ŠTÚDIUM
2015 - 2021
Vysoké učení technické v Brne
ODBOR: ARCHITEKTÚRA A URBANIZMUS
2020 erasmus - Technická Univerzita v TAMPERE-TUT
ODBOR: ARCHITEKTÚRA A URBANIZMUS
2011-2015
SOŠ Drevárska škola vo Zvolene
ODBOR: TVORBA NÁBYTKU A INTERIÉRU
PRACOVNÉ SKÚSENOSTI/STÁŽE
2020-súčastnosť
freelance
GRAFICKÝ DIZAJN
2021-2022
junior architekt/stážista
QUADRAT ESTUDIO - VALENCIA
ZRUČNOSTI
AutoCad (4), Rhino3D (4), Grasshopper (2), Sketchup (4), Vray (2), Adobe Photoshop (4), Adobe Illustrator (4), Adobe InDesign (4), Archi-Cad (2), Tekla (2), QGIS (2)
3D tlač (4), risotlač (3), leaserovací ploter (3), šijací stroj (3), drevospracujúce stroje (2)
1 - Novice. 2 - Advanced Beginner. 3 - Competent. 4 - Proficient. 5 - Expert.
Anglický jazyk level B2
OCENENIA
Cena odborné veřejnosti - diplomové práce 2020/20211
Vydavatel: Fa VUT
Víťazný projekt Predmet- Diplomová práca Za hranicou tela a priestoru
Cena odborné veřejnosti - bakalářské práce 2018/2019
Vydavatel: FA VUT
Ocenený projekt Predmet- Bakalárska práca Archa
XX. Cena Bohuslava Fuchse
Vydavatel: SOFA VUT Ocenený projekt Predmet- Za hranicou tela a priestoru
XVIII. Cena Bohuslava Fuchse
Vydavatel: SOFA VUT Víťazný projekt Predmet- O věcech a lidech
XV. Cena Bohuslava Fuchse
Vydavatel: SOFA VUT Hlavná cena Predmet- Brněnský trojúhelník – Sukcesivní Palimpsest II
XIII. Cena Bohuslava Fuchse
Vydavatel: SOFA VUT
Víťazný projekt Predmet- Arteca
SUPERSTUDIO 2018
Vydavatel: Superstudio Postup do Finálového kola Predmet- Start-up house
MLADÝ TVORCA 2015
Vydavatel: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky Víťaz národnej súťaže pre stredoškolákov, Mladý tvorca Kategória- spracovanie dreva
Za hranicou tela a priestoru diplomová práca/2021
Po prežití skúsenosti bez zraku sa v pamäti zafixujú silné momenty zdolávania priestoru a vyhodnocovanie správania na základe informácií prijatými inými možnosťami ako vizuálnymi. Práve známy priestor, ktorým som prechádzala bez toho aby som ho videla, ukázal nové hodnoty a odrazu som ho vnímala úplne inak. Sústredila som sa na materialitu pohybu, ktorý opisoval nielen jeho fyzické hranice, ale aj rôzne citelné podnety vyžarujúce smerom k môjmu telu a zmyslom. Zažívať priestor inak, by som porovnala k situácií znovu-objavenia zapamätaného miesta z detstva. Na dávno zafixované obrazy detských očí a mysle sa už teraz pozeráme odlišne, dokonca sme schopní toto vnímanie porovnávať. Nie je to tým, že by sme v detstve nemali dobrý zrak, ale nepoznali sme mnoho súvislostí a nezažili určité skúsenosti, ktoré nám teraz pomáhajú viesť život určitým smerom. Pri zažívaní nevidiacej skúsenosti som sa dostala do presne takej situácie. Bola som ako dieťa, ktoré poznalo určitý priestor len obmedzene, inak povedané priestor obmedzený zrakom. Prvotná intuitívna domnienka o tom, že pozerať sa na poškodenie zraku nie ako na postihnutie ale ako na inú možnosť zažívania, sa stala inšpiratívnym základom môjho projektu.
To, že vnímanie priestoru nezávisí len na fungovaní zraku ale aj na fungovaní mozgu som začala vnímať u detí. V závislosti od miesta, v ktorom deti vyrastajú, zažívajú meniace sa stavy prostredia, čo súvisí s ich emočným, mentálnym a fyzickým vývinom. Nie vždy ale vyrastajú v takom prostredí, ktoré dokáže stimulovať kognitívny rozvoj a napomáhať k osobnému, sociálnemu, či školskému rastu. Takýto priestor teda nedokáže podať dostatok rôznych podnetov pre určitý význam, ktoré by mali napomôcť mysleniu v suvislostiach. Detský mozog sa medzi 3-7 rokom vyvíja veľmi rýchlo a to pomocou hry, či priestorových zážitkov. Mozog nám svojou plasticitou ponúka veľký objem pamäte, kde sa prvotne zapíše, skoro všetko, čo dieťa do 7 rokov okolo seba vidí. Dôležitejšie je ale to, čo neskôr v pamäti ostane a nevytratí sa. Ide práve o takú informáciu, ktorá bola silno podporená rôznymi podnetmi, čo vždy funguje lepšie ako ničím nepodložené neustále opakovanie významu. Tu som sa snažila vložiť multisenzorickú skúsenosť, ktorú používajú nevidiaci ako životnú potrebu pri pohybe priestorom a kompenzáciu zraku. Táto skúsenosť je silne spätá s emóciami, ktoré sú hlavným prvkom všetkých dlhotrvajúcich spomienok a zážitkov, ktoré si pamätáme. Práve preto je vhodné využívať multisenzorialismus aj pri učení, či je vedené učiteľom alebo cez voľnú hru. U detí vidiacich dokážu multisenzorické podnety podporovať zdravý emočný vívin ale aj vytváranie synapsií v mozgu. Zároveň vidím ako prínos prepojenie týchto dvoch skupín detí, ktoré si môžu byť navzájom inšpiráciou pri odlišnom spracovaní informácií z prostredia.
Cieľom práce je vytvorenie inkluzívneho priestoru pre vidiace a nevidiace deti, ktorý podporuje získavanie mnohonásobných podnetov k významom informácií v rámci fungovania predškolského zariadenia.
Za hranicou tela a priestoru preddiplomová práca/2021
Pojem priestor v sebe nesie mnoho významov. Do architektúry ho v 19. stor. zaviedol historik umenia, August Schmarsow, na základe ktorého koncepcie je najčastejšie priestor chápaný ako akési “prázdno”, ktoré sa dotýka hraníc telies ktoré ho obklopujú. Hoci pojem priestor nebol v architektonickom dizkurzu prítomný vždy, možno tvrdiť, že v architektonickej praxi je od nepamäti práca architekta spojená s umiestňovaním telies “do priestoru”. So zavedením pojmu priestoru do architektúry sa začalo umiestňovať ako teleso v priestore aj telo človeka. V dnešnej dobe sa pri vytváraní priestoru riadime antropometriou, čo sú rozmery ľudského tela, presnejšie rozmery hraníc ľudského tela. V tomto prípade, postavenie tela daného rozmeru a jeho pohyb voči iným predmetom a pohybom, vytvára priestory mnohých aj známych architektonických stavieb, ktoré sa odvíjali od systémov proporcií a mierok. Z týchto systémov je architektom najznámejší Vitruviansky muž, Architects dáta Ernsta Neuferta, modulor alebo Joy and Josephine.
Impulzom pre tento text bola rubrika “mýty modernizmu” na platforme (FA) Failed Architecture. Konkrétne kritika na Modulor s názvom “Human, All Too Human- While Le Corbusier’s Modulor Man created a normative standard for the human body, it was by itself already the result of modern architecture’s project for human betterment. ”
“Ideálne normatívne telo Modulárneho človeka má čo to dočinenia so schémami nadvlády nad danou spoločnosťou, ako s objektívnou štatistikou fyzického priemeru. Táto norma je do rôznej miery škodlivá pre všetky telá: aj keď niektoré uprednostňuje pred ostatnými, všeobecne zavádza obmedzenú predstavu o tom, čo sa považuje za ľudské. Nejde iba o kánon dokonalých rozmerov, ale o normatívne vyhlásenie a také dlhodobé vyhlásenie, ktoré sa nakoniec považovalo za ľudskú prirodzenosť. Humanistický univerzalizmus zaviedol binárny súbor medzi podobnosťou a inakosťou, v ktorom sa pojem rozdiel od normy rovná pejorácii.“ Frederica Buzzi
Práca sa v kontraste s predchádzajúcim tvrdením bude zaoberať aspektmi priestoru, ktoré sa nedajú definovať iba fyzickou hranicou človeka ani fyzickou hranicou telies. Ale kvalitami, ktoré “vyžarujú” smerom von k našim zmyslom, ktoré sú zväčšením a predĺžením ľudského tela do priestoru, snažiace sa spracovávať vlastnosti prostredia. Inšpiratívnou skupinou ľudí v tomto projekte, budú osoby bez možnosti vizuálneho vnímania alebo s iným spôsobom prežívania priestoru.
Práve toto prežívanie som sa snažila zobraziť pomocou hry na zvukovej mape, ktorú som vytvorila pre účely spoznania iných kvalít. Tieto kvality môže subjektívne a inak vnímať človek so zdravotnými problémami, či ide o problémy telesné alebo duševné, inak človek, ktorý má k danému priestoru citový, či iný vzťah. Taktiež vnímanie priestoru môžú ovplyvňovať nadobudnuté informácie a profesionálne znalosti, kedy často aj my architekti vnímame priestor o čosi intenzívnejšie.
Luontotalo
erasmus Fínsko/2020
Budova vyčleňuje priestory pre štyri kľúčové aktivity v kombinácii: výskum, vzdelávanie/výučba, oslava podujatí a služby/ voľný čas. Spĺňa multifunkčnosť, prostredníctvom medziodvetvového využitia kompetencií, pričom kombinuje flexibilitu, konvertibilitu, všestrannosť a adaptabilitu na rôznorodé využitie, spolu s pevnými funkciami. Hlavným cieľom priestorov, je umožnenie stretávania sa a spoluprácu, ktorá je rozdelená do viacerých vrstiev podľa kompetencií, súkromia a obsahu podujatí, či stretnutia.
Snažili sme sa alanyzovať meniaci sa pedagogický trend a potrebu tradičných vzdelávacích priestorov, ktoré sme transformovali skôr na otvorené vzdelávacie prostredia a priestory na spoluprácu, taktiež vzdelávaciu spoluprácu prostredníctvom využitia digitalizácie, súčasný trend kontinuálneho učenia sa v učiacich sa prostrediach a alšie aspekty ako typy podujatí: výstavy, prezentačná súťaž vo výskume, večere európskych výskumníkov, TED talks atď. Riešenie umožnuje podporu výskumu, stretávanie sa a otváranie sa komunite TAU a širšiemu susedstvu a spoločnosti Hervanta: spojenie ľudí a javov pre posilnenie komunity.
Taktiež sme pracovali s mnoha prvkami, ktoré podporujú technickú kvalitu prostredia a výučby, od práce so svetlom, tmou, výhľadmi, či naopak súkromím, prepojením súvisiacích priestorov a zároveň oddelenie funkcií pre dobrú orientáciu. Návrh bol podmienený presným zadaním technických a priestorových parametrov, ktoré sa v pre tento typ budovy museli jasne definovať. Tieto parametre sme modifikovali do dejstiev v každom podlaží, v ktorých hrala silnú úlohu aj príroda a jej prepojenie s technológiou.
DETAILNÝ PÔDORYS Mierka 1:50
Projektsazameriavana rozvojuniverzitnéhocampusunachádzajúcéhosavHervante, Južne od mesta Tampere.
Tentocampusjeoblasťou priorityvovýskumeavzedlaní založenejnaechnológií,zdraví a spoločnosti.
Udržanieavysokákvalita výskumnejinfraštruktúryje jednýmznajdôležitejšíchcieľov univerzitnéhopriestoruvHervante.Výukovéprostredieby malobyťprisôsobivé,všestranné,neviazanénačasamiesto,a dovoľujúcevytváraťštruktúry novejpedagogiky.Stýmtospojenéajmožnostiorganizovania akciízameranýchnauniverzitné činnosti,podporuvnútornejkomunityakoajprezentovaniesa do vonku k verejnosti.
Technickýmicieľmisúvytváranie takýchpriestorov,ktoréumožňujúzefektívniťazviditeľniťvýskumnúprácu.Dôležitýjeaj zodpovenýprístupkudržiteľnostiaenviromentálnymproblémom, ktorémusiabyťsúčasťourozprávyvuniverzitnejspoločnostia spoločnostisvedeckýmzameraním.
SAKOTALO
HERVANTA CAMPUS: Nachádza sa na Hervante 7 km od centra Tampere. Zariadenia sú vo vlastníctve University Properties of Finland Ltd (SYK). Celková plocha kampusu je 102 200 m2. V priestoroch kampusu študuje 7 800 študentov a pracuje 5 600 zamestnancov na plný úväzok.
FAKULTY:
Faculty of Built Environment (BEN), Faculty of Engineering and Natural Sciences (ENS), Faculty of Information Technology and Communication Sciences (ITC)
SAKOTALO (ENS)
Budova bola postavená v roku 1978. Momentálne konci svojho životného cyklu- budova nedokáže poskytovať dostatočné vybavenie a funkcie v pokrokovej dobe v oblasi vedy a výskumu.
KONCEPT
ZADANIE CIELE
FÁZY PROJEKTU
Pôvodné priestory budovy SAKOTALO sú zložito prepojené technickými zázemiami a vybavením. Jednou s hlavných požiadavok pre dizajn bolo rozčleniť proces stavby na dve fázy. V západnej časti, ktorá by v prvej fázi nepodliahla demolácií sa nachádza reaktor.
Reaktor je ťažké mechanické zariadenie, ktorého odstavenie by malo veľké finančné následky. Preto sa jeho presťahovanie uskutočí medzi prvou a druhou fázou. Po tom ako bude reaktor na svojom mieste v novej budove sa prestavia aj zvyšná časť budovy.
Nový architektornický návrh by mal budovu znovuzačleniť do celého diania kampusu. Ten sa rozkladá po obvode malého námestia, ktoré je určené na stretávanie sa a organizovanie rôznorodých akcií. V jeho strede sa nachádza strieborný obelisk, ktorý sme si v našom návrhu zvolili na orientačný bod a srdce kampusu. Z tohto miesta by malo byť vidieť na všetky budeovy a vchody do jednotlivých fakúlt.
Budova SAKOTALO len málo vytŕča medi dvomi inými budovami kampusu, ktoré ju takmer celú zakrývajú. V tomto mieste vytvárame nový hlavný vstup.
Okrem tohto hlavného vstupu je možné sa do budovy dostať aj veľkým nožstvom iných vstupov, či z exteriéru, interiéru iných budv alebo strechy.
CIRKULÁCIA- EXTERIÉR
CIRKULÁCIA V INTERIÉRY
MATERIÁL ODPAD STAFF/UČITELIA/ŠTUDENTI VEREJNOSŤ
Budova ako táto disponuje mnohými bespoečnostnými opatreniami na rôznych úrovniach.
Prvou úrovňou sú verejné priestory. Tieto priesotry sú určené hlavne na prezentáciu diania na fakulte, stretávanie sa a organizovanie podujatí aj pre verejnosť. Ďalší stupeň zabezpečenia oddeluje návštevníkov od ľudí pohybujúcich sa po priestoroch fakulty dennodenne a to sú študenti, učitelia a sta . Samotná táto kategória sa delí ešte ďalej. Študenti majú vlastné voľnočasové priestory, kde nie sú rušený učiteĺmi a naopak. No aj také priestory, ktoré sú sprístupnené len zamestnancom fakulty aj mimo učiteľov ako sú technici alebo správci budovy, ktorÍ sa starajú o jej chod, príjímanie materálu, odvoz odpadu, dovoz materálu, kontrola prístrojov a technických miestností.
No pre zaujímavosť sme sa snažili aspoň vizuálne sprístupniť zabezpečené časti budovy ako sú napríklad laborátiriá, aby si návštevnici mohli zvizualizovať vedecké procesy naživo.
CESTA MATERIÁLU HRA SVETLA, ZÁHADA TMY
TICHÉ SÚSTREDENIE, BLÍZKE SPOZNÁVANIE
VZNÁŠAJÚCE SA ZELENÉ MESTO ODHALENÝ SCENÁR
Podzemie je navrhnuté tak aby prístup nákladného auta nevyžadovalo súvanie a manévrovanie. Všetky proestory v tomto podlaží su navrhnuté chronologicky odvíjajúc sa od pohybu materiálu procesom výučby. Dovoz, uskladnenie, spracovanie a odpad.
V prízemí sa nachádzajú poväčšine len priestory pre vedecké učely ako sú laborátoriá a učebne. Okrem toho aj oddychové priestory pre źiakov a študentov. Tie sú umiestnené viac pri sklenených svetlíkoch. Laborátoriá zostávajú chránené pred slnkom vo vnútri budovy.
Toto podlažie je prístupné verejnosti. Šikmo tiahne veľký koridor na priame prechádzenie openspaceom a zároveň sa v jeho mieste v podlahe nachádzajú sklenené kruhy dovoľujúce vidieť do prízemia pod ním. Objekty okolo neho vytvárajú zvukové, vizuálne a dištančné bariéry.
50% časť strechy je pochozia. Strecha sa vlní, v niektorých miestach vytváta kopčeky a naopak pri svetlíkoch sa prehlbuje smerom dolu. Je zospádovaná tak aby voda odtekala na kraje alebo do svetlíkov. Táto voda sa zberá a zavlažuje zeleň ktorá svetlíkmi prerastá až nad strechu.
Okrem toho sa na streche nachádzajú objekty viacerých tvarov. Každý tvar predstavuje inú funkciu, ktorá sa vo vnútri odohráva. Veľký valec- laboratórne priestory, kancelárske priestory v hranatom tvare a ich spojenie vytvára priestory pre štúdium.
Fasáda na 1. podlaží a objektoch na streche je navrhnutá tak aby pri pohľade cez ňu vytvárala zakryvenie obrazu tam, kde je potreba. Keďže je toto podlažie veľký openspace, tvoria ho za sebou viaceré priestory vyžadujúce si odlišnú intimitu.
Fasáda na prízemí zakrýva svojou mohutnosťou tajomstvá vedeckého štútia, ktoré sú sprístupnené len na určených častiach.
O ľuďoch a veciach /2019
Projekt predstavuje alternatívny návrh administratívnej budovy v mieste bývalej brnenskej textilnej továrne Vlněna, kde v súčasnosti vzniká nový administratívny komplex Vlnena o ice park pod záštitou CTP. Na rovnakej parcele CTP momentálne pripravuje jednu z prvých budov v Brne kompletne naplánovanú metódou BIM (Building information management).
Lokalita industriálneho areálu sa zároveň ukázala ako archeologicky veľmi cenná. Okrem základov a pozostatkov múrov z obdobia „moravského Manchestru“, siahajú niektoré nálezy až do roku 150 pr.n.l., kedy v miestach Vlněny bolo keltské oppidum.
V našom projekte sa snažíme využiť potenciál BIMu a zároveň nepodľahnúť korporátnej logike súčasného stavania. Vytvárame hybridnú stratégiu, kde schopnosť BIM softvéru „parametrizovať“ nevyužívame iba na definíciu knižníc a blokov stavaných prvkov, ale na parametrizovanie betónových stĺpov. Využívame tak BIM na prevod medzi históriou a súčasnosťou, ktorý sa prepisuje do stavebnej štruktúry nášho projektu.
Východiskovým bodom pre nás boli vykopávky nachádzajúce sa na parcele I, s ktorými pracujeme v kontradikcii k princípu tabula rasa. Rôzne vrstvy v našom návrhu reflektujú dva konštrukčné systémy vychádzajúce z existujúceho rastra betónových pätiek a novo vzniknutých betónových základov vyliatych do archeologických sond a nálezových jám. Rozmery vykopaných jám, nové základy a na ne nadimenzované železobetónové stĺpy odovzdávajú informáciu o archeologických nálezoch naprieč celou budovou. Konštrukcia vyrastá nad ruinami múrov z Biegmannovej kotolne av prenesenom význame ich zachováva v klimaticky otvorenom parteri budovy. Pozostatky múrov sú zakonzervované pomocou tenkej betónovej vrstvy. Podložie sa prepisuje a formuje celú navrhovanú administratívnu budovu. Odlišné konštrukčné celky predznamenávajú v daných poschodiach ich náplň.
Archeologické nálezy, ktoré nebolo možné z kapacitných dôvodov archivovať, alebo boli vybrané a nahradené novými administratívnymi budovami sú určené na rozomletie na recyklát. Vrstvy, ktoré nebolo možné zachovať na parcele v novej forme vďaka technológii rebetónu.
Sukcesivný pallimpsest
/2018
“The land, so heavily charged with traces and with past readings, seems very similar to a palimpsest.”
- André Corboz, The Land as a Palimpsest, 1983
Každá krajina aj architektúra je neustále prepisovaná, prekladaná a trasovaná. Živý proces sa dá len ťažko zmraziť do jednotlivých momentov, avšak bez tejto konštrukcie nemôže vzniknúť nový plán. Efektivita, úrodnosť a udržateľnosť architektúry vedie k určitému využívaniu kapacity mesta. Tendencia rozvoja urbanistických celkov sa dá vcelku dobre teoreticky uchopiť, kde prevažne morfológia a dostupnosť zdrojov určuje existenciu architektúry.
Sukcesia je emergentný prístup vystavovania celku z častí pozorovateľný v prírode. Les nevzniká náhle. Postupne je budovaný na základe nižších bylín, podrastov a náletov, ktoré vytvárajú stabilné prostredie. Príroda speje k stabilite. To je cieľ lesa. Palimpsest je prepisovanie už existujúcich štruktúr, textov, správ a informácií novým. Vždy zostáva stopa minulého a je základným konceptom architektúry reakcie na tento kontext. Nie je možné vymazať minulosť definitívne, rovnako ako už nemožno stavať nové bez kontextu.
Témy sukcesívneho palimpsestu je aplikovaná na južnú časť Brna. Práca sa zamerala na skúmanie kapacít a tendencií brownfieldovej brnenskej lokality. Precízna analýza stanovuje existujúce hodnotné štruktúry a elementy, na ktorých bude sukcesívne postavená ďalšia integrovaná vrstva.
Brnenský trojuholník je nový termín. Modernistická vízia prestavby ŽUB a centrálneho južného mesta sa zdá byť prekonaná a neefektívna. V oblasti už dnes fungujú tri stanice – hlavná, Rosická a Heršpica. Ich prepojenie dráhou loop, je možné spojiť dnes oddelené časti - Komárov, Heršpice. Aktivácia deteriorácie existujúcich súborov a štruktúr definuje jasné hranice existujúceho parku a pomáha dotvoriť nehotové mestské časti. Diferenciácia stanice, vzhľadom na ich polohu a dosah, je jednoduchá.
Existujúca hlavná stanica bude ďalej slúžiť regionálnej doprave. Nádražie na Rosickej bude slúžiť rýchlikom (tak, ako je prevádzkované teraz), Heršpická stanica bude prevažne slúžiť pre vysokorýchlostnú dopravu (VRT) navrhovanú pozdĺž diaľnice D1. Tým bude napojený aj administratívny district okolo AZ tower.
Dôraz sa bude klásť aj na integráciu krajiny a optimalizáciu plôch pre potreby železnice. Loop - nové prepojenie stanice preukazuje dostupnosť každej stanice do 2 minút
* sukcesívne, sukcesívne >> následný, postupný **palimpsest >> z gréckeho oškrabati, pergamen, ktorý bol po oškrabaní znovu použitý; krátkodobý výpadok pamäte (,, okienko”) napr. po narkóze, alkoholickej intoxikácii či drogách
Arteca /2017
V ulici Univerzitnej, v tesnej blízkosti Teolofickej fakulty, hradu, Filozofickej fakulty a Galerie Primavesi, je veľký rozdiel buď pri príchode od Chrámu sv. Michala alebo od budovy múzea Umenia. Z jednej strany sa jedná o veľmi tenkú uličku, kde vyniká previdelná fasáda budovy konviktu a z druhej strany naopak slepá fasáda Teologickej fakulty. Z jednej strany sa jedná o dominantu, ktorá by mala byť zachovaná a z druhej jednoduché doplnenie už naplneného uličného charakteru. Rozdeľujeme teda veľkú hmotu do dvoch častí. Jedna je jemná a transparentná a tá druhá naopak plná a chladná.
Keď sa pozrieme na obe hmoty bližšie, poznáme, že sú to dve charakterom totožné budovy, kde len jedná ma zvonku dve vrtvy naviac. Vrstva komunikácie, ktorá obieha okolo obvodu budovy a stáva sa priestorom “vonok-vnútro” a vrstva fasády, ktorá zjednocuje celú hmotu spája vnútorné priestory s chodiskom exteriérové medzipriesotry.
V budove artéhy záleží na tom, za akým účelom do budovy vchádzate. Úplne inou cestou do budovy prichádza návštevník, vedec alebo umelecké dielo. Veľkú rolu hrá bezpečnosť, ktorá je aj z vonku reprezentovaná práave holou časťou betónovej fasáda, ktorá je bez okien. Za touto fasátou sa nachádza skladisko a laborátoriá a má funkciu veľkého trezoru. Prístup sem majú len určení ľudia a bežnému pozorovateľovi je diania skryté za tmavou chladnou stenou. Naopak druhá časť je obskužná a otvorená. Komunikácia v nej sa odohráva priamo pred zrakmi pozorujúcich.
Keď prejde kamión so zabezpečeným umeleckým dielom, tak je po príjazde prvou bránou skontrolovaný secirity službou a až potom sa dostáva ďalej za druhu bránu, kde sa zažína manipulovať s umeleckým dielom. Takto putuje do hlavného výťahu, ktorý vezie dielo dolu do depozitáru alebo do laborátorií smerom na hor. Najväčšie laboratórium artéka ma výšku 9 metrov, kde su všetky prístroje zavesené na stropnej rampe pre uvoľnenie pochodzej plochy. Vyššie je možno zaviesť menšie vzorky odobraté z diela do sekundárnych laborátorií so špeciálnou miktoklímou rovnako ako u artéky. Celá budova má ešte osobný výťah a schodisko, ktoré obchodza technickú miestnosť a prechádza cez každé poschodie.
Keď príde vedec, tak najprv výjde výťahom do 5 poschodia u transparentej časti budovy. Tú ma možnosť sa občerstviť v spoločenskej miestnosti, dennom zázemí, pri ktorom sa nachádzajú aj zázemie nočné, formované ako byty pre krátkodobé ubytovanie špecialistov. Na štvrtom sa nachádzajú terciálne laborátoriá, ktoré nijak nepotrebujú úpravu svetla, či vzduchu. Horizontálne sa nachádzajú sekundárne laborátoriá, do ktorých ale musí mať prístup cey bezpečnostný filter, ktorý je miestom spojenia transparentnej a zabezpečenej časti budovy.
Pokiaľ sa odohráva prednáška, stačí výjsž výťahom, alebo vybehnúť do druhého poschodia, v transparentnej budove, do auditória. V čase mimo prednášok, je možné tráviť čas o poschodie vyššie v klimaticky otvorenom priestore chill-out zóny.
Žpecliálnu funkciu poskytuje návštevníkom práve točité schodisko, ktoré ma funkciu galérie, ktorá informuje o fungovaní artéky a jej výskumoch, Dá sa nim dostať až na šieste poschodie, kde sa nachádza multifunkčný priestor s výhľadom.
Archa
bakalárska práca/2019
Husovice je katastrálne územie o rozlohe 132 ha. Patrí do brnenskej mestskej časri Brno-Sever. Husovice for- mujú prvky ako Husovický kopec, rieka Svitava a stará dráha Tišňovky. V rokoch 1912 sa stali samostatným mestom, no v rokoch 1919 boli pripojené k Brnu. Od týchto rokov sa Husovice nejak výrazne nezmenili. Zá- stavbu tvoria poväčšine malé domky do 5NP so sedlo- vou strechou. Husovice majú jemný venkovský výraz k čomu dopomáha aj vybavenosť tejto oblasti, fungova- nie a vytváranie komunít. Za centrum husovíc je pova- žované námestie republiky s kostolom Nejsvětějšího Srdce Páně. Tento venkovský výraz považujem za pozi- tivný faktor, ktorý vytvára jasnú identitu tejto časti.
Nie každé mestečko sa dokáže vyhnúť veľkým zásahom doby, no vždy je možné tieto zásahy skorigovať a premeniť do obrazu daného miesta. Môžu s citom spolupracovať. Obyčajnosť Husovíc je z môjho pohľadu vzácna a tak treba pri návrhoch pristupovať. Hlavné zásahy v jadre a okolí záujmovej oblasti budú najmä vý- stavba VMO, protipovodňových opatrení a revitalizo- vanie industriálnych brownfieldov ako Zbrojovka a Mo- torárna.
Všetky novonavrhnuté prvky v tejto oblasti, by mali po- silniť jej charakter. Pri odignorovaní sa môže zdať, že sa Husovice zmršťujú a strácajú. Ako oblasť záujmu som si vybrala parcely Starej motorárny a prázdnych parciel okolo, ktoré sú v koncepte nového územného plánu označené ako plochy zámeru a zmeny využitia územia. Práve v tejto oblasti je možnosť zamyslieť sa nad všetkými vážnejšími problémami a zmenami, ktoré postihnú Husovice o niekoľko rokov. Premena Brown- fieldu na plochy bývania je podmienená aj výstavbou PPO. Veľký zásah bude mať aj výjazd z VMO, ktorý dostane názov Nová Dukelská. Táto cesta bude mať za úlohu previesť masívnu hmotu áut z okruhu cez Motorárnu až na územie Novej Zbrojovky. Predpokladá sa, že bude veľmi frekventovaná, čo môže ochromiť verejné pries- tory v okolí. Po zbúraní brownfieldu bude síce uvoľnená veľká plocha pre rozvoj, no bude zomknutá medzi frek- ventovanou ulicou Nová Dukelská a riekou Svitava s protipovodňovým múrom. Preto je potrebné sa zamys- lieť nad tým ako takéto dva ťažké líniové prvky zmeniť aby nepôsobili len ako kanál alebo stoka, ktorá nevníma okolie, nemá estetickú funkciu a jedinou úlohou je pre- nášať nebezpečnú hmotu z bodu A do bodu B.
Keď sa vrátime trochu do histórie Husovíc, malá dedin- ka začala rásť pri meandrovitom toku rieky Svitava. Nivy boli využívané ako malé polia alebo záhradky. Bio- diverzita v okolí rieky bola zmenená až v rokoch 1917- -23, kedy z dôvodu plánovanej výstavby železničnej trate a industriálných zón zregulovali tok rieky vzpriamením koryta. Tento proces veľmi ovplyvnil hranice katastrálneho územia a prírodnej biodiverzity. Mnohé toky sa takto stávajú len nepovšimnutým rieč- nym kanálom, ktorých odignorovanie môže viesť až k úplnému zatrúbneniu a rieka stráca rekreačno-estetic- ký význam.
Pri storočnej vode rozsah záplavy zasahuje až cez polovicu Husitského územia. Pri neovplyvnenej sto- ročnej vode, ktorá je cca o 100m3/s vyššia než sto- ročná povodeň, môže dôjsť až k zaplaveniu starej zástavby Brna. Regulácia rieky v rokoch 202022 by mala zabrániť povodniam vo veľkej časti na tomto území (číslo 21). Návrh nového protipovodňového opatrenia je však vsadený do súčasnej situácie brownfieldu, kedy sa umiestnenie múru navrhuje v miestach stiesnených priestorových podmienok kvôli súčasnej zástavbe.
Ako regulačné prvky sú na- vrhnuté železobetónové uhlové múry z pohľadové- ho betónu. Budú založené s ohľadom na miestne geologické podmienky a predpokladanou výškou rozlivovej vlny nad terénom. Výška steny by mala byť približne do výšky štandartného zábradlia 1,1m. V prípade nutnosti sú tieto múry kombinované mo- bilným hradením v miestach prechodu. Tento návrh plánujú uskutočniť bez toho, aby bolo dopredu premyslené, čo sa bude diať pri zmene vy- užitia územia. Medzi múrom a šikmým svahom by síce zostal bezpečný priestor na dvojprúdovú cyklo- stezku a chodník, no nebolo by možné medzi múr a rieku vtesnať iné plochy pre rekráciu, ktoré k vode patria. To znamená, že rieku a obyvateľov by na- dobro oddelil vyše pás vysoký múr, ktorý je ťažko prekročiť, len v stavebne určených miestach. Toto je ďalším problémom, keďže druhá strana múru musí byť sprístupnená otvorom, ktorý je opatrený o mo- bilné hradenie, je potrebné v čase záplavy zmobili- zovať pracovnú silu, ktorá musí hradenie osadiť. Príliž veľa týchto otvorov nie je odporúčaných. A preto tento múr vnímam ako surové oddelenie po- tencionálneho rekreačného priestoru od rieky.
Nová Dukelská má uľaviť VMO a previesť dopravu cez územie motorárny a Novej zbrojovky. Pri návrhu urbanistického konceptu som si vyberala z viace- rých už preverovaných stôp Novej Dukelskej z územnej štúdie.
Hlavným cieľom pri navrhovaní konceptu urbanis- tickej štruktúry vo vzťahu k Novej Dukelskej bolo vytvorenie dynamických priestorov pomocou zala- movania uličnej línie a stavebnej hranice. Snaha za- brániť veľkému prenášaniu hluku, zrýchlovaniu áut a vzniku dlhých únavných a nudných uličných fron- tov. Zalamovaním stavebnej hranice v 2NP vznikajú podlubia a terasy. Často je zalomením naznačený prechod do vnútrobloku. Pre pomalšiu no plynulú dopravnú situáciu som v mieste spojenia Novej Du- kelskej s vedľajšou cestou navrhla kruhový objazd, ktorý zároveň otvára priestor a vytvára malé cent- rum na danej ulici. Nový návrh sa snaží dotvárať a uzatvárať pôvodnú zástavbu. Domčeky sú navrhnuté so sedlovou strechou aby odpovedali Husovic- kej urbanistickej identite. Zeleň v týchto priesto- roch je v náhodnom usporiadaní. Vytvára chumáče a stromy nie sú navrhnuté ako líniové stromoradie aby som ešte viac zdynamizovala priestor.
Forma urbanistickej štruktúry na druhej strane od rieky Svitavy, bola navrhnutá podľa viacerých podmie- nok. Hlavnou podmienkou bolo vytvorenie novej trasy protipovodňového múru. Ďalej vytvorenie verejných priestorov okolo rieky, Vytvorenie vejených a polove- rejných vnútroblokov rôznych rozmerov, vďaka nízkej výške zástavby. Vytvorenie uličiek a námestíčka, parky a nábrežia. Tieto podmienky udávali aj tvar novej pro- tipovodňovej ochrany. Nový návrh múru sa odráža od geologických podmienok. Podľa výšky tenénu a výšky rozlivu záplavovej vody. Tieto rozmery sa mierne líšia. Na vytvorenie vrstevníc, ktoré určujú výšku múru som si určila viacero rozmerov. Vrstevnice okolo 0.5m- -0.7m-sedenie nízke/barové, 0.8m-1.8m stôl, 1.2m-1.4m opretie lakťov, 1.5m-2m. Podľa výšky som určila aj jednotlivé prvky, ktoré by mali základ v protipovod- ňovej stene s dodanou ďalšou využiteľnou funkciou. Keďže sa 100-ročná voda objavuje len málokrát, prišlo mi vhodné aby protipovodňová ochrana v týchto mies- tach nemala len bezpečnostnú funkciu, ale dala sa využiť aj inak. Okrem prvkov na sedenie, múr tvoria aj schodiská, rampy, hľadisko, balkóny, chodníky, terasy a až stavebné prvky. Takto za bežných okolností bude protipovodňová ochrana nepovšimnutá a využívaná na rekreáciu a zábavu, no a zároveň v nutnom prípade ochráni.
Behaviour in urban space...
Start-up house
superstudio/2018
21. století se stává dobou sociálních rozdílů. Po určité době se bydlení znovu stává cenově nedostupné. Z bytů se stává jistý business, avšak nikoliv jistota. Život ve městě je spojen s luxusem, kdy se rozdíly mezi třídami stále více a více stupňují. Střední třída se stává najednou tou slabší. Jak si může mladý vzdělaný člověk s ambicí stálé a kvalitní práce pořídit místo k bydlení v městské dostupnosti? Jedná se o stále složitější mechanismus, který není ku celkovému prospěchu a tím pádem vzniká napětí ve společnosti.
Naším konceptem se stává určitá jistota, která je spojena nejen s finančním zajištěním, ale i hmotným a též sociálním. Mladý člověk by měl začít svůj život v centru dění, jelikož má na sociální aspekt města pozitivní vliv. První investice je náročná a proto ji vykoná někdo jiný (např. –město) aby se mu investice po letech vrátila i s úroky. Nejedná se ovšem o klasickou hypotéku. Jedná se o hierarchii, kdy jedinec získává jistotu ze začátku, aby se mohl po určité době osamostatnit.
Tedy pokud po skončení školy začne bydlet v jednopokojovém bytě, tak může začít šetřit, aby získal byt dvoupokojový či třípokojový. Až si našetří na dvoupokojový, tak se může přestěhovat a začít si šetřit na třípokojový. Je to snadnější, jelikož prvotní investici učinil někdo jiný. Poté ovšem co bude opouštět tento byt, vrátí investici na první, jednopokojový byt a zároveň získá peníze za jím uvolněné místo. Může tedy sehnat svoje vlastní bydlení už s našetřeným kapitálem.
Zároveň zde budou prostory polyfunkční. Uvažujeme tedy nejen byty, ale kanceláře, obchody a služby. Místo by též mělo přinášet kulturní složku a být otevřené různým akcím do veřejného prostoru.
Z tohoto systému nakonec mohou profitovat všichni zúčastnění. Investor, kterému se vrátí investované peníze. Uživatel, kterému tento systém pomohl ve startu do života. A nakonec celému okolí, kdy bydlení složené z aktivních občanů získává zájem o daný prostor ve městě a tím zvyšuje sociální atraktivitu.
