Solárne Mestá by Lukáš Šíp

titulka final kresba final:SolarCity

27. 7. 2010

14:18

Page 1

SOLÁRNE MESTÁ

TEXTY PUBLIKOVANÉ V RÁMCI GRANTU VEGA 1/0847/08:

UPLATNENIE STRATÉGIE SOLÁRNYCH MIEST V PODMIENKACH SLOVENSKA

27. 7. 2010

14:06

Page 1

001 tiraz:SolarCity

STRATÉGIA SOLÁRNYCH TIRÁŽ MIEST

Solárne mestá Publikácia obsahuje texty, ktoré vznikli a boli publikované v rámci grantu VEGA 1/0847/08: Uplatnenie stratégie solárnych miest v podmienkach Slovenska

Vedúci projektu: Zástupca: Kolektív riešiteľov:

prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc. prof. Ing. arch. Julián Keppl, CSc. Doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. Ing. arch. Agnesa Iringová, PhD. Ing. arch. Lorant Krajcsovics, PhD. Ing. arch. Klára Macháčová Ing. arch. Henrich Pifko, PhD. Ing. arch. Jozef Spáčil, PhD. Ing. arch. Lukáš Šíp Doc. Ing. arch. Rudolf Šutovský, PhD. Ing. arch. Tibor Varga

Editori:

Ing. arch. Lorant Krajcsovics, PhD. Ing. arch. Lukáš Šíp

Vydala: Tlač: Grafický layout a spracovanie:

Slovenská technická univerzita v Bratislave Slovenská Grafia, a.s., Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava PC ARCH, FA STU Bratislava Ing. Matej Kotuľa

Ilustrácia na obálke: Vydanie / Rok: Náklad: ISBN:

Adelka Špačková prvé vydanie / 2010 120 kusov 978-80-227-3333-5

002 obsah:SolarCity

21. 7. 2010

SOLÁRNE MESTÁ

11:18

Page 2

21. 7. 2010

11:18

Page 3

002 obsah:SolarCity

STRATÉGIA SOLÁRNYCH OBSAH MIEST

Editoriál

01 JULIÁN KEPPL

Stratégia solárnych miest

02 KLÁRA MACHÁČOVÁ Právo na Slnko

03 HENRICH PIFKO, ROBERT ŠPAČEK Mestské charty

04 KLÁRA MACHÁČOVÁ

Udržateľná architektúra šetriaca prírodné zdroje

05 JANA GREGOROVÁ, ROBERT ŠPAČEK

Udržateľnosť ako podmienka kultivovanej obývateľnosti mesta

06 JARMILA BENCOVÁ Klasické mesto

07 JARMILA BENCOVÁ

Architektúra v šerosvite

08 KLÁRA MACHÁČOVÁ Solárna strecha

09 LORANT KRAJCSOVICS

Súčasné trendy riešenia nízkoenergetických budov

10 AGNESA IRINGOVÁ

Dostupnosť slnečného žiarenia a štruktúra fasády ako základný predpoklad návrhu solárneho domu

11 HENRICH PIFKO

Zelený urbanizmus

12 PETER BLÁHA

Slnečné mesto Zlaté piesky

13 ROBERT ŠPAČEK, LORANT KRAJCSOVICS, LUKÁŠ ŠÍP

Od udržateľného životného štýlu po koncept SolarCity

003 editorial:SolarCity

21. 7. 2010

SOLÁRNE MESTÁ

11:19

Page 4

003 editorial:SolarCity

21. 7. 2010

11:19

Page 5

STRATÉGIA SOLÁRNYCH EDITORIÁL MIEST

e zaujímavé sledovať ako sa úloha slnečnej energie v procese formovania architektonickej a urbanistickej štruktúry postupne mení. Prírodné štruktúry sa vždy prirodzene formujú v závislosti od svetelných podmienok, nakoľko pre ne slnečná energia predstavuje životnú nevyhnutnosť. Umelé štruktúry vytvárané človekom svoj vzťah k slnku a jeho energii v priebehu dejín neustále menili. Základnou otázkou zostáva: čo je hlavným zdrojom energie mesta? Bývanie, výrobný proces, mobilita – to sú všetko procesy, ktoré pre svoje fungovanie potrebujú energiu. Spoločnosť tento energetický dopyt v minulosti pokrývala z rôznych zdrojov. Môžeme konštatovať, že miera vplyvu slnka na formovanie architektonických a urbanistických konceptov v minulosti postupne rástla, resp. neustále rastie. Posledným štádiom tohto procesu zrejme budú variácie na koncept solárneho mesta. Vychádzame pritom z faktu, že slnečná energia má pre sektor stavebníctva azda najväčší potenciál. V ďalšom texte sa krátkym historickým exkurzom pokúsime poukázať na meniaci sa význam slnka v architektúre. Hmotovo-priestorové stvárnenie Sokratovho domu je absolútne podriadené geometrii slnečného lúča. Architektonická forma domu dovoľuje preniknúť „nízkemu“ zimnému slnku hlboko do dispozície a zároveň tieni „vysokému“ letnému slnku presahom strechy. Dispozícia domu vychádza z požiadaviek na tepelnú pohodu v jednotlivých miestnostiach. Na príklade Sokratovho domu vidíme ako architekt dovoľuje slnečnému žiareniu formovať jeho koncept; ako využíva slnečnú energiu „pasívnym spôsobom“, čím potvrdzuje dôležitosť úlohy slnka v architektúre. Rímsky teoretik architektúry Marcus Vitruvius Pollio popísal v roku 13 pred Kr. konštrukciu, ktorú nazval „analemma“. Išlo o nákres deskriptívnej geometrie s konštrukciou slnečných dráh

Na prahu solárnych miest v ortogonálnom priemete na vertikálnu rovinu s orientáciou sever - juh. Bol to návod na riešenie veľmi praktickej úlohy kalendára a časomiery v podobe slnečných hodín. Vitruvius pritom priznal, že tieto znalosti boli už vtedy veľmi staré, pravdepodobne z chaldejskej, t. j. novobabylonskej éry okolo roku 600 pred Kr.. Vo svojej knihe De architectura skúma vzťah medzi architektúrou a pohybom slnka po oblohe prostredníctvom tejto konštrukcie. Princíp Sokratovho domu tak dostáva za čias Vitruvia teoretickú podobu. Románska a gotická sakrálna architektúra pracuje skôr s duchovným vyžarovaním svetla ako energetickým. Stredoveké mestá formovali hlavne sociálne a kultúrne aspekty, v súčinnosti s prírodným prostredím. Fortifikačný systém obmedzoval rozvoj miest a tým vytváral tlak na čo najintenzívnejšie využitie plochy. Svetelná hygiena bola aj z tohto dôvodu v stredovekých mestách výrazne zanedbávaná. Tradičná mestská štruktúra sa postupne dostala do konfliktu s novými požiadavkami na svetelnú hygienu obytného prostredia. Tento „súboj“ vrcholí nástupom moderného hnutia začiatkom 20.storočia. Architekt LeCorbusier vyzdvihoval vedúcu pozíciu modernej architektúry pri formovaní miest budúcnosti, pričom ostro kritizoval tradičné mesto. Jeho práca v oblasti urbanizmu vrcholí publikovaním knihy La Ville Radieuse, teda Žiarivé (oslňujúce, svietiace) mesto v roku 1935. Architekt požaduje „viditeľnosť oblohy a stromov v každom byte“. Projekty ako Ideálne miliónové mesto, Ville Contemporaine alebo Plan Voisin predstavujú najkontroverznejšiu časť jeho životného diela, ale v kontexte aplikácie slnečného žiarenia pri návrhu urbanistickej štruktúry predstavujú dôležitý zlom. Tradičné - aditívnym spôsobom vytvárané mesto sa v nových konceptoch rozpadá a radikálne mení na sústavu solitérnych objektov

003 editorial:SolarCity

21. 7. 2010

11:19

Page 6

EDITORIÁL

v mene moderných ideálov svetelnej hygieny obytného prostredia. Dostatočné presvetlenie všetkých bytov verzus rozklad koncentrovanej mestskej štruktúry. Zánik tradičného mesta (?). Výrazným spôsobom sa mení aj mobilita v meste. Nástupom koľajovej a automobilovej dopravy sa skrátil čas potrebný na presun. Výsledkom je vzrastajúca miera závislosti našich miest na fosílnych zdrojoch energie. Presvetlenie urbanistickej či architektonickej štruktúry sa postupne dočkalo legislatívneho zakotvenia v podobe stavebno-technických a hygienických noriem. Tieto legislatívne opatrenia ustanovujú ktoré priestory majú byť prirodzene presvetlené, akým spôsobom a ako dlho počas dňa. Právo na slnko zostáva v polohe akéhosi „nepísaného pravidla“, avšak všeobecne vyžadovaného, čím si získalo širšiu spoločenskú platnosť ako hygienické predpisy. Iste bude aj zrozumiteľnejšie. V súčasnosti platná legislatíva predpisuje architektovi pasívne využívať slnečnú energiu, a to definovaním konkrétnych merateľných limitov. Aktívne využívanie slnečnej energie pomocou dodatočnej technológie zostáva súčasťou konceptov budúcnosti. Legislatívne predpisy sa neustále menia. Celkom aktuálna je informácia, že Európska komisia schválila smernicu EU 2002/91/EG – EPDD2009 Energy Performance of Buildings Directive, ktorá požaduje aby všetky novostavby po roku 2020 boli realizované v nulovom štandarde, teda boli energeticky sebestačné. Bez ohľadu na pravdepodobnosť reálneho dodržania tohto termínu je zrejmé, že dosiahnuť tento štandard bez aktívneho využitia solárnej energie nebude možné. Pasívne využívanie slnečnej energie v našich zemepisných šírkach má najväčší energetický prínos v prechodných obdobia roka. V lete je s ním spojené zvýšené prehrievanie objektov a v zime častokrát nepostačuje na pokrytie tepelných strát. Veľkou nevýhodou energie zo slnka je jej nestálosť v čase a priestore, a tiež nízky energetický potenciál na jednotku plochy. To sú dve základné limity, ktoré bránia jej masívnejšiemu rozvoju. Solárnymi termickými kolektormi dokážeme pokryť maximálne 60% potreby prípravy ohriatej pitnej vody počas celého roku. Účin-

nosť fotovoltických kolektorov v súčasnosti neprekračuje 17% z dopadajúceho žiarenia. To sú všetko limity, ktoré v súčasnosti neumožňujú aby energetické zdroje mesta stáli výhradne na využití slnečnej energie. V SolarCity Linz, experimentálnom sídlisku z 90 rokov minulého storočia, sa podarilo dosiahnuť 50% pokrytie energetického dopytu zo slnečnej energie. Hlavným zdrojom energie však zostáva centrálne zásobovanie teplom, čiastočné pokryté biomasou, a elektrická energia. Existencia solárnych miest, ako systémov fungujúcich vďaka slnečnej energii, preto bude zrejme závislá od aplikácie moderných technológií. Okrem vhodnej formy budú musieť tieto mestá disponovať technológiou pre aktívne využívanie slnečnej energie, ktorá bude transformovaná a následne využitá na prevádzku mestskej štruktúry a mobility. V tom vidíme zásadný posun od konceptov preferujúcich iba pasívne využívanie slnečného žiarenia. Slnko a jeho energia je existenčnou podmienkou všetkého živého na našej planéte. Umelé štruktúry ako výsledky ľudskej potreby neustále meniť svoje životné prostredie boli, rovnako ako štruktúry prírodné, vždy do istej miery podriadené slnečnému žiareniu. Spôsoby a miera využívania slnečného žiarenia sú naprieč našou stavebnou históriou rozličné; táto genéza je dobrým obrazom vzťahu človeka ku svojmu životnému prostrediu. Jednoduchá reakcia na odpozorovaný pohyb slnka po oblohe v podobe prvých obydlí sa postupne menila na premyslený koncept pasívnej aplikácie slnečného žiarenia v architektúre. Uvedomenie si významu slnečného svetla pre život človeka zasa viedlo k vzniku legislatívnych opatrení v podobe stavebno-technických či iných hygienických noriem. Niekde v tejto polohe vidíme vzťah súčasnej architektúry k energii slnka. Až koncept solárnych miest ponúkol novú kvalitu využívania slnečného žiarenia v podobe aktívnej transformácie a ďalšieho využitia jeho energie. Slnko tak postupne mení svoju úlohu v procese architektonickej tvorby, prestáva byť iba generátorom architektonickej formy. Solárne mestá tak ponúkajú najvyššiu možnú mieru využitia slnečného žiarenia v súčasnej architektúre.

01:SolarCity

21. 7. 2010

11:19

Page 7

prof. Ing. arch. Julián Keppl, CSc. keppl@fa.stuba.sk

Mesto, podľa jedného názoru je najvyšší výtvor ľudskej civilizácie, kde sa človek chránený pred drsnými prvkami prírodného prostredia môže pohodlne venovať životu, zábave, kultúre. Podľa druhého názoru mesto predstavuje

01 Stratégia solárnych miest

veľkú odchýlku od prírody a nebezpečie, že sa zničia a znevážia základné hodnoty, na ktorých závisí ľudský život a dôstojnosť (Odum, 1977). V súčasnosti 50% obyvateľstva našej planéty žije v mestách, ktoré sa zatiaľ rozprestierajú „len“ na 2% plochy Zeme. Ak trend sťahovania do miest bude pokračovať doterajším tempom, v roku 2050 v nich bude žiť viac ako 2/3 všetkých obyvateľov sveta. Potvrdzujú sa tým pozorovania, že mestá rastú rýchlejšie ako celková populácia, a že mesto sa stáva preferovaným habitatom človeka.

está predstavujú človekom vytvorený ekosystém, ktorý aby fungoval, musí byť ako každý prirodzený ekosystém saturovaný energiou. Prírodné ekosystémy sú dotované energiou, dopadajúcou na Zem zo základného primárneho zdroja, zo Slnka. Každý prirodzený uzavretý systém, ktorým energia preteká, sa mení tak dlho, až sa vyvinie ustálená zostava s autoregulačnými mechanizmami. Ekosystémy sú schopné samé sa udržiavať a regulovať rovnako ako populácie a organizmy, z ktorých sa skladajú. Táto schopnosť biologických systémov odolávať zmenám a zotrvávať v rovnovážnom stave sa nazýva homeostáza. V meste, ktoré je vytvoreným ekosystémom musia tieto procesy byť zámerne regulované. Riadenie ekosystémov a ekológie človeka sa stáva novou činnosťou, ktorá si vyžaduje spojenie mnoho odborov a úloh, ktoré až doteraz išli rôznymi cestami. Fungovanie človekom vytvorených ekosystémov zatiaľ neprebieha tak efektívne ako sa to deje u prírodných ekosystémov. Mestá pre svoje fungovanie spotrebovávajú až 70 – 80% z celkovej vyrobenej energie, z čoho väč-

01:SolarCity

21. 7. 2010

11:19

Page 8

STRATÉGIA SOLÁRNYCH MIEST

šina sa využíva na výstavbu budov a infraštruktúry a na zabezpečenie obývateľnosti prostredia vo vytvorenom prostredí, hlavne na tepelnú pohodu, t.j. na vykurovanie alebo chladenie, ďalej na vetranie, svietenie (od vynálezu žiarovky sme sa stali „24 hodinovou civilizáciou“) a pohon technických zariadení a strojov v budovách. Všeobecne podiel energie spotrebovávanej v mestách na výstavbu a prevádzku budov je väčší ako na dopravu a priemysel. Vo Veľkej Británii je to približne 47% z celkovej spotreby miest, čo je viac, ako spotreba energie v priemysle alebo doprave. V USA sa až 40% energie spotrebováva na chladenie, zdá sa, že špičková spotreba sa zo zimného obdobia presúva na leto. „Vďaka“ tomu, že mestá na svoje fungovanie získavajú energiu takmer výlučne z fosílnych palív, prispievajú až 80% z celkového množstva skleníkových plynov emitovaných do ovzdušia. Celkovo, budovy sú najväčším zdrojom nepriamych skleníkových emisií. Druhým najväčším producentov skleníkových plynov sú dopravné prostriedky, hlavne automobily. Majú teda veľký podiel na postupujúcich klimatických zmenách na našej planéte, ktoré začínajú postupovať rýchlejšie, ako sme očakávali. Deväťdesiate roky boli najteplejšou zaznamenanou dekádou, stále sa zvyšujúce množstvo skleníkových plynov v atmosfére viedlo k vážnym globálnym dôsledkom, vrátane zvyšujúce sa sucha, záplav a búrok, rozvrat poľnohospodárstva, zvyšujúca sa hladina morí a rozširovanie sa chorôb. Príspevok antropogenných emisií CO2 bol uznaný ako hlavná príčina atmosférických zmien, ktoré sú hnacou silou týchto klimatických trendov. Je najvyšší čas začať konať, lebo o pár rokov by mohlo byť neskoro. Pre udržateľnú budúcnosť je naliehavá akcia smerujúca k zníženiu dopadu mestských oblastí na globálnu klímu. Kľúčová úloha znie: znížiť emisie uhlíka! Podľa Centra pre energetickú a sociálnu politiku (Center for Energy and Environmental - Policy – CEEP, USA) štandard udržateľnosti prostredia a sociálnej rovnováhy predstavuje 3,3 tony CO2 emisie na jedného obyvateľa za rok. Mestá v priemyselne vyspelých krajinách toto množstvo prekračujú 2 až 6 násobne (Byrne, 2004). Hoci globálne ciele pre zníženie emisií sú stanovené medzinárodnými konferenciami a protokolmi (Kjótsky protokol), sú to mestá, ako hlavný znečisťovateľ prostredia, ktoré v tomto procese zohrávajú hlavnú úlohu. Vedomé si tejto zodpovednosti vznikli v 90. rokoch 20.storočia na

úrovni miest rôzne iniciatívy, ktoré kládli za cieľ znížiť dopad mestských oblastí na globálnu klímu. Jednou z prvých bolo hnutie Brundtlandských miest, ktorého účastníkom je aj slovenské mesto Rajec (od r.1990). Sieť Brundtlandských miest (Brundtland City Energy Network) spájala mestá a veľkomestá v Európe s hlavným strategickým cieľom, znížiť spotrebu energie. Účastnícke mestá vytýčený cieľ realizovali najmä na úrovni najväčšieho konzumenta energie – budov. Z nich sa zamerali najmä na objekty, postavené z verejných zdrojov. Toto ranné štádium je charakterizované najmä orientáciou na znižovanie spotreby energie prostredníctvom jej efektívnejšieho využitia, čo znamená hlavne znižovať straty energie lepšie izolovanými obvodovými konštrukciami, kontrolovaným vetraním a využitím ďalších racionalizačných opatrení (napr. rekuperácia). Využívanie obnoviteľných zdrojov energie predstavovalo doplnok k spomínaným racionalizačným opatreniam. Ďalšie projekty, ktoré si kládli za cieľ zníženie skleníkových emisií unikajúcich do atmosféry sa už vo väčšej miere orientovali na využitie obnoviteľných zdrojov energie vo väčšej miere, hlavne na solárnu energiu.

Medzinárodná spoločnosť pre solárnu energiu (ISES) a Medzinárodná iniciatíva solárnych miest (ISCi) V oblasti využitia solárnej energie veľmi významnou a aktívnou organizáciou je Medzinárodná spoločnosť pre solárnu energiu (International Solar Energy Society – ISES) založená už v roku 1954, v ktorej sú zastúpené viac ako 50 krajín. Už pred dvanástimi rokmi vznikla iniciatíva miest znížiť ich negatívne pôsobenie na prostredie. V rámci Medzinárodnej spoločnosti pre solárnu energiu z iniciatívy jej prezidenta Davida Millsa bolo založené hnutie „Solárnych miest“. Jeho cieľom bolo relatívne rýchle zavedenie obnoviteľných energetických zdrojov, zníženie emisií CO2, aby sa stabilizovalo množstvo do atmosféry unikajúcich skleníkových plynov a vyhlo sa pokračujúcim klimatickým zmenám a znížiť závislosť miest na dodávke energie vyrobenej z fosílnych palív. V rámci európskej vetvy ISES vznikla Iniciatíva európskych solárnych miest (European Solar Cities Iniciative – ESCi), ktorá neskôr nadobudla medzinárodný rozmer, keď sa sformovala Medzinárodná iniciatíva solárnych miest (International Solar Cities Iniciative - ISCi).

01:SolarCity

21. 7. 2010

11:19

Page 9

STRATÉGIA SOLÁRNYCH MIEST

Cieľom ISCi je podporovať energetickú a klimatickú politiku OSN stimulovaním záujmu miest o skúšobné mestá, ktoré prijali ambiciózne ciele na zníženie emisií skleníkových plynov, pomôcť mestám systematicky začleniť obnoviteľné zdroje energie a energeticky efektívne technológie a priemyselné odvetvia do environmentálneho, ekonomického a mestského plánovania a zriadiť vedeckú podporu pre vyhodnocovanie a návrh efektívnych opatrení a postupov pre solárne mestá. ESCi je voľné členské fórum, ktoré bolo vytvorené, aby umožnilo kontakty na expertov a sústredilo voľne prístupné nástroje pomôcť realizačnému procesu v rôznych oblastiach, ktoré ovplyvňujú transformačný proces solárnych miest (Roaf, Gupta, 2006). Prvou aktivitou Medzinárodnej iniciatívy solárnych miest bolo usporiadanie 1.medzinárodného kongresu solárnych miest v kórejskom meste Daegu v roku 2004, kde bolo sformulované a prijaté Vyhlásenie z Daegu (Daegu Declaration), v ktorom bol ohlásený záväzok zúčastnených zástupcov miest, inštitúcií a organizácií rozhodnutých dosiahnuť udržateľný rozvoj a ochranu ovzdušia/klímy prostredníctvom využitia obnoviteľných zdrojov energie a efektívnym využívaním energie. Ďalší kongres bol v roku 2006 na európskom kontinente, v trochu netypickom solárnom meste, v anglickom univerzitnom meste, v Oxforde. Zatiaľ ostatný 3.medzinárodný kongres bol vo februári 2008 v prvom austrálskom solárnom meste, v Adelaide. Na všetkých doterajších kongresoch bola problematika solárnych miest diskutovaná z rôznych aspektov, preto aj rokovania prebiehali v štyroch voľných tribúnach: v obchodnom fóre, občianskom fóre, primátorskom fóre a vedeckom fóre, ktoré býva najpočetnejšie. Vedecké fórum sa člení na sekcie zaoberajúce sa: inštitucionálnou politikou, správou a legislatívou, urbanistickými stratégiami, ekologickým stavaním a technológiami, kde samozrejme dominujú solárne energetické systémy. Napriek rôznorodému profesnému zloženiu účastníkov kongresu, značný počet delegátov bol z radov architektov a urbanistov. Významná časť programu bola venovaná práve ekologickému stavaniu. Asi aj z toho dôvodu, že zo spomínanej spotreby energie v mestách najväčší podiel pripadá práve na budovy. Na kongresoch účastníci zhrnuli aktuálne poznatky, informácie a vzájomné skúsenosti z oblasti vedy, vzdelávania, obchodu a spravovania miest, ktoré sa hlásia k iniciatíve solár-

1 nych miest. Individuálne stratégie, ako dospieť k zníženiu emisií CO2 a štvorročné skúsenosti z tohto procesu po kongrese v kórejskom Daegu prezentovali účastníci z prvých 19 „solárných miest“ od austrálskeho mesta Adelaide, cez kórejské a čínske mestá na ázijskom kontinente, európske mestá ako Barcelona, Freiburg, Gelsenkirchen, Göteborg, Haag, Linz a Oxford, africké Kapské Mesto až po americké mestá Minneapolis, Portland a Santa Monica. Každé zo solárnych miest má vlastnú stratégiu, ako znižovať emisie skleníkových plynov. Najkomplexnejšie programy, ktoré postihujú všetky sféry aktivít od racionalizácie spotreby energie v budovách i v doprave, cez využívanie rôznych zdrojov obnoviteľných zdrojov energie recykláciu materiálov a odpadu až po nové odvetvia výroby a služieb majú rozvíjajúce sa mestá, hlavne na ázijskom kontinente.

2 1+2 Daegu, Južná Kórea

Príklady solárnych miest Daegu, Južná Kórea

Výborným príkladom je rozvojový program do r. 2050 kórejského mesta Daegu. Projekt solárneho mesta Daegu reprezentuje komplexný model formovania budúceho 2,5 miliónového mesta so zmiešanou ekonomickou základňou priemyslu a služieb. Ciele projektu sú nasledovné: dosiahnutie „uhlíkovej stopy“ zhodnej s normami všeobecnej udržateľnosti a prideleného podielu;

01:SolarCity

21. 7. 2010

11:19

Page 10

STRATÉGIA SOLÁRNYCH MIEST

4 5 3+4+5 Dezhou, Čína

rozvoj mestskej komunity a ekonómie založenej na obnoviteľných zdrojoch energie a sledovať ekonomický rozvoj, ktorý napĺňa potreby obyvateľov Daegu za predpokladu kultúrneho a ekologického „zdravia“. Inšpirované Vyhlásením z Daegu mesto pripravilo rozvojový plán do roku 2050 (!) (Solar City Daegu 2005 - SCD 2050), ktorý predvída dlhodobý pokračujúci udržateľný rozvoj na úrovni mesta. Rozvojový plán sa integrujúcim spôsobom realizuje v troch oblastiach mestského života v energetickej inovácii a zlepšení využívania energie, v novej skladbe priemyslu a v ekologickom rozvoji. Cieľom Energeticky inovatívneho mesta je zavedenie nového systému hospodárenia s energiou a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom Nového priemysleného mesta je vytváranie nových výrob a nových pracovných príležitostí prostredníctvom intenzívneho uprednostňovania solárnej a vodíkovej ekonómie. Cieľom Eko-kultúrneho mesta je čisté prírodné prostredie a zdravé obyvateľstvo a kultúra plná života. SCD 2050 ponúka dlhodobý rozvojový plán pre napĺňanie stratégie, ktorá môže realizovať hlavné zmeny a prechody v metabolizme Daegu ak to ponúka životaschopný spôsob života pre jeho obyvateľov. Plán spája rôznorodé prístupy k naplneniu požiadaviek mesta v rámci komplexného strategického postupu. Mnoho samostatných a izolovaných programov a prístupov nemôže efektívne dosiahnuť dlhodobé ciele z dôvodu nedostatku integrovaných predstáv usmerňujúcich kapitálové investície a ľudskú energiu. Integrované idey SCD 2050 sú schopné živiť celkový ekonomický, energetický, kultúrny a environmentálny rozvoj mesta. Dezhou, Čína

Ďalším ázijským príkladom „veľkorozmerových“ environmentálnych programov výrazne povzbudzujúcich vývoj a použitie obnoviteľnej energie je Čína, ktorá začala realizovať zákon o obnoviteľnej energii od januára 2006. Solárne tech-

nológie zohrávajú hlavnú úlohu v uplatňovaní obnoviteľných zdrojov energie v čínskom solárnom programe nazvanom tiež „zelená kultúrna revolúcia“. Čína sa v súčasnosti stala najväčším svetovým výrobcom solárnych kolektorov, základného prvku na premenu solárnej energie na teplo. Jej produkcia predstavuje viac ako 76% z celkovej produkcie solárnych kolektorov na svete. V roku 2005 inštalovali 15 miliónov (!) m2 kolektorov a vybavili nimi 90% (!) nových bytov. Pre porovnanie, v tom istom roku v Európe inštalovali 1,6 milióna m2 kolektorov. Jedna z najväčších firiem vyrábajúca solárne energetické systémy HIMIN ročne predá 2 milióny m2 solárnych kolektorov vrátane vákuových trubíc. Mesto Dezhou je pilotným projektom čínskeho solárneho mesta (miesto konania pripravovaného 4. medzinárodného kongresu solárnych miest v roku 2010). Okrem obytných domov vybavených solárnymi kolektormi, pripravuje sa v ňom výstavba najväčšej solárnej budovy na svete, Medzinárodného obchodného centra s obnoviteľnými zdrojmi energie (Renewable Energy International Commercial Center) s plochou 50.000 m2 pokrytou solárnymi zberačmi a solárnymi článkami. Adelaide, Austrália

V júni 2004 austrálsky ministerský predseda ohlásil 75 miliónovú podporu programu solárnych miest (Australian Government Solar Cities Programme), ako súťaž pre austrálske mestá. Adelaide je prvým austrálskym solárnym mestom (miesto konania 3. medzinárodného kongresu solárnych miest v roku 2008). Južná Austrália má najvyššiu spotrebu energie, čo je zapríčinené hlavne rastom klimatizačných zariadení. Vzhľadom na predpokladaný rast populácie v tejto oblasti z 1,2 milióna obyvateľov na 2 milióny očakáva sa rast dopytu po elektrickej energii. Ako dôsledok zvýšenej výroby elektrickej energie sa očakáva zvýšenie emisií skleníkových plynov, čo predstaviteľov mesta Adelaide viedlo hľadaniu alternatívy, ktorou by malo byť hlavne využite energie pobrežného vetra a solárnej energie. Ďalšou ambíciou mesta je zavádzať také technológie, ktoré by nahradili doterajšie toky energie a hlavne materiálov na ich cirkuláciu tak, aby v období 10 rokov zmenilo sa na mesto s nulovým odpadom. Santa Monica, USA

Napriek tomu, že USA nepodpísali kjótsky protokol, niekoľko amerických miest sa pripojilo k iniciatíve solárnych miest. Zvláštnym prípadom

01:SolarCity

21. 7. 2010

11:19

Page 11

STRATÉGIA SOLÁRNYCH MIEST

6 je kalifornské mesto Santa Monica. Označenie tohto mesta ako „slnečné“ je nielen symbolické, ale vzhľadom na počet slnečných dní v roku skutočne oprávnené. A práve na zachovaní existujúcich hodnôt prírodného prostredia je založený strategický plán rozvoja mesta. Hlavným cieľom je chrániť prírodné prostredie a zdravie jeho obyvateľov pred nepriaznivými vplyvmi. Mesto má asi 84 000 stálych obyvateľov, ale cez deň počet narastie na 250 000. Santa Monica je mestom turizmu, rekreácie, zábavy, ale je tu rozvinutý obchod, administratíva, zdravotníctvo, vzdelávanie a výroba orientovaná na rozvinuté technológie. Hlavným problémom mesta je hlavne doprava a na túto kľúčovú oblasť sa orientuje

„Projekt udržateľnosti“ solárneho mesta Santa Monica. Výrazne sa podporuje verejná doprava, kde kostru tvoria elektrobusy alebo autobusy, ktoré nepoužívajú fosilné palivá. V meste sa využívajú aj elektromobily, netypickými čerpacími stanicami sú miesta na dobíjanie akumulátorov. Vďaka týmto opatreniam sa mestu, podľa vyjadrenia Pam O'Connor podarilo znížiť emisie skleníkových plynov v rokoch 1990 až 2000 o 5% (O'Connor, 2006). Okrem orientácie na dopravu sa využíva bohatý zdroj solárnej energie, dokonca na pohon ruského kolesa v zábavnom parku. Okrem solárnych miest združených v rámci ISCi existuje v USA program partnerstva Amerických solárnych miest (Solar America City Partnership), do ktorého je zapojených 25 miest. Ich spoločným cieľom podporovaným vládou je využívanie solárnej energie (http://www.solaramericacities.energy.gov). Zaujímavými sú aj ďalšie kalifornské odporúčania pre výstavbu solárnych miest, ktoré zazneli v rámci medzinárodných kongresov solárnych miest. Prvé, sa týka stavebných materiálov, ktoré orientuje stavebníkov na použitie 50% recyklovateľných materiálov a 50% materiálov zo vzdialenosti do 500 míľ od staveniska (skúsenosti zo San Francisca). Druhým odporúčaním je metóda,

7 6+7 Adelaide, Austrália

8 Santa Monica, California, USA

01:SolarCity

21. 7. 2010

11:19

Page 12

STRATÉGIA SOLÁRNYCH MIEST

architektom a urbanistom nástroj pre navrhovanie, ak títo rátajú s využitím solárnej energie aktívnym a pasívnym spôsobom, pre solárne vykurovanie, kontrolu prístupu slnečného svetla (napr. navrhovanie tieniacich prvkov na fasádach) alebo prirodzené osvetlenie. Slnečný obal poskytuje zónovanie pre udržateľnú architektúru i pre navrhovanie častí mesta v duchu stratégie udržateľnosti života (Knowles, 2006). Oxford, Veľká Británia

10 9+10 Oxford, Veľká Británia

ktorú používali pôvodní obyvatelia na stavanie obydlí zvané pueblá, pomocou ktorej bolo možné do istej miery „programovať“ tak oslnenie, ako aj tienenie. Túto metódu rozpracoval profesor Školy architektúry na Univezite južnej Kalifornie Ralph Knowles ešte v 70. rokoch minulého storočia a nazval ju metóda slnečného obalu. Využívanie solárnej energie v mestskom prostredí neznamená v prvom rade technický alebo architektonický problém. V ostatných rokoch architekti zvládli návrh energetický úsporných i pasívnych domov. Väčšina bola ale realizovaná ako samostatne stojace budovy, často postavené vo vidieckom prostredí, kde prístup slnka nepredstavuje žiadny problém. V mestskom prostredí, najmä v kompaktnej, resp. hustej zástavbe bez zaručeného prístupu slnka sa tento problém stáva kritickým. Vieme, ako navrhovať solárne budovy, musíme sa ale učiť, ako navrhovať solárne mestá. Použitím metódy solárneho zónovania nazvanej slnečný obal, môžeme určiť problém práva na slnko, ako zdroj energie i nevyhnutnú podmienku zdravia a kvality života. Slnečný obal je zložený z imaginárnych hraníc obklopujúcich stavebný pozemok, ktorý usmerňuje výstavbu vo vzťahu k zdanlivému pohybu slnka. Budova postavená vo vnútri tohto imaginárneho obalu nezatieni okolie počas stanovených hodín dňa, kedy je potrebný slnečný svit na získanie energie. Slnečný obal poskytuje

Najviac solárnych miest zapojených do iniciatívy ISCi je v kolíske ich vzniku v Európe. Zaujímavým je príklad anglického univerzitného mesta Oxford, ktoré bolo aj dejiskom 2. medzinárodného kongresu solárnych miest v roku 2006. Oxford je prototyp historického mesta, akých je v Európe veľa, ktoré hľadalo spôsob, ako takéto mesto môže prispieť k zníženiu skleníkových emisií a poskytnúť svojim obyvateľom zdravé a civilizačnými vymoženosťami vybavené prostredie. Ciele a zámery boli nasledovné: do r. 2010 10 % zo všetkých domov v Oxforde bude využívať solárnu energiu, zaviesť základný stavebný program do miestnych samospráv pre poskytnutie informácií, školení a ďalších služieb orientovaných na stratégiu zníženia CO2, ako odpoveď na výzvu Udržateľných miest v EU, zapojiť do iniciatívy spoločnosti, ktoré zásobujú mesto energiou, ako aj občianske združenia, aby naplnili oxfordský cieľ znižovania CO2, iniciovať a zaviesť solárnu agitáciu, podporiť miestne iniciatívy na zníženie CO2 na každej úrovni v rámci oxfordskej komunity od základných škôl až po špičkových manažérov vzdelávania, obchodu a priemyslu. Určitou formou agitácie pre stanovené ciele bolo zriadenie tzv. slnečnej ulice, ktoré pozostávala z energeticky úsporných domov vybavených solárnymi systémami na prípravu TÚV, prvkami pasívneho využitia solárnej energie, napr. skleníkmi, resp. zimnými záhradami, fotovoltaickými systémami a z vybudovania solárneho predmestia. Významným počinom bolo vybudovanie Oxfordského ekodomu, ktorý demonštoval, že je možné znížiť emisie uhlíka z domov o 60 % a viac prostredníctvom energetických úspor, dokonca je možné dosiahnuť 90 % hranicu alebo i viac použitím obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň bola dokázaná výhodnosť využitia solárnej energie v mestskom prostredí.

01:SolarCity

21. 7. 2010

11:19

Page 13

STRATÉGIA SOLÁRNYCH MIEST

Kodaň, Dánsko

Formálne bolo slnečné mesto Kodaň zriadené v júni 2004, funguje na báze partnerskej spolupráce veľkého počtu organizácií v kodaňskom regióne, ako aj organizácií susedného Švédska s hlavným zástupcom mestom Malmö. Mesto si vytýčilo tri hlavné ciele: podporovať a vyzývať zriadenie a rozvoj rôznych solárnych systémov, pasívnych solárnych systémov, aktívnych solárnych systémov fungujúcich na princípe fototermickej premeny, alebo systémov fungujúcich na princípe fotovoltaickej premeny, zabezpečiť podporu verejnosti prostredníctvom informačnej kampane, ako aj zainteresovanosti, podpora národnej a medzinárodnej spolupráce. Vo všetkých projektoch, okrem technických a energetických otázok rovnako dôležitá je dobrá a krásna architektúra a vytvorenie obyvateľného prostredia v budovách. Solárne mesto Kodaň zriadilo „solárnu cenu“, prvá bola udelená v roku 2005. Ocenený bol významný systém, iniciatíva alebo využitie solárnej energie v rámci Veľkej Kodane (Oresundská oblasť). Bol realizovaný veľký počet praktických demonštračných/ukážkových projektov využívajúcich hlavne fotovoltaické články, new Solar Stock Exchange (solárna burza), Copenhagen PV-Coop. PV články a energeticky úsporné riešenia pre obytné súbory, kodaňské ZOO, školu architektúry (jedáleň so 63 m2 PV článkov) a i.

11 lasti má v súčasnosti Nemecko, ktoré popri USA má najviac príkladov tzv. PV architektúry. Projekt solárneho mesta Freiburg sa začal štúdiou použitia technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. Najprv vykonali zber a vyhodnotenie informácií o rôznych aktivitách a programoch vybraných sietí miest a iniciatív v Európe. Tento prehľad môže poskytnúť námety mestám, ktoré sa zaujímajú, čo realizácia programu solárnych miest znamená, vidieť, kde začať s aktivitami v kontexte mesta a získať nejaké okolnosti prečo a ako tento proces začal. Vo Freiburgu je ústredie Medzinárodnej spoločnosti pre solárnu energiu (ISES).

13 11+12+13 Kodaň, Dánsko

Linz, Rakúsko

Zámerom mnohých „solárnych miest“ je stavať všetky verejné budovy ako ekologicky motivované („Green Building“, Sustainable Bulding), podstatnú časť nových obytných domov ako pa-

14 Freiburg, Nemecko 15 SolarCity Linz-Pichling, Rakúsko

Freiburg, Nemecko

Zatiaľ čo Čína sa stala svetovým lídrom vo výrobe termálnych helioenergetických systémov, v niektorých európskych krajinách sa pozornosť sústreďuje na priamu premenu solárnej energie na elektrickú energiu, t.j. na výrobu fotovoltaických článkov (PV). Vedúce postavenie v tejto ob-

01:SolarCity

21. 7. 2010

11:19

Page 14

STRATÉGIA SOLÁRNYCH MIEST

sívne domy a existujúce budovy upraviť tak, aby spĺňali parametre nízkoenergetických budov. Ako ekologická architektúra sú koncipované nové kultúrne centrá ako Royal Danish Playhouse v Kodani (tepelné čerpadlá využité na vykurovanie a chladenie), budova opery v Oslo (solárna fasáda, kontrolované vetranie) alebo štátna knižnica v Amsterdame (PV fasáda, nízkoenergetické osvetlenie). Ojedinelým prípadom, porovnateľným s ázijskymi mestami je prípad rakúskeho mesta Linz a zámer predstaviteľov mesta postaviť celú mestskú štvrť, ktorá by bola príkladom ekologického stavania nielen na úrovni objektov, ale na úrovni urbanistického celku. V roku 1992 samospráva mesta poverila známeho urbanistu prof. Rolanda Reinera vypracovaním územného plánu obytnej štvrte s infraštruktúrou pre Linz-Pichling. Na financovanie tohto zámeru zriadila mestská rada fond, do ktorého získali prostriedky aj z Európskej komisie, hlavne na výskum, vývoj a testovanie energeticky úsporných budov a jednotlivých konštrukčných častí, aby získali prototypy pre 3. tisícročie. V roku 1994 postavili 630 nízkoenergetických domov. Navrhovali ich architekti zvučných mien ako Norman Foster, Richard Rogers, Thomas Herzog, konzultantom bol ateliér ďalšieho významného architekta Renza Piana. Sídlisko Solar City Linz-Pichling bolo dokončené v roku 2004 a s približne 25 tisíc obyvateľmi je jedným z najväčších sídlisk postavených na princípe udržateľnej architektúry. Dvoj až štvorpodlažné budovy charakterizujú výrazné fasády orientované na juh sú koncipované ako domy, ktoré využívajú solárnu energiu na vykurovanie pasívnou formou, charakteru energeticky úsporných domov zodpovedajú aj konštrukčné systémy, niektoré sú doplnené fotovoltaickými článkami. Obytné domy dosahujú parametre 37 kWh/m2/rok, pre porovnanie, štandardné nízkoenergetické domy v Rakúsku dosahujú 44 kWh/m2/rok, priemerná spotreba pre ostatné domy je 65 kWh/m2/rok. Ešte lepšie hodnoty dosahujú školy a to 30 kWh/ m2/rok, zatiaľ čo rakúsky priemer je 125 kWh/ m2/rok. Ďalším princípom, ktorý charakterizuje budovy postavené na tomto sídlisku je použitie metódy úsporného stavania. Parametre udržateľnosti zahŕňajú snahu o maximálne možnú prijateľnú hustotu zastavania, maximálnu flexibilitu typov a snahu uprednostniť pohyb chodcov a cyklistov, motorový vozidlám je celé sídlisko uzavreté. Parkovanie je na okraji v podzemných garážach. Pri návrhu sa

zúčastnili aj budúci obyvatelia a užívatelia tohto sídliska. Najväčšiu inováciu predstavuje zásobovanie energiou, z veľkej časti produkuje vlastnú energiu a v blízkej budúcnosti pri intenzívnejšom využití solárnej energie sa ráta s úplnou nezávislosťou sídliska na zásobovaní elektrickou energiou z mestskej siete. Epilóg Linz je z hľadiska geografie k Slovensku zatiaľ najbližšie „slnečné mesto“. Na Slovensku je ale jedno z prvých Bruntdlandských miest – mesto Rajec. Možno by bolo zaujímavé, keby predstavitelia mesta rozšírili pôvodný program o niektoré skúsenosti z komplexnejšie ponímaných solárnych miest. Z hľadiska pôvodného cieľa iniciatívy solárnych miest by asi najvhodnejším kandidátom na solárne miesto bol asi najväčší producent skleníkových plynov na Slovensku – Bratislava. V rámci aktualizácie územného plánu by to bolo užitočné a predvídavé. Žiaľ, doterajšie dianie v rozvoji mesta je zatiaľ o niečom inom. Rozvoj mesta a výstavba Bratislavy sa väčšinou riadi podnikateľskými zámermi developerov. Ich úspešné projekty, pod niektorými sú podpísaní aj európski architekti zvučných mien, možno zhodnotia časť územia, ale v širšom kontexte aj výrazne prispejú k emisiám CO2. Doterajší rozvoj mesta zdá sa, je opakom programu solárnych miest. Príspevok bol publikovaný: Keppl, J.: Stratégia solárnych miest. Životné prostredie, roč. 42, č. 5, s. 240-246, 2008.

LITERATÚRA • Odum, E.P.: Základy ekologie, Praha: Academia, 1977, 733 s. • Solar Cities: European Habitats of Tomorrow: Introduction, Byrne, J. Centre fo Energy and Environmental Policy, USA, http://sc.ises.org/intorduction (18.8.2008) • Roaf, S., Gupta, R.: Solar Cities: the Fundamental Ducuments. House of Commons, London, 2006 • Aitken, D.W.: White Paper ISES: Transitionig to a Renewable Energy Future. Freiburg, ISES, 2003, 92 s. • O'Connor, P.: Santa Monica Sustainable City Plan: Proceedings 2nd Inernational Solar Cities Congress, ISCI, Oxford 2006 • Knowles, R.L.: Ritual House: Drawing on Nature's Rhythms for Architecture and Urban Design. Washington: Island Press, 2006, 204 s.

02:SolarCity

21. 7. 2010

11:20

Page 15

Ing. arch. Klára Macháčová machacova@fa.stuba.sk

Potreba legislatívneho zakotvenia práva na komplexné využitie solárnej energie v bytovej výstavbe

Právo na slnko

yužívanie fosílnych palív je len „epizódou v histórii ľudstva“, ich postupné vyplytvávanie spolu s globálnym zhoršovaním ekologickej situácie obracia pozornosť odborníkov späť k obnoviteľným zdrojom energie. Pre stavebníctvo je zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie najzaujímavejšou solárna energia a jej využívanie aktívne (teda prostredníctvom technických zariadení – kolektorov, umožňujúcich pripravovať teplú vodu, kúriť, chladiť, či vyrábať elektrickú energiu) a využívanie pasívne (dosiahnutie solárnych energetických ziskov a tienenie nežiaduceho žiarenia tvarovaním stavby). Absentujú však relevantné právne predpisy, ktoré by sa v stavebníctve komplexne venovali problematike „PRÁVA NA SLNKO“. V súčasnosti sú legislatívne podchytené len čiastkové problémy - otázka insolácie, t.j. práva na preslnenie bytu z hygienického hľadiska, a otázka prirodzeného osvetlenia. Chýbajú právne predpisy zabezpečujúce právo na aktívne a pasívne energetické využívanie solárnej energie v bytovej výstavbe.

02:SolarCity

21. 7. 2010

11:20

Page 16

PRÁVO NA SLNKO

Východisko Slovensko bude musieť čeliť v najbližších rokoch vážnemu problému, ktorým je energetická sebestačnosť. Štát je totiž z 80 percent závislý na importe primárnych zdrojov energie. Za strategický cieľ bude teda nutné považovať zavedenie technológii a postupov, schopných zužitkovať primárne zdroje efektívnejšie a zároveň podstatne zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Súčasný 4%ný podiel OZE na celkovej spotrebe energie Slovenska (obr.1) je podľa Európskej komisie nepostačujúci (priemer v EÚ je 6%, v Rakúsku viac ako 20%).

Štruktúra primárnych zdrojov energie v SR (2004)

Štruktúra spotreby energie na Slovensku (2004)

Pritom medzi 30 a 40 % celkovej národnej spotreby primárnej energie sa spotrebuje v budovách; ak vezmeme do úvahy energetické náklady na výrobu stavebných materiálov a infraštruktúru k obsluhe budov, toto číslo sa blíži 50 %. Obr.2 ukazuje, aký veľký je podiel slovenských domácností na celkovej energetickej spotrebe. Inak povedané, aké energeticky náročné je bývanie (kúrenie a chladenie, príprava teplej úžitkovej vody a umelé osvetlenie). Treba si uvedomiť, že množstvo dopadnutej slnečnej energie na územie Slovenska je približne dvestokrát väčšie ako súčasná spotreba zo všetkých primárnych zdrojov v krajine. Celkový potenciál solárnej energie pre

celé Slovensko je na úrovni 54.000 TWh. Pritom solárna energia je všeobecne dostupná, je čistá, bez emisií, jej decentrálne využitie znižuje straty vo vedeniach a distribúcii, jej používanie redukuje energeticko-politickú závislosť aj prípadné teroristické hrozby. Na druhej strane slnečné žiarenie je závislé od počasia, dennej doby a ročného obdobia, sú nutné efektívne akumulátory, a technológia, najmä fotovoltaika, je zatiaľ pomerne drahá. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie 2006 až 2010 sa vláda zaviazala vytvoriť podmienky na vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla. Ďalej sa zaviazala, že pripraví motivačné pravidlá na využívanie OZE a získanie podpory naň z fon- dov EÚ. Prvým krokom ja spracovanie Stratégie vyššieho využitia OZE v SR, ktorá bola prijatá 25. apríla 2007 ako uznesenie vlády SR č. 383/2007. Na schválený dokument má nadväzovať prijatie legislatívnych opatrení uvedených v stratégii s cieľom zvýšiť používanie OZE, Programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach a Zákona o OZE. Zacielenie na legislatívnu otázku využitia solárnej energie je vysoko aktuálne. Slovensko ako signatár Kjótskeho protokolu a člen Európskej únie je viazané medzinárodnými dohodami znižovať emisie CO2 a postupne implementovať právne predpisy viažuce sa na prechod ekonomiky k vyššiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie (a teda aj využívaniu solárnej energie) do svojej legislatívy. Príkladom takejto implementácie je zákon č. 555/ 2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorý určuje povinnosť energetickej certifikácie budov. Najdôležitejší slovenský právny predpis Ústava SR vo svojej druhej hlave pojednávajúcej o základných právach a slobodách, v šiestom oddiely, čl.44 deklaruje, že „Každý má právo na priaznivé životné prostredie “ a ďalej v tom istom článku, že „Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie“.

Alternatívy Štát má v zásade tri možnosti, ako si môže v oblasti stavebníctva a architektúry splniť svoju povinnosť vyplývajúcu jednak z medzi-

02:SolarCity

21. 7. 2010

11:20

Page 17

PRÁVO NA SLNKO

národných dohôd, ako aj z vlastnej najvyššej legislatívy: Využívanie obnoviteľnej energie – v tomto

prípade solárnej - finančne podporovať rôznymi formami subvencií (napr. výška príspevku sa odvíja od plochy resp. od výkonu nainštalovaného solárneho zariadenia), nenávratných príspevkov, výhodných pôžičiek a pod. Zaviesť daňové opatrenia – v škále od daňových úľav pri inštalácii a využívaní solárneho zariadenia, po reštrikciu napr. formou vyrubenia daní z emisií CO2. Pripraviť legislatívny rámec využívania solárnej energie. Prvú menovanú formu motivácie obyvateľov k využívaniu solárnej energie využívajú napr. v Rakúsku a Nemecku. Spolu s ďalším finančným motivačným opatrením, ktorým je v týchto krajinách štátom garantovaná výkupná cena za elektrickú energiu produkovanú fotovoltaickými zariadeniami, prispievajú tieto opatrenia k stimulácii záujmu obyvateľov o energeticky úspornú výstavbu a inštaláciu solárnych zariadení. Dotácie a daňové úľavy taktiež zvyšujú záujem obyvateľov, podporujú častejšie uplatnenie solárnych systémov a spolu s prvým balíkom opatrení môžu prispieť k postupnému zníženiu ich ceny. Prvé dva balíky podporujú predovšetkým tzv. aktívne využitie solárnej energie – čo je využívanie solárnej energie pomocou rozličných nainštalovaných technických zariadení. Dotácie ani daňové úľavy však nezaručia právo využiť solárnu energiu v jednotlivých nehnuteľnostiach, ani neochránia už zrealizovanú investíciu pred jej znehodnotením zatienením, či už stavebnou činnosťou alebo pestovaním vysokej zelene na susediacich pozemkoch. Aby človek mohol využívať solárnu energiu, musí k nej mať prístup. Aby mal tento prístup zaručený, musí existovať verejné uznanie práva prístupu k solárnej energii. Takže jedine legislatíva môže určiť limity využívania solárneho žiarenia v plnej škále možností (insolácia - preslnenie, denné svetlo, energia) ako aj ochranu jeho využívania v určených limitoch. Aby sa zaistil prístup k solárnej energii a zároveň sa predišlo nedorozumeniam a konfliktom medzi susedmi, legislatívne predpisy

musia byť spravodlivé, jasné a všeobecne aplikovateľné. Vo svete existuje len zopár príkladov legislatívy ochraňujúcej práva obyvateľov na prístup slnka vo väčšom rozsahu, ako to zabezpečujú naše právne predpisy o insolácii a dennom osvetlení. Pozitívnym príkladom je legislatíva amerického štátu Kalifornia – séria zákonov tzv. „Solar Access Laws“ zaručuje obyvateľom doslova „právo na slnko“, t.j. právo na využívanie slnečnej energie prostredníctvom solárnych zariadení a právo na ochranu proti ich tieneniu. Naopak, kontroverzný a problematický v praktickom uplatňovaní, súdmi dokonca často nerešpektovaný, je anglický zákon „Doctrine of Ancient Lights“ . Ten určuje, že „ak v živej pamäti nikto nezatieňoval niečie vlastníctvo, nemôže tak učiniť ani v súčasnosti“.

Záver – zhrnutie a odporúčania „19. storočie bolo periódou uhlia, 20.storočie bolo storočím ropy a 21. storočie bude epochou solárnej energie.“ Aby sa na Slovensku úspešne rozbehli zmeny v štruktúre využívania zdrojov energií, je potrebné zvýšiť záujem o túto problematiku na všetkých úrovniach spoločenského života, teda aj zo strany tvorcov a prijímateľov legi-

02:SolarCity

21. 7. 2010

11:20

Page 18

PRÁVO NA SLNKO

slatívy. Je vhodné poučiť sa z pozitívnych príkladov z Európy a Ameriky, ktoré naznačujú, že ideálnym prístupom pri presadzovaní využívania solárnej energie v bytovej výstavbe sa javí kombinácia prvkov motivačných, ktorými sú finančné príspevky, podpory, pôžičky a pod. (príklad Rakúska) s jasnými, zrozumiteľnými, všeobecne akceptovateľnými právnymi predpismi, zaručujúcimi každému rovnaké právo v prístupe k slnku (príklad Kalifornie). Odporúčam venovať tejto problematike zvýšenú pozornosť, nakoľko výsledným efektom využitia solárnej energie v bytovej výstavbe je nielen žiadané zlepšenie životného prostredia a zníženie energetickej náročnosti, ale aj nemenej zaujímavé sprievodné javy, ako je zvýšenie špeciálnej stavebnej produkcie a zamestnanosti v stavebnom priemysle pri súčasnom zvýšení kvalifikácie pracovných síl, čo je pre spoločnosť nemenej zaujímavé. Príspevok bol publikovaný: MACHÁČOVÁ, Klára: Právo na slnko. Potreba legislatívneho zakotvenia práva na komplexné využitie solárnej energie v bytovej výstavbe. In Ako písať Policy Paper. Zborník príspevkov motivačného programu pre doktorandov. Bratislava, Alternatíva Komunikácia Občania o.z. a Leadership Development Program Slovensko o.z., 2008, str. 91-97. ISBN 978-80-969636-2-1 (recenzent: Radoslav Geist, Euraktiv) Na internete: http://www.euraktiv.sk/zivotne-prostredie/analyza/pravo-na-slnko

LITERATÚRA

• Aitken, D.: Transition to a Renewable Energy Future. White Paper of International Solar Energy Society. Freiburg: ISES, 2003. Dostupné na: http://whitepaper.ises.org [2008-02-08] • Deutsche Gesellschaft für Sonnenenergie: Nachhaltige Energie. Dostupné na: http://www.dgs.de [2008-02-01] • Fechner, H.: Nové normy pro solární energii. Stavební listy online, 03-04/2003. [2008-01-17] • Friedlová, S.: Nízkoenergetické domy na Slovensku. In: Všetko o nízkoenergetickom dome. Bratislava: Jaga, 2007. ISSN 1335-9142. • Keppl, J.: Ekologicky viazaná tvorba. Kontexty architektúry a ekológie. Bratislava: Vydavateľsvo STU, 2001. ISBN 80-227-1532-8. • Kjótsky protokol k rámcovej dohode Organizácie

spojených národov o zmene klímy. Kjóto,1998. Dostupné na: http://cs.wikipedia.org/wiki/Kj%C3%B3tsk%C3% BD_protokol [2007-12-01] • Knowles, R. L.: Solar Policy and Design. Los Angeles: USC School of Architecture, 1998. Dostupné na: http://www-rcf.usc.edu/ ~rknowles/index.html [2007-11-10] • Knowles, R. L.: Sun Rhytm Form. Massachusetts Institute of Technology. 1981. ISBN 0-262-11078-4 • Knowles, R. L.: The Solar Envelope. Los Angeles: USC School of Architecture. Dostupné na: http://www-rcf.usc.edu/ ~rknowles/sol_env/ sol_env.html [2007-11-10] • Knowles, R. L. – Koenig, P. F.: Interstitium. A Dynamic Approach to Solar-Access Zoning. Los Angeles: USC School of Architecture, 2002. Dostupné na: http://www-rcf.usc.edu/ ~rknowles/index.html [2007-11-10] • Newick, K. – Black, A.: California´s Solar Access Laws. 2005. Dostupné na: http://www.gosolarnow.com/pdf%20files/ • CASolarAccessLaws.pdf [2008-01-15] • Ústava SR. Zbierka zákonov 460/1992. Dostupné na: www.zbierka.sk • Zákon o verejnom zdravotníctve. Zbierka zákonov 126/2006. • Zákon o energetickej hospodárnosti budov. Zbierka zákonov 555/2005.

03:SolarCity

21. 7. 2010

12:04

Page 19

Ing. arch. Henrich Pifko, CSc. henrich.pifko@stuba.sk prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc. robert_spacek@stuba.sk

Hľadáme novú tvár našich miest. Hľadáme ju dnes rovnako ako urbanisti moderny pred pár desaťročiami, ako

Tvorba mesta

ideály, charty, vízie

renesanční architekti či ako starovekí myslitelia. Hľadanie ideálneho mesta nie je oveľa mladšie než mestá samotné, jeho forma sa však mení – od traktátov starovekých filozofov cez náčrty ideálnych miest k chartám moderného urbanizmu. Pripomeňme si toto hľadanie a všimnime si aktuálne dokumenty, ktoré určujú, ako má vyzerať tvár (a tvar) našich sídiel.

pôsob definovania ideálu mesta sa v histórii mení: filozofické pojednania či individuálne „modelové“ projekty neraz detailne popisujú ideálnu predstavu mesta, v súčasnosti sa však častejšie stretávame so zhutnením a zobecnením zásad tvorby sídiel do pomerne stručných dokumentov: charty, deklarácie či manifesty vyjadrujú reprezentatívne názory odborníkov a politikov. Charta: významná listina obsahujúca určité (politické) práva a zásady; listina dôležitého obsahu; dekrét (Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník cudzích slov).

Ideálne mesto Históriou urbanizmu prechádza pojem ideálneho mesta (ideálneho v zmysle vízie budúcnosti, nie aktuálneho fungovania) ako plynulá niť. Prvé predstavy ideálnych miest sa nám v presvedčivej forme zachovali v dielach Aristotela či Platóna, pravda, viac v rovine spo-

03:SolarCity

21. 7. 2010

12:04

Page 20

TVORBA MESTA

4 1 Plán prestvby Milétu (Hippodamos) 2 Ideálne mesto Sforzinda (Filarete) 3 Nový Jeruzalem – stredoveký ideál 4 Renesančný ideál mesta (anonym) 5 Rím - klasická inšpirácia

5 ločenského života obce než v „urbanistickom“ chápaní – tomu skôr zodpovedá návrh ortogonálnej siete ulíc maloázijského mesta Priene či Hippodamov plán obnovy Milétu. V stredoveku ideálne mesto predstavoval Nový Jeruzalem ako biblický obraz, ku ktorému sa pozemské „božie obce“ majú priblížiť. Z mnohých renesančných vízií ideálneho mesta iste stoja za zmienku predstavy Vitruvia či Albertiho, zo skíc a čiastkových návrhov Leonarda da Vinciho bol nedávno rekonštruovaný jeho ideál mesta, najznámejšia je však Filareteho Sforzinda: pôdorys osemcípej hviezdy (v centre s námestím – chrám a hrad predstavovali póly života) inšpiroval mnohé ďalšie renesančné úvahy, podobne ako dielo neznámeho autora so symbolickým vyjadrením princípov urbanizmu: existujúce budovy (rímske koloseum, florentské baptistérium a triumfálny oblúk) sú spojené do obrazu mesta a predstavujú tri hlavné zložky života: vojenskú, oddychovú a duchovnú. Renesančná predstava ideálu v zmysle bezpečnosti a ochrany bola neraz prenesená do života – reálnosť priblíženia sa k ideálu napríklad v severotalianskom meste Palmanova nám môže byť aj dnes inšpiráciou a povzbudením. Ideálne mestá v období baroka a klasicizmu

vyjadrovali vysoké nároky na kompozíciu priestorov a premietli sa do budovania a prestavieb mnohých miest. Rím (zachytený neskôr v Nolliho mape) bol inšpiráciou Wrenovej prestavby Londýna, spôsobu výstavby Versailles či neskoršej veľkorysej Haussmanovej prestavby Paríža. Pierre L’Enfant navrhol racionálnu štruktúru Washington DC, Camillo Sitte vo svojich dielach obhajoval romantickú nepravidelnosť, objavujú sa vízie priamo inšpirované technikou (lineárne mesto Soriu Y Matu či Sant Eliov Manifest futuristickej architektúry) alebo reagujúce na negatívne vplyvy industrializácie hľadaním alternatívy (Howardovo záhradné mesto) a smerujúce k funkcionalistickému chápaniu (Garnierovo Priemyselné mesto) či k víziám moderny. V USA boli reakciou na živelný vstup priemyslu do mesta hnutia City Beautiful a Green City ako predstava ideálneho mesta položená na mestá existujúce a s dôrazom na zlepšenie hygienických podmienok (premisou hnutia bola myšlienka, že krása mesta môže byť účinným sociálnym nástrojom). V rovnakom čase vznikajú Baumeisterove Zásady rozširovania miest... Sociálne chápanie ideálneho mesta (možno skôr mesta ako obrazu spoločnosti) prechádza od Thomasa Moora cez utopistických socialis-

03:SolarCity

21. 7. 2010

12:04

Page 21

TVORBA MESTA

8 tov ku Corbusierovi a k „sociálnemu krídlu“ Bauhausu a dnes naň v inej rovine nadväzujú environmentalisticky orientované prístupy. Ideál formálnej organizácie mesta tiež prešiel dlhou cestou, nachádzame na nej racionálne ortogonálne siete, radiálne systémy, pásmové usporiadania – podstatou tohto formálneho nazerania sú vopred dané geometrické pravidlá organizácie mesta (a jeho veľkosti až ku Gilettovej Metropolis a k Hallerovým fikciám 120-miliónového mesta). Svoje predstavy kreslil búrlivák F.L. Wright i u nás známy súčasný švajčiarsky architekt J.Dahinden. „Ideálna“ sieťová pravouhlá štruktúra mesta má korene v starom Egypte, prešla antikou, Španieli ju uplatnili pri Barcelone, preniesli do Buenos Aires, no k dokonalosti ju doviedol Thomas Jefferson, naštvorčekujúc celé Spojené štáty. Moderné urbanistické vízie majú svoje počiatky vo vyššiespomenutých ideáloch 19. sto-

7 ročia (lineárne mesto, záhradné mesto, futurizmus, sociálne a hygienické hľadiská). Významnú úlohu tu zohrávajú predstavy LeCorbusiera (Súdobé mesto, Plán Voisin, Žiarivé mesto), kresby Priestranného mesta F.L.Wrighta sú skôr víziou dezurbanizácie a rôzne modifikácie predstavy pásového mesta (Ladovskij, Miljutin, MARS, Voženílek...) prispievajú k charakteristike tohto obdobia, na ktoré neskôr nadväzuje výstavba „ideálnych“ nových miest Chandighar či Brasilia.

6 Plán Voisin prestavba Paríža (Le Corbusier) 7 Priestranné mesto (F. L. Wright) 8 Brasilia jedna z nádejí moderného urbanizmu

Nie sú to prvé takéto počiny – zaujímavý príklad nového ideálneho hlavného mesta nachádzame v Austrálii. Vízie moderny koncom dvadsiateho storočia zlyhávali, prichádza hľadanie novej paradigmy. Možnou odpoveďou sú postmoderné prístupy bratov Krierovcov (no môžeme spomenúť aj Bofilla, Calthorpa či Alexandra a nové americké mestá), ale odpoveď formálna či formalistická, bárs aj v duchu najlepších tradícií „ideálnych miest“, nie je skutočnou odpoveďou na problémy miest dneška. Tou bude skôr ohľaduplnosť k prostrediu, kultúrnohistorická udržateľnosť – odpoveď ešte hľadáme, ale jej „pracovné verzie“ sa už objavujú v nových chartách a deklaráciách.

03:SolarCity

21. 7. 2010

12:04

Page 22

TVORBA MESTA

2 Griffin, ovplyvnený americkou tradíciou i hnutiami City Beautiful a Garden City. Griffinov plán zapôsobil svojou krásou, prírodné danosti premietol do symbolického vyjadrenia zeme, vody, samosprávnosti a umiestnenia dôležitých budov. Základ návrhu bol geometrický, s centrálnym trojuholníkom formovaným ulicami stretávajúcimi sa v symbolickom centre národa – Capital Hill. Suburbánne centrá boli napojené riadiálami, podobne ako v ideálnej schéme záhradného mesta Ebenezera Howarda. Myšlienky záhradného mesta sa premietli tiež do oddelenia bývania od hlavných ulíc a iných funkcií.

1 1+2 Canberra: Griffinov projekt a dnešný stav

Canberra – „ideálne mesto“ Založenie (či osamostatnenie) štátu je zlomový bod, ktorý nastoľuje potrebu rozmýšľať o ideálnom pôsobení hlevného mesta: či využiť silu histórie existujúceho mesta alebo založiť mesto nové. Najznámejšími príkladmi sú zrejme Washington a Canberra – vznikli ako dôsledok založenia nového štátu, spolupôsobenia zakladateľského idealizmu i pragmatizmu a trochu prekvapujúcej potreby vyjadriť demokratické princípy absolutistickým monumentalizmom. Súťaž na Canberru vyhral v roku 1911 W. B.

Podľa svojich vlastných slov Griffin plánoval ideálne mesto, mesto, ktoré predstavovalo ideál budúcnosti. Prezentoval súbor názorov na život nového demokratického národa, na jeho miesto vo svete. Griffinov projekt sústredil do Canberry všetko čo tvorí podstatu hlavného mesta. Ale z pôvodného symbolizmu a pôdorysnej geometrie prežilo málo – meniace sa názory na urbanizmus boli silnejšie než energia víťazného návrhu. Prežilo však iné: Canberra je mestom alejí s vyše 10 miliónmi vysadených stromov z celého sveta, každé ročné obdobie je plné farieb a dnes je považovaná za najväčšie záhradné mesto na svete.

Charty a deklarácie Úvahy urbanistov o optimálnom spôsobe stavby miest boli často formulované vo forme textov, spravidla dosť obsiahlych a predstavujúcich individuálne názory. Začiatkom dvadsiateho storočia však vtedajšia situácia v rozvoji miest viedla architektov moderny k spoločným stretnutiam, diskusiám a nakoniec k spoločnému vyjadreniu názorov na ideálne riešenie mesta. Táto deklarácia, nazvaná Aténska

03:SolarCity

21. 7. 2010

12:04

Page 23

TVORBA MESTA

hlásili stretnutie v La Sarraz a prijali Prehlásenie, v ktorom sú popri vyhlásení programu „novej“ architektúry už aj zárodky budúcej Aténskej charty. Druhý kongres bol venovaný malým bytom, tretí „racionálnym zastavovacím sústavám“. Tézy pre štvrtý kongres s názvom Funkčné mesto, ktorý mal byť v Moskve, pripravili v roku 1931 v Berlíne deklarujúc, že „pojem funkčného mesta vychádza z toho, že formu mesta určujú jeho štyri základné funkcie: bývanie, práca, rekreácia a doprava, ktorá ich spája“ (van Easteren). Sovietske vedenie sa však práve vtedy odklonilo od architektonickej moderny a znemožnilo konanie kongresu – ako náhradné „miesto konania“ bola v roku 1932 zvolená plavba po Stredozemnom mori so záverečným jednaním v Aténach. Dôkladne pripravený kongres prijal závery, ktoré boli publikované pod rôznymi názvami ešte v tridsiatych rokoch, ale bez veľkého ohlasu – základným dokumentom moderného urbanizmu 3 Štokholmská štvrť Hammarby: aktuálne európske prístupy 4 Škandinávsky ideál: les, voda... 5 Urbanistické skice L. Kriera 6 Americký nový urbanizmus: Berlinee v Millwaukee

5 charta, sa stala prvým z radu dokumentov, ktoré definujú súdobý názor na riešenie problémov ľudských sídiel.

Aténska charta Príprava stavebnej výstavy nemeckého Werkbundu zviedla dohromady popredných predstaviteľov európskej architektonickej avantgardy, ktorí sa pre pokračovanie nadviazaných kontaktov zišli v roku 1928 v La Sarraz, kde založili združenie CIAM a dohodli sa na usporadúvaní kongresov – za prvý z nich vy-

6 sa stali až po vojne pod názvom Aténska charta. Praktická aplikácia zásad Aténskej charty i ťažisko jej kritiky sa sústreďovali na požia-

03:SolarCity

21. 7. 2010

12:04

Page 24

TVORBA MESTA

1 Nízkoenergetické domy v Kronsbergu (Hannover)

davku segregácie základných funkčných prvkov mesta: bývania, práce, rekreácie a dopravy. Paradoxom je, že takáto požiadavka v tomto dokumente explicitne vyjadrená nie je a hoci sa k nej interpretáciou niektorých článkov dá dostať, rovnako sa môžeme dostať k požiadavke integrácie funkcií. Zdá sa, že najväčším problémom Aténskej charty boli jej nevhodné interpretácie – ak sa pozrieme na jej znenie, nachádzame tam dodnes úspešne fungujúce zásady a odporúčania, no nachádzame tam aj jasný popis problémov miest, ktoré v nich od začiatku minulého storočia pretrvávajú dodnes. Z tohto hľadiska je Aténska charta, bohužiaľ, stále aktuálnym dokumentom a vidíme, že popis problémov ani návrh na ich riešenie nepostačujú na to, aby boli problémy skutočne riešené – naopak sa pod zámienkou ich riešenia vyrobili problémy nové. Ďalšie kongresy CIAM dokumenty podobného významu nepriniesli a organizácia v roku 1958 (možno aj v dôsledku kritiky čisto funkcionalistických prístupov) zanikla. V nasledujúcich rokoch sa objavilo množstvo rôznych uznesení a deklarácií, ktoré mali ambíciu riešiť problémy súdobých miest, no s odstupom času nestoja za zmienku. Plné znenie Aténskej charty (i ďalších dokumentov) nájdete v citovanej literatúre či na webe, no uvádzame tu z nej pár článkov, o ktorých si myslíme, že sú dodnes niečím aktuálne či zaujímavé: ...11. Rastúce mesto pre svoju výstavbu spotrebováva krok za krokom prírodné územie, ktoré ho obklopuje. Stále rastúca vzdialenosť od prírody vedie k trvalému zhoršovaniu hygienických podmienok. ...20. Predmestia rastú väčšinou neplánovito a bez

vhodného spojenia s mestom. ...37. (Treba požadovať) Stabilizáciu nových zelených plôch s konečnou platnosťou pre stanovené účely. ...42. Spojenie medzi bydliskami a pracoviskami už nie je normálne, núti k nadmernému dochádzaniu. ...43. V špičkových hodinách je dopravná situácia kritická. ...65. Architektonické hodnoty musia byť zachované (jednotlivé objekty alebo urbanistické súbory). ...79. Kolobeh denných funkcií – bývanie, práca a rekreácia – bude urba nizmom riadený k docieleniu najväčšej možnej úspory času.

Deklarácia z Délu Tridsať rokov po vzniku aténskej charty sa na ňu pokúsil nadviazať grécky urbanista C. A. Doxiadis – pozval svojich kolegov na plavbu jachtou, ktorá skončila na ostrove Délos deklaráciou z tohto „sympózia“, zdôrazňujúcou význam vedy v urbanizme. Takéto podujatia sa každoročne opakovali (deväťkrát) a skončili vždy ďalšou Deklaráciou – odborne zaujímavou, výstižne definujúcou aktuálne problémy miest či vízie ich ďalšieho smerovania. Doxiadisova ekistika ovplyvnila názory mnohých urbanistov, no priamy vplyv či výsledky Deklarácií z délskych sympózií ťažko vypátrať.

Amsterdamská deklarácia V roku 1978 bola na kongrese venovanom starostlivosti o pamiatky prijatá Amsterdamská deklarácia. Hovorí o ochrane architektonického dedičstva v podmienkach súčasného urbanizmu a územného plánovania. Obdobným témam sa venovali dokumenty kongresov ICOMOS-u (napríklad Medzinárodná charta pre ochranu historických miest z roku 1987) či Benátska charta ešte z roku 1965. Ale historickému dedičstvu miest bola venovaná aj celá kapitola Aténskej charty, v praxi často „zabúraná“...

Torremolinská charta Európska charta regionálneho a územného plánovania, známa pod vyššieuvedeným ná-

03:SolarCity

21. 7. 2010

12:04

Page 25

TVORBA MESTA

zvom, bola prijatá ako oficiálny dokument Európskeho spoločenstva v roku 1983. Ďalším dokumentom iniciovaným Radou Európy bola Európska charta miest – v nej sa zdôrazňuje potreba zlepšenia životného prostredia v mestách, obnova bytového fondu, podnetnosť sociálneho a kultúrneho prostredia i podpora spoluúčasti obyvateľov na správe miest. Tento dokument predznamenáva environmentalistické prístupy v úvahách nasledujúcich desaťročí.

Princípy z Ahwahnee V roku 1991 sa zišlo pár amerických urbanistov (medzi nimi aj P. Calthorpe), aby naformulovali požiadavky na tvorbu obývateľnejších sídiel. Hoci reagovali na vtedajšie špecifické americké problémy, mnohé z princípov, ktoré navrhli, sú inšpiratívne aj pre nás. A ich diskusie sa stali základom hnutia Nový urbanizmus, ktoré hľadá cesty udržateľného sídelného rozvoja v podmienkach americkej výstavby – alternatívou dezurbanizácie je kompaktnosť sídla, pešia dostupnosť každodenných potrieb, pestrosť a primeraná hustota zástavby... V roku 1996 boli tieto princípy precíznejšie naformulované na štvrtom kongrese CNU vo forme Charty Nového urbanizmu.

Agenda 21 Impulzom pre úvahy o udržateľnom rozvoji sídiel bol v roku 1992 „Summit Zeme“ v Riu de Janeiro a jeho niekoľkostostranový záverečný dokument, Agenda 21. Jej siedma kapitola je ve- novaná podpore udržateľného rozvoja ľudských sídiel – z ôsmich programových oblastí, spracovaných od východísk cez ciele a činnosti až k spôsobu realizácie, spomeňme obecné zabezpečenie vhodného prístrešia pre všetkých a zlepšenie starostlivosti o sídelné útvary alebo konkrétnejšiu podporu udržateľných energetických a dopravných systémov či podporu činností trvalo udržateľného stavebníctva. Deklarácia z Rio de Janeira o životnom prostredí a rozvoji je len akýmsi oficiálnym úvodom k Agende 21 s vymenovaním jej hlavných zásad.

dokumenty. Na prvom mieste tu spomenieme výstup z Európskej konferencie o udržateľných mestách – Aalborskú chartu (1994). Je to vlastne prehlásenie zúčastnených miest, ktoré sa ním hlásia k podpore udržateľného rozvoja. Dôraz je tu kladený na miestne stratégie udržateľného rozvoja, jeho sociálnu a ekonomickú rovinu, udržateľnú mobilitu, zodpovednosť voči klíme, prevenciu znečistenia a v neposlednom rade na zapojenie občanov do týchto procesov. V druhej časti tohto dokumentu je vyhlásená Európska kampaň za udržateľné mestá a obce, v tretej sa signatári hlásia k účasti na programe miestnej Agendy 21. Aalborská charta je základný dokument aktuálnych environmentalistických prístupov k tvorbe a správe európskych miest a obcí. Popisuje základné problémy dnešných sídiel a navrhuje spôsob ich riešenia nielen v technickej, ale aj v „politickej“ rovine.

Lisabonský akčný plán Druhá Európska konferencia o udržateľných mestách v roku 1996 posúdila pokrok európskych miest smerom k udržateľnosti rozvoja a prijala Lisabonský akčný plán – od Charty po Akciu, ktorý zdôrazňuje význam samospráv a partnerstiev, hovorí o integrácii environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho rozvoja, o potrebe environmentálneho menežmentu sídiel, o význame vzdelávania. V nadväznosti na túto konferenciu bolo stanovené používanie indikátorov udržateľnosti na opísanie aktuálneho stavu sídiel a hodnotenie ich vývoja. Výsledky spomenutej kampane vyhodnotila v roku 2000 Tretia celoeurópska konferencia o udržateľných mestách a obciach, ktorá prijala Hannoverskú výzvu zameranú na konkrétne postupy a združujúcu rôzne platformy v tejto oblasti, od rôznych NGO až po program Zdravé mestá. Štvtá Európska konferencia o udržateľných mestách v roku 2004 bola opäť v Aalborgu, účastníci na nej prijali Záväzky z Aalborgu. A zatiaľ posledná takáto konferencia bola na jar v Seville, zavŕšilo ju vyhlásenie Duch Sevilly.

Aalborská charta

Istanbulská deklarácia o ľudských sídlach

Agenda 21 kapitolou venovanou udržateľnému rozvoju sídiel inšpirovala mnohé ďalšie

Konferencia OSN o ľudských sídlach Habitat II prináša v roku 1996 stručnú Istanbulskú

03:SolarCity

21. 7. 2010

12:04

Page 26

TVORBA MESTA

deklaráciu a rozsiahlu agendu Habitat. Deklarácia vyjadruje vôľu zúčastnených oficiálnych zástupcov štátov a miest riešiť čoraz naliehavejšie problémy miest i vidieka v súlade s požiadavkami udržateľného rozvoja. Ako hlavné ciele sú definované primerané bývanie pre všetkých a trvale udržateľný rozvoj ľudských sídiel v urbanizujúcom sa svete. Konkrétne úlohy sú v agende Habitat a paralelne prebiehalo otvorené fórum NGO a odborníkov, ktoré tiež ponúklo svoje odporúčania vo forme Posolstva. Agenda Habitat vyjadruje okrem iného záväzok podporovať udržateľné sídla (vrátane konkrétnch opatrení), aby mohli byť bezpečnejšie, zdravšie, životaschopnejšie, spravodlivejšie, udr žateľnejšie a produktívnejšie, napríklad schválením podporných programov, vytváraním partnerstiev a participačných mechanizmov; zapojením občianskej spoločnosti do zavádzania Agendy Habitat; monitorovaním výsledkov, preberaním úspešných praktík a v neposlednom rade medzinárodnou spoluprácou. Jednou z požiadaviek je vytváranie centier pre rozvoj ľudských sídiel. Agenda Habitat je v súčasnosti základným dokumentom, ktorý definuje udržateľnosť sídelného rozvoja a nástroje na jeho dosiahnutie. Ďalšie deklarácie a charty ho však dopĺňajú a rozvíjajú v čiastkových témach.

TABUĽKA ČASOVÝCH SÚVISLOSTÍ (STAVANIE, NÁVRHY, PRINCÍPY) ca 2600 p.n.l. – prvé mestá (Ur) ca 500 p.n.l. – plán obnovy Milétu ca 1450 – Filarete navrhuje Sforzindu ca 1555 – G. Vasari prestavuje centrum Florencie 1666 – plán prestavby Londýna Ch. Wrena 1668 – začiatok výstavby Versailles 1791– P. L’Enfant navrhol Washington DC 1853 – Haussman začína prestavbu Paríža 1882 – Soria y Mata: princíp lineárneho mesta 1898 – E. Howard: model Záhradného mesta 1901-4 – T. Garnier: priemyselné mesto 1912 – začína projektovanie Canberry 1914 – A. Sant´Elia: Futuristické mesto 1922 – LeCorbusier: Súčasné mesto pre 3mil. obyvateľov 1925 – LeCorbusier: Plán Voisin (prestavba centra Paríža) 1928 – N. A. Ladovskij: plán prestavby Moskvy – „raketa“ 1930 – N. A. Miljutin: Socgorod (pásové mesto) 1931-4 – LeCorbusier: Žiarivé mesto 1934 – F. L. Wright: Priestranné mesto od cca 1950 – M. Nowicki, LeCorbusier: Chandighar 1977 – L. Krier: urbanistické úvahy 1990 – Calthorpe a iní: postmoderné prístupy

Nová Aténska charta Európska rada urbanistov iniciovala vypracovanie dokumentu, ktorý má dnes nahradiť prekonanú Aténsku chartu. Nová aténska charta vyšla v roku 1998, no chýba jej údernosť a presvedčivosť tej starej. Prvá časť je venovaná prehľadu problémov miest, druhá úlohe urbanizmu a územného plánovania pri rozvoji miest. Niektoré z uvedených zásad sa nám zdajú byť samozrejmé, iné zasa diskutabilné či bez určenia nástrojov na dosahovanie určených cieľov. Zdá sa, že táto iniciatíva sa v dnešnej dobe významnejšieho vplyvu nedočká.

Lisabonská deklarácia Jedna z viacerých lisabonských deklarácií (zo stretnutia európskych ministrov dopravy v máji 2001) je venovaná udržateľnej doprave v sídlach. Definuje však aj kontext – ciele udržateľnosti v mestách, trendy a nástroje. Podstatné sú tu však stratégie implementácie udržateľnej mestskej dopravy a odporúčania národným vládam.

Melbournská charta Ďalším dokumentom definujúcim princípy udržateľných miest je Melbournská charta ca 300-400 p.n.l. – traktáty Platóna, Aristotela 1874 – R. Baumeister: Zásady rozširovania miest z hľadiska technického, stavebne policajného a hospodárskeho 1889 – C. Sitte publikujePlánovanie miest podľa umeleckých princípov 1914 – A. Sant´Elia -Manifest futuristickej architektúry 1910 – urbanistický kongres Budúce mesto 1928 – štart kongresov CIAM v La Sarraz 1933 – 4. kongres CIAM – funkčné mesto, Aténska charta (vydaná 1941 v Paríži) 1963 – prvá Deklarácia z Délu 1975 – Amsterdamská deklarácia 1983 – Torremolinská charta 1994 – Aalborská charta – implementácia Agendy 21 (z Ria 1992) 1996 – druhá európska konferencia o udržateľných mestách v Lisabone 1996 – summit miest HABITAT II v Istanbule: Istanbulská deklarácia o ľudských sídlach 1998 – Nová Aténska charta 2000 – tretia paneurópska konferencia o udržateľných mestách a obciach v Hannoveri 2002 – Melbournská charta 2002 – Shenzenská deklarácia 2004 – formulácia princípov projektu EcoCity 2007 – Charta z Lipska

03:SolarCity

21. 7. 2010

12:04

Page 27

TVORBA MESTA

z roku 2002. Formuluje víziu udržateľného mesta na zásadách rovnosti a individuality, hovorí o dosahovaní dlhodobej sociálnej a ekonomickej bez- pečnosti, o prírodných hodnotách a biodiverzite v sídle, o minimalizácii jeho ekologickej stopy, o inšpirácii ekosystémami, o stavaní na individualite mesta, o podpore participácie a spolupráce, o podpore udržateľnej produkcie a spotreby, o potrebe trvalého zlepšovania podmienok a overovania pokroku. Melbournská charta nie je u nás príliš známa, no jej vízia je inšpiratívnejšia než mnohé kompromisné politické deklarácie.

s formuláciou jeho zásad, formuluje požiadavky a kľúčové akcie: zabezpečiť prístrešie a fungovanie mesta pre všetkých, stavať mestá pre ľudí a nie pre autá, chrániť ekologicky citlivé územia, šetriť energiu, podporovať ekologickú výstavbu, ponúkať primerané vzdelávanie, koordinovať činnosti v meste, podporovať výmenu skúseností a spoluprácu... Siedmy kongres Ecocity bude v apríli 2008 v San Francisku, možno sa tiež vyjadrí k zásadným otázkam udržateľného rozvoja miest.

Ecocity

Väčšina chárt je výstupom konferencie či podobného oficiálneho podujatia, Charta z Lipska je výsledkom neformálneho stretnutia európskych ministrov na tému urbánneho rozvoja a územnej súdržnosti (v Lipsku v máji 2007). Ministri sa v nej zaväzujú presadzovať a podporovať jej stratégie, vychádzajúc z európskej polycentrickej štruktúry. Odporúčajú integrovaný prístup k plánovaniu miest (popisovať silné a slabé stránky, formulovať konzistentné rozvojové ciele a vytvoriť víziu pre mesto, vzájomne zosúlaďovať rôzne plány, koordinovať využitie verejných a súkromných finančných prostriedkov, koordinovať vývoj na lokálnej, mestskej a regionálnej úrovni), vytvorenie a zabezpečenie kvalitných verejných priestorov, modernizáciu sietí infraštruktúry a zvýšenie energetickej účinnosti vo výstavbe, aktívnu politiku v oblasti inovácií a vzdelávania, trvalý charakter stratégií na zveľaďovanie miest, posilnenie miestneho hospodárstva a miestnej politiky trhu práce, aktívna politiku vzdelávania pre deti a mládež (najmä v znevýhodnených štvrtiach) a podporu výkonnej a cenovo dostupnej mestskej dopravy. Zdôrazňujú potrebu riešenia týchto otázok na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ale s podkorou z EU a s využitím výmeny skúseností a know-how. Lebo „Európa potrebuje silné mestá a regióny, v ktorých sa dobre žije“.

Výskumný projekt EU „Ecocity – sídelný rozvoj k primeraným štruktúram pre udržateľnú dopravu“ (2002-2004) nepriniesol závery vo forme charty či deklarácie, ale formuloval víziu udržateľného mesta ako mesta s dostupnosťou pre všetkých, s minimálnym záberom krajiny, s vyvá- ženým polyfunkčným využitím územia, s primeranou hustotou, s vyvážením koncentračných a dekoncentračných trendov a sústredením aktivít na vhodné miesta, s verejnými priestormi pre každodenný život, s ľudskou mierkou a mestskosťou, mesta ako siete štvrtí, integrovaného do regiónu, s vyváženými a integrovanými prírodnými prvkami, s bioklimatickým komfortom, mesta krátkych vzdialeností, teda mesta pre chodcov, cyklistov a verejnú dopravu, zdravého a bezpečného, s udržateľným životným štýlom a silnou miestnou ekonomikou, s minimálnou spotrebou energie (naopak s jej výrobou z obnoviteľných zdrojov), mesta s redukciou znečistenia a produkcie odpadu, s uzavretým vodným cyklom, mesta riadeného obyvateľmi, zapojeného do globálnych komunikačných sietí a chrániaceho svoju identitu a kultúrne dedičstvo. Definovanie cieľov a princcípov udržateľnosti sídelného rozvoja, jeho dimenzií a možných scenárov v aplikácii na pilotné projekty môže byť inšpiráciou pre urbanistov.

Charta z Lipska

Závery Shenzenská deklarácia Ecocity však nie je len vyššieuvedený európsky projekt, je to aj medzinárodné hnutie. Na jeho piatej konferencii bola v roku 2002 prijatá Shenzenská deklarácia o rozvoji Ecocity s výzvou na ekologické navrhovanie sídiel a

Dnešný ideál mesta (či sídla) ešte len hľadáme, nadväzujúc na Aténsku chartu (kde popri prekonanom princípe-neprincípe dôsledného oddeľovania funkcií stále nachádzame mnoho uži- točného a aktuálneho), no najmä na novšie a aktuálnejšie deklarácie, kde

03:SolarCity

21. 7. 2010

12:04

Page 28

TVORBA MESTA

sa urbanistické problémy prelínajú s environmentálnymi a udržateľnosť sídelného rozvoja (či už explicitne vyjadrená alebo niekde v úzadí) je nosnou témou úvah o ideálnom meste. Po formálnej (či formalistickej) stránke nie sme príliš striktní. Pri pohľade späť vidíme, že ideálne boli pravouhlé systémy, potom radiálne usporiadané polygonálne mestá, neskôr záhradné mestá so samostatnými predmestiami, pásmové mestá, otvorené radiálnookružné mestá... reálna životaschopnosť sídiel však išla vlastnými cestami. Budúci vývoj bude nevyhnutne hľadať súlad s prostredím, priateľskú koexistenciu mesta s územím, na ktorom stojí, no i s jeho širším zázemím, či už prírodným alebo sídelným. Budú sa rozvíjať koncepty zníženej závislosti na primárnych energetických zdrojoch, koncepty využívania miestnych možností a uspokojovania miestnych potrieb na miestnej úrovni. Hľadáme víziu zdravého, obytného a spravodlivého mesta a zdá sa, že sa k nej približujeme – nielen v úvahách odborníkov, ale aj v ochote politikov a v záujme občanov. Príspevok bol publikovaný: Pifko, H. - Špaček, R.: Tvorba mesta – ideály, charty, vízie. Životné prostredie, roč. 42, č. 5, str. 240-246, 2008.

LITERATÚRA • Agenda 21 a ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja. MŽP SR, Bratisklava 1996 • Dimensions of Sustainability (ed.: A. Scott). E&FN SPON (Routledge), London 1998 • Dokumenty konferencie OSN Habitat II, Istanbul 1996, Národná správa o rozvoji osídlenia a bývania v SR. MŽP SR a MVVP SR, Bratislava 1996 • Haller, F., Totale Stadt, ein Globales Modell, Walter-Verlag, Olten, 1968 • Hrůza, J.: Charty moderního urbanismu. Agora, Praha 2002 • Planning Sustainable Settlements (ed.: J. Coplák, P. Rakšányi). STU, Bratislava 2003 • Trvalo udržateľný rozvoj – výzva pre Slovensko (ed.: P. Mederly). REC Slovensko, Bratislava 2001 • Trvalo udržateľný rozvoj a zdravie: koncepty, princípy a akčný rámec pre európske mestá a obce. WHO a i., Bratislava 1997 • www zdroje: www.ecocitybuilders.org; www.sevilla2007.org; www.cnu.org/charter; www.walkablestreets.com; www.ecocityprojects.net; webtalk.elet.polimi.it/idealcity; www.idealcity.org.au; www.eukn.org • Obrázky: R. Špaček, H. Pifko, citované pramene, archív autorov.

04:SolarCity

21. 7. 2010

11:22

Page 29

Ing. arch. Klára Macháčová machacova@fa.stuba.sk

Môžeme polemizovať s otázkou, či je naša civilizácia na rázcestí, či sú aktuálne katastrofické alebo optimistické vízie. V každom prípade čakajú stavebníctvo veľké výzvy.

04 Udržateľná výstavba šetriaca prírodné zdroje

Od experimentu k trendu

vyspelých krajinách po celom svete už dnes rastie spoločenský dopyt po architektúre, ktorá sa v budúcnosti bezpochyby stane bežným štandardom. Je to architektúra ponúkajúca popri vysokej estetickej kvalite a užívateľskom komforte aj niečo viac – ekologický a energetický koncept, garantujúci šetrné využitie prírodných zdrojov materiálov a energie a zároveň zabezpečujúci harmonizáciu stavby s jej okolím.

Nízkoenergetická výstavba postupne prestáva byť vnímaná ako čistý experiment a mnohé novátorské riešenia boli prevzaté do praxe. Do stavebného slovníka pribudli výrazy ako nízkoenergetický dom (pre stavbu s potrebou tepla na kúrenie menšou ako 50 kWh/m2a), pasívny dom (pre stavbu s potrebou tepla na kúrenie maximálne 15 kWh/m2a), nulový dom, niekedy tiež nazývaný ultra-nízkoenergetický dom, či quazi-nulový dom (s potrebou tepla na kúrenie 0 až 5 kWh/m2a). Skúsenosti a overené technické riešenia z bytovej výstavby sa v zahraničí už bežne aplikujú v ostatných typologických druhoch stavieb. Početné sú najmä energeticky úsporné stavby administratívnych budov, a to nielen pre súkromných stavebníkov, ale aj pre verejnú správu, ktorá sa rozhodla peniaze daňových poplatníkov investovať efektívne. Ďalej je možné sa stretnúť s energeticky

04:SolarCity

21. 7. 2010

11:22

Page 30

UDRŽATEĽNÁ VÝSTAVBA ŠETRIACA PRÍRODNÉ ZDROJE

1a spotrebu energií v budove. Cieľom je znížiť celkovú energetickú bilanciu výstavby – úhrn energie potrebnej na realizáciu stavby, jej prevádzkovanie a po skončení jej životnosti aj energiu na jej likvidáciu a recykláciu.

Od „genia loci“ k „talentum loci“

1b 1a+1b Millbacher /Gschwantner: Wirtschaftszentrum Niederöstereich v St. Pölten

úspornými stavbami škôl a škôlok, zdravotníckych zariadení, stavieb pre kultúru, šport, služby.

Ďalší posun v rozmýšľaní Ak sa na ekologickú výstavbu pozrieme v širších súvislostiach, uvedomíme si, že treba minimalizovať nielen prevádzkové náklady, t.j.

Snahou architektov bolo vždy pochopiť a vystihnúť „genia loci“, ducha miesta, špecifickú a unikátnu atmosféru vytvorenú prírodnými a antropogénnymi zložkami prostredia, a do tohto prírodno-kultúrneho rámca umiestniť svoje dielo. Ekologicky a sociálne udržateľná výstavba je prirodzeným pokračovaním tohto dlhoročného úsilia. Je založená na dokonalej schopnosti rozkódovať “talentum loci“, súhrn daností prostredia, jeho jedinečné a neopakovateľné parametre a špecifiká. Dôkladné analýzy sú základným podkladom pre ekologické navrhovanie stavby.

Ako na to – základné prvky nízkoenergetickej stratégie Stratégia nie je pri nízkoenergetickom plánovaní prehnaným výrazom. Stavba musí mať

04:SolarCity

21. 7. 2010

11:22

Page 31

UDRŽATEĽNÁ VÝSTAVBA ŠETRIACA PRÍRODNÉ ZDROJE

3a 2a+2b Murphy/Jahn architects: Harold and margot schiff residences 3a+3b Renzo Piano: Akadémia vied v San Franciscu

ucelený koncept, v ktorom má každý komponent svoje opodstatnené miesto. Veľký dôraz je kladený najmä na obalovú konštrukciu, ktorá tvorí bariéru medzi vnútornými a vonkajšími klimatickými podmienkami. Dôležitým prvkom návrhu je kvalitné tepelné zaizolovanie bez tepelných mostov. Ak chceme dosiahnuť parametre pasívneho domu, je potrebné stavbu vzduchotesne uzavrieť a výmenu vzduchu zabezpečiť mechanicky. Pritom sa využíva spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu. Podstatnou zložkou energetickej bilancie budovy sú solárne zisky, získavané prostredníctvom správ ne nadimenzovaných kvalitných okien a iných prvkov. Teplo sa akumuluje do masívnych konštrukcií – stien, podláh a stropov. (Na druhej strane sa pred prílišným prehriatím interiérov treba chrániť systémom tieniacich opatrení, zníži sa tak potreba energie na chladenie.) Zvyškovú potrebu tepla treba pokryť z obnoviteľných zdrojov, použitím niektorým z množstva technických riešení. Analýza prostredia napovie, ktorý je v danej lokalite najvhodnejší – slnko, vietor, voda, zemné teplo, vzduch, či rozličné druhy biomasy.

Inšpirácia Prvým príkladom stavby s energetickým konceptom je najväčšia rakúska administratívna budova v pasívnom štandarde Wirtschaftszentrum Niederöstereich v St. Pölten od architektov Gschwantnera a Milbachera. Objekt je kvalitne zateplený, vzduchotesný, s riadeným vetraním spojeným s rekuperáciou tepla. Solárne pasívne zisky spolu s teplom produkovaným osobami a vnútorným vybavením (počítačmi, svietidlami...) pokrýva väčšinu potreby tepla na udržiavanie tepelnej pohody. Zvyšok tepla je zabezpečený tepelným čerpadlom, ktoré využíva energiu podzemnej vody. V lete čerpadlo pracuje v reverznom režime a budovu chladí. Nie sú použité radiátory ani vzduchotechnické jednotky – ohrievané alebo chladené sú masívne betónové stropné konštrukcie. V každej miestnosti sú dva rady okien. Horný je hneď pod stropom, vďaka čomu svetlo cezeň preniká hlbšie do interiéru. Spodný rad je v úrovni sediaceho človeka a poskytuje nerušený výhľad von. Veľká pozornosť bola venovaná výberu stavebných materiálov. Použitý bol nový typ cementu, pri výrobe ktorého sa „šetrí“ až 85%

04:SolarCity

21. 7. 2010

11:22

Page 32

UDRŽATEĽNÁ VÝSTAVBA ŠETRIACA PRÍRODNÉ ZDROJE

emisií CO2 . Celkom sa vylúčilo použitie PVC a organických rozpúšťadiel, všetka stavebná chémia musela byť ekologická. Na povrchové plochy interiérov boli použité materiály na prírodnej báze – predovšetkým drevo a linoleum. (Obrázok č. 1) Druhým príkladom ekologickej výstavby je realizácia budovy sociálnych služieb v Chicagu. Stavba má čitateľnú nízkoenergetickú koncepciu – kompaktný tvar, vynikajúco zaizolovanú obálku, hospodárenie s dažďovou vodou a tiež s tzv. šedou vodou. Najzaujímavejšie je však demonštratívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Architekti Murphy a Jahn využili vo svojej koncepcii slnečnú a najmä veternú polohu pozemku. Na streche (ktorej atika je tvarovaná s ohľadom na prúdenie vzduchu) sú umiestnené solárne panely na ohrev teplej vody a nehlučné polykarbonátové veterné turbíny na generovanie elektrickej energie pre technické systémy budovy. (Obrázok č. 2) Tretia stavba – budova prírodovedného múzea kalifornskej Akadémie vied v San Franciscu je z dielne renomovaného talianskeho architekta Renza Piana. Je to toho času naj- väčšia budova na svete, ktorá získala certifikát Leed Platinum (Leadership in Energy-And Environmental Design). Budova má kompaktný jednoduchý tvar hranola, z ktorého vyčnievajú kupoly výstavných priestorov a planetária, ktoré potrebujú vyššiu výšku. Strecha je zazelenaná (dokáže zadržať 97% zrážkovej vody) a pripomína topografiu okolitej krajiny. Všetky priestory sú prirodzene osvetlené, čo prispieva k úspore elektrickej energie. Dôležitým prvkom udržateľnej koncepcie je masívne využitie recyklovaných materiálov – 100% použitej ocele bolo zrecyklovaných, izolačná vrstva je z narezanej džínsoviny, betón z 50% z priemyselného odpadu. Použitie všetkých ekologických prvkov má v tejto budove ďalší, možno ešte významnejší rozmer – a to je výchovný aspekt, dojem, ktorý si zo sebou odnesie domou každý návštevník múzea. (Obrázok č. 3) Príspevok bol publikovaný: MACHÁČOVÁ, Klára: Výstavba šetriaca prírodné zdroje. Eurostav, 3/2009, str. 2223. ISSN 1335-1249 Aj na internete: http://www.4-construction.com/sk/vzdelavanie-kniznica/clanok/vystavba-setriaca-prirodne-zdroje

LITERATÚRA • Humm, O.: Nízkoenergetické domy. Grada, 1999. ISBN 80-7169-657-9 • Bauer, M. – Mösle, P. – Schwarz, M.: Green Building. In: xia Intelligente architektur, 10-12/2008 • DBZ: Energiekonzepte. Nachhaltigkeit als Planungsziel. 1/2009. • Obrázky: St. Pölten – Ing. arch. Klára Macháčová, Chicago - www.arcprospect.org, San Francisco – www.greatbuildings.com/architects/Renzo_Piano .html

05:SolarCity

21. 7. 2010

12:05

Page 33

Doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. gregorova@fa.stuba.sk prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc. robert_spacek@stuba.sk

Skutočnosť, že ľudstvo už okúsilo lesk a biedu neosobného sveta techniky spôsobila, že znova objavujeme návraty k primárnym koreňom bytia. Stávajú sa predmetom vedeckých štúdií a projektov, ktoré sa tieto archetypálne väzby pokúšajú opätovne vrátiť do života. Ukázalo sa, že aj keď bolo viacero generácií

Kultúrna udržateľnosť ako podmienka kultivovanej obývateľnosti mesta

programovo vychovávaných v duchu moderny, vznikla opätovná potreba definovania identít jednotlivých kultúrnych kontextov. V dôsledku tohto procesu sa aktualizujú ochrany ohrozených kultúrnych subsystémov na lokálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Spolu s environmentálnymi aspektami bytia sa vyformoval problém kultúrnej udržateľnosti života.

udia reagujú na danú situáciu rôzne - niektorí stav ignorujú, niektorí si neuvedomujú reálnosť a možnosti návratu späť, iní chápu túto skutočnosť ako moderný trend - štýl, ktorý je momentálne aktuálny. Postupne si uvedomujeme, že environmentálny trend je základom zdravého spôsobu života, kontinuálne naviazaného na kultúrny odkaz generácií, ktoré svojím žitím dokazovali optimálnu symbiózu kultúry a primárneho prírodného prostredia. Zároveň ide o predpoklad kultivovanej a udržateľnej obývateľnosti miest. Globálna analýza kultúry priniesla nové poznatky. Ukázalo sa, že zmenšovaním vzdialenosti medzi ľuďmi, sa zároveň narušil aj bla-

05:SolarCity

21. 7. 2010

12:05

Page 34

KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ AKO PODMIENKA KULTIVOVANEJ OBÝVATEĽNOSTI MESTA

OBNOVA CHARAKTERU ZÁSTAVBY Typickými znakmi mesta sú mierka a kompaktnosť. V prípade tradičných miest sú tieto kategórie doplnené o špecifiká ako slohovosť, prevládajúci charakter funkcie. Na obrázku je ukážka vhodnej náhrady zaniknutej barokovej dvojpodlažnej zástavby novodobou kompaktnou malomestskou štruktúrou na Františkánskej ulici v MPR Trnava. Foto: J. Gregorová

IGNOROVANIE CHARAKTERU PÔVODNEJ ZÁSTAVBY Nikto nepochybuje o architektonických kvalitách neskoromodernistického súboru hotela Kyjev a bývalého obchodného domu Prior na Kamennom námestí. Na prvý pohľad je však jasné, že táto stavba ignorovala kompaktný barokový kontext mesta už v dobe, keď vznikala. Je preto pochopiteľné rozpútanie búrlivej diskusie o jej nevhodnosti. Veľká časť pôvodného obyvateľstva iniciovala jej asanáciu a nahradenie pôvodným kompaktným charakterom zástavby. Foto: J. Gregorová

11. Voľná interpretácia textu: Špaček, R.: Architektúra je svetonázor. Projekt 01/2008, s.4-5 9. Voľná interpretácia textu: Šmajs, J.: Ohrozená kultúra (od evolučnej ontológie k ekologickej politicke). Praha: Hynek, 1997, ISBN 80-89057-12-8

hodárny efekt pôvodnej biosféry, ktorá optimalizovala miestne kultúrne štruktúry , eliminovala spoločenské poruchy a krízy. Informačná sféra pokrývajúca povrch Zeme vytvorila nové mega uzly, vzdialenosti merané v dĺžkových mierach prestali hrať hlavnú úlohu, virtuálne sme všetci spolu teraz a tu, všade a naraz. Keď sa ale postavíme na nohy a dáme sa reálne do pohybu, pre mesto ostane podstatná kvalita architektúry a infraštruk-

túry. Virtuálna meta-rovina sa následne vzťahuje aj na mierku krajiny (11). Znásobil sa tlak na prírodu , v dôsledku čoho sa destabilizovala aj biosféra. Táto sa už nemohla brániť svojou prevahou, bráni sa preto svojou zraniteľnosťou. V konfrontácii so zranenou prírodou zlyháva aj naša biologická prirodzenosť (9). Na zmeny reagoval aj človek, ktorý daný stav zapríčinil. Napriek svojej adaptabilite nie je schopný akceptovať anonymitu a odhmotnenú povahu modernej technológie, ani intro- vertnosť a vysokú individualitu kultúry súvisiacu so samozabezpečovaním základných životných potrieb jedinca. Zdanlivý priestor slobody je príčinou vzniku prílišného relativizmu, straty zmyslu, centrality, zúženia sféry historických náväzností. V konečnom dôsledku je zdrojom všeobecnej kultúrnej neistoty. Začali sme síce brať ako-tak vážne oblasť udržateľnosti vo vzťahu k prírode, uniká nám

05:SolarCity

21. 7. 2010

12:05

Page 35

KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ AKO PODMIENKA KULTIVOVANEJ OBÝVATEĽNOSTI MESTA

ABSOLÚTNE AKCEPTOVANIE IDENTITY A CHARAKTERU MESTA Zakonzervovaná historická štruktúra opevneného juhofrancúzskeho mesta Carcassonne. Jedinečnosť zachovanej stredovekej štruktúry bola dôvodom, prečo sa mesto už v 19. storočí chápalo ako exponát. Tejto skutočnosti bolo podriadené aj funkčné využitie jednotlivých objektov v meste. Foto: J. Gregorová

však stále kultúrna udržateľnosť, udržateľnosť spôsobu života. Ak si nedokážeme udržať kultúru, nepomôže nám ani relatívne zdravé prostredie. Tak, ako sa v poslednom období etablovala potreba ochrany životného prostredia, v snahe zastaviť (spomaliť?) klimatické zmeny na Zemi, tak sa už takmer dvesto rokov vytvára systém ochrany kultúrneho dedičstva , ktorý je definovaný podľa toho, v ktorej dobe vznikol, v akom štádiu zachovania intaktnosti sa dané dedičstvo nachádzalo a akým stupňom kultúrneho uvedomenia tá - ktorá komunita disponovala. Podobne ako pri ochrane prírodného prostredia sa aj pri ochrane kultúry jedná v zásade iba o spomalenie zániku kultúrnych prejavov človeka. Otázkou ostáva, ako dlho proces zániku potrvá – či je umožnená kontinuita, alebo je zánik násilný, nekontrolovaný, bez možnosti uplatnenia spätnej väzby...

IGNOROVANIE IDENTICKÝCH ZNAKOV MESTA Ohrozenie existencie jediného historického mosta spájajúceho Staré Mesto s petržalským brehom predstavuje ohrozenie historickej identity mesta. Foto: J. Gregorová

Hodnota tradície ako základu kultúrnej kontinuity Skúmaním pozadia každodennej skutočnosti sa zistilo, že táto má pevnú štruktúru, významuplnosť a jednotu. Vytvára sa spontánne, v priamej odpovedi na prirodzené podmienky sprostredkované kultúrnou tradíciou. Jej objektivita sa formuje prostredníctvom zažívania

05:SolarCity

21. 7. 2010

12:05

Page 36

KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ AKO PODMIENKA KULTIVOVANEJ OBÝVATEĽNOSTI MESTA

ZHODNOTENIE POTENCIÁLU CHARAKTERU MIESTA Adaptovaná štruktúra prístavných skladov a industriálnych objektov Docklands v Londýne je dôkazom toho, že tieto zóny miest sa pre stratu pôvodnej funkcie ešte nemusia asanovať. Ich pôvodný charakter ich predurčuje na atraktívnu adaptáciu, ktorá môže z architektonickej dimenzie prerásť až do dimenzie urbanistickej. Foto: J. Gregorová

7. Voľná interpretácia textu: Gregorová, J. - Gregor, P. a kolektív: Prezentácia architektonického dedičstva II (Ochrana historických typologických druhov ako predpoklad zachovania diverzity architektonického dedičstva). Bratislava: Perfekt 2008, ISBN 978-80-8046-394-6 10. Voľná interpretácia textu: Špirko, D.: Základy environmentálnej filozofie. Bratislava: STU 1999. ISBN 80-227-1232-9 6. Voľná interpretácia textu : Gregorová, J.: Obnova pamiatok – profesionalizmus alebo fundamentalizmus...? In. Eurostav 7/2007

typických situácií. Typické situácie obdarujú skúsenosť trvanlivosťou, z ktorých ostatné skúsenosti čerpajú vedomie zmysluplnosti , vytvárajú kultúrnu pamäť a históriu. Definovanie typických situácií je výrazne ovplyvnené skutočnosťou, či predmetom záujmu je produkt, alebo proces činností. Zatiaľ čo západné kultúry dávajú dôraz na zachovanie produktu ako typického fyzického objektu, východné kultúry kladú dôraz na zachovanie procesu ako typickej činnosti. Typické situácie tak objasňujú vzťahy medzi kultúrnymi podmienkami, spomienkami, očakávaniami, viditeľnou fyziognómiou priestoru a priestorovou štruktúrou jednotlivej situácie. Kultúra ako sociálna kategória má najväčší význam pre spoločenstvo ľudí so spoločnými dorozumievacími znakmi a vyznávajúcimi rovnaké morálne, etické a estetické hodnoty. Každé spoločenstvo reaguje na určitý typ znakov rôzne. Interpretácia významu znakov, ktoré sa stávajú prostriedkom komunikácie, je zakódovaná záporne alebo kladne vo vedomí spoločenstiev. Kladný alebo záporný význam

daného kultúrneho javu pre spoločenstvo je prejavom aktuálneho hodnotového systému, ktorý sa v priestore aj čase vyvíja a mení (7). Práve táto skutočnosť zapríčinila, že lokálny charakter kultúr je kladne prijímaný najmä ich bezprostrednými účastníkmi. Z globálneho hľadiska však lokálne kultúry môžu aj nemusia byť pozitívne prijímané spoločenstvami alebo jedincami iných kultúr. Expanzívne využívanie prírodnej aj kultúrnej zložky životného prostredia spôsobilo, že sme sa dnes ocitli tvárou v tvár globálnej environmentálnej kríze. Na základe doterajšieho skúmania sa zistilo, že táto kríza je dôsledkom zlyhania jednej globálnej kultúrnej stratégie. Je to kríza vžitých hodnôt, hodnotových orientácií, respektíve priorít, ktoré sú hybnou silou spoločenského vývoja od vzniku civilizácií na Zemi - miera ich expanzie však bola výrazne determinovaná technickými možnosťami človeka (10). Globálnu environmentálnu krízu môžeme pochopiť ako krízu hodnotového a etického vzťahu našej modernej, tzv. euroamerickej kultúry k prírode. Tradičná produktívna technika (človek - nástroj, človek – stroj) do polovice 20. storočia potrebovala na svoje fungovanie priamu účasť živého človeka v pracovnom cykle. Strata kontaktu človeka s primárnym prírodným prostredím sa v súčasnosti prejavila stratou kontinuity s tradíciou a produktmi predkov (6). Tento jav je výrazný v krajinách, ktoré pokračujú v nekontrolovanej expanzívnej produkcii z dôvodov ekonomickej prosperity majú pretrhnutú kontinuitu pôvodného vlastníctva produktov predkov majú pretrhnutú kontinuitu spôsobu života sú ekonomicky slabé a nedokážu si pod tlakom ekonomicky silnejších krajín udržať svoj pôvodný spôsob života, ktorý by bol v týchto krajinách chápaný ako progres

05:SolarCity

21. 7. 2010

12:05

Page 37

KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ AKO PODMIENKA KULTIVOVANEJ OBÝVATEĽNOSTI MESTA

Kultúrne udržateľný rozvoj Pre zabezpečenie optimálneho (udržateľného) rozvoja je preto potrebné vychádzať nielen z nutnosti zabezpečenia dlhodobej obývateľnosti Zeme - zahájiť etapu proprírodnej kultúrnej evolúcie, ale aj z potreby zohľadnenia limitov adaptability človeka a rehabilitácie historických skúseností kvôli zachovaniu kontinuity prežívania typických situácií – zahájiť etapu stratégie kultúrnej udržateľnosti života. Trend, ktorý sa pokúša skĺbiť výdobytky kultúr so zachovaním prirodzeného prostredia Zeme, sa pracovne nazýva kultúrne udržateľný rozvoj (2). Tento trend sa pokúša implantovať kladné stránky fenoménov kultúr do súčasného globalizačného procesu. Problém implementácie je však v súčasnosti značne neujasnený vzhľadom na skutočnosť, že sa opätovne definuje územné, regionálne členenie Európy vo vzťahu k celému globálne chápanému svetu. Vznikom EÚ sa prirodzene neodstránili rozdiely medzi ekonomickým a kultúrno-historickým potenciálom západnej a východnej Európy. Tendencia zjednocovania je zrejmá. Z posledných analýz a skúseností z integrácie je evidentné, že každá krajina si priniesla do procesu integrácie vlastné postupy vyplývajúce z tradičných zvyklostí, a preto pretrváva nejednotnosť pri proklamácii priorít národných špecifík. Zjednotenie systému, pokiaľ vôbec, bude možné až v zjednotenej Európe. V rámci prechodného obdobia je však potrebné, aby si svoj potenciál opätovne zadefinovali najmä krajiny s nižšou ekonomickou úrovňou, či neujasneným vzťahom k tradícii, hodnotovému systému a kvalite spôsobu života. K takýmto krajinám nesporne patrí aj Slovensko, ktoré svoju národnú identitu hľadá až v poslednom storočí, na rozdiel od väčšiny imperiálnych krajín západnej a strednej Európy, zachovávajúcich si dodnes svoju dominantnú pozíciu (1).

Autenticita a integrita – základné hodnoty kultúrneho dedičstva Jedným z hlavných predpokladov rovnovážneho riešenia kultúrne udržateľného rozvoja je vysporiadanie sa s tým, či je potrebné kultúrne dedičsvo chápať ako produkt (ktorého fyzická likvidácia znamená nenávratnú stratu), alebo ako proces (ktorý je v kedykoľvek možné

obnoviť). Západné materialistické chápanie produktu ako predmetu ochrany silne lipne na zachovaní autenticity - pôvodnosti originálu a je vlastné západným kultúrnym modelom spoločnosti. Flexibilnejšie chápanie procesu ako predmetu ochrany , typické pre východné kultúry je definované na základe reprodukcie, ako prirodzeného prejavu života, ktorej absolútnou súčasťou sú tak fáza vzniku ako zániku. Medzinárodné konvencie sa z postupného materialistického chápania predmetu ochrany, zameraného na ochranu fyzickej stránky kultúrneho dedičstva, rozšírili aj o nefyzické /duchovné/ stránky, ktoré sa v posledných desaťročiach dostávajú aj do procesnej stránky – ochrana tradičného spôsobu života a činností /a tým aj produktov/, ktoré v dôsledku daného spôsobu života vzniknú. Napriek benevolentnejšiemu chápaniu náhrady zaniknutého originálu kópiami /dôsledok východného chápania procesu činnosti ako predmetu ochrany/ je zrejmé, že západný model ochrany kultúrneho dedičstva, pretrvávajúci v celosvetovom meradle preferuje najmä tie postupy jeho akceptovania, ktoré maximálne zachovávajú fyzický originál - dáva sa dôraz na zachovanie autenticity(pôvodnosti) materiálu a diela ako aj zachovanie integrity (celistvosti) celku. Identita je totožnosť, zhodnosť, sebauvedomenie človeka (4), pri použití miernej licencie môže ísť aj o kolektívne sebauvedomenie kultúry..., o miestnu, regionálnu...kontinentálnu identitu. Pojmom kultúrna identita sa potom v danej súvislosti chápe proces, v ktorom sa daná komunita stotožňuje s kultúrnym dedičstvom predkov, ochraňuje a inak spomaľuje jeho zánik z dôvodov zachovania kultúrnej kontinuity pre nasledovné generácie. Autenticita a identita nemusia vychádzať z hlbokej histórie. Aj keby sa na prvý pohľad zdalo, že kríza v architektúre začína v momente, keď sme už do vienka architektonického dedičstva nevedeli priniesť nič nového , nie je to celkom tak. Často sa totiž stretávame s názorom, že architektúra 19.storočia s aplikovaním množstva ...izmov bola vo vývoji architektonického diania regresom. Bolo však potrebné vysporiadať sa s pojmom autenticita najmä vo vzťahu k „tradičnému“. Ak bolo pre

2. Pracovný názov pojmu bol jedným z výsledkov projektu: Špaček, R. - Keppl, J. - Stonehouse, R.: Environmentally responsible architecture, spoločný projekt FA STU, School of Architecture, University of Manchester, 1994 – 97, podporovaný Britisch Council 1. Belčáková,I. In: Najlepšie spoločné skúsenosti v priestorovom plánovaní na podporu udržateľného polycentrického rozvoja – POLY.DEV. Bratislava: Perfekt 2007. ISBN 97880-8046-382-3: Európsky dokument priestorového plánovania ,vypracovaný v Európskej koncepcii priestorového rozvoja (ESDP) dokázal, že územie Európy je charakteristické vysokou kultúrnou a environmentálnou diverzitou, ktorá predstavuje jej významný rozvojový faktor. Táto mnohorakosť je však ohrozovaná neustále rastúcou ekonomickou a územnou koncentráciou (dve tretiny obyvateľov EÚ žijú v urbánnych oblastiach), do ktorej patrí aj tzv. oblasť Pentagonu – Londýn, Paríž, Miláno, Mníchov, Hamburg so 40% celoeurópskej populácie a s 50% celoeurópskej produkcie. Toto urbanizované územie pritom zaberá iba 20% územia Európy. Reakciou na túto skutočnosť bolo rozdelenie ostatných území Európy na stredoeurópsky, jadranský, podunajský a juhovýchodoeurópsky priestor s podobnými územnými charakteristikami, vrátane kultúrnych historických väzieb. 4. http://slovnik-cizich-slov.abz.cz

05:SolarCity

21. 7. 2010

12:05

Page 38

KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ AKO PODMIENKA KULTIVOVANEJ OBÝVATEĽNOSTI MESTA

NARUŠENÁ INTEGRITA SILUETY MESTA Narušenie pôvodnej siluety historickej štruktúry britského hlavného mesta Londýn. Tower - jeden z najcharakteristickejších objektov historického jadra sa z pôvodnej nízkopodlažnej zástavby na nábreží Temže stal podnožou výškových budov v zadnom pláne. Foto: J. Gregorová

11. Voľná interpretácia textu: Špaček, R.: Architektúra je svetonázor. Projekt 01/2008, s.4-5

urbanistické štruktúry miest a dedín do polovice 20.storočia typické hierarchizované a homogénne prostredie s jasnou artikuláciou, je pochopiteľné že pomerne krátke obdobie moderny nemohlo naplno nahradiť stáročia opakovaný systém artikulácie, prijímaný väčšinou ľudí stále pozitívne. Tento základný rozpor medzi tradicionalistami a modernistami bránil vyhlasovaniu diel moderny za pamiatky. Vysoká miera prestavby miest ako aj vžitá modernistická estetika mladších generácií si v súčasnosti vynútili prehodnotenie výlučne odmie- tavého postoja k hodnoteniu moderny. Začínajú sa predefinovávať pojmy autenticity, integrity a kultúrnej identity. Do hodnotenia kompaktných mestských štruktúr sa dostávajú pojmy ako homogénny , heterogénny, rušivý... Hranica citlivosti na mieru rôznorodosti, heterogenity až chaosu sa stále posúva. To čo vadilo pred päťdesiatimi rokmi, je dnes štandartom. Veľký tlak spôsobuje, že sme nútení sa danému stavu prispôsobovať. Naše pôvodné chápanie estetiky sa presadzuje iba pri vopred vymedzených celkoch, ktoré je z daného dôvodu nutné chrániť. Nie vždy však nový zásah do homogénnej štruktúry musí byť hodnotený ako negatívny. V prípade, že výrazný zásah do homogénnych štruktúr je kontextuálny (rešpektujúci charakter miesta), často sa stávajú

pre dané miesto či mesto identickými. Novú autentickú identitu vytvorili napríklad výstavbou bieleho mesta v Tel Avive - Sir Patrick Geddes, od roku 1930 do založenia štátu Izrael. Autenticita urbánneho komplexu bola uznaná zápisom do listiny svetového kultúrneho dedičstva v roku 2003. Costova Brasilia tam je už od roku 1987, Utzonova opera v Sydney od roku 2007, tá bola aj v širšom výbere pre nové divy sveta. S využitím pamäte miesta pracovali napríklad pri konverzii londýnskych dokov, Docklands je pojem, Pelliho hrotitá nerezová budova v Canary Wharf je už stabilný identifikátor pre Londýn. Bilbao získalo Gheryho múzeom novú identitu ako mesto (11). Rozhodujúce je tu všeobecné zdieľanie a spoľahlivá čitateľnosť kultúrnej stopy.

Globalizmus a kultúrna identita Migrácia, ako sprievodný jav zmeny spôsobu života v rámci globalizácie výrazne vplýva na formovanie vzťahu k tradičným situáciám. Rýchlou zmenou zloženia pôvodného obyvateľstva sa vytvárajú nové kombinácie - mieša sa primárny vzťah domáceho obyvateľstva k tradícii s kultúrnymi návykmi prisťahovalcov, vnášajú sa nové impulzy v dôsledku internacionalizácie. Tento aspekt podrobne rieši kon-

05:SolarCity

21. 7. 2010

12:05

Page 39

KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ AKO PODMIENKA KULTIVOVANEJ OBÝVATEĽNOSTI MESTA

OHROZENÁ OBNOVENÁ INTEGRITA SILUETY MESTA Nepochopiteľne ohrozená unikátna silueta reprezentačného nemeckého barokového mesta Drážďany, ktoré je zapísané na Zozname svetového dedičstva. Výstavba nového mosta, ohrozujúceho typickú siluetu mesta (aj radikálna obnova ruiny Frauenkirche sa realizovala kvôli obnoveniu barokovej siluety) zvíťazila v ankete obyvateľov Drážďan pred záchranou unikátnej siluty mesta. S akceptovaním kultúrnej identity nemáme problémy iba na Slovensku... Foto: J. Gregorová

cept habitus Pierra Bourdieu (5). Globálne myslenie si vyžaduje aby bol nový spôsob života oslobodený od všetkých historických väzieb a súčasne sa očakáva, že výsledok bude chápaný, uznaný a všeobecne prijatý - jadro konfliktu medzi tradíciou a modernou (8) . Tiež počíta s neustálym zvyšovaním štandartu životnej úrovne obyvateľstva a zároveň si uvedomuje potrebu začatia procesu prírodnej evolúcie. Tieto protichodné požiadavky vyformovali základné scenáre postoja komunity ku svojmu kultúrnemu dedičstvu. Štruktúru scenárov ovplyv- nili okrem migrácie aj estetika formy uplatňujúca sa v minulosti a dnes, ekonomické aspekty a rôzna miera emotívnej väzby komunity voči dedičstvu predkov.

Scenár A – pôvodná kultúra zotrváva bez výraznejších vplyvov globalizácie Zotrvávaním tradičných hodnôt ako súčasti životného štýlu sa vlastne problém starého a nového rieši v prospech zachovania tradičného. Tento scenár je uplatňovaný v krajinách so stabilizovanou ekonomikou a dlhodobou tradíciou pestovania kontinuity životného štýlu. Migranti sa spravidla prispôsobujú, prípadne vytvárajú samostatné komunity. (Veľká Británia, Škótsko, Nórsko... Zvláštny fenomén v tomto kontexte predstavuje Maďarsko)

Scenár B – pôvodná kultúra je čiastočne ovplyvnená globalizáciou. Akceptovaním vstupu nových impulzov do tradičných hodnôt je problém starého a nového riešený v zmysle ich adekvátnej koexistencie.

Tento scenár je uplatňovaný s rôznou intenzitou v krajinách s meniacou sa ekonomickou situáciou a liberálnejším postojom ku pestovaniu kontinuity životného štýlu. (Nemecko, Španielsko, Česko... Slovensko sa s diferencovaným prístupom k ochrane pamiatok snaží zotrvať v danom scenári)

Scenár C – pôvodná kultúra zanikla Devastácia tradičných hodnôt v prospech nového. Tento scenár je uplatňovaný v krajinách, v ktorých prišlo k pozvoľnému alebo radikálnemu, spravidla násilnému zániku pôvodnej kultúry. Migranti sú nositeľmi novej kultúrnej identity. (O zmene životného štýlu sa dá hovoriť v krajinách bývalého východného bloku, o úplnej devastácii sa dá hovoriť v prípade vojnovej alebo prírodnej katastrofy, keď okrem životného štýlu zanikne aj fyzická podstata štruktúry) (3).

Pamiatková starostlivosť – prvý systémový nástroj na udržanie kultúrnej udržateľnosti Gradujúce ohrozovanie kultúrnych subsystémov vo svete postupne viedlo kultúrne národy k vyformovaniu pojmu pamiatka a následne vytvoreniu systému na jej ochranu – pamiatkovej starostlivosti. Tento systém vznikal v zárodkoch od momentu, kedy si civilizovaní ľudia začali uvedomovať význam pojmu dedičstva. Ako samostatná vedná disciplína sa začala formovať od 19.storočia, v súvislosti s osvietenskými názormi na zlepšenie sveta.

5. napr.: Ondrej Kaščák (okascak@truni.sk) »Habitus« ako spojovací článok medzi individuálnou a sociálnou praxou 8. Voľná interpretácia textu: Gregorová, J.: Moderné v tradičnom – hlavný problém koncepcie obnovy Pamiatkovej zóny Centrálnej mestskej oblasti Bratislava. In. Projekt 1/2007 3. Voľná interpretácia textu: Gregorová, J.: Tradícia a novátorstvo v procese kultúrnej globalizácie (aplikácia v procese pamiatkovej starostlivosti). Rukopis prednášky pre doktorandské štúdium na FA STU Bratislava, 2006

05:SolarCity

21. 7. 2010

12:05

Page 40

KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ AKO PODMIENKA KULTIVOVANEJ OBÝVATEĽNOSTI MESTA

NOVÁ DOMINANTA TVORIACA NOVÚ IDENTITU MESTA Mestá, ktoré nemali špecifické prírodné danosti, ani nevytvárali jedinečné mikropriestory, sú v zásade definované ako homogénne, často až unifikované, nudné. Umiestnenie výrazných objektov, ktoré prevezmú úlohu dominanty, im často pomôže získať identitu aj vďaka určitej jedinečnosti, ktorú tieto novodobé objekty do pôvodného kontextu vnesú. Na obrázku je príklad vzniku novodobej ikony vo forme monumentálneho kultúrneho stánku Gogenheimovho múzea na brehu rieky v Bilbau. Stavba pôsobiací ako obrovská plastika.). Foto: J. Gregorová

Bola chápaná ako nástroj na systematické spomaľovanie zániku kultúrneho dedičstva našich predkov a vyformovala sa postupne do najrôznejších stupňov ochrany na svetovej , národnej aj lokálnej úrovni. Tak ako sa kvalita životného prostredia rapídne zhoršovala od 70 - tych rokov 20 - teho storočia, tak sa aj spôsob nazerania na ochranu kultúrneho dedičstva v medzinárodnom meradle postupne menil. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že pred II.svetovou vojnou boli predmetom ochrany objekty a historické mestá pod podmienkou “že vyhovujú všeobecnému záujmu a ich zachovanie nie je na úkor obyvateľstva,...v novej tvorbe by sa nemali používať slohy minulosti“ /Aténska charta 1933/. Druhá svetová vojna vyvolala zvýšenú potrebu chrániť kultúrne pamiatky. V roku 1946 vzniklo UNESCO Organizácia spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru. V sektore kultúra je zahrnutá záchrana kultúrneho dedičstva. Druhá svetová vojna porušila medzinárodnú spoluprácu pamiatkárskeho ochranárskeho úsilia, ale zároveň to boli práve vojnové dôsledky, ktoré vyvolali opätovné stretnutia pamiatkárov. Uskutočnilo sa viacero medzinárodných stretnutí pre záchranu historickej architektúry. Známa Benátska charta /1964/ rozširuje predmet ochrany aj na vidiecke sídla a chápe obnovu architektonického dedičstva ako interdisciplinárnu činnosť. Vymedzila pojem autenticity – pôvodnosti. Opatrnejšie formuluje názory na využívanie moderných materiálov, v zmysle ochrany tradičných procesov začína uprednostňovať tradičné technológie. Environmentálne chápanie ochrany kultúrneho dedičstva je už zrejmé z prijatej Konvencie o ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva /1972/, v rámci ktorej sa vyhotovil

medzinárodný zoznam najvýznamnejších pamiatok sveta. Pre tieto sa buduje fond na prípadnú podporu pri záchranných prácach na pamiatkach evidovaných podľa tejto konvencie. V roku 1976 sú v Nairobi formulované odporúčania, ktoré pri ochrane kultúrneho dedičstva jednoznačne hovoria o prostredí definovanom ekonomicky, spoločensky a kultúrne. Rýchly úbytok kultúrneho dedičstva vyvolal potrebu širšej špecifikácie predmetu ochrany. Formulovali sa následne ďalšie charty, dokumenty a rezolúcie, z ktorých za najvýznamnejší je možné považovať Narský dokument o autenticite, prijatý v roku 1994. Z uvedených medzinárodných aktivít je zrejmé, že čím viac bola ohrozená existencia kultúrneho dedičstva, tým viac sa sprísňovali požiadavky na jeho ochranu - celý proces vyústil do diferencovanej ochrany. História prinieslala paradox, hybnou silou pre systematickú ochranu nebola ani tak prevencia, ako skôr bezprostredná hrozba straty kultúrno-historických hodnôt, prípadne až následné reakcie na jej zánik.

Diferencovaná ochrana – predpoklad kultúrnej udržateľnosti ako veci verejnej Tak ako v zmysle konvencií existujú rôzne typy ochrán z hľadiska kvantity (krajinárske štruktúry, urbanistické súbory, solitéry...), tak existujú aj presne definované pravidlá ochrany z hľadiska kvality (svetové dedičstvo, národná pamiatka, pamiatková zóna, ochranné pásmo, pamätihodnosti...). Optimálna diferencovaná ochra na kultúrneho potenciálu (historickej štruktúry) je zabezpečená vtedy, ak je presne definovaný predmet ochrany tak z hľadiska kvantity, ako aj kvality. Presná špecifikácia je súčasne konfrontovaná aj s inými aspektmi životného prostredia a následne zapracovaná do príslušného územno - plánovacieho dokumentu, ktorý sa stáva právoplatným nástrojom na usmerňovanie stavebnej činnosti na území. Pokiaľ sa daný proces nekoordinuje, môže a stať, že zamýšľaný systém udržateľnosti sa rozpadne. Ilustratívnym príkladom je tzv. „obnova“ bratislavského Podhradia, pri ktorej sa dovolilo asanovať podnož hradu, tvoriacu pôvodne s najidentickejšou stavbou mesta jeden celok. V dôsledku vzniknutých stavebných prieluk sa do

05:SolarCity

21. 7. 2010

12:05

Page 41

KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ AKO PODMIENKA KULTIVOVANEJ OBÝVATEĽNOSTI MESTA

pôvodného charakteru kompaktného mesta im- plantujú nevhodné architektonické štruktúry. Celý proces prestavby často končí náhodne osádzanými výškovými domami, ničiacimi celkovú siluetu mesta. Podobným prípadom je aj pripravovaná rekonštrukcia (či novostavba?) Starého mosta v Bratislave. Napriek tomu, že plavebný gabarit Starého mosta nevyhovuje , bola ochotná Dunajská komisia akceptovať jeho stav za predpokladu, že bude most rekonštruovaný. Bolo však rozhodnuté, že je potrebné postaviť most nový, lebo Starý most nemá výraznejšie architektonické hodnoty a z pôvodného mosta Františka Jozefa ostali iba kamenné piliere. Je skutočne jediným kritériom ochrany starých – identických častí mesta iba ich pragmatická stránka? Ak sa prijme riešenie nového mosta, Bratislava príde o jediný historický most, spájajúci brehy Dunaja medzi Starým mestom a Petržalkou, ktoré podobne ako hrad patria už k identickým ikonám mesta. Je zlé, ak ničenie nášho kultúrneho dedičstva realizujú arogantní jedinci . Horšie však je, ak jeho zánik spôsobuje mesto, či štát – inštitúcie, ktoré by mali jeho zachovanie iniciovať. V kontexte demokracie si diskusiu zaslúži aj pojem verejný záujem. Verejnosť má právo na kvalitné nové verejné priestory. Má tiež právo (povinnosť?) chrániť už existujúce, jedinečné štruktúry definované ako národné kultúrne dedičstvo. Neujasnenosť priorít a postupov, necitlivé asanovanie historických častí našich miest často spôsobuje chaos aj v radoch pamiatkárov. Potom sa občas stáva, že pamiatková starostlivosť sa z ochrany celkov (ktoré často v dôsledku neprimeraných investičných tlakov nie je možné ochrániť) zameria na ochranu detailov. Ich ochrana síce má zmysel z hľadiska zachovania autenticity časti, z hľadiska optimalizácie celku však môže spôsobiť značné problémy. Z uvedených problémov sa často stretávame s neúprosnou kritikou konzervatívnych a fundamentalistických pamiatkárov, brzdiacich zdravý rozvoj „ekonomicky prosperujúcej spoločnosti“. Keď sa však pozrieme na daný problém z nadhľadu tak zistíme, že úspešnosť aplikácie diferencovanej ochrany je výrazne ovplyvnená skutočnosťou, v ktorom kultúrnom kontexte sa pamiatková ochrana realizuje. V scenári A , so stabilizovanou miestnou komunitou, sa úloha pamiatkovej starostlivosti spravidla obmedzuje iba na monitoring súčas-

ného stavu a usmerňovanie bežnej stavebnej činnosti podľa pravidiel, s ktorými je stotožnená prevažná časť komunity. Diferencovaná ochrana sa využíva iba vo výni- močných prípadoch – nie je potrebná. V scenári B, s vyššou alebo nižšou mierou nových impulzov, je diferencovaný prístup k ochrane hodnotných štruktúr východiskom. V hľadaní kompromisu sa bez systému ťažko hľadajú optimálne riešenia. V scenári C, s novou komunitou, je uplatnenie diferencovaného prístupu možné pri definovaní prezentácie zaniknutého kultúrneho javu. Zväčša sa však jedná o nové riešenia s dôrazom na náhradu zaniknutého.

Kultúrna identita na Slovensku Niekedy je ťažké povedať, či slovenský prístup k ochrane vlastnej kultúrnej identity nehraničí až so scenárom C. Neničí nás vojna, ani prírodná katastrofa - zdoláva nás diktát peňazí a nedostatočný záujem o naše kultúrne korene... Známym historickým paradoxom je, že najlepšie sa zachovali mestá, ktorým sa vyhol ekonomický pokrok, nielen na Slovensku. Pokiaľ existuje niečo ako svedomie národa, architektúra je tiež jeho zhmotnením. Nová autentická identita sa nezriedka iluzórne vytvára intenzívnou PR kampaňou. Často potom nevznikajú hodnoty, ale objemy obstavaného priestoru. Etika sa stáva patetickou fikciou. Eurovea, Panorama city, River park, budú iste dokonalé, ale „naše“ sa stanú asi až silou zvyku. Ich univerzálnosť zodpovedá univerzálnosti kapitálu a univerzálnosti autorstva ich autorov. V lepšom prípade sa možno raz stanú súčasťou identity našej metropoly. V menších mestách je problém menší, ale nemenej ohrozujúci. Mesto musí mať aj svoje tabu, niečo ako newyorský Central park, hranice, ktoré sú naozaj neprekročiteľné. „Všetko je možné“, môže platiť pre tvorivosť, nie pre (ne)dodržiavanie pravidiel a limitov. Globalizácia a europeizácia vyvolávajú diskusie o našej identite. Je naša architektúra dobrá, keď sa podobá tej svetovej, alebo keď sa jej vyrovná? Kráľovské národné divadlo v Londýne bolo postavené v roku 1976 podľa návrhu Denysa Lasduna v celkom skromnom duchu, z betónu. My sme to naše stavali dvadsaťpäť rokov, ale máme v interiéroch určite hektár lešteného mramoru. Pre Angličanov by to bolo

05:SolarCity

21. 7. 2010

12:05

Page 42

KULTÚRNA UDRŽATEĽNOSŤ AKO PODMIENKA KULTIVOVANEJ OBÝVATEĽNOSTI MESTA

11. Voľná interpretácia textu: Špaček, R.: Architektúra je svetonázor. Projekt 01/2008, s.4-5

pridrahé, my sme lepší. Postrádame skutočnú, produktívnu, žitú demokraciu, aj v profesii architekta. Participácia občanov sa odohráva pateticko – romanticko – naivným spôsobom, bez jasne stanovených priorít, metód presviedčania...ale možno ani my nedávame profesionálne relevantné otázky ani odpovede. Tento stav súvisí aj s naším profesionálnym sebavedomím. Štyridsať rokov blúdenia po púšti vedeckého svetonázoru, raný kapitalizmus, súčasný nereálny socializmus s nervóznou tvárou nám narušili sociálny imunitný systém a tvorivý potenciál. Máme príliš veľa instantnej architektúry, architektúry robenej akoby v chirurgických rukaviciach, architektúry bez odtlačkov prstov, namixovanej z trendov, zbavenej ducha v globalizačnom sterilizátore. Situácia sa možno zlepší, keď sa investori rozhodnú, že chcú byť súčasťou kultúrneho, a nielen ekonomického diania, že za svoje peniaze chcú kultúrnu hodnotu (11).

Záver Sú to práve mestá – kompaktné urbanizované štruktúry, v ktorých sa umocňujú problémy spôsobené tak narušením pôvodného prírodného prostredia, ako aj stieraním kultúrnych rozdielností, ktoré so sebou proces globalizácie prináša. Je preto nevyhnutné nanovo regulovať a optimalizovať procesy ich rozvoja. Snaha o zabezpečenie kultúrne udržateľného rozvoja je vo vzťahu k ochrane kultúrneho dedičstva výrazne determinovaná hľadaním rovnováhy medzi mierou zachovania tradičných princípov formovania historických štruktúr a implementáciou nových kultúrnych vplyvov. Ďalej ekonomickou atraktivitou identických častí historických sídel, prebúdzajúcou sa emotívnou väzbou užívateľov voči dedičstvu predkov, praktizovanou štátnou ochranou, vychádzajúcou z medzinárodných konvencií. Príspevok bol publikovaný: Gregorová, J. Špaček, R.: Kultúrna udržateľnosť ako podmienka kultivovanej obývateľnosti mesta. Životné prostredie, roč. 42, č. 5, str. 227-234, 2008.

06:SolarCity

21. 7. 2010

11:23

Page 43

Doc. PhDr. Jarmila Bencová, PhD. bencova@fa.stuba.sk

Klasické mesto je dnes dichotomickým slovným spojením. Napriek tomu, že klasickosť vo všeobecnosti zaobstaráva poriadok, likviduje chaos a pripravuje

Klasické mesto

posunuté rámce, zbytočné modely

pôdu pre pohodové, harmonické a bezproblémové životné prostredie, je to mýtus.

nás je dnes niekedy podporovaný víziou staromilských rakúsko-uhorských poriadkov, v zásade ale vychádzajúci zo stredoeurópskeho naturelu a zmýšľania v línii antických románskych a potom kresťanských tradícií, transformujúcich cez stáročia ideálne vízie mesta ako usporiadaného kozmu, mesta ako kultúrnospoločenské, humánne, intelektuálne nabité zázemie človeka, ktorý by v necivilizovanej prírode spel k barbarstvu, primitivizmu a divošstvu. Vzorové mesto „caput mundi“ prírodu eliminovalo a vytesnilo mimo mestský rámec, príp. iba vtiahlo niektorú z jej životodarných (voda), symbolizujúcich (záhradný, rajský a i. dvor), moralizujúcich a i. foriem či častí. Bukolická a arkadická príroda mestskej periférie (ako ju poznáme zo starovekých mýtov, z gréckych a rímskych textov o prírode - Titus Lucretius Carus, Plinius St. a ďal., z historických „anales“, spevov a básní ...) mala, ak tak, najvážnejšiu úlohu zelenej kulisy mesta, aj

keď s ním aj ona mohla v určitých epochách zdielať epiteton klasickosti. Zvlášť, keď jej kultivácia súvisela s architektonizovaním, sporadickým osídlením zatiaľ čo syndrómom neklasickosti trpela neobjavovaná a teda nekultivovaná, divoká a zlovestná príroda. To je zrejme úvodné vymedzenie akejsi klasickej európskej mestskosti, ktorá pre svoju zrozumiteľnosť i jednoduchú, vážnu harmonickosť slúžila stáročia ako model a ideál. Tu je prvá dichotómia ponúkajúca otázku, či principiálny poriadok označovaný za klasiku bol primárne uplatnený v Bohom usporiadanom kozme a prírode a neskôr aplikovaný na sídle, či naopak - klasické osídlenie mestskej aglomerácie predchádzalo pochopeniu prírody ako nositeľky klasického rádu. Druhá dichotómia nastala v okamihu, keď jazyk registroval klasickosť ako nejaký klasifikačný stupeň či hodnotu. Je paradoxom, že ako náhle začneme pracovať s pojmom klasika, dichotómia sa rozvetvuje a pri tom slabne, pretože automaticky predpokladáme, že ide o slohové či štýlové hodnotenie klasickosti, klasicistnosti, rôznych druhov klasicizujúcich tendencií, prípadne o stupeň nejakej kultúrnej formácie (v zmysle postupu slohu k svojmu vrcholu, t.j. klasickému vyzneniu). Ale slovná sentencia „klasické mesto“ nemusí mať so štýlom nič spoločné, a to ani v prípade, keď jeho štruktúra slohové znaky klasizmu ozaj vykazuje. Nie je preto zvláštne, že ani Athény, Rím či zachovaná štruktúra mesta Pompejí alebo Paesta súc klasické z hľadiska antických staveb-

06:SolarCity

21. 7. 2010

11:23

Page 44

KLASICKÉ MESTO

ných epoch, postrádajú klasizmus v zmysle kultúrneho náboja, žitého naplnenia a štandardnosti kultúrneho nieveau? Ide nepochybne o lokality a mesta najdynamickejšieho kultúrneho naplnenia, plného pohybu, drám, udalostí a životného elánu. Obsah ich kultúry však nemá s klasikou nič spoločné. Pri významovom spojení „kultúrna klasickosť mesta“ dochádza k ďalšiemu nárastu významových rovín a teda k otázke, ktoré z nich sú nositeľmi sledovaných žitých a zážitkových hodnôt - stresorov či istôt? Chcem sa pokúsiť reagovať na významové roviny klasickosti v súvislosti s mestskou aglomeráciou s predpokladom, že práve ich odlišné ponímanie je týchto percepčných hodnôt dôsledkom. Inými slovami – je zaujímavé preskúmať vzťah klasického a mimoklasického či antiklasického so spôsobom existencie človeka, libujúceho si alebo opovrhujúceho obsahmi klasickosti. Názov témy tejto konferencie preto môže smerovať na jednej strane ku klasikám ako unitárnym či mnohotvárnym formám utvárania mesta a na druhej k sociologizácii a psychologizácii sídelného útvaru. V oboch prípadoch je potrebné sa vyrovnať s podozrením, že nejestvuje a ani nikdy reálne nejestvovalo žiadne klasické mesto v pravom slova zmysle, že klasické mesto má teda pravdepodobne vždy atribúty utópie a konceptuality a že stresory i istoty sú spoluprítomné v každej mestskej formácii, či už blížiacej sa ku klasike alebo celkom neklasickej. Bude preto snáď podnetné začať rozptylom významov klasickosti - posunom jej rámcov v prípade mesta, pretože takéto pohnutie s klasikou uvoľní jej konzervatívny a usadlý imidž a tak sa azda lepšie ukáže jej pravá tvár.

Prvý rámec: klasické = štýl Latinské „classicus“ nieslo významy „prvej spoločenskej triedy“ (občania Ríma, ktorí mohli voliť). Odtiaľ pramení predstava veľkej, skvelej hodnoty, ale aj estetického vrcholu. Keď v 5. – 6. stor. vzniká termín „modernus“, stáva sa význam klasickosti jeho protipólom a na rozdiel od momentálnej aktuálnosti moderného sa s klasickým spája časová večnosť. Klasické mesto v tomto

zmysle obsahovalo nadčasové, večné a ušľachtilé prvky (inak ťažko definované, ale v zásade spájané s humanizmom). „Klasické“ v zmysle štýlu sa ešte v druhej polovine 19. storočia stalo takmer pejoratívnym vyjadrením pre všetko „ancient“, keď za pravé moderné sa považovalo „gothic“. Frank Lloyd Wright (v diele Broadacre – City) za klasický považuje historický a sociologický faktor vzniku mestskej aglomerácie. – Friedrich Nietzsche v závere 19. stor. vytvára pre umenie klasifikačný model, rozlišujúci dva charaktery: apolínsky = klasický a dionýzovský = expresívny, romantický. Aj keď osobitne je neprenáša na architektúru a urbanizmus, tento model je pre ne zrejme rovnako aplikovateľný. Tak nastupujúca moderna v určitom zmysle aj apolínsky klasizmus osobitne rozvíja, keď uvažuje o nadčasovej univerzalite, purizme, geometrickej harmónii a formách, ktoré neotrasiteľne držia svoje obsahy, teda funkcie. Charles Jencks klasifikuje postmodernú architektúru na základe jedenáctich pravidiel tzv. nového klasicizmu (Pôv. In: Architectural Design 1988, No ½. - Nový klasicizmus a jeho vznikající pravidla. In: Architektúra a urbanizmus 1990, r.24, č.2, s. 51-63) ktorý vyvracia v duchu postmodernej estetiky a „voľných pavidiel, ktoré architekt môže interpretovať a používať rôzne“, všetky doterajšie charakteristiky elitárskeho klasizmu. Jencksov „Free Style Classicism“, podobne ako šesť zásadných postmoderných prístupov v duchu „Neobarocke Bauhaus“ designéra Matteo Thuna (Neobarocke Masstäbe. In: Design Heute 1988, s. 197-206) a celého radu ďalších teoretikov a tvorcov, hlásiacich sa k postmoderne, v textoch a dielach uchovávajú mýtus klasicizmu, rádu a harmónie, ktoré je však zároveň možné, ba žiadúce obchádzať, parodovať a významovo prevracať.

Druhý rámec: klasické = bežné a štandardné Klasika bez svojej opozície a sváru nemá byť čím vymedzená, a preto v podstate stráca auru vrcholu a mimoriadnosti. Stáva sa štandardným javom bez excesov a rétorík. V architektúre i urbanizme tak tento „zjednodušený“ pojem klasiky predstavuje typizáciu, univerzálnosť, jednoduchosť, priamočarosť. Mesto tohto posunutého rámca klasiky neprodukuje žiadne modely ani vzory, nemá ambície večnosti, iba pokojne a monotónne prežíva.

06:SolarCity

21. 7. 2010

11:23

Page 45

KLASICKÉ MESTO

Tretí rámec: klasické = vrcholné a mimoriadne Ak epocha, obdobie alebo štýl kulminuje, je vyzretý, naplnený, uzatvára sa. Jeho rozvoj končí a zastavuje sa, rozpadá sa, stáva sa minulosťou, upadá, retarduje. Klasické je tak v tomto zmysle synonymom vrcholu, dosiahnutia maximálneho vývoja, avšak bez ďalšieho možného východiska. Klasické ako vrcholné je konzervatívne, statické, umrtvené (fakticky i obrazne), zablokované k ďalšej existencii a fungovaniu. Mesto v zmysle klasiky ako vrcholu vývoja je asociatívne skanzenom, nekropolou, neživým modelom, archeologickou prezentáciou či atrapou.

Štvrtý rámec: klasické = historické, staré, staroveké, antické, grécke, rímske, tiež v archeologickom zmysle Filozof G. W. Friedrich Hegel (v súbore prednášok, pôv. 1832. - In: Estetika. Svazek druhý. Praha 1966, s.38-50) dáva „klasickú architektúru“ - t. j. grécku a rímsku, charakterizovanú rovnováhou medzi zmyslovým a intelektuálnym aspektom, do protikladu so symbolickou orientálnou architektúrou Babylóňanov, Indov, Egypťanov a romantickou (kresťanskou) kultúrou, umením a architektúrou. Klasickej architektúre prisudzuje…“duchovní význam,…Není výslovně vložený do stavby samé, ktorá se tím stává samostatným symbolem nitra, nýbrž …tento význam…nabyl již svého svobodného jsoucna mimo architekturu. Toto jsoucno může být dvojího druhu: buď totiž další, dalekosáhlejší umění… ztvárňuje význam samo pro sebe, nebo tento význam obsahuje a vykonává živě člověk ve své bezprostřední skutečnosti. Hegel nepokračoval v klasifikácii klasík po antike ďalej. Máme však k dispozícii J. Joachim Winckelmannovu klasifikáciu klasického, ktorá sa stala základom či východiskom teórie klasicizmu (Pôv. vyd. 1764. – In: Dějiny umění starověku. Stati. Praha 1986). Historické prehľady licitujú klasické obdobia do veľkých periód Perikla, Augusta, Ľudovíta XIV. a období tzv. neoklasicizmu či nového klasicizmu. V umení a architektúre takáto „historická“ klasika predpokladá úctu k starovekým modelom, mýtickej racionalizácii s väzbou čísel na praktické formy, tvary, kompozície. Ak staroveká forma klasiky zahŕňala učenia o proporčných algoritmoch, rádoch i typoch stavieb na základe ich funkčného

poslania (počnúc Vitruviánskymi inšpiráciami), klasicistné vyznenie klasiky dodržuje priam paradigmatickú nadvládu poriadku a harmónie vo všetkých realizáciách. Konzervujúca pravidelnosť je rovnako základom osnovy mesta, ako aj usporiadania jeho foriem i funkcií. V zmysle podobných úvah a zrejme i hegelovskej estetiky postavil Christian Norberg - Schulz (Pôv. 1979. – In: Genius loci. Praha 1994, s. 73n ) model klasického mesta Ríma do opozície kozmického modelu Chartúmu a romantického modelu Prahy. Najklasickejšie z klasických miest – Rím, sa podľa neho vyznačuje „obrazivosťou, artikulovaným rádom a logickou organizáciou“. Jeho „formy nie sú ani statické, ani dynamické, sú však tehotné organickým životom...“

Piaty rámec: klasické = novoveké (s atribútmi renesancie, ale aj ďalšími symptómami civilizačného rastu ). „Rinascimento“ nie je bezduchým napodobením antických klasík, ale novým rozvinutým konceptom, sústredeným na exaktné vedy, techniku, v architektúre a urbanizme o. i. na fenomén priestoru. Jeho chápanie a konštrukcia vyšla z antickej perspektívy, kompozičnej symetrie a hierarchizácie plánov, no rozvinuté renesančné priestorové variácie v maľbe, sochárstve a staviteľskom umení boli uvažované ako klasické v duchu antík a svojho času boli skutočne geniálne. Vrchol týchto klasík novovekej architektúry a stavby miest spadá do baroka a to nielen do jeho klasickej rímskej (a francúzskej i anglickej) verzie. Aj radikálne dynamické barokové koncepty disponovali značnou mierou klasiky, uplatňovanou v rétorike, monumentalite, rádu, ktorý mohol byť využitý k väčšej imaginatívnosti. Klasický rád či prvok mohol v architektúre radikálneho baroka dobre kontrovať celkový dynamický koncept. Klasické princípy neskorej renesancie, manier a barokov v Európe mali ďalej strategický význam pre uplatňovanie perspektívnych a priestorových zásad rozširovania a inovácií priemyslových miest 19. stor. Vznik metropole, železničných a cestných sietí, bulvárov a domových blokových formácií miest je zásluhou práve klasických perspektívnych prístupov v duchu „neopalladianizmu“, s kultom osovosti, zmyslom pre veľké merítko, centralitu dominánt a expandujúcimi štruktúrami hmôt a priestorov do krajiny. V tomto momente sa paradoxne, podľa niekto-

06:SolarCity

21. 7. 2010

11:23

Page 46

KLASICKÉ MESTO

rých teoretikov „láme“ a zaniká klasická urbanistická scéna a vynára sa nový typ urbanistickej krajiny. (Pavel Halík: Počátky a proměny současné urbanistické scény. In. Kol.: Architektura a město. Praha, 1966, s.18). Objavne spolu s L. Benevolom hovorí, že teprve s príchodom impresionistov našla mestská krajina adekvátne umelecké znázornenie, keď ...„Impresionizmus. Toto urbánní umění par excelence, uchopil pronikavě charakter urbanistického prostředí…“ A taktiež Colin Rowe (Pôv. V rokoch 1956-1957. - In: Matematika ideální vily a jiné eseje.Brno, 2007, s. 128 n) prichádza s ideou klasickosti, vyznievajúcou priebežne až do 20. rokov 20. stor. Hovorí o úzkej väzbe „neoklasicizmu“ a rannej moderny v dielach Mies van der Rohe a Le Corbusiera. V tom čase kritérium objektivity v architektúre nastolilo neosobné, obecné, a abstrahované formy. Takáto „...koncepce... očistěná od osobních sentimentů a povznesená nad individuální emoce, je samozřejmě v samém jádru klasická“. Je to idea, která v sobě zahrnuje celé tragické drama…“ Klasickost mesta a architektúry v tomto ponímaní je dosť turbulentná a vlastne proti tradičnému zmyslu získáva plurálny charakter. Inými slovami: klasickost v moderne počnúc industriálnymi východiskami 19. stor. zmenila významy. Na jednej strane Camillo Sitte horuje za „stavbu měst podle uměleckých zásad“ (rozumej klasických zásad) a na druhej sa k modernému, svetovému veľkomestu hlási dôsledný racionalista Otto Wagner (napr. pozri Die Grosstadt. Wien 1911), ktorý svoje redukované, od eklektiky zbavené, klasické tvaroslovie vyhlásil za „moderné“. To predstavovalo vítaný kompromis, pretože takto sa tvorivému architektovi ponúkala vlastná štylistická interpretácia a sloboda a navyše sa uchoval veľkomestský jazyk, pripravený na „pravú“ modernu. Aké turbulencie klasickosti !

Šiesty rámec: klasické = normatívne, vzorové, ideálne, modelové, utopické Ide o estetický ideál bez historickej či štýlovej referencie. Klasickosť tohto typu hľadá vytríbený vkus a noblesu, zavrhuje trivialitu a stáva sa tradíciou, ku ktorej sa v ktorejkoľvek epoche bude človek vždy nejako vzťahovať a konfrontovať sa s ňou. Vyššie citovaný Colin Rowe v eseji Architektura utopie (tamže, s.212) predkladá do diskusie definíciu utópií ako klasického obrazu nemennosti. Ako síce neuskutočniteľného, ale pred-

sa len usilovaného obrazu, ktorý stojí v pozadí zmien, vývoja a pokroku. Označuje utopickú koncepciu dokonca za kľúčovú víziu, ktorá zahŕňa: 1./ pečlivo premyslenú umeleckú – architektonickú urbanistickú teóriu či prístup k nim spojený s 2./ plno rozvinutou politickou a sociálnou štruktúrou, existujúcou 3./ v priestore nezávislom na čase, v konkrétnom umiestnení, v histórii či udalosti. Klasické ideálne modely a utópie architektonickej a urbanistickej povahy majú predobraz v statickej, dokonalej vzorovej spoločnosti (počnúc azda predstavou Thomasa Moora s jeho mestami na ostrove Utópia, pôv. z r. 1516). Klasické mesto v tomto zmysle obývajú a budujú ideálne spoločenstvá k svojmu obrazu. Ak toto príkladné úsilie zoberieme vážne, všetky snahy cielené k ideálu, neznesú statickú tendenciu, inak ideálny cieľ nedostihnú. Sú neustálym smerovaním, potvrdzujúcim nedosažiteľnosť modelu a ideálu a preto aj neustálu provokáciu k pohybu smerom k nim, pohybu ktorý nikdy neskončí. Utópia, model a ideál je tu preto, aby bol nedosažiteľný. Takéto obrazy mesta vždy boli nerozlučne spojené s konceptom nebeského Jeruzaléma, biblickými obrazmi miest, platónskou víziou ideálnych komunít a Atlantídy, renesančnými konceptmi ideálnych miest Filareteho, Scamozziho a i., dlhej línie myslených vzorových sídiel novoveku, až napr. po Corbusierov plán Žiarivého mesta... - Paradoxne, utopické mestá, ich vzorové modely a ideály sú statickej a večnej povahy a pri tom fungujú ako výzvy k dynamickému zdolávaniu cesty k nim. Ostávajú neuchopiteľnými večnými cieľmi - v tom spočíva ich pôvab i morálne poslanie. Aj keď sú vzorové a utopické modely klasické v zmysle harmonickej vízie poriadku, etiky a spravodlivosti a ich povaha je tak jasne spojovaná s životnými istotami, sú v jadre idealistické a konceptuálne, zatiaľ čo cesta k nim je faktická, reálna a naplnená stresormi. Ak sa zhodneme na konsenzu, že pravé klasické mesto je pleonazmus a ako reál neexistuje, ak uznáme, že utópia ako najklasickejší model mesta je z princípu nedostupný a teda zbytočný, neostáva nám iné, než zdieľať osud síce stresovaného ľudstva, ale za to s víziou snáď niekedy dosažiteľných istôt. Text bol publikovaný: Bencová J.: Klasické mesto, jeho istoty a stresory. In: Zborník prednášok z vedeckej konferencie (Máj 2008). FA STU, Bratislava 2008, s.20-23

07:SolarCity

21. 7. 2010

11:24

Page 47

Doc. PhDr. Jarmila Bencová, PhD. bencova@fa.stuba.sk

„Obracím se ke světlu, dárci všeho zpřítomělého: z vůle, ze zákona. Můžeme říci, že světlo, dárce všeho zpřítomělého, je tvůrcem hmoty a že hmota byla stvořena k tomu, aby vrhala stín, a stín patří k světlu.“ Louis I. Kahn

07 Architektúra v šerosvite

Dnes je svetlo v architektúre v opačnej pozícii, než ako ho vidí Louis Kahn /1/. Zdá sa, že svetlo nie je tvorcom hmoty, ale akousi „jasnou“ príčinou jej stále silnejšieho popierania. Svetla je v našom svete nadbytok. A architektúra i výtvarné umenie s ním obrazne i fakticky plýtva, nadbytočne ho využíva a tak… aj zneužíva. Fyzické svetlo zlacnelo a sprofanovalo – veci, artefakty i architektúra, až na výnimky nezmyselne jasnejú alebo disponujú presýtenými svetelnými obrazmi, prostredníctvom svetla transparentnejú, žiaria a trblietajú sa, blikajú a niekedy až nepríjemne oslňujú. Takmer by sa chcelo vyhlásiť : „architektúre viacej šerosvitu!“

kutočnosť, že máme k dispozícii normatíva pre svetelné pomery stavieb i umelecké expozície a scény, že architektúra a svetlo majú vzájomne merateľné koeficienty v objemoch a plochách, vo wattoch, luxoch, či pixeloch, zdá sa plne uspokojuje ako tvorcov konceptov, tak užívateľov a percipientov architektúry. Napokon fyzikálny výskum svetla, nové energetické zdroje, sofistikované svetelné média atď. sa vzájomne so stavebníctvom podmieňujú. Svetlá v umení, akým je architektúra nie je ale možné prejsť púhou fyzikálnou charakteristikou a odmeraním svetelných hodnôt, ani poukazom na viditeľné, ktoré je vidieť iba vďaka osvetlenému a dokonca ani aktuálnou kritikou na svetlom preexponované efekty, ktoré dnes architektúru pohlcujú a ktoré už ani nie je schopná na sebe a v sebe uniesť. Nič z týchto prvorovinných poukazov na spoluprácu či schopnosť súhry svetla so stavbou neumožňuje ozrejmiť jeden z kľúčových problémov architektúry zmysel svetla. Toho svetla, ktoré do nej prirodzene vstupuje, alebo takého, ktoré v podobe umelého svetelného fluida stavba prijíma i zároveň vyžaruje a tak sprostredkováva jej významy. Svetlo zmenilo svoj status. V architektúre, ktorá si pohráva s tektonikou a konštrukčnými finesami je svetlu umožnené voľne komunikovať, dramatizovať a najmä premieňať všeobecne za-

1. Kahn, L.: Ticho a světlo. Arbor Vitae Praha 1999 (pôv. NY 1922), s. 55

07:SolarCity

21. 7. 2010

11:24

Page 48

ARCHITEKTÚRA V ŠEROSVITE

užívané statusy stavby. Dokáže sa, po príklade výtvarného umenia osamostatniť ako nezávislá entita a dnes ďaleko presvedčivejšie než v minulých epochách suplovať samotnú štruktívnosť architektonického objektu. Súčasné techniky stavby, technologické zázemie a materiály využívajú svetelnú preexponovanosť a pracujú s ňou doslova ako so „svetelnou látkou“ - z kulturologického hľadiska je možné hľadať paralely v pod- netoch informatickej éry, v energetickej presýtenosti, v masovosti a zverejňovanej telesnosti, teda v útočnej a šokujúcej vizualite, v nadmernom zviditeľňovaní a ostenzii, ktoré nahrávajú dnešnému šoubiznisu. Do tejto „situačnej svetelnosti“ vstúpila architektúra a výtvarné umenie a stali sa súčasťou veľmi dobrodružnej hry, v ktorej svetlo samo určuje svoje pravidlá. Niekedy sa nestačíme diviť, ako denné svetlo či nočné nasvecovanie mení stavbu k nepoznaniu. Podivne polyfunkčné objekty už nemusia mať vyhranené typy, formy, či tvary a tak hybridná funkcia stavieb vlastne napomáha svetelnej bezbrehosti – filozof Michal Ajvaz tento stav napokon nazval „svetelným pralesom“. V každom ohľade je zrejmé, že za cenu ohurujúceho a imaginatívneho svetla architektúra platí vytrácaním vlastnej podstaty. Otázka znie: má vôbec zmysel, aby súčasná architektúra nejak napĺňala svoju podstatu? Nepatrí táto otázka do 19. storočia? A ako to je s historickými stavbami v situačnej svetelnosti dneška? Platí pre ne rovnaká premisa? Skúsme „osvetliť“ aspoň niektoré problémy, ktoré sa so svetlom v architektúre vždy spájali.

Svetlá materiálne verzus významové

2. Porov. Sedlmayr, H.: Das Licht in Seinen Künstlerischen Manifestationen. Mäander Kunstverlag Mittenwald 1979, s. 9-19. Porov kap. I. Lichtmaterien . II. Sonnenkulte – Solar Syndrome, IV. Lichtmetaphysik. Lichtmystic, Lichtästhetik – Lichtsyndrome, V. verlust der Transparenz. Pod. v zmysle latin. „lumen“ (: svetlo, jasno, svit, trblietanie, žiara), „lux“ : (lux in tenebris, lux veritatis). Významový prechod pojmu svetlo tvorí všeslovanské slovo „svet“ a jeho modifikácie-svetový, svetský, zosvetštiť, podsvetie. „svet“ pôvodne v zmysle „svetlo“, teda to, čo je vidieť. Pôvodný význam pojmu „svätý“ (jeho modifik. - svätosť, posviecka, posvätný, svetec, sviatok, svätyňa a i.) zo všeslovanského „swiety“, „svet“ zrejme znamenal: sláva, slávny, silný, mocný (odvodene - slávnosť, oslava a prichýlením k slaviť, oslavovať, blahoslavený).

Nie každá stavba a za každých okolností pracuje so svetlom ako významovým fenoménom, a už vôbec nie so svetlom, ktoré je ontologicko estetickou determináciou každej z nich. Túto úlohu zvýrazňovala vždy najmä sakrálna architektúra, práca so svetelnými efektmi bola blízka tzv. verejno-spoločenským, kultúrnym stavbám, sprevádzala pravidelne komemoratívnu architektúru a pod. V súvislosti s nehmotnou podstatou svetla, avšak s jeho schopnosťou simulovať či nahradiť hmotu bolo od nepamäti zrejmé, že svetlo môže v architektúre sprostredkovať analogickú zmyslovú percepciu, o akej uvažovali antickí filozofi, ale rovnako stavitelia katedrál či barocisti, Wolfgang Goethe a iní - ak totiž hovorili o stavebnom diele podobnom zhmotnenej „skamenelej hud-

be“, mali rovnako na mysli jeho svetelné sprostredkovanie – stavebné dielo symbolických a duchovných kvalít, ktoré nebolo nepodobné „zhmotnenému, materializovanému fluidu“ - „vystavanému svetlu“. Hans Sedlmayr vidí základné syndrómy, či charaktery svetla v umení prinajmenej vo fyzickej a pritom rovnako metafyzickej rovine, v symbolicko-mystickej úlohe, a napokon v roli estetickej a metaforickej (2) . Zatiaľ čo výtvarné umenie zväčša pracuje so svetlom v jednej z týchto podstatných rovín, v architektúre sa ich rozihráva ďaleko viacej. Keďže povaha architektúry kumuluje rôzne umelecké, designérske, stavebnotechnické a konštrukčné danosti do priestorovej formy, svetlo je jednak jej spolukomponentom, a zároveň aj sprostredkováva jej obsah. Tak popri funkčnej svietivosti prirodzeného alebo umelého osvetlenia tu pôsobí svetlo ako kreativný fenomén, ako umelecký akt, spolupodielajúci sa podobne ako na obraze či soche na architektonickom diele. Architektúre asi najbližším svetelným výtvarným príkladom je divadelná scéna, resp. niektoré druhy súčasného umenia ako performance, happening, rôzne akčné umelecké formy, závislé na usporiadaní a forme priestoru. Svetlo v nich nie je len podmienkou prirodzeného videnia diela, ale je tu zároveň aj ich ideou konceptom toho, čo má byť videné. Ak je idea svetla v nich totožná s akčnosťou, v prípade architektúry je svetlo ideou jej funkčnosti, pretože funkcia priestorov je naplnením architektonickej aktivity či akčnosti. Napokon funkcia, časosmerný aspekt každého diela, bráni architektúre byť čistým priestorovým umením, keďže supluje dimenziu času a robí stavbu časopriestorom. Výtvarné umenie s ohľadom na čas a priestor je od nich indiferentné, nezviazané a v podstate voľné. Rozbory Sedlmayrovej „lichtmaterien“ preukázali, ako sa nehmotné svetlo podieľa na tvorení zmyslu, obsahu, či významu toho, čím by nielen výtvarné umenie, ale aj architektúra mali byť. Avšak svetlo je ešte aj niečím iným, mimoriadnym a nanahraditelným, čo môže byť vyňaté z obrazu či stavby, totiž jeho vlastná, imanentná hodnota a zmysel. Jeho roľa zviditeľňovania vecí a dejov môže byť zamenená za roľu vlastného osamostatnenia, sebastrednosti a absencie nejakých kontextov vôbec. Jeho možnou výsadou je schopnosť byť sebou samým („svetlo pre svetlo“ ). Faktické a konkrétne svetlo, prirodzené alebo umelé, má taktiež vlastné pravidlá vzniku, regulácie, pôsobenie a pod. Ak svetelné pomery

07:SolarCity

21. 7. 2010

11:24

Page 49

ARCHITEKTÚRA V ŠEROSVITE

v stavbe určujú jej otvory a detaily, ktoré sú schopné ho vpustiť, zachytiť a nasmerovať, tak svetlo s umelým zdrojom k svojmu pôsobeniu nevyžaduje žiadne podmienky architektonickej štruktúry, iba energetický zdroj a príslušný pôsobivý „žiarič“. Toto umelé svetlo disponuje vlastnými energetickými zákonitosťami, buduje si vlastné technické štruktúry na stavbe v podstate nezávislé. Umelé svetlá vlastne bazírujú na potlačení stavebnej materiality, budujú svoju „svetelnú stavbu v stavbe“, čo znamená uprednostnenie svetelného, fluidného, nehmotného pred reálnym. Expozičné – reprezentačné efekty, ktoré vznikajú umelým nasvetlovaním exteriérov a svetelné efekty, ktoré vďaka presklenným fasádam „vychádzajú“ zo stavby, resp. ktoré stavba produkuje, je možné interpretovať ako samoúčelné a k stavbe zväčša celkom indiferentné. Umelé svetlá sú preto zrejme osamostatnenou svetelnosťou s vlastnými funkciami i významami. Je tu objekt a je tu svetlo a napriek tomu, že sú v skutočnosti „vjedno“, ich vyznenie je zásadne individuálne. Toto svetlo postráda svoju podmienenú primárnu hodnotu, prevzalo úlohu stavby, čo z jeho expanzívnej pozície často vyznieva ako „svetelná bezohľadnosť“ a zo strany defenzívnej stavby ako neodôvodniteľná „svetelná ohľaduplnosť“. - Ak je svetelná expanzia zámerná, potom azda môže byť vzbu-

dené podozrenie, že svetlo zastiera nekvalitu či defektnosť stavebného diela. Ak tomu tak nie je a svetlo sa stalo v architektonickom diele samozvancom, degraduje ho na púhu kulisu, svoju scénu. Príklady svetelných reklám, mediálnych svetelných panelov, svetelných textov, novín a pod. sú pútavým show, v ktorom stavba de facto prestala existovať. V tomto momente, kedy svetlo prevzalo nadvládu nad konceptom, projektom i reálnou architektúrou, ona sa stala „iba“ submisívnym a v podstate sekundárnym produktom svetla. Katarzia ktorá vznikla je však nesmierne plodná – otvára celý rad filozofických problémov svetelnosti, reprezentatívnosti, vizuality a ostenzie architektúry, ktoré už nepatria do sféry interpretovania obsahových kvalít svetla, ale sú o. i. výzvou k sebaobrane konštitutívnych práv arché – tekton, výzvou k novému ozrejmeniu toho, čo je vlastne architektúra, keď svetlo rezignovalo či celkom odmietlo prapôvodné danosti stavby i jej archetypálnu schopnosť vyjadrovať súvsťažnosť ku kozmu a k tomuto svetu. Umelé svetlo produkuje akúsi „umelú architektúru“, architektúru reálnu a scénickú zároveň, stavanú ako pre ľudské žitie, tak, a zrejme najmä, pre efemérnu zážitkovosť. Umelým vysvietením stráca intimitu, zverejňuje seba i svoj obsah, ako keby sa v nej už nemalo bývať, ale mala slúžiť k zanechaniu dojmu, pútať

Foto: arkhitekton.net

07:SolarCity

21. 7. 2010

11:24

Page 50

ARCHITEKTÚRA V ŠEROSVITE

Foto: milazzo.com.br

3. Porov.: Mathauser, Z.: Text který svítí. In: O interpretácii umeleckého textu 18. Show ako výrazový princíp. Zborník prác UKF v Nitre 1997, s.139-148. Taktiež Mathauser, Z.: Text který svítí. In: Tvar 1997, č.1., s.6-7. Rovnako Mathauser,Z.: Text který svítí. In: Estetika racionálního zření. Karolinum Praha 1999, s.13-20. 4. Mathauser, 1999, s.14 5. Porov. Baleka, J.: Výtvarné umění. Výkladový slovník. Academia, Praha 2001, s.353-354 6. Svetlá organizované prienikom vitrážových okien gotickej katedrály nesú hlboké významy sprostredkovania nebeského raja a pozemského sveta, biblického Jeruzaléma, chrámu. Eusebios z Kaisareje nazeral denné svetlo prenikajúce do budovy chrámu ako symbol osvietenia Bohom. Augustin vo svojich Vyznaniach uvádza: „Slovo Božie je pravým svetlom!“ Slnečné svetlo prenikajúce do tmavého priestoru sa interpretovalo ako symbol Krista, okno symbolizovalo Pannu Máriu – rozžiarila sa, keď prijala papršlek božského Slnka. Svetlo sveta je neustále prítomné v chráme - ako „večné svetlo“. Sakrálnu a imaginárnu úlohu svetla polarizuje jeho vedenie, skúmanie, premýšľanie. Svetlo nebolo v minulosti len fyzikálnym termínom, ale vždy zároveň metafyzickým pojmom a fenoménom, nadzmyslovým, duchovným fluidom, prisudzovaným Bohu. Ten prevzal úlohu zdroja svetla a bol považovaný za jeho najvyššiu a najdokonalejšiu formu. 7. Ajvaz, M.: Světelný prales. Úvahy o vidění. Oikoymenh Praha 2003, s. 133

zmysly, byť ak tak metaforou prístrešku, výstavným exponátom... Ak dnešné umelecké aktivity sú koncepčne smerovaným show /3/, produkovaným masovou kultúrou, presvetlená architektúra sa stala pre toto show vítanou kulisou. Filozof Zdeněk Mathauser hovorí, že „...jestliže estetika...z různých úhlů uvažuje absenci účelu v krásném předmětu,… tj. přihlíží k sebeurčení krásného, tak nablízku je i světlo: to sice dokáže obejmout a zaplavit vše kolem, přitom se však nezcizuje ve svém okolí a v té míře, v jaké se distancuje od jeho vlastností a zůstává jaksi zavinuto do sebe sama, jako by svítilo i do sebe a pro sebe. Umožňuje viditelnost předmětů jaksi bezděčně „jen tak si svítíc“ /4/. Expanzívne a totalitné svetlo v architektúre dnes neašpiruje na nejaké vysvetlovanie svojich významov. Avšak jeho slabou stránkou, zdá sa, je tma, tieň a šerosvit, ktorých sa svetlo nezbaví a ktoré mu nepochybne budú večným mementom a lákadlom alternatívnych výkladov. Ekologické postupy a energetická kríza už nebadane pripravujú architektonickým šerosvitom excelsior.

Svetlá vyžarujúce versus osvetľujúce Je predbežne nutné dnes rozlíšiť prinajmenej dve faktické formy svietivosti v architektúre. Sú

nimi svetlá vyžarované z objektu a v objekte a svetlá osvetľujúce /5/. Prvé identifikujú architektonický objekt ako zdroj svetelnej energie, podobne ako napríklad niektoré fyzikálne a chemické luminiscentné prvky, kozmické telesá, planéty. Architektúra, vyžarujúca svetlo je akívna, zatiaľ čo jej takto vydávané svetlo je pasívne. Na rozdiel od architektúry, narábajúcej so svetlom osvetľujúcim, kedy na fakticky pasívnu architektúru útočí aktívne osvetľujúce svetlo. - Vyžarované formy svetiel disponujú metafyzickými podobami a taký charakter môže mať i zdroj vyžarovania, ako ho vníma stredoveká personifikácia svetla (i chrámu) ako Krista, stavby ako „zastaveného“- večného božského svetla, ku ktorému človek transcenduje. U vyžarovaných svetiel sa takmer vždy predpokladá ich mystický charakter, nekonzistentnosť, sťažená identifikovateľnosť, nejasný zdroj vyžarovania, auratickosť. Je to „svetlo zázrakov“. Vyžarované svetlo je vzhľadom k priestoru a času nekonečné, otvorené a večné /6/, ale podľa Ajvazovej verzie„ ...môže modelovať veci len vtedy, ak súčasne s jasným osvetlením vyvstane svet tieňov : vec môže byť jasná len za cenu prítomnosti temných výklenkov, ktoré ako by boli na hranici medzi aktuálnou viditeľnosťou exponovaných predných strán a horizontovou spoluprítomnosťou zadných strán“ /7/. Narážky na

07:SolarCity

21. 7. 2010

11:24

Page 51

ARCHITEKTÚRA V ŠEROSVITE

polarity svetla a tieňa, dňa a noci, alebo neba a pekla a pod. majú v kontexte týchto svetiel množstvo metafor i psychologických rovín. Tak je môže vidieť básnik, dramatik, či spisovateľ: „magické svetlo piatej hodiny po poludní…kedy sa prebúdza svet beztvarosti, obsahujúci možnosti iných súcien, dejov a hodnôt, možnosti iných svetov…“ zväčša akoby vyjadrujú hustotu svetla. Poukazuje na to, že svetlo nie je iba neutrálnym prostredím zjavovania vecí (priestoru), ani prostriedkom k navodeniu nálady, ale hutným prostredím /8/. Modalitou svetla je úsvit, západ slnka, nočný svit mesiaca a hviezd, ale aj hmla, opar, tieň, šero, polotma... Architektonický priestor nemusia ani prevrtávať žiadne sofistikované otvory, aby tieto druhy rôznych svetiel plnili svoju tajomnú úlohu. Ak môže denné svetlo mystizovať, tak svetlo nočné ale aj úkazy duhy, padajúcich komiét či zatmenie slnka a pod. musia fascinovať svojou magickosťou. Aspekty nehmotnosti, schopnosti odrazu, znejasnenia, zpriesvitnenia a pod. ukazujú priestory architektúry, veci i ľudí ako nejaké temné syntagmata. Vonkajšia artikulácia architektúry za nočného svetla, ktoré zviditeľňuje len niektoré jej časti a prvky, sa rúti. Objekt môže byť v noci ľahko konštrukčnou i funkčnou hádankou s podivne prevráteným obvyklým usporiadaním, pôsobiť celkom ako iný objekt, ako niečo neiden-

tifikovateľné. Rozostretosť, neurčitosť a chlad nočného svetla má za dôsledok stratu viditeľných kontextov a v konečnom dôsledku aj identity priestoru a času. Stavba takto nasvietená „vytvára …premenlivý svetelný text, ktorý je zapísaný do tmy a z ...(neho) rozumieme iba tomu, že hovorí o skrytých svetoch a neznámych jazykoch…“ /9/. Svetlo nie je niečim na veci – teda na stavbe, neprichytáva sa k nej, nie je jednou z jej charakteristík. V skutočnosti sa podiela na vyvstávaní vecí – a stavby, spolupracuje na tom, že stavba je tým, čím má byť a nie niečim iným.

Foto: milazzo.com.br

Videnie versus vízie svetiel So svetlom sa stále dotýkame optickej zmyslovosti, videnia. Je predpokladom vizuálneho vnímania, ako aj výrazom niečoho nehmotného. V tomto zmysle je určitým symbolom duchovnosti. Biblické texty poznajú symbolizáciu svetla ako Božej duchovnosti, ako atribút prítomného, a preto duchovným zrakom viditeľného božstvá. Napokon aj prvý hodnotiaci úsudok písma sa dotýka videného svetla: „Boh videl, že svetlo je dobré“ (Gn 1,4). „Potom oddelil protiľahlé póly sveta, svetlo a tmu, deň a noc. Svetlo sa spojí s tým, čo je božské, s nebom“ /10/. Gilles Deleuze odhaľuje vôbec prvé videnie ako čosi fatálne: „...první světlo (které) …otevírá

8. Podľa Michala Ejvaza napríklad fascinujúca obraznosť textov Ladislava Klímu. Ibidem, s.134-135 9. Ibidem, s.137 10. Porov. Lurker, M.: Slovník biblických obrazů a symbolů. Vyšehrad Praha 1999, s.257

07:SolarCity

21. 7. 2010

11:24

Page 52

ARCHITEKTÚRA V ŠEROSVITE

11. Deleuze, G.: Foucault. Hermann & synové Praha 1996, s.77-78, 85-86 uvažuje o svetle, ktoré obsahuje objekty, nie však viditeľnosti: „…Viditelnosti nejsou totéž, co prvky, které jsou viditelné nebo obecněji vnímatelné jako vlastnosti, věci, objekty, soubory objektů. V tomto ohledu konstruuje Foucault funkce, které jsou neméně originální než výpověď. Musíme štěpit věci, rozlamovat je. Viditelnosti nejsou formami objektů, ani takovými formami, které by se ukazovaly tam, kde se stýkají světlo a věci, nýbrž jsou to formy světlosti, které jsou tvořeny světlem samým a dovolují věcem nebo objektům substituovat pouze jako záblesk, třpyt či odraz.“ 12. Merleau - Ponty, M.: Oko a duch a jiné eseje. Obelisk Praha 1971, s.20 n. Porov. tiež jeho prácu: Viditelné a neviditelné. Oikoymenh Praha 1998. Príznačnú esej na tému karteziánskeho svetla, resp. istý uhol pohľadu na Descartove spisy O svete s podtitulom Pojednanie o svetle a na Dioptriku, podáva (veľmi oprávnene) s barokovými asociáciami Miroslav Petříček: Náhrdelník barokních perel I. a II. Pokus o Descarta. In: Literární noviny 40. 2.11.1996, s. 1, 3-4. 13. V zmysle eseje Antonyho Vidlera - Transparence. In: Tichá, J. (ed.): Architektura na prahu informačního věku. Texty o moderní a současné architektuře. Zlatý řez Praha 2001, s. 20. Porov. tiež Barthes, R. Světlá komora. Vysvětlivka k fotografii. Archa Bratislava 1994, s. 9 n. 14. Baudrillard, J.: Pravda, nebo radikálnost architektury? In: Zlatý řez 2001, č. 22, s.1-2

věci a dává vyvstat viditelnostem jako zábleskům a odrazům, které jsou „druhým světlem“…je tedy jakési „čisté naskýtání“ světla, bytí světla nebo jsoucnost světla…Bytí světla dává viditelnostem viditelnost nebo vnímatelnost, stejně jako bytí řeči dalo výpovědím možnost být vypovídány, vysloveny nebo čteny. Viditelnosti tedy nejsou ani akty vidoucího subjektu, ani danostmi vizuálního smyslu… Jsoucnost světla je přísně nedělitelnou podmínkou, je to apriori, které jediné je schopné přivést viditelnost k pohledu a současně i k jiným smyslům, a to vždy ve shodě s kombinacemi, jež sami jsou viditelné: například to, že něco je hmatatelné, je pouze způsobem, jakým viditelné skrývá jiné viditelné...“/11/. Svetlo ponúka zraku a jeho videniu tretí rozmer architektúry - sprostredkováva ilúziu hĺbky a plastickosti. Svojou aktivitou a schopnosťou zmien intenzity, pohybom a variabilitou svetelných zdrojov potom nahrádza časovú dimeziu. Počnúc karteziánskym videním a jeho snahou eliminovať záhady videnia, nastáva zvrat v interpretácii svetla: svetlo súc videné je aj svetlom mysleným. V diele Oko a duch Maurice Marleau Ponty tento problém vzťahu vizuálne - optického a vnútorne - duchovného nazerania na svetlo argumentuje: „...Nejestvuje (totiž) žiadne videnie bez myslenia, nestačí len myslieť, abychom videli: videnie je podmienené myslenie…“ /12/. Karteziánske videnie sa vlastne zdvojuje: jestvuje videnie, o ktorom sa uvažuje … ale jestvuje aj videnie, ktoré sa realizuje. Marleau - Ponty dodáva, že záhada videnia tým nie je odstranená, ale iba presunutá z „myslenia o videní“ na „videnie in actu“, teda niečo podobného ako „vhľad“. Naše vedomie už nemusí vnímať priestor, ale stačí nazrieť jeho „púhu“ svetelnosť. Svetlo sa stalo priestorom, rozprestrelo sa v ňom a absorbovalo ho - a naopak priestor svojim svetelným žiarením stratil svoje faktické charakteristiky, rozplynul sa v svetle. Z týchto svetelných pozícií je pre architektúru súčasnosti zrejme najpútavejší a zároveň fascinujúci fakt, že človek túži po slobodnej vizualite bez zábran – po akomsi transparentnom, priehľadnom videní hmoty. Aby k tomu ale došlo, musí byť reálne videnie zavrhnuté, musí dôjsť k zneviditelneniu hmoty a napokon k jej duchovnému prezreniu. Bol vyslovený názor, že fenomén transparencie v architektúre sa prvýkrát objavil v súvislosti so snahou vytvorenia nového moderného subjektu. Súčasná vášeň pre priesvitné budovy je spojená s úsilím vytvárať akúsi (štátnu !) identitu

technologickej modernosti ako protiklad mestskej identity, (navyše) uväznenej v nejakom zapeklitom pamiatkárskom historizme /13/. Dnešná „podivná“ architektúra je vlastne v určitom zmysle vôči svetlu zdržanlivá, keď má v podstate snahu zmiznúť a byť neviditeľná, keď jej presklenná transparencia prechádza do translucencie (ako kedysi kolorizmus do luminismu ), jej priehľadnosť hraničí s priesvitnosťou, reálne splýva s virtuálnym... Úsilie súčasnej architektúry „byť tu a zároveň sa urobiť neviditeľnou“ je ale možno práve jedna z jej základných kvalít. Veď transparencia budovy (pozerajúc sa napr. na také priestory parížskych objektov Jeana Nouvela a jeho budovu nadácie Cartier, alebo.....) je slovami Jeana Baudrillarda „...forma tajomnej (ne)viditeľnosti, ktorá najúčinnejšie zasadzuje ranu hegemonickej viditeľnosti, táto diktatúra transparencie, v ktorej sa všetko musí stať viditeľným a dešifrovateľným, kde celý problém spočíva v investovaní mentálneho a vizuálneho priestoru, ktorý (teda) nie je priestorom videnia, ale priestorom, kde ide o to „nechať vidieť“. Vraj „Pravdivá architektúra“ je inak schopná „...strážiť kúzlo svojej transparentnosti“ a dokázať odolať jej diktatúre /14/. V tomto momente snáď môžeme konštatovať, že súčasná architektúra odoláva transparentnosti a enormnej svetelnosti už skutočne len zriedka a my máme k videniu a zažitiu stavbu, ktorá je síce prázdna (obsahom), ale zároveň plná … vzrušujúceho a priťažlivého svetla. Nie je toto vlastne temná stránka dnešnej architektúry? Text bol publikovaný: Bencová J.: Architektúra v šerosvite. In: Architektúra a urbanizmus 2009, č. 3-4, r. 43, s.116-125

08:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 53

Ing. arch. Klára Macháčová machacova@fa.stuba.sk

Známe environmentálne aspekty, akými sú obmedzené množstvo fosílnych palivových zdrojov, zvyšovanie obsahu skleníkových

Solárna strecha

plynov v ovzduší a klimatické zmeny, spolu so zvyšovaním nárokov na vnútorné prostredie budov vedú k postupnej zmene pohľadu na ich návrh. Kľúčovým sa pri formovaní stavby stáva práve jej energetický koncept. „Budovy sa postupne menia z konzumentov energie na producentov energie“ (Hagemann, 2004). Na to, aby sa tento cieľ dosiahol, je potrebné urobiť rad opatrení – energiou šetriť, zvyšovať energetickú efektivitu a používať alternatívne zdroje energie.

architektúre sa priam ponúka využívanie slnečnej energie – je všeobecne dostupná a jej transformácia je čistá a technologicky zvládnutá na dobrej úrovni.

Slnečná energia v energetickom koncepte budovy Pre domácnosť predstavuje solárny ohrev vody najefektívnejšiu možnosť využitia nefosílnych zdrojov energie. Tepelné solárne kolektory tu môžu zabezpečiť prípravu až 70% ročnej potreby ohriatej pitnej vody, pričom v období od mája do septembra sú schopné prípravu teplej vody pokryť úplne. Pri zariadeniach určených len na výrobu teplej vody sa predpokladá plocha solárnych kolektorov 1,0 až 1,5 m2 na osobu. V prípade, že sa solárne ohriata voda používa aj na dodatočnú podporu vykurovania, mala by sa inštalovať kolektorová plocha od 3 do 7 m2 na osobu.

08:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 54

SOLÁRNA STRECHA

(Nagy, 2002) Tepelné solárne kolektory sa ďalej používajú na ohrev vody v rekreačných bazénoch, v technologických zariadeniach v priemysle aj poľnohospodárstve. V poslednej dobe je aktuálne tiež tzv. solárne chladenie. Druhou - veľmi perspektívnou, hoci zatiaľ nákladnou technológiou, je priama premena slnečnej energie na elektrickú pomocou fotovoltaických článkov.

Potenciál slnečnej energie

1 Výnimka potvrdzujúca pravidlo zaujímavý tvar nosnej konštrukcie solárneho fotovoltaického systému 2 Pričlenenie solárneho kolektora ku strešnému oknu 3 Termický kolektor v skupinke strešných okien, fotovoltaika vo zvislých pruhoch 4+5 Príklady integrovaného použitia solárnych kolektorov na strechách obytných budov 6 Typické umiestnenie solárnych termických kolektorov na plochej streche bytového domu

Slovensko má značný nevyužívaný potenciál slnečnej energie. Na naše územie jej dopadá 200 krát väčšie množstvo, ako v súčasnej dobe spotrebujeme zo všetkých primárnych zdrojov. Intenzita slnečného žiarenia napoludnie dosahuje hodnotu maximálne 1.000 W/m2. Na územie Slovenska dopadne priemerne 1055 kWh/m 2 slnečnej energie za rok, z technicky dostupného potenciálu 18720 TJ sa súčasne využíva len 25 TJ.

Z obrázku je zrejmé, že v úhrne dostupného slnečného žiarenia sú regionálne rozdiely. Najviac slnečného žiarenia má juh Slovenska, najmenej Orava a Kysuce. Za povšimnutie stojí tiež fakt, že množstvo solárnej energie stúpa s nadmorskou výškou a čistotou ovzdušia. Je možno prekvapivé, že medzi severným a južným Slovenskom je v konečnom dôsledku rozdiel v úhrne ročnej dopadnutej slnečnej energie menší ako 15%. Pritom je dôležité si uvedomiť, že najväčšia diferencia je v letnom období, teda v čase najväčších prebytkov solárneho tepla, a len malý rozdiel je v zimnom období, kedy solárny systém využíva najmä rozptýlené (difúzne) svetlo. Slnečné kolektory je teda možné využiť na celom území Slovenska – dôležitejšie ako zemepisná šírka je správne umiestnenie kolektorov na konkrétnej budove.

Umiestnenie solárneho systému Ideálnym miestom na umiestnenie solárneho systému je strecha. Dôvodom je, že je zvyčajne podstatne menej zatienená ako ostatné časti budovy – či už okolitými budovami, terénnymi prekážkami alebo zeleňou. Pritom tiež poskytuje pomerne veľkú, inak nevyužívanú plochu. Pri aplikácii solárnej techniky na strechu budovy sa musia rešpektovať isté zákonitosti. Premena slnečného žiarenia na elektrickú energiu alebo teplo je ovplyvnená orientáciou kolektoru ku svetovým stranám a jeho sklonom. Ideálna orientácia je na juh, efektívne sa dá solárne zariadenie využiť v roz-

IRADIAČNÁ MAPA SLOVENSKA – ročný úhrn dopadnutého slnečného žiarenia v kWh/m2

5 3

08:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 55

SOLÁRNA STRECHA

Priemerná energia (kWh/m2) dopadajúca za mesiac na plochu orientovanú na juh pri rôznom uhle náklonu od vodorovnej roviny, lokalita Bratislava 0° 15° 30° 45° 60° 75° 90°

I. 23,9 29,8 34,7 37,5 39,7 40,3 40,7

II. 40,0 47,0 56,8 61,3 63,8 64,1 60,8

III. 86,8 99,5 108,2 111,6 109,4 105,1 95,5

IV. 119,1 130,5 137,7 139,2 129,9 115,5 97,5

V. 163,7 177,0 184,5 182,9 160,0 132,1 98,6

VI. 179,1 189,9 194,1 188,4 168,6 133,2 96,3

VII. 185,7 200,9 210,2 207,7 180,7 147,3 107,9

VIII. 150,0 165,9 176,1 177,6 164,6 145,1 120,0

IX. 104,1 120,9 132,6 137,4 134,4 128,7 115,8

X. 51,8 66,3 77,2 83,7 87,7 88,4 83,4

XI. 23,1 28,8 33,6 36,3 38,4 39,0 38,7

XII. 17,4 21,7 24,8 26,7 27,9 27,9 27,3

Celkom za rok 1 144,7 1 278,2 1 370,5 1 390,3 1 305,1 1 166,7 982,1

Priemerná energia dopadajúca v Bratislave za mesiac na plochu orientovanú na juh, pri rôznom naklonení plochy od vodorovnej roviny. Údaje sú v rozpätí od 0° - vodorovná plocha, po 90° - zvislá plocha.

pätí orientácie od juhovýchodu po juhozápad. Sklon kolekčnej plochy má byť taký, aby v dobe, kedy sa predpokladá najväčšie využitie systému, dopadali slnečné lúče na túto plochu kolmo. Napríklad, pre Bratislavu podľa tabuľky by pre letné obdobie bol optimálny sklon okolo 30° od vodorovnej plochy, ale pre zimné obdobie približne 75°. Sklon pre celoročné použitie je zhodný so zemepisnou šírkou danej lokality (Keppl, 2001). Solárne kolektory je možné umiestniť na šikmú strechu ako aj na plochú strechu. Pri šikmých strechách sú z minulosti známe najmä aplikácie „navrch“, kedy boli solárne panely mon- tované nad strešnú rovinu na prídavné konštrukcie. Toto riešenie nemožno nazvať architektonickou integráciou solárnych elementov, je však pomerne lacné a umožňuje ľahkú inštaláciu solárneho systému na existujúcu budovu. Omnoho elegantnejším riešením je integrácia solárnych kolektorov do strešného plášťa. Pri inštalácii menších plôch, resp. jednotlivých solárnych panelov, sa tieto často priraďujú v horizontálnych alebo vertikálnych pásoch (či iných zoskupeniach) ku strešným oknám, nakoľko ich skutočne vizuálne – tvarom, veľkosťou aj povrchom - veľmi pripomínajú. Pri inštalácii veľkých plôch solárnych kolektorov býva pre ne zvyčajne vyčlenená celá samostatná plocha strechy. Ploché strechy poskytujú výhodu ľahšieho prístupu ku solárnym panelom a preto ich montáž, alebo prípadná údržba je pomerne jednoduchá. Istou výhodou je aj to, že kolektory môžu byť natočené ideálne, nezávisle od orientácie budovy. Štandardne sa kolektory montujú na prídavnú konštrukciu, ktorá je upevnená na streche. Zvýšená pozornosť musí byť venovaná odolnosti konštrukcie voči vetru. Jej estetickej

úrovni nebýva zvyčajne venovaná veľká pozornosť, nakoľko z ľudského horizontu býva takpovediac neviditeľná. Z architektonického aj stavebného hľadiska je zaujímavou alternatívou ku klasickým fotovoltaickým panelom použitie strešnej fólie s integrovanými fotovoltaickým článkami. Táto fólia je flexibilná, vhodná na strechy najrôznejších pôdorysných tvarov a zakrivení. Má veľmi nízku hmotnosť a je preto vhodná aj na strešné konštrukcie s malou únosnosťou. Samostatnú kapitolu tvorí použitie fotovoltaiky ako semitransparentnej výplne svetlíkov a zasklených prestrešení. Takéto riešenia, ktoré môžu byť zvonka veľmi jednoduché, ponúkajú fascinujúce divadlo v čase neustále sa meniacej tieňohry na stenách a podlahe interiéru.

Solárny kolektor ako multifunkčný prvok budovy Solárny kolektor sa stáva skutočne multifunkčným prvkom budovy. Plní úlohu energetickú – premieňa slnečné žiarenie na teplo alebo elektrickú energiu, no keďže sa stáva súčasťou strešného plášťa, zároveň plní aj funkciu ochrany pred poveternosťou, alebo tiež funkciu tieniaceho prvku. V neposlednom rade sú však solárne zariadenia novými výrazovo-estetickými prvkami modernej architektúry s mimoriadne veľkým potenciálom pre kreatívne použitie v architektonických konceptoch.

9 7+8 Vpoužitie fotovoltaickej fólie 9 Semitransparentné prekrytie vstupnej haly

Inovácia kontra tradícia Vo vývoji architektúry môžeme sledovať niť stretov medzi inováciami a tradíciou. Technologické inovácie – akou je nesporne solárna technológia - bývajú konfrontované so staršou,

08:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 56

SOLÁRNA STRECHA

kreatívneho prístupu, hľadania ideálnych skĺbení technológie a architektúry, a v tejto fáze sa aj nachádza uplatnenie solárnych systémov. Na istú dobu sa môže technológia dokonca stať módnym prvkom, znakom vy- spelosti, hodnotovej orientácie alebo solventnosti stavebníka. Po tom nastane obdobie, kedy sa technológia stane bežnou a všeobecne dostupnou, a jej integrovanie do architektúry bude štandardné a rutinné. Vtedy budeme môcť skonštatovať, že sa technológia a architektúra zžili, a nová technológia sa opäť stala súčasťou tradície. Príspevok bol publikovaný: MACHÁČOVÁ, Klára: Solárna strecha. Eurostav, 5/2008, str.. ISSN 1335-1249 (recenzent: prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.) Foto: 1-9 archív autorky 10 Lorant Krajcsovics

LITERATÚRA • Hagemann, I.: Building Integrated Photovoltaics. 2004. • Keppl, J.: Ekologicky viazaná tvorba. Bratislava, 2001. • Nagy, E.: Nízkoenergetický ekologický dom. Bratislava, 2002. • www.slnecnaenergia.sk/podmienky.htm • www.solarnekolektory.sk

10 10 Semitransparentné prekrytie dvorany komunitného centra, Ludesch

tradičnou formou architektúry . V prvej fáze používania sa technológia ku zaužívanej forme jednoducho a čisto utilitárne pridá. Tieto pionierske aplikácie technológie sú často sprevádzané estetickými výhradami a nevôľou. Ak je však technológia natoľko progresívna a prínosná, že osloví širšie spektrum užívateľov a tvorcov architektúry, začne sa integrovať do architektonických konceptov. Toto je obdobie

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 57

Ing. arch. Lorant KRAJCSOVICS, PhD. lorant.krajcsovics@iepd.sk

Súčasné trendy riešenia nízkoenergetických budov Vplyv energetickej efektívnosti na formu a transparentné plochy

Snaha o zníženie energetickej náročnosti budov kladie na architektúru, urbanizmus a architektov nové požiadavky, ktoré sa premietajú do formy a štruktúry.

svete vznikli za posledné desaťročia realizácie úsporných budov a sídel, rôznej miery efektívnosti a rôznej architektonickej kvality, kde v niektorých prípadoch môžeme badať, že energetická efektívnosť sa stala cieľom a nie prostriedkom architekta. Súčasne sa začali vo väčšej miere monitorovať podmienky vnútornej pohody v interiéri ako je teplota, asymetria žiarenia, vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu, ktoré do veľkej miery ovplyvňujú komfort v interiéri a popri estetickom kritériu ich ovplyvňuje architekt. Koncepcie prvých nízko-energetických domov (NED) využívali vo veľkej miere nástroje architekta, medzi ktoré patrila orientácia, teplotné zónovanie a tvar objektu. Toto bol nepochybne správny trend, a dokazuje to aj súčasná prax, kde dobrý architektonický koncept významne ovplyvňuje energetickú náročnosť počas prevádzky. Ná-

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 58

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

sledne zaznamenala veľký vývoj technika využí- kde energetický príspevok slnečného žiarenia je vajúca obnoviteľné zdroje energie (vo forme so- vplyvom geografických a klimatických pomerov lárnych termických kolektorov, fotovoltaických nízky. Dom bol málo závislý od vplyvov okolia. článkov a tepelných čerpadiel), ktorá začala tvoriť Skĺbenie konceptu super izolovaného domu neodmysliteľnú súčasť takejto architektúry. a solárneho domu vyústilo do konceptu pasívV knihe „Superinsulated and Double Enve- neho domu Prvýkrát bol takto dom v postavený lope Houses“ z 1981 William Shurcliff charakteri- Dr. Feistom v spolupráci so švédskym profesozoval na niekoľkých realizáciách dve trendy rom Bo Adamsonom v roku 1991, v Darmstadte riešenia nízkoenergetických domov: Koncepcia Kranichstein. Dom má veľmi dobre izolovaný maximalizujúca solárne zisky – solárne domy. obalový plášť budovy a prvýkrát sa na ňom poTakáto architektúra bola charakteristická užili izolačné trojsklá. Výmena vzduchu bola rieveľkými južne orientovanými presklenými fa- šená riadeným vetraním s rekuperáciou. sádami formou medzipriestoru „domu v doTakéto zníženie tepelnej straty budovy umožme“. Súčasne sa maximálne možne zmenšovali Dom podľa požiadaviek Nizkoenergetický presklenia, ktoré neboli STN 730540 dom Pasívny dom ideálne orientované na kWh/m2a % kWh/m2a % kWh/m2a % juh. Spoločnou črtou tývyužiteľné solárne zisky 23.9 16.0 22.8 21.0 19.8 39.0 chto objektov bola ich reavnútorné lizácia v „ideálnych podtepelné zisky 33.5 22.0 31.2 28.0 16.0 31.0 mienkach“ na veľkých pozostatková potreba tepla 95.7 62.0 50.0 51.0 15.0 30.0 zemkoch bez zatienenia a nedávali odpoveď, ako Porovnanie podielu vnútorných tepelných ziskov a pasívby takáto výstavba mala nych solárnych ziskov na potrebe tepla na vykurovanie vyzerať v podmienkach (Valentin 2001, ZBORNÍK z konferencie 4. Passivhaustagung 2001, Solarer Städtebau mit Passivhäuser? - eine urbanizovaných území. kritische betrachtung) Princíp super izolovaného domu bol založený na veľmi dobre izolovanej obalovej konštrukcii a kompaktnosti. (Keď v tomto článku píšem o kompaktnosti, nemyslím tým len tvarovú charakteristiku, ale aj faktor tvaru budovy). Dostatočná teplota v interiéri bola do veľkej miery zabezpečená vnútornými tepelnými zdrojmi a okná boli dimenzované na požiadavku osvetlenia. Týmto spôsobom boli tepelné straty prechodom konštrukciou minimalizované a veľkú časť tepelných strát tvorili tepelné straty vetraním. Tento typ domu sa vyvíjal hlavne v severných Grafy k tabuľke 1 v kWh/m2a oblastiach Ameriky a Švédsku, teda v oblastiach, Pasívny dom v Darmstadt Kranichstein, Passive house in Darmstadt, Kranichstein, (foto Lorant Krajcsovics)

ňuje vylúčenie konvenčného vykurovacieho systému. Dom je možné vykúriť ohriatym privádzaným vzduchom. To predstavovalo zníženie investičných nákladov na výstavbu a uľahčilo presadenie sa tohto konceptu v praxi. Termín pasívny dom je odvodený od obdobného termínu používaného v reči technikov pre systémy nezávislé od vonkajších zdrojov energie. Aj keď pasívny dom úplne nezávislý nie je, potreba jeho energie je desatinová oproti bežným domom. Pri analýze pokrytia tepelnej straty objektu

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 59

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

zistíme, že vplyv pasívnych solárnych ziskov a vnútorných tepelných ziskov pri pasívnych domoch tvorí polovicu až dve tretiny ročnej potreby tepla na vykurovanie. Lokálna dostupnosť slnečného žiarenia má popri vonkajšej teplote významný vplyv na tvorbu architektonického konceptu a vykurovací systém.

Vysoko položené oblasti, najmä v Podtatranskej kotline sú charakteristické relatívne vysokými dávkami slnečného žiarenia v zime oproti ostatným častiam územia.

Klimatické podmienky Slovenska Klimatické podmienky sú jedným zo základných vstupov, ktoré ovplyvňujú energetickú náročnosť pasívneho domu. Rozhodujúca je pritom nielen teplota t (°C ), ale aj intenzita slnečného žiarenia (W/m2). V zimných mesiacoch je na Slovensku najchladnejší mesiac január s priemernými mesačnými teplotami od -1,5°C až po -5,5°C v závislosti od nadmorskej výšky. Najvyššie priemerné teploty sú na juhu Slovenska, najchladnejšie je pod Tatrami, na Orave a vo vysoko položených miestach.

Priemerné mesačné sumy globálneho slnečného žiarenia na horizontálnu plochu v zimných mesiacoch vo vybraných mestách Slovenska podľa STN ISO 13790

Z analýz teploty a dopadajúceho slnečného žiarenia vyplýva, že sú významné rozdiely v priemerných teplotách a dopadajúcom slnečnom žiarení, medzi nížinnými polohami na juhu územia a horskými polohami v strede a na severe. Tieto rozdiely majú zásadný vplyv na koncepcie nízkoenergetických a pasívnych domov.

Slnečné žiarenie a tepelná strata

Priemerné mesačné teploty v zimných mesiacoch vo vybraných mestách Slovenska, Zdroj: STN EN 13 790 Národná príloha

Pri počítaní okamžitej tepelnej straty pasívneho domu, nie je postačujúce vedieť extrémnu teplotu v zimných mesiacoch, ako tomu bolo pri bežných objektoch, ale vzájomnú súvislosť teploty a slnečného žiarenia. V západnej Európe, ovplyvnenej oceánskym podnebím sa striedajú

Priebeh okamžitej tepelnej straty teoretického objektu spĺňajúceho požiadavky pasívneho domu (E2 = 15kWh/m2a) v klimatických podmienkach roku 1986 (autor)

Slnečné žiarenie Množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia sa odlišuje nielen zemepisnou šírkou, ale aj lokálnym výskytom oblačnosti. Na základe meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMU) a následne spracovanej normy STN EN 13790 Národná príloha, vieme, že najviac žiarenia v lete dopadá na nížiny juhu Slovenska. Kotliny horských oblastí stredného Slovenska sú charakteristické nízkym množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia v zime aj v lete, čo je zapríčinené prítomnosťou horských masívov, kde dochádza k väčšej koncentrácii zrážkovej činnosti a inverzných javov.

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 60

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

vplyvy chladných Maximálna Minimálna Percentuálny rozdiel mrazivých dní s jashodnota hodnota Δ minimálna hodnota E2 (kWh/m2a) E2 (kWh/m2a) /maximálna hodnota nou oblohou, s dňami U hodnota so zamračenou oblo0,20W/m2K 40,65 31,25 9,40 77% hou a s nízkymi teploU hodnota 0,16W/m2K 33,03 24,03 8,72 72,7% tami. To má za náU hodnota sledok, že optimum 2 0,12W/m K 25,45 17,74 7,7 70% veľkosti okenných otU hodnota 0,08W/m2K 18,21 11,51 6,7 63% vorov je v oblasti 30% plochy južnej fasády. Porovnanie E2 pri rôznej orientácií objektu a rôznom paraV našej, kontinen- metri prechodu tepla obalového plášťa tálnej klíme strednej Európy, objekty v paMaximálna hodnota Minimálna hodnota Δ % % sívnom štandarde U hodnota 0,20W/m2K 34,75 % 17,56 % 17,19 strácajú najviac tepla 2 U hodnota 0,16W/m K 40,49 % 20,63 % 19,86 počas mesiacov noU hodnota 0,12W/m2K 48,22 % 25,01% 23,21 U hodnota 0,08W/m2K 58,74 % 31,66 % 27,08 vember a december, počas ktorých je chaPercentuálny podiel solárneho energetického zisku na celkovej rakteristické počasie potrebe tepla na vykurovanie so zatiahnutou obloJe preto dôležité vedieť, ktorý z aspektov má hou a nízkou teplotou. To má priamy dopad na navrhovanie presklených plôch, kde okamžitá na objekty väčší vplyv a či teda formovať rozvoľtepelná strata narastá so zväčšovaním plochy za- nenú zástavbu, s oslnením južnej fasády aj počas zimy, alebo zástavbu orientovať na kompaktnosť, sklenia. kde preslnenie bude až druhoradé? Slnečné žiarenie a kompaktnosť V prvej časti svojho výskumu som sa zameral na vplyv súčiniteľa prechodu tepla obalových Analyzovať význam vzťahu slnečného žiare- konštrukcií a orientácie na mernú potrebu tepla nia a kompaktnosti pri energetickej bilancii pa- na vykurovanie (E2). V modelovom objekte som sívnych domov je dôležité z hľadiska formovania postupne zlepšoval tento parameter U z hodnoty úspornej výstavby. Na slnko a dopadajúce slnečné 0,2 W/(m2K) až na hodnotu 0,08W/(m2K). Výsledkom tejto analýzy je, že pri parametri žiarenie sa doteraz pozeralo hlavne z hľadiska požiadavky preslnenia a presvetlenia priestorov. obalového plášťa budovy U = 0,2 W/(m2K) má V súčasnosti sa k týmto požiadavkám pripája aj orientácia objektu trochu väčší vplyv na rozdiel hľadisko energetické, ktoré je dôležité hlavne E2 pri južnej a pri severnej orientácií ako pri hodv zimných mesiacoch vo forme pasívnych solár- note obalového plášťa U = 0,12 W/(m2K) a 0,08 W/(m2K). nych ziskov. So zlepšujúcou sa izoláciou objektu klesá rozdiel E2 pri rôznej orientácií objektu a narastá percentuálny podiel slnečného žiarenia na pokrytí mernej potreby tepla na vykurovanie. Množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia sa so zlepšujúcim obalovým plášťom nemení, znižuje sa ale množstvo tepla unikajúceho prechodom a teda relatívny príspevok slnečného žiarenia na energetickú bilanciu objektu sa zväčšuje. Druhá analýza sa zamerala na vzťah kompaktnosti a orientácie objektu. Postupne som priPorovnanie E2 pri rôznej orientácií dával segmenty (bytové jednotky) radového domu objektu a rôznom parametri prechodu od jednej až po osem. Pri nich som sledoval E2 pri tepla obalového plášťa meniacej sa orientácií.

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 61

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

Pasívne využívanie slnečného žiarenia Pre stanovenie vplyvu slnečného žiarenia som zväčšoval veľkosť okenných otvorov a posudzoval som zmenu E2 a letného prehrievania. Okenné otvory modelového rodinného domu v klíme Bratislavy sú rozložené voči svetovým stranám nasledovne: Najväčšia plocha je na južnej fasáde, 16.51m2, čo predstavuje takmer 50 % všetkých presklení. Južné presklenia majú pozitívnu energetickú biPorovnanie E2 pri rôznej orientácií lanciu, za rok cez nich získa 2274 kWh a stratí len objektu a rôznom parametri obalového 1106 kWh, čo je menej ako polovica. Cez preskleplášťa pri hodnote Ag,S/ Ap = 0,12 nia na ostatné svetové strany dom stratí viac Západná orientácia Južná orientácia Δ energie, ako získa. kWh/m2a kWh/m2a západná - južná Δ Dom jednoznačne Rad. dom – jeden segment 20,46 16,58 3,88 preferuje južnú sveRad. dom tovú stranu na získa-dva segmenty 14,88 11,25 3,63 vanie slnečnej enerRad. dom – štyri segmenty 12,11 8,71 3,39 gie. To potvrdzuje aj Rad. dom nasledujúci obrázok, – osem segmentov 10,73 7,5 3,23 kde zmena orientácie Porovnanie E2 pri rôznej orientácií objektu a rôznom počte na sever spôsobuje domov pri hodnote Ag,S/ Ap = 0,12 nárast E2. Rovnomerné zväčšovanie Maximálna hodnota Minimálna hodnota Δ okenných otvorov, % % pri južnej orientácií, Rad. dom – jeden segment 31,58% 21,18% 31,58% spôsobuje jemný poRad. dom -dva segmenty 36,55% 24,87% 36,55% Rad. dom – štyri segmenty 39,45% 27,16% 39,45% kles E2 na vykurovaRad. dom – osem segmentov 41,02% 28,47% 41,02% nie, pri severnej Percentuálny podiel solárneho energetického zisku na celkovej orientácií zase nárast. potrebe tepla na vykurovanie

Zväčšovanie veľkosti a teda aj kompaktnosti objektu, pri zachovaní parametrov obalového plášťa, malo za následok pokles mernej potreby tepla na vykurovanie. Tento pokles súvisí s poklesom hodnoty A/V faktoru budovy, teda tepelných strát obalového plášťa k objemu budovy a má limitný priebeh približujúci sa E2 stredového objektu radovej zástavby. Najväčšia zmena E2 sa udeje medzi samostatne stojacim objektom a rodinným dvojdomom. Zmena mernej potreby tepla na vykurovanie, inou orientáciou objektu bola pri všetkých veľkostiach so zanedbateľným rozdielom. Je to zapríčinené tým, že som nemenil veľkosť transparentných plôch, a teda energeticky solárny zisk vo vzťahu k podlažnej ploche je stále rovnaký.

Plocha okna Východná strana: Južná strana: Západná strana: Severná strana:

Plocha zasklenia

6,39 16,51 7,21 3,87 33,98

3,9 12,4 5,1 2,6 24

g hodnota 0,52 0,52 0,52 0,52

Tepelné straty prechodom kWh/a

Tepelné zisky slnečné žiarenie kWh/a

495 1106 521 289 2410

369 2274 340 86 3068

Energetická bilancia okenných otvorov skúmaného objektu

Priebeh mernej potreby tepla na vykurovanie v závislosti od orientácie a veľkosti okien (návrhový stav)

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 62

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

U hodnota 0,20W/m2K U hodnota 0,16W/m2K U hodnota 0,12W/m2K U hodnota 0,08W/m2K

Južná orientácia, percentuálny podiel príspevku slnečnej energie na vykurovaní

Severná orientácia, percentuálny podiel príspevku slnečnej energie na vykurovaní

28,91%

14,58%

14,33

32,77%

16,64%

16,13

37,66%

19,37%

18,29

43,79%

23,13%

20,66

Solárny energetický zisk, percentuálny podiel na celkovej potrebe tepla na vykurovanie

So zväčšujúcimi sa okennými otvormi úmerne narastá energetický solárny zisk a tiež doba letného prehrievania. So zlepšujúcim sa parametrom obalového plášťa zostáva solárny energetický zisk 3054,7 kWh/a. Napriek tomu pri hodnote U = 0,08 W/m2K tvorí slnečné žiarenie až 43% podielu na potrebe tepla na vykurovanie oproti 28,91% pri parametri obalového plášťa 0,2 W/m2K. To je spôsobené poklesom tepelných strát prechodom. Pritom klesla merná potreba tepla na vykurovanie pri južnej orientácii z 31 kWh/m2a na 11 kWh/m2a. Percentuálny výskyt letného prehrievania nad 25°C sa zvýši z 5% na 10%.

vanom objekte v lokalite Bratislava, mierne zmenšovala E2, ale súčasne narastalo riziko letného prehrievania. Z energetického hľadiska nemá pre skúmaný objekt význam, zväčšovať okenné otvory v lokalite Bratislava. V prípade, že by to bolo prianím investora je potrebné myslieť na exteriérové tieniace prvky a na efektívne chladenie. Zatienenie transparentných konštrukcií má negatívny vplyv na mernú potrebu tepla na vykurovanie objektu. Okenné konštrukcie, ktoré majú súčiniteľ prechodu tepla sedemnásobne horší oproti nepriehľadným konštrukciám a teda výrazne zhoršujú energetickú bilanciu. Tento vplyv je ešte väčší pri veľkých zatienených transparentných plochách. Dôvodom je zníženie pasívnych solárnych ziskov. Pri malých plochách okenných otvorov k objemu budovy je závislosť E2 objektu od dopadajúceho slnečného žiarenia nízka. So zväčšujúcimi sa okennými otvormi vzrastá vplyv orientácie na E2 a súčasne stúpa celkové doba letného prehrievania. Vyhodnotenie vplyvu orientácie a kompaktnosti na E2 z predchádzajúcich analýz môžeme sledovať v nasledujúcej tabuľke: percentuálny rozdiel mernej potreby tepla na vykurovanie Orientácia (južná - severná) Kompaktnosť (samostatne stojaci dom – radový dom) Klíma (vplyv klimatických podmienok)

20 – 66 %

90 – 124 % 33 – 50 %

Vplyv jednotlivých faktorov na E2, sumárne vyhodnotenie

Znázorňujúci percentuálnu časnosť letného prehrievania pri rôznej orientácií

Z obrázku 9 je vidieť, že najrizikovejšie z hľadiska letného prehrievania je orientácia na východ a západ. Najmenšie riziko prehrievania je pri orientácií na sever, čomu ale odpovedajú aj najnižšie solárne zisky. Pomerne malý percentuálny rozdiel medzi južnou orientáciou a východnou a západnou je spôsobený architektonickým návrhom budovy, kde sú na tieto strany orientované malé okenné otvory. So zväčšujúcim sa presklením sa na modelo-

Kompaktnosť budovy ma väčší potenciál zníženia energetickej potreby budovy, ako ideálna orientácia bez zatienenia. Tu treba podotknúť, že analýzy boli spracovávané len na dvojpodlažných objektoch rodinných domov. Môžeme očakávať, že vplyv kompaktnosti bude ešte výraznejší pri väčších objektoch. Veľké budovy omnoho ľahšie dokážu dosiahnuť energeticky pasívny štandard (Feist 1998) za ekonomicky priaznivejších podmienok, vďaka malému A/V faktoru budovy. Dokážu sa lepšie vysporiadať s nepriaznivou urbanistickou situáciou (zatienenie, nevhodná orientácia), zatiaľ čo malé budovy sú do veľkej miery závisle od okolitého prostredia, efekt myši a slona (Keppl 2001) a nevhodná urbanistická situácia môže byť pre nich

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 63

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

neprekonateľnou prekážkou na dosiahnutie pasívneho štandardu.

Pasívne domy a sídla V súčasnosti sme svedkami enormného „rozlievania“ sa miest do okolitej krajiny na vidiek v túžbe investorov za individuálnym bývaním v kontakte s prírodou. Práve medzi týmito ľuďmi sú investori so záujmom o energeticky efektívne a ekologické bývanie. Ekologickej záťaži spojenej s takýmto životným štýlom (výstavba technickej infraštruktúry a doprava) nie je venovaná dostatočná pozornosť. Energeticky úsporný dom je ale možne chápať len v kontexte okolitej zástavby a sídelných súvislostí. Postupne sa začínajú vynárať limity, ktoré sú zapríčinené obmedzením zdrojov energií a ich dopadov na mobilitu a životné prostredie. Tieto limity budú postupne viac vplývať na štruktúry sídel a aj ich celková energetická náročnosť bude rozhodovať o ich atraktivite pre obyvateľov a udržateľnosti. Koncepty dnes vnesené do územných plánov budú ovplyvňovať energetickú efektívnosť a výstavbu po dlhé desaťročia. Výstavba ekologických zón, ktoré vychádzali z orientácie na využitie slnečnej energie, bola a je témou tvorcov územných plánov (Solarcity Linz). S konceptom solárnych a pasívnych domov sa vynára otázka, do akej miery orientovať sídla na južnú stranu. Tá umožňuje maximálne využiť solárne zisky v zimnom období, ale vedie k monotónnosti zástavby. Podobný prielom, ako sa udial v nízkoenergetickej výstavbe, kde sa presadil koncept minimalizujúci tepelné straty a optimalizujúci solárne zisky by mala zaznamenať aj udržateľná výstavba v územnom plánovaní, kde by sa skĺbil aspekt dostupnosti slnečného žiarenia spolu s kompaktnosťou. Tak ako to vyplynulo z analýzy kompaktnosti a orientácie je potenciál kompaktnosti s dopadom na úsporu energii omnoho väčší ako potenciál ideálnej orientácie. Potvrdzujú to aj štúdie Reinera Valentina, 2001 a použil na to pojem „solares-kompaktes Stadtebau.“ (solárne kompaktné územné plánovanie). Takáto výstavba má lepší predpoklad na uplatnenie v mestskej zástavbe, s väčším potenciálom kompenzovať nepriaznivé podmienky okolia (tienenie), a je lepšie uplatniteľná v urbanistickej praxi, kde sú pri tvorbe rozhodujú aj iné aspekty okrem energetickej náročnosti. Príkladom postavenia objektu v zložitých

mestských podmienkach môže byť študentský domov v pasívnom štandarde na Molkereistrasse. vo Viedni, ktorý tvorí súčasť mestského bloku a je do veľkej miery zatienený okolitou zástavbou, alebo pasívny bytový dom s orientáciou na severnú stranu. (Passivhaus St Jakob Str., Frankfurt).

Študentský domov Molkereistrasse, Rakúsko, Viede (foto: Lorant Krajcsovics)

Územia navrhované pre individuálnu výstavbu samostatne stojacimi rodinnými domami treba podporovať v obmedzenej miere len v istých vybraných lokalitách. Tieto objekty sú omnoho citlivejšie na vonkajšie vplyvy prostredia, ako je dostupnosť slnečného žiarenia a zatienenie. Preto územné plány treba koncipovať s ohľadom na možnosť pasívneho využívania slnečnej energie cez vertikálne konštrukcie orientované na juh (odklon ±30°). Pri orientácií na východ alebo západ treba podporiť výstavu dvojdomov a radových rodinných domov s hlbokými dispozíciami (vyššia miera kompaktnosti) a tomu odpovedajúcimi úzkymi parcelami. Takto je možné predísť monotónnosti zástavby a podporiť jej energetickú efektívnosť štruktúry. Súčasne väčšia intenzita využitia územia kladie menšie nároky na výstavbu a udržiavanie technickej infraštruktúry a efektívne uplatnenie väčšieho spektra foriem dopravy spolu so skrátením dochádzkových vzdialeností.

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 64

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

Veľká väčšina realizovaných solárnych sídel je zastavaná individuálnymi rodinnými domami (Grosschonau, Rakúsko), alebo radovými domami (Sonnenfeld Ulm, Lummerlund, Hannover) a ich index podlažných plôch (IPP) sa pohybuje v oblasti 0,3 – 0,8 ale existujú aj príklady zástavby bytovými domami (Solarcity Linz, Rakúsko), kde je dosiahnutá hustota zastavanosti 0,65. Väčšina týchto sídel vznikla na základe dopytu po novom kvalitnom bývaní, a z tohto dôvodu vznikali tieto zóny v okrajových častiach, kde bol potenciál voľných plôch a za primeranú cenu a bolo možné zabezpečiť preslnenie objektov aj v zime a možnosť tvorby nových urbanistických konceptov. Realizácia ekosídla Hannover Kronsberg, aj napriek svojmu ortogonálnemu rastru a prevažnej väčšine budov zrealizovaných v nízkoenergetickom štandarde predstavuje trend, ktorým by sa podľa môjho názoru mala efektívna výstavba ďalej uberať. Veľkou výhodou tohto konceptu bolo pootočenie ortogonálneho rastra ulíc približne o 30° smerom na východ, čo umožnilo lepšie preslnenie verejných priestorov aj bytov počas celého roku. Orientácia objektov na juhovýchod a severozápad, a tým znížené množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia počas roku, je kompenzované kompaktnosťou objektov. Hustota sídla dosahuje hodnotu IPP 1.0, čo vytvára predpoklady na vytvorenie mestského prostredia. Horizontálne strešné konštrukcie sú využité na aktívne získavanie slnečnej energie prostredníctvom slnečných kolektorov a fotovoltaických článkov. Zaujímavý je potenciál výškových štruktúr, ich investičná a celková energetická efektívnosť. Sústredenie dopravy do vertikálnych komunikačných jadier, integrácia bývania, športu, oddychu a nákupu a ich napojenie na horizontálne dopravné systémy metro, vlak môže predstavovať veľký potenciál rozvoja s primeraným dopadom na prostredie. Príkladom môže byť obytný komplex Alt Erlaa vo Viedni, ktorý je priamo napojený na stanicu metra. Ekologická bilancia a analýza týchto štruktúr môže byť predmetom ďalšieho výskumu.

ného lúča počas zimného slnovratu. Táto forma bola vzorom mnohým experimentálnym solárnym domom, od nízkoenergetických až po pasívny dom v Darmstadte Kranichstein. Ako som písal už vyššie návrh pasívneho domu, úzko súvisí s lokálnymi klimatickými podmienkami, ktoré sú na Slovensku veľmi rôznorodé. V tejto časti charakterizujem odlišnosti návrhu pasívneho domu v rôznych klimatických podmienkach Slovenska. Skúmané lokality sú juhozápadné Slovensko (Bratislava), stredné Slovensko (Žilina), východné Slovensko (Poprad), vysoké polohy (Štrbské pleso). Popisovaný objekt boli skúmaný ako ideálne nezatienený bez obmedzení okolitým prostredím.

Solárna architektúra a forma v klimatických podmienkach Slovenska

E2: Zväčšovanie okenných otvorov v tomto prípade spôsobuje nepatrné zníženie mernej potreby tepla na vykurovanie. Pri severnej orientácii objektu jej mierny nárast. qp: Tepelná strata na jednotkovú plochu navrhovaného objektu má hodnotu 13 W/m2. Zväčšovanie okenných otvorov spôsobuje jej nárast, čo

Formovanie solárnej architektúry bolo do veľkej miery ovplyvnené princípom Sokratovho domu, charakteristického pultovou strechou, zvažujúcou sa na sever v sklone uhlu dopadu slneč-

Lokalita Bratislava (140 m n.m.) Podunajská nížina patrí medzi najteplejšie časti Slovenska počas celého roka a je to oblasť s vysokými intenzitami slnečného žiarenia v letnom období. Počasie s oblačnosťou a nízkymi teplotami v mesiacoch november a december spôsobuje, že zväčšovanie okenných otvorov skúmaných objektov prinášalo len mierny pokles E2, naopak nárast tepelnej straty objektu. Najproblematickejšie bolo letné prehrievanie objektov, ktoré začínalo už pri hodnote 0,11 pomeru Ag,S/ Ap (Ekvivalentná plocha okenných otvorov orientovaných na juh / energeticky vzťažná plocha).

Priebeh mernej potreby tepla na vykurovanie pri rôznej orientácií a veľkosti presklení v Bratislave

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 65

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

Oblasť stredného Slovenska, Žilina (342 m n.m.)

Graf znázorňujúci vzťah veľkosti okenných otvorov a E2(kWh/m2a), qp(W/m2) a prehrievania (%)

treba kompenzovať vačším výkonom zariadenia. Letné prehrievanie: Pri súčasnej veľkosti okenných otvorov je letné prehrievanie tesne pod odporúčanou hranicou 10%. Ďalšie zväčšovanie okenných otvorov objektu by si vyžiadalo dodatočné tieniace prvky alebo chladenie. V popisovanej lokalite pri skúmaných objektoch je hornou hranicou z dôvodu letného prehrievania hodnota Ag,S/ Ap = 0,09 – 0,11, čo odpovedá faktoru Ag,/ Ap = 0,15 – 0,16 (Pätnásť až šestnásť percent energeticky vzťažnej plochy). Tieto hodnoty sa blížia minimálnej požiadavke na presvetlenie priestorov, takže priestor pre architekta pri návrhu okenných otvorov je veľmi obmedzený. Pri použití väčších presklených plôch alebo orientácií na východ alebo západ je potrebné riešiť systém aktívneho tienenia, alebo aktívneho prevetrávania alebo chladenia.

Patrí medzi oblasti s menším množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia v zimnom období a tiež s nižšími teplotami, ako na juhu územia. Nízke teploty v zimných mesiacoch a často zamračená obloha podporená inverziou kladie na výstavbu pasívnych domov vysoké požiadavky. E2: Zväčšovanie okenných otvorov spôsobuje nepatrné zníženie mernej potreby tepla na vykurovanie. Pri severnej orientácií objektu jej nárast. Tepelná strata: Tepelná strata na jednotku plo-

Priebeh mernej potreby tepla na vykurovanie pri rôznej orientácií a veľkosti presklených otvorov v Žiline.

Graf znázorňujúci vzťah veľkosti okenných otvorov a E2(kWh/m2a), qp(W/m2) a prehrievania (%)

Energeticky pasívny dom v Rakúsku, Burgenland, využívajúci pevné aj posuvné tieniace prvky vychádzajúce z panónskej tradícií gánkov“ (autor: Christián Steiner, SOUL network)

chy navrhovaného objektu má hodnotu 15 W/m2. Zväčšovanie okenných otvorov spôsobuje jej významný nárast, čo je zapríčinené nízkymi teplotami v zime a malou intenzitou dopadajúceho slnečného žiarenia. Letné prehrievanie: Pri navrhovanej veľkosti okenných otvorov letné prehrievanie nenastáva. Problém letného prehrievania je až od veľkosti presklenia Ag,S/ Ap = 0,2. Veľké okenné otvory spôsobovali rýchly ná-

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 66

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

rast tepelnej straty a E2 a boli teda z energetického hľadiska neekonomické. Omnoho väčší potenciál na optimalizáciu predstavovala kompaktnosť budov a zaizolovaný obalový plášť budovy.

Graf znázorňujúci vzťah veľkosti okenných otvorov a E2(kWh/m2a), qp(W/m2) a prehrievania (%)

Energeticky pasívny dom Christophorushaus v Hornom Rakúsku, preferujúci kompaktnosť oproti orientácií (zdroj: www.igpassivhaus.at)

Podtatranská kotlina, Poprad (675 m n.m.) Podtatranská kotlina sa nachádza v nadmorskej výške 675 m n.m. (Poprad). Táto oblasť je charakteristická veľkým množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia a nízkymi teplotami v zimnom období. Preto priebeh krivky mernej potreby tepla na vykurovanie má dynamicky priebeh. Na dosiahnutie pasívneho štandardu skúmaných objektov je možné zväčšiť okenné otvory až na hodnotu Ag,S/ Ap = 0,245. Ďalšie zväčšovanie okenných otvorov by malo za následok časté letné prehrievanie. Tepelná strata na jednotku plochy objektu pritom vzrastie až na hodnotu 20,42 W/m2, to znamená, že objekt nebude vykúriteľný ohriatym vzduchom a bude potrebná inštalácia sekundárneho zdroja tepla.

Priebeh mernej potreby tepla na vykurovanie pri rôznej orientácií a veľkosti presklení v Poprade

E2: Zväčšovanie okenných otvorov spôsobuje, oproti predchádzajúcim prípadom, výrazné zníženie mernej potreby tepla na vykurovanie. Pri severnej orientácií objektu je skoro konštantný priebeh. Tepelná strata: Tepelná strata na jednotku plochy navrhovaného objektu má hodnotu 17,05 W/m2. Zväčšovanie okenných otvorov spôsobuje jej významný nárast, čo je zapríčinené nízkymi teplotami v zime. Letné prehrievanie: Pri navrhovanej veľkosti okenných otvorov je letné prehrievanie 0%. Problém letného prehrievania je až od veľkosti presklenia Ag,S/ Ap = 0,245, čo je zapríčinené nízkymi priemernými teplotami v lete (15,5°C). V tejto lokalite ideálna orientácia objektu na juh a veľké presklené plochy spôsobili pokles E2. Pri optimalizácii boli veľké okenné otvory spojené s nárastom tepelnej straty objektu, nad 20 W/m2, čo vyžadovalo návrh sekundárneho zdroja tepla. Vysoko položené miesta (Štrbské pleso) položené v nadmorskej výške 1368 m n.m. Táto lokalita je charakteristická veľkým množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia a nízkymi teplotami v letnom aj v zimnom období. Najvhodnejšia orientácia posudzovaného objektu bola na juh a odklon od tejto orientácie predstavoval pomerne rýchly nárast E2 na vykurovanie. Pri optimalizácií prinášali veľké okenné otvory orientované na juh výrazný pokles E2, ale nárast tepelnej straty na hodnotu 21W/m2. Návrh pasívneho domu v tejto klimatickej oblasti je špecifický v súvislosti s nadmorskou výškou. Priemerné teploty sú nižšie ako pri ostatných mestách. Naopak množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia je omnoho vyššie. Prie-

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 67

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

beh krivky mernej potreby tepla na vykurovanie ma dynamicky priebeh.

Priebeh mernej potreby tepla na vykurovanie pri rôznej orientácií a veľkosti presklení v meste Štrbské Pleso.

Graf znázorňujúci vzťah veľkosti okenných otvorov a E2(kWh/m2a), qp(W/m2) a prehrievania (%).

E2: Z obrázku 21 môžeme vidieť, že zväčšovanie okenných otvorov spôsobuje, oproti predchádzajúcim prípadom, výrazne zníženie mernej potreby tepla na vykurovanie. Aj pri severnej orientácií objektu môžeme sledovať jej pokles. Tepelná strata: Tepelná strata na jednotkovú plochu navrhovaného objektu má hodnotu 15.92 W/m2. Zväčšovanie okenných otvorov spôsobuje jej miernejší nárast, ako v prípade miest Poprad a Žilina, čo je zapríčinené množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia v zime. Letné prehrievanie: Pri navrhovanej veľkosti okenných otvorov je letné prehrievanie 0%. Problém letného prehrievania je až od veľkosti presklenia Ag,S/ Ap = 0,33, čo je zapríčinené nízkymi teplotami v lete. Na dosiahnutie pasívneho štandardu je možné zväčšiť okenné otvory až na hodnotu Ag,S/ Ap = 0,33. Energeticky pasívny štandard bude dosiahnutý bez potreby zlepšenia parametrov obalového plášťa, ale objekt nebude vykúriteľný privádzaným vzduchom. Dosiahnu-

tie pasívneho štandardu v týchto klimatických podmienkach je možné zlepšením parametrov obalového plášťa budovy, alebo zväčšením transparentných plôch orientovaných na juh až k hodnotám Ag,S/ Ap = 0,28 až 0,33, čo sa blíži k celopresklenej južnej fasáde budovy. Pre nižšie teploty exteriérového vzduchu je riziko letného prehrievania nízke. Pre názornú ukážku uvádzam dva príklady návrhu a realizácie horskej chaty. Prvá je štúdia publikovaná v roku 1983 v časopise Projekt od architekta Suchomela. Forma jasne definuje južnú fasádu ako „energetický kolektor“. Plochy na východ a západ majú minimum transparentných plôch a strecha a severná fasáda sú zlúčené do jednej zakrivenej plochy. Druhý je príklad realizácie horskej chaty v pasívnom štandarde v Alpách pod vrcholom Hochschwab, nazývanej Schiestlhaus, od architektky Marie Rezac architektonický ateliér POS Architeketen a Treberspurg und Partners. Južná fasáda je „solárnym kolektorom“ využívajúca aktívne aj pasívne slnečné žiarenie. Strešná rovina sa mierne zvažuje na severnú stranu, kde je minimum okenných otvorov. Celá hmota je kompaktná a vnútorne je jasne horizontálne prevádzkovo oddelené technické priestory od spoločenských a ubytovacích na poschodí.

Záver Požiadavky na návrh pasívneho domu sa v klimatických podmienkach Slovenska výrazne odlišujú. V južných nížinných polohách (Bratislava) určuje hranicu pre veľkosť okenných otvorov letné prehrievanie. Svoje uplatnenie tu nachádzajú tieniace prvky ako žaluzie, markízy, pergoly a väčšie presahy striech spolu s masívnou konštrukciou. V horských kotlinách sú požiadavky na dosiahnutie pasívneho štandardu náročnejšie. Nízke teploty a málo slnečného žiarenia v zime sústredujú pozornosť na kvalitnejšie okná, zlepšenie parametrov obalového plášťa a kompaktnosť objektu. V Podtatranskej kotline (Poprad) sú požiadavky na dosiahnutie pasívneho štandardu náročné. Nízke teploty ale viac dopadajúceho slnečného žiarenia v zime sústreďujú pozornosť na optimalizáciu veľkosti okenných otvorov. Vysokohorské oblasti (Štrbské Pleso). Nízke teploty ale najviac dopadajúceho slnečného žiarenia v zime sústreďujú pozornosť na zvačšovanie

Návrh Kežmarskej chaty vo Vysokých Tatrách od architekta Suchomela (Projekt 1987/3)

Horská chata Schiestlhaus, Rakúsko, Alpy (foto: Lorant Krajcsovics)

09:SolarCity

21. 7. 2010

11:25

Page 68

SÚČASNÉ TRENDY RIEŠENIA NÍZKOENERGETICKÝCH BUDOV

okenných otovorov. Celkovo je možné konštatoBratislava 0,11 0,12 vať, že snaha o minimaŽilina 0,2 0,22 lizáciu okenných rámov Poprad 0,25 0,27 umožňuje efektívnejšie Štrbské pleso 0,36 0,31 Frankfurt 0,16 0,16 využitie slnečného žiareHodnota AWS/EVP dosiahnutia hranice nia. Preto má význam zluletného prehrievania, 10% nad 26°C, pri čovať pri návrhu okenné južnej orientácií. otvory. Z hľadiska letnej tepelnej pohody je veľmi efektívne využívať nočné prevetrávanie na vychladenie konštrukcii v budove hlavne v severných oblastiach Slovenska. Preto je vhodné myslieť pri návrhu okenných otvorov na takto otvárateľné okná, ktoré by boli súčasne bezpečné voči vlámaniu. Pri návrhu energeticky efektívnych objektov je nevyhnutné, aby architekti vychádzali z klimatických podmienok danej lokality a tvorili svoje koncepty z ohľadom na podmienky danej klímy. Iba dobrý architektonický koncept vytvorí predpoklady na efektívne uplatnenie primeraných alternatívnych technológií. Mesto

Rodinný dom Ag,S/ Ap

Radový dom Ag,S/ Ap

Text bol publikovaný: Krajcsovics, L.: Súčasné trendy riešenia nízkoenergetických budov. Vplyv energetickej efektívnosti na formu a transparentné plochy. Architektúra a urbanizmus, roč. 42, č. 3-4, s. 20-35, 2008.

LITERATÚRA

POĎAKOVANIE Text je výstupom dizertačnej práce Súčasné trendy riešenia nízkoenergetických budov na Ústave ekologickej a experimentálnej architektúry FA STU pod vedením Prof. Ing. arch. Juliána Keppla spracovávanej v rámci grantovej úlohy Stratégia solárnych miest VEGA: 181/08.

KNIŽNÉ PUBLIKÁCIE A ČLÁNKY V ČASOPISOCH A ZBORNÍKOCH • [Ebel 2003] EBEL, Witta; GROßKLOS, Marc; KNISSEL, Jens; LOGA, Tobias a MÜLLER, Kornelia: Wohnen in Passiv- und Niedrigenergiehäusern – Eine vergleichende Analyse der Nutzungsfaktoren am Beispiel der „Gartenhofsiedlung Lummerlund“ in Wiesbaden-Dotzheim, Endbericht / Energie; Institut Wohnen und Umwelt; Darmstadt 2003. • [Feist 1992] FEIST Wolfgang: Gestaltungsgrundlagen Passivhäuser. Verlag Das Beispiel, Darmstadt, 1992 • [Humm 1999] HUMM Othmar: Nízkoenergetické domy, Praha, Grada Publisching, 1999, 356 s., ISBN: 80 -7169-657 -9 • [Hykš/Hraška 1990] HYKŠ.Pavol, HRAŠKA. Jozef: Slnečné žiarenie a budovy: Bratislava, Alfa 1990, 144 s., ISBN 80 – 05-00636 – 5 • [Kreibich/ Knoll 1993] KREIBICH.Roll,Dipl.- KNOLL. Michael: Solare Stadtplanung und energiegerechtes Bauen, Berlin 1993, 136 s., ISBN 3-929173-09-3 • [Keppl 2001] KEPPL Julián: Ekologicky viazaná tvorba, Kontexty architektúry a ekológie, Bratislava 2001, 283 s., ISBN 80-227-1532-8

• [Nagy 2001] NAGY Eugen : Nízko energetický ekologický dom: vydavateľstvo Jaga 2001,Bratislava, 283 s., ISBN 80-967972 – 0 – 4 • [PHPP 2007] FEIST, Wolfgang; PFLUGER, Reiner; KAUFMANN, Berthold; SCHNIEDERS, Jurgen; KAH, Oliver: Passivhaus Projektierungs Paket 2007, Passivhaus Institut Darmstadt, 2007 • [Shurcliff 1981] SHURCLIFF A. William: Super Insulated Houses and Double Envelope Houses, A Survey of Principles and Practice, Brick House Publishing 1981, 136 s., ISBN 0-931790-19-0 • [Stadt Ulm 2000] Passivhaussiedlung Im Sonnenfeld, Projektdokumentation, Stadt Ulm, Jún 2000 • [Treberspurg 1994] TREBERSPURG Martin: Neues Bauen mit der Sonne – Ansätze zu einer klimagerechten Architektur, Wien, Springer 1994, 269 s., ISBN 3 - 211 -82511- 8 • [Tywoniak 2005] TYWONIAK Jan: Nízkoenergetické domy - Princípy a príklady. Praha, Grada Publisching, 2005. 200 s. ISBN: 80 -247-1101 - X • [Valentin 2001] ZBORNÍK z konferencie 4. Passivhaustagung 2001: Dipl. Ing. Reiner Valentin, Solarer Städtebau mit Passivhäuser? - eine kritische betrachtung • [Zborník MKPD 2005] SBORNÍK, Medzinárodní konference Pasívní domy 2005: Brno, Centrum pasivního domu 2005, 290s. NORMATÍVNE DOKUMENTY A NÁVODY • STN EN 73 0540 • STN EN 13 790 Národná príloha • STN 73 0580 Denné osvetlenie • ZÁKON 555/2005 z 8. novembra 2005 o energetickej hospodárnosti budov INTERNETOVÉ ZDROJE • GEBAUDEGEOMETRIE: [on line], [citované 17.1.2006], Dostupné na internete: http://home.arcor.de/gosol/grundl.htm • GOSOL, Das solar + energetische Simulationsprogramm für städtebauliche Planungen, [on line], [citované 8.2.2006], http://home.arcor.de • GRIESKIRCHEN PARZ. [on line], [citované 5.2.2006], Dostupné na internete: http://www.poppeprehal.at • HANNOVER KRONSBERG,[on line], [citované 25.8.2006], Dostupné na internete: http://www.oekosiedlungen.de • LOS. Sergio, The renaissance of solar cities: from time to space, [on line],[citované 12.8.2006], Dostupné na internete: www.gses.it/pub/1868Los.pdf • PREHAL Andreas, POPPE Helmuth: S I P – Siedlungsmodelle in Passivhausqualität, [on line], [citované 15.3.2006], http://www.hausderzukunft.at • REINBERG, Wohnprojekt, Wintergasse 53, Purkersdorf I • [citované 17.8.2008], Dostupné na internete: http://www.reinberg.net • SONNENPLATZ: [on line], [citované 5.2.2006], Dostupné na internete: www.sonnenplatz.at • SOLARCITY LINZ: [on line], [citované 5.2.2006], Dostupné na internete: www.linz.at/solarcity/SolarCity_25622.asp • SCARTEZZINI Jean-Louis, MONTAVON Marylène, COMPAGNON Raphaël, Computer Evaluation of the Solar Energy Potential in an Urban Environment, EuroSun 2002 - Bologna, Italy,[on line], [citované 23.8.2006], Dostupné na internete: www.radianceonline.org

10:SolarCity

21. 7. 2010

11:45

Page 69

Doc. Ing. Agnesa Iringová, PhD. iringova@fa.stuba.sk

Dostupnosť slnečného žiarenia a štruktúra fasády ako základný predpoklad návrhu solárneho domu Štruktúra fasád bytových domov je zásadným spôsobom podmienená stavebnou parcelou a urbanizáciou územia, ktoré je zastavované. Pri jej riešení ide predovšetkým o optimalizáciu plochy transparentných výplňových konštrukcii z hľadiska distribúcie denného osvetlenia a následne tepelnej a akustickej ochrany obytného priestoru.

re kvalitu mikroklímy obytného priestoru je rozhodujúca rovnomerná osvetlenosť denným svetlom, ochrana pred teplotnými výkyvmi počas celého roka, ochrana pred hlukom a inými žiareniami v území ako i optimalizácia chemickej kvality vzduchu – udržanie dovolenej koncentrácia CO2 , prijateľnej vlhkosti, chemického a mikrobiologického znečistenia vzduchu. Mikroklímu obytného priestoru zásadným spôsobom ovplyvňuje okno - jeho plocha , sklon, geometria a umiestnenie v stene ako i jeho fyzikálna kvalita z hľadiska prestupu svetla a tepla v oboch smeroch. Pre energetickú hospodárnosť objektu je rozhodujúca jeho plocha a tepelnoizolačná kvalita, sklon, orientácia k svetovým stranám a jeho ochrana pred prestupom globálneho slnečného žiarenia.

Urbanizácia zastavovaného územia a jej vplyv na návrh plochy okna Osadenie bytových domov do zastavovaného územia je výrazne podmienené jestvujúcim urbanizmom – uličnou čiarou, mierou vonkajšieho tienenia okolitou zástavbou, resp. georeliéfom a následnou dostupnosťou priameho ako i difúz-

10:SolarCity

21. 7. 2010

11:45

Page 70

DOSTUPNOSŤ SLNEČNÉHO ŽIARENIA A ŠTRUKTÚRA FASÁDY...

neho slnečného žiarenia v obytných priestoroch. Z hľadiska tepelnej pohody a následne i energetickej hospodárnosti objektu je rozhodujúca dostupnosť slnečného žiarenia na transparentnej časti fasády a jeho intenzita v závislosti od sklonu zasklenia a jeho orientácie k svetovým stranám . Vplyv urbanizácie zastavovaného územia zohľadňujeme pri:

miery tienenia jestvujúcou, resp. predpokladanou okolitou zástavbou štruktúry fasády - plochy výplňových konštrukcii, miery tienenia visutými prvkami geometrie miestnosti - najmä hĺbky a výšky, polohy okna v okennej stene orientácia okna k svetovej strane a tieniaceho systému okna

dimenzovaní plochy transparentných výplňových konštrukcii prednostne z hľadiska distribúcie denného osvetlenia orientácii hlavných priečelí s kolektorovými plochami k svetovým stranám z hľadiska hygienických požiadaviek a následne pasívnych solárnych ziskov vo vykurovacej sezóne návrh ochrany transparentných výplňových konštrukcii (kolektorových plôch) z hľadiska hygienických požiadaviek a následne z hľadiska tepelnej záťaže v letnom období

Dovolená miera tienenia jestvujúcou, resp. predpokladanou okolitou zástavbou, je limitovaná v závislosti od lokality územia. Je vyjadrená ekvivalentným resp. sektorovým uhlom tienenia. Jeho hodnota je vo väčšine lokalít určených k bytovej výstavbe 25°- 30°. Druhý aspekt, ktorý rozhoduje o intenzite denného osvetlenia na porovnávajúcej rovine je optická kvalita zasklenia. Pri bytovej výstavbe sa preferuje zasklenie číre, resp. s normálovým súčiniteľom prestupu svetla min 0,65-0,7 so subtílnym členením okenných výplní. Ak uvažujeme, že výplňové konštrukcie budú súčasne slúžiť ako kolektorové plochy s pasívnym využitím solárnych ziskov na zníženie tepelnej straty vo vykurovacom období mal by byť solárny faktor zasklenia min 0,75. V nasledujúcom príklade je zdokumentovaný nárast plochy zasklenia v obytných miestnostiach štandardného 2-izbového bytu pri štyroch intenzitách vonkajšieho tienenia s optimalizovaným vlastným tienením balkónom , pričom variant 4 zohľadňuje maximálnu dovolenú mieru vonkajšieho tienenia pre štandardnú bytovú výstavbu mimo centrálnych mestských zón. variant 1 - byt je uvažovaný bez vonkajšieho tienenia (voľný horizont –zástavba na kopci , na samote a pod.) variant 2 - byt je uvažovaný s minimálnym vonkajším tienením okolitou zástavbou s ekvivalentným uhlom tienenia do 10° vrátane ( vidiecke prostredie so solitérnou zástavbou a pod.) variant 3 - byt je uvažovaný s nízkym vonkajším tienením okolitou zástavbou s ekvivalentným uhlom tienenia do 20° vrátane (vidiecke prostredie s líniovou uličnou zástavbou a pod.) variant 4 - byt je uvažovaný so stredným vonkajším tienením okolitou zástavbou s ekvivalentným uhlom tienenia do 30° vrátane (mestské prostredie s líniovou uličnou zástavbou, bloková zástavba a pod.) Z modelového riešenia vyplýva, že miera vonkajšieho tienenia zásadným spôsobom ovplyvňuje plochu výplňových konštrukcii, kde pri

Pri solárnych domoch je rozhodujúca dostupnosť priameho slnečného žiarenia v závislosti od miery vonkajšieho tienenia na transparentnej časti fasády, čo má následný vplyv na prírastok pasívnych solárnych ziskov , ktoré zásadným spôsobom korigujú tepelnú stratu teplo výmenným plášťom počas vykurovacieho obdobia, resp. zabezpečujú na začiatku a konci vykurovacej sezóny priamu temperáciu priestoru .

Vplyv vonkajšieho tienenia okolitým urbanizmom na plochu výplňových konštrukcii z hľadiska denného osvetlenia V zástavbe pri radových výstavbách, v uličných prielukách rozhodujú o ploche a optickej kvalite presklenej plochy vždy primárne požiadavky na svetelnú pohodu priestoru, ktorá je definovaná intenzitou činiteľa dennej osvetlenosti a rovnomernosti osvetlenia . Situovanie transparentných plôch k svetovým stranám je daný orientáciou konkrétnej parcely so zohľadnením hygienickej požiadavky na minimálnu insoláciu 1/3 obytnej plochy bytu. Pri tvorbe a členení fasády bytového domu je plocha transparentných výplní vždy prioritne odvodzovaná od požiadavky na dostatočné a rovnomerné denné osvetlenie obytných priestorov, nakoľko denné osvetlenie zásadne ovplyvňuje mikroklímu obytného priestoru. Denného osvetlenia a oslnenia na porovnávajúcej rovine závisí od:

10:SolarCity

21. 7. 2010

11:45

Page 71

DOSTUPNOSŤ SLNEČNÉHO ŽIARENIA A ŠTRUKTÚRA FASÁDY...

1 Schematický rez bytovým domom s tienením fasády variant 1 až 4. Variant αek v [°] „1“

0°

rozmery okien [m]

Plocha okien priem č.d.o. [m2] [%]

Obývacia izba 1,4 x 1,3 +0,8x2,2 m

0,9% 2

6,64 m Spálňa 1,0 x 1,3+0,8x2,2 m

Poznámka

Tienenie obidvoch miestností balkónovou doskou s vyložením 0,9m iba v ploche nad balkónovými dverami

dového plášťa cca 29°, pri tienení s limitným ekvivalentným uhlom tienenia 30° je tento pomer až 50%, viď graf 1. Zväčšovanie plochy výplňových konštrukcii v závislosti od vonkajšieho tienenia má následne zásadný vplyv na tepelnú stratu objektu v závislosti od ich tepelnoizolačnej kvality.

Optimalizácia tepelnoizolačnej kvality výplňových konObývacia izba Tienenie obidvoch „2“ 10° 1,8 x 1,4 +0,8x2,3m 1,0% miestností balkónovou štrukcii v solárnych 7,88 m2 doskou s vyložením 0,9m domoch z hľadiska teSpálňa iba v ploche nad balkópelnej straty v závi1,2 x 1,4+0,8x2,3 m 1,3% novými dverami slosti od orientácie Obývacia izba Tienenie obidvoch k svetovým stranám „3“ 20° 2,0 x 1,5 +0,8x2,4m 0,9% miestností balkónovou pri voľnom horizon8,64 m2 doskou s vyložením 0,9m Spálňa iba v ploche nad balkóte. Pri výpočte potre1,2 x 1,5+0,8x2,4 m 1,2% novými dverami by tepla na vykurovanie vychádzame z teObývacia izba Tienenie obidvoch „4“ 30° 2,6 x 1,8 +0,8x2,7m 0,9% miestností balkónovou pelných strát a ziskov 11,16 m2 doskou s vyložením 0,9m budovy v závislosti Spálňa iba v ploche nad balkóod jej geografického 1,2 x 1,8+0,8x2,7 m 1,1% novými dverami umiestnenia a husOptimalizácia plochy výplňových konštrukcii v obytných miestnostiach modelového bytu v závislosti od miery vonkajšieho tienenia toty okolitej zástavby. (platí za predpokladu, že výsledné τok,n = 0,5), rozmery miestPre výslednú energenosti obývacia izba 4m x 4,4m, spálňa 3,1m x 4m, SV=2,7m tickú bilanciu objektu je dôležitá orientácia presklených plôch hlavných priečelí a dostupnosť slnečného žiarenia. Pričom miera dostupnosti priameho slnečného žiarenia je limitovaná iba hygienickým hľadiskom v zmysle STN 734301. Hľadisko energetické je pri návrhu štandardného bytového domu z hľadiska dostupnosti slnečného žiarenia až sekundárne. Pri návrhu solárneho obytného domu má naopak orientácia a miera vonkajšieho tienenia okolitým urbanizmom prípadne georeliéfom hlavných južne orientovaných presklených plôch z hľadiska dostupnosti slnečného žiarenia prioritu, nakoľko s týmto pasívnym zdrojom energie cielene uvažuje pri temperácii 1 vnútorných priestorov. Priemerný súčiniteľ prechodu tepla teplo výmenným plášťom by mal byť voľnom horizonte je pomer plochy výplňových pod 0,5 W/m2K, tab.2., pričom minimálna hrúbka konštrukcii k ploche netransparentnej časti obvo- tepelnej izolácie je (najme pri tepelných mostoch 1,0%

10:SolarCity

21. 7. 2010

11:45

Page 72

DOSTUPNOSŤ SLNEČNÉHO ŽIARENIA A ŠTRUKTÚRA FASÁDY...

)vždy odvodená z hygienického hľadiska. V každom mieste povrchu je nutné zabezpečiť povrchovú teplotu zo strany interiéru nad kritickou teplotou pri 80% vlhkosti pre vznik plesní. Maximálna hrúbka tepelného izolantu je podmienená nekonfliktnou realizáciou a ekonomickou návratnosťou počas životnosti objektu, ako i ekonomickými ukazovateľmi prie jej následnej likvidácii, resp. recyklácii po dobe svojej životnosti. Pre minimalizáciu tepelnej straty cez netransparentné obalové konštrukcie je nutné, aby boli absolútne vzduchotesné, tak aby boli straty infiltráciou v spojoch či už kusových tvárnic, alebo prefabrikovaných dielcov, nulové. Z hľadiska výslednej tepelnej straty má zásadný význam tepelnoizolačná kvalita výplňových konštrukcii. Mala by byť výrazne vyššia ako je hygienická požiadavka, pri solárnych domoch , kde je vždy snaha pasívne solárne zisky využívať vo vykurovacom období nie len na vykrytie ich tepelnej straty , ale i ako zdroj tepla na vlastnú temperáciu osáľaných priestorov. Optimálny súčiniteľ prechodu tepla výplňových konštrukcii je 0,7 W/m2K, max v závislosti od ich plochy a orientácie do 1,5 W/m2K. Ak okná súčasne plnia i funkciu kolektorovej plochy - južne orientované, solárny faktor ich zasklenia by mal byť cca 0,75 . Okná vždy navrhujeme podľa možností s vysokou tepelnoizolačnou schopnosťou zo strany interiéru a následne s vysokým stupňom tepelnej priestupnosti globálneho slnečného žiarenia zo strany exteriéru počas vykurovacieho obdobia. V čase klimatizačného obdobia (lete) je nutné aby boli tieto konštrukcie s vysokou mierou ochrany transparentnej časti okna s flexibilnými tieniacimi vonkajšími systémami, ktoré dokážu i práve pri kritickej expozícii uregulovať prevažnú časť tepelnej záťaže do takej miery, že obytné priestory z hľadiska tepelného komfortu vystačia iba s prirodzeným vetraním.

konštrukcii v závislosti od ich orientácie na svetové strany pri voľnom horizonte na tepelnú stratu obytného domu, pričom je uvažovaná plocha výplňových konštrukcii max do 30% z celkovej plochy obvodového plášťa, pričom variant „A“ je 50%plochy okien orientovaných na juh, 30% na sever a po 10% na východ a západ, lokalita posudzovania Bratislava. Variant „B“ je 50%plochy okien orientovaných na západ, 30% na východ a po 10% na juh a sever, lokalita posudzovania Bratislava. Tepelnoizolačná kvalita teplo-výmenného plášťa viď tab.2

2 Situácie osadenia bytového domu. Variant A1“ orientácia hlavných priečelí juh - sever

Variant B1“ orientácia hlavných priečelí západ - sever

2 Variant A1 orientácia hlavných priečelí juh - sever bez vonkajšieho tienenia.

Pri uvedených okrajových podmienkách pri oknách so súčiniteľom prechodu tepla 1,1- 1,5 W/m2 je cca v trvaní 43% z vykurovacieho Typ R U Θsi obdobia (3mesiace) je konštrukcie (m2K/W) (W/m2K) (°C) Teplotný útlm iné Steny 3.41 0.28 18.84 °C 1042.5 tepelna strata oknami Strechy 5.24 0.19 19.55 °C 1627.1 viac ako ich pasívný Okná 0,7 g= 0.67 solárný zisk, pri okb=543.89 Podlahy 5.53 0.17 4616.0 Ws/m2K nách so súčiniteľom Tepelné mosty 2.88 0.33 18.47°C 168.0 prechodu U=0,7W/m2K Tepelno-fyzikálne parametre teplo výmenného obalu modelového je pasívný solárný byt. domu. zisk v tejto časti vykurovacieho obdobia V nasledujúcom modelovom riešení je vyhod- minimálne v hodnote tepelnej straty oknami , vo notený vplyv tepelnoizolačnej kvality výplňových zvyšných štyroch mesiacoch je bilancia aktívna

10:SolarCity

21. 7. 2010

11:45

Page 73

DOSTUPNOSŤ SLNEČNÉHO ŽIARENIA A ŠTRUKTÚRA FASÁDY...

raznou mierou ovplyvňujú dispozičné riešenie bytov, určujú či budú byty jednostranne orientované, alebo preplávajúce, z čoho je následne odvodená ich skladba a počet komunikačných jadier.

3 Variant B1 orientácia hlavných priečelí východ - západ bez vonkajšieho tienenia.

v prospech zníženia celkovej tepelnej straty obalom budovy. Z uvedeného jednoznačne vyplýva , že z hľadiska maximálneho využitia pasívnych solárnych ziskov pre zníženie celkovej tepelnej straty budovy je pri voľnom horizonte najvhodnejšia orientácia hlavných priečelí juh – sever , za predpokladu, že min ½ z celkovej plochy presklenia je s orientáciou na juh, ostatok na východ, západ a sever. Pre optimalizáciu tepelnej straty je rovnako dôležitá tepelnoizolačná kvalita okna, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje výslednú energetickú bilanciu objektu. Vplyv vonkajšieho tienenia okolitým urbanizmom na intenzitu pasívnych solárnych ziskov pri zohľadnení vonkajšieho tienenia v závislosti od orientácie hlavných priečelí k svetovým stranám. Dostupnosť priameho slnečného žiarenia a následne jeho efektivita z hľadiska energetickej bilancie je zásadným spôsobom podmienená hustotou zástavby riešeného územia. Miera vonkajšieho tienenia (navrhovanej fasády) – reálna už existujúcou zástavbou, resp. maximálna dovolená, v závislosti od charakteru mestskej zóny, je legislatívne definovaná iba v súvislosti s distribúciou difúzneho svetla do navrhovaných priestorov. Pri bytových domoch vyhodnocujeme dostupnosť priameho slnečného žiarenia na transparentnej časti fasády z dvoch hľadísk - hygienického a energetického. Z hygienického hľadiska je nutné dodržať požadovanú dobu expozície priamym slnečným žiarením v zimnom období , vyhodnocuje sa 1. marec a dostatočná je doba insolácie 1/3 obytnej plochy bytu min 1,5 hodiny 1. marca. Obmedzenie priameho slnečného žiarenia okolitou zástavbou na fasáde z hľadiska energetického najme pri solárnych domoch v zimnom období nie je u nás legislatívne limitované. Hygienické požiadavky z hľadiska insolácie vý-

Variant A2“ orientácia hlavných priečelí juh - sever

Variant B2“ orientácia hlavných priečelí západ - sever

V nasledujúcich modelových riešeniach sú vyhodnotené intenzity pasívnych solárnych ziskov vo vykurovacom období v závislosti od miery vonkajšieho tienenia, ktorú definuje ekvivalentný uhol tienenia od 10°do 30° a orientácie hlavných priečelí k svetovým stranám J-S, Z-V. Porovnávané sú identické objekty s rovnakými okrajovými podmienkami .

4 Variant A2 orientácia hlavných priečelí juh - sever– s vonkajším tienením Navrhovaný bytový dom je osadený hlavnou osou (kolmou k dlhšiemu priečeliu ) juhsever v pomere presklenia 50% na juh, 30% na sever, 20% na východ a západ. Kritický bytový dom je vyhodnotený z hľadiska pasívnych solárnych ziskov vo vykurovacom období a ich následného vplyvu na energetickú bilanciu objektu počas vykurovania, keďže sa predpokladá, že v letnom období budú solárne exponované výplňové konštrukcie s dostatočnou tepelnou ochranou, tak aby v dotknutých bytoch nedochádzalo k prehrievaniu, viď riešenia v ďalšej kapitole.

Plocha výplňových konštrukcii je cca do 30% z plochy obvodového plášťa, Uok= 0,7W/m2K , g=0,75, teplotný spád 30 K.

10:SolarCity

21. 7. 2010

11:45

Page 74

DOSTUPNOSŤ SLNEČNÉHO ŽIARENIA A ŠTRUKTÚRA FASÁDY...

8 Variant B2 orientácia hlavných priečelí západ - východ s vonkajším tienením Navrhovaný bytový dom je osadený hlavnou osou (kolmou k dlhšiemu priečeliu ) západ- východ v pomere presklenia 50% na západ, 30% na východ, 20%na juh a sever. Kritický bytový dom je vyhodnotený z hľadiska pasívnych solárnych ziskov vo vykurovacom období a ich následného vplyvu na energetickú bilanciu objektu počas vykurovania pri štyroch rôznych mierach tienenia od 0°- 30°.

Ak porovnáme výpočtom získané výsledky zistíme, že pasívné solárne zisky sú v závislosti od miery vonkajšieho tienenia najvyššie pri južnej orientácii výplňových konštrukcii pri voľnom horizonte , resp. pri veľmi malej miere vonkajšieho tienenia do cca 20°. Pri vonkajšom tienení s ekvivalentným uhlom tienenia pri 30° už orientácia hlavného priečelia nemá na výslednú bilanciu pasívných solárných ziskov až taký zásadný vplyv. Zjednodušene možno povedať , že pokiaľ budem mať menšiu mieru vonkajšieho tienenia okolitou zástavbou (do cca 20°) zo západnej , resp. východnej strany v porovnaní s južnou orientáciou , je výhodnejšie z hľadiska stability mikroklímy a ekonomiky stavby voliť i pri solárných domoch orientáciu hlavných priečlí východ – západ . Viď výsledky porovnaní graf č.7 a 8. Pri orientácii hlavných priečelí fasády J-S je energetická bilancia v prípade menšej mieri tie-

Vplyv orientácie hlavných priečelí na celkovú tepelnú stratu objektu počas vykurovacej sezóny v závislosti od vonkajšieho tienenia

nenia ( priemerný ekvivalentný uhol cca do 20°) výhodnejšia , výsledné tepelné straty prechodom oknami sú cca o 6-10% nižšie ako pri osadení objektu hlavnou osou v-z, čo predstavuje úsporu energie počas vykurovania cca 2,5% z celkovej spotreby tepla na vykurovanie . V prípade vyššej miery tienenia južného priečelia nie je rozdiel až taký výrazný, výsledné tepelné straty prechodom oknami sú cca o 6-10% nižšie ako pri osadení objektu hlavnou osou v-z, čo predstavuje úsporu energie počas vykurovania cca 1,5% z celkovej spotreby.

9 Vplyv pasívnych solárnych ziskov v závislosti od orientácie a tienenia na výslednú tepelnú stratu budovy

Z energetického hľadiska je nutné dodržať energetickú hospodárnosť objektu počas celoročného užívania. Energetické kritérium stanovuje požiadavky na mernú spotrebu energie ako dohovorenú veličinu hodnotenia stavebného riešenia budovy, špecifickú pre národnú normu. V letnom období je tepelná záťaž priestorov orientovaných na juh vyššia , je nutná kvalitná regulovateľná ochrana okien, tak aby bola zabezpečená tepelná stabilita bez použitia núteného vetrania a chladenia. V opačnom prípade je celoročná bilan-

10:SolarCity

21. 7. 2010

11:45

Page 75

DOSTUPNOSŤ SLNEČNÉHO ŽIARENIA A ŠTRUKTÚRA FASÁDY...

cia spotreby energie na udržanie prevádzky (ak je nutné z hľadiska tepelného komfortu navrhnúť chladenie ) výrazne vyššia ako pri orientácii hlavných priečelí V-Z, kde je tepelná záťaž v obytných priestoroch nižšia. Energetická náročnosť na chladenie vzduchu je cca 3-5 násobne vyššia ako na jeho zohriatie v zime, čo by zásadne celkovú spotrebu energie na prevádzkovanie obytnej budovy zvýšilo.

Ochrana výplňových konštrukcii pred tepelnou záťažou z hľadiska tepelnej stability obytných miestností v lete Pri hodnotení obytných budov z hľadiska mernej potreby tepla sa vychádza zo spotreby tepla iba na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody, tj nepredpokladá sa, že by bolo nutné z hľadiska tepelnej pohody v letnom období byty klimatizovať. Vychádza sa z predpokladu, že tepelná pohoda obytných priestorov v letnom období je z hygienického hľadiska dodržaná dôslednou ochranou exponovaných kolektorových plôch proti slnečnou ochranou. V prípade nedostatočnej ochrany kriticky orientovaných transparentných plôch dochádza k nadmernému prehrievaniu priestorov a následne požiadavke na ich klimatizáciu. Kritériom pre vyhodnocovanie tepelnej stability a následne tepelnej pohody v letnom období je vzostup interiérovej teploty v miestnosti, ktorý ovplyvňuje : intenzita slnečného žiarenia –orientácia presklenej plochy k svetovým stranám plocha a sklon osáľanej transparentnej plochy optická a tepelnoizolačná kvalita zasklenia ochrana transparentných výplní pred priamym slnečným žiarením tepelnoizolačná schopnosť vonkajších obalových konštrukcii akumulačná schopnosť deliacich vnútorných konštrukcii – podlahy, priečok spôsob a intenzita vetrania Na optimalizáciu tepelnej stability obytnej miestnosti v letnom období má zásadný vplyv najmä účinná ochrana transparentných výplňových konštrukcii. V princípe sa realizuje troma spôsobmi: v zasklení zo strany interiéru zo strany exteriéru

Nezriedka sa používa ich vzájomná kombinácia v závislosti od ich orientácii k svetovým stranám i s ohľadom na difúzny rozptyl svetla ako i ochranu súkromia. Najmenej účinné z hľadiska obmedzenia tepelnej záťaže je použitie iba tieniacich prvkov zo strany interiéru - rolety , žalúzie, záclony, ktorých primárnou funkciu je spravidla obmedzenie oslnenia z hľadiska rovnomerného difúzneho rozptylu svetla, alebo ochrana súkromia v obytnom prostredí. Obmedzenie tepelnej záťaže v zasklení sa pri pasívnych solárnych domoch nevyužíva, nakoľko by dochádzalo i k zníženiu pasívnych solárnych ziskov v zimnom období . Pri solárnych domoch sa zásadne využíva slnečná ochrana kolektorových plôch zo strany exteriéru.

Ochrana výplňových konštrukcii pred priamym slnečným žiarením zo strany exteriéru fasádnymi tieniacimi prvkami Jeden z najúčinnejších spôsob ochrany pred nadmernou tepelnou záťažou v letnom období je pri ich optimalizácii vždy zo strany exteriéru s ohľadom na distribúciu denného svetla ako i mieru pasívnych solárnych ziskov počas vykurovacieho obdobia Z hľadiska ovládania môžu byť navrhnuté ako stabilné - visuté prvky fasády ovládateľné s možnosťou regulácie ich účinnosti

Stabilná ochrana výplňových konštrukcii zo strany exteriéru Klasickým spôsobom obmedzenia tepelnej záťaže je pred sadenie visutých prvkov pred rovinu okna najčastejšie v horizontálnom smere . Medzi stabilné tieniace prvky, ktoré štruktúru fasády zásadne ovplyvňujú a súčasne čiastočne chránia transparentné výplne pred priamym slnečným žiarením sú Balkóny Loggie Arkiere Slnolamy , rímsy Účinnosť tohto riešenia je z globálneho hľadiska optimalizovania mikroklímy jednostranné, nakoľko pri tomto riešení dochádza k zásadnému obmedzeniu distribúcie difúzneho svetla celoročne , čo si vyžaduje z hľadiska optimalizácie svetelnej pohody zväčšenie presklenej plochy a nás-

10:SolarCity

21. 7. 2010

11:45

Page 76

DOSTUPNOSŤ SLNEČNÉHO ŽIARENIA A ŠTRUKTÚRA FASÁDY...

ledne zväčšenie tepelnej straty, nižšiu akustickou izoláciou a samozrejme vyššie investičné náklady. Návrh geometrie visutých prvkov vždy vychádza prioritne z hľadiska užívacieho komfortu so zohľadnením vplyvu na distribúciu denného osvetlenia v obytnom priestore. Účinnosť visutých prvkov na fasáde - slnolamov z hľadiska obmedzenia tepelnej záťaže je priamo závislá od ich geometrie, hĺbky vyloženia a výšky osadenia nad nadpražím okna. V grafoch obr. 10-11 je vyhodnotený vzostup dennej teploty v modelovej obytnej miestnosti z hľadiska tepelnej stability vnútorného priestoru v letnom období v závislosti od ich objemu pri nasledujúcich okrajových podmienkach : plocha okna 4,85m 2 , zasklenie selektívne g=0,64, alt. číre g=0,7, tau= 0,5-0,7 , U= 1,5 W/m2K , obvodový plášť U=0,3 W/m2K, strecha U=0,2 W/m2K , vnútorné deliace konštrukcie ťažké s vysokou akumuláciou, pohltivosť vonkajších povrchov 0,7 clonenie okna vnútornou roletou , g=0,65, tautienenia=0,5.

Regulovateľná ochrana výplňových konštrukcii zo strany exteriéru fasádne exteriérové clony: Stabilné - transparentné pohyblivé - s čiastočnou transparenciou, alt. netransparentné - paravány - látkové markízy - rolety, žalúzie Kritériom pri návrhu vonkajších clôn je ich účinnosť z hľadiska miery obmedzenia pasívneho solárneho zisku v letnom období s optimalizáciou difúzneho prestupu svetla.

11 Systémy vonkajšej solárnej ochrany okien 8-vonkajšou roletou, 9-vonkajšou žalúziou, 10-vonkajšou textilnou markízou, 11- vonkajším paravanom.

10 Denný vzostup interiérovej teploty v modelovej obytnej miestnosti pri tienení iba konzolou s rôznym vyložením - 3,5, kombinácia ochrany konzolou a interiérovej rolety 4,6.

Z uvedeného grafu vyplýva, že miera ochrany pred tepelnou záťažou je z hľadiska optimalizácie teploty interiérového vzduchu z hľadiska legislatívnych požiadaviek výraznejšia až pri vyložení konzoly 2m s kombináciou s vnútornou roletou, čo je ale z hľadiska distribúcia denného osvetlenia riešenie v závislosti od geometrie posudzovanej miestnosti nevhodné.

11 Denný vzostup interiérovej teploty v modelovej obytnej miestnosti pri tienení 8-vonkajšou roletou, 9-vonkajšou žalúziou, 10-vonkajšou textilnou markízou, vonkajším paravanom.

Z hľadiska úspory energie ako i užívateľského komfortu je regulovateľný vonkajší systém ochrany zasklených plôch - žalúzia, roleta, markíza, pohyblivý paraván, ktoré sú s úpravami povrchov s vysokou odrazovou schopnosťou, ale s čiastočnou svetelnou priepustnosťou, najefektívnejším riešením . Prevažnú časť globálneho slnečného žiarenia cca 59% odrazí , 28% pohltí , máločo pohltí sklo, pričom výsledná hodnota tepelného žiarenia vniknutá do interiéru je iba cca 12% . Druhý flexibilný plášť clo-

10:SolarCity

21. 7. 2010

11:45

Page 77

DOSTUPNOSŤ SLNEČNÉHO ŽIARENIA A ŠTRUKTÚRA FASÁDY...

Príklady riešení exteriérovej ochrany roletami.

Príklady riešení exteriérovej ochrany pohyblivými paravánmi, Bytové domy Madrid.

10:SolarCity

21. 7. 2010

11:45

Page 78

DOSTUPNOSŤ SLNEČNÉHO ŽIARENIA A ŠTRUKTÚRA FASÁDY...

niacimi prvkami nezriedka zásadne zmení dizajn objektov viď obr. 6-7. Pri obytnom prostredí je pri južne orientovaných priečeliach vždy výhodnejší variant ochrany pred priamym slnečným žiarením zo strany exteriéru regulovateľnými tieniacimi systémami, ktoré umožňujú reguláciu tepelných prírastkov celoročne bez zásadného obmedzenia distribúcie denného osvetlenia, a rovnako vizuálne chránia súkromie obytných, resp. rekreačných plôch bytu. Z hľadiska distribúcie denného osvetlenia je ideálna kombinácia vonkajšej žalúzie, ktorá obmedzuje tepelnú záťaž a vnútornej žalúzie s usmerneným tokom svetla, ktorá zabezpečuje jeho difúzny rozptyl, najme v čase ročných medziobdobí , kedy nie je obmedzenie tepla z hľadiska tepelnej bilancie objektu žiaduce, ale naopak vítané.

Záver Každý objekt, by mal v maximálnej miere vždy využiť ponúknuté prírodné podmienky, tak aby jeho samotná existencia a prevádzka nebola pre životné prostredie dlhodobou záťažou . Jednou z ciest ako obmedziť ekologické zaťaženie - tvorbu emisii CO2 pri výrobe energii , je v maximálnej miere využívať solárnu energiu. Z hľadiska energetickej efektivity solárnych domov je štruktúra fasády – plocha, orientácia, a tepelná izolácia výplňových konštrukcii ako i ich následná ochrana pred nadmernou insoláciou v letnom období rozhodujúcim faktorom, ktorý vytvára predpoklad pre užívateľský optimalizovanú obytnú pohodu pri nízkych prevádzkových nákladoch. Konkrétne riešenie je vždy priamo podmienené polohou na zemskom povrchu , prírodnými a urbárnými podmienkami zastavovaného územia. Do budúcnosti je nutné pre udržateľnosť zdravého životného prostredia ísť pri architektonickom návrhu vždy cestou optimalizácie priestorových, konštrukčných a technických riešení stavby. Text bol publikovaný: Iringová, A.: Dostupnosť slnečného žiarenia a štruktúra fasády ako základný predpoklad návrhu solárneho domu.

11:SolarCity

21. 7. 2010

11:27

Page 79

Ing. arch. Henrich Pifko, PhD. henrich.pifko@stuba.sk

Keď hovoríme o udržateľnej výstavbe, zelenej architektúre či stavaní ohľaduplnom k prostrediu, začať musíme od širšieho kontextu našich

11 Zelený urbanizmus

stavieb. Teda od urbanizmu, od riešenia obce, mesta, štvrte, bloku či ulice (a od ich vzájomných súvislostí).

držateľnosť sídelného rozvoja je globálnym problémom (najproblematickejšie sú veľkomestá tretieho sveta) i problémom našich sídiel, či už ide o nevhodné začlenenie do ekosystému krajiny a do sídelnej štruktúry, zhoršenie hydrologických a mikroklimatických pomerov v mestách, energetickú náročnosť budov alebo v neposlednom rade dominanciu osobných automobilov v doprave. Urbanizmus s prívlastkom „zelený“ sa snaží reagovať na tieto problémy v rôznych rovinách. Našou víziou je úsporné, zdravé, obytné a spravodlivé mesto.

Sídelná štruktúra Ideálom mnohých z nás je bývanie v samostatne stojacom rodinnom dome, možno aj vďaka hustej anonymnej zástavbe miest, ich znečiste-

nému prostrediu a dopravným problémom. Nečudo, že intimita bývania v dome a blízky kontakt s prírodou sú lákavé, no budovanie rozľahlých predmestí rodinných domov je veľmi neefektívnym riešením tohto problému, v okolí miest sa ich rekreačné a poľnohospodárske zázemie mení na beztvarú „sídelnú kašu“ a každodenná dochádzka do miest za prácou je privysokou cenou za komfortnejšie bývanie: dopravný systém kolabuje a my sa stávame čoraz závislejšími od áut. Riešením je najmä zatraktívnenie prostredia miest, aby z nich ľudia neutekali (darí sa to napríklad v Harde – obr.1). Tým, ktorí predsa dajú prednosť predmestiam či vidieku, môžeme ponúknuť efektívnejšie kompaktné formy zástavby (aj pre zachovanie pešej dostupnosti pravidelne potrebných služieb) a najmä dostupnú hromadnú dopravu k centrám osídlenia. Na druhej strane sa snažíme dostať pracovné príležitosti aj do „vi-

11:SolarCity

21. 7. 2010

11:27

Page 80

ZELENÝ URBANIZMUS

1 dieckych“ sídiel, či už tradičným spôsobom alebo s využitím nových prístupov „teleworkingu“ či práce doma. Vyváženie sídelného rozvoja, aby mesto nefungovalo na úkor svojho zázemia, je jedným z princípov zeleného urbanizmu.

Zobytnenie miest Aj „mestské“ bývanie v bytových domoch možno priblížiť kvalite „individuálnej“ výstavby priblížením zelene, ponukou vonkajších obytných plôch, vytvorením polosúkromných a privátnych priestorov v obytnom prostredí (obr. 2 – Kamillenweg vo Viedni). Efektívnou alternatívou je aj kompaktná štruktúra rodinných domov, neraz riešená v symbióze s málopodlažnými bytovými domami bez ostrej deliacej čiary. Ulice s obmedzením rušivého vplyvu automobilovej dopravy sa opäť stávajú priestorom pre sociálne interakcie obyvateľov (obr. 3 – Vauban). a „vnútroblokové“ priestory sú atraktívnym prostredím pre rekreáciu, za ktorou netreba ďaleko cestovať (obr. 4 – Vauban). „Ľudská mierka“ je prvoplánovo estetickou a psychologickou kategóriou, zá-

roveň však napomáha vytváraniu sociálnych väzieb v súbore a vzniku skutočného „susedstva“ v kontraste k anonymite typických panelákových sídlisk (Sídlisko PD vo Viedni – obr. 5). Ponuka každodenne potrebných služieb priamo v obytnom súbore či v pešej dostupnosti taktiež prispeje ku kvalite života, ktorá nie je v rozpore s udržateľnosťou.

Prírodné prvky v sídlach Vítame jasnú deliacu čiaru medzi mestom a jeho prírodným zázemím (v protiklade k jeho dnes bežnému „rozpliznutiu“ do krajiny), no prírodné prvky môžeme účinne vtiahnuť do sídla – zvýšime tým nielen kvalitu prostredia pre obyvateľov, ale aj ekologickú stabilitu územia. Zeleň tuctového urbanizmu je reprezentovaná strihanými trávnikmi medzi bytovými domami, ktoré majú mizivú ekologickú hodnotou a neveľkú príťažlivosť pre ľudí, v najlepšom prípade ich dopĺňa nejaký na údržbu náročný park či pár cudzokrajných stromčekov. Alternatívou im môže byť zeleň blízka prírode, s veľkým druhovým bo-

11:SolarCity

21. 7. 2010

11:27

Page 81

ZELENÝ URBANIZMUS

4 hatstvom, s vysokým potenciálom pre neformálnu rekreáciu a poprepájaná do ekologicky stabilnej siete s minimálnymi nárokmi na údržbu, často využívame miestne (teda našej klíme dobre prispôsobené) dreviny, kultivovaný lesopark môžu dopĺňať spontánne vytvorené „divočiny“ (obr.6 – Vauban). Novým prístupom je aj využitie malých vodných tokov v urbanistickej kompozícii: potoky a riečky, ktoré sme kedysi schovávali do potrubí hlboko pod zemou, nechávame prirodzene plynúť obytným prostredím s dôrazom nie na eleganciu a uhladený vzhľad, ale na prírodné hodnoty sústredené okolo takýchto vodných tokov. Samozrejmosťou je použitie vodopriepustných spevnených plôch: zrážkovú vodu sa snažíme udržať v pôde či sústrediť do malých jazierok namiesto rýchleho odvedenia do kanalizácie (a následného umelého zavlažovania zelene). Ďalšou rovinou je symbióza zelene a architektúry: zelené strechy sú už bežne dostupným riešením, popínavá zeleň na fasádach prináša ďalšiu výrazovú kvalitu. A v súhrne všetky tieto prírodné prvky ovplyvňujú mikroklímu sídla: kým letné horúčavy v bežnom meste sú o pár stupňov vyššie než v okolitej krajine, „zelený urbanizmus“ ponúka príjemné prostredie, viac tieňa, menej sucha a prachu. A tiež rekreačné zázemie hneď pod oknami (obr.7 – Vauban) – odpadá masový víken-

5 dový útek na chaty a záhradky, „druhé bývanie“ sa aj pre obyvateľov miest stáva nákladnou zbytočnosťou.

Doprava v meste Ak oddelíme bývanie, prácu, rekreáciu, výučbu, pravidelne využívané služby, vynútime tým množstvo zbytočných ciest: dopravná náročnosť takto poňatých sídiel zhltne množstvo času, peňazí a územia, zhoršuje hygienickú kvalitu prostredia i jeho bezpečnosť. Dôsledkom je nadvláda osobných automobilov v mestách a zhoršovanie kvality života, ktoré „civilizačné výdobytky“ nedokážu vyvážiť. Zelený urbanizmu aj tu hľadá odpovede, radikálne v podobe „mesta bez áut“ či kompromisné (obytné ulice, skľudňovanie do-

11:SolarCity

21. 7. 2010

11:27

Page 82

ZELENÝ URBANIZMUS

pravy), v rovine prevádzky (podpora hromadnej a nemotorizovanej dopravy) i v urbanistickej štruktúre sídla (decentralizovaná koncentrácia, dostupnosť každodenných potrieb, vylúčenie „zbytočných“ ciest). Výsledkom sú bezpečné ulice prinavrátené obyvateľom, pokojnejšie a čistejšie obytné prostredie, viac času pre oddych a rodinu (príklady: Kronsberg, Vauban – obr. 8). Udržateľné dopravné riešenia sú témou na celý článok, zatiaľ odkážeme na podklady a výstupy projektu Ecocity /2005/, ktorého víziu zhŕňa obr. 9.

Úspornosť a efektívnosť Rozumné urbanistické riešenie znamená aj to, že bežné bývanie v meste sa komfortom blíži bý-

vaniu v rodinných domoch, kým efektívne bývanie na vidieku dosahuje mestské intenzity využitia územia. Zelený urbanizmus nemrhá zdrojmi či už vo forme územia sídla alebo energie potrebnej na jeho prevádzku, nevytvára zbytočné odpady, šetrí suroviny. Energetická úspornosť sa prejavuje skôr v rovine objektov (napríklad uplatnením pasívnych domov – obr. 10), no snahy využiť solárnu energiu či efektívne riešiť dopravu sa premietajú aj do urbanistickej štruktúry sídla. Príkladom môže byť štvrť SolarCity Linz (obr. 11, 12) či časť freiburskej štvrte Vauban (obr. 13).

Mesto a človek Obytnosť je kvalita života, ktorú sídlo ponúka svojim obyvateľom. Bezproblémová funkčnosť, bohatstvo zelene, príjemná mierka, čitateľný obraz mesta, kultúrna a historická zakotvenosť či pestrá štruktúra prispievajú k atraktívnosti sídla. „Tlmenie“ dopravy tiež humanizuje prostredie

11:SolarCity

21. 7. 2010

11:27

Page 83

ZELENÝ URBANIZMUS

11 podporujúce sociálne kvality: bezpečie, kontakty, identitu. A mesto by malo byť aj spravodlivé, nemalo by znevýhodňovať niektoré skupiny svojich obyvateľov (postihnutých, deti, starcov, matky s deťmi, ľudí bez auta či obyvateľov niektorých štvrtí). Obývateľné mesto je mesto s vysokou kvalitou života, bohaté na sociálne kontakty, s rôznorodými, kvalitnými a dostupnými službami a vybavenosťou, so psychologickou identitou miesta, s množstvom zelene, bezpečné a menej závislé na automobilovej doprave (prednosť majú chodci, cyklisti a MHD). Zdravé mesto je mesto so zdravým prostredím, spoločnosťou, ekonomikou - to všetko vplýva na zdravie ľudí. Treba zmenšiť znečistenie ovzdušia a vody, kontamináciu pôdy, nepriaznivé vplyvy dopravy (nielen smog a hluk, ale aj nehody a stres). Dobrý vzhľad prostredia prispieva k psychickej pohode rovnako ako dobré zamestnanie, možnosť spoluúčasti na riadení miestnych záležitostí a bezpečná sociálna klíma v sídle.

Zhrnutie Vízia efektívneho, obytného, zdravého a férového mesta nie je utópiou /viď tiež Elkin a i.,

12 1995/. Cieľom udržateľného sídelného rozvoja je zlepšenie kvality života obyvateľov (jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, znevýhodnených ľudí, budúcich generácií). Ukázali sme pár príkladov, poznáme mnohé ďalšie (napríklad Gärtnerhof či súbor Kamillenweg (obr. 14) alebo na opačnom póle urbánnych mierok Vauban či Kronsberg (obr. 15). Môžeme spomenúť aj estetickú, ekono-

11:SolarCity

21. 7. 2010

11:27

Page 84

ZELENÝ URBANIZMUS

15 mickú či politickú rovinu (dobrý vzhľad prostredia prispieva k psychickej pohode rovnako ako dobré zamestnanie, možnosť spoluúčasti na riadení miestnych záležitostí a bezpečná sociálna klíma). A aj keď sme niektoré princípy formulovali pre mesto, obdobne sa musíme postaviť k celému sídelnému systému, predmestiam, vidieckemu osídleniu. Inšpiráciu môžeme hľadať aj v aktuálnych dokumentoch o udržateľnosti sídelného rozvoja (Istanbulská deklarácia, výstupy Európskych konferencií o udržateľných mestách, Princípy z Ahwahnee, Melbournská charta, Shenzenská deklarácia... / Pifko, Špaček, 2007/). Zelený urbanizmus je reálnou odpoveďou na výzvy dneška. Miestami sa už presadzuje do života, viac či menej komplexne, v menších mierkach aj v rozľahlých štvrtiach. Vzorové príklady zo Slovenska zatiaľ nemôžeme ukázať, hoci čiastkové riešenia sa uplatňujú aj u nás, informácie o ňom (aj vo forme medzinárodných dokumentov) sú dostupné a záujem ľudí o zdravé prostredie narastá. Verme teda, že alternatíva tu dostane priestor, je to v rukách obcí a investorov... Príspevok bol publikovaný: Pifko, H.: Zelený urbanizmus. Eurostav, roč. 15, č. 1-2, str. 12-14, 2009.

LITERATÚRA

• Pifko, H.: Udržateľný rozvoj sídiel (učebná pomôcka). FA STU, Bratislava, 1995. • Elkin,T.- McLaren,D.- Hillman,M.: Reviving the City - Towards Sustainable Urban Development. Friends of the Earth and Policy Studies Institute, London, 1991. • Pifko, H.- Špaček, R: Tvorba mesta - ideály, charty, vízie. Životné prostredie 41, č.5, 2007. • Ecocity (urban development towards appropriate structures for sustainable transport). Publishable Final Report, EU (5th FP), 2005. • Pifko, H., Špaček, R. a i.: Efektívne bývanie. Eurostav, Bratislava 2008. • Fotografie: H. Pifko, archív autora

12:SolarCity

21. 7. 2010

12:07

Page 85

Ing. arch. Peter Bláha peterblaha@gmail.com

Označenie Solar City znie síce pomerne e*****icky (xot, kolog...), ale vo svojej podstate je každé mesto odjakživa „slnečné“. Aj bez

Slnečné mesto Zlaté Piesky

zložitých technických noriem, predpisujúcich, kedy je byt alebo dom správne a dostatočne preslnený, ľudia od nepamäti vedia, že „slnko je život“.

závislosti od zemepisnej polohy konkrétneho miesta na Zemi si stavajú obydlia tak, aby sa slnečné svetlo dostávalo v čo najväčšej možnej miere do interiéru, prípadne naopak. Orientácia na svetové strany, veľkosť okenných otvorov a dverí, možnosti vnútorného a vonkajšieho zatienenia, priame či nepriame osvetlenie patria k základným atribútom architektúry aj bez toho, aby sa spájali so vznešeným názvom Solar City. Slnečné mesto zahŕňa množstvo rozličných iniciatív, aktivít a technológií, mnohé z nich, samozrejme, priamo so slnečným svetlom vôbec nemusia súvisieť. Z uvedeného je zrejmé, že predstava, podľa ktorej by projekt slnečného mesta mohol vzniknúť aj v slovenských podmienkach, je legitímna a úplne reálna.

Nielen solárne, ale aj mesto Ekologický aspekt je obsiahnutý v prvej polovici označenia Solar City. Druhá polovica názvu je snáď ešte dôležitejšia. Dnes už vieme navrhnúť „dokonalý“ ekologický objekt, ktorý energiou prostredia neplytvá a okolie svojou prítomnosťou nezaťažuje (naopak, existujú stavby, ktoré svojou prevádzkou dokonca vyrobia viac energie, ako samy spotrebujú). Takéto nízkoenergetické, či iným spôsobom environmentálne „priateľské“ budovy pozitívnym spôsobom vytŕčajú zo zástupu bežných stavieb (nehovoríme o estetických hodnotách). V ideálnej budúcnosti by to malo byť naopak – postupne by sa malo prstom ukazovať na (nové) realizácie, ktoré prírodu zbytočne zaťažujú, až kým sa pomer ekologickej architektúry nezmení v jej (náš) výrazný prospech. Príkladov

12:SolarCity

21. 7. 2010

12:07

Page 86

SLNEČNÉ MESTO ZLATÉ PIESKY

Objekt prechodného ubytovania - Hot`l Cold. Pohľad na hlavnú, západnú fasádu objektu situovanú na centrálne námestie. Každé podlažie (aj jeho časti) je charakteristické iným použitým materiálom v interiéri aj exteriéri.

organizovaného rozsiahlejšieho súboru takýchto stavieb stále nie je dostatok. Avšak ako sa „urobí“ mesto? Mesto charakterizuje určitá zomknutosť, hustota a kompaktnosť stavieb, ktorých charakter musí byť prísne polyfunkčný, aby sa život v takomto organizme „premiešaval“ a nevznikali zóny využívané len počas určitého úseku dňa. Pestrá občianska vybavenosť musí tvoriť väčšinu dispozície „prvého nadzemného podlažia“ takéhoto „mesta“.

Solar City Zlaté Piesky Okolie bratislavského jazera Zlaté piesky, lokality vytipovanej na hypotetickú realizáciu projektu Solar City, tvorí niekoľko menších oblastí, z ktorých každá má inú funkciu (záhradkárska kolónia, skládka odpadu, nevyužívané plochy poľnohospodárskej pôdy atď.). Odhliadnuc od zložitých majetkovo-právnych vzťahov možno celé územie, aj napriek momentálnej rozdrobenosti, považovať za jednotný priestor vhodný na realizáciu experimentálnej obytnej štvrte. V návrhu Solar City Zlaté Piesky je snaha o hustú „mestskú“ zástavbu, aj napriek tomu, že táto štruktúra plynule nenadväzuje na existujúce budovy – v blízkom okolí ich totiž veľa nie je. Napriek tomu možno očakávať, že súčasné širšie centrum sa v budúcnosti „dotiahne“ k novej štvrti. Na dnešnej periférii by teda malo vzniknúť ďalšie mesto. Pre výstavbu podobného rozsahu je kľú-

čové vysporiadať sa aj s riešením dopravy. Novú uličnú sieť treba citlivo napojiť na vstupné križovatky tak, aby sa nepreťažoval už aj tak kolabujúci dopravný lievik v blízkosti vstupu do areálu Zlaté piesky. Urbanistický návrh je charakteristický energickou hlavnou dopravnou kostrou (tepnou), ktorá ako jediná priama línia prechádza navrhovanou zónou, z nej sa odvíja vedľajšia žilnatina ciest, ktorých význam klesá so vzrastajúcou vzdialenosťou od bodu napojenia. Nájdenie vhodnej schémy fungovania dopravy je rovnako dôležitou súčasťou práce, ako „výroba budov“.

Obytné budovy Ideou bolo vytvoriť „rozbíjaním niečo spojité“, celok, ktorý bude mať spoločný charakter pri pohľade zvonku, avšak s približovaním pozorovateľa sa bude „drobiť“ na hmoty, ktoré nebudú prebiehať v rovnakej podobe od prvého po x-té nadzemné podlažie (uvažuje sa v priemere s 5 – 6 podlažiami), a práve ubrané časti objemu z nižších podlaží by sa priraďovali k podlažiam vyšším, teda budovy by dosahovali výšku „neplných“ 7 – 8 podlaží. Solar City by malo byť charakteristické dynamickou a modernou architektúrou, tá by však nemala byť samoúčelná. Dôsledkom prílišnej výnimočnosti a neopakovateľnosti všetkých podlaží by bolo drahé a netypizované riešenie konštrukčného systému, inštalačných jadier atď. Práve určitá úspornosť má byť

12:SolarCity

21. 7. 2010

12:07

Page 87

SLNEČNÉ MESTO ZLATÉ PIESKY

jedným z nosných prvkov riešenia bytových domov. Architektonický zámer, že domy majú tvoriť harmonický celok, je ale stále prítomný – domy by mali mať z perspektívy chodca („mestský“) charakter uzavretého bloku. Odobraná hmota, t. j. niečo, čo vlastne neexistuje (z koláča diera), paradoxne, tvorí veľmi dôležitú súčasť návrhu. Nie je samoúčelná (na dosiahnutie želaného architektonického efektu), ale budovy je vo vyšších podlažiach „menej“ preto, aby sa slnečné svetlo bez problémov dostalo aj do bytov orientovaných do vnútrobloku. Absolútnou samozrejmosťou každého bytového domu je povinnosť netieniť „sebe samému“, ale ani žiadnej z okolitých stavieb. Napokon, vyplýva to už zo samej podstaty projektu Slnečné mesto. Treba neustále hľadať kompromis medzi výškou a vzájomnou vzdialenosťou jednotlivých objektov (nie je totiž problém navrhnúť dokonale preslnené budovy, ale zvyčajne priveľmi vzdialené od seba, takýto rozvoľnený koncept sa však nemôže považovať za mesto). Umiestnenie nebytových priestorov, ako sú garážové miesta, pivničné kobky, technologické zázemie a i. je v rámci každého bytového domu navrhnuté pomerne netradične. Pretože lokalita Zlaté piesky je známa vysokou hladinou spodnej vody, podzemné garáže neprichádzajú do úvahy, pásy garážových miest sú navrhnuté v severnom ramene pôdorysného „štvorca“ bytového domu, zároveň by mali byť akousi severnou bariérou

a chrániť vnútroblok. Nakoľko parkovacie priestory sú na troch poschodiach, z garáží sa nedá dostať výťahom priamo do bytu, keďže sa nenachádzajú pod celou dispozíciou bytového domu. Toto riešenie sa pravdepodobne nebude považovať za najpohodlnejšie, ale je to experiment a umiestnenie tejto funkcie v severnom trakte obytného bloku nie je náhodné, ako sme už spomenuli. Vonkajšie pohotovostné parkovanie na ulici je prekryté zelenou strechou ako ukážka ďalších možností riešenia statickej dopravy. Na nástupnom podlaží (1. nadzemnom) sa bytové jednotky vôbec nenachádzajú, najnižšie sú na 2. nadzemnom podlaží. Umožňuje to spriechodniť vnútroblok s verejnými priestormi ulice odobraním časti objemu bytových domov. Budovy takto nie sú totálne „prilepené“ k terénu, ale v časti dispozície umožňujú voľný prechod medzi ulicou a poloverejným priestorom vo vnútrobloku so sadovníckymi úpravami a oddychovými plochami s drobnou architektúrou. Okrem vstupov do vertikálnych komunikačných jadier bytových domov sa v parteri nachádzajú priestory zamýšľanej občianskej vybavenosti, nevyhnutnej pre plánovaný mestský charakter tejto štvrte. Na prízemí sa počíta s umiestnením technologického vybavenia bytových domov. Konštrukčná výška prvého nadzemného podlažia (4 m) je zvolená z dôvodu snahy o spomínaný živý parter, ale zároveň aj preto, že všetky horizontálne technologické rozvody sa nachádzajú v podhľade pod

Pohľad na bytové domy z ,,vtáčej perspektívy,,, v tomto prípade azda ešte výstižnejšie – z perspektívy slnka. Vďaka uberaniu hmoty v rohových častiach súborov sa slnečné svetlo dostáva do interiéru bytových jednotiek orientovaných nielen na vonkajšie fasády, ale aj do vnútrobloku.

12:SolarCity

21. 7. 2010

12:07

Page 88

SLNEČNÉ MESTO ZLATÉ PIESKY

Celkový pohľad na lokalitu s experimentálnou obytnou štvrťou Solar City Zlaté Piesky, s pôvodným jazerom a zachovaných rekreačným areálom. Dopravne je sídlisko napojené na Galvaniho ulicu a navrhované mimoúrovňové riešenie križovatky ulíc Vajnorská, Rožňavská a cesta na Senec. Obytná zóna je od diaľnice izolovaná protihlukovým valom.

stropom. Na prízemí sa teda okrem iného nachádzajú miestnosti s tepelnými čerpadlami, ktoré sú nosným systémom vykurovania domov, miestnosti na prípravu teplej úžitkovej vody a iné technologické priestory. V podstate všetky rozhodnutia návrhu sa odvíjajú od riešenia bytov. Byty rôznych veľkostných kategórií (jedno až štvorizbové) sú vyriešené najprv samostatne, ako ideálna dispozícia, ktorá predstavuje jednu plošnú aj objemovú jednotku a ktorých radením vzniká celkový výraz bytového domu. Jedným z kritérií, okrem nízkoenergetického štandardu, bola aj určitá ekonomickosť projektu, preto sa v bytových domoch najčastejšie opakujú typizované byty a určité výnimočné (netypizované) dispozície len v polohách, kde sa takéto riešenie nedalo použiť (predovšetkým v rohových miestach domu). Byty sú radené tak, aby boli maximálne preslnené, a zároveň umožňovali čo možno najväčšie preslnenie všetkých ostatných bytových jednotiek (pri projekte Solar City sa nemožno uspokojiť s minimálnymi normovými požiadavkami na preslnenie bytov, preto je výsledná hmota vyskladaná tak, aby mali všetky byty čo najviac slnečného svetla v zime, na jeseň a na jar). Na strechách južných krídel sú nainštalované konštrukcie na odraz slnečných lúčov na protiľahlú severnú fasádu – ako príklad, že slnečné svetlo sa dá pomocou pomerne jednoduchého riešenia doviesť aj tam, kam sa prirodzeným spôsobom nedostane. Maximálny uhol odrazu sa, samozrejme, zvolil tak, že v letných mesiacoch (keď slnko opisuje inú trajektóriu ako v zime) slnečné lúče neodrážajú. Bytové domy sú navrhnuté ako železobetó-

nový nosný skelet s betónovými obvodovými stenami. Exteriérové terasy a prístupové pavlače majú samostatný oceľový nosný systém, preto ich povrchy netreba zložito tepelne izolovať. Obytným priestorom je teda jadro s 200 mm tepelnou izoláciou, pri strešnej konštrukcii dokonca 300 mm. V bytových domoch sa nachádza spoločné vertikálne komunikačné jadro s dvoma výťahmi, každý byt je prístupný samostatne z exteriérovej terasy. Individuálny vstup do bytov zvyšuje podľa najnovších trendov komfort bývania. Pavlače sú z bezpečnostných dôvodov prístupné aj zvonka, schodiskam. Hala s výťahmi zaberá v dispozícii domu minimálnu plochu, ak sú všetky prístupové „chodby“ vyriešené v exteriéri, t.j. systémom pavlačí (= šetrenie na objeme domu, ktorý sa musí tepelne izolovať a vnútorný priestor je takto maximálne využitý na byty, nie systém chodieb, ktoré by ku každému museli viesť). Všetky byty majú regulované vetranie s využívaním odpadového tepla z odvádzaného vzduchu, ktoré pomáha predhriať čerstvý privádzaný vzduch (rekuperácia). Rekuperačné jednotky (dnes už bežne používané pri výstavbe rodinných domov), sú osadené v šatníku v zádverí. Čerstvý vzduch sa nasáva z vnútrobloku, vysoká svetlá výška bytov (3 m) umožňuje bezproblémové vedenie vzduchotechnických potrubí a rozvodov do každej miestnosti, predlžuje tiež dosah slnečných lúčov hlbšie do dispozície bytu v zimných mesiacoch. Vo vnútrobloku sa uvažuje s umiestnením športových a detských ihrísk, každý priestor sa vyznačuje sadovníckou úpravou s odrastenou zeleňou. Chodníčky a cesty medzi jednotlivými zatrávnenými plochami sú komponované tak, aby

12:SolarCity

21. 7. 2010

12:07

Page 89

SLNEČNÉ MESTO ZLATÉ PIESKY

prechod medzi vstupmi do vnútrobloku, prípadne nástupným ramenom exteriérového schodiska či exteriérovým vchodom do garážovej časti bol čo najkratší.

Výstavné priestory Opísané bytové domy predstavujú určitý vzor, ktorý by sa s minimálnymi úpravami mohol opakovať v celom súbore. Hoci bytová funkcia má tvoriť hlavnú náplň programu mesta na Zlatých pieskoch, nie je to náplň jediná. Medzi „normálnymi“ bytovými domami by malo byť niekoľko netradičných typologických druhov, ktorými by bola zóna „vyšperkovaná“, napríklad prezentačný pavilón v centrálnej pozícii celého urbanistického riešenia, na prieniku dvoch hlavných peších trás. „Slnečný pavilón“ je akýmsi ideovým ťažiskom zóny, v ňom by bolo napríklad informačné centrum, kde by návštevník dostal maximum informácií o iniciatíve Solar Cities. Súčasťou objektu má byť aj prezentačný priestor, kde by bolo vysvetlené, čo je to „ekologická architektúra“, jej výhody, rozdiely medzi nízkoenergetickým, úsporným, pasívnym, nulovým domom atď. Návštevník by sa ďalej dozvedel, aká je pre architektúru dôležitá orientácia na svetové strany, aké sú stavebné materiály, čo je to energetický medzipriestor, ako možno budovu vykurovať, ako teplo akumulovať, ako správne hospodáriť s vodou, aké sú možnosti využitia slnečnej energie, aké tepelné izolácie poznáme a i. Zvyšok dispozície by tvorila kongresová sála, obchod so suvenírmi, obchod s biopotravinami, predvádzací pavilón, školiace stredisko, ale aj prázdne priestory (polo)oddelené od exteriéru, určené na rozjímanie návštevníkov.

Experimentálne prechodné ubytovanie V Solar City Zlaté Piesky je navrhnutý aj objekt prechodného ubytovania. Hot´l Cold je zvláštnym typologickým druhom, ktorý by mal ponúknuť ubytovanie klasického hotelového a hostelového typu, hlavne však poskytuje ubytovanie v apartmánoch, kompletne zariadených bytoch, vybavených všetkými (alebo nie) spotrebičmi, ktoré človek k bývaniu (ne)potrebuje. Ponúka program, ktorý simuluje bývanie v plusovom, pasívnom, nízkoenergetickom a klasickom dome. Návštevník sa tu oboznámi so zásadami, ktoré musí obyvateľ takejto budovy dodržiavať. Ubytovanie priamo „v materiáli“ môže byť možnosťou odskúšať si ho predtým, ako si z neho človek postaví vlastné bývanie. V objekte sú všetky technologické prvky viditeľné a v rámci možností voľne prístupné (nie sú použité podhľady, priečky zakrývajúce vertikálne a horizontálne rozvody budovy sú sčasti odstránené). Apartmány sa líšia materiálom, z ktorého sú postavené vonkajšie aj vnútorné steny, použitou tepelnou izoláciou, spôsobom vykurovania, napojením na rozvody vody (klasické, alebo obmedzené), presvetlením (orientáciou na rôzne svetové strany, dokonca jeden apartmán nemá prirodzené osvetlenie), spôsobom vetrania, energetickým štandardom atď. V strede dispozície je recepcia, kde hosťa o. i. dôkladne poučia o spôsobe a možnostiach používania hotelovej izby či apartmánového bývania. Nachádza sa tu aj nádrž na zber dažďovej vody, ktorú využíva v kontakte s ňou lokalizovaná hotelová práčovňa. Druhé nadzemné podlažie slúži ako hostel so spoločnými hygienickými priestormi na chodbe i ako zázemie zamestnancov. Od tretieho podlažia vyššie sú apartmánové

Výška slnka na oblohe o 12:00 v deň zimného slnovratu 21. 12. (najnižšia poloha), v deň jarnej, resp. jesennej rovnodennosti (21. 3. a 21. 9.) - stredná poloha a v deň letného slnovratu (21. 6.) - najvyššia poloha. Prvok osadený na protiľahlej stene domu umožňuje odraz slnečného svetla a dodatočný prívod slnečných lúčov v sprostredkovanej forme (doplnok prirodzeného osvetlenia z juhu) aj na severnú fasádu v zvolenom období - medzi 11. septembrom a 1. aprílom. V období medzi 1. aprílom a 11. septembrom sa slnko na oblohe pohybuje ,,vyššie,,” ako v 45° uhle, t. j. slnečné lúče sa na protiľahlú fasádu neodrážajú.

12:SolarCity

21. 7. 2010

12:07

Page 90

SLNEČNÉ MESTO ZLATÉ PIESKY

ducho odstráni a nahradí novou technológiou. Preto by sa aj architektonický výraz stavby mal neprestajne meniť. V prípade tohto objektu ide o experiment – niektoré obvodové múry nie sú zateplené, prípadne zateplené tak, aby náročky nespĺňali normové požiadavky na tepelný odpor konštrukcie – zámerom je práve to, aby človek na vlastnej koži okúsil výhody aj nevýhody každého systému.

Na nosnej konštrukcii sú osadené vypuklé nosníky, na ktorých sú pripevnené lamely z materiálu, ktorý odráža (vysokoleštený kov) difúzne svetlo na protiľahlú stranu vnútrobloku. Konštrukcia zároveň slúži ako ochranný tieniaci prvok južnej fasády domu, na ktorom je osadená, počas dní, keď je získavanie svetla a tepla zo Slnka nežiaduce - medzi 1. 4. a 11. 9.

byty. Okrem nich sa v kontakte s komunikačným jadrom nachádzajú „hotspoty”, priestory, kde sa prezentuje konkrétny materiál z fasády prechádzajúci do interiéru (napr. blok slamenej steny). Na šiestom nadzemnom podlaží je umiestnené solárium – veľkoplošná miestnosť s presklenou stenou aj stropom bez možnosti zatienenia. Jediným zariadením tohto priestoru sú ležadlá a knižnica. Konštrukčným jadrom stavby je železobetónový skelet, každá časť fasády, aj vnútorné priečky sú z iného materiálu, ale časti podlaží tvorené jedným druhom nie sú navrhnuté na „doživotie“. Hotel by mal reagovať na pokrok v technológiách aj takým spôsobom, že ak sa vynájde napríklad nový druh vákuovej tepelnej izolácie, časť obvodového múra so starým riešením sa jedno-

Idea ekologického mesta možno automaticky vyvoláva predstavu o rozsiahlom urbanistickom počine, v skutočnosti sa „experimentálna obytná (polyfunkčná) štvrť“ dá zrealizovať prakticky kdekoľvek. Každá lokalita obsahuje výzvu, ako sa efektívne vysporiadať s jej prírodnými podmienkami. Ambíciou takéhoto projektu by malo byť ukazovanie cesty, ako sa z technológií známych z odborných časopisov môže stať bežná súčasť života. Teoreticky totiž už vieme veľa – ale (v našich podmienkach) toho stále málo využívame v prospech občanov i životného prostredia. Implementácia čo možno najširšieho spektra teoretických poznatkov prispeje aj k environmentálnej výchove – ľudia skôr alebo neskôr budú donútení prestať s plytvaním energiami a surovinami. Dnes sa napríklad musíme učiť triediť odpad, pre ďalšie generácie to bude úplne prirodzené, lebo s tým vyrastajú a netriedený odpad (snáď) ani nebudú poznať. Len treba niekde a niekedy začať... Článok vznikol na základe diplomového projektu vypracovaného na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity pod vedením prof. Roberta Špačka Článok bol publikovaný: Bláha, P.: Slnečné mesto Zlaté Piesky. Životné Prostredie, roč. 43, č. 5, s. 247-251, 2008.

13:SolarCity

21. 7. 2010

11:50

Page 91

prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc. robert_spacek@stuba.sk Ing. arch. Lorant Krajcsovics, PhD. lorant.krajcsovics@iepd.sk Ing. arch. Lukáš Šíp lukas.sip@stuba.sk

Od udržateľného životného štýlu po koncept SolarCity

Idea udržateľnosti sa stala za posledné roky v západných krajinách univerzálnym trendom.

všetkých politických programov sa dostalo udržateľné bývanie, ekonomika či manažment. Napriek tomu, že formulácia „trvalo udržateľný rozvoj“ predstavuje principiálny paradox, stala sa (so všetkým čo predstavuje) obeťou obchodu, teda konzumu. Výsledkom je vysoký dopyt po ekologických, energeticky úsporných či vôbec udržateľných riešeniach problémov vo všetkých spoločenských sférach. Hrozí však, že sa tieto riešenia stanú samoúčelnými. Ich výsledkom bude krátkodobá záplata lokálneho symptómu širšieho problému a nie dlhodobá stratégia s cieľom vyliečiť naše ekologické choroby. Pojem „trvalo udržateľný rozvoj“ pomenúva prakticky nerealizovateľný stav. Napriek tomu sa stal argumentačným nástrojom vysokých predstaviteľov priemyslu, energetiky či politiky. Energetická úspornosť sa tak stáva sú-

13:SolarCity

21. 7. 2010

11:50

Page 92

OD UDRŽATEĽNÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU PO KONCEPT SOLARCITY

Takto, takto, ..., alebo takto?

časťou nášho každodenného života. Výrobcovia stavebných materiálov ponúkajú produkty a riešenia pre nízkoenergetickú architektúru a samotný trh s nízkoenergetickými či pasívnymi domami a bytmi sa už rozbieha. Nie je rozhodujúce či sú v pozadí idealistické motívy, alebo chladná kalkulácia. Úspory energie začínajú patriť k aktuálnemu spôsobu života. Snahy sú čitateľné najmä v dvoch oblastiach. Na trhu sú úspešné automobilky, ktorých autá majú nižšiu spotrebu a pri budovách sa z energetickej úspornosti postupne stáva dogma. V najlepšom zmysle slova. Má však zmysel naďalej stupňovať preteky v znižovaní energie na vykurovanie domov a bytov? Pokiaľ ďalšie znižovanie nie je v kontexte celkového energetického režimu a spôsobu života, tak je samoúčelné. Nakoľko je tento tlak na energeticky úsporné riešenia všetkého druhu efektívny aj z globálneho pohľadu? Ak má byť cieľom globálne ekologické zlepšenie tak sa toto znižovanie musí stať súčasťou vyššieho princípu spôsobu života.

Bývanie v kontexte Dnes už „starý dobrý“ trojlitrový dom (spotreba energie na vykurovanie 30 kWh/m2 za rok) pri 100 m2 vykurovanej plochy spotrebuje 300 l vykurovacieho oleja za sezónu (1 liter vykurovacieho oleja zodpovedá približne spotrebe 10kWh/m2 za rok). Pri skoku do kategórie pasívnych domov ušetríme za sezónu polovicu, teda 150 l. Predstavuje to zhruba 3 000 km prejazdených autom pri spotrebe 5 l/100 km. Ak dochádzame denne do práce 15 km, spotrebujeme úsporu za 100 pracovných dní, teda za 5 mesiacov. Pri dennom jazdení 100 km minieme úsporu za 30 dní. Ideálne 3-litrové auto má rovnakú spotrebu na 100 km, ako 3-litrový dom na m2 vykurovanej plochy za sezónu. Majiteľ domu minie 300-litrovú sezónnu spotrebu na kúrenie za 10 000 km. Je to ročný priemer

obyčajného smrteľníka. Teda vykurovanie malého úsporného domu a ročná spotreba veľmi úsporného auta sú približne ekvivalentné. Ak sledujeme rozdiel medzi 20 a 15 kWh/m 2 za rok, abstrahujúc od zjednodušenia koncepcie vykurovacieho systému a potenciálom pokrytia obnoviteľnými zdrojmi, ide o 50 l nafty za rok, teda nádrž auta strednej kategórie. Pri dennom dochádzaní 15 km (15 + 15 km) minieme rozdiel za 33 dní. Napriek nesporným kvalitám nízkoenergetickej architektúry v súvislosti s konceptom udržateľnosti bude v istej celkom reálnej situácii snaha dosiahnuť štandard pasívneho domu pre investora nezmyslom, keďže ušetrenú energiu spáli v krátkom čase na iné (celkom bežné) účely. Neuvedomovanie si tejto skutočnosti má za následok paradoxné kombinácie, napríklad: Pasívny dom s obyvateľmi dochádzajúcimi denne desiatky kilometrov do práce autom (v okolí Bratislavy nie je dochádzková vzdialenosť do 50 km výnimkou) Pasívny dom so záhradným grilom (neefektívna spotreba grilu sa môže blížiť spotrebe pasívneho domu) Obžerstvo je aj nadmerná spotreba energie, mala by sa radiť k ekologickým hriechom Rátame tu metre štvorcové a auto ako celok. Ak v dome žijú 4 ľudia a autom jazdia dvaja bilancia pri prepočte na osobu sa diferencuje. Vila s 250 m 2 vykurovanej plochy a malý rodinný dom s plochou 100 m2 pri štyroch obyvateľoch by v tomto parametri zaznamenal 2,5-násobný OEC rozdiel. Pre porovnanie: „céčkový“, normu spĺňajúci dom a dom s pasívnym štandardom prináša 6-násobný rozdiel. Ak skombinujeme obidva nepriaznivé vstupy, máme 15-násobný rozdiel tohto podielu na OEC. Okrem toho nie je jedno, či pojem tepelnej pohody spájame s pobytovou teplotou 20 alebo 26°C. Jeden stupeň tu znamená cca 6 % nárast spotreby, osobná preferencia sa tvrdo premietne do hodnoty OEC. K „nízkoenergetickému“ životnému štýlu bude patriť aj jednoduché poznanie, že v zime je chladno a v lete teplo. Doma treba byť v zime vo svetri a v lete dodržiavať pitný režim. Na druhej strane, keď som dobre oblečený, tepelne izolovaný, nie je mi zima, ale zasa produkujem

13:SolarCity

21. 7. 2010

11:50

Page 93

OD UDRŽATEĽNÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU PO KONCEPT SOLARCITY

Úspora energie v priemete na dopravu

menšie zisky do interiéru. Množstvo prejedených kilodžaulov sa okrem iného tiež premietne do produkcie tepelnej energie, ktorú rátame do vnútorných ziskov domu. Pri pasívnom dome to nie je zanedbateľné. Takže na vstupe sú aj potraviny, v podstate biomasa. Každý potravinový artikel má povinne uvedený svoj energetický potenciál. Zatiaľ ho sledujeme prakticky len kvôli telesnej váhe a hroziacej obezite, možno raz vstúpi do hodnoty OEC. Orwellov „big Brother“ bude pripočítavať jogurty a klobásy k natankovanej nafte a prežehlenej elektrine.

Doprava a priemysel v kontexte Pri autách sme v spotrebe samozrejme najlepšie zorientovaní. Lietadlá vyvolávajú skôr negatívne ekologické konotácie. Podľa /1/, spotrebuje Boeing 747 4 litre paliva na osobu a 100 km, k tomu tu máme prepravu 20 t nákladu. Podľa /2/, ide o 3,4 l/100 km, rozdiely spočívajú v počte kalkulovaných pasažierov (330 – 450) a v konkurenčnom počítaní medzi Boeingom a Airbusom... podstatné je, že sme ako-tak v proporcii s osobným autom s dvoma cestujúcimi a batožinou. Let do Sydney pre dve osoby sa vyrovná kúreniu v trojlitrovom dome na 9, možno viac rokov... (35 000 km... 350 x 4 = 1 400 l kerozínu na osobu x 2 = 2 800.../300...= cca 9). Pre vlaky kolíšu údaje o spotrebe v prepočte od 1 – 2,5 litra nafty na osobu a 100 km, podľa krajiny, typu a priemernej rýchlosti /3/, problematická je kalkulácia času, pri porovnaní krátkych trás vedú jednoznačne vlaky, pre n x 1 000 km asi lietadlá. Pri vlakoch je z hľadiska uhlíkovej stopy podstatné, z akého primárneho zdroja bola vyrobená elektrina... ale to je rozhodujúce aj pri spotrebe doma. Každý si môže vcelku zodpovedne spočítať svoju osobnú spo-

Praktická skúsenosť s energiou

trebu energie, prípadne uhlíkovú stopu. Úspory na kúrení môžeme precestovať, prípadne naopak. Podobne by sa mohla hodnotiť zamestnávateľská sféra, nebude stačiť imidžovo nízkoenergetická budova manažmentu, energeticky úsporná bude musieť byť priemyselná výroba, stavebníctvo, služby, zábava. Výhodu budú mať priemyselné odvetvia, ktorých výroba bude energeticky nenáročná, čo sa premietne do ceny ich produktov. Materiál a tovar sa prirodzene prepravuje. Spotrebu energie na dopravu je potrebné kalkulovať do objemu zaviazanej energie. Miestne suroviny a výrobcovia, alternatívne stavebné materiály a technológie budú mať preto konkurenčnú výhodu.

Životný sloh Karla Honzíka alebo „udržateľný“ človek Karel Honzík sa udržateľnosťou zaoberal už v 40-tych rokoch 20.storočia. Vo svojej knihe „Co je životní sloh“ predstavuje „životné spôsoby“, ktoré považuje za spojivo medzi človekom a jeho životným prostredím (v zmysle akéhokoľvek prostredia, ktoré nás obklopuje). Definuje ich takto: „Je to souhrn pracovních a biologických vztahů mezi lidmi, všeho spole-

1. http://www.seniorindian.com/air_travel_faqs.html 2. http://www.airliners.net/aviationforum/general_aviation/read.main/26287 81/ 3. http://www.chooseclimate.org/climatetrain/ecobal.html

13:SolarCity

21. 7. 2010

11:50

Page 94

OD UDRŽATEĽNÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU PO KONCEPT SOLARCITY

Lesné požiare sú väčšinou nevyspytateľné.

Sopečná erupcia je zásah vyššej moci.

4. HONZÍK, K.: Z tvorby životního slohu. Praha – NPL, 1965, 292s., s.9. 5. Kolektív autorov: Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Bratislava - Kalligram, 2008, 896s., s.349.

čenského jednání i vědomí lidí“ /4/. Životné spôsoby človeka teda súvisia s prostredím, v ktorom sa uskutočňujú. Vedomá kultivácia životných spôsobov a životného prostredia vedie k „životnému slohu“, ktorý predstavuje ich vyššiu formu organizácie. Ak budú životné spôsoby človeka vo vzťahu k životnému prostrediu jednotné, bude aj životný sloh našej spoločnosti jednotný. Nakoniec Karel Honzík nebol vo svojich úva-

hách ďaleko od možnej vízie budúcnosti našej spoločnosti. Všetky globálne nástroje udržateľnosti by totiž mohli byť neúčinné (či krátkodobé), pokiaľ sa nepodarí vytvoriť udržateľnú spoločnosť či „udržateľného“ človeka. Naše životné spôsoby budú musieť byť vedome pestované v duchu udržateľnosti, aby sme dosiahli v tomto smere jednotu aká je vlastná práve slohu. Preteky v komerčnom tlaku na nízkoenergetické riešenie časti bývania budú pre globálne zlepšenie zanedbateľné. Naopak energticky úsporný životný scenár jeho obyvateľov dovolí vykročiť efektívnou cestou udržateľnosti. Honzík ďalej kritizuje stav, kedy vecné prostredie (súhrn všetkého čo človek vytvára či kultivuje) nie je jednotne utvárané. Teda neexistenciu celkovej koncepcie riešenia vecného prostredia. Tento stav si vysvetľuje rozštiepením ľudskej spoločnosti na množstvo špecialistov, ktorých znalosti sa často končia na hranici vlastnej profesie. Človek už nerozumie ani veciam vlastnej spotreby, potrebuje návod na použitie. Výsledkom je aj energetická nevedomosť (negramotnosť) spotrebiteľa energie, ktorými sme všetci. Človek stratil priamu, hmatateľnú skúsenosť s energiou. Trochu opakovania z fyziky: 1J=1Nm. Ak zodvihneme 1 kg do výšky 1 m, spotrebujeme energiu približne 10 J. Ak debničku piva vynesieme do výšky troch podlaží, zvýšime jej potenciálnu energiu o 1 500 J. Spomenutý 3-litrový dom so 100 m2 vykurovanej plochy spotrebuje za sezónu 3 000 kWh = 10,8 GJ, teda 1 080 ton treba zodvihnúť do výšky jeden kilometer. Kocku vody s hranou 10 metrov do výšky viac ako dvojnásobku Petronas towers. Alebo 10 000 výkonných horských nosičov nesie metrákový náklad do výšky 1 000 metrov. To dokáže 300 litrov vykurovacieho oleja. Skúsme si porovnať náklady... alebo sa v predstave preniesť do histórie, keď bola k dispozícii len energia svalov. V knihe „Z tvorby životního slohu“ už Karel Honzík predpokladá návrat k slohovosti, pričom nasledovať by mal podľa neho sloh biotický či bioplastický. Môžeme predpokladať, že ak spoločnosť bude chcieť dosiahnuť globálne ekologické zlepšenie, bude jej správanie musieť niesť stopy slohu. Nezaobídeme sa ani bez primeraného étosu. Tu je užitočná tretia formulácia Kantovho kategorického imperatívu: „Konaj tak, ako by ľubovoľná osoba mohla chcieť, aby konali všetci“ /5/.

13:SolarCity

21. 7. 2010

11:50

Page 95

OD UDRŽATEĽNÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU PO KONCEPT SOLARCITY

Primárne zdroje elektrickej energie pre železnicu.

Osobne energetické certifikáty Na povrchu Zeme je v pohybe nesmierne množstvo energie: v domoch, priemysle, doprave. Je rozdelená približne na tretiny, proporcionalita sa prirodzene mení podľa rôznych okolností. No aký je teda pomer spotreby energie na bývanie, výrobu produktov a dopravu v priemete na jednotlivca? Fiktívnu odpoveď na túto otázku ponúka hypotéza osobných energetických certifikátov (OEC) každého spotrebiteľa a občana. OEC by mali v konečnom dôsledku rozhodujúco prispieť k zvyšovaniu „energetickej gramotnosti“ každého občana tejto planéty. Takýto certifikát a jeho neustála a nekompromisná prítomnosť na každom kroku predstavuje pre človeka najlepšiu „školu“ udržateľnej životnej alternatívy. Predstavme si, že každá osoba bude mať preukaz, kde sa budú nahrávať všetky údaje o spotrebe energie: nákupy potravín, plynu, benzínu, nafty, pri kúpe letenky sa zaznamená spotreba paliva v lietadle, pri cestovaní železnicou tiež. Priamo sa bude dať evidovať každé použitie MHD. S osobnými kvótami budeme obchodovať ako dnes krajiny s kvótami CO2. Nízko- energetický životný scenár bude „in“, „trendy“, plytvanie bude spoločensky neúnosné. Z obchodu poznáme pri potravinách energetický obsah hotového výrobku, zaujímavejší by bol vstupný energetický obsah potravín. Kalorické tabuľky hovoria o príjme energie. Vegetariáni sú v tomto smere zrejme lepší, spotrebujú len výsledok fotosyntézy s malou pridanou energetickou hodnotou. Mäso v sebe koncentruje viac energie, ale pri „zušľachťovaní“ rastlinných bielkovín na živočíšne, sa veľa primárnej energie stratí. Jeden z dôvodov, prečo veľké egyptské pyramídy postavili práve na tom mieste, bol aj dostatok potravín, teda metabolickej energie na ich výstavbu. Produkcia potravinovej biomasy musela byť v proporcii k zvýšeniu potenciálnej energie stavebného materiálu. Robotník s istou mierou účinnosti premieňa energiu z potravín na stavbu.

Čo bude OEC obsahovať? Moje OEC bude obsahovať: koľko zjem, koľko sa sprchujem, koľko tepla na kúrenie na

Čo obsahuje môj osobný energetický certifikát?

mňa pripadá, koľko riadu sa musí kvôli mne umyť, koľko sa musí kvôli mne prať, koľko sa kvôli mne varí, aj keď toto teplo rekuperačne využijeme, koľko sa vozím autom, koľko nalietam kilometrov, koľko spálim plynu, či dreva pri grilovaní, koľko pozerám TV, aký veľký výkon mrazničky na mňa pripadá (aj keď mraznička je relevantný zdroj tepla, „vyrobí viac tepla ako chladu“), aký veľký trávnik kosím, koľko vysávam, aké elektrospotrebiče používam pri mojom hobby, koľko si suším vlasy, koľko žehlím, či si robím toasty na raňajky, koľko zlatých šperkov nosí moja manželka (...majú vysoké MIPS /6/). Najhorším plytvaním energie budú samozrejme posilňovne, zvyšovanie potenciálnej energie činiek a iných závaží, premáhanie odporu bicyklov a expanderov... /7/. Ideálom s najlepším OEC je občan bývajúci v ekologickom pasívnom dome, chodiaci do práce pešo, resp. na bicykli, podľa možnosti vegetarián mierne tepelne upravujúci stravu, len sporadicky cestujúci na dlhých trasách, ktorý sa umýva studenou, prípadne vlažnou vodou...

Životný štýl udržateľnosti Udržateľnosť sa napriek svojej vnútornej opodstatnenosti, podriaďuje globálnej politike exploatácie. Bude potrebné ju zbaviť jej dominantného ekologického rámca a začať ju vzťa-

6. Podľa Schmidta-Bleeka, (napr. In: VON WEIZSÄCKER, E.U., LOVINS, A., HUNTER LOVINSOVÁ, L.: Faktor four (Faktor štyry). Praha – MŽP ČR, 1996). MIPS je materiálový vstup (vyjadrený vo váhových jednotkách) na jednotku služby, ako základné meradlo ekologického stresu výrobkov a služieb. Ide o sumu všetkých vstupov prírodných materiálov (LifeCycle-Analysis LCA), vrátane premiestnenia a použitia tých, ktoré slúžia na prípravu potrebnej energie. 7. Napr. Stairway to Sustainability, http://metabolicenergy.com/

13:SolarCity

21. 7. 2010

11:50

Page 96

OD UDRŽATEĽNÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU PO KONCEPT SOLARCITY

hovať najmä na človeka a jeho túžbu bývať (či prebývať – podľa M. Heideggera) na tomto svete ako ľudská bytosť. Našou prioritou by malo byť udržiavanie podmienok ľudskosti v rámci nášho životného prostredia. Takto udržateľnosť chápali vyspelé kultúry naprieč tisícročnou históriou. Potom základom udržateľnej spoločnosti bude „udržateľný“ človek, nie udržateľné technokratické riešenia. Iba človek, ktorý je schopný v sebe pestovať potrebu ľudskej udržateľnosti, dokáže v jej duchu udržiavať a kultivovať svoje životné prostredie (predstava sveta bez človeka nedáva zmysel, existujeme len vo vzťahu k vedomiu a sebauvedomovaniu...). Súčasne však platí téza profesora Josepha A. Clarka, ktorý dostal čestný doktorát STU ...voľne: „Nie je pravda, že malé činy v súčte dajú veľký výsledok, veľké ciele potrebujú veľké činy“. Pôvodca hypotézy, neskôr teórie Gaia, James Lovelock, svoju poslednú knihu „Gaia vrací úder“ /8/ venuje v podstate otázkam spôsobu života. Veľké ideály, technológie, ilúzie, obchod či každodenný život nakoniec u Lovelocka vyúsťujú do predstavy udržateľného ústupu. Životný štýl, životný sloh, spôsob života sa vinie históriou v rôznych kontextoch. V konečnom dôsledku sú nakoniec všetky prekryté morálkou a etikou. Na potrebu revízie životného štýlu poukazovali už v 70-tych rokoch 20. storočia protagonisti etiky zodpovednosti Hans Jonas, Karl-Otto Apel, Emmanuel Lèvinas, Hans Küng /9/. Možno najkrajšie to sformuloval Arnold Toynbee ešte skôr: „Naši nenarození potenciální nástupci nemohou hájit své zájmy. Jejich obhajobu musíme vznést sami, neboť my a jedině my z těch všech, kdo odešli a kdo ještě mají přijít, nyní žijeme, a tedy nyní neseme zodpovědnost za udělené správcovství živočišného druhu, jehož jsme momentálními představiteli“ /10/.

Od udržateľného životného štýlu...

8. LOVELOCK, J.: Gaia vrací úder. Praha – Academia, 2008, 200s. 9. Kolektív autorov: Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Bratislava - Kalligram, 2008, 896s., s.675-713. 10. Kolektív autorov: Velké postavy západního myšlení. Praha – Prostor, 1999, 712s., s.616.

Začíname byť presýtení poplašnými ekologickými správami o konci sveta prichádzajúcimi z odborných či politických kruhov, presýtení neustálym nariekaním nad nedisciplinovanosťou pri zavádzaní technologických opatrení na ochranu globálnej ekológie (ako používanie emisných filtrov, recyklácie, triedenia odpadov či emisnou politikou). Ich výsledkom je prinajlepšom zmiernenie negatívnych dopa-

dov na životné prostredie, ktoré už predtým spôsobilo naše nerozvážne (neetické) konanie. Sme presýtení aj mierou a nástojčivosťou aplikácie udržateľných technológií pre zvyšovanie energetickej efektívnosti budov. Ďalšie stupňovanie týchto „pretekov“ sa začína vymykať globálnemu kontextu a stáva sa pozitívnym skôr pre marketing spoločností, ktoré tieto technológie na trh prinášajú. Prechádzame dnes fázou ekologického uvedomovania sa, ktorá so sebou prináša prvé „udržateľné“ riešenia. Zvykli sme si, že sú to riešenia technologického charakteru a že sa týkajú najmä makro ekonomiky, priemyslu či politiky. Evokujú tak dojem, že riešenia gradujúcej ekologickej krízy idú akoby mimo nás. Iste... veda a moderné technológie budú čoraz dôležitejšie pri riešení globálnych ekologických otázok, ako napríklad koniec fosílneho veku, globálne otepľovanie, emisie CO2, rapídny nárast populácie či neschopnosť našej planéty naďalej pre nás udržiavať podmienky na prežitie. Rozhodujúce zmeny nevyhnuté pre ochranu našej civilizácie (tak ako ju poznáme dnes) zasiahnu každého z nás, pričom technológia bude mať potenciál prinajlepšom zmierniť ich dopady na náš životný štandard a našu slobodu. Budeme musieť zmeniť náš životný štýl, naše životné spôsoby. Budeme sa musieť vzdať luxusu nevšímavosti a ľahostajnosti, na ktorý sme si v každo- dennom živote zvykli a ktorý sme postavili (snáď nevedomky) pred kvalitu nášho životného prostredia. Budeme musieť skorigovať naše sociálne a materiálne ciele. Tieto zmeny zasiahnu náš každodenný život, naše súkromie, našu morálku a budú apelovať na našu etiku zodpovednosti. Budeme musieť ustúpiť. Alebo skôr urobiť krok bokom?

...po koncept SolarCity Nižšie náklady v domácnosti síce čiastočne prispejú k zlepšeniu globálnej situácie, ale pre rozsah úspor na úrovni mesta, štátu, je rozhodujúci podiel nízkoenergetických a pasívnych domov z celkového počtu bytov. Nepomôže zopár bytových domov v pasívnom štandarde, o sporadicky sa vyskytujúcich rodinných domoch nehovoriac. Jednotlivý dom zlepší ekonomiku a svedomie jednej rodine, cieľom je ale globálne zlepšenie stavu. Zopár bytových a rodinných domov neovplyvní kvalitu klímy, potrebujeme zmeniť kvalitatívny charakter mesta

13:SolarCity

21. 7. 2010

11:50

Page 97

OD UDRŽATEĽNÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU PO KONCEPT SOLARCITY

smerom k Ecocity, SolarCity. V tejto mierke sa relevantne zníži spotreba energie, keď odbúrame jednu elektráreň, tepláreň, zníženie produkcie emisií sa už dá zaregistrovať. Preteky smerom k nulovému domu sú dobré pre architekta, projektanta, ako reklama, a tiež pre podporu ekologického vedomia populácie. Kvantitatívny prínos sa zatiaľ stráca vo všeobecne nepriaznivej štatistike. Otázka: „Máme zohľadňovať kritérium osobnej pohody klienta – stavebníka – užívateľa bytu, domu, alebo aj – najmä globálne hľadiská?“ Špeciálne pri bilancovaní zabudovaného uhlíka. Stavebník možno nechce drevostavbu, verí viac keramike... Iste je však možné tieto prístupy zosúladiť. Ak posúdime účinky uhlíkovej stopy lesných požiarov, sopečných erupcií, koľko pasívnych domov ušetrí ekvivalent uvoľneného CO2? Jediná primeraná odpoveď je, že tamto nie je v našich rukách, a toto áno. Pri „solárnom meste“ musíme v konečnom dôsledku sledovať potrebu a spotrebu energie na obyvateľa, na druhej strane sa budeme zaoberať mestom ako celkom, systémom. Ecocity nesmie byť extenzívne zastavané, plocha na výstavbu odoberá disponibilnú plochu na fotosyntézu pre výrobu biomasy, úspora plochy je teda ekologická. Je ilúziou myslieť si, že obyvatelia mesta platia len za to, čo spotrebujú doma. Hromadná verejná doprava musí predstavovať natoľko kvalitnú ponuku, aby motivovala ľudí nepoužívať vlastné autá. Cestovať MHD, vlakom, autobusom sa musí vyplatiť a zároveň byť pohodlnejšie ako jazdiť autom. Energetický režim mesta musí veľmi jemne dolaďovať mieru centralizácie a decentralizácie výroby, transformácie, recyklácie a distribúcie energie. Úplná decentralizácia nie je ekonomicky najefektívnejšia, na druhej strane potrebujeme mať garantovaný spravodlivý systém platenia za reálnu spotrebu. Spravodlivo sa bude musieť rozpočítať energetická náročnosť obecných – mestských služieb, osvetlenie, čistenie ulíc, polícia, dotácie MHD a inej infraštruktúry. Otázkou samozrejme je aj to, či producenti energie nezvýšia ceny, aby znižovanie dopytu neznížilo zisky. Ak budeme všetci bývať v pasívnych domoch, budú možno náklady na energiu rovnaké ako teraz, pretože zaniknú komparatívne výhody. V súčasnosti vnímame podobný efekt pri palivovom dreve, cenu v podstate určuje cena plynu (ropy). Cenová výhoda

sa vzťahuje na etalón... priemer, najvyššiu cenu a pod. Cenu nakoniec potvrdzuje spotrebiteľ tým, koľko je schopný, či ochotný za službu zaplatiť. Samozrejme čím väčší potenciál energetických zdrojov budeme mať, tým bude energia lacnejšia. Vo svetle aktuálnych udalostí bude potrebné až nevyhnutné dostávať do súladu ideály udržateľnosti s individuálnou aj „národohospodárskou“ efektívnosťou a energetickou bezpečnosťou. Tento text vznikol na základe publikácií: Špaček, R. - Krajcsovics, L.: Preteky, alebo vyšší princíp? Hypotéza osobných certifikátov. Eurostav 3, 2009, str. 24-27. Špaček, R. - Šíp, L.: Životný štýl udržateľnosti, udržateľnosť životného štýlu. In: Pasívne domy 2009 - zborník z konferencie. Brno, CPD 2009, str. 10-16.

13:SolarCity

21. 7. 2010

POZNÁMKY

11:50

Page 98

titulka final total:SolarCity

21. 7. 2010

11:16

Page 4