, a aby ste dostali čo najviac rôznych odpovedí. Preto možno nebudú odpovedať úplne spontánne a vy budete musieť vyvolávať (povzbudzovať, aby sa tiež pridali), alebo ich nabádať k tomu, aby vymysleli nejaký nový prínos. Ich odpovede píšte na tabuľu, aby ste o nich spoločne mali prehľad. Prípadne môžete študentom prezradiť, čo motivovalo Vás dať sa na učenie predmetu, a vôbec neuškodí, ak budete čo najúprimnejší – vytvoríte tak dôvernejšiu atmosféru, lebo študenti budú prekvapení Vaším neortodoxným prístupom.

16

6. Prepojenie hodiny (10 minút) Keď máte pocit, že zoznam výhod na tabuli je dostatočný, skúste ich zhrnúť do niekoľkých celkov (napríklad tréma, vedomosti, odpovedanie v škole, kariéra, atď.) a uzavrieť túto časť tým, kde vidíte najsilnejšie prepojenie s nadchádzajúcim školským rokom. Odpovede si niekam zaznačte, aby ste mali prehľad o priebehu výuky, a aby ste sa na ne mohli prípadne odvolávať neskôr.

7. Brainstorming námetov (10 minút) Po tom, ako predstavíte predmet, dajte študentom príležitosť, aby sa sami vyjadrili, či sú nejaké témy, o ktorých by sa chceli rozprávať. Môžete to spraviť ústne alebo požiadať ich, aby každý napísal aspoň tri na papier a odovzdal ich. Takto získaný zoznam môžete neskôr využiť pri zostavovaní konkrétnej formy predmetu. Študenti by mali mať pocit, že nové námety budete do stretnutí ochotní zapracovať kedykoľvek počas roka, aby Vás s nimi mohli pokojne osloviť.

8. Organizačné náležitosti (5 minút) Koniec stretnutia si nechajte pre zhrnutie pravidiel – povinností študenotv aj Vás, ako bude medzi vami prebiehať komunikácia. Nezabudnite zdôvodniť, prečo sú jednotlivé povinnosti dôležité.

Ak všetko prebehlo správne... ...tak Vaši študenti budú príjemne prekvapení z Vás a Vášho predmetu, budú mať pocit, že pre nich bude prínosom, a budú motivovaní prísť na ďalšiu hodinu.

17

Kapitola 2 Ukážková debata Náplň hodiny Náležitosti debaty sa ťažko vysvetľujú človeku ktorý ju v živote nevidel. Preto by si ju budúci debatéri mali pozrieť čo najskôr. Ako je v tejto príručke už napísané, táto kapitola môže pokojne poslúžiť ako predloha pre prvé, nie až pre druhé stretnutie klubu. Ak začínane ukážkovou debatou, zoznamovacie stretnutie môžete zaradiť až po nej v skrátenej alebo plnej podobe, a ak máte pocit, že študenti majú dostatočnú motiváciu stať sa debatérmi, môžete ho redukovať len na najnutnejšie časti.

Literatúra Úvod do debty Karla Poppera 1. Úvod (10 minút minút) Vysvetlite študentom, že uvidia debatu vo forme, ako ju budú časom sami debatovať. Opíšte základné prvky debaty – sled a dĺžku rečí, krížové výsluchy, a tézu pre danú debatu. Povedzte študetnom, že sa po ukážke budete chceiť s nimi o debate rozprávať, preto by si mali zapísať, čo im pri debate prišlo zaujímavé, alebo na čo by sa chceli spýtať.

2. Ukážková debata (55 minút) Pri ukážke debaty máte dve možnosti: môžete pustiť debatu zo záznamu, alebo spraviť debatu naživo. Ak púšťate nahrávku debaty, určite si nevyberte len zvukový záznam, študenti sa naň veľmi rýchlo prestanú sústrediť. Preto odporúčame pustiť videozáznam. Debata, ktorú púšťate, by nemala byť príliš komplikovaná a mali by v nej vystupovať prezentačne silní rečníci.

Vašou druhou možnosťou je študentom predviesť reálnu debatu. Toto je logisticky ťažšie zvládnuteľné, ale ak máte na škole debatný klub, alebo dokážete zaistiť prítomnosť dostatočného počtu kvalitných debatérov, študenti budú z debaty mať oveľa silnejší zážitok. S reálnymi debatérmi sa okrem toho budete vedieť dohodnúť na detailoch exhibičnej debaty, predovšetkým ta téze a vyvážení serióznosti a humoru.

3. Diskusia (25 minút) Po skončení debaty by ste ju mohli so študentami do hĺbky rozoberať. Na to však ešte budete mať príležitosť. V tejto chvíli si vystačíte s neformálnou diskusiou. Preto vyzvite študentov, aby sa vyjadrili, čo ich zaujalo, a na čo by sa chceli spýtať. Ak budete vedieť, snažte sa im odpovedať a povedať im, či a kedy sa ich otázkou budete počas roka zaoberať. Ak ste mali živú exhibičnú debatu, tak tu prítomnosť skúsenejších debatérov bude len výhodou, keďže sa do diskusie ochotne zapoja aj oni.

Ak máte dosť času, môžete sa študentov spýtať aj na to, či si vedia predsaviť seba na mieste debatérov, ktorých práve videli. Väčšina z nich to pravdepodobne vedieť nebude. Snažte sa preto byť motivujúci a uistiť ich, že aj skúsení debatéri kedysi začínali, a že trému majú aj oni, len sa naučili ako ju maskovať. Študenti Vám pravdepodobne nebudú veriť. Môžete ich upokojiť tým, že na najbližšom stretnutí sa ešte nebudete zaoberať formálnou či obsahovou stránkou debaty, ale prezentačnou – že dostanú pár rád na zlepšenie svojho prejavu a vystupovanie pred ostatnými.

Ak všetko prebehlo správne… … študenti budú mať vizuálnu, nie iba teoretickú, predstavu o tom, čo je akademická debata.

18

Kapitola 3 Prezentácia a organizácia Náplň stretnutia Študentom je najprv objasnené, prečo je dôležité popri obsahovej stránke reči nezabúdať na to, že to ako sú veci podané do veľkej miery ovplyvňuje to ako bude vnímaný obsah. Následne sa študenti naučia, ako si spraviť poriadok v reči, aby sa ich myšlienky ľahko sledovali a vnímali. Potom sa im ukáže ako počas reči využívať prácu s hlasom, gestikuláciu, či mimiku na zvýraznenie dôležitých bodov.

Literatúra 14. kapitola Objavovania sveta debatou článok Ako dostať 27 bodov za reč článok Ako získať viac bodov za organizáciu reči 1. Dôležitosť dobrej prezentácie (10 minút) Pokiaľ rozprávame o tom ako dosiahnuť kvalitnú prezentáciu, je najprv potrebné si uvedomiť, prečo sa vôbec snažiť o kvalitnú prezentáciu. Tak ako sa dobrý produkt, aj napriek všetkým svojim kvalitám na trhu len ťažko uchytí bez dobrej reklamy, rovnako aj veľmi rozumný a silný argument sa môže v debate stratiť, pokiaľ nie je podaný zrozumiteľne a pútavo. To neplatí len pre bežnú debatu, ale pre akúkoľvek komunikáciu myšlienok inému človeku. Ak chceme, aby nás tá osoba vypočula a porozumela nám, musí jej to byť podané v zrozumiteľnej forme. Pri osobnom rozhovore so známymi to zväčša nebýva problém, keďže naši známi sú ochotní veľa vecí prehliadnuť, avšak v momente, keď je potrebné vystúpiť pred obecenstvom niektoré chyby pri prezentácii znamenajú nepochopenie a občas až odcudzenie publika od rečníka. V tomto momente je jedno ako rozumné je to, čo tento rečník hovorí, ale ak to podáva spôsobom, ktorý poslucháčov odrádza, tak úspech nezožne. To znamená, že prvým prínosom kvalitnej prezentácie je, že vôbec máme obecenstvo, ktoré je ochotné nás počúvať.

Druhým dôležitým bodom je, že pokiaľ je prezentácia kvalitná, ruka v ruke s tým rastie aj zdanlivá kvalita argumentov, ktoré prezentujete. Pokiaľ je totiž prezentácia nekvalitná a obecenstvo nerozumie tomu, čo rečník hovorí, tak aj keď v hlave daného rečníka sa mohol práve splodiť úžasný plán ako pomôcť hladujúcim deťom v Afrike, nikto mu nedá za pravdu, keďže sa obecenstvu bude zdať, že vraví nezmysly. To znamená, že dobrá prezentácia vedie k tomu, že naše argumenty sú jasné, pochopiteľné a ľahšie prijateľné pre obecenstvo.

V neposlednom rade prispieva kvalitná prezentácia k tomu, že nás obecenstvo lepšie vníma. Pokiaľ si rečník správnym využitím gestikulácie, hlasu, či rýchlosti reči získa obecenstvo na svoju stranu, má hneď o polovicu práce za sebou. V momente ak má rečník naklonené obecenstvo na svoju stranu, je toto obecenstvo, podobne ako pri osobnom rozhovore so známym, ochotnejšie mu prepáčiť prípadné chyby na kráse jeho reči, ako aj ochotnejšie prijať to, čo tento rečník tvrdí, prípadne to aspoň okamžite nezavrhnúť. Všetci vieme, že niekto, kto nám je sympatický má väčšiu šancu nás o niečom presvedčiť, než niekto, voči komu máme výhrady. Takže tretím veľkým prínosom kvalitnej prezentácie je schopnosť nakloniť si publikum, pričom táto náklonnosť následne zvyšuje šancu rečníka dané publikum presvedčiť o tom, čo presadzuje.

2. Dobrá prezentácia, rovná sa, dobrá organizácia (10 minút) Prvým krokom k úspechu pri podávaní akýchkoľvek informácií ďalej je, aby rečník vedel, čo chce vlastne povedať. Nie je nič horšie, než rečník, ktorý chce naraz povedať všetko a kvôli tomu nepovie nič poriadne. Preto je pre dobrú prezentáciu,

19

a dobrú reč ako takú, absolútnym základom mať v tom čo má byť povedané jasno.

Práve k tomu pomáha organizácia reči. Neexistuje na svete jediný človek, ktorý by bol zároveň skvelým rečníkom a nemal pri svojom vystupovaní nejakým spôsobom premyslenú štruktúru toho, čo hovorí. Niektorí rečníci sú schopní si zapamätať to čo budú vravieť a nepotrebujú k svojej reči poznámky. Drvivá väčšina ľudí, však pri akomkoľvek verejnom prejave ma so sebou aspoň malý papierik, na ktorom má napísané body, o ktorých bude vo svojom príhovore rozprávať. Práve to, že vôbec takýto papierik majú je tým prvým spomínaným krokom k tomu, aby sa nestrácali v tom čo chcú povedať a k tomu aby ich reč mala tak povediac hlavu a pätu.

Hlavným dôvodom, prečo si reč usporiadať do nejakej štruktúry teda je, že to uľahčuje rečníkovi prácu počas reči, keďže sa nemusí tak sústrediť na to čo má nasledovať. Okrem toho to zvyšuje schopnosť tlmočiť rečníkove myšlienky jeho obecenstvu. Ak má rečník vďaka organizácii jasno, je veľká šanca, že v tejto reči bude mať jasno aj publikum. Tretím dôležitým bodom za organizáciu je fakt toho, že samotná štruktúra reči je súčasťou toho čo hovorí. To v akom poradí sa venuje jednotlivým bodom vo svojej reči, koľko času na ktorom z týchto bodov strávi, to ktoré z možných bodov spomenie, a ktoré sa rozhodne vynechať, to všetko je súčasťou toho, čo si z jeho reči obecenstvo odnesie. Takže napríklad body, ktoré sú na začiatku zvyknú byť najkľúčovejšie pre danú reč.

Spôsobov ako si usporiadať a zorganizovať reč je niekoľko. Asi najjednoduchším spôsobom ako vytvoriť reč je postaviť ju na nejakej základnej myšlienke. Túto myšlienku následne rozdeliť na menšie časti, ktoré k tejto myšlienke všetky jednotlivo aj po prepojení smerujú. V debate môže touto myšlienkou byť definícia, príčina, ale môže ňou byť aj téza samotná, resp. potvrdenie, či vyvrátenie jej platnosti.

V konečnom dôsledku, nech už si debatér zvolí spôsob akým bude svoju reč počas debaty organizovať akokoľvek, je vhodné aby vždy pred rečou vedel čo a v akom poradí bude hovoriť a ideálne to mal v nejakých 4-5 bodoch spísané. Týchto zopár bodov má slúžiť primárne na to, že ak sa aj počas reči debatér náhodou stratí v tom, čo chce povedať, rýchlo si môže medzi týmito bodmi nájsť, čo už povedal a čo ešte povedať chce.

3. Využívanie tela počas reči (20 minút) Ako sa vraví, asi 90% z toho, čo človek hovorí, nevychádza z jeho úst. Prevažná väčšina signálov (asi 60%), ktoré odovzdávame do nášho okolia, prichádza práve z našej mimiky, držania tela, či postoja. Z tohto je veľká časť práve v mimike. Výraz našej tváre najviac ovplyvňuje to, ako bude to čo vravíme vnímané. Preto je vhodné naučiť sa ovládať to spektrum mimických výrazov, ktoré ovládame vedome. Počas reči by si mal rečník udržať uvoľnenú tvár, keďže napätie, ktoré sa prejavuje na tvári môže byť obecenstvom vnímané ako hnev. Ďalším odporúčaním je usmievať sa počas vhodných pasáží reči. Úsmev jednak uvoľňuje rečníka a zároveň pozitívne nalaďuje obecenstvo.

Skúste so študentmi prechádzať jednotlivé gestá uvedené v prílohe 3C3. Na začiatku sa ich pýtajte, čo tieto gestá podľa nich znamenajú a kedy, resp kde by ich považovali za vhodné na využitie. Postupne sa s nimi prepracujte až k tomu, čo tieto gestá znamenajú podľa príručky. Môžete so študentmi premýšľať nad ďalšími gestami, ktoré neboli uvedené v prílohe a boli by podľa Vás využiteľné v reči.

To, čo si musia študenti zapamätať je, že prehnané gestá môžu pôsobiť v rôznych aspektoch negatívne na obecenstvo. Od toho, že pri prehnaných gestách môže rečník vyznieť neprirodzene, cez obťažovanie obecenstva, až po moment kedy je rečník vnímaný obecenstvom ako agresívny. Preto je dôležité, aby sa rečník snažil kontrolovať svoju reč tela čo najviac. Gestikulovať treba prirodzene, ako keby sa

20

rečník nachádzal v bežnej konverzácii s obecenstvom, avšak je nevhodné gestikulovať neprestajne alebo používať tie isté gestá dookola, keďže to môže publikum vyrušovať. Počas reči je vhodným prvkom občasne spraviť pár krokov na zdôraznenie bodu, o ktorom práve rozprávame. Podobne ako pri ostatných gestách aj tu platí, že je potrebné byť prirodzený. Pokiaľ rečník za kecpultom konštantne pobehuje sem a tam, pôsobí to na obecenstvo veľmi vyrušujúco a nervózne. Preto nie je dobré to s pohybom počas reči preháňať. Ďalším dôležitým prvkom pri reči tela je, samozrejme, očný kontakt a práca s očami.

Na začiatok sa skúste debatérov opýtať, čo si myslia o očnom kontakte a ako by podľa nich mal byť udržiavaný. To k čomu by ste sa mali s debatérmi počas ich odpovedí dopracovať je, že obecenstvo chce mať pocit, že sa mu rečník venuje.

Začínajúci debatéri často venujú svoju pozornosť najrôznejším predmetom v miestnosti od podlahy až po strop namiesto toho, aby sa pozerali na tých, ktorým svoju reč vravia.

4. Využitie hlasu počas reči (15 minút) Počas svojej reči majú debatéri k dispozícii celú škálu výrazových prostriedkov, ktoré vyjadruje ich hlas. Najväčším zlozvykom, ktorý sa u ľudí vystupujúcich pred publikom vyskytuje sú takzvané vokalizované pauzy, prípadne rečnícke mostíky. Jedná sa o rôzne možné „eeeh“ alebo „mmm“, ale patrí sem dokonca aj vkladanie toho istého slova do pauzy medzi myšlienkami („hej“ alebo u mladých často opakovaná otázka „vieš?“, prípadne „chápeš?“). Tieto vokalizované pauzy je vhodné obmedziť na minimum, ideálne sa ich úplne zbaviť. V momentoch, kedy by odznela vokalizovaná pauza je oveľa vhodnejšie využiť ticho. Práca s tichom je počas reči veľmi dôležitá.

Necháva rečníkovi priestor premyslieť čo chce povedať, nevyrušuje obecenstvo, ale naopak ho upozorňuje na to, že prichádza dôležitý bod.

Polohu hlasu by mali debatéri meniť prirodzene. To znamená, že počas reči je v poriadku ak rečník zrazu hovorí o niečo vyšším alebo hlbším hlasom, mal by sa ale vyvarovať tomu, že bude pri svojej reči príliš spevavý, keďže to pôsobí neprirodzene a rušivo. Na druhej strane je opačný extrém, kedy sa stáva rečník monotónnym, preto sa netreba báť meniť polohu svojho hlasu, avšak odporúča sa to využívať iba na zvýraznenie dôležitých bodov v svojej reči.

Pri rýchlosti reči platí to isté čo pri všetkých predošlých odporúčaniach. Rýchlosť pri reči by teda mala byť rovnaká ako je rýchlosť, ktorou rečník rozpráva pri bežnej konverzácii. Pochopiteľne v momente, ak chce rečník prejaviť nadšenie, či vyvolať dojem urgencie je vhodné, aby kadenciu svojej reči o čosi zrýchlil. Ak chce naopak zdôrazniť dôležitý bod mal by v tempe svojej reči o niečo spomaliť.

To ako nahlas je potrebné rozprávať je do veľkej miery určené miestnosťou, v ktorej sa bude debatovať, vzdialenosťou najvzdialenejšieho poslucháča a tým, či bude miestnosť ozvučená alebo nie. Rečník by mal rozprávať tak hlasno, aby ho všetci počuli bez väčšej námahy. Pochopiteľne pokiaľ sa jedná o komornejšie prostredie, netreba to s hlasitosťou prehnať. Nikto, a už vôbec nie obecenstvo, nemá rád ak naňho niekto kričí. Pokiaľ to rečník s hlasitosťou preženie, obecenstvo tým od seba jednoducho odstraší. Nevýhody toho, pokiaľ je rečník príliš tichý na to, aby ho obecenstvo počulo, netreba objasňovať.

Debatér musí vedieť udržať svoju reč jasnú a sledovateľnú pre obecenstvo. Debatér musí vedieť vysvetliť to čo hovorí. Pokiaľ má dojem, že ho obecenstvo nechápe, prípadne sa ho na niečo oponent opýta počas krížového výsluchu, debatér musí byť schopný priniesť alternatívne vysvetlenie toho, čo tvrdí.

21

5. Cvičenia Koncepty (15 minút) Pripravte si rôzne koncepty. Môžu to byť záležitosti z biológie, fyziky, matematiky, práva, ekonómie, či psychológie. Rozdeľte študentov na dvojice. Každý zo študentov bude mať pridelený jeden koncept. Následne musí tento koncept vysvetliť aspoň 3 rôznymi spôsobmi vo svojej dvojici. Pointa je, aby sa debatéri naučili jasne a zrozumiteľne vysvetľovať to, čo tvrdia, pričom sú schopní to na požiadanie objasniť aj inými slovami.

Scénky (20 minút) Nechajte debatérov zahrať niektorú zo scénok v Prílohe 3C5. Keď budú scénku hrať prvýkrát, vysvetlite študentom, že majú zdôrazniť každú emóciu, ktorú by ich postava mohla prežívať. To znamená, že ak má ich postava strach, tak sa majú skrývať pod stolom a bojazlivo koktať. Jednoducho prehnať všetko čo daná postava robí.

Následne nech tú istú scénku zahrajú znovu, ale tento raz nech už to hrajú prirodzene, tak ako by sami v danej situácii reagovali. Študenti by si počas cvičenia mali uvedomiť ako rôzne môžu počas reči využívať emócie a ako pomocou reči tela, či pomocou práce s hlasom tieto emócie prejaviť.

Poznámka – Ako ste si iste všimli, často je v tejto kapitole odkazované na to, že by debatéri mali byt pri využívaní hlasu, či gestikulácie prirodzený. Uvedomujeme si, že je to veľmi nejasná definícia, avšak, naštastie, neexistuje predpísaný vzor toho, ako by mala dobrá prezentácia vyzerať. Každý dobrý debatér si časom vypracuje svoj osobitný a jedinečný štýl, preto je úplne v poriadku, ak debatér nie je podobný svojmu vzoru v tom ako vystupuje alebo akú slovnú zásobu používa. Práve preto je dôležité si tú spomínanú prirodzenosť udržať, pretože človeku pri prejave dokáže obecenstvo odpustiť veľa chybičiek, pokiaľ je prirodzený.

Ak všetko prebehlo správne… … debatéri budú mať základnú predstavu o tom, aké sú základné princípy dobrej organizácie a budú sa vedieť vyvarovať najväčším chybám v prezentácii.

Zároveň budú mať dobrý pocit, že sa v niečom ľahko badateľnom zlepšili, a to ich motivuje prísť aj nabudúce.

22

Kapitola 4 Štruktúra argumentu Náplň hodiny Počas hodiny študenti najprv neformálne tvoria argumenty, následne sa naučia ich štruktúru formalizovať. V poslednej tretine hodiny uvidia, ako môžu tieto znalosti využiť v praxi.

Literatúra Článok Čo by mal obshaovať správny argument Objavovania sveta debatou, kapitla 2 1. Neformálny rozhodovr (25 minút) Spýtajte sa študentov na ich názor na nejakú kontroverznú a pre nich aktuálnu tému – napríklad kvalitu školstva. Pri výbere tém sa môžete inšpirovať najčastejšie opakovanými námetmi, ktoré navrhli študenti na predchádzajúcom stretnutí. Ďalej môžete prísť s nejakou vlastnou témou alebo uviesť príklad z prílohy 4C1. Nabádajte ich k tomu, aby svoj názor zakaždým zdôvodnili, nestačí, keď povedia, či súhlasia alebo nie, musia povedať prečo zastávajú určité stanovisko.

2. Predstavenie štruktúry argumentu (10 minút) Študentom porozprávajte o troch zo štyroch častí argumentu (tvrdenie, vysvetlenie, dôkaz), a prečo je ktorá dôležitá. Článok na túto tému je v prílohe 4T2. Použite pri tom aj príklad – vlastný argument alebo niektorý z príkladov argumentov v prílohe 4L2. Poslednú časť argumentu – link – zatiaľ vynechávajte.

Táto časť bude dôležitá, až keď študentom vysvetlíte, čo je to debatná téza.

3. Cvičenie štruktúry argumentu (25 minút) Pracujte doplnení nedokončených argumentov z prílohy 4C3.1, alebo na poskladaní a označení častí agumentov z cvičenia 4C3.2 Môžete skúsiť najprv pracovať spolu s debatérmi ako jedna skupina, a pri ďalších vypĺňaniach ich nechať pracovať individuálne alebo vo dvojiciach, spoločne porovnajte len riešenia.

4. Rozoznávanie argumentov v textoch (25 minút) Pracujte s textami z prílohy 4C4. Nechajte študentov nájsť v každej ukážke argument a rozoznať v ňom jeho časti, prípadne určiť, či niektorá nechýba. Opäť môžete postupovať spoločne, vo dvojiciach alebo individuálne.

5. Zhrnutie hodiny (5 minút) Študenti môžu mať hlavne počas prvých aktivít pocit, že na stretnut preberáte zytočne formalistickú látku. Práca s textami ich snáď presvedčí o opaku. V túto chvíľu im môžete zdôrazniť, že cieľom Vašich stretnutí nie je vedieť „zaškatuľkovať“ všetko, čo vravia iní. Dôvodom, prečo sa zaoberáte formálnou stránkou argumentácie, je, že si študenti takto uľahčia prácu s textami a hovoreným slovom učiteľov a spolužiakov, vrátane Vašich ďalších stretnutí. Ak študenti stále nebudú presvedčení, jednoducho ich požiadajte, aby boli trpezliví, a po niekoľkých stretnutiach sa ich spýtajte, či stále nezmenili svoj názor.

Ak všetko prebehlo správne… … študenti budú poznať základnú štruktúru argumentu a budú ju vedieť využiť aj pri menej štrukturpvaných textoch.

23

Kapitola 5 Argumentačná línia Náplň stretnutia Predchádzajúca kapiotla sa venovala jenotlivým argumentom. Táto kapitola bude venovaná spájaniu argumentov do celej línie, tak ako to debaétri budú musieť robiť od tohto stretnutia. V bežných debatách má argumentačná línia podporovať alebo odporovať zadanej téze. Pre zjednudešnie situácie je ale otázku tézy nechaná na ďalšiu kapitolu. Na tomto stretnutí si najprv debatéri vyskúšajú podporiť to isté stanovisko viacerými spôsobmi, potom budú budovať argumentačnú líniu viac formálnym spôsobom.

Literatúra Úvod do britksej parlamentnej debaty (v súvislosti s argumentačnými chybami) 1. Áno, a… (20 minút) Spýtajte sa niektorého študenta na jeho názor na nejakú tému, napríklad zo zoznamu téz v prílohe. Rovno od neho požadujete, aby ho triede povedal podľa schémy tvrdenie-vysvetlenie-dôkaz, ktorú už pozná. Spýtajte sa študentov, kto s týmto názorom súhlasí. Od niektorého z prihlásených potom požadujte, aby spolužiaka doplnil. Chcite od neho, aby vymyslel nový dôvod, pre ktorý by sa dalo s daným stanoviskom súhlasiť. Toto opakujte až do vyčerpania nápadov zo strany študentov, aby sa mohli (museli) všetci vystriedať. Ak by sa Vám stalo, že študenti nebudú vedieť s Vami spolupracovať, môžete nejaký nový argument vymyslieť namiesto nich, aby videli, čo od nich očakávate. Celý proces pre istotu zopakujte s inými témami, aspoň raz, v závislosti od toho, koľko času máte k dispozícii. Toto je časť hodiny, v ktorej si študenti vyskúšali pozerať sa na tú istú otázku z čo najväčšieho možného množstva rôznych perspektív.

2. Tvorba argumentačnej línie (20 minút) Keď ste so študentmi úspešne zvládli cvičenie, je na čase pokúsiť sa vytvoriť ucelený a súvislý balík argumentov k nejakej vopred stanovenej téme, tzv. argumentačnú líniu.

Ako základ pre tvorbu takejto línie je možné použiť prvé cvičenie. V ideálnom prípade je po jeho ukončení na podporu zvoleného stanoviska (napríklad k legalizácii trestu smrti, alebo inej téme – môžete sa inšpirovať zoznamom téz v tejto príručke) k dispozícii niekoľko rôznych argumentov zostavených podľa už známej schémy tvrdenie-vysvetlenie-dôkaz. Je veľmi užitočné mať všetky tieto argumenty heslovite zapísané na papieri či tabuli. Budúca práca s nimi tak bude určite prehľadnejšia a tým pádom i efektívnejšia, než keby si ich museli všetci všetky pamätať.

Keď máte pred sebou takýto zoznam, prichádza na rad ďalší dôležitý krok, a tým je selekcia argumentov. Debata totiž netrvá večne, ale je prísne časovo ohraničená, takže sa je potrebné vhodne s poskytnutým časom naučiť hospodáriť. A keďže je veľmi nepravdepodobné, že by ho bol dostatok na uvedenie všetkých argumentov, ktoré debatérom napadli, niektoré je jednoducho nutné vyškrtnúť. Je zrejmé, že nie všetky argumenty na zozname budú pre obhajobu vášho názoru rovnako účinné, a podľa účinnosti je tiež najvhodnejšie selekciu vykonať.

Najprv sa pokúste vytriediť argumenty, ktoré s témou súvisia len okrajovo alebo ich význam pre ňu je oveľa menší ako význam ostatných argumentov (napr. obhajovať trest smrti tvrdením, že vykonať ho je finančne výhodnejšie, je menej účinné ako poukázať na možnosť úteku masového vraha z väzenia). Nevhodné pre začlenenie do argumentačnej línie budú tiež argumenty, pri ktorých neviete celkom dobre

24

vysvetliť svoje tvrdenie (napr. ak budete tvrdiť, že zločinci budú mať väčší strach niečo vykonať, ale nevysvetlíte, prečo si to myslíte). Slabším sa stáva i argument, ktorý nie je podporený nijakým dôkazom (napr. ak budete tvrdiť, že krajiny, v ktorých bol zavedený trest smrti, majú menšiu kriminalitu, bez toho, že by ste čo len jednu spomenuli). Takéto typy argumentov bývajú veľmi ľahko vyvrátiteľné a namiesto podporenia vášho stanoviska ho tak skôr oslabia. Ak sa vám ich podarí úspešne vytriediť, ste na dobrej ceste vytvoriť silnú argumentačnú líniu.

Tretím krokom v tvorbe argumentačnej línie je doladenie argumentov, teda akési zlepšenie tých účinných argumentov, ktoré prešli selekciou a budú do línie zahrnuté.

Vylepšenie pritom môže nastať v každom bode vašich argumentov, môže to znamenať presnejšiu formuláciu tvrdení, jasnejšie a detailnejšie vysvetlenie ich platnosti, či pridanie nejakého ďalšieho dôkazu. Dôležité je najmä dostatočné vysvetlenie, majte totiž na pamäti to, že čo je ihneď zrejmé vám, môže iný človek chápať trošku ťažšie. Po absolvovaní tohto kroku by ste teda v ideálnom prípade mali mať pred sebou niekoľko pre tému dôležitých, podľa schémy tvrdenievysvetlenie-dôkaz jasne sformulovaných argumentov.

Ideálna línia obsahuje asi tak dva, najviac tri argumenty. Ak ich ešte stále máte viac, je užitočné ich počet zmenšiť. Tentokrát už nie vyškrtnutím, ale skôr zhrnutím niektorých z nich. Je totiž pravdepodobné, že niektoré argumenty sa budú týkať tej istej oblasti a budú smerovať k tomu istému cieľu (napr. argumenty o úteku z väzenia a o strachu zločincov niečo spáchať sa oba týkajú bezpečnosti). Bude znieť omnoho presvedčivejšie, ak predostriete argument zvýšenia bezpečnosti a bude podporený spomenutými dvomi pohľadmi na bezpečnosť, ako keby ostali ako samostatné argumenty. Argumentačná línia sa tak navyše z rozkúsovanej a neprehľadnej stane celistvejšou a uhladenejšou. V najlepšom prípade by línia mala obsahovať dve-tri takéto hlavné oblasti, hlavné argumenty (v našom prípade uvedené zvýšenie bezpečnosti a ešte napr. právo odobrať zločincovi život za život ).

Po tom, čo sa podarilo líniu takto vyšperkovať, ešte ostáva pokúsiť sa „obaliť ju“ nejakým chytľavým a úderným heslom, ktoré by spájalo vaše argumenty a vyjadrovalo celkový obraz vašej línie, jej koncept či smerovanie. Dávate ním na známosť, čo vlastne v danej debate obhajujete. V našom prípade by ono heslo mohlo znieť napríklad „odobratie života zločincovi je primeraným a spravodlivým trestom“. Vo vašej línii potom prostredníctvom argumentov samozrejme musíte vysvetliť, prečo ste zvolili takéto heslo a prečo ho považujete sa platné.

Posledným bodom celej tvorby argumentačnej línie je zvolenie poradia argumentov.

Ak na seba argumenty vzájomne nadväzujú alebo ak druhý argument vyplýva z platnosti prvého, potom je rozhodnutie ľahké – musia ísť v tom poradí, v akom na seba nadväzujú. Teda napríklad ak argument 1) hovorí o bezpečnosti (trest smrti zníži kriminalitu) a argument 2) o finančných úsporách (menšie náklady na policajtov), tak je zrejmé, že tieto finančné úspory budú možné, len ak sa skutočne zníži kriminalita. Argument hovoriaci o jej znížení má teda prednosť, jeho platnosť je nutná pre platnosť druhého. V prípade, ak sú argumenty na sebe nezávislé, nie je poradie až tak doležité. Obyčajne ale platí, že ako prvý sa predkladá ten úplne najsilnejší a najzávažnejší z argumentov a ostatné ho dopĺňajú.

3. Cvičenie tvorby argumentačnej línie (30) Cvičenie sa nachádza v prílohe 5C3.

4. Najneprístupnejšie druhy argumentácie (20 minút)

25

Debaty, akademické aj všetky iné, ktoré máme možnosť sledovať okolo nás, nie sú vždy prešpikované len skvele prepracovanými a logicky bezchybnými argumentmi.

Nie sme neomylní, a tak rovnako, ako robíme chyby v iných oblastiach, robíme ich aj v debate. Aby sa však debatérom darilo im v súťažných debatách vyvarovať, opíšeme v tejto časti si teraz detailnešie štyri z najčastejšie druhy logicky chybných argumentov.

Prvým z nich je argument ad hominem, preložené z latinčiny to znamená „argument proti človeku.“ V slovenčine sa používa fráza „kopni si do hráča, nie do lopty“ - tá opisue argument ad hominem. Tohto druhu chybnej argumentácie sa debatér dopúšťa, ak zaútočí nie na tvrdenie, ktoré jeho protivník vypovie, ale priamo na svojho protivníka, čím chce spochybniť jeho tvrdenia. Schematicky je možné načrtnúť ho takto: 1) osoba A tvrdí X 2) osoba B zaútočí na osobu A 3) preto nie je výrok X pravdivý Príklad: Zuzana: Myslím si, že trest smrti je správny, a svoje stanovisko podporím týmito argumentmi ...

Jožo: To, čo hovorí Zuzka, sú blbosti, veď čo iné by sme mohli čakať od hlúpej ženy.

Ďalší argument, ktorým si u rozhodcov debatéri určite nepolepšia, je argument väčšiny. Jeho podstatou je považovanie nejakého tvrdenia za platné len preto, lebo je o jeho platnosti presvedčená väčšina.

Schematicky je možné načrtnúť ho takto: 1) väčšina ľudí je presvedčená, že X je pravda 2) výrok X je pravdivý Príklad: Milan: Prečo si myslíš, že trest smrti je správny?

Mišo: Prieskumy ukázali, že jeho zavedenie podporuje 80% ľudí, preto je správny.

Tretím v poradí argumentačných omylov je takzvaný argument autority. Tu sa debatér snaží presvedčiť o pravdivosti nejakého tvrdenia len tým, že s ním súhlasí alebo ho priamo vyslovila nejaká uznávaná osobnosť.

Schematicky je možné ho načrtnúť takto: 1) osoba A je uznávanou osobnosťou 2) osoba A tvrdí X 3) výrok X je pravdivý Príklad: Anka: Prečo si myslíš, že trest smrti je správny?

Peter: Pozeral som včera správy a tam to povedal pán priemiér. Keď to povedal on, musí to byť pravda.

Poslednú zo štvorice logicky chybných argumentácií, ktorú si vysvetlíme, poznáme pod menom karikatúra alebo strašiak. V debatách sa vyskytuje veľmi často, a to nielen u začínajúcich, ale i značne pokročilých debatérov. Nesprávnosť takejto argumentácie spočíva v tom, že debatéri sa snažia zámerne prekrútiť či zveličiť tvrdenia ich oponentov. Pre uľahčenie vlastnej pozície potom nezaútočia na pôvodné tvrdenia, ale práve na tieto karikatúry.

Schematicky je možné načrtnúť ho takto: 1) osoba A tvrdí X 2) osoba B obviní A, že povedala Y (čo je prekrútená verzia X) 3) osoba B vyvracia výrok Y 4) preto výrok X nie je pravdivý

26

Príklad: Julka: Sme proti trestu smrti, lebo existuje riziko popravenia nevinného.

Martin: Takže určite chcete otvoriť aj všetky väzenia, keďže aj tam môžu byť nevinný.

Ak všetko prebehlo správne… … študenti budú schopní rozoznať, či je jednoduchá argumentačná línia vystavaná uspokojujúcim spôsobom.

27

Kapitola 6 Vyvracanie argumentov Náplň stretnutia V tejto hodine sa študenti najprv naučia kriticky pristupovať k otázkach, ktorých si mysleli, že sú zdanlivo jasné a následne sa naučia dať túto kritiku do jasnej a prehľadnej štruktúry. Na konci hodiny zistia ako sú tieto zručnosti výhodné v samotnej debate.Táto hodina by ich tiež mala pripraviť na to, že nie vždy budú na debatách obhajovať svoj názor.

Literatúra 11. kapitola Objavovania sveta debatou 1. Áno, ale… (20 minút) Toto bude pre mnohých študnetov zatiaľ najťažší krok – budú musieť poprieť samých seba. Vyberte si niektorú z tém, ktorým ste sa už venovali, a študentov sa spýtajte na ich názor na ňu, tak ako pri minulom stretnutí počas cvičenia Áno, a… Od tých istých študentov, ktorí prinášajú argumenty za svoj názor, vyžadujte, aby prišli s argumentom, ktorý by ich deklarovaný názor vyvracal. Môžu buď napadnúť svoj vlastný argument, napríklad tým, že ukážu, za akých podmienok neplatí, alebo môžu prísť s úplne novým argumentom, z inej oblasti ako ich pôvodný argument. Toto cvičenie môžete tiež opakovať, aby ste prešli všetky témy so všetkými študentmi.

Opäť sa Vám môže stať, že študenti si budú myslieť, že si s úlohou nevedia poradiť.

Preto im môžete pomôcť ukážkovým napadnutím nejakého Vášho vlastného argumentu.

V prípade, ak študenti nesledujú schému tvrdenie-vysvetlenie-dôkaz, alebo že sa dopúšťajú niektorej z neprípustných druhov argumentácie, o ktorých ste rozprávali na predchádzajúcej hodine(predpokladáme, že takýchto chýb sa určite dopúšťať budú), nepovažujte ich úlohu za splnenú, kým svoje nedostatky neodstránia.

Samozrejme by ste ich mali upozorniť na to, v čom sa dopustili chyby.

Je dôležité objasniť študentom, že obhajovanie názoru, s ktorým nesúhlasím sa síce môže zdať hlúpe, či morálne kontroverzne, ale má svoje opodstatnenie. Jedine takto sa môžu dopracovať k tomu, že s istou mierou objektivity budú mať názor bez toho, aby boli iba slepo zaujatý pre jednu, či druhú stranu. Takže pomocou tohto cvičenia sa deti môžu postupne zbavovať názorov, ku ktorým dospeli iba na základe predsudkov a získavať názory, ku ktorým dospeli na základe kritického myslenia. Aj keď málokto radikálne zmení názor po obhajovaní opačného názoru, často si uvedomí, že aj druhá strana má svoje opodstatnenie a hodnotu.

Taktiež je tu aj praktický význam toho, že ak rozumiem logike, ktorú používa druhá strana, dokážem ju ľahšie použiť proti nej samej.

2. Štruktúra vyvracania argumentov (20 minút) Vysvetlite im správnu štruktúru vyvracania argumentov, tak ako je popísaná v Kapitole 11 Objavovania sveta debatou. To znamená, že každé vyvracanie argumentu obsahuje následovných 5 častí: Odkaz – Odpoveď – Vysvetlenie – Dôkaz - Vplyv 3. Cvičenie vyvracania argumentov (30) Cvičenie sa nachádza v prílohe 6C3

28

4. Téza, chápanie tézy a stanovisko tímu (20 minút) Aby debatéri neboli zaskočení, bude dobré, ak sa zoznámia s troma debatnými pojmami, ktoré budú často používať – tézou, chápaním tézy a stanoviskom tímu. Nasledujúci text slúži na ich objasnenie. Okrem toho sú tieto a ďalšie dôležité pojmy zhrnuté v slovníku začínajúceho debatéra, ktorému sa Vaši debatéri snäď potešia, keď ho dostanú do ruky.

Okrem toho, že sa na debatu dostavia oba tímy, zíde sa dostatočný počet rozhodcov a je k dispozícii miesto, kde sa môže debatovať, je k tomu, aby sa mohla debata odohrať, potrebná aj téza. Neexistovala by totiž debata, ak by sa nebolo o čo sporiť, a práve túto funkciu téza plní.

Téza je v podstate veta, ktorá vyjadruje súhlasný (napr. „Trest smrti by mal byť zavedený“) alebo nesúhlasný (napr. „Vstup Slovenska do NATO bol chybným krokom“) postoj ku konkrétnej téme alebo problému. Úlohou debatérov je potom platnosť tejto tézy prostredníctvom argumentov obhájiť (súhlasný tím) alebo vyvrátiť (nesúhlasný tím). Táto pozícia v debate je tímom na turnajoch určená, nemôžu si teda sami svojvoľne vyberať, v prospech ktorého stanoviska by radšej argumentovali. Určite sa ale netreba tohto systému báť alebo k nemu cítiť nejaký odpor, je len a len prínosné, ak sa debatér pokúsi pozrieť na problém aj zo strany, ktorá mu nie je práve blízka. Prinúti ho to hlbšie sa zamyslieť nad svojím pôvodným názorom a zároveň tiež naučiť sa rešpektovať názory tých druhých.

Aby bolo každému v debate jasné, čo presne vlastne musí súhlasný tím obhájiť a nesúhlasný vyvrátiť, existuje priestor na chápanie tézy. To znamená, že súhlasný tím buď jednou vetou alebo slovo za slovom upresní, ako zadanej téze rozumie. Pri téze „Trest smrti by mal byť zavedený“ by mohla definícia slovo za slovom vyzerať takto: „trest smrti je usmrtenie smrtiacou injekciou, zavedený je zákonne povolený.“ V prípade tézy „Vstup Slovenska do NATO bol chybným krokom“ by mohla definícia jednou vetou mať takúto podobu: „pripojenie sa Slovenska k Severoatlantickej aliancii neprinieslo očakávané výsledky.“ Samozrejme, ak sa nesúhlasnému tímu zdá spôsob, akým si tézu súhlasný tím vysvetlil, neférová, môže ju napadnúť (viď kapitola 19).

Ak sme v predchádzajúcom odstavci spomínali, ako to je s tézami na turnajoch, je treba uviesť ešte jednu zaujímavú vec. Existujú totiž dva druhy téz, a to pripravené a nepripravené (z angličtiny tzv. impromptu). Prvé z nich bývajú zverejňované pred debatným turnajom, a to najmenej dva týždne. Debatéri teda majú dostatok času vyhľadať si k takýmto tézam dostatok argumentov a informácií z rôznych zdrojov (viď kapitola 20). Nepripravené tézy, naopak, preverujú znalosti debatérov priamo na mieste. Bývajú totiž vyhlásené len 60 minút pred začiatkom samotnej debaty a to je čas, v ktorom tímy musia niečo vymyslieť použitím len vlastných vedomostí.

Tímové stanovisko je základným kameňom argumentačnej línie. Tím sa s ním snaží povedať, akú hodnotu alebo hodnoty presadzuje, z akého pohľadu sa na tézu pozerá a jeho úlohou je obhájiť túto hodnotu a dokázať, že jeho argumenty ju posilňujú, preto musí tím jasne vysvetliť naviazanie svojich argumentov na stanovisko – linkovať.

V debate, v ktorej tím presadzuje zavedenie trestu smrti, by jeho stanoviskom moholo byť, že chce zvýšiť bezpečnosť obyvateľov. Všetky jeho argumenty, dôkazy a spôsob ako vyvracia oponentskú líniu, v konečnom dôsledku smeruje k podpore jeho tímového stanoviska, zvýšenia bezpečnosti.

29

V debatách môže, ale nemusí dôjsť k stretu v stanoviskách. Napríklad sa oba tímy zhodnú, že presadzujú bezpečnosť, no debata sa zvádza o tom či trest smrti bezpečnosť krajiny posilňuje, alebo naopak oslabuje. Naopak, ak dôjde v takejto debate k stretu v tímových stanoviskách, napríklad nesúhlasný tím presadzuje hodnotu ľudského života, je prvoradou úlohou oboch tímov presvedčiť rozhodcu, že ich hodnota je pre spoločnosť dôležitá. Ak tím neobháji svoje stanovisko, má mimoriadne sťaženú úlohu pri obhajobe zbytku svojej línie.

Stanovisko tímu nemusí povinne odznieť v argumentačnej línii, spravidla postačí, keď stanovisko z línie vyplynie. Tímové stanovisko je predovšetkým pomôcka pre debatérov, aby všetky ich argumenty boli prepojené a podporovali ich pozíciu – súhlasnú alebo nesúhlasnú. Úlohu tímového stanoviska netreba preceňovať, ale ani úplne ignorovať. Nie je veľmi žiaduce, aby tím venoval viac ako minútun zo svojich rečí vysvetľovaniu jeho dôležitosti. Mal by to byť len základ, od ktorého sa odpichne k argumentom, ktoré sú najdôležitejšie. Na druhej strane jeho efektívne využitie ukazuje rozhodcom, že tím chápe tézu aj v komplexných súvislostiach a dokáže spojiť hodnoty s argumentmi a dôkazmi.

Ak všetko prebehlo správne… … študenti budú schopní reagovať na argumenty, s ktorými prichádzajú iní.

Budú tiež schopní rozoznať základné štruktúrne nedostatky, a predpokladať tak niektoré z najväčších slabín, vo vlastných argumentoch.

30

Kapitola 7 Zápis debaty Náplň hodiny Počas hodiny sa študenti pokúsia spoznámkovať debatnú reč aj celú debatu, aby im to uľahčilo orientáciu v debatách v budúcnosti.

1. Zápis reči (15 minút) Pustite študentom niektorú z nahrávok rečí k tejto kapitole. Inštruujte ich, aby si zapísali, čo bolo v reči dôležité, aby to vedeli následne zreprodukovať.

Následne spoločne opätovne „poskladajte“ reč. Ak je to potrebné, zápis zaznamenávajte na tabuľu. Študenti by mali vedieť povedať, čo bolo hlavnou myšlienkou reči, koľko v nej odznelo argumentov, čo boli ich tvrdenia, či a aké v nich odzneli vysvetlenia a dôkazy – slovom, mali by vedieť nájsť všetky prvky, ktorm ste sa venovali počas predchádzajúcich stretnutí. Ak študenti budú chcieť do zápisu pridať niečo, čo v ňom už je, tak ich na to upozornite. Ak budú chcieť pridať niečo, čo pre reč nebolo podstatné, tak spolu s nimi zhodnoťte, nakoľko je dôležité mať daný bod zaznamenaný.

2. Ako zapisovať debatu (10 minút) Pri debatovaní je schopnosť efektívne počúvať rovnako dôležitá ako schopnosť efektívne argumentovať. Aby sme si však dokázali zapamätať toľko argumentov a ich vysvetlení, koľko sa ich obyčajne objaví v jednej reči a následne sa v nich dokázali orientovať a reagovať na ne, je nutné byť schopný urobiť si stručné, prehľadné a zároveň nič dôležité neopomínajúce poznámky. Ich dôležitosť sa ešte zväčšuje, ak debatér reaguje nie na jednu reč, ale na spleť argumentačných stretov z celej debaty. Našťastie existuje praxou overený spôsob, ako si debatu prehľadne spoznámkovať. Najlepšie je použiť list papieru formátu A3, ale niektorým stačí aj formát A4. Ten sa rozdelí na šesť rovnomerných stĺpcov a do nich sa heslovite zapisujú hlavné myšlienky argumentov dôležitých častí jednotlivých rečí. Pri tom treba mať na pamäti, že debatér si zápis vyhotovuje primárne pre seba a teda on má byť schopný z poznámok si debatu pripomenúť a preto je na ňom, aké poznámky si zapíše, pokiaľ je podľa nich schopný debatu reprodukovať. Postupne s vývojom debaty si treba reakcie na jednotlivé argumenty do zápisu umiestňovať tak, aby spolu v riadkoch tvorili logický celok, ktorý debatérovi rýchlo umožní pripomenúť si vývoj celého argumentačného stretu.

V zápise debaty sa niekto orientuje lepšie, keď používa rôzne farby alebo značky.

Veľa debatérov to ale nepotrebuje, preto by ste im toto mali len odporučiť, a nie ich nútiť. Tu je niekoľko rád, ako sa farby a značky dajú využiť: Rôznymi farbami možno odlíšiť jednotlibé strety.

Zvýraňovačnmi možno vyznačiť najdôležitejšie častí rečí oponenta Číslami si možno vo vlastnej reči značiť, v akom poradí majú byť jednotlivé body. Šípkami sa dajú spájať argumenty s reakciami na ne, aby sa všetky informácie ohľadom jedného stretu dali lahšie sledovať.

Do zátvoriek – ( ) – možno dávať dodatočné informácie, ktoré sa ľahko pamätajú a netreba ich príliš rozpisovať, napríklad príklady uvedené na podporu argumentu.

Do hranatých zátvoriek - [ ] - sa dá vlastnými slovami zapísať niečo, čo rečníkovi trvá veľmi dlho vysvetliť.

Množinovými zátvorkami – { } – sa dajú neprehľadné reči rozdeliť na niekoľko väčších clekov.

Do úvodzoviek – „ “ – sa samozrejme dáva presne to, čo rečník povedal.

Debatérom môžete rozdať aj ukážkové zápisy debát (v angličtine označované za flowsheety) z prílohy 7L2.

31

3. Ukážková debata (65 minút) Teraz študentom môžete pustiť celú nahrávku debaty, prípadne ich nehcať pozrieť si debatu naživo. Ich úlohou bude celú si ju zaznamenať, podľa inštrukcií, ktoré dostali v predchádzajúcej časti. Medzi rečami spravte krátku, pol minútovú až minútovú prestávku, aby študenti stihli dopísať svoje poznámky. Táto prestávka simuluje prípravný čas, ktorý si debatéri bežne vyberajú.

Dajte pozor na to, aby sa študenti medzi sebou príliš nerozprávali, lebo takto ich nebudete vedieť upozorniť na to, čo každý robí dobre a zle. Ak Vám ostane čas, môžete sa so študentami o debate krátko porozprávať. Na zhodnotenie zápisov budete mať počas hodiny málo času, preto bude lepšie, ak si ich vyzbierať a vyhodnotíte neskôr.

Kritériami na posúdenie kvality by malo byť to, či sa žiak vo svojich poznámkach dokáže orientovať a podľa nich reprodukovať celú debatu, logiku jednotlivých argumentov a vývoj argumentačných stretov. Ďalej to, či žiakovi v zápise nechýbajú dôležité veci, alebo to, či zápis zbytočne neoplýva banalitami. Ak je zápis stručný, prehľadný a svojmu majiteľovi užitočný, je to dobrý zápis. Svoje poznámky môžete písať rovno do zápisov študenov, lebo v nich môžete rovno vyznačiť miesta, ku ktorým sa vyjadrujete. Zápisy rozdajte na začiatku najbližšieho stretnutia. Snažte sa vyvážiť pozitívne aj negatívne poznámky.

Ak všetko prebehlo správne… … študenti budú vedieť, že jednou z dôležitých zručností pre debatu je rýchle zapisovanie stručných, ale zároveň úplných a presných poznámok, a schopnosť orientovať sa v nich.

32

Kapitola 8 Dvaja proti dvom Náplň stretnutia Táto kapitola sa venuje prvej klubovej debate. Tá ešte nemá formu debaty Karla Poppera, lebo v nej chýbajú tretie reči a krížové výsluchy, a reči sú kratšie, lebo debatéri spočiatku majú problémy vyplniť päť alebo šesť minút. Keďže debatoať sa snáď najlepšie učí debatovaním, od tohto stretnuta by sa na skoro všetkých ďalších mala byť debata.

1. Druhé reči (10 minút) Vysveltite debatérom rozdiel medzi prvou rečou, ktorejhlavnej úlohou je vystavať líniu svojho tému, a druhou rečou, ktorá má útočiť na oponentovu líniu a brániť vlastnú.

Na dobru druhú reč musí byť človek tímovým hráčom. Nato, aby je mohol mať kvalitnú, potrebuje chápať skadiaľ línia vychádza a kam chce aby ju tretí rečník doviedol. Preto príprava línie nikdy neleží výhradne na prvom rečníkovi. Pred debatou musí byť jasné čo s argumentu predstaví prvý rečník a čím ho doplní rečník druhý. Prvý rečník venuje väčší dôraz predstaveniu argumentu a jeho tvrdení, druhý rečník sa v argumente viacej zameria na analýzu tvrdenia a napájaniu dôkazov.

Vo svojej samotnej reči má druhý rečník dve hlavné úlohy. Obraňovať svoju líniu a vyjadriť sa k línií opačnej. Od druhého rečníka sa vyžaduje, aby sa venoval všetkým bodom debaty aspoň v minimálnej miere, inak neokomentované body prizná rozhodca oponentom, preto by si mal druhý rečník mimoriadne efektívne rozvrhnúť svoj čas. Samozrejme to neznamená, že každému argumentu musíme venovať rovnaký priestor. Rečník musí rozpoznať kľúčové body, na ktorých sa „láme“ debata a v tretích rečiach stanú stretom a pracovať s nimi viac ako s marginálnymi otázkami debaty, ku stačí povedať pár viet.

Na obranu a napádanie línií môžeme používať spôsoby, ktoré už boli popísané v predošlých kapitolách. Všeobecne sa štýl argumentácie bude posúvať od všeobecnejších obrysov v prvých rečiach, ktoré chceli predstaviť líniu ako celok, k analytickejším a detailnejším analýzam argumentov. Druhý rečník najčastejšie prináša do debaty tvrdé dôkazy a príklady.

Debatér musí pozorne počúvať svojho prvého rečníka a ak vidí, že ne nejaký bod nebol dostatočne vysvetlený (prvý rečník nemal dosť času, zamotal sa ) doplní ho aj na úrovni tvrdenia a vysvetlenia, ale rozhodne by sme sa mali tejto situácie vyvarovať.

Po konci druhých reči by mali byť obidve línie jasné a podporené dostatočným množstvom dôkazov, keďže tretí rečníci k nim už nič nové pridávať nemôžu.

2. Debaty dvoch proti dvom (80 minút) Zvyšok stretnutia venujte krátkym debatám. Nechajte debatérov, nech sa rozdelia do dvojíc, ktoré proti sebe budú postupne debatovať. Každá dvojica by mala debatovať. Začnite dobrovoľníkmi, keď nikto nebude ochotný, budete si z tímov musieť vyberať.

Každý rečník má štyri minúty času. Debatérom môžete dať minútový príprav čas pred každou rečou. Jedna debata tak bude trvať 20 minút. Mali by ste mať čas aj na krátku spätnú väzbu. V zozname téz v tejto príručke nájdete veľa jednoduchých téz,

33

ktoré sa hodia pre prvé debaty. Môžete samozrejme vymyslieť aj vlastnú tézu. Kým jedna dvojica tímov debatuje, ďalšia sa môže prirpavovať.

34

Kapitola 9 Traja proti trom Náplň stretnutia Táto kapitola sa venuje druhej klubovej debate, ktorá sa od debaty Karla Poppera odlišuje len tým, že v nej nie sú krížové výsluchy. Na začiatku stretnutia by ste mali debatérom vysvetliť dôležitoť nového prvku – tretích rečí.

1. Na čo sú tretie reči? (10 minút) Debatný formát Karla Poppera bol navrhnutý tak, aby každá z rečníckych pozícií plnila odlišnú funkciu. Prvá reč je konštruktívna a druhá reč je obrannoútočná. Tretiu, sumarizačnú, úlohu spĺňajú tretie reči. Každý z rečníkov pritom môže svojím výkonom šance vlastného tímu na výhru významne zvýšiť, ale aj značne oslabiť. Práve preto, aby sa vašim debatérom čo najlepšie darilo zužitkovať takúto príležitosť aj v posledných rečiach debaty, vysvetlíme si teraz, na čo slúžia a čo sa v nich od rečníka očakáva.

Na predchádzajúcich hodinách sa debatéri oboznámili s úlohami prvých dvoch rečníkov oboch tímov, ktoré spočívajú najmä v akomsi argumentačnom pingpongu – súhlasný tím prinesie argumenty, nesúhlasný ich vyvracia a prináša vlastné, súhlasný tím bráni svoje argumenty a útočí na nesúhlasné, nesúhlasný znovu vyvracia a bráni vlastné argumenty. Úlohou tretích rečí je to, aby zastavili túto prestrelku a pokúsili sa pred rozhodcami obhájiť, prečo práve ich tím bol ten, kto si v nej počínal lepšie.

Hlavnou oblasťou, na ktorú by sa teda tretie reči mali zameriavať, je vyvodenie záverov z konfliktov, ktoré sa v argumentáciách tímov vyskytli. Toto je najlepšie spraviť v dvoch krokoch.

Prvým je identifikovať, kde v debate vlastne tie najzásadnejšie konflikty nastali, to znamená určiť tzv. strety. Tieto budú tvoriť absolútny základ pre celú jeho záverečnú, hodnotiacu reč. Tretí rečník by teda mal vedieť určiť, čo z toho, o čo sa tímy celý čas preli, je pre platnosť tézy ozaj dôležité. K tomu, aby bol tohto debatér schopný, je potrebné veľmi dobre analyzovať vzťahy medzi argumentmi a tézou, i medzi argumentmi samotnými. Je na ňom totiž ťarcha dôležitých rozhodnutí – 1) oddeliť, čo je podstatné a musí sa v tretej reči spomenúť, od toho, čo podstatné nie je a nie je potrebné sa tomu ďalej venovať 2) zhodnotiť, ktoré strety sú už rozhodnuté a stačí sa o ne len pár slovami obtrieť, a ktorým sa ešte treba povenovať viac na to, aby bolo jasné, kto v nich ťahal za aký koniec povrazu. Podľa počtu stretov a ich dôležitosti si potom debatér musí svoju reč aj časovo rozplánovať. Študenti s výborným analytickým myslením a schopnosťou kritického zhodnotenia počutého majú preto skvelé predpoklady byť kvalitnými tretími rečníkmi.

Druhým krokom je snažiť sa obhájiť, že v týchto dôležitých stretoch, ktoré sa debatérovi v prvom bode podarilo identifikovať, lepšie argumentoval práve jeho tím a mal by tak debatu vyhrať. V tejto chvíli sa stáva akýmsi obhajcom svojich predrečníkov pred rozhodcami, snaží sa im odôvodniť, prečo by hlasoval za vlastný tím a nie za ten druhý. Dáva dôraz na silné tvrdenia, ktoré v debate ponúkol jeho tím a zároveň pripomína slabiny oponentov. Tu si ale musí dať pozor na to, aby neprinášal do debaty nové argumenty, mal by len analyzovať tie, ktoré už odzneli.

Nemal by teda rozmýšľať o nových spôsoboch postavenia starých argumentov, reagovať na všetko, čo ho ešte k jednotlivým argumentom napadlo, a rozširovať tak debatu. Svojou analýzou by sa, naopak, skôr mal pokúsiť zredukovať ju do čo najjednoduchšej a najprehľadnejšej podoby, teda vytiahnuť z každého stretu jedno zásadné tvrdenie, ktorým tento stret nakloní na stranu vlastného tímu. Neexistuje však žiadna predpísaná forma, ktorou by toto tretí rečník mal urobiť, je len na ňom,

35

čo považuje za najlepší spôsob, akým chce rozhodcov presvedčiť o svojej pravde.

Môže byť prísne logický, alebo pokiaľ to téza umožňuje, môže kľudne skúšať hrať aj na city rozhodcov. Preto sa tretia reč považuje za tú, do ktorej možno obsiahnuť najväčšiu dávku kreativity.

2. Debata troch proti trom (80 minút) Podone ako pri predchádzajúcom stretnutí, aj na tomto môžete vúčšinu času venovať debatovaniu, teraz už stihnete ale len jednu debatu. Debatérom dajte viac času pripraviť sa, ako pri debate Karla Poppera. Keďže teraz pravdepodobne všetci debatovať už nebudú, dohodnite sa s tými, ktorí sa budú len prizerať, aby si debau skúsili zapísať, podľa zásad z kapitoly 7, a potom ju spolu s Vami zhodnotiť v spätnej väzbe.

36

Kapitola 10 Debata Karla Poppera Náplň stretnutia Je najvyšší čas, aby si debatéri vyskúšali plný formát. Na predchádzajúcich stretnutiach sa zoznamovali s jeho čiastkami – štruktúrou a vyvracaním argumentov a línii, zapisovaním debát a úlohami jednotlivých rečníkov. Na tomto stretnutí by malo stačiť venovať sa zhrnutiu najdležitejších zásad z predchádzajúcich kapitol a krátkemu predstveniu posledného nového prvku – krížvých výsluchov.

1. Formát debaty Karla Poppera (10 minút) Zhnte debatérom formálne náležitosti debaty Karla Poppera – dĺžku a sled rečí a výsluchov. Všetky informácie potrebné k tomu sú v úvodnej časti príručky.

Formát by pre debatérov vlastne nemal byť úplne cudzí, keďže aspoň jednú plnú debatu už mali vidieť. Takisto pripomeňte obsahové zásady z predchádzajúcich kapitol, ktoré uznáte za najdôležitejšie, vzhľadom na najčastejšie chyby, ktoré debatéri v klube robia.

2. Debata (80 minút) Opäť nechajte debatérom dosť času na prípravu. Tézu si môžete vybrať zo zoznmau v tejto príručke. S divákmi sa dohodnite, že si debatu budú zapisovať a že Vám pomôžu pri spätnej väzbe.

37

Kapitola 11 Druhy vyvracania argumentov Náplň hodiny Ako pri dokazovaní argumentov (kapitola X), aj pri ich vyvracaní existuje niekoľko uznávaných postupov. V tejto kapitole budú predstavené najpr tri najpoužívanejšie metódy vyvracania argumentov, a potom budú vymenované ďalšie spôsoby, ako možno v debate aj mimo nej reagovať na argumenty oponenta.

Kategórie, do ktorých budú rekaice na argumenty rozdelené, nie sú absolútne, slúžia len ako pomôcka. Preto je dôkežitejšie, aby študenti rozoznávali, či je niečo dobré alebo zlé vyvrátenie argumentu, nie to, do ktorej kategórie patrí.

1. Základné druhy vyvracania argumentov (10 minút) Oboznámte debatérov s troma základnými postupmi argumentov.

pri

vyvracaní

Odstránenie je priame popretie argumentu. Môže sa týkať jeho dôkazu alebo vysvetlenia. Odstránenie dôkazu pozostáva z odhalenia jeho nedostatkov (pre kvalitu dôkazov viď kapitla 25). Odstránenie vysvetlenia pozostáva z poskytnutia alternatívneho, vzájomne výlučného vysvetlenia a z poskytnutia dôkazu preň.

Argument: „Legalizáciou marihuany sa bude konzumovať viac mäkkých drog.“ Príklad odstránenia: „Marihuana je natoľko rozšírená, že aj keď je nelegálna, ľudia s nou bežne obchodujú, a rpeto nebudú jej zlegalnenie brať ako niečo nové. Teda tí, ktorí chcú fajčiť marihuanu ju už fajčia a tí, ktorí ju nechcú fajčiť k nej majú veľmi ľahký prístup, ale sami sa rozhodli ju nefajčit, a preto nezačnú ani po jej legalizacii.“

Zmiernenie nepopiera platnosť argumentu, ale poukazuje na to, že je málo významný, najčastejšie preto, lebo má obmedzený dosah, prípadne lebo iné argumenty sú od neho výrazne dôlažitejšie.

Príklad zmiernenia: „Marihuana je natoľko rozšírená, že aj keď je nelegálna, ľudia s ňou bežne obchoduju, a preto nebudú jej zlegálnenie brať ako niečo nové. Teda tí, ktorí chcú fajčiť marihuana, ju už fajčia a nových, ktorí pribudnú, bude veľmi málo."

Prevrátenie môže uznať platnosť dôkazu cudzieho argumentu, a jeho dôležitosť pre tézu, ale snaží sa z neho spraviť argument vlastnej strany.

Príklad prevrátenia: „Legalizácia konzumácie marihuany môže zvýšiť konzumáciu iných mäkkých drog. To ale nemusí byť niečo zlé, lebo každý dospelý svojprávny človek má právo zaobchádzať so svojím telom ako chce, aj ak si tým škodí.“

2. Ďalšie spôsoby vyvracať argumenty (5-10 minút) Niektoré tímy poprú aj to, keď ich oponenti povedia, že tráva je zelená. Okrem toho, že je to úplne zbytočné, vedie to k množstvu trápnych situácii, v ktorých sa debatéri sami zhadzujú kvôli tomu, ako nerozumne sa správajú. Prijateľnou alternatívou vlastného vyvrátenia argumentu je jeho preváženie. Pri ňom debatér uzná, že argument je správny, a preto nebude strácať čas jeho vyvracaním, ale prinesie argumenty, ktoré budú kvalitnejšie alebo viac relevantné pre deabtu.

Príklad preváženia: „Uznávame, že legalizácia konzumácie k marihuany môže viesť k nárastu spotreby mäkkých drog. V našich ďalších argumentoch ale ukážeme, že cena za udržanie marihuany v ilegalite – v podobe čierneho trhu, kriminality a zdravotných následkov nekvalitného THC – je vyššia než cena nárastu spotreby mäkkých drog.“

Hľadať poritrečenia v argumentovh oponentov alebo medzi nimi je samozrejmý, a veľmi účinný spôsob napádania línie. Debatérom sa oplatí aj kriticky pristupovať

38

k dôkazom, s ktorými ich oponenti prichádzajú. Kritériám kvalitného dôkazu sa venujú kapitola 25 a 27. Debatérov oslabí aj to, ak vysvitne, že sa dopustil argumentačnej chyby. Najzávažnejším argumentačným chybám bola venovaná časť kapitoly 5. Chybným príčinno-následkovým argumentom je venovaná kapitola 23.

Odhaľovať kauzálne nedostatky je ďalší osvedčený spôsob vyvracať líniu. Možno napádať vzťah medzi jednotlivými časťami argumentu (tvrdením, vysvetlením, dôkazom) a vzťah medzi argumentom a tézou (link). Ak sa týmto spôsobom debatérovi podarí odhaliľ, že argument je chybný, alebo nemá nič spoločné s tézou, významne si pomôže. Viac o kauzalite v kapitolách 21 až 23.

39

Kapitola 12 Základné druhy debatných téz Náplň stretnutia Táto kapitola nechce poskytnúť súhrny a vyčerpávajúci zoznam jednotlivých druhov debatných téz a stratégii. Skôr by sa prostrdníctvom nej mali debatéri zoznámiť s najčastejšími druhmi debantých téz, aby neboli zaskočení, keď s nimi prídu do kontaktu. Jednotlivým druho téz je venovaný priestor v ďalších kapitoách príručky.

Literatúra 3. kapitola Objavovania sveta debatou (rozdelenie téz) 8. kapitola Objavovania sveta debatou (príčinno-následkové tézy) 9. kapitola Objavovania sveta debatou (hodnotové tézy) 10. kapitola Objavovania sveta debatou (postupové tézy) Rozdelenie téz (15-20 minút) Zoznámte debatérov so základnými druhmi téz. Je možné, že im to bude pripadať prehnane komplikované. Snažte sa ich uistiť, že tento zoznam je vyslovene orientačný, a slúži ako poistka na predídenie problémov, a že sa jednotlivým druhom téz už čoskoro budete venovať do väčšej hĺbky 1. Opisné tézy Ľudstvo nie je vo vesmíre samo.

Demokracia sa dokáže ubrániť aj bez cenzúry extrémizmu.

Tieto tézy sú pomerne jednoduché, ale debatuje sa na ne málo. Vyhráva pri nich ten tím, ktorý lepšie presvedčí rozhodcu o správnosti svojej interpretácie reality (svojho opisu). Pre obidva tímy je asi najdôležitejšie zamyslieť sa nad vlastnosťami predmetov alebo javov, ktoré opisujú. Musia rozhodnúť, ktoré z nich budú v debate považovať za dôležité a budú im venovať pozornosť, a dôležitosť ktorých je buď pre debatu minimálna, alebo pre ich pozíciu nevýhodná. V prípade jedných aj druhých by sa mali pripraviť na to, že ich oponenti budú niektoré z nich spomínať vo svojich argumentoch, a preto by bolo dobré pripraviť si pre takto situácie vhodnú reakciu.

2. Príčinno-následkové tézy Zapojenie do debaty zlepšuje vysledky študenta v škole.

Kauzalita sa skôr používa ako súčasť väčších argumentov, ale niekedy sa môže stať, že príčinno-následkové tvrdenie sa nachádza už v téze. Súhlasný tím musí dokázať prepojenie medzi uvádzanou príčinou a následkom (t.j. dokázať, že ak sa študent zapojí do činnosti debatného klubu, tak sa mu zlepšia známky). Naopak nesúhlasný tím sa snaží dokázať, že následok nie je spôsobený uvedenou príčinnou, prípadne, že uvedená príčina sama o sebe nie je dostačujúca na vyvolanie následku (takže pri spomínanej téze by tvrdili skôr to, že študenti mávajú dobré známky aj pred tým ako sa začnú debatovať, alebo že debata láka študentov s dorbými známkami, ale neučí ich ničomu podstatnému.

3. Hodnotové tézy Americké filmy priniesli viac zla ako dobra.

Je dobré byť slávnym.

Profesionálni športovci majú príliš vysoké platy. Študovať dejiny je zbytočné.

Toto je asi najobjemnejšia skupina debatných téz. V zásade tieto tézy obsahujú dve časti: predmet debaty a hodnotu. Predmet vymedzuje situáciu, v ktorej bude debata prebiehať (napríklad (ne)slávu, alebo otázku výšky platov profesionálnych

40

športovcov). Hodnota stanovuje, na základe čoho sa predmet bude debaty posudzovať (napríklad, či niečo dobré, obohacuje alebo je príliš vysoké).

Keď prednášajú svoje chápanie tézy, debatéri tak v zásade okrem opis predmetu (ku ktorému dochádza vo všetkých druhoch debát) prinesú do debaty aj hodnotu, alebo hodnoty (čo pri opisných alebo príčinno-následkových tézach nutne nemusia spraviť). Vniesť hodnotu do debaty sa dá rôzne. Niekedy debatéri pri každom argumente ukážu, pre koho je výhodné podporiť ho. Niekedy si zvolia všeobecné hodnoty ako dĺžka a kvalita života alebo udržanie stability spoločnosti, o dôležitosti ktorých väčšinou netreba presviedčať. Môže sa ale stať, že si debatéri zvolia nejakú „netradičnú“ hodnotu. Napríklad pri debate o prínose amerických filmov nechce debatovať o ich umeleckej hodnote ale vplyve na zdravie divákov (lebo sú plné obrazov o nezdravom životnom štýle). To v žiadnom prípade nie je principiálnou chybou. Debatéri však musia byť v takom prípade pripravení podať dosť dobré vysvetlenie toho, prečo je hodnota, ktorú si zvolili oni (zdravie) nadradená hodnotám ich oponentov (napríklad umelecká hodnota alebo kultúrny vplyv). Ak si debatéri myslia, že ich výber hodnôt môže byť považovaný za kontroverzný, nemali by čakať, kým na to upozorní ich oponent, ale je pre nich výhodnejšie vysvetliť svoj výber už z vlastnej iniciatívy.

Rozhodca by sa mal následne riadiť hodnotami, ktoré mu predstavili debatné tímy, a prisudzovať dôležitosť do tej miery, do ktorej ho o nej presvedčili.

4. Postupové tézy Všetky formy hazardných hier by mli byť zakázané.

Vstup do múzeí by mal byť zadarmo.

Každý by mal mať v škole náboženskú výchovu.

Na stredných školách by mali byť zavedené uniformy.

Tieto tézy od súhlasného tímu vyžadujú, aby navrhol a presadil nejakú zmenu oproti súčasnému stavu. Nesúhlasný tím má za úlohu argumentovať proti tejto zmene, či už z dôvodu jej nepotrebnosti alebo preto, že táto zmena neprinesie požadovaný stav, či dokonca zhorší situáciu.

5. Porovnávacie tézy Na dedine sa žije lepšie ako v meste.

Deti by mali mať rodičia v 25, nie 35 rokoch.

Doživotie bez možnosti zmiernenia trestu je vhodnejšie než trest smrti.

Nejedná sa o samostatný, nezávislý druh téz, skôr o špeciálnu kategóriu hodnotových alebo postupových téz. Nutnou súčasťou porovnávacích téz je totiž mechanizmus, na základe ktorého sa má porovnávať.

Pri porovnávacích hodnotových tézach sa postupuje podobne ako pri jednoduchých tézach, ale s tým rozdielom, že téza sa nevzťahuje na jeden predmet, ale na dva.

Debatéri tak majú okrem povinnosti predniesť chápanie tézy a vyhodnotiť predmet tézy podľa hodnoty alebo hodnôt obsiahnutých v téze aj povinnosť vyhodnotiť druhý predmet tézy a predovšetkým usporiadať tieto predmety do hierarchie, ukázať, ktorý je v danom smere viac a ktorý menej hodnotnejší. Ak sa pri téze o dedine a meste debatéri rozhodnú napríklad pre hodnotu dostupnosti kultúrnych podujatí, nestačí im opísať, aké podujatia sa konajú na dedinách a aké v mestách, musia zároveň ukázať, ktoré sú hodnotnejšie, ináč rozhodcovi pravdepodobne nebude jasné, ktorej strane má daný argument prospieť.

Existujú aj porovnávacie postupové tézy. Tie sú asi najkomplexnejším druhom téz.

Od debatérov vyžadujú, aby na základe nimi vybraných hodnôt posúdili dva plány na viacerých, ak nie dokonca všetkých úrovniach.

41

Kapitola 13 Šesť najčastejších druhov dokazovania Náplň stretnutia Po tom, ako debatéro poznajú správnu formu argumentov, mali by sa začať zoznamovať s ich obsahom. Táto kapitola slúži ako úvod k systematickejšiemu skúmaniu obsahovej stránky.

Literatúra 7. kapitola Objavovania sveta debatou 1. Šesť najčastejších druhov dokazovania (20 minút) Tak ako pri redchádzajúcej kapitole venovanej druhom téz, aj v tejto sa bude jednať len o orientačný zoznam, ktorého položky budú nesôr rozobrané podsttne podrobnejšie. Debatéri by preto nemali mať strach z nezvládnuteľnosti tejto témy.

Argument z princípu Predpoklad 1: Za nadštandardné služby by si mal každý platiť sám.

Predpoklad 2: Štúdium na vysokej škole je nadštandard.

Záver: Za štúdium na vysokej škole by si mal každý platiť sám.

Odvoláva sa na princíp – súd, ktorý je vo všeobecnosti uznávaný za platný. V našom prípade je princípom Predpoklad 1. Pozorovanie (Predpoklad 2) slúži na prepojenie princípu so záverom, ktorý chce debatér presadiť. Argument z princípu je založený na deduktívnom postupe, preto sa o ňom dá povedať, že ak platia jeho predpoklady a pri usudzovaní sa postupuje správne (napríklad sa nezavádzajú nové pojmy), tak jeho záver je tiež platný. Pre debatérov je preto dôležité sústrediť sa predovšetkým na to, aby rozhodcu presvedčili o správnosti svojich súdov aj pozorovaní, asi najčastejľou argumentačnou chybou býva preskočenie otázky. Pre ich oponentov je najúčinnejšie zamerať sa buď na nedostatky v pozorovaniach (napríklad spochybňovať ich pravdivosť alebo hľadať prvky, ktoré spozorované neboli) alebo na súdy (napríklad obrátiť ich hodnotovú interpretáciu alebo aspoň marginalizovať tú, ktorá bola prednesená) Argument z príkladu Príklad 1: V Amerike fungujú platené vysoké školy.

Príklad 2: V Británii fungujú platené vysoké školy.

Príklad 3: V Austrálii fungujú platené vysoké školy.

Záver: Platené vysoké školy fungujú zo všeobecnosti.

Tento druh argumentácie predpokladá, že vlastnosti, ktoré sa dajú badať u vybraných členov skupiny sa budú dať badať u všetkých, alebo aspoň skoro všetkých jej členoch. Keďže tento argument je postavený na induktívnom postupe, jeho pravdivosť sa nedá nikdy dokázať. Prinajlepšom sa pri ňom tak dá povedať, že platí napríklad s veľkou pravdepodobnosťou.“ Pri tvorbe tohto druhu argumentov si treba dať pozor (aj) na tieto časté argumentačné chyby: unáhlené zovšeobecnenie, zaujatá vzorka, zámenu časti za celok a skupinu zbytočných argumentov. Pre oponentov je teda najúčinnejšie popierať správnosť opisu (tvrdiť napríklad, že v Británii nie sú platené vysoké školy), alebo preukázať, že daný argument z príkladu je v skutočnosti jednou alebo kombináciou niektorých zo spomenutých argumentačných chýb. Povedané stručne, môžu tvrdiť, že príklad, aj keď opisuje realitu, nie je správne zasadený do kontextu daného argumentu.

Argument z autority

42

Milton Friedman bol za to, aby si ľudia platili vysokú školu sami.

Pri tomto druhu argumentov sa často jedná o argumentačnú chybu (konkrétne argument ad verecundiam). V skutočnosti však môže byť prijateľný ako argumentačný postup, za predpokladu, že si debatéri obhája, alebo im aspoň nikto nevyvráti, platnosť týchto základných princípov: 1. V danej oblasti môže existovať autorita.

2. Daný zdroj skutočne je v tejto oblasti autoritou.

3. Zdroj nebol pri vyslovení názoru obmedzovaný napríklad nedostatkom vedomostí, tlakom zvonka, atď.

4. Zdroj nemal pri vyslovení názoru nejakú postrannú motiváciu (ako sa niekedy zvykne hovoriť, psychológovia vám vždy doporučia vyhľadať pomoc profesionálneho terapeuta) Argument zo štatistiky V zásade kvantifikovaná verzia argumentu z príkladu. Platia pre ne tie isté zásady.

Okrem toho je zoznam zásad správnosti uplatnenia štatistiky „obohatený“ aj o zásady prijateľnosti argumentu z autority, keďže štatistiky nevznikajú spontánne, ale z niekoho iniciatívny.

Argument z analógie Amerika má s platenými univerzitami dobré skúsenosti, tak ich bude mať aj Slovensko.

Analógia je založená na predpoklade, podľa ktorého z podobnosti v niektorých vlastnostiach vyplýva podobnosť v iných vlastnostiach alebo v správaní sa v určitých situáciách. Pre prekladateľa analógie je preto najdôležitejšie čo najlepšie preukázať podobnosť prípadov, ktoré porovnáva v oblastiach relevantných pre daný argument.

Jeho oponent má priestor tvrdiť predovšetkým, že si tieto dva prípady nie sú podobné v iných dôležitých vlastnostiach, alebo že ich podobnosť nie je pre tento argument dôležitá.

Argument z kauzality Príčina: V Amerike sa platí za štúdium na vysokej škole.

Následok: Najlepšie školy na svete sú v Amerike.

Záver: Že si každý platí sám za štúdium v Amerike spôsobilo, že tam sú najlepšie školy na svete.

Príčinno-následkové argumenty sú tiež induktívne svojou povahou. To znamená, že príčinno-následkové vzťahy sa skôr dajú odpozorovať než dokázať. Tieto argumenty tvrdia, že jeden jav spôsobuje druhý, že je jeho príčinou. Na ich vyvrátenie treba ukázať, že sú významne prípady, v ktorých údajná príčina k následku neviedla, prípadne, že následok má v skutočnosti úplne inú príčinu.

43

Kapitola 14 Príprava na impomptu debatu Nápdlň stretnutia Spravidla polovica téz na turnajoch je vyhlásená len hodinu pred debatou.

Debatéri sa na tieto tézy pripravujú pod časovým stresom a s obmedzenými zdrojmi. Často sa stáva, že počas prípravy spanikária, čím sa oberú sa o šancu vyhrať. Aby sa tomu dalo predísť, tréneri odporúčajú vytvoriť si pri príprave systém. Táto kapitola sa zaoberá dvoma pohľadmi na to, ako tento systém má vyzerať, a niekoľkými ďalšími dôležitými náležitosťami prípravy na debatu.

Literatúra IDEA Youth Forum 2007 Trainer’s Packet Brainstorming 1. Všobecné stratégie pre prípravu na impropmtu debatu (10 minút) Študentov oboznámte s dvoma základnými strategickými prístupmi ako si rozdeliť 60-minútový prípravný čas. Upozornite ich na podobnosti obidvoch prístupov: brainstoroming, dôležitosť tímového ujednotenia prístupu, dostatok času pre zapracovanie pripomienok, ktoré sa vynoria počas prípravy. Najväčší rozdiel medzi týmito dvoma prístupmi je v miere individualizácie prípravy. Viac samostatne by k tvorbe línie mali pristupovať len zohrané debatné tímy, ak vôbec nejaké. Nedá sa jednoznačne povedať, ktorý prístup alebo jeho vriácia je najlepší, debatéri k odpovedi pravdepodobne budú musieť prísť metódou pokusu a omylu.

Individuálny prístup Časť Individuálny brainstorming Tímový brainstorming

Čas 5 minút

Individuálna prírpava rečí

20-25 minút

Tímové zhodnotenie rečí Konečná príprava rečí

10-15 minút 5-10 minút

15 minút

Náplň Každý debatér sa sám zamyslí nad tým, o aký druh tézy sa jedná, a aké argumenty mu napadnú.

Debatéri si porovnajú, čo majú spísané. Každý by sa mal dostať k slovu, ale stačí, aby zvyšok tímu len oboznámil s argumentami, nemusí strácať čas ich hlbším vysvetľovaním. Debatéri by nemali opakovať, čo už niekto iný povedal, lebo sa tým len oberajú o čas. Tím sa dohodne na chápaní tézy, základnej podobe argumentačnej línie, dôkazoch, ktoré chcú použiť, a poradí, v ktorom budú mať reči. Je dôležité, aby sa dohodli na všetkých týchto bodoch.

Prvý rečník si začne pripravovať sovju reč. Druhý a tretí rečník si začnú pripravovať analýzu debaty a pýtať sa tieto otázky: - čo budú najväčšia slabiny vlastnej línie, a ako ju brániť, - s akými argumentami prídu oponenti, a ako sa na tieto argumenty dá odpovedať.

Debatéri si prejdú nové veci, ktoré im napadli počas samostatnej práce.

Debatéri zapracujú do svojich rečí pripomienky zvyšku tímu a pracujú na posledných úpravách.

Tímový prístup Časť Individuálny brainstorming Tímový brainstorming

44

Čas 5 minút 10 minút

Náplň Každý debatér sa sám zamyslí nad tým, o aký druh tézy sa jedná, a aké argumenty mu napadnú.

Debatéri si porovnajú, čo majú spísané. Každý by sa mal dostať k slovu, ale stačí, aby zvyšok tímu len oboznámil s argumentami, nemusí strácať čas ich hlbším vysvetľovaním. Debatéri by nemali opakovať, čo už niekto

Príprava línie

25-30 minút

Príprava rečí

10-15 minút

Konečné úpravy

5-10 minút

iný povedal, lebo sa tým len oberajú o čas.

Debatéri budujú argumentašnú líniu od základov. Snáď tu najlepšie náad z brainstormingu nezapadnú prachom. Tím sa dohodne na stavbe celej línie a jednotlivých argumentov, až potom pracujú rečníci samostatne.

Rečníci pracujú na zapracovaní tímovej línie do svojich rečí. Druhý a tretí rečník si začnú pripravovať analýzu debaty.

Tím sa venuje niektorým alebo všetkým z nasledujúcich: - Prvý rečník opíše hlavné body svojej reči a príjme kritiku.

- Tím preberie možné argumenty svojich oponentov a prirpaví si reakcie na ne.

- Tím identifikuje strategické ciele pre debatu.

- Tím sa zamyslí nad kríovými výsluchmi – čo a a kým spôsobom v nich chce dosiahnuť.

2. Dôležité rady pre impromptu prípravu (10-5 minút) Dve všobecné stratégie nedokážu pokryť pomerne širokú oblasť, ako je tímová príprava v obmedzenom čase. Preto môžete študentov upozroniť na ďalšie záležitosti, ktoré s ňou sú spojené.

Brainstorming. Brainstorming je technika zameraná na generovania myšlienok.

Debatéri by sa preto nemli báť vyť kreatívny. Ak nejaký nápad za to nestojí, tak ho tím v ďalšom kroku vylúči. Ale môže sa pokojne stať, že si zvyšok tímu bude myslieť, že nejaká nekonvenčná myšlienka im odhalila presne ten smer, ktorým sa majú počas debaty uberať. O brainstorming je možné dlho a zaujímavo – podrobnejší článok sa nachádza v prílohe 14T2.

Meranie času. Tím nemôže na debatnom turnaji meškať. Ak mešká viac ako 5 minút, kontumačne prehráva. Preto je dôležité, aby debatéri nepredĺžili niektorú z častí prípravy. Aby debatéri vedeli, ako na tom sú, jeden z nich by mal sledovať, koľko času im ešte ostáva na ďalšie časti prípravy.

Zapisovanie – matka múdrosti. Počas prípravy, hlavne v brainstormingu, odznie veľa skvelých nápadov, na ktoré sa počas ďalšej prípravy často zabúda, lebo si ich nikto nezapamätá. Preto je dobré, ak si jeden z debatérov vyhradí miesto, kam zapisuje všetky myšlienky, ktoré počas prípravy odzneli, a sleduje, či niektoré z nich z prípravy nevypadli napriek tomu, že ich tám považoval za dobré. Zapisovateľ nemusí myšlienky len sledovať, môže ich rovno vzájomne priraďovať, aby z nich vytvoril väčiš celky, ktoré poslúžia ako základy pre argumenty.

Líderstvo. Napriek tomu, že debata je tímová záležitosť, pri príprave je dôraznejšie vedenie často, ale určite nie vždy, nepostrádateľné. Líder pri príprave nemusí nutne byť najlepším rečníkom. Líder je ten člen tímu, ktorý dáva pozor na to, aby príprava nestrácala svoj cieľ. Môže, ale nemusí, byť zároveň časomierou alebo zapisovačom.

Líder upozorňuje tím, ak mu ostali nejaké dôležié otvorené otázky. Dáva pozor na to, aby počas prípravy nezavládlo ticho, keď sa má rozprávať. Ticho je totiž jedným z najväčších nepriateľov pripravujúcich sa debatérov.

Nezhody. Rozdiely v názoroch sú základom debaty. Môžu sa vynoriť aj vnútri jedného tímu. Tímy by s tým mali počítať, a mali by byť pripravené problematické situácie riešiť. V prvom rade je tu dôležité správať sa rozumne. Pri príprave na debatu by hrdosť na vlastný výtvor, osobné sympatie alebo antipatie mali ísť bokom, dôležitá je kvalita línie. Každý by preto mal byť pripravený uznať, že jeho spoludebatér má lepší návrh než on sám, a kritiku nepovažovať za osobný útok. Je

45

jasné, že spolpráca v tíme si vyžaduje prijímať komrpomisy, a jednou z vlastností dobrého tímu je prijímať ich. Kompromisy by ale nemali byť prijímané za každú cenu.

Napríklad je veľmi ťažké a kontraproduktívne spájať úplne protichodné argumenty.

V takých prípadoch sa tím musí rozhodnúť, napríklad tým, že dá na slovo lídra.

Ak všetko prebehlo správne… … debatéri budú mať základnú predstavu o tom, ako si zadeliť čas a úlohu pri hodinovej príprave na debatu.

46

Kapitola 15 Postupové debaty – súhlansý tím Náplň stretnutia Postupové tézy od súhlasného tímu vyžadujú, aby navrhol a presadil nejakú zmenu oproti súčasnému stavu. Nesúhlasný tím má za úlohu argumentovať proti tejto zmene, či už z dôvodu jej nepotrebnosti alebo preto, že táto zmena neprinesie požadovaný stav, či dokonca zhorší situáciu.

Rozhodnutia o postupoch sú dôležitou súčasťou nášho každodenného života, v súkromnej aj vo verejnej sfére. Keď sa rozhodujeme, ako stráviť deň, či kam ísť na dovolenku, robíme postupové rozhodnutia. Pri plánovaní dovolenky zhodnotíme detaily plánu (ako pocestujeme?, koľko to bude stáť?) a taktiež potenciálne výhody a nevýhody (už dlhšie sme neboli na dovolenke). Demokratické vlády po celom svete taktiež vedú postupové debaty, keď rozhodujú o daniach alebo medzinárodných zmluvách, kým regionálna samospráva zvažuje prístup k riadeniu škôl alebo ako pomôcť dôchodcom v obci.

Táto kapitola sa bude zaoberať postupovými tézami ako veľmi rozšíreným druhom, s ktorým majú debatéri často problémy, lebo jednoducho nevedia, ako k nim majú pristuopvať. V tejto kapitole je predstavená stratégia 5P, čo je slovenská verzia uznávaného receptu k týmto tézam.

Literatúra 10. kapitola Objavovania sveta debatou Debata opatrení a jej miesto v debantom programe 1. Druhy téz (5 minút) Pripomeňte si s debatérmi rozdelenie téz (kapitola 12) na opisné, vzťahové, hodnotové a postupové, podľa čoho sa dajú rozlíšiť, a čo pri ktorej treba dokázať. Zoznam pravdepodobne uzavriete postupovými tézami, čo Vám umožní hladko prejsť do ďalšej časti.

2. Čo musí spraviť súhlasný tím v postupovej debate? (20-25 minút) Rôzne debatné príručky ponúkajú rôzne návody na vytvorenie argumentačnej línie k postupovej téze. Tieto návody sa odlišujú v počte a v názvoch častí línie, ich podstata je ale vždy rovnaká.* Na Slovensku tento návod voláme 5P, lebo súhlasný tím musí pri postupovej téze poskytnúť 1.

2.

3.

4.

5.

Problém, Príčinu, Plán, Prostriedky, a Pozitíva.

Nemusí to spraviť presne v tomto poradí, ale všetky body (s výnimkou prostriedkov) by mali v prvej súhlasnej reči k postupovej téze nejakým spôsobom odznieť.

Problém V prvom rade treba rozhodcu presvedčiť o tom, že vôbec má zmysel, aby sa tézou zaoberal. To sa robí tak, že súhlasný tím si vyberie jeden alebo viac problémov –

*

Napríklad Objavovanie sveta debatou odporúča štruktúru potreba-plán-pozitíva. V Spojených štátoch sa v tejto súvisloti používajú pojmy significance, inherency, solvency a advantages, ktoré sú vo veľkej miere analogické problému, príčine, plánu a pozitívam.

47

niečo, čo sa práve deje, a čo by nám malo prekážať. Npríklad pri téze „Konzumácia alkoholu by mala byť zakázaná,“ možno nájsť niekoľko problémov: 1.

Znižuje sa priemerný vek prvého kontaktu s alkoholom a narastá počet mladistvých alkoholikov.

2.

Alkohol je veľmi častou príčinou rozvracania rodín.

3.

Pitie alkoholu škodí zdraviu človeka - ohrozuje činnosť pečene, mozgu a cievneho systému.

4.

Každoročne sa v obchode s alkoholom strácajú milióny korún, pritom to nie je spoločensky prospešná činnosť ako priemysel, stavebníctvo alebo služby.

Súhlasný tím si z týchto alebo ďalších problémov môže vybrať jeden alebo viacero.

Je na ňom, aby zvážil, koľko času chce venovať tejto časti. Spravidla by o probléme malo stačiť rozprávať jednu minútu.

Závažnosť problému je pre rozhodcu často samozrejmá. Niekedy sa ale rozhodca bude pýtať, či problém naozaj je problémom – napríklad veľa ekonómov vraví, že nezamestnanosť nie je nutne zlý jav. Pri takýcho menej jasných probémoch musí súhlasný tím argumentovať z princípu (viď kapitola 24 zameraná na túto tému). Pri nezamestnanosti napríklad ukáže, že nezamestnaní nemajú dostatok prostriedkov na zabezpečenie zákadných ptorieb, alebo strácajú pracovné návyky a ťažko sa preto opätovne zaraďujú do každodenného života.

Ak na to má súhlasný tím čas, mal by ukázať, prečo súčasné postupy nedokážu problém vyriešiť. Obhajoba zachovania súčasného stavu, bez väčších zmien, je totiž jednou z najviac očakávateľných stratégii pre nesúhlasný tím. V prípade tézy o zákaze alkoholizmu môže napríklad súhlasný tím poukázať na to, že kontrola barov a krčiem nemôže nikdy stačiť, a že osvetové programy sú málo účinné. Preto je podľa neho potrebné pristúpiť k tvrdšiemu opatreniu.

Príčina Keď už je jasné, že problém naozaj je závažný, ďalšia otázka, na ktorú musí súhlasný tím poskytnúť odpoveď je, prečo vznikol alebo nezaniká – čo je jeho príčinou. Problémy sú často veľmi komplexné javy a dá sa na ne pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Preto je pri tom istom probléme možné nájsť niekoľko príčin.

Súhlasný tím si musí vybrať takú príčinu problému, ktorú bude svojím plánom riešiť.

Ak by preto pri téze „Konzumácia alkoholu by mala byť zakázaná,“ vybral súhlasný tím za problém alkoholizmus mládeže, a za jeho príčinu by určil nedostatok kontroly v baroch a krčmách, výrazne by si tým uškodil. Voľbou príčiny sa totiž navádza na typ plánu, ktorý ide obhajovať, a pri tejto príčine by logicky musel navrhnúť nie zákaz alkoholu, ale sprísnenie kontroly jeho predaja. Vhodne vybraná príčina by bola prezentovaná napríklad takto: „Príčinou, prečo narastá počet mladistvých alkoholikov, je to, že alkohol je legálne dostupný. Väčšina spoločnosti si tak nemyslí, že alkohol je niečo zlé, a tí, ktorí si to myslia, proti predaju alkoholu nemôžu zasiahnuť, kým bude legálny.“ Existujú dva základné druhy príčin problémov: prekážky a diery. Ako veľa ďalších rozdelení v tejto príručke, aj toto má svoje nedostatky, a preto je je len pomôckou.

Diery. Slovné spojenie „diera v zákonoch“ je všeobecne známe. Zákon je deravý, keď nepočíta s niektorými významnými prípadmi. Diery v zákonoch nie sú jediným druhom dier, ktoré vystupujú v debatách ako príčiny problémov. Hociaký nedostatok,

48

ktorý treba zaplátať prijatím opatrenia, ktorým vznikne niečo nové, je dierou.

Najčastejšími druhmi dier v debatách sú: a. diery v zákonoch b. neexistujúce príkazy alebo zákazy c. chýbajúce riešenia v niektorých oblastiach d. nedostatok informácii určitého druhu Prekážky. Niektoré problémy sú naopak spôsobené tým, že ich príčina pretrváva.

Príklad takéhoto prípadu je uvedený v prílohe 15L2.2. Plán na riešenie problému spôsobeného prekážkou počíta s tým, že niečo bude odstránené. Najčastejšie druhy prekážok v debatách sú: a. existujúce zákazy alebo príkazy b. zlé riešenia v niektorých oblastiach c. tradícia - spôsob zmýšľania spoločnosti alebo skupiny ľudí Slovné spojenia „príčina problému“ a „príčinno-následkový argument“ sa nepodobajú náhodou. Pre zdôvodnenie alebo vyvrátenie vzťahu medzi príčinou a problémom sa preto oplatí zoznámiť sa s kapitolami 21 až 23, venovanými príčinno-následkovým vzťahom.

Plán Prednesenie plánu – postupu, ktorý je často obsiahnutý už v téze – musí odpovedať na dve základné otázky: kto ho má vykonať, a čo sa má spraviť.

Vykonávateľom či činiteľom plánu je najčastejšie nejaký štát, jeho zložka, konkrétna organizácia alebo skupina ľudí. Niekedy je tu debatérom vravené, že sa musia vcítiť do roly vykonávateľa svojho plánu. Ak napríklad navrhujú prijať zákon, majú byť vládou alebo parlamentom. Pre debatu je takéto vciťovanie úplne nepotrebné, a keďže vedie k medzi rozhodcami obľúbeným výrokom ako „pán premiér, pred voľbami ste sľubovali niečo iné…“ je dokonca nežiadúce. Príležitosť pre prejavenie empatie študentov týmto smerom dáva dramatický krúžok alebo simulácie rokovaní rôznych domácich alebo medzinárodných fór.

Plán nemusí nutne vykonávať jedna konkrétna inštitúcia – napríklad vláda alebo škola. Aj téza „Rodičia by nemali trestať svoje deti bitím,“ je postupová, lebo v nej je možné identifikovať problém a jeho príčinu, aj plán na odstránenie problému. Činiteľ plánu v nej je len poňatý všeobecne (všetci rodičia), nie konkrétne (rodičia predsedu vlády).

Druhou súčasťou plánu je pomenovanie vlastnej zmeny – či už zaplátania diery, odstránenia prekážky alebo kombinácia oboch prístupov. Pri téze o zákaze alkoholu je táto časť jednoduchá a môže byť prezentovaná napríklad takto: „Náš tím navrhuje, aby bol prijatý zákon zakazujúci výrobu, predaj, dovoz a konzumáciu alkoholických nápojov.“ Niekedy je plán potrebné vysvetliť vo viacerých bodoch, ako napríklad v prílohe 15L2. Niektoré, hlavne americké, publikácie odporúčajú, aby plány boli veľmi detailné. Debatéri si ale musia uvedomiť, že majú na celú líniu čas len šesť minút, a preto si nemôžu spravidla dovoliť venovať plánu viac ako tridsať sekúnd. Ak debatéri vytvorili príliš rozsiahly plán, alebo sa začali strácať v technických a právnych detailoch svojho návrhu, pravdepodobne budú mať problém nie iba ho obhájiť voči kritike oponentov, ale aj odprezentovať celú svoju líniu v čase, ktorý majú k dispozícii.

49

Prostriedky Peniaze točia svetom, a preto ich nemôže ignorovať ani akademická debata. Pri mnohých plánoch je otázka, či nie sú príliš drahé a či sa dajú personálne zabezpečiť, zásadná. Na druhej strane sú plány, v ktorých peniaze nehraj nijakú alebo úplne zanedbateľnú úlohu, napríklad „Konzumácia marihuany by mala byť legalizovaná,“ alebo „Rodičia by nemali trestať deti bitím.“ Tak ako prí plánoch, aj pri prostriedkoch zahraničné publikácie často radia, aby debatéri mali čo najdetailnejšiu predstavu o rozpočte plánu. V slovenskom prostredí sa ale kladie dôraz na schopnosť analýzy a prezentácie kvalitných argumentov, nie účtovníctva. Debatéri by preto mali mať základnú predstavu o tom, koľko ich plán stojí, a odkiaľ by sa naň dali zohnať zdroje, ale ústrednou otázkou debaty by to malo byť málokedy.

Takže ak debatér povie, že navrhuje znížiť dane a zvýšiť sociálne príspevky, ale nepovie, ako bude kryť výdavky, má problém. Ak ale povie, že navrhuje zvýšenie sociálnych príspevkov, a za tým účelom aj zvýšenie dane z príjmu, je to v poriadku, lebo jeho predstava je dostatočne konkrétna, aby na ňu jeho oponent mohol reagovať. Nesúhlasný tím, ktorý v tomto prípade vyžaduje presné čísla a percentá, by si mal uvedomiť, že tie aj odborníci získajú až po dlhotrvajúcích výskumoch.

Pozitíva Ak plán k ničomu nesmeruje, nie je ho prečo podporiť. V poslednej, najdôležitejšej časti línie preto súhlasný tím potrebuje preukázať dve veci: že plán povedie k zmene, a že táto zmena bude dobrá. Následky plánu sa dajú často predpokladať, napriek tomu nezaškodí, ak ich súhlasný tím uvedie. Napríklad: „Tým, že konzumácia alkoholu bude protizákonná, nebude sa predávať v obchodoch a stravovacích zariadeniach. Keďže ho nebudú mať kde kúpiť, ľudia ho prestanú piť.“ V druhom kroku súhlasný tím ukáže, že následok, ktorý práve opísal, je pozitívny: „Keď ľudia nebudú piť alkohol, budú lepšie chrániť svoje zdravie, a preto klesne výskyt ochorení pečene, mozgu a ciev.“ Tu by súhlasný tím určite nemal zabudnúť na to, že si vo svojej línii stanovil problém alebo problémy, ktoré ho primárne motivujú priniesť svoj plán. Ak by teda jediným pozitívom plánu bolo zlepšenie zdravia obyvateľstva, ale za problém bol stanovený alkoholizmus mládeže, súhlasný tím si veľmi skomplikoval situáciu. Pozitíva plánu musia predovšetkým ostrániť alebo redukovať problém. Tým sa medzi problémom, príčinou, plánom a pozitívami vytvára ucelený kruh. Príklady kvalitne aj chybne vystavaných postupových argumentačných línii sú v prílohe 15L. Debatéri si často myslia, že pozitíva musia mať formu merateľných ukazovateľov (zvýšenie príjmov, zníženie chorobnosti, zapojenie viac študentov do vzdelávacieho procesu, atď.). Pozitívum môže ale byť aj abstraktné – napríklad, že prijatím alebo zmenou nejakého zákona bude štát lepšie napĺňať ideál slobody, alebo že sa odstránia rozdiely medzi hodnotami, na ktorých bol postavený daný zákon, a hodnotami, ktoré deklaruje ústava. Či, a ktoré abstraktné pozitíva budú debatéri schopní obhájiť pred rozhodcami, už závisí na ich argumentačných schopnostiach. Čo by mal v postupovej debate robiť nesúhlasný tím?

Nesúhlasným stratégiám sa venuje nasledujúca kapitola, tu preto stačí krátka odpoveď. Úlohou nesúhlasného tímu vo všeobecnosti je vyrátiť platnosť tézy.

V prípade postupových téz to znamená, že nesúhlasný tím bude tvrdiť, že postup obsiahnutý v téze by nemal byť prijatý, ako to bolo prednesené súhlasným tímom.

Súhlasná línia musí obsahovať 4P (prostriedky nie sú vždy nevyhnutné, ako už bolo

50

povedané). Ak nesúhlasný tím ktorékoľvek P odstráni, spravidla to znamená, že vyhráva debatu. Najčastejšie mu k tomu stačí ukázať, že problém, o ktorom rozprával súhlasný tím nie je problémom, že súhlasný tím svojím plánom rieši nesprávnu príčinu problému, že plán je drahý alebo nerealizovateľný, alebo že okrem pozitív má aj významné negatíva.

3. Dodatočné otázky V prílohe 15T3 je dodatočný text k tejto kapitole, ktorý sa venuje niektorým dôležitým otázkam spojeným s postupovými debatami, s ktorými sú debatéri, tréneri a rozhodcovia konfrontovaní. Tieto texty môžu byť užitočné pri preberaní tejto kapitoly alebo pri debatách v budúcnosti.

Ak všetko prebehlo správne… … debatéri budú pri najbližšej príležitosti vedieť zareagovať na postupovú tézu z pozície súhlasného tímu.

51

Kapitola 16 Postupové debaty – línia nesúhlasného tímu Náplň stretnutia Táto kapitola naväzuje na predchádzajúcu, len sa nevenuje línii súhlasného, ale nesúhlasného tímu v postupových debatách. Tak ako v iných druhoch debát, aj v týchto by totiž malo byť jasné, aké stanovisko nesúhlasný tím presadzuje – či obhajuje zachovanie súčasného stavu, alebo či ho chce zmeniť spôsobom odlišným od toho, čo navrhuje súhlasný tím.

1. Rozcvička (5 minút) Stratégia 5P prebratá v minulej kapitole je pomerne obsiahla a odlišná od obsahu predchádzajúcich kapitol. Preto nezaškodí, ak si ju debatéri pripomenú. Prejdite si s nimi v skratke najdôležitejšiu kapitolu. Utvrdia sa tým ich znalosti.

2. Čo má v postupovej debate robiť nesúhlasný tím? (15-20 minút) Nesúhlasný tím by mal v postupových debatách využiť tie isté možnosti ako v iných prípadoch: mal by vyvracať líniu súhlasného tímu, a priniesť vlastnú alternatívu. Pri vyvracaní línie sa môže zamerať na ktorúkoľvek jej časť – problém, príčinu, plán, prostriedky či pozitíva, alebo na niekoľko z nich. Pri tvorbe vlastnej línie má na výber obhajovať súčasný stav alebo priniesť do debaty novú alternatívu – protiplán.

Konzistenica je veľmi dôležitá pre nesúhlasný tím dôležitá aj v postupových debatách. Tím, ktorý si protirečí, keď vraví, že plán jeho oponenta je neúčnný, a zároveň prinesie významné nevýhody, nepôsobí nedôveryhodne, lebo je nekonzistentý. Ešte horšie je na tom tím, ktorý prvú polovicu svojej reči tvrdí, že nejaký problém v skutočnosti nie je závažný, a v druhej polovici navrhne lepší spôsob, ako sa s ním vysporiadať. Stanovisko tímu (viď kapitola X) preto dokáže hrať veľmi dôležitú úlohu v postupových debatách.

Za najdôležitejšiu stratégiu pre nesúhlasný tím sa vo všeobecnosti považuje predstavenie nevýhod súhlasného plánu. Preto im bude venovaný priestor už v tejto, a nie až ďalšej kapitole, napriek tomu, že do nej viac logicky zapadajú.

Predstavenie negatív Opakom výhod sú samozrejme nevýhody (negatíva) a tie majú tiež svoje miesto v debatách. Často najúčinnejším spôsobom napadnúť plán je totiž vymenovaním nevýhod, ktoré so sebou prinesie. Postup pri tvorbe nevýhod plánu je rovnaký ako pri výhodách. Najprv musí nesúhlasný tím ukázať, čo bude následkom plánu, a potom ukázať, že tento následok bude negatívny. Na plán zakázať pitie alkoholu môže nesúhlasný tím reagovať nasledovne: „Výroba a konzumácia alkoholu síce bude zakázaná, dopyt po alkohole ale bude existovať ďalej. Bude sa mu snažiť vyhovieť organizovaný zločin, tak ako v Amerike v dvadsiatych rokoch. Piť sa bude naďalej, aj keď možno v menšej miere, a to za cenu oslabenia polície a celého štátu.

Argumentačná línia nesúhlasného tímu Aj pri postupových tézach platí, že nesúhlasný tím by mal mať vlastnú ucelenú pozíciu k téze. Nemusí nutne priniesť nové argumenty do deabty, jeho tímové stanovisko by ale malo byť zrozumiteľné. V postupových debatách sa stáva, že najviac pozornosti sa venuje súhlasnému plánu. Nesúhlasný tím by si mal vybrať

52

jednu z dvoch možnstí, ktoré bude obhajoovať: zachovanie súčasného stavu alebo prijatie iného plánu.

Obhajoba súčasného stavu Obhajoba súčasného stavu (tiež status quo) môže byť viac alebo menej horlivá.

Nesúhlasný tak tím môže tvrdiť, že súčasný stav vyrieši problém. V prípade vstupného do múzeií môže tvrdiť, že návšetvy školákov počas hodín estetiky a výtvarnej výchovy stačia na propagáciu umenia medzi mladými. Nesúhlasný tím ale môže tiež tvrdiť, že jeho oponenti správne poukazujú na nedostatky v súčasnom stave, ale nemeniť nič je stále lepšie ako prijať plán súhlasného tímu.

Protiplán Nesúhlasný tím sa môže rozhodnúť, že preňho nie je výhodné obhajovať nerobenie žiadnych zmien, a preto príde do debaty s vlastným návrhom riešenia – protiplánom.

Protiplán je predstavený rovnako ako plán súhlasného tímu: mal by mať problém, príčinu aj pozitíva. Tie sa môžu zhodovať s problémom, príčinou a pozitívami súhlasného plánu. Protiplán môže mať rôzny rozsah: od malých úprav v súčasnom stave, po komplexnú alternatívu – debatéri sú tu obmedzení hlavne časom.

Pri debate o zákaze alkoholizmu napríklad nesúhlasný tím môže povedať, že súhlasní s tým, že nárast alkoholu medzi mladistvými je problém, a že prijať plán, ktorý by ho znížil, by bolo veľmi dobré. Nesúhlasí ale s tým, ako jeho oponenti analyzovali súčasný stav. Za príčinu alkoholizmu mladistvých považuje nedostatok kontroly reštauračných zariadení, a preto navrhuje protiplán, podľa ktorého alkohol zostane legálnym tovarom, ale zvýší sa pravidelnosť kontrol a sprísnia tresty za porušovanie zákona.

Veľmi dôležitou záležitosťou je vzájomná nezlúčiteľnosť plánu a protiplánu. To znamená, že protiplán musí byť alternatívou, nie doplnkom plánu súhlasného tímu.

Nemôže byť možné, aby sa plán a protiplán dali naraz usutočniť. Ak nesúhlaný tím príde s plánom, ktorý nie je výlučný, či dokonca rieši iné problémy a vedie k iným pozitívam ako súhlasný plán, z debaty sa vtyrýca stret.

Ak súhlasný tím navrhne zakázať konzumáciu alkoholu, a nesúhlasný tím ako svoj protiplán navrhne pridať k zákazu osvetovú kampaň v médiách, možno jeho návrh bude účinnejší, ale nebude to skutočnou alternatívou, len posunutím súhlasného návrhu o krok ďalej. Nesúhlasný tím je tak v pozícii, kde nevyvracia platnosť tézy, čo je pre mnohých rozhodcov, prinajmenšom, problematické.

53

Kapitola 17 Postupové debaty – vyvracanie argumentačnej línie Náplň stretnutia Toto je posledná kapitola venovaná postupovým tézam. Je venovaná viac nesúhlasnéhmu ako súhlasnému, keďže hovorí o napádaní argumentačnej línie s 5P. Jedinou útočnou stratégiou spomenutou v predchádzajúcej kapitole bolo predstavenie nevýhod. Napriek tomu, že toto je najúčinnejšia stratégia, debatéri by mali poznať aj svoje ostatné možnosti.

Literatúra 10. kapitola Objavovania sveta debatou Debata opatrení a jej miesto v debantom programe 1. Vyvracanie súhaslnej línie v postupových debatách (20-25 minút) Pri vyvracaní línie sa môže zamerať na ktorúkoľvek jej časť – problém, príčinu, plán, prostriedky či pozitíva, alebo na niekoľko z nich.

Nesúlasný tím určite nemusí využiť všetky možnosti, ktoré budú opísané na nasledujúich stranách. Mal by si bytipovať najcitlivejšie miesta v súhlasnej línie, a zamerať sa na ne. Ináč mu neostane čas na poriadne vysvetlenie ktoréhokoľvek zo svojich bodov, čo je dobrý dôvod na prehru v debate.

Napádanie problému Ak sa nesúhlasný tím rozhodne vyvracať problém, ktorý si vybral súhlasný tím, môže si vybrať jeden z troch postupov, ktoré sú analogické trom štandardným postupom vyvracania argumentpv – odstráneniu, zmierneniu a prevráteniu: 1.

„Problém neexistuje“ – odstránenie problému. Nesúhlasný tím poukáže na to, že opis súčasného stavu, z ktorého vychádzajú jeho oponenti, je chybný.

Ak sa nesúhlasnému tímu podarí rozhodcov presvedčiť, že neexistuje potreba pre zmenu, kriticky zasiahne oponentov, a väčšinou aj vyhrá, keďže logicky nepotrebujeme prijať opatrenie na problém, ktorý neexistuje. Napríklad v reakcií na líniu o zrušení vstupného do múzeí (príloha 17L1.2), by mohol nesúhlasný tím prezentovať dôkazy, podľa ktorých je návštevnosť múzeí a galérii viac ako uspokojivá.

2.

„Problém nie je závažný“ – zmiernenie problému. Problém, s ktorým prichádza súhlasný tím, nemusí zasahovať celý svet, ale musí byť závažný aspoň pre nejakú významnú skupinu ľudí. Podobne ako pri predchádzajúcom prípade, ak nesúhlasný tím ukáže, že problém nezsahuje dosť ľudí, alebo že je potrebné riešiť oveľa závažnejšie záležitosti, súhlasný tím má výrazne sťaženú pozíciu. Pri rušení vstupného do múzeií by nesúhlasný tím pri tomto postupe mohol povedať, že vysoká kultúra, o ktorej rozpráva súhlasný tím, právom zaujíma len hŕstku ľudí, lebo nízke platy sú podstatne pálčivejšie pre spoločnosť ako celok.

3.

„Problém nie je problémom“ – prevrátenie problému. Toto je kontroverzný, ale veľmi zaujímavý prístup. Nesúhlasný tím nejde problém zmierňovať, ale rovno tvrdí, čo jeho oponenti vidia ako problém, on považuje za výhodu. Keď súhlasný tím trápi masový nevkus, nesúhlasný tím môže povedať, že umenie nikdy nikomu nepomohlo, na rozdiel od popkultúry, ktorá posktuje povrchnú, ale spoľahlivú úľavu pre väčšinu ľudí. Únik do sveta nič nehovoriaceho umenia je ešte horší ako život v priemere, lebo sa ním stráca kontakt s realitou, a ľudia romantizujú o myšlienkach, nie o činoch. Ako je vidieť, často je toto náročný

54

a umelý prístup, ale keď sa naskytne príležitosť vhodne ho využiť, debatéri by mali vedieť, že môžu postupovať aj takto.

Napádanie príčiny Pri napádaní príčiny problému, za predpokladu, že ju súhlasný tím uviedol, má nesúhlasný tím možnosť tvrdiť, že jeho oponenti nezvolili správnu príčinu. Následne by mal nesúhlasný tím poskytnúť alternatívne vysvetlenie, čo spôsobile problém.

Postupuje pri tom tak isto, ako pri iných príčinno-následkových vzťahoch (kapitoly 21 až 23). O nízkej návštevnosti múzeií by nesúhlasný tím mohol tvrdiť, že jej príčinou nie je privysoké vstupné, ale obyčajný nezáujem, keďže vstupné je v skutočnosti pomerne nízke, alebo príijmy v štáte sú dostatočne vysoké.

Napádanie plánu Nesúhlasný tím má dve možnosti napádať plán: vyvracaním jeho technickej stránky alebo kauzálnycch vzťahov.

1.

Pri technických nedostatkoch neshlasný tím zvykne najčastejšie tvrdiť, že plán z nejakého dôvodu nebude fungovať. Napríklad pri pláne zakázať pitie alkoholu (príloha 17L1.2) by nesúhlasný tím mohol tvrdiť, že sa nemôže stať, že kvôli zákazu alkoholu ho ľudia prestanú vyhľadávať, keďže jeho pitie je kultúrne zakorenené, a bude veľmi jednoduché vyrobiť alkohol nelegálne. Ďalšou častou námietkou je, že plán je príliš drahý, a preto sa ním odčerpajú prostriedk potrebné v iných oblastiach. Úplne základným technickým nedostatkom samozrejme je, ak súhlasný tím ani neidentifikuje, kto by mal plán vykonať, alebo čo presne je jeho náplňou.

Debatéri by si ale mali uvedomiť, že každý debatný plán má technické nedostatky. Je to samozrejmé. Aj keby existovalo niečo ako dokonalý plán, určite by sa to nedalo prezentovať v šiestich minútach. Rozhodcovia toto dobre vedia, a preto viac ocenia, ak sa kritika nesúhlasného tímu uberie iným smerom.

Debaty o techniklaitách patira, spolu napríklad s definičnými debatami, medzi najnudnejšie a najmenej prínosné. O technických nedostatkoch by preto nesúhlasný tím mal rozprávať iba v tom prípade, ak sú skutočne závažné.

2.

Napádanie kauzálnych vzťahov je zaujímavejší prístup. Nesúhlasný tím môže poukázať na nedostatky vo vzťahu medzi plánom a príčinou („plán nerieši stanovený problém“) alebo medzi plánom a pozitívami („výhody plánu sa nedostavia“). Pri zákaze konzumácie alkohol by mohol tvrdiť nasledovné: „Aj keby * bol tento plán zrealizovateľný, a dokázali by sme tak odstrániť pitie alkoholu, neviedol by k scenáru, ktorý opísal súhalsný tím. Ľudia totiž prirodzene míňajú peniaze na niektorú zo svojich vášní, a preto peniaze, za ktoré by si kupovali pivo a víno, budú míňať na cigarety alebo hazardné hry, ktoré majú rovanko negatívne účinky na spoločnosť.“

Napádanie pozitív Pri pozitívach môže nesúhalsný tím opäť použiť tri základné postupy vyvracania argumentov. Napadnutie kauzality medzi plánom a pozitívami je vlastne ich odstránením. Ostáva teda ešte zmiernenie a prevrátenie.

1.

*

„Výhody nie sú zaujímave“ – zmiernenie pozitív. Nesúhlasný tím nemusí vždyy tvrdiť, že pozitíva sa nedostavia, lebo to je častokrát málo pravdepodobné.

V tomto prípade len spochybní ich dosah. Napríklad pri argumente o spoločenskej prospešnosti zákazu obchodu s alkoholom môže nesúhalsný tím

Viac o stratégii aj keby… viď kaitola 19

55

poukázať na to, že výroba alkoholu živí veľké množstvo poľnohospodárov a zamestnancov pivovarov a liehovarov, ktorí sami príjdu o peniaze, ktoré by ináč dali do obehu v údajne spoločensky prospečných odvetviach.

2.

„Takéto výhody nechceme“ – prevrátenie výhod. Tak ako prevráteni problému, aj toto je riskantná, ale zaujímavá možnosť. Nesúhasný tím ukáže, že pozitíva sú v skutočnosti negatívami. Pri argumente o o spoločenskej prospešnosti zákazu obchodu s alkoholom môže nesúhlasný tím na zmiernenie výhody nadviazať jej prevrátením. Povie, že obchod s alkoholom je legitímny, ako každé iné odvetvie, a že okrajové prípady alkoholikov by nemali odvádzať pozornosť od množstva ľudí, ktorí s alkkoholom problémy nemajú, a že úmysel súhlasného tímu, aj ak je úprimný, prinesie podstatne viac škody ako úžitku, lebo sa takto štát zapojí do oblastí, do ktorej by takouto mierou zasahovať určite nemal.

Ak všetko prebehlo správne… … debatéri teraz budú poznať všetky relevanté strátégie pre súhlasný aj nesúhlasný tím pri postupových tézach.

56

Kapitola 18 Chápanie tézy Náplň stretnutia Táto kapitola naväzuje na kapitolu 6, v ktorej bola v krátkosti spomenutá tému chápania tézy. Rozumieť chápaniu tézy patrí medzi základné zručnosti debatéra, lebo v určitých situáciách dokáže práve ono zohrať veľmi zásadnú úlohu. Preto bude v tejto a nasledujúcej kapitole rozobrané na viac pokročilej úrovni.

1. Chápanie tézy súhlasným tímom Súhlasný tím si pri rôznych tézach má právo špecifikovať ako konkrétne bude téza chápaná v tej danej debate, bez toho aby bol neférový voči oponentom, prípadne menil znenie tézy úplne.

To znamená, že pri téze "Vstup Slovenska do NATO bol chybným krokom" si môže súhlasný tím definovať tézu tak, že vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie nepriniesol očakávané výsledky. Súhlasný tím je teda v pozícii, kde potrebuje ukázať, že pred vstupom boli isté očakávania a následne ukázať, že tieto sa nenaplnili, a preto bol vstup chybným krokom. Nesúhlasný tím by sa následne snažil dokázať, že očakávania boli iné, než predstavene súhlasným tímom a že boli splnene. Alebo by sa snažil ukázať, že boli splnené tie očakávania, ktoré predstavil súhlasný tím, alebo že tieto očakávania sa ešte len splnia, a preto sa nedá tvrdiť to, čo súhlasný tím tvrdí.

Druhou alternatívou by bolo, že súhlasný tím si definuje tuto tézu tak, že Vstupom do Severoatlantickej aliancie sa situácia na Slovensku zhoršila. Teda súhlasný tím potrebuje ukázať, že vstup Slovenska spôsobil nejaké priame alebo nepriame negatíva. Taktiež musí ukázať, že tieto prevažujú pozitíva, o ktorých sa pravdepodobne bude zmieňovať nesúhlasný tím.

Treťou alternatívou je, že súhlasný tím pochopí tézu tak, že vstup Slovenska do NATO zhoršil podmienky v samotnej Severoatlantickej aliancii. To znamená, že počas debaty nie je dôležité, či predpoklady, ktoré Slovenská republika pred vstupom mala boli naplnené alebo nie, ale debata skúma či sa situácia v krajinách Severoatlantickej aliancie, resp v samotnej aliancii nezhoršila po vstupe Slovenska.

Ako vidíte prvé dve možnosti vytvárajú úplne odlišnú debatu než tá, ktorá by prebehla, ak by súhlasný tím prezentoval ako svoje chápanie tézy poslednú tretiu možnosť. Keďže väčšina téz je dostatočne široká, aby v jej rámci mohli prebehnúť debaty, ktoré sa síce rovnakou témou, ale s ťažiskom na iný aspekt danej problematiky, je dôležité, aby súhlasný tím jasne vymedzil aké je to jeho chápanie tézy. A aj keď niektoré chápania tézy môžu stavať súhlasný tím do zdanlivo nevýhodnejšej pozície ako iné, neznamená to, že by ich súhlasný tím nemal použiť.

V konečnom dôsledku totiž ide o to, aké sú v debate na tej, ktorej strane argumenty.

Je v poriadku aj prvá súhlasná reč obsahuje miesta, ktoré sú napadnuteľné. Jej úlohou totiž je vytvoriť pôdu pre dobrú debatu, na ktorej sa môže odohrať rozumný spor dvoch myšlienkových celkov.

Takže súhlasný tím by mohol pri spomínanej téze prezentovať definíciu, ktorá tvrdí, že chybným krokom je verejná deklarácia náklonnosti k západnej, či východnej politike. Následne by definoval vstup Slovenska do NATO ako vyjadrenie prozápadnej orientácie Slovenska. Pri takto nastavených definíciách je jasné, že súhlasný tím má automaticky pravdu, pretože už samotné definície sa točia v kruhu a nedávajú nesúhlasnému tímu šancu. Pokiaľ by bola takáto definícia prípustná, mal by súhlasný tím veľmi ľahkú prácu, ale uznajte sami, že debata by asi za veľa nestála. Debata koniec koncov nemá byť o tom, kto koho prechytračí na slovičkárení, ale kto dokáže ako rozumne a relevantne argumentovať o danom probléme.

57

2. Stret ohľadne chápania tézy a ako ho vníma rozhodca Občas sa v debate stane, že súhlasný tím predsa len príde s definíciou, ktorá je nesúhlasným tímom považovaná za neprijateľnú (viď Kapitola 19). Avšak to spravidla znamená, že v debate sa rozsah analýzy zúži do veľkej miery iba na to, ktoré chápanie tézy je vhodné, a ktoré nie. Preto je tento typ debaty nie veľmi záživný. V prípade, že sa debata zúži na spor o chápaní tézy sú v ťažkej pozícii rozhodcovia, ale aj debatéri. Rozhodcovia, pretože sa musia na základe niečoho rozhodnúť, ktorú definíciu uznajú za platnú, a na základe ktorej teda budú rozhodovať debatu. Debatéri sú v ťažkej pozícii, pretože si spravidla obhajujú svoju líniu, ktorá platí iba spolu s platnosťou ich definícií, a teda akonáhle sa rozhodca rozhodne uznať za vhodnú definíciu oponentského tímu, ich línia zväčša padá.

Pokiaľ súhlasný tím priniesol chápanie tézy, ktoré je veľmi nekonvenčné, ale nesúhlasný tím na to nenamieta a myslí si, že je schopný vyhrať danú debatu aj v rámci týchto definícií, potom je rozhodca v suchu a rozhoduje podľa definícií prinesených súhlasným tímom.

Predstavme si, že téza je „Tabakové spoločnosti by mali odškodniť obete fajčenia“.

Súhlasný tím príde s chápaním tézy, kde tabakové spoločnosti sú spoločnosti ľudí, ktorí fajčia. A obeťami fajčenia sú pasívny fajčiari, ktorých by mali tieto spoločnosti fajčiarov odškodniť tým, že by platili vyššie dane. Výťažok z tých by následne šiel na stavbu sanatórií s kyslíkovými stanmi, kde si pasívny fajčiari budú chodiť prečistiť pľúca. Je to rozhodne netradičné chápanie tézy, ale nesúhlasný tím má priestor na debatu, kde môže hovoriť napríklad o nemožnej realizácii takéhoto plánu. Ak by sa teda v takomto prípade nesúhlasný tím rozhodol nenapádať súhlasné chápanie tézy a prijal by ho, rozhodca by následne posudzoval debatu podľa definícií tak ako boli prednesené súhlasným tímom.

Ak však sa však nesúhlasný tím voči definíciám ohradí a objasní, prečo sú definície súhlasného tímu neprijateľné, a čím je chápanie tézy tak ako to prezentuje nesúhlasný tím prínosnejšie pre debatu, musí sa rozhodca rozhodnúť, ktorá z prezentovaných vnímaní tézy je „rozumnejšia.“ Takže rozhodca sa v prípadoch takéhoto sporu rozhoduje pre definíciu, ktorá je podľa neho bližšia priemernému chápaniu tézy, pri ktorom bol aplikovaný „sedliacky rozum.“ Povedzme, že pri spomínanej téze o vstupe Slovenska do NATO by v prípade, že by súhlasný tím prišiel so sadou definícií, ktoré boli prezentované ako posledné (t.j. chybný krok - verejná deklarácia náklonnosti k západnej, či východnej politike; vstup Slovenska do NATO - vyjadrenie prozápadnej orientácie Slovenska).

Nesúhlasný tím by namietol, že definície prezentované súhlasným tímom sú neférové, neposkytujú priestor pre stret argumentov, a že ich chápanie tézy (povedzme, že by tézu chápali tak, že vstup Slovenska do NATO zhoršil situáciu na Slovensku) je pre debatu prínosnejšie práve v tom, že umožňuje polemiku na úrovni argumentov. Rozhodca zvažujúci o čom táto debata mala pôvodne byť, a ktorá z týchto definícií je bližšia priemerne uvažujúcemu rozumnému človeku by sa priklonil k definícii poskytnutej nesúhlasným tímom. Na základe tejto by následne hodnotil váhu a relevanciu argumentov oboch strán. To znamená, že aj keď by ho nesúhlasný tím presvedčil o tom, že jeho chápanie tézy je výhodnejšie pre túto debatu, neznamená to, že by automaticky vyhral. .

58

Kapitola 19 Chápanie tézy – nesúhlasný tím Náplň stretnutia Keď sa nesúhlasnému tímu nepozdáva chápanie tézy, ako s ním prišiel súhlasný tím, môže na toto reagovať niekoľkými spôsobmi: 1. Reakcie nesúhlasného tímu na neférové chápanie tézy (15 minút) Príjme chápanie tézy bez námietky.

Nesúhlasný tím si v tomto prípade povie, že chápanie tézy, ktoré počul od svojich oponentov nie je zásadne chybné alebo neférové, a preto nebude strácať drahocenný čas jeho napádaním. Ak je treba, nesúhlasný tím svoje argumenty mierne pozmení, aby nepôsobili, že sú súčasťou inej debaty.

Neprijme chápanie tézy a poskytne alternatívu.

Chápanie tézy by namo byť prijaté len v prípadoch, keď je to nutné. Debaty, ktorých hlavný stret je o chápaní tézy, sú väčšinou nudné a málo prínosné pre obecenstvo aj debatérov samotných. Niekedy je ale žiaľ potrebné odmienť chápanie tézy, s kotrm prichádza súhlasný tím. Je dôležité, aby bolo alternatívne chápanie tézy predstavené už v prvej nesúhlasnej reči. Ináč súhlasný tím nevie, na akú alternatívu má reagovať, a ak keby aj chcel, tak sa jej nemôže prispôsobiť. Ako to už býva, aj napadnúť chápanie tézy je možné spraviť niekoľkými spôsobmi: a. Predefinovaním. Ak sa chápanie tézy, ako ho prezentuje súhlasný tím, očividne rozchádza s tým, o čom debata má byť, musí nesúhlasný tím rozhodcom jasne povedať, aké chápanie tézy je správne.

Príklad: Tézou je „Život v meste je lepší ako život na dedine.“ Prvý súhlasný rečník povie: „Dámy a páni, dnes sa budeme rozprávať o tom, či je lepšie nakupovať v hypermarkete alebo samoosluhe.“ Hypemarket možno vzdialene pripomína mesto a samoobsluha dedinu, štandardnou definíciou ale ani jedno nie je. Preto môže prvý súhlasný rečník povedať: „Dámy a páni, čo povedal prvý súhlasný rečník nie celkom vystuhuje, o čom sme dnes mali debatovať, preto by sme chceli upresniť chápanie tézy nasledovne: V dnešnej debate by sme sa chceli rozprávať o tom, či je pre väčšinu ľudí prínosnejšie, ak bude bývať v meste, kde žije viac ako 5000 obyvateľov, alebo na dedine, kde ich žije menej.“ b. Rozšírením. Ak sa súhlasný tím z akéhokoľvek dôvodu rozhodol nerozprávať o téze v celej jej šírke, ale vybral si len jednu čiastkovú otázku, jeho oponenti majú právo upozorniť rozhodcov na to, že debata má byť o viac ako jednej konkrétnej veci.

Príklad: Tézou je „Život v meste je lepší ako život na dedine.“ Prvý súhlasný rečnk povie: „Táto debata bude o tom, či je lepší život v Bratislave alebo vo Veľkej Mači.“ Napriek tomu, že Bratislava je nesporne mesto a Veľká Mača dedina, nie sú jeiným mestom alebo dedinou na svete.

Preto prvý nesúhlasný rečník môže jednoducho oponovať: „Radi by sme záber debaty rozšírili na všetky mestá a dediny.“ c. Zúžením. Ak sa súhlasný tím rozhodol nerozprávať o konkrétnej téze, ale o jej širších súvislostiach, môže nesúhlasný tím poukázať na to, že jeho oponenti do debaty zbytočne prinášajú niektoré záležitosti, a že jemu stačí zamerať sa len na jednu alebo niektoré z nich, ako je dané tézou.

Príklad: Tézou je opäť „Život v meste je lepší ako život na dedine.“

59

Prvý súhlasný rečnk povie: „Dnes by sme zo strany súhlasného tímu chceli zaberať tým, či je princíp anonymity nadradený princípu komunity.“ Síce je pravda, že mesto sa okrem iného vyznačuje aj svojou anonymitou a dedina viac pospolným spôsobom života, aj v tomto prípade sa súhlansému tímu podarilo „uniesť“ tézu. Prvý nesúhlasný rečník môže povedať, že jeho tím si myslí, že debata mala byť o jednoduchších, užšie vymedzených záležitostiach, než ako to poňal súhlasný tím. d. Stretégiou Aj keby… (anglicky Even if…) Niekedy sa stáva, že nesúhlasný tím napadne chápanie tézy svojich oponentov, ale prehlási, že debatu je schopný vyhrať, aj keby chápanie tézy súhlasného tímu ostalo v platnosti. Tento postup je ale veľmi problematický, lebo mätie obecenstvo. To sa stráca v tom, či súhlasný tím chápe tézu neprijateľným spôsobom, alebo či je jeho chápanie naopak dobre debatovateľné, a nesúhlasný tím len stráca čas sťažovaním sa na svojich oponentov.

Príklad: Odohrá sa jeden z troch predchádzajúcich scenárov. Po tom, ako prvý nesúhlasný rečník poskytne alternatívne chápanie tézy, vyhlási: „Náš tím je presvedčený, že argumentačná línia našich oponentov je málo presvedčivá. Preto, aj keby ste prijali ich chápanie tézy, ukážeme Vám, že by ste nemali prijať ich argumenty.“

60

Kapitola 20 Výskum Náplň stretnutia Debata Karla Poppera je najmä o strete hodnotových postojov a argumentačných línií, ktoré musia byť dobre prezentované a logicky vysvetlené. Žiadny tím nemôže debatu vyhrať preto, že vo svojich argumentoch cituje Aristotela alebo je jeho línia prešpikovaná množstvom štatistických údajov. Prečo je teda zmysluplné učiť debatérov robiť efektívny výskum? Po prvé, zlepšujú sa tým ich debatné zručnosti a tiež sila ich argumentov.

Oboznamovanie sa s novými vysvetleniami a pohľadmi na danú tému a ich nutné pochopenie môže študentom pomôcť zlepšovať ich pôvodné argumenty - alebo formulovať nové a tiež ich prepájať s empirickou realitou. Po druhé, schopnosť efektívne vyhľadávať a triediť informácie a používať ich zdroje je pre študenta využiteľná v najširšom spektre činností i mimo debaty. V dnešnom svete, keď už nie je problémom získať prístup k informáciám, ale skôr sa vyznať v ich ohromnom množstve, by takouto schopnosťou mal byť vybavený každý študent. Ďalšou nezanedbateľnou výhodou je, že táto metóda nepredkladá študentovi masu informácií a nežiada od neho, aby sa ich namemoroval, ale dáva priestor jeho iniciatíve a kreativite. Kompetitívny element debaty pritom študenta núti, aby databáza jeho tímu bola čo najobsažnejšia a najrelevantnejšia.

Literatúra 12. kapitola Objavovania sveta debatou 1. Všeobecné poznámky k výskumu (5-10 minút) Kým študenti začnú so samotným vyhľadávaním informácií, mal by si každý tím zvoliť čo najefektívnejšiu výskumnú stratégiu. Tento krok je často podceňovaný a pri tom má potenciál, učiniť celý výskum omnoho prínosnejším a rýchlejším.

Prvou fázou navrhovania efektívnej výskumnej stratégie by malo byť definovanie oblastí v argumentačnej línii, ktoré je potrebné podporiť výskumom. Študenti by si mali vyjasniť, či potrebujú už sformulované argumenty len doplniť empirickými faktami, alebo či potrebujú o téme nadobudnúť širšie vedomosti, kým k formulácii argumentov vôbec pristúpia. Odpovedi na túto otázku musia následne prispôsobiť svoj ďalší postup najmä druh zdrojov, ktoré budú prehľadávať. V tejto fáze si študenti teda odpovedajú na otázku – čo je želaným výstupom z ich výskumu? Alebo - čo vlastne hľadajú?

Druhou fázou by malo byť rozdelenie úloh medzi členov tímu. Celá práca je samozrejme rýchlejšia, ak sa členovia tímu v jednotlivých činnostiach neduplikujú.

Pretože ale konečná argumentačná línia nie je vecou jednotlivých rečníkov, ale tímu ako celku je rovnako dôležité, aby študenti medzi sebou efektívne komunikovali a oboznamovali svojich tímových kolegov o najnovších výsledkoch svojej práce alebo o nových nápadoch a tak sa podieľali na tvorbe jednej spoločnej argumentačnej línie. Takýto prístup zdôrazňuje dôležitosť individuálnej zodpovednosti v rámci efektívnej tímovej spolupráce.

2. Druhy zdrojov pre výskum (15 minút) Žiaci môžu dnes informácie získavať z najrôznejších zdrojov. Klasickým a zavedeným zdrojom informácií sú knihy a najmä knižnice. Študentov treba oboznámiť nie len s miestnou knižnicou ale aj so štátnymi vedeckými knižnicami, ktoré sa najčastejšie nachádzajú vo väčších krajských mestách a disponujú titulmi, ktoré sa v menších knižniciach často nedajú nájsť. Katalóg týchto

61

knižníc sa dá prehľadávať aj jednoduchou aplikáciou na internete. Práve toto sú cesty k informáciám, ktoré je študentom potrebné ukázať. Aktuálne a hodnotné informácie sa tiež často nachádzajú v najrôznejších periodikách, ktoré sa venujú jednotlivým témam.

V súčasnosti sa asi najrozšírenejším a najobsažnejším zdrojom informácií stal internet. Internet sa pri tom môže stať zdrojom najhodnotnejších informácií a výskumníkovým najlepším priateľom, ale tiež ho môže v práci značne spomaľovať a zahlcovať obrovským množstvom bezcenných stránok. Na prehľadávanie obsahu internetu sa bežne používajú dve metódy. Prvou je prezeranie si tzv. on-line katalógov, kde sú webové stránky zatriedené podľa ich obsahu a je tak možné preklikať sa nimi k stránkam s hľadaným obsahom. Druhou je používanie internetových vyhľadávačov, ktoré vyhľadávajú stránky podľa zadaných kľúčových slov. Študenti by sa mali dôverne oboznámiť s oboma týmito spôsobmi a naučiť sa ich používať. Pretože neexistujú žiadne štandardy, ktoré by určovali kto a čo môže publikovať na internete je nesmierne dôležité dokázať ohodnotiť kredibilitu internetového zdroja. Dôležité je najmä sledovať kto a na akej stránke článok publikoval. Za kredibilné sú pri tom považované najmä stránky uznávaných médií a tiež vládnych a nevládnych organizácií. Dôležité je tiež sledovať aktuálnosť danej stránky, pretože obsah internetu je nesmierne dynamický a neustále sa mení. Študentov tiež treba podporovať v komunikácii s relevantnými odborníkmi a organizáciami, ktoré by mohli byť po oslovení schopné a ochotné (a niekedy dokonca povinné) hľadané informácie poskytnúť. Takáto aktivita tiež študentov učí komunikovať so štátnymi organizáciami a vyžadovať od nich informácie, na ktoré majú ako občania demokratickej krajiny právo.

62

Kapitola 21 Kauzalita I Náplň hodiny Počas teoretickej časti hodiny sa študenti dozvedia, čo je kauzalita a kde sa používa v debate. V nasledujúcej časti si prakticky vyskúšajú tvorbu kauzálnych argumentov.

Literatúra 8.kapitola Objavovania sveta debatou 1. Kauzálny argument „naslepo“ (10 minút) Na úvod študentom zadajte tvrdenie, ktoré obsahuje kauzálny vzťah, napr. chudoba spôsobuje kriminalitu; vysoké sociálne dávky spôsobujú nezamestnanosť, atď. Nechajte študentov (individuálne alebo v skupinách) vypracovať argument, ktorým vysvetlia vzťah príčiny a následku vo vašom tvrdení, 12 študentov nechajte tento argument prezentovať.

2. Pojem kauzalita a metódy podpory kauzálneho argumentu (10 minút) Kauzalita (príčinná súvislosť, podmienenosť) je vzťah medzi dvoma javmi, z ktorých jeden (príčina) spôsobuje druhý (následok). V debate sa argumenty založené na takomto vzťahu vyskytujú často. Skladajú sa zvyčajne z (1) popisu príčiny, (2) popisu následku a (3) vysvetlenia kauzálneho vzťahu medzi nimi. „Príčinno-následkové analýzy sú bežné, keď debatér navrhuje konkrétny plán a tvrdí, že prinesie určité výhody. Navrhovatelia plánu môžu tvrdiť, že ich príčina (napríklad vzdelávací program) povedie k určitým následkom (viac emancipovaná a sebavedomá mládež).“* V debate je najpodstatnejšie jasne ukázať, ako bude navrhované opatrenie viesť k deklarovaným cieľom, teda dokázať príčinnú súvislosť.

Pri obhajobe príčinno-následkových vzťahov môžu vzniknúť štyri situácie zobrazené v nasledujúcej tabuľke: Prípad (1) (2) (3) (4)

Príčina Prítomná Prítomná Neprítomná Neprítomná

Následok Prítomný Neprítomný Prítomný Neprítomný

Príčina spôsobuje následok Áno Nie Možno Možno

Prípad 1 - príčina a následok sa vyskytujú spoločne - používame na podporu existencie kauzálneho vzťahu Príklad: V štátoch s vysokými pokutami za porušenie dopravných predpisov, je menej nehôd.

Tvrdíme teda, že vyššie pokuty spôsobujú nižšiu nehodovosť.

Prípad 2 - príčina existuje, následok nie - používame na vyvracanie predchádzajúceho tvrdenia v príp.1 Príklad: Existujú štáty, kde je vysoká nehodovosť napriek vysokým pokutám za porušenie dopravných predpisov.

Prípad 3 a 4 - jeden z prvkov (príčina, následok) nie je prítomný

*

Objavovanie sveta debatou, s.61

63

- samy o sebe nepotvrdzujú ani nevyvracajú existenciu kauzálneho vzťahu, ale môžu tvrdeniam debatérov pridať na váhe Príklad 3: Existujú štáty, v ktorých bola nízka nehodovosť dosiahnutá iným spôsobom ako vysokými pokutami, napr. zvýšením policajných hliadok na cestách.

Táto stratégia dáva oponentovi priestor na predostrenie vlastnej alternatívy a jej výhod, napr. bude tvrdiť, že zvýšenie počtu policajných hliadok je menej radikálne a účinnejšie riešenie.

Príklad 4: Existujú štáty, v ktorých nie sú vysoké pokuty za porušenie predpisov a tieto štáty majú zároveň vysokú nehodovosť.

Tu môžu debatéri tvrdiť, že následok sa bez ich príčiny nedostaví, a teda, že k zníženiu nehodovosti sú potrebné vysoké pokuty.

3. Porovnanie a zhrnutie (5-10 minút) Spoločne so študentmi analyzujte aké (a či vôbec nejaké) metódy podpory kauzálneho argumentu používali pri vytváraní svojich vlastných argumentov na začiatku hodiny. Nechajte ich vytvoriť príklad na každú z nich (využiť môžete napr. vami zadané kauzálne tvrdenie) a niekoľko z nich potom spoločne prezentujte.

Ak všetko prebehlo správne... ...študenti budú vedieť vytvoriť a podporiť kauzálny argument.

64

Kapitola 22 Kauzalita II Náplň hodiny Študenti sú oboznámení s komplexnosťou príčinno-následkových vzťahov, ktoré aj prakticky analyzujú na príkladoch.

Literatúra 8.kapitola Objavovania sveta debatou 1. Kde je príčina? (15 min) Zadajte študentom určitý komplexný problém, napr. kriminalita, terorizmus, nezamestnanosť atď. V skupinách majú za úlohu spísať čo najviac príčin, ktoré podľa nich daný problém spôsobujú. Môžete takisto vybrať určitý aktuálny problém vášho mesta alebo komunity, znalosť prostredia tak umožní hlbšiu analýzu.

Výsledky si spoločne porovnajte a zhodnoťte.

2. Druhy kauzálnych argumentov, analýza príčin (15 min) Oboznámte študentov s troma druhmi kauzálnych argumentov – nevyhnutnosti, dostatočnosti a prispievania. Dbajte pritom najmä na uvádzanie príkladov k jednotlivým teoretickým definíciám. Nabádajte študentov, aby sami vymysleli aspoň jeden príklad ku každému z argumentov. „A spôsobuje B,“ je najjednoduchšie príčinno-následkové tvrdenie. Môže však mať niekoľko jemne odlišných významov. Môže znamenať, že „bez A by nebolo B,“ alebo že „A garantuje B,“ alebo „A prispieva k B.“ Na objasnenie významu kauzálnych tvrdení musíme rozlíšiť niekoľko druhov kauzálnych argumentov: Argument nevyhnutnosti – bez A by nebolo B Princíp: bez A by nebolo B (bez danej príčiny nemôže dôjsť k následku) Príklad: Ak sa niekto chce stať dobrým lekárom, musí absolvovať lekárske vzdelávanie. A teda: bez lekárskeho vzdelania sa nestanete dobrým lekárom.

Upozornenie: nie každý absolvent medicíny je vždy dobrým lekárom (a teda opačné tvrdenie neplatí). Môže mať zlé akademické výsledky, nedostatok talentu či financií.

Pred dobrého lekára je však diplom nevyhnutný (ale nie dostatočný).

Argument dostatočnosti – A garantuje B Princíp: A garantuje B (daná príčina nutne vedie k následku) Príklad: Ak bude môj príjem pod určitou hranicou, budem dostávať finančnú podporu od štátu. A teda: príjem pod určenou hranicou garantuje štátnu podporu.

Upozornenie: Nízky príjem však nie je jedinou príčinou, ktorá môže vyvolať tento následok (podporu). Na dávky od štátu sú takisto oprávnení napr. handicapovaní ľudia. Obe kritériá (nízky príjem, postihnutie) sú teda dostatočnou, ale nie nevyhnutnou príčinou poberania štátnej podpory.

Argument prispievania – A prispieva k B Princíp: A je len jedna z mnohých príčin, ktoré vedú k tomu istému následku B Príklad: Fajčenie prispieva k zvýšeniu rizika kardiovaskulárnych ochorení.

Upozornenie: Fajčenie nie je ani nevyhnutnou ani dostatočnou príčinou týchto ochorení. Ak by sme ho považovali za príčinu nevyhnutnú, chorí by boli len fajčiari.

Rovnako však môžu ochorieť aj nefajčiari so zlou životosprávou či nedostatkom pohybu. Ak by sme fajčenie považovali za príčinu dostatočnú, chorí by museli byť všetci fajčiari, čo sa však nedeje. Kardiovaskulárne ochorenia sú teda spôsobené niekoľkými príčinami.

65

Kapitola 23 Chyby v kauzalite Náplň hodiny Študenti sú oboznámení s chybami v kauzálnych vzťahoch, ktoré budú aj prakticky vyhľadávať na zadaných príkladoch.

1. Rozcvička (5 min) Na rozcvičenie študentom zadajte 2 jednoduché argumenty: A. Keď prší, ulice sú mokré. Dnes sú ulice mokré, a teda prší.

B. Tesne predtým ako vyjde ráno slnko, kikiríka kohút. Tvrdíme teda, že kikiríkanie kohúta spôsobuje východ slnka.

Nechajte študentov odôvodniť, prečo si myslia, že argumenty sú nesprávne. Zvoliť môžete samozrejme iné chybné tvrdenia, mali by však byť pomerne jednoduché, keďže sa jedná len o rýchlu rozcvičku na úvod hodiny.

2. Chyby v kauzalite (15 min) Oboznámte študentov s jednotlivými chybami v kauzalite. Nezabudnite ku každej uviesť príklad. Ak budete potrebovať dodatočné príklady, sú v prílohe 23L2.

1. Post hoc, ergo propter hoc (Po tom, teda preto; skrátene Post hoc) Princíp: Táto logická chyba spočíva v mylnom predpoklade, že keď dva javy nasledujú blízko za sebou, prvý spôsobuje druhý.

Príklad: Krátko predtým ako vyjde slnko, kikiríka kohút. Preto tvrdíme, že slnko vyšlo, lebo zakikiríkal kohút.

Problém: Úzka časová následnosť javov neznamená ich vzájomný príčinnenásledkový vzťah. Vieme, že slnko by vyšlo aj vtedy, keby kohút nekikiríkal, ale najmä, že východ slnka má inú príčinu (otáčanie sa Zeme okolo vlastnej osi).

2. Cum hoc, ergo propter hoc Princíp: Mylný predpoklad, že javy, ktoré sa vyskytujú simultánne/naraz, sú v príčinne-následkovom vzťahu.

Príklad: Tento rok bol v meste vybudovaný nový park a zároveň stúpol počet čitateľov miestneho týždenníka. Vybudovanie parku teda spôsobilo zvýšenie predajnosti týždenníka.

Problém: Výskyt dvoch javov v tom istom čase neznamená ich vzájomný príčinnenásledkový vzťah. Zvýšenie predajnosti môže mať množstvo iných príčin, ako napr. zlepšenie kvality a dostupnosti. Predpokladom, že len samotný výskyt dvoch javov naraz zakladá vzťah príčiny a následku, sa dopúšťate logickej chyby Cum hoc, ergo propter hoc.

3. Spoločná príčina Princíp: Dva javy, ktorá majú spoločnú príčinu, sú považované za príčinu a následok vzájomne.

Príklad: Zobudil som sa, lebo vtáky ráno čvirikali.

Problém: V skutočnosti majú oba javy – čvirikanie vtákov, zobudenie – spoločnú príčinu, a tou je ráno.

4. Obrátená kauzalita Princíp: Zámena príčiny a následku.

Príklad: Otvorený prístup k sexu medzi mladými spôsobil nárast ochorenia na AIDS v tejto vekovej skupine.

Problém: Napriek tomu, že takéto tvrdenie môže byť pravdivé, oponentský tím môže na základe vlastných informácií poukázať, že došlo k zámene príčiny a následku.

66

Bude teda tvrdiť, že práve veľké rozšírenie AIDS medzi mladými viedlo k otvorenej diskusii a zavedeniu sexuálnej výchovy mládeže.

Záverečné upozornenie Nie každé tvrdenie, ktoré sme použili ako príklad, musí byť zaručene nezmyselné.

Dôležitý je však spôsob, akým ho v debate obhajujeme. Napríklad v našom príklade parku a týždenníka je možné, že väčšina predajných miest sa nachádzala v blízkosti parku, a rodičia, ktorí strážili svoje deti pri hre, si krátili čas čítaním spomínaného týždenníka. Takisto je možné, že nárast v držaní zbraní skutočne spôsobil vyššiu kriminalitu. To, čo robí kauzálnu chybu kauzálnou chybou je však použitý spôsob argumentácie. To znamená chybné je predpokladať, že dva javy súvisia len preto, lebo napr. nastali zároveň. Chybe sa teda vyhneme tým, že vždy vysvetlíme ako jeden jav viedol k druhému.

3. Cvičenie – hľadanie chýb v texte (10 min) Rozdajte študentom text, ktorý nájdete v prílohe 23C3. Ich úlohou je identifikovať v ňom kauzálne chyby. Vysvetlite im, že jednotlivé chyby nemusia vedieť teoreticky pomenovať, dôležité je, aby vysvetlili, prečo je určitý kauzálny vzťah nesprávny. V druhej časti navrhnite študentom, aby si vybrali niektorý z chybných argumentov a preformulovali ho tak, aby bol prípustný.

Pozornosť venujte najmä tomu, aby študent vysvetlil ako príčina vedie k následku.

Ak všetko prebehlo správne... ...študenti budú vedieť identifikovať kauzálne chyby a pracovať s nimi.

67

Kapitola 24 Dedukcia Náplň hodiny Študenti sú oboznámení so základmi deduktívneho dokazovania, pracujú so sylogizmami a vyskúšajú si tvorbu argumentu z princípu.

Literatúra článok Šesť najčastejších druhov dokazovania (časť Argument z princípu) 1. Dedukcia, jednoduché sylogizmy (10 min) Vysvetlite študentom, v čom spočíva deduktívne zdôvodňovanie a znázornite ho na jednoduchých sylogizmoch. Do ich riešenia môžete zapájať i samotných študentov. Článok na túto tému je v prílohe 24T1.

2. Praktické cvičenie na dedukciu (10 min) Zadajte študentom niekoľko sylogizmov (3-4) a ich úlohou bude vyvodiť správne závery. Výsledky si spoločne skontrolujte a v prípade nesprávneho riešenia diskutujte, kde chyba vznikla. Potom zadajte študentom niekoľko úplných sylogizmov (aj zo závermi), z ktorých niektoré budú správne a iné nie. Študenti majú posúdiť ich platnosť a vysvetliť prípadnú nesprávnosť postupu.

Niekoľko príkladov jednoduchých i zložitejších sylogizmov nájdete v prílohe 24L2.

3. Uplatnenie dedukcie v debate - argument z princípu (10 min) Vysvetlite študentom ako vyzerá argument z princípu a v čom spočíva jeho deduktívna povaha. Na záver požiadajte študentov, aby sami vytvorili argument z princípu na jednoduchú tézu, napr. trest smrti by mal byť zrušený. Argument z pricípu je vysvetlený na záver článku v prílohe 24T1.

Ak všetko prebehlo správne... ...študenti zdokonalia svoje deduktívne logické myslenie, budú vedieť odhaľovať nesprávne logické postupy a vytvoriť argument z princípu.

68

Kapitola 25 Indukcia I – úloha a kvalita dôkazu Náplň sretnutia Debatéri sú oboznámení s podstatou induktívneho dokazovania, zopakujú si úlohu dôkazu v debate a naučia sa hodnotiť kvalitu dôkazu nielen teoreticky, ale aj prakticky.

Literatúra článok Úloha dôkazu v debate 6.kapitola Objavovania sveta debatou 1. Induktívna metóda, (15 minút) Vysvetlite študentom v čom spočíva induktívne dokazovanie. Párovou kategóriou deduktívneho dokazovania, ktorému sme sa venovali na jednej z predošlých hodín, je dokazovanie induktívne. Indukcia je myšlienková operácia, pri ktorej dochádza k vyvodeniu všeobecného záveru z konkrétnych príkladov. Jedná sa teda o postup od konkrétneho ku všeobecnému.

Príklad 1: Všetky vrany, ktoré som doteraz videl(a), boli čierne. A teda, všetky vrany sú čierne.

Príklad 2: Švédske progresívne zdaňovanie funguje, nemecké progresívne zdaňovanie funguje, kanadské progresívne zdaňovanie funguje. A teda, progresívne zdanenie funguje vo všeobecnosti.

Väčšina používaných foriem dokazovania v debate je induktívna, konkrétnym príkladom sa ale budeme venovať až na ďalšej hodine.

Následne s nimi zopakujte, či si ešte pamätajú úlohu dôkazu v argumente a vedia ju vysvetliť. Objasnite všetky tri kritériá dobrého dôkazu.

2. Úloha a kvalita dôkazu v debate (10 minút) Dôkazy už boli debatérom predtavené ako jedna zo základných častí argumentov. Táto kapitola sa im venuje vo väčšej hĺbke. Článok o troch kritériách kvalitného dôkazu je v prílohe 25T2.

3. Jednoduché cvičenie (10 minút) Zadajte študentom 1-2 dôkazy a nechajte ich na základe predošlých kritérií diskutovať o ich kvalite. Použiť môžete napríklad: A. Mesto, v ktorom žijeme, je ako rodičia. Stará sa o nás, stanovuje pravidlá a ochraňuje nás. Rodičov by sme mali rešpektovať tým, že dodržiavame ich pravidlá.

A preto by sme mali dodržiavať aj miestne zákony.

B. Medzinárodný panel OSN pre klimatické zmeny vo svojej poslednej správe zdôraznil, že príčinou globálneho otepľovania sú s najväčšou pravdepodobnosťou emisie skleníkových plynov produkované ľudskou činnosťou. Klimatické zmeny môžu spôsobiť prudký pokles poľnohospodárskej úrody v Afrike, topenie himalájskych ľadovcov či ďalšie vlny horúčav v Európe a Severnej Amerike. Preto tvrdíme, že proti týmto zmenám je potrebné zasiahnuť.

4. Zhrnutie (5 minút) Na záver požiadajte študentov, aby vám vysvetlili rozdiel medzi induktívnou a deduktívnou metódou dokazovania. Ukážkové príklady si môžete zapísať na tabuľu.

69

Kapitola 26 Indukcia II – typy argumentov Náplň stretnutia Študenti sú oboznámení induktívnych argumentov

s podstatou

a úskaliami

jednotlivých

typov

Literatúra Článok Typy induktívnych argumentov 5.kapitola Objavovania sveta debatou 1. Rozcvička (5 minút) Zadajte študentom nasledujúce tvrdenie: 60% ľudí, ktorí sa nachádzajú v liečebniach pre ťažké drogové závislosti, začínalo na marihuane. Väčšina ľudí má teda tendenciu prechádzať z mäkkých na tvrdé drogy. Preto by marihuana nemala byť legalizovaná. Diskutujte so študentami o logickej správnosti jednotlivých záverov.

2. Typy induktívnych argumentov (25 minút) Na začiatok požiadajte študentov, aby vám zopakovali v čom spočíva induktívne dokazovanie. Potom im vysvetlite argument z príkladu, štatistiku a analógiu, ako aj problémy s nimi spojené. Článok na túto tému je v prílohe 26T2. V druhej časti požiadajte študentov, aby sami tvorili jednotlivé typy argumentov. Diskutujte spoločne o ich správnosti.

3. Zhrnutie (5 minút) Požiadajte debatérov, aby zo svojho pohľadu zhrnuli celú časť o deduktívnom a induktívnom dokazovaní, najmä čo pre nich predstavuje najväčší problém a na čom ešte potrebujú popracovať. Pripomeňte im, že naučené vedomosti si najlepšie upevnia ich praktickou aplikáciou a po niekoľkých debatách budú pre nich aj zdanlivo náročné teoretické postupy samozrejmé.

Ak všetko prebehlo správne... ...študenti budú poznať jednotlivé typy induktívnych argumentov, budú ich vedieť tvoriť a odhaľovať v nich logické chyby a medzery.

70

Kapitola 27 Argument z autority Náplň stretnutia Jedným zo základných druhov dôkazov, ktoré slúžia na zvýšenie relevancie prezentovaného argumentu je aj tzv. argument z autority. Pri tomto druhu dôkazu sa snažíme poukázať na to, že nami uvádzané tvrdenie podporuje, alebo sa s ním stotožňuje aj iná osoba, ktorej sa v danej oblasti pripisuje väčšia vážnosť, a teda to, že táto osoba podporuje nami uvádzané tvrdenie dodáva prezentovanému argumentu väčšiu váhu. Ide tu o podobný princíp ako v prípade, že poukazujeme, že naše tvrdenie zastáva aj určitá početná skupina ľudí v spoločnosti, no zatiaľ čo v tomto prípade sa odvolávame na kvantitu subjektov, pri argumente z autority poukazujeme predovšetkým na kvalitu individuality, ktorej postoj používame na podporu svojho tvrdenia.

Literatúra 12. kapitola Objavovania sveta debaotu Influencing thgoutgh Argument (74-84) 1. Kto je autoritou? (15 minút) Na to, aby sme dodali svojmu argumentu potrebnú relevanciu je nutné, aby sme starostlivo vyberali autoritu na ktorú sa odvolávame, a to najmä preto, že v bežnom živote sa často stretávame s tým, že existuje vymedzený okruh autorít, na ktoré sa radi odvolávame, aby sme dodali svojim slovám potrebnú váhu, a to bez ohľadu na obsah, alebo kontext toho, čo chceme povedať. Takýto postup je v debate nežiaduci. Na to aby sme boli schopný podať relevantný argument z autority musíme najprv vyriešiť niekoľko základných otázok: Kto je autoritou?, Za akých podmienok je autoritou?, Ako sa autoritou stáva? A niekoľko iných otázok, ktoré sa snažíme zodpovedať v nasledujúcom texte.

Niekoľko zásad Používanie nižšie uvedených zásad nám umožní zvoliť vhodnú autoritu pre našu argumentačnú líniu. Nie vždy je možné nájsť dokonalú autoritu na podporu nášho tvrdenia, najmä v prípade, že čas aj vedomosti sú limitované, no uplatnenie čo najväčšieho okruhu týchto zásad vedie k zdokonaleniu argumentácie. Špecifikácia zamerania a praktické skúsenosti Jedným zo základných princípov, ktorý používame pri výbere autority pre podporu nášho tvrdenia je, že zvolená autorita svojou odbornosťou, alebo činnosťou spadá do oblasti, ktorej sa dotýka naše tvrdenie. Jednoducho povedané málokedy sa stáva, že sa v otázkach štátu a práva obraciame na odborný názor popredného mikrobiológa.

Tento princíp je pomerne logický a drvivá väčšina ľudí ho bežne používa. Avšak vhodne zvolený okruh odbornosti pre potreby podpory tvrdenia nie je dostatočný, často totiž zanedbávame ďalšie okolnosti, ktoré túto odbornosť ďalej detailnejšie upresňujú a tým samotnej autorite dodávajú väčšiu váhu. Teda aj keď sa v otázkach štátu a práva obraciame na odborný názor právnika, ktorý svojou odbornosťou spadá do danej oblasti, zanedbávame pri tom otázku jeho odbornej špecializácie (zameriava sa na Obchodné právo, trestné, ústavne?). Čím viac dokážeme poukázať na detailnejšie zameranie, tým lepšie dokážeme zvolenú osobu prezentovať ako väčšiu autoritu a tak aj získame väčšiu podporu (nie je to iba právnik, je to odborník na ústavné právo). Z tohto dôvodu ak sme objasnili zameranie, je nutné zamerať sa na to, či sa daná osoba podrobne zaoberala práve nami nastoleným problémom, otázkami a súvislosťami, ktoré sa dotýkajú nášho

71

tvrdenia, inými slovami či robila podrobný výskum práve týchto problémov, otázok a súvislostí a z akých podkladov vychádza pri formulovaní svojich záverov, teda, či jeho prieskum vychádza z napr. z rozsiahlej štúdie dostupnej literatúry, alebo z praktických skúseností, pričom prítomnosť veľkých praktických skúseností je podstatne hodnotnejšia, pretože vypovedá o schopnosti aplikovať teoretické vedomosti a riešiť zložité problémy závisiace od mnohých faktorov v praktických súvislostiach, možnosti dlhodobého sledovania javov v meniacich sa podmienkach a veľkom rozsahu skúseností atď. (napr. vývoj nových liečiv). Teda zhrnutie, v najideálnejšom prípade hľadáme napr. právnika – odborníka na ústavne právo, dlhšiu dobu sa zaoberajúceho otázkami ľudských práv a slobôd, konkrétne právom na ochranu osobnosti, ktorý istý čas (12 rokov) pracoval ako ústavný sudca a kvôli svojej publikácii robil prieskum verejnej mienky.

Správne vyhodnotenie V predchádzajúcom bode sme sa teda zaoberali základnými požiadavkami na autoritu, ktorými sú odbornosť, zameranie a praktické skúsenosti v danej oblasti.

Teraz sa budeme detailnejšie zaoberať schopnosťou autority hodnotiť javy vyskytujúce sa v našom okolí.

Samotná odbornosť, zameranie a praktické skúsenosti totiž ešte nezaručujú úspech.

Najmä v pri spomínanom výskume a praktických skúsenostiach je potrebné klásť otázku, či zvolená autorita je spôsobilá vykonať výskum, zvoliť správne podmienky, vybrať vhodné subjekty, tak aby sa odstránila možnosť odchýlky a pôsobenie rušivých vplyvov, spracovať potrebnú agendu a predovšetkým vyhodnotiť výsledky výskumu. Vedenie výskumu a vyhodnocovanie jeho výsledkov si totiž vyžaduje osobitné školenie a tréning. Napr. v prípade sociologických výskumov, ktoré obvykle hodnotia zložité spoločenské javy a problémy (autorita, byrokracia, alkoholizmus, chudoba atď.) je správne vedenie výskumu a vyhodnotenie výsledkov obzvlášť dôležité.

Nestrannosť a nepredpojatosť Zatiaľ čo doteraz sme poukazovali predovšetkým na osobné kvality osôb, ktoré považujeme za autority, v tomto bode sa zameriame predovšetkým na ich postoj k hodnoteným javom.

Prvým predpokladom je nestrannosť osoby a jej nepredpojatosť. O mnohých dôležitých otázkach sa totiž v spoločnosti vedú spory, v ktorých rôzne strany reprezentujú rôzny ľudia, ktorí sa osobne stotožňujú s presadzovanými myšlienkami a zameriavajú predovšetkým na presadenie týchto myšlienok a vlastného pohľadu na vec, a zároveň nepristupujú objektívne k hodnoteniu iných názorov, pohľadov a prístupov, alebo takéto názory a prístupy vôbec neakceptujú (ekologický aktivisti, príslušníci politických strán, predstavitelia rôznych myšlienkových smerov). Ak teda tvrdíme, že nami zvolená osoba nie je zainteresovaná v spore, čiže nestranná a nepredpojatá, znamená to, že jej pohľad na vec nie je skreslený a nezahŕňa nežiaduce vedľajšie úmysly ani emócie spojené s osobným stotožnením sa s konkrétnymi myšlienkami.

Z uvedeného je zrejmé, že v súčasnej spoločnosti obsahujúcej nekonečné množstvo rôznorodých vzťahov a súvislostí je nemožné dosiahnuť úplnú nestrannosť a nepredpojatosť ktorejkoľvek osoby, napriek tomu však môžeme hodnotu nami prezentovaného argumentu z autority výrazne zvýšiť ak poukážeme na fakt, že nami zvolená autorita je za daných okolností čo najnestrannejšia a najmenej predpojatá.

Nadhodnotenie

72

Nadhodnotenie je jav, ktorý sa taktiež môže spájať s postojom autority k danej otázke, ale môže sa vyskytovať aj samostatne. K nadhodnoteniu v spojení s postojom autority dochádza vtedy, keď nami prezentovaná autorita zámerne skresľuje určité javy, alebo výsledky svojich pozorovaní s cieľom presadenia záujmu.

Okrem tohto prípadu sa môže stať, že nami prezentovaná autorita dospela k záveru pozorovaním a zhrnutím extrémnych príkladov pozorovaných javov. Znamená to, že výsledok takéhoto pozorovania je rovnako extrémny a neodráža skutočný stav vecí.

V oboch príkladoch ide o skreslenie a zveličenie javov a ich prezentovanie, tak ako keby odrážali aktuálny stav v spoločnosti, je preto potrebné hľadať strednú hodnotu, alebo priemerný stav a autoritou prezentované závery porovnávať s touto hodnotou, alebo priemerom.

Nespornosť Podstata tohto princípu spočíva v poukázaní na fakt, že postoj citovanej autority k daným otázkam vychádzajúci zo skúseností a výskumu sa nemení, teda, že jej výpovede v rôznych obdobiach nie sú protichodné, alebo rozporné. V opačnom prípade je dôveryhodnosť takejto autority vo veľkej miere narušená.

Kedy je možné odvolať sa na autoritu?

Aj napriek tomu, že dodržíme všetky vyššie uvedené zásady, nie všetky tvrdenia sú vhodné na to, aby sme ich mohli podporiť odvolaním sa na autoritu. Do tejto skupiny patria tvrdenia, ktorých posúdenie je vecou subjektívneho vnímania a individuálneho posúdenia okolností (napr. obľúbená farba, hudba, existencia UFO, atď.) Použitie argumentu z autority je v takomto prípade neúčelné, pretože vzhľadom na to, že ide o individuálne vnímanie, nie je možné takéto tvrdenie podporiť názorom akejkoľvek inej osoby, a to aj v prípade, že ide o uznávanú autoritu v danej oblasti.

Záver Argument z autority je efektívnym prostriedkom na podporu tvrdení, ktorý v prípade správneho použitia dodáva tvrdeniam potrebnú váhu. V predchádzajúcom texte sme sa pokúsili vymedziť hlavné zásady pre používanie argumentu z autority, tak aby sa maximalizoval dosiahnutý výsledok. Spomenuté zásady sú vhodné nie len pre konštrukciu argumentov z autority, ale aj na ich účinnú refutáciu.

73

Prílohy

74

2T2 Čo by mal obsahovať správny argument Existuje veľa príručiek a návodov ako zostavovať argumenty. V princípe sa však všetky zhodujú, že argument v debate sa skladá zo štyroch častí, pričom každá z nich je svojím spôsobom nepostrádateľná. Tieto časti po sebe môžu, ale určite nemusia nasledovať v tomto poradí, jedná sa skôr o zoznam bodov, ktoré by niekedy v argumente mali odznieť.

0. Názov Nedá sa povedať, že by táto časť bola povinná. Jedná sa jednoducho o nejaké stručné meno argumentu (napríklad ako „ekonomický argument“ alebo „argument o pasívnom fajčení“). Slúži výlučne na lepšiu orientáciu v debate.

1. Tvrdenie Jadro celého argumentu, väčšinou zvykne odznieť ako súčasť „hlavičky“ (napríklad „v tomto argumente budeme tvrdiť, že z legalizácie marihuany bude štát profitovať“).

Ak však debatérom vyhovuje nechať si tvrdenie na záver argumentu, nie je to nutne chyba, dôležité je len to, aby ho rozhodca vedel rozoznať, lebo v opačnom prípade mu nemusí byť jasné, čo vlastne debatéri chcú týmto svojím argumentom dosiahnuť.

Na tomto tvrdení je celý argument založený, preto musí byť prepojené aj s ďalšími časťami argumentu.

2. Vysvetlenie V tejto časti debatéri ukážu, ako ich argument funguje na teoretickej úrovni. Ich cieľom by malo byť prepojiť východiská argumentu (dôkazy) s tvrdením argumentu.

V praxi to môže vyzerať nasledovne: „V súčasnosti je obchodovanie s marihuanou postavený mimo zákon, a preto príjmy z neho kolujú len medzi jeho účastníkmi a štát stráca významné zdroje pre svoj rozpočet. Ak by bol však trh s marihuanou legalizovaný, bol by aj zdanený, a tým by štát nestrácal prostriedky a mohol by viac investovať do svojich politík. Preto by legalizácia marihuany bola v konečnom dôsledku výhodná pre štát.“ Práve bolo teda opísané východisko argumentu (súčasný stav), tvrdenie argumentu a logické prepojenie medzi nimi.

3. Dôkaz V tejto časti debatéri ukážu, že ich argument nefunguje len teoreticky, ale aj v reálnom živote. Pri debate o legalizácii marihuany by napríklad mohli priniesť rôzne štatistiky a údaje o výskume trhu, analógie s inými krajinami alebo vyjadrenia expertov. Dôkazy môžu predniesť aj než pristúpia k vysvetleniu na teoretickej úrovni, aby rozhodca od začiatku videl, na čom svoj argument stavajú, alebo si ich môžu nechať na záver, aby mohli oznámiť, že ich argument nie je len pekný, ale aj nohami na zemi. Viac k jednotlivým druhom dôkazov v článku Šesť najčastejších druhov dokazovania alebo v kapitolách 4 a 5 Objavovania sveta debatou alebo na Debatných listoch.

4. Link Často opomínaná súčasť argumentu. Debatérom sa stáva, že síce prednesú argument, ale nie je jasné, prečo s ním vlastne prišli a ako by im mal tento argument pomôcť. Rozhodca si v takom momente píše do zápisu otázniky. Link slúži na to, aby sa tomuto predišlo. Debatéri v ňom zasadia svoj argument do kontextu zvyšku línie, ukážu ako podporuje ich pozíciu. V prípade súhlasného tímu ukážu ako podporuje tézu, v prípade nesúhlasného tímu, ako ju neguje alebo ako odporuje stanovisku súhlasného tímu. V našom prípade marihuany môže link znieť veľmi jednoducho: „Konzumácia marihuany by teda mala byť legalizovaná, lebo tak štátny rozpočet získa viac prostriedkov. To je dobré, lebo bude viac peňazí na školstvo alebo zdravotníctvo, ako sme už dnes raz povedali.“

75

14T2 Brainstorming Brainstorming je technika generovania nových myšlienok. Hlavnými cieľmi sú (1) prekročiť myslenie v navyknutých štruktúrach a (2) poskytnúť balík myšlienok, z ktorých si môžeme vybrať.

Základné postupy pri Brainstormingu Brainstorming je veľmi užitočný pri riešení veľmi špecifických problémoch a kde zbierka dobrých, čerstvých a nových myšlienok (na rozdiel od analýzy a tvorby rozhodnutí) je nutnou potrebou.

Brainstorming môže byť robený individuálne alebo v skupine od dvoch do desiatich ľudí, kde štyri až sedem ľudí sa považuje za ideálny počet. Najlepšie výsledky sa dosahujú ak sa dodržujú odporúčania uvedené nižšie: 1. Nesúďte myšlienky. Je to najdôležitejšie pravidlo. Len čo sa objaví myšlienka, tak nesmie byť vyslovený, žiaden kritický komentár. Všetky nápady sa zapisujú. Na ich hodnotenie bude priestor neskôr. Toto pravidlo je veľmi ťažké dodržať, ale pre úspešný brainstorming je nutné.

2. Myslieť slobodne. Oslobodenie myšlienok znamená prinášať nápady, ktoré sú nemožné až nemysliteľné, v praxi je veľmi prínosné, keď prichádzajú myšlienky, ktoré zvyšok skupiny rozosmejú. Treba mať na zreteli, že najlepšie riešenia vznikli zo šialených, nepraktických a nemožných nápadov. Dovolením samému sebe prelomiť hranicu bežných ciest rozmýšľania prídeme ku skvelým nápadom.

3. Nadväzujte. Upravujte, zlepšujte a stavajte svoje nápady na myšlienkach iných.

Niekedy drobná zmena zmení nepoužiteľný nápad v geniálne riešenie. Riešenie vytvára tím, nie jednotlivec, preto neváhajte a chyťte sa cudzej myšlienky a rozvi te ju k dokonalosti, možno pôvodný autor alebo iný člen tímu doplní ešte cennejšie zlepšenia.

4. Množstvo nápadov je dôležité. Sústreďte sa na generovanie čo najväčšieho množstva nápadov, aby bolo neskôr z čoho vyberať. Sú na to dva dôvody prečo je potrebné vyžadovať čo najväčšie množstvo nápadov. Za prvé prídu na rozum nápady, ktoré nikdy nebudú fungovať, lepšie povedané 20 alebo 25 nápadov bude len veľmi zriedka sviežimi, novými a už sotva kreatívnymi. Za druhé, čím väčšie množstvo nápadov, tým je viac možností obmie ať, kombinovať a vyberať z možností. Niektorí brainstormeri si dávajú fixné kvóty ako 50 alebo 100 nápadov na jedno stretnutie a kým ho nesplnia, tak neukončia brainstorming.

Praktická metodológia 1. Určite zapisovateľa. Niekto musí mať na zodpovednosti zapisovanie všetkých nápadov. Najlepšie ak sa nápady zapisujú na tabuľu, tak aby mohli všetci mať doterajšie nápady stále na očiach. Pri veľkých stretnutiach je dobré ak zapisovateľ neprináša nové nápady, ale v malých skupinách je užitočné ak brainstormuje aj zapisovateľ.

2. Organizujte chaos. Pri väčších skupinách ako štyria ľudia musí moderátor určiť, kto bude rozprávať, aby nerozprávali všetci naraz. Moderátor by mal preferovať najprv rozširovanie už existujúcich nápadov a až potom úplne nové nápady, aby sa nestratila kontinuita. Je dôležité, aby moderátor neustále upozor oval skupinu, že sa má zdržať kritických komentárov ku nápadom.

3. Udržujte stretnutie v uvoľnenej nálade. Stretnutie je funkčné ak majú účastníci pocit, že sa hrajú a súťažia, že kto vymyslí šialenejšie riešenie. Ak je po ruke nejaké občerstvenie, tak je to veľmi dobrý spôsob ako udržiavať uvoľnenú náladu aj keby ste riešili problémy zneužívania detí. Po prípade môžete po sebe hádzať lietadielka a

76

papieriky, čokoľvek čo udržiava uvoľnenú atmosféru je vítané. Počas brainstormingu neupozor ujte ľudí, že hovoria „nechutné“ alebo „nevhodné“ vtipy.

Ako pomoc k stimulácii kreativity, môže často slúžiť zahrievacie kolo, kde sa rieši imaginárny problém. Imaginárny problém umožní ľuďom, aby sa uvoľnili a začali byť kreatívny. Až keď takéto desať minútové kolo skončí prejde skupina k riešeniu skutočného problému. Niektoré imaginárne problémy môžu byť: · Ako vyhriať dom efektívnejšie · Ako osvetliť celý dom iba jednou žiarovkou · Ako zlepšiť cestovanie z práce alebo školy domov · Vymyslieť novú olympijskú disciplínu 4. Stretnutia obmedzte časovo. Typické kolo brainstormingu trvá od pätnásť do dvadsať minút. Dlhšie stretnutie môže byť príliš silené. Určite sa neodporúča robiť jedno kolo dlhšie ako tridsať minút. Ľudia začnú byť unavení.

5. Doplňte a zhodnoťte. Najlepšie ak sa hodnotenie brainstormingu robí druhý deň, pokiaľ to je možné. Počas hodnotenia brainstormingu je vhodné divoké nápady transformovať do použiteľnejších podôb. Niektorí autori odporúčajú tiež nápady triediť na: A. Nápady okamžitej použiteľnosti.

B. Priestor pre ďalší výskum. Toto sú nápady, ktoré potrebujú domyslieť detaily, zistiť podrobnejšie informácie, byť hlbšie rozanalyzované atď.

C. Nové spôsoby uchopenia problému. Toto sú nápady, ktoré nabádajú k novým pohľadom na danú situáciu.

Nácvik Vyberte si jednu z týchto tém pre brainstormingové sedenie. Vygenerujte aspo nápadov, ako sa daný problém dá vyriešiť. Potom tieto nápady vyhodnoťte, výsledkom by mali byť aspo 3 praktické a efektívne riešenia.

35

1. Nové jedlo typu Fast food 2. Ako udržať neposlušné deti ticho v školskom autobuse 3. Ako na Slovensko prilákať viac turistov 4. Ako zabezpečiť, aby sa nezadaní mladí ľudia mohli stretávať a vytvárať si vzťahy 5. Ako znížiť náklady nemocníc 6. Ako zredukovať preľudnenosť a meškania na letiskách 7. Meno pre nový prací prostriedok 8. Ako uchovať svoje kľúče od auta na pláži v bezpečí 9. Nová hračka 10. Nový produkt výpočtovej techniky

77

15T3 Ďalšie otázky postupových debát K plánom, ktoré nič neriešia Skúsenosť vraví, že je potrebné upozorniť na jednu vec, ktorá sa opakovane vyskytuje v postupových debatách. Súhlasné tímy, v horlivej snahe vyhrať debatu alebo pre nedostatok fantázie, niekedy prídu s plánom, ktorý nie je veľmi ambiciózny, ale na druhej strane pravdepodobne ani nebude mať nevýhody. Konkrétne takýmto plánom býva zorganizovanie konferencie, festivalu, dobročinnej zbierky či informačnej kampane. Keď nesúhlasný tím počuje takýto plán, je v rozpakoch, lebo tvrdiť, že dobročinná zbierka spôsobí viac zla ako dobra, asi nemôže.

Súhlasný tím však v skutočnosti takýmto plánom škodí sám sebe. Tézy sú totiž formulované tak, aby boli kontroverzné, ale aby sa dali obhájiť z obidvoch strán. Ak súhlasný tím príde s plánom, ktorý je ťažko napadnuteľný, správa sa nerozumne, a veľa rozhodcov ho za takéto správanie bude penalizovať. Okrem toho sú debaty o nekontroverzných plánoch mimoriadne nudné a nepodnetné, čo neocenia rozhodcovia, a ani debatéri. Debatér by mali byť uistení v tom, že téza je zadaná tak, aby mali šancu vyhrať ako súhlasný aj nesúhlasný tím, a nemali by zabúdať na to, že kvalitnú debatu budú mať práve v tedy, keď v nej bude ľahko badateľný spor.

K štruktúre postupovej súhlasnej línie Neexistuje jediná záväzná forma, ktorú by mala debatná reč nasledovať. Je proti pravidlám akademickej debaty niečo také vymáhať. Pre rozhodcu a trénera je dôležité pripomenúť si, že šturktúra 5P či 4P prezentovaná v tejto kapitole je len radou, ako súhlasný tím môže postupovať.

Debatéri sa často zamýšľajú nad tým, či je táto štruktúra reči zlúčiteľna s prvkami, ktoré sa učia inokedy: chápaním tézy/definíciami, filozofiou tímu a argumentami.

Rozhodne je.

Chápanie tézy v postupovej debate je spôsob, ako súhlasný tím tézu preloží do konkrétneho plánu. Ako pri iných druhoch debát, ani tu sa nemôže správať neférovo – nesmie priniesť plán, proti ktorému rozumný človek nevie namietať, nemal by tézu prekrútiť, príliš zúžiť ani rozšíriť. Nesúhlasný tím môže chápanie tézy súhlasného tímu napadnúť za rovnakých podmienok a rovnakými spôsobmi (viď kapitola 16), ako pri ostatných druhoch téz.

Stanovisko tímu by pri postupových tézach nemalo byť problémom. Súhlasný tím v jednej alebo pár vetách jednoducho zhrnie, čo je problém alebo problémy, ktoré bude svojím plánom riešiť, a aké očakáva, že plán prinesie pozitíva. Najčastejšie argumenty v postupových debatách aú argumenty z princípu (pri probléme a pozitívach) a príčinno-následkové argumenty (pri spájaní problému a príčiny a plánu a pozitív). Predstava, že v postupových tézach sa argumenty nepoužívajú, je preto mylná. Nanajvýš platí, že sa v postupových tézach arugmenty ozančujú inými slovami. Úloha hodnôt v postupových debatách Keď majú debatéri pred sebou tézu ako „Slovenská republika by mala spoplatniť vysoké školstvo,“ musia byť pripravení zaoberať sa ako hodnotovým, tak aj postupovým rozmerom jej obhajoby. Tak ako v skutočnom živote, aj v akademických debatách sú hodnoty a postupy prepojené. Postupové debaty nepotrebujú a nemali by potrebovať dodatočný žargón alebo prísne spoliehanie sa na formu, ale mali by odzrkadľovať debaty, ktoré sa vedú okolo nás, ako v obci tak aj na medzinárodnej úrovni.

78

Veľa verejných debát sa zameriava na otázky hodnôt. Jedným zo zámerov demokratických verejných debát je ovplyvniť legislatívu tak, aby zastávala uchovávanie hodnôt dôležitých pre väčšinu obyvateľstva. Aj keď väčšina súčasných spoločností uchováva hodnoty ako právo na kvalitné vzdelanie, sociálna spravodlivosť či bezpečnosť občanov, opodstatnenosť trestu smrti alebo potratov je stále častou témou diskusií. Verejné ako aj akademické debaty sú miestom, kde môžeme vyjadriť rozchádzajúce sa názory na otázky, ako napríklad či má embryo právo na život, a ak áno, či toto právo prevažuje matkino právo slobodnej voľby.

Hodnotové a postupové debaty môžu nastať s časovým odstupom alebo simultánne.

Debaty o hodnotách niekedy predchádzajú debatám o navrhovaných plánoch na presadenie týchto hodnôt. V takýchto prípadoch dospeje spoločnosť ku konsenzu ohľadom toho, čo vytvára ich systém hodnôt a potom smeruje k vytvoreniu zákonov a prístupov, ktoré by tieto hodnoty odrážali. V takýchto situáciách sú hodnotové debaty svojou povahou „predpostupové.“ Teda na utvorenie postupu pri chránení slobody voľby by mala spoločnosť dospieť k akémusi konsenzu v tom, čo vytvára hodnotu slobodnej voľby.

Teoreticky by sa debaty mali odohrávať v tomto poradí: Najprv debatovať a ujasniť si otázky hodnôt, a iba potom postúpiť k debatám o tom, ktorý postup použiť pri presadzovaní týchto hodnôt. Avšak častejšie sa stáva, že hodnotové debaty sa vedú súčasne s postupovými debatami. Napríklad debaty o relativite hodnôt ľudského života a slobodnej voľby sa vedú súčasne s debatami o tom, aké postupy by mala vláda nariadiť na ochranu reprodukčných práv alebo nenarodených. Debata o postupe vlády ohľadom potratov nečaká, kým si spoločnosť ujasní hodnotové otázky pri konflikte odporcov potratov a obhajcov slobodnej voľby.

Spoločnosti nemôžu čakať, kým sa vyjasnia hodnotové debaty a ich členovia sa jednomyseľne zhodnú na tom, čo rozumieť pod pojmami spravodlivosť, sloboda či právo. Takto môžu nastať niektoré hodnotové debaty pred postupovými, a iné zase súčasne s postupovými.

Postupové debaty vzniknú niekedy bez prítomnosti hodnotových rozporov. Niekedy môže mať spoločnosť napríklad spoločné chápanie rovnosti práv pre všetkých občanov, ale nemusí sa zhodnúť na postupoch, ktorými najlepšie dosiahnuť rovnaké práva. Postupová debata často obsahuje súčasne debatu o význame odlišných hodnôt a o spôsobe dosiahnutia výsledkov, ktoré by korešpondovali s týmito hodnotami, aj keď tieto hodnoty nie sú uznávané jednomyseľne. Preto keď hovoríme o postupových debatách, predstavujeme si situáciu, kde nezhody nájdeme na oboch úrovniach: ktoré hodnoty sú dôležité a ako tieto hodnoty previesť do života.

79

1C2 Debatné zoznamovacie hry Balón Rozdeľte študentov do štvoríc a každému priraďte identitu človeka, ktorého určite poznajú – herca, moderátora, rozprávkovej postavy, atď. Zoznam identít môžete mať pripravený dopredu alebo ho najprv môžete zostaviť so študentmi. Opíšte im situáciu hry: Každá štvorica slávnych osobností sa nachádza v teplovzdušnom balóne, ktorý nebezpečne klesá k zemi. V balóne už nie je čo vyhodiť, je jasné, že prežiť môže len jeden člen štvorice. Keďže je balón veľmi demokratický, každá osobnosť dostane jednu minútu, aby ostatným vysvetlila, prečo je taká prínosná pre svet, aby prežila práve ona a nie ostatní. O tom, ktorá osobnosť mala zo štvorice najlepšiu reč, nechajte hlasovať zvyšok triedy. Hru opakujte s každou štvoricou, vždy s inými osobnosťami. Ak to uznáte za vhodné, môžete dať víťazov každej štvorice do jedného balóna, aby sa tak rozhodlo o absolútnom víťazovi hry. Vaši študenti si touto hrou prvýkrát vyskúšajú hovoriť na zadanú úlohu pred ostatnými.

Veta Rozdeľte študentov do menších skupín (po 3 až 7 členoch). Dajte im prvé slovo vety, ktorú budú musieť vytvoriť. Úlhoou každého študenta je zopakovať všetky slová, ktoré zatiaľ tvoria vetu, a pridať ďalšie slovo. Nové slová by pochopteľne mali dávať vo vete zmysel. Študent, ktorý zle zopakuje vetu alebo nevie pridať slovo, vypadáva.

Dve pravdy a jedna lož Táto hra sa hodí, ak si študenti nie sú úplne neznámi. Každý by mal mať kúsok papiera. Naň napíše tri vety o sebe, dve pravdivé, a jednu, čo si vymyslí. Keď dopíšu, papiere vyzbierajte a pomiešajte. Postupne ich čítajte. Študenti budú mať za úlohu uhádnuť, kto papier písal, a ktorú vetu si vymyslel. Vety by mali byť aspoň trochu vtipné, skúste preto na začiatok povedať príklad na seba.

Mapa Táto hra sa hodí len vtedy, ak máte študentov z rôznych miest alebo rôzych mestských štvrtí. Odsuňte lavice a stoličky k stenám. Študentom povedzte, aby sa po miestnosti rozmiestnili ako na mape, podľa toho, kde bývajú. Nezabudnite určiť, kde je sever. Zapojte sa aj Vy. Po chvíli sa vytvorí mapa, niektorí budú stáť sami, niektorí v skupinách. Každý bude mať za úlohu predstaviť sa a povedať tri dôvody, prečo je jeho miesto najlepšie na mape. V skupine nemusí každý povedať tri dôvody, stačí, ak skupina povie štyri až šesť, ale všetci by mali povedať aspoň jednu vetu.

Predstavovanie miesta začnite Vy, a snažte sa vymyslieť vtipné dôvody, aby študenti pochopili, že hra má byť zábavná. Menej debatnou alternatívou tejto hry je, keď namiesto dôvodov každé miesto zaspieva pesničku, ktorá je preň typická. Spievaním sa môžete študentom vyhrážať, ak budú mať málo fantázie.

80

4C2 Výhybkár a lekár Si výhybkárom na železničnej trati. Zrazu spozoruješ, ako sa tvojím smerom rúti vlak nekontrolovanou rýchlosťou. Máš možnosť urobiť LEN tieto dve rozhodnutia: a) Nechať výhybku tak. Vlak teda bude pokračovať smerom ku skupine styroch robotníkov pracujúcich na trati, ktorí vlak nemajú šancu vlak v čas spozorovať. b) Presmerovať vlak na vedlajšiu kolaj, kde kde vlak zabije jedného robotníka.

Stojíš na moste nad železničnou traťou. Zrazu zazrieš vlak, ktorý sa nekontrolovateľne rúti na skupinu 5-tich robotníkov. Nedokážeš ich nijako varovať.

Máš LEN tieto dve možnosti: a) Nečinne sa prizerať. b) Zhodiť z mosta na trať nehodného okolidúceho. Ak vlak zrazí prvého jeho, štyrom robotníkom sa nič nestane.

Si jediným lekárom na pohotovosti. V dopravnej nehode sa zranili 5-ti ľudia a ty máš LEN tieto dve možnosti: a) Ošetriť štyroch ľahšie zranených, no jeden tažko zranený pacient zomrie. b) Ošetriť jedného tažko zraneného pacienta, to si vyžiada však toľko času, že štyroch lahšie zranených svojím zraneniam podlahne.

Si jediným lekárom na pohotovosti. Prinášajú ti tažko chorého pacienta, ktorý nutne potrebuje transplantáciu srdca, pľúc, pečene a obličiek. V čakárni sedia 4 pacienti, ktorých orgány by boli vhodným darcami týchto orgánov. Máš LEN tieto dve možnosti: a) Nechať tažko chorého pacienta zomrieť. b) Zabiť pacientov z čakárne a ich orgány využiť na záchranu tažko chorého pacienta Ako si sa v jednotlivých situáciách rozhodol ?

Nájdi argumenty pre jednotlivé rozhodnutia. Čo majú argumenty za možnosti a) spoločné ? Čo majú argumenty za možnosti b) spoločné ?

Vybral si si v každej situácií tu istú možnosť ?

Zdroj: T. Sandel: Theory of Justice, Harvard Extension School, www.extension.harvard.edu

81

4C3 Skladačka argumentov V tejto časti je jeden argument proti, a tri za tézu „Stredné školy by mali zaviesť žiacke uniformy.“ Prvý argument prezentujte vcelku. Ostatné rozstrihajte, a dajte ich zložiť trom skupinám debatérov – keždej jeden argument. Spoločne potom zhodnotte, či argumenty zložili správne.

Tvrdenie

Vysvetlenie

Dôkaz

Tvrdenie

Vysvetlenie

Školy by nemali zaviesť školské uniformy, lebo to poškodzuje prirodzenú kreativitu mládeže.

Zavedením uniforiem, oberáme mladého človeka, o možnosť vyjadriť svoju osobnosť v kolektíve formou oblečenia.

V tomto veku je mimoriadne dôležité, aby sme mladým ľuďom v rámci rozumných medzí umožnili hľadať samých seba aj v tejto oblasti.

Ak im to neumožníme, môžu mať problémy v „neuniformovanom“ bežnom živote v budúcnosti. Škola by mala poskytovať tvorivosť v každom aspekte života svojho študenta. Trend v pedagogike je rozmanitosť, nie unifikácia.

Školy by mali zaviesť uniformy, lebo to stiera sociálne rozdiely.

Ekonomické rozdzdieli, medzi študentami idú proti jednotnosti kolektívu, podporujú jeho trieštenie.

Značná časť mladých ľuďí má vedomý, ale aj podvedomý blok nadiavizovať vzťahy mimo svoju sociálnu skupinu.

Zavedením uniforiem, by sme jeden z najvýraznejších prejavov ekonomicých rozdielov, drahé oblečenie, neutralizovali a tým preborili tieto psychologické bariéry.

Dôkaz

82

Momentálne, keď člověk vstúpi prvýkrát do triedy, vie behom minúty ohodnotiť, kto je z akej skupiny, v „uniformovanej“ situácií, by tento prvok nemohol brať do úvahy.

Tvrdenie

Školy by mali zaviesť uniformy, lebo to podporí hrdosť a spolupatričnosť študentov.

V súčasnosti neexistuje na slovenských školách pocit súnáležitosti a hrdosti ako ho poznáme zo zahraničia.

Vysvetlenie

Po zavedení uniforiem, by študenti neustále prezentovali, že patria niekam, k nejakej škole a zároveň by videli, kto k tomu kolektívu patrí taktiež.

Začali by sa výrazenjšie vnímať ako skupina.

Následne by túto hrdosť mohli prezentovať aj voči vonkajšiemu svetu.

Dôkaz

Stavovská hrdosti pomáhajú výrazne uniformy v odvetviach jako je polovníctvo, lesníctvo či armáda.

Tvrdenie

Školy by mali zaviesť školské uniformy, lebo to pomože disciplíne na školách.

V súčasnosti máme značné problémy so správaním študentov stredných a základných škol. Zavedením uniforiem vidíme dve benefity v tejto oblasti.

Vysvetlenie

Po prvé, eliminujeme prezentáciu vulgárnych hesiel a subkultúr, ktoré vyvolávajú strety medzi študentami. Za druhé, uniforma zbavuje študenta absolútnej anonymity na verejnosti, tým pádom sa stáva nástrojom istého dohľadu.

Keďže je študent identifikovateľný prakticky hocikým, musí eliminovať nevhodné správanie.

Dôkaz

Psychologické štúdie dokazujú, že študenti v uniformách majú nižšie tendencie k nevhodnému správaniu.

83

4C4.1 Je doping zlý?

Diskuse o zakázaných látkách ve sportu má dnes svou pravidelnou sezonu, která se každoročně dostavuje spolu s cyklistickým závodem Tour de France. Letos byli v důsledku pozitivního dopingového testu nebo nedostavení se k němu vyloučeni ze závodu nebo z něj odstoupili průběžný lídr, dva další jezdci a dva týmy. Také konečný vítěz Alberto Contador čelí obvinění, že měl v loňském roce pozitivní test. (...)

Na špičkové úrovni je rozdíl mezi šampionem a polem poražených tak titěrný, a přitom na něm tolik záleží, že jsou sportovci tlačeni k tomu, aby udělali cokoliv kvůli zisku i té nejmenší výhody nad svými konkurenty. Je tedy rozumné chovat podezření, že zlaté medaile neputují k těm, kdo jsou „čistí“, nýbrž k těm, kdo nejúspěšněji maskují užívání dopingu tak, aby bez odhalení maximalizovali výkon.

V době, kdy se události typu Tour de France mění ve frašku, navrhl profesor bioetiky Julian Savulescu radikální řešení. Savulescu, jenž vede Uehirovo centrum pro praktickou etiku při Oxfordské univerzitě a má diplomy z medicíny i bioetiky, tvrdí, že bychom měli zrušit zákaz léků podporujících zvýšení výkonnosti a umožnit sportovcům, aby brali, co chtějí, za předpokladu, že je to pro ně bezpečné.

Podle Savuleska bychom se namísto snahy odhalit, zda bral sportovec podpůrné látky, měli soustředit na měřitelné známky toho, zda riskuje zdraví. Má-li tedy nějaký sportovec v důsledku užívání erythropoietinu (EPO) nebezpečně vysokou hladinu červených krvinek, neměl by mít závodění povoleno. Hlediskem je zde počet červených krvinek, nikoliv prostředky použité k jeho zvýšení.

Těm, kdo tvrdí, že to poskytne uživatelům dopingu nefér výhodu, Savulescu odpovídá, že dnes, v době bez dopingu, mají nefér výhodu sportovci s nejlepšími geny. Samozřejmě musí i oni trénovat, ale pokud jejich geny vytvářejí více EPO než naše, pak nás v Tour de France porazí bez ohledu na tvrdost našeho tréninku. Tedy pokud nebudeme užívat EPO, abychom svůj genetický nedostatek vyvážili. Stanovení maximální hladiny červených krvinek tak vlastně srovná podmínky tím, že zmenší vliv genetické loterie. Snažit se pak bude důležitější než mít správné geny.

Někteří lidé namítají, že doping jde „proti duchu sportu“. Současnou hranici mezi tím, co sportovci smějí a nesmějí, aby zvýšili svou výkonnost, lze ovšem hájit jen těžko.

Na Tour de France mají cyklisté dokonce přes noc povolenu nitrožilní výživu a hydrataci, aby svá těla regenerovali. Rovněž trénink ve vysoké nadmořské výšce je povolen, přestože zvýhodňuje cyklisty, kteří ho mohou provozovat, oproti konkurentům nuceným trénovat na úrovni moře. Světový antidopingový kodex již také nezakazuje kofein. V každém případě je zvyšování výkonu, tvrdí Savulescu, samotným duchem sportu. Měli bychom sportovcům umožnit, aby o ně usilovali všemi bezpečnými prostředky. (...)

Skús nájsť argumenty za zrušenie dopingu.

Chýbajú v texte argumenty argumenty za udržanie zákazu? Ak áno, aké ? Čo navrhuje Prof. Savuleska ako kritérium na posudzovanie používaných podporných látok ? Aké kritérium by si navrhol ty ?

Zdroj: Peter Singer: Je doping špatný, Project Syndicate http://www.project-syndicate.org/commentary/singer27/Czech

84

4C4.2 Právo zomrieť Dne 21. prosince odpojil italský lékař Mario Riccio od Piergiorgia Welbyho dýchací přístroj, který tohoto pacienta udržoval při životě. Welby, jenž trpěl svalovou dystrofií a byl ochrnutý, sváděl s italskými soudy neúspěšný boj o právo zemřít. Jakmile mu Riccio podal uklidňující lék a odpojil dýchací přístroj, řekl Welby třikrát děkuji: své manželce, svým přátelům a svému lékaři. O pětačtyřicet minut později byl mrtev. (...)

Welbyho smrt vyvolává dvě otázky, jež je potřeba rozlišit. První zní, zda má člověk právo odmítnout léčbu, která ho udržuje při životě. A druhá, zda lze dobrovolnou eutanazii eticky ospravedlnit.

Podmínkou jakékoliv léčby by měl být pacientův informovaný souhlas, pokud jde o svéprávnou dospělou osobu schopnou činit rozhodnutí. Vnucování léčby svéprávnému dospělému pacientovi, který ji nechce, se prakticky rovná násilnému trestnému činu. Můžeme si myslet, že pacient činí nesprávné rozhodnutí, ale měli bychom respektovat jeho právo je učinit. (...)

Dokonce i římskokatolická církev už dlouho zastává názor, že neexistuje povinnost využívat „mimořádných“ či „nepřiměřených“ prostředků za účelem prodloužení života – toto stanovisko bylo znovu zopakováno v „Prohlášení o eutanazii“, které v roce 1980 vydala Svatá kongregace pro doktrínu víry a schválil je papež Jan Pavel II. V dokumentu se konstatuje, že odmítnutí tíživé léčby „se nerovná sebevraždě“. Právě naopak: takové odmítnutí „by mělo být pokládáno za smíření se se stavem člověka, za přání vyhnout se lékařskému zákroku nepřiměřenému k výsledku, jejž lze očekávat, nebo za touhu nezatěžovat rodinu či společenství nadměrnými výdaji.“ Takový popis se na Welbyho rozhodnutí dobře hodí. Z daného hlediska dělal Riccio pro Welbyho to, co pro něj měl být připraven učinit každý: Welby byl ochrnutý a nedokázal své odmítnutí tíživé léčby sám uvést ve skutek.

Přehoupne-li se nakonec Welbyho případ na správnou stranu linie narýsované římskokatolickou doktrínou, pak hlubší otázka zní, zda církevní doktrína rýsuje tuto linii v místě, kde to má logiku. Můželi nevyléčitelně nemocný pacient odmítnout tíživou léčbu s vědomím, že toto odmítnutí bude znamenat jeho smrt, proč by také nevyléčitelně nemocný pacient, který není udržován při životě prostřednictvím léčby, ale shledává, že samotná nemoc činí jeho život tíživým, neměl mít možnost vyhledat pomoc, jež ho této zátěže zbaví?

Obhájci katolického učení by odpověděli, že ve druhém případě má pacient v úmyslu svůj život ukončit a to je nesprávné, zatímco v případě prvním má pacient pouze v úmyslu vyhnout se dodatečné zátěži spojené s léčbou. Smrt je zde pochopitelně předvídatelným důsledkem odmítnutí takové zátěže, avšak zároveň jde o jakýsi přímo nezamýšlený vedlejší produkt. Pokud by se pacient mohl této zátěži vyhnout, a přesto žít dál, rozhodl by se právě takto. Welbymu neměl nikdo ke smrti dopomáhat, tvrdili by možná tito lidé, poněvadž výslovně prohlásil, že chce zemřít, ne že se chce vyhnout tíživé léčbě.

Takové rozlišování je ovšem pochybné. V obou případech se totiž pacient vědomě rozhoduje pro postup, jenž povede k jeho smrti, nikoliv pro jiný postup, jenž by vedl k delšímu, leč tíživějšímu životu.

Tím, že se římskokatolická církev zaměřuje na užší záměr odmítnout tíživou léčbu, a nikoliv na širší dopady takového rozhodnutí, dokáže se vyhnout nelidskému důsledku: totiž že by pacienti museli vždy přijmout život prodlužující léčbu, bez ohledu na to, jak může být taková léčba bolestivá či nákladná. Církev tak ovšem činí za cenu nedůslednosti vlastního rozhodného odporu proti asistované sebevraždě a dobrovolné eutanazii. (...)

Aké sú autorove argumenty za povolenie eutanázie?

Sú v texte argumenty za jej zákaz? Ak nie, doplň ich.

Aké dve situácie autor porovnáva? Čo v nich vidí spoločné a považuje za najdôležitejšie kritérium ?

Zdroj: Peter Singer: Právo zemřít, Project Syndicate, http://www.project-syndicate.org/commentary/singer19/Czech

85

4C4.3 Popieranie holokaustu a sloboda prejavu (...) Nemám tedy žádné pochopení pro absurdní popírání holocaustu Davida Irvinga – o němž teď tvrdí, že bylo omylem. Podporuji snahy o zabránění nástupu nacismu v Rakousku i všude jinde. Jak ale posloužíme zájmu pravdy, když zakážeme popírání holocaustu? Jestliže stále existují lidé natolik pošetilí, že popírají, že k holocaustu došlo, přesvědčí je věznění těch, kdo tento názor vyjadřují? Právě naopak, budou si tím spíš myslet, že jsou posíláni do vězení za to, že vyjadřují názory, jež nelze jen důkazy a argumentací vyvrátit.

Ve své klasické obhajobě svobody slova v díle O svobodě John Stuart Mill napsal, že pokud určitý názor není „úplně, často a beze strachu diskutován“, stane se „mrtvým dogmatem, nikoli živoucí pravdou“. Existence holocaustu by měla zůstat živou pravdou a ty, kdo jsou k obludnosti nacistických zvěrstev skeptičtí, je třeba postavit před důkazy o nich.

V období po druhé světové válce, kdy se rakouská republika usilovně snažila etablovat se jako demokracie, bylo rozumné, že rakouští demokraté v rámci přechodného krizového opatření potlačovali nacistické myšlenky a propagandu. Tehdejší nebezpečí je ale dávno pryč. Rakousko je demokratický stát a člen Evropské unie. Navzdory občasnému oživení protipřistěhovaleckých, ba dokonce rasistických názorů – což je naneštěstí jev, který se neomezuje jen na země s fašistickou minulostí – neexistuje už v Rakousku vážná hrozba návratu k nacismu.

Naproti tomu svoboda projevu je pro demokratické režimy zásadní a musí zahrnovat svobodu říkat to, o čem jsou všichni ostatní přesvědčeni, že je nepravdivé, ba i to, co mnohé lidi uráží. Musíme mít právo svobodně popřít existenci Boha a kritizovat učení Ježíše, Mojžíše, Muhammada i Budhy, jak jsou zachycena v textech, jež miliony lidí považují za posvátné. Bez této svobody bude lidský pokrok neustále narážet na základní překážku. Článek 10 Evropské úmluvy o lidských právech a základních svobodách prohlašuje: „Každý má právo na svobodu projevu. Součástí tohoto práva je právo zastávat názory a přijímat a šířit informace a ideje bez zásahů veřejné moci a bez ohledu na hranice státu.“ Aby Rakousko naplnilo toto jasné vyjádření – bez vágních výhrad článku 11, které hrozí, že jej zcela zbaví smyslu –, mělo by svůj zákon proti popírání holocaustu zrušit. Další evropské státy s podobnými zákony – například Německo, Francie, Itálie a Polsko – by měly učinit totéž a zároveň zachovat nebo posílit své snahy o informování občanů o realitě holocaustu a o důvodech, proč je třeba odmítat rasistickou ideologii, jež k němu vedla.

Zákony proti podněcování rasové, náboženské či etnické nenávisti jsou za okolností, kdy cílem tohoto podněcování je vyvolat násilí nebo jiné protizákonné jednání nebo kdy lze takové jednání oprávněně předvídat, něco jiného a jsou se zachováním svobody vyjadřovat naprosto všechny názory slučitelné.

Prečo autor navrhuje zrušenie zákazu popieranie holokhoustu ?

Chýbajú v texte argumenty za jeho udržanie? Ak áno, ktoré?

Mala by byť sloboda prejavu obmedzená? Prečo a ako ?

Zdroj: Peter Singer: Sloboda prejavu, holokhaust a Mohamed, Project Syndicate, http://www.project-syndicate.org/commentary/singer9/Czech

86

4C4.4 Morálnosť trestu smrti (.. .)Podporuji popravy lidí usvědčených z vraždy, neboť – a pouze z tohoto důvodu – věřím, že se tím předejde dalším vraždám. Pokud bych tomu nevěřil, stavěl bych se proti hrdelnímu trestu, poněvadž msta a další možné motivy by neměly sloužit jako základ veřejné politiky. (...)Odpůrci trestu smrti často prohlašují, že stát nemá morální právo brát někomu život, byť by šlo o nejodsouzeníhodnějšího vraha. Pro každého, kdo věří, že trest smrti odstrašuje, je to však naprosto mylný závěr.

Abychom pochopili důvod, předpokládejme, že za každého vraha, který je popraven (a jemuž tedy není vyměřen například doživotní trest) se počet vražd sníží o tři, což je mnohem nižší číslo, než ve svých odhadech odstrašujícího účinku uvádí Ehrlich a někteří další. To znamená, že za každého nepopraveného vraha by zemřely tři nevinné oběti. Pokud by tedy vláda neuplatňovala trest smrti, nepřímo by tím „sebrala“ mnoho lidských životů.

Záchrana tří nevinných životů za každého popraveného člověka se jeví jako velmi lákavý obchod, a dokonce i dva zachráněné na životy na popravu představují přesvědčivý poměr nákladů a výnosů hrdelního trestu. Připusťme, že s klesajícím počtem zachráněných životů na jednu popravu tento argument ve prospěch trestu smrti ztrácí na pádnosti. I kdyby však každá poprava zachránila jen jediný lidský život, stále by byl tento „obchod“ žádoucí v případě, že by byl zachráněný život kvalitnější než život odebraný, což by obvykle platilo.

Mnozí lidé mají námitky proti porovnávání kvality zachráněného a zmařeného života. Já osobně však nevidím způsob, jak se takovému srovnání vyhnout. Vezměme si například „kariérního“ zločince, který oloupí a zavraždí oběť, jež vedla spořádaný život a zanechala za sebou několik dětí a manžela či manželku. A předpokládejme, že popravou takového zločince by se dal zachránit život jediné oběti.

Podle mne je očividné, že záchrana života takové oběti musí mít větší váhu než ukončení zločincova života. Ne všechny případy jsou pochopitelně takto jednoznačné, ale porovnávání kvalit jednotlivců musí tvořit součást jakékoliv rozumné sociální politiky.

To pomáhá vysvětlit, proč by měl být trest smrti vyměřován pouze za vraždy, a nikoliv za méně závažné zločiny. Pokud bychom měli poměřovat odebírání lidských životů a například snižování majetkové trestné činnosti, pak je argument ve prospěch mírnějších trestů mnohem silnější. A ačkoliv se těžká ublížení na zdraví včetně některých ohavných případů znásilnění mohou svou závažností některým vraždám blížit a mohly by případně volat po nejtěžším trestu, já osobně jeho uplatňování v těchto případech nepodporuji.

Silným argumentem pro omezení trestu smrti výlučně na vraždy je takzvané „mezní odstrašení“.

Pokud by se například přepadení trestalo popravou, byli by pachatelé motivováni své oběti zabíjet, aby se vyhnuli dopadení (což je významný důvod, proč by tvrdost trestu měla odpovídat závažnosti zločinu).

Jednu z komplikací spojených s hrdelním trestem může představovat skutečnost, že se vrah bude sveřepěji bránit dopadení, což by mohlo vést k dalším úmrtím. Mezní odstrašení zde sice hraje významnou roli, avšak já se domnívám, že odpor vrahů vůči dopadení, leckdy i za cenu ztráty vlastního života, je ve skutečnosti nepřímým důkazem, že zločinci mají z trestu smrti opravdu strach.

Samozřejmě se i já obávám rizika, že budou popraveni nevinní lidé. Moje podpora trestu smrti by značně ochabla, pokud by procento poprav nevinných lidí bylo skutečně tak vysoké, jak mnozí tvrdí.

Věřím však, že odvolací proces v USA skýtá obrovskou ochranu – možná ne tolik proti nespravedlivému odsouzení jako proti nespravedlivé popravě –, takže případů zabití nevinných lidí existuje jen velmi málo, pokud vůbec nějaké. Tomuto procesu navíc nesmírně pomohl vývoj identifikace prostřednictvím DNA. (...)

Aké argumenty uvádza autor na obhajubu trestu smrti?

Sú v argumente texty proti trestu smrti? Ak nie doplň ich.

Aké kritériá by si použil na obhajobu jednej či druhej strany ?

Zdroj: Gary S. Backer: Morálnosť trestu smrti, Project Syndicate http://www.project-syndicate.org/commentary/bec9/Czech

87

4C4.5 Sú ľudské práva univerzálne? (...)Faktem je, že proti konceptu univerzálních lidských práv existuje celá řada závažných námitek, jež si jejich zastánci musí otevřeně přiznat, byť jen proto, aby je vyvrátili.

První námitka se týká toho, že všechna práva a všechny hodnoty jsou vymezeny kulturním vnímáním; neexistuje žádná univerzální kultura, a tudíž ani univerzální lidská práva. Někteří filozofové namítají, že myšlenka lidských práv je založena na individualistickém pohledu na člověka jako na autonomní bytost, jejíž největší potřebou je nezávislost na zásazích státu, která je jaksi prostoupena právem mít ode všech a ode všeho klid. Nezápadní společnosti se naopak řídí etikou komunitarianismu, která společnost nevidí jen jako součet jejích jednotlivých členů a pro kterou jsou povinnosti důležitější než práva.

Pak je zde onen již tradiční severojižní argument, podle nějž jsou ,,lidská práva" jen rouškou, pod níž Západ zasahuje do věcí rozvojového světa. Podle některých tvrzení si rozvojový svět lidská práva nemůže dovolit, neboť budování státu a národního hospodářství zde v mnoha případech není zdaleka u konce. Některá lidská práva jsou tu pak obětována, aby jiná mohla být dodržována.

Další mají námitky vůči konkrétním právům, která jsou podle nich odrazem západního kulturního předsudku. V tomto ohledu jsou nejproblematičtějšími práva žen. Jak mohou být práva žen univerzální, když mnohé společnosti nevnímají svatbu jako smlouvu mezi dvěma jedinci, ale jako spojenectví rodů, a když přípustnost chování žen je rozhodujícím faktorem toho, jak společnost vnímá čest rodiny?

Někteří náboženští představitelé navíc tvrdí, že přijatelná jsou jen ta lidská práva, která vycházejí z transcendentních hodnot víry a která jsou tudíž posvěcena Bohem. Mezi univerzalitou lidských práv a daností náboženských názorů je neodmyslitelný konflikt.

Jak na všechny tyto námitky reagovat? Pojmy jako spravedlnost a zákon, zákonnost a důstojnost, ochrana před tyranským režimem a účast ve věcech veřejných existují v každé společnosti; výzvou pro zastánce lidských práv není rozhazovat rukama nad nemožností univerzalismu, ale hledat společné jmenovatele.

V těchto námitkách se odráží klamný rozdíl mezi prvenstvím jednotlivce a prvořadostí společnosti. O kultuře se možná až často hovoří jako o zbrani, jíž se proti lidským právům brání samovládci, kteří kulturu likvidují, kdykoli se jim to hodí. Koneckonců která země může prohlásit, že se řídí svou čistou ,,tradiční kulturou"? Ono totiž nelze řídit se modelem ,,moderního" státu, který porušuje hranice a konvence tradičních národů a kmenů, a spolu s tím tvrdit, že postoje, jež daný stát zaujímá k lidským právům, je třeba vnímat ve světle kmenových tradic.

Na kultuře ostatně není nic posvátného ani nedotknutelného. Kultura se v každé živé společnosti vyvíjí, reaguje na vnitřní i vnější stimuly a téměř každou kulturu její společnost nakonec přeroste a zavrhne.

Připusťme, že sňatek mezi dětmi, ženská obřízka a další podobné kulturní úkazy nejsou pro celou řadu společenství nic trestuhodného; zkusme se ale zeptat obětí těchto praktik, co si o nich myslí ony. Tam, kde je nátlak, jsou práva porušována. Takové porušování práv je třeba odsuzovat bez ohledu na tradiční důvody. Zkouškou je tedy nátlak, nikoli kultura.

Pokud jde o náboženství, každé z nich obsahuje jisté pravdy, které platí pro všechny lidi bez rozdílu - spravedlnost, pravda, milosrdenství, soucit -, a lidé se mnohdy nezdráhají, aby za své hříchy vinili Boha. Jak jednou řekl generální tajemník OSN Kofi Annan, problém vězí nikoli ve víře, nýbrž ve věřících.

Pokud jde o dočasné nerespektování lidských práv v zájmu rozvoje: autoritářskému režimu jde o represe, ne o rozvoj. Rozvoj znamená změny, ale represe změny brzdí. Možná existují případy, kdy autoritářské společnosti na cestě hospodářského růstu uspěly, ovšem taková

88

Botswana, exemplární příklad africké demokracie, roste mnohem rychleji než kterýkoli autoritářský režim. (...)

Když slýcháme o nevhodnosti či etnocentrismu lidských práv, bez kterýchže to práv se rozvojová země obejde? Práva na život? Práva nebýt mučen? Práva nebýt zotročován, fyzicky napadán, svévolně zatýkán, vězněn, popravován? O krácení některého z těchto práv ve skutečnosti nikdo neusiluje.

Aké sú argumenty za a proti univerzálnosti ľudských práv?

Je kultúra a tradícia dôležitá pri tvorbe rozhodnutí o etických otázkach?

Zdroj: Saashi Tratoor: Are Human Rights Universal?, Project Syndicate http://www.project-syndicate.org/commentary/tharoor2

89

23C3 Príbeh Tento rok som bola na dovolenke v malej dedine v Pakistane a od miestnych obyvateľov som sa dozvedela množstvo zaujímavých informácií. Na moje prekvapenie sa jednalo o prevažne katolícku dedinu, čo mi však domáci ihneď vysvetlili – bolo to spôsobené nečakane vysokou úmrtnosťou na začiatku minulého storočia, kedy zároveň v dedine prudko vzrástol počet vyznavačov katolíckeho náboženstva. V okolí nájdete hneď niekoľko kostolov, ktoré už ale začínajú chátrať.

Centrálna vláda totiž minulý rok zvýšila dane z predaja nehnuteľnosti o 15%.

Vzťahy medzi vládou a predstaviteľmi vidieckych oblastí sú tu dnes najväčším problémom. Obyvatelia dedín sa domnievajú, že vláda podporuje len veľké mestá, kde sa nachádzajú továrne, ktoré produkujú zisk. Malé dediny tak zostávajú chudobné, čo malo za následok nárast počtu výcvikových teroristických centier vo vidieckych oblastiach, lebo chudobní nespokojní ľudia sa pridávajú do ich radov. Tí, ktorým sa podarilo v dedine zamestnať, sa živia najmä drobnými remeslami ako je výroba suvenírov pre turistov. Tým zabezpečili aj nárast turizmu do týchto oblastí, takže dedine možno začína svitať na lepšie časy.

ento rok som bola na dovolenke v malej dedine v Pakistane a od miestnych obyvateľov som sa dozvedela množstvo zaujímavých informácií. Na moje prekvapenie sa jednalo o prevažne katolícku dedinu, čo mi však domáci ihneď vysvetlili – bolo to spôsobené nečakane vysokou úmrtnosťou na začiatku minulého storočia, kedy zároveň v dedine prudko vzrástol počet vyznavačov katolíckeho náboženstva (1). V okolí nájdete hneď niekoľko kostolov, ktoré už ale začínajú chátrať. Centrálna vláda totiž minulý rok zvýšila dane z predaja nehnuteľnosti o 15% (2).

Vzťahy medzi vládou a predstaviteľmi vidieckych oblastí sú tu dnes najväčším problémom. Obyvatelia dedín sa domnievajú, že vláda podporuje len veľké mestá, kde sa nachádzajú továrne, ktoré produkujú zisk. Malé dediny tak zostávajú chudobné, čo malo za následok nárast počtu výcvikových teroristických centier vo vidieckych oblastiach, lebo chudobní nespokojní ľudia sa pridávajú do ich radov (3).

Tí, ktorým sa podarilo v dedine zamestnať, sa živia najmä drobnými remeslami ako je výroba suvenírov pre turistov. Tým zabezpečili aj nárast turizmu do týchto oblastí (4), takže dedine možno začína svitať na lepšie časy.

(1) Chyba Cum hoc ergo propter hoc: dva javy sa vyskytli zároveň, ale nie je vysvetlená ich súvislosť, ktorá vôbec nemusí existovať (2) Chyba Post hoc: dva javy nasledovali po sebe, platí to, čo v prípade (1) – nevysvetlená súvislosť (3) Je možné, že existujú iné príčiny rastu teroristických centier, ako napr. nárast antiamerických nálad kvôli udalostiam na Strednom východe, vyšší príklon k náboženskému fundamentalizmu atď.

(4) Obrátená kauzalita: je omnoho pravdepodobnejšie, že suveníry vyrábajú miestni obyvatelia práve kvôli nárastu turizmu, turisti totiž nechodia za suvenírmi, ale za zaujímavosťami, prírodou, pamiatkami, atď.

90

Príklady správnych sylogizmov Všetci občania SR majú volebné právo.

Náš sused je občan SR. Náš sused má volebné právo. Žiadne plazy nemajú srsť.

Všetky hady sú plazy. Žiaden had nemá srsť. Žiaden lenivý študent nezloží skúšku.

Niektorí študenti zložia skúšku.

Niektorí študenti nie sú leniví.

Všetci gymnazisti sa učia angličtinu.

Michal je gymnazista.

Michal sa učí angličtinu.

Každá informatívna vec je užitočná.

Niektoré webové stránky nie sú užitočné.

Niektoré webové stránky nie sú informatívne.

Všetky zlaté predmety sú drahé.

Niektoré prstene sú zo zlata.

Niektoré prstene sú drahé. Žiadny kompetentní ľudia nerobia stále chyby.

Niektorí ľudia, ktorí tu pracujú, robia stále chyby.

Niektorí ľudia, ktorí tu pracujú, nie sú kompetentní.

Príklady nesprávnych sylogizmov Všetok hmyz má krídla.

Všetky motýle majú krídla.

Všetky motýle sú hmyz.

Všetky ženy sú potenciálne matky.

Martina je potenciálna matka.

Martina je žena.

Všetci ľudia majú srdce.

Rastliny nie sú ľudia.

Rastliny nemajú srdce.

Všetky zebry sú pruhované.

Niektoré naše zvieratá majú pruhy.

Niektoré naše zvieratá sú zebry.

Všetky antilopy pijú vodu.

Martina pije vodu. ako Martina je antilopa.

(zjavne nesprávny sylogizmus, možno použiť ukážkový príklad)

91

Zoznam téz Vysvetlivky k značkám *.. téza si vyžaduje všeobecný rozhľad **.. téza si vyžaduje špecifické znalosti O …….………………….… opisná téza V.…….……………….… vzťahová téza H ……………………… hodnotová téza PH …… porovnávacia hodnotová téza P ……………………… postupová téza Škola Je lepšie byť učiteľom ako žiakom. (PH) Gymnázium nepripravuje na život. (H) Na našej škole by študenti mali povinne nosiť školské uniformy. (P) Matruita zo slovenčiny by nemala byť povinná. (P) Každý by mal mať v škole náboženskú výchovu. (P) Život bez vysokoškolského titulu je horší ako život s ním. (PH) Študentom by školy nemali zakazovať fajčiť. (P) Štúdium na vysokej škole by malo byť spoplatnené. (*P) Žiaci na prvom stupni by mali byť hodnotení slovne. (*P) Každá stredná škola by mala mať debatný klub. (*P) Na školách by mali byť inštalované sledovacie kamery. (*P) Rodina a výchova Dovolenka bez rodičov je lepšia ako dovolenka s rodičmi. (PH) Je lepšie byť mužom ako ženou. (PH) Rodičia by nikdy nemali trestať deti bitím. (H) Je dobré, ak deti dostanú domáce zviera. (H) Život na internáte má viac pozitív ako negatív. (H) Deti by mali mať rodičia v 25, nie 35 rokoch. (PH) Potraty by mali byť zakázané. (*P) Štát by mal umožniť uzatváranie registrovaných partnerstie homosexuálov. (*P) Homosexuálne páry by mali mať právo adoptovať deti. (*P) Prostitúcia by mala byť legalizovaná. (*P) Štát by mal podporovať tradičný model rodiny. (*P) Rodičia by mali mať právo určiť pohlavie svojho nenarodeného dieťaťa. (*P) Detská práca by mala byť celosvetovo zakázaná. (**P) Zjednané sobáše by mali byť zakázané. (**P) Kultúra Hip-hop je lepší ako pop. (možno samozrejme meniť hudobné štýly) (PH) Počas dovolenky je lepšie ležať na pláži ako chodiť po pamiatkach. (PH) Americké filmy priniesli viac zla ako dobra. (H) Reality shows škodia spoločnosti. (H) Výtvarné umenie je hodnotnejšie ako hudba. (PH) Divadlo je lepšie ako film. (PH) Súťaže krásy škodia ženám a dievčatám. (H) Aspoň jedna z troch pesničiek v rádiu by mala byť slovenská. (P) Násilné videohry by mali byť zakázané. (P) Vstup do múzeí by mal byť zadarmo. (P) Mať vlastné auto prináša viac zla ako dobra. (H) Komercia škodí Vianociam. (H) Umenie nemožno definovať. (*H)

92

Estetika je najlepším meradlom kvality života. (*H) Umenie nedáva lekciu z ozajstného života. (*H) Umenie by sa nemalo miešať do politiky. (*H) Slovenčina by sa mala brániť prieniku slov z cudzích jazykov. (*P) Slovenská televízia by mala byť privatizovaná. (*P) Mozart bol lepší skladateľ ako Smetana. (možno zamieňať skladateľov) (**PH) Knihy, filmy, seriály…

Toto sú tézy o tom, čo študuneti čítali alebo videli. Netreba ich brať príliš seriózne. Dávajú debatérom možnosť byť kreatívny, a dá sa na nich ukázať, že debatovať možno naozaj o všeličom. Nasledujúce tézy sú samozrejme len návrhy, v tejto kategórii sa fanrázii medze určite nekladú.

Realistická literatúra je lepšia ako romantická. (*PH) Hugo písal lepšie knihy ako Balzac (možno zamienať spisovateľov) (*PH) Je lepšie patriť na Slizolin ako na Chrabromil. (**PH) Je lepšie byť trpaslíkom ako elfom. (**PH) Anakin sa Darthom Vaderom stal vlastným pričinením, nie donútením okolia. (**O) Peter Jackson pokazil Pána prsteňov. (**H) Hamlet sa nezachoval správne. (**H) Šport Dôležité je vyhrať, nie zúčastniť sa. (PH) Telesná výchove by nemala byť povinná. (P) Športovci zarábajú príliš veľa peňazí. (H) Box a ďalšie násilné športy by mali byť zakázané. (P) Športové poľovníctvo by malo byť zakázané. (P) Turisti prinášajú viac škody ako úžitku. (*H) Deti by nemali profesionálne športovať. (*H/P) Olympijske hry stratili svoju atmosféru. (*H) Doping športovcov by mal byť povolený. (**P) Veda a technológia Mobilné telefóny sú záťažou. (H) Je lepšie kúpiť si prenosný počítač ako stolný. (*PH) Vedecký pokrok priniesol viac škody ako úžitku. (*H) Kupovať drahý mobiliný telefón sa neoplatí. (*H) Globálne otepľovanie je spôsobené ľudskou činnosťou. (**V) Je lepšie kúpiť si Mac ako PC. (**PH) Budúcnosť patrí otvorenému zdrojovému kódu. (**O) Geneticky modifikované potraviny neohrozujú zdravie ľudí. (**O) Spoločenské hodnoty Život v meste je lepší ako život na dedine. (PH) Život na Slovensku je lepší ako život v zahraničí. (PH) Je dobré byť slávnym. (H) Všetky formy hazardných hier by mli byť zakázané. (P) Americký spôsob života je najlepší. (PH) Konzumácia alkoholu by mala byť zakázaná. (P) Zvieratá by nemli byť využívané pre zábavu. (P) Ľudia by nemali jesť mäso. (H/P) Život v Británii je lepší ako život v Spojených štátoch. (možno meniť krajiny) (*PH) Nezdravé jedlá by mali byť dodatočne zdanené. (*P) Pornografia by mala byť zakázaná. (*P) Eutanázia by mala byť legalizovaná. (*P) Klonovanie by malo byť povolené. (*P)

93

História Študovať dejiny je zbytočné. (H) Pušný prach pomohol ľudstvu viac ako poézia. (*PH) V roku 1993 sa Československo nemalo rozpadnúť. (**P) Štúrovci sa mýlili. (**H) Dekrét prezidenta Beneša o vysťahovaní nemeckého a maďarského obyvateľstva bol dobrým krokom. (**H) Politika Konzumácia marihuany by mala byť legalizovaná. (P) Fajčenie v reštauráciách, baroch a krčmách by malo byť zakázané. (P) Monarchia je lepšia ako republika. (*PH) Štát by mal podorpvať kultúru. (*P) Zastúpenie žien v parlamente by malo byť zvýšené zavedením kvót. (*P) U politika sú dôležitejšie výsledky jeho pôsobenia než jeho morálny profil. (*PH) Ekologický rozvoj je dôležitejší než hospodársky rast. (*PH) Za základnú sdravotnú starostlivosť by sa malo platiť. (*P) Evidovaní spoupracovníci Štátnej bezpečnosti by nemali mať prístup k verejným funkciám. (*P) Znevýhodnené menšiy by mali byť pozitívne diskriminované. (**P) Monarchia nemá miesto v 21. storočí. (**H) Na Slovensku by mala byť presadená dôsledná odluka cirkvi a štátu. (**P) Slovenský prezident by mal byť volený parlamentom. (**P) Väčšinový volebný systém je lepší ako pomerný. (**PH) Systém dvoch strán je lepší ako systém viacerých strán. (**PH) Sociálny štát je pre ľudí lepší ako slobodný trh. (**PH) Právo a bezpečnosť Trest smrti by mal byť povolený. (P) Vodiči by mali byť náhodne podrobovaní skúškam na obsah alkoholu v krvi. (P) Vlastníctvo strelných zbraní by malo byť zakázané. (*P) Atentát na diktátora je vždy oprávnený. (*H) Bezpečnosť štátu je nadradená právu občanov na súkromie. (*P) O vine a nevine by v trestnom práve mala rohodovať porota. (*P) Demokracia sa dokáže ubrániť aj bez cenzúry. (**O) Väzenia by mali slúžiť viac na prevýchovu ako na odplatu. (**PH) Rozvojové krajiny potrebujú tvrdú ruku diktátora. (**H) Medzinárodné vzťahy Turecko by malo vstúpiť do Európskej únie. (**P) Demokracia by mala byť šírená aj silou. (**P) Európska únia by mala zrušiť Jednotnú poľnohospodársku politiku. (**P) Európa by sa mala viac otvoriť prisťahovalcom. (**P) Vlády by nikdy nemali vyjednávať s teroristami. (**P) Organizácia spojených národov je zbytočná. (**H) Každý národ by mal mať vlastný štát. (**H) Spravodlivosť je dôležitejšia ako mier. (**PH) Európska únia by mala byť federáciou. (**P)

94

Úvod do rozhodovania (príručka pre začínajúcich rozhodcov debaty Karla Poppera na Slovensku) Branislav Fečko-Čegiň, Andrej Schulcz

Keďže debata je založená na interakcii a vnútornej dynamike, tak aj jej štruktúra sa od začiatku fungovania SDA na Slovensku zmenila. Preto si Vám dovoľujeme predniesť tuto príručku, ktorá popisuje nove trendy v debate Karla Poppera na Slovensku. Mala by pomôcť začínajúcim rozhodcom zorientovať sa v tomto občas nejasnom svete. Veríme, že bude užitočná ako pre nováčikov tak aj pre skúsenejších rozhodcov, aj keď tento materiál je najefektívnejší v kombinácii s absolvovaním rozhodcovského seminára, kde sú jednotlivé aspekty prebrané do väčšej hĺbky. Na úvod by sme chceli zdôrazniť, že základným poslaním celej príručky ako aj rozhodovania debaty je byt schopný debatu fundovane rozhodnúť a hlavne debatérom objasniť ako sa môžu do budúcnosti zlepšiť.

Túto rozhodcovskú príručku sme rozdelili do štyroch častí. V prvej prinášame prehľad formálnych povinností rozhodcu. Druhú časť príručky venujeme samotnej metodike rozhodovania debát. V tretej časti hovoríme o zásadách podávania spätnej väzby. V poslednej časti príručky prinášame zopár bližšie nezatriedených rád ako lepšie zvládať úlohu rozhodcu. Na lepšiu orientáciu sme pre druhú a tretiu časť vytvorili zoznam desiatich zásad správneho rozhodovania.

Za ochotnú pomoc a veľmi podnetné pripomienky k tvorbe tohto materiálu by sme sa chceli poďakovať Tamare Bobákovej, Matejovi Sapákovi, Kubovi Mačákovi, Maťovi Kurianovi a Maťovi Mydlárovi.

Formálne povinnosti rozhodcu 1.

Prísť do miestnosti kde sa debata koná, s rozhodcovským zápisom, ktorý správne vyplní. Musí prísť načas a v stave kedy je schopný vnímať, premýšľať a podľa možností pri tom aj sedieť na stoličke.

2.

Zabezpečiť, že miestnosť je vo forme, ktorá je nutná pre debatu (Oba tímy majú vlastný stôl, rovnako tak aj rozhodcovia, medzi nimi je dostatok priestoru a pokiaľ si to tímy vyžadujú tak je v miestnosti aj kecpult.)

3.

Ak je predsedajúcim stola, tak otvoriť debatu uvítaním a vyzvať prvého rečníka súhlasného tímu na prednesenie svojej reči 4.

Debatu pozorne vnímať a rozhodujúce údaje z nej si zapisovať, aby jeho následne rozhodnutie bolo na základe debaty, ktorá skutočne prebehla a nie na základe debaty, ktorú rozhodca očakával.

5.

Počas debaty zabezpečiť, že debata prebieha bez vyrušovania debatérov a v prijateľnom prostredí.

6.

Debatu ukončiť poďakovaním a oznámiť debatérom orientačnú dobu, ktorú potrebuje na rozhodnutie (toto sa opäť vzťahuje na hlavného rozhodcu).

7.

Rozhodnúť debatu!!! (Toto je pomerne dôležitá časť  a preto ju budeme osobitne rozoberať.)

8.

Podať debatérom spätnú väzbu, zároveň im oznámiť svoje rozhodnutie, toto rozhodnutie pre debatérov zdôvodniť, objasniť im chyby, ktoré pri debate spravili a rozdať im rozhodcovské zápisy.

Rozhodovanie Než si vysvetlíme, ako by asi tak malo vyzerať rozhodovanie a následná spätná väzba s debatérmi, ukážeme si niekoľko bodov, ktoré by rozhodca mal spĺňať. Aj keď sa aj najskúsenejším rozhodcom stáva, že niektoré porušia. Tieto body môžu na prvý pohľad vyzerať triviálne, ale je povinnosťou skutočne každého rozhodcu v každej (zlej či dobrej) debate uistiť sa, že sa im pri svojom rozhodnutí bude venovať.

95

Dobrý rozhodca: 1. Rozhoduje na základe argumentácie oboch tímov.

2. Rozhoduje výhradne na základe argumentácie oboch tímov.

3. Pozerá sa na debatu z globálneho hľadiska.

4. Neberie pri debate do úvahy svoj názor.

5. Necháva pri debate svoje odborné vedomosti stranou.

6. Má pri rozhodovaní systém.

7. Nemení svoje rozhodnutie.

8. Dokáže vysvetliť prečo sa rozhodol ako sa rozhodol.

9. Vie čo pri spätnej väzbe hovorí, a prečo to hovorí.

10. Je k debatérom slušný a ústretový.

1. Dobrý rozhodca rozhoduje na základe argumentácie oboch tímov.

Bod číslo 1 je pomerne samo vysvetľujúci a je teda jasné, že debatu je nutné rozhodnúť iba na základe argumentov, ktoré tímy priniesli a to v tej konkrétnej forme ako odzneli v debate. Napriek tomu, že veľká časť debatnej obce má skutočne vysoký sexappeal, je nutné sa vyvarovať rozhodovaniu podľa osobných preferencií, ako je výzor, a rozhodovať hlavou. Pri niektorých debatách sa niektorí rozhodcovia napríklad rozhodovali na základe toho, ktorý tím mal zatiaľ na turnaji koľko bodov, aby sa jeden z nich necítil „ukrátený“ alebo podľa toho, ktorý tím bol krajšie oblečený.

Toto sú konkrétne príklady rozhodnutí, ktoré považujeme za vrcholne nežiaduce.

2. Dobrý rozhodca rozhoduje debatu výhradne na základe toho, čo v debate odznelo.

Občas sa stane, že rozhodca sa priveľmi sústredí na detaily a tak rozhoduje inú debatu, než v skutočnosti odznela. Tento bod je preto dôležitý, aby nenastal jeden z nasledujúcich troch prípadov: Pri prvom sa jedná o situáciu, keď rozhodca nebol dosť vnímavý a tak si veľkú časť debaty jednoducho domyslel. Keďže debata sa rozhoduje na základe toho, čo v nej odznelo, tak je takýto postup neprípustný. Druhý prípad môže ľahko nastať, ak má rozhodca vopred akési očakávania, ako bude debata prebiehať. Tak namiesto toho aby vnímal tú skutočnú debatu, vníma tú, ktorá mu prebieha v hlave. Preto by rozhodca nemal mať konkrétnejšie očakávania o priebehu debaty.

V treťom, možno najťažšie odlíšiteľnom prípade, sa jedná o rozhodcu – špekulanta.

Niektorí rozhodcovia sa niekedy nechajú uniesť debatou a rozmýšľajú nad zamlčanými následkami alebo princípmi toho, čo debatéri práve vravia. Na takýchto únikoch nie je v zásade nič zlé, ak sa z nich rozhodca ešte dokáže vrátiť. Problém totiž nastáva vtedy, ak si rozhodca na debatu „nabalí“ veľké množstvo vlastných myšlienok a rozhoduje túto „obohatenú“ verziu debaty (jedná sa o podobný prípad, ako v bode 3, keď sa rozhoduje na základe odborných vedomostí). Napríklad ak debata o sociálnom štáte prebieha s ohľadom na dopad na chudobných, ktorí majú ohrozený prístup k vzdelávaniu a zdravotníctvu, nemá rozhodca právo sa pri rozhodovaní zamýšľať napríklad nad tým, aký by mali debatované alternatívy dopad na slobodné matky alebo bezdomovcov – debata tak stráca svoj pôvodný charakter.

Takisto je chybou, ak sa rozhoduje na základe siahodlhej úvahy, z ktorej vyplynie, že si napríklad argumenty súhlasného tímu protirečia, napriek tomu, že nesúhlasný tím to ani náhodou nezmienil. Opäť, rozhodovať sa má na základe toho, čo ktorý tím povedal počas debaty. To samozrejme neznamená, že rozhodca má vyžadovať matematicky presnú argumentáciu. Ak rozhodca zo slov tímu pochopil, kam argument tímu smeruje, tak ho môže uznať a nemusí byť zbytočne prísny. Pokiaľ je uvažovanie rozhodcu v súlade so zdravým rozumom, tak je možné takýto argument prijať.

96

3. Dobrý rozhodca sa pozerá na debatu z globálneho hľadiska.

Tento bod veľmi často zvyknú porušiť menej skúsení rozhodcovia, ktorí ešte v rozhodovaní nemajú toľko cviku. To, samozrejme, neznamená, že sú voči takejto chybe skúsenejší rozhodcovia imúnni. Tím, ktorý prehrá debatu, sa zvykne niekedy cítiť ukrivdený a zdôvodňuje to vyjadreniami ako „ale my sme to v druhej reči povedali.“ Pokojne to môže byť pravda, to skutočne mohlo v druhej reči odznieť, a možno to bola veľmi trefne formulovaná myšlienka, na ktorú oponent nevedel ako zareagovať, no tím mohol stále legitímne prehrať. Ako je to možné? V niektorých príručkách sa hovorí, že debata nie je ako napríklad futbal, lebo sa nedá rozhodovať na góly, skôr musia rozhodcovia posúdiť, ako jednotlivé tímy hrajú. Súčasťou toho (nazvime to napríklad stratégiou tímu) je aj to, kto hrá v bráne a kto komu kedy prihrá loptu. V debate takisto nie je jedno, ktorý rečník je na ktorej pozícii a kedy a v akej forme v debate odznejú zásadné argumenty. Ak má rozhodca posudzovať, ako tímy debatujú, musí posudzovať celý tím, nie iba jeho najsvetlejší (alebo v opačnom prípade najslabší) moment niekde v polovici druhej reči. Náš sťažujúci sa tím napríklad mohol nastúpiť proti tímu, ktorý bol oveľa konzistentnejší než on, alebo mohol podstatným otázkam v debate venovať väčšinu svojich rečí, na rozdiel od sťažovateľov, ktorí v konečnom dôsledku len slepo triafali argumenty.

4. Dobrý rozhodca neberie pri debate do úvahy svoj názor.

Kvalitný rozhodca debatu rozhoduje s otvorenou mysľou a bez ohľadu na to, aké sú jeho osobné preferencie v danej problematike. Je absolútne neprípustné, aby rozhodca v debate na tézu Eutanázia by mala byť povolená rozhodol v prospech nesúhlasného tímu z dôvodu, že on sám eutanáziu neschvaľuje, a teda nebude podporovať ani ľudí, ktorí ju obhajujú.

5. Dobrý rozhodca necháva pri debate svoje odborné vedomosti stranou.

Tento bod adresuje situáciu, kedy rozhodca má v debatovanej problematike oveľa viac jasno. Rozhodca nesmie byť pri svojom rozhodnutí ovplyvnený vlastnými špecifickými odbornými znalosťami. Napríklad, ak ste právnikom a viete o tom, že hlavný argument S tímu bol práve vyvrátený rozhodnutím Medzinárodného súdneho dvora z minulého týždňa, nemali by ste za to tím penalizovať. Na to, aby nefunkčná teória súhlasného tímu padla, na ňu ale musí odpovedať nesúhlasný tím, samozrejme, s teóriou kvalitnejšou, ktorá sa minimálne viac blíži pravde, a zároveň je nesúhlasný tím schopný ju obhájiť.

Rozhodca má samozrejme právo od debatérov očakávať orientáciu vo všeobecnom rozhľade. Síce sa ten pojem ťažko definuje, môžeme sa zhodnúť na tom, že doň určite patrí učivo základnej a strednej školy. Za neznalosť vo všeobecnom rozhľade môže rozhodca penalizovať tím znížením bodov za argumentáciu alebo refutáciu.

Nemal by sa tím však riadiť pri rozhodovaní o konečnom výsledku debaty.

6. Dobrý rozhodca vie, na základe čoho sa rozhoduje.

Na tento bod neexistuje univerzálny „recept.“ Jedná sa pri ňom o to, aby debaty neboli rozhodované podľa momentálneho rozpoloženia rozhodcovej mysle, aj keď uznávame, že tento stav je skôr ideálom, dá sa k nemu blížiť, ale nevieme ho dosiahnuť. Súbežne s naberaním skúseností v rozhodovaní debát by sa rozhodcovia mali snažiť vytvoriť si čo sa niekedy nazýva aj „rozhodcovskou filozofiou“ – systém priorít, ktoré dotyčný rozhodca považuje v debate za najdôležitejšie, takých vecí v debate, ktoré si potrebuje ujasniť ako prvé, keď ju vidí. Sprievodným znakom toho, keď rozhodca takýto systém nemá, je aj to, že svoje rozhodnutie každú chvíľu mení a nie je si ním istý. Toto má následne vplyv na to, že jeho spätná väzba pôsobí rovnako neisto a chaoticky. Dobrý rozhodca dôkladne zváži, aké sú dôvody pre rozhodnutie, pretože iba pri rozhodcovi, ktorý si je istý svojím rozhodnutím sa debatéri necítia ukrivdene.

97

Niekedy sa však stane, že debata je natoľko chaotická, že rozhodcovi trvá veľmi dlho vôbec si v nej spraviť poriadok. V takom prípade sa ťažko uplatňuje akýkoľvek systém v rozhodovaní (ak sa nemá rozhodovať porušením niektorého z troch predchádzajúcich bodov, čo je však, ako sme si už povedali, neprípustné). Ak takú debatu rozhodujú traja rozhodcovia, spätná väzba môže vyznieť až trojnásobne nejednoznačne. Dobrý rozhodca sa však pri takej debate nevzdá. Dobrý rozhodca si vždy nájde nejaké kritérium, na základe ktorého sa dá rozumne rozhodnúť debata.

Pri zdôvodnení rozhodnutia však debatérov upozorní na to, že sa mu v debate ťažko vyznalo, a že sa preto musel rozhodnúť na základe toho a toho, a poradí im, ako majú rozhodcov v budúcnosti ušetriť týchto problémov.

Spätná väzba a vysvetlenie rozhodnutia debatérom Spätná väzba je v kombinácii s kvalitným rozhodnutím to najhlavnejšie, čo má rozhodca na starosti. V debatnom žargóne sa spätná väzba označuje aj anglickým termínom „feedback.“ Spätná väzba značí, že rozhodca po skončení debaty a rozhodnutí sa, ktorý tím podľa neho vyhral, má povinnosť zhrnúť priebeh debaty, poukázať na miesta kde sa vyskytli chyby a vysvetliť debatérom spôsob ako sa týmto chybám vyvarovať. Rovnako tak musí debatérom svoje rozhodnutie zdôvodniť a objasniť čo je potrebné zlepšiť do budúcnosti, ak chce tím, ktorý prehral, ďalšiu debatu vyhrať. Dobrou radou je, aby sa samotné rozhodnutie nechalo až na záver feedbacku. Takto sa nestane, že debatéri, ktorí sú po debate unavení stratia koncentráciu a prestanú feedback poslúchať.

Z charakteristiky dobrého rozhodcu je počas spätnej väzby potrebné dodržať prístupy, ktoré sú v bodoch 7 až 10. Aj keď je pri feedbacku menej zásad ako pri rozhodovaní, sú o to závažnejšie. Nedodržanie ktoréhokoľvek z týchto bodov, totiž zamedzuje tomu, aby debatér dobre pochopil ako sa zlepšiť a to je základným poslaním feedbacku.

7. Dobrý rozhodca nemení svoje rozhodnutie.

V prípade, že ste neboli schopný dodržať bod číslo 5, je pravdepodobné, že ste mali problém s dodržaním bodu číslo 4 (rozhodovanie bez systému). Keďže pri rozhodovaní debaty nie je rozhodujúci iba výsledok, ale aj to, či sa rozhodca dopracoval k výsledku správnym spôsobom, je tak veľký dôraz kladený práve na systém v rozhodovaní a schopnosť následne svoje rozhodnutie obhájiť. Často sa stane, že debatéri si nechcú prehru len tak pripustiť a rozhodca musí svoje rozhodnutie obhajovať. Keďže debata nie je kategóriou absolútnou, tak kvalita toho, či rozhodol správne sa dá hodnotiť iba podľa toho, ako je schopný si svoje rozhodnutie „ustáť.“ Pokiaľ rozhodca pôsobí, že ho sebe menšia výčitka rozhodí a nie je schopný si svoj verdikt obhájiť a kvalitne vysvetliť, má to za následok stratu dôvery debatérov v jeho rozhodcovské schopnosti. No a priznajme si, kto z nás by chcel súťažiť, keď má dojem, že mu rozhodujú nekvalitní rozhodcovia. Špeciálne ak sa jedna o súťaž, kde sa víťaz určuje na základe veľmi subjektívneho vnímania práve rozhodcu. To, že schopnosť rozhodcu obhájiť si svoje rozhodnutie je významná, je zjavné. Preto je nutné, aby rozhodca bol schopný svoje rozhodnutie dostatočné objasniť, obhájiť a vysvetliť. Taktiež je však dôležité, aby si rozhodca zachoval schopnosť kritického myslenia aj voči svojmu vlastnému rozhodnutiu a premýšľal aj nad tým, či výčitky, ktoré debatéri môžu mať, nie sú legitímne.

8. Dobrý rozhodca dokáže vysvetliť prečo sa rozhodol ako sa rozhodol.

Keďže podstatou feedbacku je, aby sa debatéri poučili z toho, kde urobili chybu a čo majú do budúcna spraviť inak, je rozhodca, ktorý nespĺňa bod 7, pre debatný program úplne zbytočný. Povedať, či sa mi viac páčilo to čo vravel súhlasný tím alebo nesúhlasný tím dokáže skutočne každý. Ale pretože debaty nie sú Miss Universe a samotné rozhodnutie debatérov nikam neposúva, je potrebné, aby

98

rozhodca vedel dostatočne jasne, zreteľne a ochotne debatérom objasniť, na základe čoho sa rozhodol a čo treba do budúcna pozmeniť.

Ak má rozhodca pocit, že by debatérom vedel poskytnúť viac rád, ale nechce ostatných oberať o čas, môže to vyriešiť tak, že im povie, že sa im môže venovať aj po skončení feedbacku.

9. Dobrý rozhodca vie čo pri spätnej väzbe hovorí, a prečo to hovorí.

Tento bod nám pomáha udržať si u debatérov záujem. Pokiaľ sa pri feedbacku rozhodca drží praktických rád, ktoré sú skutočne potrebne pre debatérov, tak je potom feedback veľmi účinný. Niekedy je však potrebné zo strany rozhodcu vedieť si povedať, kedy informácie, ktoré sa snažím posunúť ďalej už na debatéra nemajú dosah a nič nové mu neprinášajú. V takom prípade sa kvalitný feedback mení na mudrovanie, čo je záležitosť ktorej sa treba vyvarovať. Takéto mudrovanie je kontraproduktívne, lebo podobne ako pri rozhodcovi, ktorý si nevie obhájiť rozhodnutie, aj tu stráca debatér dôveru v rozhodcu. Rozhodca nepovie debatérovi nič užitočné, čo by mu pomohlo sa do ďalšej debaty zlepšiť. Okrem toho zaberá čas ostatným rozhodcom, ktorý by debatérovi mohli pomôcť viac. Debatéri sa po feedbacku, ktorý pozostáva z mudrovania cítia unavení a nie sú schopní sa už sústrediť na ďalšie feedbacky, ktoré by im mohli pomôcť.

Môže sa však stať, že rozhodca „mudruje,“ lebo chce debatérom úprimne pomôcť a ináč by mal výčitky, že toho hovorí málo. V takom prípade je ale dobré debatérov na rovinu upozorniť, že rady, ktoré im dávame, nemusia byť absolútne platné, alebo im prezradiť, zo slov ktorého rozhodcu čerpáme svoje múdrosti. Treba si ale dať veľký pozor na to, aby sme vystupovali sebavedome a debatéri si nemysleli, že nerozhodujeme vlastnou hlavou.

10. Dobrý rozhodca je k debatérom slušný a ústretový.

V poslednom bode ide o to, aby sa rozhodca správal k debatérom za každých okolností slušne. Počas celého trvania debaty platia pravidlá slušného správania sa a korektnosti v plnej miery ako na debatérov, tak aj na rozhodcov. Rozhodca sa v žiadnom prípade nesmie cítiť oproti debatérom povýšene a už vôbec nesmie klesnúť na úroveň toho, aby debatérov urážal. Jedná sa napríklad o prípady, keď rozhodcovia debatérom povedia, že ich debata bola „hrozná“ alebo že sa od nich ako od začiatočníkov ani nedalo veľa čakať. Debata má viesť k porozumeniu a schopnosti poukázať na chybu v zmýšľaní bez toho, aby druhá strana bola urážaná. Pokiaľ toto chceme docieliť u debatérov, tak sa k tomu, samozrejme, nesmieme znižovať ani u rozhodcov. Viac k ohľaduplnému prístupu k debatérom v radách na záver.

Na záver si zhrňme, ako by rozhodca vyzerať nemal: Zlý rozhodca: 1. Nerozhoduje podľa argumentácie (ale podľa výzoru, obdobných preferencií...)

2. Rozhoduje inú debatu (dáva tímom do úst slová, ktoré nepovedali).

3. Nerozhoduje podľa celkového obrazu, preháňa detaily.

4. Rozhoduje podľa vlastného názoru.

5. Rozhoduje podľa vlastných, odborných vedomostí.

6. Nemá v rozhodovaní systém.

7. Mení svoje rozhodnutie.

8. Nevie vysvetliť svoje rozhodnutie.

9. Mudruje.

10. Uráža.

99

Dobré (a dôležité) rady na záver Vnímanie a zápis debaty Je pochopiteľné, že z informáciami nabitej hodiny si človek nebude pamätať každý detail, ale to však neznamená, že rozhodca môže vynechávať a ignorovať debatéra.

Je jeho povinnosťou čo najpozornejšie vnímať, čo sa mu debatér snaží povedať. Je taktiež nutné, aby sa rozhodca snažil debatu vnímať nestranne a s otvorenou mysľou. Zápis debaty nie je striktne daný a samozrejme, že každý rozhodca si môže zapisovať debatu ako chce (to sa týka vlastných poznámok a nie vypĺňania rozhodcovského zápisu). Ako najvhodnejšia forma sa ukázal zápis do tzv. flowsheetu, teda papiera rozdeleného na šesť stĺpcov (podľa rečníkov 1S, 1N, 2S...3N) Takto máte v stĺpcoch napísané argumenty jednej strany. Hneď vedľa je stĺpec, kde môžete zapisovať reakcie oponenta prípadne niekam pod čiaru aj vlastne postrehy.

Značne to pomáha sa v problematike zorientovať a hlavne vám nič závažné neunikne. Ak sa stane, že rečník, ktorý práve hovorí, má vo svojej reči chaos, neznamená to, že si aj jeho reč musíme zapísať rovnako chaoticky. Je dobré snažiť sa ju utriediť do väčších myšlienkových celkov už na papieri s poznámkami. Dosah tejto činnosti spočíva v tom, že rozhodnutie bude do veľkej miery závisieť od toho, čo si rozhodca počas debaty zapísal. Rozhodca sa počas debaty a až do rozhodnutia nesmie s inými ľuďmi rozprávať o priebehu debaty.

Rozhodcovský zápis Vypĺňanie rozhodcovského ballotu je vhodné robiť priebežne. Najlepšie je teda si ešte pred debatou vyplniť záležitosti, ktoré sú známe ako napríklad mená debatérov, názvy tímov, či miestnosť. Priebežne počas debaty je vhodne si už vypisovať hodnotenia jednotlivých debatérov ako aj komentáre k ich výkonu. Týmto spôsobom po skončení debaty potrebujeme menej času, prípadne čas, ktorý by sme tomuto venovali môžeme využiť na prípravu feedbacku alebo na rozhodnutie. Úlohy tímov a bremeno dôkazu V debate Karla Poppera existuje tzv. bremeno dôkazu, ktoré leží na pleciach súhlasného tímu. Znamená to, že je úlohou súhlasu svoje tvrdenia dostatočne v priebehu debaty potvrdiť, podporiť, dokázať a podržať. Aj keď hlavnou úlohou nesúhlasného tímu je vyvrátiť pozíciu súhlasného tímu, je jeho úlohou aj zaujatie vlastnej pozície. Rozhodca musí byť schopný po debate rozpoznať stanovisko nesúhlasu. Napríklad ak nesúhlasný tím tvrdí, že súhlasný plán v konečnom dôsledku nič nezmení, a zároveň prináša negatíva, tak je tu nekonzistentnosť v stanovisku nesúhlasu. To znamená, že rozhodca na konci debaty nie je schopný rozpoznať stanovisko nesúhlasu, lebo sa snažili presadzovať dve odlišné stanoviská naraz.

Tu by sme ale chceli upozorniť na existenciu legitímneho debatného postupu – stratégie even if - ktorý je niekedy mylne považovaný za prejav nekonzistentnosti. Pri tomto postupe debatér na jednej strane vyvracia časť oponentovej línie, ale na chvíľu toto vyvracanie „pozastavuje,“ aby sa zamyslel nad tým, čo by bolo keby jeho oponent predsa len mal pravdu (odtiaľ even if) a následne ukáže, že zvyšok oponentovej línie aj tak nestačí na to, aby vyhral debatu. V praxi to môže vyzerať napríklad tak, že debatér napadne veľkorysý plán budovania vodných priehrad na základe toho, že preukáže, že štát na to nevie nájsť finančné zdroje, ale keby aj vedel, malo by do škodlivý dopad na životné prostredie.

Strety v chápaní tézy Občas sa stáva, že debatéri sa nezhodnú vo svojich predstavách o tom, čoho sa téza týka. Pri rozhodovaní je potom vždy ťažké určiť, ktorú stranu si vybrať prípadne ako takúto debatu hodnotiť. V podstate sú tri možné situácie, ktoré môžu v tomto

100

smere v KP debate nastať. Akákoľvek ďalšia situácia je následne iba variáciou na jednu z týchto modelových situácií.

Najjednoduchším, a zároveň aj najžiadanejším prípadom je pokiaľ sa oba tímy zhodnú v chápaní tézy. Potom debata prebieha na pôde, ktorú si debatéri sami určili.

Druhým prípadom, ktorý je tiež pomerne jednoduchý na rozhodnutie je, že súhlasný tím je vo svojom poňatí tézy mimo jej pôvodného znenia, ale nesúhlasný tím proti tomu nenamieta. Potom môže debata prebehnúť na poli vymedzenom súhlasným tímom.

Posledným prípadom, ktorý je ale už o niečo ťažším je ak sa súhlasný tím nachádza mimo tézu a nesúhlasný tím sa proti tomuto ohradí a prinesie férové vymedzenie, debata má prebiehať na území, ktoré vymedzil nesúhlasný tím. Náročnosť tejto možnosti spočíva práve v tom, že rozhodca musí rozhodnúť, ktorá definícia je férovejšia, resp. ktorá je viac v súlade so zdravým rozumom a lepšie vystihuje podstatu tézy.

Komunikácia s debatérmi Je vhodné sa snažiť o odľahčenú atmosféru už pred debatou. Pre veľa, hlavne začínajúcich, debatérov je už samotný faktor rozprávania pred obecenstvom (aj keď často len trojčlenným) dosť stresujúcim zážitkom. Na to, aby debatéri podali čo najlepší výkon je výhodné, ak sa necítia že sú v nepriateľskom prostredí. Okrem toho je uvoľnenejšia nálada na debate vedie k tomu, že debatéri sú si istejší tým, čo hovoria a sebadôvera má na kvalitu reči veľký efekt. Samozrejme všetko s mierou, cieľom je dosiahnuť, aby sa necítili pod prílišným tlakom, nie zbaviť ich pocitu zodpovednosti, ktorý ich má motivovať.

Počas debaty by rozhodca nemal do debaty zasahovať, pokiaľ nedochádza k zjavnému hrubému porušovaniu formálnych pravidiel debaty (porušenie následnosti rečníkov, nedodržiavanie času, či výtržnosti zo strany publika). Mimo toho je však vhodné, pokiaľ rozhodca z času na čas dá debatérom najavo, že vníma to čo hovoria. Hlavne začínajúcich debatérov povzbudí, pokiaľ im rozhodca občas prikývne, alebo sa na nich usmeje. Štruktúra feedbacku Mimo už spomínanej sendvičovej formy je veľkou pomôckou rozdeliť si ako bude feedback podaný. Keďže debata trvala hodinu a záležitostí, ktoré si zaslúžia byť okomentované je mnoho, je ľahké sa pri feedbacku stratiť v tom, čo sme vlastne chceli tým, či oným povedať. Z tohto dôvodu, je dobré sa rozhodnúť ešte pred feedbackom, ako budeme postupovať. Aj najlepší rozhodcovia si premyslia alebo dokonca spíšu hlavné body svojho feedbacku, než by pustili debatérov naspäť do miestnosti.

Veľmi časté sú dve formy feedbackov. Jedna forma je, že sa rozhodca rozhodne, že debatu zhrnie po hlavných stretoch v debate. To značí, že rozhodca bude opisovať ako sa v debate vyvíjali a striedali pozície ohľadne najvýznamnejších bodov, ktorých sa dotkli oba tímy. Komentáre k jednotlivým rečníkom a stratégiám oboch tímov následne vyjadruje práve skrz optiku týchto stretov a toho, aký mali jednotliví rečníci, či stratégie vplyv na vývoj debaty a stretov.

Druhou formou je zhrnutie debaty po rečníkoch. To jednoducho značí, že rozhodca postupne komentuje rečníkov ako vystúpili v debate a aký bol ich prínos, či chyby.

Výhodou tejto formy je, že len veľmi málo veci ostane nepovšimnutých, avšak za cenu časovej náročnosti.

101

Sendvičová metóda Cieľom feedbacku je v prvom rade vysvetliť debatérom ako môžu chyby, ktoré spravili vylepšiť. Preto je podstatné aby bol feedback pozitívne a konštruktívne ladený. Najjednoduchšou metódou ako dosiahnuť, že sa debatérom povedia chyby bez toho, aby boli celkom zdrvení, je tzv. „sendvičová metóda“, t.j. ich na začiatok pochválite za niečo, čo bolo v debate pozitívne, následne objasníte chyby a spôsob ako na nich popracovať a nakoniec ich znova pochválite, podľa možnosti za niečo ďalšie a nie znova za to isté ako na začiatku.

Debata po debate Niekedy sa stane, že debatéri sú tak zanietení do obhajovania svojej pozície v debate, že toto zanietenie následne prinesú so sebou aj na feedback. Nenechajte sa zmiasť, spätnú väzbu dávajú rozhodcovia, nie debatéri. Je totálne v poriadku, ak sa debatéri chcú opýtať na niečo, čo im nie je jasné, prípadne požiadať o „dovysvetlenie“ pokiaľ niečomu nepochopili zo samotného feedbacku. Ale neznamená to, že debatéri začnú nanovo vysvetľovať veci, ktoré nie sú jasné z debaty. Je to zbytočné, lebo rozhodca svoje rozhodnutie nezmení. Debatéri mali na objasnenie svojho stanoviska cca. jednu hodinu.

Nudné feedbacky Niekedy sa stáva, že toho debatérom chceme veľa povedať. Zahrnúť ich množstvom informácii však nemusí byť veľmi účinné. Debatéri totiž od určitého bodu prestávajú počúvať. Kedy sa to stane, závisí predovšetkým od únavy a ich celkového postoju k debate. Pre rozhodcov je preto dôležité udržať si pozornosť debatérov. Môžu sa o to snažiť humorom, zapojením debatérov do feedbacku alebo ináč. Keď si však všimnú, že debatéri ich definitívne nepočúvajú, treba byť pripravený feedback dôstojne ukončiť. Plne chápeme rozhorčenie rozhodcov nad predčasným ukončovaním svojich inteligentných a poučných feedbackov, ale možno nie všetci debatéri na ne dostatočne dozreli.

Opakovanie vo feedbackoch Ďalším častým javom je nedynamickosť feedbackov a opakovanie vecí, ktoré už aspoň raz vo feedbacku odzneli. Dobrý rozhodca by sa mal snažiť doplniť svojich predchodcov a priniesť do feedbacku niečo nové, tak ako by sa napríklad tretí rečník mal snažiť prezentovať debatu novým spôsobom. Debatérom, ani rozhodcovej povesti, nepomáha, ak je jeho feedback plný fráz, ktoré debatéri už raz, možno v trošku pozmenenom znení, počuli.

102

Socializácia a vystupovanie trénera v debatnom klube Debata je tak trochu kolektívnym športom. A podobne, ako je súdržnosť kolektívu a dobrá tímová atmosféra dôležitá vo futbale či hokeji, tak je potrebná aj v debatnom klube. Je vynikajúce, ak debatéri nechodia na stretnutia len kvôli samotným debatám, ale aj preto, že tam stretnú dobrých kamarátov a cítia sa tam príjemne.

Dvomi prostriedkami, akými je takýto stav možné dosiahnuť, sú vhodná socializácia a primerané vystupovanie trénera.

Vhodná socializácia Socializáciu by sme mohli rozdeliť do dvoch základných bodov, a to na tú, ktorá prebieha v rámci jedného debatného klubu, a tú, ktorá prebieha pri stretnutiach viacerých klubov z rôznych škôl.

Začnime pohľadom dovnútra klubu. Ak sa študenti, ktorí sa prihlásia na debatný klub, navzájom dovtedy nepoznali, je na prvých hodinách okrem vysvetľovania základov debaty veľmi užitočné snažiť sa o to, aby sa zoznámili, čo je cieľom aj kapitoly 1 tejto príručky. Zoznamovacie aktivity by mali pomôcť nielen k tomu, aby si študenti navzájom pamätali svoje mená, ale aby sa aj dozvedeli čo to o svojich záujmoch a záľubách a trošku sa pri tom zabavili, prípadne zasúťažili si. Ďalším krokom môžete situácii pomôcť najmä počas neskorších stretnutí, keď už sa bude debatovať. Snažte sa trojice debatérov v tímoch najmä zo začiatku čo najviac miešať, aby spolu nedebatovali stále rovnakí traja kamaráti. Tým dosiahnete nielen bližšie zoznámenie sa čo najväčšieho počtu debatérov, ale zároveň sa vám ľahšie podarí nájsť ideálne zloženie tímov z debatérov, ktorí budú navzájom efektívne spolupracovať. Takýto postup môžte uplatniť okrem samotnej debaty aj na iné aktivity v klube, napr. skupinové vyhľadávanie informácií na nejakú tému, vypracovávanie rôznych debatných cvičení, atď.

Pokiaľ sa jedná o socializáciu vašich debatérov s debatérmi iných klubov, tu existuje tiež viacero možností. V prvom rade, samozrejme, odporúčame prihlásiť vaše debatné tímy na čo možno najväčší počet debatných turnajov. Tieto účasti poskytujú hneď niekoľko výhod. Prvou je princíp súťaživosti, ktorý môže vo vašich debatéroch vzbudiť motiváciu vyhrávať, teda pracovať na sebe a zlepšovať sa v debatných zručnostiach. Druhou je kontakt s inými debatnými klubmi, ktoré môžte rôznymi spôsobmi ďalej rozvíjať (viď nasledujúci odstavec). Treťou, tou najviac socializačnou, je kontakt s inými debatérmi. Nielenže sa takto môžu utvoriť nové kamarátstva, ale vaši debatéri získajú pocit, že nie sú nejakým spôsobom divní a osamotení vo svojich aktivitách, čo sa im pri zakladaní nového debatného klubu na škole občas môže zdať, ale že patria do akejsi väčšej rodiny debatérov po celom Slovensku i vo svete.

Počas jednej sezóny sa uskutoční aspoň 5 stredoškolských debatných turnajov v slovenčine. Hluché miesta medzi termínmi týchto turnajov môžte vyplniť napríklad medziklubovou spoluprácou. A to napríklad pozvaním iného klubu či klubov na vašu školu, kde zorganizujete akýsi miniturnaj. Tým viac súťaživým dáte ďalšiu príležitosť ukázať sa, tým menej súťaživým ďalšiu príležitosť nechať sa zlákať túžbou po výhre.

S ostatnými klubmi môžte takisto spolupracovať pri návšteve alebo priamo organizácii rôznych prednášok, besied alebo seminárov, ktoré potom môžte spoločne rozoberať.

Vystupovanie trénera

103

Dôležitou úlohou, ktorú treba najmä pri prvých stretnutiach z pozície trénera zvládnuť, je vzbudiť u študentov záujem o debatu. Ten je na debatných stretnutiach potrebný najmä preto, že sa počas nich kladie oveľa väčší dôraz na prácu samotných študentov. Ak nebudú motivovaní a budú aktivity zámerne bojkotovať, tak sa vo výuke ďaleko nedostanete. Najlepšie sa vytvoriť záujem podarí, ak sa pokúsite čo najviac odlíšiť debatné stretnutia od ostatných hodín, a to ako v rovine samotnej náplne hodiny, tak aj v rovine prístupu učiteľa. Čo sa týka náplne stretnutia, pokúste sa študentom debatu podať viac ako stretnutie priateľov a známych, ktorí majú záujem sa v niečom zdokonaliť, než ako vyučovaciu hodinu. Vysvetlite im, že debata nie je predmet sám pre seba, ale že im bude pomáhať rozmýšľať a orientovať sa v iných predmetoch, témach a problémoch, s ktorými sa v živote stretnú. Nezaťažujte študentov zbytočnými testami a známkovaním ich znalostí, to stačí urobiť raz za polrok. Radšej sa čo najviac venujte napredovaniu v samotnej debate a debatných cvičeniach. Čo sa týka samotného prístupu Vás, ako trénera, k študentom, pokúste sa byť viac kamarát, ktorý chce poradiť, ako učiteľ. Samozrejme, je potrebné, aby tréner mal istú autoritu. Vôbec ale nezaškodí, ak sa aj on bude zapájať do cvičení na stretnutiach, ak bude členom tímu alebo sa aspoň bude spolu s debatérmi pripravovať na debatu.

Výborné je, ak sa mu podarí vytvoriť si so študentmi taký vzťah, že si pôjdu debatovanú tézu či obsah stretnutia po jeho skončení niekam rozobrať, napr. sadnúť si na kofolu. Ak nemáte čas Vy, môžete k takému niečomu aspoň nabádať debatérov. Netreba sa báť, že by takéto aktivity podrývali autoritu trénera. Tá by však mohla utrpieť tým, ak by študenti videli, že tréner v debate tápe a nemá ich teda veľmi čomu naučiť. Práve preto bola vytvorená táto príručka – tréner by si mal vždy pred hodinou materiály týkajúce sa príslušného stretnutia poctivo preštudovať.

104

Problémy s chodom debatného klubu Debatný klub je živý organizmus.

Pri jeho vedení sa môžete stretnúť z komplikovanými situáciami, ktoré mu môžu škodiť. Týmto textom sa snažíme na prípadné nebezpečenstvá v budúcnosti upozorniť a poradiť s ich riešením. Na začiatok pripomíname radu z predchádzajúcej časti - Snažte sa z debatného klubu budovať dobrý tím. Niekedy to samozrejme ide aj samo, ale aktivity na budovanie tímu a preborenie ľadov sú vždy plus. Skrátka je vynikajúce ak na debatný nechodia ľudia kvôli debate, ale aj kvôli skvelému kolektívu a dobrej atmosfére.

1. Silné osobnosti Debatné kluby zo svojej povahy veľmi často priťahujú silné osobnosti, vodcovské typy s potrebou prezentovať sa a presadzovať svoje názory. Samotná koncentrácia tohto typu ľudí na malom priestor môže vyvolávať konflikty a odradzovať „slabšie osobnosti“ od práce v klube.

Na predídenie tohto problému môžeme urobiť niekoľko vecí. V tomto prípade, ako už bolo napísané, budujte tím. Znie to možno zbytočne, ale na väčších školách sa nemusia študenti hoci aj z jedného ročníka poznať. Rozhodne sa treba vyvarovať triešteniu klubu na menšie skupinky, skúste hľadať spôsoby ako podporovať spoluprácu „silnejších“ a „slabších.“, napríklad zostaviť tím pre cvičné debaty v tejto kombinácií.

Snažte sa silnejším osobnostiam dať najavo, že máte záujem, aby pôsobili v klube, ak sa budú pridŕžať určitých pravidiel. Pomôcť môže väčšie množstvo práce, ktorou „silnejších“ poveríte. Či už to bude viac výskumu pred debatou, organizáciu náboru alebo hľadanie financií. Ak sa jedná už o skúsenejších debatérov, môže im byt zverená starostlivosť o tréning nových debatérov.

2. Elitárstvo Debatný klub treba vnímať aj v celoškolskom prostredí. Debatné kluby veľmi často získavajú povesť elitných krúžkov, ktorých členovia sú k okolitému svetu nepríjemní a povýšenecký a nechcú medzi seba nikoho pustiť. Dbajte na otvorenosť klubu.

Snažte sa na všetky vaše podujatia pozývať aj nečlenov klubu, umožnite prístup na debatné stretnutia aj ľuďom, čo sa prišli len pozrieť, a hlavne robte kvalitný a pravidelný nábor nových členov.

3. Politizácia Debatný klub by mal postavený myšlienke otvorenej diskusie. Priodzene ale priťahuje stredoškolákov s vyhranenými politickými názormi – mladých pravičiarov aj anarchistov. Tí sa budú snažiť z klubu spraviť svoju baštu. Je skvelé, keď sa mladí ľudia zaujímajú o dianie vo svete bez toho, aby ich k tomu niekto nútil. Takýchto študentov ale obohatí, ak budú musieť z času na čas obhajovať názor, s ktorým úplne nesúhlasia. Jednak nebudú indoktrinovaní, jednak to z nich spraví lepších debatéerov. Dbajte tiež nato, aby klubové debaty neboli rozhodované politickodogmaticky.

Taktiež dávajte pozor, aby sa klub nestal centrom študentského odporu voči vedeniu školy. Je veľmi pravedepodobné, že študenti s najvýraznejšími názormi budú aj členmi klubu, no vysvetlite vedeniu aj študentom, že debatný program slúži na vzdelávacie účely.

4. Demotivácia

105

Debatovanie je relatívne náročná aktivita a počas roka budete viackrát pociťovať nedostatok motivácie v kolektíve, menej členov na stretnutiach a atď. Na predídene tejto situácie môžete urobiť niekoľko vecí. V prvom rade, dbajte nato, aby feedbacky po debatách boli konštruktívne a motivujúce, predovšetkým pre slavších alebo začínajúcich debatérov.. Nič neodradí debatéra, ako rozhodca, ktorý mu 30 minút prečistuje žalúdok. Taktiež možete debatovať občas „funny“ tézy, alebo namiesto debaty skúsiť nejakú debatnú hru, alebo iný debatný formát. Ak na to máte čas a prostriedky, skúste zorganizovať malý klubový turnaj, prípadne udržať počas celého roka klubovú ligu. V neposlednom rade sa môžete pokúsiť o debatný zápas s iným klubom.

5. Vymieranie klubu Absencia náboru nových členov je jedným z najčastejších dôvodov zániku debatných klubov.

• • • • •

•

Zorganizujte každý rok nábor nových členov, samotnú prácu s nováčikmi môžu vykonávať skúsenejší debatéri, Vy sa presňte do pozície supervízora.

Ak na začiatku nábor nebude úspešný, pokúšajte sa aj viackrát cez rok.

Požiadajte učiteľov, aby pre klub na svojich hodinách vytipovali študentov, a tých osobne oslovte.

Bude prospešné, ak na začiatku budú ich stretnutia nováčikov oddelené od zbytku práce v klube, a až postupom času ich zapojíte do bežných činností.

Veľmi častým problémom je aj to, že noví debatéri po prvotných neúspechoch a nepodarených rečiach klub natrvalo opúšťajú. Snažte cvičné debaty nastaviť tak, aby začiatočníci neboli prevalcovaní. Skúste ich niekedy dávať do tímov zo skúsenejšími debatérmi.

Každý by mal mať možnosť ísť na debatný turnaj. V jednom tíme môžu byť viac ako traja ľudia, môžu byť viacerí, ktorí sa striedať. Nováčikov motivujte k účasti v juniorskej lige.

6. Nezhody s vedením

Pozitívne prijatie debatného klubu vedením školy nie je vždy samozrejmé. Niektorý učitelia sa obávajú, že debatný je len miestom obyčajných a zbytočných hádok, prípadne, že slúži na propagáciu liberálnej alebo inej agendy.

V tejto situácií jasne vidieť dôležitosť toho, aby vedúcim klubu bol učiteľ. Ten by mal byť advokátom klubu pred učiteľským zborom, schopným vysvetliť svojim kolegom hodnotu debatovania. Pokiaľ takéto vysvetlovanie nepostačí, klub sa ako celok musí pokúsiť o pozitívnu sebaprezentáciu pred učiteľmi, ale takťiež študentami.

Zorganizujte ukážkové debaty, na ktoré pozvyte aj učiteľov. Zvolte tému, ktorá je pre nich zaujímavá a po debate nechajte priestor na otázky publika. Vystetlite prečo je debata dobrá pre Vás, ale zároveň čo pozitívne prináša škole. Zrejme nikdy nezískate podporu všetkých učiteľov, no pracujte aspoň na podpore väčšiny. O prezentáciu debaty sa môžete pokúsiť aj na bežných hodinách. Skrátené debaty k aktuálnym látkam, sú pre učiteľov väčšinou zaujímavé a získate si ich nimi na vašu stranu.

V neposledom rade nerobte to, čoho sa škola obáva, ak sa naplní niektorá námietka vedenia, prípadne s klubom budú iné disciplinárne problémy (zneužívanie ospravedlnení na debatné akcie), skomporomitujete debatný program na niekoľko rokov.

7. Financie

106

DK na svoje fungovanie potrebuje relatívne málo financií, najvačšiou položkou sú cestovné náklady a štartovné. Väčšinu klubov podporú rodičovské združenia, a istú spoluúčasť majú aj členovia klubu. Ak by sa z nejakého dôvodu nemohol tento systém ustanoviť aj na Vašej škole, môžete sa pokúsiť o lokálny „fundraising,“ osloviť miestne firmy a nadácie o žiadosťou finančnú podporu. Ďalšie informácie k tejto téme Vám poskytne Slovenská debatná asociácia.

107