FANZIN - KDE DOMOV MŮJ? by matejpeterka

KDE DOMOV MŮJ?

FANZIN ZABÝVAJÍCÍ SE OTÁZKOU DOSTUPNOSTI BYDLENÍ V PRAZE

FILIP JANÍK MATĚJ PETERKA LUJZA LEHOCKÁ

LETNÍ SEMESTR 2020 · 2021 A4

KDE DOMOV MŮJ?

8 12 14 16 20 24 30 34 38 41 44 48 50 56 60 64 68 74 77 82

27. ÚNORA 2021 POROVNÁVÁNÍ NEMOVITOSTÍ NA ZELENEJ BÝVA ŠĽACHTA O MESTSKEJ DOPRAVE FILIPOVA CESTA DO VEĽKOMESTA ZÁPORÁK AIRBNB NEDOSTUPNÉ BÝVANIE DISPOZÍCIE A DISPONIBILITA FENOMÉN SPOLUBÝVANIA FENOMÉN ĽUDÍ BEZ DOMOVA FENOMÉN SQUATTING TEN SPRÁVNÝ BŘEH PÁN PAVEL SÍDLISKO TÝDEN V TICHÉM DOMĚ UJO FEDOR BANÁNOVÉ KRABICE NĚCO ZA NĚCO BUĎME OBYVATELI NA DÉČKU

OBSAH

27. ÚNORA 2021

3 4 5

2 9

1 10

1 2 3 4 5 6

Anděl Strahov Petřiny Malá Strana Staré město Štefánikův most

7 8 9 10 11 12

Vltavská Žižkov Vinohrady Apolinářská Jižní město Dejvice

UKONČETE NÁSTUP A VÝSTUP, DVEŘE SE ZAVÍRAJÍ

Ozve sa známy zvuk a metro opustí stanicu. Je sobota ráno a my sme na ceste nájsť odpoveď, ako bývajú ľudia v Prahe. Prechádzame sa po centre, putujeme cez tie najvychýrenejšie štvrte, skúmame okraje, sídliská, zastávky električiek, stanice metra, mosty a navštevujeme tých, čo bývajú pod mostom. Hľadíme na budovy okolo seba, nasávame atmosféru okolitého priestoru a spoznávame ľudí, ktorí sa stávajú jeho neodmysliteľnou súčasťou. Bývajú rôzne. Sami, s rodinou, priateľmi, vo vlastnom, v podnájme i bez strechy nad hlavou. V jednom sa však všetci zhodnú. Kvalitné bývanie v Prahe sa stáva stále viac a viac nedostupným luxusom. My sme sa rozhodli túto otázku preskúmať do hĺbky. Ukončete výstup a nástup, dveře se zavírají. Cestujeme a skúmame. Stanice metra, kvalitný život v meste a dostupné bývanie v Prahe.

POROVNÁVANÉ NEMOVITOSTI TYP: VELIKOST: VLASTNICTVÍ:

byt 65 až 95m2 osobní

STAV: OKRUH: OBDOBÍ:

po rekonstrukci max. do 1 km od stanice metra říjen až prosinec 2020

NÁDRAŽÍ HOLEŠOVICE 98 400 Kč/m2 DEJVICKÁ 115 900 Kč/m2

BOŘISLAVKA 103 000 Kč/m2

HRADČANSKÁ 114 700 Kč/m2

NÁDRAŽÍ VELESLAVÍN 97 000 Kč/m2

MALOSTRANSKÁ 211 700 Kč/m2 PETŘINY 99 400 Kč/m2

NEMOCNICE MOTOL 99 500 Kč/m2

STAROMĚSTSKÁ 157 900 Kč/m2 MŮSTEK 154 500 Kč/m2 NÁRODNÍ TŘÍDA MUZEUM 150 100 Kč/m2 144 000 Kč/m2 KARLOVO NÁMĚSTÍ 130 000 Kč/m2 I.P.PAVLOVA ANDĚL 123 900 Kč/m2 111 800 Kč/m2

SMÍCHOVSKÉ NÁDRAŽÍ 96 400 Kč/m2

ZLIČÍN 95 400 Kč/m2

STODŮLKY 84 000 Kč/m2

RADLICKÁ 109 100 Kč/m2 HŮRKA 79 200 Kč/m2

JINONICE 97 600 Kč/m2 NOVÉ BUTOVICE 82 300 Kč/m2

LUKA 78 200 Kč/m2

LUŽINY 80 600 Kč/m2

NÁMĚSTÍ REPUBLIKY 158 400 Kč/m2

STŘÍŽKOV 75 900 Kč/m2 LETŇANY 94 200 Kč/m2 LÁDVÍ 84 200 Kč/m2 KOBYLISY 84 500 Kč/m2 PROSEK 81 500 Kč/m2 ČESKOMORAVSKÁ 96 500 Kč/m2

KOLBENOVA 97 400 Kč/m2

VYSOČANSKÁ 105 200 Kč/m2 HLOUBĚTÍN 88 500 Kč/m2

PALMOVKA 87 100 Kč/m2

VLTAVSKÁ 106 700 Kč/m2

INVALIDOVNA 112 900 Kč/m2 KŘIŽÍKOVA 113 500 Kč/m2

FLORENC 110 900 Kč/m2

HLAVNÍ NÁDRAŽÍ 154 600 Kč/m2 FLORA 119 800 Kč/m2

ŽELIVSKÉHO 113 700 Kč/m2 STRAŠNICKÁ 101 000 Kč/m2

JIŘÍHO Z PODĚBRAD 123 500 Kč/m2

DEPO HOSTIVAŘ 94 800 Kč/m2

NÁMĚSTÍ MÍRU 120 300 Kč/m2 SKALKA 95 700 Kč/m2 VYŠEHRAD 98 800 Kč/m2 PRAŽSKÉHO POVSTÁNÍ 94 300 Kč/m2 PANKRÁC 96 000 Kč/m2 BUDĚJOVICKÁ 94 900 Kč/m2

KAČEROV 89 800 Kč/m2

ROZTYLY 84 300 Kč/m2

CHODOV 78 900 Kč/m2

OPATOV 82 900 Kč/m2

HÁJE 79 800 Kč/m2

ČERNÝ MOST 79 600 Kč/m2 RAJSKÁ ZAHRADA 75 700 Kč/m2

↑ PŘESTUPNÍ STANICE LINKY A/B - MŮSTEK

„NA ZELENEJ LINKE BÝVA ŠĽACHTA“

„Na ačku býva šľachta.“ Hlavné mesto Praha sa každým rokom stáva rozsiahlejšia. Periférie sa menia na sídliska. Mesto nadobúda monocentrický charakter. Metro sa stalo skvelým prvkom, ktorý spája centrum a kúty mesta. Tiež sa však stalo faktorom, ktorý udáva rozdiely cien bytov v okolí jeho zastávok. Je fakt, že nehnuteľnosti a pozemky v Prahe ale aj v iných českých mestách každým rokom stúpajú na cene. Môžu za to rôzne faktory. Jedným z nich je vzdialenosť bývania od zastávok metra a centra. Pozbierané dáta od roku 2017 po súčasnosť poukázali na prudký nárast cien metrov štvorcových. Výsledky analýzy ukázali, že najviac zdraželi lokality v okolí červená linky C a to o tridsaťjedna percent. Vôbec najviac zo všetkých staníc sa za uplynulé štyri roky zvýšili ceny v okolí Opatov, a to o sedemdesiat percent. Viac ako o polovicu drahšie je aj vôkol stanice Letňany, Kačerov, Roztyly, Chodov a Háje. Prvenstvo v cenách bývania si napriek tomu stále drží zelená linka A. Oproti roku 2017 tu vzrástli ceny v priemere o dvadsaťpäť percent. U stanice Skalka dokonca o šesťdesiatštyri percent. Práve v okolí stanice Malostranská je vôbec najdrahšia lokalita zo všetkých zastávok metra v Prahe. Ceny sú tu takmer trikrát vyššie než u staníc Rajská záhrada (linka C) a Střižikov (linka B), kde sa meter štvorcový predáva menej než sa 76 000 korún. Práve v týchto dvoch lokalitách si môžu ľudia zadovážiť bývanie najlacnejšie. Nutné však dodať, že na uvedené ceny má vplyv aj to, že v okolí Malostranská je bytov veľmi málo, zatiaľčo obe spomenuté lokality sú veľké sídliská. Cena nie je jediná vec, ktorá robí okolie staníc metra rozdielnymi. Sú to aj unikátne atmosféry týchto miest. Keď človek prvýkrát výstúpi v nepreskúmanej stanice, tak sa ju snaží prebádať. Musí sa orientovať v priestore. Napríklad, ktorým smerom je hrad, kde vychádza či zapadá slnko a akým východom z metra sa najrýchlejšie dostanem na cieľové miesto.

O MESTSKEJ DOPRAVE Keď sa bavíme o kvalitnom bývaní, jednou z esenciálnych hodnôt, ktorú hľadáme, je dobrá dopravná dostupnosť. Práve tá mnohokrát rozhoduje o voľbe nášho bytu viac, ako obydlie samotné. Samotná Praha je veľmi rozmanitá z hľadiska mestskej dopravy, čo sa od16 víja z krajiny, na ktorej sa rozprestiera. Celé mesto sa točí okolo rieky Vltavy a tiahne sa až vysoko do kopcov, ktoré sa týčia nad ňou. Práve vďaka tomu môžeme v meste občas cestovať i nie tak celkom tradičnými prostriedkami MHD. Po viacerých úsekoch na rieke sa dá presúvať trajektom, na Petřín sa zas najrýchlejšie dostaneme lanovkou. Okrem toho je v Prahe aj celkom veľa možností medzi klasickými dopravnými prostriedkami. Rôzne časti mesta prepájajú celkovo 3 linky metra, 28 liniek električkových spojení a 131 liniek autobusov. Zároveň je možné využívať pri presunoch na väčšie vzdialenosti i vlakovú dopravu, takzvané linky S, ktorými sa dá v rámci územia Prahy presúvať za cenu bežného dopravného lístka.

Z tohto pohľadu je doprava v meste veľmi efektívna a skoro všade sa obvykle dostaneme s približne jedným prestupom. Napríklad z jednotlivých pólov mesta Praha trvá presun na Staromestské námestie medzi 50 až maximálne 90 minútami. Naopak nevýhodou pražskej dopravy je cestovanie bicyklom. Z časti tento nedostatok vychádza priamo z kopcovitého charakteru krajiny, kvôli ktorému je transport medzi mnohými štvrťami veľmi nepohodlný a zdĺhavý. Pridáva sa k tomu však i nedostatok bezpečných cyklotrás, ktoré v meste de facto neexistujú a vystavujú tak cyklistov mnohým nebezpečným situáciám. Na tento problém upozorňujú i samotní užívatelia tejto formy prepravy, ktorých je podľa prieskumov až 250 tisíc a neustále pribúdajú. Je otázne kedy a či vôbec môžeme očakávať zvýšenie bezpečnosti pri cestovaní bicyklom ako i množstva cyklotrás, no rozhodne bude zaujímavé sledovať, ako tieto zmeny ovplyvnia dostupnosť kvalitného bývania.

↑ NA KNÍŽECÍ - SMÍCHOV ↓ KŘIŽOVATKA - LETNÁ

HOLEŠOVICKÝ PŘÍSTAV →

FILIPOVA CESTA DO VEĽKOMESTA ← KOLEJE ČVUT - STRAHOV

Vystúpil som na železničnej stanici v Hlavnom meste Praha. Je to pre mňa vzrušujúce. Prvýkrát môžem nazrieť do ulíc tohto mesta. Ešte som tu nikdy predtým nebol. Hneď si musím na nete nájsť autora železničnej stanice, ktorá na mňa zapôsobila. Kde si mám kúpiť lístok na metro? Už som si ho zadovážil. Ale predtým než prvýkrát zažijem cestu metra túžim vyjsť von, cez sklenené dvere, za ktorými sa prezrádza charakter mesta. Dvere zareagovali na môj pohyb. Otvorili sa. Najprv zacítim letný vánok a potom zazriem skupinku ľudí. Pravdepodobne bezdomovci. Bola to celkom kultúrna facka. Hľadel som na nich, ale oni na mňa nie. Oni nehľadeli nikde, iba do prázdna. Nemôžu si nájsť iné miesto? Nemôžu. Kam inam by šli. Žijú, bývajú medzi múrmi mesta. Spia tam, kde sa

cítia najbezpečnejšie. Jedia milodary 21 od okoloidúcich. V niečom mi pripomínajú holubov. Tiež žijú z toho čo im ľudia alebo mesto ponúkne. To, čo si nájdu. Bezdomovci aj holuby dotvárajú atmosféru mesta. Ak nechceme, aby nám holub špinil fasádu domu, jednoducho na fasádu uložíme ostne. Ale čo urobíme, aby bezdomovec neškodil mestským pozemkom? Opäť prichádzam do Prahy. Tentokrát už nie ako turista, ale ako študent a nový obyvateľ. Znova si kupujem lístok na metro. Mierim na Chodov. Chodov sa stal mojím prvým domovom v tomto meste. Neviem čo ma čaká. Mal som na výber internát na Strahove alebo na Jižáku. Ten na Strahove ma vydesil, pretože sprchy a toalety slúžia pre celé poschodie.

Som celkom exhibicionista, ale v tomto prípade nie. Internát na Chodove ma niečím zaujal. Nielen nízkou cenou v pomere so slušnou kvalitou ubytovania, ale hlavne, že sa internát nachádza kúsok od Kunratického lesa. Výhoda bývania na Jižáku. Tam odkiaľ pochádzam je veľa lesov, ešte viac lúk. Tento kúsok prírody mi ponúkol útechu, kedykoľvek sa mi zacnie za domovom. Dostal som skvelú ponuku od Gliba, či by som sa k nemu a jeho priateľke Ele nenasťahoval do bytu. Že sa im uvoľnila izba. Samozrejme som súhlasil, pretože internát sa mi už zdal

nedostačujúci. Teraz, ako píšem tieto vety, ležím na svojom matraci na zemi. Chýba mi ešte nejaký nábytok. Napríklad tá posteľ. Poplatky za bývanie sú výrazne drahšie na rozdiel od internátu. Bývam priamo na križovatke anděl. Častý prenikavý hluk a otrasy spôsobene tramvajami so mnou už neotrasú. Zvykol som si na to. Dnes sa môj vzťah k tomuto bytu zintenzívnil. Slnko prechádzalo cez otvorené okná. Z križovatky sa ozvala hudba. Spozornel som a uvidel hudobníka. Bolo mi jedno, že hral celkom falošne. Bolo to postačujúce na to, aby som si celkom zamiloval toto miesto.

← SMÍCHOVSKÁ SYNAGOGA - ANDĚL ↓ DOPRAVNÍ UZEL - ANDĚL

AIRBNB Společnost poskytující sdílené ubytování či zapůjčení bytů nebo pokojů je v posledních letech v českém prostředí vnímána spíše negativně a bez kladných názorů. I přesto stále patří mezi nejrozšířenější poskytovatele ubytování po Praze a meziroční tržby stále rostly až do lonského března, kdy byly uzavřeny hranice. Negativní postoj místních je na místě, Airbnb je většinou provozováno v bytech skupovaných movitými lidmi, kteří mají ve svém realitním portfoliu celou škálu bytů v různých lokalitách. 24 Jejich cílem je čistě zisk. Byty někdy nenavštěvují celé měsíce a tento koloběh zaměstnává pestrou sortu lidí, od uklízeček, údržbářů po průvodce. V běžném životě bylo Airbnb v tak turistickém městě jako Praha skoro jistý zisk. Cena za pár nocí je totiž mnohonásobně vyšší než nájem, který může poskytnout běžný nájemník. Při mém letním hledání bytu jsem se ocitl i na prohlídce bytu v Melantrichově ulici. Smlouva však byla pouze na rok, realitní makléř doufal, že za rok již bude svět ve starých kolejí a tento byt o rozloze padesátipěti metrů bude opět vydělávat minimálně padesát tisíc měsíčně namísto mně nabízeného nájmu dvanácti tisíc. Je tak očividné, že vlastníkům bytů nejde o kouzlo města či jeho přirozenost, mnohem radši upřednostní hlasité turisty před klidnými nájemci, kteří by do jeho pě-

něženky přinesli pouhou pětinu někdy až sedminu toho, co byt může vydělat v nabušeném provozu. Po této zkušenosti je třeba ale říci, že Airbnb není zlem na které je možné nahlížet pouze negativně. Je totiž pouhým nástrojem, který česká nátura zneužila špatným směrem a nedostatečné vyhlášky ho pouze podpořily. Jak sám totiž říká zakladatel společnosti Brian Chesky „Rostli jsme příliš rychle, udělali jsme mnoho chyb, posunuli jsme se. Opravdu musíme myslet na náš dopad na města a komunity. Resetovat se pro vše a všechny.“ Městům by rád vrátil autenticitu, vrátit myšlenky Airbnb ke kořenům, upřednostit malé hostitele před velkými komerčními operátory, kteří se starají o více bytů najednou, dodal v rozhovoru pro The Times. Proti současnému fenoménu by ale mělo začít bojovat i vedení hlavního města, současné vyhlášky takřka vůbec nezasahují do přítomného stavu a bez nově zavedených regulací se situace po otevření hranic začne vracet k stejně otřesnému stavu. Inspirovat by se přitom mohli například ve francouzské metropoli, kde je pokoj či byt možné inzerovat pouze stodvacet dní v roce, ještě menší číslo - devadesát pak utahuje Londýn. At už radnice přijde s jakýmkoliv krokem, rozhodně vykročíme na cestu k lepšímu centru.

25 ↑ CELETNÁ ULICE - STARÉ MĚSTO

ZÁPORÁK V OBLASTI DOSTUPNÉHO BYDLENÍ?

S mnohem lepší myšlenkou přišla platforma Workway. Funguje na bázi dobrovolnictví a spolupráci mezi místními a turisty, kteří danému místu přinesou svojí prací něco přínosného. Web funguje po celém světě, v Česku není ještě příliš rozšířený. Na stránkách si cestovatelé vyberou místo, lidi a aktivitu, kde pak v chatovacím vlákně proběhne konverazce o náplni práce, místu i doporučených tipech. Dobrovolník pak na místě může strávit libovolné množství dnů a pracovat na škále projektů. Je třeba ale dodržovat kodex přátelství a plodné spolupráce a také pracovní doba, kterou místní nemůže překročit čtyři až pět

hodin denně v pěti pracovních dnech, zajistí pak dobrovolníkovi také stravu a střechu nad hlavou. Po práci vzniká přirozený dialog mezi lidmi dvou odlišných kultur. Cestovatelé se dozví mnohem více o jejich cestovatelském cíli a získají tipy na doporučená místa. Při mojí cestě Švédskem jsem se na několik týdnů stal též dobrovolníkem a po cestě na sever narazil na několik vstřícných hostitelů, za natřený plot, na kterém jsme strávili celé odpoledne nedaleko útesu jsme dostali večeři, přístřeší i typickou švédskou polévku druhý den k obědu. Další cesta tak pokračovala nejen s doporučenými tipy, na místa i dopravu, ale také menší zá-

sobou švédských sladkostí od postarší paní. V dalších místech pokračovala výpomoc na bázi sekání trávy nebo pracemi na zahradě. Takovýto druh cest nenabídl apartmá s dvěmi koupelnami ani nerezovou kuchyn, přinesl však do cesty náhled do přirozeného života, typické pokrmy nebo nová přátelství. Naše cesta nenarušovala klid, nevyrušovala místní. A možná cennější tak pro mě byla ta přirozenost místních než kupované pohodlí a komfort. Tento způsob spolupráce a cestování není po Praze ještě příliš rozvinutý. I přesto si dovedu představit způsob ze strany místních Pražanů i přijíž-

dějích cestovatelů. S trochou úsilí bychom na mezinárodní bázi mohli zvelebovat žižkovksé pavlače, vinohradské vnitrobloky nebo dejvické zahrady. Odměnou by pro dobrovolníky přitom nebyl pouze Hrad a most. Každý obyvatel Prahy má několik oblíbených míst, podniků či cest, které by rád doporučil a o které se rád podělil. Turisty už bychom totiž nemuseli nazývat turisty, nýbrž návštěvníky. A to nejen ve Starém městě, ale ve všech více jak padesáti částech Prahy. Protože pokud chceme od města něco dostat, musíme mu něco dát. ↑ U ŘEKY VLTAVA - DVOŘÁKOVO NÁBŘEŽÍ

NEDOSTUPNÉ BÝVANIE Nájsť vhodné a správne bývanie je jeden z najdôležitejších faktorov života. Sme ovplyvnení tým, kde bývame a ako bývame. Či už je to nadobúdanie nových kontaktov, pracovných príležitostí alebo rodinného zázemia. Každý človek potrebuje bývať. Každý človek potrebuje svoj osobný priestor na regeneráciu a rozvíjanie sa. Avšak veľkou prekážkou nájdenia vlastného vysneného útočiska sa stáva dnešná 30 problematika dostupného bývania. Väčšina ľudí v určitom veku nadobúda potrebu osamostatnenia sa. Oddeliť svoju domácnosť od tej rodinnej, kde vyrastali. Učinia tak z niekoľkých dôvodov. Práca, škola, nová rodina,... Bývajú to prevažne mladí ľudia, ktorí sa ocitnú na križovatke voľby. Možností majú hneď niekoľko. Buď si na realizáciu vlastného bývania vybavia pôžičku a tým sa stanú „novodobými otrokmi bánk“, alebo sa rozhodnú bývať v podnájme. Tieto mesačné poplatky môžu v oboch prípadoch rovnaké, avšak s rozdielom slobody, ktoré nám podnájmy ponúkajú. Ďalší problém, na ktorý sme hľadali odpoveď je rapídne stúpanie cien bytov, domov a pozemkov a ich cenovej nedostupnosti v hlavnom meste. Samozrejme ani zvyšok Českej Republiky nie je výnimkou. V roku 2017 cena metra štvorcového v Prahe

prekonala výšku 90 000 korún. Dnes táto cena prevyšuje 100 000 korún. Nezáleží, či sa jedná o prázdny pozemok alebo o byt. Len pre porovnanie. Predajná cena celých bytov (nie meter štvorcový) v Starom meste v roku 1987 bola 30 000 korún. Avšak nový majiteľ musel počítať s financiami navyše na opravu zdevastovaného a starého bytu. Ekonomika a platy ľudí rastú nesúmerne. Cena nehnuteľností sa zvyšuje. Ako nastala táto situácia? Hlavným dôvodom rastu cien pražských nehnuteľností je bohatnutie obyvateľstva, nedostatočná výstavba, dopyt po neregulovaných službách ako Airbnb, rastúci dopyt po investičných bytoch, či tendencia ľudí sťahovať sa z menších miest do metropole. Realitné kancelárie, developeri i investori, ktorí dotujú výstavbu nových bytov, si sú toho vedomí. Potreba bývania v Prahe je dokonca taká vysoká, že v roku 2019 boli ešte nepostavené byty predané až do roku 2021. Aj napriek vysokým cenám nehnuteľností sa nájdu ľudia, ktorí si ich kúpu môžu dovoliť. Je veľmi pravdepodobné, že za to môže vytvorená „mediálna bublina“, ktorá plaší ľudí, že ceny bytov budú rapídne stúpať aj v nasledujúcich rokoch. Citácia rešpektovaného ekonóma Lukáša Kovandu na investičnej konferencii vydavateľstva Mladá

fronta: „Ceny pražských nemovitostí v posledních letech atakují stále vyšší úrovně. A i když z krátkodobého pohledu zdražování slábne, v běhu na dlouhou trať se žádné zlevňování podle expertů konat nebude. Odborníci na investiční konferenci ekonomického týdeníku Euro tvrdí, že ceny prestižních i okrajových rezidenčních nemovitostí v Praze by se mohly v horizontu deseti až patnácti let klidně zdvojnásobit. Nezávisle na sobě mi před několika měsíci dva developeři říkali, že ceny pražských nemovitostí budou oproti současnému stavu na dvojnásobných úrovních, ať již se to týká luxusní nemovitosti v Pařížské, nebo garsonky na periferii.“ Pre špekulantov ostáva otázka, či takéto mediálne machinácie ohľadom zvyšovania finančných investícií do

nehnuteľností nie sú vytvorené umelo, aby nalákali kupcov. Jav, ktorý sa tiež na trhu s nehnuteľnosťami objavuje je taký, že väčšina investorov i zahraničných nadobudnú pôžičku, alebo čerpajú z vlastného kapitálu. Skupujú byty a dávajú do podnájmu. Tým pádom vzniká situácia, kedy obyvatelia žijúci v podnájme doslova platia pôžičku investorov. Smola. Ak váš účet neobsahuje šesť núl, alebo ste nevyhovujúci klient na pôžičku, nebudete si môcť dovoliť ani kúpu jednoizbovej garsónky. Podľa prieskumov je Česká Republika najdrahší štát, čo sa týka cien bývania v pomere s platom ľudí v Európe. Dokedy to budú ľudia akceptovať? Aký hospodársky zvrat musí nastať, aby vznikla rovnováha medzi cenou bývania a výplatnými páskami? ↓ SÍDLIŠTĚ - JIŽNÍ MĚSTO

Bydlení v Praze v dnešní době Príspevok od anonymnej osoby na internernetovom diskusnom fóre: „Ahoj, jen by mě zajímalo, zda to vnímáte podobně. S manželem jsme Pražáci, žijeme tu celý život, nicméně v poslední době se nám zdá, že už to tu není pro život.. Manžel bere 28 000 a já jsem na rodičáku - 7 500, poté až se vrátím do práce mám plat 20 000 - 22 000. Bydlíme na Praze 10 v Strašnicích, byt 64m2 2+kk, platíme 14 500 nájem plus 2000 zálohy plus energie - tedy 18 000 jen za bydlení. ted na rodičáku to cítíme hodně, že penez moc nezbývá, jako nežijeme v chudobě, ale na vyskako32 vání to není, netvrdím, že jsme chudí či tak, jen mi prostě přijdou ty nájmy v Praze nehorázně drahý, ted nám končí smlouva a majitel nám to chce o 10% zvednout, čili 1400 navíc, nájem tedy 16K.. dnes jsme o tom i četla článek, že to je ted běžné, že nájmy prodražují, pre na hypotéku nedosáhne více lidí, tak musí do nájmu a bytů

je v Praze málo.. My na hypo nedosáhneme, máme něco naspořeno, ale aby jsme v Praze složili kolem milionu fakt ne...plus mít na dan z nabytí..a prý to dále poroste.. uvažujeme už o odchodu z Prahy, pre dávat 20K jen za bydlení je děsné, to je celý můj plat až se vrátím do práce.. pak další složenky, dítě, jídlo atd..jenže to není tak jednoduchý, máme tu zázemí, rodiny, přátele, práci.. koukám občas na jiné byty, ale těžko se hledá, máme tu 3 měsíční výpovědní dobu, takže najít něco dopředu nereálné, navíc co jsme koukala, tak ty ceny se moc neliší, leda někde na sídlišti, ale i tak je to o 2 tisíce třeba jen..a to nevím až malá povyroste a chtěli bysme do 3+kk či druhé dítě.. to je asi taky nereálné.. prostě mám nějak z toho depky, z toho bydlení, máte to někdo podobně, taky uvažujete o odchodu z Prahy, já se toho fakt děsím, vůbec nevím kam bysme mohli jít, nebude tam rodina, přátelé, hlídání, najít tu novou práci, zda bude za stejné peníze, to asi za méně, že..vyplatí se o tom uvažovat, odjel takto někdo? děkuji“

POMĚR BYTŮ URČENÝCH K PRONÁJMU V PRAZE

4+1

POMĚR CEN BYTŮ PODLE DISPOZIC V PRAZE

GARSONIÉRA

3+1

40 000 35 000 30 000 25 000 1+1

20 000 15 000 10 000 5000

2+1

GARSONIÉRA

1+1

2+1

3+1

4+1

5+1

CENOVÁ HLADINY NABÍDKY V 1/2021 Průměrná výše nájmů bytů v pražských městských obvodech

PRAHA 8 286Kč/m2 PRAHA 6 266 Kč/m2

PRAHA 7 → 296 Kč/m2

PRAHA 9 265Kč/m2

PRAHA 1 ↗ 310Kč/m2

↖ PRAHA 3 300Kč/m2 ↖ PRAHA 2 316Kč/m2

PRAHA 5 277Kč/m2

PRAHA 10 268Kč/m2

PRAHA 4 266Kč/m2

Průměrná výše nájmů bytů v krajích a krajských městech

LIBEREC 193 Kč/m2

ÚSTÍ NAD LABEM 167 Kč/m2 KARLOVY VARY 178 Kč/m2

PLZEŇ 210 Kč/m2

PRAHA 283 Kč/m2

HRADEC KRÁLOVÉ 222 Kč/m2

STŘEDOČESKÝ KRAJ 221 Kč/m2

PARDUBICE 212 Kč/m2 OLOMOUC 208 Kč/m2

JIHLAVA 198 Kč/m2 ČESKÉ BUDĚJOVICE 198 Kč/m2

BRNO 252 Kč/m2

OSTRAVA 172 Kč/m2

ZLÍN 220 Kč/m2

DISPOZÍCIE A DISPONIBILITA Z dlhodobého hľadiska sú pri kúpe bytu najžiadanejšie dispozície 2+kk. Práve takáto skladba bytovej jednotky je považovaná za najvýhodnejšiu investíciu. Je najľahšie ju prenajať, pretože sa zameriava na najširšiu časť spoločnosti. Slobodných jednotlivcov, mladý pár, ale i dôchodcov, 34 ktorí už svoje veľké obydlie nepotrebujú a chcú sa sťahovať do menšieho. 2+kk, teda dve izby, z ktorých v jednej sa nachádza kuchynská linka, poskytujú obyvateľom dosť priestoru, súkromia, no zároveň ich údržba nie je tak finančne náročná. Rok 2020 a nutnosť ostať doma však dopyt po bytoch jemne zmenila. Ľudia začali vyhľadávať trocha väčšie byty a veľmi žiadanými boli i balkón či terasa. Zatiaľ čo priemerne najvyhľadávanejším typom dispozícii v Českej republike sú momentálne byty 3+1, v samotnom hlavnom meste sú to skôr 3+kk, teda obydlia s dvomi samostatnými izbami a jednou miestnosťou, v ktorej sa priamo nachádza kuchynská linka. V prípade, že ľudia kupujú byt v Prahe, najčastejšie zadávajú do vyhľadávania Prahu 4, presnejšie jej okrajové časti. Práve v tejto oblasti najviac ľudí

dúfa, že nájdu ideálny byt v novostavbe za prijateľnú cenu s pridanou hodnotou dobrej dopravnej dostupnosti do centra mesta, no zároveň je veľmi populárnou zložkou vo vyhľadávaní i vlakové spojenie, ktoré naopak umožňuje obyvateľom bytu cestovať do okolitých krajov. Všetky tieto údaje sa samozrejme odzrkadľujú vo výstavbe nových bytových domov a investori robia všetko preto, aby vyhoveli momentálnym požiadavkám predajcov a nové byty čo najskôr predali či prenajali. Väčšina bytových domov v meste Praha však pochádza z úplne iného obdobia a prenájom rôznych typov bytov, ktoré sa v nich nachádzajú už vôbec nie je taký jednoduchý. Ako sa pretavujú rôzne dispozície do dostupnosti bývania v Prahe? Čo vlastne ale všetky tie čísla, miery bytov v skutočnosti znamenajú? Nejedná sa len o samotné veľkosti izieb, ktoré by stanovovali množstvo priestoru, ktoré môže človek užívať. Dispozície v sebe zrkadlia i rôzne životné štýly obyvateľov a dobu, kedy boli domy postavené. Keď sa povie Praha, väčšina ľudí si automaticky vo svojich snoch predstaví vznešené meštianske domy,

ktoré sa nachádzajú obvykle v centre a jeho najbližšom okolí. Vysoké stropy, dvojité okná, presvetlené miestnosti a drevené parkety, ktoré celý priestor povyšujú na vyššiu úroveň. Keď však príde na reálne užívanie týchto bytov, veľkej časti obyvateľstva už tak veľmi nevyhovujú – a to hneď z viacerých dôvodov. Tie veľkorysé staromestské byty, ktoré si obvykle predstavíme, boli vo svojej dobe zamýšľané pre bohaté meštianske rodiny. Boli vymyslené tak, aby poskytovali maximum priestoru rodičovskej hlavnej spálni, ďalej pozostávali kuchyne, malej izby pre slúžku a veľkorysej jedálne či salónu. Aj keď estetickú hodnotu týchto bytov je i v dnešnej dobe nemožné poprieť, nie vždy je ľahké ich prenajať. Obzvlášť náročné je to napríklad v prípade spolubývania, kedy si užívateľ prenajíma byt, ktorý je uvádzaný ako

3+1, no veľkosti izieb sú v absolútnom 35 nepomere. Ďalším nevyhovujúcim faktorom je prechodnosť jednotlivých miestností ako aj ich maximálna otvorenosť. Tento aspekt je pre bývanie veľmi príjemný, no najdominantnejšou skupinou, ktorá hľadá byt na prenájom v centre Prahy sú obvykle práve mladší ľudia, ktorí vyhľadávajú zväčša spolubývanie. I samotná správa týchto bytov je veľmi nákladná, či už sa jedná o ich vykurovanie ako i ďalšie výdaje súvisiace s údržbou či opravami bytových domov. Kombinácia týchto faktorov automaticky zvyšuje cenu bytov a tak sa náhle dostávame do akéhosi začarovaného kolotoča, kde je tieto byty ťažké dlhodobo prenajať, no zároveň ich cena neustále stúpa. Práve tento fenomén otvára dvere dôverne známemu airbnb, respektíve krátkodobému prenájmu užívateľom, ktorým

nevadí v určitom časovom úseku platiť vyššiu cenu a zároveň od bytu neočakávajú maximálny komfort, ktorý hľadáme v obydlí, ktoré nám má slúžiť po celý rok v pracovnom i voľnom čase. Ako sa menilo politické i sociálne nastavenie spoločnosti, menila sa i samotná architektúra a štruktúra bytov. Dalo by sa povedať, že v mestskom prostredí sme prešli z obrovských honosných obydlí do pravého opaku a teda akéhosi absolútneho minima, ktorého cieľom bolo dopriať nájomcovi všetko čo potrebuje k normálnemu, slušnému životu, no neponúka už nič navyše, čo by znamenalo extra výdavky. Vznikajú prvé veľké sídliská, zložené najčastejšie z panelových domov. Aj keď ani tieto menšie, skôr uzavreté a výrazne členené byty už tiež neodpovedajú predstavám dnešného človeka o ideálnom bývaní, z hľadiska hospodárnosti či variability pri zariaďovaní je tento model dodnes veľmi praktický. Rovnako ako sa na okrajoch Prahy nachádza veľké množstvo sídlisk, je tu postavených aj veľa rôznych typov panelákov, ktoré sú zložené z bytových jednotiek s rôznymi dispozíciami. Od klasického 2+1 nájdeme v niektorých domoch i šesťizbové byty. Priestorovo však nikdy nie sú tak veľkorysé ako bohaté meštianske príbytky, ktoré vznikali pred nimi. Jedinou izbou, ktorá prekonáva výmeru dvacet metrov štvorcových je spravidla obývačka, ostatné izby sú menšie a majú zväčša len jedno okno. Veľké vstupné haly úplne zmizli a nahradili ich úzke chodby, ktoré zaberajú minimum miesta a prenechávajú priestor obytným miestnostiam. Práve vďaka členitosti, ktorá umožňu-

je napríklad každému z detí mať vlastnú izbu, je bývanie v panelových domoch stále relatívne populárne. Jeho obyvateľom obvykle ponúkajú lacnejšiu formu bývania, dostatok priestoru na aktivity v exteriéri, väčší pokoj oproti rušnému centru, no tým, že sú dobre napojené na dopravu, umožňujú zároveň užívať si výhody bývania v hlavnom meste, či už z hľadiska práce, školy alebo kultúry. Treťou najvýraznejšou skupinou bytov sú už vyššie spomínané novostavby. V prípade mnohých by sa dalo povedať, že sú šité na mieru životnému štýlu dnešného človeka. Ponúkajú väčší luxus ako panelové domy z druhej polovice dvadsiateho storočia, no zároveň sú postavené podľa úplne iných energetických štandardov ako staré domy v centrálnych častiach Prahy a tak sú cenovo najvýhodnejšie z hľadiska energií a údržbových nákladov. 37 Ich nevýhodou je však väčšia vzdialenosť od historického centra a v prípade bývania v úplne novo postavenej štvrti býva častým mínusom nedostatočná infraštruktúra či málo zelene. Nevhodné dispozície bytov nie sú jediným faktorom, ktorý spôsobuje zlú dostupnosť bývania v Prahe, no nemožno poprieť, že k nej výrazne prispievajú. Pociťujú to ľudia, ktorí hľadajú bývanie, no to čo potrebujú buď nevedia nájsť, alebo si to nemôžu dovoliť. Pociťuje to mesto samotné, ktorého centrum stráca trvalých obyvateľov a obytné priestory zapĺňajú firmy alebo turisti. Túto problematiku si však uvedomuje stále viac a viac ľudí a v posledných rokoch môžeme pozorovať mnoho chytrých prístupov k prerobeniu nevyhovujúcich dispozícii na súčasné šetrnejšie i pohodlnejšie bývanie. ← ČINŽOVNÍ DŮM - JOSEFOV - ŠIROKÁ

FENOMÉN SPOLUBYDLENÍ

Spolubývanie ľudí, ktorí nie sú v rodinnom vzťahu, je bežný jav, ktorý môžeme pozorovať v každom väčšom meste. Vyhľadávajú ho, prirodzene, v prvom rade študenti, pre ktorých je mimo cenovej výhodnosti tento spôsob bývania lákavý i z mnohých ďalších dôvodov. Či už je to samotná spoločnosť ďalších ľudí, možnosť získavania nových kontaktov, alebo zábavný, dynamický život, ktorý sa s ním spája. V poslednej dobe však môžeme pozorovať rozšírenie trendu spolubývania medzi mladými pracujúcimi ľuďmi po tridsiatke. Mnohí sú hneď po škole hodení pred dilemu: zobrať si hypotéku, kúpiť si vlastný byt, no splácať ju dlhé roky, alebo ísť bývať samostatne do podnájmu a platiť dvoj až trojnásobný nájom ako doteraz. Obe možnosti sú veľmi nevýhodné i riskantné a tak čím ďalej tým viac ľudí zotrváva v spolubývaní aj

napriek menšiemu komfortu, ktorý už úplne neodpovedá požiadavkám pracujúceho človeka. Samotné spolubývanie má však množstvo výhod, od jeho ekologických benefitov až po komunitný rozmer. Jednou z možností ako ho vylepšiť tak, aby človeku poskytovalo viac súkromia pre samostatný život, je napríklad vhodná voľba dispozícii. Samostatná kúpeľňa, možnosť členiť byt na čo najviac oddelené časti, neprechodné izby... Problémom je, že v tých najvychytenejších starých štvrtiach hľadáme tieto kvality ťažko. Pôvodné staré byty boli navrhnuté pre úplne iné účely a tak svojou typológiou mnohokrát spolubývaniu nevyhovujú. Mnohí majitelia však ukazujú, že vhodnou rekonštrukciou sa to dá aspoň čiastočne napraviť a pritiahnuť tak do danej štvrte úplne novú skupinu obyvateľov.

↑ KOLEJE ČVUT - STRAHOV ↓ HLEDÁNÍ - DEJVICE

FENOMÉN ĽUDÍ BEZ DOMOVA

← NOCLEHÁRNA - ŠTEFÁNIKŮV MOST ↓ NÁBŘEŽÍ KAPITÁNA JAROŠE

Začarovaný kruh. Aby človek mohol v kľude zarábať peniaze, potrebuje mať najprv bezpečné miesto, kam večer zloží hlavu. Aby však také miesto mohol vlastniť, musí mať najprv peniaze. A stále dokola. V ideálnom prípade (a v mnohých zahraničných krajinách) to funguje tak, že človek, ktorý prišiel o domov sa dostane najprv do azylového domu, alebo nocľahárne, kde môže pobývať za minimálnu cenu a následne štát, alebo rôzne organizácie pomôžu danej osobe nájsť si prácu a vybaviť sociálne bývanie, z ktorého sa môže odraziť do nového života. Už druhý bod je však v praxi značne problematický. V prípade Prahy je to hneď v prvom rade absolútny nedostatok sociálnych bytov. Hneď v závese je to ich cena. Aj keď sú tieto byty rozhodne najlacnejšie zo všetkých, stále stoja priveľa (okolo 7000 kč/mesačne) pre niekoho, kto zarába pár sto

korún mesačne. Väčšina týchto bytov 41 sa navyše nachádza na okraji mesta. To nie je nič neprirodzené, no problémom je, že najviac pracovných ponúk je situovaných skôr v centre. Ľuďom zo sociálne slabších skupín takto zle lokalizované bývanie pridáva podstatné náklady na dopravu i jedlo (pretože strácajú možnosť variť si obed doma). Sociálne bývanie viac v centre (ako je tomu napríklad na Žižkove), ktoré je navyše cenovo dostupné pre ľudí, ktorým je určené, značne napomáha k začiatku nového života, no i pozitívne prispieva k celkovej pestrosti mestských štvrtí.

FENOMÉN SQUATTING → NEOBÝVANÝ DŮM - APOLINÁŘSKÁ

Alternatívnym riešením, keď človek nechce skončiť na ulici, je takzvaný squatting, osídľovanie neobývaných budov. Aj keď toto značne antisysté44 mové riešenie žiadna krajina oficiálne úplne neschvaľuje, mnohé európske štáty sú k nemu aspoň čiastočne zhovievavé. V Českej republike je však squatting dodnes považovaný za vážny kriminálny priestupok. Práve túto formu alternatívneho bývania si však mnohí aktivisti zvolili ako prostriedok, ktorým poukazujú na nedostupnosť bývania v Prahe. I v samotnom centre nájdeme opustené stavby, ktoré nielenže neslúžia žiadnemu účelu, ale mnohokrát i ohrozujú bezpečnosť verejnosti. Už dlhé roky ľudia upozorňujú na paradox, keď v meste nie je dostatok bytov, no zároveň je plné prázdnych budov, ktoré ničomu neslúžia. Práve z týchto stavieb by však mohlo vzniknúť sociálne bývanie a tak mnohí tlačia na štát a vedenie mesta, aby stavby buď odkúpili, alebo našli spôsob, akým donútiť majiteľov budovu udržiavať a dať jej nejakú náplň.

← NÁBŘEŽÍ KAPITÁNA JAROŠE

Z DOMU RUINA, Z RUINY DOMOV.

TEN SPRÁVNÝ BŘEH Rieka je jeden z najdôležitejších prvkov v každom meste. Uspokojuje smäd a dodáva vodu na potrebné miesta. Rieka rozdeľuje územia i spoločnosť bývajúcu v meste. V Prahe Vltava rozdeľovala kráľa od poddaných, priemysel od obchodu. Zastavané mesto stojí v kontraste s voľnou plochou nad riekou. Prechádzkami mostami si toto vzduchoprázdno uvedomujeme.

Jako mladá říčka pramení v lesích Šumavy, proteče Krumlovem i Budějovicemi, aby své prameny nabídla obyvatelům Prahy. Ladně si omotává každý most a stává se dominantou města. Ze všech kopců i výšin spolutvoří atmosféru Prahy. Věděla to již kněžna LIbuše, která jí vyvěštila úlohu obíhání zákoutí města, věděl to již Šemík, který se společně s Horymírem z Vyšehradu řítil do jejích vod. Nese prameny historie i lidských příběhů, obyvatel. Protože voda, která proteče v Troji nestojí stejně jako v Modřanech. Řeka výrazným podílem přispívá k určení cen bydlení na jejích březích a přidává hodnotu bytům na nábřežích. Ať už s výhledem na Hrad nebo z druhé strany na Klementinum. Řeka jistě znamená luxus. Svědčí o tom i ceny v restaurantech umístěných na palubě parníků a v létě plné Náplavce. Je to pochopitelné. Ve městě,

kde se plno obyvatel děsí léta kvůli zvýšeným teplotám oproti zbytku republiky, je příjemné uchýlit se k vodě, pod stromy, nechat se ovíjet vánkem. Řeka v sobě nese i historický prvek, rozhodlo se zde umístění divadla, kostelů, místům, kde se scházela intelektuální vrtsva i místům, která patřila nedělním promenádám. Své byty tu již za první republiky chtěli mít všichni významní obyvatelé. Výhledy nábřeží poskytlo i prvnímu českému prezidentovi, spisovatelům, hercům, doktorům a dodnes zde žije operní pěvkyně. Stává se tak přidanou hodnotou. Zároveň ale i hodnotou poslední, často ne tolika materiální, kdy se kolem Vltavy a především v okrajových částech města srocují lidé, kteří se buďto rozhodli žíti v obydlích nenazvaných byt či lidí, kteří o možnost bytu přišli. Kotví zde hausbóty, obytné lodě a na březích stojí chatky, karavany nebo

přístřešky postavené svépomocí lidmi, kteří si byt dovolit nemohou. Řeka tak v těchto oblastech formuje nové typy kultury a podporuje již ikonická místa. Ať už z filmů nebo vyprávění. Protože jen jeden břeh je ten správný, ideální, jak tvrdí lidé, kteří daný břeh obývají. Praha je město věží a mostů. Mostů, po kterých lze přejít nad osudy lidí bohatých i chudých, které nesou vltavské prameny o kterých již dávno přemýšlel Bedřich Smetana. A ať už patříme mezi lidi z jednoho či dalších případů, nevyhneme se ústí Mělníku, kde beztak všechny rozdíly budou smazány, neboť řeka je tu pro všechny.

↑ NÁPLAVKA - RAŠÍNOVO NÁBŘEŽÍ

PÁN PAVEL

→ OBCHODNÍ CENTRUM - PETŘINY

Východ zo stanice metra Petřiny, linka A, stĺp pouličnej lampy. Pán Pavel stojí pred lampou a v rukách drží časopis Nový prostor. Predáva ho už deväť rokov. Stihne sa nám pochváliť, že za ten čas stihol zaučiť snáď polovicu predajcov v Prahe. Pán Pavel hovorí nahlas a hovorí veľa. Sotva sme sa stihli spamätať a už sme kráčali cez ulicu k najbližšiemu bankomatu, aby sme si mohli kúpiť rovno všetky 4 výtlačky časopisov. Často sa smeje. Rozpráva nám o ľuďoch, ktorých na Petřinách stretáva, každú chvíľu preruší náš rozhovor, aby pozdravil ľudí, ktorí vystupujú z metra a prehodil s nimi pár slov o tom, čo majú nové. Napriek jeho veselej nálade rozpráva veľa o tom, ako ho momentálna situácia ťaží. Zo 14 dňového čísla prešli na mesačník a tak predajcovia prišli

o polovicu príjmov. Rád by si našiel inú prácu, ale ide to ťažko. Pochádza z detského domova a do tohto večného kolotoča sa dostal takmer okamžite. Rozpráva nám o svojom bývaní. Na okraji Prahy majú k dispozícii malé byty, na ktoré dostávajú príspevok. Je to fajn. Má svoju posteľ, stôl, wifi i káblovú televíziu. Pýtame sa ho, koľko také bývanie stojí. Odpoveď nás

prekvapí. 7000 korún mesačne. Je to to najlacnejšie, čo sa dá v Prahe zohnať, hovorí. Mesačne je však schopný predávaním časopisov zarobiť tak 1500 korún. Momentálna situácia tento stav ešte zhoršuje a projekt Nový prostor nie je ďaleko od svojho zániku. Pán Pavel je v začarovanom kruhu. Podarilo sa mu odísť z ulice, no posunúť sa na ďalšiu úroveň a získať stabilné sociálne bývanie sa zdá byť nemožné.

Ľudí ako pán Pavel je v Prahe mnoho. Rozhodne viac ako sociálnych bytov za rozumnú cenu. Jedným z dôvodov je fakt, že bytová politika mesta de facto neexistuje. V európskych krajinách ako Rakúsko či Dánsko môžeme vidieť, že sociálne bývanie je dôležitou témou každého moderného mesta. Nejedná sa len o náhodné byty, ktoré sú formálne ponúkané za nižšiu cenu, ako je tomu vo väčšine prípadov u nás. Mestá do hĺbky analyzujú problematiku ľudí bez domova a hľadajú komplexné riešenia. Architekti čelia výzve postaviť na malej ploche čo najviac bytových jednotiek, no zároveň sa im snažia pridať čo najviac kvalít dobrého bývania. Nevytvárajú len surový priestor, kde môže človek zložiť večer hlavu, ale bezpečné útočisko, ktoré pomáha ľuďom čo najskôr začať normálny život. Okrem toho sú bytové domy navrhnuté tak, aby vytvárali priaznivé podmienky pre budovanie komunity a poskytujú ich

obyvateľom zázemie pre voľnočasové aktivity či vzdelávanie v rôznych oblastiach. Dostupné a kvalitné sociálne bývanie pritom prináša množstvo výhod i samotnému mestu. V prvom rade prerušuje spomínaný začarovaný kruh a dáva obyvateľom mesta skutočnú možnosť začať znova. Keď si ľudia bez domova nájdu stálu prácu, mestu to šetrí peniaze a ich miesto a šancu na nový život môžu získať ďalší ľudia na ulici. Bezpečné a pestré komunity navyše obohacujú všetkých obyvateľov mesta. Dokazujú, že štvrte so sociálnym bývaním nemusia byť len nepríťažlivé zóny ďaleko za okrajom mesta, ktorým sa väčšina ľudí stráni. Naopak, pomáhajú decentralizovať aktivity spojené s mestským životom z dominantných štvrtí a tým prispievajú ku kultúrnemu, sociálnemu i ekonomickému 53 rozvoju mesta a dotvárajú jeho nezameniteľnú a príjemnú atmosféru.

← SÍDLIŠTĚ - JIŽNÍ MĚSTO

A OTÁZKA SOCIÁLNEHO BÝVANIA

SÍDLISKO STARÝ SEN O KVALITNOM BÝVANÍ PRE VŠETKÝCH, Z KTORÉHO SA AKÝMSI ZVLÁŠTNYM SPÔSOBOM PREDSA LEN POMALY STÁVA REALITA

Sídlitě Řepy, desať hodín doobeda. Sedím v kuchyni pani Mileny. Pijeme čaj a ukrajuje mi nemalý kus čučoriedkového koláča, presne takého, aký pečie moja babička. Pani Milena to dobre vie a práve preto si je istá, že ním nepohrdnem. Nato, že je február a slnko sa o tejto hodine drží ešte relatívne nízko nad obzorom, je celý byt plný svetla. Vyzerám z kuchyne do obývačky. Vyzerá úplne tak, ako si ju, i na svoje vlastné prekvapenie, pamätám z čias svojho útleho detstva. Vtedy bola síce v Jižním měste, v podstate na úplne opačnom konci mesta, ale byt vyzerá stále úplne rovnako. Domy sa menia, dispozície tohto typu paneláku nie. V strede obývačky je dokonca fitlopta, jedna z troch vecí, ktoré som si zapamätala zo svojej prvej a nadlho poslednej návštevy Prahy. (Ďalšími dvomi vecami sú pavilón motýľov a plastové kravy, ktoré boli z nejakého

dôvodu vystavené po celom meste.) Byt nie je veľký, no nepôsobí stiesnene. Má dokonca i balkón, no z dôvodu, že sme na prízemí má mreže a podobá sa skôr na nejakú polootvorenú zimnú záhradu. Je to dávno, čo sme sa s pani Milenou naposledy videli. Rozprávame sa o tom, čo máme nové, ako sa má rodina a zisťujeme, že nám môj dedo posiela úplne rovnaké fotky svojho kocúra. „Máte to tu veľmi pekné,“ hovorím jej, „prekvapilo ma, že je všade okolo panelákov toľko stromov, detské ihriská a hneď vedľa sú lesy a polia.“ Na moje veľké potešenie sa môjho konštatovania chytí a začne mi rozprávať o živote na sídlisku. Hovorí o rodinách, ktoré bývajú okolo. O takých, ktoré tam žijú celý život i o rómskych rodinách, ktoré sa prisťahovali len nedávno a podľa všetkého sú momentálne hlavnou té-

mou svojich susedov. Miestami mám pocit, akoby tu všetkých poznala, minimálne v bezprostrednom okolí svojho paneláku. Hovorí o škole, domove sociálnych služieb i kultúrnom dome, ktorý sme míňali, keď sme kráčali zo zastávky domov. Na sídlisku sú zle riešené chodníky. Kto to kedy videl, aby k domovu sociálnych služieb viedlo tak veľa kopcov. Spomína mi príhody, keď ľudia na vozíku museli obchádzať tri panelové domy, lebo priama cesta zo zastávky vedie cez toľko svahov, že to nedokážu vyjsť. Nechcela by sa však sťažovať, dodáva vzápätí. Mestská časť má starostku a tá sa podľa nej o sídlisko stará dobre. „Nemá síce také megalomanské vízie ako jej mužský kolegovia,“ hovorí, „ale vždy je pokosená tráva, ulice čisté, koše vynesené a na tom predsa najviac záleží.“ Pochvaľuje si aj dopravné spojenie do mesta. Pár minút od domu má električkovú zastávku a deviatkou sa bez prestupov dostane do hodiny priamo do centra mesta, kam si cez víkend rada robí výlety za kultúrou. Chvíľu sa bavíme o centre. O tom ako sa menilo a aké je teraz. Pani Milena pracovala celý život hneď vedľa Týnskeho chrámu a tak si zvyšujúcu sa koncentráciu turistov uvedomovala každým dňom. Rozpráva mi o miestach, ktoré má v starom meste rada, spomenie mi pár tipov, no hovorí i o tom, ako sa vždy rada vráti sem, kde má svoj pokoj. Čoskoro navyše zrekonštruujú obchodný dom, ktorý je o pár ulíc ďalej a tak jej tu už naozaj nič nebude chýbať. Ešte stále sedíme v svetlej útulnej kuchynke a pani Milena pôsobí tak, že tu

má naozaj všetko. Má tu prírodu, komunitu i kultúru a len pár minút električkou európsku metropolu. Řepy nie sú prvým sídliskom, ktoré som v Prahe navštívila. Musím povedať, že ma všetky príjemne prekvapili. V mojich predstavách som vždy sídlisko vnímala ako stelesnenie akejsi dystópie. Betónové neosobné ošarpané paneláky, chladné tmavé ulice, holé chodníky, mesto bez života. Tak na mňa pôsobili z historických fotografii i z diaľky, keď človek prechádza autom okolo. Keď som však nahliadla bližšie, uvedomila som si, v koľkých veciach som sa mýlila. Roky plynuli a ulice už vôbec nie sú len súvislou betónovou čiarou uprostred ničoho. Všade kam som prišla ma už na prvý pohľad prekvapilo to množstvo zelene, ktoré sa medzi panelákmi ukrýva. Rovnako ako pomaly sa rozvíjajúci 57 kultúrny a komunitný život i neustále rastúca infraštruktúra. Naďalej sú pre mňa v určitom zmysle minimálne zvláštne a trocha záhadné. Nikdy nebudú rovnaké ako centrum, ale to si ani nikto z tamojších ľudí neželá. Toto je iná Praha. Mierne bizarná, občas komická, niekedy trocha desivá, často nepochopená. Svojim obyvateľom však poskytuje kvalitný priestor pre život a ja začínam pomaly vidieť to čaro, ktorým ľudí ako pani Milena okúzlila.

SÍDLIŠTĚ BOHNICE →

TÝDEN V TICHÉM DOMĚ A PIVO ZA KILO

POHLED NA MALOU STRANU - PETŘÍNSKÉ SADY →

Rané slunce červnové bylo již hezky dlouho osvěcovalo dvůr domu, než lidé se probouzeli. U stolku stál pan doktor a koukal z okna, bylo krásné červnové ráno a slunce se pomalu zvedalo. Z klidného oddechování sousedů z protějších cimer se plynule stávaly ranní pozdravy či cinkot příborů. Tu a tam se sousedé pozdravili a debatou o vývoji počasí pokračovali společně cestou do práce a roboty. Kdo nespěchal či měl méně práce, zaběhl pro pečivo do již v plném provozu plné pekárny a hospodyně zametaly před domem. Pan doktor dostal chut na koláč. Tvarohový. Zapnul si tedy poslední knoflík na košili, oblékl sako a pavlačí se vydal do ulice. Slunce ho upozornilo na slečnu Jozefínku a tu dostal nápad na pozvání koláče tvarohového. Kráčeli tedy pospolu ulicí lemující kraje hradu a rozprávěli o uplynulých dnech. Slečna Jozefínka

nešla pro drb nikdy daleko ba věděla je vždy mezi prvními a tak byla výtečnou informátorkou celé čtvrti. Pána doktora naopak zajímalo její zdraví a či jí něco netrápí. Netrápilo. Byla dívkou spořádanou a udržovala si tváře rudé. Potkávali sousedy a u mnohých chodů postáli na kousek slov. Obyvatelé tu žili klidný život, znali se navzájem a bylo-li třeba někomu pomoci, sousedé přispěchali a každý přiložil ruku, jak nejlépe uměl. Život zdál se zde býti ideálním, i proto pan doktor přestěhoval se z druhého břehu řeky s vidinou klidných a přívětivých dnů a nových pacientů. Slečna Jozefínka koláč pouze chválila, seděli pod kvetoucím stromem na lavičce a slunce již pálilo, „To nic neškodí, opálí-li se trochu, to je zdravé” i zašeptav to, pozdvihl pravici k nosu, jako by chtěl čichem přesvědčit se

o rostoucí její zdravotě. Bavili se celé jitro a tak i ze slov Jozefínky pan doktor usoudil, jak je Malá strana skvostem města a že nikdy nad odchodem nepomýšlela. Budou tu dny i chvíle krásné, zalité pohodou i klidným a přátelským stylem života, pomyslel si pan doktor ve chvílích, kdy opět stál u svého stolku a rozepínal knoflík u košile. Knoflík na krku, jehož hrdlem mu ještě před několika časy protekla tři piva v hostinci U Štajniců, kam zašel po dnu v ordinaci a dnu se slečnou Jozefínkou, kdy ho napadlo pomyšlení nad veselkou s ní. Zamiloval si ji stejně jako Malou Stranu, vesničku Prahy. I spalo se mu dneškem špatně. Stále ho ze snů vytahoval hluk ulice a křikot neznámé řeči, které jaktěživ nerozuměl. Pan doktor měl povětšinou silné

spaní, ale dnes to opravdu nešlo. Stál 61 jako každé ráno u svého stolu a ulice byla jiná, po čichu poznal, že calty ani koláče nejsou napečeny, většinou právě ty ho vytáhly z prostoru cimry. Ani sousedky zametajíc před obydlími nemohl najít. Ba ani slečnu Jozefínku nemohl po pavlačích potkat. Toho nepořádku, přeci by to takto nenechala. Byla čistotnou a pilnou dívkou, určitě by nezapomněla poupratovat ochozy. Vyšel tedy dnešním ránem pro koláč sám, do ulic. Do davů a zmatení. Kolem se tlačilo spoustu lidí a každý spěchal jiným směrem, neměl se u koho zastavit na pár slov, nikoho totiž nepoznával, nikomu ale nerozuměl. Prodíral se rameno po rameni a hledal cestu k pekárně. Nebyla tam. Problikávající neon oslnil jeho oči. Ničemu nerozuměl, zastavil se na ulici a bez špetky naděje kolísal se zpět ke svému malému bytu nahoře. Kufry stále rachtajíc

kolem něj projížděly i s jejich nenasytnými majiteli. Po zážitkách, po autenticitě. Uprostřed kulis, které ještě včera bývaly denním chlebem a životen obyvatel. Neměl koho léčit, neměl s kým si vyprávět. O životě, příhodách i událostech Malé Strany. Neměl s kým a proč chodit pro snídanové koláče, ba neměl ani kam. Hostinec U Štajniců téže již netočil pivo. Ocitl se v její jiné epoše a tak ho po několika měsících, ztracených mezi proudící krví cizinců, našli u jeho stolu s výhledem do ulice. Studeného jako led a se smutným výrazem v očích. Ztratil svojí čtvrt a ztratil slečnu Jozefínku, nic ho již netěšilo, neměl mnoch důvodů zde žíti. Ve stejný den, kdy pana Doktora vynášeli po pavlačích z jeho skromného 62 bytu, procházel tudy do úřadu ješ-

tě energií naplněný úředník. Neměl vysokou pozici, ale byl obyvatelem čestným a pro dobro nešel nikdy daleko. Vyrostl tady a později zdědil byt. O historkách a příhodách dřívějška slýchaval jako malý od prarodičů, četl o nich v denících. Za svůj čas pobývajíc zde však mnoho z toho neprožil. S přáteli neměl kam pro pivo ani svačinu. I přesto ale na Malé Straně zůstal, udržoval svůj byt a chodil do práce. Byl členem SVJ a jakožto člen takový se snažil společně s dalšími účastníky spolku navracet či zachraňovat autenticitu a přirozenost Malé Strany, aby nedocházelo především k pronájmům krátkým, týkajích se například platformy Airbnb.

↓ POHLED NA MALOU STRANU - KARLŮV MOST

„Mě trápí, že taková drahá Žabka nebo něco. Já jezdím do Tesca na Národní třídu nebo na Smíchov a jsem spokojená. Na Kampě mi akorát chybí pár laviček, ty by tady měly být“

Společenství vlastníků funguje na Malé Straně jako uskupení osob vlastnících byty či obydlí a společně rozhodují o regulaci pronájmů a jejich účelu. Bez úplného souhlasu všech nelze pronajmout byt k účelu častému střídání nocležníků nebo intenzivnímu pohybu po úzkých chodbách malostranských domů nebo hluku ve vnitrobloku. Obyvatelé a spolek tak

díky těmto domluvám vrací život stálým obyvatelům a navrací místním domům přirozený chod života jako za dob Nerudy. Malé Straně se tak navrací ráz přirozenosti, oproti Starému městu, které tak trochu tápe. Pomáhá místu funkce nočního starosty nebo stačí pouhý dialog původních obyvatel? Jedno je jisté. Měšťané z podhradí se nevzdali a nehledí pouze na peníze.

UJO FEDOR NEMÁ RÁD RUŠNÉ MESTO

Nemá rád zvuky áut, tramvají, kričiacich ľudí a plačúce deti. Muž v jeho rokoch potrebuje väčší pokoj a oddych. Muž ako je on rád spomína na staré stavby svojej mladosti, ktoré sú dnes v zanedbanom a nevyužívanom stave. Robí ho to mrzutým. Nevie pochopiť dobu, v akej zažíva dôchodcovský vek svojho života. Ujo Fedor každé ráno vstáva skoro. Cez zimu si ale trošku dlhšie pospí. Nemá rád, keď vstáva skôr ako slnko na horizonte. Z postele sa čaptavým krokom presunie do kúpeľne, kde si prepláchne tvár, nasadí zuby a oholí bradu, ktorá sa cez noc stihla objaviť na jeho spodnej časti tváre. Ujo Fedor nemá rád neupravenosť. Jeho názor na súčasné módne výstrelky typu roztrhaných nohavíc a popísaných tričiek môžete len hádať. Po rannej hygiene sa slušne odeje. Podľa počasia si oble-

čie tielko pod košeľu. Ujo Fedor totižto nemá rád, keď mu je v MHD teplo. Čo býva dosť často vzhľadom na to, že horúčavy počas leta v Prahe nikoho nešetria. Obuje si svoje nevýrazné topánky a poberie sa do neďalekých potravín. Ujo Fedor nemá rád miesta, kde je veľa ľudí. Preto si vyberá menšie obchody. Stravuje sa celkom obyčajne. Nemá rád vegetariánstvo ani vegánstvo, pretože kvôli pribúdajúcim reštauráciám tohto typu sa ani nemôže normálne najesť. Po príchode domov si prečíta noviny, ktoré si kúpil u susedy. Pracuje v novinovom stánku. Avšak, ani tú nemá rád. Je mu nepríjemné, že sa ho stále pýta na to, aký má deň. Ujo Fedor len odpovie meh a odíde. Po krátkom prečítaní správ si vždy začne pripravovať obed a olovrant. Jedlo si zbalí do obedára a vloží ho do batohu. Ale nie do

toho moderného, jednoduchého, ktorý teraz všetci nosia. Taký nemá rád. K jedlu si pribalí aj deku a rozčítanú knihu. Zamkne dvere bytu na dvakrát a kľúč si odloží na tretiu poličku pod papuče. Nemá rád, keď si musí dávať pozor na kľúče počas pobytu mimo svojho bytu. Veľakrát sa mu stalo, že sa mu kľúče vytratili. Poučil sa. Nechuť z mestského hluku ho opäť privedie do nepríjemných pocitov. Nasadne do tramvaje, potom prestúpi na metro a opäť do tramvaje. Má šťastie,

pretože vďaka rafinovanej pražskej verejnej dopravy sa môže dostať kamkoľvek. Prejde sa kúsok od zastávky, kde vystúpil. Ocitne sa v prírode. V tichu. Tu ho nikto neruší a nevidí. Deku si rozprestrie na svoje obvyklé miesto a posadí sa na ňu. Z batohu si vyberie knihu a začne čítať. Ujo Fedor nemá rád mnoho vecí. Ale sú aj také, ktoré mu nevadia. A toto je jedna z nich. Odísť z mesta a stratiť sa v tichu v prírode. Okolie Prahy má veľa takýchto miest, za ktoré je rád.

↑ POHLED NA ŽIŽKOV - VÍTKOV

BANÁNOVÉ KRABICE

Banánová krabice, lepící páska a bublinková folie. Symboly propojujících cest. Lokalit. Vztahů. Či vzpomínek s vyhlídkami na budoucnost. Každý někde začínal vybalováním, nová etapa, nové seznamování, především nový domov. Domov jako místo, které každý vnímá jinak, smysl má však stejný. Zajistit bezpečí, soukromí, jistotu nebo pohodlí. Situace, které u každého nastanou v jiném okamžiku. Nároky jsou rozdílné, nabídka však stejná pro všechny. Zaměříme-li se na

hlavní město, nelze definovat jediné místo, určitou část, která by mohla být s jistotou označena za místo idylické pro vytvoření nového domova. Ač každá přináší své výhody a nabízí nové možnosti. Člověk si totiž umí zvyknout, je přizpůsobivý, nepotřebuje nějaké speciální podmínky. Jeho nároky bychom tedy mohli označovat za uskutečněné benefity. Jeho domov přitom vytváří především jeho mezilidské okolí a schopnost jakou se na dané místo

adaptuje. V jakémkoliv měřítku, rozhraní. A i když je Staré město označováno za jakési centrum a centrum by přeci mělo značit něco skvělého, kde by každý rád žil, můžeme se zamyslet nad otázkou, zdali nám opravdu dokáže nabídnout nejvíce. Opravdu nás uspokojí výhled z okna na Hrad?

↑ BYTOVÉ DOMY - PETŘINY

K čemu vlastně potřebujeme každé ráno koukat na dominantu Prahy, která se beztak v posledních letech stává uzavřeným sanatoriem, když si pak nebudeme míti kam dojít pro snídani, dát děti do školky či zajít na pivo v normální cenové hladince. Žít v malém bytě, kam neustále táhne a kde je čím dál častěji nutná oprava čehokoliv. Starý dům bez ambice zvelebování, kdy po vysazení macešek je již druhý den očůrává opilý mladík při rozlučce se svobodou. Život na Starém městě sice může zvednout naše společenské postavení a uspokojit malé ego. Nabídne nám ale to, co hledá spoustu lidí? Klidný a pohodový domov, kde se budeme moci realizovat, býti a býti sami sebou. Nejeví se oproti tomu možná jednotvárné a klidnější sídliště na Petřinách jako vhodnější varianta? Místo pro vytváření domova pro kaž70 dého. Část, kde bude o děti díky škále

škol každopádně postaráno a nebudeme se bát pustit je ven proběhnout se. Místo, kdy nám absenci dlouhé historie vynahradí klid a pohostinost okolních sousedů, kdy nám prádlo nezmizí ze šnůry před domem dříve než uschne a kdy volný čas budeme moci trávit okopáváním společných záhonů před menším panelovým domem. Protože není domovem to, co vytváříme? Záleží snad na lince metra, kde nastupujeme ráno při cestě do práce?

↑ VILA OTOMARA KREJČÍ - BUBENEČ ← VEŘEJNÝ PROSTOR - PETŘINY

A je vůbec domov hmotný? Nedotváří ho předměty ke kterým máme hlubší vztah, útržky minulosti, fotky a vzpomínky. Nenosíme ho stále u sebe a nepřetváříme hmotu budov podle těchto předmětů. Potřebujeme opravdu Hradčany za oknem nebo tam spíš patří pobíhající děti. Stojíme o procházky centrem nebo pivo s přáteli v zapadlé hospodě sídliště? Samozřejmě procházíme fázemi života a naše priority se věkem mění. I když se ale rozhodneme ve středním věku přestat do práce dojíždět půl hodiny metrem a zvolíme život v bližším centru, usilujme o stejně pohodlný život jako na harmonickém okraji, bojujme o lepší bidla, o vzkvétající čtvrt. Protože domov se může ukrývat i v pouhém úsměvu blízkého člověka.

POSTEL ŠPORT

TEPLO

PARK ZELEŇ

ISTOTA

BEZPEČIA DOBRÉ BÝVANIE SÚKROMIA KULTÚRNÝ ŽIVOT OSOBNÝ PROSTOR

KOMUNITA

INFRAŠTUKTURA DOPRAVA

SUSEDIA OBCHODY

VZDĚLANIE

↑ POHLED NA SÍDLIŠTĚ BOHNICE - ZŘÍCENINA NA BABĚ

NĚCO ZA NĚCO

→ KARLŮV MOST - STARÉ MĚSTO

Praha nie je jediné miesto, kde vznikajú komplikácie spojené s bývaním. Komplikácie vznikajú globálne. Všade vo svete sa hľadajú riešenia. Niekedy môžeme riešenie „odkukať“ od susedného mesta, alebo sa ním iba inšpirovať. Problém spojený s turizmom riešila česká umelkyňa Kateřina Šedá. "Ty nejsnadnější věci jsou bohužel nejtěžší, protože vás prostě nenapadnou. Princip pomoci na místě je vlastně tak banální, že si člověk říká, proč nefunguje už dávno," tvrdí umelkyňa, ktorej projekt Něco za něco vyzerá proste. Kateřina Šedá kúpila karavan a zverejnila inzerát ponúkajúci ubytovanie na jednom z najkrásnejších prírodných miest v Európe na nórskom súostroví Lofoty. Turisti si pobyt odpracujú.

Podobný spôsob bývania si vieme predstaviť aj v Prahe, nakoľko sa to tu najmä v letných mesiacoch hemží turistami. Turisti si vyberú vhodné ubytovanie a činnosť, ktorou to úplne, alebo aspoň čiastočne zaplatia. Stačilo by len pár hodín denne a Praha by sa stala dostupnejšia pre ľudí, ktorí si ju nemôžu dovoliť. Výber činností môže byť široký. Nakupovanie pre seniorov, zbieranie odpadkov po uli-

ciach, výpomoc pri renovácií stavieb, záhradkárske práce v parkoch, zametanie ulíc, metra.

Koniec koncov, takýto spôsob vzťahu medzi turistom a mestom by bol prospešný aj pre miestnych.

BUĎME OBYVATELI

← BYTOVÝ DŮM - VINOHRADY

Žít ve větších městech znamená pro mnoho lidí v určitém smyslu svobodu, možnost volby či skoro samozřejmou pohodu. Vyjít před dům a do pár minut sedět v tramvaji, čerstvý rohlík si koupit ještě v osm večer a program na večer vybírat z tolika sektorů. Život ve městě totiž nikdy nezpomalí, nevydychne nebo neusne. Přivítá nás pokaždé, pokud o to budeme stát a pokud vykročíme vpřed. Je třeba se ale zamyslet, zdali je o co stát? Netočí se městské kolo až příliš rychle? Neschází nám ve městech čas pro nádech, pro chvíli zastavení? A dělá to vůbec pro naše dobro? V minulosti bylo pochopitelné, že se zemědělci vzdávali svých polí, prodali dobytek, sbalili to málo co měli a svůj život otočili o celý půlkruh. Města jim nabízela mnohem více než venkov.

Dětem se dostávalo lepšího vzdělání, manželky měly při nákupu mnohem větší výběr a stálý výdělek z fabrik či závodů zaručoval, že vždy bude co do pusy a nebude to pár brambor. Dejvický byt se tak zaručeně mohl stát nástrojem pro štastnou rodinu. Neděle patřily korzování, kdy se celá rodina slušně oblékla a vyrazila na procházku městem. Potkali pár známých, vstřebávali ulice a jejich nádech, posvačili loupák z pekárny, kam chodila půlka Prahy. Cesty osudů se křížily a Praha byla přirozenou spletenicí lidských příběhů. Paní Primátorová si nechala šít u švadleny, která snídala housky od pekaře, co každý večer chodil do hospody U Dvou slunců. Hospodský měl ženu a ta zase nosila boty od ševce, co byl bratrem paní Primátorové. Město bylo propojené a fungovalo jako živý organismus.

Nabízelo podporu každému, kdo o ni žádal. Město bylo pro život, město bylo pro lidi, kteří mezi sebou točili peníze. V poslední době se sice Praha hodně mění. V mnoha ohledech k dobrému, přináší však sebou i své záporné stránky. Staví se nová obydlí, do města přichází více lidí, at už kvůli studiu či vyhlídkám za lepší budoucností a město roste v mnoha směrech. Organismus, který tu však fungoval ještě před několika málo lety a není to tak dávná minulost se ale pomalu rozpadá a město staví zábrany přímo samo v sobě. V mnoha případech je to pochopitelné. Nelze provozovat pohodový rodinný život s neustále rachtajícími kolečkami za zády, nelze užívat důchodového věku s každovečerní bujarou oslavou ve vedlejším bytě a s ranními blitkami na chodbě. 78

Touha po zisku a ohlížení za penězi nám však sebrala a bere celé části města a stavíme tak hranice přímo v něm. Části tak spolu nemají šanci komunikovat a zbývá už jen málo prostoru pro nadechnutí ulic a křižovatek osudů. Touha za ziskem nás nejen odsouvá dál od samotných kořenů naší obce, okrádá nás též o něco čemu bychom mohli říkat autenticita a co těžko penězi vykompenzujeme, protože město dělají příběhy v něm, ne Potěmkinovské kulisy budov a nablýskané výlohy, které určujeme turistům.

→ SÍDLIŠTĚ - JIŽNÍ MĚSTO

Zbořme tedy hranice mezi částmi města, sundejme nálepky z názvu čtvrtí a žijme v místech, která byla určena k životu. Pišme jeho historii a buďme jeho obyvateli.

Protože obyvatel od slova bývat. Buďme tedy.

NA DÉČKU

Výstavba novej linky metra D v Prahe je už dnes samozrejmosťou. Stane sa jednou z najdrahších, ale aj najžiadanejších stavieb tohto desaťročia. Prinesie to nové možnosti, ktoré napomôžu k rozvíjaniu hlavného mesta. Vyrieši sa tým niekoľko problémov. Napríklad rýchlejší presun do centra za 15 minút z konečnej zastávky Depo Písnice, alebo menšia záťaž už na existujúcu linku metra C. Nedostatky, ktoré sa touto výstavbou vyriešia, si opäť nájdu cestu akou na seba po zavedení linky D upozornia. Rozšírenie súčasného podzemného metra nie je nová vec z tohto storočia. Úvahy o pridaní ďalšej podzemnej železnice môžeme nachádzať už v 60. rokoch minulého storočia. V štúdiách Metrostavu je v roku 1987 zakreslená linka D a dokonca aj linka E. Súčasný plán výstavby linky D bude spájať niekoľko južných lokalít hlavné-

ho mesta. Počiatočná zastávka bude na Náměstí Míru, kde cestujúci môžu prestúpiť na linku metra A. Nasledujúca zastávka bude vybudovaná na Náměstí Bratří Synků. Nová modrá linka D sa pretne s linkou C na Pankráci. Odkiaľ bude pokračovať do staníc Olbrachtova, Nádraží Krč, Nemocnice Krč, Nové Dvory, Libuš, Písnice a konečná stanica Depo Písnice. Po zavedení linky D cez tieto plánované zastávky, sa bude uvažovať o jej predĺžení. Najpravdepodobnejšie bude linka viesť cez Hlavní Nádraží do Náměstí republiky, kde sa napojí na existujúce linky C a B, čo dopomôže k rozširovaniu Pražskej MHD. Taktiež sa uvažuje o napojení linky D na Žižkov, ale zatiaľ to nie je predmetom diskusie. Nová trať metra prinesie inovatívnosť do hlavného mesta. Vlak už nebude riadený strojvedúcim, ale najmodernejším a bezpečným radiacim systémom

CBTC (Communications-Based Train Contro). Umožní tak flexibilú kontrolu prevádzky a skrátenie intervalov medzi vlakmi. Tiež má schopnosť reagovať na nepravidelný počet cestujúcich. Stanice metra budú taktiež zabezpečené o steny oddeľujúce nástupište a železničnú trať. Minimalizuje to riziko úrazu a zvýši plynulosť chodu metra. Mestské lokality, ktoré budú obohatené o zastávku metra, získajú mnoho benefitov. Rýchlejší prístup do centra.

Vzniknuté nové námestíčka zhlukujúce sa okolo zastávok nového metra. Poskytnutie vhodnej pôdy na rozšírenie podnikania a kultúry do tejto časti Prahy. Tieto benefity sa ale odrazia na hodnote pozemkov. Dnes tvorí Praha 4 jedno z najlacnejších možností na kúpu bytu na základe metrov štvorcových. Môžeme teda s istotou predpokladať, že po spojazdnení metra D sa zvýši finančná hodnota bývania v tejto lokalite. Stane sa lukratívnym miestom pre investorov.

↓ POHLED NA NÁBŘEŽÍ - KAMPA

MODRÁ BUDE DOBRÁ

84 Do divadla za pár minut metrem

Jižnější Jižák Jih Prahy - nové centrum? Rozvoj kulturného života na okraji města Obkľúčený Kunratický les Přispat si o hodinu víc . . . . . . a nezmoknout Blízko centru i přírodě, pro děti i pro staré Dostupné bydlení již není periferií

NÁMĚSTÍ MÍRU NÁMĚSTÍ BRATŘÍ SYNKŮ PANKRÁC OLBRACHTOVA NÁDRAŽÍ KRČ NOVÉ DVORY LIBUŠ PÍSNICE DEPO PÍSNICE

stanice linky metra D

KDE DOMOV MŮJ? fanzin zabývající se otázkou dostupného bydlení v Praze vydáno v roce 2021 v rámci letního semestru v ateliéru Architektury IV 88 stran písmo Vegan Sans - Superior Type foto © Lujza Lehocká tisk Lemon Design Řehořova 1035/46 130 00 Praha 3 @a4_umprum

Filip Janík Lujza Lehocká Matěj Peterka

Fanzin zabývající se tématem bydlení a jeho dostupností v hlavním městě. Po linkách metra za historickými částmi, paneláky i zvláštnostmi opírajícími se o slovo domov.

v Praze 2021